Monitoring médií 08.02.2021

Barbara Čierna, moderátorka: „Výpadky príjmov pre zatvorené reštaurácie, či menšie nákupy v obchodoch, a na strane druhej vyššie náklady na hygienu a ochranné prostriedky, ako aj nadčasy, ktoré odpracujú zamestnanci za kolegov v karanténe – aj takýto dosah má koronakríza na potravinárov. Sektor už mesiace očakáva sľúbenú pomoc od štátu.“

Jana Obrancová, redaktorka: „Prostriedky z takzvanej COVID výzvy očakáva podľa Mariána Šoltyho aj mliekareň v Leviciach.“

Marián Šolty, generálny riaditeľ Levických mliekarní: „Na producentov potravín v zásade si nikto ani nespomenie. S tým, že my musíme robiť za ťažkých podmienok. Musíme plniť dodávky, ktoré samozrejme sú obmedzené, lebo nemáme dostatok ľudí.“

Jana Obrancová: „Potravinári podávali žiadosti o peniaze ešte v septembri. Dodnes ich nemajú, hoci s koronakrízou bojujú už takmer rok. Rezort cez hovorkyňu Anežku Šrojtu Hrdú tvrdí, že žiadosti ešte kontroluje.“

Anežka Šrojta Hrdá, hovorkyňa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Ministerstvo v čase prípravy výzvy vychádzalo z vtedy platnej legislatívy EÚ. V tom čase bola podmienka vyplatenia pomoci do konca júna 2021. Napriek tomu vyplatenie finančných prostriedkov predpokladáme už koncom februára.“

Jana Obrancová: „Prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay vidí vo výzve viacero problémov. Jedným z nich je aj termín vyplácania pomoci.“

Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska: „Pomoc pri COVID pandémii je vtedy účinná, ak je poskytnutá rýchlo a včas. Forma pomoci, ktorú zvolilo ministerstvo pôdohospodárstva, z nášho pohľadu je skôr všeobecná. Jednak nebola poskytnutá včas a jednak nereflektuje skutočné dopady koronakrízy na jednotlivé podniky.“

Jana Obrancová: „Peniaze totiž vôbec nedostanú druhospracovatelia, ako pekári, cukrovarníci či pivovarníci. Rovnako na ne vôbec nemajú nárok veľké podniky. Finančnú pomoc pre koronakrízu môžu čerpať aj potravinári v zahraničí. Práve na to poukazujú aj naši producenti. Napríklad v susednom Česku prvú výzvu uzavreli na jeseň a aktuálne uzavreli druhé a chystajú tretie kolo pomoci. Ďalšiu výzvu chce vypísať aj naše ministerstvo. Podľa plánov sa tak má stať v prvej polovici roka. Peniaze z nej však reálne potravinári dostanú až o niekoľko mesiacov neskôr, čo podľa Milana Lapšanského zo zväzu pekárov môže byť problém.“

Milan Lapšanský, výkonný riaditeľ Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov: „Ak príde pomoc neskoro, tak možnože pre niekoho nemusí chodiť vôbec.“

Jana Obrancová: „Na podpory popri potravinároch zatiaľ čakajú aj poľnohospodári.“

[Späť na obsah]

2. Čakanie na tzv. covidové peniaze

[06.02.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Jana Obrancová / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Potravinári sa stále nedočkali sľúbenej pomoci. Napriek tomu, že obchody s potravinami sú otvorené, majú výpadky. Reštaurácie fungujú len čiastočne. Pribudli náklady na hygienu a ochranu. Platia takisto viac za nadčasy, pretože ľudí v karanténe musia zastupovať ich kolegovia.“

Jana Obrancová, redaktorka: „Prostriedky z takzvanej COVID výzvy očakáva aj mliekareň v Leviciach.“

Marián Šolty, riaditeľ mliekarne v Leviciach: „Na producentov potravín v zásade si nikto ani nespomenie s tým, že my musíme robiť za ťažkých podmienok. Musíme plniť dodávky, ktoré samozrejme sú obmedzené, lebo nemáme dostatok ľudí. Sme v tejto situácii desať mesiacov a stále sa spomína, že by nám niečo mali dať.“

Jana Obrancová: „Potravinári podávali žiadosti o peniaze ešte v septembri. Dodnes ich nemajú, hoci s koronakrízou bojujú už takmer rok. Rezort tvrdí, že žiadosti ešte kontroluje.“

Anežka Šrojta Hrdá, hovorkyňa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (text v obraze): „Ministerstvo v čase prípravy výzvy vychádzalo z vtedy platnej legislatívy EÚ. V tom čase bola podmienka vyplatenia pomoci do konca júna 2021. Napriek tomu vyplatenie finančných prostriedkov predpokladáme už koncom februára.“

Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska (telefonát): „Pomoc pri COVID pandémii je vtedy účinná, ak je poskytnutá rýchlo a včas. Forma pomoci, ktorú zvolilo ministerstvo pôdohospodárstva z nášho pohľadu je skôr všeobecná. Jednak nebola poskytnutá včas a jednak nereflektuje skutočné dopady koronakrízy na jednotlivé podniky.“

Jana Obrancová: „Peniaze totiž vôbec nedostanú druhospracovatelia. Napríklad pekári, cukrovarníci, či pivovarníci. Rovnako na ne vôbec nemajú nárok veľké podniky. Finančnú pomoc v rámci koronakrízy môžu čerpať aj potravinári v zahraničí. Práve na to poukazujú aj naši producenti. Napríklad v susednom Česku jednu z výziev uzavreli už na jeseň. Aktuálne uzavreli druhé a chystajú už tretie kolo finančnej pomoci pre potravinárov.“

Daniel Poturnay: „Tam tá smeruje práve na dopad koronakrízy na tržby a na udržanie zamestnanosti.“

Jana Obrancová: „Druhú výzvu chce vypísať aj naše ministerstvo. Podľa plánov sa tak má stať v prvej polovici roka. Peniaze z nej však reálne potravinári dostanú až o niekoľko mesiacov neskôr.“

Milan Lapšanský, riaditeľ Slovenského zväzu pekárov a cukrárov: „Ak príde pomoc neskoro, tak možnože pre niekoho nemusí chodiť vôbec.“

Jana Obrancová: „Na podpory popri potravinárov zatiaľ čakajú aj poľnohospodári.“

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. Lidl napráva staré resty. Prichádza s privátnou značkou od slovenských dodávateľov

[05.02.2021; pravda.sk; EKONOMIKA; 00:00; Pravda]

Slovenskô. Tak sa volá nová privátna značka reťazca Lidl. Predávať pod ňou bude výrobky od slovenských dodávateľov. Lidl chce takto pokračovať vo zvyšovaní podielu slovenských výrobkov na pultoch. Práve v tejto kategórii v porovnaní s ostatnými reťazcami dlhodobo zaostával.

Za cieľ si reťazec dal zvýšenie nákupnej hodnoty výrobkov od lokálnych dodávateľov o 30 % do konca roka 2025. Cieľ za minulý rok už splnil. Do konca obchodného roka 2020 sa mu podarilo zvýšenie o pätinu, ku ktorému sa zaviazal ešte v roku 2019. „Každým rokom nám rastie počet slovenských dodávateľov potravín, podiel ich výrobkov na našom sortimente a tiež ich celková hodnota. V poslednom uzavretom obchodnom roku sme slovenským dodávateľom zaplatili viac ako 320 miliónov eur v nákupných cenách – medziročne ide o nárast o 13 % alebo inak povedané o 40 miliónov eur. Aktívne podporujeme aj export slovenských firiem do zahraničia, ide o výrobky v hodnote desiatok,“ povedal Matúš Gála, generálny riaditeľ pre Lidl Slovensko.

Slovenskô. Tak sa volá nová privátna značka reťazca Lidl. Predávať pod ňou bude výrobky od slovenských dodávateľov. Autor: LIDL

Za lokálne produkty považuje Lidl tie, ktoré boli vyrobené firmami so sídlom na území Slovenskej republiky. Práve týchto dodávateľov aj v obchodných rokoch 2018–2019 diskont hľadal prostredníctvom špeciálnej výzvy „Slovenskí dodávatelia, dajte o sebe vedieť“.

„Privátna značka Slovensko je jedným z ďalších veľmi silných projektov na podporu slovenského potravinárstva a poľnohospodárstva. Bude unikátna práve tým, že bude mieriť na to najtypickejšie slovenské, pochádzajúce z rôznych regiónov, rôznych kútov Slovenska, od Spiša, cez Gemer až po Západné Slovensko a zákazník v predajni bude vidieť regionálne špeciality,“ dodáva Matúš Gála.

Domáci dodávatelia zaviezli v poslednom uzavretom obchodnom roku tretinu všetkého potravinového tovaru pre Lidl Slovenská republika, čo zároveň tvorí najväčší podiel závozu pre diskontný reťazec. Druhú priečku obsadili firmy z Českej republiky s 22 percent.

Mliečne výrobky i zelenina zo Slovenska

Jedným z dodávateľov, ktorý spolupracuje s Lidlom a zákazníci nájdu jeho výrobky na pultoch predajní medzi sortimentom novej privátnej značky je Tatranská mliekareň. „Spoločnosť Lidl patrí medzi našich TOP 5 odberateľov, určite nám spolupráca s Lidl priniesla možnosti rozšírenia objemu produkcie a taktiež sa nám v priebehu dlhoročnej spolupráce otvorili aj iné trhy v rámci Európy – vďaka privátnym značkám. Vždy sa snažíme nájsť kompromis, ktorý následne aplikujeme do spolupráce,“ vyjadril sa Ján Husák, obchodný riaditeľ uvedenej spoločnosti vyrábajúcej širokú škálu mliečnych produktov.

Ďalším príkladom podpory slovenských dodávateľov zo strany Lidla je družstvo Zeleninárska, ktoré združuje 13 pestovateľov. Pôsobia na regionálnej úrovni a zemiaky, cibuľu, koreňovú a ostatnú zeleninu pestujú na poliach rozprestierajúcich sa od Trnavy po Sládkovičovo cez Bernolákovo a Šamorín. So Zeleninárskou nadviazal Lidl spoluprácu na konci roka 2018 a odvtedy toto družstvo dodalo na pulty jeho predajní až 33 500 ton zemiakov a zeleniny.

Juraj Mačaj, predseda spoločenstva uviedol: „Lidl nám priniesol stabilitu do pestovania a následného spracovania našich hlavných plodín, zemiakov, cibule, cesnaku a koreňovej zeleniny. Vďaka zvyšujúcej sa spolupráci sme mohli zvýšiť pestovateľské plochy, čomu sme následne prispôsobili naše spracovateľské a skladovacie kapacity. Takáto podpora podnikania samozrejme ide ruka v ruke aj s rastom pracovných miest, ktoré vieme v rámci regiónu ponúknuť.“

Slovenskô sa dá rozoznať na prvý pohľad

Nový rad výrobkov Slovenskô, ktorého sú aj uvedení dodávatelia súčasťou, v sebe snúbi kvalitné slovenské výrobky – od zeleniny, mäsových výrobkov, mliečnych výrobkov až po pekárenské produkty. Mnohé sú opradené tradíciami a ich korene siahajú ďaleko do histórie ako napríklad Spišské párky, Gazdovská parenica, šúľance a iné.

Detaily a zaujímavosti priblížila etnologička PhDr. Katarína Nádaská, PhD.: „Parenica sa robí z ovčieho mlieka, pričom vysokohorský chov oviec k nám priniesli v 17. storočí valasi v rámci valašskej kolonizácie. Boli to pastieri zo špecifickou pastierskou kultúrou a spôsobom života. Šúľance zas patria k starému obradovému jedlu. V minulosti sa konzumovali na Štedrý večer, Nový rok, na Hromnice kvôli tomu, aby bolo obilie, ľan a konope dlhé a dobre sa vydarili. Na tradíciu stredovekých poctivých mäsiarskych majstrov na Spiši nadviazala aj výroba spišských párkov. Na ich výrobu sa kupovali teľatá z vysokohorských pastvín, najčastejšie zo Zamaguria. Aj konzumácia údenín mala svoju tradíciu. Jedli sa zásadne rukami, pri zahryznutí museli puknúť.“

Už teraz nájdu zákazníci desiatky výrobkov radu Slovenskô na pultoch predajní Lidl a postupne sa ich množstvo bude zvyšovať. Dlhodobým cieľom pri tejto privátnej značke je zapojiť aj ďalších dodávateľov a ich produkty. Okrem výrobkov typických pre slovenské regióny, ktoré dostali vlastnú vizualitu, spoznajú zákazníci v Lidli produkty od domácich dodávateľov podľa loga Slovenskô. To bude umiestnené na ďalších desiatkach produktov vyrobených na Slovensku, napríklad na minerálnej vode či tofu.

https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/576977-lidl-naprava-stare-resty-prichadza-s-privatnou-znackou-od-slovenskych-dodavatelov/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

2. Vegáni sa nemajú obtierať o mlieko

[08.02.2021; Sme; Spravodajstvo; s. 5; Tatiana Kapitánová]

Nezavádzajte, odkázal o náhradkách europarlament

Burger podľa poslancov môže byť aj z rastlín, ale mlieko nie. Len tak bude spotrebiteľ ochránený.

BRATISLAVA. Dvojtvárnym rozhodnutím prekvapil v októbri Európsky parlament. Povolil používanie názvu „vegánsky burger“, ale nechce, aby sa rastlinné alternatívy odvolávali na mliečne produkty. Názvy ako „ovsené mlieko“ a „vegánsky syr“ sú zakázané už dlhšie, pozmeňujúci návrh skupiny europoslancov však ide ďalej. Má stopnúť slovné alebo vizuálne označovanie, ktoré „imituje alebo evokuje“ mliečne výrobky. Na rastlinných alternatívach by sa teda nemali vyskytovať ani výrazy typu „neobsahuje mlieko“, „chutí ako syr“ či „alternatíva masla“. Výrobcovia vegánskych produktov sa obávajú, že by to mohlo znamenať aj zákaz obalov rovnakých tvarov, ako používajú mliečne výrobky. Napríklad mliečnych škatúľ a jogurtových téglikov.

Čo si myslia spotrebitelia

Predkladatelia prísnejších pravidiel argumentujú, že im ide o ochranu spotrebiteľa. Podľa nich môže byť uvedený do omylu v tom, čo kupuje. Slovenská vegánska spoločnosť v online prieskume zisťovala, či sú takéto obavy opodstatnené. Takmer tretinu respondentov tvorili vegáni, štvrtinu vegetariáni, zastúpení boli aj tzv. flexitariáni a konvenční stravníci. Na otázku „Pomýlili ste sa niekedy tým, že ste si mysleli, že výrobok je živočíšneho pôvodu a bol vegánskeho?“ záporne odpovedalo 71 percent z viac než tisícky opýtaných. Hovorí to aj 59 percent konvenčných stravníkov. Predsedníčka občianskeho združenia Slovenská vegánska spoločnosť Kristína Chaparro si myslí, že návrh odporuje udržateľnej poľnohospodárskej politike Únie. „Rastlinné alternatívy majú vo všeobecnosti nižšiu ekologickú stopu, ich výrobcovia by nemali byť diskriminovaní.“

Čo bude s návrhom

Návrh po schválení europarlamentom musí prejsť trialógom medzi Európskou komisiou, europarlamentom a Radou Európskej únie. Komisia v novej stratégii s názvom „Z farmy na stôl“ zdôrazňuje význam potravín na rastlinnej báze ako nástroja v boji proti klimatickej kríze. Keďže návrh na prísnejšiu reguláciu nebol od nej, dá sa očakávať, že bude proti. „To je však len predpoklad. Kľúčové bude, ako sa k téme budú stavať jednotlivé členské štáty Únie a ich ministerstvá,“ myslí si Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky, ktoré je členom Európskej aliancie pre potraviny na rastlinnej báze. Výsledok trialógu očakáva najskôr v marci. Slovenské ministerstvo pôdohospodárstva ešte nemá finálnu pozíciu. „Budú sa brať do úvahy aj názory výrobcov, prebehne diskusia zainteresovaných strán,“ odkázalo.

Silnejšia loby

Tuchscher sa pozastavuje nad tým, že zákaz označení odvodených od mäsových výrobkov neprešiel – na rozdiel od tých, ktoré sú odvodené od mliečnych výrobkov. „Dôvod, o ktorom sa v Bruseli aj verejne hovorí, je väčší tlak mliekarenskej loby než mäsiarskej,“ hovorí. Európska mliekarenská asociácia ešte v októbri na twitterovom profile ocenila rozhodnutie parlamentu ako „dobrý deň pre mliečne výrobky, spotrebiteľov, občanov a pre Európu“. Slovenský mliekarenský zväz na otázky SME, ako vníma snahy v Bruseli a či má spotrebiteľ podľa neho problém rozoznať mlieko od alternatívy, neodpovedal. Vegánske značky Oatly a Upfield s neziskovkou ProVeg International spustili petíciu proti zamýšľanej zmene. „Ľudia nie sú hlúpi. Každý rozumie tomu, že ide o pokus mliekarenskej loby zabrániť prechodu k udržateľnému stravovaniu na rastlinnej báze,“ tvrdila pre portál inews riaditeľka pre udržateľné stravovanie firmy Oatly Cecilia McAleavey. „Dosahy zákazu by boli mimoriadne negatívne, a to nielen z pohľadu priemyslu, ale aj dostupnosti výrobkov pre spotrebiteľov, ktorí hľadajú alternatívy,“ myslí si Tuchscher. Podotýka, že dopyt po potravinách na rastlinnej báze rastie. „Tento rast sa ešte viac zdynamizoval počas prvej vlny pandémie covidu-19. Nedá sa však povedať, že by to bolo z dôvodu zámeny (s mliečnymi výrobkami, pozn. red.).“ Tatiana Kapitánová © SME

29 % opýtaných si už niekedy pomýlilo mliečny výrobok s napodobeninou.

[Späť na obsah]

4. Miliónové pokuty končia

[07.02.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Marek Gudiak / Lenka Vavrinčíková]

Lenka Vavrinčíková, moderátorka: „Štát odkladá bič na reťazce. Miliónové pokuty končia. Hoci sa prehrešky v regáloch trestať neprestanú, sankcie sa radikálne zmiernia. Opakovaný nedostatok v tej istej predajni bude vinníka po novom stáť 50 tisíc EUR.“

Marek Gudiak, redaktor: „Boj s nekvalitou v pultoch reťazcov bola dlhoročná agenda agrorezortu. Miliónové pokuty presadil ešte Ľubomír Jahnátek. Ak 3-krát za jeden rok nájdu inšpektori ten istý nedostatok v tej istej prevádzke, obchodník zaplatí 1 milión EUR.“

(začiatok archívneho záznamu)

4.5.2013

Ľubomír Jahnátek, minister pôdohospodárstva SR (Smer-SD): „Či niekto pri tom padne, to už je problém toho, kto podvádza pri predaji.“

(koniec archívneho záznamu)

Marek Gudiak: „Trestanie za jogurty po záruke, plesnivé ovocie, či hlodavce v skladoch ešte pritvrdila Gabriela Matečná.“

(začiatok archívneho záznamu)

8.8.2019

Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva (SNS): „Vedľa mäsa uskladneného takýto uhynutý hlodavec.“

(koniec archívneho záznamu)

Marek Gudiak: „Reťazce mali pokutu zaplatiť automaticky, teda vopred, ešte skôr ako sa vôbec rozhodne o ich odvolaní. Súčasné vedenie ministerstva otočilo. Hon na nedostatky v obchodoch ustal, pokuty majú mať po novom rádovo o 2 nuly menej.“

Anežka Hrdá, hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva: „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka navrhuje, aby tá spodná hranica bola 50 tisíc EUR, maximálna 5 miliónov EUR, to by zostalo zachované a ide hlavne o to, pretože tá spodná hranica milión EUR, bola pre prevádzkovateľov, pre obchodné reťazce likvidačná.“

Marek Gudiak: „Pri vymáhaní miliónových pokút pritom štát roky ťahá za kratší koniec. Hoci ich doteraz rozdal 33, sankciu zaplatil jediný reťazec.“

Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy: „Tieto naše miliónové pokuty sa napríklad dostali aj na Európsku komisiu, kde sme museli zdôvodňovať prečo milión EUR, takže vzhľadom na ten počet pokút, tá, ja to nazvem úspešnosť je kontrolnú organizáciu je minimálna.“

Marek Gudiak: „Reťazce sa súdili, využívali procesné pripomienky a platenie odďaľovali, či dokonca jednoducho odmietali uhradiť. Teraz je predpoklad, že pri 50 tisícovej pokute za opakovaný nález sa im muž takúto tortúru nebude chcieť opakovať. Aby sa ťahaniciach vyhli, sankciu zaplatia.“

Martin Krajčovič, prezident Slovenskej aliancie moderného obchodu: „Zníženie spodnej hranice miliónových pokút považujeme za krok správnym smerom. Spodná hranica sankcie pri takzvaných miliónových pokutách vo výške 50 tisíc EUR je však stále extrémne vysoká. Zmena nedáva možnosť pre kontrolóra uložiť sankciu podľa analýzy rizika pre spotrebiteľa, teda rozlíšiť, či ide o bezzávadnú tyčinku po dátume minimálnej trvanlivosti, alebo plesnivé mäso na pulte, ktoré môže poškodiť zdravie zákazníka, čo nepovažujeme za správne a spravodlivé.“

Marek Gudiak: „Zákon čaká teraz schvaľovanie v parlamente. Ak všetko prejde podľa plánov, miernejšie pokuty by mali začať platiť od júna tohto roka. Marek Gudiak, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

9. Lov vlkov v Európe je posledných desať rokov vecou politiky, nie biológie

[06.02.2021; domov.sme.sk; Domov; 00:00; Kristína Braxatorová]

Nebezpečnejšie ako vlky sú pre ľudí túlavé psy,

BRATISLAVA. Zazrieť vlka vo voľnej prírode je výnimočný zážitok. Keď chcela skupina zoológov pred dvoma rokmi pozorovať vlky v lesoch v Javorníkoch, rozdelili sa a na viacerých miestach začali zavýjať.

“Len tak, ústami,” opisuje Martin Duľa, slovenský zoológ a akademický pracovník Lesníckej a drevárskej fakulty ekológie lesa Mendelovej univerzity v Brne.

Dodáva, že zavýjať sa dá aj tak, že sa v lese cez megafón prehrá nahrávka vlka. “Človeku ide mráz po chrbte, keď vlk odvyje späť.”

Vlk je plachý, nebezpečnejšie sú túlavé psy

Vlky sú plaché tvory. Pri ich sledovaní vo voľnej prírode sa dodržiava aspoň 500 metrová vzdialenosť od vlčej svokry, aby ich nevyplašil ľudský pach.

Tímu, v ktorom bol aj Duľa, sa počas letného monitorovania v Javorníkoch podarilo k svorke vlkov priblížiť práve na 500 metrov. S technickým vybavením potom mohli pozorovať prvú generáciu vlkov, ktorí sa po takmer 30 rokoch vrátili do hraničnej oblasti medzi Slovenskom a Českom.

“Vidieť vĺčatá ako sa hrajú, ako oddychujú, ako spia či ako trávia čas, kým sú rodičia na love, bol zážitok,” spomína si Duľa.

Obavy z vlkov sú podľa neho neopodstatnené. Medzi ľuďmi podľa neho o vlkoch prežívajú len povery aj napriek tomu, že v 21. storočí máme výrazne viac znalostí o prírode, ako mali naši predkovia.

Prípady, keď vlk v Európe napadol človeka, sa za posledných 30 rokov dajú zrátať na prstoch dvoch rúk. Vlk je nebezpečný, len keď je sám v ohrození života, alebo keď má besnotu.

Omnoho nebezpečnejšie sú podľa Duľu túlavé psy.

Kde možno loviť vlky a kde je zákaz lovu. (zdroj: SME)Vlk nie je stále chránený, lesníci sa oháňajú Úniou

V posledných mesiacoch sa ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja (OĽaNO) snaží zaradiť vlka medzi celoročne chránené zvieratá. Vyhláška mala začať platiť medzi 15. decembrom a 1. januárom.

Ešte však neplatí. Rezort obviňuje z obštrukcií ministerstvo pôdohospodárstva.

Medzi 1. novembrom minulého roka a 15. januárom, keď bol na Slovensku povolený lov, tak poľovníci zastrelili 39 vlkov. Počas predošlej sezóny pred rokom vyčerpali vtedajšiu kvótu 35 kusov už 27. decembra.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) v októbri 2020 povedal, že požiadavka na nulovú kvótu na nadchádzajúcu sezónu nemohla byť splnená, “pretože v žiadnom smere nezohľadňuje potreby regiónov, nebrala ohľad na chovateľov hospodárskych zvierat a nerešpektovala pravidlá dohodnuté v Programe starostlivosti o vlka.”

Program vznikol po tom, ako Európska komisia v roku 2013 začala proti Slovensku infrigement, teda konanie na zosúladenie ochrany vlka s európskymi pravidlami.

Medzi európske podmienky na čiastočné uvoľnenie lovu vlkov patrí aj monitorovanie vlčej populácie. Dáta majú zabezpečiť, aby populácia nebola lovom ohrozená. So sčítaním vlkov má však Slovensko dlhodobo problém.

Teraz hrozí Slovensku začatie druhého infrigementu pre nedostatočnú ochranu vlka. Európska komisia navyše proti Slovensku rovnako koná pre nedostatočnú ochranu hlucháňa.

Ak začne platiť vyhláška o celoročnej ochrane vlka, povolenie na odstrel by malo byť vydávané len na konkrétneho jedinca. Na tom, že odstrel vlkov, ktoré “nenávratne zmenili svoje správanie a sú značným nebezpečenstvom pre človeka alebo jeho majetok, je po vyčerpaní iných možností nápravy, opodstatnený,” sa zhodujú aj odborníci.

Duľa však upozorňuje, že ani celoročná ochrana nemusí vlkom priniesť pokoj.

“V budúcnosti, aj tej blízkej, sa môže pokojne stať, že po zmene ministra alebo vlády môže vlka zase novou vyhláškou preradiť naspäť medzi nechránené živočíchy, ktoré bude možné obhospodarovať lovom,” vysvetľuje.

Vlk je tajomný, nevedno, koľko ich v lesoch žije

Nikto presne nevie, koľko vlkov či vlčích párov na Slovensku žije. Ich počet sa zisťuje buď odčítaním stôp v snehu, alebo podľa záberov z fotopascí či genetických analýz z trusu.

Duľa upozorňuje, že stopovať vlky podľa stôp nie je veľmi spoľahlivé. Ako overený postup uvádza kombinovanie fotopascí s analýzami z trusu.

Na monitorovaní počtu vlkov sa podieľa Slovenská poľovnícka komora, štátna ochrana prírody, ministerstvo životného prostredia, Technická univerzita vo Zvolene, Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach či Národné lesnícke centrum vo Zvolene.

Národné lesnícke centrum vo Zvolene však sumarizuje len údaje o svorkách a počte vlkov z hlásení poľovných revírov. Podľa odhadu centra žije na Slovensku 500 až 600 vlkov.

Na základe týchto údajov sa potom stanovuje aj kvóta na povolený odstrel vlkov. Navrhujú ju úradníci organizácií, ktoré majú monitorovať vlčiu populáciu.

Duľa však upozorňuje, že chýbajú “dáta ochrany prírody a iných subjektov, ktoré sa monitoringu vlka venujú”.

„Za týchto okolností by bolo od ministerstva pôdohospodárstva férové stanoviť pre chýbajúce údaje nulovú kvótu. To sa však, bohužiaľ, nestalo,“ vysvetľuje.

Dopĺňa ho Juraj Lukáč z lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Poznať počet vlkov na Slovensku podľa neho ani nemusíme.

“Nám môže byť jedno, či je tu štyristo alebo štyritisíc vlkov, ak ich nik nevidí a nespôsobujú ľuďom problémy,” uvažuje. Práve to by malo byť podľa neho hlavné, keď sa o kvótach na odstrel vlkov uvažuje.

Vlk je opatrný, medzi pastierske psy sa nevydá

Biológ Jaroslav Červený, profesor z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe, hovorí, že lov vlkov je v Európe posledných desať rokov len otázkou politiky a názoru. Biológia podľa neho nehrá nijakú úlohu.

Tvrdí síce, že odstrel primeraného počtu vlkov nemôže ohroziť ich populáciu z celoeurópskeho hľadiska. Ale z pohľadu prírody je podľa neho zbytočný.

Duľa dodáva, že vlky ako teritoriálne zvieratá sa v prírode zregulujú aj samy. “Nemôžu sa premnožiť, ich početnosť je viazaná na početnosť ich koristi,” vysvetľuje.

Lov vlkov je podľa Červeného spôsobom, ako si ľudia chcú ľahko ochrániť majetky. “Zo spoločenského hľadiska predstavuje najjednoduchší, aj keď nie najlepší spôsob vyrovnania sa so škodami na hospodárskych zvieratách,” vysvetľuje.

O ochrane majetku chovateľov oviec hovorí aj minister pôdohospodárstva Mičovský. Ministerstvo životného prostredia pritom uvádza, že vlky ročne spôsobia na hospodárskych zvieratách škodu 30- až 40-tisíc eur.

Odborníci zároveň upozorňujú, že pokiaľ napríklad ovce stráži bača s pastierskymi psami, vlk si na ne takmer nikdy netrúfne.

Vlk je ohrozený, aj keď sa vracia

Celoročný zákaz lovu by podľa Duľu pomohol zabrániť rozpadu vlčích svoriek. K tomu dochádza najmä vtedy, keď poľovník odstrelí vlka z rodičovského páru. Svorka je potom aj menej schopná loviť.

“Napriek tomu, že vlk rekolonizuje mnohé územia v Európe, kde bol pred stáročiami vyhubený a jeho počty narastajú, môžu byť niektoré populácie na národnej alebo lokálnej úrovni ohrozené dlhodobým trofejovým lovom ako napríklad na Slovensku,” hovorí Duľa.

Ohrozený podľa neho nie je len počet vlkov, ktorý nikto nepozná, ale aj zdravotný stav vlčej populácie. Upozorňuje, že mladé jedince, ktoré poľovníci zastrelia, si nehľadajú nové teritóriá a neprenášajú ďalej svoje gény.

Odstrel vlkov na Slovensku podporuje ministerstvo pôdohospodárstva aj jemu podriadené Lesy SR, Slovenská poľovnícka komora či Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov.

Pred tým, čo by mohol priniesť úplný zákaz lovu, varuje aj Červený. Býva podľa neho často kontraproduktívny. Štát totiž nie je schopný kontrolovať povolené množstvo ulovených vlkov, čo vedie k rozšíreniu pytliactva.

“Väčšina poľovníkov je konzervatívna a myšlienku ochrany vlkov nikdy neprijmú,” tvrdí Červený.

Juraj Lukáč napríklad v minulosti upozorňoval, že sa obchádzajú aj stanovené pravidlá na lov vlka. Poľovníci podľa neho lovili vlky aj mimo sezóny a odstrel nahlásili až neskôr.

Európska legislatíva Vlk je chránený legisltívou Európskej únie o ochrane prírodných biotopov Na Slovensku a v Poľsku je možné loviť vlka po splnení stanovených podmienok Poľsko napriek tomu nezasahuje do populácie vlka lovom

https://domov.sme.sk/c/22572965/lov-vlkov-v-europe-je-poslednych-desat-rokov-vecou-politiky-nie-biologie.html

[Späť na obsah]

10. Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 5. februára – 21.00

[05.02.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 21:00; redakcia]

Bratislava – Na Slovensku sa zriadi nový register potravín pre potravinový semafor, ktorý vedie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Vyplýva to z novely zákona o potravinách, ktorú zákonodarcom predložil poslanec Národnej rady (NR) SR z hnutia Sme rodina Patrick Linhart a v piatok ju podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

– Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o veterinárnej starostlivosti. TASR o tom informoval hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Novelou sa má upraviť spôsob získania odbornej spôsobilosti na vykonávanie úloh súvisiacich s manipuláciou so zvieratami používanými na vedecké alebo vzdelávacie účely. Ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady.

– Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z dielne koaličných poslancov. Vyplýva z nej, že sa má obmedziť prevod majetkovej účasti štátu, samosprávneho kraja alebo obce na prevádzke verejných vodovodov či kanalizácií. Zamedziť sa má jej prevodu do súkromných rúk, ostať by tak mala vo verejnom záujme.

Bratislava – Podpredseda Národnej rady (NR) SR Milan Laurenčík (SaS) otvoril siedmy rokovací deň 23. schôdze. V úvode sa poslanci venujú novele zákona o kritickej infraštruktúre, ktorá je aktuálne v druhom čítaní a poslanci o nej rokujú v skrátenom legislatívnom konaní.

– Sberbank, hlavná financujúca banka Slovenských elektrární (SE), vo štvrtok (4. 2.) oznámila, že už netrvá na akciách do záruky. Vyhlásil to v piatok v pléne Národnej rady (NR) SR minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) pri predstavovaní návrhu zákona o kritickej infraštruktúre, ktorý je v druhom čítaní.

– Na Slovensku sa zavedie nulová sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) na osobné ochranné prostriedky, ktoré slúžia na zabezpečenie vyššej ochrany dýchacích orgánov, a ktoré sú filtračnou tvárovou polomaskou kategórie FFP2 a FFP3. Počíta s tým novela zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 z dielne Ministerstva financií (MF) SR, ktorú v piatok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR. Za návrh hlasovalo všetkých 118 prítomných poslancov. Rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.

– Spoločnosti, ktoré patria do kritickej infraštruktúry, budú povinné nahlásiť Ministerstvu hospodárstva (MH) SR, že dochádza k predaju či napríklad konkurzu. Experti na rezorte následne vyhodnotia, či to môže byť ohrozením pre krajinu a predložia vláde návrh na vyslovenie súhlasu, súhlasu s podmienkou alebo nesúhlasu, a vláda rozhodne. Plénum parlamentu v piatok schválilo novelu zákona o kritickej infraštruktúre hlasmi 92 zo 118 prítomných poslancov.

– Plénum Národnej rady (NR) SR v piatok odmietlo obe uznesenia z dielne Smeru-SD, ktoré sa týkali národného plánu obnovy a odolnosti. Jedno z nich malo za cieľ zabezpečiť spoločenský a politický dialóg pri tvorbe tohto plánu. V druhom uznesení sa píše o zavedení krízového spôsobu riadenia prípravy plánu obnovy.

– Zákon o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska sa zruší bez náhrady. Schválilo to v piatok plénum Národnej rady (NR) SR. Legislatíva by mala nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia. Predkladateľ, Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, sa tak chce vyhnúť stavu, keď z dôvodu nadmernej regulácie budú vlastníci detských ihrísk nútení tieto ihriská zrušiť a tiež stavu, keď nebudú mať v podmienkach SR ani ďalšie subjekty záujem budovať nové detské ihriská práve z dôvodu neprimerane prísnej regulácie.

Bratislava – V čiernych okresoch, ktorých je podľa aktuálnych dát na celom Slovensku deväť, bude treba od stredy (10. 2.) disponovať negatívnym testom na ochorenie COVID-19 nie starším ako sedem dní na chodenie do práce. Informoval o tom minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) v piatok po rokovaní vlády. Testovať sa bude treba aj v bordových a ďalších okresoch, avšak menej často.

– Ak niekto cestuje do zamestnania prostriedkami hromadnej dopravy, autobusom, vlakom, bude sa musieť testovať každých sedem dní. Platí to pre celé územie SR, čiže aj pre okresy s lepšou epidemiologickou situáciou. Uviedol to minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) v piatok po rokovaní vlády.

Bratislava – Záhradkárske potreby by sa mali otvoriť. Uviedol to vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) na sociálnej sieti po piatkovom on-line zasadnutí vlády.

Bratislava – Zdobrovoľnenie gastrolístkov v novele Zákonníka práce, ktorú poslanci parlamentu schválili na aktuálnej schôdzi, prinesie viac slobody, a to pre zamestnancov, ale i pre zamestnávateľov. Zhodujú sa na tom koaličné SaS a OĽANO. “Bude to znamenať viac slobody pre zamestnancov, viac slobody pre zamestnávateľov, bude to menej byrokracie, bude to menej poplatkov pre zamestnávateľov, ale takisto aj pre reštaurácie,” vyhlásil v piatok na tlačovej konferencii poslanec SaS a šéf parlamentného finančného výboru Marián Viskupič.

Bratislava – Záujem o národnú bločkovú lotériu (NBL) z roka na rok klesá a pôvodný zámer zavedenia lotérie, a to boj proti daňovým podvodom, stráca opodstatnenie. Štát má efektívnejšie nástroje pre boj proti daňovým únikom v oblasti evidencie tržieb. V boji proti podvodom stratila NBL pre zavedenie eKasy svoje opodstatnenie, uviedlo v piatok Ministerstvo financií (MF) SR.

Bratislava – Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) posiela do zariadení sociálnych služieb (ZSS) v rámci celého Slovenska kyslíkové prístroje. Rezort práce ich bude prideľovať či presúvať zariadeniam podľa toho, kde ich budú najviac potrebovať. Kyslíkové generátory pomáhajú pri boji s ochorením COVID-19. Prvá dodávka prišla v piatok, obsahuje 60 kusov generátorov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR si ich prenajíma, takže budú k dispozícii prakticky na neobmedzenú dobu počas celej doby pandémie nového koronavírusu.

Bratislava – V rámci pomocných schém na podporu udržania zamestnanosti “Prvá pomoc” a “Prvá pomoc+” odoslalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR už viac ako 943 miliónov eur. Pre TASR to uviedla hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková. Od marca minulého roka tak bolo podporených 2.909.452 osôb. Najviac sa využíva opatrenie 3B. Údaje sú k 4. februáru 2021, pričom pomocná schéma beží od marca 2020. Tento týždeň vláda schválila aj zvýšenie jednotlivých príspevkov z pomocných schém projektu, ide už o tretiu verziu “Prvá pomoc++”. Vyššie príspevky budú vyplácané už za február.

Bratislava – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR opúšťa Vladimíra Fabriciusová, ktorá v piatok z rodinných dôvodov požiadala o uvoľnenie z funkcie generálnej tajomníčky služobného úradu MPRV. Pre TASR to potvrdila rezortná hovorkyňa Anežka Šrojta Hrdá.

Bratislava – Vývoj spotrebiteľských cien pohonných látok v 4. týždni 2021 v porovnaní s cenami v 3. týždni 2021 ovplyvnili vyššie ceny 95-oktánového a 98-oktánového benzínu, skvapalneného plynu (LPG) a aj motorovej nafty. Ceny stlačeného plynu (CNG) sa nezmenili. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Bratislava – Štátna a verejná správa potrebuje jednotný centrálny účtovný systém a jednotné pravidlá na minimalizovanie nedostatkov pri účtovaní, ale aj pri ochrane a evidencii dlhodobého hmotného majetku a pri riešení pohľadávok. V piatok to uviedol Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR na základe výsledkov kontroly účtovníctva troch rezortov, a to ministerstiev práce a sociálnych vecí, kultúry a zahraničných vecí. NKÚ zároveň upozornil na systémový nedostatok v centrálnej evidencii majetku štátu, v ktorej chýbajú nehnuteľnosti štátu v zahraničí.

Bratislava – Predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslav Hlivák bol pozvaný do česko-slovenskej on-line diskusie “Reforma Úradu pre ochranu hospodárskej súťaže ”, ktorá bola pod záštitou predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Radka Vondráčka. Informovala o tom Janka Zvončeková, hovorkyňa ÚVO.

Bratislava – Desiatky inšpektorov práce zo všetkých krajov Slovenskej republiky sa zapoja do mimoriadnej previerky, ktorá sa bude konať od pondelka 8. februára. Inšpektori budú preverovať hlavne dodržiavanie práva zamestnancov na prácu z domu. Informoval o tom hovorca Národného inšpektorátu práce (NIP) Ladislav Kerekeš.

Bratislava – Vládna koalícia dosiahla svoj cieľ – zničiť zamestnanecké prostredie a oslabiť odbory. Myslí si to Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR, uviedla to v reakcii na nedávno schválenú novelu Zákonníka práce. Odborári sa chcú obrátiť na prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, aby novelu vetovala. Podniknúť chcú kroky aj na medzinárodnej úrovni, keďže novela je podľa nich v rozpore s medzinárodnými pravidlami a dokumentmi.

Banská Bystrica – Ak by v súčasnosti neplatil núdzový stav a nebola pandémia nového koronavírusu, dnes by už možno odbory pripravovali generálny štrajk. Konštatoval to v piatok v Banskej Bystrici Emil Machyna, predseda Rady Odborového zväzu (OZ) KOVO, v súvislosti s aktuálne prerokovávanou novelou Zákonníka práce v parlamente a ďalšími legislatívnymi opatreniami, ktoré podľa odborárov budú mať výrazný negatívny vplyv na pracovnoprávne prostredie, práva a kompetencie slovenských zamestnancov.

Bratislava – Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR sa pozerá na prijaté zmeny v oblasti stravovania s obavami. Uviedla to tlačová hovorkyňa AZZZ Miriam Filová v reakcii na novelu Zákonníka práce (ZP), ktorú vo štvrtok (4. 2.) schválila Národná rada (NR) SR. Priblížila, že vláda mala v rukách možnosť, ako opäť dlhodobo vyriešiť všetky výhrady k fungovaniu stravných lístkov.

Bratislava – Asociácia priemyselných zväzov (APZ) vníma negatívne, že COVID automat má vstúpiť do platnosti už o niekoľko dní a zamestnávatelia stále nemajú v rukách vykonávací predpis v podobe vyhlášky k testovaniu zamestnancov v “čiernej zóne” a k povinnostiam či právam, ktoré z toho pre firmy vyplývajú.

Bratislava – Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) vlani uzavrela 15 investičných projektov s možnosťou vytvoriť až 2900 nových priamych pracovných miest. Agentúra zrealizovala aj viac ako 60 podujatí na podporu exportu a internacionalizácie malých a stredných podnikov (MSP) pre takmer 1200 slovenských spoločností. Tieto výsledky sa agentúre podarilo v čase celosvetovej pandémie ochorenia COVID-19 dosiahnuť najmä presunom aktivít do on-line priestoru, informovala v piatok SARIO.

Viedeň – Veľkoobchodné ceny v Rakúsku sa v januári stabilizovali na úrovni z minulého roka. Ako vyplýva z predbežných výpočtov štatistického úradu Statistik Austria, ceny v januári medziročne vzrástli len o 0,1 %, v porovnaní s decembrom stúpol index veľkoobchodných cien (GHPI) o 2,1 %.

Viedeň – Rakúsko vlani (okrem januára a februára) zaznamenalo výrazné zvýšenie nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi vo veku do 25 rokov. Podľa údajov rakúskeho úradu práce Arbeitsmarktservice (AMS) v januári bolo takmer o 10.000 nezamestnaných mladých ľudí viac než pred rokom – kým v januári 2020 evidoval úrad práce 62.397 mladých nezamestnaných a rok predtým 65.356, tento rok ich je 72.232, z čoho 26.867 absolvuje rôzne kurzy a školenia.

Viedeň/Brusel – Plány Rakúska na stanovenie minimálnej ceny leteniek vyvolali znepokojenie v Európskej únii (EÚ). Rakúska strana zelených, mladší partner vládnej koalície, oznámila vlani v júni plány na zavedenie minimálnej ceny leteniek na úrovni 40 eur. Tento krok je jednoznačne zameraný na podporu konkurencieschopnosti “tradičných” leteckých spoločností, ktoré majú vyššie ceny ako nízkonákladoví dopravcovia.

Praha – Maloobchodné tržby v Česku sa v poslednom mesiaci minulého roka vrátili k rastu, za celý rok 2020 však klesli, prvýkrát za osem rokov. Poukázali na to v piatok zverejnené údaje Českého štatistického úradu (ČSÚ). Podľa ČSÚ, ktorého údaje zverejnil server RTTNews, sa tržby v českom maloobchode bez započítania motorových vozidiel a očistenia o sezónne vplyvy zvýšili v decembri medziročne o 3,7 %.

Praha – Miera nezamestnanosti v Českej republike (ČR) v januári vzrástla a na najvyššiu úroveň za takmer štyri roky. Ukázali to v piatok údaje českého úradu práce. Podľa najnovších štatistík miera nezamestnanosti v Česku v januári 2021 stúpla na 4,3 % zo 4 % v predchádzajúcom mesiaci a je najvyššia od apríla 2017. Ekonómovia však očakávali ešte o niečo horší výsledok, a to nárast nezamestnanosti na 4,4 %.

Budapešť – Priemyselná produkcia v Maďarsku pokračovala v závere roka v raste, tempo rastu sa však spomalilo. Za celý rok 2020 klesla, a to o viac než 6 %. Informoval o tom v piatok maďarský štatistický úrad. Produkcia v maďarskom priemysle vzrástla v decembri po úprave o počet pracovných dní medziročne o 1,1 %. V novembri sa zvýšila o 1,5 %.

Wiesbaden – Nemecké priemyselné objednávky v závere minulého roka klesli, pričom pokles bol výraznejší, než sa očakávalo. Uviedol to v piatok nemecký štatistický úrad Destatis. Podľa Destatisu klesli priemyselné objednávky v decembri medzimesačne o 1,9 %, zatiaľ čo v novembri zaznamenali rast o 2,7 %. Ekonómovia síce s poklesom počítali, očakávali však, že dosiahne maximálne 1 %.

Frankfurt nad Mohanom – Spoločná európska mena sa v piatok zotavila z výrazných strát z uplynulých dní. Neskoro popoludní sa predávala po 1,2025 USD/EUR, pričom ešte v noci na piatok jej kurz padol až na 2-mesačné minimum 1,1952 USD/EUR. Európska centrálna banka (ECB) stanovila v piatok referenčný kurz na 1,1983 (vo štvrtok: 1,1996) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,8345 (0,8336) eura.

Paríž – Viac ako 100 ekonómov v piatok vyzvalo Európsku centrálnu banku (ECB), aby poskytla 2,5 bilióna eur na zotavenie ekonomiky eurozóny z pandémie ochorenia COVID-19 odpisom verejných dlhov, ktoré vlastní. Ekonómovia v otvorenom liste, ktorý publikovali hlavné denníky popredných krajín eurozóny, poznamenali, že ECB vlastní štvrtinu verejných dlhov štátov euroregiónu.

Paríž – Deficit zahraničného obchodu Francúzska, druhej najväčšej ekonomiky eurozóny, sa v decembri 2020 znížil na najnižšiu úroveň od marca minulého roka, keďže import klesol viac ako export. Informovalo o tom v piatok colné riaditeľstvo v Paríži. Podľa najnovších údajov schodok zahranično-obchodnej bilancie Francúzska v poslednom mesiaci minulého roka klesol na 3,4 miliardy eur z 3,8 miliardy eur v novembri.

Paríž – Zamestnanosť v súkromnom sektore vo Francúzsku, ktoré je druhou najväčšou ekonomikou eurozóny, vo 4. štvrťroku 2020 klesla len mierne. A to aj napriek zdravotnej kríze a v poradí už druhej blokáde na zastavenie šírenia nového koronavírusu. Ukázali to v piatok predbežné údaje štatistického úradu INSEE.

Londýn/New York – Ethereum, druhá najväčšia kryptomena po bitcoine, sa v piatok dostala na nové rekordné maximum, keď prvýkrát prekonala 1700 USD (1417,14 eura). Podľa údajov CoinDesk sa ethereum posilnilo o 4,8 % na 1720 USD. Od začiatku roka si polepšilo približne o 129 %.

Ľubľana – Inflácia v Slovinsku zostala v úvode roka v zápornom pásme. Spotrebiteľské ceny v krajine totiž aj v januári 2021 klesli, už šiesty mesiac po sebe, a to o 0,7 %. Informoval o tom v piatok štatistický úrad v Ľubľane.

Rím – Maloobchodný predaj v Taliansku, v tretej najväčšej ekonomike eurozóny, v decembri ožil a vzrástol po výraznom poklese v novembri. Informoval o tom v piatok taliansky štatistický úrad ISTAT. Podľa najnovších údajov sa maloobchodný predaj v Taliansku v decembri, počas vianočnej nákupnej sezóny, zvýšil o 2,5 % oproti novembru, keď medzimesačne klesol až o 7,3 %.

Moskva – Medziročná inflácia v Rusku sa v januári zrýchlila na 5,2 %, uviedol ruský štatistický úrad Rosstat. Motorom bolo zvýšenie cien potravín. Ruské spotrebiteľské ceny začali rásť minulý rok v marci po mesiacoch historicky nízkej inflácie. Dôvodom bol pokles cien ropy a znehodnotenie rubľa.

Singapur – Ceny ropy zaznamenali v piatok ďalší rast, pričom sa dostali na nové ročné maximum. Podporili ich najmä najnovšie ekonomické ukazovatele z USA, ktoré signalizujú pokračovanie rastu americkej ekonomiky. “Najväčším impulzom pre ceny komodity je zvyšujúca sa dôvera v zotavenie ekonomiky, čo znamená rast dopytu po rope,” povedala Vandana Hari, analytička zo spoločnosti Vanda Insights, podľa ktorej by cena ropy Brent mohla byť na dobrej ceste k dosiahnutiu hranice 60 USD za barel (159 litrov).

New York/Frankfurt nad Mohanom/Paríž – Svetové akcie pokračovali na konci týždňa v raste a dostali sa na nové rekordy. Podporili ich nádeje na nové stimuly v USA a optimizmus týkajúci sa oživenia ekonomiky. Nové maximum stanovil globálny index MSCI All Country World Index (ACWI) rovnako ako americké indexy S&P 500 a Nasdaq Composite. V piatok si polepšila aj väčšina hlavných európskych indexov.

Washington – Americký súd pre medzinárodný obchod rozhodol v prospech dovozných ciel na oceľ a hliník na základe odstavca 232 zákona o obchode, ktoré zaviedol v roku 2018 bývalý prezident USA Donald Trump. Zamietol tak žalobu dovozcu ocele Universal Steel Products, ktorý sa domáhal zrušenia ciel.

Washington – Tvorba pracovných miest v USA sa v januári síce oživila, ale bola slabšia, než sa očakávalo. Navyše vývoj na konci minulého roka bola horší, než sa predpokladalo. Napriek tomu miera nezamestnanosti výrazne klesla. Mimo poľnohospodárstva sa v januári vytvorilo 49.000 nových pracovných miest, uviedlo americké ministerstvo práce.

Washington – Deficit zahraničnoobchodnej bilancie USA sa v decembri 2020 znížil. Prispel k tomu výraznejší nárast exportu ako importu. Informovalo o tom v piatok americké ministerstvo obchodu. Konkrétne sa obchodný schodok najväčšej svetovej ekonomiky vlani v decembri znížil na 66,6 miliardy USD (55,52 milióna eur) z revidovaných 69 miliárd USD v novembri 2020.

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/denny-suhrn-vydanych-sprav-er-tasr-5-februara-21-00-171884

[Späť na obsah]

13. Podiel slovenských výrobkov na pultoch sa postupne zvyšuje

[05.02.2021; ta3.com; Ekonomika; 17:27; TA3]

Podiel slovenských výrobkov sa na pultoch predajní mierne zvyšuje. Naša sebestačnosť je asi 40 percentná. Cieľom rezortu pôdohospodárstva je podiel aspoň zdvojnásobiť. Mnohé obchodné reťazce sa preto čoraz častejšie snažia do svojho sortimentu zaradiť aj domáce produkty.

https://www.ta3.com/clanok/1202401/podiel-slovenskych-vyrobkov-na-pultoch-sa-postupne-zvysuje.html

[Späť na obsah]

18. Agrorezort opúšťa generálna tajomníčka služobného úradu Fabriciusová

[05.02.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Vladimíra Fabriciusová, archívna snímka. Foto: TASR Pavel Neubauer

V piatok z rodinných dôvodov požiadala o uvoľnenie z funkcie.

,aktualizované

Bratislava 5. februára (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR opúšťa Vladimíra Fabriciusová, ktorá v piatok z rodinných dôvodov požiadala o uvoľnenie z funkcie generálnej tajomníčky služobného úradu MPRV. Pre TASR to potvrdila rezortná hovorkyňa Anežka Šrojta Hrdá. Poznamenala, že k zmene na uvedenej pozícii dôjde až na základe rozhodnutia vlády potom, čo bude na rokovanie kabinetu predložený návrh na jej odvolanie a vymenovanie nového generálneho tajomníka služobného úradu. Takýto návrh v súlade so zákonom predkladá podľa nej príslušný minister. Hovorkyňa doplnila, že MPRV oceňuje prácu Fabriciusovej, ktorú od 17. apríla 2020 na úrade vykonala a výrazne tak prispela k zefektívneniu množstva interných procesov. „Vladimíra Fabriciusová je uznávanou a medzinárodne oceňovanou odborníčkou s bohatými skúsenosťami. Vedenie MPRV SR jej preto ďakuje za kus dobre odvedenej práce v rezorte,“ uzavrela Šrojta Hrdá. Generálny tajomník služobného úradu je služobne najvyšší vedúci zamestnanec v služobnom úrade. Plní úlohy spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a s organizačným zabezpečením činnosti ministerstva a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo štátny tajomník. Generálny tajomník služobného úradu tiež zastupuje ministerstvo pri príprave kolektívnej zmluvy, pri rokovaní o návrhu rozpočtu a použití prostriedkov zo sociálneho fondu a pri ďalšej súčinnosti s odborovými orgánmi zamestnancov služobného úradu.

https://www.teraz.sk/ekonomika/mprv-opusta-generalna-tajomnicka-s/525763-clanok.html

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Na reštituovanej pôde rastie nová štvrť s Bödörovcami v pozadí. Stavia ju oligarcha Výboh

[08.02.2021; aktuality.sk; Slovensko; 00:00; Peter Sabo]

Rodinný klan z Nitry, ktorého najznámejší člen Norbert Bödör sedí vo väzbe pre úplatkársku kauzu, podniká vo viacerých sférach. Bödörovu sestru možno vystopovať za miliónovou rezidenčnou štvrťou na okraji Nitry.

Najprv to boli miliónové štátne zákazky pre SBS-ku Bonul, patriacu dovtedy neznámemu Nitranovi Miroslavovi Bödörovi. Nasledovali smerácke akcie v štátom dotovanom hoteli Zlatý kľúčik, za ktorým sa vynoril bývalý zápasník Norbert Bödör. Ramenatý chlapík s hranatou tvárou sa angažoval aj v športe – od futbalu po MMA zápasenie.

Neskôr sa Bödörovci objavili v štátnych tendroch z oblasti stavebníctva. Popri tom sa syn majiteľa SBS-ky, na ktorej večierkoch rečnil vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD), podľa obvinení angažoval pri kreovaní zločineckej skupiny z policajných špičiek či delení provízií za schválenie agrodotácie.

Bödörovci investovali do nehnuteľostí, zabrúsili aj do Pentou obľúbeného zdravotníctva. Milióny naliali tiež do falošnej banky v Holandsku, za ktorou stál podvodník z Poľska. Rodina nitrianskych oligarchov sa pustila aj do veľkých developerských projektov.

Najnovšie možno príslušníkov bödörovského klanu vystopovať za novou rezidenčnou štvrťou vyrastajúcou na okraji Nitry. Celková hodnota projektu dosahuje minimálne 16 miliónov eur. Toľko totiž stoja podľa cenníka zverejneného na stránke projektu Green Avenue ponúkané byty a rodinné domy.

Lukratívny pôda od reštituenta

Príbeh miliónového developerského projektu sa začal písať pred takmer desiatimi rokmi. V nitrianskej časti Mikov dvor bolo roky chátrajúce poľnohospodárske družstvo. Na zarastenom dvore stáli rozpadajúce sa budovy a niekoľko podnikateľských prevádzok. Väčšinu pozemkov, vzdialených od centra 78-tisícového krajského mesta, však vlastnil štát.

Pomery sa zmenili v roku 2012, keď sa pôda na okraji Nitry dostala cez reštitučný kolotoč do rúk bödörovského klanu. Kým nový vlastník získal prístupové cesty a pozemky so zaujímavým potenciálom, z majiteľov okolitej pôdy sa stali rukojemníci. Aktuality.sk totiž v roku 2019 zistili, že kontrolu nad prístupovými cestami majú osoby a firmy z portfólia Bödörovcov. Sídlo v lokalite mala mať aj firma bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara.

Najnovšie zistenia Aktuality.sk ukazujú, že aj za okolitými pozemkami, ktoré sa stali z večera do rána exkluzívnou developerskou príležitosťou, sa vynárajú nitrianski oligarchovia. Pôvodne poľnohospodársko-priemyselný areál na okraji Nitry sa dnes totiž mení na rezidenčnú štvrť.

V areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva stoja budovy SBS-ky Bonul. Pozemky tu vlastní aj eseročka Solum s väzbami na bödörovcov. Firma sa objavila za pochybným výkupom pozemkov pod diaľničné odpočívadlo v Pohraniciach či v jednom pozemkovom spore.

Dcére Miroslava Bödöra – Miriam Gombíkovej zas v areáli patrí bývalá poľnohospodárska budova, ktorú aktuálne prestavujú na hotel. Cez sieť firiem je tiež majiteľkou prístupových ciest a okolitých pozemkov.

Firma z kauzy Dobytkár

Nová štvrť Green Avenue s desiatkami bytov a rodinných domov vzniká v réžii developerskej skupiny Púpava z Trnavy. Pozemky, na ktorých budú stáť rodinné domy a tri bytovky, jej posunula firma blízka bödörovcom.

Lukratívnu pôdu pôvodne vlastnila spoločnosť Neva Group Development, ktorá patrí akciovke FBAP Consulting. Predsedníčkou predstavenstva akciovky je Lucia Špaňová.

Rovnaká osoba stojí aj v pozadí českej firmy Lionico Trade, ktorú vlastní Norbert Bödör a podľa polície zohrala dôležitú úlohu v úplatkárskom megaškandále Dobytkár. Práve do českej akciovky so sídlom v Prahe mali totiž natiecť milióny eur, ktoré policajti označili za úplatky zo sofistikovanej korupčnej schémy spojenej s rozdeľovaním poľnohospodárskych dotácií.

Špaňová však nie je jediným spojivkom medzi Bödörovcami a firmou FBAP Consulting. V novom registri právnických osôb sa postupne objavujú aj informácie o skutočných majiteľoch firiem, ktoré neobchodujú so štátom. Pri FBAP Consulting svieti meno dcéry Miroslava Bödöra – Miriam Gombíkovej.

Peniaze z Bonulu

Firma FBAP Consulting s prominentnou majiteľkou sa objavila aj v projekte tzv. Kočnerovej knižnice, ktorý spravuje Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Figuruje v účtovníctve SBS-ky Bonul ako príjemca šesťciferných súm. V rokoch 2014 až 2018 mala Gombíkovej FBAP Consulting dodať otcovej SBS-ke Bonul neznámy tovar alebo služby v miliónových hodnotách.

FBAP Consulting dosahuje v posledných rokoch stabilné tržby na úrovni šesť miliónov eur, pričom na zisk pretaví takmer polovicu z nich. Čo konkrétne však spoločnosť Miriam Gombíkovej robí, sme sa nedozvedeli.

Späť však k developerskému projektu na okraji Nitry, za ktorým sa vynorila dcéra Miroslava Bödöra. Ešte v roku 2018 bola rezidenčná štvrť prezentovaná ako projekt Neva Group Development. Neskôr sa za projektom objavila firma Green Avenue, patriaca trnavskej Púpave.

Či došlo k predaju celého projektu do rúk developerov z Trnavy, alebo ide o spoločný biznis s Bödörovcami, sa nám zistiť nepodarilo. Spoločnosť Púpava však tvrdí, že o prítomnosti Bödörovcov v projekte netušila: „Kupovali sme projekt so stavebným povolením, pani Gombíkovú nepoznáme. Keď sme projekt kupovali, jediným majiteľom bol pán Marián Luscon.“

Dôvod môže byť prozaický: Gombíkovej FBAP Consulting vstúpila do Neva Group Development až v júli 2019, pričom pôvodný majiteľ Marián Luscon z Trnavy zostal naďalej konateľom.

Výboh na stavbe

Nemenej zaujímavý ako pozadie miliónového developerského projektu je aj staviteľ rezidenčnej štvrte. Výstavbu štvrte zabezpečuje firma Sytiq, za ktorou stojí ďalší oligarcha a mecenáš z pozadia strany Smer-SD – Miroslav Výboh.

Výbohov Sytiq sa pritom pýši takmer výhradne referenciami zo stavieb realizovaných pre investičnú skupinu JTRE (Eurovea 2, Ovocné sady a Eperia Prešov). Projektom developerskej skupiny Púpava sa nevenoval ani v minulosti

Zástupca firmy Sytiq pre Aktuality.sk potvrdil, že projekt bol pôvodne v rukách firmy Neva Group Development. Sytiq však podľa neho súťažil v tendri spoločnosti Púpava.

„Spoločnosť Sytiq bola do tendra na realizáciu stavby projektu Green Avenue pozvaná, oslovená dveloperom Púpava Development. Udialo sa tak aj na základe predchádzajúcej spolupráce na iných projektoch developera (Púpava Development),“ povedal Maroš Havran.

Zástupca staviteľa odmieta, že by za zákazkou výstavby novej rezidenčnej štvrte na okraji Nitry – na pozemkoch spájaných s rodinou Bödörovcov – bola známosť či úmysel.

Majiteľ firmy Sytig Výboh aj Gombíkovej brat Norbert Bödör boli roky považovaní za vplyvných hráčov z pozadia Ficovho Smeru. Obaja figurovali aj medzi osobnými priateľmi trojnásobného premiéra. Bödör volával do Ficovej kancelárie v nočných hodinách, a to na číslo vtedajšej Ficovej štátnej radkyne Márie Troškovej, ktoré mal uložené ako sekretariát premiéra.

Trnavskí zápasníci

Bödörovské kontakty však možno vystopovať aj za trnavskou firmou Púpava, ktorá má za sebou viacero projektov najmä v okolí Trnavy. V posledných rokoch k nim pribudla aj Nitra.

Na viacerých projektoch sa totiž Púpava podieľala s firmami, v ktorých figuruje Trnavčan Eduard Gerek. Verejnosti je známy najmä ako tréner zmiešaných bojových umení a majiteľ telocvične, kde pôsobí klub Spartakus Fight Gym spolu so zápasníkom Atillom Véghom.

Gerek sa objavil aj na známej fotografii z hotela Zlatý kľúčik, okrem iného v spoločnosti Bödöra či zápasníka Végha.

Gerek s Púpavou spolupracoval napríklad pri projektoch bytového domu Noemis či obytnej zóne Hviezdoslavova v Nitre. V oboch prípadoch bol tretinovým spoločníkom vo firmách, ktoré projekty pripravovali.

Gerek má za sebou aj viacero developerských projektov v Trnave. Patrí medzi ne i spomínaná telocvičňa, kde teraz trénuje Végh.

https://www.aktuality.sk/clanok/856054/na-restituovanych-pozemkoch-vyrasta-developersky-projekt-s-pozadim-bodorovcov-stavia-ho-vyboh/

[Späť na obsah]

3. poľnohospodárstvo: susedia, požiadajme o priame platby

[07.02.2021; dennikn.sk; Blog; 18:02; anton julény]

priame platby na plochu sú nárokovateľné a stačí splniť pár podmienok a vaša žiadosť o priame platby tak, ako ju žiadajú veľkí alebo malí farmári, bude akceptovaná. musíte však splniť niekoľko podmienok.

pred skoro dvoma rokmi som napísal tak trochu sarkastický blog o tom ako babka s dedkom požiadali o priame platby. neviem, či to niekto spravil. podľa štatistík je však relatívne veľký počet voľných blokov LPIS, na ktoré nikto nežiadal priame platby.

			\|
2018	2019	2020
počet blokov LPIS, kde boli vytvorené objekty hraníc užívania	139 457	139 047	141 693
priemerný počet objektov hraníc užívania na jeden blok LPIS	1,81	1,81	1,76
maximálny počet parciel hranicami užívania na blok LPIS	166	171	171
celkový počet blokov totožných s parcelami hranicami užívania	47 992	103 593	106 689
počet blokov LPIS	166 226	165 593	169 580
celkový počet blokov bez priamych platieb	26 769	26 546	27 887
celková výmera blokov LPIS	1 951 935	1 925 289	1 912 499
celková výmera parciel hraníc užívania	1 870 006	1 863 089	1 850 517
voľná výmera	81 929	62 200	61 982

jedným z nepriamych výsledkom technológií spracovania projektov pozemkových úprav sú registre právnych vzťahov. na rozdiel od projektu pozemkových úprav sa spracuje pre celé katastrálne územie, vrátane intravilánu, alebo len konkrétna lokalita. register právnych vzťahov je priame využitie zákona č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, zákona č.180/1995 Z.z., zákona č.97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, zákona č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov a ďalších zákonoch na vytvorenie systému užívania, prenájmu a racionálneho usporiadania užívacích a vlastníckych vzťahov pre vlastníkov, ktorých postavenie je obmedzené rozdrobenosťou vlastníckych vzťahov, veľkosťou výmer, problémami prístupu k pôde a možnosťami správy svojho majetku.

základné informácie o vlastníctve sú vedené v údajoch katastra nehnuteľností, ale prístup k nim cez ZBGIS je neefektívny a nedajú sa strojovo a efektívne spracovať, preto sú nutné postupy, ktoré sa používajú v projektoch pozemkových úprav – registre pôvodného stavu a všeobecné zásady funkčného usporiadania pozemkov, avšak na rozdiel od pozemkových úprav, je nutné ich spracovať v rozsahu celého katastrálneho územia, teda aj vrátane intravilánu. Výsledkom je register právnych vzťahov, ktorý obsahuje všetky informácie o vlastníctve, identifikácií na kultúrne diely, lesné dielce alebo iné typy pozemkov, o užívaní a užívateľoch, vlastníctve a umiestnení stavieb, obmedzenia a ťarchy na pozemkoch alebo vlastníckych vzťahoch, vzťah pozemkov k územným plánom a podobne, teda v rozsahu všetkých údajov, ktoré sú dostupné vo verejne prístupných registroch alebo zdrojoch. výsledkom je aj výpis týchto údajov pre každého vlastníka, portfólio vlastníka, vrátane údajov o predkupnom práve.

register právnych vzťahov je podkladom pre vytvorenie spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti – je to podmienka, ktorá je postačujúca a nutná k žiadosti o priame platby. pri spracovaní vám samozrejme neuniknú ani užívacie pomery – a tak vidieť, kde sa pozemky užívajú individuálne a v relatívne malých výmerách. Určite sa navzájom poznáte a verím, že sa viete aj dohodnúť. Spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť je jednoduchá forma spoločnosti, vzniká podľa zákona č. č.97/2013 o pozemkových spoločenstvách. Vytvorenie spoločnosti, spracovanie stanov, jej registrácia je v dnešnej dobe otázkou pár hodín a pár desiatok Eur. Register právnych vzťahov spracovanie zjednoduší (obsahuje zoznam vlastníkov, ktorí majú parcely v danom bloku LPIS, resp. sa dá spracovať aj pre konkrétny kultúrny diel). Vlastne ho ani nepotrebujete, stačí vám výpisy z listov vlastníctva, aby ste spravili zoznam vlastníkov a teda budúcich členov spoločenstva. Stanovy určia, že každý sa bude starať o svoj pozemok ako „zastupujúci člen spoločenstva“ a spoločenstvo sa stane žiadateľom o priame platby. A s SPF si nelámte hlavu, pravdepodobne zastupuje menšinových vlastníkov a vysporiadate sa s SPF cez relatívnu neplatnosť nájomných zmlúv na daných parcelách alebo na základe požiadavky na racionálne užívanie pozemkov (pozemky môžu tvoriť obmedzenie užívania) a nájom im zaplatíte. A ak máte aj iné pozemky, môžte sa rozšíriť a na základe konania podľa §12a sa môžte získať ďalšie výmery do užívania a spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti. Miestnu daň pravdepodobne platíte.

podmienkou k tomu, aby ste mohli byť žiadateľom je aj vyriešenie problému vlastníkov, ktorí nechcú spolupracovať. Riešenie má dve východiská, jedno je riešenie cez §139 OZ, teda využitie väčšinového princípu a druhé je riešenie založené na princípe odstránenia prekážky racionálneho obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov (napríklad sa mu vyčlení prístupný súvislý pozemok v danom bloku). Takisto sa musí vyriešiť aj problém nájomného pre vlastníkov, ktorí pozemky neužívajú.

na užívaní pozemkov sa skoro nič nezmení a pribudne vám jedna povinnosť: raz za rok sa stretnúť, aby ste si rozdelili peniaze. Aké prosté.

https://dennikn.sk/blog/2259383/polnohospodarstvo-susedia-poziadajme-o-priame-platby/

[Späť na obsah]

4. Agrofarmy sa môžu dostať do rúk finančných skupín a zahraničných investorov (názor)

[07.02.2021; aktuality.sk; Komentáre; 12:35; Zsolt Simon]

Vyzerá to tak, že vláda chce aby sa slovenské agrofarmy dostali do rúk finančných skupín a zahraničných investorov.

Situácia je v agrárnom sektore kritická. Dnes to však už nie je len výsledok vlád SMER-u a jeho koaličných partnerov. Dnes je to už aj výsledok Matovičovej vlády.

V rezorte sa dlhé roky riešila takmer výlučne funkčnosť korupčných schém. Prípad Dobytkár je názorným príkladom toho, čo bolo prioritou rezortu. Všetky potrebné systémové zmeny sa zanedbali. V pozemkovom práve sa prehĺbil chaos.

Súčasná vláda nemá pre agrorezort pochopenie. Svedčí o tom i podpora vyčlenená z fondu obnovy, ktorá je najnižšia a to 60 mil. €. Vláda prejavuje nezáujem o slovenský vidiek. Súčasné vedenie rezortu je odborne ,,nezdatné“.

Veľká a pre Slovensko nevyhnutná reforma pozemkového práva, bez ktorej sa nikdy nepodarí upratať pozemky a dotácie sa nekoná. Hoci dnes máme jedinečnú a možno neopakovateľnú príležitosť. Vláda má potrebnú ústavnú väčšinu pre prijatie zákonov a z fondu obnovy by sa dali vyčleniť aj potrebné financie.

Plánované ohlásenie zníženia priamych platieb o ďalších 35 mil.€, bude pre mnohých likvidačné. Minister a vláda totiž mieni podporiť malé farmy do 28 ha. Týchto je cca 13000 a hospodária sotva na 6 % výmere (aj to prevažne na lúkach). Táto podpora teda nie je a v žiadnom prípade nezaručí zvýšenie domácej produkcie. Toto absurdné rozhodnutie zhorší konkurencieschopnosť stredne veľkých firiem.

Platby ktoré dávajú finančnú stabilitu (jednotná platba na plochu) pre podnik klesne na 95€/ha v roku 2021. V roku 2019 úroveň platby dosahovala 140 €/ha. Je to pokles o viac ako 30 %.

Takéto zníženie bude realizované len na Slovensku, čo ešte viac prispeje k neschopnosti nášho agrárneho sektora byť konkurencieschopným.

Je vysoko pravdepodobné, že výsledkom tohto nedomysleného plánu presúvania peňazí bude mnoho podnikov v existenčných problémoch a konkurze. Neobávam sa, že pozemky nebude mať kto obrábať. Zmení sa len majiteľ. Novými majiteľmi budú veľké finančné skupiny alebo zahraničný investor. Naozaj chceme aby slovenské farmy skúpili a vlastnili „Dáni“ alebo finančný žraloci?

Mojou úlohou nie je hľadať vinníka a ukazovať na niekoho prstom. Mojím cieľom je upozorniť na očividné chyby, nedostatky, nekompetentnosť a ignoráciu problémov zo strany kompetentných a zabrániť tým katastrofe, ktorá nám hrozí.

Autor je exminister Pôdohospodárstva a predseda Maďarského fóra.

https://www.aktuality.sk/clanok/863113/agrofarmy-sa-mozu-dostat-do-ruk-financnych-skupin-a-zahranicnych-investorov-nazor/

[Späť na obsah]

5. Zlodej kradol z družstva desiatky balíkov sena

[06.02.2021; Plus jeden deň; SLOVENSKO; s. 8; tasr]

KRÁSNY BROD

Zlodej ukradol z areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva v obci Krásny Brod v okrese Medzilaborce 53 balíkov sena, ďalších 21 poškodil.

Neznámy páchateľ v čase od augusta 2019 až doposiaľ zo spomínaného družstva odcudzil 46 balíkov sena, štyri znehodnotil a poškodil aj celtu s rozmermi osem krát päť metrov. Škodu vyčíslili na viac ako 1 300 eur. Ku krádeži a aj k znehodnoteniu ďalších balíkov sena došlo aj od septembra 2020 až doposiaľ. Sedem balíkov sena ukradol a 17 balíkov sena znehodnotil. Škoda bola 700 eur.

tasr

[Späť na obsah]

6. Výrubom stromov k protipovodňovej ochrane

[06.02.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Lucia Hamran Kolárová / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „V lužných lesoch Žitného ostrova vzniká nová protipovodňová ochrana. Má pomôcť tisíckam obyvateľov z dunajskostredského regiónu. Ten spolu s okresom Spišská Nová Ves patrí k najviac postihnutým oblastiam. Zoťať však musia stovky stromov.“

Lucia Hamran Kollárová, redaktorka: „V blízkosti Klatovského ramena a priľahlého úseku Malého Dunaja je desiatka menších obcí.“

Marián Bocák, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku: „V jednom okamihu tu počas povodní môže byť ohrozených viac ako dvetisícšesťsto obyvateľov. Zasahuje najmä priemyselnú, poľnohospodársku, ale aj obytnú zónu a komunikácie a to najmä v okresoch Galanta a Dunajská Streda.“

Lucia Hamran Kollárová: „Už v roku 2019 začali práce na protipovodňovej ochrane. Na to, aby sa mohla vybudovať nová vodná stavba, musí byť vyrúbaných takmer šesťsto stromov. Tie však rastú v prírodnej rezervácii s najvyšším stupňom ochrany.“

Gabriel Izsák, krajinár, vedúci Správy CHKO Dunajské luhy: „My ako ochranári sme sa tejto akcii moc netešili, ale pôdohospodársky rezort nám nedal na vybranie.“

Lucia Hamran Kollárová: „Aby sa zmiernil negatívny vplyv na životné prostredie, vodohospodári sľubujú vybudovať nový vtáčí ostrov, náhradnú výsadbu stromov, či spriechodnenie migračných bariér pre ryby.“

Gabriel Izsák: „Klatovské rameno je výnimočne práve tými biotopmi. V rámci týchto biotopov sa nachádzajú chránené druhy živočíchov, či už vodných, alebo aj vtáčích spoločenstiev. Aj také vzácne druhy rastlín, ktoré už skoro nikde inde nie sú.“

Marián Bocák: „Protipovodňové opatrenia majú za cieľ znížiť ekologické povodňové riziko v danej oblasti a to je možné zrealizovať len aktuálnymi navrhovanými opatreniami a teda vytvorením záporného objektu s ekologickým charakterom.“

Lucia Hamran Kollárová: „Namiesto stoviek vyrúbaných drevín plánujú vodohospodári vysadiť vyše štyritisíc nových stromov v širšom okolí.“

[Späť na obsah]

8. Odstrel vlka je len v záujme poľovníkov a pastierov, tvrdí zoológ

[06.02.2021; domov.sme.sk; Domov; 00:00; Kristína Braxatorová]

Ladislav Spalek: Keď sa vlka bojí laická verejnosť, môže za to Červená čiapočka

Vlk je plaché zviera, na ktoré v lese narazí len málokto. Loviť vlky s poukazom na to, že sú pre ľudí nebezpečné, je preto podľa zoológa Ladislava Spaleka zavádzaním. “Veľa najvyšších úradníkov a papalášov sú poľovníci, tak si odstrel vylobovali. Chcú mať lebku vlka na stene a rozprávať ľuďom zážitky, ako ho zastrelili,” tvrdí.

Komu prekážajú vlky?

Trom skupinám ľudí. Poľovníkom, pastierom a časti laickej verejnosti.

Poľovníci celoročne prikrmujú srny, jelene či bažanty, len aby mohli strieľať, aby mali mäso a trofej. Im nejde o ich funkciu v prírode, len o zištné motívy.

Pastierom zase vlk prekáža, lebo im občas uloví statok. Ale to my ľudia sme vyniesli hospodárske zvieratá na horské lúky, do prostredia, kde žijú divé zvieratá. Tak sa nečudujme, že si vlk pohodlne zoberie nezabezpečenú ovcu, ktorá nemá obranné reflexy.

Keby tam bol bača s ovčiarskymi psami, tak by statok ochránili. Vlk si dvakrát rozmyslí, či má ísť riskovať niekam medzi ovčiarske psy.

Prečo prekáža vlk laickej verejnosti?

Z laickej verejnosti sa 99,9 percenta ľudí s vlkom v živote nestretlo, to garantujem. Vlk je veľmi plachá šelma, po ktorej uvidíte nanajvýš stopy v snehu.

Ale Červená čiapočka v ľuďoch evokuje, že sa ho treba báť. V odbornej literatúre nie je žiadny doklad o tom, že by vlk niekedy napadol človeka.

Presné dáta o počte vlkov na Slovensku nemáme. Predpokladá sa, že ich počet sa pohybuje medzi 500 až 600 kusmi. Treba vedieť presný počet, aby sme stanovili správnu kvótu na odstrel?

Bol som na sčítaní vlkov. Robí sa to v zime podľa stôp v snehu. Ale vlk prejde desiatky kilometrov za noc, takže môže byť započítaný vo viacerých okresoch. Preto nevieme presne povedať ich počet.

Ale presný počet vlkov vlastne ani nemusíme poznať, ak nespôsobujú škody. Na Slovensku je premnožená iná zver. Jelenia, srnčia. Obhrýzaním stromčekov a poľnohospodárskych plodín robí väčšiu škodu.

Akú škodu spôsobujú vlky?

“

Tanier vlka nespôsobuje ľuďom škodu. Nikto na Slovensku nie je odkázaný na jelenie mäso, bez ktorého by zomrel hladom.

„

Vlk nespôsobuje žiadne škody. Ak aj spôsobí, tak len výnimočne na hospodárskych zvieratách.

Na čom by mal vlastne vlk spôsobovať škodu? Na tej premnoženej poľovníkmi prikrmovanej zveri? Vlk nezoberie viac, ako potrebuje, to množstvo je v prírode úplne normálne.

Existujú osvedčené spôsoby, ako odstrániť škody, ktoré vlk spôsobí pastierom?

Samozrejme. Na Slovensku potrebujeme obhospodarovať lesy a pásť ovce. A pri nich by mali byť na prechodné obdobie zabezpečené kompenzácie z ministerstva.

Keď si štát povie, že chce mať na Slovensku vlka, tak by mali byť stanovené kompenzácie, aby boli spokojní aj lesníci, aj pôdohospodári. Prioritou štátu by malo byť, aby mohla príroda fungovať v čo najprirodzenejšej forme.

Možno ochrániť lepšie aj ovce?

Pri chove oviec niet o čom debatovať. Treba zaviesť odskúšané opatrenia, aby sa vlk k ovciam nedostal. Keď bača na ovce nestriehne a namiesto ovčiarskeho psa má malého psíka, tak potom pýta kompenzácie od ministerstva. A okrem stálej prítomnosti baču by pomohli aj elektrické oplôtky na salašoch.

Je teda na Slovensku dôvod na odstrel vlkov? Sú premnožené?

Vlk premnožený nie je. Iný názor by som mal, keby sme hovorili o medveďoch.

My máme plné lesy jelenej, diviačej zveri, pretože poľovníci ju celoročne prikrmujú. Keby mali poľovníci rozum, boli by radi, že im vlky popreháňajú čriedy zvierat, a tie sa tak nebudú krížiť medzi sebou.

Keď sa pária jelene z jednej oblasti, majú horší genofond. Je známe, že karpatské trofejové jelene sú lepšie, práve preto, že tam žije vlk. Poľovník sa však len nahnevá, že mu vlk zobral jeho trofej, jeho kus mäsa.

Akú hodnotu má zver, ktorú vlk loví?

Vlk ako dravec loví v prvom rade väčšiu korisť. Na tú menšiu sa nájde iný lovec, napríklad líška, kuna, lasica alebo dravé vtáky. Vlk loví jeleňa, srnu či diviaka. Iba keď je bieda, tak ide chytať aj drobné myšky.

Ale jeho tanier nespôsobuje ľuďom škodu. Nikto z ľudí na Slovensku nie je odkázaný na jelenie mäso, bez ktorého by zomrel hladom. A keď už vlk niečo uloví, tak korisť celú skonzumuje. Nebude plytvať energiou a behať kilometre za ďalšou srnou, aby ju zjedol len spolovice.

Vlky sa na Slovensku lovia len kvôli lobistom a poľovníkom, ktorí chcú mäso a trofeje zo zveri, ktorú vlk uloví.

Mal by byť vlk celoročne chránený?

Môj názor je jednoznačný: určite áno. Najlepší by bol stopercentný zákaz odstrelu vlka na 30 až 50 rokov.

Za milióny rokov evolúcie sa v prírode vyvinula rovnováha. Tú garantujú predátory, ktoré stoja na vrchole pyramídy biomasy. V karpatskej oblasti sú to vlky. Spolu s orlom skalným a ďalšími zvieratami patria vlky medzi vrcholné predátory.

Kým neprišiel človek, príroda bola v rovnováhe. Keď prišiel človek, začal si plniť svoje túžby a tým nabúral rovnováhu.

Čo by sa stalo, keby bol vlk chránený 30 až 50 rokov, ako si prajete?

Rozmnožil by sa a mohol by sa rozšíriť aj smerom na českú a poľskú stranu. Vytvoril by si teritóriá, ktoré ako vrcholný predátor obhospodári. A prejavili by sa základné mechanizmy evolúcie, že prežijú tí najlepší. Príroda funguje perfektne, ale pomaly.

Rozmýšľajú takto poľovníci?

Loviť je prirodzená túžba človeka. Ľudia lovili celé tisíce rokov, aby prežili. Chápem, že sú ľudia, ktorí majú chuť loviť v sebe. Veď aj preto chodia niektorí na strelnice a strieľajú do obrázkov s jeleňmi. Ale nemali by prikrmovať zver vo voľnej prírode a čudovať sa, že im ju vlk strhne. Keď ich to hnevá, nech si ju chovajú doma v oplotenej záhrade.

Aká kvóta na lov vlkov by bola pre poľovníkov dostatočná?

Poľovníkom nebude nikdy dosť. Ale výška kvóty závisí od toho, koľko vlkov budeme na Slovensku mať. Veď ja im aj doprajem, aby si niečo ulovili, ale najprv treba na niekoľko rokov lov úplne zastaviť, aby sa stav v prírode trochu vyrovnal bez toho, aby nás to niečo stálo. Po čase, keď bude populácia vlka ozdravená, by sa mohla zvýšiť aj kvóta na jeho odstrel.

Mohla by sa populácia ozdraviť aj pri vyššej než nulovej kvóte?

Aj v súčasnosti by sa ako kompromis dala znížiť kvóta. Tak, aby nezmizla úplne, napríklad na desať vlkov ročne. Ale to, či sa ich zabije len desať, sa nebude dať ustriehnuť.

V roku 2013 zastavila Európska únia infrigement, ktorý viedla proti Slovensku pre nedostatočnú ochranu vlka. Ak štát dovolí odstreliť ďalších 50 vlkov, mohol by sa tento proces obnoviť. Oplatí sa to riskovať?

Za seba hovorím, že sa absolútne nie. Ale medzi vplyvnými ľuďmi je veľa poľovníkov, tak si to vylobovali. Lebo by chceli mať lebku vlka na stene a hovoriť ľuďom zážitky, ako ho zastrelili. Poľovníci, ktorí aj súhlasia s ochranou prírody, aj tí si chcú aspoň jedného uloviť.

https://domov.sme.sk/c/22575757/odstrel-vlka-je-len-v-zaujme-polovnikov-a-pastierov-tvrdi-zoolog.html

[Späť na obsah]

14. Zvierací ombudsman spúšťa aktivity na podporu spolužitia zvierat a seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti

[05.02.2021; webnoviny.sk; Aktuálne správy; 09:41; redakcia]

Jednou z dôležitých tém, ktorým sa venuje iniciatíva Zvierací ombudsman, je spolužitie seniorov a zvierat v ich domácom prostredí, v prostredí domovov pre seniorov, ústavoch sociálnej starostlivosti a zdravotníckych zariadeniach. Dôvodom je využitie pozitívneho vplyvu zvierat na psychické zdravie seniorov, ich fyzické zdravie, využitie pri procese rehabilitácie, či pri celkovej životnej motivácii a pri vplyve na zlepšenie zdravotných problémoch.

Žiaľ, mnohokrát sme svedkami odlúčenia zvieraťa od seniora, s ktorým žil niekoľko rokov v spoločnej domácnosti. Toto odlúčenie nastáva vtedy, keď sa seniori z rôznych dôvodov musia vzdať života vo svojom byte, či dome a sú premiestnení do domovov pre seniorov, či iných zariadení. Zviera, ku ktorému majú vybudovaný dlhoročný a hlboký vzťah, zostáva samé, pretože jeho premiestnenie spolu s jeho majiteľom na nové miesto nie je možné. Zviera môže v takýchto prípadoch skončiť opustené, umiestnené v dočasnej starostlivosti či v útulku. Odlúčenie a osud zvierat vplýva negatívne na psychické ale aj celkové fyzické zdravie seniorov. Samotná zmena životného priestoru je psychicky náročná situácia, ktorá sama o sebe spôsobuje stresovú záťaž a trvalé odlúčenie od zvieraťa túto záťaž a stres prehlbuje. Strata domáceho zvieraťa môže byť pre staršie osoby doslova tragédiou. Táto významná strata by nemala byť prehliadaná, práve naopak, smútok má byť uznaný a podporovaný a citlivosť na súcit by mala byť zvýšená. Strata by nemala byť nikdy braná na ľahkú váhu a bagatelizovaná.

Aktivitou Zvieracieho ombudsmana je zmena, ktorej cieľom je dosiahnuť, aby takéto situácie nenastávali a aby seniori nezostávali odlúčení od svojich zvieracích priateľov a aby im bolo umožnené zviera si ponechať aj v ich novom domove, alebo aby mohlo dané zviera svojho majiteľa navštevovať. Cieľom je odstránenie predsudkov a stereotypov, že zvieratá nepatria do sociálnych alebo zdravotníckych zariadení, a podporovať voči nim a ich prítomnosti sympatie. Ich prítomnosť jednoznačne pôsobí pozitívne a liečivo. /S rešpektom pri dodržaní bezpečnostných a hygienických opatrení./

„V súčasnosti neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila tomu, aby mohli byť zvieratá umiestňované spolu so svojimi majiteľmi do domovov sociálnych služieb, domovov dôchodcov, alebo aby zvieratá svojich majiteľov navštevovali. Táto možnosť tak stojí výlučne na rozhodnutí daného zariadenia. Je pritom dokázané, že prítomnosť zvieraťa pozitívne vplýva na psychické zdravie a celkový zdravotný stav seniora.“ Zuzana Stanová, Zvieracia ombudsmanka

Cieľom aktivity, ktorú iniciuje Zvierací ombudsman, v spolupráci s Doc. PhDr. Evou Poliakovou, CSc. z Pedagogickej fakulty UK v Bratislave, katedry psychológie a patopsychológie, komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej, je dosiahnutie zmeny v prístupe umiestňovania zvierat do domovov pre seniorov, či domovov sociálnej starostlivosti. Iniciatíva vzniká aj v spolupráci s Úradom Zvieracej ombudsmanky vo Viedni / Tierschutzombudsstelle Wien.

Depresia a úzkosť

V priebehu posledných rokov bolo realizovaných mnoho výskumov, ktoré sa primárne zaoberali vplyvom zvierat na psychické zdravie človeka a jeho celkový zdravotný stav. Jednou z hlavných oblastí výskumov bol vplyv zvierat na zmierňovanie porúch duševného zdravia akými sú depresie a úzkosti. /Depresia celosvetovo postihuje okolo 260 miliónov ľudí, na Slovensku je zaznamenaných viac ako 300 000 prípadov. Svetová zdravotnícka organizácia označuje depresiu za epidémiu 21. storočia, a to aj vzhľadom na to, že je jednou z príčin invalidity vo vyspelom svete./ Depresia je mimoriadne vážne ochorenie a môže naň ochorieť každý z nás. Jej spúšťačmi môžu byť ťažké životné situácie, traumy. Pacienti v depresii strácajú motiváciu, radosť, schopnosť tešiť sa, energiu a chuť do života, čo veľmi výrazne znižuje celkovú kvalitu ich života. Spôsobuje nespavosť, či stratu chuti k jedu. Je tiež sprevádzaná rôznymi telesnými symptómami.

Na základe realizovaných celosvetových výskumov bolo zistené, že ľudom trpiacim na depresiu spôsobuje prítomnosť a spoločná aktivita so zvieraťom zníženie symptómov ochorenia. Tieto účinky boli zrejmé aj pri starších pacientoch v ústavoch zdravotnej starostlivosti a starších ľuďoch žijúcich v domovoch pre seniorov. Pozitívny vplyv bol zaznamenaný pri starších pacientoch trpiacich demenciou, ťažko mobilných pacientoch využívajúcich invalidné vozíky, či chodítka a u pacientov s duševnými chorobami. Výskumy preukázali zníženie úzkosti u pacientov s Alzheimerovou chorobou, u pacientov po srdcovom zlyhaní, či u pacientov v ústavoch dlhodobej starostlivosti.

Okrem terapeutických účinkov zistenia naznačujú aj súvislosť medzi vlastníctvom domáceho zvieraťa a znížením depresie, a to konkrétne u starších ľudí, seniorov. Emočné puto medzi seniorom a zvieraťom je dôležitou súčasťou ich vzťahu. Trvalé odlúčenie seniora od jeho zvieracieho priateľa, ktoré vzniká dôsledkom presťahovania sa do domu pre seniorov alebo zdravotníckeho zariadenia, môže spôsobiť zhoršenie psychického, ale aj celkového zdravotného stavu seniora.

Osamelosť, bezmocnosť, sebaúcta a sociálny kontakt

Jednou z dôležitých výhod spolužitia človeka a zvieraťa je zvýšenie sociálneho kontaktu, ktorý zároveň znižuje riziko vzniku pocitu osamelosti. Pre seniorov po strate životného partnera, žijúcich v odlúčení od svojich blízkych alebo po nástupe na dôchodok zohráva spoločnosť zvieraťa významnú úlohu. V izolácii môže byť zviera jediným zdrojom priateľstva, nepretržitej pozornosti a bezpodmienečnej lásky bez odmietnutia a sklamania. Dnes známe zistenia potvrdzujú, že sociálna izolácia a osamelosť sú zdraviu škodlivé a vplývajú na dĺžku života. Zviera je jedným z dôležitých životných faktorov, ktoré dokážu negatívny stav zvrátiť.

Vďaka spoločnosti zvieraťa a nutnej starostlivosti oň sa zvyšuje aktivita jeho majiteľa a sním spojená kvalita života, sociálny stav a interakcia a to nie len u starších ľudí žijúcich vo vlastnej domácnosti ale aj u ľudí žijúcich v zdravotných zariadeniach a domovoch pre seniorov. Pravidelná starostlivosť o zviera podporuje u seniorov pocit zodpovednosti a sebaúctu. Núti ich plánovať si deň tak, aby boli pokryté všetky potreby zvieraťa, čím zároveň odpútavajú pozornosť od vlastného ochorenia. Pes zohráva dôležitú úlohu pri pocite bezpečia, vďaka svojmu sluchu a zraku vie upozorniť na neznáme zvuky, či prítomnosť inej osoby v priestore. Podľa výskumov bolo zistené, že v prítomnosti zvieraťa sa pravdepodobnosť výskytu pocitu osamelosti znižuje. Domáce zviera pôsobí ako katalyzátor pre sociálne interakcie, čo dáva zároveň majiteľovi zvieraťa pocit, že je stále členom komunity. Pravidelné venčenie psa tento pocit umocňuje a zároveň aktivuje zvýšenie fyzickej činnosti, čo pozitívne vplýva na zdravie človeka. Seniori na prechádzke so svojim psom zažívajú neporovnateľne viac interakcií s inými ľuďmi, na rozdiel od seniorov, ktorí psa nevlastnia. Štúdia jednoznačne potvrdila, že seniori vlastniaci psa trávia viac času chôdzou a pohybom a menej času sedením, na rozdiel od seniorov, ktorí psa nevlastnia.

Kardiovaskulárne ochorenia

Niektoré z výskumov sa osobitne venovali vplyvu zvierat pri kardiovaskulárnych ochoreniach a na prežívanie stresu. Ukázalo sa, že u majiteľov domácich zvierat bol potvrdený nižší krvný tlak, nižšia srdcová frekvencia a rýchlejšie zotavovanie sa z psychického stresu. Preukázali sa tiež súvislosti medzi vlastníctvom domáceho zvieraťa a kardiovaskulárnym zdravím majiteľa, vplyv na dĺžku prežitia u pacientov po infarkte myokardu a zlepšovanie stavu pacientov s hypertenziou liečených ambulantnou formou. Niektoré z výskumov naznačujú priamy vplyv domáceho zvieraťa na možnosť zníženia rizika vzniku kardiovaskulárnych chorôb. Desiatky štúdií dospeli k záveru, že existujú rôzne úrovne dôkazov, ktoré potvrdzujú súvislosti medzi prítomnosťou domáceho zvieraťa a lepšími výsledkami pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení, pri systémovej hypertenzii, vo vzťahu k fyzickej aktivite, pri obezite a pri prežití u pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami. Dôležitým zistením je tiež vplyv na zachovanie funkčnosti po mozgovej príhode.

Udržanie kvality života starnúcich seniorov je kľúčová. Práve prítomnosť domácich zvierat vie túto kvalitu dokázateľne udržať a zmierňovať stresové faktory, ktoré súvisia so zmenou života akou je prechod na dôchodok, či zmena životného priestoru. Prítomnosť zvierat v týchto a podobných zásadných životných zmenách vie u seniorov ovplyvniť životnú spokojnosť, riziko vzniku depresívnych stavov a vplývať na celkový fyzický stav.

„Ja žijem len vďaka mojim dvom kocúrom. Veľmi ma trápi, že sa onedlho už nebudem vedieť o nich postarať. Nikto si ich nezoberie, k iným mačkám nemôžu ísť, neviem, ako to mám riešiť, som z toho nešťastná.“ Magdaléna

„Presne toto sa stalo môjmu otcovi. Dostal porážku a po nejakom čase v nemocnici musel odísť bývať do sociálneho zariadenia. Jeho pes Miško zostal sám, až kým sme si ho nevzali k sebe. Bol to ten najvernejší a najvďačnejší parťák, akého by si každý prial. Žili sme spolu ešte ďalších krásnych 6 rokov. Otec bez neho dlho nevydržal žiť, o pár mesiacov zomrel. Každý si zaslúži žiť a tráviť čas so svojím miláčikom a aj naopak, chlpáči si zaslúžia žiť so svojimi pánmi, aj keď už to nie je v pôvodnom domove.“ Martina

Zvierací ombudsman je iniciatíva Aliancie združení na ochranu zvierat a občianskeho združenia FALLOPIA, ktorá sa od roku 2011 zaoberá pomocou zvieratám na úrovni systémových a legislatívnych zmien. Zvierací ombudsman je neštátna a apolitická inštitúcia, ktorá je financovaná prevažne z darov fyzických a právnických osôb. Zvierací ombudsman je tím priateľov zvierat, ktorí sa rozhodli venovať svoj čas a odbornosť jednému odvážnemu cieľu: zlepšiť život a životné podmienky zvierat na Slovensku. Jednou z najdôležitejších aktivít Zvieracieho ombudsmana bola aj novela zákona o veterinárnej starostlivosti. Činnosť je dôležitá aj z hľadiska vnímania ľudí a posilňovania všeobecnej empatie v spoločnosti voči zvieratám, životnému prostrediu a prírode, najmä u detí a mladej generácie.

www.zvieraciombudsman.sk fallopia.net www.stopkrutosti.sk

#stopkrutosti Linka bezplatného právneho poradenstva Zvieracieho ombudsmana: 0948 022 121.

Informačný servis

https://www.webnoviny.sk/zvieraci-ombudsman-spusta-aktivity-na-podporu-spoluzitia-zvierat-a-seniorov-v-zariadeniach-socialnej-starostlivosti/

[Späť na obsah]

15. Neignorujte údaje na etiketách. Pomôžu vám s nákupom

[05.02.2021; aktuality.sk; Pr články; 07:00; PR článok]

Ak si chcete nastaviť zdravé stravovacie návyky, je nevyhnutné poznať zloženie potravín, ktoré konzumujete

Patríte k ľudom, ktorí si radi skontrolujú, čo vlastne kupujú pre seba a svojich blízkych? V prípade, že dbáte na dodržiavanie pestrých a vyvážených stravovacích návykov, okrem energetickej hodnoty potravín by vás mal zaujímať obsah tuku, sacharidov, bielkovín či soli.

Spomínané údaje sa podľa nariadení Európskej únie musia od roku 2016 povinne uvádzať na obaloch, a to v prepočte na 100 g alebo 100 ml, aby ste mali lepšiu predstavu o výživovej hodnote výrobkov v rôznych veľkostiach a obaloch.

„Zároveň sa výrobcovia môžu vďaka tomu snažiť znižovať vo svojich receptúrach obsah kriticky vnímaných živín, či už ide o nasýtené tuky, cukry alebo soľ, a zlepšiť tak nutričné zloženie svojich výrobkov,“ vysvetľuje Ing. Martina Gažárová, PhD. z Katedry výživy ľudí Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Sledovať zloženie sa oplatí

Výživová hodnota, referenčná hodnota príjmu alebo Nutri-Score sú pojmy, ktoré by mal v dnešnej dobe poznať každý, kto si dáva pozor na svoju životosprávu. Jedným rýchlym pohľadom na etiketu sa vďaka poslednému dozviete všetko, čo potrebujete vedieť – a to nielen podľa energetickej hodnoty, ale tiež na základe zložiek, ktoré potravina obsahuje a v akom pomere.

Výživová hodnota. Tento údaj vás informuje o dvoch dôležitých skutočnostiach – aká je energetická hodnota potraviny, ktorú sa práve chystáte konzumovať, a tiež množstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli v nej.

Energetická hodnota. Musí byť vždy uvedená v kilojouloch (kJ) a v kilokalóriách (kcal). V prípade ostatných živín sa na vyjadrenie hmotnosti používajú gramy (g).

Referenčná hodnota príjmu. Bežne sa udáva pre dospelého zdravého človeka, ktorého optimálny energetický denný príjem predstavuje 8 400Kj/2 000kcal. Netreba však zabúdať, že hodnota referenčného príjmu sa mení v závislosti od veku, pohlavia, fyzickej aktivity či zdravotného stavu.

100 gramov alebo 1 porcia. Aby ste sa nestratili pri rôznych baleniach a veľkostiach výrobkov, na obale vždy nájdete jednotné porovnanie výživových hodnôt na 100 gramov alebo 100 mililitrov. Niektorí výrobcovia udávajú aj hodnoty pre 1 porciu.

Ako nakupovať podľa Nutri-Score?

S cieľom šetriť čas a uľahčiť nákup svojim zákazníkom, používa obchodný reťazec Kaufland ako jeden z prvých na Slovensku na svojej webstránke „semafórové“ znázornenie výživovej hodnoty potravín Nutri-Score pri produktoch privátnych značiek K-bio a K-take it veggie a od februára aj pri výrobkoch produktovej rady K-to go a K-free. Toto označenie vyvinuli nezávislí vedci a odborníci na výživu a jeho používanie v praxi kontroluje francúzsky úrad verejného zdravotníctva.

Ráta sa na základe vedeckého algoritmu, ktorý zohľadňuje obsah negatívnych nutričných faktorov, akými sú energetická hodnota, obsah jednoduchých cukrov, nasýtených alebo saturovaných tukov a soli, ale tiež tých pozitívnych (obsah vlákniny, bielkovín, ovocia, zeleniny, orechov a niektorých druhov oleja). „Nutri-Score hodnotí predovšetkým podiel živín a zložiek potravín, ktoré majú na zdravie výrazný vplyv,“ objasňuje Ing. Gažárová.

Cieľom používania systému Nutri-Score je naučiť sa stravovať pestro a vyvážene, rozhodne nie oddeľovať výrobky na dobré alebo zlé. „Nutri-Score pomáha pri lepšej orientácii a výbere potravín. Nevypovedá však o tom, či je potravina zdravá alebo nezdravá, no má slúžiť ako pomôcka pri výbere a konzumácii správne vyvážených jedál“, dodáva Lucia Vargová, hovorkyňa Kaufland Slovensko.

https://www.aktuality.sk/clanok/860213/neignorujte-udaje-na-etiketach-pomozu-vam-s-nakupom/

[Späť na obsah]

16. Nájom pôdy: Kedy možno vypovedať zmluvu?

[05.02.2021; pravda.sk; Užitočná pravda; 00:00; Pravda]

Ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota je päť rokov. Autor: SHUTTERSTOCK

Ktorý zákonník upravuje nájom pôdy? Na akú dobu je možné prenajať pozemok? A aká sú iné dôvody na zánik nájomného vzťahu?

Nájom pôdy na poľnohospodárske účely: Nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.

Obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku. Ak nie je dohodnuté inak, nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely sa platí ročne pozadu k 1. októbru kalendárneho roka. Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely dohodnutú na neurčitý čas možno vypovedať k 1. novembru. Výpovedná lehota je jeden rok, ak sa nedohodne inak.

Zmluva pri prevádzkovaní podniku

Ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota je päť rokov.

Ak na pozemok nie je prístup, nájom sa neskončí skôr, ako sa vykonajú pozemkové úpravy (zákon povoľuje výnimky).

Ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola doručená výzva na vrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody alebo ak ide o pozemok, na ktorom nebola založená úroda, do konca príslušného kalendárneho roka.

Ak užívateľ, ktorý pozemok užíva bez nájomnej zmluvy, preukáže, že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten uzatvorenie nájomnej zmluvy do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietol alebo nevyzval užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, pričom užívateľ vlastníka pri návrhu uzatvorenia nájomnej zmluvy upozornil na právne dôsledky jeho nekonania, predpokladá sa, že uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu nájomnej zmluvy medzi nimi vznikol nájomný vzťah na neurčitý čas. To neplatí, ak vlastník pred doručením návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku.

Ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy a ktorý je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, na vrátenie a prevzatie pozemku sa primerane použije postup, pri ktorom sa na užívateľa pozemku vzťahujú rovnaké práva a povinnosti ako na nájomcu.

Ak počas nájmu pozemku na poľnohospodárske účely dôjde k predaju podniku, k predaju väčšinového podielu podľa Obchodného zákonníka, k predaju väčšiny majetkových podielov alebo väčšiny akcií doterajšieho nájomcu, je nájomca povinný túto skutočnosť oznámiť zverejnením počas 15 dní na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území sa pozemok nachádza. Prenajímateľ môže do šiestich mesiacov odo dňa zvesenia oznámenia podľa prvej vety ukončiť nájomný vzťah. Nájomný vzťah v takom prípade zaniká po zbere úrody. Ak si nájomca nesplní povinnosť podľa prvej vety, šesťmesačná lehota začne plynúť odo dňa, keď sa prenajímateľ o skutočnosti podľa prvej vety dozvedel.

Dĺžka prenájmu

Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 15 rokov.
Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku na určitý čas možno uzavrieť
a) najviac na 25 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu ovocného sadu,
b) najviac na 30 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu škôlky pre ovocné dreviny alebo okrasné dreviny, založenie alebo obnovu vinohradu, založenie alebo obnovu chmeľnice,
c) najviac na 15 rokov, ak ide o založenie alebo obnovu porastu špargle alebo porastu drobného ovocia,
d) najmenej na 50 rokov, ak ide o zriadenie repozitória, ktoré je registrované,
e) najmenej na desať rokov, ak ide o zriadenie riešiteľského pracoviska, ktoré je registrované.

Zmeny na pozemku

Nájomca je oprávnený využívať prenajatý pozemok riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku a v súlade s osobitými predpismi.
Nájomca môže vykonať zmenu druhu pozemku alebo inú zmenu na pozemku len s písomným súhlasom vlastníka a v súlade s osobitnými predpismi, ktoré upravujú zmenu pozemku alebo inú zmenu na pozemku.

Ak nájomca užíva pozemok, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť, alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok je neprístupný, alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí okresnému úradu. Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve.

Nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu za podmienok a na čas, na ktorý má pozemky prenajaté od ich vlastníka alebo správcu, pričom prednostne uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté od fondu. Doterajší prenajímateľ takéto pozemky môže dať do užívania inej osobe. Súčasťou podnájomnej zmluvy je rozdeľovací plán, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

Podnájomnú zmluvu kvôli zápisu do evidencie podnájomných zmlúv doručí doterajší prenajímateľ okresnému úradu v lehote 30 dní od jej účinnosti.

Doterajší prenajímateľ začne užívať pozemky po zbere úrody, ak sa nájomca s doterajším prenajímateľom nedohodnú inak.

Náklady spojené s vyčlenením podnájomného pozemku v teréne a vyhotovením rozdeľovacieho plánu znášajú nájomca a doterajší prenajímateľ rovnakým dielom.

Doterajší prenajímateľ je povinný uhradiť nájomcovi ním zaplatenú daň z pozemkov, ak bola táto vopred zaplatená aj za obdobie, v ktorom už bola účinná podnájomná zmluva, a to do 30 dní od preukázateľne doloženej výzvy na zaplatenie. Ak doterajší prenajímateľ neuhradí nájomcovi ním zaplatenú daň z pozemkov, predpokladá sa, že podnájomná zmluva nebola uzavretá.

Za vyššie uvedených podmienok je nájomca povinný uzatvoriť podnájomnú zmluvu aj s fondom, ak o to fond požiada, z dôvodu vytvorenia racionálnych podmienok užívania pozemkov, ktoré spravuje alebo s nimi nakladá.

Ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu do 60 dní od podania žiadosti, doterajší prenajímateľ požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa.

https://uzitocna.pravda.sk/ako-vybavit/clanok/576341-najom-pody-kedy-mozno-vypovedat-zmluvu/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

17. Piatok v znamení podpisovania: Prezidentka odobrila viacero noviel

[05.02.2021; topky.sk; Domáce; 00:00; TASR]

BRATISLAVA – Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z dielne koaličných poslancov. Vyplýva z nej, že sa má obmedziť prevod majetkovej účasti štátu, samosprávneho kraja alebo obce na prevádzke verejných vodovodov či kanalizácií. Zamedziť sa má jej prevodu do súkromných rúk, ostať by tak mala vo verejnom záujme.

Majetkovú účasť samosprávneho kraja alebo obce na podnikaní vlastníka verejného vodovodu, vlastníka verejnej kanalizácie, prevádzkovateľa verejného vodovodu a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie bude možné previesť len na “právnickú osobu zriadenú podľa osobitného predpisu, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú iba obce alebo združenia obcí”, alebo na samosprávny kraj či obec v rámci územnej pôsobnosti právnickej osoby. Právnickou osobou sú v tomto prípade napríklad veľké vodárenské spoločnosti.

Upraví sa tiež oblasť exekučných konaní v tejto súvislosti. Nebudú im podliehať práve majetkové účasti obcí a samosprávnych krajov v právnických osobách “podieľajúcich sa na zabezpečovaní zásobovania vodou, odvádzaní odpadových vôd, nakladaní s komunálnym odpadom, výrobe tepla a rozvode tepla”.

Autori novely argumentovali zisteniami kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameranej na hospodárenie vodárenských spoločností z novembra 2019 a odporúčaním urýchlenej právnej úpravy v tejto oblasti. Právna úprava podľa ich slov vychádza z ústavou danej možnosti zákonom vymedziť majetok nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb. Účinnosť má novela nadobudnúť 15. marca 2021.

Zmeny v zákone o veterinárnej starostlivosti

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o veterinárnej starostlivosti. Informoval o tom hovorca hlavy štátu Martin Strižinec. Novelou sa má upraviť spôsob získania odbornej spôsobilosti na vykonávanie úloh súvisiacich s manipuláciou so zvieratami používanými na vedecké alebo vzdelávacie účely. Ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady.

Vzdelávanie, ktoré doteraz pozostávalo z akreditovaného vzdelávacieho programu, sa má doplniť o praktickú prípravu na základe pripomienok Európskej komisie a následným vykonaním záverečnej skúšky. Doplniť sa majú aj sankcie za porušenie niektorých povinností.

Zaviesť sa má aj to, aby bolo veterinárnym opatrením možné obmedzenie alebo zákaz chovu či držania zvieraťa v prípade nedodržania veterinárnych požiadaviek, a to nielen v prípade hospodárskych zvierat, ale aj spoločenských zvierat. V zmysel právnej úpravy má byť tiež jasné, že veterinárnym opatrením bude možné nariadiť obmedzenie alebo zákaz chovu či držania aj jedného zvieraťa. Legislatíva má byť účinná od 15. marca tohto roka.

Prezidentka podpísala novelu, ktorá presúva rozhodovanie o vydržaní na súdy

Vykonávanie takzvaného inštitútu vydržania sa presúva z notárov na súdy. Vyplýva to z novely Civilného mimosporového poriadku, ktorú v piatok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Ministerstvo spravodlivosti zareagovalo na prípady, keď prostredníctvom inštitútu vydržania prichádzalo k špekulatívnym prevodom pozemkov, pričom skutoční majitelia týchto pozemkov o tom v niektorých prípadoch ani netušili.

Aby boli dotknuté osoby oboznámené o podanom návrhu na potvrdenie vydržania, zavádza sa povinnosť zverejniť túto informáciu. “Už nebude možné potvrdiť vydržanie vecného práva vydaním vyhlásenia o osvedčení vydržania bez publicity a v krátkom časovom horizonte,” skonštatoval rezort spravodlivosti v dôvodovej správe. Účastník konania, ktorý má na liste vlastníctva zapísané vlastnícke právo, dostane do vlastných rúk vyzývacie uznesenie s návrhom na začatie konania.

Dôkazné bremeno v tomto konaní bude prevažne na strane navrhovateľa, ktorý má byť povinný preukázať, že splnil podmienky vydržania. Námietky voči vydržaniu budú môcť podávať nielen účastníci konania, ale aj ďalšie osoby a ich právni zástupcovia, ktorých vecné právo k nehnuteľnosti môže byť dotknuté. “Ak boli námietky podané odôvodnene, súd uznesením návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietne,” vysvetľuje rezort. V prípade, že by návrh na začatie konania nezamietol, vydá uznesenie o potvrdení vydržania. Právoplatné uznesenie súdu o potvrdení vydržania by nemalo brániť tretím osobám, aby sa žalobou domáhali ochrany svojho vecného práva na príslušnom súde.

V súvislosti so zavedením konania o potvrdení vydržania sa zavedie nový súdny poplatok za podanie návrhu na jeho začatie vo výške 99,50 eura. Podľa novej legislatívy bude môcť notár svoje spisy požičať na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom a znalcom za stanovených podmienok a na písomnú žiadosť oprávneným orgánom, medzi nimi rezort spravodlivosti, orgány činné v trestnom konaní, orgány finančnej kontroly či súdy.

Účastníkom konania o potvrdení vydržania bude aj osoba, ktorá podala námietky v tejto časti konania. Účastníkom konania sa stáva až podaním námietok. Súdu sa tiež po novom umožní zamietnuť návrh na začatie konania o potvrdení vydržania len v prípade, ak sa námietky odmietli a sú dôvodné. Návrh zákona bude účinný od 1. mája tohto roka.

https://www.topky.sk/cl/10/2053783/Piatok-v-znameni-podpisovania–Prezidentka-odobrila-viacero-noviel

[Späť na obsah]

18. Ekologické poľnohospodárstvo v Únii a na Slovensku (INFOGRAFIKA)

[05.02.2021; euractiv.sk; euractiv.sk; 00:00; Dáša Drapáková a Marián Koreň;EURACTIV.sk]

(aktualizované: )

Komentáre Tlač Email Facebook Twitter LinkedIn WhatsApp

Aby Slovensko splnilo cieľ potravinovej stratégie EÚ Z farmy na stôl, muselo by rozlohu ekofariem zvýšiť o takmer 300 tisíc hektárov. Dnes sa ekologickým spôsobom hospodári na 197 tisíc hektároch, čo je asi 10 percent ornej pôdy. Veľkú väčšinu tejto plochy ale nezaberá pestovanie ovocie a zeleniny, ale lúky a pasienky, kde sa chovajú ovce, či hovädzí dobytok.

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/infographic/ekologicke-polnohospodarstvo-v-unii-a-na-slovensku/

[Späť na obsah]

19. Rôzne výšky záloh aj daňové úľavy. Ako vyzerajú zálohové systémy v Európe?

[05.02.2021; odpady-portal.sk; Spravodajstvo; 00:00; Diana Motúzová]

Zálohový systém majú zavedené viaceré európske krajiny. V základných princípoch sa zhodujú, napriek tomu sú medzi nimi určité rozdiely.

Zálohový systém je s rôznymi obmenami a v rôznej miere zavedený vo viacerých európskych krajinách. Dlhú tradíciu zálohovania jednorazových nápojových obalov má Škandinávia, avšak neskôr bol tento systém zavedený aj v Nemecku alebo v Estónsku.

V roku 2015 bol zálohový systém pre plastové fľaše, hliníkové plechovky a sklenené fľaše zavedený v Litve. Zároveň funguje aj v Chorvátsku, vo veľmi malej miere v Maďarsku a v Holandsku.

Vo Švajčiarsku pritom platí pravidlo, že návratnosť obalov musí dosiahnuť 75 %, inak bude zálohový systém zavedený.

Systémy prevádzky, zberu, záloh, financovania a recyklácie sa v jednotlivých krajinách značne podobajú, avšak sú medzi nimi aj jemné rozdiely.

Tieto systémy sú spravidla tvorené výrobcami a dovozcami nápojov alebo obchodníkmi s nápojmi, pričom sú podriadené ministerstvu životného prostredia, environmentálnej agentúre alebo inému v tejto oblasti zodpovednému štátnemu úradu.

Správcom systému je väčšinou celoštátna centrálna organizácia, ktorá zabezpečuje zber, odvoz a recykláciu jednorazových obalov a nie je zárobkového charakteru.

Parlamentný inštitút v rámci Poslaneckej snemovne parlamentu Českej republiky porovnal, ako fungujú tieto systémy v jednotlivých európskych krajinách (odkaz na celú štúdiu nájdete na konci článku). Prečítajte si zhrnutie najzaujímavejších informácií.

Nemecko časom vylepšilo svoj systém

V Nemecku je problematika vratných zálohovaných obalov upravená nariadením o zamedzení a využití odpadov z obalov z roku 1998. Zálohový systém jednorazových obalov tu platí od roku 2003. Najprv sa nový systém stretol s kritikou, ktorá súvisela s tým, že obal bolo možné vrátiť len v mieste jeho zakúpenia, prípadne že zálohy boli stanovené rozdielne podľa objemu obalu. Neskôr sa však začal uplatňovať celoštátny zjednodušený systém.

Systém zabezpečuje spoločnosť Deutsche Pfandsystem GmbH (DPG), ktorá má na starosti aj takzvaný clearing, teda vyrovnávanie prebytkov a deficitov v hodnotách záloh medzi jednotlivými predajcami.

Zálohy sa vzťahujú na ekologicky nevýhodné jednorazové obaly, ktoré obsahujú nápoje, ako je pivo vrátane nealkoholického piva a miešané pivné nápoje, minerálne a iné pitnej vody, nealkoholické nápoje vrátane šumivých nápojov, ale aj alkoholické nápoje, ktoré sú bližšie špecifikované.

Nevzťahuje sa to však na ovocné šťavy, nektáre, zeleninové šťavy a nápoje s minimálne 50 % podielom mlieka, výrobky z mlieka, zmesi týchto nápojov a diétne nápoje, ktoré sú určené pre bábätká.

V Dánsku sa systém záloh uplatňuje už desiatky rokov, prvotne tomu však bolo iba u opätovne použiteľných obalov. V rokoch 1982 až 2002 tu bolo dokonca zakázané používať ako nápojové obaly hliníkové plechovky.

Z dôvodu nesúladu s právom EÚ však bolo toto nariadenie zrušené a nahradené zálohovým systémom pre jednorazové nápojové obaly.

Systém zálohovania je zabezpečovaný neziskovou organizáciou Dansk Retursystem A/S, ktorá bola založená na popud ministerstva životného prostredia. Do Dansk Retursystem sa musia zapísať všetci výrobcovia.

Spoločnosť platí obchodom sumu na pokrytie nákladov na spracovanie opakovane použiteľných aj jednorazových obalov. Obchody zase platia organizácii administratívny poplatok na krytie nákladov prevádzkovania databázy obchodov. Ďalej producenti, výrobcovia a dovozcovia platia aj takzvaný baliaci poplatok za každý nápojový obal, teda druh akejsi ekologickej dane.

V článku sa ďalej dozviete:

ako jednotlivé škandinávske krajiny motivujú producentov, aby vstúpili do systému,

ako európske krajiny riešia stanovovanie výšky záloh,

ktoré krajiny majú jednotnú výšku záloh,

akú mieru návratnosti dosahujú jednotlivé krajiny,

v akých mimoeurópskych krajinách existujú podobné systémy.

Kto je oslobodený od dane zo znečistenia?

Od februára 2016 bol v Litve zavedený systém záloh a následného vrátenia peňazí aj za jednorazové nápojové obaly.

Systém je prevádzkovaný neziskovou spoločnosťou Užstato Sistemos Administratorius (USAD), ktorá bola založená Litovským združením pivovarov, Asociáciou litovských obchodných podnikov a Litovským združením výrobcov prírodnej minerálne vody.

Tento prevádzkovateľ systému zodpovedá za transparentnú správu dát, zúčtovanie vkladov, podávanie správ, logistiku, marketing zhromaždených materiálov a vzdelávanie zainteresovaných strán a spotrebiteľov.

Výrobcovia aj dovozcovia nápojových obalov musia zaplatiť (okrem príspevku prevádzkovateľovi systému) tiež jednorazový registračný poplatok vo výške 50 eur a jednorazový registračný obalový poplatok vo výške 35 eur.

Výrobcovia navyše platia poplatok za zber opätovne použiteľných obalov vo výške 0,0175 eur za kus. Zákon navyše predpokladá, že výrobcovia a dovozcovia zaplatia za obaly uvedené na trh daň zo znečistenia. Výnimka je udelená na základe pomeru vrátených obalov a splnených cieľov recyklácie.

Výrobcovia a dovozcovia, ktorí uvoľňujú na trh menej ako 0,5 tony obalov, sú oslobodení od platenia dane. Táto výnimka sa však nevzťahuje na jednorazové zálohované obaly a opätovne použiteľné zálohované obaly.

Od mája 2019 sú obchody s predajnou plochou do 60 metrov štvorcových oslobodené od účasti v systéme, ale môžu sa k nemu pripojiť dobrovoľne.

Vo Fínsku aj Nórsku motivujú výrobcov úľavami

Vo Fínsku je uvalená daň na jednorazové nápojové obaly, ktorú platí producent. Ak sú tieto nápojové obaly zálohované, sú z dane vyňaté.

Na správe systému sa podieľajú ministerstvo životného prostredia a ministerstvo financií. V roku 1996 bola založená spoločnosť Suomen Palautuspakkaus Oy (PALPA), ktorá prevádzkuje zálohový systém. Tá je vlastnená obchodnými reťazcami a veľkými nápojovými výrobcami, ale je podriadená ministerstvu životného prostredia.

V Nórsku je systém prevádzkovaný spoločnosťou Infinitum AS. Spoločnosť má výsadné právo na prevádzkovanie systému záloh za prázdne jednorazové obaly. Nórsky systém je podobný ako systém dánsky, s výnimkou, že tu neexistuje povinnosť producentov a ďalších subjektov byť v systéme.

Ak sa však do systému nezapíšu, nemajú nárok na zľavu z ekologického poplatku, ktorý treba zaplatiť za každý predaný nápojový obal.

Producenti a dovozcovia, ktorí nie sú zaregistrovaní v systéme, platia fixný poplatok 0,97 NOK (0,08 EUR) plus ekologický poplatok 4,74 NOK (0,39 EUR) za plechovku alebo 2,85 NOK (0,23 EUR) za plastovú fľašu.

Producenti a dovozcovia, ktorí sú zapísaní v systéme, majú nárok na zľavu z daného ekologického poplatku. Ak je miera návratnosti a recyklácie nápojových obalov menšia ako 25 %, producent alebo dovozca nezíska žiadnu zľavu. Ak je vyššia ako 95 %, ekologický poplatok je nulový. Ak je miera medzi 25 % a 95 %, poplatok je znížený lineárne.

Vo Švédsku je tiež zavedený systém zálohovania hliníkových plechoviek a PET fliaš, ktorý má za cieľ naplniť cieľ miery recyklácie týchto obalov vo výške 90 %. Zálohované sú aj sklenené fľaše.

Systém je spravovaný súkromnou spoločnosťou Returpack. Systém sa v súčasnosti vzťahuje na všetky nápojové obaly, s výnimkou produktov z mlieka a džúsov. Na systém dohliada švédska rada pre poľnohospodárstvo.

Krajiny využívajú aj rôzne výšky záloh

V Nemecku je výška zálohy zjednotená a stanovená pre jednorazové nápojové obaly s objemom 0,1 litra až 3 litre na najmenej 0,25 eur. Vzťahuje sa to na obaly zo skla, kovu, papiera, kartónu, plastu.

Záloha v prípade jednorazových obalov z nápojov v Dánsku je vo výške 1 DKK (0,13 eur, pozn. redakcie) za sklenené fľaše a hliníkové plechovky s objemom menej ako jeden liter, ďalej 1,50 DKK (0,20 eur, pozn. redakcie) za plastové fľaše s objemom menej ako jeden liter a napokon 3 DKK (0,40 eur, pozn. redakcie) za všetky fľaše a plechovky s objemom jeden až dvadsať litrov.

V Dánsku sú zálohované aj opakovane použiteľné nápojové obaly, kde je záloha vo výške 1 DKK za sklenenú fľašu do objemu 0,5 litra, 3 DKK za sklenenú fľašu v objeme nad 0,5 litra, 1,50 DKK za plastovú fľašu s objemom do jedného litra a 3 DKK za plastovú fľašu v objeme nad jeden liter.

V Estónsku boli po prijatí eura v roku 2011 zálohy za PET fľaše, plechovky a sklenené fľaše zjednotené na 10 centov za obal.

V Litve je záloha rovnaká u všetkých typov a predstavuje 0,10 eur za obal. Väčšina zberu sa vykonáva pomocou automatov.

Fínsko má pomerne široký rozptyl záloh

Vo Fínsku sú zálohy stanovené vládnymi vyhláškami a pohybujú sa od 0,10 do 0,40 eur. Najvyššia záloha platí pre plast s objemom väčším ako jeden liter, v prípade plastu s objemom menším ako pol litra je to 0,10 eur a v prípade objemu od 0,5 litra do jedného litra je to 0,20 eur. Kovy a sklo sa objemovo nerozlišujú, v prípade kovov je to 0,15 eur za obal a v prípade skla 0,10 eur.

V Nórsku sú zálohované obaly označené špeciálnou značkou a výškou zálohy. Tá je 1 NOK (0,1 eur, pozn. redakcie) u fliaš s objemom do 0,5 litra a v prípade vyššieho objemu je to 2,5 NOK (0,24 eur, pozn. redakcie).

Vo Švédsku je výška zálohy pre plechovky aj pre plastové fľaše do jedného litra v hodnote 1 SEK (0,1 eur, pozn. redakcie) a v prípade plastových fliaš nad jeden liter ide o sumu 2 SEK (0,2 eur, pozn. redakcie).

Miera návratnosti sa pohybuje na úrovni 90 %

V Nemecku bola v roku 2014 miera návratnosti obalov na úrovni 96 % pri hliníkových plechovkách a 98 % v prípade PET fliaš.

V Dánsku bola v roku 2014 miera návratnosti u PET, skla a plechoviek 89 %, v Estónsku v roku 2015 na úrovni 87 % u sklenených fliaš, 90 % u PET fliaš a 70 % pri hliníkových plechovkách.

Miera návratnosti pri plastových fľašiach bola v Litve 34 % pred zavedením systému, 74,3 % na konci roka 2016, ďalej 91,9 % na konci roka 2017 a 93 % v roku 2018.

Aj vo Fínsku je vysoká návratnosť nápojových obalov. V roku 2016 to bolo 96 % u plechoviek, 92 % v prípade plastových fliaš a 88 % v prípade recyklovateľných sklenených fliaš.

V Nórsku bola v roku 2018 návratnosť na úrovni 88,6 % v rámci PET fliaš a 87,3% v rámci hliníkových plechoviek.

Zálohový systém je však zavedený aj v mimoeurópskych krajinách, ako sú napríklad Spojené štáty americké, Austrália, Kanada či Izrael.

https://www.odpady-portal.sk/Dokument/105859/rozne-vysky-zaloh-aj-danove-ulavy-ako-vyzeraju-zalohove-systemy-v-europe.aspx

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. Najdôležitejšie látky pre zdravé kosti: Iba vápnik nestačí!

[08.02.2021; kamzakrasou.sk; LIFESTYLE; 05:00; Nikol Turková]

Ľudská kostra pozostáva z približne 206 kostí. Zaujímavosťou pritom je, že novorodenci ich majú o značné množstvo viac. V priebehu vývoja a rastu jedinca sa totižto mnohé kostizrastajú. Ľudské kosti sú pomerne pevné a odolné, no platí to hlavne v prípade, že sú zdravé a v dobrom stave. Viete, čo všetko potrebujú naše kosti, aby boli pevné a zdravé aaby nám slúžili do vysokého veku? V súvislosti s kosťami sa hovorí hlavne o význame vápnika. Áno, táto látka je veľmi dôležitá, no nie je všetko len o vápniku. V nasledujúcom článku sa pozrieme na to, ktoré látky, vrátane vápnika, naše kosti potrebujú najviac.

Vápnik

Jednou z najdôležitejších látok pre zdravie a dobrý stav kostíje bezpochyby práve spomínaný vápnik. Tento minerál je významnou zložkou kostného tkaniva. Naša kostra v podstate slúži ako zásobáreň vápnika. Väčšina prijatého vápnika sa ukladá práve v kostiach.Zúčastňuje sa na stavbe kostí aj zubov astará sa o zachovanie ich dobrej kondície. Zohráva dôležitú rolu aj pri hojení zlomenín. Nedostatok vápnika u detí môže viesť k deformáciám kostí, deficit tejto látky vo všeobecnosti zvyšuje riziko zlomenín a spája sa s rednutím kostí. Vápnik možno nájsť v mliečnych výrobkoch, maku, listovej zelenine či orechoch a semienkach.

Horčík

Ako sme už spomenuli vyššie, je potrebné myslieť na to, že kosti potrebujú okrem vápnika mnohé ďalšie živiny. Nenahraditeľnou látkou pre ich zdravie je napríklad aj horčík. V súvislosti s horčíkom sa často hovorí hlavne o jeho vplyve na nervový systém, no táto látka je rovnako dôležitou zložkou kostí a zubov. Viac ako polovicamnožstva horčíka v ľudskom tele sa ukrýva práve v kostiach, okrem toho sa nachádza napríklad aj vo svaloch. Nedostatok horčíkamôže rovnako viesť k úbytku kostnej hmoty. Látku nájdeme v banánoch, ovsených vločkách či listovej zelenine.

Fosfor a zinok

Aby boli naše kosti zdravé, mali by sme v dostatočnom množstve prijímať aj fosfor a zinok. Fosfor patrí knajčastejšie zastúpenýmminerálomv ľudskom tele.Zúčastňuje na tvorbe zdravých kostí a zubov a pomáha ich udržovať v dobrom stave. Je nevyhnutný pre telesný rast. Nájdeme ho v zemiakoch, rybách, vajciach či obilí. Kým jeho nedostatok býva skôr zriedkavý, pozor si treba dávať na jeho nadmerný príjem, ktorý negatívne vplýva na využitie vápnika. Ani na zinok netreba zabúdať. Prispieva k normálnemu stavu kosti a podporuje ich rast. Zinok si možno doplniť morskými plodmi, šošovicou, orechmi aj kakaom.

Mangán a bór

Ďalšími minerálmi, ktoré sú nevyhnutné pre naše kosti, sú mangán a bór. Mangán zohráva rolu v procese tvorby a vývoja kostí. Okrem toho tiež podporuje využitie vápnika aj fosforu, čo sú rovnako dôležité látky pre kosti. Spolu s ďalšími látkami prispieva k ochrane pred rednutím kostí. Medzi zdroje mangánu radíme ryby, zemiaky, listovú zeleninu aj celozrnné potraviny. Bór rovnako podporuje zdravie kostí a má vplyv na metabolizmus vápnika aj ďalších minerálov. Túto látku nájdeme v sušených slivkách, arašidoch, celozrnných obilninách či cvikle.

Vitamín D

Pre zdravie našich kostí sú dôležité nielen viaceré minerály a stopové prvky, ale aj vitamíny. Ako prvý môžeme spomenúť vitamín D. Má význam z hľadiska tvorby kostí a zubov apomáha udržiavať primerané hladiny vápnika a fosforu v krvi. Podporuje vstrebávanie vápnika z potravy aukladanie minerálov do kostí. Nedostatok vitamínu D môže viesť k chorobnému oslabeniu kostí aj zubov. V detskom veku spôsobuje výraznýdeficit vitamínu D ochorenie zvané rachitída, ktoré zapríčiňujemäkké kosti a ich krivenie. Tento vitamín sa v koži tvorí vplyvom slnečného žiarenia, v strave ho nájdeme najmä v rybách, vajciach či mliečnych výrobkoch.

Vitamín K

Ajpríjem vitamínu K má priaznivý vplyv okrem iného taktiež na zdravie našich kosti. Táto látka je nevyhnutná z hľadiska mineralizácie, obnovya regenerácie kostí. I vitamín K podporuje ukladanie vápnika do kostí či zubov. Jeho dostatočný príjem prispieva k prevencii osteoporózy. Veľmi dobrým zdrojom tohto vitamínu je listová zelenina, fazuľa, vajcia, mliečne výrobky či fermentované potraviny.

Bielkoviny

Pre budovanie optimálnej kostnej hmoty sú nakoniec potrebné aj bielkoviny. Tie v našom tele zastávajú okrem iného aj stavebnúfunkciu. Nachádzajú sa v koži, nechtoch, vlasoch, chrupavkách, rôznych tkanivách aj kostiach. Ich nedostatok môže okrem iného viesťk oslabeniu kostí. Pravdepodobne najznámejším zdrojom bielkovín je mäso. Zabúdať však netreba na rastlinné zdroje, ako sú orechy a semená, strukoviny aleboquinoa.

https://www.kamzakrasou.sk/lifestyle/zdravie/najdolezitejsie-latky-pre-zdrave-kosti-iba-vapnik-nestaci/23472

[Späť na obsah]

2. Nasýtené tuky vôbec nie sú na škodu! Slanina či syr vás ochránia pred týmito diagnózami

[07.02.2021; info.sk; Info.sk; 00:00; Zdroj: Info.sk;DP;sciencemag.org;dailymail.co.uk]

Zdravotníkmi démonizované nasýtené tuky, ktoré možno nájsť napríklad v čokoláde, syre, masle či hovädzom mäse, dokážu telu pomôcť. Toto o nich hovoria výskumy.

Zdravotnícke organizácie, výživoví poradcovia a lekári neustále prehlasujú, že základom zdravej stravy je okrem iného aj minimum nasýtených tukov. Mnohými zatracované tuky, ktoré možno nájsť v syre, tučných mäsách či masle, ale v skutočnosti chránia pred vznikom niekoľkých ochorení.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by priemerný dospelý nemal za deň skonzumovať viac ako 10 percent nasýtených tukov z celkového kalorického príjmu (teda okolo 150-250 kalórií). Vždy, keď sa dá, by sme nasýtené tuky mali vymeniť za zdravšie nenasýtené.

Podľa amerického výskumu, ktorý bol publikovaný na stránkach Science Advances, ale vysoké množstvo nenasýtených tukov uskladnených v okolí orgánov brušnej dutiny produkuje molekuly, ktoré vyvolávajú poškodenie buniek, zápal, či dokonca zlyhanie orgánov. V preklade teda môžeme povedať, že obezita (ktorá vzniká pri nadmernom množstve nasýtených tukov v tele) dokáže pacientov ochrániť pred niektorými vážnymi ochoreniami. Jedným z nich je aj akútna pankreatitída (zápal pankreasu).

„Zistili sme, že vyššie množstvo nenasýteného tuku u chudších ľudí môže zhoršiť priebeh akútnej pankreatitídy. U osôb konzumujúcich vyššie množstvo nasýteného tuku je toto riziko nižšie.“

Výskumy v minulosti už dokázali, že obezita chráni pacientov s akútnymi medicínskymi diagnózami, ako sú popáleniny, zlomeniny alebo operácia srdca. „Obezita pri niektorých ochoreniach zastáva ochrannú funkciu,“ uvádzajú autori štúdie z Mayo Clinic v Arizone a Washingtonskej univerzitnej školy medicíny v Missouri.

Tento „paradox obezity“ sa vedci pokúsili lepšie pochopiť tak, že vyhodnotili, ako sa typ tukov v strave podieľa na zložení telesného tuku, a ako súvisí so závažnosťou akútnej pankreatitídy. Poslúžilo im k tomu 20 zdravotných záznamov z 11 krajín. Záznamy obsahovali údaje o pankreatitíde, pričom priemerné BMI (index telesnej hmotnosti) pacientov bolo 30 (od tohto bodu možno pacienta označiť za obézneho).

Výskum preukázal nepatrné súvislosti medzi množstvom pacientov so závažnou akútnou pankreatitídou a množstvom nenasýteného tuku, ktorý jedia. Z výsledkov tiež vyplýva, že závažnejšou formou ochorenia sú zväčša postihnutí pacienti s nižším BMI pochádzajúci z krajín, ktoré spotrebujú viac potravín s nižším obsahom nasýtených mastných kyselín.

Prečítajte si aj: Najlepšie potraviny, ktoré liečia pankreas

Hlavným negatívnom stravy s vysokým obsahom nenasýtených tukov sú takzvané neesterifikované mastné kyseliny (NEFA), ktoré sa tvoria v oblasti brušnej dutiny (sú zložkou viscerálneho tuku na bruchu). Tieto látky spôsobujú bunkové poškodenie, zápal a zlyhanie orgánov aj u ľudí s pomerne nízkym BMI.

Vzniku týchto mastných kyselín dokáže zabrániť viscerálny tuk s vyšším obsahom nasýtených tukov, ktorý teda tiež zmierňuje priebeh pankreatitídy.

Vedci si overili výsledky aj na pokusných myšiach. Myši kŕmili buď stravou s bohatým obsahom kyseliny linolovej (nenasýtená mastná kyselina) alebo kyseliny palmitovej (nasýtená mastná kyselina).

Po tom, ako u myší vyvolali zápal pankreasu, len 10 percent z tých, ktoré prijímali kyselinu linolovú prežilo viac ako tri dni. O prežitie však nemuseli bojovať myši, ktoré v strave prijímali kyselinu palmitovú – po troch dňoch žilo 90 percent z nich.

Jedlá s najvyšším obsahom nasýtených tukov

– tučné červené mäso, napríklad hovädzie alebo bravčové

– maslo a výrobky z neho, vrátane cesta a pečiva

– koláče a sušienky

– syr, smotana a zmrzlina

– čokoláda

Jedlá s najvyšším obsahom nenasýtených tukov

– orechy a semiačka

– ryby, napríklad losos a makrely

– rastlinné oleje

– arašidové maslo

– avokádo

https://www.info.sk/sprava/184534/nasytene-tuky-vobec-nie-su-na-skodu-slanina-ci-syr-vas-ochrania-pred-tymito-diagnozami/

[Späť na obsah]

5. Slovákom stúpli výdavky na potraviny za 10 rokov najviac z EÚ

[06.02.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka. Foto: TASR – František Iván

Horšie je na tom už len Česko, ktorému narástli výdavky zo 14 % na takmer 16 %.

Bratislava 6. februára (TASR) – Výdavky na potraviny a nealko nápoje rástli slovenským domácnostiam od roku 2010 najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Uviedla to v analýze Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk. Kým v roku 2010 na ne Slováci dávali podľa nej mesačne približne 17 % z celkových rodinných výdavkov, aktuálne je to podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat vyše 18 %. Horšie je na tom už len Česko, ktorému narástli výdavky zo 14 % na takmer 16 %. Koronakríza však rast cien koncom roka mierne zastavila. „Už niekoľko mesiacov ovplyvňuje ceny potravín do veľkej miery koronavírus a s tým súvisiace opatrenia. Počas prvého lockdownu na jar minulého roka bola obmedzená medzinárodná doprava, čo malo vplyv na vyššie ceny dovážaných potravín. Koncom vlaňajška sme však mohli sledovať postupné zlacňovanie, najmä zeleniny, cukru, čokolády, vajec, mlieka či rýb,“ povedala Buchláková. Zdôraznila, že rast spotrebiteľských cien koncom minulého roka síce mierne poskočil na 1,6 %, stále je však na najnižších úrovniach za posledné tri roky. Zníženie cien bolo citeľné v prípade zeleniny vrátane zemiakov, a to až o 3 %. Aktuálne sa cena za kilo zemiakov pohybuje podľa Štatistického úradu SR na úrovni 0,60 eura. Počas prvej vlny pandémie ich cena “vyskočila” na vyše 0,75 eura za kilogram. „Lacnejší je aktuálne aj cukor, džemy, med, sirup či rôzne druhy čokolád a cukroviniek. Vlani sa koncom roka znižovala aj cena mlieka, syrov a vajec či chleba a obilnín. Zlacňovali aj jablká, ich cena sa zastabilizovala na približne 1,30 eur za kilogram. Stále platí, že ceny potravín ovplyvňuje najmä úroda, ktorá je závislá od počasia. Pri zemiakoch a iných druhoch zeleniny sme na Slovensku zaznamenali lepšiu úrodu. Pod vývoj cien potravín sa podpisujú aj náklady na prácu, ako sú príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky, spracovanie surovín či prepravné a iné náklady. Všeobecne platí, že slabšia úroda znamená následne vyššie ceny,“ doplnila Buchláková. Dodala, že opäť rástli ceny mäsa vplyvom vyšších cien údenín a hovädzieho mäsa. Pri cenách bravčového mäsa možno vidieť stále vyššie cenovky. Podpísal sa pod to africký mor ošípaných, ktorý zdecimoval farmy po celom svete a zvýšil dopyt po bravčovom mäse z Európy, pričom spotrebitelia rastúce ceny bravčoviny pociťujú už od roku 2019. Cena bravčového karé s kosťou sa stále drží nad úrovňou 5 eur za kilogram.

https://www.teraz.sk/ekonomika/slovakom-stupli-vydavky-na-potraviny/526025-clanok.html

[Späť na obsah]

11. FAO: Svetové ceny potravín stúpli najviac od júla 2014

[05.02.2021; openiazoch.zoznam.sk; 09:04; redakcia]

Svetové ceny potravín v januári vzrástli už ôsmy mesiac za sebou a ocitli sa najvyššie od júla 2014. Mohli za to hlavne vyššie ceny obilia, cukru a rastlinného oleja. Index, ktorý sleduje ceny obilnín, rastlinných olejov, mliečnych výrobkov, mäsa a cukru na medzinárodných trhoch, vzrástol oproti predchádzajúcemu mesiacu o 4,3 percenta na 113,3 bodu. Vyplýva to zo správy, ktorú zverejnila Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

Index cien obilnín stúpol medzimesačne o 7,1 percenta, hlavne kvôli vyšším cenám kukurice. Tie vzrástli o 11,2 percenta, čiastočne kvôli nákupom Číny a nižšej ako očakávanej produkcii v USA. Ceny pšenice vďaka vysokému globálnemu dopytu a očakávanému nižšiemu predaju Ruskom stúpli o 6,8 percenta.

Index cien rastlinného oleja sa zvýšil o 5,8 percenta na najvyššiu úroveň od mája 2012. Prispieva k tomu nižšia ako očakávaná prudukcia palmového oleja v Indonézii a Malajzii po silných dažďoch. Zvýšili sa aj ceny sójového oleja.

Ceny cukru kvôli zhoršujúcemu sa výhľadu úrody v EÚ, Rusku a Thajsku a suchému počasie v Južnej Amerike vzrástli o 8,1 percenta. Vysoké nákupy z Číny pred oslavami lunárneho nového roka zvýšili ceny mlieka a mliečnych produktov o 1,6 percenta. Index cien mäsa stúpol o jedno percento. Vďačí za to hlavne rastu cien hydinového kvôli vtáčej chrípke v Európe.

FAO tiež vo vyhlásení uviedla, že celosvetová úroda obilnín za rok pestovania 2020 by mohla byť rekordná. Jej odhad počíta so zberom 2,744 miliárd ton. Upozornila ale aj na prudký pokles zásob a na nečakane vysoký dopyt po dovoze z Číny, najmä kukurice, napísala agentúra Reuters.

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/209217/FAO-Svetove-ceny-potravin-stupli-najviac-od-jula

[Späť na obsah]

12. Zisk dánskej pivovarníckej spoločnosti Carlsberg klesol vlani o vyše 8 %

[05.02.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 09:01; redakcia]

Kodaň 5. februára (TASR) – Dánska pivovarnícka spoločnosť Carlsberg oznámila za minulý rok pokles tržieb a čistého zisku. Podpísala sa pod to pandémia nového koronavírusu, v dôsledku ktorej sa na dlhé obdobie uzatvorili reštaurácie a bary, čo sa odrazilo na predaji piva. V prípade upraveného zisku však firma zaznamenala solídny rast.

Carlsberg v piatok informoval, že jeho čistý zisk dosiahol za minulý rok 6,03 miliardy dánskych korún (810,84 milióna eur). Oproti predchádzajúcemu roku to znamená pokles o 8,2 %. Upravený zisk však dosiahol 6,36 miliardy DKK, zatiaľ čo v predchádzajúcom roku to bolo 6,16 miliardy DKK.

Tržby klesli o 11,2 % na 58,54 miliardy DKK. Pokles zaznamenali aj organické tržby, a to o 8,4 %.

Podľa firmy jej biznis výrazne ovplyvnila pandémia nového koronavírusu. Navyše do biznisu spoločnosti zasahuje kríza na mnohých trhoch doteraz, čo Carlsbergu skomplikovalo aj začiatok roka 2021. “Neistota súvisiaca s rozsahom a trvaním pandémie, ďalšími vládnymi opatreniami, reakciou spotrebiteľov a makroekonomickým vývojom je naďalej veľmi vysoká a je možné, že bude mať výrazný vplyv na náš biznis v ďalšom období,” uviedla dánska spoločnosť.

(1 EUR = 7,4367 DKK)

3 dan mac

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/zisk-danskej-pivovarnickej-spolocnosti-carlsberg-klesol-vlani-o-vyse-8-171465

[Späť na obsah]

14. Tovar&Predaj 1 – 2/2021: Mliečna vlna zosilnela

[05.02.2021; tovarapredaj.sk; Publicistika; 00:00; Redakcia]

Vernosť slovenských zákazníkov mliečnym výrobkom sa prenáša do ich stabilnej prítomnosti v nákupných košíkoch. Hoci sú podľa výrobcov nakupujúci konzervatívni a majú radi výrobky s overenými chuťami, neboja sa vyskúšať aj novinky. Rastú pritom ich nároky nielen na kvalitu mliečnych výrobkov, ale aj na ich balenie či vplyv na životné prostredie. Popri mliečnych výrobkoch sa stále rozširuje portfólio aj nemliečnych alternatív.

Do segmentu mliečnych výrobkov spadá množstvo produktov od masiel, syrov cez smotany, kondenzované mlieka, smotanové nátierky, tvarohy až po fermentované mliečne nápoje, dezerty a jogurty. Niektorý z týchto produktov si aspoň raz za 12 mesiacov odnesú domov všetky slovenské domácnosti.

Od novembra 2019 do októbra 2020 sa v nákupných košíkoch objavili až 133-krát a celkovo na ne jedna domácnosť minula 443 eur. Vyplýva to z údajov Spotrebiteľského panela GfK. „Domácnosti na mliečne produkty minuli najviac v supermarketoch. V sledovanom roku to bolo takmer 150 eur, pričom v supermarkete si ich aspoň raz zakúpilo takmer deväť z desiatich slovenských domácností. V porovnaní s tým istým obdobím minulého roka mliečne produkty na celkovom trhu posilnili v objeme aj vo výdavkoch,“ uvádza Lucia Pientková, konzultantka spoločnosti GfK.

Najčastejšie sa vyskytujúcim mliečnym výrobkom v nákupoch sú syry, ktoré ukrojili z rozpočtu na mliečne výrobky najviac výdavkov slovenských domácností. „Niektorý zo syrov si aspoň raz zakúpili všetky slovenské domácnosti, vo výdavkoch dominujú tvrdé syry, ktoré tvoria viac ako polovicu výdavkov domácností na syry celkovo,” dodáva Lucia Pientková s tým, že nejaký druh syra si zakúpili zákazníci v priemere 76-krát a minuli na ne celkovo takmer 200 eur.

Maslá vytláčajú margaríny

Kategória masiel a margarínov v minulom roku (obdobie november 2019 až október 2020) dosiahla tržby vo výške takmer 111 miliónov eur. Pritom viac ako 76 % tvoria tržby za maslo a takmer 24 % tržby za margaríny. Tržby za celú kategóriu medziročne rástli o 0,8 %, priemerná cena za kus sa však znížila o 5,8 %. Len pre porovnanie, priemerná cena masla bola pred dvomi rokmi 1,66 eur za kus, zatiaľ čo v sledovanom období 1,41 eur za kus. U margarínu sa cena spred dvoch rokov v hodnote 0,93 eur za kus v tomto roku mierne navýšila na 0,97 eur za kus. Podľa údajov spoločnosti Nielsen práve zníženie priemernej ceny kategórie spôsobilo zvýšenie spotreby masiel a margarínov medziročne o 7,1 % na takmer 23 miliónov predaných kilogramov. „Rast spotreby kategórie tiahne rastúca spotreba masiel, ktorá medziročne rástla dvakrát viac než celá kategória na úroveň 13,4 milióna predaných kilogramov masla,” uvádza konzultantka spoločnosti Nielsen Martina Čechová. Zároveň dopĺňa, že zvyšných 9,5 milióna kilogramov pripadá na margaríny, ktorých spotreba však medziročne klesla o 2,2 %.

Rovnaký vývoj je aj pri počte predaných kusov – maslá rástli medziročne o 12 %, margaríny zase poklesli o 2,3 %. „V uplynulom roku sa tak predalo vyše 87 miliónov kusov masiel a margarínov, z čoho viac než 60 miliónov kusov pripadá na maslo a zvyšných 27 miliónov kusov na margaríny,” dopĺňa Martina Čechová. Hoci si maslá a margaríny kupujú zákazníci celoročne, ich najdôležitejším obdobím je december, keď sa tržby v roku 2019 vyšplhali až na 12,6 milióna eur. Po maslá a margaríny sa spotrebitelia vyberajú prevažne do hypermarketov a supermarketov (59 % tržieb), potom do organizovaných obchodov so zmiešaným tovarom (takmer 30 % tržieb). Ak si spotrebitelia majú vybrať veľkosť masla, najpreferovanejšou je balenie 250 gramov, v prípade margarínov má najvyšší podiel na tržbách balenie od 251 do 499 gramov.

Overená chuť pretrvala

Mliečne výrobky patria k tým, ktoré pandemická situácia ovplyvnila skôr pozitívne. „Kategória mliečnych výrobkov nasleduje vývoj celkovej kategórie potravín na Slovensku. Hlavnú zmenu vidíme vo frekvencii nákupu. Spotrebitelia nakupujú menej často oproti minulému roku, zato však vo väčšom množstve. Celkovo je tak kategória ovplyvnená pozitívne a oproti minulému roku vidíme rast,“ uvádza Jakub Špiller, Commercial Development Manager CZ&SK, Danone. Spotrebiteľské správanie pri nákupe mliečnych výrobkov sa podobne ako pri iných typoch potravín líšilo v prvej a druhej vlne pandémie. „Prvá vlna pandémie priniesla strach a obavy z nepoznaného, ktoré ovplyvnili aj spotrebiteľské správanie. Zákazníci nakupovali v panike a menej cielene. Druhá vlna bola výrazne odlišná, pretože vedeli, čo môžu očakávať, nakupovali cielene a reagovali na cenu,“ vysvetľuje obchodná riaditeľka Zvolenskej mliekarne Zuzana Žubor Kágerová.

Podľa slov Jána Husáka, obchodného riaditeľa Tatranskej mliekarne, bol hlavný dopyt po komoditných produktoch, ako UHT mlieko, maslo a produkty s dlhšou exspiračnou dobou. „V období medzi prvou a druhou vlnou sme dokonca zaznamenávali enormný dopyt po syroch na grilovanie v rámci grilovacej sezóny a dokonca sme aj v rámci skupiny rozšírili tento segment o pološtiepky na gril,” dodáva. O zaujímavej dynamike v kategórii balených syrov, ku ktorej došlo počas pandémie, hovorí Peter Haško, šéf obchodného marketingu spoločnosti Savencia Fromage & Dairy SK: „Dopyt po kategórii balených syrov rástol v medziročnom porovnaní až o viac ako 12 percent, či už v tržbách, alebo objeme spotreby. Pohľadom na preferenciu podľa druhu syrov sa najväčšej obľube tešili tvrdé syry ako Eidam, ktoré mali zároveň aj najväčší medziročný rast.”

Pokračuje, že ostatné druhy syrov, ako plesňové, čerstvé, tavené či bryndza, rástli medziročne tiež, ale ich rast nebol taký výrazný ako pri tvrdých syroch. „Vplyvom pandémie sme boli svedkami významnejšieho rastu predaja privátnych značiek, pre ktoré je typická nižšia predajná cena, ako je priemer kategórie,” dopĺňa Peter Haško. Príklon k výrobkom s nižšou cenou predpokladá aj Ján Husák: „Zákazník si minulý rok ešte neodopieral ani luxusnejšie produkty, ale predpokladám, že začiatkom tohto roka už bude svoje správanie a výber nákupného košíka prehodnocovať smerom k základným druhom produktov a možno aj k lacnejším alternatívam.”

Dôležité je zdravie i ekológia

Výrobcovia sa zhodujú, že chute slovenských spotrebiteľov sú pri mliečnych výrobkoch viac-menej stabilné. „Slováci radi skúšajú nové mliečne produkty a rôzne príchute, ale v konečnom dôsledku sa vždy vrátia k overenej klasike,” uvádza Dominika Skačanová, vedúca oddelenia marketingu spoločnosti Levické mliekarne. Jej slová potvrdzuje aj Zuzana Žubor Kágerová: „Myslím si, že sa radikálne nemenia, príchuť jahoda má dominantné postavenie v nákupných košíkoch spotrebiteľov. Čo sa týka noviniek, je to veľmi podobné ako pri iných kategóriách, sú jednoznačne zaujímavé pre spotrebiteľa.”

Okrem stálej preferencie ochutených jogurtov sa na vrchole predaja držia podľa slov Jakuba Špillera aj ďalšie overené produkty. „Sú to napríklad acidofilné mlieka, detské dezerty a taktiež probiotické jogurty. Z nových mliečnych výrobkov sú najpopulárnejšie grécke a proteínové jogurty i mliečne rezy a tyčinky,” vymenúva. Ani v kategórii syrov sa podľa Petra Haška veľmi preferencie zákazníkov nemenia, avšak stúpa záujem o grilovanie. „Slováci každý rok viac a viac grilujú, čomu zodpovedá aj rozširovanie ponuky v segmente ,ready to cook‘. Grilované hermelíny, pološtiepky, hranolčeky s koreninami, omáčkami,” uvádza a dopĺňa, že počas pandémie stúpol záujem aj o predpripravené hotové jedlá, ako chladené predvypražené Eidamy, nugetky, hermelíny.

Segment mliečnych výrobkov podľa Dominiky Skačanovej ovplyvňujú najmä dva trendy: uponáhľaný životný štýl zákazníkov a ich zdravie. „Spotrebitelia v súčasnosti vo vyššej miere ako v minulosti nakupujú výrobky, ktoré sú už naporciované alebo nakrájané v chladiarenskom pulte vo forme plátkov či blokov a pripravené na okamžitú spotrebu. Trendom sú aj hotové omáčky a dresingy, tekuté mliečne nápoje so sebou a podobne. Čoraz viac ľudí sa dokonca zaujíma aj o zloženie produktu a o to, aby v ňom neboli žiadne nežiaduce prídavné látky alebo konzervanty.”

Dopyt zákazníkov po zdravých výrobkoch s pridaným benefitom vníma aj spoločnosť Danone. „Tento trend pripisujeme rastúcej obave o zdravie, ktorá je na Slovensku na historickom maxime. Rovnako tak aj predaj výrobkov Actimel, ktoré obsahujú dvadsať miliárd probiotických kultúr, dosiahol v uplynulom roku rekordné čísla,” hovorí Jakub Špiller. S trendom zdraviu prospešnejších výrobkov ide podľa Zuzany Žubor Kágerovej ruka v ruke aj trend znižovania cukru, vyšší podiel bielkovín a používania prírodných komponentov. Podľa Jána Husáka sa slovenský spotrebiteľ už postupne stáva náročnejším zákazníkom a tomu sa musia prispôsobiť všetci. „Začína si podrobne všímať zloženie, miesto, krajinu pôvodu,” tvrdí a dodáva, že na Slovákov stále funguje aj „retro karta“. „Radi si pripomenú to, čo bolo a hlavne to dobré, čo tu bolo,” konštatuje.

Ďalším trendom je aj ekologickosť. „V oblasti spotrebiteľského balenia dominuje lepšia recyklácia a duo smart tégliky. Naše grécke a kefírové jogurty prešli takouto výraznou zmenou,” hovorí Zuzana Žubor Kágerová. Záujem o ekológiu už pri výrobe mliečnych výrobkov je podľa Jána Husáka spôsobený aj množstvom mienkotvorných ľudí, ktorí dokážu strhnúť pozornosť na ekologické aspekty potravinárskej výroby. „Už pred rokom sme začali komunikovať so zákazníkom značku ,vyrobené na báze zelenej energie‘ – 80 percent energií potrebných na chod našej fabriky v Kežmarku si dokážeme vyrobiť prostredníctvom bioplynovej stanice a kogeneračnej jednotky sami a taktiež všetok bioodpad vznikajúci v našej spoločnosti dokážeme premeniť na energiu,” vysvetľuje.

A čo ešte očakáva slovenský spotrebiteľ od mliečnych výrobkov? „Na prvom mieste je jednoznačne chuť. Výrobok musí chutiť a zákazník si ho musí užiť. Potom nasleduje kvalita a môžeme povedať, že v kategórii mliečnych výrobkov je zo strany výrobcov kladený na kvalitu veľký dôraz,” tvrdí Jakub Špiller. Ako však dodáva, v neposlednom rade chcú zákazníci aj nízku cenu. „Čo však nie je vždy reálne, keďže poľnohospodárstvo a potravinársky segment na území nášho štátu nie sú natoľko podporované, aby sme mohli cenovo konkurovať produktom dovezeným zo zahraničia,“ vysvetľuje Dominika Skačanová.

Vyrába sa aj bez laktózy

Nielen zdravší životný štýl, ale aj zvýšený výskyt intolerancií spôsobuje nárast kategórie bezmliečnych, bezlaktózových a rastlinných alternatív mliečnych výrobkov. „Vzhľadom na skutočnosť, že intoleranciou laktózy v súčasnosti trpí na Slovensku každý piaty až šiesty človek, sa naša spoločnosť rozhodla reagovať na potreby týchto zákazníkov. Práve z tohto dôvodu sme sa do svojej ponuky rozhodli zahrnúť aj delaktózované výrobky, ako sú napríklad tvaroh, smotana, kefír, mlieko, maslo pod značkou Babička, plesňový syr Niva Originál či tavený a tvrdé delaktózované syry pod značkou Tekov,” uvádza Dominika Skačanová.

Tento trend pozorne sleduje aj spoločnosť Danone, ktorá so značkou Alpro vlastní 65 % trhu. „Pripravujeme taktiež celý rad noviniek, okrem iného aj fermentované výrobky na mandľovej báze či sójové nápoje obohatené o proteín. Bezlaktózový trh monitorujeme a zvažujeme vstup do tohto segmentu prostredníctvom niektorej z našich značiek,” prezrádza Jakub Špiller. De-lacto trend si podľa slov Jána Husáka nachádza svojich zákazníkov aj medzi tými, ktorí nie sú na laktózu intolerantní. „Spoločnosť Tami postupne rozširuje tento segment a každý rok prinesieme zopár produktov z tejto kategórie – tentoraz to bude syr s modrou plesňou a obohatené mlieka na de-lacto báze,” hovorí.

Novinky na pultoch

Pole pôsobnosti je pri bohatej ponuke mliečnych výrobkov naozaj široké, preto výrobcovia neváhajú prinášať nové výrobky. „Na jar tohto roku by sme mali na trh uviesť viacero noviniek, ako sú napríklad Babička Mlieko delaktózované plnotučné v pollitrovom balení a tiež rozšíriť rad Babička tvarohov o tvaroh v rodinnom polkilovom balení, “ hovorí Dominika Skačanová. Zaujímavé novinky pripravuje spoločnosť Tami. „Vzhľadom na našu najnovšiu investíciu, ktorá je aj jednou z najväčších na Slovensku v mliekarenskej brandži, sú to prémiový syr typu gorgonzola, rovnako prémiový rad syrov s bielou plesňou, nový typ dezertu a obohatené mlieka, ktoré by mali posilňovať imunitu v tejto neľahkej dobe,” vymenúva.

S inováciou prichádza aj spoločnosť Danone. „V januári sme uviedli na slovenský trh dve príchute jogurtov značky Activia v inovatívnom obale – kapsičke, kde jogurt vydrží až štyri hodiny mimo chladu. Je to tak ideálna desiata na cestu do práce či po cvičení,“ hovorí Jakub Špiller. Spoločnosť okrem toho predstavila nové príchute značky Fantasia – Kávový likér a Amaretto. Aj Zvolenská mliekareň pripravuje ďalšie novinky a inovácie svojich značiek. „Pripravujeme viacero noviniek, môžem už spomenúť Lily Kids – čokoládový a vanilkový dezert pre deti bez umelých farbív a prísad,” uzatvára Zuzana Žubor Kágerová.

Miroslava Ondrušová, miroslava.ondrusova@atoz.sk

Súvisiace články:

https://www.tovarapredaj.sk/2021/02/05/tovarpredaj-1-2-2021-mliecna-vlna-zosilnela/

[Späť na obsah]

16. Lidl prichádza s privátnou značkou výlučne od slovenských dodávateľov

[05.02.2021; tovarapredaj.sk; Správy; 00:00; Redakcia]

Spoločnosť Lidl prináša na pulty svojich predajní novú privátnu značku Slovenskô, ktorá je špecifická výhradne slovenským pôvodom. Značka je vizuálne zjednotená a zákazníci v nej objavia typické slovenské jedlá a regionálne špeciality.

Lidl má ambíciu zvýšiť hodnotu výrobkov nakúpených od slovenských dodávateľov o 30 % do roka 2025. Aktuálne sa mu túto hodnotu podarilo navýšiť o 20 %, čo bolo cieľom do konca obchodného roka 2020. „V poslednom uzavretom obchodnom roku sme slovenským dodávateľom zaplatili viac ako 320 miliónov eur v nákupných cenách – medziročne ide o nárast o 13 percent alebo inak povedané o 40 miliónov eur. Aktívne podporujeme aj export slovenských firiem do zahraničia, ide o výrobky v hodnote desiatok,“ povedal Matúš Gála, generálny riaditeľ pre Lidl Slovensko.

Za lokálne produkty považuje Lidl tie, ktoré boli vyrobené firmami so sídlom na území Slovenskej republiky. „Privátna značka Slovenskô je jedným z ďalších silných projektov na podporu slovenského potravinárstva a poľnohospodárstva. Bude unikátna práve tým, že bude mieriť na to najtypickejšie slovenské, pochádzajúce z rôznych regiónov, rôznych kútov Slovenska, od Spiša, cez Gemer až po Západné Slovensko a zákazník v predajni bude vidieť regionálne špeciality,“ dodáva Matúš Gála.

Spolupráca s lokálnymi dodávateľmi

Jedným z dodávateľov, ktorý spolupracuje s Lidlom a zákazníci nájdu jeho výrobky na pultoch predajní medzi sortimentom novej privátnej značky je Tatranská mliekareň. Ďalším príkladom podpory slovenských dodávateľov zo strany Lidla je družstvo Zeleninárska, ktoré združuje 13 pestovateľov. Pôsobia na regionálnej úrovni a zemiaky, cibuľu, koreňovú a ostatnú zeleninu pestujú na poliach rozprestierajúcich sa od Trnavy po Sládkovičovo cez Bernolákovo a Šamorín. So Zeleninárskou nadviazal Lidl spoluprácu na konci roka 2018 a odvtedy toto družstvo dodalo na pulty jeho predajní až 33 500 ton zemiakov a zeleniny.

Slovenskô mieri na tradície

Nový rad výrobkov Slovenskô, ktorého sú aj uvedení dodávatelia súčasťou, v sebe snúbi slovenské výrobky od zeleniny, mäsových výrobkov, mliečnych výrobkov až po pekárenské produkty. Mnohé sú opradené tradíciami a ich korene siahajú ďaleko do histórie ako napríklad Spišské párky, Gazdovská parenica, šúľance a iné.

Už teraz nájdu zákazníci desiatky výrobkov radu Slovenskô na pultoch predajní Lidl a postupne sa ich množstvo bude zvyšovať. Dlhodobým cieľom je podľa spoločnosti Lidl pri tejto privátnej značke práve zapojenie aj ďalších dodávateľov a ich produkty. Okrem výrobkov typických pre slovenské regióny, ktoré dostali vlastnú vizualitu, spoznajú zákazníci v Lidli produkty od domácich dodávateľov podľa loga Slovenskô. To bude umiestnené na ďalších desiatkach produktov vyrobených na Slovensku, napríklad na minerálnej vode či tofu.

Súvisiace články:

Slováci chcú nakupovať slovenské potraviny. Billa reaguj

https://www.tovarapredaj.sk/2021/02/05/lidl-prichadza-s-privatnou-znackou-vylucne-od-slovenskych-dodavatelov/

[Späť na obsah]

Legislatíva EÚ, štrukturálna politika a medzinárodné organizácie

6. Svetová zdravotnícka organizácia: Chudobní ostávajú pred covidom nechránení

[06.02.2021; parlamentnelisty.sk; Monitor Správy Zahraničie; 05:59; TASR]

Počet zaočkovaných na svete je už vyšší ako počet prípadov nákazy, bohaté krajiny však použili väčšinu dostupných dávok vakcín, povedal v piatok generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)TedrosAdhanomGhebreyesus. Informovala o tom agentúra DPA.

“Viac ako tri štvrtiny zaočkovaných pochádzajú len z desiatich krajín, ktoré sa podieľajú takmer 60 percentami na globálnom HDP,” povedal Tedros na tlačovej konferencii v Ženeve.Naopak, v takmer 130 krajinách nedokázali doručiť ani jedinú vakcínu, dodal.

Podľa údajov WHO ochorením COVID-19, ktoré spôsobuje nový koronavírus, dodnes ochorelo viac ako 105 miliónov ľudí.

Farmaceutické spoločnosti by nemali licencovať svoje vakcíny COVID-19 malému počtu výrobných spoločností, ale mali by vydávať neexkluzívne licencie, aby tak podporili zvýšenie globálnej produkcie, uviedol Tedros a pripomenul, že tento mechanizmus sa využívalaj v minulosti. Umožnil tak, aby lieky na HIV a hepatitídu dostalo viac pacientov.

Žiadosť generálneho riaditeľa WHO prišla po tom, čo západné krajiny vo štvrtok zablokovali rokovania o vzdaní sa patentov na vakcíny.Rozvojové krajiny ako India a Juhoafrická republika by privítali dočasné zrušenie patentov, ktoré by pomohlo zvýšiť ich globálnu ponuku.

Tedros zopakoval, že bohaté krajiny by zatiaľ mali očkovať iba seniorov a zdravotníckych pracovníkov a vakcíny pre ostatnú populáciu by mali presunúť do chudobnejších krajín, ktoré tiež potrebujú ochrániť svoje vysokorizikové skupiny obyvateľov.

https://www.parlamentnelisty.sk/arena/414379/svetova-zdravotnicka-organizacia-chudobni-ostavaju-pred-covidom-nechraneni/

[Späť na obsah]

Iné informácie

2. Indickí poľnohospodári na protest proti agrárnej reforme prehradili cesty

[06.02.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 14:18; redakcia]

Naí Dillí 6. februára (TASR) – Desaťtisíce policajtov nasadili v sobotu v Indii v snahe potlačiť hroziace nové protesty poľnohospodárov bojujúcich proti vládnym reformám v agrosektore.

Ako informovala agentúra AFP, v centre Naí Dillí – kde v januári protest so zapojením traktorov prerástol do násilností – bolo v sobotu uzavretých desať staníc metra a tisíce policajtov obsadili v meste kľúčové križovatky.

Združenia poľnohospodárov a ich odbory oznámili, že v sobotu pristúpia k blokáde hlavných diaľnic v celej Indii. Neurobili tak však v štátoch Uttarpradéš a Uttarákhand, ani v Naí Dillí, pretože organizátori protestov dostali varovanie, že by tam mohlo dôjsť k provokáciám.

Poľnohospodári vopred oznámili, že cez blokády a zátarasy prepustia sanitky, školské autobusy, hasičské autá a ďalšie pohotovostné vozidlá.

V očakávaní týchto protestov polícia v celej Indii posilnila bezpečnostné opatrenia a monitoruje aj obsah na sociálnych sieťach s cieľom potlačiť možné provokácie a podnecovanie k násiliu.

Agentúra AFP pripomenula, že na predmestí Naí Dillí od novembra stanujú desaťtisíce poľnohospodárov, ktorí takto požadujú zrušenie reforiem vedúcich k uvoľneniu trhu s poľnohospodárskymi výrobkami. Farmári tvrdia, že tieto zmeny povedú k tomu, že agrosektor ako jeden z kľúčových sektorov hospodárstva Indie prevezmú veľké konglomeráty.

Po problémoch, ktoré v hlavnom meste nastali 26. januára, sa poľnohospodárske odbory zaviazali, že akékoľvek ich ďalšie akcie budú pokojné.

4 pel

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/indicki-polnohospodari-na-protest-proti-agrarnej-reforme-prehradili-cesty-172022

[Späť na obsah]

4. Hospodárstvo: Ruská inflácia sa v januári zrýchlila na 5,2 %

[05.02.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 18:30; redakcia]

Moskva 5. februára (TASR) – Medziročná inflácia v Rusku sa v januári zrýchlila na 5,2 %, uviedol ruský štatistický úrad Rosstat. Motorom bolo zvýšenie cien potravín.

Ruské spotrebiteľské ceny začali rásť minulý rok v marci po mesiacoch historicky nízkej inflácie. Dôvodom bol pokles cien ropy a znehodnotenie rubľa.

Spomedzi cien potravín, najprudšie stúpli ceny cukru (64 %) a slnečnicového oleja (26 %).

Ruská vláda sa snaží od konca minulého roka riešiť problém prudkého nárastu cien niektorých potravín. Prezident Vladimir Putin verejne vyjadril svoje obavy a nariadil vláde, aby pripravila opatrenia na reguláciu cien. Moskva potom ohlásila napríklad kvóty na vývoz obilnín.

Ruská inflácia dosiahla minulý rok 3,4 %. K jej zrýchleniu prispelo výrazné oslabenie rubľa, ktorý na začiatku novembra padol na najnižšiu úroveň od decembra 2014.

4 lom pop

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/hospodarstvo-ruska-inflacia-sa-v-januari-zrychlila-na-5-2-171793

[Späť na obsah]

6. Hospodárstvo: Veľkoobchodné ceny v Rakúsku sa stabilizovali na vlaňajšej úrovni

[05.02.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 10:39; redakcia]

Viedeň 5. februára (TASR) – Veľkoobchodné ceny v Rakúsku sa v januári stabilizovali na úrovni z minulého roka. Ako vyplýva z predbežných výpočtov štatistického úradu Statistik Austria, ceny v januári medziročne vzrástli len o 0,1 %, v porovnaní s decembrom stúpol index veľkoobchodných cien (GHPI) o 2,1 %.

V medziročnom porovnaní výrazne zlacneli ostatné výrobky z minerálnych olejov o 18,6 %, živé zvieratá o 14 %, motorové palivá (benzín a diesel) o 12 %, pevné palivá o 9 % a kože o 5,5 %.

Najvýraznejší nárast veľkoobchodných cien zaznamenali staré a zbytkové suroviny (o 45,8 %), železo a oceľ (o 20,6 %), poľnohospodárske stroje a vybavenie (o 16,2 %), ako i hodinky a šperky (o 13,1 %). Zdražovanie sa dotklo aj obilia, semien a krmív (o 11,9 %), gumy a plastov v primárnych formách (o 9,8 %) a kníh, časopisov a novín (o 5,6 %).

V januári sa v porovnaní s decembrom zvýšili najmä veľkoobchodné ceny starých a zbytkových surovín (o 22 %), železa a ocele (o 18 %), gumy a plastov v primárnych formách (o 9,3 %), koží (o 8,9 %) a ostatných produktov z minerálnych olejov (o 6,7 %). Okrem toho zdraželi obilie, semená a krmivá (o 4,8 %), ovocie, zelenina a zemiaky (o 4,6 %), motorové palivá (o 4,2 %), ako aj knihy, časopisy a noviny (o 3 %). Podstatne zlacneli technické chemikálie, a to o 2,3 %.

5 sov ima

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/hospodarstvo-velkoobchodne-ceny-v-rakusku-sa-stabilizovali-na-vlanajsej-urovni-171515

[Späť na obsah]

Viac na siacplus.sk

Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk