Monitoring médií z 28.02.2020

Moderní konzumenti, prechod na priemysel 4.0, digitalizácia. Na druhej strane potravinárstvo bojujúce o prežitie, neschopné držať krok so zahraničnou konkurenciou. Slovenská výroba potrebuje nové ciele aj finančné injekcie.

Lucia Páchniková

Konkurencieschopnosť našich potravinárov klesá. Podiel domácich potravín v maloobchode je nízky, naopak, negatívne saldo zahraničného obchodu so slovenskými výrobkami sa zvyšuje. To je iba zlomok toho, s čím bojujú naši potravinári. Aj preto Potravinárskakomora Slovenska predstavila strategické priority. „Osvojiť by si ich mali budúce vlády a mali by ich aplikovať v opatreniach a príslušnej legislatíve,“ informuje Monika Mičúchová, hovorkyňa komory. Podnikanie v potravinárskom odvetví má problémy už dlhodobo. Situácia sa nezlepšuje. Naopak, rastú mzdové náklady a ceny surovín, ktoré spôsobujú, že mnohí podnikatelia v odvetví bojujú o prežitie. Nedokážu držať krok s konkurenciou zo zahraničia, najmä čo sa týka moderných technológií a inovácií. Hoci odvetvie upadá, na čo dlhodobo poukazuje aj Potravinová komora Slovenska, spracovanie potravín pridáva našim poľnohospodárskym surovinám hodnotu. Zároveň má potenciál prispieť k rozvoju slovenských regiónov a zvyšovaniu zamestnanosti.

O problémoch vedia, chcú ich riešiť

Zvrátiť celkový nepriaznivý stav sa Potravinárskakomora Slovenska rozhodla v niekoľkých kľúčových oblastiach. Potravinárstvo je v súčasnosti veľkou témou. „Doteraz však neprišli žiadne systémové riešenia. Zvolili sme preto proaktívnu cestu a priniesli súbor konkrétnych opatrení,“ vysvetľuje Daniel Poturnay, prezident Potravinárskejkomory Slovenska. „Každý zodpovedný štát by mal robiť maximum pre to, aby pridaná hodnota zo spracovania potravín zostala doma. Keď chceme vo výrobe dosiahnuť zásadný prevrat, potrebujeme do odvetvia investovať väčší balík peňazí, a to aj na úkor poľnohospodárskej prvovýroby pri surovinách, kde dosahujeme viac ako stopercentnú sebestačnosť,“ konštatuje. Strategický dokument v prvom rade upozorňuje na potrebu prípravy národnej potravinovej stratégie. Tá má reflektovať nevyhnutnosť prechodu odvetvia na priemysel 4.0 a zavádzanie digitalizácie. Zohľadňuje aj aktuálny vývoj vo výžive obyvateľstva, požiadavky cirkulárnej ekonomiky a podporu udržateľnosti celého odvetvia. Dôležitou súčasťou je zakotvenie podpory spracovania potravín zo štátneho rozpočtu v rámci Strategického plánu Slovenskej republiky k budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike Európskej únie. „Potravinárske odvetvie je najslabším článkom potravinovej vertikály. Pri riešení problémov a finančnej podpory je neustále v tieni poľnohospodárskej výroby,“ upozorňuje Poturnay. „Prvovýroba pritom výrobky na pulty neprináša,“ dodáva. Suroviny je totiž potrebné predtým spracovať a zabaliť. Slovensko je sebestačné vo výrobe všetkých základných surovín. Výnimkou sú čerstvé ovocie, zelenina a bravčové mäso. „Žalostne nám však chýbajú spracovateľské kapacity,“ upozorňuje riaditeľ komory. Dokument sa zaoberá aj daňami, odvodmi (vrátane celoplošného zníženia dane z pridanej hodnoty na potraviny), komplexnou revíziou legislatívy v tejto oblasti na Slovensku či zefektívnením kontroly potravín zo strany úradov. „Potravinársky priemysel bojuje s nedostatkom pracovnej sily. Navrhujeme preto, aby sa zjednodušilo sezónne zamestnávanie či rekvalifikácia pracovníkov,“ opisuje ďalšie problémy a možné riešenia. Dokument zároveň počíta aj s posilnením samospráv potravinárov. Rok 2020 by mal byť prevratným rokom. Mala by odštartovať nová dekáda, v ktorej sa začne ožívanie slovenského potravinárstva. „Našou snahou je dostať výrobu potravín medzi popredné odvetvia národného hospodárstva, kam vzhľadom na svoju povahu, dlhodobú tradíciu a udržateľnosť jednoznačne patrí,“ avizuje Poturnay.

Zmena je o myslení aj peniazoch

Dôležitosť súčasného obdobia potvrdzuje aj Slovenskápoľnohospodárskaapotravinárskakomora. Rieši strategický plán aj finančnú politiku a impulzy pre slovenské poľnohospodárstvo. „Budúca vláda rozhodne o tom, ako sa rozdelia prostriedky z nového programovacieho obdobia,“ upozorňuje EmilMacho, jej predseda. „Musíme sledovať vývoj v Európskej únii a následne nastaviť procesy na domácej pôde,“ spresňuje. Slovensko podľa neho potrebuje vnútornú obrodu poľnohospodárov aj potravinárov. „Zlepšiť imidž odvetvia bude veľmi ťažké a bude to dlhodobý proces. Chceme viac diskutovať so spotrebiteľmi či s politikmi, ktorí majú nástroje na to, aby mohli situáciu zmeniť,“ avizuje. Proces zmeny imidžu poľnohospodárstva a potravinárstva komplikuje najviac zmýšľanie Slovákov. „Ľudia nadobudli dojem, že si všetko kúpia v reťazcoch,“ vysvetľuje Macho. Impulzom, ktoré potrebujú, a ich problémom sa venovala aj jesenná konferencia pre agromanažérov v Trnave. Podujatie zorganizovala Slovenská potravinárska a poľnohospodárska komora. Na konferencii odzneli výsledky výskumov o aktuálnom imidži odvetví. Vyplýva z nich, že naše potraviny sú vnímané spotrebiteľmi veľmi dobre. Dokonca sú za ne ochotní aj priplatiť. Najväčšími negatívami sú odlev zamestnancov a nezáujem o prácu v potravinárstve či poľnohospodárstve. Agromanažéri sa zhodujú, že šancou, ako vylepšiť meno odvetvia, je zamerať sa na novú mladú generáciu spotrebiteľov, ktorá vytvára tlak na kvalitu. Staviť treba na lepšiu propagáciu produktov a práce v odvetví. Zmeny pritom musí každý poľnohospodár a potravinár robiť sám od seba či cez svojich zamestnancov, zmeniť sa musí aj zmýšľanie vlastníkov pôdy. Odborníci si čoraz viac uvedomujú, že mladých zaujíma predovšetkým pozadie výroby a produktov. Je im čoraz viac zrejmé, že ak je príbeh výrobcu skutočný, pravdivý od začiatku do konca, informovanosť transparentná, potraviny sa spotrebiteľovi lepšie ponúkajú aj predávajú.

Výroba potravín patrí medzi popredné odvetvia národného hospodárstva. Musíme ju na Slovensku opäť dostať tam, kam patrí.

Daniel Poturnay, riaditeľ Potravinárskej komory Slovenska

[Späť na obsah]

2. Pracovať na pôde? A prečo nie!

[28.02.2020; Pravda; Ekonomika; s. 8,9; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák

Ešte pred desiatimi rokmi študovalo agropotravinárske odbory na stredných odborných školách 11300 deti, aktuálny stav je 8 600. Poľnohospodárstvo rýchlo starne, základ pracovných tímov tvoria päťdesiatnici. Farmy aj potravinárske podniky ovládli nové technológie, všade hľadajú mladých a vzdelaných ľudí. Sú vzácni a ich nedostatok limituje rozvoj agropotravinárstva. Študijné odbory pripravujúce ľudí na tradičné profesie, akými boli traktoristi, opravári, dojičky, pekári, mliekari či mäsiari, sa dostali na samý okraj záujmu. Obrovský hlad po odborníkoch napokon priniesol staronové duálne vzdelávanie, ktoré aj štipendiami podporuje prípravu mládeže v súčinnosti školy a poľnohospodárskeho či potravinárskeho podniku. Stále to nestačí na žiaduci prílev detí zo základných škôl na stredné agropotravinárske. V kritickej chvíli prišla Slovenskápoľnohospodárskaapotravinárskakomora s nápadom, ako cez deti prísť na kobylku váhajúcim rodičom. Práve v ich mysliach prežíva zakorenená predstava o zablatenom, prašnom a hnojom páchnucom odvetví s nízkymi mzdami. V jeseni komora vyzvala študentov a pedagógov stredných škôl na súťaž o najlepšie videá, ktoré mali ukázať, ako vyzerá reálne štúdium i práca na poliach, farmách, v mliekarňach, pekárňach či mäsozávodoch. Vzniklo 46 videí s témou Podpor svoj odbor, ktoré otvárajú oči jednak rovesníkom, ale najmä nepoľnohospodárskej verejnosti, rodičom detí. Ťah s videami priniesol prekvapujúce zistenie: sedemnásť-, osemnásťroční študenti výborne rozumejú potrebám modernej slovenskej spoločnosti a zároveň ukazujú aj ich predstavu o živote, práci a, pravdaže, aj zábave na vidieku tretieho tisícročia.

Podpor svoj odbor videom

Videoprojekt Podpor svoj odbor je voľným pokračovaním už zabehnutého podujatia Hovorme o jedle. No kým to sa sústreďuje na deti základných škôl a budovanie stravovacích návykov založených na čerstvých domácich potravinách, „videá mali ilustrovať myšlienku, že nielen život a práca v meste, ale aj na vidieku, jeho poliach, farmách a pri spracovaní potravín môžu byť atraktívne a moderné“, načrtol zámer podujatia predsedaSPPKEmilMacho. Projekt si museli najprv vydiskutovať v samospráve. „Zaznel aj názor, či potrebujme z budúcich poľnohospodárov a potravinárov robiť filmárov,“ povedal predseda Slovenského mliekarenského zväzu Stanislav Voskár. Videá však ukázali poľnohospodárske a potravinárske profesie a prostredie, v ktorom sa odohrávajú, v novom svetle. Potvrdili aj obrovskú silu sociálnych sietí. Tým, že videá predstavili na You Tube, začalo sa o nich hovoriť – medzi mládežou aj rodičmi. Aj to podľa Voskára umožnilo búrať prežívajúce mýty o agropotravinárstve. Víťazka súťaže Soňa Führichová je študentka 3. ročníka SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Žiline. Mestské dievča od dvanástich rokov pomáha otcovi, ktorý sa pred časom rozhodol, že bude chovať ovce v Terchovej. Študuje agropodnikanie. Video ju ukazuje v role skúsenej študentky, ako zoznamuje začínajúcu kamarátku so školou. Podobný prístup zvolila aj Spišiačka Radka Pentáková. Vidíme nielen moderné a pomôckami dobre vybavené triedy, kabinety, ale aj gruľovačku – zber zemiakov, jazdu na koni aj starostlivosť o ne, včelnicu. Sme v škole aj v prírode, ktorú s porozumením obrába múdry hospodár.

Dievčatá vystupujú prirodzene v práci si počínajú zručne, čo vidno aj na kynologičke z Trnavy Beáte Benkovej. Soňa aj Radka chcú pokračovať štúdiom na univerzitách. Prvá sníva o farme s agropenziónom, druhá mieri do cestovného ruchu, ktorý by aktívne spolupracoval s farmárskymi usadlosťami. Jozef Pacaj, dobre stavaný mladý muž, reprezentant SOŠ v Ivanke pri Dunaji a zároveň rodinnej zeleninárskej spoločnosti Agromačaj z Kráľovej pri Senci. Hravo a nenútene predstavil profesiu zvanú agromechanizátor. Za týmto trochu vzletným názvom je starý, dobre známy traktorista, ktorý však sedí v kokpite supermoderného stroja. V tomto videu vidíme krvavočervený západ slnka nad podunajskou rovinou, dvor plný rôznych mašín, mladíka, ktorý suverénne vedie traktor s doplna naloženou vlečkou kapusty. Koncertuje tu technika, mladí ľudia, ale aj poriadok, zablatenú cestu hneď dočista umývajú. Pacajov odkaz: Poľnohospodárstvo tu bolo, je a bude o desať aj o sto rokov, znie dôveryhodne.

Me motyky, ale smart technika

Jozef Pacaj je rodák z vrchárskej Malej Lehoty a svoju budúcnosť spája s farmou Juraja Mačaja. „Je tu vynikajúci kolektív, s istotou rátam, že po skončení školy budem pracovať na tomto hospodárstve, ktoré je vybavené najmodernejšou technikou.“ Najlepšie videá vznikli v spolupráci pedagógov, študentov a partnerských poľnohospodárskych podnikov. Profesorka Anna Belová, ktorá viedla Žilinčanku Soňu Fúhrichovú, súhlasí s názorom ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej, ktorá ocenila diplomami najlepších študentov: „Doteraz si spoločnosť zjednodušene spájala poľnohospodárstvo s ľuďmi v gumákoch, lenže moderné poľnohospodárstvo je najmä o znalostiach, o nových digitálnych technológiách, a práve tam sa cítia naši študenti ako ryby vo vode,“ povedala Anna Belová. Jej kolegyňa zo SOŠ v Ivanke pri Dunaji Katarína Baierová dodala že, „kde je vôľa, zapálené srdce, tam je cesta“. Mienila tým, nielen vôľu a entuziazmus školy, učiteľov a študentov, ale aj poľnohospodárov. Spoločnosť Agromačaj umožnila zárukou budúceho zamestnania štúdium siedmim budúcim agromechanizátorom.

„Rozrastajúca sa zeleninárska farma si uvedomuje dôležitosť profesionálnej a generačnej kontinuity. Porozumenie mladým sa prejavilo aj v tom, ako inovátorsky v podniku pristúpili k nakrúteniu videa. Možno je to aj tým, že sám Juraj Máčaj je predstaviteľ mladého pokolenia poľnohospodárov, ktorí vsádzajú na pravidelné technologické inovácie,“ uzavrela Baierová. Tvorbu videí podporili všetky profesionálne zväzy – pekári a cukrári, mäsiari, mliekari, poľnohospodári a, pravdaže, aj dodávatelia techniky. Združenie Agrion sa vytiahlo a posiela Jozefa Pacaja aj so spolužiakom na niekoľkodňový pobyt k talianskemu výrobcovi traktorov. Za výbornú prácu nielen za volantom traktora, ale aj za presvedčivé video patrí odmena. Bola sladká, a nielen v podobe špičkovej slovenskej čokolády, kníh či peňažnej prémie.

Študenti sa stali najžiadanejšími hrdinami, ktorých spoločnosť potrebuje. Ukázali, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo nie je životným omylom, odkladiskom pre nekvalifikovanú pracovnú silu, äle naopak žiada si chytré hlavy a zručné ruky. Ten, kto sa preň rozhodne, v ňom môže nájsť uspokojenie a minimálne vo firmách, ktoré sa aktívne zapojili do duálneho vzdelávania, aj dobre platené miesta. Mzdy držia krok s celoštátnym priemerom, odvetvie zaostáva. Mzdy v ňom dosahujú len necelých 80 percent slovenského štandardu.

Foto:

Výborní v školskej lavici, v praxi aj ako tvorcovia videí o agropotravinárstve: zľava Soňa Fúhrichová, Radka Pentáková, Beáta Benkova a Jozef Pacaj.

Nie traktorista, ale agromechatronik

Vlani prišlo do poľnohospodárstva 800 nových traktorov, 200 teleskopických manipulátorov, 50 kombajnov. Túto techniku treba nielen ovládať, ale zvládať aj jej servis. Práve ako volanie praxe po špecialistoch, ktorí zvládnu neľahkú opravu softvérom prešpikovaných strojov, vznikol odbor agromechatronik. Je to úplne nový odbor, ktorý sa vyučuje na troch odborných školách – v Pruskom, Rimavskej Sobote a Moldave nad Bodvou. Dnes sú najstarší študenti tretiaci a spolupracujú s dodávateľmi techniky na celom Slovensku. Štúdium sa končí s maturitou, ide o top odbor s veľkou budúcnosťou, objasnil Peter Matejovič, prezident združenia Agrion.

[Späť na obsah]

3. Odborníci nepadajú z neba

[28.02.2020; Pravda; Ekonomika; s. 8,9; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák

Juraj Máčaj patrí k mladej generácii poľnohospodárov. Vedie rodinný zeleninársky podnik na 5 500 hektárochpôdy, ktorý dáva prácu 400 ľuďom. Supermoderné hospodárstvo si vyžaduje vzdelaných ľudí. „Nebojíme sa im dať príležitosť,“ hovorí Juraj Mačaj, člen predstavenstva Slovenskejpoľnohospodárskejkomory.

Ako pracujete s mladými ľuďmi?

Hovoríme s rodičmi, učiteľmi, výchovnými a kariérovými poradcami. Rozhovor začíname na základných školách a pokračujeme spoluprácou so strednými školami. Ony sa otvárajú nám a my im. Otvorenosť a ústretovosť sa vypláca.

Robia to tak aj iní?

Každý, kto myslí na budúcnosť, to začína robiť. Poľnohospodárstvo prekonalo ťažké transformačné obdobie, veľa podnikov sa hľadalo, menili sa majitelia, tento proces sa pomaly dokončuje a väčšina podnikov už má svoju víziu rozvoja. Robíme s mladými ľuďmi, lebo im sedia nové technológie. Sú nimi posadnutí, len ich treba správne usmerniť.

Medzi poľnohospodármi ste zrejme rekordérom v duálnom vzdelávaní. Koľkých dualistov máte?

Siedmich na SOŠ v Ivanke pri Dunaji a troch v Galante. Ak to pôjde takto ďalej, budeme mať o 5 – 6 rokov prevažne mladý tím veľmi dobrých traktoristov – po novom agromechanizátorov.

Ste v blízkosti Bratislavy. Nekradne vám hlavné mesto najlepších pracovníkov?

Mesto ľudí priťahuje nielen pracovnými ponukami, ale niektorých svojím ruchom odstrašuje a tým ich vháňa do našej náruče. Je dosť detí, ktoré netúžia študovať na vysokej škole. Poľnohospodárske podniky môžu byť relatívne silní regionálni zamestnávatelia. Pravda, musia mať jasnú rastovú líniu, dobrú spoluprácu so školami, aj ich prostredníctvom sa dá otvoriť verejnosti. Poľnohospodári sa nemôžu spoliehať na to, že si budú preťahovať ľudí. Niet ich, musíme si ich vychovať. Nemožno stavať na tom, že u nás budú robiť ľudia z tretích krajín.

Kto viac rozhoduje o výbere poľnohospodárskej profesie – samo dieťa či rodič?

Rozprával som sa s našimi desiatimi študentmi a poväčšine šlo, čudovali by ste sa, o ich rozhodnutie, rodičia im potom dali zelenú. Sú to chlapci, láka ich technika, traktor, sloboda šíreho poľa. Moderné stroje sú veľké hračky. Ako deti začali s plastovými traktoríkmi a teraz pracujú so skutočnými technicky unikátnymi strojmi. Je to hra na celý život.

Agropotravinárske profesie sú mimo centra pozornosti. Čo by mal urobiť štát?

Je, samozrejme, dobré propagovať odvetvie, chvalabohu duálne vzdelávanie je naspäť, treba ho rozvíjať, pestovať, ale určite sa musia viac otáčať samosprávy aj poľnohospodárske podniky. Školy potrebujú dostávať podnety od poľnohospodárov, potom budú bližšie k nám aj s odbormi, ktoré potrebujeme. Aby to dokázali, musíme byť bližšie aj my.

Musel prísť pád na personálne dno, aby sa začali veci meniť?

Zrejme sme museli padnúť naozaj na dno, ak sa až teraz veci začínajú meniť. Človek by iste uvítal, keby mu padol do vienka hotový odborník, ale kto sa na to spolieha, je naivný. Musíme si ľudí, ktorých potrebujeme, vychovávať.

[Späť na obsah]

4. Nádej vkladajú aj do šľachtenia repy

[27.02.2020; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Barbora Šišoláková / Rastislav Iliev]

Rastislav Iliev, moderátor: „Cukrovarníkom sa skončila ich každoročná kampaň, v rámci ktorej vyrobili počas 131 dní takmer 160 000 ton cukru. Vlaňajšia sezóna bola pre nich jedna z najťažších za uplynulé roky. Počas tohtoročného sadenia pribudne na poliach nová odroda cukrovej repy. Tá by mala byť odolnejšia voči počasiu.“

Barbora Šišoláková, redaktorka: „Na Slovensku je v súčasnosti viac ako 200 pestovateľov cukrovej repy a 2 cukrovary, ktoré ich spracúvajú. Z tohtoročnej úrody sa im podarilo vyrobiť takmer 160 000 ton cukru. Na slovenské pulty pôjde približne polovica, ostatok vyvážame do zahraničia.“

DušanJaníček, riaditeľ pre vonkajšie vzťahy v cukrovare: “Spotreba domáca na domácom trhu je okolo 180 000 ton. To znamená, že máme určitý menší deficit. V minulosti vyrobili sme aj 220 000 ton.”

Adrián Šedivý, konateľ Slovenských cukrovarov: “Cukrovarníci hodnotia túto sezónu ako jednu z najťažších. Predovšetkým je to hlavne zlé rozloženie zrážok.”

Barbora Šišoláková: “Máj bol výdatný na zrážky, jún však extrémne teplý. Nerovnomerné množstvo vlahy v nesprávnom čase ešte viac zväčšuje regionálne rozdiely medzi poľnohospodármi.”

Peter Závodský, riaditeľ Zväzu pestovateľov cukrovej repy (telefonát): “Negatívny vplyv na úrodu cukrovej repy mal aj výskyt hraboša poľného. V porovnaní s hospodárskym rokom 2018 – 2019 sme dosiahli nižšiu hektárovú úrodu o približne 5 ton.”

Barbora Šišoláková: “Na výrobu 1 tony cukru je pritom potrebné zozbierať až 7-násobne viac cukrovej repy. Dôležitým faktorom je aj cukornatosť, ktorá sa pri nepriaznivom počasí stráca priamo v poli.”

JanaHoléciová, hovorkyňaSPPK: “Kvôli nepriaznivému počasiu cukrová repa vyháňa nové a nové listy. No a samozrejme na to, aby tie nové listy vyhnala, tak spotrebováva určité množstvo energie a to práve z cukru, ktorý je už uložený v buľve.”

Barbora Šišoláková: “Výkyvy počasia spôsobujú cukrovej repe aj choroby. Prípravky na jej ochranu vlani nepomohli ani najdôslednejším pestovateľom. Približne v polovici marca preto nasadia takzvanú smart repu, ktorá má byť odolnejšia. Pestovatelia si od nej sľubujú väčšiu úrodu s vyšším množstvom cukru.”

Adrián Šedivý: “Predstavuje určitú šancu, že by sa cukrovarníctvo a výroba cukrovej repy mohlo dostať do lepších trvalo udržateľných rámcových podmienok.”

Barbora Šišoláková: “Nová odroda má byť riešením aj pre prvovýrobcov pri výpadku účinných látok, ktoré sa postupne dostávajú na čiernu listinu.”

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

2. 300-tisíc ľudí musí na nákup potravín cestovať mimo obce

[28.02.2020; dnes24.sk; Rôzne; 00:00; redakcia]

Zahraničné reťazce vyhľadávajú len ekonomicky výhodnejšie lokality, a tak je vyše tisíc obcí bez kamenných predajní potravín. Najviac tým trpia seniori a invalidi.

Na Slovensku nemá prístup k potravinám priamo v obci 300-tisíc ľudí, čo predstavuje trojnásobné množstvo obyvateľov bratislavskej mestskej časti Petržalka.

Obce bez potravín

Túto situáciu môže zlepšiť napríklad donášková služba. Médiá o tom informovala Rada pre zabezpečenie prístupu k potravinám. Rada vznikla pod záštitou Ministerstvapôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Problém nedostatočného prístupu k potravinám priamo v obci sa týka 1 133 obcí. Vyše polovica obcí s maximálnym počtom obyvateľov 250 nemá kamennú predajňu potravín. V prípade obcí s počtom obyvateľov do 500 sa k potravinám v obci nedostane zhruba jedna pätina. V takýchto prípadoch prichádzajú do úvahy aj pojazdné predajne, tie však využíva len sedem percent všetkých obcí.

Podľa agrorezortu je nedostatok kamenných predajní v menších obciach spôsobený aj tým, že zahraničné reťazce vyhľadávajú len ekonomicky výhodnejšie lokality, teda väčšie obce. Tento problém však súvisí podľa ministerstva aj s vyľudňovaním týchto obcí.

Mladí ľudia podľa rezortu z takýchto obcí odchádzajú, tým pádom problému prístupu k potravinám čelia hlavne seniori či zdravotne znevýhodnení občania. Väčšina starostov menších obcí si však myslí, že nemá dostatok zdrojov na to, aby zabezpečili obecnú predajňu, preto by mal tento problém podľa MPRV riešiť štát.

Členmi Rady pre zabezpečenie prístupu k potravinám sú okrem odborníkov na obchod agrorezortu aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Zväz obchodu (ZO) SR.

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

2. Našou prioritou sú domáci spracovatelia

[28.02.2020; Hospodárske noviny; Agro; s. 13; RED]

OBCHOD

Slovenskí spracovatelia majú u mňa právo veta, tvrdí Dušan Krajči, zakladateľ Lukra Slovakia, ktorá obchoduje s agrokomoditami.

Jeho biznis stratégiou je absolútna preferencia slovenských odberateľov. Dôvod je jednoznačný. Verí, že domáce poľnohospodárstvo v sebe skrýva obrovský potenciál, no 20 rokov jeho degradácie spôsobilo, že musí štartovať od piky. „Chcem, aby slovenské podniky boli silnejšie. Preto im dávam právo veta – kým dohodnem kontrakt v zahraničí, opätovne ich vyzvem na dorovnanie ponuky zahraničného partnera,“ tvrdí Dušan Krajči, majiteľ a zakladateľ spoločnosti Lukra Slovakia, ktorá je členom skupiny SANAGRO.

Prioritný je spracovateľ, nie obchodník

Jeho profesionálne začiatky stáli na obchode s nerastnými surovinami, kovmi, plastmi či technickými a agrokomoditami. Práve im zasvätil takmer celú kariéru. Nutnosť zmeny začala postupne prichádzať približne pred 15 rokmi. Príchodom veľkých nadnárodných hráčov sa trh s priemyselnými komoditami začal uzatvárať. Zahraničné firmy si nákupy surovín riadili centrálne a priestor pre slovenských podnikateľov sa zužoval. A tak sa rozhodol. Postavil sa na vlastné nohy a biznis vymedzil na jeden špecifický sektor – potravinárstvo. Založil spoločnosť Lukra Slovakia. „Dlhodobo sme pôsobili ako medzičlánok medzi prvovýrobcami a spracovateľmi. Okrem tradičného obchodovania sme prvovýrobcom poskytovali finančný servis. Nakúpili sme od nich suroviny pred žatvou a v čase žatvy, pričom riziko spojené s dodávateľskými vzťahmi smerom na výrobcov a nástrahy finančnej disciplíny sme niesli my,“ spomína Dušan Krajči. Výhodou pre farmárov bolo, že nemuseli hľadať odbyt, znášať riziko platobnej disciplíny a likvidity. Spracovatelia zas vedeli, že budú mať zostatok surovín aj mimo exponovaného obdobia žatvy, keď je na nich vyvíjaný najväčší tlak. Postupom času sa však trh zmenil. Na jednej strane niektoré družstvá zanikli, zmenili štruktúru a prišlo ku generačným výmenám. Na druhej strane sa masívne rozmohol dovoz potravín, mäsa, mrazených pekárenských polotovarov zo zahraničia, kvôli čomu zanikli tradiční spracovatelia ako Palma, cukrovary, spracovatelia mäsa, klesla mlynárska a pekárenská výroba. Kríza priniesla ešte väčší tlak na cenu. Priestor na obchod sa výrazne zúžil. Koncept biznisu tak Lukra Slovakia musela zmeniť. „Začali sme sa orientovať prioritne na predaj priamo spracovateľom obilia, olejnín, mlieka a surovín a rozbehli sme dlhodobé vzťahy s fabrikami, ale aj prvovýrobcami, začať poskytovať širší servis, poradenstvo, vytváranie stratégie a čiastočne vzali na seba väčšiu zodpovednosť a záruku za úspešný predaj komodít. Dnes predávame len 10 až 15 percent produkcie obchodným firmám,“ vysvetľuje.

SANAGRO dodáva mlieko výlučne našim mliekarňam

Dušan Krajči tvrdí, že jeho stratégiou je orientácia na slovenský trh, tunajšie firmy a domáceho spotrebiteľa. „Ešte pred tým, ako podpíšem zmluvu v zahraničí, snažím sa so slovenskými spracovateľmi dohodnúť na obojstranne výhodných podmienkach. Tovar vždy radšej nechávame na našom trhu. Myslím si, že do budúcnosti sa potrebujeme oprieť viac o slovenské podniky. Zahraničný subjekt nám nikdy istotu neponúkne, domáci áno. Musíme spolupracovať, pretože jeden bez druhého neprežijeme,“ hodnotí Dušan Krajči, ktorého spoločnosť Lukra Slovakia spadá pod slovenskú poľnohospodárskuskupinu SANAGRO. Idea Dušana Krajčiho a SANAGRA sa tak postupne pretavuje do praxe. Ako ďalej podotýka, farmy SANAGRA mesačne dorobia 1,8 milióna litrov mlieka. „Je choré, aby sa k nám tovar vozil tisícky kilometrov. Naše farmy preto všetko mlieko odovzdávajú slovenským mliekarňam, ani liter sa nevyvezie za hranice. Dodávame len tým mliekarňam, ktoré majú slovenského vlastníka, aktuálne sú to Agro Tami, Euromilk Veľký Meder a Koliba Hriňová.“

Cenu určuje zahraničie

Podobnú cestu razia aj s ostatnými komoditami, ak je to na trhu možné. Podľa Krajčiho slov už dosiahli, že až 50 percent dopestovanej pšenice a repkyolejnej zostáva na Slovensku. A chcú, aby to bolo časom viac. Podmienky na trhu sa však musia ešte zmeniť. „V tomto smere máme veľmi málo domácich spracovateľov, pretože sme si agrosektor zničili. Náš trh nedokáže absorbovať toľko pšenice z dôvodu dovozu vysokého objemu mrazených polotovarov. A taktiež spotreba múky za posledných 30 rokov klesla o 50 percent. Navyše komoditné burzy v posledných rokoch lákajú veľa špekulatívneho kapitálu a správajú sa nepredvídateľne. Nezohľadňujú nárasty cien komodít v čase od žatvy po novú úrodu, skladovanie či financovanie zásob tak, ako to bolo v minulosti,“ hodnotí Krajči a dodáva, že spotrebitelia si musia uvedomiť, že vôbec nie je podstatné, aká je v komoditách na Slovensku situácia, cenu určujú veľké trhy – Nemecko, Francúzsko a Poľsko. „Ak je aj v našich tradične úrodných lokalitách Podunajskej nížiny, Trnavskej tabule sucho, úrody klesajú a prvovýrobcovia očakávajú nárast ceny, pokojne sa môže stať, že burzy sú blokované prebytkom zo zahraničia.“ Úplne najhoršiu situáciu v tomto smere vidí Dušan Krajči v oblasti spracovania mäsa. Dnes sú z dôvodu prežitia nútení predávať zdravý slovenský zástavový dobytok zahraničným odberateľom. Slovenský trh je totiž nastavený na dotované mäso zo zahraničia. „Nie je normálne, aby sme predávali zástavový dobytok za približne tri eurá za kilogram, niekto iný ho odviezol, dva roky choval a doviezol ho späť a predával hovädzí jatočný dobytok za 3,6 eura za kilogram. Toto sa musí zmeniť,“ znepokojuje sa Krajči. Ako ďalej dodáva, trh môže ako-tak povzbudiť napríklad uzatváranie dlhodobých kontraktov, keď sú zastabilizovaní nielen producenti, ale aj spracovatelia.

Kľúčové spojenie

Dnes spoločnosť Lukra Slovakia obchoduje približne so 40 slovenskými farmami. Kľúčovým zákazníkom sa však pre ňu stala skupina SANAGRO, s ktorou sa v polovici minulého roka dohodli na spojení a len pred pár týždňami Protimonopolný úrad Slovenskej republiky fúziu schválil. „Spojenie bolo pre nás logickým vyústením spolupráce, keďže sme kooperovali dlhodobo. Dokážeme nielen pre naše farmy, ale aj pre tie externé, vyjednávať rádovo lepšie cenové a odbytové podmienky tým, že sme schopní maximalizovať objem. Spojenie so SANAGRO nám zároveň poskytuje väčšiu stabilitu na trhu pre odberateľov a zamestnancov,“ uzatvára Dušan Krajči. (RED)

[Späť na obsah]

5. Našli ďalšie uhynuté dravce

[27.02.2020; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Iveta Tanoczká / Janete Štefánková]

Janette Štefánková, moderátorka: „Ochranári zaznamenali ďalšie prípady úmyselného usmrcovania dravých vtákov, pravdepodobne boli otrávené. Ochranári hovoria o katastrofe pre prírodu aj pre ľudí.“

Iveta Tanoczká, redaktorka: „Samičku orliaka morského našiel miestny sokoliar pri obci Zemné neďaleko Nových Zámkov. Viditeľne oslabeného vtáka doviezol k veterinárovi, ten zalarmoval Štátnu ochranu prírody.“

Jozef Lengyel, pracovník Štátnej ochrany prírody: „Keď sme túto orlicu prevzali na Veterinárnej klinike v Nových Zámkoch, tak všimol som si, že má znaky otravy. Ona sa nedokázala vlastne hýbať, len ležala na zemi, taktiež mala zovreté kŕčovito pazúry.“

Iveta Tanoczká: „Stále nie je isté, či orlica otravu prežije. V najbližších dňoch absolvuje ďalšie veterinárne ošetrenia. Prípad z okolia Nových Zámkov nie je v tomto roku jediný, pri Veľkých Kostoľanoch v okrese Piešťany polícia nedávno objavila ďalšie mŕtve dravce.“

Mária Linkešová, hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ v Trnave (telefonát): „Na mieste bolo nájdených päť uhynutých myšiakov hôrnych. Polícia preveruje úhyn dravcov pre podozrenie z prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov. Vyšetrovateľ začal vo veci trestné stíhanie.“

Iveta Tanoczká: „Od roku 2000 evidujú ochranári asi osemsto úmyselne zahubených dravcov, najviac ich ľudia zabili v roku 2018. Z trávenia orliakov či iných dravých vtákov nemá osoh nikto.“

Stanislav Kováč, Ochrana dravcov na Slovensku: „Keď vytrávim dravce, ide do expanzie hraboš, keď ide hraboš, ide poľnohospodár, trávi a trávi aj zajace, aj bažanty a všetku drobnú zver a zrnožravé vtáky. Jeden obyčajný myšiak lesný zožerie minimálne tri hraboše denne, zachráni jedna celá osem až dve tony obilia a krmovín ročne.“

Iveta Tanoczká: „Iba za rok 2018 traviči zlikvidovali až tretinu celkovej populácie orliaka morského u nás, prípadmi sa zaoberala polícia.“

Stanislav Kováč: „Čo sa týka úspešnosti súdnych procesov a dokazovania týchto trestných činov, čo sa týka environmentálnej trestnej činnosti, to je mizerné.“

Iveta Tanoczká: „Verdikt zatiaľ nepadol ani v súdnom procese s údajnými travičmi z obce Baloň pri Dunajskej Strede, ktorý sa ťahá od roku 2018. Po zrušení oslobodzujúceho rozsudku Krajským súdom v Trnave sa prípad opäť vracia na Okresný súd do Dunajskej Stredy.“

[Späť na obsah]

6. Sucho na poliach

[27.02.2020; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Jakub Takáč / Mária Chreneková Pietrová;Patrik Švajda]

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Nezaprší, nenarastie. Teplé, no predovšetkým suché počasie z posledných mesiacov robí farmárom vrásky na čele.“

Patrik Švajda, moderátor: „Na sklonku nezvyčajnej zimy sa obávajú z premnoženia škodcov, aj hroziacich viróz.“

Jakub Takáč, redaktor: „Ešte pred niekoľkými rokmi sa vo februári na poliach topil sneh, dnes sú stroje na mnohých miestach v teréne. Nedostatok poriadnej zimy však priniesol viaceré negatíva.“

Ľudovít Cagáň, Katedra ochrany rastlín SPU Nitra: „Našli sa teraz prípady, že tie vošky, ktoré prežívali vždy len vajíčkami, tak teraz môžu už prezimovať aj tie samičky.“

Jakub Takáč: „Kým mráz dokázal škodcov zredukovať, aktuálne počasie naopak naštartovalo ich skorší vývoj.“

Ľudovít Cagáň: „Tak sa môže stať, že nebudú dve generácie za rok, ale budú tri. Tak z toho potom bude vyplývať samozrejme aj nejaká väčšia spotreba nejakých pesticídov.“

Jakub Takáč: „Ešte viac ako plusové teploty robia poľnohospodárom problémy zrážky. Tých je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne menej.“

Robert Kovács, farmár: „Nebola ani snehová prikrývka, ani dažďové zrážky, takže ten deficit nejakým spôsobom stúpa.“

Ján Čimo, biometeorológ: „Z biometeorologického významu snehová pokrývka ako taká vytvára dobrý základ v jarnom období pre topenie a vlastne základ vlahy pre jednotlivé rastliny. Predpokladáme, že asi aj február bude suchý, čiže to bude, tým pádom vznikne veľký problém v jarnom období.“

Jakub Takáč: „Pomôcť by mohli závlahy, tých je ale na Slovensku funkčných asi 10 %.“

Ľuboš Jurík, Katedra krajinného inžinierstva SPU Nitra: „My ani nemáme skadiaľ tú vodu dodať, lebo krajina nevytvorila ani zásoby, ktoré sa bežne vytvárajú.“

Jakub Takáč: „V okolí Nitry boli posledné mesiace výrazne suché. Sneh tu napríklad počas zimy vôbec nenapadol. To pre poľnohospodárov neveští nič dobré.“

Ľuboš Jurík: „Zrejme bude treba veľmi presne zariskovať, kedy zasiať, aby sa ešte zasialo do nejakej zbytkovej vlahy, ktorá v pôde je.“

Jakub Takáč: „Z Nitry Jakub Takáč, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

7. Podozrivé zmluvy na prenájom štátnej pôdy pozemkový fond stiahol

[27.02.2020; dennikn.sk; Ekonomika; 16:34; Ivan Haluza]

Všetky tri zmluvy, cez ktoré sa mali k veľkým výmerám štátnej pôdy až na ploche skoro 1 700 hektárov dostať tri malé firmy bez významnejšej podnikateľskej histórie napokon Slovenský pozemkový fond zo svojej štvrtkovej Rady stiahol. Na problematickosť všetkých troch zmlúv firiem BB Farm, Axxon a RDB Agroforest upozornil len v stredu večer Denník E.

O stiahnutí zmlúv z rokovania informoval hovorca fondu Martin Karmoš. Dodal, že že zo zasadnutia Rady fondu, ktoré bolo posledné pred voľbami, napokon stiahli aj niekoľko ďalších plánovaných nájmov.

Išlo hlavne o zmluvy s prenájmami pôdy okolo Kolárova, kde pôvodne mal získať pôdu do prenájmu aj podnik BB Farm.

Viac o firmách s neodobrenými zmluvami:

Firmy BB Farm a Axxon mali na fonde pripravené zmluvy na prenájom skoro 1 400 hektárovpôdy v okolí Kolárova a Nových Zámkoch, aj keď obe sú v domácom agrosektore úplne neznáme a ich tržby dosahujú iba pár tisíc eur ročne.

BB Farm i Axxon patria Zoltánovi Ballovi z Martoviec neďaleko Nových Zámkov, ten je pre tradičných slovenských farmárov neznámym menom a ani Denník E na neho nedokázal medzi farmármi získať kontakt.

Spomedzi celkovo 74 nájomných zmlúv, ktoré mal fond pripravené na štvrtkové schvaľovanie, bola najrobustnejšia práve zmluva firmy BB Farm. Do prenájmu mala získať až vyše 860 hektárovpôdy spravovanej SPF.

K prvej desiatke najväčších zmlúv patrili aj pripravené zmluvy Axxonu s 502 hektármi a RDB Agroforest s 291 hektármi.

Firma RDB Agroforest mala pritom získať pôdu pri Palárikove neďaleko Nových Zámkov i keď ona sama sídli až v Budči pri Zvolene. Navyše ide zasa o veľmi malý podnik. Vlani jeho tržby činili 10-tisíc eur. Neoslňuje svojimi tržbami ani jej materská firma – Roľnícke družstvo Budča. Jeho tržby predvlani činili len 192 tisíc eur.

Ako fungujú nájmy:

Už aj na jeseň fond chcel inej firme so zanedbateľnými tržbami AZ AGRO TRADE prenajať pri obci Dolné Saliby neďaleko Galanty vyše 600 hektárovpôdy, aj keď tú obrábali viaceré iné zabehnuté agrárne podniky. K prenájmu nedošlo po tom, čo ho začala kritizovať aj opozícia.

Tradiční domáci farmári dlhodobo žiadajú, aby štátna agrárna pôda i pôda dodnes nezistených vlastníkov, ktorú však tiež spravuje fond, bola prednostne ponúkaná na prenájom zabehnutým agrárnym podnikom či v menších štartovacích rozlohách novým malých farmárom.

Viacerí farmári mimo záznam Denník E tiež upozornili, že tradičné farmárske podniky sú pri predlžovaní nájmov štátnej fondy niekedy konfrontované aj tým, že sú od nich vyžadované úplatky. Žiadať ich majú údajne ľudia, ktorí sa zaštiťujú kontaktmi na SPF či politikov.

Farmári sa tiež posťažovali, že kto úplatky platiť odmietne, následne zisťuje, že ním obrábané pôdy má fond prenajať niekomu inému.

Zároveň však platí aj to, že problémy s predĺžením starších prenájmov môžu mať iba tie farmy, ktoré majú voči štátu nedoplatky. Farma, ktorá platí nájmy načas, má na nové nájomné zmluvy prednostné právo dané zákonom, a nie je to naviazané na svojvoľné rozhodovanie úradníkov.

[Späť na obsah]

8. SPU a SOŠ chcú dostať vzájomnú spoluprácu na vyššiu úroveň

[27.02.2020; mynitra.sme.sk; Nitra / Spravodajstvo; 00:00; TASR]

Podľa rektorky SPU v poľnohospodárstve chýbajú ľudia.

NITRA. Inštitucionálne podporiť spoluprácu fakúlt Slovenskejpoľnohospodárskejuniverzity (SPU) v Nitre so strednými odbornými školami (SOŠ) na Slovensku a dostať vzájomnú spoluprácu na kvalitatívne vyššiu úroveň bolo hlavným cieľom stretnutia vedenia SPU a fakúlt s riaditeľmi a zástupcami SOŠ. Podľa rektorky SPU Klaudie Halászovej počty študentov na vysokých školách klesajú.

„Približne 65 percent prvákov našej univerzity pochádza zo stredných odborných škôl. V poľnohospodárstve chýbajú ľudia a pravidelne dostávame požiadavky praxe na pracovné sily, nevyhnutná je aj generačná obmena. Preto je veľmi dôležitá aktívna spolupráca so strednými odbornými školami, ktoré vychovávajú našich budúcich študentov, riešiť spoločné problémy a hľadať spoločné aktivity,“ uviedla rektorka.

Podľa vedenia SPU a riaditeľov SOŠ treba spoločne popularizovať poľnohospodárske a potravinárske odbory. Predstavitelia SOŠ by v rámci kariérneho poradenstva uvítali ucelene prepojiť aktivity, rozšíriť prezentáciu vysokoškolských pedagógov, ale aj študentov a absolventov SPU na pôde stredných škôl. Zdôraznili, že chýba jednotná politika v odbornom školstve.

„V Slovenskej republike zhruba 60 percent študentov študuje v oblasti spoločenských vied, preferované sú ekonomické a technické vedy. Chýbajú nám však absolventi klasických poľnohospodárskych odborov, pekári, mäsiari, zootechnici a ďalší,“ zhodli sa pedagógovia.

V rámci aktivít univerzity smerom k stredným školám je podľa zástupcov SOŠ nevyhnutné zladiť termíny podujatí organizovaných univerzitou pre stredoškolákov, najmä dňa vysokoškoláka, s ich aktivitami na školách, nájsť vhodné termíny, aby sa mohlo čo najviac záujemcov zúčastniť na podujatiach ponúkaných univerzitou.

Riaditelia by tiež uvítali, aby sa v rámci konferencie stredoškolskej odbornej činnosti zapojili do poroty aj pedagógovia zo SPU. Tiež by uvítali širšie prezentovanie SPU na pôde stredných škôl, určené nielen pre študentov, ale aj rodičom žiakov a pedagógom. Veľkým prínosom by podľa nich boli aj kurzy pre učiteľov odborných predmetov či kurzy celoživotného vzdelávania organizované SPU, informovala hovorkyňa SPU Renáta Chosraviová.

Na SPU v Nitre študuje v súčasnosti 5677 študentov. Univerzita ponúka 91 akreditovaných študijných programov v siedmich odboroch, z toho 13 v anglickom jazyku.

[Späť na obsah]

9. Z Farmy na stôl: Nová potravinová stratégia EÚ zabúda na nadmernú spotrebu mäsa

[27.02.2020; euractiv.sk; euractiv.sk; 00:00; Marián Koreň;EURACTIV.sk]

(aktualizované: )

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Komentáre Tlač Email Facebook Twitter LinkedIn WhatsApp

Pripravovaná potravinová stratégia EÚ má obmedziť používanie pesticídov, hnojív a antibiotík v poľnohospodárstve. Podľa európskych mimovládok by však mala vytvárať aj podmienky na to, aby ľudia prešli na zdravšiu vegetariánsku stravu.

Keď predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen nominovala Poliaka Janusza Wojciechowského na post komisára pre poľnohospodárstvo, v poverovacom liste mu za úlohu dala vytvoriť nový rámec pre európske potravinárstvo, ktoré bude šetrnejšie k prírode.

Odvtedy uplynulo päť mesiacov a očakáva sa, že Európska komisia čoskoro naozaj predstaví novú stratégiu udržateľného potravinárstva, ktorú nazýva Z farmy na stôl (From farm to fork strategy).

Dvadsať európskych mimovládnych organizácií ale upozorňuje, že Komisia v doterajšej komunikácii k novej stratégií nespomína dve kľúčové oblasti: podmienky chovu hospodárskychzvierat a nadmernú konzumáciu mäsových a mliečnych výrobkov a vajec.

„Vyzývame Európsku komisiu, aby v stratégii Z farmy na stôl výslovne uznala a riešila potrebu znižovať produkciu a konzumáciu mäsa v súlade s vedecky podloženými poznatkami,“ píšu v liste.

Čo je stratégia Z farmy na stôl

Nová potravinová stratégia má byť jedným z oporných bodov Európskej zelenej dohody (European Green Deal). To je nový klimatický plán, ktorý navrhla Európska komisia a ktorý má z Európy spraviť prvý klimaticky neutrálny kontinent do roku 2020.

„Európski poľnohospodári a rybári zohrávajú zásadnú úlohu pri riadení transformácie,“ píše sa v dokumente, ktorý zatiaľ iba naznačuje základné smerovanie zeleného plánu. Stratégia z farmy na stôl má podporiť úsilie tých farmárov, ktorí majú záujem chrániť životné prostredie a biodiverzitu.

Tu má byť kľúčovým nástrojom nová poľnohospodárska politika EÚ. Eurokomisia v materiáli pripomína, že na základe jej návrhu z mája 2018, by na opatrenia v oblasti klímy malo smerovať 40 percent rozpočtu poľnohospodárskej politiky.

VOĽBY 2020 | Väčšina slovenských politických strán podporuje zavedenie limitu na agrodotácie pre veľké farmy. Najzdržanlivejšie voči stropovaniu priamych platieb je KDH.

Od členských štátov sa teraz očakáva, že ciele novovznikajúceho potravinového plánu prenesú aj do svojich národných strategických plánov, v ktorých určia smerovanie poľnohospodárstva na nasledujúcich sedem rokov. Tie pôvodne mali byť hotové najneskôr na konci tohto roku. Rokovania o novom sedemročnom rozpočte EÚ ale postupujú veľmi pomaly a tak sa štart reformovanej agropolitiky EÚ odsúva minimálne do roku 2022. To podľa Komisie paradoxne nahráva stratégii, keďže krajiny získajú viac času na zapracovanie jej cieľov do poľnohospodárskych plánov.

Komisia preto od nich očakáva, že si v plánoch určia prísne pravidlá na obmedzovanie chemických pesticídov a používanie hnojív, či antibiotík. EÚ má podľa nej vyvinúť nové spôsoby ochrany úrody pred škodcami a chorobami, ktoré ale musia byť bezpečné pre ľudské zdravie aj prírodu. Cieľom je tiež zvyšovať výmery pôdy, na ktorých sa budú používať ekologické poľnohospodárske postupy.

„Tieto plány by mali viesť k využívaniu udržateľných postupov, ako sú precízne poľnohospodárstvo, ekologické poľnohospodárstvo, agroekológia, agrolesníctvo a prísnejšie normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat,“ predpovedá Komisia.

Intenzívne poľnohospodárstvo

Environmentálni aktivisti ale tento týždeň (25. februára) exekutívu EÚ upozornili, že v ich doterajšej komunikácii opomínala jednu dôležitú oblasť – udržateľnú spotrebu potravín.

Spomínaný materiál Komisie na tento rozmer upozorňuje. Tu sa ale skôr zameriava na znižovanie uhlíkovej stopy pri dovoze potravín z tretích krajín a na znižovanie plytvania potravinami.

Zástupcovia dvadsiatich mimovládnych organizácií v oficiálnom liste eurokomisárom zodpovedným za prípravu stratégie Z farmy na stôl vyjadrujú „znepokojenie“ z toho, že sa nevenujú tomu, ako európski farmári produkujú živočíšnevýrobky a koľko sa ich v Únii skonzumuje.

Agropolitika EÚ podľa správy Európskeho dvora audítorov nemá účinné opatrenia, ktoré by poľnohospodárov odrádzali od používania pesticídov na ochranu rastlín namiesto toho, aby sa obrátili na nechemické alebo alternatívne metódy.

Ochranári upozorňujú, že priemyselná a intenzívna živočíšnavýroba čoraz viac vytláča udržateľné praktiky chovu zvierat. Zmenu potravinového systému ale EÚ podľa nich nemôže nechať iba na voľbu spotrebiteľa. „Intenzívne poľnohospodárstvo bolo dlho podporované verejnými politikami a stimulmi. Politici majú preto hlavnú zodpovednosť za zvrátenie tohto trendu,“ píšu v liste.

Od Komisie tiež očakávajú, že príjme kroky k znižovaniu spotreby mäsa, mliečnych výrobkov a vajec.

„Akčný plán musí stanoviť záväzné ciele, predložiť súbor opatrení, ktoré obmedzia priemyselnú výrobu mäsa a podporia udržateľnejší chov zvierat, ale tiež vytvoriť podporné podmienky na to, aby ľudia prešli na zdravšiu vegetariánsku stravu,“ požadujú signatári listu.

Európske mimovládky tak nadväzujú na správu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) z minulého roku. Veci v nej poukazujú na príspevok poľnohospodárstva ku globálnemu otepľovaniu.

Aj oni odporúčajú znížovanie konzumácie mäsa, ktorá sa od roku 1961 zdvojnásobila. Tým by sa zároveň obmedzilo množstvo metánu pri trávení hospodárskychzvierat, Metán ovplyvňuje zmenu klíme ešte výraznejšie ako oxid uhličitý.

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a iné využívanie pôdy je zdrojom až 23 percent emisií skleníkových plynov. Na Slovensku je tento podiel jeden z najnižších v EÚ. Na celkovom objeme emisií vyprodukovaných v krajine sa agrosektor podiela zrhuba 7,5 percentami.

Eurokomisia navrhuje zvýšiť podiel priamych platieb v rozpočte budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike. Priame podpory podľa výmery pôdy sú však podľa odborníkov neúčinné a škodlivé pre životné prostredie. Skepticky sa pozerajú aj na nové ekologické režimy.

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. Slovenské, sezónne a čerstvé. SANAGRO otvorí prvú predajňu

[28.02.2020; Hospodárske noviny; Agro; s. 13; RED]

Slováci by mali jesť kvalitnejšie potraviny. Toto je jedným z cieľov poľnohospodárskej skupiny SANAGRO, ktorá sa aj z tohto dôvodu rozhodla otvoriť v bratislavskom Fresh Markete svoju vôbec prvú družstevnú predajňu. Tá ponesie rovnomenný názov – SANAGRO.

Prioritná je sezónnosť

„Pri budovaní predajne sme stavali na štyroch základných pilieroch – vlastný chov, čerstvosť, kvalita a sezónnosť. V obchode budeme predávať len to, čo dopestujeme alebo dochováme na vlastných farmách, prípadne na farmách, ktorým pomáhame manažérsky či obchodne,“ spresňuje Dušan Krajči, ktorý je zodpovedný za otvorenie predajne SANAGRO. V tomto smere apeluje najmä na sezónnosť. Skupina SANAGRO sa stotožňuje s tým, že základom kvality a čerstvosti potravín je práve ich sezónne dopestovanie. „V zime u nás nenájdete čerstvú zeleninu, pretože vieme, že ju v zime nevieme kvalitne dopestovať. Výrobky, ktoré u nás môže kupujúci nájsť, budú čerstvé balené mäsá, prírodné šťavy, mlieka a syry. Časom chceme pridať vlastné vajíčka z voľného výbehu, ako aj ďalší tovar, ako napríklad balený biohrach a iné strukoviny,“ dodáva. Družstevná predajňa bude po zabehnutí zároveň fungovať na systém objednávok. „Zákazník si objedná produkt a my mu ho podľa dohodnutého termínu pripravíme v predajni. Zaručíme absolútnu čerstvosť a kvalitu,“ vysvetľuje.

Kvalitné mäso bude zostávať doma

Rozmanitosť a pestrosť ponuky sa bude časom rozširovať najmä podľa možností skupiny SANAGRO a zároveň podľa požiadaviek zákazníkov. Prioritné zameranie predajne však bude na mäso. Dôvod je jednoznačný. „Väčšina mäsa, ktorá sa na Slovensku dochová, je určená na vývoz. Ceny diktuje trh a trh je neuveriteľne pokrivený. Výkupnéceny mäsa sú u nás nastavené až o tretinu nižšie ako výrobné. Preto slovenským farmárom nedáva žiadny ekonomický zmysel predávať mäso na spracovanie na Slovensku, čo je veľká škoda,“ pripomína. SANAGRO sa tento trend snaží zvrátiť. Jedným z krokov je aj otvorenie vlastnej družstevnej predajne. Mäso, ktoré by inak malo smerovať na vývoz, budú predávať Slovákom vo vlastnej predajni. „O jej otvorení sme uvažovali dlhšie. Nakoniec sme sa rozhodli pre priestory vo Fresh Markete, ktorý je na to ideálny. Otvárať budeme už čoskoro,“ avizuje Dušan Krajči zo SANAGRA. (RED)

[Späť na obsah]

Iné informácie

1. Česi vykupujú zásoby potravín

[28.02.2020; Sme; Zahraničie; s. 12; Nina Sobotovičová]

Jedna česká rodina je stále v karanténe na Tenerife

Šestica turistov je odkázaná na obmedzené zásoby zvonka.

PRAHA, BRATISLAVA. Musia zostať zatvorení v izbách. Nie je tam žiadna dezinfekcia, jedlo dostávajú iba v balíčkoch medzi dverami a nikto s nimi veľmi nekomunikuje. Tak opisuje skupina českých turistov situáciu v hoteli na španielskom ostrove Tenerife. Luxusný hotel H10 Costa Adeje Palace skončil v utorok v izolácii po tom, čo sa u dvoch talianskych turistov potvrdila nákaza novým koronavírusom. Kým Taliani skončili v nemocnici, boli ubytovaní práve v tomto hoteli. Neskôr sa nákaza potvrdila u ďalších dvoch talianskych hostí, dohromady teda už u štyroch ľudí. Českí rekreanti sa o tom podľa vlastných slov dozvedeli až z médií. „Čítame online správy, pretože iné informácie nemáme,“ potvrdila turistka pre Českú televíziu. V hoteli uviazlo šesť Čechov, medzi nimi manželia s tromi deťmi a jedna asi osemdesiatročná žena. „Občas nám sem nosia nápoje a jedlo v škatuliach,“ vysvetľuje matka troch detí, medzi nimi päťročného dievčaťa. „Je to bieda, asi tu schudneme.“ Kým Česi uväznení na Tenerife majú limitovaný prídel potravy na deň, mnohí ich krajania doma podľahli panike z rozšírenia nákazy. Robia si preto zásoby trvanlivých potravín. V kamenných obchodoch v Prahe a ďalších mestách zostávajú poloprázdne regály, potravinové e-shopy hlásia rekordný nárast predaja konzerv, cestovín a mrazeného jedla. Aktuálne tržby sa podľa nich už vyrovnávajú vianočným nákupom.

Museli zaviesť limity

„Evidujeme množstvo extrémnych nákupov, ktorých hodnota presiahne aj 20-tisíc korún (približne 790 eur),“ uvádza hovorca online obchodu Rohlík, ktorého cituje web idnes.cz. „Napríklad objednávky na dvesto fliaš neperlivej vody. Nákupy obsahujú desiatky kusov polievok v prášku, balenia cestovín či konzerv,“ dodala hovorkyňa Rohlíka. Aby internetový predajca predišiel tomu, že sa niektoré druhy potravín úplne vypredajú, obmedzil počet kusov, ktoré možno zakúpiť cez jednu objednávku.

Zmizli konzervy s gulášom

Panika zo šíriaceho sa koronavírusu vyprázdnila aj regály kamenných obchodov. V predajni Lidl v pražskej časti Zbraslav už ľudia vykúpili konzervy s gulášom, ale aj niektoré druhy cestovín či trvanlivé výrobky z mlieka. Mimoriadne vzrástol aj dopyt po dezinfekčných prostriedkoch. Rovnako sú na tom aj ďalšie veľké reťazce ako Kaufland, Tesco či Albert. „O desiatky percent vzrástol predaj olejov, múky, ryže, cestovín a ďalších suchých potravín,“ potvrdil pre idnes.cz hovorca siete Albert. České úrady paniku označujú za neodôvodnenú a prehnanú. „Mrzí ma, keď vidím správy, že ľudia skupujú potraviny. Skutočne to nie je adekvátne situácii,“ vyhlásil český minister zdravotníctva Adam Vojtěch. České lekárne a veľkoobchody zatiaľ upozorňujú, že rúška a respirátory zostávajú beznádejne vypredané, hoci sa ich obchody snažia nakupovať.

Možno ich pustia skôr

Šestica Čechov v karanténe na Tenerife sa sama zásobovať nemôže a je preto odkázaná na pomoc zvonka. „Zháňame im nejaké špeciálne gély a rukavice,“ poznamenala Lenka Viková, riaditeľka cestovnej kancelárie Canaria Travel, která Čechom zájazd sprostredkovala. „Všetci klienti sa môžu voľne pohybovať po hoteli alebo sa v budove kúpať,“ dodala. Ešte v stredu podľa Vikovej hrozilo, že Česi budú musieť zostať v karanténe dva týždne. Vo štvrtok však web Aktuálne. cz zverejnil informáciu, že by šesticu Čechov mohli čoskoro prepustiť. Štrnásť dní je pritom podľa zdravotníkov inkubačná doba, počas ktorej sa môžu prejaviť príznaky. „Keby nás aspoň dali do izolácie v Česku,“ vyslovil prianie otec rodiny uviaznutej v hoteli. „Už je to peklo, aspoň psychicky,“ dodal pre ČT. Nina Sobotovičová ©

[Späť na obsah]

Viac na siacplus.sk

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk