Monitoring médií 19.7.2019

Richard Dedek, moderátor: „Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vyzýva na obozretnosť všetkých ľudí, ktorí sa zdržujú v blízkosti polí, alebo žatevných prác. V uplynulých dňoch totiž poľnohospodári zaznamenali viaceré masívne požiare. Oheň z nich spôsobil nielen škody na úrode, ale najmä ohrozoval ľudí a zvieratá. Za komoru hovorí Matej Korpáš.“

Matej Korpáš, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora: “Najčastejšími príčinami požiarov na poliach sú pohodené cigaretové ohorky, kusy priehľadného skla, ale aj iskry od železníc či technické poruchy strojov na poliach. Zároveň žiadame všetkých ľudí, aby nevyhadzovali z vlakov a áut žiadne predmety, pretože aj jedna nevinná fľaša môže byť zdrojom požiaru.”

[Späť na obsah]

2. Svetové ceny potravín po piatich mesiacoch rastu mierne klesli

[18.07.2019; hlavnespravy.sk; Ekonomika; 00:00; SITA/HSP]

Bratislava 18. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Svetové ceny potravín konečne mierne klesli. Index cien potravín FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) dosiahol v júni 173 bodov, čo je hodnota o 0,5 bodu nižšia ako v predošlom mesiaci

Ilustračné foto

Zvýšili sa síce ceny obilnín, cukru i mäsa, no ceny mliečnych výrobkov a rastlinných olejov výraznejšie klesli. Ukončilo sa tak obdobie takmer piatich mesiacov nepretržitého zvyšovania svetových cien potravín. Informoval o tom Matej Korpáš z tlačového odboru Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Index cien rastlinných olejov FAO poklesol v júni na 125,5 bodu z 127,4 bodu v máji. Táto hodnota je najnižšia od decembra 2018. „Najnovší pokles odráža najmä oslabenie cien palmového oleja a sójových olejov, zatiaľ čo slnečnicový olej a hodnoty repkového oleja sa mierne zvýšili,“ uviedol Korpáš.

Index cien mlieka a mliečnych výrobkov FAO zaznamenal v júni v priemere 199,2 bodu, čo predstavuje medzimesačný pokles o 26,9 bodu. Ide však o prvý pokles za posledných päť mesiacov. V júni pritom klesli všetky štyri podindexy mliečnych výrobkov, pričom ceny masla a syrov klesli výraznejšie. „Tento stav vyvolala zvýšená dostupnosť exportu a slabý dopyt po dovoze,“ komentoval Korpáš.

Z indexov, ktoré uplynulý mesiac naopak stúpali, dosiahol index obilnín v júni v priemere 173,2 bodu, čo predstavuje nárast oproti máju o takmer 11 bodov. Zároveň je hodnota indexu o 3,8 % vyššia ako v júni minulého roka. Najnovší nárast hodnoty indexu spôsobil podľa SPPK prudký rast vývozu kukurice, ktorý komora eviduje už tretí mesiac po sebe.

Ceny mäsa stúpali v júni len mierne. Ich index dosiahol v júni v priemere 176 bodov, čo je o 2,6 bodu viac oproti jeho hodnote v máji. Ide o ďalší mierny rast v posledných piatich po sebe idúcich mesiacoch. „V júni vzrástli ceny ovčieho mäsa, ošípaných a hydiny pre zvýšený dopyt najmä z východnej Ázie. Do tvorby cien opäť zasahoval aj africký mor ošípaných. Ceny hovädzieho mäsa ostali stabilné,“ zhodnotil Korpáš.

Index cien cukru FAO dosiahol v júni v priemere 183,3 bodu, čo predstavuje nárast o 7,4 bodu od mája. „Medzinárodné ceny cukru boli vo veľkej miere ovplyvnené pohybmi brazílskej meny (real), ktorá posilňovala voči americkému doláru,“ uzavrel Matej Korpáš z tlačového odboru SPPK.

Index cien potravín FAO (Food and Agriculture Organization) je mierkou mesačných zmien medzinárodných cien základných potravinárskych komodít. Počet bodov 100 predstavuje priemerná cena komodít z rokov 2002 až 2004.

[Späť na obsah]

3. Potravinári: Predchádzajme vzniku požiarov na poliach

[18.07.2019; 24hod.sk; Ekonomika; 00:00; Teraz.sk;TASR]

24hod.sk Ekonomika

Ilustračná snímka.

“V posledných dňoch sme boli svedkami masívnych požiarov, ktoré ohrozovali ľudí, zvieratá a spôsobili vysoké škody na úrode obilnín. Žiadame preto obyvateľov, aby nemanipulovali s otvoreným ohňom na otvorených priestranstvách. V praxi sa neraz potvrdilo, že obilie je prudko horľavý materiál, ktorý dokáže v sekunde vzbĺknuť,” zdôraznil Korpáš.

Najčastejšími príčinami takýchto požiarov sú podľa Korpáša pohodené cigaretové ohorky, kusy priehľadného skla, ale aj iskry od železníc či technické poruchy strojov na poliach.

“Naši poľnohospodári si uvedomujú takéto riziká, preto pri poľných prácach venujú ochrane zvýšenú pozornosť. Ich povinnosťou je mať pri žatve na poli aj cisternu s vodou či traktor s pluhom alebo diskovačom pre včasné zachytenie a uhasenie prípadného požiaru,” povedal člen predstavenstva SPPK Oliver Šiatkovský.

Aj napriek tomu SPPK apeluje i na poľnohospodárov, aby boli pri kosení a ďalších prácach na poliach obozretní. Rovnako žiada aj ďalších ľudí, aby nevyhadzovali z vlakov a áut žiadne predmety, pretože aj jedna nevinná fľaša môže byť zdrojom požiaru.

Korpáš dodal, že poľnohospodári si želajú, aby tohtoročná žatva pokračovala plynule, bez akýchkoľvek problémov a aj v období sucha a zvýšeného rizika vzniku požiarov mohli pokosiť celú svoju úrodu, ktorú v posledných dňoch žatvy nezničí požiar.

[Späť na obsah]

4. Potravinári: Predchádzajme vzniku požiarov na poliach

[18.07.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka. Foto: FB/Prezídium hasičského a záchranného zboru.

Najčastejšími príčinami takýchto požiarov sú pohodené cigaretové ohorky, kusy priehľadného skla, ale aj iskry od železníc či technické poruchy strojov na poliach.

Bratislava 18. júla (TASR) – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) vyzýva všetkých ľudí, ktorí sa zdržiavajú na poliach a v blízkosti žatevných prác, aby boli ostražití. Uviedol to Matej Korpáš z tlačového oddelenia SPPK. “V posledných dňoch sme boli svedkami masívnych požiarov, ktoré ohrozovali ľudí, zvieratá a spôsobili vysoké škody na úrode obilnín. Žiadame preto obyvateľov, aby nemanipulovali s otvoreným ohňom na otvorených priestranstvách. V praxi sa neraz potvrdilo, že obilie je prudko horľavý materiál, ktorý dokáže v sekunde vzbĺknuť,” zdôraznil Korpáš. Najčastejšími príčinami takýchto požiarov sú podľa Korpáša pohodené cigaretové ohorky, kusy priehľadného skla, ale aj iskry od železníc či technické poruchy strojov na poliach. “Naši poľnohospodári si uvedomujú takéto riziká, preto pri poľných prácach venujú ochrane zvýšenú pozornosť. Ich povinnosťou je mať pri žatve na poli aj cisternu s vodou či traktor s pluhom alebo diskovačom pre včasné zachytenie a uhasenie prípadného požiaru,” povedal člen predstavenstva SPPK Oliver Šiatkovský. Aj napriek tomu SPPK apeluje i na poľnohospodárov, aby boli pri kosení a ďalších prácach na poliach obozretní. Rovnako žiada aj ďalších ľudí, aby nevyhadzovali z vlakov a áut žiadne predmety, pretože aj jedna nevinná fľaša môže byť zdrojom požiaru. Korpáš dodal, že poľnohospodári si želajú, aby tohtoročná žatva pokračovala plynule, bez akýchkoľvek problémov a aj v období sucha a zvýšeného rizika vzniku požiarov mohli pokosiť celú svoju úrodu, ktorú v posledných dňoch žatvy nezničí požiar.

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

2. Úvery do poľnohospodárstva v SR vlani stúpli o 4,7 %

[19.07.2019; Plus jeden deň; POLITIKA; s. 4; tasr]

Úvery do poľnohospodárstva na Slovensku sa vlani medziročne zvýšili o 4,7 %, ale ich medziročný rast oproti predchádzajúcim rokom sa spomalil. Uviedlo to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v tzv. zelenej správe za rok 2018. „Celkový objem úverov dosiahol 746,1 milióna eur, z toho krátkodobé s lehotou splatnosti do jedného roka predstavovali 306,1 milióna eur, strednodobé od jedného do päť rokov 170,6 milióna eur a dlhodobé nad päť rokov 269,4 milióna eur,” spresnil agrorezort. tasr

[Späť na obsah]

3. Arca rozširuje svoj biznis. Kupuje softvérovú firmu

[19.07.2019; hnonline.sk; hnbiznis; 00:00; Marek Nemec]

Finančná skupina kupuje IT spoločnosť známu z kauzy Columbex z čias Vladimíra Mečiara a prvej vlády Roberta Fica.

V portfóliu má kontrakt na servisnú podporu informačných systémov pre štátnu Pôdohospodársku platobnú agentúru za 11,2 milióna eur. Medzi jej klientov patrí i štátna Exportno-importná banka, Všeobecná zdravotná poisťovňa či Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Nenápadnú IT firmu Axasoft, ktorá v minulosti pod názvom Columbex International poriadne zavarila vládnej strane Vladimíra Mečiara, aktuálne kupuje finančná skupina Arca. Tá úplnú kontrolu nad firmou, v ktorej v súčasnosti drží necelých 19 percent, preberá od jej väčšinových akcionárov Jána Strelku a Magdalény Bujnovej. Ani jedna zo strán transakciu pre HN nekomentovala.

To, že obchod prebieha, potvrdzuje Protimonopolný úrad, ktorý transakciu posudzuje. Finančníci z Arca Investment zoskupení okolo Rastislava Veliča už totiž v biznise s informačnými technológiami pôsobia cez viaceré projekty. „Vyvíjame a následne v rámci našich IT startup projektov uvádzame do praxe najmodernejšie IT technológie,“ uvádza Arca. Ide napríklad o služby nebankových kariet CARD – NET, Medibox IT riešenia pre praktických lekárov, služby online sprostredkovania alebo stravovacia Gusto karta spoločnosti CES ePlatby.

Ide pritom o druhú akcionársku zmenu v Axasoft v krátkom období. Ešte koncom roku 2018 totiž táto spoločnosť spadala do podnikateľského portfólia železničných kráľov Michala Lazara a Alexeja Beljajeva a IT magnáta Petra Lukeša. Následne sa akcie Axasoftu v januári tohto roka ocitli v rukách nových akcionárov. Až 81,4 percenta akcií drží v rukách spoločnosť OM Consult, ktorú v pomere 51 ku 49 vlastnia Ján Strelka a Magdaléna Bujnová. Zvyšok podielov kúpila finančná skupina Arca.

Konkrétne v Axasoft Michal Lazar priamo i nepriamo ovládal 47,6 percenta akcií. Druhým najväčším akcionárom Axasoft bol majoritný vlastník IT skupiny Ditec Peter Lukeš s 22 percentami, za ním nasledoval Alexej Beljajev so 16,9 percenta a Drahomíra Tkačinová s takmer 8,3-percentným podielom.

Následne sa akcie Axasoftu v januári tohto roka ocitli v rukách nových akcionárov. Až 81,4 percenta akcií drží v rukách spoločnosť OM Consult, ktorú v pomere 51 ku 49 vlastnia Ján Strelka a Magdaléna Bujnová.

Zvyšok podielov kúpila finančná skupina Arca. Spoločnosť Axasoft vyvíja rôzne aplikácie pre podporu kartových transakcií, systémy pre manažment siete platobných terminálov, pre verifikáciu a smerovanie platieb terminálov či rôzne vernostné systémy. V roku 2014 došlo v jej štruktúrach k zmenám. Vtedy sa Columbex International zlúčila so svojou dcérou Axasoft a po fúzii vystupovala pod novým názvom Axasoft.

Kauza Columbex

Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením jeho šéfky Zdenky Kramplovej z Mečiarovej strany HZDS uzatvorilo megazákazku za 20 miliónov eur na informačné systémy tak, že informáciu o jej konaní vyvesilo na nástenke. Tender neprebehol cez verejné obstarávanie, ale takzvanou podprahovou metódou. Rezort namiesto otvorenej súťaže zverejnil na nástenke výzvu, do ktorej sa prihlásilo päť firiem. K rokovaciemu stolu sa posadili spoločnosti Columbex International a Ditec. V oboch mal významný akcionársky podiel podnikateľ Peter Lukeš. Napokon nižšiu cenu ponúkla spoločnosť Columbex, ktorú Lukeš spoluvlastnil s veľkopodnikateľmi Michalom Lazarom a Alexejom Beljajevom, známymi najmä zo železničného biznisu.

Podnikateľov Lukeša a Lazara ešte v roku 2003 vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda označil za členov skupinky, ktorá vraj škodila štátu a záujmom Dzurindovej SDKÚ. Kauza známa ako „Skupinka“ časom vyšumela do stratena. Médiá však zákazku pre Columbex spájali s pôžičkou pre HZDS vo výške 330-tisíc eur. Peniaze Mečiarovej politickej strane poskytla v roku 2007 spoločná firma Beljajeva s Lazarom Optifin Invest ako jeden z akcionárov IT spoločnosti Columbex International.

Pre netransparentnosť a podozrenia okolo výberu víťaza tendra napokon predseda koaličnej strany HZDS Vladimír Mečiar Kramplovú koncom leta 2008 z funkcie ministerky pôdohospodárstva odvolal. Jej nástupca Stanislav Becík v novembri 2008 podal na súd žalobu o neplatnosť zmluvy s Columbex.

Medzitým Mečiar z funkcie stiahol aj Becíka a ministrom sa stal Vladimír Chovan, ktorý žalobu v marci 2010 zo súdu stiahol. Ako dôvod uviedol, že štát by v sporoch s firmou pravdepodobne ťahal za kratší koniec. Columbex totiž podala na súde žalobu na ministerstvo o náhrady škody vo výške 11 miliónov eur.

Minister Chovan následne spory urovnal a podpísal s firmou nový dodatok, ktorý pôvodnú zmluvu upravil a hodnotu rámcového kontraktu skresal približne o 10 miliónov eur. Následne v septembri 2011 nový minister Zsolt Simon celý kontrakt uťal dohodou, na základe ktorej Columbex za práce zinkasovala ďalších 3,4 milióna eur. Dokopy tak štát firme vyplatil 23,4 milióna eur.

[Späť na obsah]

4. Návrh na zákaz chovu zvierat na kožušinu

[18.07.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 22:00; Marián Kukelka / Iveta Michalíková]

Iveta Michalíková, moderátorka: „Do parlamentu smeruje poslanecký návrh zákona, ktorý by mal priemyselný chov zvierat na kožušinu zakázať. Agrorezort nie je proti, upozorňuje však, že k tomu môžeme prispieť všetci, ak si nebudeme kupovať kožušinové výrobky. Podľa odborníčky sa to však už deje. V šestnástich krajinách Únie je už podnikanie v tomto priemysle zakázané.“

Marián Kukelka, redaktor: „So zákazom priemyselného chovu zvierat na kožušinu počíta poslanecká novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorú do parlamentu predkladá Eva Antošová z SNS.“

Eva Antošová, poslankyňa Národnej rady SR (SNS): „Koaliční partneri sú o mojom návrhu informovaní a nevycítila som, že by mali problém s jeho podporou. A ja som presvedčená, že aj opoziční poslanci majú cit a tento môj návrh podporia.“

Marián Kukelka: „Ministerstvo pôdohospodárstva sa takejto právnej úprave nebráni. Upozorňuje však na dosah takéhoto rozhodnutia. Hovorca Daniel Hrežík.“

Daniel Hrežík, hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Hrozí, že mnohé zvieratá na farme budú musieť byť usmrtené, nakoľko nemôžu byť vypustené do voľnej prírody.“

Marián Kukelka: „Za zákaz kožušinových fariem sa usiluje aj Sloboda zvierat, ktorá zbiera podpisy pod petíciu. Informuje Selma de Donnová.“

Selma de Donnová, Sloboda zvierat: „Ide tam o to, aby sa už nemnožili nové zvieratá, aby ten chov bol vlastne postupne takto ukončený s nejakým tým prechodným obdobím.“

Marián Kukelka: „Ministerstvo dodáva, že ku koncu takýchto fariem môžeme prispieť všetci. Opäť hovorca Daniel Hrežík.“

Daniel Hrežík: „Ak dopyt po kožušinách zo zvierat nebude, logicky klesne aj záujem dané zvieratá za týmto účelom chovať a kožušinové farmy by tak zanikli.“

Marián Kukelka: „Podľa riaditeľky Slovak Fashion Council Dany Kleinert sa tak vo svete módy deje už niekoľko rokov.“

Dana Kleinert, riaditeľka Slovak Fashion Council: „Každou sezónou prichádzajú nové veľké módne domy, ktoré deklarujú, že budú používať umelo vytvorené materiály, ktoré ale vyzerajú takmer identické ako živé kožušiny. Ten umelý materiál je vlastne textília a textília je ľahšia, určite lacnejšia, dá sa ľahšie ošetrovať.“

Marián Kukelka: „Na Slovensku funguje podľa dostupných údajov už len jedna farma v Príbovciach pri Martine, ktorá chová štyri až päťtisíc norkov amerických.“

[Späť na obsah]

5. Bratislava: Potravinový katalóg (možno) končí

[18.07.2019; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Lucia Barmošová / Lucia Barmošová]

Lucia Barmošová, moderátorka: „Potravinový katalóg nefunguje. Portál Aktuality.sk dnes priniesol informáciu o tom, že ministerstvo pôdohospodárstva katalóg za 900 tisíc EUR zastavilo a ak ho nepreberie pod svoju správu ministerstvo vnútra, skončí definitívne. V potravinovom katalógu si pritom mali vymieňať informácie slovenskí producenti ovocia, zeleniny, mäsa, či mliečnych výrobkov s inštitúciami, ktoré o ne prejavia záujem, teda napríklad školské jedálne či domovy sociálnych služieb. O katalógu bol však mali záujem zo strany dodávateľov i odberateľov.“

[Späť na obsah]

6. Slovensko/Čína: Ľudské práva, alebo obchod?

[18.07.2019; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Peter Petrus / Ján Mečiar]

Ján Mečiar, moderátor: „Komunistický režim v Číne začal presne pred dvadsiatimi rokmi kruto prenasledovať Falun Gong. Toto hnutie, ktoré vyznáva okolo 100 miliónov ľudí, je založené na princípoch pravdivosti, súcitu a znášanlivosti. Dnes si na obete spomínali v mnohých krajinách vrátane Slovenska.“

Peter Petrus, redaktor: „Predseda slovenskej asociácie Falun Gong Marek Tatarko povedal, že existuje vyše 4 tisíc zdokumentovaných obetí, ďalšie tisíce prípadov z rôznych príčin zaznamenané nie sú. Existujú tiež vážne podozrenia, že čínsky režim zabíja vyznávačov Falun Gong a následne zneužíva ich zdravé orgány. Tatarko prečítal aj mená niektorých obetí.“

Marek Tatarko, predseda Slovenskej asociácie Falun Gong: „Wan Li-šen (?), umučená na smrť políciou aj so svojim osemmesačným synom. Liu Jon-lai (?), zastrelený políciou, Čeng Fan-im (?), ubitá na smrť.“

Peter Petrus: „Zhromaždenie pred čínskym veľvyslanectvom bolo tradične pokojné a zúčastnili sa ho aj dvaja poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.“

Peter Osuský, poslanec NR SR (SaS): „To nie je žiadne extrémistické hnutie, ktoré by ukladalo o život ľuďom alebo štátu. Chcú len žiť svoj život.“

Peter Petrus: „Minulý týždeň Peking skritizovala aj Slovenska prezidentka Zuzana Čaputová. Na sociálnej sieti napísala, čo priamo povedala čínskemu ministrovi zahraničných vecí.“

(text v obraze)

Facebook.com/Zuzana Čaputová

Stanovisko Zuzany Čaputovej

prezidentky SR

…Znepokojenie a obavy zo zhoršujúcej sa situácie v oblasti ochrany ľudských práv v Číne a zo zadržiavania právnikov a ľudsko-právnych aktivistov, ako aj z postavenia etnických a náboženských menšín.

Peter Petrus: „No a prezidentku zase obratom skritizovala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

(text v obraze)

Stanovisko Gabriely Matečnej

ministerky pôdohospodárstva (SNS)

Vyvinuli sme mimoriadne úsilie, aby Slovensko mohlo vyvážať mliečne výrobky do Číny. Bola by som nerada, keby ktorýkoľvek ústavný činiteľ svojimi výrokmi ohrozil túto sľubne sa rozvíjajúcu spoluprácu.

Boris Gandel, hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR: „Pozícia pani prezidentky bolo v súlade s pozíciou Európskej únie.“

Peter Petrus: „Fakty zo Štatistického úradu hovoria, že Slovensko minulý rok vyše 85 % zo svojej produkcie vyviezlo do krajín Európskej únie, z toho najviac do Nemecka.

(tabuľka)

Celkový vývoz SR v roku 2018

	Európska únia	85,2 %
Nemecko	22,2 %
Holandsko	2,2 %
Rusko		1,9 %
Čína		1,7 %

Napríklad ešte aj do maličkého Holandska sme exportovali viac ako do Číny či Ruska.“

Ondrej Dostál, poslanec NR SR (OKS): „Tradičná slovenská politika je taká, že sa strká hlava do piesku, tvárime sa, že ide iba o obchod, že tam máme nejaké hospodárske vzťahy, ktoré sú nadradené ľudským právam.“

Peter Petrus: „Peter Petrus, televízia JOJ.“

[Späť na obsah]

11. Kontroverzný glyfosát: obce ho už nechcú, štát nakupuje tisícky hektolitrov (+ mapa)

[18.07.2019; aktuality.sk; Domáce správy; 13:05; Aktuality.sk]

Viacero krajín chce prostriedok na ničenie burín úplne zakázať. Na Slovensku ho stále vo veľkom používajú viaceré štátne inštitúcie. Mestá sa ho snažia obmedziť či úplne prestať používať.

Používajú ho na poliach, pri vodných tokoch, v lesoch, na železničných tratiach a nástupištiach, ale aj na uliciach v desiatkach slovenských miest. Kúpiť si ho môžete pohodlne aj v bežnom záhradníctve a postriekať plevel na záhradke.

Reč je o glyfosáte, ktorý je najčastejšie používaným herbicídom na svete, a to aj napriek tomu, že vedci ho považujú za pravdepodobne karcinogénny pre ľudí.

Jeho spotreba sa na celom svete počíta v stovkách tisíc ton, jeho najväčší výrobca však už má na konte aj viaceré súdne žaloby.

Naposledy zarezonoval prípad z Kalifornie, kde federálny súd rozhodol, že manželom spôsobil rakovinu práve prípravok s glyfosátom a výrobca im má zaplatiť 2 miliardy amerických dolárov.

U nás sme podľa zistení Aktuality.sk za posledné roky použili minimálne takmer 200-tisíc litrov, to sa však v najbližšom čase zrejme zmení. Európska únia síce dovolila používať glyfosátové prípravky do roku 2022, mnohé mestá sa však vyjadrili, že s používaním tohto ničiteľa buriny už chcú skoncovať.

Tlaky na ukončenie jeho používania sú aj v europarlamente, prehodnocovať by ho mali v priebehu budúceho roku.

Kde všade používame glyfosát

Zanalyzovali sme nákupy glyfosátu, ktoré sa nachádzajú v Centrálnom registri zmlúv. Celkové množstvo takto nakúpeného glyfosátu za uplynulé roky dosiahlo takmer 200-tisíc litrov.

Rekordérmi v nákupe totálneho herbicídu sú železničiari. Za uplynulých 7 rokov minuli 131-tisíc litrov glyfosátu, pričom ho používajú na striekanie koľají i nástupišť.

Odvolávajú sa na to, že postrekové látky (Roundup Biaktív a Dicopur M750) sú schválené Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym a samotné postreky vykonáva vyškolený personál. Postrekujú len tie úseky, kde nie je možné burinu odstrániť mechanicky.

Podobne použitie glyfosátu vysvetľuje aj Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý nakúpil v apríli tohto roku okolo 1000 litrov glyfosátu za takmer 20-tisíc eur.

Postrekovať chce územia pri vodných tokoch, a to i napriek tomu, že glyfosát je známy svojou toxicitou pre vodné živočíchy. Podnik však ubezpečil, že látka sa do vôd nedostane.

Glyfosát však vo veľkom používa aj ďalší štátny podnik – Lesy SR. Tie v minulom roku nakúpili viac ako 18-tisíc litrov Roundupu. Lesníci v stručnej reakcii povedali len toľko, že nakupujú a používajú iba certifikované prípravky, ktoré sú schválené.

Ďalším častým nákupcom je Národná diaľničná spoločnosť, ktorá sa tiež odvoláva na to, že prípravok nie je u nás zakázaný.

„Pri spravovaní 484 km diaľnic a 228 km rýchlostných ciest je potrebné používať chemickú likvidáciu, nakoľko by to mechanickým spôsobom nebolo účinné a bolo by to finančne náročné,“ uvádza hovorkyňa NDS Michaela Michalová.

Na odpočívadlách však používajú na mechanickú likvidáciu burín stroj, ktorý pracuje na báze horúcej vody.

—-

Čo je glyfosát:

Glyfosát je širokospektrálny herbicíd, ničí všetko od buriny cez kríky až po dreviny.

U nás poznáme prípravky s jeho obsahom pod názvami – Roundup, Touchdown, Dominator, Clinic, Figaro, Rosate Green TF, Kaput. Jeho používanie obmedzené nie je.

Najpoužívanejší herbicíd na svete je Roundup, registrovaný je v 130 krajinách, vyrába ho 91 výrobcov v 20 krajinách sveta. V roku 2012 sa spotrebovalo 720-tisíc ton tohto prípravku, s blížiacou sa expiráciou jeho patentovej ochrany však spotreba ešte stúpla.

Prečo sa u nás používa:

V odbornej obci je známy ako prípravok na ochranu rastlín a jeho používanie je možné na základe autorizácie, ktorej predchádza testovanie.

Rozhodnutie o autorizácii vydáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSUP), musí však spĺňať požiadavky nariadenia europarlamentu a Rady ES.

Účinky:

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) patriaca pod WHO: glyfosát je pravdepodobne karcionogénny pre ľudí (skupina 2A), existujú silné dôkazy o genotoxicite (poškodenie DNA) ako pre čistý glyfosát ako aj pre jeho formulácie.

Európska chemická agentúra (ECHA): glyfosát vážne poškodzuje oči a je toxický pre vodné organizmy

—-

V ktorých mestách vládne glyfosát

Oslovili sme aj mestá po celom Slovensku. Z viac ako 140 miest (a mestských častí Bratislavy) sa nám ozvalo 77 samospráv.

Vo väčšine miest buď glyfosát nepoužívajú alebo uvažujú nad ukončením používania prípravkov s jeho obsahom. V mape si môžete pozrieť, či mestá narábajú s glyfosátom a čo plánujú do budúcna využívať na boj s burinou.

Ako alternatívu ku glyfosátovým prípravkom využívajú mnohé mestá najmä mechanické spôsoby odstraňovania burín, ktoré sú síce pracnejšie, no podľa väčšiny miest je takéto odstraňovanie trvácnejšie a kvalitnejšie.

Kosenie vo vhodnom čase je aj podľa vedca Jána Topercera oveľa bezpečnejším a často aj biologicky účinnejším spôsobom potláčania inváznych rastlín ako používanie glyfosátu.

Medzi ďalšie alternatívy používané v našich mestách patria napríklad technológie využívajúce horúcu paru či vypaľovacie zariadenia. Značná časť miest dokonca uvažuje o nákupe špecializovaných strojov na ekologický boj s burinami.

Úbytok vtáctva

V poľnohospodárstve sa najviac glyfosátu používa pri pestovaní olejnín ako je repka a slnečnica, ktoré pokrývajú veľkú časť poľnohospodárskej pôdy.

Nárast plochy s pestovanou repkou má podľa odborníkov negatívny dopad na biodiverzitu a početnosť niektorých bežných druhov vtáctva.

Problémom je podľa Jozefa Ridzoňa, koordinátora monitoringu vtáctva v SOS Birdlife, to, že tieto chemické prípravky zabíjajú hmyz, čím mnohé druhy vtáctva prichádzajú o potravu.

„Ubúda škovránok poľný či hrdlička poľná, zmizla aj lastovička, ale aj strnádka a prepelice. Kedysi bežné jarabice, ktoré sú symbolom slovenského vidieka dnes nájdete už len zázrakom,“ hovorí Ridzoň.

Vznik superburín

Odborníci však už dlho upozorňujú aj na nadužívanie glyfosátu. V praxi to znamená, že repka sa postrekuje päť až sedemkrát (niekedy aj viackrát), kým obilniny tri až štyrikrát.

Podľa údajov z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v roku 2017 ošetrili pesticídmi takmer 5,5 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy (pri viacnásobnom ošetrení tej istej plochy sa ošetrená plocha sčítava, pozn. red.). Pre porovnanie, v roku 2001 bola celková rozloha poľnohospodárskej pôdy u nás viac ako 2,4 mil. hektárov.

Podľa vedca Jána Topercera sa práve nevhodným nadužívaním glyfosátu poľnohospodármi vyvinuli na poliach tzv. superburiny, ktoré sú už odolné aj voči glyfosátu. Vedec takúto superburinu (pichliač roľný) spozoroval už aj u nás, napríklad v Turci na striekaných poliach medzi obcami Karlová a Valentová.

Úbytok včiel a vodné živočíchy

Vedci glyfosát nepriamo spájajú aj s úhynom včiel. Podozrenie padá najmä na koktejly viacerých chemikálií a pesticídov, ktoré samé o sebe nemusia byť toxické, no v kombinácii s inými látkami, môžu mať fatálne následky.

Vedci už desaťročia upozorňujú na jeho akútnu toxicitu pre viaceré vodné bezstavovce (perloočky, kriváky, pakomáre, podenky) aj ryby ako pstruh dúhový, sumček a slnečnica. Neskôr zistili toxické účinky aj na žubrienky troch druhov amerických skokanov a jedného druhu ropuchy.

Prečo je kontroverzný?

V roku 2015, kedy EÚ prehodnocovala aj používanie glyfosátu, vydali odbornú monografiu aj vedci zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) prostredníctvom Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC). Konštatovali v nej, že glyfosát môže byť pre človeka pravdepodobne karcinogénny.

Iné úrady, Európska agentúra pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európska chemická agentúra (ECHA), o ktorých posudky sa oprela aj EÚ, však vydali stanovisko, že glyfosát nepredstavuje nebezpečie pre človeka.

Rozdiel medzi týmito skúmaniami je podľa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v tom, že IARC skúmala aj zložky, ktoré sú súčasťou prípravku na ochranu rastlín, teda nielen samotný glyfosát.

Ako tvrdí ÚKSUP, agentúra IARC mala prísť na to, že problémové môžu byť dodatočné zložky glyfosátových prípravkov tzv. tallowamíny a nie samotný glyfosát. Tieto tallowamíny boli následne v EÚ vyhodnotené ako nežiaduce a členské štáty sa mali postarať o to, aby takéto prípravky neboli medzi tými autorizovanými. „V dôsledku čoho boli v SR bezodkladne zrušené autorizácie všetkých glyfosátových prípravkov na ochranu rastlín, ktoré uvedené zložky obsahovali a na trhu ani u farmárov by sa v súčasnosti takéto prípravky na ochranu rastlín nemali vyskytovať,“ uvádza v stanovisku ÚKSUP.

Samotná monografia skupiny vedcov Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny však hovorí, že existujú silné dôkazy o spôsobovaní rakoviny i genotoxicite (poškodzovaní DNA) a to nielen v prípade dodatočných látok prípravku glyfosátu, ale aj v prípade samotného čistého glyfosátu.

„Monsanto papers”

Okrem toho sa objavili pochybnosti o vierohodnosti záverov európskych úradov, o ktoré sa oprela aj EÚ, ktoré vošli do dejín ako tzv. Monstanto papers.

Ide o dokumenty, ktoré dokazujú, že hodnotenie Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (EFSA) z roku 2015 z veľkej miery kopíruje štúdiu Monstanta, teda najväčšieho producenta glyfosátu. Uniknuté emaily spoločnosti Monsanto naznačujú, že spoločnosť mohla ovplyvniť vedecké posúdenie glyfosátu.

V roku 2018 získala za odhalenie tejto kauzy Európsku tlačovú cenu dvojica investigatívnych novinárov Le Monde – Stéphane Horel a Stéphane Foucart. V sérii článkov, ktoré vydali, mali byť svedectvá o tom, ako sa právnici spoločnosti Monsanto vyhrážali výskumníkom z agentúry patriacej pod WHO – IARC. Medzitým bola firma Monsanto kúpená chemickým gigantom Bayer z Nemecka.

Stav s glyfosátom v EÚ

Trpezlivosť s glyfosátom však dochádza aj členským štátom EÚ, blíži sa i jeho reautorizácia (súčasná platí do 15. decembra 2019, pozn. red.). K úplnému zákazu spomedzi krajín EÚ zatiaľ pristúpilo len Rakúsko, no touto cestou chce ísť aj Francúzsko (zákaz do roku 2021) či Nemecko (na jeseň budú zvažovať plán na postupné vyraďovanie glyfosátu). Zoznam krajín, kde je glyfosát už obmedzený alebo zakázaný nájdete v tomto linku.

Vedecké hodnotenia pre ďalšiu autorizáciu tohto prípravku budú zbierať štyri krajiny – Francúzsko, Maďarsko, Holandsko a Švédsko. Ich údaje napokon zozbiera Európsky úrad pre bezpečnosť potravín v roku 2021, ktorý pripraví záverečnú správu a prebehne aj verejná konzultácia.

Podľa europoslanca Martina Hojsíka možno očakávať, že dôjde k celoeurópskemu zákazu glyfosátu.

„V kontexte nedávneho rozhodnutia Súdneho dvoru EU o zverejnení štúdie o dopadoch účinkov glyfosátu na zdravie, ale tiež s ohľadom na to, že hodnotenie bude mať na starosti niekoľko veľmi progresívnych krajín, ktoré ho už samé obmedzujú, možno očakávať, že k tomu dôjde i celoeurópsky,“ uvádza v stanovisku europoslanec Hojsík.

Europarlament nedávno tiež prijal reformu Všeobecného potravinového práva (tzv. General food law). „Má zabrániť tomu, aby spoločnosti zatajovali štúdie o nepriaznivých dopadoch látok alebo si naopak kupovali priaznivé výsledky, čo sa v prípade firmy Monsanto preukázateľne dialo,“ uvádza ďalej Hojsík.

Reforma bola reakciou na úspešnú občiansku iniciatívu Stop glyfosátu. Slabým miestom podľa neho naďalej ostáva požiadavka europarlamentu na to, aby sa zvýšila transparentnosť na úrovni zástupcov členských štátov, ktorý nakoniec rozhodujú o schválení či nechválení návrhu Európskej komisie.

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Tak trochu iné múky

[19.07.2019; Evita; zistili sme pre vás; s. 90,91,92; Sofia Slamenková]

Text: Sofia Slamenková Foto: Shutterstock

HLADKÁ, HRUBÁ, POLOHRUBÁ… NIE JE TO UŽ TROCHU NUDA? SKÚSTE SA PRI VARENÍ TROCHA ODVIAZAŤ A ZÁROVEŇ UROBIŤ NIEČO PRE SVOJE ZDRAVIE. TIETO MÚKY VÁS NAJSKÔR PREKVAPIA, A POTOM VÁS BUDÚ NESKUTOČNE BAVIŤ!

Na zahusťovanie polievok, pečenie tort alebo lievancov väčšine stačí obyčajná múka. A to je trochu škoda. V poslednom čase si môžeme vybrať medzi desiatkami iných, neobilných druhov. Múky zo semiačok, z ovocia alebo orieškov prinesú do kuchyne nové chute a vône, ktoré sú okrem iného omnoho zdravšie. Vybrali sme pre vás 5 bezlepkových favoritov. Zoznámte sa!

JABLKOVÁ MÚKA

ako sa vyrába?

Vyrába sa zo zrelých, kvalitných jabĺk, ktoré sa nakrájajú a usušia. Keď sú usušené, pomelú sa na potrebnú hrúbku, a tým je múka hotová. A to bez ďalších pridaných prísad. Na výrobu jedného kila je potrebných takmer 10 kg celých jabĺk.

vlastnosti múky

Je prirodzene bezlepková, má sladkastú chuť a je zdrojom prospešných látok pre zdravie, ako napríklad antioxidantov a vitamínu C. Jablká obsahujú aj ovocný cukor, preto môže táto múka nahrádzať aj sladidlo.

Na čo sa používa?

Svoje využitie má predovšetkým v sladkej kuchyni. Či urobíte z cesta tortový korpus, ovocný koláč, alebo zemiakové placky, je len na vás. Určite každá z vás objaví ďalšie možnosti využitia. Nezabudnite, že má výraznú sladkú chuť, ktorá je vhodná, napríklad aj do jogurtu alebo műsli. A to najlepšie na záver. Koláče z jablkovej múky sú trvanlivé.

TEKVICOVÁ MÚKA

ako sa vyrába?

Pri výrobe tekvicovej múky sa semiačka najprv lisovaním čiastočne zbavia tuku a najemno sa namelie múka. Je typická zelenou farbou, charakteristickou chuťou, vôňou a širokým použitím.

vlastnosti múky

Tekvicová múka je bohatá na vlákninu, bielkoviny a má vysoký obsah vitamínu E. Je prirodzene bezlepková, takže je vhodná aj pre celiatikov. Je výbornou náhradou za mandľovú alebo gaštanovú múku, napríklad pri alergii na orechy.

Na čo sa používa?

Z tekvicovej múky môžeme upiecť pečivo, pagáče, rôzne placky. Je vhodná tiež na zahustenie pokrmov, pretože absorbuje množstvo tekutín a tuku. Je to výborná náhrada klasickej múky. Dokonca je vhodná tiež pre vegánov alebo vegetariánov, pretože obsahuje veľké množstvo bielkovín.

MÚKA Z ČERVENEJ ŠOŠOVICE

ako sa vyrába?

Netradičná múka je mletá na kamennom mlyne. Presne tak, ako sa mlelo za čias našich prababičiek. Je veľmi obľúbená, pretože je veľmi rýchlo uvarená a ľahko stráviteľná.

vlastnosti múky

Hlavnou výhodou tejto múky je, že oproti klasickej obsahuje omnoho viac bielkovín, vláknin a živín. Je vhodná pre alergikov na lepok, vegánov, vegetariánov, ale aj pre športovcov, ktorí potrebujú veľkú dávku bielkovín. Je chuťovo neutrálna, a preto záleží na ostatných ingredienciách a koreniach, ako bude jedlo chutiť.

Na čo sa používa?

Je vhodná do polievok, na zahusťovanie alebo ako prísada do karbonátok, zeleninových zmesí alebo do zemiakov. Výborne vynikne pri príprave indických pokrmov.

GAŠTANOVÁ MÚKA

ako sa vyrába?

Múka sa vyrába a melie z gaštanov sušených priemerne 16 dní pri teplote 47 stupňov. Je vynikajúcou základnou surovinou pre vytvorenie skvelých pokrmov. Vďaka obsahu minerálnych látok pôsobí blahodarne proti stresu a únave.

vlastnosti múky

Plody gaštanu sú bohaté na vitamín C (majú takmer rovnaký pomer ako napr. citróny). Obsahujú tiež kyselinu listovú, ktorá je dôležitá pre ženy, ktoré chcú otehotnieť alebo už sú tehotné. Obsahuje tiež dôležité minerálne látky. Mangán, ktorý zabezpečuje správny metabolizmus cukrov. Ďalej meď, ktorá vás chráni pred málokrvnosťou, stratou pigmentu alebo pred vypadávaním vlasov. Draslík vás napokon zbaví únavy a stresu.

Na čo sa používa?

Gaštanová múka má sladkastú chuť a príjemnú vôňu. Je vhodná pri príprave sladkých koláčov, pečiva i chleba. Vo Francúzsku je veľmi využívaná na zahusťovanie polievok a je dôležitá súčasť pri varení rôznych omáčok. V Amerike sa plní moriak plnkou z gaštanovej múky. Predstavuje to zdravšiu verziu tradičnej náplne.

KOKOSOVÁ MÚKA

ako sa vyrába?

Kokosová múka vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe kokosového mlieka alebo oleja. Získava sa jemným mletím dužiny kokosového orecha. Zachováva si príjemnú jemnú chuť, avšak vôbec nie je sladká.

vlastnosti múky

Neobsahuje lepok, dokáže urýchliť metabolizmus a tiež stabilizuje hladinu glukózy. Obsahuje veľké množstvo vlákniny, vďaka čomu zlepšuje fungovanie tráviaceho systému. Dokáže regulovať množstvo cholesterolu v krvi a tiež odstraňuje škodlivé látky z organizmu. Kokosová múka sa odporúča cukrovkárom, pretože pomáha znižovať glykemický index pokrmov.

Na čo sa používa?

Z kokosovej múky môžete variť aj piecť slané aj sladké jedlá. Veľmi zaujímavý efekt má v ceste na pizzu alebo v mäsových zmesiach, alebo rôznych náplniach. Hodí sa tiež do indického zeleninového karí alebo rôznych druhov sušienok.

[Späť na obsah]

2. OVOCIE PATRÍ MEDZI PRVÚ VOĽBU NÁKUPOV

[19.07.2019; Téma; UDALOSTI; s. 19; redakcia]

Každý deň jedia ovocie alebo zeleninu dve tretiny žien a viac ako polovica mužov na Slovensku. Mesačník Stratégie píše, že agentúra 2muse urobila pre sieť Billa prieskum medzi zákazníkmi, ktorý ukázal, že aspoň raz do týždňa si ovocie alebo zeleninu kúpi 9 z 10 Slovákov, ten desiaty aspoň raz za dva týždne. Ovocie a zelenina sú s pečivom prvou voľbou zákazníkov pri nákupoch. Najobľúbenejším ovocím sú podľa prieskumu jahody (pre 69 percent Slovákov), ale je možné, že prvú priečku im zabezpečila sezónnosť, keďže zber dát sa robil práve počas jahodovej sezóny. Za jahodami sú v obľúbenosti banány (62 %), jablká (58 %) a hrozno (56 %). V obľúbenosti na úrovni 50 percent sa dostali čučoriedky, čerešne, mandarínky a hrušky. Pri zelenine sú najobľúbenejšie paradajky (79 %), zemiaky a mrkva (68 %), obľúbené sú tiež paprika, cibuľa, reďkovka, karfiol, šalát, kaleráb, kapusta a brokolica.

[Späť na obsah]

6. Kávový biznis je v kríze. Dosiahnuť zisk je čoraz ťažšie

[19.07.2019; finweb.hnonline.sk; Zahraničná ekonomika; 00:00; Jana Divinová]

Cena kávy ako suroviny klesá, vypestovať a so ziskom predať kávové zrná je pre poľnohospodárov čím ďalej, tým zložitejšie. Mnohí z nich toto odvetvie opúšťajú. Dať si espresso alebo latte pritom už aj tak vyjde viac než v minulých rokoch. Priemerný americký konzument kávy zaplatí v tomto roku za latte okolo päť dolárov. Farmári, ktorí pestujú kávové semená, napriek tomu opúšťajú plantáže a hľadajú iné plodiny na pestovanie, inú prácu či dokonca azyl v inej krajine.

Svetový kávový priemysel je v kríze. V máji tohto roku ceny kávy klesli na najnižší bod za desaťročie – 0,88 dolára (0,76 eura) za približne 450 gramov. Tento pokles je z veľkej časti spôsobený dvojročným prebytkom Brazílie, ktorá je najväčším výrobcom kávy na svete.

Poľnohospodári a ich nízke príjmy

Celosvetovo žije z kávy viac než 21 miliónov rodín. Striedajú sa obdobia, keď káva stojí viac a keď menej. V sezóne 2018/2019 však výrobná cena kávových semien klesla na historické minimum. Aby boli poľnohospodári rentabilní, musia predať 450 gramov kávy za viac než jeden dolár. To sa však mnohým nedarí.

Novinári BBC sa dozvedeli od viacerých stredoamerických poľnohospodárov, že v kávovom priemysle panuje kríza, ktorá ich donútila opustiť svoje farmy a pokúsiť sa získať azyl v USA. O kríze v kávovom priemysle vypovedajú aj údaje Specialty Coffee Association of America. Podľa nich trápila značná neistota počas cyklu žatvy v posledných 10 rokoch viac než 60 percent poľnohospodárov v Guatemale, Nikarague, Salvadore a Mexiku.

José Sette je výkonným riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre kávu, ktorá bola založená v roku 1963 s podporou Organizácie spojených národov, aby riešila udržateľnosť na trhu komodít s kávou. Sette sa pre BBC vyjadril, že tento súčasný nízky cyklus trápi celé odvetvie. „Ak by dnešná situácia poľnohospodárov odradila, prestanú vysádzať nové rastliny a starať sa o svoje stromy. To bude veľmi zlé pre budúcnosť, pretože dopyt po káve ročne rastie o dve percentá,“ vysvetlil Sette. Zároveň dodáva, že zatiaľ čo kávový priemysel ročne zarobí viac než 200 miliárd dolárov, do krajín výroby sa dostane ledva 20 miliárd dolárov a menej než 10 percent z toho sa dostane k pestovateľom.

„Súčasná úroveň cien núti priemysel sa nad sebou zamyslieť a pokúsiť sa v rámci zdieľanej zodpovednosti nájsť spôsoby, ako zvýšiť počet pestovateľov kávy. Najmä tých najmenších fariem,“ upozorňuje Sette.

Africkí pestovatelia

Pre Afriku, kde trh z veľkej časti tvoria práve menšie farmy, je tento cyklus mimoriadne náročný. „Afrika bude pravdepodobne trpieť oveľa viac než ktorákoľvek iná krajina, pretože naše výnosy sú pomerne nízke,“ povedal BBC generálny tajomník Medzinárodnej africkej organizácie pre kávu Freud Kawuma.

„Množstvo kávy, ktoré africkí farmári zo svojej farmy získajú, je v porovnaní s napríklad indickými alebo vietnamskými pestovateľmi značne obmedzené,“ upozorňuje Kawuma. Klesajúce ceny kávy pre už teraz veľmi chudobných roľníkov znamenajú, že nebudú mať na niektoré zo základných potrieb, ako sú škola pre deti alebo zdravotná starostlivosť.

Kawuma upozorňuje, že jeho organizácia zaznamenala v tomto roku nepríjemný trend. Mnohí roľníci, ktorí sa stretávajú s problémami, menia kávu za iné, výnosnejšie plodiny.

[Späť na obsah]

7. Alergia na kravské mlieko neznamená pohromu.

[19.07.2019; lenprezdravie.sk; Rady redakcie; 00:00; Katarína P.]

Symptómy laktózovej intolerancie sú len veľmi ťažko odlíšiteľné od alergie na kravské mlieko. Napriek tomu ide o dva celkom iné zdravotné problémy, ktoré majú pre človeka rozdielne následky a obmedzenia pri stravovaní. Viete, ktoré to sú?

V oboch prípadoch sa problémy prejavujú po konzumácii mlieka, mliečnych výrobkov a mliečnych jedál i v skrytej forme v podobe rôznych gastrointestinálnych ťažkostí, pocitu plnosti, nepríjemného prelievania čriev, nechutenstva, nafukovania, plynatosti či kŕčovitej bolesti brucha. Aj preto sa často stáva, že si ich ľudia zamieňajú.

Čo je intolerancia laktózy?

Intolerancia laktózy je definovaná ako enzymatická porucha, kedy viazne spracovanie mliečneho cukru – laktózy pre nedostatok enzýmu laktáza. „Táto neznášanlivosť nevzniká ako následok imunologických reakcií, ale ako následok enzymatického deficitu. Musíme si uvedomiť, že samotná intolerancia laktózy nie je choroba, mliečne výrobky nie sú striktne z jedálnička vylúčené a pri zisťovaní tolerancie jednotlivých výrobkov sa maximálne jednorazovo objavia subjektívne ťažkosti, “ vysvetľuje nutričná edukačná sestra Mgr. Klaudia Šugrová, MHA.

Stravovanie

Určité množstvo mlieka a mliečnych výrobkov v tomto prípade býva tolerované a pri úprave stravovania pomocou individuálnej eliminačnej diéty a vhodnom nastavení stravovacieho plánu subjektívne ťažkosti, ktoré ľudia pociťujú, vymiznú. „Pri intolerancii laktózy a alergii na mlieko organizmu chýba najmä vitamín D a vápnik, ktoré sa dajú získať konzumáciou kyslomliečnych výrobkov, určitých druhov tvrdých syrov, ktoré sú pri intolerancii laktózy vhodné, a dobre tolerované sú aj výrobky z kozieho alebo ovčieho mlieka,“ tvrdí výživová poradkyňa Mgr. Zuzana Macková.

Čo je alergia na kravské mlieko?

Na rozdiel od intolerancie laktózy alergia nevzniká na mliečny cukor, ale na bielkovinu kravského mlieka. Ide o imunitnú reakciu na mlieko, ktorá je definovaná ako hypersenzitivita na bielkovinu kravského mlieka – tú imunitný systém vníma ako výrazný alergén. „Pri zistení alergie môže akákoľvek konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov i v skrytej podobe spôsobiť zdravotné ťažkosti, niekedy so závažnými následkami. Preto sa pristupuje k dlhodobej prísnej eliminačnej diéte,“ ozrejmuje Mgr. Klaudia Šugrová. V praxi to znamená vylúčiť všetky spomínané mliečne výrobky a výrobky, ktoré mlieko môžu obsahovať.

Alergia a strava

Pri dlhodobo prísnej eliminačnej diéte je potrebné dbať na to, aby bolo v strave zastúpené dostatočné množstvo nevyhnutných makronutrientov, teda základných stavebných zložiek organizmu. Patria sem bielkoviny živočíšneho pôvodu ako vajcia, ryby, hydina, zdroje chudého mäsa a kvalitných mäsových výrobkov. Rastlinné bielkoviny ako strukoviny, obilniny, orechy, semiačka, zemiaky, hríby, múka a výrobky z nej sú zasa neoceniteľným zdrojom mikronutrientov, napríklad železa, vápnika, horčíka, fosforu, draslíka, antioxidantov a vlákniny – prebiotík. Ovocie a zelenina dodávajú telu potrebné vitamíny, minerálne látky, stopové prvky, antioxidanty a fytonutrienty.

Náhrada mlieka a mliečnych výrobkov

Ak vás trápi jeden zo spomínaných zdravotných problémov, ale mlieko a mliečne výrobky patria k základným pilierom vášho jedálnička, nezúfajte. Našťastie existujú možnosti, ako tieto produkty plnohodnotne v strave nahradiť napríklad rastlinnými variantmi, ktoré sú plné vitamínov a niektoré chutia ešte lepšie ako klasické mlieko.

Na trhu nájdete aj prístroje, ktoré umožňujú výrobu rastlinných mliek priamo v pohodlí domova. Nemusíte tak merať cestu do obchodu a aj počas sviatkov si môžete vychutnať čerstvý nápoj hotový za pár minút. Jedným z týchto prístrojov je aj MioMat. „Je len na vás, či si vyberiete makové, mandľové, kešu, kokosové, ovsené alebo sójové mlieko. Stačí vložiť ingrediencie do MioMatu, stlačiť gombík a počkať, kým pripraví chutné rastlinné mlieko bez námahy,“ hovorí Simona Vargová, ktorá spolu so Zuzanou Čačkovou priniesla tento revolučný prístroj na Slovensko. „Okrem rastlinných mliek dokáže pripraviť aj zeleninové polievky, raňajkové kaše, smoothies či RAW dobroty. S jeho pomocou šetríte svoj čas a navyše aj prírodu, ktorú tak nezaťažujeme obalmi z rastlinných mliek a ďalších jedál kupovaných v obchode,“ dodáva MioMat-ka Simona. Ak patríte k nadšencom zero waste a osud planéty a vaše zdravie vám nie sú ľahostajné, potom je tento pomocník pre vás to pravé „orechové“.

[Späť na obsah]

8. Kontrolory nadzdvihla nevyhovující dodávka s masem pro dětský tábor

[18.07.2019; Právo; Zpravodajství; s. 8; Vlastní zpráva]

Vlastní zpráva

Až milionová pokuta od Státní veterinární správy hrozí přepravci, který vezl v nevyhovující dodávce čtvrt tuny pravděpodobně zkaženého masa na dětský tábor u obce Rosička na Jindřichohradecku. Na hrubé porušení zákona o potravinách přišli při kontrole jihočeští veterináři společně s celníky koncem minulého týdne. Právo o tom ve středu informoval mluvčí Státní veterinární správy Petr Majer.

Řidič vezl vepřové, drůbeží i mleté maso v naprosto otřesných podmínkách.

„Přepravní prostor vozidla nebyl vybaven chladicím zařízením, což se také projevovalo na přepravovaných produktech, které byly částečně rozmražené a vytékala z nich tekutina. Kontrolní měření ukázalo naprosto nevyhovující teplotu,“ uvedl Petr Majer. „Zatím nebudeme konkretizovat, o koho jde, případ stále prošetřujeme,“ dodal mluvčí.

Maso nebylo označené, chyběly k němu doklady a kontrola také zjistila, že přepravce není registrován u Krajské veterinární správy. „Zásilka představovala riziko pro zdraví spotřebitelů, a proto byla na místě znehodnocena barvou a určena k likvidaci,“ dodal Majer.

Do tábora potom vyrazili na kontrolu hygienici. „Mrazáky ale byly prázdné, protože maso tam naštěstí nedorazilo. Z našeho pohledu problém nebyl. Tábor si zajistil dodávky přes jinou firmu,“ řekla Právu Kvetoslava Kotrbová, ředitelka Krajské hygienické stanice v Českých Budějovicích.

(kal)

Maso nebylo označené, chyběly k němu doklady a přepravce není registrován

[Späť na obsah]

9. Vláda potvrdila nádrže

[18.07.2019; Právo; Z REGIONŮ; s. 22; rap]

Sucho na Rakovnicku se musí řešit výstavbou nádrží na místních tocích. O plánovaných záměrech Právo už dříve informovalo, včera je znovu potvrdili zástupci vlády, kteří Rakovnicko, coby jednu z nejsušších oblastí ČR, ve středu navštívili. „Kolegům z vlády jsme přímo na místě představili projekty vodních nádrží Senomaty a Sanov s navazujícími závlahami,“ uvedl ministr zemědělství Miroslav Toman (ČSSD), podle něhož se komplexně řeší problematika sucha v povodí Rakovnického potoka a také vodní dílo Kryry. „To bude zajišťovat dostatek vody v povodí Rakovnického potoka i Blšanky, která bude sloužit především pro závlahy chmelařských a zemědělských oblastí a k nadlepšování průtoků v tocích v období sucha,“ dodal ministr Toman. Na první etapu opatření je podle něj připraveno 550 milionů korun. Náklady na komplexní řešení sucha na Rakovnicku dosáhnou přibližně 3,4 miliardy korun.

„Po dokončení všech opatření bude mít tento region zajištěný dostatek vody,“ řekl Toman, podle něhož už teď mohou místní zemědělci využívat dotace na závlahové systémy.

Stavět se mají dvě kilometr dlouhé nádrže u těchto obcí. Nádrž Senomaty na toku Kolešovického potoka by měla zadržet vodu při jarním tání a zásobovat by se odtud měl Rakovnický potok. Zdrojem pitné vody by se měl stát i Lišanský potok. Předpokládaný termín výstavby obou nádrží je mezi roky 2022 až 2025.

[Späť na obsah]

10. Ochránci zvířat chtějí porážky na jatkách přenášet na web

[18.07.2019; Právo; Titulná strana; s. 1,2; Karolina Brodničková]

Karolina Brodničková

Usmrcování zvířat by mělo být pod dohledem veřejnosti, aby se zabránilo týrání. Chce to sdružení Zvířata nejíme, bojující za ochranu zvířat. Jejich návrh, aby se na všech jatkách v Česku umístily kamery, podpořilo svými podpisy za čtyři měsíce 14,5 tisíce lidí. Překročil tedy hranici 10 tisíc podpisů a iniciativou by se tak mohl zabývat petiční výbor Sněmovny. Poslanci jsou však k takovému návrhu vlažní. Když už zavést kamerové systémy, tak pro odborníky, nikoliv veřejnost, říkají.

Za iniciativou stojí aktivista za práva zvířat a bubeník kapely Pints and Pipes Lukáš Vincour a jeho žena Michaela. „Kampaň jsme spustili v polovině března. Až budeme mít 20 tisíc podpisů, tak chceme petici přinést na ministerstvo zemědělství. Připravujeme k tomu i příslušný návrh zákona,“ řekl Právu Vincour.

„Kamerové systémy by mohly odradit od špatného a násilného zacházení se zvířaty, podporovaly by snahu dodržovat správné postupy a předešly situacím, kdy se ke konzumentům dostane maso z nemocného zvířete (viz situace v Polsku). Domníváme se, že spotřebitel by měl vědět, co jí a jakým procesem si zvíře před smrtí prošlo,“ píše v úvodu petice. Kamery požaduje na místech vykládání či vyhánění zvířat z transportních vozů, předporážkového ustájení zvířat a na místech usmrcování, vykrvení a následného stahování z kůže, vyvrhování a zbavování se částí těla. „Požadujeme, aby byl celý tento proces živě vysílán na webových stránkách jatek tak, aby se na něj kdokoliv mohl kdykoliv podívat,“ uvádí iniciativa.

(Pokračování na str. 2)

(Pokračování ze str. 1)

„Vzorem může být např. společnost Hollandia, která pod heslem jsme průhlední’ vysílá online každou z částí svých činností,“ dodává iniciativa. Zdůrazňuje, že jatka nedovolují exkurze a obyčejní lidé nemají šanci dovědět se, jak systém uvnitř funguje. „Zvířata jsou odkázána na vůli zaměstnanců. Z pořízených záběrů a výpovědí zaměstnanců vyplývá, že jsou v některých případech zvířatům chvíle před smrtí znepříjemňovány,“ dodává petice. Inspiraci hledá ve Francii a Británii, kde jsou kamerové systémy na jatkách zavedeny s přístupem pro odbornou veřejnost. Podobný systém funguje od roku 2016 na Stanicích technické kontroly, jejichž záznam mohou kontrolovat úředníci ministerstva dopravy. „My bychom si ale přáli, aby se na záznam mohl podívat kdokoliv přes internet,“ zdůraznil Vincour. Ministerstvo zemědělství vzkázalo, že se věcí bude zabývat, až návrh obdrží. „ČR má už v současnosti nastavený velmi kvalitní veterinární dozor. Na každých jatkách je v době porážky vždy osobně přítomný úřední veterinární lékař Státní veterinární správy, který kontroluje průběh porážky, tedy to, jestli zvíře zbytečně netrpí,“ sdělil mluvčí Vojtěch Bílý

Věc nechtěla prozatím příliš komentovat Státní veterinární správa. „Nejsme ti, kdo by se v tento moment mohli vyjadřovat. Jsme dozorový orgán, který se zabývá platnou legislativou. Platí, že v ČR na jatkách je stálý veterinární dozor, kdy u každého poraženého kusu musí být veterinární lékař,“ reagoval mluvčí Státní veterinární správy Petr Majer. „Probíhá kontrola před porážkou a po porážce,“ dodal. Řediteli Jatek Český Brod Richardu Hrdinovi se návrh nelíbí. „Je to scestné. Usmrcování zvířat a jejich další opracování nejsou záběry, které by měly být přístupné široké veřejnosti včetně dětí a podobně,“ řekl Právu. Hlasy 14,5 tisíce lidí, kteří kamery na jatkách požadují, se podle jeho názoru mezi deseti a půl milionu obyvatel ztrácejí. Návrh se zdá nepřiměřeným i některým poslancům ze zemědělského výboru a výboru pro životní prostředí. „Dokážu si představit, že by se tam kamery nainstalovaly a jejich záznam mohly užívat orgány jako je Státní veterinární správa. Ale aby se to dávalo k dispozici celé veřejnosti? To považuji za nehumánní a neetické,“ řekl Právu exministr zemědělství Marian Jurečka (KDU-ČSL).

„Velký bratr“

Stejně tak se nápad nelíbí ani místopředsedovi zemědělského výboru Petru Bendlovi (ODS). „Nemyslím si, že by to mělo být komukoliv veřejně přístupné. Je to odpovědnost státní veterinární správy a dalších kontrolních orgánů,“ uvedl. Podobně se k věci postavila i místopředsedkyně TOP 09 Markéta Pekařova Adamová. „Poskytovat záběry veřejnosti a dělat Velkého bratra se mi zdá přehnané, byť ovšem TOP 09 podporuje veškeré snahy o humánní zacházení se zvířaty. Zlatá střední cesta by v případě jatek mohl být model ve Francii nebo Británii,“ sdělila Právu. Poslanec Jan Volný (ANO) k věci jasné stanovisko nemá. „Je to zásah do soukromé sféry a takové věci je třeba řešit obezřetně a s rozmyslem,“ poznamenal. Pirátský poslanec Radek Holomčík se debatě nebrání.

„Vím, že to na světě někde funguje, ještě jsme to neprobírali, tak nedokážu tlumočit názor klubu. Pokud by to vedlo ke zlepšení situace, dovedl bych si to osobně představit, pokud by náklady nesl stát a bylo ošetřeno soukromí zaměstnanců,“ napsal Právu.

Kamerové systémy by mohly odradit od špatného zacházení se zvířaty

Sdružení Zvířata nejíme

Usmrcování zvířat nejsou záběry, které by měly být přístupné široké veřejnosti

Richard Hrdin, ředitel jatek

[Späť na obsah]

11. V Rakúsku úplne zakázali kontroverzný glyfosát. Chystá sa podobný krok aj na Slovensku?

[18.07.2019; dobrenoviny.sk; 14:19; Klaudia Fiolová]

Nebezpečný herbicíd je najpoužívanejšou látkou pri ničení buriny.

Glyfosát sa využíva aj v poľnohospodárstve — Foto: TASR

VIEDEŇ 17. júla – Rakúski poslanci začiatkom júla schválili zákon o úplnom zákaze používania herbicídu s obsahom glyfosátu, ktorý podľa štúdií môže spôsobiť aj rakovinu, uvádza český portál Echo 24. Glyfosát je vysoko účinný herbicíd, ktorý sa používa hlavne na ničenie buriny. A to aj na Slovensku.

Táto látka sa nachádza v komerčnom produkte Roundup od spoločnosti Monsanto. Roundup je voľne dostupný a kúpiť si ho môže každý. Podľa štúdií, ktoré vykonali vedci z Washingtonskej univerzity, môže byť práve glyfosát karcinogénny – riziko vzniku rakoviny lymfatických uzlín môže zvýšiť až o 41 %. Odborníci tvrdia, že spomínaný typ rakoviny úzko súvisí s pôsobením herbicídu.

Glyfosát sa aktívne využíva aj v poľnohospodárstve, a to najmä pri príprave pôdy na siatie, pri likvidácii buriny a pri sušení plodín pred žatvou. V posledných rokoch sa objavuje aj v postrekoch proti burine, ktoré používajú v parkoch, na ihriskách alebo v záhradách.

Roundup je najpoužívanejší produkt na likvidáciu buriny Foto: TASR

O schopnosti chemickej látky spôsobiť poškodenie organizmu sa medzi politikmi a vedcami vedie mnoho debát a sporov. Zatiaľ čo niektorí vedci chcú jeho výrobu a predaj úplne zakázať, politici to nechcú obmedziť z ekonomického hľadiska, keďže ročne sa predajú desaťtisíce ton výrobkov s obsahom glyfosátu.

V roku 2015 Svetová zdravotnícka organizácia a Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny vyhlásili, že glyfosát je látka, ktorá môže u ľudí spôsobovať rakovinu krvi. Aj napriek týmto tvrdeniam Európska únia schválila jeho používanie až do roku 2022. Ako uvádzajú aj Aktuality.sk, iné úrady vrátane Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európskej chemickej agentúry (ECHA), o ktorých posudky sa oprela aj EÚ, vydali opačné stanovisko. Podľa nich glyfosát nepredstavuje nebezpečie pre človeka.

V USA to ale vyzerá inak. Ako uvádza TASR, nemecký koncern Bayer v máji utrpel doteraz najväčšiu porážku v právnych sporoch v USA týkajúcich sa herbicídu Roundup. Kalifornský súd nariadil firme zaplatiť odškodné v celkovej výške viac než 2 miliárd dolárov (1,78 miliardy eur) páru, ktorý tvrdí, že mu produkt spôsobil rakovinu.

Na Slovensku používanie herbicídu v poľnohospodárstve nie je zakázané, ale ako uviedol hovorca Ministerstva životného prostredia SR Tomáš Ferenčák, agrochémiu považujú vždy za krajné riešenie a jej aplikáciu najmä vo vzácnych lokalitách, ktoré sú chránené, za absolútne nepatričné. V Envirostratégii, ktorá bude platná v roku 2030, sa taktiež venovali tejto téme.

„Bude sa realizovať celoplošné monitorovanie zamerané na stanovovanie a vyhodnotenie výskytu znečisťujúcich látok v pôde. Zavedie sa prísnejšia kontrola predaja a používania priemyselných látok v poľnohospodárstve. Zníži sa spotreba pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečí sa ich kontinuálny pokles,“ uvádza rezort v spomínanej stratégii.

Zakázať používanie glyfosátu sa však podľa všetkého na Slovensku nechystáme.

[Späť na obsah]

15. Slovenská farma, kde sa zamestnanci pohybujú na golfových vozíkoch či kolobežkách

[18.07.2019; hnonline.sk; Čarovné Slovensko; 08:00; Júlia Čechová]

Vitajte na farme rozprestierajúcej sa na pozemku s rozlohou 25 hektárov.

S Čarovným Slovenskom sme sa vybrali na hydinovú farmu v Chalmovej, miestnej časti obce Bystričany v okrese Prievidza. Pomocníkom pri pohybe po rozľahlom pozemku s rozlohou 25 hektárov (farma stojí na 12 hektároch) sú im vozíky typické pre golfové ihriská. Víta nás majiteľ farmy Ivan Kaniansky. Začne svoje rozprávanie: „Vždy som sníval o peknej, novej, modernej, sofistikovanej farme. To sa mi podarilo naplniť.“

Veľkochovom brojlerových kurčiat sa zaoberajú od roku 1994. Začali v starých družstevných maštaliach v Bojniciach a v Zemianskych Kostoľanoch, na prelome tisícročí sa rozhodli postaviť modernú farmu. „V roku 1999 som pochopil, že sa nedá stále rekonštruovať staré objekty a staré maštale. V zahraničí som videl, ako to funguje tam, kde sú moderné farmy. Začali sme na tom pracovať,“ hovorí ďalej. „Rozhodol som sa, že pôjdem do výstavby a dnes je to kapacitne najväčšia farma na Slovensku. Tešíme sa z toho, no stále je to boj. Zahraničné mäso nás ubíja,“ priznáva majiteľ farmy. Na pultoch našich predajní je stále veľký podiel poľského, ukrajinského, dokonca aj brazílskeho mäsa, slovenské je dlhodobo pod 50 percentami.

Moderné vybavenie

Ako prechádzame po areáli, blížime sa k jednému z mnohých objektov. „Máme dvanásť identických výrobných hál, v každej je okolo 50-tisíc kurčiat, čiže spolu 600-tisíc. Používame najmodernejšie technológie, aké sú na trhu. Všetko je automatické, cez telefón ich môžeme ovládať aj z domu,“ pokračuje Kaniansky. Aplikáciou dokážu regulovať svetlá, kŕmenie kurčiat i spotrebu vody. „Kupujeme jednodňové kurčatá z Českej republiky. Dĺžka výkrmu trvá 35 až 40 dní. Vtedy kurčatá dosiahnu jatočnú váhu od 1,8 do 2,20 kila. Následne idú na porážku do spoločnosti Hyza. Zvieratá denne evidujeme.“

Živia ich kŕmnymi zmesami, zvieratá sleduje veterinár i zootechnik. „Pred vyskladnením prebiehajú zdravotné vyšetrenia, vzorky berieme do laboratória na testovanie na prítomnosť salmonelózy. „Pôvod mäsa je garanciou kvality a toho, že keď si ho kúpite dnes, pozajtra i o dva mesiace bude mať stále štandardnú kvalitu a mäso bude aj pre spotrebiteľa bezpečné,“ dopĺňa ho Jiří Šavrda, výkonný riaditeľ spoločnosti Hyza, s ktorou farma spolupracuje. „Nezačína sa to na farme, ale už od plodín, ktoré zožnú na poli, cez vajcia, z ktorých sa malé kuriatka vyliahnu,“ pokračuje Šavrda. Spolu s údajmi o výrobcovi, dátume spotreby a hmotnosti si preto treba všímať aj informácie o mieste balenia, ale najmä označenie pôvodu mäsa, krajiny chovu i zabitia. Nenechajte sa pomýliť slovenským štátnym znakom či oválom so značkou SK. Podstatnou je informácia o pôvode mäsa. „Bohužiaľ, existuje na Slovensku veľa firiem, ktoré nie sú výrobcom v tom pravom zmysle slova (s celým cyklom spracovania hydiny), ale len prebaľovačmi, ktorí mäso kúpia na základe ceny (nikto nevie kde a za akých podmienok), bez akejkoľvek garancie pôvodu, kvality či bezpečnosti,“ dopĺňa Šavrda.

Za hodinu spracujú tisíce kurčiat

Jedným z najväčších spracovateľov a výrobcov hydiny nielen na Slovensku, ale i v Európe, je spoločnosť Hyza. V podniku pracuje okolo 850 ľudí, za hodinu spracujú viac než 10-tisíc kurčiat. „Prebieha tu celá výroba, od usmrtenia, chladenia vzduchom, porciovania, balenia, výroby mäsových výrobkov či polotovarov, expedície až po dopravu a rozvoz,“ pokračuje Šavrda. „Naše kuracie mäso má jasnú a dosledovateľnú históriu (cez použité obilie, od jednodenného kuriatka, miesta porážky, vrátane spôsobu spracovania, až po transport k zákazníkovi). Takže vieme, aké naše mäso je. Obsahuje množstvo dobre stráviteľných bielkovín (napr. v prsnom rezni je asi 21 % bielkovín, ale iba do 2 % tuku).“

Vo vlastnom laboratóriu v Hyze robia senzorické hodnotenia. Zameriavajú sa na vôňu, farbu či tuhosť mäsa. Testuje sa nielen mäso, ale aj párky či šunky. „Všetko nie je primárne len o cene. Ak výrobok nebude kvalitný a bezpečný, nemôže byť uvádzaný na trh, a to zatiaľ nikto, bohužiaľ, nevníma. Tú dôležitú úlohu bezpečnosti potravín,“ dodáva riaditeľ spoločnosti. Mäso spracované počas dňa ešte v noci a nadránom vyexpedujú. Putuje rovno do obchodov, prevádzok a reštauračných zariadení. A odtiaľ priamo k vám, napríklad na vašu záhradnú párty či grilovačku. „V našom prípade má spotrebiteľ potrebné informácie a garanciu toho, že za tým, čo tvrdíme, si stojíme. Naše mäso neputuje cez oceán ani cez polovicu Európy, aby sa u zákazníka tvárilo čerstvo. Naše mäso proste čerstvé je,“ dodáva riaditeľ na záver.

Zdravotné účinky hydinového mäsa

„V porovnaní s ostatnými druhmi mäsa má kuracie mäso nižšiu energetickú hodnotu a nepatrné množstvo tuku. Navyše hydinový tuk má priaznivé zloženie nenasýtených mastných kyselín a omnoho nižší podiel nasýtených mastných kyselín, ktoré podporujú vznik aterosklerózy,“ hovorí Jiří Šavrda, a pokračuje: „Tuk v kuracej prsnej svalovine bez kože sa pohybuje do 2 %. Čo sa týka minerálnych látok a vitamínov, kuracie mäso je bohaté na fosfor, draslík, horčík, vápnik, železo, selén, vitamín B3 (niacín), vitamín B5 (kyselinu pantothenovú) a vitamín B6.“

Výhody a nevýhody kuracieho mäsa

Výhody:

Rýchla kulinárska príprava, príjemná chuť, ľahká stráviteľnosť, vysoký obsah bielkovín a nízky obsah tuku.

Nevýhody:

Nižšia trvanlivosť v porovnaní s červeným mäsom (bravčové, hovädzie), vyššie mikrobiálne zaťaženie v dôsledku spôsobu spracovania oproti červeným mäsám, je nutná jeho správna kulinárska príprava.

[Späť na obsah]

16. Tesco opäť zvyšuje podiel slovenskej zeleniny

[18.07.2019; dnes24.sk; Bratislava; 00:00; Tesco]

Na pultoch s čerstvou zeleninou pribudnú v predajniach Tesco na celom Slovensku ďalšie výrobky od domácich pestovateľov. Od júla si zákazníci Tesca môžu vybrať z ponuky papriku bielu, kapiu a repu červenú od jedného z najväčších slovenských dodávateľov BROP z Kráľovej pri Senci.

Na jeseň sa k tejto ponuke pridá mrkva, petržlen a zeler od toho istého dodávateľa.

„Aj vďaka spolupráci s Tescom, pre ktoré dodávame zeleninu do vyše 150 predajní, sme sa rozhodli rozšíriť produkciu papriky. Aktuálne pestujeme papriku na rozlohe 8,5 hektára a na budúci rok jej objem vzrastie takmer päťnásobne na 40 hektárov,“ vysvetľuje Juraj Mačaj, konateľ spoločnosti BROP Slovakia.

Spoločnosť BROP dodáva do predajní Tesco na Slovensku a v Českej republike zemiaky, cibuľu a cesnak už vyše 14 rokov. Od roku 2007 tiež dodáva do Tesco prevádzok v Maďarsku. „Počas našej spolupráce vzrástol podiel dodávok o tretinu a tržby o približne 35 %. Rastúce objemy nás naučili rozšíriť plochy o nové plodiny ako napríklad fialové zemiaky alebo cibuľu šalotku, ktoré sme predtým dovážali z Francúzska,“ dodáva J. Mačaj.

Jeden z najväčších domácich dodávateľov spoločnosť BROP vlani pre rastúci záujem o domácu zeleninu spustil novú výrobnú linku. Linka spracováva zemiaky špeciálne pre značku Tesco Finest – fialové aj žlté.

„Každý rok sa snažíme zväčšiť plochu na pestovanie jednotlivých plodín a modernizovať stroje. Aktuálne staviame nový závod a sklady, ktoré otvoríme ešte tento rok. S tým súvisí aj nábor pracovníkov do nového závodu,“ uzatvára J. Mačaj.

Spoločnosť BROP má vlastný sklad aj závod na spracovanie a balenie plodín v Kostolnej pri Dunaji so 70 pracovníkmi. Ročne spoločnosť vyprodukuje okolo 33-tisíc ton zemiakov, z ktorých je vyše 80 % z vlastnej produkcie, a 12-tisíc ton vlastnej cibule.

„Tesco neustále pracuje na posilňovaní slovenskej produkcie vo svojej sieti obchodov. Vďaka tomu si môžu zákazníci dopriať to najkvalitnejšie od slovenských dodávateľov, s ktorými Tesco rozširuje spoluprácu. Slovenské firmy sa zase vďaka spolupráci s Tescom a vlastným značkám reťazca, ako je Perfectly Imperfect (Dokonale nedokonalé), dostanú na pulty predajní nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike. V závislosti od ročného obdobia pochádza 60 – 70 % tohto sortimentu od slovenských pestovateľov,“ hovorí Pavol Lakatoš, manažér nákupu pre zeleninu v Tesco Slovensko.

Vzhľadom na rozsah podnikania a celkové objemy predaných potravín patrí Tesco medzi obchodné siete, ktoré predávajú najviac druhov a najväčšie objemy slovenských potravín. Vlani jeho zákazníci nakúpili takmer 700 miliónov kusov slovenských potravín v hodnote 400 miliónov eur. V prípade niektorých základných potravín reťazec spolupracuje výhradne so slovenskými dodávateľmi. Napríklad až 100 % vajec pochádza zo slovenských chovov a 80 % z celkového sortimentu mliečnych výrobkov je tiež zo Slovenska.

(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy

Zdroj: Tesco

[Späť na obsah]

17. Mliekari potrebujú mladú krv

[18.07.2019; pravda.sk; Škola; 00:00; Pravda]

V potravinárskom sektore vrátane mliekarenstva počet zamestnancov v uplynulých rokoch klesal. Autor: SHUTTERSTOCK

Mliekarenský sektor má síce dobré vyhliadky na rozvoj, na to však potrebuje aj nové pracovné sily. Hľadať budúcich zamestnancov preto plánuje aj prostredníctvom duálneho vzdelávania.

„Dnes je v agropotravinárskom sektore certifikovaných 63 zamestnávateľov pre duálne vzdelávanie, v tomto roku plánujeme tento zoznam rozšíriť ešte o ďalších štyroch zamestnávateľov v poľnohospodárstve, ako aj o ďalších troch zamestnávateľov v potravinárstve. V oblasti mliekarenstva nám ide predovšetkým o odbor biochemik – mliekarenská výroba či potravinárstvo – spracúvanie mlieka,“ uviedol Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu. Nedostatkom zamestnancov trpí celý agrosektor, problém sa týka i oblasti spracovania mlieka. Príchod nových pracovných síl aj vďaka duálnemu systému je preto podľa odborníkov nevyhnutný. Práve takým spôsobom si totiž môžu vychovávať zamestnancov už od školských lavíc. Problémom však zostáva nízky záujem zo strany žiakov a ťažkosti pri otváraní potravinárskych, no aj mliekarenských odborov na stredných školách.

V súčasnosti vzdelávanie zamerané na oblasť spracúvania mlieka poskytujú na Slovensku len stredné odborné školy v Nitre, Leviciach, Kežmarku, Pruskom, Bánovciach nad Bebravou, Žiline a v Liptovskom Mikuláši.

„S počtom škôl sme relatívne spokojní, aj keď by sme uvítali aj školu na východnom Slovensku. V mestách, kde sa vzdelávajú budúci mliekari, sú zväčša zastúpené aj spracovateľské prevádzky, takže o zamestnanie sa určite báť nemusia. Dôležité je, aby sme žiakov základných škôl, a najmä ich rodičov, presvedčili, že odbor zameraný na mliekarenstvo im zabezpečí perspektívu,“ poznamenal Voskár.

V potravinárskom sektore vrátane mliekarenstva počet zamestnancov v uplynulých rokoch klesal. Zatiaľ čo v 90. rokoch potravinárstvo zamestnávalo asi 65-tisíc ľudí, pred pár rokmi ich bolo už iba 29-tisíc. Rastúci trend zaznamenali potravinári len v poslednom období, keď sa počet zamestnancov vlani zvýšil na 32-tisíc. Nárast počtu zamestnancov predpokladajú producenti aj v najbližšom čase.

„Podiel domácich výrobkov na domácich pultoch je asi 40 percent. Keďže chceme tento trend obrátiť a dostať podiel aspoň cez hranicu 50 percent, bude si to vyžadovať aj nových zamestnancov. Už teraz rastú v regiónoch potravinárske prevádzky. Sú naštartované aj investície. Rovnako aj v mliekarenskom sektore, keď chceme zahraničnú produkciu na pultoch nahradiť domácimi výrobkami, dôjde k investíciám aj istému rozšíreniu,“ uzavrel Voskár.

[Späť na obsah]

18. VČELÁR: Tento rok je málo medu, máj bol studený

[18.07.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Tento rok pekne kvitla lipa, ale keďže bolo trochu sucho, netvorila toľko sladiny.

,aktualizované

Trenčianske Stankovce 18. júla (TASR) – Medzi včelármi dochádza ku generačnej výmene, kým starších ubúda, k chovu včiel sa dostávajú tí neskôr narodení, čo je dobré. Myslí si to Tomáš Hanulík z komunitného včelárstva Bee Space v Hornej Súči (okres Trenčín), ktorý chodí predávať svoje skúsenosti začínajúcim záujemcom o chov tohto druhu. “Pribúda aj včelárov, ktorí chov berú ako záľubu. Je potrebné, aby boli tolerantní, liečili včelstvo, aby sa nestalo, že si niekto kúpi včely, nebude sa o ne starať a tie nakazia ostatné. Toho sa včelári niekedy boja,” doplnil Hanulík. Jedným zo začínajúcich včelárov je i Rastislav Kmeťo z Trenčianskych Stankoviec (okres Trenčín), ktorý si založil včelstvo len nedávno a Hanulík ho bol vo štvrtok zaúčať. “Pred mesiacom som o včelách netušil absolútne nič. Pre chov včiel som sa rozhodol, lebo ma zaujíma jednak život včely i sebestačnosť, že si vieme spraviť produkty, med či propolis,” vysvetlil. Pomoc skúsenejšieho včelára Kmeťo podľa svojich slov víta a verí, že Hanulík bude rád, keď mu bude volať a zisťovať informácie o chove. “Tento včelársky rok je z pohľadu včelára slabý, lebo je málo medu. My sme napríklad ešte nevytáčali med. Z pohľadu včiel je štandardný, je málo klieštika. Máj bol studený a stromy, ktoré kvitnú, potrebujú vlahu na to, aby medovali. Tento rok pekne kvitla lipa, ale keďže bolo trochu sucho, netvorila toľko sladiny. Každý rok je iný, verím, že situáciu môžu ešte zachrániť maliny,” dodal Hanulík.

[Späť na obsah]

19. Hrozné odhalenie: FOTO Deťom do tábora viezli štvrť tony kaziaceho sa mäsa

[18.07.2019; topky.sk; Zahraničné; 00:00; © Zoznam/Vo]

PRAHA – Deťom, ktoré si užívajú prázdniny v detskom tábore, mohlo v žalúdkoch skončiť pokazené mäso. Prišlo sa na to v priebehu kontroly na podnet českých colníkov. Navyše, mäsové výrobky neboli označené a chýbali k nim doklady.

Veterinárni inšpektori z Juhočeského kraja boli tamojšími colníkmi v závere minulého týždňa prizvaní na kontrolu dodávky prepravujúcu potraviny. „Pri spoločnej kontrole vykonanej na parkovisku na okraji Tábora (mesto na juhu Čiech, pozn. red.) bolo zistené, že vozidlo prepravovalo v nevyhovujúcich podmienkach štvrť tony mäsa a mäsových výrobkov,“ uviedla Štátna veterinárna správa (SVS) ČR na svojom webe, kde ďalej spresnila, že šlo o najrôznejšie partie bravčového mäsa v celkovej hmotnosti 105 kg, o 62 kg hydinového mäsa, 50 kg mäsových výrobkov a 34 kg mletého nebaleného mäsa.

Zdroj: SVS ČR

Prepravný priestor vozidla pritom nebol vybavený chladiacim zariadením pre prepravu chladených alebo mrazených potravín. To sa už prejavovalo na prepravovaných produktoch, ktoré boli čiastočne rozmrazené a vytekala z nich tekutina.

Kontrolné meranie teploty ukázalo nevyhovujúcu teplotu pri mrazenom mäse aj chladených mäsových výrobkov. Mäso, mleté mäso a krájané mäsové výrobky neboli ani označené a chýbali k nim doklady.

Zdroj: SVS ČR

Následne sa ukázalo, že prepravca nebol registrovaný na Krajskej veterinárnej správe. „Keďže potraviny prepravované za vyššie opísaných podmienok predstavujú veľké riziko pre zdravie spotrebiteľov (v priebehu kontroly sa navyše zistilo, že potraviny boli určené pre detský tábor v Juhočeskom kraji), bola celá zásielka na mieste znehodnotená farbou,“ píše vo svojej správe SVS ČR, ktorá na mieste nariadila ich neškodnú likvidáciu v asanačnom podniku na náklady prevádzkovateľa.

„Za popísané porušenie zákona o potravinách hrozí prevádzkovateľovi pokuta vo výške až jedného milióna Kč (cca 39-tisíc eur, pozn. red.),“ doložila inštitúcia s tým, že vo veci bol podaný podnet na prešetrenie Krajskej hygienickej stanici.

[Späť na obsah]

20. Potravinami najviac plytvajú domácnosti, vyplýva z prieskumu EÚ

[18.07.2019; odpady-portal.sk; Spravodajstvo; 00:00; Tereza Kazdová]

Aké chyby robia domácnosti najčastejšie? Ktoré vekové skupiny najviac plytvajú? Čo najviac vyhadzujú Slováci? Odborníčky diskutovali v Prahe.

O potravinovom odpade v domácnostiach diskutovali Michaela Dvořáková (Etnosvět Restaurant Praha), Zuzana Nouzovská (Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum SR), Eduarda Krázelová (Glopolis), Věra Doušová (Potravinová banka Středočeského kraje a hlavního města Prahy) a Eszter Doma (National Food Chain Safety Office, HU).

Podujatie s názvom „Central European Food Conference 2019“ zorganizovala spoločnosť Tesco v Prahe začiatkom júna.

Čísla nemusia byť presné

Podľa prieskumov Európskej únie vzniká až 53 % potravinového odpadu v domácnostiach. Eduarda Krázelová z Glopolisu upozorňuje, že tieto čísla nemusia byť presné, keďže metodiky získavania údajov o potravinovom odpade nie sú jednotné.

Čísla sa získavajú predovšetkým prostredníctvom dotazníkov, v ktorých respondent hodnotí svoje správanie sám, čiže jeho odpovede môžu byť skreslené. Taktiež nemožno zovšeobecňovať, nedá sa povedať, že žiadna domácnosť nedokáže hospodáriť s potravinami.

Riaditeľka potravinovej banky Věra Doušová dodáva: „Štatistiky nie sú presné, tiež preto, že nie sú presné kritériá toho, čo je odpad a čo už odpad nie je.“

Priemerný Čech vyhodí 80 kg potravín ročne, Slovák údajne raz toľko. Eduarda Krázelová vysvetľuje, že tieto údaje nemusia byť pravdivé, hodnoty môžu byť vyššie aj nižšie. Pojem „plytvanie“ je problematický, keďže neexistuje presná definícia a každý ho vníma úplne inak.

K podobným číslam sa dopracovali aj experti v rámci výskumného projektu Ipsos, ktorý každoročne skúmal plytvanie, a sociologický ústav Akademie věd Českej republiky.

Výsledky plytvania potravinami sa pohybujú medzi tridsiatimi a päťdesiatimi percentami objemu potravín, ktoré domácnosť kúpi, keďže súčasné metodiky nevedia presne vyhodnotiť, čo už bolo zahrnuté do odpadu a čo nie.

Aké chyby robia domácnosti najčastejšie?

Domácnosti najčastejšie plytvajú potravinami preto, že nie sú zahĺbené do problematiky potravinového odpadu a mnoho vecí si neuvedomujú.

Chyby nastávajú vtedy, keď si rodina nedostatočne naplánuje nákup a keď sa na plánovaní nepodieľajú všetci členovia domácnosti, tým pádom jeden člen nakúpi viac, no zvyšku rodiny nevyhovie.

Ďalej je podľa Eduardy Krázelovej veľmi častá nevedomosť o spracovávaní potravín, napríklad, že môžeme spracovávať aj zdanlivo nepoužiteľné časti ako šupky alebo odrezky. „Chýba záujem o to, ako nakladať s potravinami, keď už dorazia domov,“ hovorí.

Domácnostiam radí, aby dbali na plánovanie nákupov, pri ktorom by každý člen mal vyjadriť, na čo má chuť, a spoločne by sa dopracovali ku kompromisu. Treba tiež podľa nej doma vysvetľovať, čo všetko stojí za tým, kým sa potraviny ocitnú na stole. Deti si tak budú jedlo viac vážiť a nebudú ním chcieť plytvať.

Častým problémom je aj skladovanie. „Treba sa naučiť, čo kde skladovať, ako v chladničke rozvrhnúť potraviny a nezapratávať chladničku tak, aby človek nevidel, čo v nej má,“ radí. Ak je chladnička stále plná, je dobré vypestovať si zvyk pravidelne zrevidovať jej obsah.

Čo najviac vyhadzujú Slováci?

Ako odpoveď na čísla z európskeho prieskumu prijalo aj Slovensko stratégiu predchádzania vzniku potravinového odpadu. Jednou z úloh, ktoré náš záväzok obnášal, bolo pokúsiť sa zmerať množstvo potravinového odpadu.

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum bolo poverené rezortom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka metodiku spracovať a aj ju realizovať.

„Metodiku sme vypracovali tak, že je v súlade so súčasnými smernicami, ale vyvstáva otázka, ako budeme v praxi merať. Zvažovali sme, či budeme množstvo odhadovať alebo ho denne vážiť alebo analyzovať obsah kontajnerov,“ vysvetľuje Zuzana Nouzovská.

Nakoniec sa rozhodli pre denné váženia. Na poverenie agentúry, ktorá by skúmala domácnosti, však nemali dostatok finančných prostriedkov, preto našli iné riešenie. Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum má v celej republike päťstotridsať zamestnancov, ktorí dostali po dobu jedného mesiaca váženie svojho odpadu príkazom.

Nevýhodou bolo, že išlo o respondentov, ktorí sú v tejto oblasti vzdelaní, čo sa prejavilo aj na výsledkoch prieskumu. Priemerné číslo bolo 35 kg potravinového odpadu na osobu na rok.

Metodiku zopakovali dvakrát, v lete a na jeseň. Výskumníci predpokladali, že na jeseň budú spotrebitelia vyhadzovať viac pečiva a klesne plytvanie ovocím a zeleninou, čo sa však nepotvrdilo.

„Pomery potravín sa nezmenili, stále to bolo najviac ovocie a zelenina, zhruba 60 %. Potom to boli hotové jedlá, do 8 %, mäso okolo 6-7 %, pečivo 5-6 %, mlieko a mliečne výrobky do 5 %,“ uvádza Zuzana Nouzovská.

Maďari prekvapili

Eszter Doma z National Food Chain Safety Office uvádza, že Maďari produkujú oproti priemeru Európskej únie trochu menšie množstvo potravinového odpadu, menej ako 70 kg na osobu ročne. Upozorňuje však, že až polovici z tohto objemu by sa dalo predísť.

„Veľmi zaujímavým pre nás bolo zistenie, že Maďari najviac vyhadzujú hotové jedlá a polotovary. Na druhom mieste skončilo pečivo a na treťom ovocie a zelenina,“ dodáva.

Ako sa snažia neplytvať reštaurácie?

„Je to podobné ako v domácnostiach. Dôležité je plánovanie pri nákupe ako aj plánovanie toho, čo vlastne budeme v reštaurácii variť,“ vysvetľuje Michaela Dvořáková z Etnosvět Restaurant Praha.

Rovnako dôležité je podľa nej vzdelanie a hľadanie ciest, ako neplytvať – napríklad využitím jednej uhorky do troch rôznych receptov.

Vo svete je čoraz populárnejšie varenie zo zvyškov. V Českej republike tento koncept reštaurácií nie je zatiaľ veľmi rozšírený. Michaela Dvořáková vysvetľuje, že u Čechov prevládajú dva pohľady – niektorým sa páči, že sa touto cestou môžu inšpirovať a nápady, ako kreatívne využiť zvyšky, môžu potom aplikovať vo svojich domácnostiach.

Druhý tábor tvoria ľudia, ktorí nevnímajú takýto pokrm ako plnohodnotný a preto sa zdráhajú za neho zaplatiť rovnako ako za jedlo z bežnej reštaurácie.

Potravinové banky vedú kurzy varenia

Potravinové banky potravinami neplytvajú. Až 90 % potravín z potravinových bánk putuje do organizácií, ktoré sa starajú o ľudí v núdzi, kde sa dostanú do rúk profesionálnym kuchárom, ktorí s potravinami vedia zachádzať. Minimálne raz ročne ich zástupcovia z bánk prídu skontrolovať, aby mali prehľad o tom, kde ich potraviny končia.

Iné je to u jednotlivcov. „Momentálne k nám chodí asi dvesto jednotlivcov, ktorých nám posielajú úrady práce. Väčšinou sú to matky s deťmi alebo osamelí seniori,“ vysvetľuje Věra Doušová.

Problémom týchto skupín je, že majú veľmi zlé stravovacie návyky. Matky od potravinových bánk najčastejšie pýtajú konzervy, sladkosti a pečivo, hoci banky každodenne prijmú aj množstvo čerstvého ovocia a zeleniny.

„Dozvedeli sme sa, že tieto matky väčšinou nevedia variť. Preto od začiatku tohto roku usporadúvame kurzy varenia pre matky samoživiteľky, ktoré k nám chodia pre potraviny,“ hovorí.

Na kurzoch sa ich snažia predovšetkým naučiť používať zeleninu, pričom dúfajú, že sa im podarí zmeniť aspoň čiastočne ich stravovacie návyky.

Matky samoživiteľky mnohokrát o kurz záujem nemajú, keďže varenie pre nich znamená stratu času, ktorú by mohla vyriešiť konzerva. Napriek tomu sa kurz teší obľube. Prebieha s profesionálnymi kuchármi, ktorí ho vedú zábavnou formou. Ženy môžu so sebou zobrať aj svoje deti, o ktoré sa im v centre postarajú.

Kto najviac plytvá?

Z prieskumu v domácnostiach vyplynulo, že domácnosti, ktoré majú viac detí, pracujú s potravinami úspornejšie. To je podmienené viacerými faktormi, napríklad lepšou organizáciou práce, tým, že jedno dieťa doje po druhom, ale predovšetkým si viacčlenné rodiny viac vážia finančné prostriedky.

„So zvýšeným príjmom rastie jedlá časť potravinového odpadu. V chudobnejších regiónoch na Slovensku bol potravinový odpad nižší,“ uvádza Zuzana Nouzovská.

Dotazník, ktorý sa sústredil najmä na príjmovú zložku, vyplňovali predovšetkým ženy. Na otázku „Prečo vyhadzujete potraviny?“ boli najčastejšími odpoveďami „veľa sme nakúpili“, „pokazilo sa“, „nechutilo nám“ a „prešiel dátum minimálnej trvanlivosti“.

K podobným výsledkom sa dopracovali aj v Maďarsku. Podľa ich prieskumov najviac plytvá časť populácie s vyššími príjmami a ľudia, ktorí žijú vo veľkých mestách.

Úplne najväčšími „plytvačmi“ sa ukázali byť tridsiatnici, pravdepodobne preto, že ide o ľudí v produktívnom veku, ktorým častokrát zamestnanie nedovoľuje tráviť čas prípravou jedla. Najmenej potravín naopak vyhadzuje takzvaná povojnová generácia, teda ľudia starší ako šesťdesiat rokov.

Problematické „spotrebujte do“

V problematike potravinového odpadu zohráva rolu aj otázka dátumu trvanlivosti. Kľúčový rozdiel je medzi trvanlivými a čerstvými potravinami, ktorý však mnohým spotrebiteľom nie je jasný. Pri trvanlivých potravinách je dátum na obale iba orientačný a je možné ho prekročiť, pri čerstvých potravinách je konečný.

„Veľa spotrebiteľov zbytočne vyhadzuje napríklad ryžu, na ktorej je napísané, že končí povedzme v máji, a pritom by mohla mať expiráciu ešte niekoľko mesiacov,“ hovorí Věra Doušová.

Hoci môže byť dátum trvanlivosti pre spotrebiteľa mätúci, na potravinách sa uvádza kvôli prísnym veterinárnym predpisom. Čerstvé potraviny sa musia striktne spotrebovať do dátumu uvedenom na obale. Trvanlivé potraviny majú aj po dátume rovnakú kvalitu a nestrácajú zo svojej hodnoty.

Túto skutočnosť si už uvedomili napríklad niektoré reťazce v Nemecku, kde sa trvanlivé potraviny pred koncom spotreby prestali predávať za zníženú cenu a jednoducho zostávajú v regáloch.

Podujatie s názvom „Central European Food Conference 2019“ zorganizovala na začiatku júna v Prahe spoločnosť Tesco. O stredoeurópskej konferencii na tému boja proti plytvaniu potravinami sme písali aj v roku 2017, kedy sa uskutočnila v Bratislave.

[Späť na obsah]

24. T. Hanulík z Hornej Súče predáva svoje skúsenosti začínajúcim včelárom

[18.07.2019; 24hod.sk; Z domova; 00:00; Teraz.sk;TASR]

24hod.sk Z domova

Ilustračná snímka.

“Pribúda aj včelárov, ktorí chov berú ako záľubu. Je potrebné, aby boli tolerantní, liečili včelstvo, aby sa nestalo, že si niekto kúpi včely, nebude sa o ne starať a tie nakazia ostatné. Toho sa včelári niekedy boja,” doplnil Hanulík.

Jedným zo začínajúcich včelárov je i Rastislav Kmeťo z Trenčianskych Stankoviec (okres Trenčín), ktorý si založil včelstvo len nedávno a Hanulík ho bol vo štvrtok zaúčať. “Pred mesiacom som o včelách netušil absolútne nič. Pre chov včiel som sa rozhodol, lebo ma zaujíma jednak život včely i sebestačnosť, že si vieme spraviť produkty, med či propolis,” vysvetlil. Pomoc skúsenejšieho včelára Kmeťo podľa svojich slov víta a verí, že Hanulík bude rád, keď mu bude volať a zisťovať informácie o chove.

“Tento včelársky rok je z pohľadu včelára slabý, lebo je málo medu. My sme napríklad ešte nevytáčali med. Z pohľadu včiel je štandardný, je málo klieštika. Máj bol studený a stromy, ktoré kvitnú, potrebujú vlahu na to, aby medovali. Tento rok pekne kvitla lipa, ale keďže bolo trochu sucho, netvorila toľko sladiny. Každý rok je iný, verím, že situáciu môžu ešte zachrániť maliny,” dodal Hanulík.

[Späť na obsah]

26. Luxus nad slovenské pomery! Prasnice zlikvidované a v ústach chuť na jaterničky

[18.07.2019; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Pravda]

Bravčové mäso dražie, kilogram stehna už stojí takmer šesť eur. A Slovensko pritom nevie čo s obilím. Napriek suchému júnu a invázií myší, krajina bude exportovať státisíce ton zrna. Naspäť obratom privezie dražejúce bravčové mäso.

VIDEO: Máte chuť na takéto zabíjačkové špeciality? Pozrite si v reportáži TV Pravda, prečo sa bravčový luxus dostáva nad slovenské pomery.

Viac videí a relácií si pozrite v TV Pravda.

Slovenský luxus s dovozom čoraz drahšieho mäsa si nedovolí ani bohaté Nemecko. Mimochodom práve odtiaľ dovážame tisíce ton bravčoviny. A nemuseli by sme, keby sme obnovili chovy ošípaných, bitúnky a vôbec lepšie využívali prirodzený výrobný aj ľudský potenciál Slovenska.

Pozrite si viac súvislostí k slovenskej bravčovej realite vo videoreportáži TV Pravda.

[Späť na obsah]

29. Pre bohatú úrodu! Postarajte sa o jahodovisko už teraz

[18.07.2019; pluska.sk; iZáhradkár; 00:00; Záhradkár]

Aby ste sa aj o rok tešili z bohatej a šťavnatej úrody jahôd, tak je čas ošetriť rastliny.

Dobre ošetrované jahody sú produktívne 3 až 4 roky. Aby sa rastliny po období zberu rýchlo zotavili, treba im čo najskôr odstrániť všetky poplazy. Netrhajte ich, ale opatrne odrežte alebo odstrihnite. Zároveň porast odburiňte a pôdu v medziriadkoch plytko prekyprite.

Pripravte si budúce sadenice

Ak ste si v júni označili rastliny, z ktorých odoberiete nové jahodové sadenice, po oddelení odnože okamžite vysaďte na nový záhon, lebo rýchlo vädnú. Dôležité je, aby oddeľované mladé rastliny už mali vytvorené základy koreňov. Použite len tie, ktoré rastú na poplaze ako prvé, teda najbližšie k materskej rastline.

Prichystajte pôdu na záhone

Na augustové vysádzanie dobre zakorenených jahodových priesad už teraz vyberte záhon, na ktorom ste jahody, ale ani zemiaky či rajčiaky nepestovali aspoň posledné 4 roky. Vhodná je napríklad hriadka po póre, hrášku alebo fazuli. Po prekyprení a odburinení zeminu vylepšite kompostom.

Vyskúšajte praktický TIP

Aby ste si boli istí, že jahodové odnože sa po oddelení od materského trsu ujmú, skúste tento praktický trik. Ešte kým sú s hlavnou rastlinou spojené poplazom, vysaďte ich do menšieho črepníka a odstrihnite ich až potom, ako na nich spozorujete nové listy. Výhodou takéhoto zakoreňovania je i to, že vďaka koreňovému balu sa rastliny po vysadení na záhon rýchlejšie a spoľahlivejšie ujímajú.

Čítajte tiež:

Čas cesnaku! Odborník odpovedá na najčastejšie otázky ohľadom zberu a uskladnenia

Ako hnojiť rajčiaky, aby dobre zarodili?

[Späť na obsah]

30. Léto je ideálnym obdobím na vyskúšanie raw stravy

[17.07.2019; touchit.sk; Tlačové správy; 11:25; redakcia touchIT]

Zdravý životní styl je v současné době trendem a s ním také raw strava, pro jejíž vyznavače se v češtině také ujal název „vitariáni“. Rad, jak se stravovat, které si často protiřečí, je plný internet a pravdou je, že žádná cesta není univerzální a vhodná pro každého. Nicméně raw strava je něčím, co se vyplatí vyzkoušet, i kdyby mělo jít třeba jen o jeden den v rámci očisty těla. Léto, kdy teploty často dosahují tropické třicítky, je navíc skvělým obdobím, kdy se do něčeho takového pustit, protože horké počasí si o odlehčenou stravu přímo říká.

Čerstvé, syrové, zdravé

Základem raw stravy je syrové ovoce a syrová zelenina, ořechy, semínka a klíčky, případně za studena lisovaný olej. Vyloučeny jsou mléčné výrobky, maso, obilniny, rafinované cukry a alkohol. „Raw stravování spočívá v jídle stvořeném přírodou, tedy v zelenině, ovoci, listové zelenině, v ořeších a semenech – vše v nezpracovaném, čerstvém a zralém stavu! Základem raw stravy je odšťavňování, mixování, sušení do 42 °C, zmrazování. Důležitý je příjem co největšího množství zeleného, to znamená chlorofylu, ten najdeme třeba ve špenátu a salátech,“ vysvětluje Stanislav Petříček, zakladatel bistRAWveg, popularizátor zdravého životního stylu pro manažery, spolumajitel společnosti TP Consulting.. Lidé, kteří na tento styl stravy přejdou, zpravidla zaznamenávají velký váhový úbytek a mnoho z nich pozoruje také pozitivní vliv na zdraví, například vyléčení se z alergií či kožních onemocnění

Nespornou výhodou raw stravy je také úspora času a jednoduchost přípravy. Pokrmy, které nejsou tepelně upravovány, jsou připraveny daleko rychleji, zpravidla stačí je nakrájet, zamíchat či rozmixovat. Díky raw stravě také ušetříte na energiích, protože už nebudete potřebovat troubu ani sporák.

5 minut a je hotovo

„Nevaření zvládne také lehce i běžný zaměstnaný muž. Rozmixovat banán s listy špenátu, jahody s jablkem apod. je práce i s přípravou na 5 minut, vlastně se jedná o podobnou náročnost jako namazat si chleba máslem. Rozdíl je však v tom, že ovocný koktejl je vydatná a zároveň svěží snídaně plná vitamínů a prospěšných látek,“ dodává Stanislav Petříček.

Potraviny v nezpracovaném stavu obsahují daleko více vitaminů, které se právě tepelnou úpravou ztrácejí. „Čím více potravin sníme v jejich původním, tedy syrovém stavu, tím více jejich vitamínů a výživových hodnot si z nich naše tělo vezme. Mnoho vitamínů se tepelnou úpravou potravin zničí a proto

vařené pokrmy sice zasytí, ale další přidanou hodnotu pro nás prakticky nemají,“ říká Stanislav Petříček, zakladatel bistRAWveg, popularizátor zdravého životního stylu pro manažery, spolumajitel společnosti TP Consulting..

Bude to chtít silnou vůli

Nevýhodou pak může být pocit sociálního vyloučení, kdy je těžké kolegům v práci vysvětlovat, že s nimi nepůjdete na oběd do běžné restaurace nebo si na oslavě narozenin s ostatními nedopřejete běžný dort. Nátlak okolí může být silný a pro slabší povahy velmi nepříjemný. Strastiplné může být také zvykání si na nový styl stravy, kdy je náš mozek například zvyklý vnímat ovoce jako svačinu, ne jako plnohodnotný oběd.

Mnoho skeptiků se domnívá, že raw stravou není možné se plně zasytit a po konzumaci znovu přichází hlad velmi brzy. Opak je však pravdou. Zejména pokud se pokrm tvořen ořechy a semínky, dokáže tělo velmi dobře a na dlouhou dobu zasytit. Vzhledem k tomu, že raw strava není tučná a těžká na trávení, se po ní navíc necítíte unavení, a naopak vás nabije energií. Díky tomu se tak můžete rozloučit se souslovím „dát si dvacet“.

[Späť na obsah]

31. NAVŠTÍVTE OÁZU NA TOKAJI

[16.07.2019; VIP magazine; nezaradené; s. 36,37; Redakcia]

OSTROŽOVIČ EST. 1990

Osem hektárový areál firmy je plný zelene a dáva okrem vína príležitosti rôznym aktivitám a relaxu. Tokajský dom vo Veľkej Tŕni s vínnou sálou pre 50 osôb je čarovným miestom, kde môžete usporiadať firemné školenia, semináre, ale aj rodinné oslavy. Príjemnú atmosféru umocní výborná zemplínska kuchyňa v kombinácii so skvelými vinami z vlastnej produkcie.

Priamo vo vinárstve vybudovali Ostrožovičovci penzión pre 40 osôb s romantickými izbami, ktoré sú vybavené modernými prvkami, ako TV, SAT, WIFI, a pod. V lete iste poteší vyhrievaný bazén a celoročne jacuzzi, prístupná všetkým ubytovaným hosťom neobmedzene.

V portfóliu firmy nájdete prvé ľadové víno z Tokaja, aj krásne slamové cuvée, ktoré zberá medaile po svete. Značku Ostrožovič nájdete medzi 1000 najlepšími vinami sveta a každoročne medzi 100 NAJ Slovenska v Národnom salóne vín. K medzinárodným úspechom patria zlaté medaile zo súťaží v Amerike, Španielsku, Slovinsku, Grécku aj v Rakúsku.

K najnovším významným úspechom patrí ocenenie vína Muškát žltý bobuľový Saturnia 2017 titulom Šampion na svetovej výstave v Maďarsku, Vinagora Budapešť. V Národnom salóne vín SR sa toto víno stalo šampiónom vo svojej kategórii.

Vinohradnícko vinárska firma OSTROŽOVIČ je vinárstvom s 29ročnou tradíciou. Z malej rodinnej firmy v priebehu takmer troch desaťročí vybudovali manželia Ostrožovičovci stabilné vinárstvo s celým zázemím pre Vaše cesty za vínom.

Celoročne je možná ochutnávka vín v klasickej tokajskej pivnici, vytesanej v sopečnej vyvreline – tufe v hĺbke 13 metrov pod zemou. Pol kilometra chodbičiek a chodieb, tri degustačné miestnosti a firemný archív s množstvom vzácnych, plesňou obrastených fliaš, sú ozajstným zážitkom.

—-

Ostrožovičovci Vás počas celého roka pozývajú k nim do Veľkej Tŕni, ale pokiaľ máte na Tokaj ďaleko, vína Vám radi zašlú kamkoľvek v rámci SR do dvoch pracovných dní.

Ostrožovičovci obhospodarujú na Tokaji 58 hektárov vlastných rodivých vinohradov systémom integrovanej produkcie, ktorá je šetrná k ľuďom aj k prírode…

Prepravné v rámci SR je grátis. Sledujte Ostrožovičovcov aj na Facebooku +421 908 996 040 odbyt@ostrozovic.sk

Navštívte nás na www.ostrozovic.sk

[Späť na obsah]

32. Kompost – najlepšie hnojivo

[16.07.2019; Pekné bývanie; ODBORNÍK RADÍ; s. 138,139; HORNBACH;Martina Deríková]

Zvýši úrodu jahôd, paradajok, potláča veľa chorôb rastlín… Ak stále váhate, či kompostovať, lebo máte obavy, že sa o kompost budete musieť komplikovane starať alebo že bude po záhrade l šíriť zápach, pokojne ich hoďte za hlavu. Táto predstava je iba mýtus.

Kam s kompostom?

Ideálne do polotieňa, napríklad pod korunu vzrastenejších stromov, kde bude mať zabezpečenú optimálnu vlhkosť. Kompost by nemal byť celý deň oslnený, ak však nemáte v záhrade stromy, dobrým pomocníkom môže byť napríklad aj tekvica – jej veľké listy spoľahlivo zatienia plochu kompostoviska. Pre biologické procesy prebiehajúce v komposte je potrebné, aby zo všetkých strán prúdil vzduch. Pri kompostovaní sú dôležité dážďovky, preto im umožnite prístup do kompostu, napríklad kompostom bez dna alebo použitím podložky z priepustného materiálu.

Výber správneho kompostéra

Zamyslite sa a skúste odhadnúť, aké množstvo kompostu budete s najväčšou pravdepodobnosťou vytvárať. Podľa toho si vyberte menší model s objemom okolo 300 litrov alebo väčší s objemom až do 800 litrov. Pre stredne veľké až veľké záhrady je ideálny ľahko zmontovateľný, otvorený stavebnicový drevený kompostér, ktorý sa dá rýchlo poskladať. Ďalším variantom sú plastové kompostéry – sú odolné proti poveternostným vplyvom a vďaka dostatočnému množstvu vzduchových prieduchov a tmavej farbe, ktorá dobre pohlcuje teplo, dokážu vytvoriť ideálne podmienky na kompostovanie.

Ako naplniť kompostér?

„Na dno umiestnite malé vetvičky a slamu, kompost nebude zapáchať. Dobrý výsledok pri kompostovaní dosiahnete, keď budete dbať na to, aby sa suchý materiál dobre premiešal s mokrým. Trávu a lístie vždy premiešajte so zeminou, pomôžete tak drobným živočíchom vykonávať v komposte dobrú prácu. Počítajte s tým, že časom sa nevyhnete kompletnému prekopaniu kompostu.“ Kedy začať hnojiť?

Po 9 týždňoch kompostovania vzniknutá masa poslúži iba na mulčovanie. Potrebnú zrelosť kompost dosiahne minimálne po 10 mesiacoch. To, že je zmes pripravená na hnojenie, spoznáte tak, že získa tmavohnedú farbu a príjemnú lesnú vôňu.

Pozor na sucho a vlhkosť

Kompost by nemal byť príliš mokrý ani suchý. Nadbytok vody vedie k hnilobe a nepríjemnému zápachu. Ak je príliš vlhký, zabráňte nadmernému zatekaniu vody do kompostu, napríklad vybudovaním ochrannej strechy. Do vlhkého kompostu pridávajte lístie, slamu a suchú zeminu. Vyhnite sa ovociu a zelenine, ktoré púšťajú vodu. Naopak, sucho komplikuje kompostovacie procesy. „Kompost je príliš suchý, pokiaľ jeho povrch získa sivý odtieň. V takom prípade je najlepšie pokropiť ho dažďovou vodou. Ďalšou možnosťou je prekopať ho (prehádzať) a pridať vlhké komponenty, ako je pokosená tráva či zvyšky z ovocia a zeleniny,“ hovorí Dávid Benda.

—

Zabudnite na chémiu! Najlepšie organické hnojivo na kvety aj zeleninu si dokážete vyrobiť aj sami

Čo do kompostu DÁVAŤ?

trávu

lístie

zeminu

zvyšky ovocia a zeleniny

kvety, vetvičky

hobliny, kôru

čajové vrecká (nie umelé)

kávu

rozložiteľný papier

popol z dreva

dobre rozložiteľný papier

Čo do kompostu NEDÁVAŤ?

rastliny napadnuté škodcami

kôstky z ovocia

mäso

kosti

kamene

popol z uhlia

porcelán

plasty

chemikálie

lieky

výkaly od psov a mačiek

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. Aj na Slovensku by si niektoré reštaurácie zaslúžili Michelinskú hviezdu

[19.07.2019; Evita; rozhovor; s. 130,131; Alexandra König]

VEDELI STE, ŽE ŠÉFKUCHÁR PAVEL POSPÍŠIL JE PRVÝ ČESKÝ KUCHÁR OCENENÝ PRESTÍŽNYM OCENENÍM MICHELIN? DALI SME MU NIEKOĽKO OTÁZOK NA TELO – DOZVIETE SA AJ TO, ČI JE POUŽÍVANIE VEGETY HRIECH.

Text: Alexandra König Foto: Tajomstvo mojej kuchyne

Aké je vaše obľúbené rýchle jedlo, keď prídete domov unavený a hladný?

Dobrý francúzsky syr a pohár červeného vína.

Aké jedlo nemáte rád?

Jem všetko okrem insektu, ako je hmyz, larvy a podobne.

Ako sú na tom podľa vás slovenské reštaurácie? Varí sa v nich dobre?

Samozrejme, už aj na Slovensku nájdete reštaurácie, v ktorých sa veľmi dobre najete, prial by som si však, aby sa ich počet zvýšil.

Prečo je máloktoré kuracie mäso chuťovo naozaj dobré a podľa čoho sa mám pri jeho výbere riadiť?

Keď prídem do supermarketu a vidím nízku cenu už na pohľad nevzhľadnej hydiny, je mi jasné, že nejde o žiadnu dobrú kvalitu. Problém vidím v chove, hydina nemá výbeh, je kŕmená stravou plnou hormónov a antibiotík. Najlepšie je mäso kupovať priamo u chovateľa, ak to nie je možné, je dobré orientovať sa na produkty s označením BIO alebo s označením známky kvality a adresy chovateľa. Mne sa napríklad osvedčilo kuracie mäso z Hyza, z ktorého som pripravoval jedlo aj v relácií Tajomstvo mojej kuchyne.

Prečo na Slovensku nie je ani jedna reštaurácia s michelinskou hviezdou a napríklad na Manhattane ich je množstvo?

Skutočne sa tam varí o toľko lepšie, alebo len nie sme zaujímavá destinácia? Myslím si, že na Slovensku už je niekoľko reštaurácií, ktoré by si zaslúžili, aby sa v Micheline o nich aspoň zmienili. Nie je to korektné. Zrejme sú pre Michelin Bratislava a Slovensko nezaujímavé.

Je podľa vás používanie vegety (a podobne) ” hriech“?

Ako dochucovadlo v rozumnom množstve to hriech určite nie je.

Keď ste ako zákazník v michelinskej reštaurácii, obskakuje vás veľa čašníkov a rozprávajú vám o tom, čo máte na tanieri, cítite sa pri tom komfortne?

Proti profesionálnej obsluhe, keď sa čašníci správajú decentne a nerušia moju osobnú zónu, nemám námietky.

Jete niekedy aj vo fast foode?

Nie.

Keď idete k niekomu na návštevu a nie je to profesionálny kuchár, komentujete jeho jedlo?

Nekomentujem, maximálne dám dobrú radu. Teším sa pozvaniu a dobré jedlo rád pochválim, vážim si prácu a námahu a to, že ešte existujú hostitelia, ktorí pre svojich hostí uvaria doma, aj keby ich mohli pozvať do reštaurácie.

[Späť na obsah]

2. Vývoz českého piva do Anglie klesá, i tak se tam ale tlačí minipivovary

[18.07.2019; Hospodářské noviny; Podniky a Trhy; s. 14; Michal Šenk]

Michal Šenk

michal.senk@economia.cz

Nejistota kolem brexitu se v poslední době promítá do obchodních vztahů mezi Spojeným královstvím a Českou republikou i v případě piva. K poklesu exportu směrem z Česka do Británie navíc přispělo i to, že tuzemská pivní jednička Plzeňský Prazdroj už nemá ve Velké Británii tak silnou podporu svého někdejšího mateřského koncernu SAB Miller, který měl sídlo v Londýně. Od roku 2017 patří Prazdroj do japonské skupiny Asahi.

Loni se podle dat Českého statistického úřadu vyvezlo z Česka do Velké Británie pivo za 219 milionů korun. Pro srovnání: v roce 2004, v roce přistoupení Česka k Evropské unii, to bylo více než dvakrát tolik, 535 milionů korun.

Export na britský trh představuje jinak asi pět procent celkového vývozu piva z Česka. Z hlediska tržeb a objemu tedy nepatří mezi největší vývozní trhy, ale určitě patří mezi nejprestižnější, což pivovarům usnadňuje vstup do dalších zemí.

Podle ředitelky Českého svazu pivovarů a sladoven Martiny Ferencové je klesající trend vývozu piva z Česka do Británie posledních několika let do jisté míry i odrazem obav z brexitu a jeho dopadů na logistiku či celní a daňovou oblast.

Velké české pivovary se v poslední době snaží svou pozici na britském trhu udržet a posílit zejména svým tankovým pivem. Budují vlastní značkové hospody, případně dodávají své technologie včetně tanků do partnerských pubů.

Odbytové družstvo

Dlouhodobě nejsilnější pozici mezi českými pivy na ostrovech mají zmíněný Prazdroj, Staropramen nebo Budvar. První úspěchy tam ale navzdory brexitu zaznamenaly menší pivovary.

Hotely, restaurace a obchody ovšem chtějí zásobovat pivem čerstvým – nepasterovaným a nefiltrovaným. To na ně ovšem klade nemalé nároky. Trvanlivost takového piva bývá zpravidla jen několik týdnů.

Aby pro ně byl vstup na britský trh snazší, rozhodly se, že budou úžeji spolupracovat. Sedm minipivovarů se tak s pomocí vládní agentury CzechTrade sdružilo pod hlavičku v Británii působící společnosti Czech Beer Alliance.

A sedmička pivovarů – Albrecht, Bohemia Regent, Břeclav, Cvikov, Holba, Kutná Hora a Muflon – už zaznamenala i první úspěch, když získala rámcovou smlouvu s britskou distribuční firmou EUroboozer. První dodávky nyní putují do Británie a budou na čepu v partnerských hospodách distributora. Pivovaru Kanec Se dokonce podařilo domluvit dlouhodobý odběr v londýnské pivnici Royal Oak. Pivovar Kutná Hora zase navázal spolupráci se sítí pubů Barworks. Pivovary z aliance se také snaží dostat do britských supermarketů.

„Zatím jde o první dodávky v hodnotě vyšších stovek tisíc korun, výhledově může jít o zajímavý byznys. Snažíme se ve spojení s Czech Beer Alliance a jednotlivými pivovary budovat pro česká craftová piva značku Real Bohemian Lager,“ říká ředitel pobočky CzechTrade v Londýně Martin Macourek.

Euroboozer se specializuje na dovoz kontinentálních piv, delší dobu v Anglii zastupuje rakouské značky, včetně třeba známého Stieglu.

Projekt společného odbytového družstva minipivovarů se rýsoval zhruba rok. Podle ředitele Czech Beer Alliance Filipa Čeladníka by česká piva z malých pivovarů mohla v Británii představovat svébytnou kategorii. Počet minipivovarů, který by Angličany mohl zajímat, by se tak mohl v budoucnu rozšiřovat.

Na podzim mise do Česka

Ať už dopadne brexit jakkoliv, náklady na dopravu pravděpodobně vzrostou. Pivovary sdružené v alianci si ale budou pomáhat, například ohledně skladování piva nebo placení spotřebních daní. Hrozba brexitu však několik českých minipivovarů od vstupu na britský trh odradila.

„My s exportem začínáme a Británie je pro nás jedním z prvních kroků, na kterém si to chceme zkusit. Do Anglie posíláme 24 třicetilitrových sudů tmavého dvanáctistupňového ležáku, měsíční výstav celého našeho pivovaru je 800 hektolitrů,“ říká Roman Kamarýt z frýdlantského pivovaru Albrecht.

V Británii si CzechTrade podporu českého piva před několika lety vybral jako jednu ze svých priorit. Kromě spolupráce s aliancí například pořádá Týden českého piva a na podzim přiveze podnikatelskou misi do Česka. Půjde o britské obchodníky, kteří by mohli začít s českými minipivovary spolupracovat.

[Späť na obsah]

Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk