Monitoring médií 19.03.2021

Vyšetrovanie, ktoré prebiehalo v Pôdohospodárskej platobnej agentúre počas uplynulých mesiacov, preukázalo, že vo viac než polovici prípadov došlo k nekalým praktikám.

Katarína Runnová

Bratislava – V marci minulého roka sa začalo vyšetrovanie jednej z najväčších korupčných káuz v histórii našej krajiny. Akcia Dobytkár sa týka kšeftovania s úplatkami v prostredí Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ich výška podľa vyšetrovateľov presahuje desať miliónov eur. Aféra, ktorá dodnes nie je ukončená, už poslala do väzby šéfa agentúry Juraja Kožucha, ale aj nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra či finančníka Martina Kvietika. Ak sa však zo začiatku zdalo, že táto kauza bude jediná, ktorá pošramotí meno platobky, dnes je zrejmé, že to tak nebude. Od minulého mája až do 18. februára tohto roka totiž spoločnosť PwC Slovensko vykonávala v agentúre forenzný audit. A ten prišiel s ďalšími nemenej závažnými zisteniami. „Prešetrilo sa 110 prípadov v hodnote 47 miliónov eur. Z preskúmaných platieb bolo vyše 27 miliónov pravdepodobne spojených s korupciou a nekalosťami,“ zhrnul výsledky Martin Fecko, štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva.

Hospodárnosť sa nenosila

Fecko priblížil, že porušenia sa týkali napríklad vysokých honorárov pre konzultantov, účelového zavedenia firmy do podniku bez ťažkostí či spätného zaraďovania neúspešných projektov medzi úspešné. Ich predkladatelia tak následne mohli žiadať o dotáciu, aj keď na ňu nemali nárok. Inšpektori odhalili aj konflikt záujmov medzi žiadateľmi o finančný príspevok a pracovníkmi agentúry. Na ďalšie pochybenia prišli úradníci pri kontrole kombajnovej výzvy. „Ziskové prirážky sa pohybovali od 19 do 122 percent. Pri kombajne, ktorý mal kúpnu cenu 250-tisíc eur, sa fakturoval za 600-tisíc,“ približuje tajomník. S podobnými závermi prišla aj inšpekcia verejného obstarávania, kde mala súťaž vyhrať firma, ktorá vybuduje cestu za čo najnižšiu cenu a v čo najkratšom čase. „Víťazný subjekt dal síce o 23 hodín skoršiu dodávku práce, no predražil tým zákazku celkovo o viac ako pol milióna eur,“ dodáva tajomník Fecko.

Indície už v minulosti

Vzhľadom na závažnosť týchto zistení sa šéf rezortu Ján Mičovský vyjadril, že nešlo o náhodu či jednorazové zneužitie pravidiel, ale o systém zla. S tým súhlasí aj europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý už roky upozorňuje na korupciu v PPA. „Tieto mafiánske štruktúry tam museli byť budované dlhodobo, nevznikli zo dňa na deň. Už v roku 2009 došlo k prvým prípadom, ktoré by sa dali označiť za neštandardné,“ hovorí Zdechovský. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory k takýmto postupom došlo najmä z dôvodu nedostatočných kontrol nielen v rámci agrorezortu a PPA, ale celkovo štátu. Hovorkyňa komory Jana Holéciová pripomína, že na tento fakt poukázal Najvyšší kontrolný úrad už v roku 2016, keď prišiel so zisteniami o nedôveryhodnom spôsobe vyhodnocovania eurofondových projektov. „Príčinou sú aj diery v legislatíve, najmä v pozemkovom práve a verejnom obstarávaní,“ dopĺňa dôvody Holéciová.

Iný názor na očistu

Zdechovský dlhodobo tvrdí, že k očiste by mohlo pomôcť, ak by do jej vedenia nastúpil krízový manažér z iného sektora. „Musí zdigitalizovať procesy a vyčistiť agentúru od ľudí spojených so starým vedením,“ približuje. Dodáva však, že zhruba po roku intenzívnej práce by mal následne z platobky odísť. Nateraz však rezort pôdohospodárstva prišiel s iným plánom. Zriadi komisiu, ktorá bude priamo podriadená ministrovi. Jej šesť členov na čele s Feckom sa bude snažiť zaviesť do praxe opatrenia pre priame platby, projekty, informačné technológie a ďalšie oblasti.

Tieto mafiánske štruktúry tam museli byť budované dlhodobo, nevznikli zo dňa na deň.

Tomáš Zdechovský, europoslanec

[Späť na obsah]

2. Audit v PPA odhalil podvody za milióny eur. Nešlo o náhodu, bol to systém zla, tvrdí Mičovský

[18.03.2021; hnonline.sk; Slovensko; 16:58; Katarína Runová]

Vyšetrovanie, ktoré prebiehalo v Pôdohospodárskej platobnej agentúre počas uplynulých mesiacov preukázalo, že vo viac než polovici prípadov došlo k nekalým praktikám.

V marci minulého roka sa začalo vyšetrovanie jednej z najväčších korupčných káuz v histórii našej krajiny.

Akcia Dobytkár sa týka kšeftovania s úplatkami v prostredí Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ich výška podľa vyšetrovateľov presahuje desať miliónov eur.

Aféra, ktorá dodnes nie je ukončená, už poslala do väzby šéfa agentúry Juraja Kožucha, ale aj nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra či finančníka Martina Kvietika.

Ak sa však zo začiatku zdalo, že táto kauza bude jediná, ktorá pošramotí meno platobky, dnes je zrejmé, že to tak nebude.

Od minulého mája až do 18. februára tohto roka totiž spoločnosť PwC Slovensko vykonávala v agentúre forenzný audit. A ten prišiel s ďalšími nemenej závažnými zisteniami.

„Prešetrilo sa 110 prípadov v hodnote 47 miliónov eur. Z preskúmaných platieb bolo vyše 27 miliónov pravdepodobne spojených s korupciou a nekalosťami,“ zhrnul výsledky Martin Fecko, štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva.

Hospodárnosť sa nenosila

Ich predkladatelia tak následne mohli žiadať o dotáciu, aj keď na ňu nemali nárok. Inšpektori odhalili aj konflikt záujmov medzi žiadateľmi o finančný príspevok a pracovníkmi agentúry.

Na ďalšie pochybenia prišli úradníci pri kontrole kombajnovej výzvy. „Ziskové prirážky sa pohybovali od 19 do 122 percent. Pri kombajne, ktorý mal kúpnu cenu 250-tisíc eur, sa fakturoval za 600-tisíc,“ približuje tajomník.

S podobnými závermi prišla aj inšpekcia verejného obstarávania, kde mala súťaž vyhrať firma, ktorá vybuduje cestu za čo najnižšiu cenu a v čo najkratšom čase.

„Víťazný subjekt dal síce o 23 hodín skoršiu dodávku práce, no predražil tým zákazku celkovo o viac ako pol milióna eur,“ dodáva tajomník Fecko.

Indície už v minulosti

„Tieto mafiánske štruktúry tam museli byť budované dlhodobo, nevznikli zo dňa na deň. Už v roku 2009 došlo k prvým prípadom, ktoré by sa dali označiť za neštandardné,“ hovorí Zdechovský.

Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory k takýmto postupom došlo najmä z dôvodu nedostatočných kontrol nielen v rámci agrorezortu a PPA, ale celkovo štátu.

Hovorkyňa komory Jana Holéciová pripomína, že na tento fakt poukázal Najvyšší kontrolný úrad už v roku 2016, keď prišiel so zisteniami o nedôveryhodnom spôsobe vyhodnocovania eurofondových projektov.

„Príčinou sú aj diery v legislatíve, najmä v pozemkovom práve a verejnom obstarávaní,“ dopĺňa dôvody Holéciová.

Iný názor na očistu

Zdechovský dlhodobo tvrdí, že k očiste PPA by mohlo pomôcť, ak by do jej vedenia nastúpil krízový manažér z iného sektora.

„Musí zdigitalizovať procesy a vyčistiť agentúru od ľudí spojených so starým vedením,“ približuje. Dodáva však, že zhruba po roku intenzívnej práce by mal následne z platobky odísť.

Nateraz však rezort pôdohospodárstva prišiel s iným plánom. Zriadi odbornú komisiu, ktorá bude priamo podriadená ministrovi.

Jej šesť členov na čele s Martinom Feckom sa bude snažiť zaviesť do praxe opatrenia pre priame platby, projekty, informačné technológie a ďalšie oblasti.

https://slovensko.hnonline.sk/2318668-audit-v-ppa-odhalil-podvody-za-miliony-eur-neslo-o-nahodu-bol-to-system-zla-tvrdi-micovsky

[Späť na obsah]

3. SPPK: Škody na plodinách spôsobených počasím a zverou dosiahli vlani 50 mil. eur

[18.03.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 14:58; redakcia]

Straty sa podľa nej týkajú viac ako desatiny výmery poľnohospodárskej pôdy. V skutočnosti však boli vlani škody na úrode ešte vyššie, keďže SPPK mapovala straty len na plodinách, ktoré pestujú jej členovia.

Poznamenala, že extrémne sucho striedali intenzívne zrážky, ľadovec či jarný prízemný mráz. Do toho sa počas minulého roka do úrody opäť intenzívne ‘zahryzli’ premnožené hraboše a poľovná zver. SPPK spočítala škody na úrode len v prípade jej členov na úrovni takmer 50 mil. eur, presne 48,955 milióna eur.

Uviedla, že vlani poľnohospodárov takmer vo všetkých regiónoch najviac skúšalo sucho, ktoré zničilo úrodu na 104.000 hektároch (ha) za 22,5 milióna eur. Utrpela najmä pšenica ozimná, repka a kukurica.

Poznamenala, že mrazy zasiahli najmä ovocné sady, repku ozimnú, pšenicu ozimnú a jahody. Celková odhadovaná škoda dosiahla výšku 13 miliónov eur. Mrazy “spálili” úrodu na 76.600 hektároch.

Premnožená poľovná zver podľa Holéciovej poškodila 60.000 ha poľnohospodárskej pôdy s celkovou odhadovanou škodou 9,2 milióna eur. Tento typ škody nahlásili podľa jej slov do SPPK takmer všetky regióny. Najviac postihnutou plodinou bola kukurica, po nej nasleduje repka ozimná a pšenica ozimná.

Hraboše poškodzovali podľa hovorkyne porasty najmä na západnom Slovensku, v oblasti Turca, Liptova a na južnom Zemplíne. Najväčšie straty boli na pšenici ozimnej, po nej nasledovala repka ozimná, cukrová repa a jačmeň jarný. Postihnutých bolo 20.000 ha s celkovou odhadovanou škodou 2,7 milióna eur.

Hovorkyňa poznamenala, že ľadovec zničil najmä repku a kukuricu, kde sú škody vo výške 880.000 eur na výmere 3000 ha.

Upozornila, že množstvo a kvalitu úrody vlani výrazne ovplyvňovali aj intenzívne dažde. Prišli na jar, na konci leta predlžovali žatvu a na jeseň zber jesenných plodín a zakladanie novej úrody. V niektorých oblastiach takúto situáciu nezažili 20 rokov. Celková odhadovaná výška škody je 675.000 eur, postihnutá výmera približne 3200 ha. Najviac utrpela kukurica, potom pšenica ozimná a repka ozimná.

Miliónové škody na úrode sa podľa Holéciovej s pravidelnosťou opakujú už najmenej päť rokov po sebe (napríklad suchá zima v rokoch 2016/2017, suchá jar a leto roku 2017, 2018, veľmi teplá jar a suché leto roku 2019). V roku 2019 sa straty vyšplhali na 56 miliónov eur. Počasie či zver zničili plodiny až na 315.000 ha pôdy. Aj tieto údaje sú z monitoringu SPPK.

SPPK podľa Holéciovej naďalej apeluje na riešenie následkov klimatických zmien, ktoré už každoročne nielenže znižujú produkciu, ale aj vysušujú krajinu a poškodzujú pôdu.

Dodala, že kľúčové je zlepšovať zachytávanie vody v krajine pestovaním vhodných druhov/odrôd plodín a vhodnou “architektúrou” krajiny, zriadiť systém na monitorovanie, vyhodnocovanie, kompenzáciu škôd vznikajúcich na poľnohospodárskych plodinách, vytvoriť systém riadenia rizík v poľnohospodárstve a cielene pripravovať Strategický plán pre roky 2021 až 2027.

jal ima

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/sppk-skody-na-plodinach-sposobenych-pocasim-a-zverou-dosiahli-vlani-50-mil-eur-186744

[Späť na obsah]

4. Škody na poľnohospodárskych plodinách vlani dosiahli 50 miliónov eur, zničilo ich počasie i premnožená zver

[18.03.2021; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 13:03; redakcia]

Škody na poľnohospodárskych plodinách v minulom roku dosiahli 50 miliónov eur. Plodiny v tejto hodnote zničilo extrémne počasie a premnožená zver. Ako informovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), straty sa týkajú viac ako desatiny výmery poľnohospodárskej pôdy. „V skutočnosti však boli vlani škody na úrode ešte vyššie, keďže SPPK mapovala straty len na plodinách, ktoré pestujú jej členovia,“ dodala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Vlani poľnohospodárov takmer vo všetkých regiónoch najviac skúšalo sucho, ktoré zničilo úrodu na 104-tisíc hektároch za 22,5 milióna eur. Utrpela najmä pšenica ozimná, repka a kukurica. Mrazy zasiahli najmä ovocné sady, repku ozimnú, pšenicu ozimnú a jahody. Celková odhadovaná škoda dosiahla výšku 13 miliónov eur. Mrazy spálili úrodu na rozlohe 76,6 tisíca hektárov.

Škody hlásili takmer všetky regióny

Premnožená poľovná zver podľa SPPK poškodila 60-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy s celkovou odhadovanou škodou 9,2 milióna eur. „Tento typ škody nám nahlásili takmer všetky regióny. Najviac postihnutou plodinou bola kukurica, po nej nasleduje repka ozimná a pšenica ozimná,“ dodala Holéciová.

Hraboše poškodzovali porasty najmä na západnom Slovensku, v oblasti Turca, Liptova a na južnom Zemplíne. Najväčšie straty boli na pšenici ozimnej, po nej nasledovala repka ozimná, cukrová repa a jačmeň jarný. Postihnutých bolo 20-tisíc hektárov s celkovou odhadovanou škodou 2,7 milióna eur.

Miliónové škody sa opakujú

Ľadovec zničil najmä repku a kukuricu. Škody sú vo výške 880-tisíc eur na výmere 3 000 hektárov. „Množstvo a kvalitu úrody vlani výrazne ovplyvňovali aj intenzívne dažde. Prišli na jar, na konci leta predlžovali žatvu a na jeseň zber jesenných plodín a zakladanie novej úrody. V niektorých oblastiach takúto situáciu nezažili 20 rokov,“ doplnila Holéciová. Celková odhadovaná výška škody je 675-tisíc eur, postihnutá výmera približne 3 200 hektárov. Najviac utrpela kukurica, potom pšenica ozimná a repka ozimná.

Miliónové škody na úrode sa s pravidelnosťou opakujú už najmenej 5 rokov po sebe. V roku 2019 sa straty vyšplhali na 56 miliónov eur. Počasie či zver zničili plodiny až na 315-tisíc hektároch pôdy.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/skody-na-polnohospodarskych-plodinach-vlani-dosiahli-50-milionov-eur-znicilo-ich-pocasie-i-premnozena-zver/

[Späť na obsah]

5. Škody na poľnohospodárskych plodinách dosiahli vlani 50 miliónov

[18.03.2021; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Slovensko; 00:00; SITA]

Plodiny zničilo extrémne počasie a premnožená zver.

BRATISLAVA. Škody na poľnohospodárskych plodinách v minulom roku dosiahli 50 miliónov eur.

Plodiny v tejto hodnote zničilo extrémne počasie a premnožená zver. Ako informovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), straty sa týkajú viac ako desatiny výmery poľnohospodárskej pôdy.

„V skutočnosti však boli vlani škody na úrode ešte vyššie, keďže SPPK mapovala straty len na plodinách, ktoré pestujú jej členovia,“ dodala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Mrazy zasiahli najmä ovocné sady, repku ozimnú, pšenicu ozimnú a jahody. Celková odhadovaná škoda dosiahla výšku 13 miliónov eur. Mrazy spálili úrodu na rozlohe 76,6 tisíca hektárov.

Ľadovec zničil najmä repku a kukuricu. Škody sú vo výške 880-tisíc eur na výmere 3 000 hektárov.

„Množstvo a kvalitu úrody vlani výrazne ovplyvňovali aj intenzívne dažde. Prišli na jar, na konci leta predlžovali žatvu a na jeseň zber jesenných plodín a zakladanie novej úrody. V niektorých oblastiach takúto situáciu nezažili 20 rokov,“ doplnila Holéciová.

Celková odhadovaná výška škody je 675-tisíc eur, postihnutá výmera približne 3 200 hektárov. Najviac utrpela kukurica, potom pšenica ozimná a repka ozimná.

https://ekonomika.sme.sk/c/22620191/skody-na-polnohospodarskych-plodinach-dosiahli-vlani-50-milionov.html

[Späť na obsah]

6. SPPK: Škody na plodinách dosiahli vlani 50 miliónov eur

[18.03.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Na snímke predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho počas tlačovej konferencie SPPK na tému: Už stačilo. Pohár trpezlivosti pretiekol 9. februára 2021 v Bratislave. Foto: TASR – Pavel Neubauer

Ľadovec zničil najmä repku a kukuricu, kde sú škody vo výške 880.000 eur na výmere 3000 ha.

Bratislava 18. marca (TASR) – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) spočítala výšku minuloročných škôd na poľnohospodárskych plodinách, ktoré zničilo extrémne počasie a premnožená zver. Celkový účet za minuloročné škody je takmer 50 miliónov eur. Informovala o tom Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK. Straty sa podľa nej týkajú viac ako desatiny výmery poľnohospodárskej pôdy. V skutočnosti však boli vlani škody na úrode ešte vyššie, keďže SPPK mapovala straty len na plodinách, ktoré pestujú jej členovia. Poznamenala, že extrémne sucho striedali intenzívne zrážky, ľadovec či jarný prízemný mráz. Do toho sa počas minulého roka do úrody opäť intenzívne ‘zahryzli’ premnožené hraboše a poľovná zver. SPPK spočítala škody na úrode len v prípade jej členov na úrovni takmer 50 mil. eur, presne 48,955 milióna eur. Uviedla, že vlani poľnohospodárov takmer vo všetkých regiónoch najviac skúšalo sucho, ktoré zničilo úrodu na 104.000 hektároch (ha) za 22,5 milióna eur. Utrpela najmä pšenica ozimná, repka a kukurica. Poznamenala, že mrazy zasiahli najmä ovocné sady, repku ozimnú, pšenicu ozimnú a jahody. Celková odhadovaná škoda dosiahla výšku 13 miliónov eur. Mrazy “spálili” úrodu na 76.600 hektároch. Premnožená poľovná zver podľa Holéciovej poškodila 60.000 ha poľnohospodárskej pôdy s celkovou odhadovanou škodou 9,2 milióna eur. Tento typ škody nahlásili podľa jej slov do SPPK takmer všetky regióny. Najviac postihnutou plodinou bola kukurica, po nej nasleduje repka ozimná a pšenica ozimná. Hraboše poškodzovali podľa hovorkyne porasty najmä na západnom Slovensku, v oblasti Turca, Liptova a na južnom Zemplíne. Najväčšie straty boli na pšenici ozimnej, po nej nasledovala repka ozimná, cukrová repa a jačmeň jarný. Postihnutých bolo 20.000 ha s celkovou odhadovanou škodou 2,7 milióna eur. Hovorkyňa poznamenala, že ľadovec zničil najmä repku a kukuricu, kde sú škody vo výške 880.000 eur na výmere 3000 ha. Upozornila, že množstvo a kvalitu úrody vlani výrazne ovplyvňovali aj intenzívne dažde. Prišli na jar, na konci leta predlžovali žatvu a na jeseň zber jesenných plodín a zakladanie novej úrody. V niektorých oblastiach takúto situáciu nezažili 20 rokov. Celková odhadovaná výška škody je 675.000 eur, postihnutá výmera približne 3200 ha. Najviac utrpela kukurica, potom pšenica ozimná a repka ozimná. Miliónové škody na úrode sa podľa Holéciovej s pravidelnosťou opakujú už najmenej päť rokov po sebe (napríklad suchá zima v rokoch 2016/2017, suchá jar a leto roku 2017, 2018, veľmi teplá jar a suché leto roku 2019). V roku 2019 sa straty vyšplhali na 56 miliónov eur. Počasie či zver zničili plodiny až na 315.000 ha pôdy. Aj tieto údaje sú z monitoringu SPPK. SPPK podľa Holéciovej naďalej apeluje na riešenie následkov klimatických zmien, ktoré už každoročne nielenže znižujú produkciu, ale aj vysušujú krajinu a poškodzujú pôdu. Dodala, že kľúčové je zlepšovať zachytávanie vody v krajine pestovaním vhodných druhov/odrôd plodín a vhodnou “architektúrou” krajiny, zriadiť systém na monitorovanie, vyhodnocovanie, kompenzáciu škôd vznikajúcich na poľnohospodárskych plodinách, vytvoriť systém riadenia rizík v poľnohospodárstve a cielene pripravovať Strategický plán pre roky 2021 až 2027.

https://www.teraz.sk/ekonomika/sppk-skody-na-plodinach-dosiahli-vlan/535893-clanok.html

[Späť na obsah]

7. Minuloročný účet za škody: 50 miliónov eur

[18.03.2021; myzilina.sme.sk; Žilina / Zaujímavosti; 00:00; redakcia]

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora /SPPK/ spočítala výšku minuloročných škôd na poľnohospodárskych plodinách, ktoré zničilo extrémne počasie a premnožená zver.

Celkový účet za minuloročné škody je takmer 50 mil. eur. Straty sa týkajú viac ako desatiny výmery poľnohospodárskej pôdy. V skutočnosti však boli vlani škody na úrode ešte vyššie, keďže SPPK mapovala straty len na plodinách, ktoré pestujú jej členovia.

Extréme sucho striedali intenzívne zrážky, ľadovec či jarný prízemný mráz. Do toho sa počas minulého roka do úrody opäť intenzívne zahryzli premnožené hraboše a poľovná zver. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora spočítala škody na úrode len v prípade jej členov na úrovni takmer 50 mil. eur /presne 48,955 mil. eur/.

Vlani poľnohospodárov takmer vo všetkých regiónoch najviac skúšalo sucho, ktoré zničilo úrodu na 104 tis. ha za 22,5 mil. eur. Utrpela najmä pšenica ozimná, repka a kukurica.

Mrazy zasiahli najmä ovocné sady, repku ozimnú, pšenicu ozimnú a jahody. Celková odhadovaná škoda dosiahla výšku 13 mil. eur. Mrazy spálili úrodu na 76,6 tis. hektároch.

Premnožená poľovná zver poškodila 60 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy s celkovou odhadovanou škodou 9,2 milióna eur. Tento typ škody nám nahlásili takmer všetky regióny. Najviac postihnutou plodinou bola kukurica, po nej nasleduje repka ozimná a pšenica ozimná.

Hraboše poškodzovali porasty najmä na západnom Slovensku, v oblasti Turca, Liptova a na južnom Zemplíne. Najväčšie straty boli na pšenici ozimnej, po nej nasledovala repka ozimná, cukrová repa a jačmeň jarný. Postihnutých bolo 20 tisíc hektárov s celkovou odhadovanou škodou 2,7 milióna eur.

Ľadovec zničil najmä repku a kukuricu. Škody sú vo výške 880 tisíc eur na výmere 3000 ha.

Množstvo a kvalitu úrody vlani výrazne ovplyvňovali aj intenzívne dažde. Prišli na jar, na konci leta predlžovali žatvu a na jeseň zber jesenných plodín a zakladanie novej úrody. V niektorých oblastiach takúto situáciu nezažili 20 rokov. Celková odhadovaná výška škody je 675 tisíc eur, postihnutá výmera približne 3200 hektárov. Najviac utrpela kukurica, potom pšenica ozimná a repka ozimná.

Miliónové škody na úrode sa s pravidelnosťou opakujú už najmenej 5 rokov po sebe (napríklad suchá zima v rokoch 2016/2017, suchá jar a leto roku 2017, 2018, veľmi teplá jar a suché leto roku 2019). V roku 2019 sa straty vyšplhali na 56 mil. eur. Počasie či zver zničili plodiny až na 315 tis. ha pôdy. Aj tieto údaje sú z monitoringu SPPK.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora naďalej apeluje na riešenie následkov klimatických zmien, ktoré už každoročne nielenže znižujú produkciu, ale aj vysušujú krajinu a poškodzujú pôdu.

Kľúčové je zlepšovať zachytávanie vody v krajine pestovaním vhodných druhov/odrôd plodín a vhodnou „architektúrou“ krajiny, zriadiť systém na monitorovanie, vyhodnocovanie, kompenzáciu škôd vznikajúcich na poľnohospodárskych plodinách, vytvoriť systém riadenia rizík v poľnohospodárstve a cielene pripravovať Strategický plán pre roky 2021 – 2027.

https://myzilina.sme.sk/c/22620275/minulorocny-ucet-za-skody-50-milionov-eur.html

[Späť na obsah]

8. Škody na poľnohospodárskych plodinách v minulom roku dosiahli 50 miliónov eur

[18.03.2021; hlavnespravy.sk; Hlavné správy; 00:00; redakcia]

Bratislava 18. marca 2021 (SITA/HSP/Foto:Facebook/SPPK)

Na snímke vedenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory

„V skutočnosti však boli vlani škody na úrode ešte vyššie, keďže SPPK mapovala straty len na plodinách, ktoré pestujú jej členovia,“ dodala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Škody spôsobila aj premnožená poľovná zver a ľadovec

Premnožená poľovná zver podľa SPPK poškodila 60-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy s celkovou odhadovanou škodou 9,2 milióna eur.

„Tento typ škody nám nahlásili takmer všetky regióny. Najviac postihnutou plodinou bola kukurica, po nej nasleduje repka ozimná a pšenica ozimná,“ dodala Holéciová.

Ľadovec zničil najmä repku a kukuricu. Škody sú vo výške 880-tisíc eur na výmere 3 000 hektárov.

Celková odhadovaná výška škody je 675-tisíc eur, postihnutá výmera približne 3 200 hektárov. Najviac utrpela kukurica, potom pšenica ozimná a repka ozimná.

Nahlásiť chybu v článku Pošlite nám tip

https://www.hlavnespravy.sk/skody-na-polnohospodarskych-plodinach-v-minulom-roku-dosiahli-50-milionov-eur/2473284

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

5. Korupčné milióny na PPA

[18.03.2021; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Peter Bielik]

Peter Bielik, moderátor: „Som veľmi rád, že v štúdiu televízie TA3 môžem privítať naslovovzatých odborníkov, hostí, ktorých čiastočne sme videli aj v predchádzajúcom príspevku, najmä štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva pána Martina Fecka. Vitajte u nás, dobrý večer.“

Martin Fecko, štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (OĽaNO): „Dobrý večer.“

Peter Bielik: „Je s nami aj predseda Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pán Jaroslav Karahuta.“

Jaroslav Karahuta, predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie (Sme rodina): „Dobrý večer, ďakujem za pozvanie.“

Peter Bielik: „A rovnako aj člen rovnakého poslaneckého výboru v Národnej rade pán Richard Takáč.“

Richard Takáč, poslanec Národnej rady SR (Smer-SD): „Dobrý večer.“

Peter Bielik: „Páni, veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste prišli. Koniec koncov, téma je to veľmi, veľmi dôležitá. Zaznela dnes veľmi výrazne najmä vďaka tým obrovským sumám, o ktorých sa hovorilo, to sú milióny eur, pre mnohých ľudí ťažko predstaviteľné peniaze, zdá sa, že pre niektorých ľudí o niečo ľahšie predstaviteľné peniaze. Pán Fecko, kde sa dá hovoriť ešte o nejakých chybách, zlyhaniach, lebo to sa stane úradníkovi, zabudne a tak, najmä keď je to v papierovej forme, nemalo by sa, samozrejme, ale je to chyba neúmyselná, kde už môžeme hovoriť o vyslovene trestných činoch, korupcii?“

Martin Fecko: „Áno, ako hovoríte, že ľudské zlyhanie je možné v každej pozícii, na ktorej sa nachádzame. A práve tu by mali tie audity, ktoré máme ako zákonom dané, mali by prakticky, to je ich význam, aby povedali, kde to bolo zlyhanie a kde už to má trestnoprávne nejaké následky alebo je to potrebné dať už na orgány činné v trestnom konaní, a preto myslím si, že to je základný zmysel auditov, ktoré sa vykonávajú. Keďže my sme s pánom ministrom prevzali náš rezort pôdohospodárstva v stave takom, ktorý sme si nevybrali, v takom, aký bol, prakticky Pôdohospodárska projektová, teda platobná agentúra je synonymum korupčného správania, a tak ju aj berú, žiaľ, tak prvé, čo nás napadlo, že samozrejme, musíme vedieť, z čoho vychádzame, kde sme, ako sme, čo máme robiť, čo máme odstraňovať. A keďže v tom čase bežal, keď sme nastupovali, v roku 2020, bežal na Pôdohospodárskej platobnej agentúre certifikačný audit, ktorý prakticky už začínal, by som povedal, spracovávať veci, tak keď nastúpil akt, prešetrovanie kauzy Dobytkár, to znamená, že hlavný predstaviteľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry viac-menej sa ocitol v nezávideniahodnej pozícii a zaujímali sa oňho orgány činné v trestnom konaní, tak, samozrejme, okamžite audítorom, každej audítorskej firme začína blikať červené svetlo, že pozor, tu sa nemôže ísť do obyčajného auditu, musí tu byť nejaký hĺbkový audit, ktorý vlastne poukáže na tie pochybenia, hlavne v prípade pána Kožucha ako hlavného predstaviteľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry, tak prakticky aj my sme zareagovali v danom čase a objednali sme si forézny audit, forézny znamená súdny audit, ktorý potom už podlieha aj určitým, by som povedal, stupňom utajenia, aby to nebol len nejaký trhací kalendár, ktorý, niekto proste príde a začne si ho lustrovať, ako potrebuje. Takže viac-menej naša reakcia bola okamžitá, ako sme nastúpili, a v máji 2020 bol vlastne podpísaná, bol podpísaný dodatok ku tomu certifikačnému auditu a nastúpilo sa na forézny audit, ktorý prakticky nám už dopodrobna rozviedol určité veci, ktoré, myslím si, že budú podkladom pre mnohé trestné oznámenia a pre orgány činné v trestnom konaní.“

Peter Bielik: „Jedna vec je neoprávnené vyplatenie peňazí, ak nie je kompletná dokumentácia, ak nám chýbajú nejaké podklady, a tam som práve mieril tú svoju prvú otázku, či sa toto dá rozlíšiť na základe toho auditu, kde niekto privrel oko a povedal, dobre, dones to zajtra, alebo už nemáš správny formulár, tak pošlem ti druhý, a tak ďalej, to sa bežne deje, alebo dá sa teda určiť, že kde to bolo v tejto rovine, lebo tú agentúru budujeme ako keby od, odznova, a samozrejme, že tie procesy sa tam musia nejako celé zabehnúť, a kde už vyslovene ale máte podozrenie, že, že teda niekto za peniaze alebo za nejaké iné výhody uprednostňoval takú alebo onakú firmu, toto všetko ten audit povedal a bude sa vedieť povedzme vyšetrovateľ alebo niekto, kto sa tým bude zaoberať, presne podľa toho orientovať?“

Martin Fecko: „Áno, pretože cieľ nášho forézneho auditu bolo aj, aby dali možnosti riešenia, kde boli určité stupne toho riešenia. A práve ten prvý, ten najnižší, by som povedal, odporúčací stupeň na, by som povedal, odstránenie disproporcie, ktorú zistili, bol, že má sa ešte urobiť interné preverenie prípadu doma, akým spôsobom viac-menej boli tieto zistenia kompatibilné, respektíve že sú osvedčené. To znamená, že hneď, nehovorili hneď, že má ísť na trestné oznámenie, na orgány činné v trestnom konaní a ďalšie veci. To znamená, že sú tam aj prípady, ktoré hovoria o tom, že má sa to ešte preveriť interne cez, lebo každý orgán.“

Peter Bielik: „Dobre. Chcem len vedieť, či sú tam aj také prípady a či sú tam vyslovene aj korupčné prípady, kde je podozrenie, že za peniaze niekto niekoho uprednostňoval, lebo ten audit ukáže naozaj všetko, ale treba rozlíšiť, čo je závažnejšie a či keď sú tam také to prípady, tak potom musia byť aj konkrétne postihy.“

Martin Fecko: „Áno. Pri každom prípade, ktorý máme, a ako som hovoril, z tých stodesať prípadov, ktoré sú, štyridsaťjeden je takých, kde treba už uvažovať, buď orgány činné v trestnom konaní, alebo na ÚVO, alebo na Protimonopolný úrad, alebo ďalšia skupina je, kde hovorí, že máme ešte interne preskúmať, ako to vlastne je, nie je s týmito vecami. Takže toto nám ten forézny audit akože ukázal v konkrétnych prípadoch, s konkrétnymi financiami, s konkrétnymi menami, s konkrétnymi udalosťami, ktoré sa stali.“

Peter Bielik: „Štyri desiatky prípadov, pán Karahuta, to už nie je náhoda, to už musí byť nejaký systém, zrejme na základe nedostatočnej kontroly alebo tak, ale je to realistické, naozaj, keď sa vyberie vzorka nejakých prípadov, povedzme sto, a z nich je šesťdesiat percent problémových, ide o štátnu inštitúciu, ide o kontrolovanú inštitúciu, ide o certifikovanú inštitúciu, je to realistické?“

Jaroslav Karahuta: „Tak v prvom rade treba ozaj potvrdiť, že kauza Dobytkár, a keď to, keď to zhrnieme, všetky tie kauzy na ministerstve pôdohospodárstva, tak kauza Dobytkár ozaj nabrala takých obludných rozmerov, aké, dúfam, že už sa viac v histórii opakovať nebudú, ale tu treba trošku divákom upresniť tú situáciu, v ktorej sa tie problémy nachádzajú, pretože PPA-čka nie je samostatná organizácia, riadiacim orgánom PPA-čky je ministerstvo pôdohospodárstva. Ministerstvo pôdohospodárstva je ten orgán, ktorý stanovuje podmienky výzvy, to je orgán, ktorý nastavuje výzvy na hodnotiace kritériá externých pracovník, hodnotiacich pracovníkov, dokonca, dokonca všetky pravidlá tých výziev prichádzajú z ministerstva pôdohospodárstva. To znamená, že, že nehovorme o PPA-čke, ale hovorme o ministerstve pôdohospodárstva, lebo bez prepojenia ministerstva pôdohospodárstva a Pôdohospodárskej platobnej agentúry asi k takýmto kauzám by nedochádzalo.“

Peter Bielik: „Vy si myslíte, že ministerstvo pôdohospodárstva a jeho predstavitelia boli súčasťou toho systému, o ktorom hovoríme?“

Jaroslav Karahuta: „Pozerajte, pokiaľ by boli nastavené výzvy objektívne, nie subjektívne, pokiaľ by boli výzvy nastavené tak, že by sa nedali zneužiť, tak tým pádom, som o tom presvedčený, že do týchto káuz by určite nedošlo. Vieme, vieme, ako sa vyberali externí, externí, hodnotiaci, hodnotiaci pracovníci, lekár hodnotil vec, ktorú v živote nevidel, a podobne, to bolo na rôznych rezortoch. Takže ja by som, ja by som tu nehovoril iba o platobnej agentúre, ale hovoril by som aj o ministerstve pôdohospodárstva, pretože platobná agentúra je iba administrátor podmienok a peňazí, ktoré stanovuje ministerstvo pôdohospodárstva. A tu ma trošku mrzí, že stále sa hovorí len o PPA-čke a vlastne všetko ako keby, všetko ako keby bolo úplne čisté, ale treba veci pomenovať pravým menom.“

Peter Bielik: „Tak sú to, ešte raz, obrovské peniaze a ten, tá pravdepodobnosť zachytenia takých prípadov v tej vzorke bola naozaj pomerne vysoká, šesťdesiat percent. Ešte raz zopakujem tú otázku, či je to podľa vás realistické, v takomto rozmere.“

Jaroslav Karahuta: „Pozerajte, tu sa hovorí o sto desiatich prípadoch, o sume nejakých štyridsaťsedem miliónov. Pozerajte, tie informácie lietali verejnosťou v rôznych číslach. Keď zoberiem len z toho, čo, čo počujeme medzi, medzi priateľmi a známymi, ja si myslím, že tých, tých peňazí bolo tam ešte viac. Hovorí sa rôzne, rôzne veci sa a informácie sa hovoria. Určite nie je v silách ani terajšieho vedenia, ktoré urobilo už kus práce preto, aby tie, aby tie kauzy z minulosti odstránilo, nie je v ich silách, aby to všetko vyčistili úplne do nuly, ale pri, keď si zoberieme, že platobnou agentúrou, respektíve ministerstvom pôdohospodárstva prejde ročne osemsto miliónov až jedna miliarda, tak päťdesiat miliónov, tak to je, to je pol percenta. keď, keď si zoberieme, že, ja som nevidel, nevidel výsledky forézneho auditu, pretože tie majú orgány činné v trestnom konaní, ale určite ako predseda výboru sa budem pýtať na najbližšom výbore, aby sme tie základné informácie dostali, ale pokiaľ si zoberiete tie informácie, ktoré kolovali medzi, bežne medzi verejnosťou a ktoré boli potvrdené, aj kopu mediálnych prípadov, že sa jednalo o desať, pätnásť, dvadsaťpercentné provízie, a to už je jedno, či boli vyplatené cez nejaké, nejaké provízne účtovné modely alebo v hotovosti, a prejde vám ročne cez ministerstvo pôdohospodárstva alebo cez platobnú agentúru miliarda a za niekoľko rokov, tak asi čisto teoreticky alebo štatisticky to číslo musí byť vyššie.“

Peter Bielik: „Pán Takáč, ono ak tam bol teda takýto nejaký systém, zrejme zlyhali orgány kontroly. Zrejme naozaj, keď hovoríme o štátnej certifikovanej inštitúcií, tak niekto o tom mal vedieť. Vy si myslíte, že by toto bolo možné bez toho, aby niekto na vyšších pozíciách tú kontrolu nejakým spôsobom brzdil alebo manipuloval?“

Richard Takáč: „Pán Bielik, neviem úplne detailne sa k tomu vyjadriť, lebo máme tu na stole forézny audit. Ja som uvítal každú takúto aktivitu z hľadiska či auditu alebo nejakého preskúmania veci, myslím si, že len pomôže tomu, aby sa napravili možnože nejaké, nejaké chyby, ktoré v rámci toho celého fungovali alebo fungovali aj v iných prípadoch, aby, aby to fungovalo, poviem to tak, že na sto percent. Ja som skôr očakával, že predtým, než ministerstvo spraví tlačovú konferenciu o tomto foréznom audite a bude informovať verejnosť o tom, o nejakých prípadných zisteniach, že najprv to dostaneme aj my ako členovia Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorí podľa mňa by sme sa mali o tomto oboznámiť, lebo už viackrát sme sa dotazovali a aj s predsedom sme schválili ako výbor z hľadiska toho, že žiadame PPA-čku, aby nás informovala o stave na mesačnej báze. Tie niektoré informácie, ktoré som mal dnes možnosť len z tlačovej konferencie si vypočuť, sú hrozné, hej, že sa dozvieme, že kombajn, ktorý mal stáť dvestopäťdesiattisíc, stojí šesťstotisíc. Si myslím, že v tomto prípade by sa mal ten dotknutý, ktorý ho nakupoval, rovno ísť udať na políciu, lebo sú to, sú to veľmi zlé zistenia, ale ja za seba poviem, ja sa nebránim žiadnemu vyšetrovaniu, určite si budem ctiť prezumpciu neviny. A myslím si, že zobrať, keď si zoberieme z celého toho balíka, toho sedemročného programovacieho obdobia, kde pravdepodobne na takéto podporné projekty bolo vyčlenených možnože, bolo to dnes aj spomenuté, jedna celá sedem miliardy, a my sa teraz bavíme o kontrole sto desiatich projektov za sumu štyridsaťsedem miliónov, kde z toho bolo vzišlo, že pravdepodobne pri projektoch, šesťdesiat projektov v hodnote dvadsaťsedem miliónov došlo k nejakému porušeniu. Počúvam z úst pána štátneho tajomníka, že teda ešte sa to ide nejakým spôsobom kontrolovať aj v rámci vnútorných mechanizmov. Neviem teda, že či časť alebo celé sa bude posúvať na OČTK, orgány činné v trestnom konaní, ale myslím si, že, ja skôr si aj kladiem otázku, že terajšie vedenie, ktoré je na ministerstve, na chyby, o ktorých teda údajne hovorilo, už poukazovalo aj pred voľbami. A mňa skôr zaujíma aj otázka, že čo robilo za ten celý rok, že či sme čakali len na tento, na tento audit, o ktorom, možno o niektorých informáciách boli verejne známe informácie, že čo ďalej z tejto pozície, lebo myslím si, že teraz je tak zložitá a ťažká situácia, kde teda veľakrát vnímam, že, mám pocit, že to ministerstvo sa tak ako keby viacej venovalo tej minulosti ako tej budúcnosti. Nás tu čaká nové programovacie obdobie, nová spoločná poľnohospodárska politika, dozvedeli sme sa, že v pláne obnovy máme nula. A toto sú dôležité veci, ktoré, samozrejme, tých poľnohospodárov zaujímajú, ale.“

Peter Bielik: „Ale logicky sa najprv asi treba pozrieť na to, kde sa nachádzame, a z toho robiť potom nejaké vízie do budúcnosti, bez, bez nejakého jasného benchmarku to nejde. Otázka je, či to muselo trvať až ten jeden rok, pán štátny tajomník, a plus ak už máte teda nejaké zistenia, nebolo skôr taktickejšie ich najprv podstúpiť policajtom, orgánom činným v trestnom konaní, ako s tým ísť na tlačovú konferenciu, lebo samozrejme, že tí ľudia, ktorí páchali trestnú činnosť, teraz asi sú v strehu.“

Martin Fecko: „Myslím si, že ako sme si svojho času povedali, že chceme to mať urobené v určitej lehote časovej, na ktorej sme sa dohodli so spracovateľom tohto forézneho auditu, a chceme to mať urobené v hĺbke, ktorú teda sme im tiež zadali, akým spôsobom to chceme mať, ten konečný výsledok, tak všetko sa naplnilo. A myslím si, že momentálne tí, ten skorý zásah, keď sme nastúpili, že všetky tie materiály, ktoré mohli byť postupom času zlikvidované, keby sme išli niekedy neskôr, respektíve že by sme to nechávali, až neviem, kedy by sme to objednávali, tak myslím si, že všetky boli zachytené, sú podchytené v správe forézneho auditu, to znamená, tam už teraz vykľučkovanie, asi je minimálna šanca, aby nejakým spôsobom sa niekto vykľučkoval z toho. A vlastne celá správa je spolu s dokladmi, ktoré, samozrejme, dokumenty, ktoré podporujú tieto výsledky, je desať a pol tisíc strán. To znamená, my hovoríme o takomto objeme dát, ktoré boli spracované a sú výsledkom toho, aby orgány činné v trestnom konaní, respektíve Protimonopolný alebo ÚVO, mohli konať na základe relevantných dôkazov a môžu pokračovať v stíhaní príslušných osôb.“

Peter Bielik: „Takže kedy to dostanú, tie informácie?“

Martin Fecko: „Informácie dostanú v najkratšej dobe, akej bude možné. Momentálne, ako som spomínal, aj pán minister na tlačovej besede, že budeme, teda máme zriadený už výbor, ktorý prakticky bude pod pánom ministrom, budeme tam mať päť skupín odborných, ako bolo spomínané, na priame platby, projektové podpory, máme tam IT systém, ľudské zdroje a kontrolu. A v týchto budú členovia ako ministerstva, tak aj Pôdohospodárskej platobnej agentúry, plus externí zvonku pracovníci, a každý v tej svojej oblasti sa bude snažiť maximálne byť ústretový orgánom činným v trestnom konaní a ďalším a spolupracovať na ďalších odhaleniach, respektíve implementácii tých zistení a odstraňovania a implementácie tých, by som povedal, že odstraňovania choroby, ktorú zistili.“

Peter Bielik: „Vidím, že ste sa rozhodli naozaj do šróbiku rozobrať tú minulosť. O chvíľu sa dostaneme k tej budúcnosti, o ktorej hovoril pán Takáč. Pán Karahuta, chceli ste zareagovať, tak zareagujte, potom vám položím otázku.“

Jaroslav Karahuta: „No, chcem zareagovať. Tu si treba uvedomiť, že táto korupčná megakauza, o ktorej sa dnes bavíme, nemá dopad len finančný z hľadiska strát. Samozrejme to ovplyvňuje aj vývoj situácie na vidieku morálne, obrovský morálny dopad na ľudí. Nielen na ministerstve pôdohospodárstva, ale samozrejme aj všetkých ľudí, ktorí nejakým spôsobom spolupracujú, pracujú na vidieku. Ale ten dopad je ešte aj na našu budúcnosť. Pretože pokiaľ my vyšleme… my sme vyslali signál, že ideme riešiť nejaký vážny problém, okamžitá reakcia Bruselu bola to, že museli sme PPA-čke dať podmienečnú akreditáciu. Okamžite museli prísť opatrenia vo forme stopercentných kontrol, čo nie je sranda. To nie je desať-dvadsať percent. To je sto percent kontroly na mieste. Do toho nám vošiel ten COVID nešťastný, je obmedzenie pohybu, čiže zase vďaka tejto kauze trpí strašne veľa poľnohospodárov a ľudí na vidieku, pretože k nim sa kontrola nedostane. Vyplácanie platieb je opozdené. Hej? Čiže tie dopady budú ďaleko väčšie ako len v tých dvadsiatich siedmich miliónoch alebo iných miliónoch, o ktorých sa v médiách píše.“

Peter Bielik: „A… nech sa páči. Sľuboval som vám otázku, ale pán Takáč chcel reagovať.“

Richard Takáč: „Áno. Jasné. Ja by som ešte… treba ale pochopiť aj jednu vec. Že určite tento forenzný audit tu nie je prvý, ktorý v rámci PPA-čky bol. Určite sa vykonávali audity aj v minulosti. Myslím si, že asi zhruba pred troma rokmi aj NKÚ robilo nejakú kontrolu na PPA-čke a samozrejme sa…“

Peter Bielik: „Len tie zistenia som nikde nevidel.“

Richard Takáč: „To sa treba pýtať na PPA. Ale chcem povedať, že aj samotná Európska komisia kontrolórovala. Lebo však sa vyplácali európske peniaze. Samozrejme súhlasím aj s tou morálkou a ja to tiež tak vnímam, že sa vytvorila aj taká veľká atmosféra o tom, že tá PPA je niečo veľmi zlé, zhnité, prehnité. Samozrejme, že pokiaľ, a myslím si, že sa zhodneme všetci, ako tu sedíme. Pokiaľ tam boli nejaké veci, ktoré sa zistia, sú na to orgány činné v trestnom konaní, aby konali a každý, kto páchal nejakú nekalú činnosť, nech je odsúdený. Ale viete. Ja si myslím, že aj na tej PPA-čke je množstvo dobrých, slušných ľudí a nemôžeme vytvoriť o tej celej PPA-čke taký úplne zlý obraz, že to je niečo zlé.“

Peter Bielik: „To je v poriadku. Ale tam som sa chcel práve tou otázkou, pán Karahuta. Nakoľko je ohrozená vôbec akreditácia našej poľnohospodárskej platobnej agentúre? Už dlhšie o tom hovoríme, že je zrelá na odobratie akreditácie, respektíve už sa o tom uvažuje a dokonca padli úvahy, že by nám teda peniaze potom v budúcnosti mohli prerozdeľovať Poliaci, Maďari, Rakúšania, už teda ktokoľvek z našich susedov. Nie je toto ďalší klinec do rakvy?“

Jaroslav Karahuta: „Pozerajte. My si plne uvedomujeme vážnosť situácie na PPA. V januári sme mali poslanecký prieskum, ktorý som inicioval. Na poslednom výbore minulý týždeň sme požia… či tento týždeň sme uložili, doslova uložili úlohu ministrovi, aby nás každý mesiac informoval o plnení podmienok dočasnej akreditácie.“

Peter Bielik: „To je v poriadku. Ale teraz si to niekto zoberie, tento audit z Európskej komisie, pozrie si to, no tak dobre. Šesťdesiat percent predpoklad korupčného správania sa, nemajme tam čo robiť, nebudeme tam dávať ďalej peniaze.“

Jaroslav Karahuta: „Počúvajte ten dopad. Dopad by bol doslova katastrofálny, pretože my by sme pravdepodobne o tie peniaze neprišli, ako berieme absolútnu čiastku. Ale neboli by vyplatené, pretože to musí vyplácať príslušné akreditované pracovisko v štáte plnenia. To znamená, je mylná informácia, že by sa mohli peniaze k nám presúvať cez Maďarsko, Rakúsko alebo cez Čechy, pretože je tam iná legislatíva. Rakúsko, Maďarsko samozrejme iný jazyk. Viete si predstaviť, aby tí Maďari…“

Peter Bielik: „My by sme vôbec žiadne peniaze nedostali?“

Jaroslav Karahuta: „Nie. Tie peniaze by niekde boli a keď si zoberieme, že vybudovanie novej platobnej agentúry by trvalo povedzme jeden a pol roka, dva roky. Čiže dva roky by boli zastavené platby, bavíme sa o nejakých dvoch miliardách. Hej? Čiže naši poľnohospodári by nedostali ani priame platby. Štát by to vyplatiť nemohol, pretože to by bola neoprávnená štátna pomoc, no a náš vidiek by sa dostal do veľmi, veľmi nebezpečnej situácie, pretože všetci očakávame, že po COVIDe nastane mierny investičný boom. Štáty sa už chystajú, je prebytok peňazí v bankách, že tie peniaze sa budú investovať aj do rezortu pôdohospodárstva, do potravinárstva. Takže pre Slovensko by to mohlo mať až fatálne dôsledky v tom, že by sa ešte znížila produkcia potravín, znížila by sa sebestačnosť, úroveň živo… ľudí žijúcich na vidieku a z toho by sme sa vyhrabávali minimálne ďalších desať-pätnásť rokov.“

Peter Bielik: „To je hrozný scenár. Pán Fecko?“

Martin Fecko: „Áno. Veľmi hrozný scenár, ktorého samozrejme aj my sa bojíme a nechceme to dopustiť. V žiadnom prípade.“

Peter Bielik: „A dá sa tomu vyhnúť ešte nejako?“

Martin Fecko: „Dá sa vyhnúť, jasné, že hej. Pokiaľ zmobilizujete informačné, personálne a, by som povedal, materiálne veci, ktoré máte k dispozícii. A ako už bolo pánom kolegom spomenuté, že nie všetci pracovníci PPA, to sú tí nejakí zlí a nekompetentní a neviem, akým spôsobom ich ešte nazveme. Pretože aj teraz pán Jánoš, ktorý je nový, teda riaditeľ zatiaľ PPA-čky, až dokiaľ nebude teda výberové konanie, ktoré máme devätnásteho apríla, ako ste už teda asi postrehli. Tak prakticky on už urobil určitú reformu, ktorá sa týkala päťsto ľudí. A na PPA-čke máme šesťstotridsaťštyri ľudí. To znamená, on už určitých tých ľudí, ktorí tam nemali čo robiť, počas svojho pontifikátu, obrazne povedané, už upratal. Momentálne chce pribrať ďalších sto ľudí, ktorí budú mladí, vitálni, budú vedieť aj tú digitálnu nejakú formu riešiť, tie projektové podpory, pretože najväčší problém, jeden z najväčších problémov je digitalizácia. Pretože ako náhle to máte v nejakej papierovej forme, tak si to môžete hocikedy vymeniť, doplniť aj so spätným dátumom a ja neviem, akým dátumom.“

Peter Bielik: „To znamená, to je taká tá cestovná mapa, ktorú musí PPA…“

Martin Fecko: „Absolvovať.“

Peter Bielik: „Prejsť. A tam sú konkrétne zadania.“

Martin Fecko: „Áno. a prakticky momentálne viac-menej oni nespia. Tak by som povedal. Lebo z nejakých tých päťdesiatsedem úloh, ktoré dostali, tridsaťtri už je splnených. Ďalších je asi päťdesiat a sedemdesiat percent. To znamená, oni sú si vedomí dátumu tridsiaty prvý október 2021, ktorý to musia akosi zvládnuť. Takže pán Jánoš napína všetky sily. On tam neprišiel na okrasu. On tam prišiel sanovať PPA.“

Peter Bielik: „Pán Takáč.“

Richard Takáč: „Pán Bielik, zareagujem aj na tú prípadnú… prípadné odobratie tej akreditácie. Preto sme schválili na výbore, aby na mesačnej báze nás informovali o plnení tých jednotlivých bodov. Lebo viete. Nemôže nastať to, že teraz nás uistí minister, že PPA-čka nepríde o akreditáciu a my na výbore sa dozvieme na konci roka, že no, nestihli sme, nezvládli sme to. Preto chceme ja my ako výbor sa aktívne do toho zapojiť a vedieť o tom, že či sa všetko spĺňa. Ja poviem, že aj v rámci tých vybratých projektov, ktoré boli na kontrolu, ja počúvam také šumy, že tých stodesať projektov, ktoré boli z tých… toho množstva veľkých projektov, ktoré… to sú tisícky projektov. Týchto stodesať bolo vybratých, lebo potenciálne o nich informovali alebo uvažovali teda, alebo mali podozrenie, že všetky sú nejakým spôsobom nejaké, ste to nazvali, nejaké také toxické. Z tých vyšlo, že šesťdesiat percent je nejakým spôsobom asi spochybniteľných a sú tam nejaké podozrenia. Len my nemôžeme brať teraz obraz a vytvárať obraz taký, že v rámci PPA-čky všetky projekty, ktoré boli podané, tak šesťdesiat percent z toho je zlých. To je veľmi zlý pohľad. A tu je podľa mňa aj veľká škoda toho, že minister nerozhodol a doteraz neobsadil šéfa PPA-čky. A to z toho dôvodu, že on to má priamo vo svojej kompetencii. Viete. A však sme mali možnosť sledovať aj medializované informácie, že nový šéf generálnej prokuratúry sa aj zaujíma o výberové konanie na šéfa PPA, lebo je tam nejaké podozrenie. Takže toto sú veľmi závažné informácie a ja si myslím, že keby bol už vybratý šéf PPA-čky, by to bolo zastabilizované a mohlo by sa naplno tomu venovať. Všetkým tým veciam, ktoré sú tam, lebo teraz čakáme tiež na výberové konanie. Nevieme, ako dopadne a ja sa obávam toho, že aby sme ten na konci roka zvládli.“

Peter Bielik: „Nech sa páči.“

Jaroslav Karahuta: „Ja by som chcel ešte doplniť tieto informácie. Treba si uvedomiť, že je veľmi nebezpečné vysielať do sveta informáciu o šesťdesiatpercentnej chybovosti. Pretože pokiaľ by nám Európska komisia priznala šesťdesiatpercentnú chybovosť, to znamená, pri povedzme piatich miliardách je to tri miliardy.“

Peter Bielik: „To by sme museli vrátiť.“

Richard Takáč: „Áno.“

Jaroslav Karahuta: „A tieto peniaze zo štátneho rozpočtu musíme vrátiť a o to nám budú krátené dotácie do rezortu pôdohospodárstva, čo by znamenalo, zase hovorím, ďalšiu katastrofu. Preto my ako z pohľadu výboru samozrejme urobíme maximum, aby sme boli nápomocní a spolupracovať s ministerstvom pôdohospodárstva. Ja ako člen hnutia Sme rodina, ktoré ma… vďaka ktorému som v parlamente, vďaka ktorému som predsedom výboru, ktoré ma poverilo týmito funkciami, tak bude informovať určite v týchto dňoch aj predsedu Kollára, aby inicioval v koaličnej rade sedenie, aby ministerstvo pôdohospodárstva informovalo aj koaličných partnerov. Pokiaľ sú to informácie, ktoré sú vhodné iba… alebo ktoré sú možné poskytovať iba orgánom činným v trestnom konaní, tak samozrejme. Ale ja si myslím, že z hľadiska politickej zodpovednosti koalície, lebo koalícia má politickú zodpovednosť v tomto volebnom období, tak bolo by dobré, aby ministerstvo pôdohospodárstva na takejto úrovni informovalo minimálne na úrovni predsedov koaličných strán o situácii na platobnej agentúre.“

Martin Fecko: „My sa, samozrejme, tomu nebránime, veď proste je to zmysel fungovania koalície, aby daný rezort napredoval. A musím povedať ešte jednu vec, že každý hovorí o tej digitalizácii a potrebuje na to milióny a neviem koľko. No vážení, nie, len to treba zorganizovať. A už teraz pán Jánoš organizuje v spolupráci s … a ďalšími by som povedal organizáciami, ktoré majú čo povedať do digitalizácie, aby sme viac-menej tú by som povedal Achillovu pätu, aby sme ju čím skôr urobili. A vyzerá, že štátne podpory už majú plnú digitalizáciu. Čo sa týka toho, projektové budú na sto percent v dohľadnej dobe. To nie, že niekoľko mesiacov, niekoľko týždňov a priame platby tam ešte potrebujeme niečo doplniť. To znamená už sa spracováva a myslím si, že to je už ďalší krok, ktorý hovorí o tom, že keď príde nejaký pracovník nový, tak proste už bude brať, že máme to digitálne. Viete ako.“

Peter Bielik: „Pracuje v nejakom systéme, všetko zaznamenáva a nedá sa z neho ujsť.“

Martin Fecko: „Áno a môže.“

Jaroslav Karahuta: „Hlavne tá veta bezzásahovosť do procesu, to je dôležité.“

Martin Fecko: „Tak, áno.“

Peter Bielik: „Mohli by ste nám ukázať konkrétny príklad? Ja som bol šokovaný, keď som počul tú sumu. Vy nám ju poviete. Bol som šokovaný preto, lebo som raz bol v Severnej Dakote a tam mi ukázali najväčší kombajn na svete. Tak som sedel ako keby na druhom poschodí, ale ten kombajn stál päťstotisíc dolárov.“

Martin Fecko: „Päťstotisíc ako u nás, že?“

Peter Bielik: „No nie, u nás stál tuším viac, ste hovorili.“

Martin Fecko: „U nás trošku viac – šesťsto.“

Peter Bielik: „A čo to bolo za kombajn? Vedel lietať alebo?“

Martin Fecko: „Áno, ja ho ukážem, pretože ukazoval som ho už aj dneska na našej tlačovej konferencii. Nebol to lietajúci kombajn, bodaj by bol, ale nebol. A musím povedať jednu vec, že aj pre mňa sú šoky, keď si prečítam určité vyjadrenia pracovníkov forenzného auditu, ktoré nám ich akože dali doslova na tanieri, kde v tomto prípade stačilo mať dobrý výber dodávateľov, iba dobrý výber dodávateľov a prieskum trhu. A je to vybavené.“

Peter Bielik: „Tak ono to verejné obstarávanie sa dá robiť aj takýmto spôsobom. Je to legálny spôsob, ale potom ako sa dopracujú k tejto cene, ak je to teda verejné obstarávanie? Čo nebola lepšia ponuka?“

Martin Fecko: „Viete čo, tam kombinovali telefonické a iné prieskumy trhu a vyzerá, že takto to dopadlo.“

Peter Bielik: „Takže sa urobil malý kartel a dohodli sa na tej cene?“

Martin Fecko: „Nechcem sa k tomu vyjadrovať. Nech sa vyjadria orgány činné v trestnom konaní, takto k takejto cene takto sa dospelo.“

Jaroslav Karahuta: „Pozerajte, toto, čo sa udialo, je ozaj je pohľadom do minulosti, ale veľkým mementom pre budúcnosť, aby sa to už nikdy viac neopakovalo. A je presne na ministerstve pôdohospodárstva, aby nastavilo tak presné a čo najobjektívnejšie kritériá všetkých výziev, aby sa to nemohlo stať. Čiže my aby sme takýmto veciam predišli. Ja si myslím, že treba dopredu informovať tých ľudí, ktorí sa o to budú pokúšať, že čo ich čaká. Pretože dnes zmariť verejné obstarávanie alebo ho oklamať, alebo sfalšovať znamená trestný čin. Hej, čiže v podstate oni si ľudia neuvedomujú to, že nielen ten, ktorý ten úplatok prijal, ale aj ten, kto ten úplatok dal, ale aj ten, kto bol zapojený v rámci verejného obstarávania a dodávky tých kombajnov, je súčasť nejakého trestného reťazca. Ja si myslím, že čím skôr sa tieto veci odhalia, tak tým skôr ľudia si uvedomia, že konečne po tých rokoch musíme začať pracovať normálne.“

Peter Bielik: „Vy ste, pán Takáč, hovorili, že teda z toho celkového balíka peňazí ide len o isté percento. Je to pravda. Ale ešte raz opakujem, je to štátna inštitúcia, certifikovaná inštitúcia. A máme takých niekoľko napríklad ja neviem normológia alebo tieto ústavy. No tam si neviem predstaviť nejakú centimetrovú odchýlku, pretože na to ten úrad je, aby bol presný, aby tam niekde vo výsledku bola proste nula chýb. Tu sa predsalen nejaké chyby stali. V konečnom dôsledku to nie sú fazuľky, to je naozaj milióny eur, ktoré nám takto ušli. Čo sa dá v takom prípade urobiť a aké by teda mali byť tie sankcie, ak naozaj sa niekto dopúšťal takejto činnosti? Ste za to, aby aj prípadne politici, ktorí, ako páni naznačovali, mohli o tom vedieť z rezortu pôdohospodárstva, boli nejakým spôsobom vyšetrení? Aspoň aby sa ich niekto opýtal, čo o tom vedeli a prečo nekonali?“

Richard Takáč: „Pán Bielik, samozrejme, že sú orgány činné na to, teda orgány činné v trestnom konaní na to, aby tieto veci vyšetrovali. A, samozrejme, bez pochyby kto okolo toho sa len nejakým spôsobom šuchol a zistí sa, že mal k tomu nejako blízko, tak treba, aby bol nejakým spôsobom riešený. Ja teraz nemôžem presne povedať v rámci toho forenzného auditu, že aké tam boli porušenia, že či to bolo napríklad pri verejnom obstarávaní. No, neviem si, toto je pre mňa taká veľká záhada, že proste kombajn, ktorý mal stáť dvestopäťdesiattisíc, bol vo verejnej obchodnej súťaži proste za šesťstotisíc. Čiže ako to nikto to lacnejšie nevedel ponúknuť? Čiže tiež je tu nejaká taká otázka, ktorá tu bola, že či tu náhodou nebol vytvorený nejaký kartel. Neviem. Na to sú asi orgány činné v trestnom konaní, aby tieto veci zistili. Samozrejme, že je otázne, aké typy porušení tam bolo. Možnože sú určité nejaké administratívne chyby, či boli nejaké chyby potom možnože pri verejnom obstarávaní, potom pri či nejakých dodávkach a tak ďalej.“

Peter Bielik: „No, pri tejto veci ste boli dosť priamy. Ste povedali ten, kto to urobil, tak rovno nech sa ide prihlásiť na NAKU alebo na políciu.“

Richard Takáč: „Samozrejme, áno. Pokiaľ je to takto potvrdené, že kombajn, ktorý stál dvestopäťdesiat, niekto kúpil za šesťsto, tak to je niečo nehorázne a myslím si, že tí ľudia by mali za to znášať následky, patričné následky. A všetci tí, ktorí boli do toho zainteresovaní.“

Jaroslav Karahuta: „Ja si myslím, že tu pomôže jedine maximálna transparentnosť. My si musíme uvedomiť skutočnosť, že bavíme sa o verejných zdrojoch. Či už sú to európske peniaze, alebo sú to naše slovenské alebo naše štátne peniaze, sú to stále verejné zdroje. Jediná cesta, ako tomu zabrániť, je maximálna transparentnosť. To znamená zverejniť všetky informácie, ktoré sú zverejniteľné. Cestou, dnes máme možnosti podstatne lepšie ako pred desiatimi rokmi. A v takom prípade si zoberme pozemkové úpravy, keď si pozrieme v Českej republike, tak je tam nejaký mostík za päťdesiat eur, ale ten je tam napísaný, v ktorej dedine, na ktorom mieste a koľko stál. Čiže pokiaľ by sme tieto informácie, keby tieto informácie boli verejne prístupné, tak nepotrebujeme mať orgány činné v trestnom konaní a sami ľudia by na to poukázali, že tak tento kombajn šesťstotisíc nemôže stáť, keď stojí dvesto.“

Martin Fecko: „Áno, musím ešte doplniť pána predsedu o jednu vec, že u nás bol zaužívaný systém, že my sme prakticky aj keď bol nejaký vnútorný audit robený na daný by som povedal stav veci, ktorý nebol v súlade so zákonom, aspoň podozrenie, že bolo, tak si predstavte, že oni sa nepoučili o ďalší rok a takú istú chybu urobili. To znamená tu nebol prenos informácií a nebola kvalitatívna kontrola … do určitých štandardov, ktoré prakticky sa vôbec nevedeli akože poučiť z chýb urobených pred rokom, dvoma, tromi, piatimi. A stále sa chyba opakovala. Veď to neni možné toto.“

Peter Bielik: „Tak otázkou je, máme napríklad Najvyšší kontrolný úrad na Slovensku, ale ten má len odporúčací charakter. A na čokoľvek príde, môže odovzdať orgánom činným v trestnom konaní, ale v podstate dá len nejaké odporúčania. Otázkou je potom, ako to bolo s tými auditmi a či tie odporúčania boli záväzné. Lebo keď neboli, no tak možnože to bol aj zbytočný audit. Nemyslím teraz tento, ale tie predtým.“

Martin Fecko: „Áno, takže ja by som bol najradšej, keby sme tam mali už aj to zdigitalizované, že prakticky ten program sa bude učiť na tých chybách, ktoré boli doteraz urobené. A automaticky vykazuje, že pozor, toto už nám hovorí nejaký toxický stav veci. Toto nemôže byť. A to je jedno, či pri verejnom obstarávaní, či pri nejakej platbe alebo neviem, pri čom všetkom možnom. Lebo takéto programy existujú, sú k dispozícii. A musím povedať, že áno, aj možnože PPA bude takéto niečo vlastniť a tam už to bude trošku prísnejšie.“

Peter Bielik: „Ide o to…“

Jaroslav Karahuta: „Skúste aj povedať, že hodnotiace kritériá, výber hodnotiteľov, všetky pravidlá vrátane odvolacieho orgánu. Predtým bolo dokonca, viete, to je doslova šialenstvo. Bolo, že odvolací orgán bol generálny riaditeľ PPA bol predtým. Hej, to je úplne šialené. Ale dnes si to musíme uvedomiť, že je to v rukách ministerstva. Tá PPA je administratívna organizácia, ktorá má plniť pokyny ministerstva. Má financovať projekty, ktoré ministerstvo vyhlási a schváli.“

Peter Bielik: „Len vždy je to o ľuďoch nakoniec. Môžeme mať systém akýkoľvek. Vy ste spomínali, pán štátny tajomník, tie pomerne veľké personálne zmeny, ktoré už uskutočnil pán Jánoš. Ja si viem predstaviť, že takéto zistenia povedú možno k ďalším konaniam, kde sa dostanú do problémov, bohužiaľ, ďalší pracovníci či už bývalí alebo súčasní PPA. Nedá sa to vylúčiť. Pretože sme o tom hovorili na začiatku. Tu bolo viacero úradníckych chýb a potom možno aj korupčných konaní, čo sú dve rozdielne kategórie. Ale nedá sa teda vylúčiť, že sa to dotkne aj pracovníkov Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Udržíte ju personálne v činnosti, ak teraz orgány činné v trestnom konaní začnú naozaj konať?“

Martin Fecko: „Jednoznačne a to aj v spolupráci, samozrejme, s pánom riaditeľom momentálnym PPA. My nemôžeme si dovoliť znefunkčniť činnosť PPA, lebo to by bola proste katastrofa. Takže samozrejme, že aj tento scenár, ktorý ste teraz navrhli, pán Bielik, je v našich mysliach už riešený. A jak som povedal. Sto nových ľudí má nastúpiť. Sú na to výberové konania. A tí toxickí viac-menej na deväťdesiat percent sú už mimo PPA. Takže neverím, aj zo slov pána Jánoša, pretože on je riaditeľ, tak skôr pozná tých pracovníkov ako ja. Tak viac-menej bolo povedané, že v žiadnom prípade nesfunkční sa, aj keby nastúpili orgány činné v trestnom konaní, tak neverí, že by mu polovicu personálu nejakým spôsobom zlikvidovali. Takže my tento scenár nepripúšťame. A viac-menej všetci tí, ktorí teraz sú tam, ako už bolo tu spomínané, sú tí, ktorí by si mali konať tú prácu jasne, poctivo a spoľahlivo.“

Peter Bielik: „My sme tu, pán Takáč, naposledy sedeli, keď sme sa rozprávali o voľbe nového šéfa alebo teda výbere nového šéfa PPA. Tam sú pomerne veľké problémy. Myslíte si, že sa podarí zamestnať na PPA ďalších sto nových ľudí, ktorí budú sa vedieť zorientovať, ktorí sa budú vedieť zapracovať pomerne rýchlo do týchto asi náročných procesov? To nie je jednoduché zrejme sa v tom vyznať. Pán Takáč?“

Richard Takáč: „Pán Bielik, ja si myslím, že a tak sčasti súhlasím s vami, že ono to nie je jednoduché, že pán štátny tu povie, že sto ľudí nových zamestnáme na PPA-čke. Lebo Pôdohospodárska platobná agentúra je, tam nemôže hocikto pracovať. Ako podľa mňa je to výsostne ako odborná téma. Tam nemôžete zamestnať hocikoho. A sto ľudí len teraz niekde nájsť, ktorí tam začnú pracovať, podľa mňa nebude také jednoduché. Nemyslím si, že to bude len takto, ako povedal pán štátny tajomník. A myslím si, že aj s prihliadnutím na to, že ešte nemáme stále vybratého šéfa PPA. To znamená, že poviem príklad. Teraz tam máme vymenovaného šéfa PPA pána Jánoša pánom ministrom. Máme výberové konania a na výberovom konaní uspeje niekto iný, ktorý príde a povie, že ja sa na to inak pozerám. Chcel by som to nastaviť takto, takto. A môže dôjsť k úplne iným zmenám, inému systému fungovania. To znamená, že toto je, toto my stále už dlhodobo hovoríme o tom, že ten šéf PPA už mal byť dávno vymenovaný. Mohol ho vymenovať pán minister a mohol intenzívne na tom pracovať s prihliadnutím na to, že nás čakajú nové výzvy. Máme dočasnú akreditáciu.“

Peter Bielik: „No teraz to robí pán Jánoš, no tak asi to pre pána štátneho tajomníka nie je až taký rozdiel. Dôveruje mu. Vy tam vidíte nejaké zlyhanie, čo sa týka tempa tých prác? Sú tam odporúčané tie jednotlivé kroky, ktorými PPA-čka musí prejsť, a pán Jánoš to podľa slov pána štátneho tajomníka všetko plní.“

Richard Takáč: „Tak pokiaľ to všetko plní a podľa štátneho tajomníka a pána ministra funguje pán Jánoš na stodesať percent, ako hovoria, tak ho mohli už dávno vymenovať. Nemuseli ísť do žiadneho výberového konania. A mohli sme tam mať človeka, ktorý ja si myslím, že z hľadiska minulosti sú tam určité otázniky. Ako možnože je odborník, možnože teraz pracuje. Ja neviem, ja ho nepoznám. Ale má tam nejaké otázniky z hľadiska jeho mena z minulosti. Ale pokiaľ mu takto dôverujú, mohli ho vymenovať, mohol tam byť šéf PPA a mohlo to všetko fungovať.“

Peter Bielik: „Prečo to tak dlho trvá, pán Fecko? Ako treba naozaj urobiť novú komisiu, prizvať do nej psychológa, ako sme sa naposledy rozprávali, a takto vyberať toho šéfa? Keď ten pán Jánoš, ako vytvrdíte, sa osvedčil?“

Martin Fecko: „No, musím povedať jednu vec, že my sme už nového riaditeľa PPA za naše volebné obdobie vymenovali.“

Peter Bielik: „Pána Guniša, ktorý odišiel.“

Martin Fecko: „Pána Guniša, ktorý bol jeden z najlepších expertov doporučovaný a myslím, že aj odborná verejnosť ho prijala bez nejakých veľkých výhrad a kritík.“

Peter Bielik: „Odišiel.“

Martin Fecko: „No a vidíte, že to nezvládol. To znamená, že my musíme momentálne teraz hľadať toho krízového manažéra, ktorý prakticky by zároveň bol aj poľnohospodár, aby vedel sa zorientovať vo financiách a našej brandži, ako sa hovorí. To znamená nechceme urobiť ďalší krok. Pán minister mohol by vymenovať, ale akonáhle máte vymenovať a vsadiť na jednu kartu, tak pán minister povedal, že nie. On povedal, že radšej nech odborníci, komisia. To neni klasické výberové konanie, to je výberový rozhovor, ktorý bude urobený. A prakticky z tých rôznych odborníkov, ktorých tam máme v tej … komisii, tak táto by mala tých kandidátov preveriť už teda úplne a prakticky by mala povedať, že tak to je ten správny kandidát. Pretože hovorím, my sme sa už raz popálili a nechceli by sme to zopakovať.“

Peter Bielik: „Vy ste sa, pán Takáč, trošku pousmiali. Ja som to videl pod tým respirátorom, keď sme hovorili o pánovi Gunišovi a o jeho odchode. Pán štátny tajomník povedal, že nezvládol?“

Martin Fecko: „Odišiel.“

Peter Bielik: „Ja som povedal odišiel, vy ste povedali nezvládol to, hej, pán Guniš?“

Martin Fecko: „No, áno.“

Richard Takáč: „Tak viete, kuloárne informácie z ministerstva a z PPA-čky hovoria úplne o niečom inom, že pán Guniš nevedel si prísť, nevedeli sa nejako naladiť na rovnakú nôtu s pánom ministrom a tá symbióza tam nefungovala. Jeho predstava bola úplne iná z hľadiska fungovania. Viete, pán štátny tajomník, nemôžete hovoriť o tom, že nový šéf PPA-čky, ktorý príde, tak sa bude zorientovávať a tak ďalej. Tam musí prísť hotový človek a hlavne v takom stave, v akom sa nachádzame, že máme dočasnú akreditáciu.“

Martin Fecko: „A vy si myslíte, že keď bude pätnásť ľudí rozhodovať o tom, že aké on má vlastnosti, tak myslíte, že pätnásť ľudí má horší výber ako sólo človek, ktorý si povie, že toho tam chcem?“

Richard Takáč: „To nehovorím, pán štátny tajomník, že nejaké vlastnosti. Podľa mňa v prvom rade by to mala byť odbornosť, vedomosť, skúsenosti a mal by to byť človek, ktorý podľa mňa sa rozumie aj tým európskym veciam, z hľadiska financií, nastavenia všetkého systému a tak ďalej. Pevne verím, že sa vyberie veľmi fundovaný a slušný a dobrý odborník, aby tú PPA-čku zachránil v tom, že nebudeme musieť to presunúť do inej krajiny Európskej únie.“

Martin Fecko: „No veď preto to aj robíme.“

Jaroslav Karahuta: „Ja, ak môžem k tomu. My musíme dávať veľký pozor, aby nám tá korupčná a tá nezdravá, škaredá minulosť nezbúrala našu budúcnosť. Pretože pokiaľ budeme do nekonečna len riešiť minulosť, tak nám ujde, ujde nám pol roka a my dnes vieme, že do konca októbra musí byť schválený strategický plán na najbližších sedem rokov. A pozor na to, aby sme to nespravili tak, že vo výsledku len prepíšeme program náš strategický plán pre roky 2014-2020 a pošleme ho ako novú výzvu. Pretože to by bolo veľmi zlé, vtedy sme sa nachádzali v úplne inom období. A čo sa týka riadenia, tak ja ako predseda výboru nemám nejaké exekutívne právomoci, ale ak by som mohol pánovi štátnemu tajomníkovi … určite by som to ja na jeho mieste spravil, že by som trošku to rozdelil tú platobnú agentúru. Nechal by som možno skupinu ľudí, ktorá by mala na starosti len tú minulosť a nechať ozaj skupinu ľudí, ktorá bude budovať budúcnosť. Lebo toto je cesta, aby ten generálny riaditeľ, ja s pánom Jánošom komunikujem, komunikoval som s pánom Gunišom a viem, že sú extrémne zaťažení ľudia. A určite by pomohlo z hľadiska tej našej budúcnosti a vieme, že kde sa nachádzame z hľadiska Európy, z hľadiska sveta, že sme ozaj veľmi zle na tom, čo sa týka rozvoja vidieka a produkcie potravín, ale aj tržné hodnoty potravinárskych podnikov. Daj tam toho manažéra minulosti, tak ho nazvem pracovne a nechať ozaj toho manažéra budúcnosti, nech začne budovať platobnú agentúru tak, ako ju chceme mať. To znamená my nechceme mať platobnú agentúru, kde budeme mať síce elektronické formuláre, ale budeme do Bruselu posielať ručne písané tabuľky, hej.“

Martin Fecko: „Jasné, že nie.“

Jaroslav Karahuta: „Ale na to potrebujeme to vybudovať. Ja viem, že to sa nedá za týždeň. To je určite, hej, a nechcem teraz nikoho ako menovite, že niekto je za to zodpovedný. Ale určite pokiaľ by sa oddelila tá minulosť takto aj personálne možno, tak tomu generálnemu riaditeľovi a nech to je aj pán Jánoš, pre nás to nie je dôležité. Pre nás je dôležité ako pre hnutie koaličného partnera, aby to fungovalo. OĽaNO má jednu obrovskú výhodu, že má ministerstvo, má premiéra, má ministra financií, hej. To znamená, že je ozaj ideálna šanca na to, aby sa za pol roka to ministerstvo pôdohospodárstva a tá platobná agentúra postavila nanovo. Ja si myslím, nie sú to až také veľké peniaze. A pokiaľ bude potreba z našej strany ako koaličného partnera, určite tomu radi pomôžeme.“

Peter Bielik: „Pán Fecko, nechám vám posledné slovo. Ešte necháme reagovať pána Takáča, vy to zakončíte, dobre?“

Richard Takáč: „Pán predseda výboru to tak pekne povedal, že pán Fecko, máte pána premiéra. Máte pána ministra financií, máte pána ministra pôdohospodárstva a v pláne obnovy máme nula euro.“

Martin Fecko: „Zatiaľ to nie je konečná verzia, takže verím, že to ešte takto nebude.“

Peter Bielik: „Tak k tomuto sme diskutovali naposledy aj s pánom ministrom. Povedal veľmi vážne slová, že keď tam nebude tá miliarda, tak bude cítiť, ako sa pod ním kýve ministerská stolička. Pán štátny tajomník, budeme z tohto teda mať aj nejaké konkrétnejšie závery? Vy ste spomínali, že sú tam nejaké známejšie mená. Budeme môcť potom, čo začnú konať aj orgány činné v trestnom konaní, sa dozvedieť z toho auditu viac?“

Martin Fecko: „Zatiaľ to sľúbiť nemôžem. Pretože je tam určitý stupeň utajenia nutný. A pokiaľ nám orgány činné v trestnom konaní povedia, že áno, môže to byť už, pretože už nebude tam môcť byť marený ich výkon. Lebo tu ide všetko ide o čas. Tu ide o čas proste, že kto sa prvý dozvie informáciu a môže byť celkom zmarený vlastne polročný, trištvrte ročný by som povedal nejaký pracovný proces, ktorý sledoval určitú možnosť odstránenia tých nedostatkov. Takže nemôžem vám to teraz sľúbiť. Akonáhle to bude možné, samozrejme, dáme k dispozícii.“

Peter Bielik: „Páni, veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si našli čas pre našich divákov. Budem veľmi rád teda, keď nám posuniete aj nejaké ďalšie aktuálnejšie informácie, pán štátny tajomník. A vy, páni poslanci, budem rád, keď nás opäť navštívite v Téme dňa. Príjemný večer.“

Martin Fecko: „Ďakujem veľmi pekne.“

Richard Takáč: „Ďakujeme. Príjemný večer.“

Jaroslav Karahuta: „Ďakujem veľmi pekne. Príjemný večer.“

[Späť na obsah]

14. Firmu, cez ktorú Dobytkári získavali úplatky, vlastní maďarské filmové štúdio. Kvietik ich preberal aj v kanceláriách Slavie

[18.03.2021; dennikn.sk; Ekonomika; 15:02; Ivan Haluza]

Z ľudí obvinených v najväčšej korupčnej kauze v dejinách Slovenska Dobytkár sú už vyšetrovaní na slobode nielen tí, ktorí vyberali úplatky za prideľovanie agrárnych eurofondov a priznali sa, ale aj niektorí z tých, ktorí vinu stále odmietajú.

Súdy postupne rušia ich vyšetrovacie väzby, no vyšetrovanie naďalej prebieha.

Zo súdnych rozhodnutí o vyšetrovacích väzbách, ktoré má Denník E k dispozícii, pritom vyplývajú viaceré nové a často aj dosť prekvapivé informácie, ako vlastne korumpovanie pri rozdeľovaní eurofondov z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) prebiehalo.

Rozhodnutia trebárs ukazujú, cez ktoré firmy „dobytkári“ vyberali úplatky a aj to, že sa nezdráhali vypaľovať ani malých samostatne hospodáriacich roľníkov.

Rozhodnutia spájajú s kauzou Dobytkár aj jedno uznávané maďarské filmové štúdio a hovoria tiež o tom, že v prípade figuruje aj nasadený agent.

Čo je nové v Dobytkárovi

Ukazuje sa, akú úlohu v kauze mali dvaja právnici Milan Kopriva a Ľubomír Krivočenko, ten však medzitým vo vyšetrovacej väzbe zomrel na následky covidu-19. Úplatky, ktorých vyberanie podľa svedectiev riadil jeden z hlavných aktérov kauzy – spolumajiteľ investičnej skupiny Slavia Capital Martin Kvietik, pretekali cez dve firmy, v ktorých figurujú práve spomínaní právnici.

Eskorta privádza finančníka Martina Kvietika na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici v rámci akcie Dobytkár. Foto – TASR

Úplatky najskôr fakturovala vypaľovaným farmárom vo forme premrštených poradenských služieb bratislavská firma Poragro, v ktorej je konateľom Kopriva. Dohromady si v rokoch 2018 až 2020 za deväť pridelených eurofondových podpôr vyfakturovala u poškodených agrárnych podnikov až 1,76 milióna eur.

Časť týchto úplatkov prevádzali na štúrovskú Advokátsku kanceláriu LawCorp vo vlastníctve už zosnulého Krivočenka.

Od Poragra vedie jedna nová stopa aj do Maďarska. Od roku 2016 totiž Poragro vlastní maďarské filmové štúdio Filmteam z Budapešti. Je to zabehnutý hráč filmového priemyslu, pred 30 rokmi ho založil známy maďarský filmový producent István Major, ktorý sa presadil aj v mnohých medzinárodných produkciách. Produkoval napríklad aj film Mladý vodca s Robertom Pattinsonom či film Move on s Madsom Mikkelsenom. V roku 2015 získal aj filmovú cenu Independent Spirit Awards.

Zahmlená slovenská misia maďarských filmárov

Úloha maďarskej firmy v korupčnej kauze jej slovenskej dcéry Poragro je zatiaľ nejasná. Slovenskí vyšetrovatelia ani Úrad špeciálnej prokuratúry to pre Denník E nespresnili.

Denník E kontaktoval aj Filmteam. Ten cez svojho slovenského právneho zástupcu Juraja Gabriška z advokátskej kancelárie Detvai Ludik Maly reagoval, že do dnešného dňa mu nikto oficiálne nesprístupnil ani neoznámil obsah trestného spisu, v ktorom figuruje Poragro a z rovnakého dôvodu ani štatutárni zástupcovia Filmteamu nevedia konkrétnejšie reagovať na to, či im slovenskí vyšetrovatelia v tejto kauze pripisujú nejakú zodpovednosť.

Prečo a na aký účel vlastne maďarská filmová firma kúpila pred piatimi rokmi Poragro sa od nich Denník E takisto nedozvedel. „Náš klient Filmteam nadobudol obchodný podiel v spoločnosti Poragro za účelom podnikania v Slovenskej republike. K tejto otázke sa však podrobnejšie vyjadrovať nebudeme, nakoľko môže ísť o súčasť obchodného tajomstva,“ uvádza Gabriška.

Filmteam cez svojho právnika tiež svoje odpovede uzatvára tým, že bližšie sa ku kauze už nijako vyjadrovať nebude aby tak nemohlo prísť k prípadnému marenie vyšetrovania.

Filmteam bol v Poragre aktívny ešte aj po prevalení kauzy Dobytkár. Koprivu vzali do väzby v apríli minulého roku, no maďarská firma v Poragre ešte aj o mesiac neskôr navyšovala svoju kapitálovú účasť z dovtedajších 300-tisíc eur na rovný milión eur. Tým sa podiel Filmteamu vo firme manažovanej Koprivom zvýšil na 99 percent.

Poragro je v súčasnosti už aj dlžníkom štátu. Daňové úrady evidujú jej nedoplatok 196-tisíc eur.

S úplatkom do sídla Slavie

Novou informáciou je aj to, že Kvietik si podľa svedkov od ďalšieho obvineného v kauze Mareka Kodadu preberal úplatky nielen v bratislavskom hoteli svojej skupiny Albrecht, ako je to už dlhšie známe, ale aj v kanceláriách samotnej Slavie v bratislavskom kancelárskom komplexe Carlton Savoy.

Martin Kvietik. Foto – TASR

Práve tam zrejme od Kodadu získal svoje vôbec najväčšie podiely na úplatkoch v celkovom objeme 645-tisíc eur. V Albrechte mu Kodada podľa informácií v súdnych rozhodnutiach odovzdal 175-tisíc eur.

Slavia na tieto informácie reagovala tým, že o žiadnych takýchto stretnutiach vo svojich kanceláriách nevie. Nespresnila ani to, či v danej veci jej predstavitelia už vypovedali. „Vzhľadom na neverejnosť pripravného konania nie je možne na to odpovedať,“ odpísala marketingová manažérka Slavie Patrícia Packová.

Kvietik Slaviu spoluvlastní s dlhoročným biznis partnerom Petrom Gabalcom. Kvietik z vedenia Skupiny pred pár rokmi odišiel, no naďalej ju spoluvlastní.

Slavia Capital bola viditeľnejšia ako teraz hlavne po prelome milénia, keď sa zaujímala aj o odkúpenie niektorej banky, no po globálnej finančnej kríze mnohé firmy popredala, jej majetok sa zmenšil a z najvyššej ligy domáceho biznisu vypadla.

Ako tiekli úplatky

Rozhodnutia súdov tiež uvádzajú, že aktéri Dobytkára sa nezdráhali cez firmu Poragro vypaľovať ani malých farmárov. Od dvoch samostatne hospodáriacich roľníkov si vypýtali po 20-tisíc eur, a to za menšie eurofondové podpory s objemami po stotisíc eur.

Prebiehalo to tak, že bývalý vysoký úradník ministerstva pôdohospodárstva Kodada inštruoval bývalého člena banskobystrického vedenia HZDS a eurofondového poradcu Ľubomíra Kropila a tiež bývalého zamestnanca Pôdohospodárskej platobnej agentúry Viktora Miklasa, od ktorých agrárnych podnikov majú pýtať úplatky.

Keď títo dvaja agropodniky na úplatky nahovorili, následne im ich fakturoval cez Poragro ako poradenské služby jeho konateľ Kopriva. Časť úplatkov prevodmi potom putovala na účet Krivočenkovej Advokátskej kancelárie LawComp.

Ku Kvietikovi a bývalému generálnemu riaditeľovi platobnej agentúry Jurajovi Kožuchovi sa už potom úplatky mali dostávať v hotovosti. Kodada ich osobne odovzdával nielen Kvietikovi ale aj Kožuchovi.

Kvietik podľa svedectiev z tejto siete úplatkov získal 820-tisíc eur, Kožuch 104-tisíc eur a medzi ostatných členov siete sa rozdelilo ďalších 830-tisíc eur.

Úplatky pochádzajú z čerpania deviatich eurofondových podpôr. Dobytkári si pýtali 14 percent.

Dobytkári zneužívali v najväčšej miere eurofondovú výzvu na budovanie dodávateľských reťazcov a miestnych trhov. Teda výzvy na spájanie viacerých producentov potravín z jedného regiónu.

Na túto výzvu sa zamerali zrejme preto, lebo projekty do nej museli podávať iba širšie skupiny viacerých podnikov, a tak aj podpory boli vyššie. Z väčšej dotácie si teda mohli pýtať vyšší úplatok.

Okrem toho je Kvietik samostatne obvinený ešte z ďalšieho korupčného prípadu, v ktorom podľa svedectiev získal za sprostredkovanie agrárnych podpôr ďalších 180-tisíc eur.

O tomto obvinení informovali Aktuality s tým, že v tomto prípade voči nemu svedčí bratislavský právnik Ján Gajan.

Ten v minulosti pracoval aj pre Kvietikovu Slaviu. Dnes je obvinený, že od Kodadu podvodne získal 80-tisícový úplatok za to, že mu vybaví, aby sa o neho nezaujímala polícia.

Kožuchova a Kvietikova verzia

Zo súdnych uznesení tiež vyplýva, na čom stavia svoju obhajobu Kožuch, ktorý sa dodnes k ničomu nepriznal. Ten aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu Romana Balca tvrdí, že Dobytkár vôbec nemá byť korupčnou kauzou, ale iba podvodom, ktorý stojí na zneužití interných informácii zvnútra agentúry.

Bývalý generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Juraj Kožuch pred príchodm na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici. Foto – TASR

Kožuch tvrdí, že on žiadne úplatky za odobrené žiadosti o eurofondy nepýtal ani neprijímal. Prísť malo podľa neho iba k tomu, že Kodada sa cez radových zamestnancov agentúry dostal vopred k zoznamom firiem, ktorých žiadosti o eurofondové odpory majú byť odobrené aj bez akéhokoľvek lobingu a tieto podniky potom spolu s Kropilom, Miklasom, Koprivom a Krivočenkom podvádzal, že k podporám sa dostanú iba za úplatky vo forme objednávky drahého poradenstva.

Dvomi zamestnancami agentúry, od ktorých Kodada získal citlivé informácie na podvádzanie prijímateľov eurofondov, mali byť podľa Kožucha ľudia s priezviskami Bene a Monosza. Ich krstné mená sa v rozhodnutiach súdov neuvádzajú.

Polícia Denníku E neodpovedala na otázku, či sú muži s danými priezviskami prešetrovaní a od ministerstva pôdohospodárstva sme sa ani nedozvedeli, či v Pôdohospodárske platobnej agentúre pracovali alebo pracujú.

Kožuch svoju obhajobu opiera aj o to, že voči jeho osobe existuje iba svedectvo Kodadu a žiadne iné dôkazy, že mal korumpovať, polícia nemá. Kodada podľa neho o jeho osobe klame len preto, aby si svedectvami znížil trest za podvody, ku ktorým sa už priznal a ku ktorým má polícia zdokumentované aj prevody medzi bankovými účtami poškodených agropodnikov s Poragrom.

Obdobne svoju vinu popiera dodnes v plnom rozsahu aj Kvietik. Aj on pred sudmi argumentuje, že voči nemu svedčí iba Kodada.

Vyšetrovatelia ale v uzneseniach súdov uvádzajú, že Kodada komunikoval s Kvietikom a Kožuchom cez neverejné aplikácie Signal a Telegram.

Pri obvineniach Kožucha a Kvietika sa popri svedectve Kodadu opierajú aj o výpovede ďalších štyroch svedkov. Aké sú však uznesenia sudov neuvádzajú.

Prokurátor v rozhodnutiach súdov uvádza aj to, že v prípade figuruje aj jeden utajený svedok a jeden policajný agent.

Kauza je spojená aj so SNS, Smerom, Bödörom a Lučanským

Už skôr sa verejnosť dozvedela, že kauza je prepojená aj na Slovenskú národnú stranu (SNS), ktorá počas minulej vlády viedla rezort pôdohospodárstva.

O tom, že časť úplatkov z Kvietikovej siete mala slúžiť aj na krytie straníckych výdavkov SNS, porozprával vyšetrovateľom Kropil. SNS svoje spájanie s Dobytkárom odmietla.

Aktuality napísali, že do hotela Albrecht chodili za Kvietikom počas minulej vlády aj predseda SNS Andrej Danko i vtedajšia ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Obaja odmietli, že by s ním preberali úplatky, hovorili s ním vraj len o podmienkach na podnikanie.

Dobytkár nemapuje iba zneužívanie agrárnych eurofondov z obdobie minulej vlády, ale aj z obdobia jednofarebnej vlády Smeru z rokov 2012 až 2016. Z tohto obdobia boli obvinení za korupciu týkajúcu sa činnosti platobnej agentúry jej bývalý výkonný riaditeľ Ľubomír Partika a nitriansky podnikateľ spriaznený so Smerom Norbert Bödör.

V júli 2020 Najvyšší súd zobral Norberta Bödöra do vyšetrovacej väzby. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bödör podľa informácií v súdnych rozhodnutiach stál na čele korupčnej schémy z tohto obdobia a podpory pre tieto firmy schvaľoval Partika.

Spolu s nimi dvoma je obvinený aj podnikateľ z marketingovej brandže Peter Kuba ako prostredník. Partikal posielal úplatky cez Kubu.

Kuba sa však platby snaží vysvetliť kúpou Bödörovej firmy Bokran za 16 miliónov eur. Lenže firmu potom predal za tisíc eur inej osobe.

Niektorí politici Smeru chceli mať pritom pod kontrolou akékoľvek policajné vyšetrovania okolo platobnej agentúry. Aspoň tak to polícii vysvetlil bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó, ktorý je obvinený v inej kauze rozsiahleho zneužívania polície na vypaľovanie podnikateľov a zahladzovanie niektorých podvodov.

Ten s kauzou Dobytkár prepojil bývalého politika Smeru Antona Stredáka. Podľa Makóa akékoľvek informácie o páchaní podvodov v agentúre mala za minulých vlád polícia tajne posúvať práve tomuto politikovi, ktorý bol za dvoch predchádzajúcich vlád vedúcim úradu ministerstva pôdohospodárstva a štátnym tajomníkom. Zneužívanie polície pritom viedol práve Bödör.

Faktom je, že polícia za minulých dvoch vlád vo veci korupcie v PPA nekonala, aj keď mala viac upozornení aj od Slovenskej informačnej služby.

V Dobytkárovi teda nemusí ísť len o prípad zopár špekulantov, ale o systémovú korupciu prepojenú na špičky politických strán, ktoré viedli rezort pôdohospodárstva. V jednofarebnej vláde Smeru bol ministrom pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek a v ďalšej vláde z rokov 2016 až 2020 šéfovala agrorezortu už spomenutá Matečna zo SNS.

Vyšetrovatelia v Dobytkárovi preverujú podozrivé finančné toky v rozsahu vyše 10 miliónov eur. Vedia už o takmer stovke firiem, ktoré museli za eurofondy zaplatiť úplatky.

Po samotných farmároch však polícia nejde. Vníma ich skôr ako obete systému, ktoré sa za minulých vlád na políciu ani neobracali, lebo neverili v doriešenie prípadov a skôr sa obávali pomsty nahlásených korupčníkov.

Národná kriminálna agentúra a prokuratúra v kauze obviňujú len ľudí a firmy, ktorí úplatky vyžadovali.

Okrajovo sa kauza Dobytkár dotkla aj bývalého prezidenta policajného zboru Milana Lučanského, ktorý vo väzbe spáchal samovraždu po tom, čo bol takisto obvinený z korupcie.

Denník SME informoval, že podľa jedného aktéra kauzy Dobytkár mal Lučanský pred policajným vyšetrovaním korupcie pri prideľovaní agrárnych eurofondov vystríhať práve Kvietika. Denník o tom napísal v polovici februára bez toho, aby vtedy vedel, kto takto konkrétne vypovedá.

Z aktuálnych uznesení súdov vyplýva, že Kvietika spojil s Lučanským práve Kodada. Práve on pred políciou uviedol, že Kvietik sa mu pochválil, že vopred vie o plánovaných krokoch polície.

Forenzný audit ministerstva potvrdzuje zistenia políce

Nekalé praktiky v PPA potvrdzuje aj forenzný audit, ktorý dalo vypracovať nové vedenie ministerstva pôdohospodárstva. Podľa jeho výsledkov v takmer 60 % preskúmaných úkonov pravdepodobne dochádzalo k neoprávnenému vyplácaniu finančných prostriedkov.

Forenzný audit vykonávala spoločnosť PricewaterhouseCoopers Slovensko v čase od konca mája 2020 do 18. februára 2021. Audit popísal a identifikoval z forenzného overenia možné podvodné schémy, ako aj podozrenia a ostatné kľúčové zistenia aktivít v programovom období počas rokov 2014 až 2020.

„Prešetrilo sa 110 prípadov v hodnote 47 miliónov eur. Z preskúmaných platieb bolo vyše 27 miliónov pravdepodobne spojených s korupciou a nekalosťami,“ uviedol štátny tajomník ministerstva Martin Fecko.

Kde identifikovali podvody:

Honoráre pre konzultantov sa pohybovali vo výške viac ako 25 % z celkovej výšky nenávratného finančného príspevku.

Audit poukazuje na účelové zaradenia podnikov do kategórií podnikov, ktoré nie sú vo finančných ťažkostiach.

Účelovo sa opätovne prehodnocovalo bodové ohodnotenie projektov, čím dochádzalo k vyradeniam a nahradeniu iných uchádzačov zo zásobníka projektov „pod čiarou“.

Audit ukázal konflikt záujmov u žiadateľov, alebo jeho dodávateľov a pracovníkov PPA.

V niektorých prípadoch konzultanti vystavili faktúry za vykonané služby niekoľko týždňov skôr, ako bolo PPA prijaté interné rozhodnutie o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok.

Forenzný audit identifikoval aj pravdepodobné ovplyvňovanie schvaľovacieho procesu – meniace sa kritériá výberu počas vyhodnocovania projektov.

Vo viacerých prípadoch boli neprimerane vysoké marže – pri tzv. „kombajnovej výzve“ sa zisková prirážka pohybovala v rozpätí od 19 do 122 %.

V procese verejného obstarávania sa nesprávne používalo kritérium cena a čas – napríklad pri výstavbe cesty víťazná ponuka s dodaním o 23 hodín skôr predražila cenu práce o vyše pol milióna eur.

Ministerstvo postupuje všetky zistenia pochybení pri vyplácaní finančných prostriedkov orgánom činným v trestnom konaní.

https://e.dennikn.sk/2316969/firmu-cez-ktoru-dobytkari-ziskavali-uplatky-vlastni-madarske-filmove-studio-kvietik-ich-preberal-aj-v-kancelariach-slavie/

[Späť na obsah]

18. Audit v PPA odhalil korupciu i podvody za milióny eur, Mičovský chce agentúru vybudovať nanovo

[18.03.2021; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 11:08; redakcia]

Forenzný audit vykonaný v Pôdohospodárskej platobnej agentúre poukázal až na 60 percent finančných tokov v hodnote takmer 30 miliónov eur, ktoré boli s najväčšou pravdepodobnosťou riadené korupčným spôsobom. Vyhlásil to na štvrtkovej tlačovej besede minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský s tým, že protikorupčnému oddeleniu na agrorezorte pribudne úloha analyzovať výsledky auditu a následne vyvodiť patričné závery.

Ako podotkol šéf rezortu pôdohospodárstva, závery auditu poslúžia aj k vybudovaniu agentúry nanovo tak, že bude fungovať transparentne, bez korupcie a škandálov. Ako dodal, nie všetko bolo zlé v platobnej agentúre, lebo tam bolo veľa slušných ľudí, ktorí mlčali, možno sa báli a nepodieľali na podvodoch. Minister bude preto s nimi naďalej spolupracovať. Samotný audit v platobnej agentúre prebiehal od konca mája 2020 do 18. februára 2021.

Štátny tajomník agrorezortu Martin Fecko poukázal na to, že audit ukončený vo februári 2021 odhalil mnohé prípady, ktoré určite nezostanú bez následkov. Celkovo bolo kontrolovaných 110 prípadov v hodnote 47 miliónov eur, pričom podozrivé z korupčného správania boli finančné toky za 27 miliónov eur. To predstavuje približne 60 percent.

Podozrenia z korupčného správania sa týkajú vysokých honorárov pre konzultantov, ktoré sa pohybovali až vo výške nad 20 percent. Inokedy boli vystavené faktúry konzultantov niekoľko týždňov predtým, ako bolo schválené, že žiadateľ financie dostane. Podozrivý je aj prípad, keď podnik v ťažkostiach mohol čerpať nenávratný finančný príspevok. Korupciou zaváňa podľa štátneho tajomníka aj účelové opätovné prehodnotenie projektov a zaraďovanie tých, ktorí boli pod čiarou, spätne po prehodnotení medzi úspešné projekty.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/audit-v-ppa-odhalil-korupciu-i-podvody-za-miliony-eur-micovsky-chce-agenturu-vybudovat-nanovo/

[Späť na obsah]

21. Forenzný audit v PPA odhalil korupciu vo vyše polovici vybraných prípadov

[18.03.2021; etrend.sk; Správy; 10:24; TASR]

Povedal to šéf agrorezortu Ján Mičovský

Vo viac ako polovici vybraných prípadov v rámci forenzného auditu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) sa potvrdilo, že finančné toky boli riadené korupčným spôsobom. Uviedol to šéf agrorezortu Ján Mičovský (OĽANO) počas štvrtkovej tlačovej konferencie.

Ako informoval minister, audit mala na starosti spoločnosť PwC . V 60 percent prípadov, ktoré si vybrala na preskúmanie, sa zistilo korupčné konanie. Z auditu podľa ministrových slov vyplynuli dva závery. „Jeden záver je cesta do minulosti,“ uviedol minister s tým, že protikorupčné oddelenie ministerstva bude analyzovať závery forenzného auditu. „Druhá dôležitá vec je využiť všetky odporúčania, zistenia, návrhy, ktoré sme vo forenznom audite dostali k tomu, aby sme vybudovali PPA tak, ako má byť,“ uzavrel minister.

Štátny tajomník rezortu Martin Fecko spresnil, že celkovo bolo kontrolovaných 110 prípadov v hodnote 47 miliónov eur. Z toho sa podozrenia z podvodného správania týkali 27 miliónov eur. „Vysoké honoráre pre konzultantov, ktoré sa pohybovali vo výške nad 25 percent z celkového nenávratného finančného príspevku, o ktorý bolo požiadané,“ začal vymenovávať Fecko. Ďalším podvodným správaním, ktorý audit odhalil, bolo účelové zaradenie podniku medzi firmy bez ťažkostí, hoci opak bol pravdou a aj napriek ťažkostiam tým pádom mohol čerpať nenávratný finančný príspevok. „Ďalšie účelové opätovné prehodnocovanie jednotlivých projektov a zaraďovanie tých, ktorí boli pod čiarou spätne po prehodnotení do úspešných projektov,“ pokračoval štátny tajomník. Audit odhalil aj konflikt záujmov žiadateľov či pracovníkov PPA.

„Konzultanti vystavovali faktúry za svoje práce už o niekoľko týždňov skôr, ako vôbec bolo schválené na PPA, že ten nenávratný finančný príspevok žiadateľ dostane,“ dodal Fecko s tým, že to jednoznačne naznačuje možný únik informácií. Audit odhalil aj zmenu pravidiel počas procesu či zistenia, že pracovníci PPA si nevykonávali svoju prácu tak, ako mali.

Fecko poukázal na dva konkrétne príklady neprávostí. „Bola neprimeraná marža pri kombajnovej výzve, kde ziskové prirážky sa pohybovali od 19 do 122 percent, a pri kombajne, ktorý mal kúpnu cenu 250-tisíc eur sa pri tejto výzve fakturoval za 600-tisíc eur,“ vyčíslil Fecko. Ďalší takýto príklad sa našiel aj v procese verejného obstarávania, kde kritériami boli cena a čas. Pri projekte vybudovania cesty vyhral subjekt, ktorý avizoval o 23 hodín skoršiu dodávku predmetu zákazky, znamenalo to však zvýšenie ceny o vyše pol milióna eur.

Ako spomenul vedúci protikorupčného oddelenia rezortu Adrián Macko, forenzný audit sa realizoval od mája 2020 do februára 2021. Agrorezort pre závery auditu zriaďuje riadiaci výbor, ktorý bude podriadený priamo ministrovi. Bude v ňom pracovať šesť členov, ktorí budú dohliadať na zavedenie z auditu vyplývajúcich opatrení do praxe. Súčasný riaditeľ PPA Jaroslav Jánoš dodal, že pri audite poskytla agentúra maximálnu súčinnosť. Keďže jedným z hlavných problémov podľa Mičovského je, že PPA fungovala na „papierikoch“, s Jánošom sa zhodli na potrebe digitalizácie agentúry. Ako však podotkol Jánoš, PPA je už v súčasnosti zhruba na 60 percent zdigitalizovaná.

https://www.trend.sk/spravy/forenzny-audit-ppa-odhalil-korupciu-vyse-polovici-vybranych-pripadov

[Späť na obsah]

22. Opatrenia ničia pestovateľke Henriete biznis: Skvelú úrodu nemám kde predávať

[18.03.2021; cas.sk; Čas.sk; 10:15; mf;Nový Čas]

Kým na severe krajiny bojujú ľudia so snehom, na juhozápade oberajú prvú úrodu.

V obci Nesvady (okr. Komárno), kde kedysi v každom dome pestovali vo fóliovníkoch zeleninu, sa tomu dnes už venuje málokto. Výnimkou je Henrieta Nagyová (40), ktorej zelenina ide doslova na dračku. Kvôli pandémii ju však už druhú jar nemá kde predávať…

Fotogaléria

fotiek v galérii

Neskutočná chuť i vôňa je neporovnateľná s tou zo supermarketov! Obrovské konštrukcie fóliovníkov v záhrade Henriety z Nesvád (okr. Komárno) už dávajú prvú úrodu. Problém je však s predajom, pretože tržnice sú kvôli pandémii zatvorené. „Predávam z domu, už minulú jar sa všetko zavrelo, ľudia si však pomaly zvykli, ale je to náročné,“ krúti hlavou pracovitá žena, ktorá už od piatej hodiny rannej spolu s manželom pracuje vo svojom zeleninovom kráľovstve.

„Teraz je reďkovka a cibuľka, postupne bude paprika, uhorky, rajčiny, pestujem aj bylinky, ktoré si môžu ľudia dať aj na okno, a balkónové kvetiny. Taktiež predávame planty na sadenie rôznej zeleniny,“ ukazuje Henrieta.

Pestovateľov ubúda

„V niektorých fóliovníkoch aj kúrime plynom a aj uhlím tak, aby bola zeleninka čo najskôr,“ hovorí pracovitá žena. Kedysi to v tejto obci robil takmer každý, z roka na rok však pestovateľov ubúda. „Je okolo toho veľa roboty a výsledok je neistý. Aj náklady sú vysoké. A teraz ešte tie opatrenia… Som rada, keď to predám. Ale robím to už 20 rokov, je to náš život,“ dodáva pestovateľka. Otvoriť galériu

Za čerstvý zväzok reďkovky či jarnej cibuľky od nej aktuálne zaplatíte teraz 70 centov. Momentálne je kvôli pandémii nútená predávať len z dvora. Takýto druh predaja nie je zakázaný. Potvrdil to aj Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy: „Nie je nič, čo by predaj z dvora zakazovalo, čiže je dovolený.“

https://www.cas.sk/clanok/1102499/opatrenia-nicia-pestovatelke-henriete-biznis-skvelu-urodu-nemam-kde-predavat/

[Späť na obsah]

27. Audit v PPA odhalil podvody, konflikt záujmov a korupciu za bývalej vlády

[18.03.2021; aktuality.sk; Ekonomika; 09:11; Martin Odkladal]

akt. 18.03.2021 09:41

Ministerstvo pôdohospodárstva nariadilo vykonať forénzny audit ešte v minulom roku krátko po nástupe Jána Mičovského.

Lukratívne odmeny pre konzultantov, predražovanie poľnohospodárskej techniky, konflikty záujmov pracovníkov Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), či prehodnocovanie bodov pri vyhodnocovaní projektov.

To je krátky výpočet porušení zákonov, ktoré odhalil forénzny audit v PPA, ktorý vypracovala poradenská spoločnosť PWC.

Prešetrovanie fungovania jednej z najdôležitejších inštitúcií v rezorte pôdohospodárstva zadal minister Ján Mičovský ešte v minulom roku.

„Musíme sa vysporiadať s minulosťou. Poriadnu stavbu nemôžeme postaviť na zlom základe. Preto sa musíme vracať aj do minulosti PPA. Tá sa stala symbolom krupcie a zla. Za tie roky pretieklo cez túto inštitúciu 11,7 mld. eur. Preto sme si chceli urobiť jasno, ako s nimi bolo narábané,“ uviedol Mičovský na dnešnej tlačovej konferencii.

Podľa neho forénzny audit zistil nielen čo bolo urobené zle, ale aj kto je za to zodpovedný.

„Finančné toky boli riadené koropčne. To nebolo náhodou. To bol systém zla,“ skonštatoval Mičovský.

Ako ďalej uviedol štátny tajomník Martin Fecko, v rámci preverovania si auditori posvietili na 110 prípadov v celkovej hodnote 47 miliónov eur, pričom v 60 percentách odhalili porušenie zákonov.

Fecko zároveň vymenoval najdležitejšie závery auditu – vysoké honoráre pre konzultantov, účelové zaradenie podniku s finančnými problémami medzi firmy bez ťažkostí, účelové prehodnocovanie bodov pri vyhodnocovaní projektov, konflikt záujmov pracovníkov PPA alebo predražovanie poľnohospodárskej techniky.

Ako jeden z príkladov korupcie a podvodov uviedol štátny tajomník obstaranie kombajnu, ktorého cena bola 250-tisíc eur, pričom žiadateľ nakoniec vyfakturoval 600-tisíc eur.

Najväčšie prešľapy boli v projektových podporách. V prvom pilieri, teda v priamych platbách neboli tak závažné porušenia.

https://www.aktuality.sk/clanok/874724/audit-v-ppa-odhalil-podvody-konflikt-zaujmov-a-korupciu-za-byvalej-vlady/

[Späť na obsah]

30. VIDEO:Audit v PPA odhalil korupciu vo vyše polovici vybraných prípadov

[18.03.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Na snímke minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Ján Mičovský (OĽANO) počas tlačovej konferencie k výsledkom auditu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) v Bratislave 18. marca 2021. Foto: TASR – Pavol Zachar

Uviedol to šéf agrorezortu Ján Mičovský (OĽANO) počas štvrtkovej tlačovej konferencie.

,aktualizované

Bratislava 18. marca (TASR) – Vo viac ako polovici vybraných prípadov v rámci forenzného auditu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) sa potvrdilo, že finančné toky boli riadené korupčným spôsobom. Uviedol to šéf Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Ján Mičovský (OĽANO) počas štvrtkovej tlačovej konferencie. Ako informoval minister, audit mala na starosti spoločnosť PwC . V 60 % prípadov, ktoré si vybrala na preskúmanie, sa zistilo korupčné konanie. Z auditu podľa ministrových slov vyplynuli dva závery. “Jeden záver je cesta do minulosti,” uviedol minister s tým, že protikorupčné oddelenie ministerstva bude analyzovať závery forenzného auditu. “Druhá dôležitá vec je využiť všetky odporúčania, zistenia, návrhy, ktoré sme vo forenznom audite dostali k tomu, aby sme vybudovali PPA tak, ako má byť,” uzavrel minister. Štátny tajomník rezortu Martin Fecko spresnil, že celkovo bolo kontrolovaných 110 prípadov v hodnote 47 miliónov eur. Z toho sa podozrenia z podvodného správania týkali 27 miliónov eur. “Vysoké honoráre pre konzultantov, ktoré sa pohybovali vo výške nad 25 % z celkového nenávratného finančného príspevku, o ktorý bolo požiadané,” začal vymenovávať Fecko. Ďalším podvodným správaním, ktorý audit odhalil, bolo účelové zaradenie podniku medzi firmy bez ťažkostí, hoci opak bol pravdou a aj napriek ťažkostiam tým pádom mohol čerpať nenávratný finančný príspevok. “Ďalšie účelové opätovné prehodnocovanie jednotlivých projektov a zaraďovanie tých, ktorí boli pod čiarou spätne po prehodnotení do úspešných projektov,” pokračoval štátny tajomník. Audit odhalil aj konflikt záujmov žiadateľov či pracovníkov PPA. “Konzultanti vystavovali faktúry za svoje práce už o niekoľko týždňov skôr, ako vôbec bolo schválené na PPA, že ten nenávratný finančný príspevok žiadateľ dostane,” dodal Fecko s tým, že to jednoznačne naznačuje možný únik informácií. Audit odhalil aj zmenu pravidiel počas procesu či zistenia, že pracovníci PPA si nevykonávali svoju prácu tak, ako mali. Fecko poukázal na dva konkrétne príklady neprávostí. “Bola neprimeraná marža pri kombajnovej výzve, kde ziskové prirážky sa pohybovali od 19 do 122 %, a pri kombajne, ktorý mal kúpnu cenu 250.000 eur sa pri tejto výzve fakturoval za 600.000 eur,” vyčíslil Fecko. Ďalší takýto príklad sa našiel aj v procese verejného obstarávania, kde kritériami boli cena a čas. Pri projekte vybudovania cesty vyhral subjekt, ktorý avizoval o 23 hodín skoršiu dodávku predmetu zákazky, znamenalo to však zvýšenie ceny o vyše pol milióna eur. Ako spomenul vedúci protikorupčného oddelenia rezortu Adrián Macko, forenzný audit sa realizoval od mája 2020 do februára 2021. Agrorezort pre závery auditu zriaďuje riadiaci výbor, ktorý bude podriadený priamo ministrovi. Bude v ňom pracovať šesť členov, ktorí budú dohliadať na zavedenie z auditu vyplývajúcich opatrení do praxe. Súčasný riaditeľ PPA Jaroslav Jánoš dodal, že pri audite poskytla agentúra maximálnu súčinnosť. Keďže jedným z hlavných problémov podľa Mičovského je, že PPA fungovala na “papierikoch”, s Jánošom sa zhodli na potrebe digitalizácie agentúry. Ako však podotkol Jánoš, PPA je už v súčasnosti zhruba na 60 % zdigitalizovaná.

https://www.teraz.sk/ekonomika/audit-v-ppa-odhalil-korupciu-vo-vyse-po/535732-clanok.html

[Späť na obsah]

37. V hladovej doline chcú obnoviť tradíciu spracovania ovčej vlny

[18.03.2021; mynovohrad.sme.sk; Novohrad / Spravodajstvo; 00:00; Marcela Balová]

Je veľká šanca, že tradícia bude opäť živiteľkou.

Ako sa rodia guby, koberce a gubane

(18 fotografií)

KLENOVEC. Dedina učupená pod Klenovským Veprom bola kedysi známa spracovaním ovčej vlny. Z tradičného remesla zostala už len jeho niekdajšia sláva.

Kvalitné výrobky šikovných Klenovčanov vytlačil z pultov lacný tovar z Ázie.

Aktuálne však takmer zabudnutej tradícii svitá na lepšie časy.

Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) avizoval, že v Klenovci plánuje vybudovať sociálny podnik, zameraný na spracovanie ovčej vlny.

A má šťastie aj na mentora projektu. Je ním Ján Fotta, ktorý je v dedine, a možnože aj na Slovensku, jediným gubárom. Dnes chlpaté koberce, ako mnohí guby nazývajú, vyrába doma.

Župan Ján Lunter s podpredsedom BBSK Romanom Malatincom už zámer kraja predstavili aj rezortom pôdohospodárstva a životného prostredia.

„Chceme, aby nám štát v tomto pomohol, pretože ovčia vlna je sortiment, ktorý nie je spracovaný a naši ovčiari s tým majú evidentný problém. Takýto sociálny podnik by mohol vzniknúť v Klenovci, kde je ovčiarska tradícia a kedysi tam bola práčka na vlnu. Chceme ovčej vlne nájsť využitie v stavebnom priemysle, ale i v oblasti tradičnej kultúry. Preto som absolvoval aj stretnutie na ministerstve kultúry,“ vyjadril sa ešte na sklonku uplynulého roka Malatinec.

Atraktívne plány

Snahu o obrodu vymierajúcej tradície víta aj spomínaný gubár Ján Fotta.

„Teší ma, že dlhodobé úsilie dospelo k zdarnému projektu. Na začiatku bol podnet, ktorý prišiel z CHKO Poľana, odkiaľ oslovili kraj aj mňa, keďže vedeli, že robím okolo vlny. Patrí im veľké poďakovanie, pretože predtým sme hľadali rôzne možnosti na obnovu spracovania vlny v našej obci, avšak bezúspešne. Spojazdniť sociálny projekt sa nám nedarilo,“ vyjadril sa mentor projektu s tým, že podľa jeho vedomostí ministerstvo už finančnú podporu prisľúbilo, takže zámer určite získa reálne kontúry.

„V pláne je vybudovať ucelenú linku s práčovňou aj spracovaním vlny. Záujem je aj zo strany Ústredia ľudovej umeleckej výroby, takže v pláne je aj výroba tradičných výrobkov. Tá by tvorila zhruba 10 – 15 percent produkcie sociálneho podniku. Počíta sa aj s predajom cez obchodnú sieť. Tiež by sa vyrábali priadze, ktoré sa na Slovensko dovážajú z celého sveta. Žiaľ, ľudia si ich vedia kúpiť zahraničné, len tých slovenských niet. Menej kvalitná vlna poputuje do stavebného priemyslu, kde je využiteľná ako izolačný materiál. Skrátka, mal by to byť ucelený projekt,“ ozrejmil Fotta.

Budova, v ktorej plánuje župa obnoviť spracovanie ovčej vlny

(5 fotografií)

Každé nové pracovné miesto je dobrou správou

Starostku Klenovca Zlatu Kaštanovú teší každá aktivita, ktorá môže do regiónu s najvyššou mierou nezamestnanosti v krajine priniesť pracovné miesta. V prípade spomínaného sociálneho podniku by ich malo byť na začiatku 10.

„Tento zámer má určite opodstatnenie a som takejto aktivite župy priaznivo naklonená. Napokon, ovčiarstvo a spracovanie ovčej vlny ku Klenovcu patrí. Kedysi tu bolo veľmi rozšírené. Okrem toho by sa rekonštrukciou chátrajúcej budovy, v ktorej kraj plánuje oživiť tradíciu, zatraktívnila časť obce, kde sa ľudia chodia prechádzať. Verím, že sa v tomto smere niečo udeje, aj keď aktuálne všetky rozvojové aktivity brzdí koronavírusová pandémia,“ povedala starostka.

Tržba za vlnu nepokryje ani náklady na strihanie

Podľa slov Jána Fotta zlá situácia, týkajúca sa spracovania ovčej vlny, na Slovensku pretrváva. Chovatelia, strihajúci ovce, dokážu vlnu predať skutočne len veľmi biedne.

„Väčšinou to funguje len ako barterový obchod, výmenou za kŕmnu soľ. Ak aj niečo predajú, tak buď do Čiech, Poľska, Maďarska, alebo na Ukrajinu. To, čo naši výkupcovia za vlnu ponúkajú, nepokrýva ani náklady na strihanie oviec,“ povedal bývalý zdravotník, ktorý s výrobou gúb začínal v roku 1979. Vtedy mal 26 rokov a bol najmladším gubárom v Klenovci. Okrem gúb ho preslávili aj gubane, teda tradičné kabáty, o ktoré je čoraz väčší záujem.

„Kedysi nechýbali žiadnemu gazdovi, valachovi či pastierovi. Gubane v lete chladili, v zime hriali. Tiež vynikajúco chránili pred nepriaznivým počasím. No a v poslednom čase sa o ne zaujíma čoraz viac ľudí, čo ma, samozrejme, teší,“ zakončil zručný Klenovčan, vďaka ktorému ešte tradičné remeslo úplne nezakapalo.

Budovanie sociálnych podnikov je pre vedenie BBSK jednou z priorít.

Ešte v druhej polovici uplynulého roka vyzvalo farmárov aj malých producentov s cieľom vytvoriť sociálne podniky, z ktorých lokálne produkty by putovali napríklad do škôl alebo zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja.

Podľa slov župana Jána Luntera sa v krátkom čase prihlásilo pätnásť záujemcov.

Za zmienku stojí aj fakt, že župa má registrované už dva sociálne podniky, v ktorých našlo uplatnenie zhruba tridsať ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia.

https://mynovohrad.sme.sk/c/22620351/v-hladovej-doline-chcu-obnovit-tradiciu-spracovania-ovcej-vlny.html

[Späť na obsah]

38. Farmár za kombajn dostal aj viac ako dvojnásobok ceny: Audit odkryl podvody s agrodotáciami

[18.03.2021; euractiv.sk; euractiv.sk; 00:00; TASR;EURACTIV.sk]

Na snímke Štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Martin Fecko počas tlačovej konferencie k výsledkom auditu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) v Bratislave 18. marca 2021. [FOTO TASR/Pavol Zachar]

Komentáre Tlač Email Facebook Twitter LinkedIn WhatsApp

Audit, ktorý si nechal vypracovať rezort pôdohospodárstva, zistil korupčné konanie v 60 percentách eurofondových projektov. Zo 110 preskúmaných prípadov v hodnote 47 miliónov eur sa podvodov týkali 27 miliónov eur.

Vo viac ako polovici vybraných prípadov v rámci forenzného auditu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) sa potvrdilo, že finančné toky boli riadené korupčným spôsobom. Uviedol to šéf Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Ján Mičovský (OĽANO) počas štvrtkovej tlačovej konferencie.

Ako informoval minister, audit mala na starosti spoločnosť PwC . V 60 percentách prípadov, ktoré si vybrala na preskúmanie, sa zistilo korupčné konanie. Z auditu podľa ministrových slov vyplynuli dva závery. „Jeden záver je cesta do minulosti,“ uviedol minister s tým, že protikorupčné oddelenie ministerstva bude analyzovať závery forenzného auditu. „Druhá dôležitá vec je využiť všetky odporúčania, zistenia, návrhy, ktoré sme vo forenznom audite dostali k tomu, aby sme vybudovali PPA tak, ako má byť,“ uzavrel minister.

Ako to fungovalo

Ďalším podvodným správaním, ktorý audit odhalil, bolo účelové zaradenie podniku medzi firmy bez ťažkostí, hoci opak bol pravdou a aj napriek ťažkostiam tým pádom mohol čerpať nenávratný finančný príspevok. „Ďalšie účelové opätovné prehodnocovanie jednotlivých projektov a zaraďovanie tých, ktorí boli pod čiarou spätne po prehodnotení do úspešných projektov,“ pokračoval štátny tajomník. Audit odhalil aj konflikt záujmov žiadateľov či pracovníkov PPA.

Do konkurzu na pozíciu generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) sa uchádzači môžu prihlásiť do 6. apríla. Výberový rozhovor bude mať jedno kolo a uskutoční sa 19. apríla.

Fecko poukázal na dva konkrétne príklady neprávostí. „Bola neprimeraná marža pri kombajnovej výzve, kde ziskové prirážky sa pohybovali od 19 do 122 percent a pri kombajne, ktorý mal kúpnu cenu 250 tisíc eur sa pri tejto výzve fakturoval za 600 tisíc eur,“ vyčíslil Fecko. Ďalší takýto príklad sa našiel aj v procese verejného obstarávania, kde kritériami boli cena a čas. Pri projekte vybudovania cesty vyhral subjekt, ktorý avizoval o 23 hodín skoršiu dodávku predmetu zákazky, znamenalo to však zvýšenie ceny o vyše pol milióna eur.

Čo ďalej

Súčasný riaditeľ PPA Jaroslav Jánoš dodal, že pri audite poskytla agentúra maximálnu súčinnosť. Keďže jedným z hlavných problémov podľa Mičovského je, že PPA fungovala na „papierikoch“, s Jánošom sa zhodli na potrebe digitalizácie agentúry. Ako však podotkol Jánoš, PPA je už v súčasnosti zhruba na 60 percent zdigitalizovaná.

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/farmar-za-kombajn-dostal-aj-viac-ako-dvojnasobok-ceny-audit-odkryl-podvody-s-agrodotaciami/

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Tiso, tuka, kde je múka?

[19.03.2021; Téma; ROZHOVOR; s. 52,53,54,55,56,57,58; Katarína Abeille]

Túto otázku, za ktorou nasledovala posmešná odpoveď, zvykli klásť ľudia žijúci počas druhej svetovej vojny na Slovensku. Hoci niektorí živia predstavu blahobytného a sociálne spravodlivého štátu, historička Mgr. EVA ŠKORVANKOVÁ, PhD. (45), vysvetľuje, že to tak nebolo. Chýbali základné potraviny, ľudia hladovali a s komplikovanou situáciou sa museli vyrovnať najmä ženy matky, ktorým navyše režim pripravil aj ďalšiu ranu: tie, ktoré boli vydaté a pracovali ako učiteľky alebo úradníčky, prepustili. „Ideál ženy v režime, ktorému vládla konzervatívna ľudácka strana, bol totiž jednoznačný: slovenská žena má rodiť deti a starať sa o rodinu.“ Ako v skutočnosti vyzeral blahobyt a sociálna spravodlivosť vo vojnovom Slovensku?

Vo svojej výskumnej práci sa venujete aj tomu, či v slovenskom štáte bol blahobyt a ako sa Tisov režim správal k ženám. Skúsme si najskôr rozobrať to, ako sa žilo ľuďom na Slovensku v období vojny. Bol dostatok potravín?

Boli skupiny obyvateľstva, ktoré v tých časoch nedostatok nepociťovali, ale bežní ľudia ho cítili každý deň. Tiež treba povedať, že výpadky v zásobovaní neboli počas celého fungovania slovenského štátu, ktorý vznikol v marci 1939. Vojna vypukla v septembri 1939 a napriek tomu, že Slovensko sa na útoku na Poľsko zúčastnilo, z hospodárskej stránky obyvateľstvo vojnový konflikt ešte intenzívne nepociťovalo. Už na začiatku vojny chýbali masť, slanina, ale vtedy sa to štát snažil ešte nejako kompenzovať dovozom. Postupne však bolo čoraz viac výpadkov, k čomu prispel aj vazalský pomer Slovenska k Nemecku.

Malo na to vplyv aj to, že sme po Viedenskej arbitráži v novembri 1938 prišli o južné oblasti, ktoré boli najúrodnejšie?

Veď práve, strata tých najúrodnejších oblastí bola pre slovenské poľnohospodárstvo obrovskou ranou. Nešlo pritom len o kvalitnú pôdu, ale aj o ďalšie články potravinárskeho priemyslu – na juhu krajiny boli cukrovary, mlyny, a to všetko zrazu nebolo súčasťou slovenskej ekonomiky.

Žilo sa inak ľuďom v meste a na vidieku?

Jednoznačne áno. Slovensko bolo v tom čase stále prevažne poľnohospodárskou krajinou, v úrodnejších vidieckych oblastiach mal takmer každý polia, niečo si dopestoval a choval hospodárske zvieratá. Takíto ľudia mali čo jesť aj za vojny, hoci boli rekvirácie (úrady si brali časť z dopestovanej úrody, ale aj mäso a ďalšie produkty z dochovaných hospodárskych zvierat, pozn. red.). Pre mestské obyvateľstvo to bolo komplikovanejšie, pretože títo ľudia boli odkázaní len na potravinové prídely, keďže si nedokázali nič vypestovať vo vlastnej réžii. Opäť to však závisí od regiónu a spôsobu života. Ľudia z mesta zvykli nakupovať na čiernom trhu. Boli zaznamenané napríklad výlety Bratislavčanov až do okresu Modrý Kameň. Išli akože na hrad, ale naspäť sa vracali so zásobami jedla.

Ako sa Bratislavčania dozvedeli, kam sa majú vybrať, ak sa chceli dostať k potravinám?

Niekedy to boli štátni úradníci, ktorí sa pri svojej práci dostali k tomuto typu informácií. Ale boli aj lokality, o ktorých sa všeobecne vedelo, že tam majú dostatok plodín a hospodárskych zvierat. Dôležitou zásobovacou základňou pre Bratislavu bolo napríklad Záhorie, okolie Trnavy, úrodné nížiny pri Nitre, Topoľčanoch a podobne. Moja stará matka, ktorá žila neďaleko Topoľčian, spomínala, že počas vojny vždy mali čo jesť. Nakoniec aj arcibiskup mons. Ján Sokol, ktorý pochádzal z tejto oblasti, vo svojich spomienkach zmieňuje dostatok základných životných potrieb. Táto oblasť patrila k úrodným, takže v spomienkach miestneho obyvateľstva sa možno v období vojny nežilo zle, základných potravín bolo dosť… Menej živo si však spomínali na to, ako ľudia obilie alebo mäso schovávali do hnoja, aby im ho neskonfiškovali.

V ktorých oblastiach sa žilo horšie?

Tam, kde nebola úrodná pôda – na Horehroní, Kysuciach, Orave, hornom Považí a v severnej časti východného Slovenska. Dopestovali tu síce napríklad zemiaky, ale boli veľmi závislí od klimatických podmienok, ktoré neboli vždy ideálne. Zrejme sa im nežilo ľahko ani predtým, ale slovenský štát im blahobyt rozhodne nepriniesol. Predstava, že sme sa u nás odrazu mali vďaka osamostatneniu lepšie, je mylná, určite to tak nebolo. Kde boli problémy, tam sa rozdiely ešte viac prehĺbili, pretože aj keď sa zaviedol prídelový systém, nebolo možné ho dodržiavať, keďže komodít bol nedostatok.

Ako fungoval prídelový systém?

Od mája 1941 boli stanovené povinné dodávky poľnohospodárskych komodít – roľníkom sa určili samozásobiteľské dávky nevyhnutné na výživu ich rodiny a celú ďalšiu produkciu museli odpredať za pevné ceny. Pri mlátení obilia bol zavedený dozor, výkup mala na starosti Obilná spoločnosť pre Slovensko. Podobné monopolné organizácie riadili aj obchod s mäsom a mliečnymi výrobkami a ich distribúciu, pri zabíjačkách bol tiež prítomný dozor.

Predpokladám, že ľudia sa snažili tieto veci obchádzať.

Pochopiteľne, inak by čierny obchod neprekvital. Prasa tajne zabili, mäso zakopali a úradom oznámili, že zdochlo a nič z neho nie je… Produkty buď zjedli vo vlastnej réžii, alebo zobchodovali na čiernom trhu. Zabezpečenie dostatočnej výživy obyvateľstva síce bolo prioritou režimu a štát chcel pravidelným zásobovaním eliminovať sociálne napätie v krajine, lenže keď nebolo z čoho rozdeľovať, tak celý systém zásobovania kolaboval.

Svoju kapitolu v knihe Tisovi poza chrbát ste nazvali „Tiso, Tuka, kde je múka?“ Skutočne sa tak ľudia vtedy pýtali?

Bolo to posmešné konštatovanie situácie, keď skolabovalo zásobovanie s múkou na jar a v lete 1941. Obilie bolo v tom čase základnou surovinou na výrobu chleba a pečiva, ale tiež na varené múčne pokrmy ako cestoviny, halušky a kaše. Tento posmešný popevok a fráza mali aj dôvetok, ale ten je vulgárnejší, takže ho nezvykneme publikovať (usmieva sa).

Mňa by zaujímal…

Celé to znelo: „Tiso, Tuka, kde je múka? Hitlerovi z riti fúka…“ Ide o výstižný komentár k dobovej realite, pretože ľudia veľmi dobre odhadli, kam sa múka zo Slovenska podela… Slovenská vláda sa aktívne podieľala na zásobovaní Nemecka, a tým aj nemeckej armády, a nechala veľkú časť rezerv obilia vyviezť. Ďalšia časť obilia bola určená na zásobovanie slovenskej armády na východnom fronte.

Museli sme obilie vyvážať alebo sme chceli?

Museli. Bola podpísaná takzvaná ochranná zmluva s Nemeckom, ktorej súčasťou bol aj dodatok o hospodárskej spolupráci, podľa ktorého sa slovenské hospodárstvo muselo podriadiť potrebám Nemecka. Inými slovami, naša priemyselná aj poľnohospodárska výroba sa podriaďovali tomu, čo potrebovali v Nemecku. Nemci od nás odoberali viaceré komodity a jednou z nich bolo aj obilie.

Kedy sa začali prejavovať vážnejšie problémy so zásobovaním?

Ako som spomínala, už v roku 1939 chýbali komodity ako slanina či masť, lenže vtedy sa ešte darilo výpadky pokryť dovozom z Juhoslávie. V roku 1940 sa vyskytli prvé závažné výpadky v zásobovaní cukrom. Keď o tom prednášam študentom, zvyknú hovoriť, že veď dnes je moderné žiť bez cukru. V tom čase sa však cukor používal vo veľkých množstvách, najviac sa na jeho nedostatok ľudia sťažovali v mesiacoch júl, august či september, keď sa vo veľkom zaváralo, vyrábali sa ovocné vína, med, džemy a podobne. Našla som napríklad dobové správy, v ktorých sa sťažovali železničiarski robotníci, že nemajú cukor. V nočných zmenách zvykli piť menej kvalitnú čakankovú kávu, ktorá nie je veľmi chutná, tak si ju sladili cukrom. Lenže ten zrazu nebol. Ľudia si často vymýšľali rôzne zdravotné dôvody, prečo ho potrebujú, napríklad, že majú cukrovku alebo nejaké špeciálne diéty. Následne začala enormne chýbať múka, najhoršie boli roky 1940 – 1941. Na jar 1941 ľudia vykúpili všetky zásoby múky, prebytky sa vyviezli, do toho sa slovenská armáda pripravovala na útok na Sovietsky zväz a bolo treba zásobovať aj vojsko.

Ako to štát riešil?

Zakázala sa výroba pečiva, koláčov a keksov, povolený bol len tzv. národný chlieb zo zmesi 90 % pšeničnej, ražnej a jačmennej múky a 10 % zemiakov, a biely chlieb zo zmesi 90 % pšeničnej múky, teda bielej hladkej múky, a 10 % zemiakov. V septembri 1941 sa recept na národný chlieb upravil, bolo v ňom čoraz menej pšeničnej múky a čoraz viac raže, dokonca ovsa.

Dokedy trvala zlá situácia s múkou?

Situácia bola každý mesiac rôzna. Aj keď boli stanovené presné prídelové kvóty, z dôvodu nedostatku múky sa nedodržiavali. V okrese Kremnica sa vyskytli dve obce, kam v máji 1941 neprišlo ani zrnko obilia, a miestni ľudia, najmä deti, hladovali. V roku 1942 sa situácia so zásobovaním nezlepšila a na Horehroní hrozilo, že vypuknú nepokoje. Okresný náčelník v Brezne požadoval zásoby pre lesných a cestných robotníkov. Tí boli odkázaní na suchú stravu, väčšinou si brali so sebou do práce chlieb a slaninu, ale čo si mali zobrať, keď ani jedno, ani druhé nemali? Z dobových správ sa dozvedáme, že náčelník musel čeliť prosbám plačúcich žien a matiek, ktoré sa dožadovali na úradoch pomoci.

To sa dialo často?

Áno, týchto záznamov máme viac. Vo Svätom Jure došlo pre nedostatok múky k nepokojom. Na mnohých miestach sa obyvatelia sťažovali, že múka, ktorá dorazila, bola nekvalitná a chlieb z nej sa nedal jesť. Ľudia dokonca nosili ukážky nepožívateľného chleba na okresný úrad. Tento stav sa ešte zhoršil, keď nastal nedostatok zemiakov, jedinej alternatíve k chlebu či múke. Niekde boli ľudia takí hladní, že vyorávali zasadené zemiaky, aby mali čo jesť. Napríklad v okrese Gelnica v júni 1942 neboli zemiaky a pridelená múka bola nekvalitná. Notárske a okresné úrady denne navštevovali 100- až 200-členné deputácie žien, ktoré sa dožadovali nápravy. V roku 1943 sa problémy so zásobovaním podarilo na čas prekonať a vďaka fungujúcemu čiernemu trhu sa situácia ako-tak stabilizovala. Blahobyt však nebol, to treba zdôrazniť. Mnohé komodity neboli pre bežných ľudí dostupné. Navyše, Slovensko ležalo až do roku 1944 mimo frontovej línie a v momente, keď sa boje dostali na naše územie, regulované zásobovanie sa rozpadlo úplne.

Boli to predovšetkým ženy, ktoré sa museli vyrovnať s komplikovanou situáciou týkajúcou sa obživy, a váš výskum sa zameriava aj na ich postavenie v slovenskom štáte. Ako to zvládali?

Okrem toho, že vydaté ženy matky bojovali s nedostatkom jedla pre svoju rodinu, uštedril im režim aj ďalšiu ranu. V októbri 1938 vyhlásilo Slovensko autonómiu a v marci 1939 vznikol slovenský štát, po prijatí ústavy v júli toho istého roku s oficiálnym názvom Slovenská republika. Režim sa hlásil ku konzervatívnym hodnotám, oprášila sa predstava, že žena patrí do rodiny – k manželovi a deťom. Režim, ktorého charakter diktovala vládnuca konzervatívna katolícka Hlinkova slovenská ľudová strana, presadzoval svoj ideál slovenskej ženy, ktorá mala rodiť deti a starať sa o rodinu. Dokonca sa v médiách vytváral negatívny obraz v úrade zamestnanej ženy ako tej, ktorá žije nemravným životom, míňa na seba peniaze, nie je ochotná mať deti alebo sa o ne zodpovedne postarať, myslí len na zábavu a podobne. Skutočným zámerom však nebolo len presadzovanie konzervatívnych hodnôt. Je to komplikovanejšie.

V akom zmysle?

Po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži muselo Československo odstúpiť rozsiahle územia najskôr Nemecku a Poľsku, následne Maďarsku. Z týchto oblastí prišlo na okyptené územie množstvo prepustených učiteľov, úradníkov a ďalších štátnych zamestnancov. Krajina musela zápasiť so zástupmi nezamestnaných, prevažne mladých mužov, a keďže v tých časoch muž rovná sa živiteľ, tak režim vymyslel spôsob, ako ich zamestnať.

Tak, že zo zamestnania prepustí ženy?

Nebola to úplne nová myšlienka. Počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch československí politici prišli s návrhom, že vydaté ženy by sa prepustili zo štátnej služby, čím by sa uvoľnilo miesto mužom. Vtedy však zostalo pri návrhu. Teraz sa tento nápad oprášil s tým, že by sa tak mohol vyriešiť problém s nezamestnanými mužmi, najmä učiteľmi a úradníkmi. Zákon o úprave služobného pomeru vydatých učiteliek bol prijatý 28. septembra 1939 a zákon o úprave služobného pomeru vydatých štátnych zamestnankýň v júni 1940.

Ako režim obhajoval toto rozhodnutie?

Apelovalo sa na solidaritu a spolupatričnosť – v niektorých rodinách mali dva príjmy a inde žiadny. Síce to neboli nejako nadštandardne finančne ohodnotené posty, ale bolo to spojené so sociálnymi výhodami, napríklad dôchodkom. Navyše, miesta po prepustených ženách mali dostať prednostne mladí muži, ktorým sa tak mali vytvoriť podmienky na založenie rodiny, čím sa mala podporiť pôrodnosť. Teoreticky to znelo pekne, ale…

Nepodarilo sa to zrealizovať?

Propagovanie tradičnej úlohy ženy v rodine ako strážkyne rodinného kozuba a stelesnenia domáceho anjela sa nepodarilo automaticky pretaviť do zvýšenej sobášnosti a pôrodnosti. Žena mala vychovávať deti a toto poslanie povýšiť nad všetko ostatné. Mladí zamestnaní muži so stabilnou pracovnou pozíciou v školstve alebo v štátnej službe mali byť lojálnymi voči režimu, ktorý im umožnil pracovať, a naplniť očakávania o založení rodiny. Lenže prepustené úradníčky a učiteľky nezačali húfne rodiť deti a ani noví mužskí zamestnanci sa nehrnuli v nepokojnom období do založenia rodiny.

Koľkých žien sa to týkalo?

Vo verejnom sektore vtedy nepracovalo až tak veľa žien ako dnes. Vo verejnej službe a v slobodných povolaniach bolo podľa sčítania obyvateľstva z roku 1930 zhruba 28-tisíc žien, v školstve a vo výchove bolo zamestnaných 4 717 žien.

Síce nie som zamestnaná v štátnej službe, ale neviem si predstaviť, že by mi niekto zakázal pracovať, pretože mám tri deti. Ako to vtedy vnímali ženy? Bola to pre ne krivda?

Rozhodne áno. Sociálna a propopulačná politika štátu bola pomerne agresívna a voči ženám bola dosť neférová. Prepustenie zo zamestnania nebolo to jediné. Režim zakázal interrupcie aj v prípade ohrozenia života ženy. Zásadná však bola reforma vzdelávania dievčat. Zrušila sa koedukácia na stredných školách, čiže zmiešané dievčensko-chlapčenské triedy. Argumentovalo sa tým, že to je neprirodzené a nemorálne. Z dlhodobého hľadiska by to malo katastrofálny vplyv na stredoškolské dievčenské vzdelávanie, keďže väčšina škôl sa transformovala na chlapčenské a dievčenské školy vznikali len v obmedzenej miere. Navyše sa v dievčenských triedach zmenili aj osnovy, vyučovalo sa menej prírodných vied, pribudli predmety ako výchova k materstvu, domáce hospodárstvo a podobne.

Škola sa vnímala v prípade dievčat ako príprava na život v domácnosti?

Presne tak, režim rozhodne nemal záujem, aby väčší počet dievčat pokračoval v štúdiu na univerzite. Následne sa totiž režim pokúsil obmedziť aj vysokoškolské vzdelávanie dievčat. Štúdium na právnickej fakulte malo byť pre dievčatá zakázané, na prírodovedeckej a filozofickej fakulte sa mali nastaviť limity, keďže tam študovali najmä budúce stredoškolské profesorky. Návrh na obmedzenie štúdia žien na vysokých školách predpokladal najväčšie zastúpenie študentiek len na lekárskej fakulte, keďže si predstavitelia štátu uvedomovali, že sú lekárske profesie, kde je žena žiadanejšia – gynekológia, pôrodníctvo, pediatria a podobne.

Bránili sa ženy týmto obmedzeniam?

Samozrejme, že sa ženy bránili. Snažili sa všemožne argumentovať, nepáčilo sa im, že im siahajú na ich práva. Podľa ústavy boli rovnoprávne občianky, mali volebné právo, ale ani jedna nebola poslankyňou, v sneme sedeli len muži a tí rozhodovali o ženách. Rozprúdila sa okolo toho diskusia, keď sa ozývali najmä vzdelané ženy. Ich názory publikoval najmä časopis Živena. Jednou z aktívnych podporovateliek ženského vzdelávania však bola Marta Miklošková, matka dnes známeho politika Františka Mikloška. Sama pôsobila ako stredoškolská profesorka, uvedomovala si význam a hodnotu vzdelania, a preto bola veľkou bojovníčkou za zachovanie stredoškolského aj vysokoškolského štúdia dievčat. Nedá sa teda povedať, že v katolíckych intelektuálnych kruhoch všetci súhlasili s postojom štátu, že žena patrí výlučne do domácnosti k mužovi a deťom. Na druhej strane sa našli aj ženy, ktoré taký postoj odobrili. Napriek tomu, že ich vnímame ako vzdelané a progresívne, v zložitom období po vyhlásení autonómie a neskôr vzniku slovenského štátu prezentovali práve konzervatívne názory. Napríklad Ľudmila Podjavorinská už na Vianoce 1938 v rozhlasovom prejave podporila politiku slovenskej autonómnej vlády, ktorá požadovala vrátiť ženu do rodiny, teda prepustiť vydaté učiteľky a úradníčky.

Nie je hrôzostrašné, že o osemdesiat rokov neskôr zaznieva z úst niektorých zákonodarcov rovnaký diskurz? Napríklad aj dnes sa riešia interrupcie…

Je to tragédia. Ja pracujem s dobovými textami a musím povedať, že občas mám problém rozlíšiť, či to povedal Alexander Mach (slovenský ľudácky politik, veliteľ Hlinkovej gardy, minister vnútra a podpredseda vlády slovenského štátu, pozn. red.) alebo niektorý z dnešných politikov, ktorí sa snažia presadzovať „tradičné kresťanské hodnoty“. Argumentácia je rovnako odporná a primitívna, ako bola vtedy. Mne to niekedy pripadá, že sa o ženách diskutuje ako o nejakom predmete určenom na konkrétny účel. Otvárajú sa témy ako interrupcie a ich dostupnosť – načo je to dobré v čase, keď je ich počet minimálny? Prečo neriešime rodovú rovnosť, rovnaké platové ohodnotenie bez ohľadu na pohlavie, zastúpenie žien v parlamente a vo vláde… Sú veci, ktoré sa nezmenili – konzervativizmus slovenskej spoločnosti zostal zachovaný a o ženách aj dnes rozhodujú muži.

Katarína Abeille

—-

Mgr. EVA ŠKORVANKOVÁ, PhD. (45)

Vyštudovala históriu a archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

Pôsobí ako odborná asistentka na Katedre všeobecných dejín FF UK v Bratislave. Prednáša medzinárodné vzťahy v 19. a 20. storočí. Venuje sa dejinám žien a populačnej politike. Je spoluautorkou knihy Tisovi poza chrbát, autorkou knihy Strážkyne rodinných kozubov? a učebnice Úvod do štúdia dejín Európy v rokoch 1871 – 1918.

Žije v Bratislave, má dve dcéry.

[Späť na obsah]

2. Syslíky sa budia zo zimného spánku

[19.03.2021; Nový Čas; Slovensko; s. 10; den]

Muránska planina:

MURÁŇ – Už vychádzajú zo svojich brlôžkov. V lokalite Biele vody na Muránskej planine žije najpočetnejšia kolónia sysľov pasienkových na Slovensku. Drobné hlodavce sa už aktuálne prebúdzajú zo svojho zimného spánku. Za sebou majú náročný rok v podobe povodní, ktoré ich poriadne potrápili a mnohé z nich prišli aj o život. Teraz im neprospieva ani studená jar.

Chlpatí obyvatelia Bielych vôd pri Muráni sa už od konca februára preberajú zo zimného spánku. Prvé zaliezli vlani do svojich nôr už v auguste, no mláďatá až koncom septembra a začiatkom októbra. Teraz je ich každým dňom viac. „Zobudených je už niekoľko stoviek sysľov, odhadujeme ich na okolo 500. Postupne vyliezajú z nôr, vzhľadom na pomerne studenú jar očakávame, že sa budú budiť ešte nasledujúce tri týždne, pokiaľ sa náhle neoteplí. Zle na ne však vplývajú výkyvy počasia, pretože, keď sa už zobudia, potrebujú sa pásť. Ak sa opäť ochladí, alebo bude veľa pršať, je to pre ne problém,“ uviedla Jana Šmídtová z Národného parku Muránska planina. Podľa zoológa a ochranára Ervína Hapla si aktuálne samce medzi sebou robia poriadky, bijú sa o samičky. Navyše sa drobné hlodavce teraz potrebujú dostať do kondície kvôli mláďatám a tak ich okrem čerstvej trávy prikrmujú slnečnicou. Vlaňajší rok bol pre syslíky náročný. Kým predtým bolo chlpáčov na 10-hektárovej lúke aj 5-tisíc, po opakujúcich sa povodniach a prívalových dažďoch ich počet klesol o zhruba 80 percent. Už aj teraz smerujú k dnes už známej lúke turisti. Drobné zvieratká sa totiž stali pre nich doslova magnetom. Niektoré sú také krotké, že si zoberú piškótky či jabĺčka priamo z rúk. Ochranári však upozorňujú, aby sa ľudia správali pri syslíkoch disciplinovane. „Nemali by si ich brať na ruky a manipulovať s nimi, sú to predsa divo žijúce tvory,“ zakončil zoológ Tomáš Iľko z NP Muránska planina.

[Späť na obsah]

7. Priemerný Slovák minie 100 litrov vody DENNE! Ako s ňou šetriť v záhrade aj doma?

[18.03.2021; pluska.sk; 11:00; Petra Števková]

Umývanie ovocia a zeleniny

A nielen to! Ale aj pri umývaní riadu či zubov by ste nemali nechávať tiecť vodu. Ak kohútik pri týchto úkonoch budete zastavovať podobne ako pri mydlení v sprche, podľa IEP tak dokážete ušetriť až 60 % objemu vody.

Zalievanie rastlín a záhrady

Nepoužívajte na tieto úkony bežnú vodu z vodovodu. Rastliny majú aj tak radšej tú dažďovú. Stačí, ak si na terasu alebo balkón umiestnite kýbel či hlbšiu misu s väčším priemerom. Počas dažďov vám do nádob naprší. Takúto vodu izbové rasltiny doslova milujú.

Pri zbere dažďovej vody v záhrade existuje hneď niekoľko možností. Využite napríklad zakopanú nádobu, do ktorej bude stekať voda cez odkvapové rúry a vy ju následne môžete malým čerpadlom odčerpať kedykoľvek budete potrebovať.

Zvyšná voda z varenia

Pri varení zemiakov či zeleniny alebo cestovín vám väčšinou zostáva voda, ktorú vylievate. Okrem toho, že využitie tejto vody na polievanie rastlín je šetrné k životnému prostrediu, zostatkový škrob vo vode poskytuje rastlinám živiny, ktoré im pomáhajú rásť.

Dážďovkový čaj

Pri právnom vermikompostovaní sa časom v spodnej časti kompostéru tvorí takzvaný dážďovkový čaj. Ten môžete pri zriedení taktiež používať miesto čistej obyčajnej vody na zálievku pre rastliny. Dážďovkový čaj obsahuje mnoho živín a prospešných látok a rastliny ho milujú.

Perlátor na hadicu

Krásny trávnik či rozkvitnuté kvety v záhrade sa bez vody nezaobídu. Zaobstarajte si však vhodnú techniku na polievanie vrátane hadice s perlátorom, ktorá bude miešať vodu so vzduchom. Vodný prúd vám nezoslabne, no vodu budete aplikovať na rastliny postupne, čím ich nepremokríte a vlaha sa k nim nedostane nárazovo ale presne tak, ako potrebujú.

Umývanie ovocia a zeleniny

Zalievanie rastlín a záhrady

Zvyšná voda z varenia

Dážďovkový čaj

Perlátor na hadicu

Umývanie ovocia a zeleniny

Zalievanie rastlín a záhrady

Zvyšná voda z varenia

Dážďovkový čaj

Perlátor na hadicu

https://zahradkar.pluska.sk/uzitkova-zahrada/priemerny-slovak-minie-100-litrov-vody-denne-ako-nou-setrit-zahrade-aj-doma

[Späť na obsah]

9. Blíži sa koniec klietkového chovu? Zmeny žiadajú aj popredné potravinárske spoločnosti Európy

[18.03.2021; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 07:42; redakcia]

V stredu poslali popredné potravinárske spoločnosti z celej EÚ spoločný list Európskej komisii (EK) a poslancom Európskeho parlamentu. Požadujú v ňom postupné ukončenie používania klietok v únii pre chov zvierat, počnúc obohatenými klietkami pre nosnice. Informovala o tom kampaňová koordinátorka Slobody zvierat Silvia Čaňová.

Nadnárodné spoločnosti v liste zdôraznili, že zámer ukončiť používanie obohatených klietok pre nosnice je silne odôvodnený, najmä na úrovni celej EÚ.

Ide to aj bez klietok

Dodali, že systémy bez klietok sú rozšírené, ekonomicky životaschopné a sliepkam poskytujú lepšie životné podmienky.

Signatári tiež upozornili, že revízia legislatívy o welfare (životnej pohode) zvierat, ktorá sa v súčasnosti pripravuje, je ideálnou príležitosťou na ukončenie klietkových chovov zvierat v celej EÚ.

Signatármi listu sú nadnárodné reťazce a producenti ako Nestlé, Unilever, Inter IKEA Group, Aldi Nord, Barilla Group, Ferrero, Mondelez International a ďalší.

„Budúcnosť bez klietok je reálna a niektoré progresívne spoločnosti sú toho dôkazom už teraz,“ uviedla vedúca Compassion in World Farming (CIWF) EÚ Olga Kikou.

Pridali sa aj vedci

EÚ teraz musí podľa signatárov listu tento náskok dohnať a zrevidovať legislatívu pre hospodárske zvieratá, aby používanie krutých klietok pre všetky druhy hospodárskych zvierat skončilo.

V celej EÚ je každý rok väznených v klietkach viac ako 300 miliónov sliepok, prepeličiek, husí a kačíc, králikov, prasníc a teliatok.

Výzvu na ukončenie používania klietok v chovoch hospodárskych zvierat v EÚ adresovalo EK minulý mesiac aj 140 vedcov na čele s poprednou biologičkou Jane Goodall.

„Iniciatívu Koniec doby klietkovej podpísalo aj 30-tisíc občanov Slovenska a sme radi, že naše volanie po Európe bez klietok podporilo túto jar nielen 140 popredných vedcov, ale aj významní producenti potravín. Na rade je Európska komisia, aby pripravila legislatívu, ktorá kruté klietky v poľnohospodárstve postaví mimo zákon,“ uzavrela Silvia Čaňová.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/blizi-sa-koniec-klietkoveho-chovu-zmeny-ziadaju-aj-popredne-potravinarske-spolocnosti-europy/

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

8. Nákup potravín on-line: Pandémia vrátila Slovákov do kuchýň a k jedálenským stolom

[18.03.2021; openiazoch.zoznam.sk; 14:52; redakcia]

Popri hotových jedlách so sebou či nachystaných polotovarov sa počas pandémie drží v popredí záujmu aj domáce varenie. Vyplýva to z posledného prieskumu spoločnosti Mastercard. Za posledný rok si osvojilo 58 percent obyvateľov Európy a 56 percent Slovákov nové zručnosti v kuchyni. Priemerná domácnosť teraz venuje príprave domácej stravy takmer dvadsať hodín týždenne. To je o 39 percent viac ako minulý rok.

Popri praktickej stránke priniesol zvýšený záujem o domáce varenie aj záujem o zdravý životný štýl (54 percent Slovákov), nové zručnosti (50 percent) a viac času stráveného s blízkymi (49 percent). Viac ako 60 percent Slovákov uviedlo, že sa pri stole začali opäť schádzať s ostatnými členmi domácnosti a až 78 percent z nich verí, že si rituál spoločných jedál udrží aj v budúcnosti.

Posledný rok sme boli tiež svedkami znovuzrodenia „domácej párty s večerou“, kedy viac ako polovica (51 percent) respondentov tam, kde to bolo možné a bezpečné, pozývala na večeru členov rodiny, priateľov alebo členov rovnakej sociálnej bubliny. Ďalších 16 percent respondentov usporadúvalo spoločné virtuálne večere a viac ako polovica (58 percent) uviedla, že sa spoločné večere stanú pevnou súčasťou ich spoločenského kalendára, hneď ako to situácia dovolí.

Obmedzenia spojené s pandemickou situáciou zmenili aj spôsob, ako a kde slovenskí spotrebitelia nakupujú. Takmer štvrtina respondentov (24 percent) v uplynulom roku prvýkrát nakupovala potraviny online a rovnako 24 percent respondentov uviedlo, že pri nákupe potravín online minú viac, pretože impulzívne pridávajú nové potraviny a prísady. Tento fakt potvrdzujú aj transakčné dáta spoločnosti Mastercard – za minulý rok sa celkový obrat e-commerce na Slovensku zvýšil takmer o polovicu. Veľký podiel na tom mal najmä strmý nárast nákupov potravín na internete, ktoré sa zvýšili dokonca o 135 percent. Pätina respondentov (19 percent) uviedla, že potraviny bude nakupovať online aj po skončení súčasných obmedzení.

V skúmanom období vzrástli aj ďalšie výdavky Slovákov spojené so stravovaním. Nárast popularity zaznamenali kuchynské potreby, riad, poháre, ale napríklad aj nábytok. Záujem však vzrástol aj o ďalšie doplnky užitočné na posedenie pri večeri: 11 percent opýtaných zmienilo nákup smart reproduktorov na účely hudobného sprievodu a ďalších 39 percent atmosféru večerí vylepšilo nákupom nových sviečok.

Podľa poslednej štúdie spoločnosti Mastercard si obľúbené rodinné jedlá v jednotlivých regiónoch, ako je u nás kapustnica či u susedov v Česku tradičný guláš, stále zachovávajú svoju popularitu. Napriek tomu takmer dve tretiny Slovákov uviedli, že v kuchyni teraz častejšie experimentujú s novými a nevyskúšanými postupmi a receptami. Zároveň dve tretiny opýtaných na skúšanie nových vecí v kuchyni inšpirovali televízne programy, streamovacie služby alebo sociálne siete.

Najobľúbenejšie domáce jedlá v jednotlivých európskych krajinách:

Česká republika – guláš
Slovensko – hustá kapustová polievka s klobásou a hubami (kapustnica)
Veľká Británia a Írsko – pečené mäso
Francúzsko – palacinky (cr?pes)
Taliansko – špagety s vajíčkom, syrom a bravčovým mäsom (spaghetti alla carbonara)
Nemecko – španielsky vtáčik
Španielsko – tortilla
Poľsko – palacinky (naleśniki)
Rusko – fašírky (kotleti)
Ukrajina – boršč
Turecko – fašírky (köfte)
Maďarsko – palacinky (palacsinta)
Rumunsko – kukuričná kaša (mămăligă)
Holandsko – kaša so zemiakov a zeleniny (stamppot)
Portugalsko – nasolená treska so zemiakmi a vajíčkom (bacalhau ? brás)
Švédsko – mäsové guľky (kottbullar)
Belgicko – hranolčeky
Rakúsko – viedenský rezeň

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/210118/Nakup-potravin-on-line-Pandemia-vratila-Slovakov-do-kuchyn-a-k-jedalenskym-stolom

[Späť na obsah]

9. Základný veľkonočný nákup: Drahšie je pečivo, vajcia či cukor

[18.03.2021; openiazoch.zoznam.sk; 13:28; redakcia]

Tohtoročný veľkonočný nákup základných surovín vyjde 4-člennú rodinu na zhruba 50 eur. V porovnaní s minulým rokom ide len o mierne navýšenie. Rastie cena pečiva, vajec, cukru a sladkostí, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných sviatkov. Oproti vlaňajšku zlacňovalo bravčové mäso či šunková saláma.

„V obchodoch už niekoľko týždňov vidíme predveľkonočné akcie na mnohé výrobky. Neočakávame, že veľkonočné nákupy si Slováci nechajú na poslednú chvíľu. Už teraz pozorujeme zvýšený maloobchodný predaj. Ak by dali do košíka len základné suroviny, nákup ich vyjde v priemere na 50 eur. Avšak reálne minú Slováci na veľkonočné sviatky v priemere od 50 do 200 eur,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk. Zvýšenie môžu Slováci pociťovať najmä v prípade pečiva, vajec a cukru. Cena rožku sa aktuálne pohybuje na úrovni 0,07 eura, avšak v najbližších týždňoch by sa jeho cena mohla dostať až na úroveň 0,10 eura. Dôvodom sú zvýšené náklady pekárov.

„Cena pečiva na slovenských pultoch ďalej rastie od konca minulého roka aj kvôli následkom pandémie koronavírusu. Pekárom sa navyšovali náklady na protipandemické opatrenia bez kompenzácie zo strany štátu. Slovenskí výrobcovia pečiva a pekárenských výrobkov už začali iniciovať otváranie dodávateľských zmlúv s obchodnými reťazcami a zvyšovanie odbytových cien,“ skomentovala Buchláková. Chlieb tmavý zdražel medziročne o 2 %, aktuálne sa jeho cena pohybuje na úrovni 1,49 eura. Ceny ovplyvňuje aj situácia vo svete. Ceny pšenice vzrástli o 6,8 percenta vďaka silnému svetovému dopytu a očakávaniam zníženého predaja zo strany Ruska, keď sa jej vývozné clo na pšenicu v marci 2021 zdvojnásobí.

Postupne dražejú aj vajcia. Aktuálne stojí klasické balenie 10-tich vajíčok 1,47 eur. Ich cena sa však v nasledujúcom období môže vyšplhať až na úroveň 1,55 eura. Na cenu tlačí v súčasnosti vtáčia chrípka, ktorá sa objavila vo viacerých európskych krajinách, najmä v Poľsku. Strata nosníc zasiahla farmárov, ktorí zároveň zápasia s ekonomickými dôsledkami pandémie koronavírusu.

„Tento rok budú mať gazdinky drahšie pečenie, nakoľko cena kilového cukru sa vyšplhala na úroveň 0,73 eura a stále rastie. Aktuálne silný globálny dopyt po dovoze podnietil obavy z nižšej dostupnosti v dôsledku zhoršenia vyhliadok na úrodu v únii, Rusku a Thajsku, ako aj v dôsledku suchých poveternostných podmienok v Južnej Amerike. Ceny cukru by sa mala zastabilizovať na úrovni 0,75 eura v nasledujúcich týždňoch,“ doplnila Buchláková.

Ceny potravín ovplyvňuje najmä úroda, ktorá je závislá od počasia, náklady na prácu, ako príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky, spracovanie surovín či prepravné a iné náklady. Všeobecne platí, že slabšia úroda znamená následne vyššie ceny. Pri obilí v tomto prípade nie sú dobré vyhliadky. Podľa odhadov Svetového ekonomického fóra by sa mala znížiť produkcia pšenice v tomto roku, čo navýši jej cenu v nasledujúcich mesiacoch o viac ako tretinu. Nižšia produkcia sa podpíše pod objem obilia na trhu v druhom polroku, čo by znamenalo udržanie vysokých cien aj po zbere novej úrody.

Lacnejšie je aktuálne bravčové mäso, nakoľko doznievajú dopady afrického moru ošípaných. Lacnejšie sú aj ďalšie mäsové výrobky.

Výrazné predzásobovanie oslablo, a to aj napriek príchodu druhej vlny koronavírusu. Slováci sa totiž počas prvej presvedčili, že slovenskí obchodníci na vzniknutú situácii reagujú navyšovaným zásob základných trvanlivých potravín. Zvýšený dopyt preto neohrozil dostupnosť jednotlivých výrobkov. Pokiaľ v niektorom obchode nie je krátkodobo nejaký druh tovaru, je to tým, že väčšina obchodov nemá vlastné sklady, ale sú zásobované priebežnými rozvozmi z centrálnych skladov.

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/210109/Zakladny-velkonocny-nakup-Drahsie-je-pecivo-vajcia-ci-cukor

[Späť na obsah]

15. Nitrianska SOŠ potravinárska poďakovala zdravotníkom 2500 veterníkmi

[18.03.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Lekári a zdravotnícky personál Fakultnej nemocnice v Nitre a Špecializovanej nemocnice Sv. Svorada Zobor v Nitre dostali tisícky veterníkov ako poďakovanie za svoju prácu v prvej línii. Foto: TASR – Henrich Mišovič

Veterníky po upečení čakali na odovzdanie zdravotníkom vo vyše 100 jednorazových obaloch.

,aktualizované

Nitra 18. marca (TASR) – Lekári a zdravotnícky personál Fakultnej nemocnice v Nitre a Špecializovanej nemocnice Sv. Svorada Zobor v Nitre dostali tisícky veterníkov ako poďakovanie za svoju prácu v prvej línii. Celkovo 2500 veterníkov upiekli majsterky odbornej výchovy Strednej odbornej školy (SOŠ) potravinárskej na Cabajskej ulici v Nitre, ktorá je v zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja. „Veterníky sme piekli od utorka rána (16. 3.) do stredy večera (17. 3.). Kolektív majsteriek odbornej výchovy dva dni nepostál napriek tomu, že súčasná pandemická situácia stopla vyučovanie na našej škole rovnako ako v iných školách,“ skonštatovala riaditeľka školy Katarína Čurillová. Na výrobu 2500 veterníkov potrebovali pekárky 600 vajec, 105 litrov smotany, 10 litrov oleja, 40 kilogramov (kg) cukru, 80 kg múky, 15 kg krémového prášku, 15 kg fondánu, 15 kg čokolády a šesť kg sušeného mlieka. Veterníky po upečení čakali na odovzdanie zdravotníkom vo vyše 100 jednorazových obaloch. Všetky tieto suroviny dodalo osem partnerov, s ktorými škola spolupracuje aj v rámci duálneho vzdelávania.

https://www.teraz.sk/regiony/nitra-sos-potravinarska-podakovala-z/535783-clanok.html

[Späť na obsah]

Odpady

1. Čiernych skládok je veľa, vinníkov málo

[18.03.2021; TV Markíza; Prvé Televízne noviny; 17:00; Veronika Bozdošová / Viktor Vincze]

Viktor Vincze, moderátor: „Ďalšie ilegálne smetisko. Najviac sa ich ukazuje po zime, keď zíde sneh. Problémy s nelegálnymi skládkami rieši snáď každá samospráva. Pomôžu len fotopasce alebo ľudia, ktorí vinníkov prichytia pri čine a nahlásia polícii.“

Veronika Bozdošová, redaktorka: „Táto čierna skládka odpadu víta ľudí, ktorí prichádzajú vlakom do Bardejova. Len pár metrov od koľajníc ležia na veľkej kope plné vrecia komunálneho odpadu, plastových fliaš, či niekoľko balíkov starej podlahovej krytiny. Je ťažké odhadnúť, kto sem tie haraburdy navláčil. Neďaleko sú rodinné domy, chaty, priemyselný areál, ale aj osada. Pokiaľ pri skládke nie je fotopasca, vinníka pravdepodobne nenájdu.“

Chatár: „To tu nosia z firiem, čo chodia robiť, to tam prídu a vysypú.“

Miroslav Benko, vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie OÚ Prešov: „Keď niekto vidí takú skládku, tak potom ešte pridá k tejto skládke, lebo ako sa hovorí, malá kopa pýta veľkú kopu a potom takto sa ničí zbytočne životné prostredie.“

Veronika Bozdošová: „Ľudia tadiaľto prechádzajú aj k cyrilometodskému krížu. Je to jedno z vyhľadávaných miest v Bardejove. Skládku nahlásil mestu jeden z chatárov.“

Štefan Hij, hovorca mesta Bardejov: „Nahlásil túto skládku mestskej polícii a mestská polícia teraz podniká kroky k stotožneniu pôvodcu tejto nelegálnej skládky.“

Miroslav Benko: „Keď tá skládka má hodnotu vyššiu ako 266 EUR, tak ide o trestný čin.“

Veronika Bozdošová: „Nové a nové kopy odpadu robia vrásky viacerým samosprávam. Šanca, že sa nájde ten, čo to vyhodil, je malá.“

Štefan Hij: „Zatiaľ mám skúsenosti hovoria, že je veľmi ťažké vypátrať pôvodcu takejto nelegálnej skládky.“

Veronika Bozdošová: „Ak vinníka nenájdu, skládku bude musieť na vlastné náklady odstrániť mesto. Z Bardejova Veronika Bozdošová, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

Iné informácie

3. Senát chce vepřové i z dovozu

[19.03.2021; Lidové noviny; EKONOMIKA; s. 11; MIROSLAV PETR]

Kvóty jsou podle senátorů diskriminační. Návrh povinného podílu domácích potravin smetli ze stolu

PRAHA Česko nejspíš nezavede kontroverzní kvóty na domácí potraviny. Země není soběstačná v mnoha potravinářských oborech a nařizovat pod hrozbou vysokých pokut obchodníkům, aby prodávali stále větší podíl vepřového nebo zeleniny výhradně od tuzemských dodavatelů, je nesmyslné a diskriminační. A navíc v rozporu s evropským právem.

S takovým zdůvodněním včera senátoři smetli ze stolu paragrafy zákona o potravinách, kterými se v lednu poslanci pokusili dostat do naší legislativy minimální povinný podíl prodávaných potravin z domácích zdrojů. Opatření by se mohla vztahovat například na vejce, med, květák, zelí nebo česnek. Spadat pod kvótu by mělo i čerstvé a chlazené hovězí, vepřové a skopové maso, řepkový a slunečnicový olej, mléko, sýry a další potraviny. A to i přesto, že v produkci řady z nich Česko zdaleka není soběstačné.

Návrh všem větším obchodům přesto nařizuje, že v příštím roce musí dosáhnout podíl prodaných potravin od ryze českých dodavatelů minimálně 55 procent a postupně v dalších letech nejméně 73 procent. Jenže například v dodávkách vepřového masa je Česko soběstačné pouze ze 43 procent celkové spotřeby, u čerstvé zeleniny jen ze 43 procent.

Výjimka pro obce

Senátoři přesto ponechávají určitou možnost, jak místní dodavatele upřednostnit. V zákoně o zadávání veřejných zakázek nechali paragraf, který umožňuje například obci stanovit při výběru dodavatele potravin, zboží nebo služeb (třeba pro místní školu nebo obchod) podmínku, že zájemce musí pocházet z blízkého okolí. Senátor Pavel Fischer (nezávislý) sice navrhl vypustit i tuto pasáž, ale při hlasování nenašel dostatečnou podporu.

Stopka ze Senátu ještě nemusí znamenat definitivní konec návrhu kvót. Zákon se vrací do sněmovny, kde budou mít poslanci možnost senátní zamítnutí přehlasovat. Velké šance to ale nemá – vzhledem k tomu, že u poslanců (zejména těch za ANO) původně prošel návrh až při opakovaném hlasování a jen nevelkou většinou. A navíc kvóty posléze zkritizoval i šéf hnutí ANO a premiér Andrej Babiš.

Na kvóty, o kterých se ve sněmovně debatovalo rok a tři čtvrtě a nakonec je letos v lednu poslanci schválili ve verzi navržené zástupci SPD, se snesla smršť kritiky. Úmysl touto formou podpořit domácí producenty a spotřebitelům dopřát tu nejlepší kvalitu je podle kritiků u řady komodit nerealizovatelný. A v důsledku by vedlo omezení dovozu ke snížení nabídky a tedy ke zdražení.

Proti pravidlům EU

„Z Poslanecké sněmovny přišel naprosto nesmyslný, nerealizovatelný a nekontrolovatelný návrh, který je nutné odmítnout,“ prohlásil například senátor za ODS Vladislav Vilímec. Souhlasí s ním drtivá většina 75 ze 77 hlasujících kolegů. Pro poslanecký návrh nezvedl ruku žádný senátor, dva se hlasování zdrželi.

Kvóty mají své kritiky i mezi odborníky, ekonomy, zástupci obchodu, ale i některými farmáři. A také ve vedení Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže, který by měl dodržování kvót kontrolovat. Podle předsedy úřadu Petra Mlsny z judikatury Soudního dvora Evropské unie vyplývá, že jakékoliv omezování v podobě ochrany lokálních výrobců či prodejců zboží je hrubým porušením Smlouvy o fungování Evropské unie. Konkrétně zásady volného pohybu zboží.

„Důsledkem přijetí návrhu zákona by mohly být nejen značné finanční sankce ze strany Evropské komise, ale potenciálně i následná odvetná opatření jiných států, která by se mohla nepříznivě dotknout právě domácích producentů, a to nejen v oblasti zemědělství a potravinářství,“ napsal Mlsna senátorům.

Absurdní diktát zákazníkům

Upozornil také na spornou a v praxi nerealizovatelnou koncepci zákona. Ten totiž ukládá provozovateli maloobchodu povinnost konkrétní podíl potravin od domácích dodavatelů prodat. Nestačí výrobky jen nabízet. Pokud by si zákazníci z různých důvodů vybírali v regálech z nabídky spíš dovážené výrobky, dostal by obchod tučnou pokutu.

Ministr zemědělství Miroslav Toman (ČSSD) při hlasování poslanců kvóty neodmítl. Teď v Senátu ale otočil. „Budu rád, když se to vyřadí, protože je to opravdu nešťastně napsané a velké části zemědělců a potravinářů by to mohlo ublížit. A hlavně – je to nevymahatelné,“ pronesl Toman včera před senátory.

MIROSLAV PETR

[Späť na obsah]

4. Online supermarkety mají žně

[19.03.2021; Lidové noviny; EKONOMIKA; s. 11; LENKA JANČAROVÁ]

Po vyhlášení lockdownu poptávka po dovozu potravin a dalšího zboží denní potřeby až do domu vystřelila o desítky procent. E-shopy musely omezit počet kusů nebo dobu doručení.

PRAHA Za vítěze pandemie lze považovat online prodejce potravin. Zákaz pohybu mezi okresy vyvolal takový nápor, že se zákazníci museli smířit třeba s omezeným počtem piv na objednávku.

„Předminulý víkend jsme zaznamenali nárůst poptávky zhruba o 30 procent. Ihned jsme zapracovali na zvýšení kapacit, aby si zákazníci mohli objednat,“ řekla LN mluvčí Rohlík.cz Zdeňka Svoboda Kuhnová. Zájem zákazníků byl tak vysoký, že internetový prodejce potravin zrušil 15minutová časová okna pro doručení nákupů. Možnost objednání je pouze v rámci hodin.

Zároveň jeden z největších hráčů na trhu s online prodejem potravin těží z uzavřených hospod a barů. U piva musel zavést dokonce omezení 20 kusů na nákup. Podobně zakročil také v případě oblíbeného rumového nápoje, kterého si mohou zákazníci koupit maximálně šest lahví najednou.

Čerstvé potraviny vedou

„Málo zákazníků dělalo nadměrné zásobovací nákupy. Zdá se, že zákazníci si už zvykli na tyto mimořádné situace a nemusí se dopředu příliš zásobovat. Skladba nákupního košíku se nezměnila, vedou u nás stále čerstvé potraviny,“ doplnila Svoboda Kuhnová.

Od zavedení lockdownu zaznamenalo na svém e-shopu nárůst objednávek i Tesco. Podle mluvčího Václava Koukolíčka je zájem vyšší asi o pětinu. „Zároveň jsme rozšířili nabídku základních nepotravinových položek, jako jsou baterie, žárovky či základní papírnické potřeby,“ uvedl Koukolíček.

Skokový nárůst nastal také podle internetového supermarketu Košík.cz. Podle mluvčího Františka Brože byla poptávka vyšší zejména v neděli před uzavřením okresů. Zájem byl násobně vyšší než denní kapacita e-shopu, takže museli zákazníci čekat na doručení nákupu až do dalšího dne.

„Rozváželi jsme velké zásobovací nákupy těm, co zůstávají doma, ale také domácnostem, které se rozhodly trávit třítýdenní lockdown na chatách a chalupách a mají nyní omezené možnosti nákupu,“ řekl LN Brož.

Zároveň vysvětlil, že zvýšený zájem tedy s ohledem na kapacitu skladu nebo počet kurýrů nedokážou vstřebat jinak, než že jej přesunou do dalších dnů. Z tohoto pohledu se na denních tržbách projevují spíše zvýšené objemy nákupů, které rostly o nižší desítky procent. Výrazně stoupl podle Brože počet položek v nákupech. Zákazníci mají zájem o ovoce, zejména citrusy, doplňky stravy a vitamíny.

„Takřka o pětinu vyrostl zájem o zachlazená hotová jídla, výjimkou není ani předzásobení se porcemi pro několikačlennou rodinu na několik dnů, což byl v loňském roce vždy signál, že lockdown přitvrdil,“ popisuje Brož.

Nový hráč na trhu

Trh online supermarketů od minulého týdne rozšířil e-shop Tomato.cz. Stávajícím internetovým prodejcům potravin chce konkurovat nižšími cenami běžného sortimentu a rozšířenou nabídkou specializovaného zboží, jako jsou americké cukrovinky či asijské potraviny.

Nákupy bude zatím rozvážet v Praze přes logistický start-up DoDo. Po zavedení provozu v hlavním městě se chce rozšířit do Středočeského kraje a postupně do celé republiky.

Prodej prostřednictvím e-shopu od poloviny loňského roku umožňuje také společnost Makro členům svého projektu maloobchodních prodejen Můj obchod. Lidé si však musejí nákup vyzvednout ve vybrané prodejně. Nákup na internetu mohou vyřídit také zákazníci Globusu. Objednávku si však musejí vyzvednout v hypermarketu v Praze na Zličíně.

LENKA JANČAROVÁ

[Späť na obsah]

5. Česi si obľúbili domáce pitie. V kurze sú aj gin a vodka

[19.03.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 9; Veronika Bělohlávková]

Praha – Do predaja nápojov v podnikoch výrazne prehovorila epidémia koronavírusu, ľudia preto viac konzumujú alkoholické nápoje v domácom prostredí. Podľa výskumnej spoločnosti NielsenIQ zaznamenali v roku 2020 tržby za predaj alkoholu nárast až o 12 percent. Ani ten však nedokázal kompenzovať straty predajov v gastrosegmente. Podľa výsledkov analýzy v obchodoch zákazníci najviac utrácajú za pivo. To spolu s pivnými mixmi tvorí 45 percent tržieb za alkohol, nasleduje tvrdý alkohol s 28 percentami a potom víno 24 percent. České či moravské vína jednoznačne vedú v kategórii bielych, červené vína zákazníci preferujú skôr zahraničné. „Z ešte nedávneho trendu mimoeurópskych vín sa dopyt pomaly vracia k vínam európskych vinárov, typicky z Talianska, Francúzska alebo zo Španielska. Zákazníci, ktorí preferujú sladšie vína, kupujú hlavne vína z Moldavska, ktoré dnes vedú v predajoch vín z východoeurópskych krajín,“ dopĺňa tlačový hovorca spoločnosti Tesco Václav Koukolíček. Percentuálne zvýšenie tržieb v sortimente alkoholických nápojov v minulom roku rástlo. „O 11 percent evidujeme nárast tržieb z tvrdého alkoholu, predaj rumov eviduje nárast o 32 percent a pri pivných mixoch o 14 percent. Naopak, nealkoholické nápoje sú na rovnakej úrovni ako v roku 2019 a likéry vrátane bylinných zaznamenali mierny pokles,“ uviedla tlačová hovorkyňa Kauflandu Renata Maierl. V prípade tvrdého alkoholu sa však menia preferencie spotrebiteľov. Jedným z najsilnejších módnych trendov súčasnosti je výrazný nárast popularity ginov. „Veľkej obľube sa v poslednom čase teší najmä gin. Predaje sa zvýšili o 69 percent oproti roku 2019 a tu môžeme nájsť súvislosť s rýchlo rastúcimi predajmi tonikov,“ spresňuje Karel Týra, Managing Director CZ & SK výskumnej spoločnosti NielsenIQ. Podľa analýzy ďalšie typy tvrdého alkoholu už nerástli tak rýchlo. V liehovinách najviac vodka o 22 percent a rum o 17 percent. Podľa hovorcu maloobchodného reťazca Penny v minulom roku išlo o najsilnejšie rastúcu kategóriu nápojov. „Predaj ginov v roku 2020 medziročne vzrástol takmer o 90 percent,“ potvrdzuje Tomáš Kubík. Niektoré maloobchodné reťazce však potvrdzujú klesajúci predaj nealka. Hlavný dôvod vidia v tom, že minulý rok bol najchladnejší za posledných päť rokov, ale ešte výraznejším dôvodom bola pandémia. „Ľudia si preto kupovali menej balených vôd,“ potvrdzuje Roman Mazák, predseda Družstva CBA CZ. Pre zavreté krčmy si ľudia viac kupovali alkohol domov, kde ho pravidelne konzumujú. Záujem o víno aj tvrdý alkohol vzhľadom na presun zákazníkov z reštaurácií do kamenných obchodov vzrástol. Tlačový hovorca spoločnosti Lidl Tomáš Myler potvrdzuje, že o desiatky percent išiel hore predaj piva. „V nealkoholických pivách a ochutených pivných mixoch vzrástli predaje len veľmi mierne. Najväčšej obľube sa u tešia fľaškové pivá ležiakového typu.“ Veronika Bělohlávková, idnes.cz

22 PERCENT dosiahol rast predaja vodky v Česku.

[Späť na obsah]

Viac na siacplus.sk

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk