Monitoring médií 14.1.2020

Bratislava – Necelé tri mesiace. Toľko zostáva výrobcom na to, aby pozmenili obaly svojich produktov. Začiatkom apríla 2020 totiž vstúpi do platnosti nové nariadenie Európskej komisie. To sa postará o to, že na obale potravín bude uvedená nielen krajina pôvodu samotného výrobku, ale aj jeho základnej zložky. V praxi to bude vyzerať nasledovne: ak firma na obale potraviny uvedie slová „Vyrobené na Slovensku“, „Slovenská potravina“ alebo „Krajina pôvodu: Slovensko“, musí toto tvrdenie dokázať. Na obale teda bude musieť uviesť aj dodatočný údaj – krajinu, kde bola vyrobená základná zložka potraviny. Pôvod hlavnej zložky však musí byť uvedený iba v prípade, ak sa odlišuje od pôvodu samotnej potraviny. Nariadenie má však viacero nástrah, ktorých riešenie zatiaľ výrobcovia nepoznajú. Čakajú totiž na vydanie usmernenia zo strany Európskej komisie. „Tým, že Európska komisia zatiaľ nepublikovala usmerňujúci materiál vo forme otázok a odpovedí, vytvára veľkú právnu neistotu,“ konštatuje Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. Výrobcovia totiž musia začať prerábať obaly a okrem toho, že im ich zmena zrejme predraží náklady, sa môže stať aj to, že po vydaní usmernenia ich budú musieť prerábať ešte raz. To, či si podnikatelia plnia novú povinnosť, budú priamo v obchodoch preverovať štátni veterinári. Tí HN napriek tomu, že kontrola spadá do ich kompetencie, odkázali s otázkami priamo na ministerstvo pôdohospodárstva. Rezort však do uzávierky na otázky HN nereagoval, podobne ani Európska komisia neuviedla, kedy plánuje vydať spomínané usmernenie.

Mnoho nejasností

Hovorkyňa Billy Kvetoslava Kirchnerová uvádza, že reťazcu vzniknú dodatočné náklady súvisiace s úpravou grafiky obalov, ich výmenou a likvidáciou starých obalov. „Redizajnujeme privátne značky, oslovujeme dodávateľov na odstraňovanie symbolov a tvrdení, tak aby to bolo zladené s novou legislatívou,“ objasňuje Kirchnerová, ako sa na nariadenia pripravuje Billa. Maloobchodný analytik Ľubomír Drahovský však oponuje a tvrdí, že náklady budú výrobcom rásť iba minimálne. Podľa neho ide len o legislatívne označenie pôvodu použitých surovín, ktoré každý výrobca exaktne vie. „Pôjde iba o serióznosť v informovaní spotrebiteľa a prijatie nariadenia Európskej únie,“ dodáva analytik. Výrobcovia budú musieť nový údaj uviesť viditeľným písmom priamo na obale produktu. Potraviny, ktoré firmy vyrobili a uviedli na trh ešte pred začiatkom platnosti nového pravidla, budú môcť dopredať. Nezodpovedaných tak zostáva aj niekoľko ďalších otázok. V nariadení sa síce mnohokrát skloňuje slovné spojenie „základná zložka“, no napriek tomu nie je celkom jasné, čo presne sa pod ňou rozumie. Čo sa týka kvantitatívneho hľadiska, ide o zložku, ktorá tvorí aspoň polovicu výrobku. V prípade chleba teda pôjde o múku, v prípade šunky či párkov o mäso. Okrem podielu je tu však aj ďalší uhol pohľadu – kvalitatívny. Ten sa týka potravín, kde nie je možné jednoznačne určiť, čo je ich hlavnou zložkou. Ide napríklad o rôzne druhy korenín či nátierok, kde sú vo veľkej miere obsiahnuté rôzne arómy či dochucovadlá, a kde teda nie je možné jednoznačne určiť, čo je ich základnou zložkou. Podobne napríklad pri berlínskych párkoch bude musieť výrobca uviesť krajinu pôvodu, aby spotrebiteľ nenadobudol dojem, že mäso použité v párkoch pochádza automaticky z Berlína.

Boj proti nekalým praktikám?

Ingrid Ludviková, ktorá zastupuje Európsku komisiu na Slovensku, zhrnula základný účel nového opatrenia: „Zaistí väčšiu transparentnosť tým, že občania získajú jasnejšie informácie o pôvode potravín predávaných na európskom trhu.“ Nariadenie musia všetky členské štáty plne uplatňovať, keďže ide o legislatívu, ktorá je záväzná v plnom rozsahu a priamo uplatniteľná vo všetkých členských štátoch. Pozitívne vnímajú novú povinnosť aj slovenskí obchodníci a poľnohospodári. Podľa Martina Katriaka, prezidenta Zväzu obchodu, ide o jedno z komplexu opatrení na ochranu pred dvojakou kvalitou a zároveň spresnenie povinnosti informovať o krajine pôvodu, pretože vo viacerých národných legislatívach je neprimeraná voľnosť v predmetnom označovaní. Hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová zase tvrdí, že nariadenie môže nielen zviditeľniť domáce potraviny, ale aj odstrániť alebo zmierniť výskyt nekalých praktík.

2,5 MESIACA zostáva do začiatku platnosti nového nariadenia o označovaní potravín.

[Späť na obsah]

2. Označenie slovenské dostane podmienku

[14.01.2020; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 00:00; Katarína Runová]

Výrobcovia budú musieť od apríla na obale informovať, odkiaľ pochádza základná zložka potraviny. Stále však nepoznajú detaily nariadenia.

Necelé tri mesiace. Toľko zostáva výrobcom na to, aby pozmenili obaly svojich produktov. Začiatkom apríla 2020 totiž vstúpi do platnosti nové nariadenie Európskej komisie. To sa postará o to, že na obale potravín bude uvedená nielen krajina pôvodu samotného výrobku, ale aj jeho základnej zložky.

V praxi to bude vyzerať nasledovne: ak firma na obale potraviny uvedie slová „Vyrobené na Slovensku“, „Slovenská potravina“ alebo „Krajina pôvodu: Slovensko“, musí toto tvrdenie dokázať. Na obale teda bude musieť uviesť aj dodatočný údaj – krajinu, kde bola vyrobená základná zložka potraviny. Pôvod hlavnej zložky však musí byť uvedený iba v prípade, ak sa odlišuje od pôvodu samotnej potraviny.

Nariadenie má však viacero nástrah, ktorých riešenie zatiaľ výrobcovia nepoznajú. Čakajú totiž na vydanie usmernenia zo strany Európskej komisie. „Tým, že Európska komisia zatiaľ nepublikovala usmerňujúci materiál vo forme otázok a odpovedí, vytvára veľkú právnu neistotu,“ konštatuje Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. Výrobcovia totiž musia začať prerábať obaly a okrem toho, že im ich zmena zrejme predraží náklady, sa môže stať aj to, že po vydaní usmernenia ich budú musieť prerábať ešte raz.

To, či si podnikatelia plnia novú povinnosť, budú priamo v obchodoch preverovať štátni veterinári. Tí HN napriek tomu, že kontrola spadá do ich kompetencie, odkázali s otázkami priamo na ministerstvo pôdohospodárstva. Rezort však do uzávierky na otázky HN nereagoval, podobne ani Európska komisia neuviedla, kedy plánuje vydať spomínané usmernenie.

Mnoho nejasností

Maloobchodný analytik Ľubomír Drahovský však oponuje a tvrdí, že náklady budú výrobcom rásť iba minimálne. Podľa neho ide len o legislatívne označenie pôvodu použitých surovín, ktoré každý výrobca exaktne vie. „Pôjde iba o serióznosť v informovaní spotrebiteľa a prijatie nariadenia Európskej únie,“ dodáva analytik. Výrobcovia budú musieť nový údaj uviesť viditeľným písmom priamo na obale produktu. Potraviny, ktoré firmy vyrobili a uviedli na trh ešte pred začiatkom platnosti nového pravidla, budú môcť dopredať.

Nezodpovedaných tak zostáva aj niekoľko ďalších otázok. V nariadení sa síce mnohokrát skloňuje slovné spojenie „základná zložka“, no napriek tomu nie je celkom jasné, čo presne sa pod ňou rozumie. Čo sa týka kvantitatívneho hľadiska, ide o zložku, ktorá tvorí aspoň polovicu výrobku. V prípade chleba teda pôjde o múku, v prípade šunky či párkov o mäso. Okrem podielu je tu však aj ďalší uhol pohľadu – kvalitatívny. Ten sa týka potravín, kde nie je možné jednoznačne určiť, čo je ich hlavnou zložkou. Ide napríklad o rôzne druhy korenín či nátierok, kde sú vo veľkej miere obsiahnuté rôzne arómy či dochucovadlá, a kde teda nie je možné jednoznačne určiť, čo je ich základnou zložkou. Podobne napríklad pri berlínskych párkoch bude musieť výrobca uviesť krajinu pôvodu, aby spotrebiteľ nenadobudol dojem, že mäso použité v párkoch pochádza automaticky z Berlína.

Boj proti nekalým praktikám?

Pozitívne vnímajú novú povinnosť aj slovenskí obchodníci a poľnohospodári. Podľa Martina Katriaka, prezidenta Zväzu obchodu, ide o jedno z komplexu opatrení na ochranu pred dvojakou kvalitou a zároveň spresnenie povinnosti o krajine pôvodu, pretože vo viacerých národných legislatívach je neprimeraná voľnosť v predmetnom označovaní. Hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová zase tvrdí, že nariadenie môže nielen zviditeľniť domáce potraviny, ale aj odstrániť alebo zmierniť výskyt nekalých praktík.

[Späť na obsah]

3. Vtáčia chrípka na Slovensku / Znížená DPH na vybrané druhy potravín

[13.01.2020; ta3.com; Téma dňa; 21:16; TA3]

Hostia v prvej časti: Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej an a potravinovej správy SR, Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska. Hostia v druhej časti: Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR, Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

[Späť na obsah]

4. Zlacnejú zdravé potraviny?

[13.01.2020; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Hana Džurná]

Hana Džurná, moderátorka: „Jogurty, syry či pečivo by mali byť lacnejšie. Od nového roka sa totiž znížila daň z pridanej hodnoty na vybrané potraviny na desať percent. Podľa odborníkov však reálne ceny produktov klesnúť nemusia. Dôvodom sú zvýšené náklady potravinárov aj rastúca inflácia.“

Andrej Danko, predseda NR SR, predseda strany (SNS): „Ľudia by mali mať lacnejšie potraviny, tieto potraviny by mali pomôcť aj ubytovacím zariadeniam.“

Martin Krajčovič, predseda SAMO: „Znížená sadzba DPH pri vybraných komoditách v priemere iba spomalí rast cien na Slovensku. A to je spôsobené opatreniami, ako napríklad skokový nárast minimálnej mzdy, tým automaticky aj príplatkov za prácu cez víkend, v noci a sviatok. K tomu treba ešte prirátať výrazné zvýšenie cien energií a iných zákonných poplatkov.“

Tatiana Lopúchová, Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov: „V posledných troch rokoch veľmi rastú mzdové náklady, teraz sa bavíme o vstupoch, ktoré vlastne zaťažujú pekárov, a tak isto sa bavíme ešte aj o dvoch sociálnych balíčkoch, ktoré nám vošli do platnosti.“

Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska: „Očakávame postupné spomaľovanie rastu cien pod dve percentá na celom horizonte našej aktuálnej predikcie. Toto spomalenie ide na vrub postupného odznievania nárastu hlavne cien potravín a regulovaných cien energií.“

Hana Džurná: „A o tejto téme prišli diskutovať Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu, pekný večer.“

Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu: „Dobrý večer.“

Hana Džurná: „Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu Slovenskej republiky, pekný večer.“

Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR: „Pekný večer, ďakujem za pozvanie.“

Hana Džurná: „A Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, pekný večer aj vám.“

Emil Macho, predseda SPPK: „Dobrý večer, ďakujem za pozvanie.“

Hana Džurná: „Páni, ďakujem, že ste prijali to pozvanie. Zníženia, znížená DPH-čka z dvadsiatich na, z dvadsať na desať percent zahŕňa teda najmä zdravé potraviny a tie, ktoré sa pestujú na Slovensku. Týka sa to teda najmä mliečnych výrobkov, ale aj teda doma dopestovaného ovocia a zeleniny, prírodného medu a čerstvého pečiva. S týmto opatrením prišla teda Slovenská národná strana. Najskôr možno na úvod, je to dobré opatrenie, pán Krajčovič?“

Martin Krajčovič: „Tak určite môžem povedať za Slovenskú alianciu moderného obchodu, že podporujeme znižovanie DPH, pretože na Slovensku je jedno z najväčších DPH na potraviny vôbec na otvorenom európskom trhu, čo znevýhodňuje, samozrejme, aj našich spotrebiteľov, ale aj všetkých, všetkých aktérov na trhu. Čiže určite znižovanie DPH na potraviny je správny krok. My sme skôr za plošné znižovanie, nech štát povie, na aké zníženie má prostriedky a nech sa to plošne znižuje, pretože sa odbúravajú tým ďalšie administratívne náklady, ktoré vznikajú, ale samozrejme, znižovanie DPH je správny krok.“

Hana Džurná: „Pán Katriak?“

Martin Katriak: „To isté, čo povedal Martin Krajčovič. Zväz obchodu Slovenskej republiky je dlhodobo, dlhodobo aktívny, pokiaľ ide o znižovanie DPH. Domnievame sa, že toto opatrenie už mohlo prísť skôr. Sme za plošné zníženie, samozrejme, s výnimkami, ako sú napríklad luxusné alkoholy alebo niektoré iné luxusné tovary, a sme za plošné, plošné zníženie DPH. Na druhej strane musím jedným dychom povedať, že chápeme, chápeme stanovisku, stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky, že nie vždycky na takéto zníženie musí byť dostatok finančných prostriedkov.“

Hana Džurná: „Tam sa aj odhadovalo, že to celoplošné zníženie by stálo vyše sto miliónov eur, toto šesťdesiatpäť miliónov eur, preto to potom aj neprešlo. Pán Macho, teda je to dobré opatrenie?“

Emil Macho: „Tak ja veľmi pozitívne vnímam vzácnu zhodu v rámci celej potravinárskej vertikály na tomto opatrení. Nielen poľnohospodári, potravinári, ale aj obchodníci sa zhodujú na tom, že znížená DPH na potraviny je dobrá nielen pre spotrebiteľa, ale aj pre celý ten obchodný systém, ktorý v rámci tej vertikály existuje. Ja možno poopravím, podľa našich prepočtov možno celé to opatrenie a zníženie plošné DPH na potraviny by bolo možno až na úrovni niekde pol miliardy, pol miliardy eur ročne. Čiže, samozrejme, aj my vnímame tento fakt, že jednoducho musíme si dávať reálne ciele, dôležitá je tá trendovosť. A tá trendovosť po tom roku 2016 prichádza aj v tomto roku 2020, kde znižujeme, znižujeme DPH na niektoré položky. A slovenské potraviny a potraviny ako také sa stanú aj krok po kroku konkurencieschopný aj voči okolitým štátom, kde tá DPH na potraviny je oveľa nižšia ako v Slovenskej republike.“

Martin Katriak: „Podstatne.“

Hana Džurná: „Znížená DPH desať percent na niektoré potraviny u nás bola zavedená už v roku 2016, tam sa to týka čerstvého mäsa, rýb alebo mlieka. Inštitút finančnej politiky vydal v auguste 2015 štúdiu, v ktorej odhadol prenos zníženia DPH do cien zhruba tretinu. Vtedajší minister pôdohospodárstva Jahnátek povedal, myslím si, že obchodníci veľmi zodpovedne pristúpili k zníženiu DPH, nedošlo k zneužitiu a neodôvodnenému zvýšeniu cien. A podľa štvormesačného prieskumu spoločnosti Staffino z prelomu rokov 2017 až 2018 až osemdesiatdeväť percent obyvateľov nepocítilo nijaké zlacnenie týchto potravín. Čo je teda realita, ako sa to naozaj odzrkadlilo v tých peňaženkách, pán Krajčovič?“

Martin Krajčovič: „Treba povedať, že obchodníci združení v Slovenskej aliancii moderného obchodu férovo preniesli aj vtedy zníženú DPH do cien a rovnako aj v súčasnosti. Samozrejme, cenotvorba je zložitejší proces a vstupuje do toho množstvo faktorov. Jedna vec, ako dnes napríklad je to úroveň minimálnej mzdy, ktorá skokovo narástla, príplatky za prácu.“

Hana Džurná: „To si presne vymenujeme, aby si to ľudia vedeli predstaviť, ale teda došlo k premietnutiu tých.“

Martin Krajčovič: „Samozrejme, akože k premietnutiu príde, len DPH nie je jediný faktor, ktorý vplýva na cenu. Čiže, ak ja niekde znížim troška, ale zvýšim potom podstatne viac, a teda nielen obchodníkom, ale tieto náklady sa zvyšujú, samozrejme, už od začiatku, čiže poľnohospodárom, ktorí to musia vyrobiť, potravinárom, ktorí spracujú ten poľnohospodársky výrobok a vyrobia potraviny, až aj obchodníkom, no tieto náklady sa nám zvyšujú všetkým, čiže to sa postupne premieta do tej ceny a DPH je len jeden z viacerých komponentov, ktorý vplýva na cenotvorbu. Čiže nie vždy môže proste zníženie DPH aj reálne znížiť cenu, ale určite má vplyv na to zníženie ceny, lebo napríklad aj dnes, keď sa, si zoberiem analýzu INESS z decembra, tak aj oni odhodli, odhadli, že pri všetkej legislatíve, ktorá bola za rok 2019 prijatá, tak očakávajú, že znížená sadzba DPH spomalí rast cien, ale nemôže prísť k zníženiu cien práve preto, že iné náklady sa zvýšili skokovito oveľa viac, ako len o čo sa znížila DPH, ale obchodníci, minimálne za SAMO, ale predpokladám, že aj Zväz obchodu, férovo preniesli zníženú DPH aj do svojich cien.“

Hana Džurná: „Pán Katriak?“

Martin Katriak: „No, Zväz obchodu preniesol, predpokladáme, že aj SAMO to prenieslo, však? Čiže, a ja popri tom, čo povedal pán predseda, chcem ešte poznamenať jednu takú skutočnosť, že, že pokiaľ budeme diskutovať o vplyve DPH na zníženie ceny, tak to zníženie tu nesporne je, nesporne je. To treba povedať všetkým poslucháčom a občanom, že vplyv zníženia DPH sa odrazí v cene. Nie je to tak, aby štvorčlenná rodina zarobila na auto z tohto zníženia za pol roka, za rok alebo za dva, ale to zníženie je. Lenže my nemôžeme pozerať len na DPH ako kategóriu, ktorá je uzavretá, ale ona pôsobí v priestore, ona pôsobí v priestore. A priestore o tom, ako hovoril tuná pán predseda, že vplývajú na to ďalšie a ďalšie, myslím na cenu, vplývajú ďalšie a ďalšie komponenty a súvislosti. A potom, keď si to dáme dohromady, tak povie občan alebo analytik povie, no, však sa nič nestalo, však ceny nespadli, ako to môžete vôbec, politici, takto hovoriť. Podľa môjho názoru v tomto prípade sú politici nespravodlivo, nespravodlivo kritizovaní, pretože oni urobili to, čo, čo obchodníci, ale aj výrobcovia chceli, aby sa znížila sadzba DPH, aby sme sa priblížili tej sadzbe DPH na potraviny, ktorá je v krajinách, ktoré nás obkolesujú. Na druhej strane treba uznať, že sú tuná vplyvy, ktoré, ktoré proste vplývajú na rast cien, ale chcem povedať toľko, nech bude tak, cena taká alebo onaká vplyvom vecí, o ktorých tu budeme hovoriť, vždycky tam bude sadzba desať percent, nie dvadsať percent, vždy, vždy. To ja poviem hocikomu a sa pozriem do očú hocikomu, kto hovorí, že DPH, že to, proste to bol politický kus, ktorý nejaká politická strana si vymyslela. Viete, v tomto nesúhlasím s takýmito tvrdeniami.“

Hana Džurná: „Pán Macho, ako tá desaťpercentná DPH-čka pomohla výrobcom?“

Emil Macho: „My sme už v tom čase sledovali aj spolu s Úniou dôchodcov napríklad, lebo to bola zásadná vec vtedy, to bravčové mäso sme sledovali a všetky tie výrobky. A samozrejme, tá znížená DPH v tom čase, napríklad jeden rok, keď sme to sledovali, tak to reálne bolo cítiť. My tvrdíme jednu vec, že nielen Slovensko, ale je globalizovaný svet a potraviny už sú rovnakou komoditou ako iné komodity a ceny sa menia pomaly na týždennej báze, čiže dnes hovoriť o tom, že, reálne vyčísľovať, o koľko sú znížené ceny, je, je, až by som povedal, nereálne. Faktom ale ostáva to, že akokoľvek sa mení tá základná cena, vždy sa tam prirátava iba desaťpercentná DPH, neprirátava sa tam dvadsaťpercentná DPH. Tak, ako správne pán prezident povedal, konečný spotrebiteľ to nepocíti v zásadných veciach, to znamená, je ťažko merateľné, či ušetril jeden týždeň päť eur alebo desať eur, v každom prípade tie potraviny určite nakupuje lacnejšie. Je veľmi dôležité aj ľuďom povedať jednu vec, a tou je, že z lacných potravín sa stáva veľký fetiš, ľudia si myslia, že, že tie potraviny sú veľmi lacné. A jednoducho to, to je to, čo v tých ľuďoch potrebujeme zmeniť, v tom vnímaní toho spotrebiteľského sveta, ktorý žijeme, že tie potraviny majú svoju hodnotu a že míňame na potraviny menej zo svojho príjmu, z celkového príjmu, ako sme míňali napríklad pred osemdesiatym deviatym rokom, a že tie potraviny nie sú tou najzásadnejšou položkou, ktoré vo svojom, vo svojich výdajoch vnímame, a že viackrát možno by sme sa mali pozrieť aj na to, na čo míňame a akým spôsobom aj s tými potravinami narábame.“

Martin Krajčovič: „Ja ešte možno doplním, ak.“

Hana Džurná: „A samozrejme, do zdravia investovať je dobré.“

Martin Krajčovič: „Áno. Ešte ak môžem doplniť, lebo je tu ešte aj jeden fenomén, ktorý nebol spomenutý, a to je cestovná turistika za potraviny. Keď si uvedomíme, že na Slovensku sedemdesiat percent občanov býva päťdesiat kilometrov od hraníc a okolité štáty majú nižšiu DPH, ako je na Slovensku, tak ten, toto znižovanie DPH aj zlepšuje konkurenčné prostredie na Slovensku oproti okolitým štátom, alebo aspoň vyrovnáva, lebo samozrejme, aj pre nás obchodníkov, ale aj výrobcov, samozrejme, ak musíme prirátať vyššiu sumu DPH k cene, tak sme menej konkurencieschopní a potom tí ľudia majú tendenciu si kupovať v zahraničí tie isté potraviny, ktoré sú schopní si nakúpiť.“

Hana Džurná: „Tá potravinová turistika ale určite súvisí aj s dvojakou kvalitou potravín, veď bolo to potvrdené, že v Rakúsku sa predávalo niečo iné ako na Slovensku, ale samozrejme.“

Martin Krajčovič: „Ale to nie je len s Rakúskom.“

Hana Džurná: „Áno, a nie je to len o cene.“

Martin Krajčovič: „To je, hovorím, o cezhraničnom predaji v Čechách, v Poľsku, na Ukrajine alebo v Maďarsku, kde proste ľudia z týchto okolí, to nie je len, že občania na západnom Slovensku alebo v Bratislave chodia do Kittsee, ale kde je, tá hranica s Rakúskom je paradoxne najmenšia, čiže oveľa väčší problém, sú to napríklad hranice s Poľskom, kde naozaj tá cezhraničná turistika obchodná je vysoká.“

Martin Katriak: „Viete, ja by som povedal, pani redaktorka, že, že mám iný pohľad na to, ako ste povedali. Ľudia alebo spotrebitelia, ktorí idú kupovať do Rakúska alebo do Poľska, oni, ak, ak sú objektívni, tak nevnímajú, nevnímajú dvojakú kvalitu, pretože, nebudem teraz menovať, ale poviem, jedna sladká voda, ktorá sa predáva a vyrába sa v Rakúsku, používa inú prísadu cukrovú ako Coca-Cola vyrábaná na Slovensku, jedno aj druhé nie je zdraviu závadné. Čiže treba si uvedomiť, že mnohé tieto potraviny, ktoré sú dané pod dvojakú kvalitu potravín, nieže mnohé, všetky sú nie zdraviu a životu nebezpečné, ale keď niekto chce kupovať si sladkú vodu s cukrom, tak nech si ju ide kúpiť do Rakúska, ale takú istú sladkú vodu, ako sa predáva na Slovensku, tak taká istá sa predáva v Portugalsku, viete. Takže tento argument o dvojitej kvalite, to je problém. Problém je to napríklad vtedy, keď na Slovensku sa predávajú rybie prsty, ktoré obsahujú, pod tou istou značkou a tak ďalej obsahujú, ja neviem, päťdesiatšesť percent mäsa a na západ od nás sa predávajú také isté, v takej istej škatuľke a tak ďalej a tak ďalej, kde je šesťdesiat percent. To už, ale to nie je dvojitá kvalita, to nie je dvojitá kvalita potravín, ale to je klamanie spotrebiteľa.“

Hana Džurná: „A to už sú možno aj predsudky zakorenené u spotrebiteľov, že Rakúsko je kvalitnejšie, Poľsko je zase lacnejšie, takže tie dôvody, samozrejme, sú rôzne. Ešte predtým, ako dostaneme k tým faktorom, ktoré vplývajú na cenotvorbu jednotlivých potravín, ešte možno tak v globále, krajiny ako Slovensko a Česko, tak tam tie ceny sú citlivejšie možno na výkyvy. Keď si to porovnáme napríklad s Európskou úniou, tak v októbri 2019 bola medziročná zmena na Slovensku okolo päť celých dve desatiny percenta, v Európskej únii boli len dve percentá. Čím to je?“

Martin Katriak: „Veľmi ľahká odpoveď, pani redaktorka, veľmi ľahká. Pozrite sa, ako na Slovensku rastie minimálna mzda, každý rok rastie minimálna.“

Hana Džurná: „Ale hovoríme aj o Česku.“

Martin Katriak: „Ale áno, každý rok rastie minimálna na Slovensku a rastie takým tempom, o ktorých sa na západ od nás ani, ani nesníva, ani nesníva. Neviem, či, vy ste iste to sledovali, prebehla v Čechách teraz, keď sa zvyšovala minimálna mzda, tak tam porovnávali Česi svoj problém so Slovákmi a tvrdili, že prečo, prečo v Česku nerastie minimálna mzda tak isto rýchlo, ako rastie na Slovensku, však? A jednoznačný vplyv, jednoznačný vplyv tejto, tejto pozície, proste asi takto to treba vidieť.“

Emil Macho: „Určite každý v tom obchodnom, v tom potravinovom reťazci alebo v obchodnom reťazci má, má kus, podiel toho, na tom, prečo tie potraviny na Slovensku rastú možno najrýchlejším tempom z tých krajín, ktoré ste porovnali. Určite za tým je aj tá legislatíva, ktorá sa minulý rok, a zo značnej miery aj tá legislatíva, ktorá sa minulý rok prijímali. Samozrejme, sú to niektoré aj objektívne komoditné príčiny. A treba, samozrejme, hľadať aj priestor u obchodníkov, kde nejakým spôsobom sa, tak isto podľa mňa priestor je, ale tak, ako som povedal, ja veľmi vítam, že ten konsenzus nejakým spôsobom existuje, ale je veľmi dôležité vnímať to v širších súvislostiach a možno necieliť, že iba toto je jediná príčina, prečo na Slovensku rastú ceny rýchlejšie ako v ostatných krajinách.“

Martin Katriak: „Ale ešte prepáč, pán predseda, mali by sme tuná spomenúť aj také, také slovo, ktoré moc ľudia nemajú radi, a to je konkurencia. Čiže my, keď povieme, že tuná platí konkurencia medzi nami, určite, ale aj u vás platí konkurencia. Konkurencia predsa tlačí, tlačí toho výrobcu, toho obchodníka, aby ponúkal za primeranú cenu, pretože keď členovia Zväzu obchodu budú ponúkať, ja neviem, kilo mäsa za dve eurá a tuto priatelia z SAMA budú za euro päťdesiat, tak proste stráca sa tá konkurenčná výhoda. My sa držíme, my, neviem, ako to vy hodnotíte, pán predseda, ale my držíme konkurenčné ceny tak, aby, aby spotrebiteľ bol spokojný, a týmto pádom nejaké bezbrehé zvyšovanie cien, to neprichádza do úvahy, neprichádza do úvahy.“

Hana Džurná: „Ešte vám do toho.“

Martin Krajčovič: „Tu chcem povedať, tu chcem povedať naozaj, že to, podporujem to, čo pán Katriak povedal, lebo fakt je ten, že to silné konkurenčné prostredie, ktoré je na Slovensku, je možno ešte silnejšie ako v niektorých iných krajín, lebo je to naozaj, Slovensko je malá krajina, malý trh, ale tých hráčov na trhu je veľmi veľa. Konkurencia tlačí ceny nadol, to je proste základná ekonomická poučka, o ktorej sa asi sporiť nemusíme, ale fakt je ten, že spotrebiteľ aj od nás očakáva, ako od obchodníkov, že budeme ponúkať dostatočnú kvalitu za rozumné ceny. Samozrejme, ak by niekto, keďže proste to konkurenčné prostredie je, že my sa ani nemôžeme baviť, samozrejme, o tom, jednotlivé reťazce medzi sebou, ako, tak zvýšme túto cenu a spoločne, aby to, aby na to nikto nedoplatil, to je proste zakázané a to naozaj stojím za tým, že to nikto nerobí. Čiže to konkurenčné prostredie, proste ten, kto by umelo navyšoval cenu, išiel by sám proti sebe, ten zákazník to odhalí veľmi rýchlo, lebo správne ste povedali, že na Slovensku a v Čechách je zákazník veľmi senzitívny na cenu, dokonca Česi sú rekordéri, kde až päťdesiatšesť percent predaných potravín ide cez akciu, na Slovensku je to štyridsaťosem percent, sme, myslím, že na treťom mieste v rámci Európskej únie. Čiže naozaj, ten tlak zákazníka na cenu a senzitivita na cenu je obrovská a ten, kto by v tom priestore vybočil a umelo by zvyšoval ceny, tak by prehral veľmi rýchlo. A to je aj fakt, že za tých dvadsať alebo tridsať rokov, proste ktoré, alebo dvadsaťpäť rokov, keby vstúpili aj iní hráči na slovenský trh ako domáci, už aj veľa týchto hráčov odišlo, pretože nevedeli na tom trhu so silným konkurenčným prostredím a s takou senzitivitou na cenu pôsobiť.“

Hana Džurná: „Aké potraviny sú možno najcitlivejšie na zmenu alebo rast cien? Spomeniem napríklad Národnú banku Slovenska, ešte v októbrovom komentári povedala, že ceny potravín vrátane alkoholu a tabaku pokračovali v raste nad štyri percentá. V aktuálnom vývoji sa premieta domáci rast nákladov práce a externé faktory pôsobiace na vývoj cien mäsa a rast cien mäsa je ovplyvnený nerovnováhou medzi ponukou a dopytom na trhu s bravčovým mäsom, ale pôsobia aj na pekárenské výrobky. Aká je teraz možno situácia?“

Emil Macho: „Ja možno na toto by som zareagoval. Myslíme si, že najviac flexibilnejšie, čo sa týka ceny, sú hlavne čerstvé tovary, to znamená ovocie, zelenina a napríklad to bravčové mäso, že tam pôsobia tie externé faktory, ktoré ani my ovplyvniť nevieme. U bravčového mäsa je to fenomén, celosvetový fenomén, a to je africký, africký mor ošípaných. Tak, ako konštatujú aj tieto relevantné inštitúcie, hlavným zdrojom toho rastu cien je tá prijímaná legislatíva, ktorá, ktorá určite prijímaná bola. Takým, takým tým, by som povedal, najviac viditeľným prípadom je práve ten pekárenský priemysel, kde až osemdesiatjeden percent všetkého pracovného času sa odohráva v tých príplatkových tarifách, hej, to znamená práca v noci, práca nadčas, práca cez sviatky, kde je súvis aj s tou minimálnou mzdou, od čoho sa vyrátavajú tie príplatky. A hlavne u toho pekárenského priemyslu treba povedať, že my už sme sa prehupli cez tú pomyselnú polovicu, to znamená tie tovarové vstupy, ktoré nám vstupujú, či už je to múka, droždie alebo všetky tieto náležitosti, tvoria už menšiu polovicu z tých nákladov na konečný výrobok. A gro tých, gro tých nákladov na to nám tvoria energiu, ktorá sa tvorí na svetových trhoch, a gro tých nákladov tvoria aj tie mzdové náklady, ktoré nejakým spôsobom, nejakým spôsobom nám zvyšujú tie náklady. A treba povedať aj to, že potravinárstvo a celý poľnohospodársky systém v rámci otvoreného európskeho trhu je krivený tými agrodotáciami a podpornými systémami jednotlivých členských krajín a jednoducho to konkurenčné prostredie, v ktorom pôsobíme, nie je rovné. To znamená, nemá slovenský potravinár rovnaké podmienky ako ten potravinár napríklad v Rakúsku, v Poľsku alebo v Maďarsku. Máme tu voľný pohyb tovaru, čiže také pečivo v Rakúsku alebo v Maďarsku, v Poľsku sa dá vyrobiť lacnejšie a tým pádom sa dá doviezť na Slovensko. Takže je to taký, taký mix a treba robiť maximum preto, aby, aby ten slovenský spotrebiteľ si čím, čím ďalej, tým viacej pýtal to slovenské. A niektoré veci sú aj tak, tak, by som povedal, v tých postkomunistických krajinách trošku také prirodzené a trošku viacej skrivené. Čiže myslíme, že ten trend už sme nastúpili a pomaly tí spotrebitelia si to slovenské pýtať budú.“

Hana Džurná: „A pozrime si aj čísla, aby sme nehovorili abstraktne, tabuľku, ako sa vyvíjali ceny komodít v rokoch 2018 a 2019. O chvíľu to uvidíme, že zatiaľ čo v priebehu roka 2018 boli ceny komodít stabilné, v lete 2019 stúpli ceny zhruba o desať percent. Hlavný nárast bol najmä pri rastlinných komoditách, kde dosiahol viac ako dvadsať percent, oproti septembru 2018 boli ovocie a zelenina drahšie o šesť percent, olejniny o päť percent a zemiaky až o tridsaťsedem percent. Čo môžeme teraz očakávať?“

Emil Macho: „Každý rok je, samozrejme, iný. Poľnohospodárstvo, potravinárstvo je, je, respektíve poľnohospodárstvo je pod otvoreným nebom. Keď tam vidíme obilniny, jeden rok môžeme cítiť výkyvy v mínuse, niekedy v pluse. Ja si myslím, čo môžeme očakávať v budúcom, budúcom roku, nevieme predpokladať.“

Martin Katriak: „V tomto.“

Emil Macho: „Respektíve v tomto roku, nevieme predpokladať z toho titulu, že jednoducho nevieme, ako sa nám bude vyvíjať počasie, ako aj tie obilnice sveta, ako budú reagovať na tie výkyvy počasia, na klimatické zmeny, ako bude vývoj v tretích krajinách, lebo tie sú veľmi, ale veľmi dôležité kvôli tomu, že Ruská federácia a Ukrajina berú tie prirodzené trhy, ktoré Európa mala. Chystá sa tu takzvaná tá dohoda Mercosur, to je dohoda Brazílie a ostatných krajín Južnej Ameriky s Európou, to znamená, budeme pod tlakom zase dovozu lacnejších potravín. Čiže tie očakávania, očakávania je veľmi ťažko predpokladať.“

Martin Katriak: „Je, prikláňam sa k tomu, čo povedal pán predseda. My sme začali hovoriť o vplyve, vplyve minimálnej mzdy, nedopovedali sme to, že sa nám vyhrážajú, že stúpnu ceny energií a pohonných hmôt, a to.“

Hana Džurná: „To si aj ideme teraz úplne konkrétne povedať.“

Martin Katriak: „Jáj, áno, áno, ale toto všetko má vplyv, áno, áno.“

Hana Džurná: „Hovorili sme teda o minimálnej mzde, od januára stúpla z päťstodvadsať na päťstoosemdesiat eur, samozrejme, to, určite ovplyvní to cenotvorbu, ale aj príplatky. Môžeme si pozrieť ďalšiu tabuľku, aby sme videli presne, koľko je príplatok za noc, sobotu, nedeľu a tak ďalej. Čiže tu vidíme trinásť centov až tridsaťštyri centov. Ako sa to, alebo do akej miery sa to môže odzrkadliť naozaj na tom konečnom tovare, ktorý si ja ako spotrebiteľ pôjdem kúpiť?“

Martin Krajčovič: „No, ja to poviem možno, pán predseda Macho začal ten príklad s pekármi, kde až osemdesiat jedna percent nákladov tvoria tieto mzdy, príplatky a vlastne osobné náklady, a sú, či vlastne osemdesiat jedna percent čas.“

Emil Macho: „Pracovného času.“

Martin Krajčovič: „Pracovného času je pod týmito príplatkami. A toto je vec, napríklad Zväz pekárov, som čítal tlačovú správu, že vyzvali na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, lebo na jednej strane sú tlačení dávať, respektíve investovať veľké peniaze do ľudí, čo je fajn, lebo veď samozrejme, že všetci chceme mať spokojných zamestnancov, čiže nech zarobia čo najviac, ale na druhej strane štát berie, respektíve nás zaťažuje všetkých príliš vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Niekedy sa štátu platil desiatok a ľudia boli nešťastní, dneska kľudne dávame cez päťdesiat percent a štát nás zaťažuje ešte ďalšou a ďalšou reguláciou. Čiže tuto si musíme naozaj aj premýšľať, nielen ako pomôcť zamestnancom, ale aj ako uľaviť zamestnávateľov, špeciálne, ak sú zaťažení týmito príplatkami viac ako ostatní, lebo samozrejme, že, ako správne povedal aj pán predseda Macho, oni sú tiež pod silným konkurenčným tlakom z okolitých krajín, ktoré sú veľmi blízko nás, samozrejme, a takto sa veľmi znižuje ich konkurencieschopné prostredie. A naozaj, potravinári v tomto sú pod naozaj veľkým tlakom, lebo to daňovo-odvodové zaťaženie, plus ďalšia legislatíva, ktorá, keďže je to odvetvie, kde pracuje proste tá nízko, nižšia kvalifikovaná pracovná sila, čiže pracujú za menšie mzdy, tak takéto príplatky spôsobujú obrovské zvyšovanie nákladov, ktoré potom ďalej pôsobia na tie ceny.“

Hana Džurná: „Pán Katriak?“

Martin Katriak: „Ešte k tomu chcem poznamenať to, že zisťujeme, že terajšia úprava minimálnej mzdy z tých päťstodvadsať na päťstoosemdesiat nerobí problém len v samotnom tom zvýšení, čo by sme snáď nieže preglgli, ale by sme sa na to troška priaznivejšie pozerali, podčiarkujem troška, ale teraz vymyslel, vymysleli predkladatelia tohto návrhu aj prepojenie základného inštitútu minimálnej mzdy s ďalšími, s ďalšími, s ďalšími prídavkami, alebo ako by som to správne poznamenal, a to nám robí problémy, to nám robí, teda nielen nám, ale aj chlapcom z výroby to robí problémy. A dostávame sa tam do problematiky, ktorú, keď sa spýtate, že či pôjdu ceny, či budú ceny upravené, tak ja vám poviem, že áno, ja si myslím, že áno, pretože v tej, v tom cenovom reťazci, ktorý je od roľníka, cez mlynára, pekára a obchodníka, náklady u každého stúpajú, niekde menej, niekde viac, ale, ale stúpajú. A my sa snažíme, my sa snažíme dodržať našu cenu, našu maržu, my sa snažíme dodržať a zatiaľ nám to vychádza, ale niekde už budeme musieť si povedať, že proste nebudeme chcieť zatvoriť obchody, nebudeme chcieť zbankrotovať, pretože proste nevydržíme ten tlak, ktorý tuná je taký silný, a nutne, nutne budeme musieť, ale nie my, počnúc, počnúc našich kolegov z výroby, až cez nás, budeme musieť siahnuť na úpravu cien.“

Hana Džurná: „Ako sa to zasa.“

Emil Macho: „Ja len možno na doplnenie, ak dovolíte, u nás nie je problém výška minimálnej mzdy. Skutočne neviem, či by sa v poľnohospodárstve vôbec, aj, aj ľudia, ktorí pracujú pri hovädzom dobytku, alebo pri ošípaných, alebo v pekárňach, či by sa vôbec našiel človek, a dovolím si povedať, fakt by sme ich možno zrátali minimum, že zarábajú minimálnu mzdu v hrubom, to znamená tých päťstoosemdesiat eur, problém sú tie príplatky, ktoré sú naviazané na tú minimálnu mzdu. Ja som presvedčený o tom, že nájdeme konštruktívnu debatu či už s terajšou vládou, ale aj s budúcou vládou o tom, aby sme odviazali tento inštitút príplatkov od tej minimálnej mzdy. A my, my v rámci poľnohospodárskej a potravinárskej samosprávy, bez ohľadu na, na to, ktorá je to, je to jedna z tých najväčších úloh, ktorá nás čaká v tomto roku, to znamená viesť konštruktívnu diskusiu so všetkými zainteresovanými, ako urobiť to potravinárstvo konkurencieschopné z dôvodu toho, že tu existuje obrovský spoločenský dopyt po tom, že ľudia chcú oveľa viacej zdravších slovenských potravín, ktoré majú aj obrovský dopad na klimatickú zmenu ako takú, nemusíme ich prevážať cez celý svet, cez celú Európu, aby my sme boli konkurencieschopní v rámci otvoreného európskeho trhu.“

Hana Džurná: „Samozrejme, nielen minimálna mzda a tieto príplatky majú teda vplyv na cenotvorbu, ale napríklad príkladom z uplynulého roka sú rekreačné poukazy, tie skokovo zvýšili náklady zamestnanca až o dvadsaťtri eur mesačne. Jedným z príkladov na rok 2020 môže byť zavedenie aj päťtýždňovej dovolenky pre mladých rodičov. A tiež analýzy hovoria, že, teda to sa týka tých, ktorí sú mladší ako tridsaťtri rokov, a podľa výpočtov portálu cenazamestnanca.sk vzrastie náklad na mladého zamestnanca so mzdou sedemstopäťdesiat eur o dve percentá, o vyše dve percentá.“

Martin Katriak: „Len treba.“

Emil Macho: „Veľmi, veľmi dôležité konštatovanie, veľmi.“

Martin Katriak: „Áno, len treba, pán predseda, treba vidieť, že iný dopad je týchto inštitúcií, o ktorých ste hovorili, dajme tomu v školách a iný dopad je u tých, ktorí nie sú príspevkoví, ale ktorí sú samozárobcovia, teda musia na seba zarobiť, však? Ja nechcem vôbec podceniť školstvo, ale oni dostávajú, oni dostávajú dotácie na svoju činnosť, a viem, že sú malé tie dotácie, ale dostávajú, ale my nedostávame dotáciu od nikoho. Na rozdiel od poľnohospodárov, obchodníci, my proste to, čo si nezarobíme, tak to proste nemáme, nemôžeme si dovoliť. A na rozdiel od, od priateľ, ja to rád počúvam, že naši kolegovia v prvovýrobe a spracovateľskom priemysle majú všetci vyššie mzdy, ako je minimálna mzda, v obchode to tak nie je. sú kategórie zamestnancov v obchode, kde budeme musieť, kde doplácame a budeme musieť doplácať, viete? A neviem, či, či to, a divákovi to treba povedať, obchodníci združení v Zväze obchodu za rok 2019 zvýšili svoj maloobchodný obrat zhruba o stoštyri – stopäť index, ale mzdy nám pôjdu o desať percent vyššie, viete? Čiže túto rovnováhu my strácame legislatívou, ako povedal Emil Macho, strácame to.“

Martin Krajčovič: „A je to hlavne dvojité doplácanie, lebo viete, tým, že, a to som rád, že nachádzame aj vzácnu zhodu, a predpokladám, že v celom podnikateľskom sektore, nielen v agropotravinárstve a obchode, o zrušení toho prepojenia medzi minimálnou mzdou a príplatkami, pretože prvého mája sme boli svedkami možno najvyššieho zvyšovania týchto príplatkov vôbec v histórii a od prvého januára sme zase skokovo narástli v minimálnej mzde, ale tým, že to je previazané, tak spred pol roka tie historickí najväčšie zvýšenie príplatkov, opäť sa zdvihli. Ale my nespochybňujeme, že zamestnanci si zaslúžia viac, ale sú sektory, v ktorých to, ktorých to zasiahne násobne.“

Martin Katriak: „Viac.“

Martin Krajčovič: „Násobne viac ako v iných sektoroch, ale daňovo-odvodové zaťaženie je rovnaké. Proste ten štát sa nepozerá, že tohto som zaťažil viac, tak mu uľavím niekde inde, pretože má zvýšené náklady. A toto je, toto je aj pri cenotvorbe a znížení DPH, bombastických tlačoviek, ako, aké budú ceny od prvého januára, kde sa kreslilo, že, boli vymenované komodity a ukázané a že mínus desať percent na pultoch, čo ani matematicky ináč nesedí v prepočte, ale proste ten populizmus tomu nepomáha, pretože štát sa musí pozerať na komplexné zaťaženie toho sektora od prvovýrobcu, cez spracovateľa, až po obchodníka aj pri cenotvorbe. A k tomu, samozrejme, ako ste aj veľmi správne povedali, tak samozrejme, sú tu aj ďalšie príplatky, ktoré zamestnávateľ má, ako sú rekreačné poukazy, alebo napríklad, o čom sa menej hovorí, samozrejme, aj teraz tie skokové nárasty miestnych daní. Samozrejme, že to bude mať dopad aj na obchodníkov, veď v tých mestách podnikáme, máme obchody, máme prevádzky, rovnako predpokladám, že aj výrobcovia, sa ich to niekde dotkne. To sú ďalšie peniaze, ktoré proste budú musieť, proste bude to odliv z toho agropotravinárskeho sektora štátu alebo samosprávam a to všetko má, samozrejme, negatívny dopad.“

Emil Macho: „Treba, je to veľmi senzitívny sektor práve na, a dovolím si povedať, najsenzitívnejší sektor v rámci národného hospodárstva na takéto zmeny, tým, že jednoducho štyridsať percent celkového rozpočtu Európskej únie ide do poľnohospodárstva, do potravinárstva a ten sektor je veľmi skrivený. Treba aj v tomto, v komplexe rozlišovať veci, treba rozlišovať skutočne domáce obchodné reťazce, ktorý, ktoré podľa nášho názoru plnia aj celospoločenskú funkciu, lebo neviem si predstaviť, že niektorý zo zahraničných obchodných reťazcov by v nejakej Hornej Marikovej alebo niekde v dedine prevádzkoval predajňu s takou nízkou efektivitou, to treba rozlišovať. A samozrejme, aj každý, každý z nás vrátane obchodných reťazcov, treba hľadať nejakým spôsobom tie rezervy, aby sme zabezpečili to, aby tie potraviny na Slovensku boli zdravé, konkurencieschopné a koniec koncov aj lacné, lebo stále na to ten spotrebiteľ počúva.“

Hana Džurná: „Pán Katriak, ešte aby sme to uzatvorili, vy ste spomínali aj tie ceny energií.“

Martin Katriak: „Áno, no tak.“

Hana Džurná: „Tak si aj povedzme konkrétne, od tohto roka, 2020, nárast koncových cien pre malé podniky, je nárast o vyše sedem percent, ceny zemného plynu pre domácnosti a tiež malé podniky o takmer štyri percentá.“

Martin Katriak: „No a teraz nech náš spotrebiteľ vie, že ceny, ktoré idú na pult, na pult, tak to neurobil obchodník, tie ceny, on, on ich len vyrátal a dal si tam primeranú maržu, aby zabezpečil svojich zamestnancov, svoj rozvoj, však, ale je to vplyv, je to vplyv na tú cenu, či chceme alebo nechceme. Zvyšuje nám to náklady, u nich, u nás, u nich, však? Čiže som rád napríklad, že ste nás pozvali do tejto relácie, a verím, že, že vaši alebo naši diváci si uvedomia, že problematika cien na pultoch nie je len vecou obchodníkov, je to vecou mnohých vplyvov, a že teda spotrebiteľ bude vidieť do tejto problematiky viacej.“

Hana Džurná: „Inštitút INESS poukázal aj na takú zaujímavú vec pri cenotvorbe. Zobral si napríklad rožok, čo je teda klasická potravina v každej slovanskej, slovenskej domácnosti. V súčasnosti je tá cena osem desatín centa a cena bez DPH.“

Martin Katriak: „Osem centov.“

Hana Džurná: „Osem centov, pardon, cena bez DPH by bolo nejakých šesťdesiatsedem centov, čo teda.“

Martin Katriak: „Šesť celé sedem.“

Hana Džurná: „Áno, áno. A jednoducho chcú poukázať na to, že tam nemôžu byť tie desatiny, že musí sa to nejakým spôsobom zaokrúhľovať, a tá reálna výsledná cena by už nebola teda znížená o desať percent, ale by to bolo o nejakých až vyše dvanásť percent. Čiže nedá sa úplne jednoducho aplikovať tá desaťpercentná sadzba, ak by sme naozaj išli, že mínus desať percent.“

Emil Macho: „Ja, tento, tento, tento prípad, príklad s rohlíkom presne poznáme, a samozrejme, máte pravdu, nedá sa to na desatinné miesta alebo na tisíciny pomaly nejakým spôsobom zaokrúhľovať, ale mám možno takú správu, že, že dva – tri obchodné zahraničné reťazce zareagovali napríklad na tú cenu rožka, že jednoducho bez ohľadu na to, či tá DPH sa znížila o desať percent, alebo o pätnásť, alebo z akej, z akej sumy, tak jednoducho znížili tú cenu rožku možno aj nad rámec tohto. A aj, aj toto opatrenie pozitívne vnímame v tom, že jednoducho vytvoril sa tlak, a máme informáciu, že aj našim pekárom niektorým bola dodržaná cena a jednoducho ten obchod stiahol z tej svojej marže a jednoducho obišiel toto, lebo keby to má prerátavať, tak jednoducho ten zákazník sa v tom nevyzná, respektíve nevieme presne, presne určiť, presne určiť tú cenu. Čiže aj takéto opatrenia prispievajú pri tom konkurenčnom prostredí, že jednoducho ten obchodný reťazec, respektíve ten obchodník chce, aby ten spotrebiteľ videl, že tá nižšia DPH na takú základnú vec, ako rohlík, je, jednoducho znížilo sa, ale to hlavné, čo prinesie to zníženie desaťpercentnej DPH, že na základe všetkých, tlaku tých, tých externých vecí, ako sú mzdy, energie, tak tá znížená DPH prispeje k tomu, že ceny u tých komodít, kde sa tá DPH, neporastú, ale sa minimálne zastabilizujú. A to je to ušetrenie toho zákazníka, respektíve toho spotrebiteľa, že nezaplatí viacej, lebo prirodzene by zaplatil viacej a po tom znížení DPH platiť viacej nebude, lebo jednoducho prispeje to aspoň k zastabilizovaniu tých, tých cien u tých komodít, ktorých sa týka to zníženie DPH.“

Martin Krajčovič: „To, myslím, že ináč bol aj záver tej analýzy INESS, ak som ju správne čítal, že de facto ten pozitívny vplyv zníženia DPH na vybrané komodity bude práve taký, že síce nepríde k zníženiu práve pre tie externé faktory, ale nepríde k takému zvyšovaniu, akému by prišlo, keby sa DPH neznížila. Čiže, a to je naozaj aj pri tom rožku, keď ste hovorili, tak vlastne z osem centov na sedem zníženie je dvanásť a pol percenta, ale aj nesprávne sa hovorilo, že keď znížime DPH z dvadsať na desať percent, tak to má vplyv na cenu osem celá tri percenta, lebo DPH sa dopočítava. Čiže ten, kto tvrdil, že tie ceny by mali klesnúť o desať percent, tak troška zavádzal tých divákov. A to, hovorím, to, ten populizmus niekedy neprispieva k tomu, k tej správnej informovanosti zákazníka. Tak, ako aj pán prezident Katriak hovoril, že potom máme naozaj niekedy problém vysvetľovať zákazníkom, že nie obchodník si vymýšľa tie ceny, ale proste je to množstvo, množstvo faktorov, ktoré sme dnes povedali, ktoré majú vplyv už od toho poľnohospodára, cez potravinára, až po obchodníka, a tie faktory vplývajú na tú konečnú cenu, za ktorú si ten spotrebiteľ, zákazník kúpi tú svoju obľúbenú potravinu, ktorú potrebuje.“

Martin Katriak: „Či už to bude tak alebo onak, treba, aby spotrebiteľ vedel, že z tej ceny, ktorá bude na pulte u tých vybraných druhov výrobkov, je mínus osem celé tri percenta, to by si mal ten spotrebiteľ. Inak my sme pri tej prvej, Zväz obchodu a jeho členovia, pri tej prvej úprave DPH, čo bola tak päť rokov dozadu, alebo.“

Emil Macho: „2016.“

Martin Katriak: „Dvetisíc, pardon, štyri roky dozadu, tak my sme vyrátali, že priemerná rodina, ktorá chodí nakupovať do našich obchodov, by mala pri tom, pri tom svojom klasickom nákupe ušetriť pri zníženej DPH zhruba päť až päť a pol eura za mesiac. Preto hovorím, že nenasporí si na auto, ale, ale tých päť, viete, paradoxne, o tomto sa nehovorí, že, že to bude tých päť eur, ale hovoríme o rožku, kde bojujeme, s istými, s istými politikmi bojujeme o to, že či je správne znížiť alebo neznížiť o jedno, jeden cent pri tej matematike, ktorá tuná je, lebo cent už nevieme rozdeliť na, na menšie pri existujúcej menovej sústave, však? Čiže, a ešte podčiarknem, keď už sme sa dostali k tomu nešťastnému rohlíku, podčiarknem to, že rohlík je vplyvná položka a každý sa snaží, každý z obchodníkov sa snaží, aby ju ponúkal za čím nižšiu cenu.“

Emil Macho: „Ja mám jednoduchú radu pre každého spotrebiteľa, a čím, čím ďalej, tým viacej tí ľudia sa podľa môjho názoru začínajú tým riadiť. Koľkokrát idem do obchodu, tak možno nepozerám na tú cenu a nekupujem možno toľko, toľko toho veľa, ale skôr presedlám na, na tú kvalitu a jednoducho pozriem sa na to, aj čo kupujem, nie koľko, ale čo kupujem, lebo jednoducho tá spoločnosť tými obrovskými reklamnými kampaňami je tak masírovaná, že jednoducho koľkokrát tí ľudia idú a možno, možno nakupujú aj to, čo nepotrebujú. A jednoducho možno sa treba viacej zamerať na tú kvalitu, na ten pôvod tých potravín a nejakým spôsobom rozlišovať radšej to, čo, čo kupujem, a nie to, koľko toho kupujem, lebo určite si treba povedať, že ľudia kupujú aj to, čo nepotrebujú.“

Martin Katriak: „Nevidel som reklamu na rohlík, ale videl som reklamu na rohlík s párkom, tak.“

Emil Macho: „Je to možné.“

Hana Džurná: „Už vyšší level.“

Martin Katriak: „No, to je vyšší level.“

Emil Macho: „To je možné, je to možné.“

Hana Džurná: „Tak týmto odporúčaním to môžeme aj uzatvoriť. Páni, veľmi pekne vám ďakujem za váš čas a pekný večer ešte želám.“

Emil Macho: „Ďakujeme za pozvanie, pekný večer.“

Martin Krajčovič: „Ďakujeme, pekný večer, pekný večer všetkým.“

Martin Katriak: „Ďakujeme, pekný večer.“

[Späť na obsah]

5. Svetové ceny potravín stúpli, môže za to drahšia pšenica aj palmový olej

[13.01.2020; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 17:14; redakcia]

„Index tak stúpal už tretí mesiac po sebe a zaznamenal najvyššiu úroveň od decembra 2014. Medziročne index vzrástol o 1,8 %, ale jeho hodnota je až 25 % pod úrovňou maxima z roku 2011 (230 bodov),“ informoval o tom na webovej stránke SPPK Matej Korpáš z tlačového odboru komory.

Vzrástli ceny obilnín i olejov

Index cien obilnín FAO zaznamenal v decembri v priemere 164,3 bodu, čo predstavuje nárast oproti novembru o 2,2 bodu (1,4 %). „Na decembrovom náraste malo veľký podiel navýšenie ceny pšenice, ktoré spôsobilo zvýšenie dopytu z Číny. Na trhoch s hrubým zrnom sa väčšina cenových ponúk vo všeobecnosti pohybovala na rovnakých úrovniach ako v predchádzajúcom mesiaci. Ceny ryže sa takmer nezmenili,“ priblížil Korpáš. Index cien obilnín FAO dosiahol v celom roku 2019 v priemere 164,4 bodu, čo je nepatrný medziročný pokles (o 0,9 bodu).

Index cien rastlinných olejov FAO zaznamenal v decembri minulého roka 25 mesačné maximum s priemerom 164,7 bodu. Oproti predchádzajúcemu mesiacu stúpla hodnota indexu o 14,1 bodu (9,4 %).

„Najnovší nárast bol spôsobený predovšetkým zvyšovaním cien palmového oleja. Zvyšovali sa aj hodnoty sójového, slnečnicového a repkového oleja. Medzinárodné ceny palmového oleja rástli už piaty mesiac po sebe,“ pokračoval Korpáš. Napriek výraznému nárastu cien oproti novembru si držal index rastlinných olejov FAO počas roka hodnotu v priemere 135,2 bodu. Ide o zníženie priemernej hodnoty z roku 2018 o 8,9 bodu. V roku 2019 sme zároveň zaznamenali najnižší priemer od roku 2006.

Syr stúpol o osem percent

Index cien mlieka a mliečnych výrobkov FAO stúpol v decembri o 6,3 bodu a dosiahol priemer 198,9 bodu. Po troch mesiacoch poklesu sa cenové ponuky syrov zvýšili o takmer 8 %.

„Ceny boli podporené silným globálnym dopytom po dovoze pri prísnejších vývozných možnostiach z Európskej únie a Oceánie. Ceny odstredeného sušeného mlieka (SMP) sa v decembri zvýšili. Slabý globálny dopyt mal naopak za následok zníženie hodnôt masla a sušeného mlieka (WMP),“ vysvetlil Korpáš. Za celý rok 2019 dosiahol index cien mlieka a mliečnych výrobkov v priemere takmer 199 bodov, čo predstavuje medziročný nárast o 5,8 bodu (3,0 %). Ceny SMP zaznamenali najvyšší medziročný nárast, nasledovali syry a WMP. Hodnoty masla boli v roku 2019 priemere nižšie.

Rástli najmä bravčovina a baranina

„V decembri rástli najmä ceny bravčového mäsa pre slabú ponuku na globálnom trhu. Ceny ovčieho mäsa rástli už deviaty mesiac po sebe, a to v dôsledku silného dopytu po dovoze pri obmedzených vývozných dodávkach z Oceánie. Mierne navýšenie cien sme zaznamenali aj pri hydinovom mäse. Z dôvodu zníženia dopytu v Číne (hlavný zdroj dopytu po dobu niekoľkých mesiacov) sa naopak znížili ceny hovädzieho mäsa,“ dodal Korpáš.

Celkovo bol v roku 2019 index cien mäsa FAO na úrovni v priemere 175,8 bodu, čo predstavuje nárast oproti roku 2018 o 9,5 bodu (5,7 %). Najväčší medziročný nárast zaznamenala SPPK pri bravčovom mäse, nasledovalo hovädzie a hydinové mäso. Hodnota ovčieho mäsa bola pod úrovňou priemeru z roku 2018.

Index cien potravín FAO (Food Price Index – FAO je skratka pre Food and Agriculture Organization, v preklade Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) je mierkou mesačných zmien medzinárodných cien základných potravinárskych komodít. Počet bodov 100 predstavuje priemerná cena komodít z rokov 2002 – 2004.

[Späť na obsah]

6. Svetové ceny potravín ku koncu minulého roka stúpli o takmer dve percentá

[13.01.2020; hlavnespravy.sk; Ekonomika; 00:00; SITA/HSP]

Bratislava 13. januára 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-František Iván)

Svetové ceny potravín ku koncu vlaňajška vzrástli o takmer dve percentá. Index cien potravín FAO dosiahol v decembri 2019 v priemere 181,7 bodu. Oproti predchádzajúcemu mesiacu tak Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) eviduje nárast hodnoty o 4,4 bodu (2,5 %). „Index tak stúpal už tretí mesiac po sebe a zaznamenal najvyššiu úroveň od decembra 2014. Medziročne index vzrástol o 1,8 %, ale jeho hodnota je až 25 % pod úrovňou maxima z roku 2011 (230 bodov),“ informoval o tom na webovej stránke SPPK Matej Korpáš z tlačového odboru komory

Ilustračné foto

Index cien rastlinných olejov FAO zaznamenal v decembri minulého roka 25 mesačné maximum s priemerom 164,7 bodu. Oproti predchádzajúcemu mesiacu stúpla hodnota indexu o 14,1 bodu (9,4 %). „Najnovší nárast bol spôsobený predovšetkým zvyšovaním cien palmového oleja. Zvyšovali sa aj hodnoty sójového, slnečnicového a repkového oleja. Medzinárodné ceny palmového oleja rástli už piaty mesiac po sebe,“ pokračoval Korpáš. Napriek výraznému nárastu cien oproti novembru si držal index rastlinných olejov FAO počas roka hodnotu v priemere 135,2 bodu. Ide o zníženie priemernej hodnoty z roku 2018 o 8,9 bodu. V roku 2019 sme zároveň zaznamenali najnižší priemer od roku 2006.

Index cien mlieka a mliečnych výrobkov FAO stúpol v decembri o 6,3 bodu a dosiahol priemer 198,9 bodu. Po troch mesiacoch poklesu sa cenové ponuky syrov zvýšili o takmer 8 %. „Ceny boli podporené silným globálnym dopytom po dovoze pri prísnejších vývozných možnostiach z Európskej únie a Oceánie. Ceny odstredeného sušeného mlieka (SMP) sa v decembri zvýšili. Slabý globálny dopyt mal naopak za následok zníženie hodnôt masla a sušeného mlieka (WMP),“ vysvetlil Korpáš. Za celý rok 2019 dosiahol index cien mlieka a mliečnych výrobkov v priemere takmer 199 bodov, čo predstavuje medziročný nárast o 5,8 bodu (3,0 %). Ceny SMP zaznamenali najvyšší medziročný nárast, nasledovali syry a WMP. Hodnoty masla boli v roku 2019 priemere nižšie.

Index cien mäsa FAO zaznamenal v decembri v priemere 191,6 bodu a oproti novembru ostal takmer nezmenený. Na tejto úrovni je index o 29 bodov (18 %) nad úrovňou z rovnakého obdobia predchádzajúceho roka. Aktuálna hodnota je však 20 bodov pod úrovňou maxima z augusta 2014. „V decembri rástli najmä ceny bravčového mäsa pre slabú ponuku na globálnom trhu. Ceny ovčieho mäsa rástli už deviaty mesiac po sebe, a to v dôsledku silného dopytu po dovoze pri obmedzených vývozných dodávkach z Oceánie. Mierne navýšenie cien sme zaznamenali aj pri hydinovom mäse. Z dôvodu zníženia dopytu v Číne (hlavný zdroj dopytu po dobu niekoľkých mesiacov) sa naopak znížili ceny hovädzieho mäsa,“ dodal Korpáš. Celkovo bol v roku 2019 index cien mäsa FAO na úrovni v priemere 175,8 bodu, čo predstavuje nárast oproti roku 2018 o 9,5 bodu (5,7 %). Najväčší medziročný nárast zaznamenala SPPK pri bravčovom mäse, nasledovalo hovädzie a hydinové mäso. Hodnota ovčieho mäsa bola pod úrovňou priemeru z roku 2018.

[Späť na obsah]

7. ENVIRO SÚŤAŽE, AKCIE A PROJEKTY PRE DETI A MLÁDEŽ

[20.12.2019; Odpady; s. 40,41,42,43; redakcia]

LITERÁRNA SÚŤAŽ ŠUMENIE CHCE PODPORIŤ TVORBU ŽIAKOV ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

Žiaci základných škôl a osemročných gymnázií v Košickom a Prešovskom samosprávnom kraji sa môžu zapojiť do 11. ročníka literárnej súťaže Šumenie. Mladí autori môžu posielať svoje príspevky v oblasti poézie a prózy. Vyhlásené témy „Som drevo“ a „Uleteli mi včely“ sa venujú aktívnemu tráveniu voľného času a ekologickému problému.

„Cieľom vyhlásených tém je upriamiť pozornosť mladých tvorcov na dve dôležité celospoločenské súčasné témy, ktorými sú zdravý životný štýl a ekológia. Témy je pritom možné vysvetliť si v užších aj širších súvislostiach, uchopiť ich humorne či s výrazným hlasom uvedomujúcim si potrebu zmeny. Na základe predchádzajúcich ročníkov nepochybujeme o tom, že sa jej súťažiaci chopia originálne a tvorivo,“ uviedla Alena Štrompová, predsedníčka občianskeho združenia Úlet, ktoré súťaž organizuje.

Porotcom aktuálneho ročníka v kategórii poézia bude básnik Valentín Šefčík. V kategórii próza to budú hudobník, spevák a autor kníh pre detského čitateľa Zbyňo Džadoň a Barbora Vanická, autorka fantasy románu pre mládež Dvere v kúte sveta.

Uzávierka pre príspevky je 22. decembra. Bližšie informácie o súťaži sú na webstránke www.ulet.sk/sumenie.

CELOSLOVENSKÁ SÚŤAŽ PRE VODU POZNÁ SVOJICH VÍŤAZOV

Celoslovenská súťaž Pre vodu pozná svojich víťazov. Vo finále, ktoré sa uskutočnilo 13. novembra v Bratislave, súperilo šesť návrhov mladých odborníkov a školských tímov. Návrhy sa týkali najmä reálnych problémov zadržania alebo využitia zrážkovej vody ako jedného z opatrení predchádzania suchu či povodniam.

– Prvé miesto v otvorenej kategórii získalo architektonické riešenie nábrežia Malej Nitry s historickým vodným mlynom od Miroslava Čibika.

– Druhé miesto obsadila revitalizácia studničky v Revúcej od Michala Tomlaina.

– Tretie miesto patrí koncepcii renaturácie toku Trnávka od Tomáša Pozdecha.

– V kategórii školských tímov sa víťazom stal Park v átriu v Poprade z dielne Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.

Ambíciou celoslovenskej súťaže je prepájať nadaných mladých s tými, ktorí hľadajú inšpirácie. Súťaž organizuje Nadácia Ekopolis, záštitu prebral minister životného prostredia László Sólymos.

DETI ČORAZ VIAC VNÍMAJÚ OCHRANU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA AJ PRI POTRAVINÁCH

Mladú generáciu stále viac trápi vysoký dovoz potravín zo zahraničia, ktorý negatívne vplýva na životného prostredie. Dôkazom sú viaceré tohoročné príspevky siedmeho ročníka súťaže organizovanej Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK) a Centrom rozvoja znalostí o potravinách s názvom Hovorme o jedle. Aktuálny ročník ukazuje, že žiaci základných škôl začínajú mať oveľa bližšie k domácim potravinám, povedal v piatok pri vyhodnotení súťaže predseda SPPK Emil Macho.

„Mladá generácia spotrebiteľov už o niečo viac vníma otázku čerstvých a dovozových potravín. Trápi ju vysoký dovoz potravín zo zahraničia, ktorý negatívne vplýva na životné prostredie. V mnohých literárnych prácach sa deti zamýšľali nad tým, ako to zmeniť,“ povedal Macho.

Záštitu nad projektom prevzalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠWaŠ) SR. Zástupcovia obidvoch inštitúcií, ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS) a generálny tajomník služobného úradu MŠWaŠ Mário Schrenkel uviedli, že je dôležité dostať domáce potraviny najmä do školských jedální. Podľa Matečnej je napríklad vo Francúzsku využívanie domácich potravín v takýchto zariadeniach ukotvené v zákone. „To je cesta, ktorou sa musíme uberať aj my,“ dodala Matečná.

Súťaž organizuje SPPK preto, aby vychovala informovaného spotrebiteľa, ktorý vie, aké potraviny nakupovať a akého pôvodu by mali byť. V tomto roku sa do súťaže zapojilo 407 základných škôl, ktoré mohli posielať príspevky do štyroch súťažných blokov, a to súťažno-vzdelávacej aktivity „Hovorme o jedle“, výtvarnej súťaže „Chutné maľovanie”, literárnej súťaže „Poznám zdravé potraviny, z môjho mesta či dediny“ a fotografickej súťaže „Očami gurmána“.

Najaktívnejšou školou súťažno-vzdelávacej aktivity Hovorme o jedle sa stala Spojená škola Rudňany z Košického samosprávneho kraja.

MLADÍ ENVIROREPORTÉRI TVORILI VIDEOREPORTÁŽE NA NAJVÄČŠOM WORKSHOPE V TRENČÍNE

Viac ako pol stovky mladých reportérov pre životné prostredie z 12 škôl z celého Slovenska sa stretlo 27. novembra v Trenčíne na historicky najväčšom celodennom workshope. Zdokonaľovali sa v tvorbe videoreportáží a zároveň navrhovali konkrétne riešenia pre lepšiu kvalitu života v centre mesta.

„Úlohou všetkých tímov bolo natočiť, postrihať a publikovať minútové video na jednu zo štyroch lokálnych tém. Účasť bola väčšia, ako sme predpokladali, sfinalizovať sa podarilo osem reportáží,“ uviedla koordinátorka programu Klaudia Medalová.

Reportáže sa podľa nej venujú témam ako chýbajúce koše na triedený zber, zadržiavanie dažďovej vody v meste (vrátane riešenia parkovacích plôch), zdieľané bicykle a zeleň v centre. S reportérmi spolupracovala aj trenčianska radnica, vyjadrenia do reportáží získali priamo od pracovníkov úradu. Rovnaké témy reportéri spracovali aj do fotoreportáží.

Fotografie s krátkymi príbehmi a reportážne videá reportéri publikovali na sociálnych sieťach a následne ich s lektormi konzultovali. „Prvým krokom pre udržateľné Slovensko je všímať si svoje bezprostredné okolie a ak nie sme s niečím spokojní, snažiť sa to zmeniť. Napríklad prostredníctvom publikovaného príspevku s fotkou či videom na sociálnych sieťach. Tímu mladých reportérok zo Základnej školy Jána Palárika v Majcichove sa napríklad v marci 2019 podarilo dosiahnuť, že obec dala odstrániť čiernu skládku do dvoch týždňov od publikovania príspevku,“ priblížila Medalová.

Workshop je jednou z aktivít projektu OBJEKTÍV 21. Do apríla 2020 pripraví Centrum environmentálnych aktivít Trenčín päť edukačných videí s výučbovými programami, ktoré rozvíjajú dôležité zručnosti pre 21. storočie. Organizátori chcú povzbudiť mladú generáciu, aby pocit frustrácie a obavy z budúcnosti nahradila aktivizmom.

HUMENNÉ HĽADÁ „ZELENÚ“ ŠKOLU MESTA

Súťažiť o titul Zelená škola mesta môžu základné školy na území mesta Humenné. Etapovou súťažou pozostávajúcou z neformálnych vzdelávacích aktivít chcú organizátori podporiť propagáciu ochrany prírody, separácie odpadov a zlepšenia životného prostredia. Informuje o tom samospráva na svojom webovom sídle.

„Uvedomujeme si, že neformálne vzdelávacie aktivity na území školy, ktorá sa venuje deťom a mladej generácii, môžu prispieť k zvýšeniu povedomia o ekologických a environmentálnych témach, ktoré môžu preniesť a spopularizovať práve žiaci aj medzi svojich rovesníkov, rodičov i známych,“ uviedol k cieľu súťaže predseda komisie životného prostredia a verejnej zelene pri humenskom mestskom zastupiteľstve Tomáš Šudík.

Medzi aktivitami, ktoré budú musieť zapojené školy na mesačnej báze zrealizovať, je výroba ekologického vianočného darčeka, vytvorenie multimediálneho výstupu s environmentálnym odkazom, zorganizovanie prednášky o ochrane životného prostredia či upratovacej brigády. Ich výsledky budú hodnotiť iniciátori súťaže, členovia komisie životného prostredia a verejnej zelene priebežne. Vyhodnotenie súťaže bude v júni 2020. Víťazná škola získa 1000 eur, ktoré bude môcť využiť na aktivity pre svojich žiakov, na preplatenie nákladov na zveľaďovanie školy alebo na školský výlet. Držiteľ titulu Zelená škola mesta Humenné bude zverejnený na webovom sídle mesta.

UČITELIA MÔŽU PRIPRAVIŤ HODINY V PRÍRODE POMOCOU NOVEJ PRÍRUČKY

Inštitút aplikovanej ekológie vydal príručku pre učiteľov „Učenie (sa) vonku nás baví“. Učiteľom má pomôcť pri príprave hodiny v prírode. Inštitút ju vydal pri príležitosti Dňa vyučovania vonku (7. 11.).

Príručku finančne podporila Bratislavská regionálna dotačná schéma. „Odborníci sa zhodujú v tom, že súčasná generácia trávi čoraz viac času vo vnútri. Jednou z možností, ako to môžeme zmeniť, je zaradiť učenie sa vonku do bežnej výučby na školách. Uvedomujeme si, že učitelia majú často obmedzenú časovú kapacitu na rôzne nápady, ako klasické hodiny zmeniť,“ vysvetlila zámer Jana Menkynová z Daphne.

Menkynová si tiež myslí, že učenie vonku umožní žiakom učebnú látku lepšie zažiť a zapamätať si. Do prípravy pomôcok na hodinu vonku sa môžu zapojiť aj žiaci. „Učia sa rôznym zručnostiam a aktívne sa podieľajú na tvorbe vyučovacej hodiny,“ podotkla Menkynová.

Príručka sa môže využiť pri predmetoch ako biológia, geografia, matematika či cudzí jazyk. Tvorcovia príručky pripravili aj 25 námetov na aktivity ako napríklad vtáčia matematika, výpočet výšky a objemu drevnej hmoty stromov, listové pexeso, poukázanie na škodlivosť fajčenia, či dôkaz tekutosti plynov, poukazuje Menkynová. V príručke tiež učiteľ nájde hotové pracovné listy, ktoré môže využiť.

Deň vyučovania vonku sa koná od roku 2012. Kampaň založila Anna Portch v Londýne.

NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH KOŠICKÉHO KRAJA PRIBÚDAJÚ DAŽĎOVÉ ZÁHRADY

Košický samosprávny kraj (KSK) pokračuje v realizácii svojho programu obnovy krajiny, súčasťou ktorého je budovanie dažďových záhrad ako jedno z vodozádržných opatrení. Na jeseň pribudli dažďové záhrady na piatich stredných školách KSK.

V Košiciach vznikli dažďové záhrady na Strednej odbornej škole (SOŠ) technickej na Kukučínovej ulici, na Obchodnej akadémii (OA) na Watsonovej a na SOŠ veterinárnej v Košiciach-Barci. Ďalšie pribudli na SOŠ technickej v Michalovciach a Technickej akadémii (TA) v Spišskej Novej Vsi. Ako informoval Úrad KSK, vybudovanie dažďových záhrad si vyžiadalo takmer 12 000 eur.

„Výstavba dažďových záhrad patrí medzi vodozádržné opatrenia, ktoré nie sú príliš finančne náročné, no sú veľmi efektívne. Cieľom týchto opatrení je, aby dažďová voda neodtekala bez úžitku, ale ostala v areáli školy. Aj takýmto spôsobom sa snažíme študentov učiť, aké dôležité je pristupovať k nášmu životnému prostrediu šetrne,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.

Dažďové záhrady budoval kraj v septembri a v októbri v spolupráci s krajskou Agentúrou na podporu regionálneho rozvoja Košice, študentmi škôl a dobrovoľníkmi. V prácach bude kraj pokračovať na jar, keď v dažďových záhradách pribudnú ďalšie rastliny a osadené budú informačné tabule opisujúce vodný cyklus.

„Na Strednej odbornej škole technickej v Košiciach plánujeme vytvoriť aj nadrozmerné muralistické dielo. Grafity by sa mali nachádzať pri dažďovej záhrade na budove telocvične, pričom zobrazovať by mali problém s vodou očami mladého umelca,“ doplnil Trnka.

Okrem škôl pracuje kraj aj na projekte zameranom na revitalizáciu potoka, ktorý preteká chráneným parkom v zariadení Lúč – Domov sociálnych služieb v Šemši. „Jazierko chceme v budúcom roku vyčistiť a urobiť také technické opatrenia, aby sme zamedzili jeho zanášanie. Súčasťou opatrení bude aj úprava vodného toku tak, aby sme zvýšili ochranu brehových porastov,“ priblížil riaditeľ Agentúry na podporu regionálneho rozvoja Jaroslav Tešliar.

Program obnovy krajiny Košického kraja schválilo krajské zastupiteľstvo vlani v októbri. Zameraný je na zadržiavanie dažďovej vody v krajine s cieľom prispieť k obnoveniu procesov biodiverzity, zvýšeniu pôdnej úrodnosti, tvorbe vodných zdrojov a ozdravovaniu klímy.

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. Prezidentka blokuje zákon o pozemkových úpravách

[14.01.2020; Pravda; Správy; s. 11; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák

Bratislava

Januárová schôdza parlamentu by mala opätovne rokovať o novele zákona o pozemkových úpravách. Jeden z najviac novelizovaných ponovembrových zákonov – od roku 1991 ide už o tridsiatu zmenu zákona – totiž nepodpísala prezidentka republiky Zuzana Čaputová. Hlava štátu namietala, že novela môže zhoršiť postavenie vlastníkov pozemkov a že je protiústavná.

S rozhodnutím prezidentky sa nevedia stotožniť stavovské organizácie združujúce odborníkov na pozemkové úpravy v Slovenskej republike. Nepozdáva sa im predovšetkým, že napriek dlhodobej odbornej príprave a diskusii, ktorá predchádzala prijatiu novelizácie, bola novela zamietnutá bez dialógu s odborníkmi a so zhotoviteľmi pozemkových úprav z praxe. „Očakávali sme, že pred takýmto rozhodnutím dostaneme ako profesijné organizácie možnosť obhájiť nami navrhnuté zmeny novelizácie zákona o pozemkových úpravách, ktoré smerovali k vylepšeniu zákona,“ reagoval na veto prezidentky Vladimír Uhlík, predseda predstavenstva Komory pozemkových úprav. Uhlík zdôraznil, že „žiaden z vlastníkov pozemkov nezískava novelou výhodu na úkor iného vlastníka alebo užívateľa pôdy, naopak, všetci získavajú výhody“. Pozemkové úpravy sa nevykonávali na Slovensku celé jedno desaťročie – medzi rokmi 2009 až 2019. V okamihu, keď rezort pôdohospodárstva po obšírnej diskusii s celou odbornou verejnosťou pripravil zmenu zákona a prostriedky na rozbehnutie pozemkových úprav v 160 katastroch, prišiel stop z Prezidentského paláca.

Politika spochybnila odbornosť

Ak parlament na januárovej schôdzi prelomí prezidentkino veto, práce na pozemkových úpravách sa rozbehnú. Kým susedné Česko má v podstate pozemkové úpravy hotové, Slovensko v ideálnom prípade čaká najmenej tridsať rokov tvrdej práce. Z 3 559 katastrálnych území treba totiž ešte urobiť pozemkové úpravy v 3 103. Pozemkové vlastníctvo je nesmierne rozdrobené a je tak v súkromnom, ako aj vo verejnom záujme posceľovať roztrieštené pozemky a uľahčiť tak nielen hospodárenie na pôde, ale aj budovanie infraštruktúry – protipovodňových, protieróznych a komunikačných opatrení. Zároveň sa tým vytvorí priestor aj proti špekuláciám a zneužívaniu pôdy. Na margo niektorých pripomienok prichádzajúcich zo strany mladých farmárov Vladimír Uhlík povedal, že Komora pozemkových úprav sa stretla so všetkými poľnohospodármi, a pokiaľ ide o malých a mladých farmárov, komora podporuje, aby „súčasný užívací stav fragmentoval, teda, aby sa zmenšili bloky poľnohospodárskej pôdy a dosiahla pestrá mozaika v krajine a zvýšila jej ekologická stabilita“. Komora pozemkových úprava naznačila, že pri posudzovaní aktuálnej novely zákona dochádza k nepochopeniu či zámene novelizovaného zákona s inými zákonmi. Jozef Urban z Komory pozemkových úprav vysvetlil, že v novele ide prednostne o usporiadanie pozemkového vlastníctva, ktoré vyústi do férového uzatvárania nájomných zmlúv. Uhlík k tomu dodal, že nejde „o revolučné, ale o evolučné vylepšenie zákona, ktoré proces pozemkových úprav sprehlädňuje, spresňuje a urýchľuje”.

V roku 2019 uplynulo 200 rokov od chvíle, čo rakúsko-uhorský panovník František I. prijal nariadenie o stabilnom katastri. Na Slovensku sa dodnes pracuje na polovici územia s viac ako storočnými mapami. Všetky vlády, ktoré od roku 1918 spravovali či už Československo a neskôr Slovensko, zanechali občanom obrovský dlh voči usporiadaniu pozemkového vlastníctva. „Krajine chýba moderné mapové dielo, ktoré by garantovalo vlastnícke vzťahy,“ konštatoval v tejto súvislosti Jozef Kožár zo Zamestnávateľského zväzu geodetov. Pripomenul, že Slovensko by nemalo strácať čas tým, že politika spochybní odborne dobre pripravenú novelu, v ktorej odborníci vychytali nedostatky, čo ukázala doterajšia prax pri realizácii pozemkových úprav.

Čo by prinieslo zastavenie novely

Neschválenie novely by síce nezabránilo vykonávaniu pozemkových úprav, ale prípadná ďalšia novela v réžii vlády, ktorá vzíde po voľbách, by sa do parlamentu dostala najskôr zrejme až o jeden rok. „Keby bola novela protiústavná, potom by bolo protiústavné všetko, čo sme urobili za posledných 30 rokov,“ povedal Kožár.

Veto prezidentky zaskočilo aj podpredsedníčku vlády a ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú (SNS). V reakcii naň uviedla, že novela bola pripravená v širokej zhode nielen samosprávnych inštitúcií, ale aj vlastníkov a nájomcov pôdy, Komory pozemkových úprav aj Komory geodetov.

„Pracovalo na nej to najlepšie, čo v tejto republike máme,“ konštatovala Matečná a dodala, že vláda schválila materiál na urýchlenie pozemkových úprav. „Nechápem krok, ktorý urobila pani prezidentka. Budeme sa usilovať presvedčiť poslancov, ktorí schválili novelu v prvom aj druhom čítaní, aby ju pri opätovnom prerokovaní schválili ešte raz,“ povedala Gabriela Matečná.

Neprijatie novely zákona o pozemkových úpravách by spôsobilo, že do praxe sa nedostanú významné ustanovenia súvisiace s odbornosťou pracovníkov štátnej správy, ktorí sú vedúcimi projektov pozemkových úprav a dohliadajú na ne zo strany štátu. Obciam a vyšším územným celkom nebude umožnené vysporiadať pozemky pod stavbami, ktoré prešli zo štátu na obce a mestá. Krajina sa za posledných 70 rokov významne zmenila, pribudli vodné diela, diaľnice, priemyselné parky, sídliská, je v záujme obcí aj štátu a, samozrejme, vlastníkov definitívne vysporiadať vlastníctvo k pôde.

Prečo potrebujeme komasácie

Slovo komasácie už mladšia generácia nepozná, dnes všetko, čo zahŕňali v minulosti komasácie, vyjadruje spojenie pozemkové úpravy. Geodet Jozef Kožár na príkladoch výstavby troch slovenských automobiliek vysvetlil, prečo ich Slovensko potrebuje. Najlepšie dopadla výstavba automobilky PSA neďaleko Trnavy. Areál automobilky sa nachádza v katastrálnom území obce Zavar. Tu v roku 2001 urobili pozemkové úpjavy, čím vytvorili podmienky na nasledujúcu hladkú výstavbu automobilky. Zjednodušilo to život občanom, štátu aj zahraničným investorom.

Zďaleka tak jednoducho neprebiehala výstavba automobilky KIA pri Žiline ani Jaguaru v Nitre. Práve v súvislosti s výkupom pozemkov sa objavili rôzne ťažkosti, ak nie aférky. No a úplne najčerstvejší negatívny prípad je z rekonštrukcie karloveskej radiály – už obnovenú električkovú trať v hlavnom meste blokovali nevysporiadané pozemky pod trakčnou meniarňou napätia. Radnica musela dať prípad na súd práve vo verejnom záujme.

Novelu, ktorú už schválil parlament, blokuje teraz veto prezidentky. Vraj vlastníci by pozemkovými úpravami prišli skrátka. Nuž, ako ktorí. Sú takí, ktorým nijaké pozemkové úpravy nikdy nevyhovejú, lebo z pozemkov budú chcieť vytrieskať vždy len peniaze. Ale komasácie nie sú o peniazoch, lež o spravodlivo usporiadanom vlastníctve, z ktorého má prospech vlastník, a keďna to príde, celá spoločnosť.

[Späť na obsah]

4. S vtáčou chrípkou sa neradno zahrávať

[14.01.2020; Pravda; Ekonomika; s. 9; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák

Bratislava

Vtáčia chrípka je späť a s ňou aj nevyhnutnosť byť maximálne obozretní. Tak by si mali počínať nielen chovatelia hydiny, ale aj turisti pohybujúci sa v prírode. Kontakt s uhynutým vtákom môže byť nebezpečný. Nedá sa totiž vylúčiť, že vírus vtáčej chrípky môže zmutovať a stať sa nebezpečným nielen pre ošípané, ale aj pre ľudí. K uhynutým vtákom treba privolať poľovníkov alebo veterinárov, resp. prípady im nahlásiť. Obeťou vtáčej chrípky sa zatiaľ stal len drobnochov v Zbehoch pri Nitre. Uhynuli tam tri sliepky, následne bol utratený celý kŕdeľ hydiny. V okrese Nitra sa síce nachádza jedna z troch veľkých produkčných hydinárskych fariem, tá je však našťastie mimo vyhláseného ochranného pásma aj pásma pozorovania. Veľkochovy hydiny sú pod dennou kontrolou veterinárov. Podľa ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriely Matečnej oveľa väčšie riziko predstavujú drobnochovy. Nabádala chovateľov k tomu, aby zabránili nielen kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom, ale na napájanie nepoužili vodu z potokov či jazier, pretože aj tá môže byť kontaminovaná. Vírus H5N8, ktorý zaregistrovali na prelome rokov v Poľsku, kde už narobil veľké škody. Ako povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš, vírus útočí na nervovú sústavu a pôsobí uhynutie zvierat. Na jednej z východopoľských fariem nemuseli ani utrácať morky, uhynuli po ataku chrípky. Práve preto treba dodržiavať chovateľskú aj osobnú hygienu. V tejto chvíli nie je síce známy prípad prenosu tohto vírusu na človeka, ale predchádzajúci vírus H5N1 mal na sklonku minulého desaťročia v Juhovýchodnej Ázii aj ľudské obete. Bíreš vyzval drobnochovateľov, aby hydinu opatrovaljen jeden člen rodiny a vždy si po nakŕmení sliepok či zbere vajec poriadne poumýval ruky. Naposledy bolo na Slovensku identifikovaných 11 ohnísk vtáčej chrípky na prelome rokov 2016 a 2017, všetky boli u drobnochovateľov. Ani vtedy, ani dnes to neovplyvnilo cenu vajec ani kuracieho mäsa. Prakticky všetku trhovú produkciu, ak nerátame trhoviská, zabezpečujú veľkochovy hydiny, a tie sú situované v halách. Z hľadiska vtáčej chrípky je to prakticky najbezpečnejší spôsob produkcie tak mäsa, ako aj vajec. Pokiaľ ide o medzinárodný obchod s hydinou, v Európskej únii platí zásada, že sa blokuje produkcia z regiónu výskytu. Tretie krajiny však spravidla používajú vtáčiu chrípku ako dôvod na to, aby zmenili dodávateľa hydinového mäsa, vajec či kuriatok. Slovensko je sebestačné len v produkcii vajec, aj tie sa však dovážajú rovnako ako kuracie mäso či mäso vodnej hydiny. Veterinári ubezpečili, že majú pod kontrolou situáciu tak v slovenských chovoch, ako aj obchod so všetkými produktmi z hydiny.

[Späť na obsah]

7. Vtáčia chrípka opäť na Slovensku

[13.01.2020; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Hana Džurná]

Hana Džurná, moderátorka: „Na Slovensku sa po takmer troch rokoch opäť objavila vtáčia chrípka. Nákaza sa vyskytla v drobnochove hydiny v obci Zbehy pri Nitre. Ministerstvo pôdohospodárstva vyzýva chovateľov k obozretnosti. Od januára začala platiť nižšia DPH na takzvané zdravé potraviny. Zoznam lacnejších potravín sa tak rozšíril. Môžu spotrebitelia ale očakávať aj reálny pokles cien? Povieme si v nasledujúcich minútach, dobrý večer pri Téme dňa. A o prvej téme prišli diskutovať riaditeľ Štátnej veterinárnej a> potravinovej správy Jozef Bíreš, pekný večer.“

Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy: „Dobrý večer prajem.“

Hana Džurná: „A riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.“

Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska: „Dobrý večer.“

Hana Džurná: „Páni, ešte predtým ako začneme, dnes malo ministerstvo pôdohospodárstva k tejto téme tlačovú besedu, tak si pozrime čo tam odznelo.“

Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (SNS): „Rovnako tak, ako v prípade afrického moru ošípaných, tak aj v tomto prípade vtáčej chrípky je prvý prípad zaznamenaný u drobnochovateľa. Musím upozorniť, že všetky veľké chovy, tak ako v prípade afrického moru ošípaných, veľkochov hydiny máme pod kontrolou.“

Jozef Bíreš: „Subtyp H5N8 je naozaj veľmi agresívny a naozaj to zviera je odsúdené na úhyn. Dôvod je ten, aj keď sa vírus chrípky vyššou teplotou, to znamená sedemdesiat stupňov ničí, ale práve tá takzvaná čerstvá hydina, alebo vajcia, človek sa môže pri príprave jedla kontaminovať. Takže to je dôvod, že potraviny sú úplne pozastavené.“

Gabriela Matečná: „Voda je niečo, čo je dôležité aj pre zvieratá. Snažiť sa používať úžitkovú vodu, nie vodu z potoka, ktorá môže byť práve kontaminovaná.“

Hana Džurná: „Pán Bíreš, vy ste to tam už povedali, že tie teda ide o veľmi agresívny typ vírusu. Ja som si pozerala aj ten zoznam, kde sa toto ochorenie najčastejšie vyskytuje, u ktorých teda operencov. Ministerstvo pôdohospodárstva tam uvádza u kury domáce, moriek, kačiek, husí a napríklad aj lastovičiek, vrabcov, pštrosov či emu. Čiže naozaj ide o veľmi široký zoznam operencov. Čiže skúsme si priblížiť trochu viac ten vírus, prečo je taký agresívny?“

Jozef Bíreš: „Ten vírus je agresívny z dôvodu, že už dlhodobo cirkuluje v populácii zvierat. Je ázijského pôvodu a dostal sa do Európy a tým pádom vlastne od osemdesiateho tretieho do Írska sa dostal, zhodou okolností do chovu moriek. Odvtedy cirkuluje na európskom kontinente a pre vírus chrípky je charakteristické to, že pokiaľ tá pasáž je cez iné zvieratá, to znamená raz je to morka, raz je to divá hus, získava takýto vírus naozaj na tej agresivite a z tohto dôvodu sa udržuje stále v populácii zvierat a je nebezpečný a pokiaľ vnikne do takzvaného panenského chovu, kde tieto zvieratá neboli ešte nakazené vírusom, naozaj tá úmrtnosť je vysoká. Udáva sa deväťdesiatpäť až stopercentná.“

Hana Džurná: „Kedy by mal chovateľ spozornieť? Možno ako sa prejavujú tie príznaky, že naozaj s tým zvieraťom niečo nie je v poriadku?“

Jozef Bíreš: „Chovateľ určite to zistí veľmi rýchlo. Pretože klesá znáška napríklad, veľmi rýchlo v priebehu dvoch dní o dvadsať a viac percent. Klesá spotreba krmiva, spotreba vody. Zvieratá strácajú plachosť, prejavujú sa nervové príznaky. Teda nekoordinovaná chôdza, výtok zo zobáčika, našuchorené perie. Čiže sú to typické príznaky, ktoré sprevádzajú tohto ochorení a ide to veľmi rýchlo. Väčšinou to zviera do dvadsaťštyri až štyridsaťosem hodín uhynie. Takže naozaj tam treba reagovať veľmi rýchlo a hlásiť takéto podozrenie.“

Hana Džurná: „Vieme, že táto, tento vírus sa môže preniesť aj na ošípané napríklad. Samozrejme aj medzi vtáctvom a môže ísť, aj sa preniesť na nejaké iné zviera?“

Jozef Bíreš: „Áno, vnímavé zvieratá sú napríklad kone, mäsožravce, teda pes, mačka. To znamená, že pokiaľ žijú spolu s hydinou to farmár chová, tieto zvieratá sa môžu nakaziť a tie príznaky môžu byť podobné. Preto tie opatrenia, ktoré sa týkajú hydiny, platia aj na domáce zvieratá, pokiaľ sú držané spolu s hydinou.“

Hana Džurná: „Vtáčia chrípka je nebezpečná najmä z toho pohľadu, že ľudia sa boja, že by sa aj oni mohli nakaziť a je to aj pri vtáčej chrípke reálne, ale asi nejde o tento typ vírusu H5N8?“

Jozef Bíreš: „O tomto type vírusu sa hovorí, že je potenciálne nebezpečný aj pre človeka a naozaj virológovia veľmi detailne sledujú vývoj tohto vírusu. Zatiaľ nákaza, teda ochoreniu človeka týmto typom, subtypom vírusu nebolo potvrdené, ale nikto ho nevylučuje. Takže tá opatrnosť z pohľadu ľudí vo vzťahu k tomuto vírusu je na mieste.“

Hana Džurná: „Pán Molnár, vtáčia chrípka je teda po takmer troch rokoch opäť na Slovensku, ale je to opäť u drobnochovateľa. Teda do veľkochovu sa nedostala. Prečo podľa vás?“

Daniel Molnár: „No keď sa na to pozrieme aj historicky, tak aj v dvetisícom štrnástom, keď bola vtáčia chrípka, po tom šestnástom, sedemnástom, začiatkom dvetisíc osemnásteho, tak vždy sa našla na Slovensku, alebo v tých posledných troch rokoch na Slovensku vždy buď v drobnochovoch, alebo u voľne žijúceho vtáctva. Do veľkochovu sa nedostala. Tých dôvodov môže byť viacero. Lebo aj keď sa pozrieme na niektoré krajiny okolo nás, tak tam sa do tých veľkochovov dostáva. Ale u nás si myslím, že je to tým, že sú prijaté celoročné určité opatrenia, ktoré zamedzujú vzniku takýchto ochorení. Jedno z tých základných opatrení je to, že viac ako deväťdesiatdeväť percent chovov na Slovensku je v uzatvorených priestoroch, v uzatvorených halách, ktoré sú moderné, zrekonštruované. Čiže to vtáctvo sa tam nemá šancu dostať. Je to zabezpečené väčšinou dvomi systémami vstupov, alebo dvomi dverami, cez ktoré vlastne sa musí prejsť do haly, aby sa tam vlastne dostal človek. Čiže aby sa tam zamedzilo toho prístupu vtákov a rovnako je zamedzené, aby sa dostal cez ventilácie, cez vykurovanie a cez ďalšie vlastne priestory, ktoré sú v hale. Takže to vtáctvo tam nemá žiadny prístup a druhá vec, čo určite napomáha je tomu, že takisto sa to vtáctvo nemá šancu dostať k tomu krmivu, ktorým je daná hydina kŕmená, k napájacej vode, ktorou je, ktorá sa podáva hydine, pretože to je väčšinou z vlastných studní, ktoré sú uzatvorené, zabezpečené proti pohybu vtáctva a v neposlednom rade aj to, že pred každým turnusom, alebo pred každým naskladnením je každá hala vyčistená, dôkladne vydezinfikovaná, až následne po tomto vyčistení je naskladnená novou hydinou.“

Hana Džurná: „Presne k týmto opatreniam aj teraz ministerstvo pôdohospodárstva, ale aj Štátna veterinárna a potravinová správa vyzýva všetkých chovateľov, pretože napriek tomu, že je to zatiaľ len tri prípady pri Nitre, išlo o jedného chovateľa, mal chov z dvadsiatich dvoch jedincov, všetky musel teda utratiť, tak treba byť obozretní, aby sa to naozaj nerozšírilo. Ako postupovať, keď už teda zistím, že mám nakazené zviera, ako chovateľ mám postupovať sám, utratiť ich, alebo najskôr prizvať k tomu Štátnu veterinárnu správu?“

Jozef Bíreš: „V prvom rade naozaj každé podozrenie, už tie klinické príznaky sme tu spomenuli, má farmár hneď nahlásiť na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, alebo priamo veterinárnemu lekárovi a samozrejme čakať. Pokiaľ takéto hlásenie príde, v tej chvíli ide tam veterinárny lekár a robí opatrenia. Takže zo strany samotného farmára nie je na mieste utrácať zvieratá a podobne. Pretože utrácanie zvierat je tiež určitý postup aj z hľadiska humánneho prístupu, ale v tomto prípade ide hlavne aby táto choroba práve tým utrácaním sa neroznášala ďalej.“

Hana Džurná: „Čiže nie je to bezpečné, aby sám chovateľ konal?“

Jozef Bíreš: „Jasné, takže z tohto dôvodu robí to veterinárny lekár a hneď teda je zabezpečená aj kafiléria, aby telá týchto uhynutých zvierat hneď išli kafilériou, teda boli neškodne zničené a ďalšia dôležitá vec je otázka odberu vzoriek. Pretože potvrdenie nákazy vyžaduje teda diagnostiku samotného vírusu. Čiže ihneď čo najkratšou cestou transportovať vzorky do referenčného laboratória pre aviárnu influenzu vo Zvolene.“

Hana Džurná: „Čo sa týka tohto chovateľa, kde sa teda vyskytla táto nákaza, k akým pochybeniam možno z jeho strany prišlo, prečo len u neho sa to zatiaľ vyskytlo?“

Jozef Bíreš: „No je to otvorený chov, to je prvá vec. Daný majiteľ chová hydinu na dvore. Čiže prístup voľne žijúceho vtáctva, či priamo k hydine, alebo ku krmivu, alebo vodenie je vylúčený. Ďalšia záležitosť je aj tá, že to boli staršie sliepky, cez tri roky. To znamená jednak ani čo sa týka nosivosti vajec, tam už to je naozaj na veľmi nízkej efektívnosti. Ale druhá vec je, že tieto staršie sliepky už nie sú tak odolné, imunita klesá a to znamená, že sú aj vnímavejšie k vírusu. Následne vlastne tá choroba vznikla tak, že naozaj pokiaľ aj ten drobnochovateľ chová tú hydinu, mal by pozerať aj na vek hydiny, hlavne nosnice. Pretože oni sú väčšinou dneska vyšľachtené na osemnásťmesačný cyklus znáškový. Po tomto období už tá znáška rapídne klesá. Ale na druhej strane aj tie mechanizmy humorálnej, alebo celovládnej imunity klesajú. To znamená, že sú vnímavé ku chorobám.“

Hana Džurná: „Pán Molnár, možno že aj v súvislosti s tým, čo povedal pán Bíreš, že teda išlo o chovateľa, ktorý choval voľne na dvore, tak v súčasnosti je veľmi populárne kupovať biovajcia z voľného výbehu. Je to teda považované za zdravšiu alternatívu. Platí to aj v súčasnosti?“

Daniel Molnár: „Je to jedna z alternatív, ktorá je ponúkaná na trhu aj v súčasnosti, možno aj taký trend vlastne presadzovať tento druh vajec. Ale v prípade ak sa vyskytuje nákaza vtáčej chrípky, tak je tu vysoké ohrozenie a tu vlastne najviac ohrozené sú tieto nosnice, ktoré sú chované v týchto podmienkach. Pretože sa dostanú, nie sú len v hale, ale dostávajú sa aj von na voľné priestranstvo, kde môže prísť k priamemu styku buď s tým voľne žijúcim vtáctvom a v prípade, aj kde sú aj zabezpečené nejakou klietkou, alebo nejakým pletivom toho voľne žijúceho vtáctva, tak je možná kontaminácia krmiva, alebo vlastne prítomnosť toho trusu, toho voľne žijúceho vtáctva, ktoré je nakazené touto vtáčou chrípkou a následnému prenosu. Takže v tomto prípade my to vidíme ako veľké negatívum pri tomto type vajec a tu je výhoda zase tie vajcia, ktoré sú produkované zo systémov, ktoré sú uzatvorených halách, kde k tej kontaminácii prísť nemôže.“

Hana Džurná: „Je bezpečné kupovať vajcia, hydinové výrobky? Lebo zatiaľ teda vieme, že boli len tri prípady, je to zatiaľ pod kontrolou.“

Jozef Bíreš: „Určite, že spotrebiteľ nemusí mať žiadne obavy. Na Slovensku všetky chovy sú chránené a tá diagnostika, monitoring my robíme celoročne, monitoring na vtáčiu chrípku. Takže zatiaľ všetky chovy sú v poriadku. Netreba sa obávať a to isté aj výrobky zo zahraničia, hlavne z oblastí, teraz je aktuálne Poľsko, dneska Maďarsko s výskytom vtáčej chrípky. Kontrolujeme aby z tej oblasti nebolo dovážané na Slovensko či už mäso, vajcia, alebo mäsové výrobky. Takže spotrebiteľ sa nemusí obávať. Ale určite tá ostražitosť vo vzťahu k vtáčej chrípke je na mieste.“

Hana Džurná: „Čo sa týka tohto vírusu, ide o rovnaký typ aký sme tu mali v roku 2016-2017 a bol aj nejaký výskyt v roku 2018 vo voľnej prírode?“

Jozef Bíreš: „Áno je to stále ten subtyp H5N8, ktorý naozaj už dlhodobo v Európe cirkuluje a už sú nejaké prognózy, že zmutuje za chvíľu, teda zmení genetickú štruktúru a možno bude ešte agresívnejší a tým pádom aj posun teda k napadnutiu, nakazeniu človeka sa to riziko zvýši. Takže je to vírus, ktorý sa udržiava stále v populácii voľne žijúceho vtáctva a práve tou migráciou zimnou, jarnou tento vírus sa prenáša z Ázie do Európy a opačne a to sa potvrdilo aj v tomto prípade.“

Hana Džurná: „Pretože v tom čase, november 2017 až marec 2018 tam bolo objavených jedenásť ohnísk nákazy u drobnochovateľov a chovateľov vtákov chovaných v zajatí. Päťdesiatosem pozitívnych prípadov u voľne žijúceho vtáctva a výskyt u voľne žijúceho vtáctva bol zaznamenaný aj v marci, teda 2018.“

Jozef Bíreš: „To bol jeden prípad, áno. My sme začali vlastne s H5N8 tu v Bratislave, v Dúbravke, takisto u drobnochovateľa na konci roka v decembri 2016 a potom to išlo ďalej. Ale to bola tiež otázka šírenia voľne žijúcim vtáctvom a hlavne labute boli najviac postihnuté. Vtedy januárová zima bola dosť poviem, že silná. Silné mrazy, takže labute na jazerách okolo Nových Zámkov, Komárna, Dunajskej Stredy boli pomrznuté vo vode. Ale to bol naozaj znovu klimatická zmena, že naraz začalo mrznúť. Tie labute boli ešte nachystané na prelet, ale už nestihli a tu znovu v januári v súčasnosti je teplé počasie. To znamená, že to vtáctvo je stresované, pretože je namierené migrovať a už za posledné dni sa napríklad divé husi už sťahujú na sever. Čo tiež nie je dobré, pretože možno ešte nastúpi zima a tým pádom ten stres pre toto vtáctvo bude ešte väčší a na druhej strane budú silní takzvaní vírusonosiči práve vtáčej chrípky.“

Hana Džurná: „Pán Molnár neobávajú sa chovatelia, že tá situácia sa môže zopakovať?“

Daniel Molnár: „Čo sa týka tej situácie, tak čo sa týka nás veľkochovov, tak my máme prijaté určité opatrenia počas celého roka a teraz, keď sa zistili nejaké príznaky vtáčej chrípky v tom drobnochove, tak určite tí chovatelia prijmú ešte prísnejšie opatrenia čo sa týka pohybu osôb a ďalších vecí, aby sa tým príznakom zamedzilo. Aby sa to nevyskytlo vo veľkochovoch, podobne ako je to v tých okolitých našich krajinách. Ja predpokladám, že tie opatrenia budú podobné ako boli prijaté pred tými dvomi rokmi a vtedy vlastne tie opatrenia prispeli k tomu, že sa u nás žiadne nevyskytlo a spotrebiteľ sa nemusel obávať konzumácie slovenských potravín, čo myslím, že sa nemusia ani teraz. Pretože je to všetko skontrolované počas celého roka či už veterinárnym lekárom priamo na farme, alebo potom už veterinárnym dozorom pri spracovaní. Takže je to neustále pod kontrolou a neustále je to robené rozbory. Takže ak je nejaký nedostatok, tak ten tovar, alebo to mäso, alebo tie vajcia sa na trh vôbec nedostanú.“

Hana Džurná: „Zlikvidovať celý chov nie je lacná záležitosť, určite to má veľké ekonomické dopady, najmä pre tých drobnochovateľov. Je im poskytnutá možno nejaká náhrada, nejaké odškodné v tomto prípade, alebo keď oni niečo zanedbali, tak nemajú na nič nárok?“

Jozef Bíreš: „Je v zákone o veterinárnej starostlivosti určené pri takzvaných nebezpečných nákazách, že vlastne to odškodnenie v prípade takejto nákazy farmárovi patrí. Takže určite pokiaľ by mal nastať, by mala nastať situácia, že treba celý chov teda usmrtiť, v tomto prípade chovateľ má právo na odškodnenie. Dokonca Slovensko plní program Európskej komisie a má aj schválený tak zvaný program na kontrolu aviárnej influenzy. Takže pokiaľ sú dodržané všetky podmienky, Európska komisia kofinancuje päťdesiat percent nákladov.“

Hana Džurná: „Sú niektoré regióny na Slovensku, ktoré sú rizikovejšie? Že tam by sa chovatelia mali viac obávať možnej nákazy? Rozprávali sme sa o tom nitrianskom regióne.“

Jozef Bíreš: „Áno, historicky, keď len ten rok 2017 vždy to bola oblasť, kde sú vodné plochy, lebo vodné vtáky to najviac prenášajú. To znamená Nové Zámky, Komárno, Dunajská Streda Šaľa, to sú najviac rizikové oblasti. Ale nevylučuje sa aj oblasť ako je teraz Nitra. My sme mali vtedy napríklad aj v Košiciach v zoologickej záhrade sme potvrdili nákazu. Priniesli ju divé kačice, ktoré na noc chodili nocovať do zoologickej záhrady. Čiže naozaj v tejto situácii, keď je infikované voľne žijúce vtáctvo, poviem že celé Slovensko je ohrozené.“

Hana Džurná: „Ak sa náhodou vyskytne nejaký prípad vo voľnej prírode a človek objaví takéhoto uhynutého vtáka, má tiež postupovať rovnako a hneď všetky tieto prípady radšej v tomto období, keď teda máme tú vtáčiu chrípku naspäť na Slovensku oznámiť veterinárnej správe?“

Jozef Bíreš: „Áno, z tohto miesta ja chcem aj poprosiť občanov, pokiaľ chodia do prírody, alebo okolo svojich domovov vidia nejakú zmenu správania voľne žijúceho vtáctva, alebo úhyny, aby kontaktovali hneď regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. Nedotýkali sa týchto uhynutých zvierat a skôr len dali informáciu. Veterinárni lekári toto promptne a exaktne zabezpečia, aby teda to šírenie nákazy sa zastavilo.“

Hana Džurná: „Tá vtáčia chrípka sa objavila už aj v Maďarsku, dokonca hlásia prípad aj v Poľsku. Ale čo sa týka toho Maďarska, tak tam museli utratiť viac ako päťdesiattritisíc moriek a bolo to na farme pri obci Ács, ktorý teda nie je úplne vzdialený od našej hranice. Čiže môže nás to nejako ohroziť?“

Jozef Bíreš: „Dneska, keď tá informácia prišla, s dosť takým rizikom sme prijali túto informáciu, lebo infekčná oblasť zasahuje aj na územie Slovenska. Predpokladá sa, že v danej lokalite len v okruhu jedného kilometra je cez dvestotisíc moriek, dvadsaťtisíc už bolo utratených a teraz ďalších päťdesiattisíc. Máme z toho obavu, pretože predpokladaný zdroj nákazy maďarský kolega mi označil stielková slama, ktorá bola na poli, pravdepodobne bola kontaminovaná vtáctvom a oni ju použili do maštale moriek. Takže tam predpokladajú, že je zdroj a čo je nevýhoda, že je tam veľa hydinárskych fariem. Čiže tento proces môže dlhšie trvať a v tom prípade to riziko prenosu nákazy na Slovensko je práve z tejto oblasti vysoká.“

Hana Džurná: „Pán Molnár, možno že existuje aj nejaké riziko v súvislosti s tým, že možno odoberáte niektoré komody z týchto krajín ako hydinári?“

Daniel Molnár: „Čo sa týka hydinárov, tak čo sú väčšinou pri nosniciach sa časť farmárov berie vlastne nové nosnice na ďalší odchov z Maďarska, ale predpokladáme, že ak sa nájde nejaké ohnisko a bude to v tej oblasti, kde budú tie jednodňové nosnice, alebo jednodňové kurčatá, tak tam maďarskí kolegovia z veterinárnej správy zamedzia tomu, aby sa to dostalo do iných členských krajín. Alebo aby sa to vôbec predával. Lebo tam sú určite nastavené podmienky z akých to nemôže vôbec opustiť vlastne danú farmu. Takže predpokladáme, že ak by sa niečo také stalo, tak sa tie kurčatá, alebo tie nosnice na Slovensko nemôžu dostať.“

Hana Džurná: „Tak vám veľmi pekne ďakujem za rozhovor. Budeme to samozrejme spolu s vami všetko podrobne sledovať a pekný večer ešte želám.“

Jozef Bíreš: „Dovidenia.“

Daniel Molnár: „Ďakujem pekne, dovidenia.“

[Späť na obsah]

24. Čaputová ohrozuje pozemkové úpravy na Slovensku, ministerstvo označilo jej dôvody za chybné

[13.01.2020; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 12:48; redakcia]

Dôvody, pre ktoré prezidentka SR tesne pred Vianocami vetovala novelu zákona o pozemkových úpravách, sú podľa agrorezortu chybné. Konanie prezidentského paláca podľa rezortu ohrozuje realizovanie pozemkových úprav na Slovensku a dlho očakávané vyriešenie neporiadku v pozemkovej držbe.

Veto ich prekvapilo

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je prekvapené odôvodnením prezidentky SR, ktorá novelu zákona o pozemkových úpravách vetovala s tým, že má pochybnosti o súlade novely zákona s Ústavou SR v súvislosti s princípom právnej ochrany vlastníctva,“ uviedlo MPRV v stanovisku, ktoré zverejnilo v nedeľu.

Ústavný súd SR podľa ministerstva už v minulosti potvrdil súlad procesu pozemkových úprav s Ústavou SR, keď jednoznačne konštatoval, že vlastník počas realizácie projektu pozemkových úprav a jeho jednotlivých fáz má právo a môže sa dovolať ochrany svojich práv.

Vydaniu rozhodnutia o pozemkových úpravách totiž predchádzajú viaceré fázy konania pozemkových úprav, v rámci ktorých má byť podľa Ústavného súdu SR vlastník aktívny, konštatovalo ministerstvo.

Prezidentská kancelária zavádza

Agrorezort taktiež vyhlásil, že sa dôrazne ohradzuje „proti zavádzajúcemu konštatovaniu hovorcu prezidentky, ktorý označil legislatívny proces prípravy tejto novely za neštandardný“. Príprava novely sa totiž podľa ministerstva začala už v prvej polovici minulého roka a zúčastnilo sa jej množstvo odborných, samosprávnych inštitúcií a špičkových odborníkov z oblasti pozemkového práva.

„Naopak zostáva úplne utajené, s kým všetkým o tejto dôležitej legislatívnej zmene prezidentka pred vetovaním a nesprávnym zdôvodnením rokovala,“ vyhlásilo MPRV.

Neschválenie novely zákona o pozemkových úpravách by podľa agrorezortu znemožnilo usporiadanie vlastníctva k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obcí a VÚC od štátu. Spôsobilo by to podľa neho spomalenie a ohrozenie aj priemernej doby trvania jedných pozemkových úprav (5 rokov) a teda aj trvanie všetkých pozemkových úprav do 30 rokov.

Rezort ďalej tvrdí, že by sa nezvýšila minimálna výmera pozemkov chránených proti drobeniu po pozemkových úpravách. Vlastníkom stavby by nebolo umožnené nadobudnúť od Slovenského pozemkového fondu (SPF) priľahlý pozemok k stavbe, ktorý tvorí so stavbou funkčný celok, poznamenalo MPRV.

Bez novely sa farmári tažšie dostávajú k pozemkom

Agrorezort dodal, že pri neprelomení veta prezidentky by ostala v platnosti súčasná právna úprava práva súčasného nájomcu na uzavretie nájomnej zmluvy po pozemkových úpravách, ktorá je „širšia“ ako novelizované znenie.

Mladí farmári, rodinné farmy a ďalší záujemcovia o hospodárenie na svojich pozemkoch by sa tak po pozemkových úpravách nedostali ľahšie k pozemkom, vyhlásilo ministerstvo. Zároveň by sa podľa neho nezvýšili kvalifikačné predpoklady pre štátnych zamestnancov vykonávajúcich pozemkové úpravy.

„Neschválenie novely zákona o pozemkových úpravách by malo vážne negatívne dopady na celú krajinu. Sceľovanie pozemkov, takzvané pozemkové úpravy, prinesú významné výhody vlastníkom, užívateľom, obciam, štátu i krajine. Či už pôjde o zhodnotenie pozemkov vlastníkov, realizovanie investícií, nižších nákladov pre štát pri výstavbe infraštruktúry alebo zlepšenie ochrany prírody, či boji proti klimatickej zmene. Chcem, preto požiadať poslancov Národnej rady SR, aby sa postavili k novele zodpovedne a prelomili veto prezidentského paláca, ktoré bolo navyše nekompetentne zdôvodnené,“ uviedla Gabriela Matečná, vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (SNS).

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, prijala NR SR ešte 27. novembra 2019.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila na konci minulého roka novelu zákona o pozemkových úpravách parlamentu. Novele vyčíta niekoľko nedostatkov a navrhuje, aby Národná rada SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.

„Viaceré novelizačné body schváleného zákona zhoršujú postavenie vlastníkov pozemkov, ktoré by mali byť predmetom pozemkových úprav, a sťažujú im uplatňovanie ich ústavou garantovaných práv v plnom rozsahu. Napríklad jeden novelizačný bod ustanovuje, že ak je v konaní o pozemkových úpravách viac ako 20 účastníkov, tak sa rozhodnutie doručuje vlastníkom dotknutých pozemkov iba verejnou vyhláškou a nie do vlastných rúk, pričom Slovenskému pozemkovému fondu a dotknutej obci alebo vyššiemu územnému celku sa do vlastných rúk doručuje. Ide o zjavné porušenie princípu rovnosti a ochrany slabšej strany,“ ozrejmila prezidentka. Nepodpísaný zákon prezidentkou bude parlament opäť prerokovávať na najbližšej schôdzi, ktorá sa začne 21. januára 2020.

[Späť na obsah]

25. Odborníci kritizujú prezidentku, zákon mal sceliť rozdrobenú pôdu

[13.01.2020; ta3.com; Ekonomika; 12:41; TA3 TASR]

Stavovské a profesné organizácie kritizujú krok prezidentky, ktorá nepodpísala zákon o pozemkových úpravách. Novela mala sceliť rozdrobenú pôdu na Slovensku a pomôcť drobným vlastníkom pozemkov. Podľa Zuzany Čaputovej však môže byť v rozpore s ústavou.

Systém bŕzd a protiváh

Zamestnávateľský zväz geodézie a kartografie nesúhlasí s argumentmi prezidentky Zuzany Čaputovej, pre ktoré vrátila do parlamentu novelu zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách. Podľa ZZGK nie je novela protiústavná a jej opätovné schválenie parlamentom je dôležité pre rýchlejšie a kvalitnejšie vykonanie pozemkových úprav.

Podľa predsedu predstavenstva ZZKG Vladimíra Uhlíka prináša prezidentkou odmietnutá novela výhody pre všetky zainteresované strany. Prezidentka Čaputová nepodpísala koncom decembra túto právnu normu okrem iného aj preto, že podľa nej zhoršuje postavenie vlastníkov pozemkov, čo ZZGK odmieta. “Na základe doterajších skúseností sme presvedčení, že zákon o pozemkových úpravách obsahuje systém bŕzd a protiváh, ktorý umožňuje vlastníkom konať v projekte dostatočne autonómne a dáva im možnosť zasiahnuť do projektu formou pripomienok a námietok, ktorými je povinný zaoberať sa správny orgán i spracovateľ,” povedal Uhlík.

Jednou z dôležitých zmien novely je odstránenie ustanovenia, podľa ktorého sa skončia po pozemkových úpravách existujúce nájomné vzťahy. ZZGK argumentuje tým, že toto ustanovenie malo svoj význam pri prijatí zákona v roku 2004, no v súčasnosti už nie je aktuálne. Geodeti a kartografi upozornili, že prvé výsledky tohto ustanovenia by sa dostavili najskôr po piatich rokoch, a aj to iba v približne 160 katastroch z viac ako 3550, v ktorých bude komasácia ukončená. Nájomné vzťahy by sa podľa nich mali riešiť v inom zákone a celoplošne. Nový zákon tiež umožňuje vyrovnať vlastnícke vzťahy aj k pozemkom pod stavbami v majetku obcí a vyšších územných celkov.

Rozdrobenosť parciel

Pokiaľ parlament veto neprelomí, budú podľa Uhlíka pozemkové úpravy pokračovať podľa starého zákona. Proces však bude dlhší a nedajú sa vylúčiť chyby. Novela totiž predpokladá, že štát bude kontrolovať proces pozemkových úprav odborne spôsobilými osobami.

Pozemkové úpravy by mali počas nasledujúcich 30 rokoch odstrániť rozdrobenosť vlastníctva jednotlivých parciel. Každý vlastník by po úpravách mal dostať pozemok v danom katastrálnom území bez ďalších spoluvlastníkov. “Každý malý vlastník ak prejaví záujem o to, že chce užívať svoju pôdu, tak sa snažíme vyčleniť v katastri pôdu tak, aby ju mohol okamžite po ukončení úprav užívať,” povedal Uhlík. K ideálnemu stavu, v ktorom sú všetci absolútne spokojní, sa však podľa neho nie je možné dopracovať.

[Späť na obsah]

28. Platobná agentúra vlani 74.995 žiadateľom vyplatila 839,4 mil. eur

[13.01.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Na snímke generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch. Foto: TASR Jakub Kotian

V oblasti poľnohospodárstva PPA vyplatila podľa Kožucha na 27.420 žiadostí priamych podpôr 617,7 milióna eur.

Bratislava 13. januára (TASR) – Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) dosiahla vlani najlepšie výsledky vo svojej histórii. Celkovo 74.995 žiadateľom vyplatila 839,4 milióna eur. Ide pritom o najvyšší počet žiadateľov, ako aj o najvyššiu sumu od vzniku agentúry. To všetko PPA zvládla s najnižším podielom prevádzkových nákladov spomedzi platobných agentúr v EÚ. Informoval o tom v pondelok na tlačovej konferencii Juraj Kožuch, generálny riaditeľ PPA. „Špičková práca, maximálne nasadenie našich zamestnancov a absolútna efektivita vynakladaných prostriedkov charakterizujú rok 2019 pre Pôdohospodársku platobnú agentúru. Rekordnému počtu žiadateľov sme vyplatili rekordný objem finančných prostriedkov. Našimi výkonmi sme tak na úrovni bankovej inštitúcie. Zároveň sme intenzívne pracovali na digitalizácii aj elektronickej bezpečnosti. Za prvé plne digitálne opatrenie v poľnohospodárstve ‘Zelená nafta’ sme získali ocenenie ITAPA a v oblasti bezpečnosti sme získali certifikát ISO/IEC 27001,“ priblížil Kožuch. V oblasti poľnohospodárstva PPA vyplatila podľa Kožucha na 27.420 žiadostí priamych podpôr 617,7 milióna eur. Celkovo bolo podporených 1,848 milióna hektárov (ha), čo predstavuje 77,7 % poľnohospodárskej plochy v SR a podporených bolo 27,5 milióna hospodárskych zvierat. V rámci projektových podpôr vyplatila PPA 276 žiadateľov v celkovej sume 38,7 milióna eur. Cez tzv. spoločnú organizáciu trhu vyplatila agentúra 354 žiadostí v sume 16,7 milióna eur. V rámci štátnej pomoci vyplatila PPA 2724 žiadostí v sume 44,6 milióna eur. Uviedol, že PPA podporila v roku 2019 až 322 obcí celkovou sumou 34,3 milióna eur. Prostriedky smerovali na realizáciu kanalizácií, vodovodov, čistiarní odpadových vôd, zlepšenie vzhľadu obcí, lávky, mosty, chodníky, autobusové zastávky, domy smútku, obnoviteľné zdroje a úsporu energie, zvyšovanie kvality života, voľný čas, informačné a smerové tabule, náučné a cykloturistické chodníky, skvalitňovanie turistických objektov. Na poľné a lesné cesty, protierózne a protipovodňové zariadenia získalo od PPA 13 obcí celkovo 9 miliónov eur. Obce boli aj medzi žiadateľmi o poľnohospodárske priame platby, kde 18 obcí získalo 44.200 eur a v rámci ekosystémových služieb pre obhospodarovateľov lesa získalo päť obcí celkovo 44.300 eur. Dôležitou oblasťou podpôr PPA je podľa Kožucha aj Školský program – školské mlieko a školské ovocie a zelenina. V roku 2019 agentúra podporila v rámci školského mlieka 2682 vzdelávacích zariadení a až 477.869 žiakov. Vyplatená suma 2,8 milióna eur smerovala napríklad na konzumné mlieko, syr, tvaroh, jogurt, fermentované mliečne výrobky a ďalšie. V rámci školského ovocia a zeleniny podporila agentúra 3654 vzdelávacích zariadení a 574.441 žiakov. Celkovo 3,9 milióna eur mohli konzumovať na jablká, hrušky, mrkva, kaleráb, reďkovka, ovocné a zeleninové šťavy a ďalšie. V sektore potravinárstva podporila podľa jeho slov PPA projekty 138 spracovateľov príspevkom v celkovej sume 37 miliónov eur. V rámci dotácií na účasť spracovateľov na výstavách vyplatila 71 subjektom 62 účastí na slovenských a 57 účastí na zahraničných výstavách v celkovej sume 0,7 milióna eur. Išlo o potravinárske výstavy v Berlíne, Norimbergu, Dubaji, Amsterdame, Kolíne, Barcelone, Ningbo, Londýne, Moskve, Varšave, Miláne, či Frankfurte. Zdôraznil, že v rámci lesníctva podporila PPA 153 subjektov celkovou sumou 29,4 milióna eur. Prostredníctvom priamych podpôr vyplatila 1,9 milióna eur na 269 žiadostí. Agentúra podporila 111 subjektov v oblasti ekosystémových služieb, hospodárenia blízkemu prírode, v celkovej sume 2,5 milióna eur. Podporených tak bolo 81.000 ha slovenských lesov. Platobná agentúra podľa Kožucha podporila prostredníctvom dvoch schválených organizácií včelárov 192 organizácií a viac ako 2000 včelárov sumou 1,2 milióna eur. V rámci projektových podpôr získali cez pokračovanie opatrenia “Mladý farmár” ďalší traja žiadatelia celkovo 85.000 eur. „Rok 2020 bude pre Pôdohospodársku platobnú agentúru rokom príprav na novú európsku Spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP) po roku 2020, odbyrokratizovaní a digitalizácií procesov. Bude naďalej znižovať administratívnu záťaž pre žiadateľov. Naším cieľom je byť aj v roku 2020 najefektívnejšou agentúrou v rámci Európskej únie,“ dodal Kožuch.

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Dopravcovia sa stretli s premiérom a sprievodom

[14.01.2020; Sme; Spravodajstvo; s. 4; korzar.sme.sk]

Kamióny zostávajú na hraniciach, U. S. Steel pohrozil blokujúcim žalobou.

KOŠICE. Autodopravcovia štrajkovali včera už siedmy deň a vynútili si rokovanie s vládou. V Košiciach v časti Šebastovce bol ráno zablokovaný jeden jazdný pruh. Na hraničnom priechode Milhosť zablokovali vjazd z Maďarska pre nákladnú dopravu po rýchlostnej aj starej ceste. Inak bola doprava plynulá. Zástupca Únie autodopravcov Slovenska Pavol Takáč na priechode hovoril, že čakajú inštrukcie od kolegov z Bratislavy. „Čakáme, čo sa podarí vyrokovať. Sme stále v pohotovosti.“ Únia autodopravcov Slovenska, ktorú podporil aj ČESMAD a Iniciatíva poľnohospodárov, žiada zníženie cestnej dane o 50 percent a pozastavenie výberu mýta do určenia jeho nového správcu.

„Už minulý týždeň sme si počas protestu všimli, akí dopravcovia jazdia po slovenských cestách v najväčšej miere. Boli to najmä Poliaci, ktorým nevieme konkurovať. Podobne je to u dopravcov zo všetkých okolitých krajín. Ceny mýtneho i dane z motorových vozidiel sú u nás nastavené privysoko,“ povedal. Takáč. „Každý kilometer prepravovaného tovaru zaplatí zo svojej peňaženky bežný človek. Ľudia chápu, že v tomto prípade nebojujeme iba za seba, ale aj za nich.“ Agropodnikateľ František Oravec zo strany Máme toho dosť povedal, že sa ozývajú ďalší autodopravcovia, ktorí chcú akciu podporiť. Krátko popoludní dopravcovia uvoľnili všetky blokované úseky. Vyzval ich na to premiér Peter Pellegrini zo Smeru a povedal, že do hodiny je s nimi vláda ochotná rokovať. Zástupca Únie autodopravcov Stanislav Skala upozornil, že priechody uvoľnili, ale štrajk pokračuje a zostávajú na miestach, kde boli. O štvrtej popoludní začali viacerí členovia vlády na čele s Pellegrinim rokovať so zástupcami autodopravcov.

Blokády ciest či hraničných priechodov podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení mohli ovplyvniť mnohé firmy, ktoré už ohlásili problémy s dodávkami tovaru. „Pokiaľ nebudeme schopní expedovať výrobu a nebodaj by sme boli nútení prerušiť výrobu v niektorých podnikoch, tak potom tie dôsledky budú naozaj veľmi vážne pre ekonomiku,“ hovoril viceprezident asociácie Rastislav Machunka. Štrajk pocítili aj v košickom U. S. Steele. „Dúfame, že rokovania sa skončia dohodou, pretože nám to spôsobuje značný logistický problém v čase, keď veľmi ťažko musíme bojovať o každého zákazníka,“ povedal hovorca oceliarní Ján Bača. Keby odberatelia museli zastaviť výrobu, znamenalo by to „rádovo iné škody než len niekoľkohodinové meškanie kamióna“. V tom prípade by žiadali náhradu škody od organizátorov štrajku.

[Späť na obsah]

6. Rozhovor: Zánik niektorých odvetví je prirodzený, podniky netreba zachraňovať

[14.01.2020; hnonline.sk; ekonomika; 00:00; Kristína Votrubová]

Aj priemyselná revolúcia so sebou priniesla útlm poľnohospodárstva, čo bolo dovtedy najvýznamnejšie odvetvie z hľadiska zamestnanosti, v konečnom dôsledku to však nebolo negatívum, upozornil v rozhovore makroanalytik Tatra banky Tibor Lörincz.

Ohrozuje zelená revolúcia európsky priemysel?

Každá technologická revolúcia má negatívne vplyvy na etablované odvetvia, to je podstata kreatívnej deštrukcie, alebo disrupcie, akú zažívame v súčasnom technologickom svete. Tak ako automobily mali negatívny vplyv na príjmy chovateľov koní na začiatku 20. storočia, aj zelené technológie určite uškodia niektorým súčasným odvetviam. To však vôbec neznamená, že sa budeme mať ako spoločnosť horšie, práve naopak, je to jednoducho daň za pokrok. Politická otázka, samozrejme, je, či chceme tieto negatívne vplyvy nejako kompenzovať tým, ktorí nemajú alternatívu, napríklad rekvalifikovať zamestnancov z ohrozených odvetví. Určite však nemá zmysel zachraňovať podniky. No problém európskeho oceliarstva je trochu iný ako zelená revolúcia. Tam je problémom to, že kým európski oceliari musia byť „zelení“ podľa štandardov Európskej únie, ich zahraniční konkurenti nie. Únia musí zabezpečiť, aby aj dovážaná oceľ bola rovnako „zelená“ ako tá európska.

Automobilový priemysel je ďalšie odvetvie, ktoré už teraz prechádza ťažkými časmi. Emisné regulácie sú čoraz prísnejšie a ak v nasledujúcich rokoch automobilky nedokážu splniť nové pravidlá, hrozia im veľké pokuty. To by mohlo zhoršiť ich finančnú situáciu, čo by sa mohlo preniesť do cien áut. Je možné, že tak ako v prípade ocele náš trh zaplavia lacnejšie čínske autá?

Každá zmena technológie je hrozbou pre súčasné firmy. Po ropnom šoku v 70. rokoch 20. storočia napríklad výrazne posilnili svoju pozíciu japonské automobilky, ktoré vyrábali menšie a úspornejšie autá. Rovnako môžu na zelenej revolúcii vyrásť dnes menej známe automobilky, a tie môžu byť aj čínske. Problém je skrátka v tom, že pokrok v obnoviteľných zdrojoch znižuje konkurenčnú výhodu veľkých automobiliek. Opäť však platí, že to nie je negatívum, ale daň za pokrok.

Aké dôležité sú pre európsku ekonomiku automobilový priemysel a energeticky náročné odvetvia ako hutníctvo, chemický či cementársky priemysel?

V súčasnosti sú veľmi dôležité, ale to neznamená, že sa to nemôže zmeniť. Kedysi bolo z hľadiska zamestnanosti dôležitou časťou ekonomiky poľnohospodárstvo, dnes je veľmi malé. Rovnako kedysi programátori ako povolanie neexistovali, dnes sú pre ekonomiku dôležití. Ekonomika sa v čase mení a vyvíja a to, čo je dôležité dnes, nemusí byť dôležité zajtra.

Je Slovensko oproti iným európskym krajinám zraniteľnejšie?

Nie je nevyhnutne zraniteľnejšie, ale nerobí ani nič pre to, aby z tejto technologickej zmeny vyťažilo. Ak ceny energie z obnoviteľných zdrojov budú klesať takým tempom ako doteraz, už v priebehu nasledujúcich štyroch rokov môžu byť také nízke, že sa nám oplatí nielen stavať veterné a solárne elektrárne namiesto uhoľných, ale že bude ekonomicky výhodné uhoľné elektrárne aktívne zatvárať a miesto nich budovať obnoviteľné. Vláda však napriek tomu stále podporuje uhoľné bane, ktoré sa už dnes nedokážu na voľnom trhu uživiť. Keďže sme v EÚ a zelené ciele budú záväzné pre všetkých členov, zelenej revolúcii sa Slovensko takmer určite nevyhne.

[Späť na obsah]

21. Riziko šírenia vtáčej chrípky je veľké, na človeka sa zväčša neprenáša

[13.01.2020; domov.sme.sk; Domov; 00:00; Daniela Hajčáková]

Po dvoch rokoch potvrdili na Slovensku prípad vtáčej chrípky.

BRATISLAVA. Vtáčia chrípka sa po dvoch rokoch vrátila na Slovensko. Zatiaľ sa potvrdila v jednom súkromnom chove hydiny v obci Zbehy v okrese Nitra. Je však vysoké riziko, že sa nákaza môže šíriť ďalej, upozorňuje šéf Štátnej potravinovej a veterinárnej správy Jozef Bíreš.

Súvisiaci článokPri Nitre potvrdili vysoko patogénny druh vtáčej chrípky Čítajte

„Je to vážne. Nakazenie tohto chovu pravdepodobne prišlo od voľne žijúceho vtáctva, pretože hydina bola na dvore. Vtáky, ktoré voľne prelietavajú, môžu nakaziť aj ďalšie chovy,“ hovorí Bíreš.

Úmrtnosť nakazených vtákov je veľmi vysoká, takmer 100 percent. Z chovu, v ktorom sa nákaza zistí, musia byť usmrtené všetky vtáky.

V okolí zisteného prípadu vtáčej chrípky prijala veterinárna správa ochranné opatrenia. Vajcia ani zvieratá sa nesmú premiestňovať z okruhu desiatich kilometrov od ohniska nákazy.

((piano))

„Na rozdiel od vírusu afrického moru ošípaných, vírus vtáčej chrípky sa šíri aj vzduchom,“ hovorí Bíreš. Riziko prenosu na ľudí je nízke.

Mor nahrádza chrípka

Len koncom decembra zrušila Európska komisia na Slovensku infekčnú oblasť pre africký mor ošípaných a zrušili sa prísne obmedzenia na obchodovanie s týmto mäsom z napadnutej oblasti.

Vtáčia chrípka: je infekčné ochorenie, úmrtnosť nakazených vtákov je takmer 100-percentná, vyskytuje sa hlavne u moriek, kačiek, husí, kúr domácich, perličiek, prepelíc, holubov, bažantov, jarabíc, labutí, kormoránov, čajok, hrdličiek, škorcov, drozdov, lastovičiek, vrabcov, ale aj u pštrosov či emu, ochorenie sa môže preniesť aj na cicavce, hlavne ošípané, hlavnými príznakmi sú strata plachosti, znížená aktivita a príjem krmiva, či respiračné príznaky ako chrapot.

Prípad vírusu vtáčej chrípky typu H5N8 potvrdilo Národné referenčné laboratórium pre vtáčiu chrípku vo Zvolene 9. januára.

Koncom vlaňajška a začiatkom tohto roka potvrdili nákazu rovnakým typom vírusu aj na východe Poľska.

Chovateľ pri Nitre mal 22 sliepok. Tri uhynuli, ostatné preto zlikvidoval a spálil. Veterinári miesto vyčistili a vydezinfikovali.

“Zvieratá sa likvidujú len v mieste nákazy, teda u toho chovateľa, kde je choroba potvrdená. V okolitých chovoch to neplatí, pokiaľ sa v nich nepotvrdí ochorenie,” dodáva Bíreš.

Uhynuté a zabité zvieratá z nakazených chovov sa nesmú konzumovať.

Nariadili opatrenia

V okolí desiatich kilometrov od ohniska nákazy pri Nitre nariadili viaceré opatrenia, hovorí Bíreš. Okrem zákazu premiestňovať z tohto okruhu zvieratá, produkty z hydiny či vajcia, by sa mal chovateľ pri vstupe do chovu prezliekať. Odchádzať by mal opäť v šatách, ktoré neprišli do styku s vtákmi.

Keďže nákazu prenášajú voľne žijúce vtáky, podobné opatrenia odporúča šéf veterinárov dodržiavať na celom území Slovenska.

Okrem toho by chovatelia mali zabrániť kontaktu voľne žijúcich vtákov s hydinou. Sliepky by mali kŕmiť a napájať v uzavretom priestore alebo pod prístreškom, ktorý zabráni prelietavajúcim vtákom dostať sa k nim. Čerstvo kúpenú hydinu treba umiestniť do vydezinfikovaných priestorov.

Podozrivé úhyny vtákov treba nahlásiť, uhynutých zvierat sa netreba dotýkať.

Opatrenia pre oblasť pri Nitre budú platiť dovtedy, kým sa nezistí, že nákaza nepokračuje. Minimálne však 30 dní.

Človek sa zatiaľ nenakazil

Likvidácia nákazy vtáčej chrípky Slovensko v rokoch 2016 a 2017 stála takmer 600-tisíc eur.

Podľa webovej stránky veterinárnej správy chorobu vtedy zistili v jedenástich ohniskách, u voľne žijúcich vtákov ju potvrdili v 58 prípadoch. Vtáčia chrípka je typická tým, že v mieste jej rozšírenia nastane hromadný úhyn zvierat.

Pri Nitre v súčasnosti zistili vírus podtypu A(H5N8). Riziko prenosu na ľudí je nízke, nie je však vylúčený, informuje Úrad verejného zdravotníctva. Doteraz sa taký prípad na Slovensku neobjavil.

Nákaza sa u človeka prejavuje príznakmi podobnými chrípke.

“Osoba, ktorá bola v kontakte s chorým, respektíve uhynutým vtákom a má príznaky podobné chrípke, má kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a informovať ho o tejto skutočnosti,” dodávajú hygienici.

[Späť na obsah]

23. INTENZÍVNE POĽNOHOSPODÁRSTVO MENÍ SLOVENSKO NA EKOLOGICKÚ PÚŠŤ

[20.12.2019; Odpady; s. 37; redakcia]

Intenzívne poľnohospodárstvo spôsobuje úbytok biodiverzity. Z polí a lúk v rámci celej Európy miznú vtáky, cicavce, plazy, obojživelníky a hmyz, varuje viac ako 2500 vedcov z európskych vedeckých organizácií. Tí volajú po zásadnej reforme poľnohospodárskej politiky Európskej únie (EÚ).

Vedci zdôrazňujú, že existuje jednoznačná vedecká zhoda na tom, že zväčšovanie poľnohospodárstva a zvyšujúca sa strata biodiverzity spolu súvisia.

„Vedci vyzývajú EÚ, aby reformovala Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) tak, aby prestala byť nástrojom, ktorý spôsobuje vymieranie poľnohospodárskej krajiny, a aby začala riešiť problémy zmeny klímy a straty biodiverzity,“ uvádza SOS/BirdLife Slovensko.

Pripomína, že z rozpočtov EÚ plynie každoročne 60 miliárd eur na poľnohospodárske dotácie. Tie smerujú na podporu intenzívneho a priemyselného poľnohospodárstva. Táto politika prispieva ku klimatickej kríze, priamo spôsobuje stratu biodiverzity, znečistenie vody a ovzdušia, nadmerné čerpanie vody a nárast používania pesticídov, podotkla ornitologická spoločnosť.

„Veda hovorí sama za seba. Intenzívne poľnohospodárstvo robí z našej krajiny ekologickú púšť. Ak nedôjde k zásadnej reforme SPP a ak nevytvoríme priestor pre prírodu, hrozí, že všetky záväzky v oblasti ochrany biodiverzity a klímy zostanú len zdrapom papiera a z našich poliša vytratí bzukot včiel a vtáčí spev,“ povedal Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko. Vedci sa zhodli v tom, že takýto spôsob hospodárenia viedol v rámci EÚ od roku 1980 až k 55-percentnému úbytku vtákov. V Nemecku zaznamenali za posledných 27 rokov až 76-percentný úbytok hmyzu.

Podobné trendy vedci zaznamenali aj pri iných skupinách živočíchov. Za hlavné faktory straty biodiverzity vedci označujú odstraňovanie krajinných prvkov, ako stromoradia a remízky, používanie pesticídov, rozširovanie zavlažovaných plôch a zánik pasienkov.

List vedcov bol zaslaný Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín EÚ a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka EÚ.

[Späť na obsah]

24. EURÓPSKY EKOLOGICKÝ DOHOVOR JE O TRANSFORMÁCII CELÉHO HOSPODÁRSTVA

[20.12.2019; Odpady; s. 32,33; redakcia]

Európsky ekologický dohovor, ktorý je jednou zo šiestich hlavných priorít novej Európskej komisie (EK) pod vedením Ursuly von der Leyenovej, znamená transformáciu celého hospodárstva EÚ.

„Európsky ekologický dohovor je o transformácii celého hospodárstva EÚ tak, aby sme znižovali emisie a do roku 2050 sa stali prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Zároveň sú naším cieľom udržateľný rast a zelená ekonomika, ktoré budú prinášať prospech pre všetkých ľudí a budú vytvárať zdravšie prostredie,“ povedal Dušan Chrenek, hlavný poradca pre riadenie Energetickej únie na Generálnom riaditeľstve EK pre klímu, a dodal, že dôležité je, aby sme zdroje využívali takým spôsobom, ktorý nezaťaží budúce generácie.

Ako totiž uviedol, ľudstvo v súčasnosti spotrebuje toľko zdrojov, že ak by sme v tom pokračovali ďalej, potrebovali by sme až dve planéty. Výzvou je teda udržanie si vysokej kvality života, ktorá bude však spojená aj s udržateľnosťou.

Za hlavné oblasti, ktoré produkujú najviac emisií a budú predmetom zmien, menoval Chrenek energetiku, dopravu, priemysel, budovy a poľnohospodárstvo.

„Pokrok sa dá dosiahnuť čistou mobilitou – napríklad posunom k elektronickým vozidlám, ďalej znižovaním emisií v leteckej či námornej doprave, renováciami budov alebo obehovým hospodárstvom,“ uviedol.

Prioritami sú podlá jeho slov v prvom rade znižovanie emisií a dosiahnutie uhlíkovej neutrality, vplyv na životné prostredie a biodiverzita. „Hrozí nám totiž, že z ôsmich miliónov rastlinných a živočíšnych druhov až jeden milión vyhynie,“ varoval. Významnou súčasťou je podľa jeho slov aj využívanie prírodných zdrojov a zabezpečenie lepšieho obehového hospodárstva, zastavenie znečisťovania ovzdušia, vody a zeme. Takisto je potrebné sa pozrieť aj na to, ako vyrábame energiu, akým spôsobom využívame energie v budovách, akú máme dopravu.

To všetko podľa neho zohráva úlohu aj pri transformácii priemyslu, kde sa dajú napríklad využívať nové digitálne technológie.

Keďže zmeny v priemyselnej oblasti budú mať dosah na isté regióny a ľudí, ktorí v nich žijú, EEK pripravuje fond pre spravodlivú transformáciu, ktorý bude poskytovať pomoc zasiahnutým regiónom – či už uhoľným alebo tým, ktoré svojím priemyslom vytvárajú vysoké emisie.

Nevyhnutné je i to, aby financie na európskej, ako aj národnej úrovni boli investované do udržateľných projektov, ktoré majú pozitívny vplyv na spoločnosť a planétu. „Ekologický dohovor nie je len o klíme, ale aj o zdravej planéte a zdravých ľuďoch,“ doplnil.

Zdroj: TASR

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. Heineken chce otvoriť pivovar v pamiatke na nábreží Dunaja

[14.01.2020; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 12; Nina Janešíková]

Na prvom podlaží historického skladu vedľa nákupného centra Eurovea sa má čapovať Bradáč. Vo zvyšných priestoroch sú naplánované kancelárie.

Bratislava – Prázdna budova historického skladu na nábreží Dunaja má získať prvého trvalého nájomcu. Na prvom poschodí budovy chce pivovarnícka spoločnosť Heineken vybudovať minipivovar s reštauráciou. Pre HN to potvrdila manažérka korporátnych vzťahov Zuzana Windisch. Pivovarnícka spoločnosť chce v Sklade č. 7 pri Eurovei propagovať remeselné pivo Bradáč. ktoré má v ponuke od roku 2018. Heineken tak nasleduje cestu ďalších pivovarov. Napríklad Pilsner Urquell prevádzkuje sieť Kolkovňa a minulý rok v priestoroch bývalého pivovaru Stein v Bratislave otvoril svoju reštauráciu český pivovar Svijany.

Otvoriť chcú už na jeseň

Heineken predložil svoj zámer na posudzovanie vplyvu na životné prostredie v dvoch variantoch. V oboch ráta s výrobou viacerých druhov piva, pričom v prvom variante v objeme maximálne šesťtisíc hektolitrov piva ročne a v druhom až 7 500 hektolitrov. Tento objem by mal slúžiť pre potreby reštaurácie a aj na expedovanie do ďalších reštauračných zariadení. Prevádzka zaberie celkovo 1 518 štvorcových metrov plochy. Spoločnosť ráta s investíciou 1,6 milióna eur. Z toho 700-tisíc tvoria náklady na vybudovanie reštaurácie, 300-tisíc na stavebné práce spojené s pivovarom a 600-tisíc na technológie na varenie piva. Stavebné úpravy by chcel Heineken realizovať ešte v prvom kvartáli tohto roka a prevádzku by mohli otvoriť už na jeseň 2020. Reštaurácia má mať kapacitu viac ako 300 ľudí a uvažuje sa aj o možnosti vonkajšieho sedenia. V celej prevádzke by chceli zamestnať dve desiatky zamestnancov. Sklad č. 7 bol postavený v 20. rokoch minulého storočia a dnes je ako technická pamiatka zaradený medzi národné kultúrne pamiatky. Prevádzka Heinekenu si vyžaduje aj stavebné úpravy vnútorných priestorov. „Navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na tento objekt,“ uvádza Heineken v zámere. Krajský pamiatkový úrad v Bratislave sa k investícii do závierky vydania HN nevyjadril. Podľa zámeru by však mali všetky úpravy prebehnúť na základe schválenia a pripomienok pamiatkarov. Budovu skladu vlastní spoločnosť Eurovea II, ktorá patrí holdingu J&T Real Estate a v danej lokalite má veľké plány. Najvýraznejším je projekt na výstavbu mrakodrapu Eurovea Tower, ktorú by chcel developer rozbehnúť ešte tento rok.

Budúcnosť pamiatky

Investor plánuje historický sklad premeniť na administratívnu budovu. Vyplýva to zo žiadosti o stavebné povolenie na zmenu dokončenej stavby z jari 2019. Developer vtedy rátal s holopriestorom a so spoločnými priestormi na prvom nadzemnom podlaží, kde sa má nachádzať pivovar. „Sklad č. 7 bude v blízkom čase rekonštruovaný s tým, že na prvom nadzemnom podlaží sa uvažuje o gastronomickej prevádzke. V súčasnosti sú tieto priestory nevyužívané,“ uvádza sa v zámere Heinekenu. „Na ďalších podlažiach pripravujeme nový kancelársky koncept zameraný najmä na menších nájomcov,“ uviedol pre HN výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán. Rekonštrukčné práce budú realizovať v priebehu tohto roka, pričom kancelárske priestory by mohli byť pripravené na budúci rok. K rekonštrukcii tak dochádza až po niekoľkých rokoch, odkedy bol Sklad č. 7 v roku 2013 vytopený. Keďže prevádzka by mala byť na prvom nadzemnom podlaží, Heineken sa rozhodol, že technológie na výrobu piva budú umiestnené na vyvýšenej konštrukcii. V minulosti prešla budova rozsiahlejšou rekonštrukciou v rokoch 2006 až 2007 a uvažovalo sa o nej aj ako o nástupcovi bratislavského Parku kultúry a oddychu. Neskôr však investor tieto plány nerealizoval. Tohtoročným uvedením objektu do prevádzky však dôjde k prirodzenému predĺženiu promenády nábrežia Dunaja.

Na ďalších podlažiach pripravujeme nový kancelársky koncept zameraný najmä na menších nájomcov. Pavel Pelikán, výkonný riaditeľ JTRE

[Späť na obsah]

6. Plytvanie nie je v poriadku

[13.01.2020; tovarapredaj.sk; Publicistika; 00:00; Redakcia]

Na svete sa každý rok vyprodukuje zhruba tretina potravín úplne zbytočne. Neskončia totiž na tanieroch, ale v košoch. Vyplýva to z údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN. Vyjadrené číselne, ide o približne 1,3 miliardy ton jedla, ktoré majú vo vyspelých krajinách hodnotu asi 680 miliárd dolárov. A to je ohromné plytvanie, nielen jedlom, ale aj prírodnými, finančnými či energetickými zdrojmi. Potravinový odpad má na svedomí až osem percent emisií skleníkových plynov. A okrem toho je to aj etický problém.

Predstavte si situáciu. Rodina si v obchode naplní nákupný košík až po vrch všakovakými potravinami a zaplatí za nich obrovské množstvo peňazí. Príde domov a potraviny okamžite vyhodí do koša. Nepredstaviteľné? Väčšina ľudí by takéto konanie odsúdilo ako nehorázne plytvanie. Ale v čom je to iné, keď majú tieto potraviny pár dní?

V Európskej únii sa každoročne vyhodí približne 88 milión ton jedla v hodnote okolo 143 miliárd eur, zatiaľ čo 43 miliónov Európanov si nemôže dovoliť položiť na stôl kvalitné potraviny každý druhý deň. K stratám či plytvaniu jedlom dochádza na všetkých úrovniach „života“ potraviny. A to na farmách, vo výrobe potravín, obchodoch a reštauráciách, ale hlavne v domácnostiach. Tie majú v Európskej únii na svedomí viac ako polovicu vyhodeného jedla a spolu so stravovacími zariadeniami a maloobchodom si pripisujú až 70 % potravinového odpadu.

Brusel označil ako faktory, ktoré vedú k plytvaniu potravinami, na jednej strane nedostatočné plánovanie nákupov spotrebiteľmi a na druhej strane akcie v obchodoch ako napríklad „dva za cenu jedného“. Zákazníci taktiež nevedia rozlišovať medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. V domácnosti sa im potom kopia potraviny, ktoré síce výhodne kúpili, ale nevedia, čo s nimi.

Až tri štvrtiny Slovákov sa cítia pri pohľade na suroviny v chladničke bezradne a takmer rovnaký počet nevie, čo z nich navariť alebo zjesť. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Ipsos, ktorý si začiatkom roka dala vypracovať značka Hellmann´s. Najčastejšie sa plytvá čerstvými potravinami, a to najmä ovocím, zeleninou, chlebom, salámami a syrmi.

Avšak hovoriť spotrebiteľovi, kúp si iba toľko, koľko naozaj zješ, je pre obchodníka tak trochu schizofrenické. Predajne sa snažia priniesť zákazníkom širokú ponuku čerstvých a bezchybných produktov v priebehu celého dňa. To im prináša vyššie tržby, ale zároveň prispieva k plytvaniu potravinami na oboch stranách. V súčasnej dobe sa však čoraz viac spoločností i domácností snaží pozerať do vlastných kuchýň a plytvanie znižovať. To celému reťazcu v konečnom dôsledku ušetrí mnoho peňazí. Svetový inštitút zdrojov vyhodnotil údaje zo 700 spoločností a prišiel na to, že väčšina z nich za jeden dolár investovaný do znižovania plytvania potravinami dokázala ušetriť 14 a viac dolárov.

Obchody sa pozerajú do skladov

Pred dvomi rokmi reťazec Tesco Stores SR ako prvý obchodník u nás ukázal, koľko potravín vyhadzuje a rozhodol sa toto množstvo znižovať. Jeho snahu ocenila aj OSN, ktorá vytýčila cieľ znížiť množstvo potravinového odpadu do roku 2030 na polovicu. „V porovnaní s dátami z roku 2016/17 sme znížili množstvo potravinového odpadu v našich prevádzkach o 52 percent. Týmto sme splnili cieľ udržateľného rozvoja OSN o 11 rokov skôr a znížili náš potravinový odpad na menej ako jedno percento,“ uviedol v septembri výkonný riaditeľ reťazca na Slovensku Martin Kuruc.

Sieť daruje nepredané potraviny Potravinovej banke Slovenska a jej partnerom už od roku 2015. Odvtedy darovalo viac ako 3 000 ton potravín pre ľudí v núdzi. Aktuálne daruje nepredané potraviny zo všetkých svojich 150 predajní. Reťazec okrem toho spolupracuje aj s dodávateľmi, aby sa potravinový odpad znižoval aj na ich strane. A to napríklad tak, že odoberá a zákazníkom ponúka sortiment ovocia a zeleniny pod názvom Perfectly Imperfect, ktoré má neštandardný tvar. Od roku 2017 Tesco predalo takmer 2 000 ton takýchto produktov.

Ďalšou možnosťou, ako predchádzať odpadu, je predávať potraviny s blížiacim sa koncom záruky za zvýhodnené ceny. Sieť Billa vypredáva potraviny, u ktorých končí doba spotreby, v dostatočnom časovom predstihu so zľavami v rozsahu od 25 do 50 %. Potraviny, ktoré aj napriek tomu nepredá, likviduje podľa platnej legislatívy. „V súčasnosti pripravujeme spoluprácu s Potravinovou bankou Slovenska, na základe ktorej budeme môcť darovať potraviny pred koncom minimálnej doby trvanlivosti. Spoluprácu začíname testovať od začiatku decembra a naplno by sme ju mali rozbehnúť od februára budúceho roka,“ vysvetľuje hovorkyňa reťazca Kvetoslava Kirchnerová. Okrem toho Billa spolupracuje s rôznymi organizáciami chovateľov či poľovníkov pri odbere nepredaného pečiva a zeleniny. Táto spolupráca nie je celoplošná, ale funguje na lokálnej báze a sieť si ju plánuje zachovať aj po spustení spolupráce s Potravinovou bankou Slovenska.

Znižovanie potravinového odpadu je dôležité aj pre Kaufland Slovenská republika, preto na dennej báze sleduje vývoj odpisov v jednotlivých tovarových skupinách a pravidelne školí zamestnancov pri vytváraní objednávok. „Minulý rok sme spustili celoslovenský projekt na darovanie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Do tohto projektu je zapojených už 44 zo 67 našich predajní a tento počet plánujeme zvyšovať. V rámci tohto projektu sa nám podarilo darovať už viac ako 155 tisíc kusov potravín po dátume minimálnej trvanlivosti,“ konštatuje hovorkyňa siete Lucia Langová.

Je nútené darovanie darovaním?

V súčasnosti platí, že obchodníci môžu potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti, ak sú bezpečné, darovať zaregistrovaným charitatívnym organizáciám. Produkty po dobe spotreby musia dať podľa zákona zlikvidovať. Na jeseň sa v parlamente objavil návrh poslankyne za SNS Evy Antošovej, ktorý z darovania potravín robil povinnosť. Podľa neho by obchody s predajnou plochou väčšou ako 400 metrov štvorcových boli povinné potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ak sú bezpečné, bezodplatne poskytnúť charite.

Odborníci i ľudia z praxe však upozorňovali, že v takto navrhovanej podobe by nová legislatíva spôsobila viac škody ako úžitku. Momentálne totiž na Slovensku nie je vybudovaná dostatočná infraštruktúra, ktorá by dokázala efektívne zabezpečiť distribúciu darovaných potravín. „Tá momentálne stojí a padá na dobrovoľníkoch v treťom sektore, pretože na Slovensku neexistujú štatistiky, ktoré by ukazovali, koľko potravín sa v obchodoch vyhodí a koľko potravín je schopný tretí sektor prijať. Podľa našich odhadov by sa týmto zákonom mohol zvýšiť počet prevádzok, ktoré darujú potraviny až päťnásobne, čo pri súčasnej infraštruktúre charity, resp. tretí sektor nie sú schopné prijať,“ uvádza Zuzana Sokolová z občianskeho združenia Free Food, ktoré sa intenzívne venuje efektívnemu prerozdeľovaniu potravinového prebytku z obchodov charitám, krízovým centrám či útulkom pre bezdomovcov.

Free Food sa obávalo, že bez vybudovanej infraštruktúry, na ktorej by sa aktívne podieľal aj štát, by mohli obchody z charít vytvoriť skládky, len aby si splnili zákonnú povinnosť. Na druhej strane združenie pozitívne vníma motivačné nástroje a odbúranie byrokratických bariér. Jedným z nich je aj zmena zákona o dani z príjmov, ktorá bude efektívna od budúceho roka a vďaka ktorej si budú môcť obchodníci odpísať do daňových výdavkov hodnotu darovaných potravín charitám.

Snahu riešiť plytvanie potravinami víta aj Potravinárska komora Slovenska, ale pri povinnosti darovať potraviny tiež videla praktické problémy. Dátumom minimálnej trvanlivosti sú totiž označené tisícky položiek od suchých výrobkov uložených v regáloch, cez chladené výrobky, ako sú omáčky či mliečne výrobky, až po mrazené výrobky, ako je napríklad mrazená zelenina a hotové výrobky. Na mieste teda bola otázka, ako by to charity kapacitne a technologicky zvládli.

Navrhovaný zákon však na novembrovej schôdzi parlamentu prešiel v pozmenenej podobe. Podľa nej je obchodník s predajnou plochou nad 400 metrov štvorcových povinný „iba“ uzatvoriť zmluvu o darovaní potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, ak sú bezpečné, aspoň s jednou charitou. „Po rokovaniach so zástupcami charitatívnych organizácií a zástupcami obchodu sa dospelo k záveru, že zavedeniu novej povinnosti je nevyhnutné dať vyššiu flexibilitu,“ píše sa v schválenom pozmeňovacom návrhu. Menšie predajne majú možnosť si vybrať či zmluvu o darovaní potravín uzatvoria alebo nie. Zákon nadobudne účinnosť o štyri roky.

[Späť na obsah]

Legislatíva EÚ, štrukturálna politika a medzinárodné organizácie

2. V Thajsku zistili prvý prípad nového vírusu, ktorý sa šíri z Číny

[13.01.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Koronavírusy (coronaviridae) sa bežne vyskytujú u ľudí a niektoré z nich sú príčinou obyčajného prechladnutia, iné zase môžu viesť k vážnym chorobám dýchacích ciest.

Ženeva 13. januára (TASR) – Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v pondelok potvrdila v Thajsku prvý prípad nového vírusu z toho istého rodu, z akého je aj ťažký akútny respiračný syndróm SARS – teda vírusu, ktorý sa skrýva tiež za epidémiou zápalu pľúc v Číne. Informáciu priniesla tlačová agentúra AFP. Zdravotnícka organizácia OSN so sídlom v Ženeve dodala, že nakazená osoba pricestovala z čínskeho mesta Wu-Chan a hospitalizovali ju v Thajsku 8. januára po tom, čo jej diagnostikovali mierny zápal pľúc. “Laboratórne testy následne potvrdili, že ochorenie spôsobil nový koronavírus,” uviedol pre agentúru AFP hovorca WHO Tarik Jašarevič. WHO takisto oznámila, že môže usporiadať mimoriadne zasadnutie o rozširujúcej sa nákaze novým vírusom. Ide o prvý prípad mimo Číny, kde zatiaľ diagnostikovali nový vírus 41 ľuďom s príznakmi podobnými zápalu pľúc, a to práve v stredočínskom meste Wu-Chan, pričom jedna z obetí minulý štvrtok zomrela. Prípad vyvoláva obavy vzhľadom na podobnosť nového vírusu so SARS, ktorý si v rokoch 2002 – 2003 vyžiadal v pevninskej Číne životy 349 osôb – ďalších 299 ľudí mu podľahlo v Hongkongu, ktorého ekonomiku táto epidémia pre jeho závislosť od turizmu značne poškodila. WHO doplnila, že thajské zdravotnícke úrady ju informovali, že pacient sa z choroby zotavuje. Dodala tiež, že nie je prekvapujúce, že vírus sa rozšíril mimo Číny. Zároveň však organizácia neodporučila žiadne osobitné opatrenia pre cestujúcich ani obmedzenia pre obchodovanie s Čínou, ale v pondelok zdôraznila, že situácie berie vážne. Koronavírusy (coronaviridae) sa bežne vyskytujú u ľudí a niektoré z nich sú príčinou obyčajného prechladnutia, iné zase môžu viesť k vážnym chorobám dýchacích ciest.

[Späť na obsah]

3. Eurokomisia zakázala thiakloprid – ďalší zo série neonikotinoídov

[13.01.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka. Foto: TASR – Štefan Puškáš

Ide o pesticíd, ktorý podľa EFSA vzbudzuje obavy z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia.

Brusel 13. januára (TASR) – Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že na základe vedeckého odporúčania Úradu Európskej únie pre potravinovú bezpečnosť (EFSA) rozhodla, že neobnoví schválenie neonikotinoídu s názvom thiakloprid. Ide o pesticíd, ktorý podľa EFSA vzbudzuje obavy z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia. Ide v poradí už o štvrtý zo série piatich neonikotinoídov, ktoré boli v roku 2005 schválené na používanie na trhoch v EÚ. V roku 2013 však eurokomisia prijala obmedzenia voči používaniu troch neonikotinoídov – klothianidin, imidakloprid a thiamethoxam – s cieľom ochrániť včely medonosné. Zatiaľ poslednou nezakázanou látkou je acetamiprid. Neonikotinoídy sú účinné látky používané v prípravkoch na ochranu rastlín a na ničenie škodlivého hmyzu, čo znamená, že ide o insekticídy. Tie však majú zhubný účinok na včely a ostatný opeľovací hmyz. Eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidisová v tejto súvislosti uviedla, že vedecké odporúčanie EFSA je jasné: existujú obavy súvisiace s používaním tohto pesticídu. “Obavy sú spojené s vplyvom tejto látky na podzemnú vodu, ale aj na zdravie ľudí,” uviedla komisárka. Podľa nej je rozhodnutie eurokomisie ďalším jasným dôkazom záväzkov EÚ chrániť zdravie občanov a životné prostredie. Nariadenie EK bude v najbližších dňoch zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, čím nadobudne platnosť. (spravodajca TASR Jaromír Novak)

[Späť na obsah]

Iné informácie

4. Komunikácia so zemiakmi je tu! Novinka bola predstavená na CES 2020

[13.01.2020; techbox.dennikn.sk; Novinka; 14:49; Juraj Recký]

Že niečo nie je úplne ako má byť zistíte rýchlo. Faktom však je, že smart potato mal skutočne stánok na CES 2020.

Technologický veľtrh CES 2020 v Las Vegas každoročne prináša pohľad do blízkej technologickej budúcnosti ľudstva. Tento rok je však prelomový! Priamo na veľtrhu predstavili technológiu, vďaka ktorej dokážeme komunikovať so zeleninou. Výskum je však ešte na začiatku, výsledky sú preto obmedzené len na komunikáciu so zemiakmi. Aj napriek tomu ide o zásadný krok pre ľudstvo.

Technológiu predstavil francúzsky Start-up POTATO, na čele ktorého stojí nadšený 29-ročný inovátor Nicolas Baldeck. Ten spoločnosť založil počas roku 2019 a samého ho prekvapilo, ako geniálny je a ako rýchlo sa mu podarilo dosiahnuť tak úžasné výsledky. „Zemiaky dokážu komunikovať, majú vlastnú reč. Podarilo sa nám ju zachytiť vďaka prenosu cez Bluetooth a dešifrovať pomocou umelej inteligencie,“ uviedol Baldeck v tlačovej správe. Pomerne rýchlo po dešifrovaní zemiakovej reči, sa podarilo naprogramovať aplikáciu, vďaka ktorej sa dokážete s vašimi zemiakmi porozprávať aj vy. Riešenie pripomína komunikáciu s hlasovými asistentmi. Aplikácia zároveň sleduje náladu a zdravie vášho zemiaku v reálnom čase.

This is a smart potato stan account https://t.co/AS7rXNNh8h

— CES (@CES) 8. januára 2020

Kľúčovou súčasťou technológie, vďaka ktorej rozumieme reči zemiakov, je Neuraspud, širokopásmový vysielač. Ten vysiela signál do smartfónov alebo počítačov. Do výraznej miery je novinka smartpotato pokroková aj z toho dôvodu, že nepotrebuje žiadne káble a je absolútne bez batérií. Energiu získava priamo z elektrolytov obsiahnutých v zemiakoch. Technológia, ktorá elektrolyty mení na energiu sa nazýva Potao’Ohm. Start-up vytvoril novú generáciu cloudového úložiska kam dokázal za pár týždňov výskumu uložiť terabajty dát. Tie pochádzajú z niečoho, čo Baldeck nazýva mozgové vlny zemiakov. O čo presne ide nešpecifikoval, no pripomenul, že je to kľúčové pojítko medzi zemiakmi a ľuďmi.

Celý projekt je na crowdfundingej stránke Indiegoo, kde si ho môžete predobjednať za akciovú cenu 26 E. Tá, prirodzene, narastie po tom, čo sa predpredá prvých 1 000 kusov, v čase písania článku bolo predpredaných 70 komunikátorov. „Náš vynález má ďalekosiahlejší dopad, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Rieši, napríklad, otázku zblúdilých anonymných existencií z diskusií. Vďaka nášmu riešeniu budú mať konečne niekoho, komu môžu svoje nepodstatné postrehy predostrieť. Zemiaky toho veľa absorbujú a sú veľmi tolerantné a mierumilovné,“ vysvetlil ďalej Baldeck.

Otec smartpopato tiež pripomína, že čoskoro sa technológia rozšíri aj na iné druhy zeleniny. Pokecať si tak budete môcť, napríklad, aj s jablkom, banánom alebo celerom. „Najväčšou inšpiráciou pre mňa bol veľtrh CES, na ktorom sú každoročne predstavené smart kefky na zuby, smart WC, smart kávovary a podobné smart záležitosti. SMART a IoT sú budúcnosť. Chovám k týmto veciam hlbokú úctu,“ ubezpečil Francúz.

Smart POTATO sa však nestretol len s pochopením. Vysielač sa totiž musí zasunúť do zemiaku. Má tvar noža, čo pobúrilo aktivistov. „Aj zemiaky majú city, prebodnúť ich nie je len neľudské, ale doslova barbarské!“ Vyjadrili sa viacerí bojovníci za ľudské práva. „Zemiaky tvoria dôležitú súčasť našich životov a komunikáciou s ňou vytvárame enormné množstvo CO2. Baldeck mi ukradol sny a detstvo, ako sa opovažuje! Budem proti nemu bojovať, ale teraz si idem oddýchnuť, už som veľa cestovala krížom-krážom po zemiakových poliach,“ vyjadrila sa Kvetka Thunderberg.

O vyjadrenie sme požiadali aj popredných zastupiteľov z radov vegánov (požiadali sme o vyjadrenie, už sme skoro novinári!!!), no po tom, čo si uvedomili, že aj zelenina má city a je nehumánne ju krájať, trhať, kosiť a prežúvať, ich počet prudko klesol. Neoficiálne informácie hovoria, že niektorí neuniesli tiahu svojich ohavných činov konzumácie zeleniny, iní vyhladovali.

[Späť na obsah]

6. Diviaky vo veľkom trápili juhočeskú dedinu: Poradili si s nimi naozaj netradične

[13.01.2020; topky.sk; Zahraničné; 00:00; SITA]

BORŠOV NAD VLTAVOU – Špeciálnu techniku na odplašenie diviakov zvolili predstavitelia obce na juhu Čiech, kde sa tieto zvieratá zvykli v poslednom čase nerušene prechádzať a ľakať jej obyvateľov. Okolie jednotlivých domov aj celej dediny postriekali umelo vyrobeným tigrím močom.

Ako cez víkend informovala Česká televízia, táto technika slávi zatiaľ veľký úspech. Diviaky boli až doteraz pre obyvateľov Boršova nad Vltavou neďaleko Českých Budějovíc nočnou morou. „Sú sťažnosti ako od poľnohospodárov, tak aj od občanov. Prasatá chodia za stravou až k obývaným oblastiam,“ popisoval ešte nedávno situáciu miestny poľovník Rudolf Grmela. Diviaky sa podľa neho v obci bežne prechádzali medzi domami.

Podobné skúsenosti mali v posledných rokoch často aj v iných okolitých obciach, minulý rok behal diviak dokonca aj po centre Českých Budějovíc. Ako sa však zdá, nateraz je situácia vyriešená a nový prípravok spoľahlivo funguje. O synteticky vyrobený tigrí moč už podľa ČT prejavili záujem aj iné obce a tiež vedenie zoologickej záhrady z Hluboké nad Vltavou.

Ako však upozorňuje zamestnanec tejto zoo Roman Kössl, z dlhodobého hľadiska môže byť problém v tom, že diviaky si na pach tigrieho moču zvyknú a prestanú sa ho báť. “Prasatá sú veľmi inteligentné a môžu si rýchlo zvyknúť, ak zistia, že skutočné nebezpečenstvo neexistuje,” hovorí Kössl.

[Späť na obsah]

8. Na severe Maďarska sa objavila vtáčia chrípka

[13.01.2020; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Svet; 00:00; TASR]

V Komárňansko-ostrihomskej župe utratia tisíce moriek.

BDAPEŠŤ. Vyše 53-tisíc moriek musia utratiť na severe Maďarska v Komárňansko-ostrihomskej župe, kde na farme pri obci Ács vykázal Národný úrad pre bezpečnosť potravinového reťazca (Nébih) prítomnosť vírusu vtáčej chrípky H5N8, informoval spravodajský server Index.hu.

Štátny veterinár v záujme zastavenia šírenia nákazy nariadil, aby na celom území Maďarska bola hydina držaná v uzatvorených priestoroch.

Súvisiaci článokRiziko šírenia vtáčej chrípky je veľké, na človeka sa zväčša neprenášaČítajte

Nébih zdôraznil, že v súvislosti s týmto vírusom doposiaľ v Európe nezaznamenali ochorenie ľudí, preto jedenie hydinového mäsa neznamená žiadne riziko pre zdravie človeka.

Naposledy sa vtáčia chrípka v Maďarsku vyskytla v rokoch 2016 – 2017.

[Späť na obsah]

Viac na siacplus.sk

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk