Monitoring médií zo 16.03.2020

Bratislava – Dovozových agropotravinárskych výrobkov na Slovensku naďalej pribúda. Aktuálne čísla za celý minulý rok hovoria o ďalšom náraste potravín zo zahraničia, ktoré „valcujú“ našu domácu produkciu. Uviedla to pre TASR Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. „Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v roku 2019 pasívne – v hodnote 1,813 miliardy eur. Naďalej tak platí, že Slovensko je krajinou, kde prevláda dovoz potravín na úkor vývozu slovenskej produkcie,“ priblížila. V porovnaní s rokom 2018 sa pasívne saldo v roku 2019 podľa nej zvýšilo o 11,2 percenta. (TASR)

[Späť na obsah]

2. Modernizácia a rekonštrukcia závlah

[15.03.2020; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Jana Obrancová / Marián Kukelka]

Marián Kukelka, moderátor: „Pätnásť miliónov eur si rozdelia poľnohospodári na modernizáciu a rekonštrukciu závlah. Po jedenapolročnom čakaní od vyhlásenia výzvy sa dočkali jej vyhodnotenia. Pôvodne si mali rozdeliť až dvadsaťdva miliónov eur. Viacerí však zatiaľ nesplnili podmienky na čerpanie dotácií. Závlahy sú pre pestovanie plodín u nás čoraz nevyhnutnejšie.“

Jana Obrancová, redaktorka: „Závlahy v Oponiciach slúžia na zavlažovanie osív a cukrovej repy. Po štyridsiatich dvoch rokoch obnovu potrebujú. Zdôraznil námestník podniku Jozef Pružinský.“

Jozef Pružinský, námestník podniku v Oponiciach: „V prípadoch týchto plodín je v súčasnej dobe klimatických zmien veľmi problematické najmä pri dlhých obdobiach sucha vo vegetačnom období. Bez závlahy toto nie je možné realizovať.“

Jana Obrancová: „Podporu získa celkovo šesťdesiatdva projektov, trinásť podmienky zatiaľ nesplnilo. Poľnohospodári podporu vítajú, ale upozorňujú, že nestačí. Pre klimatické zmeny a obdobia sucha je vody málo. Na Slovensku sme pritom v minulosti zavlažovali asi tristotisíc hektárov pôdy. V súčasnosti je to menej ako dvadsať percent. Emil Macho z poľnohospodárskej komory.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Nerieši táto výzva tie poľnohospodárske subjekty, ktoré doteraz nezavlažovali a chceli by zavlažovať.“

Jana Obrancová: „Sústavy na zavlažovanie pritom na Slovensku stále máme. Podľa odborníka Ľuboša Juríka z SPU väčšina, ktorá je v správe štátneho podniku Hydromeliorácie, je však roky v zlom stave a ďalej chátra.“

Ľuboš Jurík, Slovenská poľnohospodárska univerzita: „Veľká časť je nevyužívaná a tam nešli takmer žiadne peniaze z tejto výzvy, čo môže byť veľmi nepriaznivé v budúcich rokoch.“

Jana Obrancová: „Daniel Hrežík z ministerstva pôdohospodárstva potvrdil, že o budúcnosti nevyužívaných závlah sa ešte rozhodne.“

Daniel Hrežík, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Ministerstvo aktuálne v spolupráci s odbornými inštitúciami pripravuje materiál, ktorý je orientovaný na opatrenia zamerané na zabezpečenie obnovy a rozvoja hydromeliorácií a na priorizáciu závlahových oblastí.“

Jana Obrancová: „Pre obdobia sucha zavlažovanie u nás potrebuje najmä zelenina, ovocie, cukrová repa, aj zemiaky.“

[Späť na obsah]

3. Na Slovensku prevláda dovoz potravín na úkor vývozu vlastnej produkcie

[14.03.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Mimoriadna správa:

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Doplnila, že Slovensko vlani agropotravinárske komodity aj vyvážalo, za rok 2019 v celkovej hodnote 2,915 miliardy eur, čo medziročne predstavuje zvýšenie o 2,1 %.

Bratislava 14. marca (TASR) – Dovozových agropotravinárskych výrobkov na Slovensku naďalej pribúda. Aktuálne čísla za celý minulý rok hovoria o ďalšom náraste potravín zo zahraničia, ktoré “valcujú” našu domácu produkciu. Uviedla to pre TASR Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). “Saldo zahraničného obchodu (ZO) s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v roku 2019 pasívne, v hodnote 1,813 miliardy eur. Naďalej tak platí, že Slovensko je krajinou, kde prevláda dovoz potravín na úkor vývozu slovenskej produkcie,” priblížila. V porovnaní s rokom 2018 sa pasívne saldo v roku 2019 podľa nej zvýšilo o 11,2 %. “Vlani dovoz dominoval pri všetkých sledovaných odvetviach. Pri rastlinných výrobkoch vlani v porovnaní s rokom 2018 vzrástol až o 36,1 %, pri živočíšnych výrobkoch o 14,8 %, pri tukoch a olejoch o 12,3 % a pri potravinách, nápojoch a tabaku o 5,6 %,” spresnila. Doplnila, že Slovensko vlani agropotravinárske komodity aj vyvážalo, za rok 2019 v celkovej hodnote 2,915 miliardy eur, čo medziročne predstavuje zvýšenie o 2,1 %. “V medziročnom porovnaní sme zvýšili vývoz rastlinných výrobkov o 1,6 % a vývoz potravín, nápojov a tabaku o 7,2 %. Medziročne sa znížil aj vývoz živočíšnych výrobkov o 2,2 % a vývoz tukov a olejov o 35,3 %,” dodala Holéciová.

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

4. Určite sa dohodneme

[16.03.2020; Týždeň; .rozhovor .richard sulík; s. 30,31,32,33; štefan Hríb]

Ako prebiehajú rokovania o vzniku novej vládnej koalície a komu pripadne aký post a rezort? Prečo nová vláda ešte stále nie je zostavená a ako ovplyvní jej prvé kroky epidémia nového koronavírus? Predseda SaS Richard Sulík.

.o rokovaní budúcej koalície sa vie len málo. Na verejnosť prenikli informácie, že jeden z problémov je ministerstvo financií, ktoré by malo pripadnúť buď OĽaNO, alebo SaS. Na čom ste sa teda zasekli?

Rokovania prebiehajú. Dohoda sa nerodí zo dňa na deň alebo z hodiny na hodinu a sú ešte veci, ktoré si musíme vydiskutovať.

.igor Matovič uverejnil v piatok status, že sa budú diať veľké veci a pohár trpezlivosti pretiekol.

Mrzí ma, že mi Igor začal verejne posielať nátlakové odkazy, no myslím si, že to zvládneme a na tomto koalícia nepadne.

.v čom pohár trpezlivosti pretiekol?

To sa treba spýtať Igora. Rokovania o zostavení vlády nesú mieru komplikácie a asi na to nie je zvyknutý.

.deklaroval si, že SaS má záujem o post ministra financií. Potom sa ozval predseda OĽaNO, že na základe výsledku volieb patrí tento post im. Platí alebo neplatí to, že by víťazná strana mala mať aj ministerstvo financií?

Nie, nepoznám také pravidlo. V roku 1998 bola najsilnejšia koaličná strana SDK a ministerstvo financií viedla SDĽ, v roku 2010 bola najsilnejšia koaličná strana SDKÚ a ministerstvo financií bolo ponúknuté mne. Nakoniec som sa však rozhodol ísť do Národnej rady. Dokonca ani ministerstvo vnútra neobsadila najsilnejšia koaličná strana, ale rezort viedol Daniel Lipšic z KDH. Keď sme v roku 2016 krátko rokovali o vytvorení vlády, tak si Igor Matovič nárokoval ministerstvo financií, čo som mu aj prisľúbil.

.takže to nie je pravidlo. Mohli by ste si zvážiť za a proti každého kandidáta. Prebieha to tak?

Musíme sa zhodnúť na nejakom algoritme toho, kto aké ministerstvo prevezme a kto bude za čo zodpovedný. Keď sa na tom pravidle zhodneme, tak to dokážeme spraviť.

.nie je to pravidlo dohodnuté až na výnimku jedného či dvoch postov?

Pravidlo dohodnuté momentálne nie je. Igor navrhol prerozdelenie, no potom je dôležité, aby s tým partneri súhlasili. My s tým spokojní nie sme. Sme strana ekonomického zamerania a vždy som hovoril, že budeme mať záujem o ekonomický rezort. Teraz je ponuka taká, že sú tri rezorty a ani jeden z nich nie je ekonomický. Budeme o tom rokovať. Máme záujem byť súčasťou štvorkoalície a myslím, že dokážeme prispieť k tomu, aby sme spravili našu krajinu lepšou. Aj my sme dostali mandát od našich voličov a budeme sa ho snažiť v čo najväčšej miere realizovať. Dá sa to zvládnuť, treba sa o tom rozprávať.

.jedným z ekonomických rezortov je aj ministerstvo hospodárstva, cez ktoré sa dajú viaceré vaše opatrenia presadzovať.

Áno, také opatrenia sa dajú presadzovať cez ministerstvo hospodárstva aj cez ministerstvo dopravy. Vnímam ako ekonomický rezort aj ministerstvo pôdohospodárstva. Nechcem tu však rozoberať koaličné rokovania.

.prečo považuješ financie za prioritu?

Lebo tam vie SaS najviac prispieť. Igor sa v týchto voľbách profiloval ako človek, ktorý postaví zlodejov, ktorí nám tu vládli, pred súd. V tom mu držím palce a plne ho v tom podporujem. Všetci partneri súhlasia s tým, že na to potrebuje ministerstvo vnútra. My sme sa profilovali tým, že vieme zabezpečiť zodpovedné hospodárenie a budeme sa snažiť o to, aby sa nerozvrátilo financovanie krajiny. To, aké ťažkosti prinesie koronavírus, ešte nevieme. Považujem za prirodzené, že tento rezort sme si vybrali my.

.pred rokovaniami o zastavení vlády si bol najhlasnejší zástanca Igora Matoviča. Čo sa zmenilo?

Hovoril som niečo iné: to, že je jedno, pre akú konšteláciu sa Igor Matovič rozhodne, no v každom prípade môže počítať s našou podporou. Teda podporili by sme vznik trojkoalície alebo štvorkoalície, možností bolo viac.

.tí, ktorí podobnými rokovaniami prešli, hovoria, že najlepší postup je pomenovať programové priority a na základe toho sa rozdeľujú rezorty. Vyzerá to tak, že vy ste zvolili opačný postup?

Je lepšie, že je to naopak, že sa najskôr dohodneme na rozdelení rezortov a nominantov v nich a až potom môžu títo nominanti viesť pracovné skupiny zložené z odborníkov.

.v roku 2010 si bol pri úspešných rokovaniach. Trvalo to vtedy dlho?

Mesiac.

.teraz sú dva týždne po voľbách. Aký si mal v roku 2010 pocit z rokovaní o vytvorení vlády?

Je to už dosť dávno. Ani vtedy nebol problém s programom, ale s nominantom na ministra. Aj vtedy sme museli nájsť rozumný kompromis a nakoniec sme sa dohodli a som presvedčený, že sa dohodneme aj teraz. S Igorom sa poznám jedenásť rokov a on chápe svoju zodpovednosť. On dostal poverenie zostaviť vládu a ľudia od neho čakajú, že ju zostaví. Hlavné argumenty musia byť pri rokovaní vyložené na stôl.

.druhý kandidát na ministra financií je Eduard Heger. Bol by to obstojný minister financií?

Venuje sa tej oblasti, rozhodne by to zvládol. No vie sa dobre uplatniť aj na iných rezortoch. Keď som v posledných dňoch telefonoval s Igorom Matovičom, rozmýšľal o Hegerovi a rezorte dopravy, potom o hospodárstve, neskôr sociálne veci a rodina. Zjavne je to človek, ktorý vie byť aj inde. Za primerané však pokladám, aby SaS obsadila financie a školstvo, lebo tam vieme byť najviac platní.

.vaším kandidátom na ministra školstva je Branislav Gröhling. Po predvolebnej kampani sa zdalo, že aj medzi inými stranami existuje v zásade zhoda v tom, čo treba so školstvom spraviť. Je to tak aj doteraz?

Pokiaľ viem, tak áno.

.takže váš minister školstva by mohol byť obklopený aj ľuďmi z iných strán, keďže základný cieľ máte všetci rovnaký?

Áno, dá sa to aj takto povedať, hoci prebieha aj diskusia o tom, či jednotlivé rezorty majú byť jedno- alebo dvojfarebné.

.pokiaľ ide o krížovú kontrolu, kde minister z jednej strany má aspoň jedného štátneho tajomníka z inej strany, ste v SaS za či proti?

Skôr proti. Mám skúsenosť z roku 2010, kde to bolo jednofarebné a bolo to dobré v tom, že sme vedeli, kto niesol za rezort a jeho prípadné zlyhania zodpovednosť.

.je dnes aj o tom diskusia?

Áno, ale na tomto sa určite dohodneme.

.hovorilo sa, že predsedom parlamentu by mal byť Boris Kollár a aj tajná služba by mala pripadnúť jeho strane. Navonok to vyvolalo dosť veľké obavy. Aj vnútri?

Nebudem sa vyjadrovať k prebiehajúcim koaličným rokovaniam. Každé takéto vyjadrenie je zdrojom iritácie. Ani Igor Matovič nemusel dať na Facebook svoj piatkový status, ktorý ma dohnal k tomu, aby som zareagoval, lebo keď to ostane bez reakcie, tak z toho vzniká veľa nedorozumení. Každý taký výrok iba generuje ďalšie a ďalšie podobné. Z kuchyne jednoducho nevynášam.

.mafiánsky štát výrazne prehral a vaše štyri strany teraz majú v rukách veľkú zodpovednosť. Veľa ľudí vložilo do týchto strán svoju dôveru, no keď vidia, že sa neviete dohodnúť, sú zneistení.

Ešte chvíľu musíme rokovať, ale som presvedčený, že sa to vyrieši a čoskoro vznikne nová vláda. Máme poctivý záujem byť členom koalície a chceme byť spoľahlivým partnerom takej vlády.

.máme tu koronavírus, ktorý zatrasie aj ekonomikou Slovenska. Čo po tomto všetkom zdedíte?

Dvaapolpercentný deficit, možno aj vyšší. Výdavky na podchytenie vírusu budú veľké. Je úplne logické, že takýto deficit nám vznikne. Ak totiž štát nariadi zavrieť niekoľko desiatok tisíc podnikov, tak ich bude musieť v rozumnej miere odškodniť, aby tie firmy nešli do krachu. Tie výdavky pôjdu do stámiliónov. To je však sekundárne. Prvoradé je ochrániť lekárov a potom sa starať o pacientov, nakúpiť dýchacie prístroje, ochranné prostriedky, dezinfekciu, testy. Nebude čas hľadieť na cenu, všetko to pôjde mimo výberových konaní, ale toto treba urýchlene spraviť. Uvidíme, koľko ľudí skončí v nemocnici s vážnymi problémami, no všetko toto bude stáť veľa peňazí.

.ekonomika by zrejme spomalila aj bez toho, ale toto k tomu výrazne prispeje.

Ekonomiku oživíme. Niečo je vec finančného odškodnenia, niečo stimulov iného druhu, napríklad výrazným zlepšením podnikateľského prostredia na Slovensku. Zrušíme napríklad rôzne byrokratické záťaže, skúsime dotiahnuť nejakého veľkého investora. Nič z toho nebudú okamžité opatrenia, ale postupne sa konať dá a dá sa tak podporiť aj výstavba nájomných bytov. Nie som totiž zásadne proti nim, len hovorím, že pri tom treba podporiť súkromný trh. Umožnime vznik realitných fondov, umožnime DSS-kám, aby mohli cez tie fondy investovať, vyriešme problém s neplatičmi, skráťme lehotu odpisov, zjednodušme a zlúčme stavebné a územné konania. Vieme urobiť veľa a ja sa spolieham na Igora Matoviča, že sa tomu bude venovať a napĺňať tak svoj volebný sľub.

.budúci minister financií a vláda teda nebudú v situácii, že by museli len „hasiť požiar“, ktorý zdedili?

My sme síce zdedili „požiar“ vo forme dvaapolpercentného deficitu, no hasili by sme ho tak, že by deficit každý rok o pol percenta klesal. To je v súlade s paktom rastu a stability. Ale my môžeme zdediť oveľa väčší požiar, a to vinou koronavírusu. To môže byť obrovský problém, ktorého veľkosť teraz nevieme odhadnúť.

.pýtam sa preto, lebo okrem problémov s vymožiteľnosťou práva, vnútrom a spravodlivosťou, sú problémy aj v rezortoch školstva a zdravotníctva, kde pracuje veľmi veľa ľudí a tam treba okrem reforiem dať aj veľa peňazí. Ale keď vidíme ohrozenie našich financií vinou koronavírusu, nehrozí, že tieto reformy sa nakoniec neuskutočnia?

Sú zmeny a zmeny. Skupina, ktorú teraz vedie Ján Oravec, pripravuje sto opatrení na zmenu podnikateľského prostredia bez toho, aby to spôsobilo výpadok vo verejných financiách a dá sa to realizovať ihneď. Školstvo a zdravotníctvo budú náročnejšie oblasti. Pri školstve už máme pripravenú konkrétnu reformu a Branislav Gröhling je „naštartovaný“, aby sa do nej pustil. Zdravotníctvo si zobral na starosť Igor Matovič, ktorý na to má svojich ľudí.

.si jeden z lídrov potenciálnej koalície a roky sa venuješ financiám. Čo z tohto hľadiska pokladáš z vašich dohôd za najdôležitejšie či najťažšie?

Ak na nás vírus udrie v plnom rozsahu, najdôležitejšie bude vyrovnať sa s ním a všetko ostatné ide bokom. Ak si ho odmyslíme, alebo neudrie naplno, považujem za správny postup znížiť deficit každý rok o pol percenta, sadnúť si k stolu a povedať si, koľko peňazí chceme kde použiť. Mne by sa páčilo, ak by sme polovicu balíka dali na zníženie daní, polovicu na zvýšenie niečoho iného, ale tam sa budeme ako koaliční partneri dohadovať.

—-

Výdavky na podchytenie vírusu budú veľké. Prvoradé je ochrániť lekárov. Nebude čas hľadieť na cenu.

Foto:

marec 2020 Bratislava: Igor Matovič, Boris Kollár, Richard Sulík a Veronika Remišová oznamujú, že sa im podarilo uzatvoriť dohodu o vzniku novej vládnej štvorkoalície. Richard Sulík prezradil, že mu nakoniec pripadne kreslo ministra hospodárstva, ministerstvo financií dostane OĽaNO.

.richard Sulík Je zakladateľ a predseda strany Sloboda a solidarita. Počas vlády Ivety Radičovej bol v rokoch 2010 a 2011 predsedom NR SR. V rokoch 2014 až 2019 pôsobil ako europoslanec. Pred založením SaS bol podnikateľ, založil a desať rokov viedol firmu FaxCOPY, dva roky viedol spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu, a.s. Bol spoluautorom daňovej reformy z roku 2003 a pôsobil ako poradca ministrov financií Ivana Mikloša a Jána Počiatka. Po voľbách 2020 jeho strana SaS vstupuje do koalície so stranami OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí. Richard Sulík bude v novej vláde ministrom hospodárstva.

[Späť na obsah]

5. Obchody sú zatvorené, okrem potravín, lekární, drogérií, bánk či pôšt

[16.03.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Mimoriadna správa:

Na snímke uprostred predseda vlády SR Peter Pellegrini, vľavo ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná a vpravo podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši na tlačovej konferencii po mimoriadnom rokovaní vlády SR v Bratislave 15. marca 2020. Na Slovensku pribudlo v nedeľu celkovo 17 prípadov ochorenia COVID-19. Spolu tak evidujeme 61 prípadov. Foto: TASR – Michal Svítok

Verejnosť má zároveň od pondelka na 14 dní zakázané chodiť do prevádzok verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením.

Bratislava 16. marca (TASR) – Maloobchodný predaj a predaj služieb v prevádzkach je od pondelka od 6.00 h na 14 dní zakázaný. Účinnosť nadobudli sprísnené opatrenia prijaté vládou, ktoré majú zabrániť šíreniu nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19. predajní potravín lekární a predajní zdravotníckych pomôcok drogérií pohonných hmôt a palív novinových stánkov predajne krmív a ďalších potrieb pre zvieratá vrátane veterinárnych ambulancií prevádzok telekomunikačných operátorov prevádzok verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením prevádzok poštových, bankových a poisťovacích služieb prevádzok internetových obchodov (eshopov) a donáškových služieb.

Verejnosť má zároveň od pondelka na 14 dní zakázané chodiť do prevádzok verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením. Zákaz sa nevzťahuje na predaj mimo prevádzku stravovacích služieb. Ide napríklad o prevádzky rýchleho občerstvenia s výdajným okienkom alebo predaj pokrmov so sebou bez vstupu do prevádzky. Všetky osoby, ktoré sa od pondelka od 6.00 h skupinovo vracajú z postihnutých oblastí zo zahraničia, musia ísť do izolácie v zariadeniach určených ministerstvom vnútra, a to na dobu 14 dní.

[Späť na obsah]

7. Týždeň v skratke

[15.03.2020; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; R / Marián Kukelka]

Marián Kukelka, moderátor: „Vyľudnené ulice, zatvorené obchody a ľudia s rúškami na tvári. Uplynulý týždeň sme mohli na Slovensku zažiť scény, ktoré sme predtým mohli vidieť len na plátnach kín v akčných filmoch. Štát postupne prijal najrazantnejšie opatrenia v histórii našej krajiny. Platí zákaz verejných podujatí, školského vyučovania, povinná karanténa pre ľudí, ktorí sa vrátili zo zahraničia, a mnohé ďalšie. V obchodoch sú vypredané rúška a čistiace prostriedky.“

Peter Pellegrini, predseda vlády SR: „Nielen Slovenská republika, ale ani žiadny európsky štát, a dovolím si povedať, že ani žiadna krajina na svete nečelila v takom rozmere, ako čelíme dnes.“

Marián Kukelka: „Takto zhodnotil aktuálnu situáciu v priebehu týždňa premiér Peter Pellegrini. Kým pred týždňom boli nahlásené prvé prípady pozitívne otestovaných ľudí, teraz už pribúdajú desiatky každý deň. Premiér Peter Pellegrini preto opakovane požiadal ľudí, aby obmedzili stretávanie sa, komunikovali radšej cez telefón alebo internet a keď už musia ísť von, aby si nasadili ochranné rúško. Môžete použiť jednorazové, látkové, vyrobiť si vlastné z akejkoľvek bavlnenej látky, alebo použiť napríklad šál. Vláda opakovane vyzýva ľudí, aby napriek situácii nepanikárili. Obchodné reťazce hlásia rekordné tržby, pretože ľudia začali vykupovať potraviny, a to hlavne tie trvanlivé, ako je ryža alebo cestoviny. Podľa kompetentných ale na to dôvod nie je, pretože potravín je dosť a zásobovanie nimi zo zahraničia obmedzené nie je. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.“

Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Akékoľvek mierne výpadky vedia doplniť. Ale samozrejme ak niekto zoberie päťdesiat – šesťdesiat kíl múky, tak ten výpadok – a tých nákupcov je veľmi veľa – tak ten výpadok nevedia veľmi rýchlo, ale samozrejme v priebehu jedného dňa to vedia doplniť.“

Marián Kukelka: „Podľa dlhoročného virológa Fedora Čiampora je práve panika najväčším nebezpečenstvom.“

Fedor Čiampor, virológ: „Panika je hrozba každej epidémie, pretože tá zvyšuje neporiadok a zvyšuje množstvo ľudí, ktorí nedodržiavajú tie pravidlá, ktoré sú potrebné.“

Marián Kukelka: „Podľa neho však Slovensko situáciu s koronavírusom nateraz zvláda. Aj on však opakuje, že je potrebná disciplína, aby sa čo možno najviac zabránilo styku chorých so zdravými. V poradí jedenásty tohtoročný týždeň priniesol aj definitívnu dohodu budúcej vládnej štvorkoalície. Partneri v sobotu informovali prezidentku Zuzanu Čaputovú o budúcom zložení kabinetu. Hnutie Obyčajných ľudí bude riadiť sedem rezortov – financie, vnútro, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, obranu, životné prostredie a kultúru. Strana Sloboda a Solidarita ministerstvo školstva, zahraničných vecí a hospodárstva. Hnutie Sme rodina dostane rezort práce, dopravy a podpredsedu pre legislatívnu tvorbu. Strana Za ľudí bude mať v novom kabinete rezort spravodlivosti a post vicepremiéra pre investície a regionálny rozvoj. Bude teda mať na zodpovednosti čerpanie eurofondov. Hovorí dezignovaný premiér Igor Matovič.“

Igor Matovič, dezignovaný predseda vlády SR: „Nebudeme rozoberať žiadne konkrétne mená. Až po tom, ako pani prezidentka predbežný súhlas s tými menami nám dá, tak potom ich oznámime aj verejnosti. Predpokladám niekedy v priebehu týždňa, možno v strede týždňa. S niektorými sa predpokladáme že aj stretne.“

Marián Kukelka: „A hoci boli na mená nástupcov rezortov skúpi, predsa im zopár uniklo. Igor Matovič potvrdil, že kandidátom na predsedu parlamentu je Boris Kollár a šéfom rezortu hospodárstva bude Richard Sulík. Prezidentka sa pred rozhodnutím o zvolaní ustanovujúcej schôdze parlamentu stretne s dosluhujúcim premiérom Petrom Pellegrinim, aj jeho nástupcom Igorom Matovičom. V posledných dňoch sme informovali aj o historickom zatýkaní sudcov, ktorí sú podozriví z korupcie. Ide o kauzu aplikácie Threema stíhaného podnikateľa Mariána Kočnera. Pri piatich obvinených sudcoch Ústavný súd súhlasil s väzobným stíhaním, pri ďalších ôsmych menách súhlas nedal a stíhaní zostávajú na slobode. Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.“

Ivan Fiačan, predseda Ústavného súdu SR: „Súd nevidel ústavnoprávne dôvody na udelenie súhlasu na vzatie do väzby u tých ôsmich sudcov. V tomto smere zrejme nebola žiadosť generálneho prokurátora dostatočne presvedčivá.“

Marián Kukelka: „Následne v sobotu rozhodoval Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici o väzobnom stíhaní ôsmich obvinených. Výsledok oznámil prokurátor špeciálnej prokuratúry.“

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry: „Piati obvinení boli na základe návrhu na vzatie do väzby vzatí do väzby. Traja obvinení vzatí do väzby neboli.“

Marián Kukelka: „Súd vzal do väzby štyroch sudcov. Je medzi nimi aj bývalá štátna tajomníčka rezortu spravodlivosti Monika Jankovská. Jej obhajca avizoval, že sa odvolá. Väzobne stíhať budú aj Denisu Cvikovú, Eugena Palášthyho, Richarda Molnára a tiež advokáta Miroslava Mojta. Sudkyne Zuzanu Maruniakovú a Miriam Repákovú súd do väzby nevzal. Na slobode bude stíhaný aj podnikateľ Ladislav Mojžiš. Prezidentka Zuzana Čaputová nebude vetovať novelu zákona o sociálnom poistení. Na Slovensku sa tak zavedie trinásty dôchodok. Hlava štátu sa zároveň obrátila na Ústavný súd, aby novelu preskúmal, keďže vznikla v skrátenom legislatívnom konaní krátko pred voľbami. Samotný zámer, aby sa finančná situácia poberateľov dôchodkov zlepšila, považuje za legitímny a opodstatnený.“

Zuzana Čaputová, prezidentka SR: „Rozhodla som sa tak preto, že najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov si nezaslúžia byť rukojemníkmi tejto situácie.“

[Späť na obsah]

8. Z 2760 kontrol potravín bolo v januári 200 z nich s nedostatkom

[15.03.2020; aktuality.sk; Ekonomika; 17:06; TASR]

Inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR v januári 2020 vykonali 2760 úradných kontrol potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu.

Z uvedeného počtu bolo 200 kontrol s nedostatkom, celkovo sa zistilo 611 nedostatkov. Prekontrolovaných bolo 935 právnych subjektov a 1504 prevádzok. Vyplýva to z aktuálnej správy ŠVPS SR.

Z celkového počtu kontrol 2760 sa najviac úradných kontrol v mesiaci vykonalo v malých predajniach, a to 876 (31,5 %), v stredných predajniach 821 (29,7 %) a u výrobcov a v baliarňach 369 kontrol (13,4 %).

Inšpektori ŠVPS urobili 89 kontrol mimo bežnej pracovnej doby, z čoho pri 28 kontrolách sa zistili nedostatky. Mimo pracovnej doby bolo skontrolovaných 52 právnych subjektov a 88 prevádzok, nedostatky sa zistili na 28 prevádzkach. Najviac nedostatkov bolo v hygiene budov a prevádzky, v hygiene technologického zariadenia a pracovných pomôcok a pri predaji po dobe spotreby a minimálnej trvanlivosti.

“Uložených bolo 90 blokových pokút v celkovej výške 2797 eur. Ďalšie nedostatky, ktoré boli zistené počas výkonu úradných kontrol, sa riešili v správnom konaní uložením opatrení a sankcií v zmysle zákona o potravinách,” spresnila ŠVPS.

V tzv. správnom konaní ŠVPS uložila jedno opatrenie. “V sledovanom období nadobudlo právoplatnosť 57 správnych konaní. Pokuty boli uložené vo výške 50.863 eur. Priemerná pokuta v rámci právoplatných rozhodnutí predstavovala 892,33 eura, najvyššia právoplatná pokuta v tomto mesiaci predstavovala 7000 eur,” dodala v správe veterinárna a potravinová správa.

[Späť na obsah]

10. Vláda vyhlásila pre štátne nemocnice núdzový stav

[15.03.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Mimoriadna správa:

Núdzový stav má umožniť presuny personálu a techniky, zdravotníci zároveň nebudú môcť odmietnuť prísť do práce.

,aktualizované

Bratislava 15. marca (TASR) – Vláda vyhlásila pre štátne nemocnice na Slovensku núdzový stav. Informoval o tom premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) po nedeľnom mimoriadnom rokovaní vlády, na ktorom kabinet riešil situáciu s novým koronavírusom. Zdôraznil, že vyhlásenie núdzového stavu neznamená žiadny problém v slovenskom zdravotníctve. Núdzový stav má umožniť presuny personálu a techniky, zdravotníci zároveň nebudú môcť odmietnuť prísť do práce. Premiér zdôraznil, že vyhlásenie núdzového stavu neznamená žiadny problém v slovenskom zdravotníctve. Núdzový stav má umožniť presuny personálu, materiálu a techniky z nemocnice do nemocnice. Zdravotníci zároveň nebudú môcť odmietnuť prísť do práce, respektíve vyhlásiť štrajk. Nariadenie sa týka všetkých nemocníc a ústavov v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. “Vláda je pripravená kedykoľvek toto uznesenie rozšíriť,” upozornil Pellegrini. “Vláda je pripravená rozšíriť uznesenie núdzového stavu o ďalšie nemocnice. Zoznam konkrétnych nemocníc a ústavov bude zverejnený ako súčasť uznesenia, ktoré prijala dnešná vláda,” povedal premiér. Na Slovensku sú zatiaľ vyhlásené dva stupne, mimoriadny stav a núdzový stav pre oblasť zdravotníctva, ďalším stupňom bude podľa Pellegriniho vyhlásenie núdzového stavu pre celé územie republiky. “Ten už znamená, že budeme môcť obmedzovať ľudské slobody a práva. To by sme napríklad museli vyhlásiť vtedy, ak odmietnu Slováci, ktorí sa budú hromadne vracať na Slovensko, absolvovať karanténu v nami stanovených zariadeniach a nebudú rešpektovať naše pokyny,” vysvetlil predseda vlády. Poznamenal, že vláda by vtedy mohla obmedziť ich pohyb tým, že by veľmi rýchlo dokázala rozšíriť znenie núdzového stavu. Mohla by tak voči nim uplatniť aj všetky sankcie. Polícia má do nedele zdokumentovaných viac ako 205 prípadov nedodržania osobnej povinnej karantény. Od pondelka regionálne úrady verejného zdravotníctva budú spracovávať postúpené podnety polície. “Na vláde sme vydali pokyn, že všetci za nedodržanie karantény dostanú najvyššiu pokutu a nebudeme na niekoho prihliadať,” uviedol Pellegrini s tým, že už len toto pomôže ako výstraha. Núdzový stav, ktorý vyhlásila vláda SR na svojom mimoriadnom nedeľnom rokovaní v súvislosti s novým koronavírusom, sa dotkne 22 zdravotníckych zariadení po celom Slovensku. Platiť bude od pondelka 16. marca od 6.00 h. “Ide o rozhodnutie, ktoré je preventívne. Potrebujeme mať právomoc presúvať zdravotnícky personál, materiál či techniku z nemocnice do nemocnice s garanciou istoty bez odmietnutia. Zabezpečuje sa tým zdravotná starostlivosť o občanov SR a zabraňuje napríklad tomu, aby niekto odmietol poskytovať zdravotnú starostlivosť,” povedal premiér Peter Pellegrini (Smer-SD), ktorý je poverený riadením ministerstva zdravotníctva. Vo všetkých nemocniciach, nielen štátnych, vláda zároveň nariadila obmedziť plánované zákroky. “Takisto Úrad verejného zdravotníctva SR na základe rozhodnutia vlády prijal ďalšie striktné opatrenia,” doplnila hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová. Núdzový stav vláda vyhlásila v nasledujúcich zdravotníckych zariadeniach: Bratislavský kraj Univerzitná nemocnica Bratislava Národný ústav detských chorôb Bratislava Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Bratislava Národný onkologický ústav Bratislava Nemocnica sv. Michala, a. s., Bratislava Trnavský kraj Fakultná nemocnica Trnava Nitriansky kraj Fakultná nemocnica Nitra Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky Trenčiansky kraj Fakultná nemocnica Trenčín Žilinský kraj Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina Univerzitná nemocnica Martin Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok Banskobystrický kraj Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s., Banská Bystrica Prešovský kraj Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov Nemocnica Poprad, a. s. Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy Košický kraj Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice Detská fakultná nemocnica Košice Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb Košice, a. s. Východoslovenský onkologický ústav, a. s., Košice

Vláda žiada nemocnice, aj súkromné, aby prestali poskytovať plánované operácie a aby svoje kapacity držali na potreby starostlivosti o ľudí nakazených novým koronavírusom. Informoval o tom premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) po mimoriadnom nedeľnom rokovaní, na ktorom vláda riešila situáciu s novým koronavírusom.

[Späť na obsah]

13. Nerobiť v lese nič znamená zachrániť všetko?

[14.03.2020; Pravda; Téma; s. 16,17,18,39; Andrej Barát]

Vrátenie dôvery občanov v štát je výzvou novovznikajúcej vlády. Ale stále je to problém číslo dva. Problém číslo jeden je klimatická kríza spojená s ničením prírody, od ktorej závisí prežitie ľudského druhu. Podľa vedcov existuje jedno mimoriadne efektívne riešenie, ktoré je aj najlacnejšie. Stačí, aby vlastníci starých lesov a pralesov nerobili nič, neťažili, nezasahovali po kalamitách. Nielenže sa im to z finančného hľadiska oplatí. Ale spoločnosť dramaticky zlepší svoju uhlíkovú bilanciu, zachráni stovky vzácnych druhov, zabezpečí si napríklad čistú pitnú vodu. To nieje málo. To bude v budúcnosti najviac. Slovensko však túto možnosť doteraz nielenže nevyužíva, ale dokonca ju sabotuje. Dokedy?

Andrej Barát

Ružomberok, Bratislava

Začať treba na opačnom konci Zeme. V Austrálii. Počas masívnych lesných požiarov zahynulo 33 ľudí, miliarda zvierat, zanikli celé ekosystémy. Vo vedeckom magazíne Náture Climate Change vyšla koncom februára štúdia so znepokojivým zistením. S takouto ničivou katastrofou klimatické modely nielenže v súčasnosti nepočítali. Okrem jednej výnimky modely vôbec nenaznačovali, že by sa niečo také desivé malo udiať v najbližších 80 rokoch! No stalo sa to teraz. Austrálske lesné požiare predstavujú prudkosť klimatickej krízy v priamom prenose. A ďalší odkaz pre pochybovačov, ktorí sa usmievajú, že nič také zlé sa predsa nedeje. Klimatická kríza prišla, je tu. A má jednu podobnosť s koronavírusom. Darmo bude Slovensko do poslednej chvíle čakať, že na jeho dvere nezaklope. Zabúcha alebo ich rovno vykopne. Ako pustošivý požiar, víchor najhorší v dejinách. Alebo také strašné sucho, aké si nikto ani len nedokázal predstaviť. To však stále nieje to najškaredšie, čo predchádzajúca a súčasná generácia môžu zanechať tej nasledujúcej. Najhoršia bude nečinnosť. Pretože, ako vlani napísali Islanďania na pamätnej tabuli roztopenému ľadovcu Okjôkull „vieme, čo treba spraviť“. Vieme, ako krajinu pripraviť na extrémy počasia a takisto vieme, ako sa dá znížiť uhlíková stopa a množstvo emisií. A dokonca vieme aj to, ako uhlík a emisie z atmosféry odoberať. Je to však extrémne drahé. V islandskej elektrárni Hellisheiôi tretí rok úspešne testujú zariadenie, ktoré oxid uhličitý odčerpáva z atmosféry a ukladá ho do podzemia. Za vývojom a udržaním tejto technológie sú však miliardy dolárov. Pred dvomi rokmi predstavil geoinžinier Dávid Keith spôsob, akým by sa dalo neutralizovať 36 gigaton globálnych emisií zhruba za tri bilióny dolárov. Šialená suma? Maličkosť, ak by svet okamžite zastavil celkové ročné dotácie na fosílne palivá, ktoré sú vo výške 5,2 bilióna dolárov. Je tu však niečo oveľa lacnejšie a efektívnejšie. Les. Ale nie hocijaký.

Uhlíkový les

Stromy sťahujú z atmosféry oxid uhličitý a uskladňujú ho v lese. Lenže nie je les ako les. Dosiaľ sa šírili dve mylné predstavy. Prvá – že klasické hospodárske lesy sú efektívnejšie v zachytávaní uhlíka ako staré lesy. Pretože v hospodárskych lesoch sú najmä mladé stromy, ktoré rastú rýchlo a „dychtivo“ zabudovávajú uhlík do svojich tiel a robia to oveľa rýchlejším tempom ako staré a už pomaly rastúce stromy. Prales vraj viaže menej uhlíka ako hospodársky les. A druhá – uhlík z hospodárskeho lesa sa zachová na dlho, pretože zostane zabudovaný v drevenej stoličke, komode, lyžici, dome. Takže by vraj malo byť pre klímu prospešné sadiť plantáže stromov, rúbať ich a znovu sadiť. Najnovšie výskumy dokazujú, že je to nezmysel. Podľa štúdie austrálskych a japonských vedcov v magazíne Ecosphere len štyri percentá uhlíka z drevnej biomasy pretrvajú v drevených produktoch so životnosťou 30 až 90 rokov. Neporovnateľne viac až 66 percent drevnej biomasy – sa použije na výrobu produktov so životnosťou kratšou ako tri roky – ide napríklad o piliny a kôru, ktoré sa spália, a – toaletný papier. Takže „tam“ v skutočnosti končí väčšina uhlíka, ktorý prácne stihli nahromadiť mladé stromy v hospodárskych lesoch predtým, ako ich vyťali. To však nie je všetko. Ak človek vyrúbe mladý strom a nenechá ho zostarnúť, neumožní mu, aby sa stal šampiónom v zachytávaní uhlíka. „Trvá desaťročia, kým stromy odrastú dostatočne na to, aby začali rásť naozaj rýchlo a sťahovať uhlík tak, ako to robia stromy v prirodzených lesoch. Strom hrubý jeden meter vyprodukuje za jediný rok biomasu (do ktorej uloží uhlík) porovnateľnú s celkovou biomasou stromu hrubého 20 až 30 centimetrov. Ak potrebujeme konať hneda dosiahnuť uhlíkovú neutralitu už o niekoľko desaťročí, sadenie stromov nám nepomôže. Omnoho viac nám pomôže chrániť už odrastené stromy, staršie lesy a jednoducho ich nechať dlhšie žiť a nerúbať,“ upozorňuje Martin Mikoláš, vedec z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe, ktorý sa podieľa na doteraz najrozsiahlejšom mapovaní pralesov v Európe. Dosiaľ nazbierané vedecké poznatky potvrdzujú, že nie hospodárske lesy, ale pralesy a staré lesy sú najväčšie a najefektívnejšie zásobárne uhlíka. „Hospodársky les dokáže na jednom hektári uložiť približne 150 ton uhlíka. Jedľovo-bukovo zmiešaný starý les, ktorý bol kedysi typický pre celé Karpaty, však dokáže uložiť približne 700 ton,“ vyratúva expert na pralesy. Prales navyše neukladá uhlík na krátky okamih, v 30či 90-ročnej stoličke. Uhlílcje v tomto ekosystéme zabudovaný na stovky, tisícky rokov, prežije celé ľudské generácie. Kde? Na túto otázku priniesla lesnícka veda už dávno prekvapivé odpovede. Nieje to len v prastarých stromoch a mŕtvom dreve. Polovica až dve tretiny uhlíka sa skrývajú najmä v pôde! Ide o prehliadaný, no zásadný poznatok, pretože ak sa podľa Mikoláša prales (a vlastne akýkoľvek les) masívne vyťaží, pôdny povrch sa vystaví svetlu, dochádza k narušeniu pôdnych väzieb a uhlík sa v obrovských množstvách uvoľňuje do atmosféry. Čo prispieva ku klimatickej kríze. Chrániť prales alebo starý les, naopak, znamená chrániť klímu. Ale ako veľmi?

Tretina Európanov a rumunské pralesy

Ak sa celková uhlíková stopa Európskej únie prepočíta na počet obyvateľov, vyjde to podľa Eurostatu na 7,2 tony C02 na osobu. 700 ton uhlíka zachyteného v jedinom hektári j edľovo-bukového pralesa predstavuje približne 2 500 ton zachyteného C02. Čo je uhlíková stopa asi 347 obyvateľov EÚ. Podľa posledného mapovania Univerzity aplikovaných lesníckych vied v nemeckom Rottenburgu v rámci projektu PRIMAFORO sa v Rumunsku nachádza najväčší lesný poklad Európy – až 525-tisíc hektárov zachovaných pralesov a starých lesov, zväčša jedľovobukových. Len rumunské pralesy dokopy zachytia toľko uhlíka, koľko vyprodukuje vyše 182 miliónov obyvateľov EÚ, čo je takmer 35 percent celej populácie. Ak sa vyrúbu) tak 66 percent uhlíka zo stromov do troch rokov skončí v atmosfére, nehovoriac o ďalšom uhlíku, ktorý sa uvoľní z pôdy.

Všetky európske pralesy pritom tvoria iba 0,7 percenta z celkovej rozlphy lesov v Európe (údaje vychádzajú zo štúdie Where are Europe’s last primáry forests? – Kde sú posledné európske pralesy?). A tu sa vynára pointa. 95 percent európskych lesov tvoria hospodárske lesy. „Ak by sme chceli viazať uhlík naozaj efektívne, stačilo by časť hospodárskych lesov, napríklad jedľovo-bukových vo veku 80 až 100 rokov, ponechať bez zásahu. Vďaka tomu by sme dokázali významne prispieť k viazaniu uhlíka a nestálo by to takmer nič!“ mieni Mikoláš. Neboli by potrebné miliardy ani bilióny eur. Nejde o žiadnu utópiu. A pozor – nejde tu ani v najmenšom o náznak toho, že by sa spoločnosť zaobišla bez dreva a lesníkov. Práve naopak, ich úloha je v súčasnosti nenahraditeľná. Organizácia Fern pripomína prípadovú štúdiu z Francúzska z januára tohto roku (Forest management and climate change – Spravovanie lesov a klimatická zmena), podľa ktorej najlepší príspevok lesov ku klíme spočíva v tom, že im dovolíme prirodzene sa zotaviť a regenerovať. Francúzsky výskum ukazuje, že je možné zvýšiť zdravie a odolnosť lesov bez obmedzenia súčasných objemov ťažby (!). Čo sa dá dosiahnuť šetrnejším prírode blízkym obhospodarovaním a silnejšou ochranou lesov. Množstvo uloženého uhlíka vo francúzskych lesoch by stúplo z 55 miliónov ton v roku 2017 na 80 miliónov ton v roku 2050.

Regeneráciou neprírodných lesov do prírodného stavu je možné vyriešiť veľké množstvo nadbytočných emisií. „Len lesy ponechané na samovývoj dosiahnu svoj maximálny možný potenciál viazaného uhlíka. Ale nieje to iba o uhlíku. Takto môžeme zabrániť erózii. Pomôžeme vode, biodiverzite, fungovaniu krajiny. A to všetko sa prejaví aj ekonomicky,“ zdôrazňuje Mikoláš. Prirodzený les je domovom tisícok druhov. Je prameňom čistej pitnej vody. Je poistkou na zlé časy. Ochrana prirodzených lesov predstavuje komplexné riešenie mnohých problémov. Ale ako má vlastne vyzerať dobrý les?

Sila a zradnosť definície

To je predsa jasné. V lese majú rásť zelené stromy. No naozaj tkvie podstata kvalitného lesa iba v živých a statných stromoch? Ekológ, výskumník a Mikolášov kolega Ondrej Kameniar sa takisto podieľa na celoeurópskom mapovaní pralesov. Priamo v teréne trávi väčšinu roka. „To, že niekde rastú stromy, ešte nič nehovorí o ekologickej funkcii. Čisto technické vnímanie lesa cez pokryvnosť stromov alebo výšku porastu je mylné, maskuje to oveľa dôležitejšie parametre,“ naznačuje a postupne ukazuje fotografie starých lesov Európy. Celý karpatský región vrátane Rumunska, Ukrajiny a Slovenska ešte stále ukrýva skutočne „kvalitné“ lesy. A vôbec ich netvoria len krásne veľké mohutné stromy. No aj zdanlivo škaredé sucháre, z ktorých vyletel lykožrút. Popadané, mŕtve stromy, miniatúrne semenáčiky. Na definícii prirodzeného lesa sa nepodieľajú len zelené stromy. Podstata je širšia a dosiaľ neprebádaná. Človek dokáže zasadiť stromy, ale nevie umelo vytvoriť les. Pretože človek nedokáže vytvoriť lesnú pôdu. Nevie zapojiť tajomný a dosiaľ neprebádaný lesný internet. Stromy v prirodzenom lese totiž komunikujú, obchodujú a navzájom si pomáhajú prostredníctvom siete koreňov a húb. Ale prečo by sme sa mali zaoberať definíciou lesa? Pretože ide o kľúč. „Od definície lesa sa odvíjajú strategické rozhodnutia,“ naznačuje Kameniar. Ignorovanie najnovších poznatkov o dynamike lesa, zastarané škatuľkovanie lesov podľa striktných čísel o pokryvnosti, percente starých stromov vedie k ich ničeniu. Príkladom je Rumunsko, kde sa podľa Kameniara v posledných rokoch odohráva najväčšia ekologická katastrofa Európy.

Ničenie knižníc

Denník Pravda bol prvým médiom, ktoré vedci pozvali do rumunského údolia Boia Micä v pohorí Fägäras. Pravidelne tu robia výskum Mikoláš aj Kameniar. Krásu a unikátnosť tohto pralesa, možno poslednej autentickej divočiny Európy, zachytáva reportáž Pravdy z roku 2016 (Človek hryzie poslednú divočinu). Nemecký televízny kanál 3sat v nedávnom príspevku prirovnal pobyt k tomto lese k zážitku z inej planéty. Vedci tu študujú, ako vlastne vyzerá prirodzený les. Poznávajú, ako ho definuje príroda. Zisťujú, či sa prirodzený les dokáže sám porátať s ničivými nástrahami, k akým patria víchrice, požiare, lykožrútové kalamity. A tiež skúmajú, či sa prirodzený les zatiaľ stíha prispôsobiť tempu ldimatickej zmeny, pretože tá zvyšuje výskyt a intenzitu nebezpečných javov. Výsledky sú jednoznačné. Les v Boia Micä a ostatných dolinách pohoria Fägäras to dokáže sám bez zásahu človeka! Dáta dokazujú, že les sa už v minulosti porátal aj so skutočne ničivými katastrofami. Nezažil trvalé poškodenie. A práve táto úžasná regeneračná schopnosť a nesmierna húževnatosť a odolnosť je hlavným rozdielom medzi pralesmi a väčšinou hospodárskych lesov. V nedávnom rozhovore nám dosluhujúci dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene Viliam Pichler potvrdil, že práve v týchto prirodzených lesoch sa musia lesníci učiť, ako dobre hospodáriť. „V nich sa ukazuje dynamika lesa, ktorú ak pochopíme, môžeme ju preniesť do moderných prístupov. Mali by sme sa snažiť čo najviac priblížiť prírodným procesom, pretože tie sú prejavom adaptácie na zmeny,“ povedal. „Dnes si mnohí ľudia myslia, že ak nepomôžu lesu, tak zahynie. Lenže to je mylný názor,“ dopĺňa Kameniar. V čom sa však skrýva spomínaná zradnosť striktnej definície? Už sme napísali, že projekt PRIMAFORO zmapoval asi 525-tisíc hektárov pralesov v Rumunsku. No podľa oficiálneho rumunského katalógu je v krajine iba približne 30-tisíc hektárov pralesov! Ostatné jednoducho nespĺňajú striktné kritériá. Podlá Kameniara ide o absurdné detaily. Niektorému lesu chýbajú na zaradenie do katalógu napríklad dva staré stromy alebo pol kubíka mŕtveho dreva. „Z ekologického hľadiska nemá žiaden zmysel definovať, či ide o 100-percentný prales, alebo iba 99,5-percentný.“ Nuž a ak sa les nenachádza v oficiálnom katalógu pralesov, znamená to, že sa môže vyťažiť. Jedinečné údolie Boia Micä sa do katalógu nedostalo. A to aj napriek tomu, že ide o jeden z najlepšie prebádaných pralesov, kde všetky vedecké dáta bez pochybností ukazujú, že ide o klenot. Aj napriek tomu, že majitelia lesov sa rozhodli tieto lesy chrániť. Ak les nieje v katalógu, majitelia nedostanú kompenzácie za to, že nebudú ťažiť. Dokedy im vydrží nadšenie bez finančného osohu? „Je to veľmi krehké,“ smutne konštatuje Mikoláš. Vedcom z podobných dôvodov zmizli už niektoré výskumné plochy. V Rumunsku staré lesy miznú dramatickým spôsobom. Aj preto Európska komisia začaía vo februári voči Rumunsku konanie (infrigement). Ak sa bezohľadná ťažba a ignorácia vedy nezastavia, Európa príde o posledné a najvzácnejšie knižnice plné poznatkov o lesoch. Čo však nie je vážny problém iba Rumunska, ale aj Poľska či Slovenska. A tým sa dostaneme k odpovedi na otázku – naozaj sa vlastníkom môže oplatiť nechať les tak?

Skrachovanci a víťazi

Aktuálna kalamita v Češku ukazuje, že „fabrika menom les skrachovala“. Inými slovami – doterajšie priemyselné intenzívne spôsoby obhospodarovania lesa zlyhali. Lykožrútová kalamita sa vymkla kontrole. Nebodaj kvôli tomu, že lesníci nemohli zasahovať proti lykožrútovi v rezerváciách a odtiaľ sa šíril? Kdeže! Problém tkvie v tom, že väčšinu českých lesov tvoria neprirodzené, slabé a jednotvárne smrekové monokultúry. Európsky lesnícky inštitút vydal dokument Living with barkbeetle (Život s podkôrnym hmyzom), ktorý jednoznačne poukazuje na to, že tam, kde sa stále držia klasické lesnícke postupy a smrekové monokultúry, tam sa kalamitu nepodarí zvládnuť. V Češku tak zostávajú stovky hektárov veľkých nedotknutých plôch nespracovaných kalamít v hospodárskych lesoch. Nie pre ochranu, ale čisto z kapacitných dôvodov. „Vlastníci lesa nemajú kapacitu a nevyplatí sa im, aby drevo z kalamity vyviezli,” vysvetľuje Martin Mikoláš a mieni, že ku kolapsu trhu s drevom smeruje aj Slovensko. „Ceny smrekového dreva sú kvôli kalamitám mimoriadne nízke, klesli aj viac ako o polovicu. Vlastníkom sa reálne oplatí skôr neťažiť, ako ťažiť.“ A mnohí vlastníci, babky, dedovia, ujovia z dedín, členovia urbariátov, často netušia, že im za „neťažbu“ v ich starom lese štát dokonca zaplatí. Stačí o to požiadať. Dostanú za ochranu svojho lesa nakoniec „lepšie“ peniaze, ako keby ťažili? Pýtali sme sa Pavla Mathého, vyštudovaného lesníka, bývalého pracovníka NAPANT-u a v súčasnosti sprostredkovateľa žiadostí o finančné náhrady pre vlastníkov pozemkov. Má skúsenosti so stovkami žiadostí.

V prvom rade vyvracia šíriace sa bludy o tom, že štát tieto kompenzácie nevypláca. Nie je to pravda. Vypláca, a nie málo. V roku 2014 štát takto vyplatil takmer 1,4 milióna eur, v roku 2015 už takmer 4,5 milióna. Predvlani išlo o sumu asi 2,9 milióna. Tieto peniaze prichádzajú priamo vlastníkom transparentne na účet. Predstavujú kompenzáciu za to, že vlastníci nemohli ťažiť a predať drevo. „Väčšinou je vyplatená finančná náhrada vyššia, ako by bol okamžitý zisk z predaja dreva. Niekedy je ten rozdiel väčší, niekedy menší, niekedy to vyjde rovnocenne. Keďby som to mal vyčísliť, tak z mojich skúseností je výška ujmy okolo 25 až 30 eur za kubický meter,“ prezrádza Maťhé s tým, že pozná aj prípady, keď sám vlastník povie, že by taký zisk, ako je výška kompenzácie, nedosiahol. Alebo že by pri ťažbe aj prerobil. „Niektorí sú so sumou spokojní viac, iní menej. Ale vo všeobecnosti si myslím, že proti výške náhrady neprotestujú, lebo sú to takmer isté peniaze bez rizika, ktoré prináša bežné hospodárenie,“ dodáva Mathé. Za tie roky vidí určitý posun v reakciách vlastníkov. Hoci stále mnohí neuznávajú bezzásahovosť v lesoch, aspoň akceptujú existujúce rezervácie s piatym stupňom ochrany aj preto, že dostávajú vyplatenú finančnú náhradu. „A je tu väčšia šanca ochrany prírody dohodnúť sa na neťažení dreva v územiach zaujímavých z hľadiska ochrany prírody, kde 5. stupeň neplatí.“ Ak by sme skutočne chceli zavrieť oči pred klimatickým, ekologickým, vodným, sociálnym či zdravotným významom starých lesov a chceli by sme vidieť len a len finančný prospech, aj tak sa oplatí starý les chrániť a hospodáriť v ňom citlivo. Aj napriek tomu však Slovensko svoje vzácne lesy naďalej ničí. Len v Nízkych Tatrách ubudli za 14 rokov staré lesy o rozlohe Žiliny. Vláda nebola schopná k dnešnému dňu vyhlásiť aspoň rezerváciu Pralesy Slovenska, ktorá by zabezpečila ochranu tých najvzácnejších lesov. Tvoria iba 0,3 percenta rozlohy lesov.

Zažiariť

Európska komisia (EK) rozbehla podobné konanie (infrigement) ako voči Rumunsku už od roku 2015 aj voči Slovensku. Za to, že Slovensko naďalej devastuje zvyšky starých horských lesov, mu hrozí proces na Súdnom dvore Európskej únie, mimoriadne pokuty. To, ako ďaleko to môže zájsť, ukazuje prípad spred troch rokov, keď súdny dvor vydal voči Poľsku predbežné opatrenie pokutu 100-tisíc eur za každý deň (!) ťažby v jednom z klenotov svetového dedičstva UNESCO – v Bielovežskom pralese. Poliaci sa rýchlo spätili. Slovenská vláda vlani Európskej komisii odpovedala v tom duchu, že robí opatrenia, aby zabránila negatívnej ťažbe v starých lesoch. „Lenže zhruba v tom istom čase vyšlo nariadenie z ministerstva pôdohospodárstva pre lesné správy štátnych lesov, že sa majú spracovať kalamity vo všetkých porastoch, kde je aspoň 10-percentné zastúpenie smreka,“ upozorňuje europoslanec a odborník na pralesy Michal Wiezik. Občianske združenie My sme les následne urobilo kontroly v teréne. Zistilo, že hoci smerom navonok slovenská vláda presviedčala Európsku komisiu, že zabráni ťažbe, v skutočnosti ďalšiu devastáciu len podporila. Združenie podalo vlani celkovo 15 podnetov proti ťažbe v štátnych chránených lesoch, v jadrových územiach, ktoré sú kľúčové napríklad pre prežitie hlucháňa. O tom všetkom bola komisia informovaná. Podľa Ingrid Ludvikovej, vedúcej tlačového tímu Zastúpenia EK na Slovensku, komisia momentálne rozhoduje o ďalších krokoch. No z kuloárnych zdrojov sa dozvedáme, že nový komisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius sa na viacerých miestach vyjadril, že podobný postoj krajín EÚ nemieni tolerovať. Spamätá sa aj Slovensko až po hrozbe mimoriadnych pokút? V súvislosti s kreslom ministra životného prostredia sa často spomína lesník a ochranár Ján Mičovský. Už sa vyjadril, že slovenské lesy by mali prejsť na prírode blízke hospodárenie. To je dobrá správa, no záleží na tom, či sa dohodne s ministrom pôdohospodárstva, ktorý má v gescii väčšinu slovenských lesov. Post obsadí zrejme bývalý starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký. 21. marca si pripomenieme Medzinárodný deň lesov. Pri pohľade na mapu lesov Európy sa naskytne otázka – čo ak slovenské lesy v boji s klimatickou krízou nakoniec nič nezmôžu? Čo ak by ich ochrana bola zanedbateľným príspevkom? Určite nie, odpovedá vedec Martin Mikoláš. Pretože slovenské lesy a slovenskí lesníci majú teraz jedinečnú príležitosť zažiariť. A strhnúť, inšpirovať ostatných.

[Späť na obsah]

15. Ako opatrenia obmedzia firmy

[14.03.2020; Sme; Vírus; s. 4; Martina Raábová]

Núdzový stav sa týka aj zásobovania a dopravy

Núdzové opatrenia môžu skomplikovať zásobovanie. Nie všetky sú úplne jasné.

BRATISLAVA. Aby sa spomalilo šírenie koronavírusu, ktorým sa na Slovensku nakazili už desiatky ľudí, zaviedla dosluhujúca vláda Petra Pellegriniho zo Smeru viaceré prísne preventívne opatrenia. Preto od piatka rána polícia preveruje každé auto či kamión na hraniciach pri vstupe na Slovensko, zatvorené ostali napríklad všetky bary, akvaparky či nákupné centrá okrem potravín či drogérie. V rámci opatrení vláda obmedzila aj osobnú železničnú či autobusovú dopravu. Môžem si ísť nakúpiť do zahraničia? Znamená to obmedzený dovoz tovarov, ako sú potraviny, drogéria či tlač? Čo všetko kontrolujú policajti na hraniciach a ako je na tom nákladná železničná preprava tovaru? Dopátrať sa k niektorým informáciám je náročné. Ministerstvá si medzi sebou otázky prehadzovali, nie vždy poskytli jednoznačnú odpoveď.

1.Čo znamená obmedzená medzinárodná doprava?

Všetky osobné medzinárodné vlaky a autobusy na Slovensko nejazdia. Rovnako sa obmedzenie týka aj osobnej lodnej dopravy, pričom platí, že výletné lode prechádzajúce cez Slovensko nesmú nikde zastaviť, cez krajinu môžu iba prechádzať.

2.Týka sa obmedzenie aj dovozu a zásobovania?

Nie, vláda zatiaľ nákladnú prepravu na vnútroštátnych ani na medzinárodných trasách neobmedzila. Keby sa to stalo, v slovenských obchodoch, lekárňach, drogériách a novinových stánkoch, ktoré sú aj naďalej v prevádzke, by postupne chýbal tovar. Na Slovensko sa dováža napríklad až 60 percent potravín. Takisto nie je zatiaľ zakázaný ani vývoz tovaru.

3.Na aké obmedzenia sa majú podnikatelia pripraviť?

Opatrenia síce boli zverejnené, no samotná vyhláška, ktorá určuje konkrétnosti, zatiaľ nie. Opatrenie ohľadom dopravy je však čiastočne upravené vo vyhláške Úradu verejného zdravotníctva. V nej sa píše, že kamiónová preprava tovaru je povolená pre zásobovanie, vodiči však musia byť vybavení pomôckami. „Povolená je akákoľvek forma zásobovania, teda kamiónmi aj inými vozidlami, ak má na to právnická osoba oprávnenie,“ odkázali z ministerstva dopravy. „Zamestnávateľ je však povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov ochranné prostriedky, ako sú rúška, rukavice a dezinfekčné prostriedky, aby boli vodiči chránení v maximálnej možnej miere, takisto musia dodržiavať všetky hygienické opatrenia,“ dodáva ministerstvo. Platí to aj pre všetkých zahraničných vodičov v prípade zásobovania akýmkoľvek tovarom, teda nielen pre tých, čo dovážajú potraviny či lieky, ale aj oblečenie či tlač.

4.Ako obmedzenia ovplyvnia zásobovanie ?

Nateraz zrejme nehrozia žiadne výraznejšie výpadky v zásobovaní obchodov. Môže sa však stať, že niektorí vodiči kamiónov neprejdú cez hraničnú kontrolu, napríklad vtedy, ak majú vyššiu teplotu. Tú merajú policajti každému vodičovi počas kontroly na hraniciach od piatkového rána.

5.Podliehajú kontrole aj rušňovodiči nákladnej dopravy?

„Rušňovodiči, ako aj tovary, ktoré sú prepravované, nepodliehajú žiadnym kontrolám, keďže nie sú predpísané,“ vraví člen predstavenstva firmy Budamar Logistics Ľubomír Loy. Podobne ako vodiči automobilov aj rušňovodiči musia mať ochranné zdravotné pomôcky. Loy dodáva, že rušňovodiči spoločnosti Budamar sa priamo nezúčastňujú na vykládke či nakládke, a teda neprichádzajú do kontaktu s inými osobami. Rovnaké pravidlá dodržiava aj Železničná spoločnosť Cargo (ZSSK Cargo). „Nepredpokladáme, že tieto opatrenia budú mať za následok výrazné meškanie dodávok surovín a tovaru,“ vraví šéfka kancelárie generálneho riaditeľa spoločnosti Silvia Kuncová. So sklzom nepočíta ani Budamar, iba ak by sa zvýšila chorobnosť a rušňovodiči by boli práceneschopní.

6.Kontrolujú dovezené potraviny?

Na prítomnosť koronavírusu sa potraviny dovezené na Slovensko nekontrolujú. Potraviny importované z krajín mimo Európskej únie prechádzajú iba štandardnou kontrolou kvality, čo sa dialo aj v minulosti. „Sme na to pripravení, no zatiaľ také stanovisko nie je,“ hovorí šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Dovoz potravín z krajín EÚ, kde vyčíňa nákaza, ako napríklad Taliansko, nebol nateraz nijako obmedzený. „Koronavírus je všade a keby sa to malo uplatniť, tak by k nám nemohli dovážať zo žiadneho štátu,“ hovorí šéf potravinárov. Potravinári dbajú na iné bezpečnostné opatrenia. Napríklad ak príde na Slovensko kamión s potravinami z Francúzska či z Talianska, šofér nesmie z kabíny vystúpiť a vykládku či nakládku tovaru musia robiť iní pracovníci. „Samozrejme, vo zvýšenej miere sa kontroluje pôvod potravín či samotné prepravné podmienky, rovnako aj hygiena vozidla,“ vyratúva Bíreš. V neposlednom rade sa zvýšili nároky aj na skladovanie potravín či predajné miesta v oblasti hygieny, a to najmä pri nebalených potravinách, ako je napríklad pečivo. „Požiadali sme obchodníkov, aby ľudia na predajných miestach dohliadali na spotrebiteľov, aby používali napríklad ochranné prostriedky, ako sú jednorazové rukavice pri pečive a podobne,“ dodáva Bíreš.

7.Majú firmy počítať so zdržaním na hraniciach?

„Dĺžka čakania sa nedá odhadnúť, zavisí aj od zaťaženosti konkrétneho hraničného priechodu,“ vraví hovorkyňa polície Denisa Bárdyová. Viac informácií polícia ani ministerstvo vnútra nateraz neposkytli. Hraničné kontroly sú na všetkých hraničných priechodoch s výnimkou Poľska, kde je situácia priebežne monitorovaná. Môžem si ísť nakúpiť do zahraničia? Áno, no každý, kto si pôjde nakúpiť a bude sa chcieť vrátiť na Slovensko, bude musieť preukázať, že tu má trvalý pobyt a zároveň ostane v povinnej karanténe 14 dní. Za nedodržanie karantény hrozí pokuta do výšky 1659 eur pre fyzické osoby. Právnické osoby, ktoré nedodržia karanténu, môžu dostať pokutu až do 20-tisíc eur, varuje polícia.

Martina Raábová © SME

[Späť na obsah]

16. Bez poctivej práce problémy neprekonáme

[14.03.2020; Sme; Fórum; s. 11,12; Libor Melioris]

Vďaka odchádzajúcej vláde vieme, čo treba robiť

Bez dobrej nálady krízu neprekonáme, napísal v roku 2011 filozof a bývalý predseda parlamentu Pavol Paška. Bolo to počas vrcholiacej dlhovej krízy v Grécku, ktorá ohrozovala existenciu samotnej eurozóny. Pavol Paška jedinou vetou vystihol dôležitú myšlienku najlepšieho ekonóma všetkých čias Johna Maynarda Keynesa. Keynes zaviedol do ekonómie pojem živočíšnych pudov, ktoré podľa neho spôsobujú bubliny a hospodárske krízy. Dnes sme v absolútne odlišnej situácii. Na krízu a recesiu sa zabudlo. Nezamestnanosť je na historicky najnižšej úrovni a obyvateľstvo sa veselo zadlžuje. Živočíšne pudy. Povolebná eufória navyše zvádza k presvedčeniu, že veci sa s novou vládou zlepšia samy od seba. Nezlepšia. Dnes nám veľmi chýba filozof Paškovho formátu, ktorý by nás napomenul, že bez poctivej práce problémy neprekonáme.

Poďakujme Kažimírovi

Dobrou správou je, že vieme, kde sú naše problémy. Poďakovať treba Petrovi Kažimírovi (na snímke v strede). Bývalý minister financií a dlhoročný podpredseda Smeru roky choval na prsiach Ficovej vlády hada menom Hodnota za peniaze. Projekt Hodnoty za peniaze v uplynulých rokoch rozobral slovenské verejné financie na súčiastky. Porovnával naše výsledky so zahraničím a rozmýšľal, kde sa stala chyba. Vďaka Hodnote za peniaze vieme takmer na milión eur presne určiť, v ktorých oblastiach náš štát vyhadzuje peniaze von oknom a ktoré sektory sú naopak nezaslúžene podvyživené. Slovensko vďaka tomu nie je odkázané len na rady expertov z medzinárodných inštitúcií, ktorí zväčša poznajú našu krajinu len z letiska, hotelov a barov. Nie sme odkázaní ani na odborníkov z mimovládneho sektora, ktorých rady sú často ideologicky motivované a chýba im hĺbka. V porovnaní s našimi susedmi z Visegrádu sme v unikátnej pozícii. Žiadna z okolitých krajín nemá taký detailný prehľad o vlastných zlyhaniach ako Slovensko. Vďaka Hodnote za peniaze vieme, kde zlyhávame v zdravotníctve, v školstve, v sociálnej oblasti, pri budovaní infraštruktúry, rozvoji poľnohospodárstva, energetike aj ochrane životného prostredia.

Peniaze boli, odvaha nie

Prečo minulá vláda problémy neriešila, keď o nich vedela? Lebo riešenia sú drahé a nepopulárne. Lebo bola zbabelá a populistická. Predchádzajúca vláda mala peniaze. Nemala však odvahu. Táto vláda zo začiatku nebude mať peniaze. Či bude mať odvahu, to sa ukáže. Aj keby bola korupčná hydra prebodnutá hneď zajtra, problémy so zdravotníctvom, školstvom, s dôchodkami a dopravou nám zostanú. Žiadať v dnešnej situácii potlačenie korupcie je oprávnené. Potlačenie korupcie je nutná, ale určite nie postačujúca podmienka na zlepšenie životnej úrovne a spokojnejší život. Samotný boj s korupciou nezlepší úroveň vzdelávania ani podmienky na trhu práce, nezvýši platy a určite neprinesie do rozpočtu toľko peňazí, aby to stačilo na pokrytie všetkých sľubov, ktoré dnes lietajú vo verejnom priestore. Zo štúdií projektu Hodnoty za peniaze vyplýva, že je len málo oblastí, ktoré majú jednoduché a priamočiare riešenia, na ktorých by nikto netratil a všetci získali. Nezmyslov podobných stravným lístkom zas nie je až tak mnoho.

Ľud chce

Zlyhania verejného sektora znižujú kvalitu života na Slovensku. Dochádza k nim primárne pre podfinancovanie a zle nastavené priority, a nie pre korupciu. Korupcia je v týchto prípadoch skôr dôsledkom a nie príčinou problémov. Priority verejnej politiky určuje verejná mienka alebo skôr predstavy o tom, čo ľudia chcú. Preto sa stavajú diaľnice aj na nezmyselných úsekoch. Preto nútime dlhodobo nezamestnaných zametať chodníky, aj keď im to skôr bráni nájsť si poriadnu prácu. Preto sa udržuje široká sieť nemocníc, v ktorých nevieme garantovať elementárnu kvalitu starostlivosti. Aby sa situácia zlepšila, musia sa nájsť ľudia, ktorí sa nepostavia na čelo, ale čelom verejnej mienke. Azda sa pri formovaní opatrení pre vojnu s korupciou nájde aj zopár odpadlíkov, ktorí si povedia, že sa na takú veľkú úlohu necítia. Že oni tu nie sú na boj, ale na prácu. Že radšej skúsia niečo menšie. Vybaviť asistentov do škôl. Presmerovať peniaze z diaľnic do obchvatov dedín a miest. Poprehadzovať priority v poľnohospodárskej politike. Zavrieť nemocnicu v Nových Zámkoch. Podrobnejší výpočet bude v pokračovaní článku. Držme im palce. Slovensko potrebuje rovnako bojovníkov aj odpadlíkov! Nasleduje krátky zoznam oblastí, v ktorých sa verejná politika musí zlepšiť.

Neudržateľné dôchodky

Pri dôchodkoch sa ľuďom sľubuje niečo, čo v budúcnosti nebudeme vedieť splniť. Slovensko dnes vymeriava relatívne vysoké dôchodky. Máme zafixovaný vek odchodu do penzie, schválený minimálny a trinásty dôchodok.

pokračovanie na 12. strane

dokončenie z 11. strany

Prvý pilier vytváral deficit už pred zavedením vekových stropov, minimálneho a trinásteho dôchodku. Nie je možné pracovať štyridsať rokov, platiť odvody menej ako dvadsať percent a potom dvadsať rokov poberať penziu vyššiu ako šesťdesiat percent čistej mzdy. Čísla nepustia. Legislatívne orgie z posledných dvoch rokov situáciu ešte zhoršili. Na pokrytie budúcich záväzkov by bolo treba už od zajtra zvýšiť DPH na 28 percent alebo znížiť výdavky v objeme rozpočtu na obranu. Čím dlhšie sa bude vláda tváriť, že peňazí je dosť, tým ťažšie bremeno naloží na budúcu generáciu pracujúcich. Druhý dôchodkový pilier je zbabraný. Je to zásluha Ficových vlád a svojím dielom prispeli aj dôchodkové správcovské spoločnosti. Tie dlho nezaujímalo, ako sa zhodnocujú peniaze ich sporiteľov. Ľudia majú peniaze vo fondoch, ktoré z definície nemôžu dobre zarábať. Sporiť v dlhom horizonte touto formou je vyložená hlúposť. Budúca vláda má na výber. Buď druhý pilier zreformuje, zruší, alebo sa bude tváriť, že problém neexistuje. Na riešenie problému v druhom pilieri netreba viac peňazí, stačí odvaha.

Stačí miliarda

Slovensko je krajina paradoxov. Počas uplynulých dvoch rokov sa verejnosť dozvedela o množstve machinácií s pôdou a agrodotáciami. Nedošlo by k nim bez spoluúčasti štátnych orgánov. Práve v tomto období vznikla najlepšia štúdia o stave nášho poľnohospodárstva a lesníctva. Vypracovali ju za ministrovania Gabriely Matečnej. Správa konštatuje, že pozemkové eldorádo tu bude ešte veľmi dlho. Vyjasnenie vlastníckych práv k pôde je prvotným krokom ku konsolidácii nášho poľnohospodárstva. V tejto oblasti všetky doterajšie vlády hanebne zlyhali. Po tridsiatich rokoch od revolúcie je usporiadaných len jedenásť percent poľnohospodárskej pôdy. Takýmto tempom nestihneme usporiadať vlastnícke práva k pôde ani do roku 2200. Na upratanie trhu s pôdou netreba odvahu, stačí veľmi veľa peňazí. Odhadom miliarda eur. Druhým krokom ku konsolidácii poľnohospodárstva je stanovenie cieľa. Čo vlastne chceme podporovať? Efektivitu, ekológiu, zamestnanosť, sebestačnosť alebo konkurencieschopnosť? Zatiaľ sa nám nedarí ani jedno. Rozdielne ciele vytvoria rozdielnych víťazov a porazených.

Pomôcť odlíšiteľným

Slovenské školstvo je podpriemerné. Obyčajný človek ho však zvládne. Niečo vyštuduje a nejakú prácu si skôr či neskôr nájde. Naša spoločnosť je relatívne rovnostárska a prestupná – ak sa nenarodíte do veľmi chudobnej rodiny. Potom ste stratený. Medzinárodné porovnania ukazujú, že zo všetkých porovnávaných krajín má rodinný pôvod najväčší vplyv na výsledky žiakov na Slovensku. Žiaci z najchudobnejších slovenských rodín majú oveľa horšie výsledky ako ich podobne chudobní kolegovia zo zahraničia. Deti z nižšej strednej triedy sa vďaka podpriemernému, ale bezplatnému vysokému školstvu dokážu vyhupnúť vyššie. Najchudobnejšie deti však nie, lebo nezvládnu strednú a niekedy ani základnú školu. Empatického človeka dojme osud dieťaťa, ktoré nedostalo šancu. Technokrat zúri nad neefektivitou systému, ktorý plytvá cennými zdrojmi. Aby sa veci pohli dopredu, bude treba obetovať každoročne minimálne 200 miliónov eur a veľa politického kapitálu. Naša spoločnosť napriek deklarovanej pohostinnosti nie je naklonená solidarite. Obzvlášť s tými, ktorí sú od väčšiny ľahko odlíšiteľní. Aj vizuálne. Nie počet návštev Modrého z neba, ale indikátor úspešnosti detí z najchudobnejších rodín bude reálnym a jednoznačným vysvedčením sociálnej a vzdelávacej politiky budúcej vlády.

To najhoršie, čo doma máme

Trh vie dokonale pokrývať potreby ľudí, ale aj hanebne zlyhávať. Trh s pivom na Slovensku funguje výborne. Lacné, drahé, svetlé, tmavé, kyslé, horké, silné, slabé. V ponuke je všeličo. Trh so stavebnými prácami nefunguje. Človek nevie, čo kupuje, veľa zaplatí a nakoniec si povie, že si to mohol radšej urobiť sám. Obdobné výkony podáva aj štát. Niekde mu to ide výborne a inde vôbec. V slovenskom zdravotníctve sa stretlo najhoršie z trhu s tým najhorším zo štátu. Vertikálna integrácia cez poisťovne, nemocnice, polikliniky a lekárne, ktorú štát dovolil spoločnosti Penta, je v krajine s takými slabými kontrolnými mechanizmami nepochopiteľná. Obmedzením dolovania renty sa dá niečo ušetriť. Nebude to však stačiť. V nemocniciach je ukrytý investičný dlh na úrovni šiestich miliárd eur. Máme nedofinancovanú a personálne podvyživenú starostlivosť najmä o dlhodobo chorých a seniorov. Veľká časť starostlivosti je navyše financovaná cez eurofondy. Je to hanebné a dlhodobo neudržateľné. Len dotiahnutie sa na úroveň Česka v kvalite opatrovateľskej služby by nás stálo dodatočných 250 miliónov ročne. Načo vám je trinásty dôchodok, keď vás nemá kto preložiť z postele na vozík? Nie návštevy kultúrnych domov a rozdávania klinčekov dôchodkyniam, ale dostupnosť opatrovateľských služieb bude reálnym a jednoznačným vysvedčením sociálnej a zdravotnej politiky budúcej vlády.

Diaľnice ako božstvo

V doprave znie otázka jednoducho. Budeme si aj naďalej klamať, že vieme v rozumnom čase postaviť štvorprúdové cesty naprieč Gemerom, Oravou, Ponitrím, Žitným ostrovom alebo začneme radšej opravovať a rozširovať terajšie cesty, stavať obchvaty miest a dedín po celom Slovensku? Deväťkilometrový úsek diaľnice Kriváň – Mýtna za 240 miliónov eur, ktorý od tranzitnej dopravy odľahčí nula obcí, je príkladom prvej stratégie. Alternatívou by bolo zrekonštruovať a pridať pruhy na 50 kilometroch terajších ciest a k nim postaviť obchvaty dedín a miest. A vyhláškou následne zvýšiť povolenú rýchlosť na bezpečných úsekoch. Stálo by to rovnako, ale efekt by bol neporovnateľný. Diaľnice sú na Slovensku božstvom. Aby sa veci zlepšili, netreba ďalšie peniaze. Treba nabrať odvahu a postaviť sa božstvu.

Nerúbať alebo zarábať

V životnom prostredí máme problém s ekologickými záťažami a lokálnym znečistením. Podľa odhadov vedie znečistené ovzdušie, voda a pôda každoročne k piatim tisíckam predčasných úmrtí. Sanácia záťaží vyžaduje zdroje rádovo v miliardách eur. Zníženie lokálneho znečistenia sa dá dosiahnuť presvedčovaním, strašením a šikanovaním tých, ktorí doma kúria plastovými fľaškami, pneumatikami a gumákmi. Samostatnou kapitolou sú lesy. Dnes sa rúbe veľa. Aj v štátnych, aj v súkromných lesoch. Len v tých štátnych z toho nie je ani poriadny zisk. Buď sa teda prestane rúbať, alebo sa na dreve začne konečne zarábať.

V energetike sa schopnosť a protikorupčnosť novej vlády rýchlo ukáže pri aukciách na solárnu elektrinu. Ak budúca vláda nedokáže dotovať solárnu energiu lacnejšie než Nemecko, tak je buď neschopná, alebo skorumpovaná. Technokratické nazeranie na svet cez čísla a grafy nenadchne vašu babku ani nádejných svokrovcov. Neurobí z vás femme fatale ani leva salónov. Z grafov a indikátorov sa ľudia určite nenajedia. Ak však budú mať indikátory vysokú a správnu hodnotu, tak na Slovensku bude radosť pracovať, študovať, vychovávať deti aj zomierať.

Aby indikátor poskočil tým správnym smerom, budú potrebné peniaze a poctivá práca. A najmä odvaha postaviť sa verejnej mienke a modloslužobníctvu.

Libor Melioris Autor je ekonóm.

[Späť na obsah]

17. Matovič ukázal vládu prezidentke. Takto budú rozdelené rezorty

[14.03.2020; hnonline.sk; Slovensko; 14:45; kl]

Konkrétne mená budúcich ministrov prezradia, až keď sa s nimi oboznámi prezidentka.

Igor Matovič včera po rokovaní s Richardom Sulíkom, Borisom Kollárom a Veronikou Remišovou oznámil, že sa im podarilo dohodnúť na štvorkoalícii a rozdelení rezortov.

Ako prvú chce o tom, kto bude mať v gescii ktorý rezort informovali prezidentku Zuzanu Čaputovú a následne verejnosť.

Matovič však tvrdí, že nejde o “prerozdeľovanie flekov, ale o delenie zodpovednosti.” Pripomenul, že moc preberajú vo veľmi náročných časoch.

Slovensko

Exkluzívne: Silné pozície pre Sulíka a Remišovú. Toto sú ministri vlády Igora Matoviča

Rozdelenie rezortov bude takéto:

Za ľudí

Ministerstvo pre investície a regionálny rozvoj. Postupne by mali pod tento rezort prejsť všetky eurofondy. Ide o transformáciu súčasného úradu podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície.

Ministerstvo spravodlivosti

Sme rodina

Rezort práce sociálnych vecí a rodiny

Ministerstvo dopravy a výstavby

Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie

SaS

Ministerstvo školstva

Ministerstvo zahraničných vecí

Ministerstvo hospodárstva a zároveň 1. podpredseda vlády pre ekonomiku

OĽaNO

Ministerstvo financií

Ministerstsvo vnútra

Ministerstvo zdravotníctva

Ministerstvo pôdohospodárstva

Ministerstvo obrany

Ministerstvo životného prostredia

Ministerstvo kultúry

Konkrétne mená nechceli povedať, aby mala najprv pani prezidentka možnosť sa s nimi oboznámiť. “Chceme, aby mala dostatok času ich po každej stránke spoznať a rozhodnúť sa, či sú kompetentní prevziať zodpovednosť,” vysvetlil Matovič.

Verejnosti ich prezradia v priebehu týždňa.

Niektoré mená však už boli zverejnené. Ešte včera Richard Sulík potvrdil, že on bude ministrom hospodárstva a zároveň prvým podpredsedom vlády pre ekonomiku. Školstvo by mal za SaS riadiť Branislav Gröhling.

Vyjadrenie hovorcu prezidentky:

Matovič po stretnutí s prezidentkou potvrdil aj to, že nominantom na post predsedu parlamentu bude Boris Kollár.

Budúci premiér avizoval, že v pondelok sa opätovne stretne s prezidentkou Čaputovou znovu, aby dohodli konkrétne dátumy prevzatia moci.

“Pani prezidentka sa má v pláne stretnúť s Petrom Pellegrinim aj Igorom Matovičom a po týchto stretnutiach oznámi termín ustanovujúcej schôdze,” povedal po stretnutí hovorca prezidentky Martin Strižinec.

[Späť na obsah]

21. Prenos koronavírusu potravinami je nepravdepodobný, tvrdia veterinári

[14.03.2020; pravda.sk; Veda a Technika; 00:00; SITA]

Ceny potravín sa šplhajú do závratných výšok. Autor: SHUTTERSTOCK

Prenos koronavírusu potravinami je podľa Štátnej a potravinovej správy SR (ŠVPS) nepravdepodobný a neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by sa tak dialo pri novom koronavíruse.

Vo svete však pokračuje výskum zameraný na identifikáciu zdroja ohniska, rozsahu šírenia infekcie a spôsobu prenosu. Informovala o tom ŠVPS na svojej internetovej stránke.

„Koronavírusy potrebujú pre svoj rast hostiteľa, teda zviera alebo človeka a nemôžu sa množiť v potravinách. Očakáva sa, že dôkladné varenie vírus zabije, pretože vieme, že je účinné tepelné ošetrenie minimálne 30 minút pri 60 ° C. Predchádzajúce skúsenosti s ohniskami chorôb spôsobených MERS-CoV, SARS-CoV a inými respiračnými vírusmi naznačujú, že nový koronavírus sa mohol preniesť zo zvierat na ľudí,“ ozrejmila ŠVPS.

Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zohrávajú podľa ŠVPS dôležitú úlohu pri prevencii chorôb spôsobených potravinami. Mali by preto zabezpečiť, aby si pracovníci boli vedomí situácie COVID-19, aby bol personál vyškolený v oblasti hygieny potravín, tiež efektívny dohľad nad personálom s cieľom posilniť hygienické postupy či správne vybavenie, napr. umývanie rúk, toalety. Rovnako by mali zabezpečiť, aby pracovníci a dodávatelia nahlásili akékoľvek príznaky ochorenia, symptómy, pred začatím práce alebo počas práce na pracovisku. Podozrivých ľudí je potrebné úplne vylúčiť z manipulácie s potravinami.

Naďalej platí, že na Slovensku je potvrdených päť prípadov v súvislosti s ochorením COVID-19. Žiadny nový prípad doteraz Národné referenčné centrum nepotvrdilo. V pondelok o tom informovala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

[Späť na obsah]

22. Komora potravinárov chce krízový štáb pre plynulé zásobovanie

[14.03.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Mimoriadna správa:

Na archívnej snímke ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. Foto: TASR – Marko Erd

Za kľúčové považuje PKS tiež to, aby boli prevádzkovateľom potravinárskych podnikov proaktívne oznamované všetky opatrenia, ktoré majú vplyv na plynulé zásobovanie a výrobu.

Bratislava 14. marca (TASR) – Potravinárska komora Slovenska (PKS) vyzvala listom ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú (SNS) na zriadenie krízového štábu ministerstva za účelom koordinácie aktivít a zabezpečenie plynulého zásobovania potravín. Ministerke navrhla tiež návrh opatrení, ktoré by bolo v najbližšej dobe potrebné prijať v aktuálnej situácii s výskytom ochorenia Covid-19. TASR o tom informovala riaditeľka organizácie Jana Venhartová. Doplnila, že potravín je v súčasnosti dostatok. PKS pripomína, že v súvislosti s prijatými opatreniami nielen v SR, ale aj v okolitých krajinách, sú viaceré oblasti, ktoré bude nevyhnutné v najbližších dňoch riešiť z pohľadu plynulého zabezpečenia zásobovania potravinárskych podnikov surovinami a zásobovania obchodov potravinami. “Na jednej strane evidujeme zvýšený záujem o určité výrobky zo strany zahraničných odberateľov, ktoré niekoľkonásobne presahujú mesačné množstvá daných výrobcov. Na druhej strane prevádzkovatelia potravinárskych podnikov potrebujú urýchlene zabezpečiť dostatok ochranných pomôcok, najmä rúšok, pre svojich zamestnancov, a zároveň bude potrebné riešiť situáciu s nedostatkom pracovnej sily v dôsledku práceneschopnosti zamestnancov a OČR súvisiacich s uzatvorením škôl a škôlok na celom území SR,” priblížili potravinári vo svojom vyhlásení. Za kľúčové považuje PKS tiež to, aby boli prevádzkovateľom potravinárskych podnikov proaktívne oznamované všetky opatrenia, ktoré majú vplyv na plynulé zásobovanie a výrobu. “Najmä čo sa týka prepravy surovín, tovarov, ale aj osôb, ktoré sa v dôsledku plnenia pracovných povinností presúvajú cez hranice Slovenskej republiky, ako aj opatrenia prijímané najmä susednými štátmi,” doplnili. PKS poslala v liste ministerke tiež návrh opatrení a konkrétnych krokov, ktoré je podľa nich potrebné v najbližšej dobe vykonať, aby sa zabezpečilo plynulé zásobovanie, ale aj preto, aby bola SR pripravená na všetky možné alternatívy v dôsledku ďalšieho vývoja nákazy na Slovensku aj v ostatných krajinách Európskej únie.

[Späť na obsah]

24. Cezhraničná preprava živočíšnej múčky

[13.03.2020; Odpadové hospodárstvo; DOPADY NA ODPADY; s. 8,9; Katarína Liebscherová]

Živočíšna múčka, ktorá sa rovnako ako odpady môže spoluspaľovať s cieľom získať energiu, sa stáva ďalším perspektívnym druhom alternatívneho paliva.

Vzhľadom na súčasný stav životného prostredia, neobnoviteľné zdroje energie a klimatické zmeny môžeme v súčasnosti pozorovať trend postupného obmedzovania využívania neobnoviteľných zdrojov energie, akými sú napríklad uhlie alebo plyn, a zvyšovanie záujmu o hľadanie alternatívnych zdrojov energie.

Tento záujem možno pozorovať najmä pri veľkých priemyselných podnikoch, ktoré na svoju produkciu potrebujú výrazné množstvo energie. Momentálne veľmi rozšíreným alternatívnym palivom sú odpady, ktoré ako druhotné palivo používajú viaceré zariadenia na Slovensku. Spoluspaľovaním odpadov sa na jednej strane rieši zhodnocovanie odpadov, ktorých množstvá stále narastajú, a na druhej strane sa napomáha obmedzovaniu využívania neobnoviteľných zdrojov energie.

Takisto ako pri odpadoch môžu mať jednotlivé zariadenia záujem o dovážanie, resp. vyvážanie živočíšnej múčky do iných členských štátov EÚ. V tomto článku vám priblížime základné podmienky cezhraničnej prepravy živočíšnej múčky.

Právna úprava

Nakladanie so živočíšnou múčkou upravuje Nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch1. Pojem živočíšna múčka v tomto nariadení nieje definovaný, ale možno podeň subsumovať napríklad mäsokostnú múčku2 alebo rybiu múčku3. Ide teda o spracované vedľajšie živočíšne produkty. Na prepravu vedľajších živočíšnych produktov nieje možné aplikovať Nariadenie o preprave odpadu4, nakoľko z rozsahu jeho pôsobnosti je vyňatá práve preprava vedľajších živočíšnych produktov.5

Nakladanie, zber, prepravu, skladovanie a spracovanie vedľajších živočíšnych produktoch upravujú aj nasledujúce právne predpisy:

– Zákon o veterinárnej starostlivosti5,

– Nariadenie, ktorým sa vykonáva nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch/,

– Vyhláška, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výnimkách pri zbere, preprave a odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov a o použití vedľajších živočíšnych produktov na osobitné kŕmne účely8.

Kategórie vedľajších živočíšnych produktov

Nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch rozlišuje tri kategórie vedľajších živočíšnych produktov, ktoré odrážajú úroveň rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat vznikajúceho pri uvedených vedľajších živočíšnych produktoch. Do týchto troch kategórií patria aj odvodené produkty, a to podľa kategórie vedľajších živočíšnych produktov, z ktorej pochádzajú. Odvodené produkty sú napríklad mäso-kostná múčka, kafilerický tuk.

Materiál kategórie 1 – napríklad celé telá zvierat podozrivé z nákazy, špecifikovaný rizikový materiál, vedľajšie živočíšne produkty obsahujúce rezíduá iných látok9,

Materiál kategórie 2 – napríklad hnoj, nemineralizované guáno a obsah tráviaceho traktu, produkty živočíšneho pôvodu vyhlásené za nevhodné na ľudskú spotrebu10,

Materiál kategórie 3 – napríklad vedľajšie živočíšne produkty z hydiny a zajacovitých zvierat zabitých na farme bez príznakov choroby, vedľajšie živočíšne produkty z výroby produktov určených na ľudskú spotrebu vrátane kostí zbavených tuku, oškvarkov a kalu z odstrediviek alebo separátorov zo spracovania mlieka11.

Registrovaný prevádzkovateľ

Činnosť v akomkoľvek štádiu výroby, transportu, nakladania, spracovania, skladovania, uvádzania na trh, distribúcie, používania alebo odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, môže vykonávať výhradne prevádzkovateľ registrovaný v súlade s Nariadením o vedľajších živočíšnych produktoch.

Pod pojmom prevádzkovatelia rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá má vedľajší živočíšny produkt alebo odvodený produkt reálne pod svojou kontrolou vrátane prepravcov, obchodníkov a používateľov.

Každý členský štát je povinný zostaviť zoznam prevádzkarní, zariadení a prevádzkovateľov schválených alebo registrovaných v súlade s týmto nariadením nachádzajúcich sa na jeho území. Na území Slovenskej republiky vedie tento zoznam Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Zoznam je dostupný na https://www.svps.sk/zvp/zo-znam_zvp.asp?I.ANG=SK.

V Sekcii 3 tohto zoznamu sú uvedení prevádzkovatelia v kategórii Spaľovne/Spoluspaľovne/Energetické spaľovacie zariadenia. Napríklad povolenie na spoluspaľovanie vedľajších živočíšnych produktov má na území Slovenskej republiky len Považská cementáreň a.s.

Preprava do iných členských štátov

Pokiaľ má prevádzkovateľ záujem zaslať materiál kategórie 1, materiál kategórie 2 a mäsokostnú múčku alebo živočíšny tuk z materiálov kategórie 1 a kategórie 2 do iného členského štátu, je povinný informovať príslušný orgán členského štátu pôvodu a príslušný orgán členského štátu určenia.

Na Slovensku je príslušným orgánom Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Vyššie uvedené oznámenie je potrebné vykonať prostredníctvom Žiadosti o povolenie odosielať vedľajšie živočíšne produkty do iného členského štátu, ktorej vzor je zverejnený na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky12.

Na základe žiadosti prevádzkovateľa členský štát určenia rozhodne nasledovne:

odmietne prijatie zásielky;
prijme zásielku nepodmienečne alebo
podriadi prijatie zásielky týmto podmienkam:

a.) ak sa v prípade odvodených produktov nevykonala tlaková sterilizácia, musí sa vykonať, alebo b.) vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty musia spĺňať všetky podmienky na zaslanie zásielky odôvodnené v záujme ochrany verejného zdravia a zdravia zvierat, aby sa zabezpečilo, že sa s týmito vedľajšími živočíšnymi produktmi a odvodenými produktmi nakladá v súlade s týmto nariadením.

Prepravované materiály sa musia prepraviť priamo do prevádzkarne alebo do závodu miesta určenia, ktoré musí byť registrované alebo schválené v súlade s Nariadením o vedľajších živočíšnych produktoch.

JUDr. Katarína Liebscherová, Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

—

1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch).

2 Mäsokostná múčka je živočíšna bielkovina získaná zo spracovania materiálov kategórie 1 alebo 2 v súlade s niektorou z metód spracovania stanovených v prílohe IV. kapitole III. Nariadenia o vedľajších živočíšnych produktoch.

3 Rybia múčka je spracovaná živočíšna bielkovina získaná z vodných živočíchov okrem morských cicavcov vrátane vodných bezstavovcov z farmových chovov vrátane tých, na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. e) smernice Rady 2006/88/ES (1), a morských hviezdic druhu Asterias rubens, ktoré sa lovia v chovnej oblasti pre mäkkýše.

4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu.

5 Článok 1, ods. 3, písm. d) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu.

6 Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov

7 Nariadenie komisie (EÚ) č. 142/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa tejto smernice.

8 Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 148/2012, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výnimkách pri zbere, preprave a odstraňovaní vedľajších živočíšnych produktov a o použití vedľajších živočíšnych produktov na osobitné kŕmne účely.

9 Článok 8 nariadenia (ES) č. 1069/2009.

10 Článok 9 nariadenia (ES) č. 1069/2009.

11 Článok 10 nariadenia (ES) č. 1069/2009.

12 Dostupné na: < https://www.svps.sk/zvp/VZP_povolenie_prevadzkovatel.asp>.

[Späť na obsah]

26. Lesníci nesúhlasia s prístupom Ministerstva životného prostredia k zonácii Muránskej planiny

[13.03.2020; webnoviny.sk; Lesy a lesníctvo; 17:10; redakcia]

Platforma Zachráňme lesné bohatstvo Slovenska (ZLBS) je zaskočená prístupom Ministerstva životného prostredia (MŽP) k zonácii Národného parku (NP) Muránska planina. Uviedla to ZLBS v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslal jej hovorca Jozef Marko.

ZLPS tvrdí, že MŽP predložilo návrh zonácie Muránskej planiny, ktorý nerešpektuje pôvodné dohody s vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov. Ministerstvo zároveň obvinila z dezinformovania verejnosti. Lesníci podľa nej totiž nemajú záujem zrušiť NP Muránska planina, ako MŽP tvrdí.

Nejednotný prístup znemožňuje ochranu lesov

MŽP v marci predstavilo zámer vyhlásiť na novo NP Muránska planina. Nový návrh počíta s vyhlásením 50-percentnej bezzásahovej zóny na jeho území. V lokalite by tak nebolo možné obhospodarovanie lesa, ťažba dreva, lov zvery či akákoľvek výstavba. S návrhom vyjadrila nespokojnosť aj Slovenská lesnícka komora (SLK), ktorá MŽP doručila svoju výzvu. Žiadala v nej zastaviť vyhlásenie NP Muránska planina s 50-percentnou bezzásahovou zónou.

ZLPS tvrdí, že strategické dokumenty vychádzajúce z rezortov pôdohospodárstva a životného prostredia nie sú založené na jednotnom prístupe – k lesu, ochrane prírody aj využívaniu prírodných zdrojov. Nejednotný prístup tak podľa platformy znemožňuje účinnú ochranu lesného bohatstva na Slovensku.

„Apelujeme na príslušné štátne orgány, aby bola vypracovaná Štátna politika pre ochranu lesného bohatstva Slovenska s platnosťou minimálne do roku 2050. Sme presvedčení, že ak chceme zachrániť lesné bohatstvo Slovenska, potrebujeme jeden rezort, jeden zákon a jednu štátnu správu, ktoré budú garantom jednotného, efektívneho a systémového prístupu k manažovaniu prírodných zdrojov,“ povedal koordinátor ZLPS František Štulajter.

Lesníci majú možnosť predložiť svoje návrhy

MŽP pre agentúru SITA v stredu uviedlo, že v súčasnosti sa uskutočňujú vzájomné stretnutia a rokovania, na ktorých majú lesníci aj iné dotknuté strany možnosť predkladať svoje pripomienky, ktoré budú podnetom na hľadanie obojstranne prijateľných riešení.

MŽP však podotýka, že Muránska planina predstavuje významné územie výskytu tetrova hlucháňa. Tento druh vtáka potrebuje pre svoje prežitie rozsiahle územie bez akýchkoľvek ľudských zásahov, často s rozlohou aj 30 kilometrov štvorcových.

[Späť na obsah]

28. Prepravcovia nevychádzajú z kabíny. Úrady zvýšili kontroly pri manipulácii s potravinami

[13.03.2020; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Slovensko; 00:00; TASR]

Prenos vírusu cez potraviny je vraj nepravdepodobný.

BRATISLAVA. Štátna veterinárna a potravinová správa zvýšila kontroly pri manipulácii s potravinami.

Zaviedla aj dezinfekciu a ochranné pomôcky predovšetkým pri nebalených potravinách. Pre TASR to povedal ústredný riaditeľ Jozef Bíreš v súvislosti s opatreniami pre šírenie nákazy nového koronavírusu.

V prípade, že by sa spustila diagnostika nového koronavírusu aj u zvierat, úrad je metodicky pripravený, tvrdí Bíreš.

Súvisiaci článokTýka sa všetkých v domácnosti. Čo presne znamená domáca karanténa? Čítajte

“Sme pripravení na spustenie diagnostiky, akú úlohu zohráva pes či mačka v oblasti nákazy. V celej Európe sa zatiaľ nevyšetruje tento typ nákazy,” povedal Bíreš.

Priblížil tiež, že prepravcovia, ktorí chodia do postihnutých zón, nevychádzajú z kabíny. “Náklady a výklady tovaru robia ľudia z firmy, z ktorej prišli,” podotkol Bíreš.

Úrad na webovej stránke uvádza, že prenos vírusu cez potraviny je nepravdepodobný a neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by k tomuto došlo u nového koronavírusu.

“Doteraz však pokračuje výskum zameraný na identifikáciu zdroja ohniska, rozsahu šírenia infekcie a spôsobov prenosu,” poznamenalo ŠVPS.

Dodáva, že ľudia, ktorí sú podozriví z nakazenia, by mali úplne vylúčiť manipuláciu s potravinami.

Koronavírus SARS-CoV-2

Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.

25 otázok a odpovedí o Covid-19: všetko, čo potrebujete vedieť o nákaze a prevencii

Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk a obmedzením dotykov tváre?

Ako si správne umývať ruky

Ako postupovať pri podozrení na nákazu

Čo sú to vírusy a ako sa šíria?

Ako sa vírusy prenášajú zo zvierat na ľudí?

Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?

Prečo WHO vyhlásila globálny stav núdze?

Kto sú to superprenášači?

Ako sa nový koronavírus rozšíril vo svete? (graf)

Čo ak 2019-nCoV nezmizne? Dva možné scenáre spolužitia ľudstva a vírusu

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Vláda vyhlásila núdzový stav, sprísňujú opatrenia

[16.03.2020; Sme; Spravodajstvo; s. 2; Roman Cuprik]

Kabinet môže nariadiť zdravotníkom prácu a zakázal im štrajk

Od pondelka musia byť zatvorené maloobchodné prevádzky a služby.

BRATISLAVA. Po tom, ako sa za tri dni počet nakazených strojnásobil na 61 prípadov, vláda Petra Pellegriniho vyhlásila núdzový stav na oblasť zdravotníctva a zároveň zatvorila všetky obchody, ktoré nepredávajú potraviny, lieky či potravu pre zvieratá. Núdzový stav sa zatiaľ týka len štátnych zdravotníckych zariadení. V praxi to znamená, že vláda môže prikázať presun lekárov a zdravotníckej techniky medzi nemocnicami podľa potreby. „Ide o rozhodnutie, ktoré je zatiaľ preventívne,“ povedal Pellegrini s tým, že nemá dosah na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pellegrini v priebehu víkendu kritizoval nezodpovedných občanov, ktorí sa združujú vonku a vyzval firmy, aby sa samy postarali o rúška pre zamestnancov. Zatiaľ majú úrady podľa neho zaznamenaných viac ako 205 prípadov porušenia karantény a od pondelka ich začnú pokutovať. Premiér zároveň pripúšťa, že sa situácia môže ešte zhoršiť a pripravujú napríklad centrá na testovanie ľudí. „Nemajme ilúziu, že po 14 dňoch sa Slovensko vráti do bežného režimu,“ povedal Pellegrini.

Nové opatrenia od pondelka

Od pondelka 6.00 majú byť zatvorené všetky malobchodné prevádzky. Zákaz sa netýka potravín, drogérií, lekární, výdajní zdravotníckych pomôcok, pôšt, predajní novín, čerpacích staníc, telekomunikácií, bánk, obchodov s krmivom pre zvieratá či veterinárnych ambulancií. Reštaurácie stále podľa Pellegriniho môžu vydávať jedlo buď cez okienko, alebo robiť donášku. Rovnako aj bežné obchody stále môžu tovar rozvážať, len musia mať zatvorené kamenné prevádzky, kde by sa združovali ľudia. Vláda takisto uložila splnomocnencovi pre rómske komunity pripraviť plán výplaty dávok v hmotnej núdzi, aby sa vyhli situácii, že veľké množstvo ľudí príde v jeden deň na úrad práce. Takisto nemocnice, štátne aj súkromné, budú musieť obmedziť plánované zákroky len na tie, ktoré riešia život ohrozujúce situácie. „Aby svoje kapacity držali v prípade zhoršenia situácie s koronavírusom,“ povedal Pellegrini. Ministerstvo zahraničných vecí spolu s ministerstvom vnútra budú organizovať presun občanov Slovenska späť do krajiny. Všetci budú musieť povinne ísť do karanténnych zariadení, napríklad v Gabčíkove. „Ak po niekoho pošleme autobusy alebo vládny špeciál, budeme od neho žiadať, aby zotrval v našich zariadeniach,“ povedal Pellegrini. V pondelok bude vláda rozhodovať aj o tom, či neobmedzia ľuďom bez rúška vstúpiť do vozidiel hromadnej dopravy alebo otvorených predajní.

Rúška pribúdajú pomaly

Ešte vo štvrtok Pellegrini tvrdil, že Slovensko bude mať milióny rúšok, ktoré bude potom rozdeľovať úradom a zdravotníckym zariadeniam. „Našou ambíciou je, že tieto klasické rúška budú distribuované bezplatne čo najväčšiemu počtu obyvateľov v zariadeniach, úradoch, lekárňach, čakárňach, všade, kde to bude potrebné. Tak, aby každý mohol takéto rúško použiť,“ hovoril Pellegrini. V sobotu však vyzval firmy, aby sa samy postarali o svojich zamestnancov a nečakali na pomoc od štátu. „Akoby si všetci mysleli, že ochranné rúška dostanú od vlády, tak ich chcem vyviesť z omylu,“ povedal Pellegrini. V nedeľu premiér tvrdil, že Slovensko už malo rezervované dva milióny rúšok na Ukrajine. Podmienkou však podľa neho bola platba v hotovosti. „Už sme pripravovali hotovosť 1,2 milióna eur v kufri, aby sme sadli do vládneho špeciálu a jednoducho po ne išli. Prišiel tam priekupník z Nemecka, ktorý to celé preplatil a kúpil,“ povedal Pellegrini. Po rokovaní vlády v nedeľu predseda Správy štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura oznámil, že tento týždeň by na Slovensku malo pribudnúť 30 miliónov chirurgických rúšok. Na vládnej úrovni s tým Slovensku pomôže Čína. Rúška by mali stačiť pre celé Slovensko, nielen pre orgány krízového riadenia. Štátne rezervy už majú podpísané zmluvy, ochranné prostriedky by sa mali naskladňovať v priebehu budúceho týždňa. Okrem rúšok by mali byť k dispozícii aj ochranné odevy, respirátory FFP3 a FFP2, ale tiež napríklad rukavice a návleky. „Musíme veriť, že sa zmluvy naplnia,“ povedal Kičura. V nedeľu sa tiež rozhodlo, že správa rezerv má zabezpečiť aj niekoľko stotisíc kusov rýchlotestov určených najmä pre políciu a hasičov. Pre pacientov dodajú iné typy testov. O rozdelení pohotovostných zásob a rezerv rozhoduje vláda, občania by sa k ochranným pomôckam mali dostať prostredníctvom okresných úradov.

Preventívne opatrenia

Okrem zákazov vláda chystá aj ďalšie preventívne opatrenia. Napríklad v pondelok by mal Pellegrini rokovať s výstaviskom Incheba v Bratislave. „Budeme potrebovať takéto priestory na určitú koncentráciu ľudí v uzavretom priestore, ak bude treba,“ tvrdí Pellegrini s tým, že dúfa, že takáto situácia nepríde. Areál výstaviska by podľa Pellegriniho mohol slúžiť na mobilné testovanie ľudí, kde ľudia jednou bránou vojdú a druhou vyjdú. Výstavisko by mohlo slúžiť aj ako zhromaždisko chorých ľudí, ak by ich nezvládali nemocnice. Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz zároveň upozornil, že vláda by mala myslieť aj na tieto komunity. Oznámil, že jeho úrad spolu so splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny Lászlóom Bukovszkým rozposlali do 272 obcí najdôležitejšie informácie o novom koronavíruse v rómskom jazyku. „Za najdôležitejšie považujeme „vyzbrojiť“ tereňákov potrebnými ochrannými prostriedkami a pomôckami a dostať ich do komunít, aby mohli vykonávať svoju prácu. Taktiež treba v týchto komunitách zabezpečiť základné hygienické potreby a pitnú vodu,“ povedal Ravasz pred nedeľným zasadnutím vlády. Pellegrini v tejto súvislosti vyzval starostov a primátorov, aby umožnili osobám z marginalizovaných neobmedzený prístup komunít k pitnej vode. zároveň znovu vyvracal nepravdivé tvrdenia o tom, že sa vláda chystá izolovať Bratislavu a vyzval občanov, aby nešírili takéto poplašné správy. Roman Cuprik

Opatrenia

Od 6.00 zákaz prevádzky maloobchodných prevádzok a všetkých služieb okrem predajní potravín, lekární, predajní drogérie, zdravotných pomôcok, novín a tlačovín, pôšt, bánk, čerpacích staníc, obchodov s krmivom pre zvieratá.

Oddnes platí zákaz prítomnosti zákazníkov v priestoroch stravovacích zariadení. Nezatvára zariadenia samotné, ale jedlo musia doručovať donáškovou službou alebo cez okienko.

Pripravujú sa opatrenia

na vyplácanie sociálnych dávok, tak aby nedošlo k šíreniu vírusu.

Obmedzujú sa plánované operačné zákroky u všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Pripravuje sa návrat slovenských občanov zo zahraničia. Minister zahraničných vecí pripraví spôsob dopravy, kľúč a prioritizáciu. Budú sa snažiť najmä o návrat detí, mladistvých a mládeže.

Povinná karanténa pre ľudí, ktorí sa vracajú zo zahraničia, v zariadeniach ministerstva vnútra.

Vyzývajú starostov, aby zabezpečili neobmedzený prístup osobám v marginalizovaných komunitách k pitnej vode.

Ministri financií a hospodárstva vypracujú opatrenia na zmiernenie ekonomických dosahov.

[Späť na obsah]

2. Dohoda je bez účinku, farmári chcú pomoc

[16.03.2020; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 12; Sára Mazúchová]

ZAHRANIČNÁ EKONOMIKA

Podľa predstáv prezidenta Donalda Trumpa mala Čína za rok 2020 nakúpiť z USA poľnohospodárske produkty v hodnote 50 miliárd dolárov.

Praha – „Už čoskoro budete potrebovať väčšie traktory,“ sľuboval prezident Donald Trump americkým farmárom začiatkom januára. Vtedy totiž podpísal takzvanú prvú fázu obchodnej dohody, v ktorej sa Čína zaviazala zvyšovať dovoz poľnohospodárskeho tovaru zo Spojených štátov. Pristúpila aj na sumu 36,5 miliardy dolárov. Takú hodnotu mali mať produkty dovezené zo Spojených štátov, aj keď prezident Trump pôvodne hovoril o sume 50 miliárd dolárov. Dáta amerického ministerstva poľnohospodárstva však nenaznačujú, že by od začiatku roka dochádzalo k zvyšovaniu exportu. V januári prijal čínsky trh poľnohospodárske produkty zo Spojených štátov za 1,36 miliardy dolárov. Ten istý mesiac v roku 2017, teda pred obchodnou vojnou, to bolo 2,39 miliardy dolárov. Straty amerických farmárov spôsobené svárom medzi Washingtonom a Pekingom kompenzovali Spojené štáty dvomi kolami dotácií. V roku 2018 išlo o 12 miliárd dolárov, vlani to bolo dokonca 16 miliárd dolárov. Donald Trump, ktorý má pred voľbami, sa na svojom Twitteri vo februári vyjadril, že pokiaľ to bude potrebné, dostanú farmári peňažnú pomoc. Podľa agentúry Reuters predstavujú obchodné dotácie jednu z najobjemnejších finančných injekcií v odvetví okrem tých, ktoré súvisia s prírodnou katastrofou. Na porovnanie, ide o trojnásobok predpokladanej sumy, ktorú museli zaplatiť americkí daňovníci, aby zachránili tamojší automobilový priemysel počas krízy v roku 2008. Podľa údajov ministerstva poľnohospodárstva USA štátne dotácie predstavovali v roku 2019 približne štvrtinu čistého príjmu poľnohospodárov v krajine.

Chcú obchod, nie injekcie

Ak tretia vlna dotácií neprebehne, príjem prudko klesne. Desiatky farmárov pre Reuters uviedli, že bez asistencie túto jar nezvládnu ani zasadiť plodiny. „Je to nepríjemná a vlastne aj trápna situácia. Iné odvetvia takú pomoc nedostávali,“ priznal jeden farmár z Iowy Charlie Zanker, ktorý pestuje kukuricu a sójové bôby. „Bez pomoci by sme prišli o biznis,“ dodal. Aj keď farmári nevedia, či sa ďalšej pomoci dočkajú, konajú opatrne. Obmedzujú investície a niektorí z nich už prešli z produkcie sójových bôbov na kukuricu, ktorá nie je taká závislá od čínskeho trhu. „Po uzavretí prvej fázy obchodnej dohody sme dúfali v nejaký pozitívny posun, ale rast obchodu s Čínou sme doteraz nezaznamenali,“ priznal minister poľnohospodárstva Sonny Perdue vo februári v ten istý deň, čo Trump tweetoval o možnosti ďalšej pomoci. Rezort dúfa, že dotácia sa tretí raz už vyplácať nebude. „Veríme, že farmári chcú obchod a nie injekcie.“

Dlhy poľnohospodárstva

Farmárske dotácie nie sú v Spojených štátoch ničím novým. Predstavovali podstatnú časť príjmov podnikov aj pred vojnou. Aj napriek tomu sa nájdu ľudia, ktorí program podpory kritizujú. Napríklad Joseph Glauber z Medzinárodného inštitútu pre výskum potravinovej politiky, ktorý pôsobil ako ekonóm ministerstva poľnohospodárstva Spojených štátov, uvádza, že vedenie rezortu nadhodnocuje dosah vojny na trh a poľnohospodárov prepláca. Úradníci rezortu spochybnili Glauberove zistenie, kontrolná komisia amerického Kongresu sa však programom zaoberá. Má preskúmať, či model prerozdeľovania dotácií adekvátne odráža dosahy obchodnej vojny a či program niekto nezneužíva. V prípade, že sa farmári pomoci nedočkajú, dlh sektora dosiahne v roku 2020 závratnú sumu. Podľa ministerstva sa jeho hodnota vyšplhá na 425 miliárd dolárov, čo je najviac v histórii.

O polovicu menej prasiat

Nech už americkí farmári dotáciu získajú alebo nie, s tým, že by Peking splnil záväzok, nepočítajú ani médiá, ani ministerstvo. Podľa Washington Post rezort predpokladá, že do septembra nakúpi Čína farmárske produkty v hodnote 14 miliárd dolárov, nebude teda možné, aby výsledná suma tvorila 36,5 miliardy dolárov. Okrem koronavírusu je dôvodom aj africký mor prasiat, ktorý od leta 2018 vyhubil podľa expertov polovicu čínskych prasiat. Drasticky sa tak v Číne znížil dopyt po bôboch, ktorými sa prasatá kŕmia. Sára Mazúchová, idnes.cz

[Späť na obsah]

3. Do konca marca bude nadpriemerne teplo. Poľnohospodárov nepotešíme

[16.03.2020; dnes24.sk; Správy; 06:15; redakcia]

Marec je už prvým mesiacom meteorologickej jari. Kto čakal, že ešte prinesie nejaké sneženie, tak zostane sklamaný.

Vyhliadky do konca mesiaca naznačujú, že zima nadobro skončila. Sneh tak s najväčšou pravdepodobnosťou do nížin už nedorazí. Píše webový portál o počasí iMeteo.sk.

Počasie na našom území začala ovplyvňovať tlaková výš, ktorá sa nad naše územie presunula od západu. Priniesla nám stabilné, slnečné počasie s pomerne vysokými teplotami.

Marec je totiž prvým mesiacom meteorologickej jari a po nadpriemerne teplých zimných mesiacoch to vyzerá tak, že marec sa bude niesť v podobnom duchu. Ako totiž naznačujú vyhliadky, tak priemerné denné teploty by sa mali pohybovať aj o viac ako 5 °C nad dlhodobým priemerom.

V číselnom vyjadrení môžeme povedať, že teploty sa nasledujúce dni budú šplhať nad hranicu +10 °C počas celého týždňa.

text pokračuje pod obrázkom

Miernou výnimkou by mal byť koniec budúceho týždňa, kedy sa očakáva postup studeného frontu, za ktorým by sa na našom území malo ochladiť a to pomerne výraznejšie.

Maximálne denné teploty by sa mali prepadnúť na +3 až +8 °C, ale už v nasledujúcom týždni budú teploty stúpať opäť poriadne vysoko.

Mrznúť by v nadchádzajúcich dňoch malo na našom území len počas noci. Ku koncu marca ustanú aj nočné a ranné mrazy.

Marcové nadpriemerne vysoké teploty budú sprevádzať podpriemerné zrážky. Pôda tak začne pociťovať nedostatok vlahy.

[Späť na obsah]

6. Predčasné kvitnutie ovocných drevín stavia ovocinárov na nohy

[15.03.2020; pluska.sk; iZáhradkár; 00:00; Szabóová Jarmila]

Navštívili sme najväčší marhuľový sad na juhu Slovenska. Neutíchajúce oteplenie tu už naštartovalo kvitnutie. Dokonca stretnete aj prvé včely. Ovocinári sa obávajú, ako to v tomto roku dopadne s úrodou. Riziko poškodenia mrazmi je vysoké.

Určite ste si aj vy všimli, že tráva je svieža, krásne zelená. Obilie na poliach je už poriadne vysoké, otvárajú sa púčiky. Na bazových kroch už vykúkajú lístočky. Je pravda, že vďaka otepleniu sa predĺži vegetačné obdobie. Poľnohospodárske zvieratá sa skôr dostanú k šťavnatej potrave. Viničové kry uvítajú teplo, ktoré majú v obľube, pretože ho zužitkujú pri tvorbe cukrov. Ovocné dreviny oveľa skôr vykvitnú a založia plody, budú mať viac času na produkciu kvalitnej sladkej úrody. Ale…

Všetko by to bolo fajn, keby nebol ešte príliš skorý dátum. Zima stále nepovedala posledné slovo. Stromy v kvete a v štádiu mladých plôdikov sú na mráz veľmi citlivé. Katastrofický scenár môže nastať, ak by mrzlo niekoľko nocí po sebe. Stačí len mierny pokles teplôt a plody to nezvládnu.

Navštívili sme najväčší marhuľový sad na juhu Slovenska. Pozrite, ako to tam vyzerá:

Prečítajte si aj:

Veľmi dôležité! Odstráňte mumifikované plody, inak narobia škodu

Urobte ich čo najskôr! Tieto postreky v ovocnej záhrade nezanedbajte

VIDEO: Rez ovocných drevín zďaleka nekončí! Štíhle vreteno sliviek

[Späť na obsah]

9. Pivovarníčka vo Veľkom Šariši odovzdáva svoje skúsenosti študentom

[14.03.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Mimoriadna správa:

Na snímke inštruktorka duálneho vzdelávania v Pivovare Šariš vo Veľkom Šariši Mária Vargová. Veľký Šariš, 14. marca 2020. Foto: EASYFOTO TASR – Maroš Černý

,aktualizované

Veľký Šariš 14. marca (TASR) – Svoje 30-ročné skúsenosti z pivovarníctva odovzdáva Mária Vargová v súčasnosti študentom Strednej odbornej školy (SOŠ) gastronómie a služieb v Prešove ako inštruktorka v rámci duálneho vzdelávania. Do Pivovaru Šariš vo Veľkom Šariši nastúpila po skončení strednej školy. V súčasnosti tam pracuje aj jej manžel. „V ročníku na Strednej odbornej škole potravinárskej v Topoľčanoch nás bolo asi 40. V súčasnosti pracujeme v pivovarníctve už len dve, ja a kolegyňa vo Vyhniach. Po vyučení záleží na tom, na aké stredisko v pivovare sa človek dostane. Základ je mať vedomosti o vode, jačmennom zrnku, chmeli, veľa o hygiene a uvedomiť si, že sa nemôže robiť, ako si zmyslím niečo, ale všetko má svoj dôvod. Tým následne svojim kolegom pomôžem, alebo im, ako aj finálnemu produktu môžem uškodiť,“ povedala pre TASR Vargová. V minulosti začínala na pozícii narážač piva. Počas svojho pôsobenia vo Veľkom Šariši prešla viacerými pozíciami aj školeniami v Českej republike. V súčasnosti pracuje ako operátorka propagačnej stanice, v ktorej sa uskutočňuje za presne definovaných podmienok množenie pivných kvasníc použitých pri výrobe piva. “Z laboratória dostanem približne 20 litrov mladých kvasničiek, ktoré technologickým postupom asi za päť dní potrebujem rozmnožiť na veľkú zákvasnú dávku, čím vypestujem kultúru kvasníc na ďalšie zakvášania,” priblížila Vargová s tým, že v súčasnosti je výroba piva, takpovediac, vedeckou prácou. “Určite je to automatizovanejšie, ako to bolo niekedy. Dôsledná a náročná práca ostala, ale je množstvo vecí, nad ktorými si človek už, takpovediac, nemusí lámať hlavu,” skonštatovala. “Hovorí sa, že kvasnice sú zodpovedné za to, ako to pivo bude chutiť. Určite aj ďalšie suroviny, ako je voda, slad a podobne, sú dôležité, ale veľa závisí od kvasníc,” povedala Vargová a doplnila, že výroba piva trvá približne tri až päť týždňov. Na snímke inštruktorka duálneho vzdelávania v Pivovare Šariš vo Veľkom Šariši Mária Vargová. Veľký Šariš, 14. marca 2020. Foto: EASYFOTO TASR – Maroš Černý

Pivovar od roku 2018 vychováva novú generáciu odborníkov na výrobu piva a sladu. V spolupráci so SOŠ obchodu a služieb v Prešove spustili trojročný študijný odbor biochemik – výroba piva a sladu. Vargová sa na ňom podieľa ako inštruktorka duálneho vzdelávania. “Väčšina žiakov je z blízkeho okolia, ale máme aj jednu žiačku z Ukrajiny. Študenti sú rozdeľovaní na jednotlivé strediská – oddelenie kvality, sladovňu, varňu a k nám. V prvom ročníku im chceme dať základ, aby si uvedomili, aká je dôležitá hygiena v procese výroby piva. Vysvetľujeme im, ako sa uskutočňuje proces pestovania nových kvasníc, a pozrú si ich pod mikroskopom,” povedala Vargová. Zapojiť sa do duálneho vzdelávania bolo pre pivovar podľa manažéra závodu Jána Čerkalu strategickým rozhodnutím, keďže poslední absolventi v podobnom odbore z radov zamestnancov sa pomaly približujú preddôchodkovému veku. “V rámci študijného odboru certifikovaní zamestnanci vzdelávajú svojich nasledovníkov priamo vo výrobe. Už prvé dva roky ukázali, že študenti majú o odbor záujem. Motivujúca pre nich je aj možnosť zamestnať sa priamo v Pivovare Šariš alebo v niektorom z iných pivovarov skupiny Plzeňský Prazdroj. U druhákov a tretiakov je motiváciou aj odmena za produktívnu prácu. Praxujúci študenti sú šikovní, veľmi rýchlo pochopili procesy,” zhodnotil Čerkala. Pivovar Šariš v súčasnosti zamestnáva 304 ľudí. V apríli 2019 tam uviedli do prevádzky modernizovanú plechovkovú linku, ktorej kapacita sa zvýšila o tretinu, na 22.000 hektolitrov týždenne. Inováciou prešla aj linka na stáčanie fliaš, ako aj nová filtračná linka. Minulý rok tam vyrobili viac ako milión hektolitrov piva.

[Späť na obsah]

10. VIDEO Kedysi sa tu vyrábalo skvelé víno: Pri Nitre nájdeš opustenú vinársku fabriku plnú temných priestorov

[14.03.2020; topky.sk; Dobré správy; 00:00; hashtag.zoznam.sk]

BRATISLAVA – História vinárstva siaha v tejto oblasti hlboko do minulosti, z oblasti Nitry sa zachovali najstaršie historické dôkazy o existencii vinohradníctva a vinárstva na Slovensku. Predpokladá sa, že základy vinohradníctva v tejto oblasti položili benediktínski mnísi zoborského kláštora v 9. storočí. Chýr o tunajšom víne sa začal šíriť po Európe v 18. a najmä v 19. storočí, kedy mešťania mesta Nitra predávajú víno aj do okolitých krajín.

Prečítajte si celý článok >>

https://www.topky.sk/cl/1000680/1868921/VIDEO-Kedysi-sa-tu-vyrabalo-skvele-vino–Pri-Nitre-najdes-opustenu-vinarsku-fabriku-plnu-temnych-priestorov

[Späť na obsah]

13. Chcete mať úrodu krásnej a chutnej papriky! Toto je všetko, čo potrebujete vedieť o jej pestovaní

[13.03.2020; pluska.sk; iZáhradkár; 00:00; Predchádzajúca strana 1 / 3 Nasledujúca strana]

Sú zeleninové druhy, ktoré rastú prakticky samy, a potom také, o ktoré sa treba starať takmer od rána do večera. Paprika jednoznačne patrí do druhej, náročnejšej skupiny. Pozrite si rady k jej pestovaniu a majte skvelú úrodu!

Paprika sa pestuje po celom svete, a tak si možno len ťažko predstaviť, že z Ameriky sa začala šíriť len pred niekoľko sto rokmi. Áno, aj paprika patrí tak ako rajčiaky, zemiaky, tekvice, kukurica či fazuľa medzi zeleninu Nového sveta. Je to náročná plodina vyžadujúca teplo od klíčenia cez pestovanie až po obdobie zberu. Počas vývinu nemá rada striedanie teplých a studených období ani výraznejšie výkyvy teplôt počas dňa.

Do detailu dodržať všetky odporúčania nie je pravdepodobne možné. Môžu vám však pomôcť napríklad pri hľadaní odpovede na otázky, prečo vaše papriky nerastú a nerodia tak, ako by mali.

Pestovanie papriky v 16 krokoch:

Sejba

Na vysievanie osiva použite kvalitný výsevný substrát s upraveným pH v rozmedzí 6 až 8, s nižším obsahom živín, ktorý však môžete nahradiť hrubým agroperlitom. V zasolených alebo kyslejších substrátoch papriky rastú nevyrovnane a často trpia chlorózami. Najoptimálnejšie obdobie na vysievanie papriky je druhá polovica februára a začiatok marca. Dlhší deň a viac svetla mladým rastlinkám prospeje. Vysiate semienka zasypte niekoľko milimetrovou vrstvičkou jemne preosiateho substrátu.

Dostatok tepla

Po vysiatí substrát udržujte primerane vlhký. Papriky potrebujú na klíčenie vysoké teploty, ideálne 26 až 30 °C. Hoci v byte im takéto podmienky zabezpečíte len ťažko, skúste sa im aspoň priblížiť. Myslite na to, že teplota je na prvom mieste. Svetlo až do objavenia klíčnych lístkov na druhom.

Keď sa začnú objavovať klíčne lístky, teplotu znížte na 20 až 22 °C cez deň a 14 až 16 °C v noci. Ak ste siali redšie, nechajte semenáčiky pred rozsádzaním zosilnieť.

Pikírovanie

Keď začínajú rastlinky tvoriť prvý pravý lístok, môžete ich pikírovať. Potrebujú dostatok priestoru, črepníky s priemerom 6 až 8 cm budú optimálne. Vypestovať si môžete aj takzvanú voľnokorennú sadbu, keď rastliny prepikírujete do debničiek so 6 až 7 cm vrstvou substrátu.

Prepikírovaným paprikám doprajte dostatok svetla a teplotu asi 22 °C cez deň a okolo 15 °C v noci. Pri zamračenom počasí ju znížte.

[Späť na obsah]

14. Ak dodržíte týchto 8 pravidiel sejby zeleniny do voľnej pôdy, budete sa tešiť z bohatej úrody

[13.03.2020; pluska.sk; iZáhradkár; 00:00; Sedláček Harničárová Lucia]

O (ne)úspechu pestovania zeleniny z priamej sejby rozhoduje nielen kvalita osiva. Veľmi dôležitý je aj stav pôdy, zásoba živín, vlhkosť, teplota a iné, často podceňované faktory, ktoré môžete veľmi ľahko ovplyvniť.

1 Buďte trpezliví a nedajte sa oklamať prvými slnečnými lúčmi. Hlavne semená fazule, melóna, dyne, uhorky, tekvice, cukety či patizónu neznášajú studenú pôdu. Nevysievajte ich skôr, než sa v hĺbke sejby neprehreje na 10-15 °C.

2 Už v jeseni myslite na zrýľovanie a vyhnojenie hriadky. Na jar pôdu spracujte tak, aby mala jemne hrudkovitú štruktúru, bola bez kamienkov a zvyškov burín. Len tak sa vyhnete rozkorenenému petržlenu a mrkve, malej reďkovke, fazuli s antraknózou či nevzídeným uhorkám.

3 Nesejte staré osivo a nekupujte ho do zásoby na niekoľko rokov. Význam garancie kvality osiva, teda dátum jeho odporúčanej spotreby, nepodceňujte. Napríklad petržlen, paštrnák či šalát naozaj rýchlo strácajú klíčivosť.

4 Vyhnite sa tvorbe veľmi hustých alebo preriedených miest v riadkoch tak, že pri siatí druhov s drobnými semenami (mrkva, petržlen, šaláty) využijete výsevné pásiky alebo piesok, ktorý vám pomôže siať rovnomerne. Kreatívni záhradkári používajú koreničky alebo pásy toaletného papiera, na ktorých tmavé semená dobre vidieť.

5 Osivo pomaly klíčiacich druhov (mrkva, petržlen, paštrnák) zmiešajte so semenami značkovacej plodiny (reďkovka, šalát), ktorá rýchlo vzíde a vyznačí riadky. Po vyklíčení hlavnej plodiny je značkovacia plodina spravidla vhodná na zber.

6 Semená cukiet, patizónov, tekvíc či uhoriek pred siatím predklíčte. Hoci sa vysievajú do hniezd po 2 či 3, istota, že sú všetky schopné klíčenia, je lepšia ako obava, že po vyrastení len jednej rastlinky si práve na nej pochutnajú slizniaky.

7 Dodržte odporúčanú hĺbku sejby. Pre danú plodinu je otázkou (ne)vzídenia. Napríklad hrach, fazuľa či kukurica vysadené príliš hlboko zle vzchádzajú, no plytká sejba môže spôsobiť zaschnutie, preto väčšie semená odporúčame vysievať 4-8 cm pod povrch pôdy.

8 Po vysiatí povrch pôdy utlačte, aby sa ku klíčiacim semenám zintenzívnil kapilárny prítok vody z podpovrchových vrstiev. Ak to neurobíte, klíčenie a vzchádzanie rastlín bude nerovnomerné.

Mohlo by vás zaujímať:

SUPER tip: Vyrobte si pomôcku, s ktorou vám pôjde vysievanie ako po masle.

Máte malú záhradu? Vyťažte maximum úrody z jednej hriadky

Túto zeleninu určite zvládnete vypestovať! 7 tipov pre začínajúcich záhradkárov

Tieto sa vám budú páčiť! 10 inšpirácií na pestrú zeleninovú hriadku, v ktorej si zaručene oddýchnete

Ako plánovať zeleninovú záhradu? Vypracujte si osevný plán

Tieto spolu nepestujte! Poznáme kombinácie zelenín, ktorým to spolu neladí

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

8. Tesco zavádza limity na potraviny pri donáške aj ďalšie opatrenia

[14.03.2020; zive.sk; zive.sk; 00:00; Ján Trangel]

Platba už je možná iba online, pri niektorých produktoch bolo zavedené obmedzenie na počet kusov.

Tesco zavádza niektoré zmeny a obmedzenia vo svojej službe doručovania potravín. V niektorých kategóriách bude maximálny počet kusov, ktoré je možné objednať, obmedzený na dvanásť. V správe to spoločnosť oznámila zákazníkom.

Tovar je tiež možné objednávať až tri týždne dopredu, pričom meniť tovar v objednávke je možné do 23.00 pred dňom doručenia.

Doplnené o 10.40: Spoločnosť priamo nenapísala, ktoré kategórie produktov budú takto obmedzené. Podľa testov redakcie sa obmedzenia týkajú väčšiny potravín, najmä tých trvanlivých, ako sú mlieko, múka, ryža, cestoviny, no i mnohých bežných položiek v ponuke.

fotogaléria Termíny pre doručenie sa rýchlo zapĺňajú. Zdroj: Filip Hanker

Pre zákazníkov v karanténe

Na minimum by tiež mal byť eliminovaný kontakt kuriérov so zákazníkmi. Dostupná už je iba platba online – zákazníkovi sa príslušná čiastka stiahne z účtu až po odovzdaní nákupu. Platba platobnou kartou cez terminál kuriéra už nie je dostupná. Dôvodom je ochrana zdravia doručovateľov.

„Pokiaľ sa zákazník nachádza v karanténe, je nevyhnutné, aby nás informoval vopred. Vieme sa s ním tak individuálne dohodnúť na bezpečnom odovzdaní nákupu,“ spresnila pre Živé.sk manažérka komunikácie Michaela Lehotská.

Všetky objednávky pre zákazníkov v karanténe budú doručené v taškách, pričom s kuriérom si telefonicky dohnete miesto doručenia.

Ak sa o koronavíruse chcete dozvedieť viac, prečítajte si prehľadový článok serveru Aktuality.sk >>>

[Späť na obsah]

9. Nenahraditeľný koenzým Q10 máte v každej bunke

[14.03.2020; pravda.sk; Zdravie; 00:00; Pravda]

Koenzýmu Q10 patrí kľúčová úloha pri produkcii energie a jej regulácii v organizme. Autor: SHUTTERSTOCK

Podľa vedcov je koenzým Q10 nenahraditeľný pre bioenergetickú podporu životne dôležitých funkcií. Považujú ho za elixír života, ktorý zvyšuje imunitu, predlžuje život, dokáže opäť nabiť batérie života každého človeka. Pre jeho podporné terapeutické a preventívne účinky sa mu v medicínskych a vo vedeckých kruhoch pripisuje čoraz väčší význam.

Koenzým Q10 bol objavený v roku 1957 – z mitochondrií hovädzieho mäsa ho izoloval prof. Frederik L. Crane a o dvadsaťjeden rokov neskôr získal Brit Peter Mitchell za jeho výskum Nobelovu cenu. Pôvodne ho pomenovali ubikvinón, keďže je ubikvistický – všadeprítomný (z latinského slova ubique). Vyskytuje sa v každej bunke nášho tela, konkrétne v mitochondriách, ktoré sú akýmisi generátormi energie pre organizmus. Nedostatok koenzýmu Q10 v organizme sa spája s poruchou tvorby energie a s nadmernou únavou.

Pozor na pokles jeho hladiny!

Koenzýmu Q10 patrí kľúčová úloha nielen pri produkcii energie a jej regulácii v organizme, ale slúži tiež ako silný antioxidant v mitochondriách a lipidových membránach. Tieto rozsiahle bunkové štruktúry bráni pred voľnými radikálmi. Vďaka antioxidačným vlastnostiam sa podieľa na znížení aterosklerotických zmien na cievach a celkovo znižuje oxidačný stres. Výskumy potvrdili, že v organizme mladého človeka vo veku 20 až 30 rokov sa tvorí dostatočné množstvo koenzýmu Q10. S pribúdajúcim vekom sa však jeho hladina znižuje – vo veku 40 rokov približne o 30 percent a vo veku 60–70 rokov dokonca o 65 percent!

Hladina Q10 nižšia o 25 percent už môže vzbudzovať podozrenie na možné ochorenie. Ak jeho hladina klesne o 75 percent, takmer vždy je postihnutý niektorý orgán. Môže sa to prejaviť chronickou únavou, zníženou výkonnosťou, oslabením kostrového svalstva, spomalenou činnosťou srdcového svalu i spomalenými reakciami. Takisto môže dôjsť k narušeniu kognitívnych schopností až strate pamäti. Preto je nevyhnutné udržiavať optimálnu hladinu tohto koenzýmu v organizme.

Dopĺňajme si pravidelne jeho zásobu!

Prirodzenými zdrojmi koenzýmu Q10 sú makrely, lososy, sardinky a morské produkty, hovädzie mäso, srdce, pečeň, obličky, olivový olej, slnečnica, hrozno, orechy, arašidy. Zo zeleniny je to najmä brokolica a strukoviny – jeho množstvo však klesá skladovaním a prostredníctvom tepelnej úpravy jedla. V situácii, keď si organizmus nedokáže vytvoriť dostatočné množstvo koenzýmu Q10 (následkom starnutia, chorôb), odporúča sa ho dodávať vo forme doplnkov výživy.

Posilňuje srdce i pamäť, pomáha autistom

Priaznivý účinok dopĺňania koenzýmu Q10 v kapsulách sa prejavuje pri kardiovaskulárnych chorobách, nefropatiách, u pacientov s bronchiálnou astmou, u diabetikov, pri poruche plodnosti mužov i žien, u detí s metabolickými poruchami i u detí s autizmom.

Súčasné poznatky potvrdili, že deti s autizmom sú citlivejšie na oxidačný stres a nedostatočnú antioxidačnú ochranu. Q10 totiž ovplyvňuje jednotlivé štruktúry mozgu, čo sa môže prejaviť v pozitívnom účinku na emócie, pri znížení stresu, zlepšení stravovacích návykov, odolnosti proti psychickej záťaži, posilnení imunitného systému, môže pomôcť znížiť poruchy pozornosti a zlepšiť celkovú výkonnosť dieťaťa.

Pozitívne účinky koenzýmu Q10 klinické štúdie zaznamenali pri:

neurologických chorobách (myopatie, mitochondriálne myopatie, epilepsia, mitochondriálne encefalomyopatie) a neurodegeneratívnych chorobách (Parkinsonova, Alzheimerova choroba)

vonkologických ochoreniach (pred chemoterapiou, rtg. terapiou i po nich – pri súčasnom sledovaní onkomarkerov)

užívaní statínov (lieky na zníženie hladiny „zlého“ LDL-cholesterolu)

oslabení imunity, rekonvalescencii (aj u športovcov po náročnom výkone)

parodontitíde

na spomalenie priebehu roztrúsenej sklerózy

zvýšenej fyzickej alebo duševnej námahe

chronickej únave organizmu

na vyhladenie vrások i redukciu ďalších sprievodných prejavov starnutia, zvlášť u žien aj mužov nad 60 rokov

Spevák Thomas Puskailer pripraví lososa, tak ako ho jedávajú doma

Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Losos so špargľou Thomasa Puskailera na Varecha.sk

Viac videoreceptov si pozrite v TV Varecha.

[Späť na obsah]

10. Potravinami plytváme možno až dvakrát viac, ako sa odhadovalo

[13.03.2020; Odpadové hospodárstvo; POTRAVINOVÝ ODPAD; s. 10; Tereza Kazdová]

Rozšírené odhady o objeme potravinového odpadu neberú do úvahy vplyv finančnej situácie spotrebiteľov na ich správanie. Podľa holandských vedcov je preto možné, že v skutočnosti vyhadzujeme jedla oveľa viac, ako sa predpokladalo.

Vyhadzujeme tretinu potravín

Organizácia pre potraviny a poľnohospodárstvo Spojených národov (Food and Agri-culture Organization, dálej FAO – pozn. red.) v roku 2011 odhadla, že tretina potravín vhodných na ľudskú spotrebu vyjde navnivoč, teda sa neskonzumuje, ale vyhodí.

Tento odhad sa stal referenčným bodom, na ktorý sa dodnes odvolávajú odborníci v diskusiách o plytvaní potravinami a potravinovom odpade, a bol aj kľúčovým pri stanovovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

Metodika FAO však nezohľadňuje spotrebiteľské správanie v súvislosti s potravinovým odpadom a pri určovaní objemu potravinového odpadu berie do úvahy iba potravinový dodávateľský reťazec. Vedci preto podotýkajú, že tieto odhady môžu byť skreslené.

Blahobyt ako nový faktor

Štúdia, ktorá vo februári vyšla vo vedeckom časopise PLOS One, je prvou, ktorá skúma aj to, či a ako môže finančná situácia spotrebiteľa ovplyvniť objem potravinového odpadu, ktorý vyprodukuje. Zjednodušene povedané: o koľko viac plytvá bohatšia časť populácie oproti tej chudobnejšej.

Na určenie vzťahu medzi bohatstvom, resp. úrovňou blahobytu, a potravinovým odpadom výskumníci použili model ľudského metabolizmu a údaje od FAO, Svetovej banky a Svetovej zdravotníckej organizácie.

Na základe tohto modelu vytvorili medzinárodný súbor údajov, ktorý ukazuje odhadované množstvo potravín, ktoré sa celosvetovo vyplytvá, aj najviac plytvané druhy potravín v jednotlivých krajinách.

Najprv porovnali, koľko potravín sa vyprodukuje, na čo použili údaje z OSN týkajúce sa dostupnosti potravín, s tým, koľko sa skonzumuje, čo vypočítali z informácií Svetovej zdravotníckej organizácie o telesnej hmotnosti obyvateľov šesťdesiatich troch krajín. Napokon na základe údajov Svetovej banky pridali ako ďalší faktor úroveň blahobytu.

Čím väčšie výdavky, tým viac plytvania

Vedúca štúdie Monika van den Bos Verma spolu s jej kolegami z univerzity a výskumného ústavu v holandskom meste Wageningen zistili, že len čo spotrebiteľova finančná situácia prekročí hranicu výdavkov na deň približne 6,7 amerického dolára, teda zhruba 6,2 €, miera plytvania potravinami začína rásť.

S narastajúcou mierou blahobytu spotrebiteľa rapídne rastie aj objem potravín, ktoré vyplytvá. Na vyšších úrovniach blahobytu potom množstvo vyplytvaných potravín rastie opäť pomaly.

Holanďania zistili, že odhady FAO o plytvaní potravinami spotrebiteľmi sú pravdepodobne príliš nízke. Zatiaľ čo v roku 2005 metodika FAO predpokladala, že denne sa na každého človeka na svete vyplytvá 214 kcal, podľa nového modelu spätne vypočítaného na ten istý rok to má byť až 527 kcal na hlavu.

„Potravinový odpad je luxusom, keď ste chudobní, ale nie, keď ste bohatí. Ako bohatnete, hodnota jedla sa znižuje. Súvisí to tiež s dostupnosťou: čím viac potravín máte, tým väčšia je pravdepodobnosť, že budete plytvať,“ vysvetľuje Monika van den Bos Verma.

Ani tieto odhady nemusia byť presné

Faktom je, že údaje FAO, o ktoré sa tento výskum opiera, nemusia byť úplne presné a kompletné – napríklad prieskumy v krajinách s nízkymi príjmami nie vždy berú do úvahy samozásobiteľské poľnohospodárstvo.

Štúdia pokrýva údaje iba o 67 percentách populácie a chýbajú aj údaje o krajinách, ako sú napríklad USA, ktoré vyhadzujú veľké množstvo potravín.

Autori tiež podotýkajú, že okrem finančnej situácie existuje množstvo ďalších atribútov spotrebiteľa, ktoré môžu plytvanie potravinami ovplyvňovať.

Napriek tomu ide o užitočnú štúdiu, keďže z nej vyplýva, že ak chceme celosvetovo znížiť produkciu potravinového odpadu, mali by sme sa zamerať predovšetkým na obmedzenie tvorby potravinového odpadu v krajinách s vysokými príjmami a predchádzanie rýchlemu zväčšovaniu sa miery plytvania v krajinách s nízkymi až strednými príjmami, v ktorých životná úroveň narastá.

Tematike sa treba venovať viac

Autori sú presvedčení, že metóda, na ktorej sa zakladá ich štúdia, môže slúžiť ako základ na vypracovanie ďalších modelov v budúcnosti, pre lepšie pochopenie a odhadnutie rozsahu plytvania potravinami a môže tiež pomôcť pri meraní celosvetového pokroku v znižovaní miery plytvania potravinami.

Vedci dodávajú: „Nový výskum, ktorý zohľadňuje údaje o energetickej potrebe a úrovni blahobytu spotrebiteľov, ukazuje, že spotrebitelia plytvajú dvakrát toľko potravín, ako sa všeobecne predpokladalo.“

„Poskytuje tiež nové globálne porovnateľné podklady, na základe ktorých sa dá merať pokrok v plnení medzinárodných cieľov ohľadne potravinového odpadu, a navrhuje prahovú úroveň blahobytu spotrebiteľov, okolo ktorej by sa mali začať zavádzať opatrenia, aby sa plytvanie potravinami nestalo veľkým problémom.“

Tereza Kazdová

[Späť na obsah]

11. Nedostatok ochranných pomôcok v lekárňach

[13.03.2020; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Veronika Čokinová / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: “Lekárne aktuálne bojujú s nedostatkom ochranných pomôcok, najmä rúšok a respirátorov. Chýbajú dezinfekčné prostriedky či lieky na liečbu horúčky s obsahom paracetamolu a ibuprofenu. Naopak, obchody problém so zásobovaním nemajú. Ak by nastal nedostatok niektorých potravín, tak skôr pre zdržanie v logistike.”

Veronika Čokinová, redaktorka: “Dvojdňový prieskum Slovenskej lekárnickej komory, do ktorej sa zapojilo 41 % verejných lekární z celého Slovenska, ukázal, že niečo vyše 1 % z nich má dostatočný počet ochranných pomôcok ako rúšok či respirátorov. Niektorým lekárňam chýbajú nielen pre zákazníkov, ale aj pre zamestnancov, ktorí sú s ľuďmi v priamom kontakte.”

Miroslava Snopková, viceprezidentka Slovenskej lekárnickej komory: “Viac ako 90 % lekární nemá dostatočné množstvo dezinfekčných prostriedkov jednak, aby mohli pacientom vydať a tak isto, aby mohli dezinfikovať prostredie v tej lekárni. Takže tú situáciu hodnotíme ako kritickú.”

Veronika Čokinová: “V týchto dňoch je tiež najväčší záujem o lieky proti bolesti, horúčke a vitamíny. Pacienti podľahli podľa viceprezidentky Slovenskej lekárnickej komory panike. Firmy nestíhajú lekárne zásobovať.”

Miroslava Snopková: “Sme pristúpili k tomu, že pacientom tie lieky už dávame na prídel. A pokiaľ má pacient záujem kúpiť viac ako 2 balenia, tak už bohužiaľ nemôžme vydať, aby ostalo aj pre ostatných pacientov.”

Veronika Čokinová: “Viacerí prevádzkovatelia lekárenskej starostlivosti informujú, že zamestnanci lekární požadujú vo vyššej miere čerpanie dovolenky, prípadne sú uznaní za práceneschopných. Podľa Slovenskej lekárnickej komory to môže vyústiť až do situácie, že viaceré lekárne skrátia svoj prevádzkový čas, prípadne ostanú zatvorené. Prezident Zväzu obchodu upozorňuje, že zatvorené môžu ostať aj malé obchody, najmä tie, v ktorých pracuje menší počet predavačiek, matiek pre dvojtýždňovú karanténu škôlok a škôl.”

Martin Katriak, prezident Zväzu obchodu SR: “Ja som v tomto smere oslovil pani ministerku vnútra, aby predavačky a predavačov ako rizikovú kategóriu zamestnancov zaradili do tej kategórie číslo jedna tam, kde sú lekári, sestričky, farmaceuti. Pred tou pokladnicou alebo v obchode samotnom sa premelie veľa ľudí a tam to ohrozenie veľmi reálne je.”

Veronika Čokinová: “Obchody s potravinami, drogérie a lekárne by mali byť otvorené každý deň, vrátane víkendu. Problém v zásobovaní obchodov nie je.”

Martin Katriak: “Pokiaľ by sa predsa len niekde vyskytol miestny nedostatok, tak to by bol asi problém s logistikou. Sme v spojení s potravinárskou výrobou na Slovensku a vyzerá to tak, že v súčasnosti by nemali byť problémy.”

Veronika Čokinová: „Napriek tomu sú lokality, kde spotrebitelia nakupujú niektoré potraviny vo väčšom množstve. Ide najmä o múku, cestoviny, mäsové konzervy, niekde je väčší záujem o vody či mlieko.“

[Späť na obsah]

Legislatíva EÚ, štrukturálna politika a medzinárodné organizácie

1. Šéf WHO: Európa je epicentrom globálnej pandémie koronavírusu!

[13.03.2020; parlamentnelisty.sk; Monitor; 19:00; TASR]

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v piatok upozornila, že Európa je v súčasnosti epicentrom globálnej pandémie koronavírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje chorobu COVID-19.

Foto: TASR

Popis: Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus. Krízový výbor WHO vyhlásil vo štvrtok stav globálnej zdravotnej núdze.

“Európa sa stala epicentrom pandémie,” uviedol šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Viac ako 5000 úmrtí na celom svete v dôsledku koronavírusu označil za “tragický medzník”.

Podľa agentúry AP Ghebreyesus povedal, že “každý deň je hlásených viac prípadov, než bolo hlásených v Číne na vrchole tamojšej epidémie”.

Poznamenal, že Európa má v súčasnosti “hlásených viac prípadov nákazy a úmrtí než zvyšok sveta dokopy okrem Číny”.

Celosvetovo bolo infikovaných viac ako 135.000 ľudí, najviac v Číne, kde zomrelo vyše 3000 pacientov a 62.000 sa uzdravilo.

Podľa WHO nie je v súčasnosti možné predpovedať, kedy pandémia dosiahne svoj vrchol.

[Späť na obsah]

6. Koronavírus celosvetovo ohrozuje do 50 miliónov pracovných miest v turizme

[13.03.2020; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Svet; 00:00; SITA]

Sektor by sa mohol v roku 2020 zmenšiť až o 25 percent.

BRATISLAVA. Globálna epidémia koronavírusu znamená, že ohrozené sú milióny pracovných miest v sektore cestovania a turizmu.

Podľa Svetovej rady cestovania a turizmu v dôsledku pandémie by mohlo celosvetovo zaniknúť do 50 mil. pracovných pozícií. Tieto údaje WTTC naznačujú, že sektor cestovania by sa mohol v roku 2020 zmenšiť až o 25 percent.

Informuje o tom portál bbc.com.

Odvetvie turizmu je postihnuté vo veľkom rozsahu, keďže mnohé krajiny zaviedli cestovné obmedzenia v snahe zabrzdiť šírenie koronavírusu.

Táto epidémia “predstavuje významnú hrozbu pre sektor turizmu”, uviedla Gloria Guevarová, generálna riaditeľka WTTC. Dodala však, že “cestovanie a turizmus majú silu na prekonanie týchto ťažkostí a vynoria sa z nich ešte silnejšie”.

Koronavírus SARS-CoV-2

Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.

25 otázok a odpovedí o Covid-19: všetko, čo potrebujete vedieť o nákaze a prevencii

Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk a obmedzením dotykov tváre?

Ako si správne umývať ruky

Ako postupovať pri podozrení na nákazu

Čo sú to vírusy a ako sa šíria?

Ako sa vírusy prenášajú zo zvierat na ľudí?

Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?

Prečo WHO vyhlásila globálny stav núdze?

Kto sú to superprenášači?

Ako sa nový koronavírus rozšíril vo svete? (graf)

Čo ak 2019-nCoV nezmizne? Dva možné scenáre spolužitia ľudstva a vírusu

[Späť na obsah]

9. Vodárne ubezpečujú, že dodávka pitnej vody bude zabezpečená

[13.03.2020; kosice.korzar.sme.sk; Košice Korzár / Spravodajstvo z Košíc a okolia; 00:00; TASR]

Sprísňujú opatrenia na ochranu svojich zamestnancov.

KOŠICE. Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) sprísňuje opatrenia v súvislosti so šírením nákazy novým koronavírusom.

Verejnosť ubezpečuje, že plynulá dodávka pitnej vody je zabezpečená bez ohľadu na vzniknutú situáciu.

“Pre zvýšenú ochranu pitnej vody VVS sprísnila ochranu všetkých svojich vodohospodárskych objektov. Platí na nich až do odvolania úplný zákaz vstupu cudzím osobám. Pracovníci týchto objektov museli prijať sprísnené hygienické opatrenia a takisto zvýšenú osobnú ochranu – predovšetkým zabezpečenie rúškami,” informovali vodárne.

Ochrana zamestnancov

Ako ďalej uvádzajú, nebudú prijímať žiadne objednávky na analýzy vôd od externých objednávateľov.

Súvisiaci článokVýchodoslovenská distribučná zatvorila klientské centrá Čítajte

“Zamestnanci spoločnosti nebudú chodiť odoberať vzorky do domácností objednávateľov. Je to z dôvodu ochrany zamestnancov, aby ich spoločnosť ochránila od možnej nákazy, aby mohli vykonávať analýzy vzoriek, ktoré podľa platnej legislatívy musia zabezpečovať vodárenské spoločnosti,” dodáva VVS s tým, že prijíma aj sprísnené opatrenia na ochranu montérov a pracovníkov, ktorí sa podieľajú na odstraňovaní porúch či havarijných situácií.

Spoločnosť tvrdí, že v prípade ochorenia pracovníkov dokáže zabezpečiť záložnú pracovnú silu, pričom postupuje v súlade s krízovým plánom, ktorý sa pravidelne aktualizuje.

VVS tento týždeň pre verejnosť uzatvorila aj všetky svoje zákaznícke centrá a zrušila všetky exkurzie pre školy.

Call centrum a mailová komunikácia ostávajú naďalej k dispozícii.

Koronavírus SARS-CoV-2

Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.

25 otázok a odpovedí o Covid-19: všetko čo potrebujete vedieť o nákaze a prevencii

Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk a obmedzením dotykov tváre

Ako si správne umývať ruky

Čo sú to vírusy a ako sa šíria?

Ako sa vírusy prenášajú zo zvierat na ľudí?

Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?

Prečo WHO vyhlásila globálny stav núdze?

Kto sú to superprenášači?

Ako sa nový koronavírus rozšíril vo svete? (graf)

Čo ak 2019-nCoV nezmizne? Dva možné scenáre spolužitia ľudstva a vírusu

[Späť na obsah]

10. Slovnaft sprísnil opatrenia proti šíreniu koronavírusu

[13.03.2020; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Slovensko; 00:00; TASR]

Zamestnancom zrušili pracovné cesty, výrazne sa obmedzili stretnutia a návštevy v rámci celej spoločnosti.

BRATISLAVA. Rafinérska spoločnosť a najväčší slovenský predajca motorových palív Slovnaft prijal ďalšie opatrenia na ochranu svojich zamestnancov, spolupracovníkov a zákazníkov pred šírením ochorenia COVID-19.

Súvisiaci článokMinúta po minúte: Na Slovensku pribudlo deväť prípadov, epicentrom pandémie je Európa Čítajte

Zamestnancom zrušili pracovné cesty, výrazne sa tiež obmedzili stretnutia a návštevy v rámci celej spoločnosti.

V piatok o tom informoval hovorca spoločnosti Anton Molnár.

“Aj naším zodpovedným prístupom môžeme rozhodnúť o tom, aký priebeh bude mať pandémia nielen vo firme, ale aj doma, v krajine. Dodržiavaním zvýšených hygienických štandardov, obmedzením kontaktov na nevyhnutnú úroveň, väčšou digitalizáciou práce, zodpovedným prístupom každého z nás doma i v práci, sa vieme lepšie pripraviť na najbližšie náročné týždne. Ako spoločnosť strategického významu urobíme všetko preto, aby sme zabezpečili pre Slovensko a jej obyvateľov kontinuálne zásobovanie ropnými výrobkami,” povedal Gabriel Szabó, generálny riaditeľ Slovnaftu.

Výroba v bratislavskej rafinérii pokračuje bez obmedzení.

Firma rozšírila možnosť práce z domu. Podnik zaviedol nové hygienické pravidlá. Na čerpacích staniciach spoločnosti obsluha pravidelne dezinfikuje spoločné priestory a frekventované miesta a plochy.

Rafinéria Slovnaft je spoločnosťou strategického významu a plní dôležitú funkciu z pozície výroby a dodávok palivami. Spoločnosť je zároveň prevádzkovateľom siete čerpacích staníc.

Koronavírus SARS-CoV-2

Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.

25 otázok a odpovedí o Covid-19: všetko čo potrebujete vedieť o nákaze a prevencii

Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk a obmedzením dotykov tváre

Ako si správne umývať ruky

Čo sú to vírusy a ako sa šíria?

Ako sa vírusy prenášajú zo zvierat na ľudí?

Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?

Prečo WHO vyhlásila globálny stav núdze?

Kto sú to superprenášači?

Ako sa nový koronavírus rozšíril vo svete? (graf)

Čo ak 2019-nCoV nezmizne? Dva možné scenáre spolužitia ľudstva a vírusu

[Späť na obsah]

11. Súkromné zdravotné poisťovne zatvorili svoje pobočky, štátna obmedzila vybavovanie klientov

[13.03.2020; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Slovensko; 00:00; SITA]

VšZP odporúča využívať ePobočku.

BRATISLAVA. Zdravotné poisťovne Dôvera a Union zatvorili svoje pobočky v súvislosti s rizikom šírenia koronavírusu. Všeobecná zdravotná poisťovňa zatiaľ obmedzila vybavovanie klientov na svojich kontaktných miestach.

Ako pre agentúru SITA povedala Slávka Gáborová z referátu komunikácie VšZP, v piatok má v spoločnosti zasadať mimoriadne predstavenstvo ku koronavírusu. Možno sa tak sprísnia aj opatrenia štátnej poisťovne.

Schránky na doklady

Súvisiaci článokDane stačí priznať do konca mája, platí to len pre časť ľudí a podnikateľov Čítajte

Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca Unionu Matej Neumann, vzhľadom na vývoj situácie súvisiacej s koronavírusom na Slovensku poisťovňa od piatka uzatvorila všetky kontaktné miesta.

Rovnako sa svoje pobočky rozhodla od piatka zatvoriť aj Dôvera, pre agentúru SITA to uviedol PR špecialista Dôvery Matej Štepianský.

VšZP obmedzila režim vybavovania klientov na svojich kontaktných miestach od 11. marca. Pri vstupe do budov sú umiestnené schránky, kde môžu klienti vložiť doklady na odovzdanie alebo vybavenie.

Ak budú klienti potrebovať informácie súvisiace s dokumentmi alebo riešením svojej záležitosti, môžu VšZP kontaktovať prostredníctvom telefónnych čísel.

Štátna poisťovňa odporúča ePobočku

Štátna poisťovňa tiež odporúča využívať ePobočku, otázky klientov bude vybavovať aj prostredníctvom e-mailovej adresy infolinka@vszp.sk alebo telefónneho čísla 0850 003 003.

“Poistenci nás môžu kontaktovať telefonicky, emailom alebo použiť mobilnú aplikáciu či Elektronickú pobočku. O zatvorení pobočiek sme poistencov informovali emailom a na našom webe,” povedal pre agentúru SITA PR špecialista Dôvery Matej Štepianský.

Hovorca Unionu Matej Neumann poistencom tiež odporúča stiahnutie mobilnej aplikácie. “Naši klienti nás môžu kontaktovať prostredníctvom našej online pobočky, e-mailu na adrese union@union.sk, či na našej infolinke 0850 111 211 a 0850 003 333,” uviedol.

Koronavírus SARS-CoV-2

Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.

25 otázok a odpovedí o Covid-19: všetko, čo potrebujete vedieť o nákaze a prevencii

Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk a obmedzením dotykov tváre?

Ako si správne umývať ruky

Ako postupovať pri podozrení na nákazu

Čo sú to vírusy a ako sa šíria?

Ako sa vírusy prenášajú zo zvierat na ľudí?

Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?

Prečo WHO vyhlásila globálny stav núdze?

Kto sú to superprenášači?

Ako sa nový koronavírus rozšíril vo svete? (graf)

Čo ak 2019-nCoV nezmizne? Dva možné scenáre spolužitia ľudstva a vírusu

[Späť na obsah]

12. NBS poskytne bankám úľavy, mali by ich využiť na podporu ekonomiky

[13.03.2020; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Slovensko; 00:00; TASR]

Banky sú aj naďalej povinné dodržiavať primerané úverové štandardy.

BRATISLAVA. Národná banka Slovenska pozorne monitoruje vyvíjajúcu sa situáciu okolo koronavírusu a aktívne komunikuje s finančnými inštitúciami o minimalizovaní vplyvov pandémie na slovenskú ekonomiku a finančný sektor.

Finančným domom budú umožnené úľavy napríklad pri kapitálových požiadavkách.

Stresové testovanie bánk sa odložilo

NBS informovala, že bankový dohľad využije dostupné regulačné nástroje na úpravu operatívnych, kapitálových a likviditných požiadaviek na banky v nastávajúcom období.

Na európskej úrovni bolo dohodnuté, že stresové testovanie bánk sa posúva na rok 2021.

Súvisiaci článokWizz Air zrušil všetky lety zo Slovenska do 3. apríla Čítajte

“NBS intenzívne konzultuje situáciu s finančným sektorom, pričom si vzájomne vymieňa potrebné informácie o aktuálnom vývoji na európskej úrovni, ako aj v slovenskom finančnom sektore,” priblížil výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability v NBS Vladimír Dvořáček.

Pokiaľ ide o kapitál bánk, budú umožnené úľavy. Kapitálovú požiadavku vyplývajúcu z Piliera 2 bude čiastočne možné plniť aj inými nástrojmi ako vlastným kapitálom Tier 1.

Dočasne a v odôvodnených prípadoch bude možné upustiť aj od plnenia vankúša na zachovanie kapitálu vo výške 2,5 %. V oblasti likvidity bude v odôvodnených a krátkodobých situáciách možné znížiť plnenie ukazovateľa krytia likvidity – Liquidity Coverage Ratio.

Kroky bánk budú monitorovať

NBS uplatní tieto kroky v rámci koordinovaného postupu s Európskou centrálnou bankou a Európskym orgánom pre bankovníctvo s cieľom podporiť európsku a slovenskú ekonomiku.

Od bánk sa súčasne očakáva, že dočasné uvoľnenie požiadaviek využijú výlučne na podporu a stabilizáciu ekonomiky.

NBS okrem toho monitoruje kroky, ktoré zavádzajú niektoré banky na odpustenie poplatku pri žiadosti klienta o odklad splátok o jeden až šesť mesiacov v odôvodnených prípadoch zhoršenia finančnej situácie klienta.

NBS však pritom upozorňuje, že banky sú aj naďalej povinné dodržiavať obozretné a primerané úverové štandardy a adekvátne pravidlá na identifikovanie zlyhaných expozícií.

Prijali viaceré opatrenia

Pokiaľ ide o výkon dohľadu na mieste, jednotlivé aktivity budú posunuté a upravené tak, aby sa skontrolovali najdôležitejšie funkcie finančných inštitúcií.

Pri kontrole plnenia nápravných opatrení bude zohľadnená špecifická situácia inštitúcií s dôrazom na zabezpečenie chodu kritických funkcií. NBS je pripravená operatívne prehodnocovať prebiehajúce alebo plánované aktivity dohľadu.

Súvisiaci článokSlováci intenzívne využívajú nákupy cez e-shopy, vyberať by si mali len tie overené Čítajte

NBS okrem bankového sektora a Slovenskej bankovej asociácie komunikuje aj s predstaviteľmi a asociáciami ďalších sektorov slovenského finančného trhu za účelom prijímania opatrení na zabezpečenie kontinuity služieb počas pandémie.

NBS a finančné inštitúcie na Slovensku doteraz prijali viaceré opatrenia v súvislosti so šírením koronavírusu. Obmedzili sa otváracie hodiny pre verejnosť, rokovania boli minimalizované, obmedzili sa pracovné cesty a prešlo sa na prácu z domu pri činnostiach umožňujúcich takúto formu.

Zároveň sa finančné inštitúcie naďalej sústreďujú na plynulé zabezpečenie funkčnosti najdôležitejších služieb pre klientov.

Koronavírus SARS-CoV-2

Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.

25 otázok a odpovedí o Covid-19: všetko, čo potrebujete vedieť o nákaze a prevencii

Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk a obmedzením dotykov tváre?

Ako si správne umývať ruky

Ako postupovať pri podozrení na nákazu

Čo sú to vírusy a ako sa šíria?

Ako sa vírusy prenášajú zo zvierat na ľudí?

Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?

Prečo WHO vyhlásila globálny stav núdze?

Kto sú to superprenášači?

Ako sa nový koronavírus rozšíril vo svete? (graf)

Čo ak 2019-nCoV nezmizne? Dva možné scenáre spolužitia ľudstva a vírusu

[Späť na obsah]

Iné informácie

1. Hospody řeší, jak přežít

[14.03.2020; Lidové noviny; KORONAVIRUS; s. 2; MIROSLAV PETR]

PRAHA, PLZEŇ Obavy z nákazy koronavirem a vládní opatření sráží na minimum tržby restaurací a některé už zastavily provoz. V minulých dnech zmizeli zahraniční hosté, teď mizí i ti domácí.

„Do odvolání uzavřeno,“ ohlásila včera jako jedna z prvních michelinská restaurace Field v centru Prahy. Otevírací doba se kvůli vládou nařízené „zavíračce“ ve 20 hodin nevyplatí. „Máme silnější večery, lidé k nám chodí za degustačním zážitkem, ale cizinci už chybí úplně a Čechů rapidně ubývá také,“ uvedla pro LN mluvčí restaurace Klára Stadlerová.

Většina hospod se snaží přežít, jak se dá. Už včera začaly rozvážet piva v soudcích, prodlužují denní otevírací dobu, nabízí výdej jídel s sebou, levnější pivo. Cíl je jediný – zachránit alespoň část tržeb. Obrovským ztrátám ale nezabrání.

„Jsme téměř na nule,“ oznámil ředitel Francouzské a Plzeňské restaurace Obecního domu v Praze Michal Vevera.

Úbytek hostů a opatření, které zavírá všech 40 tisíc hospod, restaurací a barů v Česku večer v osm hodin, vyburcovalo hospodské podle jejich vlastních slov k „boji o přežití“.

„Kdo je závislý na zahraničních hostech tak jako my, se blíží konci. Kdo je závislý na domácích, má malou naději, že to zvládne. Záleží na tom, jak to potrvá dlouho,“ soudí Vevera.

Pražská společnost Bad Flash, která dodává vlastní piva do několika barů a restaurací, patří k těm, jež to nevzdávají. Její bary, které otevíraly až k večeru, budou nově otevírat před polednem a nabídnou i jednoduché pokrmy. Firma se také snaží rozšířit rozvoz piva v sudech.

„I kdybychom ale vůbec ani neotevřeli, mizí nám strašně peněz. Nájmy, energie, které vlivem růstu ekonomiky a inflace velmi narostly, musíme platit. A odložení platby daní a odvodů, pokud nám to stát umožní, by bylo fajn, ale konec to jen oddálí. Je to zoufalá situace,“ posteskl si za Bad Flash Libor Utěkal.

Rozvoz piva ve vlastních soudcích má zmírnit těžkou situaci i plzeňské restauraci s pivovarem Beer Factory. Druhá největší restaurace v Plzni dosud dodávala lidem každý pátek tři až čtyři soudky vlastního piva. Včera už na dvě desítky. „Máme nějaké vlastní, další si půjčíme. Přibývá také lidí, kteří si začali docházet pro jídlo s sebou a jsme schopni ho i rozvážet. Chápeme všichni, že zdraví a životy mají přednost, ale je to kruté,“ říká majitel Beer Factory Josef Krýsl.

MIROSLAV PETR

[Späť na obsah]

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk