Monitoring médií 24.7.2019

Aviszonylag állandósult időjárásnak köszönhetőenSzlovákia nagy részén gyors ütemben zajlik az aratás, a gazdáknak azonban a nagy szárazság mellett rengeteg bosszúságot okoz a rágcsálók elszaporodása is.

Pozsony. „Szlovákia déli járásaiban már befejezték a repce, az őszi árpa és több helyen a tavaszi árpa betakarítását is. A pozsonyi régióban az óriási szárazság azonban rányomta bélyegét a terméshozamokra. Az első becslések szerint a termés mintegy 18–40 százalékkal gyengébb a tavalyinál” – nyilatkozta Matej Korpáš, a Szlovák Mezőgazdasági és Élelmiszeripari Kamara (SPPK) sajtóosztályának a munkatársa.

A szárazság komolyan megviselte az őszi vetésű gabonákat a csenkei Agrolens vállalat földjein is. „Az őszi búzánál a bokrosodás folyamatát befolyásolta negatívan az esőhiány. Óriási amezei pocok által okozott kár is. Egyes parcellákon a rágcsálók csaknem 50 százalékos kárt tettek a termésben” – mondta el lapunknak Németh György, a csenkei vállalat ügyvezetője. Szerinte bizonyos vigaszt csak a tavaszi árpa hozama nyújthat, amely hektáronként 6 tonna körül alakul. Hasonló gondokkal küszködnek a gazdák a Galántai és a Lévai járásban is. Súlyosbíthatja a helyzetet, hogy az árpa minősége viszonylag gyenge, a nagy része így bizonyára nem felel majd meg a sörgyárak követelményeinek. Az Érsekújvári járásban az aszály nem kíméli a gyümölcsösöket sem, ezért azokat szinte állandóan öntözni kell. „Idén a szárazságon kívül a termelők legnagyobb ellenségei a rágcsálók, amelyek elsősorban a kalászos gabonafélékben tesznek komoly károkat. Katasztrofális mértékben elszaporodott a mezei pocok a nagyszombati, a nyitrai, a szenci és a galántai régióban is” – tette hozzá Korpáš. (sb)

[Späť na obsah]

2. PRIBUDLO JELEŇOV I DIVIAKOV

[23.07.2019; Oravské noviny; TÉMA; s. 3; Redakcia]

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vyčíslila škody spôsobené premnoženou zverou za rok 2017 na 16,8 milióna eur, za rok 2018 na viac než 19 miliónov eur. Stavy lesnej zveri sa od roku 2000 do roku 2015 zvýšili pri jelenej o 95 percent, danielia vzrástla o 177 percent, muflónia o 89 percent, srnčia o 43 percent, diviačia o 75 percent.

Preto ministerstvo pôdohospodárstva vydalo začiatkom júla mimoriadne povolenie na odstrel určitých druhov samičej raticovej zveri. Stavy jelenej zveri by mali klesnúť o viac ako 30tisíc kusov, pri danielej zveri o vyše 11-tisíc, pri muflónej o vyše osemtisíc, pri srnčej o 22-tisíc a pri diviačej o 23tisíc. Ale pokles má byť postupný do roku 2030.

[Späť na obsah]

3. Štátni analytici žiadajú od vlády lepšie využívanie peňazí v poľnohospodárstve

[23.07.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Martin Kalužák / Agáta Staneková]

Agáta Staneková, moderátorka: „Štátni analytici žiadajú od vlády lepšie využívanie peňazí v poľnohospodárstve. Prekáža im dôraz na tzv. priame platby, ktoré nepovažujú za efektívne. Štát by mal podľa odborníkov podporovať iné dotačné schémy. Farmári chcú ešte pred definitívnym rozhodnutím diskutovať, vládu však upozorňujú, že rozhodnutie by nemala prijať bez nich.“

Martin Kalužák, redaktor: „Zvuk traktorov, či inej ťažkej techniky. Aktuálne počas žatvy ho môžete počuť na väčšine slovenských polí, nie však všade. Ak sa farmár rozhodne, tak na poli hospodáriť nemusí, a to aj napriek tomu, že dostáva peniaze cez priame platby. Analytička Inštitútu INESS Monika Budzák hovorí, že ide o jeden z neefektívnych nástrojov podpory poľnohospodárstva.“

Monika Budzák, analytička Inštitútu INESS: „Tam vlastne poľnohospodár nemusí vykonávať žiadnu nejakú väčšiu pridanú hodnotu na tom hektári, stačí vlastne pokosiť a zabrániť samonáletu drevín.“

Martin Kalužák: „Na priame platby aktuálne upozorňuje aj Štátny inštitút pôdohospodárskej politiky. Jeho riaditeľ Ján Pokrivčák vyzýva politikov, aby peniaze z programu rozvoja vidieka nepresúvali do programu priamych platieb.“

Ján Pokrivčák, riaditeľ Štátneho inštitútu pôdohospodárskej politiky: “Dajú sa cieliť na konkrétne problémy, na environmentálne problémy, na podporu mladých farmárov, na riešenie závlah.”

Martin Kalužák: „Farmári aj štátni analytici však musia čakať na politické rozhodnutie. O rozdelení peňazí bude rokovať vláda. Michal Feik z tlačového odboru rezortu pôdohospodárstva tvrdí, že podporujú, aby viac peňazí zostalo v programe s vyššou pridanou hodnotou. To údajne môže pomôcť napr. výrobe našich potravín.“

Michal Feik, tlačový odbor rezortu pôdohospodárstva: “Dokážeme síce dopestovať alebo dochovať kvalitné suroviny, ale keďže nemáme dostatočne rozvinutý potravinársky priemysel, pridaná hodnota vzniká v zahraničí.”

Martin Kalužák: „V minulých rokoch si presun peňazí z jedného do druhého piliera vylobovali samotní farmári. Výsledkom je, že väčšinu priamych platieb dostávajú veľké poľnohospodárske podniky. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora od vlády žiada diskusiu ešte pred rozhodnutím. Hovorkyňa Jana Holéciová.“

Jan Holéciová, hovorkyňa SPPK: “Prijať politické rozhodnutie bez predchádzajúcej diskusie so samotnými poľnohospodármi je pre nás neprípustné.”

Martin Kalužák: “Vráťme sa však na slovenské polia. O tom, aká bude výška dotácie, rozhodnú s konečnou platnosťou v Bruseli. Podľa návrhu novej poľnohospodárskej politiky, ktoré vstúpi do platnosti od roku 2021, bude ich rozpočet nižší a menej by potom dostali aj naši farmári. Približne 80 % peňazí do nášho poľnohospodárstva tečie z Európskej únie.”

[Späť na obsah]

4. Borús napunk lesz ma: északon és keleten továbbra is előfordulhatnak viharok

[23.07.2019; bumm.sk; Belföld; 07:40; Redakcia]

A Szlovák Hidrometeorológiai Intézet (SHMÚ) előrejelzése szerint felhős napunk lesz ma, többfelé záporok és esőzések várhatók.

IDŐJÁRÁS

Az északi és a keleti országrészeken esőzések, záporok, elvétve pedig viharok is előfordulhatnak.

A nyár legkártékonyabb “jelenségei”: az aszály és a pocok…

július 22.

A rendkívüli szárazság és az elképesztő mértékben elszaporodó mezei pockok keseríti a mezőgazdászok életét ezen a nyáron – közölte a TASR hírügynökséggel Matej Korpáš, a Szlovák Mezőgazdasági és Élelmiszer-ipari Kamara (SPPK) sajtóosztályának alkalmazottja.

A legmagasabb nappali hőmérséklet 25°C és 31°C között alakul, a Zsolnai kerületben és keleten 18°C és 24°C közötti hőmérsékletet mutat majd a hőmérő higanyszála. A hegyekben, 1500 m felett 11°C a valószínű.

Északi és északnyugati szél fúj majd (5-25km/ó-ig).

Várt csapadékmennyiség: 5 mm-ig, az északi területeken 15 mm-ig.

Időjárási helyzet Európában

Európa északnyugati részén többközéppontú ciklon található, amelynek hatására arrafelé többnyire erősen felhős az ég, és főként a ciklonhoz tartozó frontok mentén több helyen esik az eső, záporeső. Szintén ciklon okoz felhős, helyenként csapadékos időt az Ural előterében.

Szárazföldünk más tájain anticiklonális hatások érvényesülnek, a leszálló légmozgásoknak köszönhetően általában kevés a felhő, sokat süt a nap, csapadékról nem érkezik jelentés. A legmagasabb nappali hőmérséklet a felhősebb északnyugati, északi vidékeken 13, 22, másutt általában 24, 33 fok között alakul.

A legmelegebb a Pireneusi-félszigeten van, ahol a délutáni órákra többfelé 35, 40 fokig emelkedik a hőmérséklet. Kedd estig a Kárpát-medence fölé a nyugati anticiklon peremén változó nedvességtartalmú, az északkeleti tájakra néhány fokkal hűvösebb levegő érkezik, ott kissé gyengül a nappali felmelegedés.

(bumm/shmú/mti)

[Späť na obsah]

5. Dotácie pre poľnohospodárov

[23.07.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 07:00; Martin Kalužák / Martin Hílek]

Martin Hílek, moderátor: „Štátni analytici od vlády žiadajú lepšie využívanie peňazí v poľnohospodárstve. Prekáža im dôraz na takzvané priame platby, ktoré údajne nie sú efektívne. Štát by podľa odborníkov mal podporovať iné dotačné schémy. Farmári chcú ešte pred definitívnym rozhodnutím diskutovať. Vládu však upozorňujú, že by rozhodnutie nemala prijať bez nich.“

Martin Kalužák, redaktor: „Zvuk traktorov či inej ťažkej techniky – aktuálne počas žatvy ho môžete počuť na väčšine slovenských polí, nie však všade. Ak sa farmár rozhodne, tak na poli hospodáriť nemusí a to aj napriek tomu, že dostáva peniaze cez priame platby. Na priame platby aktuálne upozorňuje aj štátny Inštitút pôdohospodárskej politiky. Jeho riaditeľ Ján Pokrivčák vyzýva politikov, aby peniaze z programu rozvoja vidieka nepresúvali do programu priamych platieb.“

Ján Pokrivčák, riaditeľ Inštitútu pôdohospodárskej politiky: „Dajú sa cieliť na konkrétne problémy, na environmentálne problémy, na podporu mladých farmárov.“

Martin Kalužák: „Farmári aj štátni analytici však musia čakať na politické rozhodnutie. O rozdelení peňazí bude rokovať vláda. Michal Feik z tlačového odboru rezortu pôdohospodárstva tvrdí, že podporujú analytikov. Viac peňazí mimo priamych platieb údajne môže pomôcť napríklad pri výrobe našich potravín.“

Michal Feik, tlačový odbor Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Keďže nemáme dostatočne rozvinutý potravinársky priemysel, pridaná hodnota vzniká v zahraničí.“

Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Prijať politické rozhodnutie bez predchádzajúcej diskusie so samotnými poľnohospodármi je pre nás neprípustné.“

Martin Kalužák: „O tom, aká bude konečná výška dotácií, rozhodnú s konečnou platnosťou v Bruseli. Približne osemdesiat percent peňazí do nášho poľnohospodárstva tečie z Európskej únie.“

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

2. Matečná chce odškodnenie za nástenkový tender

[24.07.2019; Pravda; Ekonomika; s. 8,9; Šimon Kučera]

Šimon Kučera

Súťaž o stámilióny zašitá na nástenke ministerstva výstavby môže opäť postrašiť jej hlavných aktérov. Obaja exministri za SNS si už pár mesiacov odpykávajú trest. Splatili aj časť finančného trestu, no na zvyšok si vypýtali splátkový kalendár. V hre sú však ďalšie milióny, ktoré by mali zaplatiť z vlastného. Ide o odškodné pre rezort ich spolustraníčky – ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej. Práve ten ešte v roku 2010 totiž prebral časť agendy zaniknutého ministerstva výstavby.

Matečná na náhrade škody pre svoj rezort trvala už v apríli 2017. Vtedy vyhlásila, že ak to nepôjde v trestnom konaní, bude žiadať odškodnenie cez civilný spor. O svoj nárok sa však ministerstvo vtedy neprihlásilo včas – treba ho totiž uplatniť do skončenia vyšetrovania a voči konkrétnej osobe. Stanovená tiež musí byť jeho minimálna výška. Matečnej rezortu tak zostáva jedine civilné konanie. Informáciu o tom, že ministerka takýto postup zvažuje, priniesla nedávno TV Markíza. „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR aktuálne vyhodnocuje ekonomické dopady podania, ako aj jeho riziká, a to z hľadiska skutkovo-právnych okolností a z hľadiska plynutia lehôt,“ povedal pre denník Pravda Daniel Hrežík z ministerstva pôdohospodárstva. Rezort by tak v prípade kladného rozsudku mali exministri odškodniť z vlastného vrecka. „Ide o sumu približne vo výške troch miliónov eur, ktorá bola vypočítaná ako potenciálne ušlý zisk iných podnikateľských subjektov, ktoré zmanipulovaným tendrom prišli o možnosť zapojiť sa do súťaže,“ povedal Hrežík. Rezort pôdohospodárstva môže vychádzať pri určovaní sumy náhrady zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu, dodal. Najvyšší súd koncom minulého roka odsúdil exministrov zaniknutého rezortu výstavby Mariána Janušeka na 11 rokov a Igora Štefanova na 9 rokov. „Obžalovaní spáchali zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spolupáchateľstvom, páchanom v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa,“ píše sa v rozsudku Najvyššieho súdu. Ten vo finálnom rozsudku kritizoval aj vyšetrovanie kauzy ako neprofesionálne. Exministri si trest odpykávajú vo väzení s najnižším stupňom stráženia. Obaja majú na krku aj finančný trest vo výške 30-tisíc eur. Časť z tejto sumy už splatili, na zvyšok si požiadali o splátkový kalendár. Na splatenie im zostávajú necelé dva roky. Ak tak neurobia, trest sa im predĺži o ďalší rok. Dostali však aj zákaz pôsobiť vo verejných funkciách na päť rokov. Prípad sa stal ešte v roku 2007. Vtedajšie ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja vtedy zverejnilo oznam o tendri na reklamné služby v hodnote 3,6 miliardy slovenských korún (okolo 120 miliónov eur), no iba na nástenke na chodbe ministerstva. Na pojednávaní sa ukázalo, že oznam nevisel ani len na nástenke. Do súťaže sa tak mohol prihlásiť len ten, čo o nej vopred vedel. Ponuku zaslalo len jedno konzorcium, ktoré následne vyhralo. Ministrov to stálo kreslo – najskôr Janušeka a neskôr aj Štefanova, ktorý ho nahradil. V kauze nástenkového tendra bolo celkovo obvinených päť osôb. Radoslava Belúha a Tomáša Labaya súd zbavil obvinenia. Oslobodzujúci rozsudok pre nich, ktorý ešte v roku 2017 vyriekol Špecializovaný trestný súd, potvrdil vlani aj Najvyšší súd.

V apríli tohto roku bola odsúdená Zdenka Kudláčková, ktorá na ministerstve výstavby pracovala a bola garantkou tendra. Špecializovaný trestný súd v Pezinku sa na príkaz Najvyššieho súdu jej prípadom opäť zaoberal v apríli tohto roka, keď jej vymeral trest vo výške tri roky podmienečne.

Foto:

Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.

[Späť na obsah]

3. Výmera Karpatských bukových pralesov sa bude meniť

[24.07.2019; Korzár; REGIÓN; s. 5; tasr]

Bude menšia ako v textovej časti projektu, ale väčšia ako na mape.

SNINA. Výmera slovenskej časti Karpatských bukových pralesov zapísaných v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bude nakoniec menšia, než s akou sa rátalo v textovej časti nominačného projektu, no väčšia ako v mapovej časti. V rozhovore pre TASR to povedal minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). „Musíme nájsť adekvátny kompromis. Výmera, ktorá bola nastavená v textovej časti v roku 2007, sa určite nedá udržať, aj prostredie sa tam zmenilo. Výmera v mapovej časti je zas zbytočné minimum,“ vysvetlil s tým, že na kompromise jeho rezort intenzívne pracuje a „vyzerá to nádejne“.

Už dvanásť rokov

Sólymos tvrdí, že je už načase, aby sa vzťahy v Karpatských bukových pralesoch usporiadali. „Ťahá sa to od roku 2007. My sme si dali úlohu, že to ukončíme,“ vyhlásil minister. V súčasnosti sa podľa jeho slov téma rieši na medzirezortnej úrovni, aj s vlastníkmi. Nedávno tiež zástupcovia Slovenska v azerbajdžanskom Baku rokovali s UNESCO. UNESCO na 42. zasadnutí výboru svetového dedičstva v Bahrajne Slovensko vyzvalo na čo najskoršie spresnenie hraníc a legislatívnu ochranu Karpatských bukových pralesov. Slovensko bude musieť predložiť novú správu o stave lokality 1. decembra 2019. Hranice však mala obsahovať už predchádzajúca správa, ktorú Slovensko predložilo 1. februára 2018.

Rozdiel 2 200 hektárov

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS) minulý rok v lete vyhlásila, že výmera 5 700 hektárov uvedená v textovej časti projektu bola nezmyselná, lebo niektoré časti nemajú charakter pralesa. Reálne výmery tiež podľa nej nesedeli s výmerami v tejto časti. Sólymos naopak tvrdil, že menšia rozloha by bola na škodu pre prírodu aj reputáciu Slovenska v zahraničí. V súčasnosti aj on hovorí, že medzi textovou a mapovou časťou bol významný nesúlad. Kým v texte sa hovorilo o 5 700 hektároch, mapa ich ukazovala len 3 500. Karpatské bukové pralesy na Slovensku a Ukrajine pribudli do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 2007. Do zoznamu UNESCO sa zapísalo desať pralesových lokalít. Z nich štyri sú na území Slovenska – lokality Stužica, Havešová, Rožok a Vihorlat. Pralesy sú reťaz ostrovov pôvodného lesa, ktorý rástol tisícky rokov. Celá lokalita pozostáva zo 78 komponentov vrátane slovenských, ktoré sa nachádzajú na území 12 európskych štátov. (tasr)

[Späť na obsah]

7. DEDÍN BEZ OBCHODOV PRIBÚDA

[23.07.2019; Novohradské noviny; SPRAVODAJSTVO; s. 7; Marcela Balová;(TASR)]

Ľudia sú nespokojní, starostovia hovoria o brzdení rozvoja.

POLICHNO Ešte na sklonku uplynulého roka zažili ľudia v niektorých novohradských dedinách šok. Predajne obchodného reťazca CBA sa zrazu zatvorili. Starostovia obcí, z ktorých mnohé stavili na rozvoj turizmu, sa rozhodli konať. Avšak aj po vyše pol roku majú hlavy v smútku.

Tvrdia, že rušenie predajní potravín, môže negatívne ovplyvniť rozvoj najmä menších dedín. Napríklad starosta Polichna Pavel Kyseľ nepredpokladá, že by v dedine predajňu niekto tak skoro obnovil.

Cestovanie za základnými potravinami

V poslednej dobe zaniklo v regióne štrnásť obchodov.

„My sme mali len jeden obchod, keďže sme malá obec. Zrušený bol začiatkom apríla. Ľudia to, samozrejme, prijali veľmi zle. Aj po základné potraviny musia chodiť ďalej, minimálne do Haliče alebo do Divína, a to je desať kilometrov,“ vyjadril sa Kyseľ.

Dedina má podľa jeho slov potenciál na rozvoj, keďže nie je príliš ďaleko od Lučenca či iných centier, je v nej pokoj a navyše je obklopená peknou prírodou.

„Dosť veľký je aj turistický potenciál. Do roka máme minimálne desať podujatí a je tu aj múzeum. Ročne nás navštívi okolo dvetisíc ľudí. Tí by si možno niečo aj kúpili, ale obchod tu už nie je,“ konštatoval starosta Polichna, podľa ktorého nebol len predajným miestom, ale aj určitým centrom komunity.

Podľa jeho ďalších slov je nepravdepodobné, že by predajňu v obci niekto obnovil, či už z dôvodu nákladov na nájom budovy a súvisiacej nízkej kúpyschopnosti obyvateľstva, alebo pre novú povinnosť zaviesť online pokladnice.

Ďalšie náklady by podľa neho boli s rekonštrukciou objektov predajní v Polichne či iných dedinách, ktoré pochádzajú zo 70. a 80. rokov a dlho do nich nebolo investované.

„Samotná obec s takým malým rozpočtom, aký máme, do prevádzkovania obchodu proste nemôže ísť,“ poznamenal Kyseľ.

Šupica: Ľudia nie sú spokojní

Podobný názor zastáva aj starosta dediny Ľuboreč Marcel Šupica, v ktorej bol obchod zrušený koncom júna.

„Ľudia nie sú spokojní, keďže boli naučení, že si mohli nakúpiť priamo v strede obce. Rušenie takýchto prevádzok nie je šťastné riešenie, hlavne v obciach, kde je iba jediný obchod. U nás je výhodou, že ešte jeden fungujúci obchod máme,“ povedal Šupica, podľa ktorého však vo viacerých iných dedinách rušenie obchodov ovplyvní situáciu v dvoch rozmeroch.

„Prvým sú domáci obyvatelia – dôchodcovia či ľudia bez áut, ktorí sú odkázaní na cestovanie za základnými potravinami, čo je nonsens hlavne v dedinách, ktoré nie sú na hlavných ťahoch. Majú minimum spojov a z nákupov sa stane poldňová záležitosť.

Druhý rozmer sa týka ľudí, ktorí prídu do našich obcí na rôzne aktivity, prostredníctvom ktorých sa tu snažíme prebudiť život,“ objasnil starosta Ľuboreče.

Vo februári spínali ruky aj v Lehôtke, kde tiež tesne pred Vianocami 2018 založili na dvere predajne potravín kladku.

„Ja som sa cez deň aj štyrikrát v obchode zvrtla. Keď mi niečo pochybilo, odbehla som. Mala som to poruke. Veľká škoda, že ho zatvorili,“ povedala vtedy sedemdesiatosemročná Mária Michalíková z Lehôtky.

„Dedina bez obchodu je v dnešnej dobe hanbou. U nás obchod fungoval od roku 1917, dokonca aj cez vojnu. Ľudia si ho postavili svojpomocne. Mne osobne bude veľmi chýbať. Každý deň som tam meral cestu niekedy aj päťkrát. Hádam sa túto nepríjemnú situáciu podarí vyriešiť k spokojnosti,“ pridal sa na začiatku roka päťdesiatdeväťročný Branislav Benedik z Lehôtky.

Obrátili sa aj na vládu

Starostovia zo Združenia miest a obcí Novohradu už o tejto otázke rokovali aj so zástupcami spoločnosti CBA, ktorá obchody prevádzkovala, a adresovali tiež list predsedovi parlamentu, ktorý jeho kancelária posunula ministerstvu pôdohospodárstva. S jeho zástupcami sa novohradskí starostovia stretli a nasledovať by mali ďalšie rozhovory.

Jedným z riešení by podľa starostov mohla byť pomoc štátu budúcim prevádzkovateľom potravín v malých dedinách.

CBA reaguje

Ako uviedol Wieslaw Chlebuř, generálny riaditeľ CBA Slovakia (Potraviny Kačka), v regióne Novohrad sú dlhodobo prítomní prostredníctvom viacerých predajní.

„Analýza pri aktuálnej zmene obchodnej stratégie nám však ukázala, že časť z nich nie je možné efektívne centrálne prevádzkovať,“ ozrejmil.

Tieto predajne preto podľa jeho slov dočasne uzatvorili a snažia sa osloviť šikovných vedúcich, miestnych podnikateľov a mestá a obce, aby predajne prevzali v podobe franšízy.

„Tento model sme si už úspešne vyskúšali práve v Lučenci a sme presvedčení, že môže fungovať aj v ďalších mestách a obciach,“ doplnil generálny riaditeľ s tým, že každý nový prevádzkovateľ predajne získa od nich plnú podporu od vybavenia obchodu až po logistiku, aby ju dokázal plnohodnotne prevádzkovať.

Zložitá ekonomika

Tomuto riešeniu sú naklonení aj predstavitelia Družstva Budúcnosť z Lučenca, vlastníka väčšiny budov, v ktorých prevádzky sídlili.

„Nájomná zmluva s CBA je stále platná, pokiaľ však tieto prevádzky neprevádzkujú sami, cez nich si ich môže zobrať do prenájmu tretia osoba. Na to dávame súhlas bez problémov,“ potvrdil predseda predstavenstva Milan Ambroš.

Dodal, že vzniknutá situácia ich mrzí a nie je im ľahostajná. „Ekonomika v týchto malých dedinách je zložitá. Je tam pár starých ľudí, ktorí tam žijú. Samozrejme, aj oni si potrebujú nakúpiť, nejaká extra spotreba tam ale nie je. Udržať prevádzku je potom veľmi problémové,“ podotkol Ambroš s tým, že riešením by mohol byť nejaký sociálny program podpory.

“Ľudia nie sú spokojní, keďže boli naučení, že si mohli nakúpiť priamo v strede obce. Rušenie takýchto prevádzok nie je šťastné riešenie, hlavne v obciach, kde je iba jediný obchod.”

MARCEL ŠUPICA, STAROSTA OBCE ĽUBOREČ

V niektorých dedinách sú bez obchodov už od konca minulého roka. Marcela Ballová

[Späť na obsah]

9. AGROREZORT: V OSN sa diskutovalo o lesoch

[23.07.2019; dobrenoviny.sk; 11:50; TASR]

Ilustračná snímka. — Foto: TASR/Oliver Ondráš

Bratislava/New York 23. júla (TASR) – Ochrana životného prostredia vrátane klímy, zabezpečenie potravín pre rastúcu populáciu ľudstva, udržateľný a inkluzívny hospodársky rast, odstránenie chudoby a zvyšujúcich sa ekonomických a sociálnych nerovností, ako aj rešpektovanie ľudských práv sú komplexné a navzájom súvisiace výzvy. Zhodli sa na tom členovia Politického fóra na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj (HLPF), ktorí v New Yorku na pôde Organizácie Spojených národov (OSN) diskutovali o lesoch. TASR o tom informovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

„Lesné ekosystémy majú zásadný význam pre udržateľný rozvoj globálnej spoločnosti a v boji proti zmene klímy,“ zdôraznil v rámci globálneho zasadnutia HLPF Boris Greguška, aktuálny predseda Fóra o lesoch OSN. Ako zástupca tejto globálnej platformy OSN, ktorá zodpovedá za agendu svetových lesov, prezentoval kľúčový význam opatrení medzinárodného spoločenstva na zastavenie odlesňovania a degradácie lesov vo svete, podporu udržateľného využívania a ochrany existujúcich lesov a zvyšovania výmery lesov. „Práve tieto opatrenia sú kľúčové pre zachovanie a podporu úlohy lesov pri viazaní uhlíka a znižovaní emisií oxidu uhličitého v atmosfére,“ povedal.

Zasadnutie HLPF hodnotilo pokrok pri dosahovaní globálneho rozvojového cieľa 13, ktorým je boj proti klimatickej zmene a jej dôsledkom. „Významnú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy zohrávajú aj výrobky z dreva, ktoré dokážu počas svojho životného cyklu viazať uhlík a zároveň predstavujú alternatívu v priemysle a stavebníctve v porovnaní s energeticky omnoho náročnejšími materiálmi, akými sú napríklad betón, oceľ alebo plasty. Výroba dreva a výrobkov z neho teda nezaťažuje životné prostredie vrátane klímy v takej miere ako výroba toho istého množstva betónu alebo ocele,“ vysvetlil Greguška, ktorého si ako odborníka z MPRV SR vybrali za predsedu Fóra o lesoch členské štáty OSN v máji 2018.

Cieľom tohtoročného zasadnutia fóra bolo aj zhodnotenie pokroku pri dosahovaní globálneho rozvojového cieľa udržateľného hospodárskeho rastu a dosiahnutia dôstojnej práce pre všetkých ľudí. Greguška v tejto súvislosti vyzdvihol osobitnú úlohu lesov v ekonomikách malých krajín s vysokou lesnatosťou a vidieckych komunít. „Práve vo vidieckych oblastiach rozvojových krajín, ktoré patria medzi najchudobnejšie regióny sveta, sú lesy často jediným zdrojom živobytia pre tieto komunity. Podpora lokálnych obhospodarovateľov lesov môže preto významne prispieť k sociálnej inklúzii, rovnosti príležitostí a udržateľnému hospodárskemu rastu bez negatívnych dopadov na životné prostredie,“ doplnil.

Pretože lesy plnia celé spektrum ďalších životne dôležitých funkcií, akými sú napríklad zachovanie biodiverzity, ochrana pôdy a regulácia kolobehu vody v prostredí, ktoré sú rovnako nevyhnutné pre zabezpečenie udržateľného rozvoja, je úlohou Fóra o lesoch OSN poukazovať na potrebu komplexného a holistického (celostného) prístupu pri riešení otázok ochrany a udržateľného využívania svetových lesov. Zásadným nástrojom medzinárodného spoločenstva je v tomto kontexte Strategický plán OSN pre lesy 2030, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 2017.

Politické fórum na vysokej úrovni pre udržateľný rozvoj (HLPF) je globálnou platformou pre hodnotenie pokroku v realizácii Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá je súhrnom globálnych záväzkov, ktorými medzinárodné spoločenstvo reaguje na najzávažnejšie výzvy súčasnosti.

[Späť na obsah]

10. Názor: PPA došla trpezlivosť s farmármi. Na rovinu o Magdoškovi a Oravcovi

[23.07.2019; webnoviny.sk; Komentáre; 11:03; NasVidiek.sk]

Zľava: Farmár z Iniciatívy poľnohospodárov František Oravec a farmár Patrik Magdoško

Foto: SITA – koláž WBN

To sme naozaj ochotní prijať všetko čo nám je servírované?!

Systém tzv. obedových menu sme prijali pomerne vrúcne. Žiaľ často krát nám neprekáža, že je nám servírovaný amorfný kus mäsa preliaty univerzálnou hnedou omáčkou. Hlavné je, že sa zmestíme do ceny stravného lístka. Nie sme si pritom ochotní, ani len overiť, napríklad aké suroviny boli použité a kto a kde ich pripravoval. Nuž a keď nám potom pokrm nechutí, nie sme ochotní ho vrátiť a vyžiadať si informácie ako vznikol a prečo tak vznikol.

To isté sa dá napísať, či povedať o „konzumovaní“ predkladaných informácií a v čase sociálnych sietí nemusí ísť ani o novinárov, žurnalistov, blogerov resp. redaktorov.

Je nedobré, že sa stratila naša náročnosť a kritický hlad po overených informáciách, tak ako tomu bolo krátko po revolúcii. Tento rok oslávime 30. výročie pádu jedného režimu. Režimu, ktorý nám bránil v mnohých veciach! Režimu, ktorý nám klamal a utajoval informácie! Režimu, ktorý nám podsúval informácie, ktoré mu vyhovovali! Vtedy sa tiež odvážil brániť iba málokto, a kto sa bránil bol nepriateľom a neprijateľným pre zriadenie. Prešlo takmer 30 rokov a verejnosť je stále zavádzaná. Sú jej podsúvané neoverené informácie, a niektorými našimi spoluobčanmi je spochybňované a degradované to, čo je platné v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre celú EÚ. Spoločná poľnohospodárska politika bola etablovaná už v roku 1962 a je to najstaršia politika EÚ. V modeli priamych platieb bez sledovania produkcie od roku 2003. Týmto je degradovaná aj práca jednej organizácie, ktorá od svojho vzniku (od 1. 12. 2003) zadministrovala a vyplatila takmer 8 miliárd EUR. Tieto peniaze sú na našom vidieku, v našich obciach a prinášajú úžitok celej našej krajine. Žiadne pravidlá nie sú dokonalé, ale sú platné. Demokracia nie je anarchia, a preto sa musia pravidlá dodržiavať. Za každú zverejnenú informáciu musí jej nositeľ niesť zodpovednosť. Kde sa stratili morálne normy?! Často sa vo verejnom priestore stretávame so zastrašovaním, lámaním faktov cez koleno, šírením neprávd, ohováraním a osočovaním.

Víkendové vysypanie maštaľného hnoja pred Národnou radou Slovenskej republiky bolo presne o tom, čo vyššie popisujeme. Bolo to o arogancii, neúcte k zákonodarnému zboru našej krajiny a k jeho predsedovi. Bolo to o vyvolaní negatívnej emócie, ale hlavne opäť o prezentovaní neprávd a poloprávd.

Pán Magdoško sa vyjadruje k potravinovej sebestačnosti. Obávame sa, že nevie a netuší o čom hovorí, nakoľko by si musel všimnúť, že práve súčasné vedenie celého pôdohospodárskeho rezortu vynakladá maximum na zvyšovanie potravinovej sebestačnosti a na zvyšovanie podielu Slovenských potravín na pultoch predajní na území Slovenskej republiky. Práve tento podiel sa veľmi pomaly začína dvíhať. Je to beh na dlhé trate. Pán Magdoško, skúste začať od seba a prispejte svojou trochou. Nepýtajte sa, čo vie SR urobiť pre Vás, ale čo viete Vy urobiť pre SR – áno, pomohli sme si Kennedyho výrokom. Dovolíme si uviesť, ako pán Magdoško pomáha svojej vlasti, okrem toho, že očierňuje jej občanov. Presne ako počas stanovania pred Pôdohospodárskou platobnou agentúrou avizoval, stal sa žiadateľom o priame podpory. Žiaľ, len žiadateľom. Keď sa ho vtedy GR PPA opýtal, či sa stane žiadateľom alebo poľnohospodárom, odpovedal, že žiadateľom. STALO SA! Na verejne dostupnom webe si môžete pozrieť deklaráciu pána Magdoška. Prikladáme odkaz: https://gsaa.mpsr.sk/2019/. V tejto aplikácii je možné vyhľadať diely produkčných blokov LPIS. Veríme, milí čitatelia, že Vám ich pán Magdoško poskytne, aby ste si mohli pozrieť, na ktorých dieloch produkčných blokov LPIS pán Magdoško deklaruje svoje plochy.

Pán Oravec, a Vy ste ako pomohli Slovenskému vidieku?! Podľa údajov z ukončených konaní bolo Vám a všetkým Vašim spoločnostiam z PPA, od kedy ste jej žiadateľom, vyplatených za roky 2004 až 2008: 59 407 083,45 SKK a od r. 2009 po súčasnosť 9 285 098,25 EUR, pričom len za rok 2018 to bolo: 572 509,55 EUR.

Opäť si môžu čitatelia urobiť obraz o tom, ako efektívne tieto zväčša európske prostriedky pán Oravec využíva. FinStat.sk všetko prezradí, tak ako aj web Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Pán Oravec sa vyjadrí, že PPA dostala protest prokurátora a máva pred kamerami prvou stranou kópie, ktorú má založenú v spise k prípadu. Je len zarážajúce, ale nie prekvapujúce, že neukáže celý dokument.

Milí čitatelia, PPA dostala upozornenie prokurátora, a to k procesnému pochybeniu, že jednu zo žiadosti pána Oravca vybavila listom a nie rozhodnutím. Toto PPA v zákonnej lehote napravila, príslušne konajúceho prokurátora informovala a vydala pánovi Oravcovi rozhodnutie o nepriznaní účastníctva konania v konaní jeho spolužiadateľov. Spomínané rozhodnutie už je právoplatné, preto o ňom môžeme informovať. Znamená to teda, že pán Oravec napriek tomu, že neustále očierňuje a spochybňuje PPA, sa voči tomuto rozhodnutiu neodvolal. To len poukazuje na fakt, že PPA koná v súlade so zákonom o správnom konaní. Žiaľ o ďalšom konaní, ktoré pojednáva o schválení podpory pre spoločnosť AGRO Orav, s.r.o ešte informovať nemôžme, rozhodnutie nie je právoplatné. Pán Oravec sa proti nemu v posledný deň lehoty odvolal, napriek tomu, že po prevzatí predmetného rozhodnutia vyhlásil, že „uspel“ a plochy mu boli PPA uznané. PPA bude o celom konaní informovať, až bude ukončené, pričom momentálne prebieha proces v rámci odvolacej procedúry žiadateľa, tak ako o nej pojednáva správny poriadok. Dovolíme si uviesť pár čísel. Pán Oravec v ním medializovanej žiadosti požiadal o podporu na plochu približne 415 ha v sume necelých 105 tis. EUR. Okrem tejto žiadosti podal v roku 2018 prostredníctvom ďalších 3 spoločností, v ktorých je konateľom a tiež ako samostatne hospodáriaci roľník, 4 žiadosti na celkovú plochu takmer 1830 ha v sume takmer 460 tis. EUR.

Pánom Oravcom prekrútené vyjadrenie štatutára PPA, že štatutár nemieni dodržiavať ustanovenie zákona č. 543/2007 Z. z. o dĺžke konania v rozsahu 13 mesiacov je absolútnym nezmyslom. Štatutár sa len snažil vysvetliť, tak ako aj všetci jeho predchodcovia, že PPA je v prvom rade povinná dodržiavať platné európske nariadenia, v ktorých sa o. i. uvádza, že rozhodnutie je možné vydať až po skončení všetkých administratívnych a kontrolných postupov. Keďže európska legislatíva je nadradená národnej, napriek tomu, že je v národnej stanovená lehota 13 mesiacov, nemôže PPA vydať rozhodnutie, ktoré by bolo v rozpore s európskou legislatívou a neoverila všetky skutočnosti. PPA sa vždy snažila ukončiť konania do 1. decembra v roku podania žiadosti, odkedy je možné vyplácať priame podpory. Obvykle ide o takmer 90 % žiadateľov, ktorým je vydané rozhodnutie ešte v decembri. Je samozrejmé, že niektoré prípady sú zložitejšie než iné a vyžadujú si dlhšie spracovanie, či už pre veľkosť pozemkov alebo množstvo dokladaných dôkazov.

Milí čitatelia, novinári, žurnalisti, blogeri a redaktori, prosíme buďme ostražití k tým, čo nám servírujú informácie a správy. Je to veľmi dôležité. Je dôležité vypočuť všetky strany a uverejniť ich vyjadrenia. Na tomto mieste sme sa snažili ilustrovať to, čo sa udialo počas ostatného počinu pána Magdoška a pána Oravca. Ako občania demokratického a vyspelého štátu si zaslúžime kompletné a pravdivé informácie. Žiadajme ich! „Konzumujme“ to, čo vieme čo je. Z čoho to bolo vyrobené. Ak nám servírované nechutí, vráťme to a nebojme sa to pomenovať. Nemusíme „konzumovať“ všetko čo je nám servírované. Naučme sa „konzumovať“ to, čo je zdravé. Aj za toto sme pred takmer 30 rokmi bojovali. Pravda jedného dňa vyjde najavo.

[Späť na obsah]

11. Oravec a Magdoško zavádzajú a šíria negatívne emócie, tvrdí Poľnohospodárska platobná agentúra

[23.07.2019; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 09:46; NasVidiek.sk]

Zľava: Farmár z Iniciatívy poľnohospodárov František Oravec a farmár Patrik Magdoško

Foto: SITA – koláž WBN

Protestujúci farmári z Iniciatívy poľnohospodárov František Oravec a Patrik Magdoško podsúvajú podľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) verejnosti zavádzajúce informácie a spochybňujú a degradujú to, čo je platné v Spoločnej poľnohospodárskej politike pre celú EÚ už roky.

Konštatoval to generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch, ktorý reagoval na víkendové počínanie týchto farmárov, ktorí v sobotu vysypali pred budovou NR SR 31 metrov kubických hnoja. Farmári počas protestnej akcie tvrdili, že PPA nedodržuje zákony.

„Verejnosť je stále zavádzaná. Sú jej podsúvané neoverené informácie, a niektorými našimi spoluobčanmi je spochybňované a degradované to, čo je platné v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) pre celú EÚ. CAP bola etablovaná už v roku 1962 a je to najstaršia politika EÚ. Týmto je degradovaná aj práca PPA, ktorá od svojho vzniku v roku 2003 zadministrovala a vyplatila takmer 8 miliárd eur. Tieto peniaze sú na našom vidieku, v našich obciach a prinášajú úžitok celej našej krajine. Žiadne pravidlá nie sú dokonalé, ale sú platné,“ uviedol v reakcii na víkendový protest farmárov Juraj Kožuch.

Arogancia a neúcta k zákonodarnému zboru

Víkendové vysypanie maštaľného hnoja farmármi pred Národnou radou Slovenskej republiky bolo podľa Juraja Kožucha o arogancii, neúcte k zákonodarnému zboru SR a k jeho predsedovi. Bolo to o vyvolaní negatívnej emócie, ale hlavne o prezentovaní neprávd a poloprávd.

„Pán Magdoško sa vyjadruje k potravinovej sebestačnosti. Obávame sa, že nevie a netuší o čom hovorí, nakoľko by si musel všimnúť, že práve súčasné vedenie celého pôdohospodárskeho rezortu vynakladá maximum na zvyšovanie potravinovej sebestačnosti a na zvyšovanie podielu slovenských potravín na pultoch predajní na území SR. Práve tento podiel sa veľmi pomaly začína dvíhať. Pán Magdoško, skúste začať od seba a prispejte svojou trochou. Nepýtajte sa, čo vie SR urobiť pre Vás, ale čo viete Vy urobiť pre SR. Pán Magdoško avizoval, že sa stane žiadateľom o priame podpory. Žiaľ, len žiadateľom. Keď som sa ho opýtal, či sa stane žiadateľom alebo poľnohospodárom, odpovedal, že žiadateľom,“ povedal Kožuch.

Očierňuje a spochybňuje

Pri farmárovi Františkovi Oravcovi upozornila PPA na to, že mu v rokoch 2004 až 2008 cez priame platby vyplatila viac ako 59 mil. slovenských korún a od roku 2009 po súčasnosť viac ako 9 mil. eur, pričom len za rok 2018 to bolo takmer 600 tis. eur.

„Opäť si môžu čitatelia urobiť obraz o tom, ako efektívne tieto zväčša európske prostriedky pán Oravec využíva. Pán Oravec sa vyjadrí, že PPA dostala protest prokurátora a máva pred kamerami prvou stranou kópie, ktorú má založenú v spise k prípadu. Je len zarážajúce, ale nie prekvapujúce, že neukáže celý dokument. PPA dostala upozornenie prokurátora, a to k procesnému pochybeniu, že jednu zo žiadosti pána Oravca vybavila listom a nie rozhodnutím. Toto PPA v zákonnej lehote napravila, príslušne konajúceho prokurátora informovala a vydala pánovi Oravcovi rozhodnutie o nepriznaní účastníctva konania v konaní jeho spolužiadateľov. Spomínané rozhodnutie už je právoplatné, preto o ňom môžeme informovať. Znamená to teda, že pán Oravec napriek tomu, že neustále očierňuje a spochybňuje PPA, sa voči tomuto rozhodnutiu neodvolal. To len poukazuje na fakt, že PPA koná v súlade so zákonom o správnom konaní,“ dodal Kožuch.

Vysypanie hnoju pred budovou parlamentu

Farmári František Oravec a Patrik Magdoško v sobotu ráno protestne vysypali pred budovu parlamentu 31 metrov kubických hnoja na miesto, kde má pribudnúť 30-metrový stožiar. Za nápadom postaviť stožiar stojí predseda parlamentu Andrej Danko.

Celkovo by stavba mala vyjsť na takmer 34 tisíc eur. Podľa farmárov by sa mal Danko radšej venovať problémom v rezorte pôdohospodárstva, ktorý má na starosti SNS, ako plytvať energiu na prezentovanie sa.

PPA totiž podľa slov protestujúcich farmárov vôbec nedodržiava zákony. Celá sobotná protestná akcia sa skončila podvečer, kedy polícia pri Lovinobani zastavila nákladné auto dotyčných farmárov a odviedla ich na výsluch na policajnú stanicu.

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Je čas si to ujasniť: Je mäso pre nás dobré alebo zlé?

[24.07.2019; style.hnonline.sk; Gastro; 00:00; ip]

Málokto pri skúmaní a posudzovaní vplyvu konzumácie mäsa na naše zdravie berie do úvahy obe strany mince.

Mäso je dobrým zdrojom rôznych živín. Hovädzie, bravčové aj jahňacie obsahuje vitamíny A, B, D a K, ako aj meď, chróm, kyselinu listovú, železo, horčík, draslík, selén a zinok. Okrem týchto živín je mäso aj dobrým zdrojom bielkovín a vitamínu B12, tvrdia odborníci.

Niektoré výskumy tiež ukazujú, že existujú ďalšie výhody stravovania sa na báze vysokého obsahu bielkovín, ktoré zahŕňa mäso. Sú nimi zvýšenie metabolizmu, silné kosti a udržanie svalovej hmoty.

Konzumácia mäsa, najmä červeného, je v poslednej dobe horúcou témou skúmania, pretože niektoré štúdie poukazujú na prepojenie medzi konzumáciou mäsa a zdravotnými komplikáciami vrátane cukrovky, srdcových ochorení, rakoviny a obezity, uvádza portál Reader´s Digest.

Málokto však pri skúmaní a posudzovaní vplyvu konzumácie mäsa na naše zdravie berie do úvahy obe strany mince. Kde je teda pravda?

Medzi spracovaným mäsom a zdravotnými problémami je súvislosť

V roku 2015 klasifikovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) spracované mäso ako karcinogény skupiny 1. To znamená, že existuje dostatok dôkazov spájajúcich priemyselne spracované mäso s rakovinou hrubého čreva – kolorektálnym karcinómom (o ktorom sme písali).

Medicína

Ak trpíte niektorým z týchto príznakov, môže ísť o rakovinu hrubého čreva

Priemyselne spracované mäso sa konzervuje solením, vytvrdzovaním, fermentáciou, údením alebo inými procesmi, ktoré okrem konzervovania zvýrazňujú a zlepšujú jeho chuť. Takže v prípade slaniny, klobás, hotdogov a polotovarov pripravovaných z mäsa sa dietológovia a lekári zhodujú, že veľké množstvo soli a nasýtených tukov robí spracované mäso jedným z najhorších jedál, ktoré môžete jesť.

Soľ a nasýtené tuky zvyšujú cholesterol a vysoký krvný tlak, čo zvyšuje riziko srdcových ochorení a cievnych mozgových príhod.

Jesť mäso? Odborníčka na výživu a stravovanie v tom má jasno

Ak chcete zahrnúť mäso do svojho jedálnička, môžete tak urobiť zdravo, ak budete dodržiavať niekoľko tipov od lekárov a dietológov. V tomto prípade je dôležitý druh mäsa, spôsob tepelnej prípravy, veľkosť porcie a aj to, ako často ho jete.

Znížiť obsah nasýtených tukov je možné pri samotnej príprave, pri ktorom sa odporúča pečenie, dusenie alebo varenie. Vyhnite sa zuhoľnateniu alebo vareniu mäsa pri vysokej teplote.

Na tému pozitívneho či negatívneho vplyvu konzumácie mäsa na naše zdravie sme sa rozprávali aj s nutričnou terapeutkou, Monikou Tělupilovou, ktorá nám ozrejmila základné fakty a vyvrátila niektoré mýty:

Ktorý druh mäsa je zo zdravotného hľadiska pre nás najprospešnejší?

Vždy záleží na tom, pre koho konkrétne druh mäsa vyberáme. Vo všeobecnosti by som asi vyzdvihla hovädzie mäso. Pre človeka je veľmi dobre využiteľným zdrojom bielkovín. Chudé obsahuje málo tuku a poskytuje nášmu telu výborne vstrebateľnú formu železa. Na druhej strane by sme si však červené mäso mali dopriavať v menšom rozsahu, povedzme dvakrát týždenne.

Ktorému druhu mäsa by sme sa naopak mali vyhýbať?

Skôr ako konkrétny druh by som skôr spomenula akékoľvek mäso s vysokým obsahom tuku.

Prečo by sa zdravý človek, ktorý nemá zdravotné obmedzenia, nemal vzdávať mäsa, čo nám prináša?

Ak je človek zdravý a nemá obmedzenia, je zbytočné vylučovať zo svojej stravy dobrý zdroj bielkovín, vitamínov skupiny B a v prípade červeného mäsa kvalitný zdroj železa. Pokiaľ má človek vyvážený a pestrý jedálniček s bohatým zastúpením ovocia a zeleniny, nevidím dôvod, prečo by sme sa mali konzumácie mäsa obávať. Najmä ak si kupujeme kvalitné, chudé mäso, ktoré spracovávame vhodnými technologickými úpravami.

Hrozí nám niečo v prípade, ak sa mäsa vzdáme úplne?

Mäso nie je nevyhnutnou zložkou výživy a môžeme sa bez neho zaobísť. Jeho vylúčenie z jedálnička je však potrebné dobre zvážiť, pretože pre mnohých je jednou zo základných zložiek výživy.

Ak si nevieme túto základnú zložku výživy adekvátne nahradiť, tak nám potenciálny problém môže spôsobiť práve nevhodné stravovanie ako celok.

Ako konzumovať mäso správne?

Za vhodné technologické úpravy môžeme považovať varenie, dusenie, pečenie bez vzniku kôrok, úpravu na pare. Pri uvedených úpravách nedochádza k vzniku škodlivých látok, ktoré sa naopak môžu v mäse objaviť pri iných druhoch úprav. Nevhodné je smaženie, grilovanie na otvorenom ohni, kedy tuk odkvapkáva priamo do ohňa alebo žeravom uhlí, údenie a podobne.

Ktoré ochorenia nám hrozia, ak sa mäso konzumuje nesprávnym spôsobom, prípadne v neodporúčanom množstve?

Hlavným ochorením, ktoré má súvislosť s týmito a ďalšími nevhodnými stravovacími návykmi, je rakovina hrubého čreva.

Aká je odporúčaná porcia pri jednotlivých druhoch mäsa?

Ako primeranú porciu môžeme považovať približne 100 gramov mäsa v surovom stave, čo je po tepelnej úprave približne okolo 70 – 75 gramov. Toto množstvo je pomerne malé a väčšina ľudí konzumuje výrazne väčšie množstvo.

Červené mäso by sme mali zaradiť do jedálnička približne dvakrát týždenne. V prípade hydiny aj častejšie, avšak ryby by sme mali konzumovať dva až trikrát týždenne.

Ako je to s vegetariánstvom? Je zdravé žiť bez mäsa?

Tento druh stravovania, teda strava s vylúčením len mäsa, ale ponechaním ostatných živočíšnych produktov, je považovaný za jeden z najvhodnejších stravovacích spôsobov. Takže určite je možné bez mäsa žiť zdravo a s plnohodnotným jedálničkom.

Čím viac surovín z jedálnička vynechávame a sme v rámci vegetariánstva a v ďalších obdobných alternatívnych stravovacích smeroch viac vyhranení, tak minimálne úmerne k tomu je potrebné mať množstvo kvalitných a podložených informácií, aby si človek v dobrej viere skôr či neskôr nepoškodzoval zdravie.

Ako je to s deťmi a konzumáciou mäsa, pripadne jeho odopieraním?

U detí by som bola vždy vo vylúčení niektorej zo základných zložiek jedálnička veľmi opatrná a vždy by som to konzultovala s ošetrujúcim lekárom alebo odborníkom v oblasti výživy. Najmä ak by išlo o veľmi malé deti.

V prípade detí môže v dôsledku nevhodného stravovania dôjsť k väčšiemu problému a oveľa skôr, než u dospelého. Navyše ak by sme nevhodne narušili vývoj dieťaťa, mohlo by to priniesť značné komplikácie.

Nechcem tvrdiť, že by sa u detí nemal nastavovať jedálniček bez mäsa, ale v tomto prípade je potrebné kvalitu jedálnička veľmi strážiť a vždy zvážiť prínosy a prípadné riziká.

*Monika Tělupilová je odborníčka na zdravé stravovanie a nutričný garant projektu CEFF (Certified E-Friendly Food, Potraviny a doplňky stravy bez zbytečné chemie) Česká republika.

[Späť na obsah]

5. Sucho se v Česku rozšířilo a bude hůř

[23.07.2019; Právo; Zpravodajství; s. 3; ar;ČTK]

Sucho se v České republice minulý týden po mírném ústupu znovu rozšířilo, dva nejhorší stupně ze šesti jsou na 30 procentech území. Tropické teploty v tomto týdnu a počasí bez srážek situaci zhorší.

Podle předpovědi vědeckého portálu InterSucho by se mělo extrémní a výjimečné sucho rozšířit na 60 procent území, vyplývá to ze včera aktualizovaných dat. V posledních dvou týdnech lze z map také vyčíst zhoršující se kondici vegetace na většině území.

Nejhorší situace je v severozápadních Cechách, východních Čechách a v Moravskoslezském kraji, situace je špatná i na Plzeňsku. Naopak poměrně příznivá je v současnosti na jižní Moravě, příliš se nevymyká průměrnému stavu. Výrazně horší situace je v hluboké vrstvě od 40 do 100 centimetrů, v povrchové vrstvě je situace lepší. Vědci určují sucho jako poměr aktuální nasycenosti půdy do jednoho metru s průměrným stavem pro toto období v letech 1961 až 2010.

Podle aktuálních map se zhoršuje již dva týdny kondice trvalých travních porostů a také polních plodin. Z hlášení zemědělců vyplývá, že sucho výrazně přispělo ke slabší úrodě. Na velké části Moravy společně se suchem decimují úrodu hraboši, ztráty jdou do desítek procent. „Někdy jsou zprávy zemědělců až hodně zarážející,“ uvedl jeden z tvůrců portálu Miroslav Trnka.

Někteří tvrdí, že úroda je ještě nižší než předpoklad. Dlouhodobě špatně jsou na tom například na Bruntálsku. „Situace u cukrovky a kukuřice je kritická, nastává nevratné těžké poškození. V sadech opadávají poslední jablka, višně nebudou vůbec a švestky drobné a velmi málo. Vzhledem k dalšímu vývoji počasí v našem rajonu očekáváme další zhoršení situace,“ postěžoval si jeden ze sedláků.

Na Břeclavsku uvádějí, že obilí vysoké teploty téměř upražily, krupobití zničilo velkou část meruněk a sucho poškodilo vojtěšku a kukuřice už nenaroste do potřebné výšky.

Z Českobudějovicka hlásí farmáři, že nemá cenu sklízet podruhé louky. Na Chrudimsku jsou v pšenici až 70 centimetrů hluboké praskliny v půdě.

Na pastvinách jižního Plzeňska už nemá kvůli suchu dobytek téměř co spásat, uvedl Radovan Sochor, spolumajitel stejnojmenného rodinného statku v okolí Železného Újezda.

„V okolí Mitrovic a Železného Újezda, kde paseme, se vytvořila vlastně oblast dešťového stínu, spadlo tam velmi málo srážek a je to katastrofa,“ řekl Sochor.

Návrh na ochranu vody neprošel

Zásoby na zimu má zatím malé. „Proto se snažím prodat třetinu stáda, které jsem deset let budoval, tedy 30 březích krav,“ uvedl farmář. Sucho je ale také v Německu, Rakousku a Polsku, a tak panuje na evropském trhu dobytka přetlak. V podstatě ho nikdo nechce.

Kabinet včera odmítl návrh opozičních lidovců na ústavní ochranu vody a půdy, už dříve nepodpořil návrh KSČM. Komunisté posléze s vládním ANO jednali o spolupráci při toleranci vlády, neboť ústavní ochrana vody je podle předsedy KSČM Vojtěcha Filipa jednou ze sedmi podmínek tolerance, Komunisté navrhují rozšířit článek Ústavy. Nově by zněl, že voda i ostatní přírodní zdroje a přírodní bohatství jsou ve vlastnictví Česka. „ČR chrání a zvelebuje toto bohatství a je povinna zajistit ochranu a šetrné využívání vody jako základní životní potřeby i ostatních přírodních zdrojů a přírodního bohatství ve prospěch svých občanů a následujících generací,“ stálo by v Ústavě.

Návrh lidovců pak kabinet označil za pouhé prohlášení bez praktických důsledků. Poslanci KDU-ČSL chtějí doplnit článek Ústavy tak, že by zněl, že „stát dbá o šetrné využívání přírodních zdrojů, zejména vodních zdrojů a půdy, a ochranu přírodního bohatství“. Podle vládních legislativců ale k přírodním zdrojům voda i půda patří a jejich zdůraznění je nadbytečné.

K návrhu komunistických poslanců na omezení možnosti vyjmout zemědělskou půdu z půdního fondu vláda včera zaujala neutrální stanovisko. Předloha počítá mimo jiné se zvýšením odvodů za vynětí půdy ze zemědělského fondu formou desetinásobného zvýšení koeficientů třídy ochrany. Návrhy nyní projedná Sněmovna.

(ar, ČTK)

[Späť na obsah]

6. Slováci jedia viac ovocia a zeleniny, ukázal prieskum

[23.07.2019; Kysucké noviny; SÚŤAŽ/INZERCIA; s. 25; PR-CL]

Na slnku dozreté paradajky, ktoré hneď po rozkrojení naplnia svojou vôňou celú kuchyňu. Sýtočervené jablká, ktoré chutia akoby boli práve odtrhnuté zo stromu. Jahody, ktoré svojou sladkosťou zmenia každý dezert na kulinársky zážitok.

Čerstvé chrumkavé listy šalátu a reďkovky plné chute a energie. Slováci prichádzajú na chuť ovociu a zelenine. Viac ako 62 percent tvrdí, že dnes jedia viac ovocia a zeleniny ako pred 10 rokmi. Aspoň raz do týždňa si ovocie alebo zeleninu kúpi deväť z desiatich Slovákov, ten desiaty aspoň raz za dva týždne. Hovoria o tom výsledky reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre spoločnosť BILLA na vzorke 508 respondentov realizovala agentúra 2muse.

Chutné, čerstvé a šťavnaté

Toto sú spolu s kvalitou a cenou dôvody, ktoré uvádzali Slováci ako najdôležitejšie pri výbere potravín. Čo je dôležité zdôraznil, neorientujeme sa už len na ceny, ale najmä na kvalitu. Najčastejšie ju vnímame práve cez chuť, čerstvosť a akurátnu zrelosť. Až 84 percent Slovákov uviedlo, že pri nákupe cielene zisťuje kvalitu ovocia a zeleniny a 90 percent považuje kvalitu za dôležitú. „Tomu prispôsobujeme aj našu ponuku a na pulte ponúkané ovocie a zelenina sú nielen čerstvé, chutné a šťavnaté, ale rovnako aj v tzv. ready-to-eat kvalite, teda kvalite určenej na priamu konzumáciu. Preto nie je potrebné čakať niekoľko dní, pokým ovocie doma na okne „dôjde“ ako kedysi,“ vysvetľuje Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa siete predajní BILLA.

Rastie význam pôvodu potravín

Takmer nikto z oslovených si ani len nespomenul na otázku dostupnosti ovocia a zeleniny. Považujeme za samozrejmé, že si takmer všetko ovocie a zeleninu dokážeme kúpiť takmer kedykoľvek. Aj napriek tomu sa oveľa viac zaujímame o pôvod potravín, preferujeme ovocie a zeleninu od lokálnych farmárov. „Záleží nám na tom, aby si naši zákazníci mali možnosť vybrať z pestrej ponuky lokálneho slovenského ovocia a preto si môžu vybrať aj výlučne slovenské produkty s označením Slovenská farma. Viacero druhov ovocia a zeleniny by v našich podmienkach nedozrelo, preto máme v ponuke aj ovocie a zeleninu od overených dodávateľov z kontrolovaných sadov zo slnečnejších prímorských oblastí,“ uviedla K. Kirchnerová z BILLA.

Najobľúbenejšie je to tradičné

Slováci majú pri ovocí aj zelenine svojich favoritov a novinky prijímajú len postupne. Pokiaľ neberieme do úvahy banány, tak ovociu vládnu druhy, ktoré pestujeme aj na našich poliach – jahody, jablká a hrozno. Rovnako je to aj so zeleninou a paradajky, zemiaky, mrkvu a uhorky máme na pultoch počas sezóny najčastejšie slovenské. Čerstvá úroda putuje z fariem priamo do predajní okamžite po zbere. Na pultoch sa ešte pre istotu kontroluje jej kvalita každé dve hodiny, aby sa do košíkov dostali tie najlepšie kusy v kvalite, na ktorú sme zvyknutí. „Medzi slovenských dodávateľov ovocia a zeleniny spoločnosti BILLA tak patria farmári s dlhodobou tradíciou a z oblastí s dostatkom slnečných dní v roku. Na našich pultoch preto možno nájsť úrodu od Záhradkárskych služieb PAULIS a VITA-ZELu v Marcelovej, známe jablká aj ďalšie ovocie od BONI FRUCTI z Dunajskej Lužnej, od Zeleninárskej spoločnosti v Pustých Úľanoch a GreenCoop družstva zo Zlatnej na Ostrove,“ dodáva Kvetoslava Kirchnerová.

Bez úpravy chutia najlepšie

Slováci aj Slovenky sa v prieskume vyjadrili jasne – ovocie aj zeleninu máme najradšej čerstvé a bez úpravy. Len tak si vieme naplno užiť ich chuť a šťavnatosť. Ak už ich upravujeme, tak najčastejšie tepelne, alebo ich odšťavíme do formy džúsu a až potom siahneme po sušenej verzii. Či čerstvé alebo upravené, ovocie aj zelenina patria k najdôležitejším zložkám nášho jedálnička – na tanieroch ju má každý alebo takmer každý deň až takmer dve tretiny opýtaných Slovákov.

[Späť na obsah]

7. Začarovaný kruh: Produkcia mäsa mení klímu a klíma potom zabíja dobytok

[23.07.2019; webnoviny.sk; Aktuálne správy; 15:48; Lenka Sidorová]

Youtube, SITA

Aj kravám je teplo a keď je im teplo, nechutí im jesť. Keď im nechutí jesť znižuje sa im produkcia mlieka, trpí ale aj dobytok chovaný na mäso. Podobne ako u ľudí, aj zvieratám z horúčav môže skolabovať organizmus. V krajinách kde je teplejšie ako u nás, napríklad v Afganistane či v Keni, farmári na vyprahnutých pasienkoch nachádzajú uhynuté aj celé stáda. Dobytok preto treba chladiť a chladenie stojí peniaze.

Kvôli horúčavám sa dobytok presúva zo zelených pastvín do klimatizovaných maštalí. Závisí to aj od geografickej polohy a finančných možností regiónu.

KTO ZAPLATÍ VYŠŠIE NÁKLADY?

Na udržanie nižších teplôt treba maštale klimatizovať, obyčajný presun do tieňa už nestačí. Taktiež treba kravy ochladzovať studenou sprchou. Toto a rôzne ďalšie opatrenia sú pre farmárov náklady navyše, náklady, ktoré budú spolu s globálnym otepľovaním stúpať a náklady, ktoré zaplatí zákazník alebo to vyrovnajú dotácie, ktoré napokon tiež pochádzajú od daňových poplatníkov.

„Dnes sú klimatické zmeny také, že musíme strechy maštalí izolovať bar panelmi, v lete sú otvorené všetky boky a dávame tam ventilátory, aby prúdil vzduch. Taktiež zvieratá ochladzujeme studenou sprchou. Lebo krava produkuje mlieko rotovaním krvi, pričom sa vytvára teplo a ona potrebuje chlad. V teple u kráv klesá produkcia mlieka, napríklad teraz čo boli horúčavy okolo 35 stupňov, tak na kravu sme mali za deň o 10 litrov mlieka menej, čo je tretina jej obvyklej produkcie. Totiž keď je jej teplo, nežere, len pije, potí sa…rovnako jak človek,“ vysvetlil nám farmár z družstva v blízkosti Bratislavy, ktorý si neprial zverejniť jeho nemo.

Ako stúpa priemerná teplota na Slovensku a čo to prináša, si môžete prečítať v tomto článku.

ŽIVOČÍŠNY PRIEMYSEL SA SÁM NIČÍ

Paradoxom v tejto situácii je, že práve živočíšny priemysel (najmä chov hovädzieho a bravčového dobytka) výrazne prispieva k otepľovaniu klímy, pretože je jedným z najväčších producentov skleníkových plynov: oxidu uhličitého a mnohonásobne škodlivejšieho metánu. Napokon sa ukazuje, že klimatické zmeny, ku ktorým prispieva, ho spätne poškodzujú. Nastáva tu akýsi začarovaný kruh, ktorým sa situácia stále zhoršuje.

Keď sa atmosféra oteplí o avizované 2 až 4 stupne Celzia a ona sa oteplí, na chladenie dobytka bude treba spotrebovať stále viac energie, pričom pri tvorbe energie tiež vzniká pre prírodu a klímu nepriaznivý odpad ako aj emisie.

Teplejšia klíma tiež znamená väčšiu spotrebu vody, či už na napájanie a chladenie dobytka alebo zavlažovanie polí, čo bude popri stále väčšom suchu, čoraz ťažšie.

V tomto kontexte ide o neudržateľný priemysel. Spoločnosť o tomto probléme v súčasnosti nechce ani len počuť. Vedci z celého sveta a mnohé aktivistické hnutia zložené najmä z mladých ľudí na túto tému intenzívne poukazujú, avšak pohodlnosť väčšinovej časti spoločnosti, tradície a ekonomika sú voči ich varovaniam hluché.

Mohlo by vás zaujímať: Vedec varuje: Klimatická zmena je ako rakovina, teraz nebolí, ale potom udrie

JEME BUDÚCNOSŤ NAŠICH DETÍ?

Otázkou teda je, akú budúcnosť má živočíšny priemysel, alebo, akú budúcnosť má ľudstvo popri živočíšnom priemysle a súčasnom konzume?

„Prejedáme sa k vlastnej záhube,“ písali niektoré média pred pár mesiacmi. Najnovšie, známa 16-ročná aktivistka Greta Thunberg prehovorila o tom, ako presvedčila svojich rodičov, aby prestali jesť mäso. Všetkým dospelým prízvukuje, že „svoje deti milujú nadovšetko, no kradnú im budúcnosť pred ich vlastnými očami”. Vo svojich prejavoch často spomína, že ide o utrpenie väčšiny, ktorá dopláca na luxus menšiny.

Živočíšny priemysel vytvára až 14,5 % celosvetových emisií skleníkových plynov, čo je najviac emisií produkovaných ľudskou činnosťou. Tvorí dokonca viac skleníkových plynov ako celý dopravný sektor, uvádza na svojej stránske Slovenská vegánska spoločnosť.

Zmena stravovania sa teda javí ako nevyhnutnosť. Vyvstáva tu ale ďalšia otázka, pred akou ľudstvo ešte nestálo: „Čo dostane prednosť? Právo na život a dobré životné podmienky alebo právo na konzum živočíšnych potravín?“

Koľko potrvá, kým politici nájdu odpoveď a aká odpoveď to bude? To ukáže len čas, a koľko času ešte máme? Vedci tvrdia, že žiaden.

ČAS NA ZMENU

Spôsob života, obliekanie, spôsob bývania, kultúra, spoločenský systém (vrátane otroctva) či stravovanie – to všetko historicky prešlo a stále prechádza zmenami. Kedysi ľudia jedli surové mäso bez prílohy a byliny, ktoré nazbierali, lebo nič iné nepoznali až neskôr zistili, že sa dá mäso aj upiecť. Potom objavili pestovanie pšenice a zeleniny alebo konzumáciu mlieka či čokolády.

Napríklad na Slovensku nikdy nerástli banány či pomaranče ale odkedy je ich dovoz možný, tak ich jeme, nastala u nás zmena v stravovaní. Dokonca zemiaky, z ktorých sa robí naše „tradičné slovenské jedlo“ – bryndzové halušky, pochádzajú z Ameriky. Do Anglicka boli prvé zemiaky dovezené len pred 415 rokmi z Kolumbie a tamojšia spoločnosť na ne spočiatku hľadela skepticky. Dnes sú napríklad hranolky obľúbeným jedlom snáď každého z nás.

Zmena stravovania teda nie je nutne negatívna ani neprirodzená záležitosť, práve naopak môže priniesť nové chute a benefity. Preto keď sa hovorí o obmedzení konzumácie živočíšnych produktov, nie je nutné brať to tragicky.

Posledné dva roky sa dokonca objavilo mäso vyrobené v laboratóriu len množením buniek v biologickom roztoku. Takže táto potravina z jedálnička možno nezmizne ale aj tá prejde zmenou.

[Späť na obsah]

8. Prievidzský rínok ponúkne regionálnu kuchyňu, výrobky a kultúru

[23.07.2019; dobrenoviny.sk; 10:47; TASR]

Na rínku sa predstavia lokálni producenti potravín, ktorí predvedú výrobné postupy pekárenských výrobkov, ukážky rôznych druhov kváskového cesta či prívarkov.

Ilustračná snímka. — Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Prievidza 23. júla (TASR) – Prievidzský rínok aj tento rok ponúkne tradičnú regionálnu kuchyňu, remeselné výrobky a kultúru. Podujatie je súčasťou Prievidzských hodov a uskutoční sa na Námestí slobody v Prievidzi 17. augusta, informovala o tom Sylvia Maliariková z organizačného výboru.

Prievidzský rínok je oslavou toho najlepšieho, čo sa urodí, vyrobí a uvarí na farmách a v poľnohospodárskych spoločnostiach na hornej Nitre, toho najkrajšieho, čo vytvorili ruky remeselníkov, a toho najtradičnejšieho, čo vzniklo v rámci regionálneho folklóru. „Chceme ním spestriť ponuku pre všetkých, ktorí vyhľadávajú výrobky z hornej Nitry a zároveň chcú stráviť s rodinami príjemný deň obohatený krásou výrobkov ľudových umelcov a vystúpeniami folklórnych súborov,“ uviedla primátorka Katarína Macháčková.

Na rínku sa predstavia lokálni producenti potravín, ktorí predvedú výrobné postupy pekárenských výrobkov, ukážky rôznych druhov kváskového cesta či prívarkov. Súčasťou podujatia bude i prezentácia podporných aktivít, ako je včelárstvo. O chove a ochrane včiel sa návštevníci dozvedia v stánku Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov Kolomana Novackého v Prievidzi, čím si i pripomenú Novackého, ktorý bol významnou osobnosťou slovenského včelárstva.

Pre deti pripravili organizátori v rámci environmentálnych aktivít osvetu na tému, prečo je potrebné odpad separovať a ako správne separovať. Podujatie bude mať aj ďalší ekologický rozmer, organizátori odporúčajú, aby poskytovatelia občerstvenia používali ekologicky rozložiteľný riad.

„Potrebujeme výraznejšie oživiť celý sektor poľnohospodárstva, no nielen ako zásobáreň surovín pre iných, ale podporiť tak aj spracovanie, výrobu miestnych potravín a dosiahnuť výrazné zvýšenie podielu regionálnej produkcie potravín na celkovej spotrebe obyvateľov regiónu,“ povedal predseda Únie potravinárov Slovenska, prezident Slovenského mliekarenského zväzu a odborný garant podujatia Stanislav Voskár.

Bolo by podľa neho ideálne, keby obyvatelia v budúcnosti uprednostňovali a aj reálne kupovali lokálne potraviny, a to hlavne preto, lebo budú poznať ich pôvod a samotného výrobcu. „Na Prievidzskom rínku bude na to vhodná príležitosť,“ podotkol.

Podujatie pripravilo mesto Prievidza v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu REGIÓN HORNÁ NITRA – BOJNICE. Spoluorganizátormi podujatia sú miestne akčné skupiny Magura – Strážov, Rozvoj Hornej Nitry a Žiar.

[Späť na obsah]

9. ALARMUJÚCI STAV: Sucho trápi až 90 percent územia Slovenska

[23.07.2019; 24hod.sk; Z domova; 00:00; Teraz.sk;TASR]

24hod.sk Z domova

Sucho rôznej intenzity trápi až 90 percent územia Slovenska. Nedostatok zrážok sa prejavil v prvom polroku 2019 predovšetkým na západnom, severozápadnom a severnom …

Bratislava 23. júla (TASR) – Sucho rôznej intenzity trápi až 90 percent územia Slovenska. Nedostatok zrážok sa prejavil v prvom polroku 2019 predovšetkým na západnom, severozápadnom a severnom Slovensku. Meteorológovia označili aktuálny stav sucha za alarmujúci. Predpovedajú, že deficit bude počas leta ešte rásť. Informuje o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na svojej webstránke.

Najhorší vývoj zrážok evidujú meteorológovia na krajnom západe Slovenska. Ako príklad uvádzajú mesto Piešťany, kde sa namiesto striedaní období s nedostatkom a prebytkom zrážok za posledné tri roky iba hromadili obdobia bez zrážok. „Pri analýze deficitov zrážok v jednotlivých desaťročiach od polovice 20. storočia sa ukázalo, že stav v Piešťanoch je teraz priebežne najhorší zo všetkých analyzovaných dekád od roku 1951. Nepomohol ani tohtoročný máj, ktorý bol mimoriadne bohatý na zrážky,“ skonštatovali odborníci.

Nedostatok vlahy ovplyvňuje takmer každý sektor hospodárstva, pripomenuli meteorológovia. Okrem vodohospodárov zasahuje sucho aj poľnohospodárov. „Ak aj na niektorých miestach môžu využívať závlahy, treba zaplatiť ich prevádzku a toto podporuje rast cien poľnohospodárskych komodít a, samozrejme, aj samotní producenti začínajú uvažovať, čo sa im ešte oplatí pestovať,“ vysvetlilo SHMÚ. Sucho sa prejavuje aj v lesnom hospodárstve, požiare hrozia aj v oblastiach, v ktorých v minulosti bývalo vlhko.

Situácia so zrážkami sa po daždivom máji opäť zhoršila v júni, ktorý bol extrémne teplý. Výrazný nedostatok zrážok pokračuje až doteraz. K 21. júlu evidovali meteorológovia extrémne sucho v štyroch staniciach. Veľmi suché podmienky prevládajú najmä na západnom Slovensku a na severe stredného Slovenska.

Na meteorologické sucho nadväzuje aj pôdne sucho. Pôdna vlhkosť je na takmer celom území Slovenska nižšia ako dlhodobý priemer za obdobie 1961 – 2010,“ upozornili meteorológovia. Na Orave a Kysuciach dosahuje deficit pôdnej vlahy až -100 milimetrov.

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. Za originálnou chuťou nepasterizovaného piva sa skrýva unikátna technológia

[23.07.2019; Topoľčianske noviny; FOTORIPORT; s. 24; Redakcia]

Leto je už nekompromisne tu a mnohým sa spája s pivnou sezónou. Milovníci zlatistého moku čoraz častejšie siahajú po výnimočných či výrazných chutiach. Tieto dve veci v sebe spája práve nepasterizované pivo, ktoré je medzi pivármi veľmi populárne. Vyznačuje sa jedinečnou chuťou, za ktorou stojí unikátna technológia výroby.

O nepasterizovanom pive sa dlhodobo tvrdilo, že má krátku trvanlivosť a dokáže ho uvariť len malý pivovar. No to už dávno neplatí. Značka Gambrinus je toho ukážkovým príkladom. Popri skvelej klasickej desiatke varí aj jedinečné nepasterizované pivo, ktoré je typické svojou plnou a sviežou chuťou. „Naším cieľom je na prevádzkach ponúkať čo najčerstvejšie pivo, ktoré chutí rovnako ako u nás v pivovare. Naši pracovníci počas výroby okrem vody, sladu a chmeľu pridávajú do piva ešte jednu, najvzácnejšiu surovinu – svoje srdce,“ vysvetlil Pavel Zítek, sládok pivovaru Gambrinus.

Unikátna technológia v záverečnej fáze výroby

Nepasterizovaný Gambrinus sa varí tým istým spôsobom ako ostatné varianty piva. Tesne pred stáčaním do sudov však príde na rad unikátna technológia – mikrofiltrácia. Práve ňou sa zaisťuje potrebná trvanlivosť a zároveň uchováva plná živá chuť piva. Počas prepravy do prevádzok na Slovensku ako aj skladovania je tento mok uchovávaný v ideálnych podmienkach a teplote. Vďaka tankovej technológii si zákazníci môžu vychutnať ten najčerstvejší Gambrinus, aký môžu sládkovia z Plzne ponúknuť. Nepasterizované pivo Gambrinus sa za necelé tri roky od svojho zavedenia do ponuky pivární a reštaurácií teší čoraz väčšej obľube. Milovníkom piva ponúka nenapodobiteľnú chuť, rezkosť a zvýraznenú vôňu. Nepasterizovaný Gambrinus si môžete naplno vychutnať v každej dobrej pivárni po celom Slovensku. Zoznam všetkých prevádzok, kde vám ho načapujú, nájdete na www.gambrinus.sk.

Gambrinus je na trhu už 150 rokov

* v 13. storočí bol Ján I. (Ján Primus – Gambrinus) označovaný ako „kráľ piva“, bol známy svojou láskou k pivu, podľa legendy zapredal svoju dušu diablovi, ten ho naučil variť pivo, Gambrinus však diabla prekabátil a svoju dušu oslobodil. Odvtedy je Gambrinus patrónom piva * Zakladatelia Gambrinusu na schôdzke podpísali akciovú istinu v sume milión zlatých. Pivovar Gambrinus sa stal prvým akciovým pivovarom. Vyrába sa v Plzni od roku 1869. Medzi zakladateľmi bol aj Emil Škoda, majiteľ známej automobilky. V roku 1907 pivo pochválil aj cisár František Josef I.

* Koncom druhej svetovej vojny pivovar poškodilo bombardovanie * Dnes je Gambrinus súčasťou firmy Plzeňský Prazdroj

[Späť na obsah]

Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk