Monitoring médií 04.10.2019

Prvý problém je v prístupe k pôde. Ak máte malý podiel na malej parcele, reálne ho nevyužijete. K pôde sa nedokážete dostať, ste odkázaný na inštitúciu, aby vám podiely vydala v budúcnosti. Teraz túto pôdu využíva – väčšinou – veľký poľnohospodársky podnik, no vy by ste chceli ako osoba hospodáriť na svojom, a nejde to. Lebo vlastníctvo spadá pod prednostné užívanie. Druhý problém je v rozdrobenosti. Ak podniky hospodária na cudzom, nemajú k tomu osobný vzťah, vedia, že nájom sa raz skončí – a investovať do pôdy znamená mať úžitok neraz až po iks rokoch.

Peter Kováč, konateľ a vlastník spoločnosti Tatra Agrolev Levice

Milan Jurky, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku ASYF

Ak má niekto rozdrobenú pôdu, ako to vyzerá z pohľadu užívateľa? Nemôže do nej investovať, lebo vie, že nie je jeho. Uvedomme si, akým problémom sú klimatické zmeny. My už rozdrobenú pôdu nemôžeme brať len z hľadiska samotných pozemkových úprav, že keď nám ju scelia, príde nejaký investor a lacno ju kúpi. Musíme to brať ako komplex. Tu sa musia robiť spoločné opatrenia a zariadenia ako cesty, antierózne kroky, vetrolamy, agrolesnícke systémy. Ak bude pôda rozdrobená, užívateľ to robiť nebude, tu ide o dlhodobé plánovanie.

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

Za najväčší problém na strane majiteľov považujem prístup k pôde, keďže si jednoducho nemôžu vymôcť vlastnícke práva. Rozumiem im, lebo hocikedy je to tak, že majiteľ má napríklad dve trinástiny z dvoch árov a chcel by si fyzicky v strede poľa zasadiť cibuľku či niečo podobné, ale nemôže. Na strane prenajímateľov nastáva problém vo veľmi neprehľadných vlastníckych vzťahoch a v ich administratíve. To znamená, že musia mať tisícky nájomných vzťahov a robiť tisícky majetkovoprávnych úkonov pomaly každý rok.

[Späť na obsah]

2. STRUČNE

[04.10.2019; Šport; ZO SVETA, Z DOMOVA; s. 21; PETER DODEK]

Ak parlament schváli vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach, umožní opätovne používať vybrané „jednorazové“ zdravotnícke pomôcky a zdravotnícky materiál.

Rozhodnutie vlády o zvýšení minimálnej mzdy na budúci rok na 580 eur môže podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory spôsobiť rast cien potravín.

Podľa Transparency International Slovensko je sklamaním, že Súdna rada SR ako najvyšší poradný orgán justície nebola schopná zaujať v prípade zhabaných mobilných telefónov sudcov zásadnejší postup.

Bývalý riaditeľ RTVS a TV Markíza Václav Mika nebude vo voľbách do parlamentu kandidovať za opozičnú SaS, včera odstúpil z kandidatúry.

Ministerstvo školstva pripravuje nové verejné obstarávania na dodanie učebníc matematiky a geografie pre druhý stupeň základných škôl a osemročné gymnáziá.

Za „bezohľadný zásah do stability potravinárskeho sektora“ považuje Slovenský zväz pekárov rozhodnutie vlády o zvýšení minimálnej mzdy.

Vyše 25-tisíc ľudí za necelé tri dni podpísalo výzvu takmer tridsiatich ochranárskych organizácií, v ktorej žiadajú okamžité zastavenie lovu vlka dravého a určenie nulovej kvóty pre jeho lov v nastávajúcej sezóne.

Sedemtisícové mesto Trstená sa pridalo do radu miest, ktoré zakázalo na svojom území hazardné hry na základe občianskej petície, ktorú podpísalo okolo dvetisíc obyvateľov. Zákaz nových herní a kasín platí od 1. októbra.

V stredu večer v katastri obce Brunovce v okrese Nové Mesto autobus prešiel asi 60-ročnú ženu v tmavom oblečení, ktorá ležala na ceste. Zomrela v nemocnici.

Polícia objasňuje tragédiu, ktorá sa stala v stredu v obci Pečeňady v okrese Piešťany. O život prišiel iba dvojročný chlapček. Podľa prvotných informácií ho nechtiac obaril v sprche starší brat.

[Späť na obsah]

3. Štát chce investovať do sceľovania pôdy

[04.10.2019; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 00:00; Táňa Rundesová;Helena Kokolová]

Po novom bude Slovenský pozemkový fond financovať pozemkové úpravy.

Slovenský pozemkový fond volá po aktivite pri riešení problematiky rozdrobenosti pozemkov. Tá totiž nekomplikuje život iba slovenským farmárom, ale aj bežným ľuďom. „Bráni investíciám, predlžuje realizáciu stavieb vo verejnom záujme, ako sú cesty, školy, škôlky, nemocnice či domovy sociálnych služieb,“ priblížila Adriana Šklíbová, jeho generálna riaditeľka, na včerajšej konferencii HN, ktorá sa venovala sceleniu pôdneho vlastníctva. Problematika sa stala kľúčovou agendou úradu. Šklíbová tiež pripomenula, že fond vytvára zisk aj z prenájmu pôdy farmárom a za posledné obdobie je dosť vysoký. „Ak budú k prenájmu pôdy pristupovať korektne, inventarizovať plochu, ktorú užívajú, príjem sa preklopí do finančných prostriedkov, ktoré fond potom vie následne použiť aj na realizáciu pozemkových úprav.“

Prioritou fondu je realizovať komplexné pozemkové úpravy a nielen ich prvú časť, ktorou sa vlastníkom ich rozdrobené pozemky scelia, ale aj jeho druhú časť, v rámci ktorej sa realizujú opatrenia na ochranu pôdy.

Rozdrobenosť vlastníctva

Zásadnou zmenou je, že vďaka novele, ktorú minulý týždeň schválila vláda, budú môcť o pozemkové úpravy požiadať aj správcovia. „Máme jedinečnú šancu vytvoriť podmienky na to, aby sme pripravili pre budúce generácie farmárov, mestá i obce šancu prezieravo hospodáriť na tom najcennejšom, čo naša krajina má, na životodarnej pôde,“ povedala Šklíbová. Po novom tak bude fond ako žiadateľ financovať pozemkové úpravy a zároveň bude dohliadať na dodržanie všetkých jeho fáz vrátane krajinotvorby.

Riešenie rozdrobenosti pôdy je kľúčovou agendou všetkých inštitúcií v agrosektore. „Je to náš problém, ktorý, verím, že chceme, a viem, že musíme riešiť – spoločne. Uvedomujem si, že aktuálny stav môže vyhovovať tým, ktorí rozdrobenosť pôdy a neprehľadnosť v užívacích vzťahoch využívajú. Naopak, súčasný stav nevyhovuje tým, ktorí chcú na pôde skutočne hospodáriť a vytvárať pridanú hodnotu. A za tých sa vždy postavím,“ povedala šéfka fondu.

Platí majoritný princíp

„Ak ste užívateľ pozemku v strede lánu a chcete zainvestovať do pôdy, tak v každom prípade ju treba najprv sceliť,“ povedal Jurky. Ako príklad uviedol blok pozemku s určitou rozlohou, na ktorej pri uzatváraní nájomných zmlúv má väčšinový vlastník na jednotlivých parcelách rozhodujúce slovo. „Niekto ich doteraz obhospodaroval a ten povie, že sa nemáme o čom baviť, pretože na zvyšné parcely platí princíp majorizácie a v takých prípadoch musí rozhodnúť okresný úrad. No kým sa tak stane, prebehne rok aj dva,“ skonštatoval šéf mladých farmárov. Napriek tomu tí, ktorí majú roztrúsené malé parcely a chceli by hospodáriť na súvislej ploche, majú možnosť dostať za ne súvislé náhradné pozemky. Toto kvituje, keďže to je aj jeho prípad.

Dočasným riešením sú náhradné pozemky

„Nevytvárajme situáciu, kde malí sú utláčaní veľkými,“ vyzval predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Pripomenul tiež, že doteraz „nikto nedal zo štátneho rozpočtu na pozemkové úpravy – hovorím zo štátneho rozpočtu, nehovorím o európskych peniazoch“. Považuje to za zásadný problém slovenského poľnohospodárstva. Štruktúra poľnohospodárstva by sa podľa neho mala zmeniť tak, že tu bude oveľa viac malých a hlavne aktívnych poľnohospodárov. Za najväčší problém však označil prístup k pôde. Proces sceľovania pôdy sa plánuje na obdobie 30 rokov a za to dlhé obdobie vidí jediné riešenie práve v prideľovaní náhradných pozemkov. To si však vyžaduje konštruktívny dialóg oboch strán, veľkých agropodnikov aj malých farmárov.

ANKETA

Aké problémy vznikajú majiteľom a aké užívateľom pôdy v dôsledku toho, že u nás neprebehli pozemkové úpravy?

Marián Glovaťák, mladý farmár

Prvý problém je v prístupe k pôde. Ak máte malý podiel vlastníctva na malej parcele, reálne ho nevyužijete. K pôde sa totiž nedokážete dostať, ste odkázaný na inštitúciu, aby vám podiely vydala niekedy v budúcnosti. Teraz však túto pôdu využíva nejaký – väčšinou – obrovský poľnohospodársky podnik, no vy by ste chceli ako osoba hospodáriť na svojom alebo dať to bratrancovi alebo chcete spraviť so svojím vlastníctvom čokoľvek, ale nejde to. Lebo v tomto prípade spadá vlastníctvo pod prednostné užívanie, navyše je to v spoločenskom záujme. Takže vy so svojím vlastníctvom nezmôžete nič alebo len cez zložitý postup cez úrady. Systém skostnatel, trh s nájmami neexistuje. A nie je ani motivácia na zmenu. Druhý problém je v rozdrobenom vlastníctve. Ak podniky hospodária na cudzom, nemajú k tomu osobný vzťah, lebo vedia, že nájom sa raz skončí – no investovať do pôdy znamená mať úžitok neraz až po iks rokoch a ak máte zmluvu len na pár rokov, investovať nebudete. Tretí problém je v množstve prekážok, pre ktoré sa nemôžete venovať normálnemu podnikaniu.

Peter Kováč, konateľ a vlastník spoločnosti Tatra Agrolev Levice

My veľkí nechceme pozemkové úpravy. Z jednoduchého dôvodu. Lebo nám je úplne jedno, či my „nahodíme“ nájomnú zmluvu konkrétnej osobe na 30 podielov alebo na tri parcely veľkosti jedna k jednej, teda na celistvé. Ale keď sa raz tie parcely scelia, jednoducho začnú vlastníci licitovať s výškou nájmu, lebo každá parcela dostane prístup a vlastník nám môže vypovedať zmluvu z roka na rok, keďže je ročná výpovedná lehota. Vtedy príde čas, keď sa dostaneme na svetový štandard a nájomné u nás vystúpi na úroveň dotácie. V tej chvíli slovenskí farmári skončia – či už likvidáciou, predajom… Dnes je to tak, že dotácie dotujú Slovákom naše stratové ceny. Keďže tu fungujú kartely – mliekarenský, mäsospracujúci, komoditný… – my nedokážeme už nič predať so ziskom. Nič. Takže myslím, že pozemkové úpravy nič nevyriešia. A to, že máme množstvo nájomných zmlúv, nie je problém. Máme predsa kvalitné softvéry, počas sekundy si „nahodím“ vlastníka a mám všetko na obrazovke.

Milan Jurky, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku ASYF

Ak má niekto rozdrobenú pôdu, ako to vyzerá z pohľadu užívateľa? Nemôže do nej investovať, lebo vie, že nie je jeho. Pritom si uvedomme, akým problémom sú napríklad klimatické zmeny, nezatvárajme pred nimi oči. My už rozdrobenú pôdu nemôžeme brať len z hľadiska samotných pozemkových úprav, že keď nám ju scelia, príde nejaký investor a lacno ju kúpi. Musíme to brať ako komplex. Tu sa musia robiť spoločné opatrenia a zariadenia ako cesty, antierózne kroky, vetrolamy, agrolesnícke systémy. Ak bude pôda rozdrobená, užívateľ to robiť nebude, tu ide o dlhodobé plánovanie. Uvediem príklad: za kolegom farmárom prišiel vlastník a povedal, že mu vypovedá nájomnú zmluvu. Vlastníka nezaujíma, že sa bude ťahať po súdoch. Ako potom môže farmár hospodáriť, ak je na cudzom? No je tu aj pohľad investora. Keď chcete ekologicky hospodáriť, pripravujete si pôdu aspoň päť rokov dopredu. Ale ak nemáte isté, či ju budete vtedy mať, vy investovať nebudete.

Adriana Šklíbová, generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu

Problém vidím v nevôli farmárov sprístupniť inému farmárovi, aby sa dostal k svojim pozemkom. Je tu mocenský boj medzi farmármi navzájom – o to, kto má viac pôdy a kto poberá viac priamych dotácií. Keď sa stretávam s farmármi, ktorí nadobudnú pôdu v nejakom území – dajme tomu, že majú na liste vlastníctva sto hektárov – tak tí nemajú možnosť sa k nim dostať. Pretože existujú nájomné zmluvy z minulosti, ktoré boli platné, ale skončili sa, no farmár, ktorý tam hospodári, nemá záujem vydať pôdu vlastníkovi. Toto je príklad veľkej plochy. Ale aj prípadov malých, ktorí fungujú ako fyzické osoby a nemajú šancu sa brániť a realizovať niečo na svojom celku, je na Slovensku extrémne veľa. Preto by som ocenila, keby sa fyzické osoby aktívne zapájali do pozemkových úprav a riešili svoje podiely aj v iných územiach, aby sa na to nevykašľali. Inak sa zbytočne otvárajú pozemkové úpravy. Hovorím to z hľadiska toho, s čím sa stretávame na pôde fondu.

[Späť na obsah]

4. Slabšia úroda, vyššie ceny/ Budúcnosť štátnych financií

[03.10.2019; ta3.com; Téma dňa; 21:24; TA3]

Hostia: Emil Macho, predseda SPPK, Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR, Ivan Šramko, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

[Späť na obsah]

5. Slabšia úroda, vyššie ceny

[03.10.2019; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Peter Bielik]

Peter Bielik, moderátor: „Urodilo sa nám viac zemiakov, ale bude menej kukurice a slnečnice. Aj pšenica je objemovo o niečo menšia a jej kvalita kolíše podľa regiónov. Môže za to najmä počasie, poľovná zver, ale aj premnožené hraboše. Celkovo bolo poškodených až dvestotisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Aký bude mať súčet týchto faktorov vplyv na konečné ceny chleba? Odpovede odborníkov nájdete v prvej časti Témy dňa. Pokusov odbrzdiť dlhovú brzdu pribúda. Podľa jej kritikov totiž bráni veľkým investíciám a tým aj rozvoju Slovenska. Zákon o dlhovej brzde bol však prijatý ústavnou väčšinou a tá sa na jeho zrušenie v súčasnosti nájde v Národnej rade iba veľmi ťažko. Aký je názor predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka? Uvidíte v druhej časti dnešnej Témy dňa, vítam vás pri jej sledovaní. Som veľmi rád, že v prvej časti dnešnej Témy dňa môžem privítať, najprv dámu, pani Tatianu Lopúchovú, predsedníčku zväzu cukrárov.“

Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov: „Slovenského zväzu.“

Peter Bielik: „Pekárov a cestovinárov.“

Tatiana Lopúchová: „Cestovinárov.“

Peter Bielik: „A cestovinárov, ďakujem veľmi pekne. Pán Martin Katriak, náš už tradičný hosť, prezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky.“

Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR: „Pekný večer.“

Peter Bielik: „Rovnako ako pán Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, dobrý večer.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Dobrý večer prajem, ďakujem za pozvanie.“

Peter Bielik: „Ja vám ďakujem za to, že ste to pozvanie prijali. No, žatva, ono sa to tak povie, však je každý rok, niekedy je viac, niekedy menej, No ale nie je to jedno, koľko sa nám urodí a akých potravín. Pán Macho, na úvod teda jednoduchá otázka, aká bola úroda, ak teda začneme napríklad obilninami?“

Emil Macho: „Ten, tohtoročnú žatvu môžeme hodnotiť z pohľadu päťročného priemeru objemovo ako priemernú. Čo sa týka obilovín, tak tak, ako spomínam, u obilovín, hlavne u pšenice sme na päťročnom priemere, keď to zoberiem za celé Slovensko, tak máme úrodu niekde na úrovni päť ton z hektára. Pestujeme štyristotisíc hektárov pšenice na Slovensku, máme dva milióny ton pšenice. U pšenice, dá sa povedať, že sme sebestační z toho pohľadu, že pšenica je čisto exportnou komoditou pre Slovensko, domáca spotreba tvorí niekde osemstotisíc z tých dvoch miliónov ton pšenice, kde na mlynskú spotrebu alebo na tie potravinárske účely spotrebujeme nejakých šesťstotisíc ton pšenice, dvestotisíc máme kŕmne zmesi a ostatné je export.“

Peter Bielik: „Takže priemerná úroda, dá sa tak povedať, ale keď zostaneme pri tých obilovinách, čo sa týka pšenice, tam som si všimol také dva zaujímavé termíny, bude dobre, keď to dovysvetlíme aj našim divákom. Pšenica má údajne nízku objemovú hmotnosť, respektíve, že je nižšia výťažnosť múky. To je možno dobrá téma pre vás, čo to znamená?“

Tatiana Lopúchová: „Tak, ak by sme to chceli nejako ľudovo poňať, tak obilie, vlastne keď sa zomieľa, tak vychádzajú z tohto produktu dva, dve, dve suroviny. A je to múka, ktorá sa používa na pekárenské účely v našom prípade, a je to potom tá, v úvodzovkách, odpadová surovina, otruby. Čiže ten pomer tej múky alebo tej využiteľnej časti pre pekárov a otrúb je v nevýhodnom pomere pre tú múku. Čiže v čase, keď sa obilie malo ako naberať do sily, tak vlastne nastali veľké suchá a to zrno nenabralo toľko, toľko objemovej hmotnosti, koľko by malo.“

Peter Bielik: „Ono sa to nejako meria, myslím na ten objem?“

Emil Macho: „Objemová hmotnosť znamená v takom našom slangu, objemová hmotnosť je takzvaná hmotnosť tisícich semien. To znamená, pokiaľ štandardná objemová hmotnosť u pšenice je sedemstoosemdesiat hektolitrov na, hektolitrová hmotnosť, tak momentálne máme nejaký slovenský priemer niekde na úrovni sedemstoštyridsať – sedemstopäťdesiat, čiže tá výťažnosť je skutočne, skutočne nižšia, čo sa týka múk. Možno.“

Peter Bielik: „Takže tých tisíc semien menej váži, rozumiem tomu správne?“

Emil Macho: „Áno, presne tak, presne tak.“

Peter Bielik: „To znamená, tá výdatnosť toho je, je nižšia.“

Emil Macho: „Tak, tak, tak.“

Peter Bielik: „A to sa potom týka teda aj tej nižšej výťažnosti múky?“

Tatiana Lopúchová: „Tak je to problém hlavne u mlynárov, pretože, samozrejme, každý čaká nejakú vyššiu výťažnosť, a samozrejme, vyššia výťažnosť znamená aj lepšie hospodárenie vo firme. Čiže, ak obilie nakúpia za určitú hodnotu, aj keď bola v tomto roku úroda pomerne slušná, ale tá objemová výťažnosť je nižšia, takže to hospodárenie v mlynoch zase nepriaznivo ovplyvňuje tento ukazovateľ.“

Peter Bielik: „Čo takáto kolísavá kvalita pšenice znamená práve pre pekárov, cukrárov, cukrárov, cestovinárov, oni, alebo vy teda musíte nakupovať múku od mlynárov, bude drahšia?“

Tatiana Lopúchová: „Tak samozrejme, je to otázka hlavne pre mlynárov, pretože pekár nakupuje a chce nakupovať kvalitnú surovinu, potrebuje do, do svojich pekární dostať určitú kvalitu, a s týmto musí zápasiť, samozrejme, mlynár. Čiže on musí určitým spôsobom vedieť upraviť kvalitu tak, aby vyhovovala našim účelom a našim parametrom. Čiže niekedy sa miešajú, miešajú horšie alebo slabšie pšenice so silnejšími pšenicami, súvisí to s obsahom lepku, je tam veľa kritérií, čiže je to celá taká malá veda.“

Peter Bielik: „Aha, no ale vy chcete najvyššiu kvalitu, to znamená, budete asi aj si musieť priplatiť.“

Tatiana Lopúchová: „Samozrejme, potrebujeme najvyššiu kvalitu a v súčasnosti je to tak, že potrebujeme už aj odležané múky. Kedysi sa do síl dávali múky, museli odležiavať v pekárňach, teraz, keď vlastne pekári hľadajú každú jednu možnosť nejakej úspory nákladov a nepotrebujú držať surovinu na sklade, ako sa povie, tak už musí byť odležaná. Čiže z mlynov musí vychádzať naozaj kvalitná odležaná múka a to súvisí potom aj s určitou cenou.“

Peter Bielik: „Pán Katriak, aké parametre žatvy sledujete a sú zaujímavé pre obchodníkov z hľadiska stanovovania konečných cien tovarov na trhu? Určite sú tam nejaké indikátory, ktoré vám hovoria o tom, či niektoré ceny tovarov budú vyššie alebo nižšie.“

Martin Katriak: „Iste, my sledujeme, sledujeme výsledky žatvy, ale nielen na Slovensku, ale aj v Európe a na celom svete. Treba povedať, že my žičíme slovenským poľnohospodárom, pretože v podstate cena výrobku sa neodvíja od toho, ako si obchodník povie, ako niektorí odborníci tvrdia, ale odvíja sa od toho, za čo nám príslušný výrobok predá výrobca. Keď hovoríme dneska o pekároch, tak musí byť dobrá úroda, potom prídu mlynári, potom prídu pekári a potom prídu obchodníci. Čiže tá celková cena, ktorá, ktorú my sa dohodneme, závisí na nákupnej cene, ktorú dajú farmári pekárom, pekári späť, farmári mlynárom.“

Peter Bielik: „Mlynárom.“

Martin Katriak: „Mlynári pekárom a oni nám. Treba ale, aby diváci vedeli, že celková cena na pulte nezávisí len od toho, že aká je úroda na Slovensku alebo dostupná surovina zo sveta, ale závisí aj na ďalších faktoroch, ako sú ceny energií, mzdy, minimálna mzda, aké sú príplatky a tak ďalej. Som veľmi rád, veľmi rád, a to chcem povedať divákom, že sme sa ujednotili s SPPK, PKS, Zväz obchodu a jeho členovia, teda slovenskí obchodníci, sme sa ujednotili na tom, že výsledok ceny na trhu, na pulte je výsledok spolupráce všetkých hráčov, ktorí sú. Čiže tá cenová, cenová aliancia, tak tá nezávisí na tom, že my sme tí, ktorí predávame, ale závisí od farmára až po obchodníka a medzi nami je mlynár a pekár. My sme podpísali, my sme podpísali zhruba pred rokom, my, Zväz obchodu, sme podpísali s pekármi memorandum o poctivom obchode, my chceme mať dobré vzťahy, my tie vzťahy máme. Samozrejme, sme podnikatelia na jednej aj na druhej strane, ale my chceme mať seriózne vzťahy, pretože si vážime prácu pekárov, mlynárov a aj farmárov.“

Peter Bielik: „Dobre sa to počúva, jeden prvok nám tu ale chýba, a to sú tí mlynári dnes večer, bohužiaľ, aj ich sme sa snažili do relácie dostať, ale nebolo to možné. Samozrejme, chápeme, že nie vždy majú práve čas na to, aby okamžite mali všetky údaje a všetky argumenty pripravené. Faktom ale je, že oni dlhodobo, myslím, že je to už päť rokov, sú v strate, tento rok, tuším, desať, pardon, štyri milióny eur, ale kumulovane za tých desať rokov je to oveľa, oveľa viac. A práve hľadajú pomoc u či už tých, ktorí sú v spotrebiteľskom priemysle a dodávajú alebo vyrábajú už konkrétne tovary, alebo u prvovýrobcov komodít. Nájdete tam nejaký priestor, alebo prípadne obchodníci, ukrojíte si zo svojho koláča tak, aby mlynári boli aspoň teda nejakej forme alebo v nejakej výške rentabilní?“

Martin Katriak: „Prepáč, nech sa páči.“

Peter Bielik: „Dobre, nech sa páči, pán Macho.“

Emil Macho: „Ďakujem krásne, pán prezident, za slovo. Cena pšenice sa netvorí na Slovensku, tvorí sa v Európe. A dá sa povedať, každá jedna komodita, ktorá na Slovensku ide do nejakého spracovania, tá cena sa netvorí na Slovensku, ale tvorí sa v Európe. Čo sa týka hospodárskeho výsledku mlynárov, tak nie je to len vplyv toho, za akú cenu my tú surovinu do slovenských mlynov dostávame, ale je to komplex celého, celého toho agropotravinárskeho reťazca, to znamená poľnohospodár, mlyn, nejaká baliareň a koncom, na konci je, je, je obchod. A tento problém je v rámci, v rámci celej vertikály a nezužoval by som to len na problém, na problém tých mlynárov. Na Slovensku je ešte veľký problém, že my tú kapacitu mlynov ani, ani možno niekedy nemáme, nemáme využitú, respektíve je to aj o technologickej obnove a o všetkých týchto náležitostiach okolo toho.“

Peter Bielik: „No, v poriadku, ale hovoria, že potrebujú pomoc. Ste ochotní alebo vyzbiera sa to niekde tak, aby, aby ich produkcia povedzme nemusela sa zastaviť, alebo aby nemuseli niektoré mlyny krachovať?“

Tatiana Lopúchová: „Ja by som len možno dala taký dovetok, že mlynári nás pekárov v minulom roku dosť podržali, pretože cena pšenice a obilia minulý rok vzrástla, ak sa to dá tak povedať, že nás podržali, pretože tie tlaky, samozrejme, od mlynárov vo vzťahu k pekárom boli a tie ceny sa naozaj pre pekárov vyšplhali pomerne na dosť vysokú úroveň, ale v celom tom rozsahu nevedel ani mlyn premietnuť tú cenu k nám, pretože pekári sa zase zastavili pred obchodom a nevedeli v plnom rozsahu tú cenu premietnuť do, do svojich odbytových cien.“

Peter Bielik: „Aha, pekári sa zastavili pred obchodom, pán Katriak, to je naozaj otázka aj pre vás.“

Martin Katriak: „Ešte, no, iste.“

Peter Bielik: „Vy ich tlačíte do nižších cien a tam niekde sa to potom vlastne melie, kvasí?“

Martin Katriak: „Špeciálne si treba všimnúť kategóriu mlynárov v tomto vzťahu, pretože mlynári nám síce priamo dodávajú múku, ale väčšiu časť svojej produkcie predávajú pekárom. A my nevieme ovplyvniť cenu medzi farmárom a mlynárom, my nevieme, obchodníci, ovplyvniť cenu medzi mlynárom a pekárom, to je vec, to je vec tuto pani prezidentky. My proste vieme, že sú tam nedorozumenia, alebo že si nevedia vyhovieť, ale naším partnerom sú najmä pekári. A z toho dôvodu my musíme teda sledovať, že do akej miery oni nám vychádzajú v ústrety, pokiaľ ide o múku, a do akej miery oni vychádzajú v ústrety pekárom a ako spolupracujú s farmármi. Čiže treba, aby divák vedel, že obchodníci sú tuná, sú tuná v dvojjedinom postavení, jednak ako priami odberatelia od, od mlynárov a jednak ako odberatelia produktu vo výrobku.“

Peter Bielik: „Áno, ale pani predsedníčka aj teraz povedala, že vy tiež máte nejaké kritériá. A keď sa jedná o cene, tak čo, máte nejaké limity, za toľkoto vám to kúpim ale viac už nie?“

Martin Katriak: „No, oni nám ponúknu nákupnú cenu, oni nám ponúknu nákupnú cenu, my ju zvažujeme, či je prijateľná alebo neprijateľná z uhlov nášho pohľadu, z našich potrieb, s ohľadom na konkurenciu a tak ďalej. Ale veľmi úprimne poviem ako predstaviteľ Zväzu obchodu na Slovensku alebo slovenských obchodníkov, neviem o tom, že by sme my, slovenskí obchodníci, mali nejaké mimoriadne problémy s mlynármi, neviem o tom. Možno iní obchodníci áno, ale my rozhodne tieto problémy nemáme.“

Peter Bielik: „Pán Macho?“

Emil Macho: „Nezužoval by som tú diskusiu, že, alebo išiel do toho, že je tu nejaký problém medzi poľnohospodármi a mlynskou, mlynskou nejakou divíziou alebo medzi mlynármi. Ten problém je oveľa, oveľa hlbší a ten problém začína na, na, na tom, za koľko tí pekári =predávajú tie svoje výrobky. To je skutočne, to je skutočne problém a ten problém je, je komplexný. Dá sa povedať, že za posledné dva roky sa pre potravinársky priemysel, a nielen pre pekárov, ale pre celý potravinársky priemysel, tak zhoršilo legislatívne prostredie na Slovensku, čo sa týka hlavne, hlavne nákladov a mzdových nákladov, to znamená, mzdové náklady začali byť tou hlavnou položkou, nie tie surovinové náklady, ale mzdové, elektrika, energie, čiže nezužoval by som to na problém toho, toho vzťahu. A skutočne, celá tá vertikála, čo sa týka pekariny a mlynskej, mlynskej divízie, začína byť obrovským problémom aj hlavne kvôli tomu, že pekári, ako všetci vieme, hlavne vyrábajú v noci, to začína byť obrovský problém. A tie, tie náklady nevieme premietnuť, ktoré máme, do svojich odbytových, do svojich odbytových cien. A to je tiež obrovská téma na diskusiu, lebo tiež to treba vidieť v dvoch rovinách, a to v odbornej rovine a v tej legislatívne rovine.“

Peter Bielik: „No, vyrábajú v noci, klobúk dole, samozrejme, je to veľmi záslužná činnosť, ale zase aj istá konkurenčná výhoda, lebo kto vás asi tak môže nahradiť alebo predbehnúť, predsa len, asi Rakúšan nebude dovážať pečivo každé ráno sem, len aby ho predal povedzme za porovnateľnú cenu, ako to môže urobiť doma. To znamená, no, čo ak by ste zvýšili tú svoju cenu, tak myslíte si, že by sa to prestalo predávať, ľudia by zmenili svoj zvyk naozaj na raňajky si dať to dobré pečivo s maslom a s niečím iným? Tu máte istú konkurenčnú výhodu. Ja nerozumiem potom, prečo je tá cena taká nízka, že teda sa do nej nevie zmestiť raz dodávateľ komodity, raz pekár, raz mlynár, raz možno obchodník, prečo to tak je?“

Tatiana Lopúchová: „Tá cena, cena, nízka cena pekárenských výrobkov je už nastavená dlhodobo a vlastne spočíva to s tým, že pekárenské výrobky sú nejakým merítkom spokojnosti obyvateľstva, ako keby som povedala, takže ono už dlhodobo sa základné pekárenské produkty ako chlieb a pečivo drží na veľmi nízkej cenovej úrovni. Vravím, že je to taký celospoločenský trend, že musíme pôsobiť dojmom lacného pečiva a chleba. A samozrejme, sa to už ťažko alebo sa to horšie teraz napráva, tá cena. A to, že ste povedali, že máme konkurenčnú výhodu, už aj tá konkurenčná výhoda sa nejakým spôsobom teraz zmazala, pretože vieme, že sa neustále medziročne zvyšuje dovoz zamrazeného pekárenského sortimentu, je to trend v obchodoch, bohužiaľ s tým nič neurobíme, ale stále vravím, že sú zahraničné dopeká alebo mrazené polotovary a sú slovenské polotovary mrazené. Máme na Slovensku kopec firiem, ktoré to vedia urobiť a takýmto spôsobom produkovať. Sledujeme si aj negatívne obchodné saldo, to je vlastne to, ten obraz toho, že koľko vieme dovážať a koľko vieme vyvážať. A napríklad pri pekárenskom sortimente medziročne sa zvyšuje to negatívne saldo, čiže sa zhruba dováža o deväť percent viacej do našej krajiny takéhoto pekárskeho sortimentu, ale vyvážame iba tri percentá, čiže nie je to dobrý pomer. A tie, tieto čísla sa medziročne ako zhoršujú.“

Peter Bielik: „Takže niečo medzi takým občianskym sentimentom, kde naozaj zrejme ten chlieb považujeme za istú komoditu, ktorá, dnes veľmi podrobne hľadíme na tú cenu, ale zároveň aj toto trhové prostredie. No, čo teraz, tak, ako napísal, pán Katriak, Jaroslav Hašek o Čechoch, že keď vzrastie cena piva, tak padne vláda, ak by vzrástla cena chleba, no tak, viete, sú to centové záležitosti, šesť – sedem centov za rožok a do eura potom za polku chleba, to je naozaj pomerne nízka cena.“

Martin Katriak: „Ešte my sme zabudli, pán redaktor a priatelia, my sme zabudli, alebo pardon, nezabudli, ale zatiaľ sme to tu nespomenuli, úloha štátu. Viete, my dlhodobo sledujeme a podporujeme poľnohospodárov aj výrobcov v ich úsilí, aby získali lepšie dotačné podmienky. A dotačné podmienky do poľnohospodárstva a do potravinárstva na Slovensku sú, sú, nie sú dobré, nie sú dobré. My dlhodobo upozorňujeme, veľmi dobre upozorňujeme a kľudne, že ťažko čakať zázraky od našich poľnohospodárov a potravinárov, keď úroveň dotácií do, do poľnohospodárstva a potravinárskej výroby je omnoho nižšia ako dajme tomu v Poľsku, Česku alebo Maďarsku. To proste je oblasť, kde je množstvo, množstvo nádejí, ale tie nádeje nie sú. A potom, samozrejme, oni predávajú draho, však, alebo drahšie. A potom je to, čo spomína milostivá pani, že sa musí dovážať zo zahraničia, pretože oni buď nestačia, alebo proste majú svoje problémy. Prečo my na, sa nepozrieme na to, pozrite sa, Poliaci, koľko majú dotácií, Maďari, Česi, a to nejdem do Rakúska ani do, do Nemecka, lebo tam je to úplne o inom, však? Ale toto sa nejako zanedbáva a nakoniec sa ukáže prstom na obchod, pozrite sa, päť celé štyri percenta nárast v roku 2018, to urobili obchodníci. Chvalapánubohu, že máme dobrých partnerov, ktorí povedali, nie obchodníci, to všetci my sme, však? Ale treba pomôcť poľnohospodárom a potravinárom.“

Peter Bielik: „Takže čo, budú ubúdať pekárenské kapacity, keď sa stále bude držať tá istá cena a zároveň náklady budú rásť?“

Tatiana Lopúchová: „Ja by som možno len doplnila naozaj, lebo my sme neustále konfrontovaní, obchod s dodávateľmi, a nie je ten problém už taký zásadný alebo nie je to najväčší problém, ktorý je, ale momentálne, ako spomínal aj pán Katriak, tak sú to aj naozaj tie legislatívne podmienky, ktoré do tohto celého vstupujú, a aj vlastne teraz bola odsúhlasená minimálna mzda zvyšujúca sa. Takže my by sme potrebovali, aby naši ľudia, pekári, mali zaslúženú plácu za svoju prácu, lebo je to veľmi náročná, síce pekná, ale náročná práca, ale potrebovali by sme od toho štátu nejakú pomoc možno aj v tom znížení daňovej zaťaženosti alebo na daniach. Čiže naozaj, my sme sektor, pekári, ktorí majú vlastne najviac tých príplatkov v tom segmente tej celkovej mzdy, iba devätnásť percent celkovej mzdy nie je zaťažených nejakým príplatkom, čiže.“

Peter Bielik: „No, nehovorím, že na cukrárenskú produkciu, ale myslím si, že na normálnu pekárenskú produkciu je teraz nižšia DPH.“

Tatiana Lopúchová: „Nižšia DPH-čka, to je zase taká dvojsečná zbraň, pretože bola schválená znížená DPH na pečivo štyridsať až päťdesiatgramové, čiže do toho, to je veľmi úzka skupina, do toho sa bude hlavne začleňovať rožok štandard, čiže to je ten nástroj, ktorý, teraz každý vlastne sa oháňa s rožkom. Samozrejme, DPH-čka pomôže, znížená DPH-čka pomôže k tomu, aby, z môjho pohľadu teraz, aby nemusela rásť možno cena pečiva, pomôže to možno k tomu, že nebude musieť vzrásť, kvôli tomu, že my potrebujeme upraviť cenu, ale bavíme sa naozaj stále o tých centových záležitostiach. A ako ste povedali, že keď sa zvýši cena chleba, rožka asi, tak vznikne celoslovenská revolúcia, ja si myslím, že zákazník je pripravený na to. Vidíme to, že zákazník, slovenský zákazník si chce priplatiť za, za kvalitu, za slovenskú kvalitu.“

Peter Bielik: „Pán Macho.“

Emil Macho: „Ja, možno ja by som zareagoval. Ono celý problém, vo všeobecnosti platí o tom, že slovenské agropotravinárstvo, poťažmo potravinárstvo za posledných pätnásť rokov, od vstupu do Európskej únie, keďže tu máme voľný trh, stratilo svoju konkurencieschopnosť, to je, to je zásadný problém. Ďalší zásadný problém, ktorý je, tá, tá penetrácia tých obchodných reťazcov, ktorá tu je, a vytvorenie chiméry v spoločnosti, že potraviny musia byť zákonite lacné, a prebiehanie toho, že tu máme pomaly reklamy na to, že mlieko máme na pulte za štyridsať jedna centov, to sú všetko tie problémy, ktoré tu sa dlhodobo hromadili. Ja vítam to, že cítime v tej spoločnosti, že ľudia si chcú priplácať za kvalitné, dobré domáce potraviny. Treba tento trend, trend zachytiť a povedať, že jednoducho mať mlieko na pulte za štyridsať jedna centov nie je normálne pri desaťpercentnej DPH a pri tom obale, ktorý je, nie je normálne dnes, keď spotrebiteľ, spotrebiteľ si má kupovať štyridsaťgramový biely rožok za osemdesiat centov alebo za.“

Peter Bielik: „Osem.“

Tatiana Lopúchová: „Osem.“

Emil Macho: „Za osem centov, pardon, za osem centov, pardon, že toto v roku 2019 nemá absolútne nič spoločné s nejakou logikou, lebo pokiaľ my ten biely rožok za sedem alebo osem centov, si ho má spotrebiteľ kúpiť a my ho skutočne máme predávať za štyri – päť centov, česť výnimkám, pán prezident, to jednoducho s ekonomikou, rentabilitou naprieč celým reťazcom nemá nič spoločné. Toto je otázka, ktorou sa dlhodobo budeme musieť na Slovensku zaoberať, lebo tá celá vertikála skutočne takto nemôže fungovať, lebo dožijeme sa doby, že miesto toho, že tu máme teraz tridsaťpäť percent dopekaného pečiva na Slovensku, tak zrazu tu ho budeme mať za tri – štyri roky šesťdesiat percent.“

Peter Bielik: „Dobre, hovoríte, že to nemá logiku, ale tú základnú ekonomickú logiku to predsa má. Keď je väčší, menší dopyt a väčšia ponuka, tak cena klesá A tá ponuka je v súčasnosti naozaj široká. Vy ste hovorili, že tie ceny pšenice sa nevytvárajú predsa na Slovensku, aj pre Slovensko paradoxne, teda my ich môžeme ovplyvniť veľmi málo. Aké boli produkcie a kde sa vlastne teda tvorí tá cena, ak sa pozrieme na väčšie štáty sveta, prečo je tá komodita na tej jednej úrovni, nie je aj tam teda ten problém, že jednoducho máme prebytok a tie ceny nemôžu ísť vyššie, pretože konkurencia je v podstate smrteľná?“

Emil Macho: „Sme v trhovom prostredí. Buď si štát a ľudia, ktorí majú na zodpovednosť túto, tento štát, povie, že áno, chcem, aby slovenský potravinár bol konkurencieschopný, a budem mu vytvárať podmienky alebo dokážem akceptovať to, že v rámci voľného, otvoreného európskeho trhu sa mi tu bude valiť gro lacnejších potravín kvôli tomu, že slovenské potravinárstvo nie je konkurencieschopné. Nie je konkurencieschopné. Čo sa týka ceny pšenice, tak, ako som povedal, nielen cena pšenice, ale celých agro, agrokomodít … sa tvorí nielen v Európe, ale aj vo svete, Slovensko to nemôže ovplyvniť. Čo sa týka tohtoročnej žatvy, tak vo Francúzsku máme druhú najvyššiu historickú úrodu pšenice, Nemci nie sú na tom oveľa, o nič horšie, ale čo začína byť obrovský problém, a to sú ruské embargá. Tým, že Európa uvalila na Rusko svoje embargá, tak Ruská federácia si povedala, nebudem spať, začneme štartovať svoje agropotravinárstvo. A keď pred siedmimi rokmi Ruská federácia dokázala vypestovať tridsaťpäť miliónov ton obilia, tak len tým, že zintenzívnili svoju výrobu, dnes už nie je nič výnimočné, keď v Rusku je úroda osemdesiatpäť miliónov ton obilia. A prirodzené európske trhy, ako bola severná Afrika, zrazu zobrala Ruská federácia a v Európe vzniká prebytok, ten tlačí cenu nadol a v rámci tej vertikály sa znižuje cena. Slovenský agropotravinársky priemysel na to nevie reagovať, lebo nedokáže byť konkurencieschopný, a potom to dopadne tak, že medzi sebou mlynári, poľnohospodári, potravinári, obchodníci sa hádame. A vo všeobecnosti je to celé o tom, či ten slovenský potravinársky a agropotravinársky priemysel v rámci otvoreného európskeho trhu bude konkurencieschopný.“

Martin Katriak: „Ešte.“

Peter Bielik: „No, ak by to malo byť len o štátnych dotáciách a ich pomere, no tak potom by asi ale celkove to trhové prostredie strácalo zmysel, keď zvážime teda silu jednotlivých krajín, keď hovoríme o Francúzsku, tam, tam dotácia na hektár je úplne na inej úrovni, niekoľko, myslím, že jednonásobne vyššia ako na Slovensku. Pán Katriak, chceli ste niečo dodať?“

Martin Katriak: „Ešte som chcel jednu poznámku povedať. Hovoríme o tom, ako je to v zahraničí a tadiaľ, ale ja si myslím, že napríklad priatelia z ministerstva financií vtedy, keď prišlo k zmenám alebo zvýšeniu príplatkov k práci v noci a tak ďalej, my sme odporúčali, v zhode aj s pekármi, aj s SPPK sme odporúčali ministerstvu, aby na to, o čo sa zvyšuje, aby sa z toho neplatili odvody, lebo to je, to je ďalšia ťažoba. Ale pozor, ono sa jedná síce o haliere, ale tisíc halierov zabilo proste podnikateľa, sú to haliere, ale keď si to dáte dohromady, má to priamy vplyv na ceny, priamy vplyv na ceny. A s kľudom to mohli urobiť podľa našej matematiky, všetkých troch, mohli to urobiť, ale neurobili to, neurobili to, no a potom sa čudujeme, potom sa čudujeme, že tuná vzniká takýto problém. Ja už nejakú minútu štartujem v tejto, v tejto problematike, ešte tak zlá situácia, pokiaľ ide o ceny potravín, ešte nebola. A nemyslím, že výška, ale že sme sa proste nevmestili, nevmestili sme sa. A tie nástroje máme my v rukách, s kľudom to mohlo ministerstvo financií urobiť.“

Peter Bielik: „No tak ale bude musieť … tak bude musieť ten trh nejako zareagovať, už na ktorejkoľvek úrovni.“

Martin Katriak: „No, iste, tak budú drahšie potraviny, tak, ako povedal pán predseda.“

Peter Bielik: „No tak k tomu, k tomu sa pomaly blížim. Aký je teda váš odhad, keď ste teda hovorili o tých zhruba piatich percentách v roku 2018, čo teda spôsobilo pomerne aj veľké politické turbulencie, na tento rok?“

Martin Katriak: „Podľa môjho názoru ten, tá, cenový nárast alebo špirála by nemala byť tých päť celé štyri percenta, pretože tie hlavné, hlavné ťahy boli v roku 2017 – 2018. Teraz už to dobieha, teraz už, tuším, iba päťdesiat percenta sa ide zarátavať, ak to nebolo v roku 2018. Čiže z hľadiska týchto opatrení by nemala byť taká tlačenica, až, pozor, až, pozor, prichádza nová minimálna mzda vo výške päťstoosemdesiat eur, a nech sa vyjadria všetci, čo to s nami urobí. A to, pozor, to my nedáme z vlastných vačkov, to ani pekári, ani poľnohospodári nedajú z vlastných vačkov, lebo toľko peňazí vo vlastných vačkoch nemajú, čiže budú musieť nutne upraviť ceny vstupov, nutne.“

Peter Bielik: „Vy máte, vy máte tabuľku, pani predsedníčka, zhruba tých nákladov, ktoré sa viažu k práci, mohli by ste nám to ukázať?“

Tatiana Lopúchová: „Tak vlastne tuto by som chcela ukázať takú tabuľku, kde je ten koláč rozloženia pracovného fondu, práce, a tam je vlastne priamy vplyv zákonných príplatkov. Ja by som chcela len povedať, že minimálna mzda je jeden fakt, ale na minimálnu mzdu sú naviazané rôzne stupne náročnosti alebo stupne náročnosti. V pekárni už momentálne pracujú ľudia v druhom stupni náročnosti, lebo všetci rozprávajú, však minimálna mzda nie je až taký nárast v tej nominálnej hodnote, ale keď si to zoberieme v stupňoch náročnosti, je to zase nejaký nárast. A potom hovoríme, že na minimálnu mzdu sú naviazané aj zákonné príplatky. Čiže my by sme potrebovali nejakú takú trošku reguláciu, že buď príplatky nebudú naviazané na zvyšovanie mzdy, buď nebude odvodová povinnosť naviazaná na zvyšovanie minimálnej mzdy. Preto, to by nám veľmi pomohlo v tom hľadaní nejakých tých rezerv, aby sme aj vo vzťahu, v tej konkurencii vedeli obstáť, a bolo by to vlastne na prospech všetkých.“

Peter Bielik: „Minimálna mzda bude aj témou môjho ďalšieho rozhovoru, ktorý budem viesť s pánom Ivanom Šramkom, to už sú ale makroekonomické záležitosti. Som veľmi rád, že tieto, na tejto mikroúrovni som mohol takto podrobne si rozobrať túto tému aj s vami. Pán Macho, ešte ste chceli niečo dodať?“

Emil Macho: „Ja som len chcel dodať, že asi neexistuje sektor hospodárstva v rámci Európskej únie, ktorý je tak skrivený dotáciami, ako je poľnohospodársky sektor a agropotravinársky sektor. Skoro tridsaťpäť až štyridsať percent celkového rozpočtu Európskej únie ide do potravinárstva. To je skutočne o tom, že jednoducho buď tie podmienky budeme mať v rámci Európskej únie všetci rovnaké a zrušia sa úplne dotácie, čo, čo je absolútny nonsens, to by spôsobilo katastrofu v rámci Európskej únie a obrovský nárast, nárast cien a žiadna zo západných krajín by to nedovolila, alebo skutočne budeme dorovnávať tie podmienky, tie podmienky na Slovensku a skutočne hlavne zahraničné obchodné reťazce sa trošku začnú správať tu ináč, alebo prijmeme ako štát, že povieme, OK? Toto je jeden segment v rámci národného hospodárstva, ktorý nemáme konkurencieschopný, ale potom tu nemôžeme hovoriť o tom, že tu chceme mať domáce kvalitné potraviny a že tu chceme mať nejakú vyššiu pridanú hodnotu na hektár v rámci, v rámci agropotravinárstva. To sú dve nádoby, ktoré, ktoré idú od seba takto.“

Peter Bielik: „Dáma a páni, veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Budem rád, keď budeme mať ďalšie informácie o výsledkoch agrosektora, keď budete opäť našimi hosťami. Príjemný večer.“

Emil Macho: „Príjemný večer aj vám.“

Tatiana Lopúchová: „Príjemný večer.“

Martin Katriak: „Pekný večer.“

[Späť na obsah]

6. Rast minimálnej mzdy môže predražiť potraviny

[03.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; R / Janete Štefánková]

Janette Štefánková, moderátorka: „Nárast minimálnej mzdy môže podľa farmárov zvýšiť ceny potravín. V reakcii na stredajšie rozhodnutie vlády to uviedla Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Minimálna mzda je v súčasnosti naviazaná na štyridsaťdva iných právnych predpisov, čo zvyšuje náklady potravinárom. Minister práce Ján Richter už dostal od vlády úlohu. Mal by pracovať na tom, aby s minimálnou mzdou neboli prepojené príplatky za prácu v noci a cez víkend, ale aby sa tieto príplatky naviazali na priemernú mzdu.“

Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Rozhodnutie vlády jednoznačne smeruje k tomu, že je nevyhnutné upraviť odbytové ceny potravín podľa toho, ako rastú mzdy. Úpravou minimálnej mzdy sa totiž nezvýši len samotná minimálna mzda, ale aj mnohé mzdové príplatky.“

[Späť na obsah]

7. Konferencia Ako zjednotiť slovenskú pôdu

[03.10.2019; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; R / Lucia Pálešová]

Lucia Pálešová, moderátorka: „Veľká rozdrobenosť pôdy je hlavným nepriateľom slovenských poľnohospodárov. Rovnako je ňou sťažená ich činnosť najmä v oblasti prenájmu a pri uspokojovaní reštitučných nárokov. Generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu Andrea Šklíbová vyjadrila svoju víziu na konferencii Ako zjednotiť slovenskú pôdu.“

Andrea Šklíbová, generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu: „Naším hlavným cieľom ako fondu je robiť kampaň medzi farmármi, medzi fyzickými a právnickými osobami a informovať ich, prečo je to dôležité. A takisto vlastne zúčastňovať sa ako finančný partner a realizovateľ týchto pozemkových úprav.“

Lucia Pálešová: „Pozemkové úpravy podľa Andrey Šklíbovej vytvoria príležitosť zaviesť nové komunikačné, ekologické, protierózne a vodohospodárske opatrenia. Fond ako žiadateľ bude tiež dohliadať na dodržiavanie všetkých fáz pozemkových úprav a krajinotvorbu. Rozdrobenosť pôdy za problém považuje aj predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Rozdrobenosť pôdy je obrovský problém na Slovensku roky neriešený. Tu si skutočne treba povedať, že tridsať rokov od nežnej revolúcie a dvadsaťšesť rokov od vzniku Slovenskej republiky rozdrobenosťou pôdy sa reálne nikto nejak extrémne nezaoberal. Samozrejme, že tu bolo kopec návrhov, upozorňovali sme na to, že je problém. Ale skončilo to stále pri peniazoch. Rozdrobenosť pôdy jediné, čo vyrieši sú pozemkové úpravy, komplexné pozemkové úpravy, ktoré hovoria o komasácii – sceľovaní pôdy a o tom, ako bude vyzerať krajina. Treba na to podľa môjho názoru a podľa koncepcie, ktorú vláda prijala, tridsať miliónov eur zo štátneho rozpočtu plus nejaké eurofondové peniaze.“

[Späť na obsah]

8. Pred ďalším skokovým zvyšovaním minimálnej mzdy varujú už aj pekári

[03.10.2019; Rádio Expres; Infoexpres; 17:00; Dominik Matulaj / Mariana Tökölyová]

Mariana Tökölyová, moderátorka: „Pred prudkým zvyšovaním minimálnej mzdy varujú už aj pekári a poľnohospodári. Kritizujú najmä previazanie minimálnej mzdy na príplatky, ktoré ich podnikanie zaťažujú najviac.“

Dominik Matulaj, redaktor: „Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora varuje, že plánované zvýšenie minimálnej mzdy o 60 eur povedie k zdražovaniu a horšej konkurencieschopnosti domácich výrobkov na pultoch. Pridáva sa aj predsedníčka Zväzu pekárov Tatiana Lopúchová, ktorá vláde pripomína, že čerstvé pečivo a pečie v noci a v pekárenskom priemysle je až 81 percent odpracovaných hodín zaťažených príplatkami.“

Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov: “Pekári nedokážu pretaviť tento enormný nárast miezd do svojich odbytových cien. Sú vlastne taký segment, ktorých pracovných čas je zhruba 81 percent zaťažený nejakými príplatkami, či už sú to sviatky, denné, nočné, nedele.”

Dominik Matulaj: “Ekonóm Róbert Chovanculiak dodáva, že vo zvyšovaní minimálnej mzdy sme európski rekordéri. V relácii Braňo Závodský Naživo povedal, že prudké zvyšovanie minimálnej mzdy ohrozuje najmä menej rozvinuté okresy.”

Róbert Chovanculiak, ekonóm, INESS: “Problém je ten, ako keby politici radi rozprávali, čo znie dobre. Keď politici nejak extrémne nepreháňajú, tak to nemusí byť taký problém. Ale my Slovensko sme špecifické tým, že my máme extrémne vysoké regionálne rozdiely, a zároveň máme politikov, ktorí extrémne tlačia na zvyšovanie minimálnej mzdy, ktorá je plošná, nemáme žiadne výnimky z minimálnej mzdy. A akože tieto dve veci spájať v čase, keď sa spomaľuje ekonomika, je naozaj veľmi nebezpečné.”

Dominik Matulaj: “Za absolútny hazard považuje ekonóm návrh Smeru, ktorý má minimálnu mzdu vystreliť na 60 percent priemernej mzdy.”

[Späť na obsah]

9. Rozdrobenosť pôdy je najväčším problémom farmárov, na pozemkové úpravy bude dohliadať SPF

[03.10.2019; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 15:45; NasVidiek.sk]

Foto: ilustračné SITA/AP

Slovenský pozemkový fond (SFP) bude po novom ako žiadateľ financovať pozemkové úpravy sám a bude dohliadať na dodržiavanie všetkých fáz úprav a tiež na krajinotvorbu.

Informovala o tom vo štvrtok na konferencii Ako zjednotiť slovenskú pôdu, ktorú organizuje HNevents – vydavateľstvo Mafra Slovakia, generálna riaditeľka SPF Adriana Šklíbová.

Nevýhodné nájomné zmluvy

Táto povinnosť vyplýva SPF z návrhu novely zákona o pozemkových úpravách, ktorú už schválila vláda a do platnosti by mala vstúpiť v januári 2020.

„Pozemkovými úpravami sa vyriešia dlhoročne nevýhodne uzavreté nájomné užívateľské vzťahy medzi osobami. Zároveň vytvoria príležitosť zaviesť nové komunikačné, ekologické, protierózne a pôdohospodárske opatrenia. Našu krajinu budeme potom vedieť lepšie chrániť a mestám či obciam sa otvoria možnosti pri budovaní turistických a cykloturistických trás. Vďaka novele zákona budú môcť o pozemkové úpravy žiadať aj samotní správcovia pôdy na Slovensku. To doteraz nebolo možné, čo spôsobovalo zbytočné komplikácie štátu a najmä jeho správcom,“ uviedla Šklíbová.

Pozemkovým úpravám na Slovensku svitá na lepšie časy, mali by sa začať na kritických miestach Primárnym cieľom generálnej riaditeľky SPF bolo od jej vstupu do fondu sceľovanie pôdy. „Motív, ktorý nás stále vedie vpred, je nesmierna rozdrobenosť slovenskej pôdy. Uvedomujem si, že práve toto je najväčší problém slovenských farmárov. Ďalším sú reštitučné nároky. Špekulanti tento stav zneužívajú, naopak slušných farmárov limituje. Pozemkové úpravy tento problémy riešia,“ doplnila Šklíbová.

Pôdu treba dať dokopy

SPF sa aktívne podieľal na tvorbe legislatívy a novely zákona o pozemkových úpravách, ktorá sa dotýka celého agrosektora. „Stále sa na príprave tejto novely podieľame. Máme jedinečnú šancu v budúcnosti pomôcť farmárom práve novelou tohto zákona,“ povedala Šklíbová.

Riaditeľka SPF: Zjednotenie pôdy musí byť naša priorita Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho víta súčasný záujem verejnosti o pozemkové úpravy. Tvrdí, že nie vždy tomu tak bolo.

„Momentálne je záujem udržiavať tému pozemkových úprav. Predtým sa tejto téme nikto nevenoval. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2020 by už malo byť vyčlenených 30 miliónov eur na pozemkové úpravy. Pôdu na Slovensku treba dať dokopy, aby sa tu nediali veci, ktoré sme zažívali posledné roky. Na to však potrebujeme byť trpezliví, nebude to otázka dní, ale rokov,“ dodal Emil Macho.

[Späť na obsah]

10. Potraviny môžu pre zvýšenie minimálnej mzdy zdražieť, tvrdí SPPK

[03.10.2019; poistovne.sk; poistovne.sk; 15:45; SITA]

Väčšina potravinárskych podnikov totiž nevie utlmiť úpravu minimálnej mzdy vo vlastnej ekonomike a bude nútená rokovať o zvýšení odbytových cien, uviedla Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Rozhodnutie vlády o zvýšení minimálnej mzdy na budúci rok o 60 eur na 580 eur môže spôsobiť zdražovanie cien potravín. V tlačovej správe na to upozorňuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). “Väčšina potravinárskych podnikov totiž nevie utlmiť úpravu minimálnej mzdy vo vlastnej ekonomike a bude nútená rokovať o zvýšení odbytových cien. Bude teraz na zvážení každého jedného výrobcu, či pristúpi k úprave odbytových cien a či to jeho odberatelia akceptujú,” tvrdí komora. Rozhodnutie vlády podľa SPPK jednoznačne smeruje k tomu, že je nevyhnuté upraviť odbytové ceny potravín podľa toho, ako rastú mzdy.

Nárastom sumy minimálnej mzdy sa podľa komory totiž nezvýši len samotná minimálna mzda, ale aj mnohé mzdové príplatky. “Minimálna mzda je totiž naviazaná na 42 iných právnych predpisov, čo má následne priamy dosah na ekonomiku jednotlivých podnikov v podobe ďalšieho rastu osobných nákladov zamestnávateľov,” uviedol predseda Únie potravinárov Slovenska Stanislav Voskár. Podpredseda SPPK Marián Šolty tvrdí, že vláda je najdôležitejším článkom pri určovaní minimálnej mzdy. “Na rovinu by mala povedať, že zvýšenie miezd bude mať za následok zvýšenie nákladov firiem v celom národnom hospodárstve,” povedal. Položil si pritom otázku, či si krajina môže dovoliť takéto zvýšenie najnižších hrubých zárobkov v časoch spomaľovania rastu hrubého domáceho produktu Slovenska.

Rozhodnutie vlády o zvýšení minimálnej mzdy na 580 eur považuje Slovenský zväz pekárov za bezohľadný zásah do stability potravinárskeho sektora. Slovenskí pekári vnímajú výšku a spôsob prijatia tak zásadného opatrenia ako rozhodnutie, ktoré absolútne nezohľadňuje stav potravinárskeho odvetvia a je prijaté bez akéhokoľvek vyčíslenia dopadov na podnikateľský sektor. “Napriek ekonomickej nestabilite odvetvia sme boli za obdobie posledných dvoch rokov nútení znášať opakované a podstatné zvyšovanie mzdových nákladov, pričom sme nedostali možnosť tieto zvýšené náklady kompenzovať do podoby zvýšenia cien,” uvádzajú pekári v tlačovej správe. Podľa zväzu pekárov sa Slovensko nevyhne opätovnému a veľmi zásadnému zdraženiu vstupných cien.

Podľa predstaviteľov zväzu by však stačilo prijať spolu s minimálnou mzdou aj jednoduché kompenzačné opatrenia, ktoré by umožnili pekárom postupne stabilizovať svoje odvetvie. “Takýmito nástrojmi sú napríklad zachovanie úrovne príplatkov minimálne na úrovni roku 2019 a neviazať ich na minimálnu mzdu 580 eur, ktorá bude platiť v roku 2020, prípadne zrušiť odvodové zaťaženie pre zamestnancov a zamestnávateľov z tej časti mzdy, ktorá je zaťažená príplatkami za prácu vo sviatok, prácu cez sobotu a nedeľu a počas noci. Žiaľ, na túto tému s nami okrem Ministerstva pôdohospodárstva nikto nechcel diskutovať,” uviedla predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov Tatiana Lopuchová.

Pekári upozorňujú na to, že od roku 2018 sa museli popasovať už v tom čase so zásadným zvýšením minimálnej mzdy zo 480 eur na 520 eur, od mája minulého roka do súčasnosti museli čeliť ďalšiemu zásadnému zvyšovaniu mzdových nákladov v podobe zavedenia nových príplatkov za prácu v noci, prácu v sobotu a nedeľu ako aj prácu počas štátneho sviatku, resp. ich zvýšenia. “Za obdobie od 1. januára 2019 do 1. januára 2020 sa teda zvýšili náklady štyrikrát, pričom takúto intenzitu záťaže v podobe kontinuálneho navyšovania mzdových nákladov jednoducho nie je možné zvládnuť,” zdôraznila Lopuchová.

Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 520 eur na 580 eur. V stredu o tom rozhodla vláda. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu stúpne na 3,333 eura zo súčasných 2,989 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti tomuto roku vzrastie o 46,39 eura na 476,39 eura. Za takýmto nárastom sumy čistej minimálnej mzdy však nie je len zvýšenie hrubého zárobku o 60 eur, ale aj nárast nezdaniteľnej časti základu dane na rok 2020 z 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, ktoré nedávno schválil parlament.

Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter dostal od vlády úlohu, aby pracoval na odviazaní príplatkov za prácu v noci či cez víkend od minimálnej mzdy a aby sa tieto príplatky naviazali na priemernú mzdu. “Niet víťazov, ani porazených,” povedal Richter. Podľa neho je dôležité, aby ľudia mali motiváciu pracovať. “Je to kompromis medzi chceným a možným, chceli sme viac,” povedal na tlačovej besede šéf KOZ Marián Magdoško. Dodal, že odborári budú ďalej bojovať za zvyšovanie minimálnej mzdy.

[Späť na obsah]

11. 15:36; Rozhodnutie vlády zvýšiť minimálnu mzdu nemôž…

[03.10.2019; dennikn.sk; Ekonomika; 15:36; Minúta po minúte]

Rozhodnutie vlády zvýšiť minimálnu mzdu nemôže ostať bez dôsledkov v podobe možného zdražovania cien potravín, tvrdí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Väčšina potravinárov podľa nej nevie utlmiť úpravu minimálnej mzdy vo vlastnej ekonomike a bude nútená rokovať o zvýšení cien.

Členovia SPPK upozorňujú, že úpravou minimálnej mzdy sa nezvýši len samotná minimálna mzda, ale aj mnohé mzdové príplatky.

[Späť na obsah]

12. Zvýšenie minimálnej mzdy je podľa potravinárov predpokladom zdražovania potravín

[03.10.2019; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 15:26; TASR]

Väčšina potravinárskych podnikov totiž nevie utlmiť úpravu minimálnej mzdy vo vlastnej ekonomike.

Zvýšenie minimálnej mzdy je predpokladom zdražovania potravín. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) v reakcii na v stredu vládou schválenú výšku minimálnej mzdy pre rok 2020 na úroveň 580 eur.

Rozhodnutie vlády SR o ďalšom zvýšení minimálnej mzdy podľa Holéciovej nemôže ostať bez dôsledkov v podobe možného zdražovania odbytových cien potravín.

Väčšina potravinárskych podnikov totiž nevie utlmiť úpravu minimálnej mzdy vo vlastnej ekonomike a bude nútená rokovať o zvýšení odbytových cien. Bude teraz na zvážení každého jedného výrobcu, či pristúpi k úprave odbytových cien a či to jeho odberatelia akceptujú.

Úpravou minimálnej mzdy sa totiž nezvýši len samotná minimálna mzda, ale aj mnohé mzdové príplatky.

“Minimálna mzda je totiž naviazaná na 42 iných právnych predpisov, čo má následne priamy dosah na ekonomiku jednotlivých podnikov v podobe ďalšieho rastu osobných nákladov zamestnávateľov,” uviedol predseda Únie potravinárov Slovenska Stanislav Voskár.

Domáca ekonomika

Pellegrini ohlásil historicky najvýznamnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy

“Vláda si musí uvedomiť, že je najdôležitejším článkom pri určovaní minimálnej mzdy. Na rovinu by mala povedať, že zvýšenie miezd bude mať za následok zvýšenie nákladov firiem v celom národnom hospodárstve. Môže si to krajina dovoliť v časoch spomaľovania rastu hrubého domáceho produktu Slovenska? Zároveň sa pýtam, akým spôsobom chce vláda zaručiť, že minimálna mzda bude v plnej miere transformovaná do platov štátnych zamestnancov,” reagoval podpredseda SPPK Marián Šolty.

Úpravu minimálnej mzdy vnímajú veľmi negatívne podľa Holéciovej napríklad pekári. Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, člena SPPK, ide o rozhodnutie, ktoré absolútne nereflektuje stav potravinárskeho odvetvia a je prijaté bez akéhokoľvek vyčíslenia vplyvov na podnikateľský sektor.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora chce podľa Holéciovej apelovať na verejnosť, teda všetkých spotrebiteľov, aby pochopila, že ceny potravín za súčasnej situácie nemôžu klesať.

“Potravinári sú okamžite na pranieri, ak zvýšia ceny potravín. Pokiaľ však chceme prinášať spotrebiteľom kvalitné a bezpečné potraviny a pokiaľ máme platiť vyššiu minimálnu mzdu, bez zdražovania to pôjde len ťažko. Spoločnosť si musí uvedomiť, že potraviny zadarmo byť nemôžu,” dodal Šolty.

[Späť na obsah]

13. Ceny potravín môžu stúpnuť, poľnohodspodári upozorňujú na dopady vyššej minimálnej mzdy

[03.10.2019; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 14:46; NasVidiek.sk]

Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

„Väčšina potravinárskych podnikov totiž nevie utlmiť úpravu minimálnej mzdy vo vlastnej ekonomike a bude nútená rokovať o zvýšení odbytových cien. Bude teraz na zvážení každého jedného výrobcu, či pristúpi k úprave odbytových cien a či to jeho odberatelia akceptujú,“ tvrdí komora.

Zvýšia sa aj mzdové príplatky

Rozhodnutie vlády podľa SPPK jednoznačne smeruje k tomu, že je nevyhnuté upraviť odbytové ceny potravín podľa toho, ako rastú mzdy.

Nárastom sumy minimálnej mzdy sa podľa komory totiž nezvýši len samotná minimálna mzda, ale aj mnohé mzdové príplatky. „Minimálna mzda je totiž naviazaná na 42 iných právnych predpisov, čo má následne priamy dosah na ekonomiku jednotlivých podnikov v podobe ďalšieho rastu osobných nákladov zamestnávateľov,“ uviedol predseda Únie potravinárov Slovenska Stanislav Voskár.

Pekári označili zvyšovanie minimálnej mzdy za bezohľadné a žiadajú kompenzačné opatrenia Podpredseda SPPK Marián Šolty tvrdí, že vláda je najdôležitejším článkom pri určovaní minimálnej mzdy. „Na rovinu by mala povedať, že zvýšenie miezd bude mať za následok zvýšenie nákladov firiem v celom národnom hospodárstve,“ povedal.

Položil si pritom otázku, či si krajina môže dovoliť takéto zvýšenie najnižších hrubých zárobkov v časoch spomaľovania rastu hrubého domáceho produktu Slovenska.

Minister Richter dostal úlohu

Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti tomuto roku vzrastie o 46,39 eura na 476,39 eura. Za takýmto nárastom sumy čistej minimálnej mzdy však nie je len zvýšenie hrubého zárobku o 60 eur, ale aj nárast nezdaniteľnej časti základu dane na rok 2020 z 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, ktoré nedávno schválil parlament.

Cenu potravín zásadne ovplyvňuje aj parlament, tvrdia obchodníci a nerozumejú útokom ministerstva Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter dostal od vlády úlohu, aby pracoval na odviazaní príplatkov za prácu v noci či cez víkend od minimálnej mzdy a aby sa tieto príplatky naviazali na priemernú mzdu.

„Niet víťazov, ani porazených,“ povedal Richter. Podľa neho je dôležité, aby ľudia mali motiváciu pracovať. „Je to kompromis medzi chceným a možným, chceli sme viac,“ povedal na tlačovej besede šéf KOZ Marián Magdoško. Dodal, že odborári budú ďalej bojovať za zvyšovanie minimálnej mzdy.

[Späť na obsah]

14. Nový boj o vlka na Slovensku: Je hanba, že zabíjame symbol divočiny, vravia ochranári

[03.10.2019; dennikn.sk; Príroda; 11:29; Otakar Horák]

Na Slovensku nemáme jedinú stabilnú vlčiu svorku. Je to, ako keby v rodine chýbal otec či stará mama, vraví ochranár. Od roku 2000 u nás legálne usmrtili viac ako 1760 vlkov, ďalšie stovky zabili pytliaci.

Vlky sú aktívne najmä počas brieždenia, súmraku a noci, hoci napríklad mláďatá sú aktívne a hrajú sa aj cez deň.

„Počas horúcich letných dní vlky viac-menej oddychujú a keď je chladná noc a teplota klesne na mínus 20 stupňov Celzia, pohybujú sa, aby sa zahriali a noc prežili,“ rozpráva zoológ Jerguš Tesák.

Slovenský vlk je stále v ohrození. Stačí, že vykročí z chránených území a už naňho môžu legálne polovať. Ochranári preto hovoria: zastavte lov vlka na Slovensku.

Dvadsaťosem ochranárskych organizácií zaslalo v utorok ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej (SNS) a ministrovi životného prostredia Lászlóovi Sólymosovi (Most-Híd) otvorenú výzvu, aby na Slovensku zaviedli nulovú kvótu pre lov vlka v nastávajúcej poľovnej sezóne, ktorá bude trvať od 1. novembra do 15. januára budúceho roku. Fakticky by tak strieľanie na vlka na Slovensku zakázali.

Výšku kvóty určí ministerstvo pôdohospodárstva v najbližších dňoch.

Kto šíri africký mor ošípaných

Výzva na zastavenie lovu vlka u nás súvisí aj s tým, že sa k nám dostal africký mor ošípaných.

Vo výzve ochranári konštatujú, že ak sa vlk nebude loviť a jeho stavy sa nebudú znižovať, mohol by účinne brániť šíreniu nákazy afrického moru ošípaných (AMO). Ide o nebezpečné vírusové ochorenie domácich ošípaných a diviakov. Diagnostikovali ho už aj na Slovensku v júli tohto roku a museli preto zabiť viaceré chovy.

Ochranári uvádzajú, že existuje riziko možného prenosu ochorenia aj do veľkochovov ošípaných, čo by spôsobilo značné hospodárske škody.

Vlky lovia najmä chorú a oslabenú zver a zároveň vyhľadávajú a likvidujú uhynutú zver, čím môžu účinne brániť šíreniu nákazy. „Samy pritom nie sú aktívnymi prenášačmi klasického ani afrického moru, čo znamená že vlk sa nemôže touto infekčnou chorobou nakaziť,“ vysvetľuje Karol Kaliská, lesník, ochranár a aktivista z iniciatívy My sme les, ktorý je pod výzvou podpísaný ako prvý.

Ministerstvo pôdohospodárstva označilo na Facebooku uvedené vyjadrenia za „zavádzanie verejnosti“ a pre Denník N dodalo: „Panónsky bioregión, v ktorom je aktuálne lokalizovaný africký mor ošípaných (aktuálne okres Trebišov a Michalovce), je nevhodný pre život vlka dravého a jeho stavy (2 až 10 jedincov) v tomto regióne nemajú vplyv na početnosť diviakov. V okrese Trebišov sa vlk neloví – od roku 1997 tu nebol ulovený ani jeden. Ak sa ročne uloví cca 40 vlkov, nemá to takmer žiaden vplyv na počet diviakov, ktoré vlky ulovia.“

Vlky na love. Foto – Jakub Mrocek/fotolovci.sk

Ministerstvo navyše tvrdí, že „kontaktom s infikovanou diviačou zverou sa vlk môže stať aktívnym šíriteľom tohto nebezpečného, vysoko infekčného vírusového ochorenia (afrického moru ošípaných – pozn. red.) do ďalších oblastí krajiny“.

Na uvedené námietky Kaliský povedal, že „je samozrejmé, že vlk nemôže brániť šíreniu vírusového ochorenia tam, kde sa prirodzene nevyskytuje, no významnú úlohu pri tlmení moru môže zohrať všade tam, kde sa stabilne vyskytuje, alebo sa vďaka zákazu lovu potenciálne rozšíri“.

Na argument ministerstva o šírení afrického moru ošípaných vlkmi ochranár poznamenal, že aj keď nemožno vylúčiť zriedkavé prípady, kedy môžu zdochlinožravce rozptýliť malé kúsky infekčného materiálu v blízkom okolí zdochliny, „existujú vedecké práce, ktoré potvrdzujú, že pri šírení moru je rozhodujúci kontakt medzi nakazenými, respektíve uhynutými a zdravými jedincami diviakov. Podľa týchto štúdií je nepravdepodobné, že by zdochlinožravce mohli mať výrazný vplyv na šírenie afrického moru ošípaných v postihnutom regióne; naopak môžu prispieť k zníženiu prenosového potenciálu odstránením infikovaného materiálu z prostredia“.

Odhaduje sa, že na Slovenku žije okolo 500 vlkov. „Na základe vedeckých informácií vyžaduje takáto populácia spotrebu osemtisíc jelenej, osemtisíc diviačej a tisíc srnčej zveri. Tieto čísla jasne ukazujú, že vlk dravý nedokáže ovplyvniť stavy diviačej populácie,“ sporí sa s ochranármi ministerstvo pôdohospodárstva.

Kaliský je naopak presvedčený, že ak by bol počet vlkov na Slovensku väčší, diviakov, ktoré žijú v ich areáli, by bolo menej (takto by vlky mohli prispieť k tlmeniu šírenia klasického či afrického moru ošípaných).

Po tomto videu budete vedieť stopovať vlka

autori: Martina Pažitková, Tomáš Benedikovič

Znižuje škody spôsobené kopytníkmi

Podľa dostupných štatistík nedokázali užívatelia poľovných revírov lovom znížiť početnosť diviakov, ktoré by mohli byť nositeľmi ochorenia – aj preto sa ochranári prikláňajú k názoru, že lov chorých zvierat vlkmi by mohol obmedziť šírenie afrického moru.

Podľa nich by to mohlo fungovať, lebo to v minulosti účinkovalo aj v prípade klasického moru ošípaných. „Ochorenie klasického moru ošípaných diviakov v 93 percentách prípadov prepuklo v lokalitách, v ktorých vlky trvalo nežijú. Zvyšných 7 percent lokalít s trvalým výskytom vlkov bolo zanedbateľných, keďže ohniská nákazy rýchlo zanikli a ochorenie sa v ich okolí nerozširovalo (na rozdiel od územia bez vlkov),“ píše sa vo výzve ochranárov.

Vlk hrá dôležitú rolu aj pri znižovaní škôd spôsobených jeleňmi, srnami, či diviakmi v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve a zohráva úlohu pri obnove lesa. „Sami poľovníci priznávajú, že raticová zver (napríklad jelene či diviaky – pozn. red.) je premnožená. Nevedia si poradiť s ich vysokými stavmi a vlk by mohol pomôcť stabilizovať ich populáciu na únosnú mieru, aby prostredie nadmerne nepoškodzovali,“ povedal ochranár Kaliský.

V roku 2015 spôsobili diviaky v poľnohospodárstve škody za 3,7 milióna eur – ničia repku olejnú, kukuricu, vyrývajú viničné kry či obžierajú bobule hrozna. Srnčia zver zavinila škody vo výške 1,5 milióna eur a jelene za 3 milióny, uvádza Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Miliónové škody spôsobuje táto zver aj lesníkom.

Ako strieľajú na vlky

Bernský dohovor platný od roku 1982 definuje vlka dravého (Canis lupus), ktorý žije na našom území, ako prísne chránený druh. Podľa európskej Smernice o biotopoch musia štáty na jeho ochranu vyhlásiť osobitné chránené územia. Vlky sa v chránených územiach nesmú loviť, no keďže sú tieto územia malé a izolované, vlky bežne chodia aj na územia, kde ich lov zakázaný nie je.

„Územia by mali byť dostatočne veľké na to, aby na nich vlčia svorka prežila celý život. Takto to nemá logiku – na malom území vlky chránime, ale keď sa pohnú za hranicu, aby ulovili jeleňa, v období lovu už chránené nie sú,“ hovorí zoológ Jerguš Tesák zo slovenskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).

Od roku 2000 na Slovensku legálne zabili viac ako 1760 vlkov. V súčasnosti treba ku každému ulovenému vlkovi zavolať na kontrolu pracovníka Štátnej ochrany prírody, ktorý vlka zmeria, odoberie vzorky a zdokumentuje ho. „Až potom si ho lovec môže zobrať,“ vraví zoológ Tesák.

K uvedeným číslam o legálne usmrtených vlkoch treba pripočítať aj pytliactvo – odborníci odhadujú, že ročne u nás nelegálne zabijú okolo 80 vlkov.

Foto – Karol Kaliský/My sme les

Lovia osamelo aj vo svorke

Na našom území žijú vlky hlavne v hornatých a lesnatých územiach stredného, severného a východného Slovenska. „Postupne sa dostávajú aj na južné Slovensko a prechádzajú napríklad až do maďarského národného parku Bükk,“ povedal Tesák.

Teritórium vlčej svorky má veľkosť spravidla 200 až 300 kilometrov štvorcových, hoci záleží na dostupnosti potravy.

Podľa neho vlk loví na mnoho podôb. „Môžu loviť osamelo, napríklad vtedy, keď má vlčica mladé, ktoré vyžadujú všetku starostlivosť. Vtedy môže mláďatá z minulého roku, ktoré už povyrástli, poslať na lov, nech si niečo nájdu. V takých prípadoch lovia častokrát na poliach myši,“ povedal Tesák z WWF Slovensko.

V iných prípadoch lovia vlky spolu. „Každý člen svorky má inú úlohu – niektoré vynikajú v znalosti miestneho terénu, iné pri prenasledovaní koristi a ďalšie pri jej skolení na zem. Pri love si rozdeľujú úlohy a je to hotová taktika,“ povedal Tesák o spolupráci vlkov pri love koristi.

Vlky žijú v rodinných zväzkoch, ktoré sa podobajú na tie naše – je v nich otec, matka a potomstvo.

Poľovníctvo narúša ich sociálnu štruktúru natoľko, že na Slovensku „nemáme jedinú svorku, ktorá by bola stabilná. Je to, ako keby vám v rodine chýbal otec, brat či stará mama. Je to katastrofa. V minulosti, keď ešte neboli na lov kvóty, sa stávalo, že boli vyhubené aj celé svorky,“ hovorí Kaliský, ktorý nakrúcal aj filmy Vlčie hory a trilógiu Tajomné Karpaty, kde vlky hrajú dôležitú úlohu.

Strata vlka oslabuje schopnosť svorky loviť, najmä ak prišla o výnimočného znalca miestneho terénu či vytrvalca.

V Poľsku sa vlky nemôžu strieľať od roku 1998, preto majú svorky aj 15 členov a pozostávajú z niekoľkých generácií. U nás majú svorky zvyčajne od štyroch do sedem členov.

Vlky v tatranskej Javorovej doline. Foto – Tomáš Hulík

Pre človeka nepredstavujú hrozbu

Podľa Kaliského nepredstavujú zdravé vlky „pre človeka žiadnu hrozbu“. Besnota vlkov sa u nás nevyskytuje vďaka orálnej vakcinácii líšok. Tesák dodal, že dosiaľ nemáme žiadne záznamy o útoku vlka na človeka. „Je jeden prípad z tisícov, že vlk drhol ovcu na salaši a valach sa po ňom zahnal palicou – v takom prípade po ňom vlk v amoku zbrechol. No potom hneď ušiel. Nie je to tak, že by človeka naháňal; európske vlky sú plaché.“

Obaja ochranári sa z uvedených dôvodov ohradili voči mýtom, ktoré vlky vykresľujú ako akési krvilačné beštie. „Vlky sú plaché, no nie splašené. Keď vyplaším jeleňa, utečie bezhlavo preč a jeho útek nie je premyslený. No ak som sa o vlkoch niečo naučil, je to skutočnosť, že sú veľmi inteligentné,“ opisuje svoju skúsenosť z Vlčích hôr na hranici Poľska, Slovenska a Ukrajiny ochranár Kaliský.

„Keď som vstúpil do ich teritória, už o mne vedeli. Panicky predo mnou neutekali a snažili sa mať ma na dohľad, o čom svedčili stopy v snehu. Hoci sa cez deň neukázali, ráno som podľa stôp zistil, že sa na mňa v noci boli pozrieť na vzdialenosť niekoľkých metrov,“ dodal.

Prečítajte si tiežVzácneho hlucháňa sme takmer vyhubili, lesníci ťažia drevo v jeho lokalite

Ako loví ovce

Je argumentom pre lov vlkov skutočnosť, že spôsobujú škody na hospodárskych zvieratách?

Podľa ministerstva pôdohospodárstva vlky ročne ulovia niekoľko tisíc kusov hospodárskych zvierat a niekoľko tisíc kusov voľne žijúcej zveri. „Vlk je dravec, ktorý zabíja hospodárske zvieratá, ako sú napríklad ovce či kozy. V niektorých prípadoch v minulosti ohrozil aj génovú rezervu karpatského jeleňa, ktorá je využívaná na zazverovanie na Slovensku aj v okolitých krajinách. Európska únia konštatovala, že populácia vlka na Slovensku je na úrovni, že ho možno loviť bez negatívneho dosahu,“ uvádza ministerstvo pôdohospodárstva.

Kaliský namietol, že uvedené škody spôsobené vlkmi „sú rádovo nižšie ako škody spôsobené kopytníkmi, či už na porastoch lesných pozemkov alebo na poľnohospodárskych kultúrach. Navyše, všetky takto vzniknuté škody kompenzuje chovateľom štát, ak sú dodržané podmienky ochrany stád“.

Oslovení ochranári vravia, že vlky ročne usmrtia 0,02 percenta z populácie oviec na Slovensku a priznávajú, že hoci z celoslovenského hľadiska ide o zanedbateľné množstvo, v niektorých prípadoch menších chovateľov môže útok vlka pôsobiť až likvidačne.

Vlk dravý. Foto – Jerguš Tesák/WWF Slovensko

Poľovnícka lobby, lovecká vášeň

Vlky kedysi žili na rozľahlých územiach Európy, no pre tlak ľudí zo západnej Európy zmizli a na západe kontinentu prežili už len v Taliansku a Španielsku.

„Na našom území neboli nikdy vyhubené, hoci ich počty boli zdecimované. Prežili najmä vďaka hlbokým karpatským lesom a rozľahlej divočine,“ vraví Kaliský a súčasný stav, keď sa vlky lovia, značne kritizuje: „Je medzinárodnou hanbou, že na území Karpát, ktoré majú výraznú prírodno-ochranársku hodnotu, lovíme symbol divočiny, ktorým vlk rozhodne je.“

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že lov vlka dravého na Slovensku umožňuje európska legislatíva „nakoľko jeho populácia je v priaznivom stave, zvyšuje sa jeho početnosť a zväčšuje sa areál jeho rozšírenia“.

Podľa Kaliského však neexistujú žiadne ekologické dôvody na lov vlkov. „Vnímam to ako snahu poľovníckej lobby presadiť svoje záujmy,“ povedal Kaliský. Podľa Tesáka zohráva rolu aj „lovecká vášeň a skutočnosť, že poľovníci vnímajú vlka ako vzácnu trofej“.

Zoológ Tesák je za to, aby zákaz lovu vlkov neplatil iba na túto loveckú sezónu, ale aj tie ďalšie. Dodáva však, že taký úkon by museli sprevádzať ďalšie opatrenia na zlepšenie ochrany stád, ako sú strážne psy voľne pustené so stádom či elektrické ohradníky proti preniknutiu vlka. „Ak by sa vlk nelovil tri či štyri roky, mohli by sme porovnať škody na hospodárskych zvieratách. Ak by nerástli, mali by sme po probléme. V opačnom prípade by sa museli podniknúť náležité opatrenia,“ dodal zoológ.

Kaliský dodáva, že efektívna ochrana vlkov vyžaduje nielen celoročný zákaz ich lovu, ale aj ďalšie opatrenia, ako je vznik bezzásahových zón a zavedenie vysokých represií za pytliactvo.

[Späť na obsah]

15. A malmok nem csökkentik a liszt árát

[03.10.2019; ujszo.com; Gazdaság; 06:20; Molnár Iván]

A pékségek szakmai szervezete már korábban figyelmeztetett arra, hogy az elkövetkező időszakban drágulhat a kenyér. Ehhez most a malmok is csatlakoztak, bejelentve, hogy az idei gabonatermés nem indokolja a liszt árának a csökkentését.

Tatiana Lopúchová, a Szlovákiai Pékek, Cukrászok és Tésztagyártók Szövetségének az elnöke már többször is figyelmeztetett arra, hogy az egyébként is elenyésző profittal dolgozó pékségek egyre nehezebben viselik a kormány futószalagon gyártott szociális csomagjait, a bérköltségek drasztikus növekedése miatt a pékeknek így a jelenlegi árakon egyre kevésbé éri meg kenyeret sütni. Hogy a kenyér árának az emelését egyre nehezebben kerülhetjük el, azt most a malmok is megerősítették.

„Az idei gabonatermés nem alakult olyan jól, hogy a malmok olcsóbban adhassák a lisztet a pékeknek, mint tavaly. A termés minősége miatt ráadásul kevesebb lisztet állíthatnak elő, mint egy évvel korábban”

– nyilatkozta Jana Holéciová, a Szlovák Mezőgazdasági és Élelmiszeripari Kamara (SPPK) szóvivője.

Szerinte a szlovákiai malomipar ráadásul egyáltalán nincs könnyű helyzetben. A bérköltségek növekedése és a gabona magasabb felvásárlási ára miatt az ágazat már tavaly több mint 4 millió eurós veszteséget halmozott fel, miközben az összes mérvadó malomipari vállalat mínusszal zárta az évet. Az ágazat számára nem ez az első nehéz év, Holéciová szerint így a malmok is kénytelenek lesznek változtatni az árpolitikájukon.

[Späť na obsah]

16. Jankovská mala spolupracovať s Kočnerom: Najdôležitejšie správy dňa

[03.10.2019; etrend.sk; eTREND; 00:00; TREND.sk]

Kauza dieselgate v Česku pokračuje. Hanlivých príspevkov na Facebooku bude menej. Sankčný ping-pong ponad Atlantik nekončí

Zdroj: TASR

Jankovská mala spolupracovať s Kočnerom. Opozícia chce vec vyšetriť

Monika Jankovská mala ešte ako tajomníčka Ministerstva spravodlivosti komunikovať s podnikateľom Marianom Kočnerom cez aplikáciu Threema. Kočner po nej chcel, aby napomáhala v prípade súdneho procesu v kauze zmeniek televízie Markíza. Opozičné politické strany preto vyzvali ministra spravodlivosti Gábora Gála a predsedníčku Súdnej rady SR Lenku Praženkovú, aby konali v súvislosti s medializovanou komunikáciou. “Dokiaľ existuje možnosť, že akýkoľvek súdny prípad rozhoduje sudkyňa Jankovská alebo iní sudcovia, o ktorých prepojeniach na mafiu zatiaľ nevieme, nie je možné Slovensko považovať za právny štát,” povedal poslanec za SaS Alojz Baránik.

Zvýšenie mzdy je predpokladom pre zvýšenie cien potravín

V utorok schválené zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur povedie podľa Jany Holéciovej, hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a priemyselnej komory, k ďalšiemu zvyšovaniu odbytových cien potravín. Výrobcovia potravín totiž nie sú schopní vyššie náklady na mzdy vždy dostatočne pokryť. Budú sa tak uchyľovať k zvyšovaniu cien svojich produktov. Komora dodáva, že za daných okolností nemôžu ceny potravín klesať, ako to Slováci očakávajú.

Sankčný ping-pong ponad Atlantik nekončí

Francúzsko a Európska únia sú pripravené odpovedať sankciami, pokiaľ USA v obchodnom spore okolo spoločnosti Airbus odmietnu podanú pomocnú ruku a zavedú ďalšie clá. Washington môže clá na tovar z Európy zavádzať vďaka rozhodnutiu Svetovej obchodnej organizácie. Tá umožnila zavedenie ciel vo výške 7,5 miliardy dolárov ročne. Dôvodom je nezákonné subvencovanie európskeho producenta lietadiel Airbus. Washington odpovedá clami na tovary, ktoré európske krajiny bolia najviac. Teda na francúzske víno a syry, či škótsku a írsku whisky.

Kauza dieselgate v Česku pokračuje

Nemecký automobilový gigant Volkswagen nemusí českým zákazníkom, ktorí sú poškodenými v kauze dieselgate, platiť odškodnenie. V odvolaní o tom rozhodol Mestský súd v Prahe, informuje iDNES. Podľa skoršieho rozhodnutia malo odškodnenie dosahovať skoro 20 miliónov eur. Prípad sa tak teraz vracia na začiatok.

Hanlivých príspevkov na Facebooku bude menej

Európska únia rozhodla, že súdy jednotlivých členských krajín môžu technologickému obrovi Facebooku nariadiť, aby zo svojich stránok na celom svete odstránil hanlivý obsah, informuje agentúra AFP. Prelomový bod nastal v prípade rakúskej političky zo strany Zelených Evy Glawischnigovej-Piesczekovej, ktorá žiadala, aby Facebook odstránil zo svojej platformy príspevky, ktoré ju očierňovali.

Spor zamestnancov a vedenia Kačka pokračuje

Začiatkom týždňa vtrhli stovky nahnevaných zamestnancov potravín Kačka do kancelárie generálneho riaditeľa Wieslawa Chlebuśa. Dôvodom boli dlhodobo nevyplatené mzdy a nespokojnosť s komunikáciou vedenia. Manažment obchodnej siete, ktorá v súčasnosti žiada o konkurz, sa vo štvrtok rozhodlo reagovať. Zamestnanci siete už podali podnet na Inšpektorát práce v Banskej Bystrici. Žiadajú o prešetrenie porušenia pracovnoprávnych predpisov v spomínanej spoločnosti.

[Späť na obsah]

17. Poľnohospodári: Zvýšením minimálnej mzdy môžu zdražieť potraviny

[03.10.2019; 24hod.sk; Ekonomika; 00:00; Teraz.sk;TASR]

24hod.sk Ekonomika

Ilustračná snímka.

Rozhodnutie vlády SR o ďalšom zvýšení minimálnej mzdy podľa Holéciovej nemôže ostať bez dôsledkov v podobe možného zdražovania odbytových cien potravín. Väčšina potravinárskych podnikov totiž nevie utlmiť úpravu minimálnej mzdy vo vlastnej ekonomike a bude nútená rokovať o zvýšení odbytových cien. Bude teraz na zvážení každého jedného výrobcu, či pristúpi k úprave odbytových cien a či to jeho odberatelia akceptujú.

Takýto následok podľa nej očakávajú potravinári, ktorí sú členovia SPPK. Rozhodnutie vlády jednoznačne smeruje k tomu, že je nevyhnuté upraviť odbytové ceny potravín podľa toho, ako rastú mzdy. Úpravou minimálnej mzdy sa totiž nezvýši len samotná minimálna mzda, ale aj mnohé mzdové príplatky.

[Späť na obsah]

18. Zvýšenie minimálnej mzdy môže zvýšiť aj ceny potravín

[03.10.2019; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Slovensko; 00:00; SITA]

Väčšina potravinárskych podnikov nedokáže utlmiť úpravu minimálnej mzdy.

BRATISLAVA. Rozhodnutie vlády o zvýšení minimálnej mzdy na budúci rok o 60 eur na 580 eur môže spôsobiť zdražovanie cien potravín.

V tlačovej správe na to upozorňuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Úprava odbytových cenách

Rozhodnutie vlády podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory jednoznačne smeruje k tomu, že je nevyhnuté upraviť odbytové ceny potravín podľa toho, ako rastú mzdy.

Plat a 42 predpisov

Nárastom sumy minimálnej mzdy sa podľa komory totiž nezvýši len samotná minimálna mzda, ale aj mnohé mzdové príplatky.

Skokové navýšenie miezd v čase pomaľovania rastu

Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty tvrdí, že vláda je najdôležitejším článkom pri určovaní minimálnej mzdy.

Súvisiaci článokPekári ostro kritizujú vyššiu minimálnu mzdu, hovoria o bezohľadnom zásahu Čítajte

“Na rovinu by mala povedať, že zvýšenie miezd bude mať za následok zvýšenie nákladov firiem v celom národnom hospodárstve,” povedal.

Položil si pritom otázku, či si krajina môže dovoliť takéto zvýšenie najnižších hrubých zárobkov v časoch spomaľovania rastu hrubého domáceho produktu Slovenska.

Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 520 eur na 580 eur. V stredu o tom rozhodla vláda.

Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu stúpne na 3,333 eura zo súčasných 2,989 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti tomuto roku vzrastie o 46,39 eura na 476,39 eura.

Súvisiaci článokOdborári očakávajú od Danka ospravedlnenie, inak s ním odmietnú spolupracovať Čítajte

Za takýmto nárastom sumy čistej minimálnej mzdy však nie je len zvýšenie hrubého zárobku o 60 eur, ale aj nárast nezdaniteľnej časti základu dane na rok 2020 z 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, ktoré nedávno schválil parlament.

Podľa neho je dôležité, aby ľudia mali motiváciu pracovať. “Je to kompromis medzi chceným a možným, chceli sme viac,” povedal na tlačovej besede šéf Konfederácie odborových zväzov Marián Magdoško. Dodal, že odborári budú ďalej bojovať za zvyšovanie minimálnej mzdy.

[Späť na obsah]

19. Poľnohospodári: Zvýšením minimálnej mzdy môžu zdražieť potraviny

[03.10.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Väčšina potravinárskych podnikov totiž nevie utlmiť úpravu minimálnej mzdy vo vlastnej ekonomike a bude nútená rokovať o zvýšení odbytových cien.

Bratislava 3. októbra (TASR) – Zvýšenie minimálnej mzdy je predpokladom zdražovania potravín. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) v reakcii na v stredu (2. 10.) vládou schválenú výšku minimálnej mzdy pre rok 2020 na úroveň 580 eur. Rozhodnutie vlády SR o ďalšom zvýšení minimálnej mzdy podľa Holéciovej nemôže ostať bez dôsledkov v podobe možného zdražovania odbytových cien potravín. Väčšina potravinárskych podnikov totiž nevie utlmiť úpravu minimálnej mzdy vo vlastnej ekonomike a bude nútená rokovať o zvýšení odbytových cien. Bude teraz na zvážení každého jedného výrobcu, či pristúpi k úprave odbytových cien a či to jeho odberatelia akceptujú. Takýto následok podľa nej očakávajú potravinári, ktorí sú členovia SPPK. Rozhodnutie vlády jednoznačne smeruje k tomu, že je nevyhnuté upraviť odbytové ceny potravín podľa toho, ako rastú mzdy. Úpravou minimálnej mzdy sa totiž nezvýši len samotná minimálna mzda, ale aj mnohé mzdové príplatky. “Minimálna mzda je totiž naviazaná na 42 iných právnych predpisov, čo má následne priamy dosah na ekonomiku jednotlivých podnikov v podobe ďalšieho rastu osobných nákladov zamestnávateľov,” uviedol predseda Únie potravinárov Slovenska Stanislav Voskár. “Vláda si musí uvedomiť, že je najdôležitejším článkom pri určovaní minimálnej mzdy. Na rovinu by mala povedať, že zvýšenie miezd bude mať za následok zvýšenie nákladov firiem v celom národnom hospodárstve. Môže si to krajina dovoliť v časoch spomaľovania rastu hrubého domáceho produktu Slovenska? Zároveň sa pýtam, akým spôsobom chce vláda zaručiť, že minimálna mzda bude v plnej miere transformovaná do platov štátnych zamestnancov,” reagoval podpredseda SPPK Marián Šolty. Úpravu minimálnej mzdy vnímajú veľmi negatívne podľa Holéciovej napríklad pekári. Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, člena SPPK, ide o rozhodnutie, ktoré absolútne nereflektuje stav potravinárskeho odvetvia a je prijaté bez akéhokoľvek vyčíslenia vplyvov na podnikateľský sektor. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora chce podľa Holéciovej apelovať na verejnosť, teda všetkých spotrebiteľov, aby pochopila, že ceny potravín za súčasnej situácie nemôžu klesať. “Potravinári sú okamžite na pranieri, ak zvýšia ceny potravín. Pokiaľ však chceme prinášať spotrebiteľom kvalitné a bezpečné potraviny a pokiaľ máme platiť vyššiu minimálnu mzdu, bez zdražovania to pôjde len ťažko. Spoločnosť si musí uvedomiť, že potraviny zadarmo byť nemôžu,” dodal Šolty.

[Späť na obsah]

20. Potraviny môžu pre zvýšenie minimálnej mzdy zdražieť, tvrdí SPPK

[03.10.2019; openiazoch.zoznam.sk; openiazoch.zoznam.sk; 00:00; Zdroj:]

[Späť na obsah]

21. Macho: Návrh rozpočtu ukáže, ako vážne berú politici pozemkové úpravy

[03.10.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Na snímke predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho Foto: TASR – Pavel Neubauer

Uvidíme, či v návrhu štátneho rozpočtu bude určených 30 miliónov eur na komplexné pozemkové úpravy pre budúci rok, povedal predseda SPPK.

Bratislava 3. októbra (TASR) – Rozdrobenosť vlastníctva pôdy predstavuje na Slovensku veľký problém. Tridsať rokov od tzv. Nežnej revolúcie a 26 rokov od vzniku SR sa však rozdrobenosťou pôdy nikto reálne a významnejšie nezaoberal. Uviedol to v Bratislave predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho na konferencii “Ako zjednotiť slovenskú pôdu”. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2020 podľa neho ukáže, ako politici vážne berú pozemkové úpravy. “Bolo tu veľa návrhov, upozorňovali sme na tento problém, ale končilo to stále pri peniazoch. Jediným, čo problém rozdrobenosti vyrieši, sú komplexné pozemkové úpravy, ktoré hovoria o komasácii – sceľovaní pôdy a o tom, ako bude vyzerať krajina. Treba na to, podľa môjho názoru a podľa koncepcie, ktorú vláda prijala, 30 miliónov eur zo štátneho rozpočtu plus nejakú eurofondové peniaze. Je to podľa nášho názoru možné najskôr urobiť vo všetkých katastroch na Slovensku za 30 rokov. Táto téma tu bude teda ešte silno rezonovať, bude v tom aj veľa emócií,” priblížil. Prvým lakmusovým (skúšobným) papierikom pre politikov, ako vážne to s pozemkovými úpravcami myslia, bude podľa Macha návrh štátneho rozpočtu pre budúci rok. “Vyhlásenia politikov boli veľmi ambiciózne, to my vítame, ale uvidíme, či v návrhu štátneho rozpočtu bude určených 30 miliónov eur na komplexné pozemkové úpravy pre budúci rok,” dodal predseda SPPK.

[Späť na obsah]

22. Macho: Návrh rozpočtu ukáže, ako vážne berú politici pozemkové úpravy

[03.10.2019; 24hod.sk; Ekonomika; 00:00; Teraz.sk;TASR]

24hod.sk Ekonomika

Na snímke predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho

“Bolo tu veľa návrhov, upozorňovali sme na tento problém, ale končilo to stále pri peniazoch. Jediným, čo problém rozdrobenosti vyrieši, sú komplexné pozemkové úpravy, ktoré hovoria o komasácii – sceľovaní pôdy a o tom, ako bude vyzerať krajina. Treba na to, podľa môjho názoru a podľa koncepcie, ktorú vláda prijala, 30 miliónov eur zo štátneho rozpočtu plus nejakú eurofondové peniaze. Je to podľa nášho názoru možné najskôr urobiť vo všetkých katastroch na Slovensku za 30 rokov. Táto téma tu bude teda ešte silno rezonovať, bude v tom aj veľa emócií,” priblížil.

Prvým lakmusovým (skúšobným) papierikom pre politikov, ako vážne to s pozemkovými úpravcami myslia, bude podľa Macha návrh štátneho rozpočtu pre budúci rok. “Vyhlásenia politikov boli veľmi ambiciózne, to my vítame, ale uvidíme, či v návrhu štátneho rozpočtu bude určených 30 miliónov eur na komplexné pozemkové úpravy pre budúci rok,” dodal predseda SPPK.

[Späť na obsah]

23. Vyššia minimálna mzda zdraží potraviny, tvrdia potravinári

[03.10.2019; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; TASR]

„Minimálna mzda je totiž naviazaná na 42 iných právnych predpisov, čo má následne priamy dosah na ekonomiku jednotlivých podnikov v podobe ďalšieho rastu osobných nákladov zamestnávateľov,“ uviedol predseda Únie potravinárov Slovenska Stanislav Voskár.

„Vláda si musí uvedomiť, že je najdôležitejším článkom pri určovaní minimálnej mzdy. Na rovinu by mala povedať, že zvýšenie miezd bude mať za následok zvýšenie nákladov firiem v celom národnom hospodárstve. Môže si to krajina dovoliť v časoch spomaľovania rastu hrubého domáceho produktu Slovenska? Zároveň sa pýtam, akým spôsobom chce vláda zaručiť, že minimálna mzda bude v plnej miere transformovaná do platov štátnych zamestnancov,“ reagoval podpredseda SPPK Marián Šolty.

„Potravinári sú okamžite na pranieri, ak zvýšia ceny potravín. Pokiaľ však chceme prinášať spotrebiteľom kvalitné a bezpečné potraviny a pokiaľ máme platiť vyššiu minimálnu mzdu, bez zdražovania to pôjde len ťažko. Spoločnosť si musí uvedomiť, že potraviny zadarmo byť nemôžu,“ dodal Šolty.

[Späť na obsah]

24. Potraviny môžu pre zvýšenie minimálnej mzdy zdražieť, tvrdí SPPK

[03.10.2019; banky.sk; 00:00; SITA;Foto: redakcia]

[Späť na obsah]

25. SPPK: Zvýšenie minimálnej mzdy je predpokladom zdražovania potravín

[03.10.2019; hlavnespravy.sk; Z domova; 00:00; TASR/HSP/Foto:Jana Holéciová Facebok]

Bratislava 3. októbra 2019 (TASR/HSP/Foto:Jana Holéciová Facebook)

Zvýšenie minimálnej mzdy je predpokladom zdražovania potravín. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) v reakcii na v stredu (2. 10.) vládou schválenú výšku minimálnej mzdy pre rok 2020 na úroveň 580 eur

Na snímke Jana Holéciová

[Späť na obsah]

26. Potraviny môžu pre zvýšenie minimálnej mzdy zdražieť, tvrdí Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

[03.10.2019; hlavnespravy.sk; Ekonomika; 00:00; SITA/HSP]

Brtatislava 3. októbra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Na snímke Stanislav Voskár

“Väčšina potravinárskych podnikov totiž nevie utlmiť úpravu minimálnej mzdy vo vlastnej ekonomike a bude nútená rokovať o zvýšení odbytových cien. Bude teraz na zvážení každého jedného výrobcu, či pristúpi k úprave odbytových cien a či to jeho odberatelia akceptujú,” tvrdí komora. Rozhodnutie vlády podľa SPPK jednoznačne smeruje k tomu, že je nevyhnuté upraviť odbytové ceny potravín podľa toho, ako rastú mzdy.

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. Zvažujú vyhlásenie mimoriadnej situácie

[04.10.2019; Korzár; REGIÓN; s. 7; tasr]

Zhodli sa, že stav pre PCB látky z Chemka Strážske je alarmujúci.

STRÁŽSKE. Problém, ako postupovať pri likvidácii stoviek ton toxického odpadu polychlórovaných bifenylov (PCB), by malo vyriešiť ministerstvo vnútra v spolupráci s ministerstvom životného prostredia a Úradom verejného zdravotníctva do konca roka. Vyplynulo to z pracovného stretnutia v priestoroch areálu CRW susediaceho s areálom bývalej spoločnosti Chemko Strážske, ktoré sa konalo v utorok, uviedol hovorca Ministerstva vnútra (MV) SR Petar Lazarov.

Zhodli sa: Situácia je alarmujúca

„Predmetom stretnutia bolo zhodnotenie vplyvu poveternostných podmienok na uložené toxické látky v zistených priestoroch a stupeň degradácie obalového materiálu, v ktorom sú tieto toxické látky uložené, ako aj stanovenie ďalšieho postupu pri eliminácii škodlivých účinkov na životné prostredie. Zúčastnení zástupcovia sa zhodli, že situácia je alarmujúca a je potrebné ju okamžite riešiť,“ informoval Lazarov. Na stretnutí sa podľa jeho slov zúčastnili zástupcovia ministerstva vnútra, ministerstva životného prostredia, Slovenskej inšpekcie životného prostredia, za oblasť krízového riadenia a životného prostredia zástupcovia okresných úradov v Košiciach, Prešove, Michalovciach a v Humennom a tiež zástupcovia Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, zástupcovia Štátnej a potravinovej správy a zástupcovia samosprávy. Všetci majú, ako Lazarov ďalej uviedol, spracovať zo stretnutia stanoviská, na ktorých základe sa určí ďalší postup riešenia súčasného stavu. „Táto správa bude slúžiť ministerstvu vnútra ako podkladový materiál a spolu s analýzou rozsahu postihnutia konkrétneho územia v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva a ministerstvom životného prostredia pripraví návrh na vykonanie potrebných opatrení na zabránenie ďalšieho prenikania toxického odpadu do životného prostredia,“ vysvetlil hovorca MV SR s tým, že príslušné okresné úrady v súčasnej dobe stanovujú rozsah ekologickej záťaže v rámci svojich regiónov. V súlade so zákonom o civilnej ochrane bude následne na stanovenom území vyhlásená mimoriadna situácia a „budú vykonávané záchranné práce na elimináciu tejto ekologickej záťaže,“ uzavrel Lazarov. (tasr)

[Späť na obsah]

2. Štát chce investovať do sceľovania pôdy

[04.10.2019; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 12; Helena Kokolová;Táňa Rundesová]

HN KONFERENCIE

Po novom bude Slovenský pozemkový fond financovať pozemkové úpravy.

Helena Kokolová, Táňa Rundesová

Bratislava – Slovenský pozemkový fond volá po aktivite pri riešení problematiky rozdrobenosti pozemkov. Tá totiž nekomplikuje život iba slovenským farmárom, ale aj bežným ľuďom. „Bráni investíciám, predlžuje realizáciu stavieb vo verejnom záujme, ako sú cesty, školy, škôlky, nemocnice či domovy sociálnych služieb,“ priblížila Adriana Šklíbová, jeho generálna riaditeľka, na včerajšej konferencii HN, ktorá sa venovala sceleniu pôdneho vlastníctva. Problematika sa stala kľúčovou agendou úradu. Šklíbová tiež pripomenula, že fond vytvára zisk aj z prenájmu pôdy farmárom a za posledné obdobie je dosť vysoký. „Ak budú k prenájmu pôdy pristupovať korektne, inventarizovať plochu, ktorú užívajú, príjem sa preklopí do finančných prostriedkov, ktoré fond potom vie následne použiť aj na realizáciu pozemkových úprav.“ Prioritou fondu je realizovať komplexné pozemkové úpravy, a nielen ich prvú časť, ktorou sa vlastníkom ich rozdrobené pozemky scelia, ale aj jeho druhú časť, v rámci ktorej sa realizujú opatrenia na ochranu pôdy.

Rozdrobenosť vlastníctva

Rozdrobenosť vlastníctva pôdy robí podľa Šklíbovej problémy nielen farmárom, ale aj fondu, ktorý prenajíma štátne pozemky. „Aj fond má problém so scelením pozemkov, vytvorením celkov, ktoré môžeme následne prenajať. Týka sa to, žiaľ, už celého Slovenska.“ Fondu by to prinieslo aj vyšší príjem za nájom. „Ak pôdu scelíme, tak ju budeme mať kompletne celú prenajatú. Budeme vedieť použiť viac finančných prostriedkov nielen na zveľadenie nehnuteľností, ktoré fond spravuje, ale aj na nákup pôdy, ktorú tiež od určitých subjektov vykupujeme, ak vznikajú problémy a chceme pomôcť inštitúciám v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva. A určené budú aj na realizáciu pozemkových úprav,“ avizovala šéfka fondu. Pripomenula tiež, že zisky fondu sú za posledné obdobie dosť vysoké. „Reálne vieme za posledné tri roky dať do pozemkových úprav takmer 30 miliónov eur. Scelenie pôdy je našou kľúčovou prioritou, keďže z neho vyťažia všetci – vlastníci, užívatelia, obce, štát i samotná krajina,“ vyhlásila generálna riaditeľka. Zásadnou zmenou je, že vďaka novele, ktorú minulý týždeň schválila vláda, budú môcť o pozemkové úpravy požiadať aj správcovia. „Máme jedinečnú šancu vytvoriť podmienky na to, aby sme pripravili pre budúce generácie farmárov, mestá i obce šancu prezieravo hospodáriť na tom najcennejšom, čo naša krajina má, na životodarnej pôde,“ povedala Šklíbová. Po novom tak bude fond ako žiadateľ financovať pozemkové úpravy a zároveň bude dohliadať na dodržanie všetkých jeho fáz vrátane krajinotvorby. Riešenie rozdrobenosti pôdy je kľúčovou agendou všetkých inštitúcií v agrosektore. „Je to náš problém, ktorý, verím, že chceme, a viem, že musíme riešiť spoločne. Uvedomujem si, že aktuálny stav môže vyhovovať tým, ktorí rozdrobenosť pôdy a neprehľadnosť v užívacích vzťahoch využívajú. Naopak, súčasný stav nevyhovuje tým, ktorí chcú na pôde skutočne hospodáriť a vytvárať pridanú hodnotu. A za tých sa vždy postavím,“ povedala šéfka fondu.

Platí majoritný princíp

Po Česku a Spojenom kráľovstve patríme medzi obhospodarovateľov najväčších pôdnych celkov v Európe. Až 91 percent pôdy je v rukách 20 percent najväčších poľnohospodárov, ktorí obrábajú pozemky nad sto hektárov. Na tieto čísla upozornil Milan Jurky, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku. Slovenský pozemkový fond však z celkovej plochy disponuje len 20 percentami pôdy, ktorá je vo vlastníctve štátu a nezistených vlastníkov ide takmer o 400-tisíc hektárov pôdy, z ktorých 60 percent tvorí pôda neznámych vlastníkov. Až 80 percent je v rukách súkromných vlastníkov a cirkví. Napriek tomu, že sa v poslednom období situácia mladých farmárov v komunikácii s úradmi zlepšuje, stále majú ešte zložitý prístup k pôde. „Ak ste užívateľ pozemku v strede lánu a chcete zainvestovať do pôdy, tak v každom prípade ju treba najprv sceliť,“ povedal Jurky. Ako príklad uviedol blok pozemku s určitou rozlohou, na ktorej pri uzatváraní nájomných zmlúv má väčšinový vlastník na parcelách rozhodujúce slovo. „Niekto ich doteraz obhospodaroval a ten povie, že sa nemáme o čom baviť, pretože na zvyšné parcely platí princíp majorizácie a v takých prípadoch musí rozhodnúť okresný úrad. No kým sa tak stane, prebehne rok aj dva,“ skonštatoval Jurky. Napriek tomu tí, ktorí majú roztrúsené parcely a chceli by hospodáriť na súvislej ploche, majú možnosť dostať za ne súvislé náhradné pozemky.

[Späť na obsah]

3. Rozrezané brušká, dolámané nohy aj zarezané reťaze: Zákon je na tyranov na Slovensku krátky!

[04.10.2019; pluska.sk; Správy; 06:00; Redakcia]

Srdce im bije rovnako ako ľuďom, majú strach, sú hladné, smädné, vyčerpané či ubolené krutým týraním. Z ich papuliek sa však slová nederú, preto často nikto netuší, že za vedľajším plotom je psík alebo mačička, ktorí potrebujú pomôcť. Je Slovensko dostatočne vyspelou krajinou na to, aby dokázalo zabrániť takýmto krutým činom?

dnes 6:00

FOTOGRAFIE z našej návštevy útulku nájdete TU!

Napriek tomu, že je to už rok, čo do účinnosti vošiel zákon, že zviera nie je vec, týranie, vraždenie či zbavovanie sa domácich “miláčikov” na Slovensku neprestáva. Podľa oficiálnej ročenky Štátnej veterinárnej a potravinovej správy za rok 2018 prešlo útulkami a karanténnymi stanicami presne 11 777 zvierat. Je to však stále len zlomok a za mnohými múrmi či plotmi existujú stovky ďalších, ktoré márne čakajú ná záchranu či milujúci domov. Práve na 4. október pripadá svetový deň zvierat, kedy nielenže je dobré si pripomenúť ich dôležitosť pre ľudskú existenciu, ale rovnako sa aj zamyslieť nad tým, či robíme maximum na ich ochranu. Na získanie potrebných informácií, osvety, predstavy o záchrane a tvrdej práci ľudí, ktorí ochrane zvierat zasvätili život, sme navštívili neziskovú organizáciu Sloboda zvierat. Útulkom nás sprevádzala a naše otázky zodpovedala Predsedníčka združenia Ing. Pavla Dugovičová.

V útulkoch skončilo takmer 12-tisíc zvierat

Za uplynulý rok skončilo v útulkoch takmer 12-tisíc zvierat.

Zdroj: MIROSLAV MIKLAS

Pod organizáciu Slobody zvierat patrí aj linka proti krutosti. Na ich ústredňu nahlasujú občania podozrenia na týrané, vyhodené či zranené zvieratká. Na základe oznamu následne vyráža do terénu odborný pracovník, ktorý často za spolupráce polície situáciu rieši. Počas našej návštevy sme boli svedkami a priamymi účastníkmi dvoch výjazdov, pri ktorých išlo o zranenú mačku a opusteného vystrašeného psíka. “Podobných výjazdov máme denne aj 30. Počas niektorých sa pošťastí zvieratko nájsť a pomôcť mu, iné sú takzvané slepé výjazdy, kedy na mieste ohlásenia nič nenájdeme a oznamovateľovi sa už dovolať nevieme. Za uplynulý rok však v našich centrách, ktoré sú po celom Slovensku, skončilo 7887 zvierat, k pôvodnému majiteľovi sa vrátilo 702 zvierat, osvojených do nových rodín bolo 1642 zvierat,” uviedla Pavla Dugovičová, predsedníčka Slobody zvierat.

Podľa jej slov sa situácia na Slovensku zlepšuje, no stále je vážna. Útulky sú preplnené a často bojujú s existenčnými problémami. Od nedostatku miesta, chýbajúceho krmiva či medikamentov. Na to všetko sú potrebné peniaze. Hlavne neziskové organizácie ako je Sloboda zvierat a im podobné sa tak spoliehajú na pomoc dobrovoľníkov.

[Späť na obsah]

5. Nemecké veľtrhy priťahujú čoraz viac slovenské firmy

[03.10.2019; Trend; Veľtrhy a výstavy; s. 28,29; Milan Debnár]

Minulý rok sa na tamojších odborných veľtrhoch prezentovalo 333 slovenských vystavovateľov

Milan Debnár

Nemecko je už vyše dvadsať rokov najväčším obchodným partnerom Slovenska. V roku 2018 sa slovenský vývoz medziročne zvýšil o 15 percent, rovnako tak aj dovoz, ktorý zaznamenal nárast 15,1 percenta. S Nemeckom dosiahlo Slovensko v roku 2018 najväčšie saldo obchodnej bilancie spomedzi všetkých krajín, s ktorými obchoduje (+3,81 mld. eur). Export predstavoval 17,67 mld. eur, import 13,86 mld. eur.

Aj preto je záujem o účasť na veľtrhoch v tejto krajine čoraz väčší. Nemecko totiž ponúka široké spektrum veľtrhov, výstav, kongresov a podujatí pre odbornú aj širokú verejnosť vo všetkých odvetviach hospodárstva. Mnohí slovenskí výrobcovia sa skôr zúčastňujú na veľtrhoch v Nemecku ako na Slovensku, čo platí aj o návštevníkoch – v roku 2018 ich prišlo na odborné veľtrhy v Nemecku viac ako 15-tisíc. A prezentovalo sa tam 333 slovenských vystavovateľov.

Slovenskí vystavovatelia a návštevníci majú možnosť využiť bezplatnú organizačnú podporu pri plánovaní a realizácii účasti na zastupovaných veľtrhoch v Nemecku. Záujemcovia môžu získať okrem informácií k veľtrhom a sprievodným podujatiam aj vstupenky buď zadarmo, alebo za zvýhodnenú cenu. TREND informovala Adriana Petesová, ktorá zastupuje Berlínske veľtrhy v SR – v rámci služieb Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (SNOPK), ktorá je oficiálnym zastúpením pre Berlínske veľtrhy a Norimberské veľtrhy.

Najdôležitejšie výstaviská

Spoločnosť Berlínske veľtrhy (Messe Berlin) je jedným z najvýznamnejších svetových organizátorov medzinárodných veľtrhov, výstav a kongresov. Svojím medzinárodným programom s vyše 120 vlastnými a hosťujúcimi veľtrhmi sú Berlínske veľtrhy, podľa celkovej halovej výstavnej plochy 170-tisíc m2 (41 hál) a 100-tisíc m2 exteriérovej plochy, šiestou najväčšou veľtrhovou spoločnosťou v Nemecku a podľa obratu (347 mil. eur) sa radia medzi najväčšie veľtrhové spoločnosti sveta.

Norimberské veľtrhy (Nürnberg Messe) patria k najrýchlejšie sa rozrastajúcim veľtrhovým spoločnostiam v Európe. Výstavná plocha s rozmerom 180-tisíc m² ich radí medzi 15 najväčších na svete. Ako TREND informovala Hana Chmelárová Marková, ktorá spoločnosť Norimberské veľtrhy zastupuje na Slovensku, v súčasnosti ponúkajú 120 národných a medzinárodných odborných veľtrhov a kongresov. Ďalšie významné veľtrhové centrá Nemecka sú v Hannoveri, Frankfurte nad Mohanom, Kolíne a Düsseldorfe.

Finančnú podporu poskytuje SARIO a SBA

Národný projekt Podpora internacionalizácie malého a stredného podnikania sa realizuje v rámci operačného programu Výskum a inovácie, zameraného na nárast internacionalizácie malého a stredného podnikania a využívania možností jednotného trhu EÚ prostredníctvom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Okrem iného ponúka finančne výhodnú účasť malých a stredných podnikov v rámci spoločných slovenských stánkov na vybraných veľtrhoch.

Agentúra SARIO zabezpečuje služby spojené s technicko-organizačným zabezpečením národných stánkov na zahraničných medzinárodných veľtrhoch a výstavách. Spoločné expozície, respektíve národné stánky na veľtrhoch umožňujú slovenským firmám predstaviť ich výrobný sortiment a služby, získať prehľad o technologickom vývoji v danom odvetví a nadviazať obchodné kontakty s cieľom uzatvoriť obchodné kontrakty a exportovať výrobky do zahraničia.

Súčasne na Slovensku beží aj nový systémový projekt finančnej a organizačnej podpory individuálnej účasti malých a stredných podnikov a startupov na veľtrhoch. Výzvy sú online na webovej stránke Slovak Business Agency.

Jednotkou je InnoTrans Berlín

Z dlhodobého hľadiska sa počtom slovenských vystavovateľov a návštevníkov k najúspešnejším zaraďuje odborný medzinárodný veľtrh pre železničnú, koľajovú a dopravnú techniku a stavbu tunelov – InnoTrans Berlín. V septembri 2020 sa v Berlíne predstaví zhruba 27 slovenských vystavovateľov a veľtrh si pozrie vyše 1 200 slovenských návštevníkov. Veľtrh prináša celosvetový prehľad trendov a highlightov brandže a súčasťou je aj odborný kongresový program. Jedinečná prezentácia koľajových vozidiel na 3 500 bežných metroch exteriérového koľajiska priťahuje výnimočnú pozornosť návštevníkov. Na InnoTrans 2020 je po tretíkrát naplánovaný mimoriadny vlak s návštevníkmi zo Slovenska.

Minulý rok sa na tomto veľtrhu prezentovalo 23 vystavovateľov zo Slovenska: Asociácia AVOKOV, Budamar Group, ELV, Emtest, Kinex Bearings, Loko Trans, Molpir, SEC, Simcon, Tatravagónka Poprad, ŽOS Zvolen, ŽOS Trnava, ŽOS Vrútky, ŽS Cargo… a do Berlína bol vypravený mimoriadny vlak – 11 vagónov s vyše 400 návštevníkmi. Z toho bolo vďaka podpore Ministerstva financií SR a partnerov aj zhruba 200 študentov a pedagógov odborných škôl a univerzít. Celkovo zo Slovenska navštívilo InnoTrans 2018 až 1 126 osôb.

Opäť Grüne Woche

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR preťalo v roku 2018 dlhú jedenásťročnú šnúru, počas ktorej nemalo Slovensko na takom prestížnom veľtrhu, ako je Internationale Grüne Woche, žiadne zastúpenie. V roku 2019 boli v rámci národného stánku s rozlohou 126 m² okrem tradičných slovenských potravín prezentované aj krásy Slovenska a jeho kultúrne bohatstvo. Stánok zastrešoval renomovaných slovenských výrobcov – Banskobystrický pivovar, ktorý je ako jediný na Slovensku držiteľom ocenenia zlatá Európska pivná hviezda, HO&PE FAMILY, výrobcu tradičných múčnych mrazených pokrmov, spoločnosť MILSY, výrobcu mliečnych produktov – parené neúdené a údené syry, nátierky – a Minit Slovakia, výrobcu a distribútora pekárenských výrobkov.

Tretím najvýznamnejším a najnavštevovanejším veľtrhom je svetovo najväčší odborný medzinárodný veľtrh cestovného ruchu ITB Berlin. Okrem cestovných kancelárií, rekreačných a ubytovacích zariadení, rezervačných systémov, dopravných spoločností a poskytovateľov služieb sa na ňom prezentujú jednotlivé krajiny – formou národných expozícií aj regióny a turistické destinácie. V rámci spoločného slovenského stánku pod gesciou Ministerstva dopravy a výstavby SR sa na ITB 2019 pod značkou „Travel in Slovakia Good Idea“, prezentovalo 11 slovenských vystavovateľov.

Novinky s potenciálom pre Slovensko

Novým veľtrhom Berlínskych veľtrhov, pre ktorý je na Slovensku významný potenciál v oblasti dodávateľov pre elektromobilitu, je MES Expo – Mobility Electronics Suppliers Expo, ktorý sa bude konať 5. – 7. novembra. Ďalšou zaujímavou brandžou pre slovenské firmy a startupy je určite aj veľtrh a kongres DMEA – Connecting Digital Health od 21. do 23. apríla budúceho roku. Ide o najväčšie európske podujatie IT a služieb v zdravotníctve.

—-

Mnohí slovenskí výrobcovia sa skôr zúčastňujú na veľtrhoch v Nemecku ako na Slovensku, čo platí aj o návštevníkoch

27 slovenských vystavovateľov sa v septembri 2020 predstaví na veľtrhu InnoTrans Berlín a pozrie si ho vyše 1 200 slovenských návštevníkov

[Späť na obsah]

7. Desaťtisíce ľudí žiadajú zastavenie lovu vlka, podľa ochranárov pomáha v boji s africkým morom ošípaných

[03.10.2019; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 17:46; NasVidiek.sk]

Thinkstock

Lovia chorú a oslabenú zver

Vlk je podľa ochranárov dôležitý v boji s africkým morom ošípaných (AMO), ktorý prepukol vo viacerých okresoch Slovenska. Vlci totiž lovia hlavne chorú a oslabenú zver a zároveň likvidujú uhynutú zver.

Dokážu tak účinne brániť šíreniu nákazy, no sami pritom nie sú aktívnymi prenášačmi ochorenia. Vlk je tiež dôležitý pri znižovaní škôd spôsobených kopytníkmi v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve a zohráva úlohu pri obnove lesa.

Africký mor ošípaných sa na Slovensku rozšíril, nakazeného diviaka našli v ďalšom okrese Vlka dravého je možné na Slovensku loviť od 1. novembra do 15. januára na základe kvóty, ktorú určuje ministerstvo pôdohospodárstva spolu s pracovnou skupinou, kde sú zástupcovia tretieho sektora, envirorezortu, okresných úradov, poľovníkov a podobne.

Matečnej ministerstvo nesúhlasí

Kvótu na túto sezónu majú určiť v najbližších dňoch. Lov vlkov podľa ochranárov negatívne zasahuje do ich populácie a môže ovplyvniť zloženie a následne aj správanie vlčích svoriek. Vlčia svorka, v ktorej boli usmrtené kľúčové jedince, sa môže uchýliť k útoku na hospodárske zvieratá.

Prípady afrického moru na Slovensku nepribúdajú, situácia je napriek tomu vážna Ministerstvo životného prostredia (MŽP) podporuje určenie nulovej kvóty pre lov vlka. Envirorezort zastáva názor, že populácia vlka pomáha znižovať riziko šírenia AMO.

Opačný názor má ministerstvo pôdohospodárstva, podľa ktorého vlk nedokáže prispieť k likvidácii afrického moru v populácií diviakov. Agrorezort tvrdí, že vlk sa kontaktom s infikovanou diviačou zverou môže dokonca stať aktívnym šíriteľom vírusového ochorenia do ďalších oblastí krajiny.

[Späť na obsah]

10. Pozemkovým úpravám na Slovensku svitá na lepšie časy, mali by sa začať na kritických miestach

[03.10.2019; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 13:40; NasVidiek.sk]

Foto: ilustračné, www.thinkstockphotos.com

Zoznam prvých 120 katastrálnych území, kde sa začnú realizovať pozemkové úpravy, bude známy a predložený vláde do konca novembra.

Treba stanoviť poradie

„Pozemkové úpravy začnú v kritických miestach podľa naliehavosti. Stanoví sa tak poradie, v akom ich bude nutné vykonávať. Tento návrh bude musieť ešte vláda schváliť,“ informoval vo štvrtok na konferencii Ako zjednotiť slovenskú pôdu, ktorú organizuje HNevents – vydavateľstvo Mafra Slovakia, riaditeľ pozemkového odboru, sekcia legislatívy, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) Andrej Vašek.

Riaditeľka SPF: Zjednotenie pôdy musí byť naša priorita „Verím, že pozemkovým úpravám na Slovensku svitá na lepšie časy. Prichádza prelomová doba. Aby sme stihli pozemkové úpravy v horizonte 30 rokov tak ako to schválila vláda SR, budeme mať čo robiť. V prvom rade preto treba stanoviť poradie, v akom bude treba nutné pozemkové úpravy vykonať. Začať treba problematickými miestami,“ uviedol Andrej Vašek.

Na Slovensku je v súčasnosti podľa údajov MPRV 8,4 milióna vlastníckych parciel, 4,4 milióna evidovaných vlastníkov pozemkov a 100,7 milióna spoluvlastníckych vzťahov. Priemerný počet spoluvlastníkov na 1 parcelu je 11,93 a jeden vlastník v priemer vlastní 22,74 parciel.

Krajinu treba brať ako celok

„Z týchto čísiel vidíme vážnosť situácie v SR s pozemkovými úpravami. Ak vláda schváli zoznam a jeho financovanie, začneme v marci, prípade apríli budúceho roka verejné obstarávanie v dotknutých 120 územiach. Aj minulý týždeň bola vláde predložená novela zákona o pozemkových úpravách, ktorá by ich mala urýchliť,“ dodal Vašek.

Pozemkové úpravy by sa vďaka novele zrýchlili, agrárna komora víta najmä kratšie lehoty Rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Klaudia Halászová si uvedomuje nutnosť pozemkových úprav. „Potrebujeme do poľnohospodárstva dostať mladých ľudí a moderné technológie. Pozemkové úpravy k tomu dopomôžu. Krajine sa totiž treba venovať ako celku,“ upozornila Halászová.

[Späť na obsah]

11. SPF: Zjednotenie pôdy musí byť naša priorita

[03.10.2019; webnoviny.sk; Ekonomika; 12:02; Webnoviny.sk]

Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Rozdrobenosť pozemkov je najväčším nepriateľom nielen slovenských farmárov. Negatívne vplýva aj na bežných obyvateľov. Bráni totiž rozvoju miest a obcí. O tom, ako zjednotenie pôdy pomôže „upratať“ vzťahy k pôde, hovorí Adriana Šklíbová, generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu (SPF).

Slovenský pozemkový fond sa snaží vyvolať diskusiu okolo dlhodobého problému rozdrobenosti pozemkov. Prečo práve teraz?

Scelenie pozemkov je už dlhodobo kľúčovou témou na pôde nášho úradu. Uvedomujeme si, že komunikáciu tejto témy a zároveň aj riešenie problému komplikuje nedostatok informácií o tejto problematike. Aj z tohto dôvodu sme do svojej agendy zahrnuli aktivity na podporu vzdelávania odbornej verejnosti. Výborným nástrojom sú odborné konferencie a pravidelné stretnutia so zástupcami jednotlivých sektorov, ktorých sa problematika dotýka. Najbližší otvorený dialóg očakávame na plánovanej konferencii s názvom „Ako zjednotiť slovenskú pôdu“, ktorú organizujeme spolu so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou.

Pozemkové úpravy by sa vďaka novele zrýchlili, agrárna komora víta najmä kratšie lehoty Chápem teda správne, že zjednotenie pôdy je Vašou kľúčovou prioritou?

Áno, a aj musí byť. Zoberte si, že Slovenský pozemkový fond disponuje s pätinou všetkej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. No neustále naráža na problémy spôsobené rozdrobenosťou pôdy. Tá totiž nesťažuje život občanom a firmám iba v poľnohospodárstve, ale prakticky sa dotýka všetkých odvetví hospodárstva. Na jednej strane bráni investíciám, zároveň komplikuje a predlžuje stavby vo verejnom záujme ako sú cesty, školy, škôlky, nemocnice, domovy sociálnych služieb a iné. Existujú tu nevyjasnené a nevyvážené vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi a nakoniec, vlastníci majú problém dostať sa k užívaniu svojich pozemkov. Nové pozemkové usporiadanie pomôže sceľovaniu pôdy a k funkčnému usporiadaniu územia, z čoho budú v konečnom dôsledku ťažiť všetci – vlastníci, užívatelia, obce, štát, krajina.

Zjednotenie pôdy má priniesť zníženie množstva neprenajatej pôdy. Ako?

Pri zjednotení dochádza k sceleniu pozemkového vlastníctva štátu do celkov, čím vznikajú parcely vhodné napríklad pre uspokojenie reštitučných nárokov. Pri pozemkových úpravách dochádza taktiež k sceleniu vlastníctva nezistených vlastníkov do jednej časti v rámci pôdneho bloku. To prináša jednoduchšie uzatváranie nájomných zmlúv s poľnohospodármi. Farmárom tak vieme prenajať celky s prístupom k pôde, čo im významne šetrí náklady pri obhospodarovaní pôdy. Mestá a obce získavajú viac možností pri budovaní občianskej vybavenosti a verenej zelene, či pomoc pri rozvoji bývania.

Medzi prioritami financovania poľnohospodárstva bude sceľovanie pozemkov aj podpora farmárov Vidíte prvé pozitívne zmeny pri riešení problematiky pozemkovej rozdrobenosti?

Určite áno. Najskôr ale musím povedať, že za jednu z najpodstatnejších zmien považujem rozhodnutie začať sa aktívne podieľať na tvorbe legislatívy, ktorá sa dotýka nie len fungovania Slovenského pozemkového fondu, ale aj celého agro sektora. Takto sa nám podarí odštartovať jednoduché pozemkové úpravy, čo je podstatne rýchlejší proces ako veľké pozemkové úpravy.

Prečo sú jednoduché pozemkové úpravy také dôležité?

V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že veľká rozdrobenosť pôdy je hlavným nepriateľom slovenských poľnohospodárov. Realizácia jednoduchých pozemkových úprav to rieši – scelí pôdu a zabezpečí sprístupnenie pozemkov. Okrem toho sa pozemok upraví tak, aby bolo možné plochu samostatne využívať, čo automaticky zvýši jeho trhovú hodnotu. Život nám vo fonde, ale predovšetkým farmárom, strpčujú aj nevysporiadané užívateľské vzťahy. Po pozemkových úpravách zo zákona zaniknú nájomné zmluvy a vytvoria sa nové užívateľské celky výhodné pre prenajímateľa aj pre nájomcu s prístupom k pôde.

Minulý piatok Vláda schválila návrh novely zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ktorá by mala vstúpiť do platnosti v januári 2020. Ako sa dotkne fungovania fondu?

Nás sa dotýka najmä to, že správcovia budú môcť byť žiadatelia pozemkových úprav. Po novom bude fond ako žiadateľ financovať pozemkové úpravy a zároveň bude dohliadať na dodržanie všetkých fáz pozemkových úprav vrátane krajinotvorby. Novelu však musí ešte schváliť Národná rada a podpísať pani prezidentka. Verím, že podporu, ktorú v tomto smere od poslancov a pani prezidentky potrebujeme, si naša pôda a farmári zaslúžia.

[Späť na obsah]

13. Zvýšenie minimálnej mzdy podľa pekárov zasiahne stabilitu sektora

[03.10.2019; aktuality.sk; Ekonomika; 11:38; TASR]

Pečivo

Zdroj: REUTERS/Mariana Bazo

Pekári upozorňujú, že za obdobie posledných dvoch rokov boli nútení znášať opakované a podstatné zvyšovanie mzdových nákladov.

Pekári vnímajú schválené zvýšenie minimálnej mzdy z 520 eur na 580 eur ako bezohľadný zásah do stability potravinárskeho sektora. Podľa nich návrh nariadenia nereflektuje stav potravinárskeho odvetvia a je prijaté bez akéhokoľvek vyčíslenia vplyvov na podnikateľský sektor.

Pekári upozorňujú na to, že napriek ekonomickej nestabilite odvetvia boli za obdobie posledných dvoch rokov nútení znášať opakované a podstatné zvyšovanie mzdových nákladov, pričom nedostali možnosť tieto zvýšené náklady kompenzovať do podoby zvýšenia cien.

„Pekári sa museli od roku 2018 popasovať už v tom čase so zásadným zvýšením minimálnej mzdy zo 480 eur na 520 eur, následne počas obdobia od mája 2018 do súčasnosti museli čeliť ďalšiemu zásadnému zvyšovaniu mzdových nákladov v podobe zavedenia nových príplatkov, respektíve ich zvýšenia. Za obdobie od 1. januára 2019 do 1. januára 2020 teda dôjde k zvýšeniu nákladov štyrikrát, pričom takúto intenzitu záťaže v podobe kontinuálneho zvyšovania mzdových nákladov jednoducho nie je možné zvládnuť,“ uviedla v stanovisku pre médiá predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.

Zároveň pekári uviedli, že opakovane žiadali predsedu vlády o osobné stretnutie a navrhovali aj kompenzačné opatrenia v podobe zmiernenia legislatívnych dosahov sociálneho balíčka, avšak táto iniciatíva ostala podľa nich bez akejkoľvek odozvy.

„Sme mimoriadne sklamaní, že napriek našim snahám a pokusom o dialóg vážne problémy potravinárstva premiéra zjavne nezaujímajú,“ skonštatovala Lopúchová.

Presunutie výroby

Slovenskí pekári upozorňujú na to, že sú jedni z mála výrobcov, ktorí nemali možnosť presunúť výrobu z príplatkovo exponovaných časov do štandardných pracovných hodín.

„Ak chcú mať spotrebitelia čerstvé pečivo na stole každý deň, pekári musia vyrábať v noci, ako aj cez víkendy či sviatky a musia tak znášať plnú váhu zavedených príplatkov bez možnosti akejkoľvek kompenzácie,“ upozornila na to Lopúchová.

V pekárenskom priemysle je až 81 % odpracovaných hodín zaťažených uvedenými príplatkami. Podľa zväzu pekárov sa Slovensko nevyhne opätovnému a veľmi zásadnému zdraženiu vstupných cien.

Podľa predstaviteľov zväzu by však stačilo prijať spolu s minimálnou mzdou aj jednoduché kompenzačné opatrenia, ktoré by umožnili pekárom postupne stabilizovať svoje odvetvie.

„Takýmito nástrojmi sú napríklad zachovanie úrovne príplatkov minimálne na úrovni roku 2019 a neviazať ich na minimálnu mzdu 580 eur, ktorá bude platiť v roku 2020, prípadne zrušiť odvodové zaťaženie pre zamestnancov a zamestnávateľov z tej časti mzdy, ktorá je zaťažená príplatkami za prácu vo sviatok, prácu cez sobotu a nedeľu a počas noci. Žiaľ, na túto tému s nami okrem ministerstva pôdohospodárstva nikto nechcel diskutovať,“ dodala Lopúchová.

[Späť na obsah]

25. Pre PCB látky z Chemka Strážske chcú vyhlásiť mimoriadnu situáciu

[03.10.2019; dolnyzemplin.korzar.sme.sk; Dolný Zemplín Korzár / Spravodajstvo z Dolného Zemplína; 00:00; TASR]

Zhodli sa, že situácia je alarmujúca.

Vyplynulo to z pracovného stretnutia v priestoroch areálu CRW susediaceho s areálom bývalej spoločnosti Chemko Strážske, ktoré sa konalo v utorok, uviedol hovorca Ministerstva vnútra (MV) SR Petar Lazarov.

Zhodli sa: Situácia je alarmujúca

Súvisiaci článokVedci budú na Zemplíne mapovať nebezpečné látky vo vodách Čítajte

Na stretnutí sa podľa jeho slov zúčastnili zástupcovia ministerstva vnútra, ministerstva životného prostredia, Slovenskej inšpekcie životného prostredia, za oblasť krízového riadenia a životného prostredia zástupcovia okresných úradov v Košiciach, Prešove, Michalovciach a v Humennom a tiež zástupcovia Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, zástupcovia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a zástupcovia samosprávy.

Všetci majú, ako Lazarov ďalej uviedol, spracovať zo stretnutia stanoviská, na ktorých základe sa určí ďalší postup riešenia súčasného stavu.

„Táto správa bude slúžiť ministerstvu vnútra ako podkladový materiál a spolu s analýzou rozsahu postihnutia konkrétneho územia v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva a ministerstvom životného prostredia pripraví návrh na vykonanie potrebných opatrení na zabránenie ďalšieho prenikania toxického odpadu do životného prostredia,“ vysvetlil hovorca MV SR s tým, že príslušné okresné úrady v súčasnej dobe stanovujú rozsah ekologickej záťaže v rámci svojich regiónov.

V súlade so zákonom o civilnej ochrane bude následne na stanovenom území vyhlásená mimoriadna situácia a „budú vykonávané záchranné práce na elimináciu tejto ekologickej záťaže,“ uzavrel Lazarov.

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Sežerou hraboši příští úrodu?

[04.10.2019; Mladá fronta Dnes; Názory; s. 10; Petr Havel]

Sněmovní zemědělský výbor doporučil, aby bylo možné v odůvodněných případech, po nahlášení, rekognoskaci terénu a na časově ohraničenou dobu plošně na pole napadená hraboši použít přípravek k jejich hubení Stutox II. Velmi rozumný návrh.

Bude-li taková i praxe, je samozřejmě otázka, důvodů k tomu je nicméně řada. Například, že je jmenovaný jed na hraboše v porovnání s přípravky, které se k likvidaci tohoto hlodavce používaly ještě v nedávné minulosti, velmi slabým „čajíčkem“. Na pole se totiž proti hrabošům používaly látky jako strychnin, arzenik, karbofuran nebo endrin, pronikající lidskou pokožkou – to vše prostřednictvím plošné aplikace. Je samozřejmě dobrou zprávou, že se tak již dnes neděje. Špatnou zprávou je, co se kolem hubení hrabošů aktuálně děje na vlně emocí, nadhodnocováním rizika i prostřednictvím manipulačních sdělení. Naši krajinu a organismy v ní přitom trápí mnohem více jiné chemické nepřirozené látky, než je Stutox II. Ale zřejmě nejsou tolik „sexy“.

Hraboši byli, jsou a budou – a to je dobře, dokonce i pro zemědělce. Chodbičky hrabošů mimo jiné provzdušňují půdu, a tak přispívají ke vsakování vody, zároveň jsou tito hlodavci potravou pro dravce, což zvyšuje pestrost krajiny. Pokud se však hraboši přemnoží, a to je běžný jev opakující se zhruba jednou za tři až pět let, sahalo se v minulosti vždy k jejich cílené a plošné likvidaci, ovšem nikdy kolem toho nevznikla taková hysterie jako letos. Nepochybně je to na jednu stranu důsledek obecně zvyšujícího se zájmu společnosti o stav krajiny, což je jistě pozitivní. Svatý boj proti všemu nepřirozenému, což je spojováno s činností člověka v krajině, však ústí do postojů, které stojí společnost značné finanční prostředky, aniž díky tomu dochází ke kýženému zlepšení stavu životního prostředí.

Nepřítel lidstva

Stutox II, tento novodobý „nepřítel lidstva“, je přitom přípravkem, který se v přírodě samovolně velmi rychle odbourává. Reaguje především na vlhko, takže když bezprostředně po jeho aplikaci na pole zaprší, nestane se nic ani hrabošům. K odbourání Stutoxu II stačí dokonce i klasická podzimní mlha, pakliže se snese na přípravkem posypané pole. Je samozřejmě pravda, že pokud tento přípravek zkonzumuje nějaký jiný živočich (zejména pták nebo polní zvěř), může se stát, že zahubí i jeho. K tomu je nutné, aby požil poměrně značnou dávku tohoto přípravku, podle dosavadních znalostí by například k otrávení zajíce mělo dojít až po pozření 40 až 60 granulí přípravku. Už po pozření zhruba pěti granulí začíná jed působit, a je tak záhada, jak mohlo dojít k masivnímu úhynu desítek zajíců, o kterém informovala média, zvláště když nebylo nikdy v minulosti něco takového zaznamenáno.

Rozhodně by Stutox II neměl mít žádný vliv na lidské zdraví, jak konstatuje i nejvyšší vědecká autorita EU – Evropský úřad pro bezpečnost potravin (EFSA). Nestihne totiž proniknout do pletiv rostlin právě proto, že se v přírodě rychle rozloží. To vše v praxi znamená, že by ve zvláště ohrožených lokalitách, na základě jednorázově vydaného povolení k aplikaci a na časově omezenou dobu, mělo být plošné hubení hrabošů povoleno.

Bohužel, Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský (ÚKZÚZ) původně vydal a následně pod tlakem odvolal povolení plošné pro značnou část území ČR a na časově sice omezenou, přesto však několikaměsíční dobu. A ještě se dostatečně slušně nezeptal ochránců přírody, zdali tak může učinit. Možná právě uražená ješitnost a nedostatek diplomacie byly tím zásadním spouštěčem „kauzy hraboš“. A samozřejmě také děs z jedu šířený především lidmi z měst, kteří si opět mohli přidat čárku k zavedenému tvrzení, že za všechno špatné v přírodě mohou zemědělci.

Jsou to ale právě lidé z měst, kteří ve velkém konzumují různé farmaceutické prostředky, hormonální přípravky či používají kosmetické přípravky, které končí v odpadních vodách a kontaminují životní prostředí. Jsou to jistě více lidé z měst, kteří při nákupu a po nákupu používají různé typy plastů, které končí na skládkách, ale i v půdě a ve vodě – tedy v té před Stutoxem II chráněné krajině. A konečně jsou to lidé z měst, v nichž se pravidelně dvakrát ročně sypou jedy do kanalizací kvůli hubení potkanů, což nechává všechny ledově chladnými, ačkoli i v kanalizacích žijí „necílové organismy“, tedy tvorové, které není radno jedem na potkany zabíjet. Takže přemnožení potkani vadí a přemnožení hraboši nevadí?

Samozřejmě, že je žádoucí využít všechny jiné cesty k likvidaci hrabošů na polích než chemické prostředky. Aplikace Stutoxu II navíc není ani v ekonomickém zájmu zemědělců, uvedený prostředek není zrovna nejlevnější. Je však třeba vědět, že ne všechny přirozené způsoby likvidace hrabošů pomohou. Třeba taková hluboká orba. Pomineme-li filozofickou otázku, nakolik je to pro přírodu metoda přirozená, když se krajina sama zorat neumí, je praktickým výsledkem půda nebo pole nepokryté vegetací. Takové pozemky ovšem nedokážou v takové míře, jako kdyby byly vegetací pokryty, zadržet vodu z dešťů. Následná holá pole tak sice možnou expanzi hrabošů mohou snížit – i proto, že na nich nemají co jíst, ale budou se částečně podílet na zvýšení rizik sucha.

Na otázku položenou v úvodu, zdali nám hraboši sežerou příští úrodu, lze bez nějakých spekulací odpovědět, že částečně zcela jistě. Je totiž naivní domnívat se, že hlad hrabošů skončil se sklizní obilovin, když má a bude mít k dispozici ještě další plodiny a také ozimy k založení úrody pro příští rok. Kauza hraboš nekončí.

Petr Havel

agrární analytik

[Späť na obsah]

2. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach má 70 rokov

[04.10.2019; vedanadosah.sk; Aktuality; 00:00; Redakcia]

okt. 2019 • Veterinárske vedy

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach (UVLF), bola zriadená zákonom Slovenskej národnej rady 16. 12. 1949 ako Vysoká škola veterinárska v Košiciach. Svoju pedagogickú činnosť však začala prvou prednáškou už 5. 10. 1949. Odvtedy uplynulo sedem desaťročí. Univerzita má stabilné miesto v systéme nášho vysokoškolského vzdelávania a zároveň je úzko prepojená s európskym vzdelávacím a výskumným priestorom.

UVLF v Košiciach v súčasnosti vychováva bakalárov v študijných programoch kynológ, bezpečnosť krmív a potravín, náuka o živočíchoch a vzťah človek – zviera a jeho využitie v canisterapii a hipoterapii, veterinárnych lekárov v študijných programoch všeobecné veterinárske lekárstvo a hygiena potravín, magistrov v študijných programoch farmácia a trh a kvalita potravín. Diplom vydávaný univerzitou je platný v krajinách Európskej únie. Základnou úlohou univerzity je poskytovať vysokoškolské vzdelanie na základe tvorivého vedeckého bádania v oblasti veterinárskych vied a farmácie.

Univerzita spolu s nórskou University of Nordland v Bod vytvorila jedinečný spoločný bakalársky študijný program – náuka o živočíchoch. Medzinárodné uznanie zabezpečuje univerzite dostatok záujemcov o štúdium zo zahraničia, ktorých láka najmä vysoká úroveň praktickej prípravy a permanentný kontakt so zvieratami nielen na piatich klinikách, ale aj na školskej farme, účelovom zariadení pre chov a choroby voľne žijúcej zveri či v jazdeckom areáli.

Na všetkých troch stupňoch v dennej i externej forme štúdia má univerzita okolo 2 000 študentov, z toho asi 250 študentov zo zahraničia, ktorí každoročne prichádzajú na univerzitu študovať veterinárnu medicínu v anglickom jazyku najmä z Nórska, Švédska, Írska, Veľkej Británie, Grécka, Cypru, Malty, Islandu, Izraela, Belgicka, Rakúska, Japonska i USA.

Slávnostné zasadnutie akademickej obce k 70. výročiu UVLF

Časť vedenia UVLF v Košiciach, v strede rektorka prof. Jana Mojžišová

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach si pripomenula 70. výročie svojho vzniku na slávnostnom zasadnutí akademickej obce dňa 16. 9. 2019. V košickom Dome umenia sa pri tejto príležitosti stretli predstavitelia slovenských i zahraničných univerzít, zástupcovia samosprávy, štátnej správy, kultúrneho, spoločenského a hospodárskeho života. Viaceré osobnosti vystúpili s pozdravnými príhovormi.

V mene Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR vystúpila štátna tajomníčka Oľga Nachtmannová, ktorá okrem iného vyzdvihla, že „univerzita kladie veľký dôraz na medzinárodnú akceptáciu poskytovaného vysokoškolského vzdelávania a úspešne prechádza akreditáciou špecializovaných európskych agentúr. Je to záruka toho, že zostane konkurencieschopná v európskom vzdelávacom priestore a zaujímavá aj pre uchádzačov o štúdium zo zahraničia“.

Štátna tajomníčka MŠVVaŠ SR Oľga Nachtmannová a rektorka UVLF v Košiciach Jana Mojžišová

Rektorka UVLF prof. Jana Mojžišová vo svojom vystúpení pripomenula historické súvislosti, ktoré stáli pri konštituovaní jedinej vysokej školy svojho druhu u nás. Slovensko bolo pred II. svetovou vojnou poľnohospodárskou krajinou, chýbala však adekvátna veterinárna starostlivosť. Počas vojny bola situácia v živočíšnej výrobe veľmi komplikovaná. Chov zvierat bol ohrozovaný viacerými nákazami. Počty veterinárnych lekárov stagnovali, ale úlohy pre túto profesiu narastali. V tejto zložitej situácii sa našli osvietení politici, ktorí presadili vytvorenie školy na východnom Slovensku. Prvoradý záujem odôvodňovali značnou odlišnosťou tunajších nákazových a chovateľských pomerov.

V lete 1949 Povereníctvo školstva, vied a umení vymenovalo profesora MVDr. Jána Hovorku za člena Prípravného výboru pre založenie Vysokej školy zverolekárskej v Košiciach. Zápis do 1. ročníka sa konal 3. októbra 1949 a 12. októbra 1949 bol za prvého rektora vymenovaný prof. MVDr. Ján Hovorka.

Zachovaná historická budova UVLF v Košiciach

Škola začala svoju činnosť v skromných podmienkach, prakticky bez vybavenia. Získala areál niekdajšej Košickej kráľovskej polepšovne, nápravno-výchovného zariadenia pre mladistvých, ktorý postavili na prelome 19. a 20. storočia. V roku 1952 bola pripojená k Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. Tento stav sa zmenil až na konci roku 1968, keď Národné zhromaždenie schválilo vládny návrh zákona o zriadení Vysokej školy veterinárskej v Brne a v Košiciach. Zákon nadobudol účinnosť 1. septembra 1969.

Zmenu názvu na Univerzitu veterinárskeho lekárstva v Košiciach upravil zákon Slovenskej národnej rady z roku 1992. V súvislosti so zavedením nového akreditovaného študijného programu farmácia v akademickom roku 2006/2007 univerzita požiadala o zmenu názvu školy na Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Národná rada schválila tento názov s účinnosťou od 15. januára 2010.

Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) je jediná vysoká škola na Slovensku, ktorá poskytuje veterinárne vzdelávanie a jedna z dvoch, ktoré poskytujú štúdium farmácie. Už sedem desaťročí spoluvytvára obraz východného Slovenska ako regiónu s kvalitným odborným, vedeckým a pedagogickým zázemím, no zároveň ho úzko a pevne spája s európskym vzdelávacím a výskumným priestorom. Má stabilné miesto v systéme nášho vysokoškolského vzdelávania podarilo sa jej dosiahnuť významný úspech na európskej úrovni.

UVLF medzi najlepšími veterinárskymi školami v Európe

V zložitom a náročnom procese ju medzinárodne uznávané autority zaradili k dovtedy 11 veterinárskym vzdelávacím inštitúciám z celkového počtu 96, so statusom evalvovaná a akreditovaná. Byť v spoločnosti univerzít vo Viedni, Londýne, Osle, Gente, Kodani, Helsinkách, Budapešti, Bologni, Utrechte, Zürichu/Berne a Nottinghame je veľká česť. Meno univerzity sa dostalo na mapu najlepších veterinárskych škôl v Európe.

Vedeckovýskumná činnosť Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach je organizovaná na báze katedier, kliník a centier excelentnosti v súlade s dlhodobým zámerom UVLF na roky 2018 – 2023. Vykonáva sa prepojením veterinárnej a humánnej medicíny, hygieny potravín, životného prostredia a farmácie v oblastiach výskumu vedy o živej prírode, lekárskych a farmaceutických vied a veterinárskych vied.

Univerzitná veterinárna nemocnica

UVLF ponúka širokú škálu vedeckých poznatkov nielen odbornej, ale i laickej verejnosti. Súčasťou Medicínskeho univerzitného vedeckého parku v Košiciach je Univerzitná veterinárna nemocnica, ktorá je klinickým i výskumným pracoviskom UVLF. Svojimi výsledkami prispieva k zlepšovaniu diagnostických, operačných a terapeutických postupov aj v humánnej medicíne. Prináša osoh všetkým, ktorí si svoj život nevedia predstaviť bez zvierat, či už hospodárskych, úžitkových alebo domácich. Nemocnica je priestormi a technickým vybavením porovnateľná s klinikami svetového formátu. Vysoko špecializované služby poskytuje v nepretržitej službe. Nachádza sa tu chirurgická, onkologická, oftalmologická, interná, infekčná, traumatologická, neurologická, dermatologická a stomatologická ambulancia.

Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR

[Späť na obsah]

3. Senica: Žijú v smrade

[03.10.2019; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Ruslana Kurilcová / Ján Mečiar]

Ján Mečiar, moderátor: „Obyvatelia Senice sa sťažujú na neznesiteľný zápach. Primátor sa to rozhodol riešiť rokovaním s farmármi. Všetci tam tvrdili, že močovku od ošípaných riadne zapracovali do pôdy špeciálnym strojom. Naši kolegovia však na poli, z ktorého išiel neznesiteľný zápach, našli rozhádzané výkaly.“

Jarmila Macková, obyvateľka mesta Senia: „Ani okná otvoriť sa nedajú, pretože to všetko ide do domu.“

Ruslana Kurilcová, redaktorka: „Z tohto poľa v katastri Senice zápach išiel až do centra mesta. Vďaka presne uvedenej lokalite sme zistili, že na poli sú stále ešte rozhádzané výkaly od ošípaných.“

Jarmila Macková: „A tam je teda desný ten vzduch.“

Ruslana Kurilcová: „Vzhľadom na to, že v Senici bol veľký zápach a ľudia sa na to sťažovali, primátor mesta zvolal na rokovanie poľnohospodárske subjekty, ktoré pôsobia v katastri mesta. Farmárov sme sa pýtali, z ktorého poľa išiel zápach.“

Peter Jakub, agronóm farmy na výkrm ošípaných: „To ja neviem, odkiaľ išiel ten zápach. Neviem. Jedno, čo je pravda, aplikovali sme v súlade s poľnohospodárskou praxou organické hnojivá.“

Ján Schemmer, vedúci rastlinnej výroby PD v Senici: „Rozhodený maštaľný hnoj zaorávame a takisto tú aplikáciu močovky, hneď po aplikácii zapravujeme do pôdy.“

Ruslana Kurilcová: „Od hovorkyne ministerstva vnútra, ktorá zastupuje okresné úrady, sme sa dozvedeli, že zápach bol dôsledkom nepriaznivého počasia.“

Hovorí Petra Friese, hovorkyňa Ministerstva vnútra SR: „Používajú na to predpísanú technológiu takzvanú injektáž s okamžitým prihŕňaním pôdy.“

Ruslana Kurilcová: „Hovorkyňa mesta nám povedala, že na rokovaní sa dohodli, že farmári by mali v budúcnosti viac myslieť na to, kedy majú močovku vyvážať na pole.“

Mgr. Viera Barošková, hovorkyňa mesta Senica: „Budeme sa navzájom informovať o tom, kedy budú poľnohospodárske podniky aplikovať tekuté organické hnojivá, aby sme my vedeli informovať občanov o situácii, ktorá môže nastať.“

Ruslana Kurilcová: „Keby sa rokovanie konalo v teréne, čiže na poli, dozvedeli by sme sa, kto na tejto roli hospodári a prečo to, čo má byť zaorané v pôde, je stále rozhádzané po poli.“

Pani Jarmila, obyvateľka mesta Senica: „Môj názor je len taký, že rezne nesmrdia nikomu a to hovorí hádam za všetko.“

Ruslana Kurilcová: „Zo Senice Ruslana Kurilcová.“

[Späť na obsah]

4. Kravy s inteligentnými obojkami

[03.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Jozef Kubánek / Janete Štefánková]

Janette Štefánková, moderátorka: „Hovädzí dobytok na strednom Slovensku nosí inteligentné obojky. Miestny farmár v Ábelovej na ňom testuje moderné smart zariadenia. Vďaka nim vie, kde sa zvieratá nachádzajú a tiež to, akú majú telesnú teplotu. Trh s inteligentnými riešeniami na Slovensku aj vo svete rýchlo rastie.“

Jozef Kubánek, redaktor: „Jaroslav Maslen farmárči na ábelovských lazoch medzi Zvolenom a Lučencom už osem rokov. Zhruba na tisícke hektárov chová päťsto kusov hovädzieho dobytka, smart zariadenie testuje na osemdesiatich kravách. Dobytok má na sebe takéto inteligentné obojky. Farmár tak môže cez počítač alebo smartfón sledovať pohyb či teplotu zvierat. Vďaka aktuálnej polohe zvieraťa farmár napríklad vie, či ho niekto neukradol alebo sa nezatúlalo. Aplikácia navyše všetky údaje porovná so štandardom.“

Jaroslav Maslen, farmár: „Ak by sa stalo, že zviera má aktivitu, ktorá je mimo priemeru, vyšle nám upozornenie a vieme, že niečo nie je v poriadku. Vieme na základe priemernej aktivity, na základe teploty a na základe toho pohybu zvieraťa, či je to zviera zdravé, či je v dobrej kondícii.“

Jozef Kubánek: „Budúcnosť inteligentných zariadení v poľnohospodárstve vidia aj odborníci. Okrem zvýšenia efektivity chovu, môžu totiž zariadenia nahradiť aj chýbajúcich zamestnancov v agrosektore.“

Ján Huba, zástupca riaditeľa Výskumného ústavu živočíšnej výroby (telefonát): „Chovateľ musí mať prehľad o všetkých svojich zvieratách. A keď sú stáda veľké, ako sú väčšinou na Slovensku, tak je zložité to osobne všetko monitorovať a práve vtedy tieto inteligentné technológie nám vedia ohromne pomôcť.“

Jozef Kubánek: „Už dnes je na celom svete na internet vecí pripojených viac ako desať miliárd inteligentných zariadení. Slovensko má pritom podľa expertov všetko, čo potrebuje, aby mohlo smart riešenia nielen vo veľkom zavádzať tak, ako na farme v Ábelovej, ale ich u nás doma aj tvoriť.“

Peter Kolesár, riaditeľ konzultačnej spoločnosti CIVITTA: „Slovensko má dlhodobú tradíciu v programovaní, v elektrotechnickom priemysle, ale taktiež v hardvéri. A vidíme veľa šikovných mladých ľudí a mladých technologických firiem, ktoré sa presadzujú v oblasti IoT v celom svete.“

Jozef Kubánek: „Smart aplikácie vznikajú už aj u nás v oblasti odpadového hospodárstva, mobility či dopravy. O tom, že má tento biznis potenciál, svedčí aj odhad, podľa ktorého by mal trh internetu vecí do piatich rokov dosiahnuť zhruba trilión amerických dolárov.“

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. Plánujú postaviť pivovar za 2,5 milióna

[04.10.2019; Korzár; REGIÓN; s. 2; sita]

Vzniknúť má do 10 pracovných miest.

SPIŠSKÉ VLACHY. V meste Spišské Vlachy v Spišskonovoveskom okrese by mal vzniknúť pivovar za približne 2,5 milióna eur. Projekt novostavby počíta v záverečnej fáze s kapacitou 11tisíc hektolitrov piva za rok. „Pivovar sa stavia na zelenej lúke, v rámci prvej etapy pôjde zo začiatku o menší počet litrov, začneme s menšou kapacitou,“ konkretizoval Ján Pizur, jeden z konateľov spoločnosť Agroštít Farma Spišské Vlachy, s. r. o., ktorá výstavbu plánuje. Vzniknúť má do desať pracovných miest. V rámci druhej etapy by malo pribudnúť aj 26 parkovacích miest.

Výstavbu chcú ukončiť v roku 2021

Ako vyplýva z materiálov zverejnených na enviroportáli Ministerstva životného prostredia SR, výstavba by mala byť ukončená v druhom štvrťroku 2021. Primátor mesta Spišské Vlachy Ľubomír Fifik (nezávislý) nenamieta proti výstavbe, ak budú splnené všetky záležitosti v súvislosti s ochranou životného prostredia. Podľa jeho slov je takáto investícia pre mesto posilnením, prinesie aj zamestnanosť. „Tento podnikateľský zámer je v rámci mesta špecifický, keďže takýto druh podnikania či sortimentu, ktorý sa tam bude vyrábať, tu nie je,“ konštatoval. (sita)

[Späť na obsah]

2. Nepodceňujte stravovanie v práci. Možno tieto chyby robíte aj vy!

[04.10.2019; dennikrelax.sk; Zdravá výživa & Zdravie; 00:00; Redakcia]

Väčšina z nás trávi v práci minimálne osem hodín, čo je pomerne dlhý čas. Aj preto je pre naše zdravie i vnútornú pohodu dôležité, aby sme sa správne stravovali a dodržiavali pitný režim. Ktorých chýb sa v tomto smere dopúšťame najčastejšie?

Ignorujeme obedňajšiu prestávku

Tridsať minút je primeraná doba na to, aby sme si v pokoji a pohode dopriali chutné jedlo, ktoré nám dodá energiu i živiny do ďalších pracovných hodín. No mnohí z nás túto dôležitú „úlohu“ podceňujú – buď obedňajšiu prestávku ignorujú úplne a niečo narýchlo zhltnú za pracovným stolom, alebo dobu na obed výrazne skrátia. Výsledok? V konečnom dôsledku nižšia produktivita (nedostatok energie, únava po skonzumovaní ťažkého jedla…), v dlhodobejšom horizonte nadváha a zdravotné ťažkosti.

Podceňujeme výber jedla na obed

Mnohí z nás prestávku na obed využívajú, no stravujú sa v závodných jedálňach či reštauráciách, kde si často vyberajú ťažké, mastné či príliš sladké pokrmy, ktoré neprospievajú zdraviu a ani figúre. Ak aj v menu nie je na výber práve najzdravšie jedlo, vždy sa to dá vykompenzovať napríklad miskou čerstvého zeleninového šalátu či vynechaním sladkého dezertu. Ďalšou alternatívou je doniesť si obed z domu, v práci si ho zohriať a vychutnať napríklad niekde vonku na terase.

Jedlo pre nás nie je pôžitkom

Obedňajšia prestávka by mala slúžiť na to, aby sme si jedlo v pokoji vychutnali. To znamená, že každé jedno sústo treba dôkladne prežuť a naplno vnímať chuť a vôňu jedla. Dôležité je takisto vypnúť mobil a nenechať sa rozptyľovať pracovnými záležitosťami, pretože tie počkajú. Dobrou voľbou je obklopenie sa príjemnými ľuďmi a vychutnávanie si obeda spolu s nimi.

Zabúdame na pitný režim

K zdravému stravovaniu neodmysliteľne patrí aj pitný režim. Je dokázané, že tí, ktorí trpia len miernou dehydratáciou, podávajú v práci nižší výkon. Netreba totiž zabúdať na to, že už mierny deficit tekutín sa môže prejavovať bolesťami hlavy, poruchami koncentrácie či únavou. Preto je dôležité piť priebežne a v primeraných dávkach. Najlepším spôsobom, ako zistiť, či telo netrpí dehydratáciou, je sledovanie farby moču. Pokiaľ je moč tmavý a zapácha, je to signál, že telo trpí nedostatkom tekutín a treba ich čo najskôr doplniť.

Stresové situácie riešime nezdravým jedlom

Čo urobíte, keď vás vytočí šéf či kolega? Možno siahnete po čokoláde či sladkom koláčiku. Čo sa stane? Na chvíľku pocítite úľavu, no po krátkom čase sa chuť na sladké objaví znovu a vyriešite ju ďalšou sladkosťou. Tak sa dostanete do začarovaného kruhu, z ktorého sa vychádza veľmi ťažko. Oveľa lepšou voľbou, ako riešiť stresové situácie v práci, je napríklad hlboké dýchanie či šálka voňavého čaju na upokojenie – spoľahlivo fungujú, nepridávajú kilá navyše a v dlhodobejšom horizonte nie sú rizikom pre zdravie, ako napríklad spomínané sladkosti.

Mirka

Autor fotografie:https://pixabay.com/sk/photos/vzduch-blogger-komunik%C3%A1cie-po%C4%8D%C3%ADta%C4%8D-3563309/

[Späť na obsah]

4. Potraviny Kačka rokujú o skrátení lehoty na hromadné prepúšťanie

[03.10.2019; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Pravda]

Niekoľko stoviek nespokojných zamestnancov krachujúcej spoločnosti Potraviny Kačka v Lučenci. Autor: zamestnanci firmy Kačka

Zamestnanci krachujúcej spoločnosti Potraviny Kačka sú stále bez mzdy za august. Celkovo ide o 1 800 ľudí. Tí dostali v septembri len necelú tretinu platu. Ak počítame so sumou 700 eur v hrubom, dostali maximálne okolo 165 eur.

Po pár dňoch, čo denník Pravda bombardoval vedenie spoločnosti Potraviny Kačka otázkami ohľadne situácie zamestnancov, prišla odpoveď.

„Chcem všetkých uistiť, že vedenie spoločnosti Potraviny Kačka robí v posledných týždňoch všetky aktivity, ktoré umožňuje slovenská legislatíva, pre vyriešenie situácie svojich zamestnancov,“ hovorí generálny riaditeľ Potraviny Kačka Wieslaw Chlebuś. Spoločnosť sa podľa neho pripravuje na rozhodnutie súdu ohľadom konkurzu. Prísť by malo v najbližších dňoch, dodáva.

„Ak by to legislatíva umožňovala, neváhali by sme ani minútu s prevodom zostávajúcich častí augustových miezd, respektíve septembrovej mzdy,“ hovorí Chlebuś. Legislatíva však podľa neho neumožňuje uprednostniť žiadneho veriteľa. V aktuálnej situácii sú zamestnanci takzvanými nezabezpečeními veriteľmi, dodáva generálny riaditeľ. Zákon však uprednostňuje ako prvých zabezpečených veriteľov – teda v tomto prípade banku.

Spoločnosť podľa generálneho riaditeľa aktuálne rokuje s úradom práce v Lučenci o skrátení zákonnej lehoty k hromadnému prepúšťaniu. “ Všetky tieto kroky robíme kvôli tomu, aby sme maximálne zrýchlili procesy spojené s hromadným prepúšťaním a umožnili zamestnancom čo najskôr ukončiť pracovný pomer a čo najskôr požiadať o dávku,“ hovorí.

V pondelok skončilo rokovanie odborov s vedením v centrále spoločnosti v Lučenci nejasne. Vedenie spoločnosti vtedy vykázalo aj stovky zamestnancov, čo sa boli informovať o svojich mzdách. Vo vnútri zostali len zástupcovia zamestnancov. O platoch nepadlo v pondelok ani slovo, hovorilo sa len o hromadnom prepúšťaní. Odborári dostali zoznam zamestnancov, rozhodnutie organizačnej zmeny a mená tých, ktorých sa hromadné prepúšťanie netýka.

„V utorok si ma generálny riaditeľ opätovne zavolal a povedal, že výplaty za mesiac august nebudú,“ hovorí pre denník Pravda predsedníčka Odborového zväzu CBA Simona Stieranková. Mzdu dostalo len 29 ľudí, vyňatých z hromadného prepúšťania. Dnes poobede má odborárka stretnutie s Úradom práce v Lučenci. Tam by sa malo hovoriť aj o prípadnom skrátení zákonnej lehoty k hromadnému prepúšťaniu.

To, že sieť má problém, bolo zrejmé už v polovici júna. Vtedy sa to ešte snažila zakryť prechodom na značku Kačka či akože dočasným zatváraním nerentabilných prevádzok. Do konca augusta však už z vyše tristo predajní zostalo len dvesto. V polovici septembra začal v Kačkách veľký výpredaj. V najbližších dňoch vedenie firmy očakáva vyhlásenie konkurzu zo strany súdu. Následne prejde celá spoločnosť do správy konkurzného správcu.

[Späť na obsah]

Legislatíva EÚ, štrukturálna politika a medzinárodné organizácie

Odpady

10. Stretnutia divej zveri s ľuďmi v zastavaných lokalitách

[03.10.2019; Regina Západ; Žurnál Rádia Regina; 17:00; Vladimíra Legíňová / Miloš Kaniak]

Miloš Kaniak, moderátor: „V zastavaných lokalitách obcí a miest pribúdajú stretnutia divej zveri s ľuďmi. Viacerí starostovia a primátori žiadajú kompetentných o účinné riešenia, hlavne o reguláciu populácie medveďa hnedého. Rezort životného prostredia tvrdí, že systémovým riešením, ako zabrániť stretu človeka so šelmou, je dôkladné zabezpečenie komunálneho odpadu. Odborník oponuje, že to neplatí pre všetky lokality.“

Vladimíra Legíňová, redaktorka: „Medvede v blízkosti domov sa nevyskytujú len vo Vysokých Tatrách či na Liptove. Celoročne chránená šelma sa napríklad v lete túlala po Očovej a pred pár dňami aj po Prievidzi. Primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč upozorňuje, že dostávajú čoraz viac podnetov od obyvateľov, ktorí medvede stretli na zastávkach či v záhradách. Situáciu podľa neho treba akútne riešiť.“

Ján Blcháč, primátor mesta Liptovský Mikuláš: „Máme záujem chrániť rôzne druhy zvierat, ale aj z pozície ochrany obyvateľov, aby sa našiel nejaký kompromis a spôsob, ako tento problém riešiť, aby sme sa nedostali do situácie, že hľadáme neskôr príčinu, keď sa stane nejaké nešťastie.“

Vladimíra Legíňová: „Rezort životného prostredia tvrdí, že povolenia na odlov medveďa, ktorý napríklad zachádza k ľudským obydliam, vydáva len ak ide o reálne ohrozenie života a zdravia ľudí. Hovorca Tomáš Ferenčák.“

Tomáš Ferenčák, hovorca Ministerstva životného prostredia SR: „Medveď ako taký nevyhľadáva ľudskú spoločnosť. Názor o premnožení nezdieľame. To ukáže až sčítavanie. Práve celoročný odlov sa nemusí týkať len problematických jedincov.“

Vladimíra Legíňová: „Ministerstvo dodáva, že systémovým riešením, ako zabrániť stretnutiu človeka so šelmou, je dôkladné zabezpečenie komunálneho odpadu, čo pomohlo aj vo Vysokých Tatrách. Zoológ Tibor Pataky z Technickej univerzity vo Zvolene ale oponuje, že to nie je problém vo všetkých lokalitách.“

Tibor Pataky, zoológ, Technická univerzita Zvolen: „Nie všade je ten problém len kontajnery. Veď to je pochopiteľné. Všade vo svete, kde žijú medvede a nie sú zmiešané lesy alebo dubové porasty, tak je na jeseň vždycky problém a musia byť zabezpečené kontajnery. Ale toto neni problém celého Slovenska. Práve tej Očovej.“

Vladimíra Legíňová: „V Očovej preto zbierajú podpisy pod petíciu za reguláciu medveďa hnedého. Podpísali ju viacerí starostovia stredného Slovenska a podporila ju aj rada Združenia miest a obcí. Aby sa ňou ministerstvo mohlo začať zaoberať, musí mať minimálne desaťtisíc podpisov.“

[Späť na obsah]

Viac na siacplus.sk

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk