Monitoring médií 31.03.2021

Bratislava – Žiadosť o odklad daňového priznania môžu daňovníci posielať aj e-mailom. Zároveň sa predlžuje uplatňovanie nulovej sadzby dane z pridanej hodnoty na respirátory triedy FFP2 a FFP3 do 30. júna. Počíta s tým novela zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, ktorú ešte v deň schválenia parlamentom podpísala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Bratislava – Podpredseda Národnej rady (NR) SR Gábor Grendel (OĽANO) otvoril šiesty deň 25. schôdze parlamentu. Poslanci tak po týždňovom prerušení pokračujú v programe. Prerokovať majú ešte niekoľko bodov, medzi nimi aj dva vládne návrhy súvisiace s pandémiou nového koronavírusu, o ktorých rokujú v skrátenom legislatívnom konaní.

– Kompetencie objednávateľa dopravných služieb vo verejnom záujme by sa mali doplniť. Upraviť by sa mali napríklad právomoci objednávateľa nariadiť dopravcovi prevádzkovanie dopravy počas mimoriadnych situácií. Vyplýva to z návrhu zákona o cestnej doprave z dielne skupiny koaličných poslancov. Právnu normu v utorok plénum parlamentu posunulo do druhého čítania.

– Žiadosť o odklad daňového priznania by mohli daňovníci posielať aj elektronicky e-mailom. Vyplýva to z novely zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Parlament v utorok posunul návrh zákona do druhého čítania. Rokuje o ňom v skrátenom legislatívnom konaní. Materiál zároveň predlžuje uplatňovanie nulovej sadzby dane z pridanej hodnoty na respirátory triedy FFP2 a FFP3 do 30. júna a prináša aj ďalšie zmeny.

– Navýšením pomoci pre gastro a cestovný ruch o 157 miliónov eur sa bude vláda zaoberať v stredu (31. 3.). O konkrétom objeme pomoci pre oblasť cestnej dopravy sa ešte bude rokovať aj na úrovni koaličnej rady. Uviedol to v utorok na brífingu v Národnej rade (NR) SR minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina).

– Žiadosť o odklad daňového priznania budú môcť daňovníci posielať aj elektronicky e-mailom. Zároveň sa predĺži uplatňovanie nulovej sadzby dane z pridanej hodnoty na respirátory triedy FFP2 a FFP3 do 30. júna. Počíta s tým novela zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Návrh zákona, o ktorom Národná rada (NR) SR rokovala v skrátenom legislatívnom konaní, v utorok plénum schválilo.

– Taxislužby, autoškoly, školiace strediská, ale aj pravidelná osobná doprava a nákladná cestná doprava môžu byť podporené schémou pomoci. Počíta s tým návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR. Národná rada (NR) SR v utorok právnu normu schválila 109 hlasmi zo 110 prítomných poslancov. Rokovala o nej v tzv. zrýchlenom režime.

– Krátenie sumy minimálneho dôchodku poberateľom starobného dôchodku sa zruší. Predĺži sa zároveň podporné obdobie na čerpanie nemocenského a v apríli bude zvýšený denný vymeriavací základ tzv. pandemického nemocenského. Plénum v utorok schválilo novelu zákona o sociálnom poistení z dielne rezortu práce. Návrh zákona podporilo 103 zo 111 prítomných poslancov.

– V závere šiesteho dňa 25. schôdze Národnej rady (NR) SR poslanci ukončili diskusiu k uzneseniu ku klimatickej petícii. Predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina) vyzval poslancov naprieč politickým spektrom, aby uznesenie podporili. Zákonodarcovia dokončili aj diskusiu k poslaneckej novele zákona o cestnej premávke, ktorá by mala posilniť kompetencie obcí. Po novom by mohli pokutovať porušenie zákazov zastavenia a státia vozidiel.

Bratislava – Parlament v utorok schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá okrem iného hovorí aj o rozšírení a zvýšení finančnej pomoci pre ekonomicky najcitlivejšie skupiny ľudí – rodičov a zamestnaných pacientov. Pripomenula to hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Michaela Slivková Kirňaková. Legislatíva zvýši pandemické nemocenské, pandemické ošetrovné (OČR) a spresní aj nároky na vyplácanie covidových príplatkov.

Bratislava – Eduard Heger (OĽANO) bol ako minister financií k rezortom mimoriadne striktný a prísny. Uviedla to šéfka Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR Veronika Remišová (Za ľudí) po utorkovom rokovaní vlády, na ktorom kabinet Igora Matoviča (OĽANO) schválil návrh na podanie demisie.

Bratislava – O presune správy štátnych lesov v národných parkoch spod Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR pod správu národných parkov v rezorte Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR je potrebné ešte diskutovať. Uviedol to v online diskusii pre portál euractiv.sk šéf MPRV SR Ján Mičovský (OĽANO).

Bratislava – V medzirezortnom pripomienkovom konaní prišlo k zverejnenému zneniu plánu obnovy viac ako 2400 pripomienok. Toto množstvo si Ministerstvo financií (MF) SR vysvetľuje veľkým záujmom odbornej aj širokej verejnosti o reformnú agendu, ako aj nevyhnutnosťou reforiem v kľúčových oblastiach, ktoré tu posledné roky absentovali. V utorok to uviedla generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy na MF Lívia Vašáková.

Bratislava – Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) navrhuje v rámci plánu obnovy investovať do digitalizácie Slovenska 580 miliónov eur. Šéfka rezortu Veronika Remišová (Za ľudí) priblížila, že viac ako polmiliardový balík by mal ísť do štyroch oblastí.

Bratislava – Nemôžeme zbierať žiadne osobné ani citlivé údaje, a už vonkoncom nemôžeme niekoho odpočúvať. Pre TASR to uviedol Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) v reakcii na mimovládne organizácie Slovensko.Digital, Nadácia Zastavme korupciu či IT Asociácia Slovenska (ITAS), ktoré z rokovania parlamentu žiadajú stiahnuť novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti. Schválenie novely by podľa organizácií znamenalo neprimeraný zásah do súkromia osôb.

Bratislava – Na podanie daňového priznania k dani z príjmu za minulý rok zostávajú už len posledné dva dni. Túto povinnosť si k začiatku tohto týždňa splnila necelá polovica daňovníkov. Ak klienti nemôžu podať daňové priznanie pre pandémiu nového koronavírusu, stále môžu finančnej správe oznámiť predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, pripomenula Finančná správa (FS) SR.

– Oznámiť odklad daňového priznania e-mailom budú môcť všetky daňové subjekty, teda aj povinne elektronicky komunikujúci klienti finančnej správy (FS). Upozornila na to hovorkyňa FS Martina Rybanská a poskytla aj konkrétne inštrukcie, čo musí e-mail obsahovať. Zmenu schválil v utorok parlament, návrh zákona musí ešte podpísať prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Bratislava – Optimizmus podnikateľov sa v marci 2021 zvýšil z dlhodobo nízkych hodnôt, s výnimkou stavebníctva dôvera v ekonomiku vzrástla vo všetkých sledovaných oblastiach – v priemysle, obchode, u spotrebiteľov a najvýraznejšie v službách, kde očakávajú zlepšenie situácie v najbližších troch mesiacoch takmer všetky sektory. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Bratislava – Spotrebiteľská dôvera a nálada v službách po dvoch mesiacoch klesania v marci vzrástli a potiahli sentiment slovenskej ekonomiky na najvyššiu úroveň od októbra 2020. So zlepšovaním pandemickej situácie by sa tak spotreba domácností mala v 2. kvartáli tohto roka začať postupne zotavovať. Uviedli to analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP). Nálada v ekonomike v marci však bola podľa analytikov ešte stále podpriemerná.

Bratislava – Na Slovensku je 102 “potravinových púští”, v ktorých dostupnosť potravín nie je postačujúca či vyhovujúca. V utorok to na tlačovej konferencii uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger. Dostupnosť potravín v menších obciach je podľa šéfa ZMOS-u rovnako dôležitá ako signál mobilných operátorov alebo školstvo či zdravotníctvo. Zlepšiť situáciu by mohli štátne dotácie stratových predajní potravín.

Bratislava – Desatina opýtaných finančných inštitúcií využíva dáta o klientoch zo sociálnych sietí. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu Národnej banky Slovenska (NBS), ktorého cieľom bolo zistiť, aký moderný je slovenský finančný trh. Informoval o tom hovorca NBS Peter Majer. Do prieskumu z konca vlaňajška sa zapojilo 53 subjektov zo všetkých hlavných sektorov finančného trhu.

Bratislava – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) opätovne vyzýva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, aby producentom potravín urýchlene vyplatilo finančné prostriedky určené na pomoc odvetviu zasiahnutého krízou pandémie nového koronavírusu. Dodnes potravinári od štátu nedostali cez “covidovú výzvu” v rámci Programu rozvoja vidieka (PRV) ani jedno euro. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

– Prvé finančné prostriedky v rámci opatrenia 21, takzvanej COVID výzvy, boli zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) vyplatené už na 35 %. Ide o 56 prijímateľov nenávratného finančného príspevku. Uviedol to pre TASR hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Daniel Hrežík v reakcii na výzvu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Bratislava – Potravinárska komora Slovenska (PKS) víta plánované investície do spracovania potravín, ktoré na svojej pondelňajšej (29. 3.) tlačovej konferencii avizovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Uviedla to Jana Venhartová, riaditeľka PKS.

Bratislava – Neustály rast výrobných nákladov, pokles odbytových cien, nárast dovozu hydinového mäsa, absencia systémovej finančnej podpory sektora, neriešenie existujúcich problémov, ako aj nedostatočná prezentácia slovenských potravín sa aj v roku 2021 podieľajú na ďalšom zhoršovaní situácie hydinárskeho odvetvia. Uviedol to riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár.

Bratislava – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) víta štyri investičné výzvy do agropotravinárstva v celkovej hodnote 337 miliónov eur. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK v reakcii na avizovanú pomoc agropotravinárom, o ktorej 29. marca informoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽANO).

Článok bol krátený
https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/denny-suhrn-vydanych-sprav-er-tasr-30-marca-21-00-190875

[Späť na obsah]

4. Chýbajú predajne potravín

[30.03.2021; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Dagmar Schmucková / Rastislav Iliev]

Rastislav Iliev, moderátor: „Vo viac ako stovke obcí na Slovensku nemajú obyvatelia priamy prístup k potravinám. Problém je vypuklý najmä v obciach do päťsto obyvateľov. Podľa Združenia miest a obcí môže pomôcť jedine štát.“

Dagmar Schmucková, redaktorka: „Podľa prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska chýba kamenná predajňa potravín vo viac ako polovici malých obcí s menej ako dvestopäťdesiat obyvateľmi.“

Branislav Tréger, predseda Združenia miest a obcí Slovenska: „Na Slovensku je stodva potravinových púští. Sú to oblasti, kde dostupnosť potravín nie je jednoznačná, respektíve pre tých obyvateľov, ktorí obývajú toto územie, je jednoducho nepostačujúca alebo neexistujúca.“

Dagmar Schmucková: „Z regionálneho hľadiska takéto obce dominujú najmä na východe Slovenska. Bez prevádzky potravín, odkázaní na pojazdného predajcu sú aj obyvatelia obce Nižná Voľa.“

Obyvateľka obce Nižná Voľa (30.8.2020): „Tak je to zlé, no. Musíme chodiť až do mesta Bardejov.“

Obyvateľka obce Nižná Voľa (30.8.2020): „Nič nemáme, ani drogériu, ani mäso, nič. Najviac mi chýba, keď vypadne soľ, cukor.“

Dagmar Schmucková: „Situácia komplikuje život najmä seniorom, zdravotne či sociálne znevýhodneným obyvateľom, ale často aj turistom. Problém sa podľa zástupcov ZMOS-u prehĺbil najmä v posledných rokoch, keď z dedín ustupuje aj náš tradičný a najstarší reťazec. Pre súkromníkov zase nejde o lukratívny biznis.“

Pavol Konštiak, viceprezident Zväzu obchodu: „Sú ľudia, ktorí to skúšajú a skrachujú. Skrachujú na tom, že musia platiť nájom, energie, je tam málo ľudí, malý obrat, veľký problém s dodávkami, lebo ani dodávatelia vám neprídu.“

Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS: „Pojazdná ani kamenná predajňa v takom mikroregióne nebude ekonomicky udržateľná. Čím dlhšie bude fungovať, o to väčšiu stratu si vyrobí.“

Emil Macho, predseda SPPK: „Keď takáto malá predajňa v malej obci je a vytvára dlhodobo stratu, tak buď jej štát pomôže vo verejnom záujme, alebo taká predajňa tam nebude.“

Dagmar Schmucková: „Problém s dostupnosťou potravín rieši pod záštitou agrorezortu aj špeciálna pracovná skupina. Zasadala však vraj len jedinýkrát a aj preto ju zástupcovia ZMOS-u opúšťajú. Ministerstvo pôdohospodárstva chcelo tento problém riešiť aj cez plán obnovy, no nepodarilo sa. Hľadajú ale vraj ďalšie možnosti.“

Zo stanoviska ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (text v obraze): „Riešením je aktuálne realizácia pripravovaných investícií a výziev, ktoré prispejú aj k zabezpečeniu potravinovej bezpečnosti.“

Dagmar Schmucková: „Združenie miest s partnermi k tomu už ale dôveru nemá. Podporu chcú hľadať u šéfa výboru pre pôdohospodárstvo, aj u ministerky investícií a regionálneho rozvoja.“

[Späť na obsah]

8. SPPK víta štyri investičné výzvy do agropotravinárstva za 337 mil. eur

[30.03.2021; openiazoch.zoznam.sk; 15:01; redakcia]

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) víta štyri investičné výzvy do agropotravinárstva v celkovej hodnote 337 miliónov eur.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) víta štyri investičné výzvy do agropotravinárstva v celkovej hodnote 337 miliónov eur. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK v reakcii na avizovanú pomoc agropotravinárom, o ktorej 29. marca informoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽANO).

Vyhlásenie výziev a ich cielená pomoc je podľa Holéciovej mimoriadne dôležitá, a to najmä preto, že štát sa chystá finančne podporiť práve tú časť agropotravinárstva, ktorá prináša žiadanú pridanú hodnotu vo forme vyššej zamestnanosti na vidieku a pestrosti potravín, teda špeciálnu rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu, podporu malých a začínajúcich poľnohospodárov a potravinársky spracovateľský priemysel.

Výzvy zacielené na investície podľa nej zmiernia výrazný technologický dlh odvetvia. Napríklad len v prípade potravinárskeho spracovateľského odvetvia sa vyšplhal takmer na 1 miliardu eur.

SPPK podľa nej verí, že všetky náležitosti výziev a hodnotiace kritériá na výber projektov budú nastavené v úzkej súčinnosti s poľnohospodárskou odbornou verejnosťou. “Presadzujeme hlavne odstránenie subjektívnych hodnotiacich kritérií a zjednodušenie verejného obstarávania,” dodala Holéciová.

Mičovský v pondelok (29. 3.) na tlačovej konferencii informoval, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v súvislosti s predĺžením programového obdobia Programu rozvoja vidieka a navýšením rozpočtu aj zo zdrojov Európskeho nástroja na obnovu (Next generation EU) pripravuje štyri nové výzvy zamerané na investičnú podporu v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva.

V rámci spracovania (Podopatrenie 4.2) budú podľa Mičovského podporené investície do technológií (najmä zariadenia, stroje, prístroje, laboratórne vybavenie) aj stavebné investície v jednotlivých odvetviach potravinárstva. Podporené budú investície vo výrobe, skladovaní aj odbyte. Investície tak prispejú napríklad aj k potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti Slovenska.

Rovnaká správa sa v prehľade objavila ešte 3-krát
https://openiazoch.zoznam.sk/cl/210506/SPPK-vita-styri-investicne-vyzvy-do-agropotravinarstva-za-mil-eur

[Späť na obsah]

19. SPPK: Potravinári ešte stále nedostali peniaze z covidovej výzvy

[30.03.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračné foto. Foto: TASR – Roman Hanc

Každý deň čakania potravinárov na vyplatenie finančných prostriedkov tak prehlbuje kritickú situáciu v odvetví.

Bratislava 30. marca (TASR) – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) opätovne vyzýva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, aby producentom potravín urýchlene vyplatilo finančné prostriedky určené na pomoc odvetviu zasiahnutého krízou pandémie nového koronavírusu. Dodnes potravinári od štátu nedostali cez “covidovú výzvu” v rámci Programu rozvoja vidieka (PRV) ani jedno euro. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK. Zdôraznila, že situácia v odvetví je dlhodobo kritická. Aktuálne ju podľa nej prehlbuje pandémia a slabá podpora potravinárskeho priemyslu cez schémy pomoci schválené aj na úrovni EÚ. Potravinári sa do konca augusta minulého roku mohli uchádzať o nenávratný finančný príspevok z PRV SR na roky 2014 až 2020. Upozornila, že výzva však platila iba pre vybrané sektory potravinárskeho priemyslu, kam nepatril druhospracovateľský potravinársky priemysel (napr. pekári) a zároveň sa do nej nemohli prihlásiť ani všetky veľké potravinárske podniky. Nielenže sa takto nevyčerpal celý plánovaný objem finančných prostriedkov 20 miliónov eur, ale 165 potravinárom, ktorí splnili kritériá tejto výzvy, štát zatiaľ nevyplatil ani euro. “Je pre nás nepochopiteľné, ako v čase, keď štát má všetky svoje kapacity sústrediť najmä na zmierňovanie následkov boja s pandémiou na podnikateľský sektor, Pôdohospodárska platobná agentúra ešte len testuje pripravované zmeny v systéme, vďaka ktorému sa vyplatia finančné prostriedky,” reagoval predseda SPPK Emil Macho. Poskytnutými peniazmi by podľa Holéciovej potravinári vykryli svoje zvýšené náklady na protipandemické a hygienické opatrenia vo firmách. Zároveň by slúžili aj na kompenzáciu strát, keďže už mesiace nemôžu dodávať svoje výrobky pre gastro sektor. Každý deň čakania potravinárov na vyplatenie finančných prostriedkov tak prehlbuje kritickú situáciu v odvetví. Podčiarkla, že aj preto SPPK žiada rezortné ministerstvo o urýchlené vyplatenie finančných prostriedkov z prvej covidovej výzvy. Zároveň apeluje, aby MPRV v čo najkratšom čase vyhlásilo aj druhú covidovú výzvu, ktorá už nebude diskriminačná k sektorom potravinárskeho priemyslu, veľkým podnikom a prepojeným potravinárskym podnikom, ktoré tvoria kostru potravinárskeho priemyslu Slovenska. Dodala, že v treťom kroku žiada SPPK vyčleniť finančné prostriedky pre potravinárov aj z rozpočtu MPRV SR na štátnu pomoc pre potravinárov. Takúto formu pomoci cez národné zdroje umožňuje aj EÚ, a preto k nej pristúpili už viaceré členské krajiny. Napríklad Česká republika vyhlásila už druhú výzvu dotačného programu pre český potravinársky priemysel “Agricovid potravinářství”, ktorú uzatvára do konca apríla 2021.

Rovnaká správa sa v prehľade objavila ešte 7-krát
https://www.teraz.sk/ekonomika/sppk-opat-vyzyvame-mprv-vyplatit-pr/538502-clanok.html

[Späť na obsah]

21. ZMOS: Na Slovensku je viac ako 100 oblastí bez zásobovania potravinami

[30.03.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Na snímke predseda ZMOS Branislav Tréger. Foto: TASR – Milan Kapusta

Prvý viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak si myslí, že týchto oblastí bude postupne pribúdať.

Bratislava 30. marca (TASR) – Na Slovensku je 102 “potravinových púští”, v ktorých dostupnosť potravín nie je postačujúca či vyhovujúca. V utorok to na tlačovej konferencii uviedol predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger. Dostupnosť potravín v menších obciach je podľa šéfa ZMOS-u rovnako dôležitá ako signál mobilných operátorov alebo školstvo či zdravotníctvo. Zlepšiť situáciu by mohli štátne dotácie stratových predajní potravín. “Sme presvedčení o tom, že tieto časti, hlavne na východnom Slovensku, by mali jednoducho zmiznúť,” povedal Tréger. Chýbajúce predajne v malých obciach podľa neho zakladajú nežiaduce zväčšovanie rozdielov medzi regiónmi Slovenska. Prvý viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak si myslí, že týchto oblastí bude postupne pribúdať. “Všetko závisí od ekonomiky. My obchodníci nemôžeme robiť sociálny program a nahradzovať štát. My žijeme z peňazí, ktoré si zarobíme. V tomto prípade musí pomôcť štát dotovať tieto obchody rôznou formou tak, ako sa to robí v Česku, v Rakúsku a v iných krajinách. Nemusíme vymýšľať vymyslené,” povedal Konštiak. Vytvorenie štátneho dotačného programu je riešením tejto situácie aj podľa predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha. Zdroje financovania takéhoto programu Macho vidí v európskych fondoch, v pláne obnovy a v štátnom rozpočte. ZMOS, poľnohospodári aj obchodníci sa chcú s problémom obrátiť na ministerku investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniku Remišovú (Za ľudí) a podpredsedu pôdohospodárskeho výboru Národnej rady SR Jaroslava Karahutu (Sme rodina).

Rovnaká správa sa v prehľade objavila ešte 10-krát

https://www.teraz.sk/ekonomika/zmos-na-slovensku-je-viac-ako-100-oblas/538571-clanok.html

[Späť na obsah]

25. Prvé peniaze z COVID výzvy boli zo strany PPA vyplatené na 35 %

[30.03.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračná fotografia. Foto: FB Polícia Slovenskej republiky

Ide o 56 prijímateľov nenávratného finančného príspevku.

Bratislava 30. marca (TASR) – Prvé finančné prostriedky v rámci opatrenia 21, takzvanej COVID výzvy, boli zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) vyplatené už na 35 %. Ide o 56 prijímateľov nenávratného finančného príspevku. Uviedol to pre TASR hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Daniel Hrežík v reakcii na výzvu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Ďalšie žiadosti budú podľa neho vyplatené v najbližších dňoch, a to do polovice apríla 2021, okrem 27 žiadostí, ktoré podliehajú výkonu finančnej kontroly na mieste. “Po jej ukončení bude ukončená administratívna finančná kontrola žiadosti o platbu,” oznámil Hrežík. Poznamenal, že MPRV v súvislosti s predĺžením programového obdobia Programu rozvoja vidieka (PRV) a jeho zvýšením rozpočtu aj zo zdrojov Európskeho nástroja na obnovu (Next generation EU) pripravuje štyri nové výzvy zamerané na investičnú podporu v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva. Investície tiež podporia spolupráce podnikov, zvýhodnia malých poľnohospodárov a tých, ktorí doposiaľ o podporu nežiadali. Pôjde tak celkovo o viac ako 337 miliónov eur, ktoré prispejú k zásadnej modernizácii investične poddimenzovaného slovenského pôdohospodárstva a zanedbanej krajiny. “MPRV SR tak našlo lepší spôsob využitia tzv. COVID pomoci, ktorá nemá silu meniť krajinu a premieta ju do masívnej modernizácie slovenského pôdohospodárstva,” povedal v pondelok (29. 3.) na brífingu šéf agrorezortu Ján Mičovský (OĽANO). SPPK v utorok opätovne vyzvala MPRV SR, aby producentom potravín urýchlene vyplatilo finančné prostriedky určené na pomoc odvetviu zasiahnutého krízou pandémie nového koronavírusu. Dodnes potravinári od štátu nedostali cez “covidovú výzvu” v rámci PRV ani jedno euro. Uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK. Zdôraznila, že situácia v odvetví je dlhodobo kritická. Aktuálne ju podľa nej prehlbuje pandémia a slabá podpora potravinárskeho priemyslu cez schémy pomoci schválené aj na úrovni EÚ. Potravinári sa do konca augusta minulého roka mohli uchádzať o nenávratný finančný príspevok z PRV SR na roky 2014 až 2020. SPPK preto žiada rezortné ministerstvo o urýchlené vyplatenie finančných prostriedkov z prvej “covidovej výzvy”. Zároveň apeluje, aby MPRV v čo najkratšom čase vyhlásilo aj druhú výzvu, ktorá už nebude diskriminačná k sektorom potravinárskeho priemyslu, veľkým podnikom a prepojeným potravinárskym podnikom, ktoré tvoria kostru potravinárskeho priemyslu Slovenska.

https://www.teraz.sk/ekonomika/prve-peniaze-z-covid-vyzvy-boli-zo-str/538627-clanok.html

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. Nový plán: jahňacinu si necháme pre seba

[31.03.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 9; Rastislav Tinák]

AGRO

Dlhodobý trend nasvedčuje tomu, že ponuka jahniaceho mäsa smeruje do krízy. Nepriaznivý stav má zvrátiť predaj mäsa v obchodoch alebo priamo na internete.

Rastislav Tinák

Bratislava – Veľa Talianov je stále hlboko veriacich a rešpektuje kresťanské tradície. Jedna z nich je stelesnená v „agnello pasquale“ – veľkonočnom jahňati. Aj pre slovenských chovateľov bol tento trh dôležitý, no pandémia zásadne ovplyvnila vývoz tohto mäsa do zahraničia. Tuzemskí profesionáli však túto situáciu dokázali čiastočne zvrátiť. Pomohol im k tomu projekt, ktorým Zväz chovateľov oviec a kôz v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva priniesol domácu jahňacinu na pulty našich obchodov. „Za rok sa prostredníctvom reťazcov predalo zhruba osemtisíc jahniat, čo predstavuje takmer 20-tisíc kilogramov živej váhy,“ uviedol Daniel Hrežík, hovorca rezortu. Podľa neho však ide stále iba o malú časť celkovej produkcie. Na ilustráciu, predvlani bola na úrovni 96-tisíc kusov.

Bačovia už aj na webe

Na Slovensku sa vyprodukovaná jahňacina zvyčajne neskonzumuje, preto sú chovatelia odkázaní na vývoz do zahraničia. „Tento rok sme však dosiahli historický úspech, lebo prvýkrát v histórii výkupca bitúnok U Ňaňa podpisoval s chovateľmi zmluvu na odber jahniat,“ tvrdí Slavomír Reľovský, riaditeľ Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku. Vďaka tejto dohode majú tuzemskí profesionáli istotu, že vychované jahňa aj predajú. Mäsovýrobca U Ňaňa spracuje mäso, ktoré ponúka do reťazcov alebo prostredníctvom e-shopu. Od víkendu spotrebitelia nájdu jahňacinu aj na stránke, na ktorej si môžu nájsť predajcu mäsa alebo mlieka priamo vo svojom okolí. Cieľom bačov je naučiť tunajších klientov, aby jedli jahňacie a ovčie mäso počas celého roka, a nie len sezónne.

Na kuracie sa nechytá

Do projektu sa zapájajú aj maloobchodníci. „U našich členov je veľký záujem o slovenskú jahňacinu. Po minuloročnom úspechu boli pripravení odobrať oveľa väčšie množstvo ako v minulom roku,“ vyjadril sa Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Problém paradoxne vznikol pri ponuke. Naše reťazce sa totiž nevedia dostať k množstvám, ktoré by pokryli dopyt. Situácia sa nezlepšuje ani pred Veľkou nocou, ktorá je pre tento typ mäsa hlavnou sezónou. Aj keď je cena tohto tovaru vyššia ako pri kuracom či bravčovom mäse, Slovákom neprekáža priplatiť si. Narastajúci záujem zaznamenali aj v sieti Billa. Tento produkt však stále zaostáva za inými druhmi mäsa. „Ani zvýšený dopyt po jahňacine sa nepriblíži k množstvám, o ktoré je záujem v prípade hydiny či bravčoviny. Je stále zatiaľ doplnkovým sortimentom,“ konštatuje Ingrid Kužlíková, operatívna riaditeľka BILLA. Aj napriek tomu plánujú v tomto roku zvýšiť svoju ponuku až päťnásobne.

Jahňacina na (v)zostupe

Trend obchodu s jahňatami však napriek iniciatíve chovateľov dlhodobo klesá. Podľa situačnej správy Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva sa v roku 2013 predalo 136,8 tisíca kusov. Krivka postupne klesala, až sa v roku 2019 ocitla na hodnote 96-tisíc jednotiek. Rok 2020 nebol iný a podľa Reľovského sa obchodovalo len s 50-tisíc jahňatami, z ktorých prevažná väčšina išla na vývoz. Jeden z problémov je aj spotreba, keďže Slovák skonzumuje priemerne iba približne 150 gramov. „To je taká jedna slabšia porcia gulášu,“ konštatuje Reľovský. Cieľom chovateľov je postupne sa dostať až na tri kilogramy na osobu. Podľa nich sa dá klesajúci trend zvrátiť. V blízkom čase plánujú zdvojnásobniť stavy zvierat, ktoré zásadne zvýšia produkciu. Pomôcť im v tom má aj pokračovanie projektov či prisľúbená podpora vedenia ministerstva pôdohospodárstva.

U našich členov je veľký záujem o slovenskú jahňacinu.

Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu

[Späť na obsah]

2. Výstavbe chýba pán aj plán. Dumaním len strácame čas

[31.03.2021; Trend; Rozhovor; s. 28,29,30,31,32; Vladimír Maťo]

Stavebníctvo si horší rok takmer nepamätá. Doplácame na zdedené chyby, no robíme ich zas

Vladimír Maťo

Kríza pristihla Slovensko s neskúsenou vládou. Jej pomalú a neprimeranú reakciu už dnes badať v medzinárodnom porovnaní. Stavebníctvo sa ocitlo v skľučujúcej neistote a rastie v ňom nervozita. Chýbajú mu nielen nové zákazky, ale aj jasná a uveriteľná predstava o tom, kam sa má uberať sektor, ktorý doslova dláždi cestu budúcemu rastu ekonomiky. Stavebníctvo má dlhú zotrvačnosť: chyby, ktoré robíme dnes, sa naplno prejavia až o niekoľko rokov, ich dosah však bude o to väčší, varuje v rozhovore pre týždenník TREND prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.

* Slovensko je len rok po voľbách a koalícia už prešla hlbokou krízou. Ako by ste jej pôsobenie zhodnotili z pohľadu stavebníctva?

Stavebníctvu naďalej chýba na strane vlády jasný gestor. Čiastočne spadá pod ministerstvo dopravy a výstavby, čiastočne pod ministerstvo hospodárstva, z pohľadu verejných financií sa k nim pridalo nové ministerstvo informatizácie a regionálnych investícií, v neposlednom rade je to aj ministerstvo financií a jeho Útvar hodnoty za peniaze a niektoré legislatívne kompetencie na seba prevzal úrad vicepremiéra pre legislatívu.

* Rozdrobenosť kompetencií tu bola vo veľkej miere aj doteraz.

To je pravda, ale v minulom roku pribudli ďalšie komplikácie. Jednou z nich bol presun Integrovaného regionálneho operačného programu z rezortu pôdohospodárstva pod nový rezort investícií a informatizácie. Presun trval pol roka, počas ktorého sa riešeniu problémov de facto nikto nevenoval. Ako problematický sa ukázal aj prechod legislatívnych kompetencií na úrad vicepremiéra Holého. Spočiatku sme to nevnímali negatívne. Stavebný zákon, bytová výstavba aj verejné obstarávanie sú prierezové témy a dúfali sme, že vicepremiér bude zjednocujúcim prvkom. No to sa v minulom roku nedialo a zákony sa písali za zatvorenými dverami.

* Vnímate to tak, že na Slovensku vznikla zásadná novela stavebného zákona bez diskusie so stavbármi?

Ide o úplne nový stavebný zákon, ktorý sa má stať základom stavebnej legislatívy. Odborná práca, ktorú sme urobili na jeho príprave, bola vo veľkej miere presunutá do šuplíka zrejme aj preto, že sa začala ešte za bývalej vlády. Ide pritom o výsostne odbornú záležitosť a materiál, za ktorým odborná verejnosť stojí. Namiesto toho vznikol nový návrh, pripravený neverejne užšou skupinou ľudí. Diskutuje sa o ňom teraz, žiaľ, viac politicky než odborne.

* Sú podľa vás v samotnom materiáli zásadné nedostatky?

Myšlienky sú to veľmi progresívne, priam futuristické a posúvajú stavebnú legislatívu do 21. storočia. Či ide o centrálny informačný systém, systém územného plánovania, alebo odpolitizovaný centrálny stavebný úrad. Skutočne by mohli viesť k zefektívneniu povoľovacích konaní. Chýba však odborne zložitý a na prípravu náročný postup prechodu od dnešnej situácie k cieľu. Centrálny informačný systém predpokladá kompletnú digitalizáciu stavebníctva a povoľovacích procesov, kde sme dnes len v plienkach. Nemožno tak očakávať účinnosť procesov pol roka po prijatí. Aby sme sa pohli ďalej, zoberme tento návrh ako základ a zapojme do jeho dopracovania odborníkov na ministerstvách aj odbornú verejnosť.

* Duplicitu a nedostatočnú komunikáciu vicepremiérovi vyčítajú aj v kontexte návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní.

Stavebníctvo je počtom aj objemom najväčšia zložka verejného obstarávania a je aj najkomplikovanejšie. Aktívne sme sa zúčastnili na odbornej komunikácii pri novele pripravenej Úradom pre verejné obstarávanie. Paralelne však vznikli dve vládne novely, okrem úradu vicepremiéra aj na ministerstve spravodlivosti. Oba materiály sa dokonca stretli v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Je absurdné, aby dva rôzne vládne orgány paralelne novelizovali rovnaký zákon odlišným spôsobom. Vysiela to negatívny signál o fungovaní celej vlády. Za zväz stavebných podnikateľov sme požadovali zlúčenie týchto návrhov. Opäť – myšlienky v návrhoch nie sú zlé. Snaha zrýchliť obstarávanie zvýšením limitov však nereflektuje situáciu na trhu a reálnu vymáhateľnosť práva. Takáto úprava by možno mohla fungovať v Nemecku, ale nie na Slovensku. Nie sme zatiaľ ako spoločnosť v stave, že by možné etické riziká vyriešil trh, a revízne postupy v návrhu chýbajú, z čoho vyplýva obava z klientelizmu. Myšlienka správnych súdov je takisto dobrá, v Poľsku fungujú veľmi efektívne. Na Slovensku je však dnes súdna prax iná.

* Aký bol minulý rok z pohľadu výkonov v stavebnom odvetví?

Uplynulý stavbársky rok na Slovensku patril k tým najhorším za celú existenciu Slovenska. Prepadli sa v podstate všetky segmenty, teda inžinierska výstavba, pozemná aj bytová výstavba, ako aj opravy. Rástol len export stavebných prác.

* Ako na prepad reagujú stavebné spoločnosti?

Vzhľadom na neistotu ďalšieho vývoja dnes mnohé stavebné spoločnosti utlmujú činnosť. Ohrozená je tak štvrtina zo 170-tisíc pracovných miest. Ak kvalifikovaní pracovníci zo stavebníctva odídu, väčšina z nich sa nevráti. A keď sa stavebníctvo zo súčasného prepadu pozviecha, bude problém s nedostatkom kvalifikovaných stavbárov. Tí sú našou veľkou devízou. Slovenskí projektanti a stavební inžinieri stavajú tunely v Nórsku, železnice v Poľsku a výškové budovy v Londýne a vo Varšave.

* Nie je ten prepad práve odrazom zmeny vlády?

Je to tak len čiastočne. Dáta ukazujú, že v roku po príchode novej vlády klesá verejné stavebníctvo približne o desatinu. Každý nový minister príde so svojou víziou a má tendenciu všetko pripravené zhodiť zo stola. Viacerí ministri pritom deklarovali podporu investícií ako jedno z protikrízových opatrení. Sľuby zostali zatiaľ na papieri a Slovensko pokračuje v spomalení výstavby, ale aj predinvestičnej a investičnej prípravy nových projektov.

* Čo to znamená v praxi?

Už od roku 2015 sa roztvárajú nožnice medzi rastom HDP Slovenska a rastom stavebníctva. Ekonomický rast mal od finančnej krízy do vypuknutia pandémie medziročné tempo zhruba tri a pol percenta, no stavebníctvo stagnovalo. Slovensko si tak vytvára investičný dlh. V dlhodobom horizonte sa „podväzuje“ budúci ekonomický rast aj životná úroveň. Bude chýbať infraštruktúra aj občianska vybavenosť. Už dnes cítime, že regióny ako Orava, Turiec, Gemer a ďalšie zaostávajú, pretože nie sú adekvátne napojené dopravnou infraštruktúrou a temer žiadni investori tam nesmerujú.

* Do akej miery to pripisujete vplyvu pandémie koronavírusu?

Vypuknutím pandémie sa podmienky na výstavbu zhoršili, znížila sa dostupnosť materiálov a zahraničných pracovníkov, stala sa z nej však akási univerzálna odpoveď na kritiku. Lenže vírus je všade na svete a sumárne výsledky sú za minulý rok na Slovensku v podstate najhoršie v Európskej únii.

* Je to spôsobené tým, že investori odkladajú stavebné objednávky?

Stagnuje podnikateľská výstavba kancelárií, obchodných centier a výrobných hál, aj občania odkladajú výstavbu domov a opravy. V tom lepšom prípade začali šetriť, v tom horšom už nemajú peniaze a prepadajú sa do chudoby. Prejavil sa viac aj sekundárny dosah pandémie, teda obmedzenie činnosti úradov a verejných investorov. To však nesúvisí len so samotnou pandémiou, ale s čoraz viac sa prejavujúcimi nedostatkami v odbornom riadení štátu, a to aj v oblasti verejných investícií.

* Takže nielen firmy a bežní ľudia, ale aj štát objednával menej?

Vlani boli oznámené stavebné zákazky v celkovej hodnote ani nie dvoch miliárd eur. V porovnaní s rokom 2019 je to o tretinu menej. V iných krajinách podporu vzali vážne a Dánsko alebo Nemecko ukončili rok napriek pandémii s nárastom od troch do ôsmich percent. Zároveň sa pozitívne prejavila razantná podpora regionálnych a infraštruktúrnych investícií. Aj susedné Česko je na tom z pohľadu verejných investícií oveľa lepšie, a preto sa časť slovenských firiem snaží aspoň čiastočne zachrániť uplatnením na českom trhu, čo aj potvrdzuje rast vývozu stavebných prác. Väčšina európskych štátov viac či menej mohutne realizuje verejné investície. Tie sú stabilizačným prvkom pre ekonomiku, pretože ide o podporu zamestnanosti a spotreby domácich služieb a výrobkov. Majú však aj dlhodobý prínos v podobe občianskej a inžinierskej infraštruktúry.

* Prečo sa v Česku darí investovať do verejnej infraštruktúry a na Slovensku nie?

Česká republika má národný investičný plán. K dispozícii má zásobník projektov, ktoré sa postupne realizujú. Na Slovensku dnes projekty opäť prehodnocujeme, meníme priority a poradie bez ohľadu na pripravenosť na výstavbu. Vlani v lete predstavený zoznam priorít cestnej infraštruktúry má na prvých priečkach stavby, ktoré neprešli ani len procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zatiaľ čo stavby, ktoré sú v podstate pripravené, mohli by ísť v krátkom čase do výstavby a tak či tak ich bude nutné postaviť, dnes prioritu nemajú. Všetky diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré sú súčasťou medzinárodných dopravných koridorov a medzinárodných dohôd, musíme vo vlastnom záujme skôr či neskôr dobudovať. Akékoľvek úvahy o tom, či ich stavať alebo nestavať, sú úplne scestné. Optimalizácia je namieste najviac z pohľadu vnútornej efektívnosti toho-ktorého projektového riešenia.

* Ako sa na tento prístup k výstavbe na Slovensku pozerajú v zahraničí?

Keď nedodržiavame medzinárodné záväzky a dohody, reputácia Slovenska klesá. Napríklad Poliaci nenachádzajú na slovenskom ministerstve dopravy adekvátny ohlas v prospech budovania medzinárodných koridorov na slovenskej strane. Podobne vlani v Česku spôsobila rozruch téma rýchlostnej cesty R5 medzi Svrčinovcom a Českom. Česká strana je so svojou rýchlostnou cestou už niekoľko rokov na slovenskej hranici. Na slovenskej strane ju treba dvojkilometrovým úsekom R5 napojiť v už stojacej križovatke na diaľnicu D3. Vo Svrčinovci sa namiesto toho tvoria kolóny. O tom, že Národná diaľničná spoločnosť úsek jednostranne vypustila z prípravy, sa českí kolegovia dozvedeli medzi rečou na dopravnej konferencii vlani v Luhačoviciach. Pri výmene politických garnitúr v okolitých štátoch sa kontinuita výstavby a medzinárodné záväzky dodržujú bez ohľadu na to, kto je pri moci.

* Obdobná situácia je na východe Slovenska, na rýchlostnej ceste R4 či diaľnici D1 na Ukrajinu.

Rýchlostná cesta R4 je súčasťou medzinárodného diaľničného koridoru Via Carpatia, na ktorého vybudovaní sa dohodlo sedem štátov. Poliaci budú so svojou cestou S19 o tri roky na slovenských hraniciach, z Maďarska vedie diaľnica ku Košiciam už dnes a Slovensko prehodnocuje, či chýbajúce slovenské úseky vôbec stavať. Argumentujeme pritom domácimi údajmi o dopravnej intenzite. Táto diaľnica však nebude slúžiť len na to, aby spojila Prešov so Svidníkom, ale priemyselne silný sever Európy s Balkánom. Európsky parlament dokonca v roku 2019 zaradil trasu Via Carpatia na zoznam prioritných investícií EÚ. Podobne diaľnica D1, ktorá má spojiť Košice s ukrajinskými hranicami. Meradlom nášho posudzovania je intenzita dopravy medzi Košicami, Michalovcami a Sobrancami. Táto diaľnica má pritom prepájať Európsku úniu s Ukrajinou a naopak. To je jej význam. Lenže vzhľadom na prístup Slovenska sa dnes Ukrajinci rozhodujú, či plánovanú diaľnicu radšej nestočia na maďarský Miškovec. Maďarská strana to víta, pretože ide o budúcu obchodnú výmenu s veľkým ukrajinským trhom.

* Do akej miery je problémom financovanie?

Projekty, ako je D1, D3 či R4, je možné financovať z európskych zdrojov. Napríklad z nástroja na prepojenie Európy, ktorý je nad rámec pridelených eurofondov. Väčšina týchto projektov, ak bude dobre pripravená v zmysle parametrov a podmienok Európskej únie, je z podstatnej časti financovateľná mimo štátneho rozpočtu. Pritom je paradox, že tri posledné uprednostnené diaľničné úseky, ktoré šli do výstavby, R2 Kriváň – Mýtna – Lovinobaňa alebo R3 na Orave sú financované len zo štátneho rozpočtu. Nedávno vyšlo najavo, že eurofondy pôvodne určené na výstavbu strategických cestných a železničných koridorov sa opäť bez náležitej diskusie presúvajú na čiastkovú modernizáciu či nákup dopravných prostriedkov s nižším spoločenským významom. Takéto míňanie eurofondov potvrdzuje, že rezortu dopravy chýba dlhodobá vízia.

* Máte nádej, že sa v tomto roku podarí nepriaznivý vývoj v stavebníctve zvrátiť?

Žiaľ, nič tomu nenasvedčuje. Nie celkom zvládnutý priebeh druhej vlny pandémie bude mať dôsledky aj v podobe väčšieho negatívneho dosahu na slovenskú ekonomiku, a teda aj súkromných investícií. A čo sa týka verejných stavebných zákaziek, keďže štát v minulom roku vypísal menej zákaziek na verejné stavebné práce, oživenie v tomto roku ešte očakávať nemôžeme.

* Aký priestor dávajú stavebníctvu prostriedky z plánu obnovy?

Plán obnovy sa stavebníctva týka v rozsahu približne jeden a pol miliardy eur. Spadá tam obnova historických budov, rodinných domov alebo výstavba zdravotníckej infraštruktúry a intermodálnej dopravy. To by pomohlo oživiť stavebný trh a prekonať súčasnú krízu. Aj podpora železničnej dopravy ako ekologickejšej je určite správna. Žiaľ, tam má údržba a prevádzka v súčasnosti väčšiu prioritu než vízia a príprava na budúcnosť.

* Kde má podľa vás plán, naopak, nedostatky?

Riziko vnímame pri implementácii. Projekty bude treba spracovávať s príslušnou návratnosťou a následne ich predkladať Európskej komisii na schválenie. Z plánu pritom nevyplývajú kritériá návratnosti vkladaných prostriedkov do jednotlivých komponentov obnovy, čo by bolo nanajvýš potrebné, keďže ide v zásade o úverové zdroje. Na druhej strane sa plán obnovy nezaoberá prípravou súčasnej pracovnej sily na nové technologické zmeny. Nepokračuje v koncepte rekvalifikačných zamestnávateľských centier a nezaoberá sa pokračovaním duálneho vzdelávania.

* Ktoré konkrétne kroky by pomohli sektor v krátkodobom horizonte oživiť?

Súkromnému sektoru treba najskôr vytvoriť priaznivú klímu a obnoviť dôveru. Najmä urýchlene dokončiť prípravu a prijať zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe. Stavebné konania treba urýchliť, zefektívniť a digitalizovať. Regióny môže štát „postrčiť“ vyčlenením prostriedkov na prípravu projektov. V mnohých mestách či obciach sa totiž investičný život z dôvodu finančnej neistoty zastavil. Ďalej treba urýchlene predstaviť plán rozvoja dopravnej infraštruktúry a zachovať jeho kontinuitu, ale aj zvýšiť kvalitu vzdelávania.

* A na čo si bude treba dať pozor v dlhodobom horizonte?

V pláne obnovy sú čiastkové modernizačné opatrenia so strednodobou návratnosťou, chýba však ich zasadenie do dlhodobej stratégie dopravy. Dnes je ešte dôležitejšie, aby sme neurobili zbytočné chyby s dlhodobými následkami. Mám na mysli v tichosti prijímané rozhodnutia o zastavení či odklade dostavby chýbajúcich úsekov diaľnic či poľavenie tempa modernizácie železničných koridorov. Tie majú širšie spoločensko-ekonomické súvislosti, a preto ich treba podrobiť odbornej aj politickej diskusii. Ani jeden z posledných troch ministrov dopravy pritom nepochádza z prostredia dopravy ani stavebníctva.

—-

Pavol Kováčik (58)

V stavebníctve pôsobí od absolvovania štúdia na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline a Vysokej školy ekonómie a manažmentu v Prahe. Okrem manažérskeho pôsobenia v súkromnej stavebníckej sfére pôsobil v minulosti ako investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, riaditeľ Riaditeľstva ciest a diaľnic ČR, predseda českého Štátneho fondu dopravenej infraštruktúry a ako expertný poradca českého ministerstva dopravy. Na Slovensku vlani začal druhé funkčné obdobie v pozícii prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.

—-

33,3% bol medziročný prepad hodnoty oznámených stavebných zákaziek v roku 2020

—-

Je absurdné, aby dva rôzne vládne orgány paralelne novelizovali rovnaký zákon odlišným spôsobom

Viacerí ministri deklarovali podporu investícií ako jedno z protikrízových opatrení. Sľuby zostali zatiaľ len na papieri

[Späť na obsah]

3. Jedovatý špenát v obchodoch

[31.03.2021; Plus 7 dní; STALO SA; s. 17; redakcia]

Zdravotné problémy hlásili Slováci po skonzumovaní špenátovej pasty. „V našej nemocnici ležali dvaja pacienti po konzumácii špenátu s durmanom,“ upresnil námestník nemocnice v Bojniciach Jozef Stopka. Manželský pár mal mierne príznaky intoxikácie durmanom: rozšírené zrenice, sucho v ústach, malátnosť, červeň v tvári a zrýchlený pulz. Ďalšie prípady zaznamenali aj v Univerzitnej nemocnici v Bratislave. Kompetentné orgány preto pozastavili predaj spomínaného výrobku. Otravu podľa všetkého spôsobil durman v 400-gramovom hlboko zmrazenom špenátovom pretlaku. Výrobca vyradil 20 ton produktu a poslal vzorky na expertízu. Dodávateľom špenátu je spoločnosť z Nýroviec.

„Durman zvykne rásť spolu so špenátom a pestovateľ to zrejme podcenil. Zatiaľ sa otrávilo približne sto ľudí,“ upozornil riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Durman je totiž náletová rastlina a môže sa dostať na polia, kde sa pestuje špenát. Len jediný list durmanu môže kontaminovať až pol tony vyrobenej pasty.

[Späť na obsah]

5. Dobytkár roky mešká: podľa Mitríka boli nečinné NAKA aj prokuratúra. Obvinení zatiaľ prali peniaze

[31.03.2021; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 00:00; Katarína Šelestiaková]

Korupčná aféra v PPA sa začala reálne riešiť až po parlamentných voľbách 2020.

Bývalý výkonný riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Ľubomír Partika je už takmer rok vo vyšetrovacej väzbe.

Obvinený je pre korupciu v kauze Dobytkár a spolu s nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom aj z prania špinavých peňazí.

Šéf kontrolórov Karol Mitrík pritom informácie o korupcii v PPA už pred rokmi odstúpil polícii aj prokuratúre. Nik z kompetentných však vo veci nekonal.

Meno oligarchu z Nitry sa v médiách skloňuje často, jeho biznis partner Partika takisto nie je neznámy. O podozreniach, že Ľubomír Partika figuruje v korupčnej afére, sa hovorí minimálne už od roku 2016.

Bývalého výkonného riaditeľa v tom čase preslávila videonahrávka, na ktorej si mal údajne pýtať úplatok od podnikateľa Štefana Duča. Vtedajšia ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná Partiku pre podozrenia z korupcie z funkcie neskôr odvolala, no inak sa vo veci nekonalo. Partika tak mohol štyri roky „prelievať“ peniaze a zabezpečiť si majetok.

Skupovali pozemky

Korupčná aféra v PPA sa začala reálne riešiť až po parlamentných voľbách 2020. Polícia prvýkrát informovala o akcii Dobytkár začiatkom marca. Kukláči si po Ľubomíra Partiku prišli priamo do jeho luxusnej rusoveckej vily, ktorú si užíva spolu s manželkou Tatianou. Aj z väzobného prostredia sa však dokázal postarať o to, aby neprišiel o strechu nad hlavou.

Podľa zistení HN a výpisu z katastra je aktuálne na spomínanú nehnuteľnosť záložné právo v prospech Petra Kubu. Ten má záložné právo aj na ďalšie rozsiahle rusovecké pozemky vo vlastníctve Partiku a jeho manželky.

Domáca ekonomika

Zistenie HN. V známej agrofirme obvineného Partiku z kauzy Dobytkár sa zmenila štruktúra

Podľa dátumu na liste vlastníctva sa tak stalo len mesiac po zatknutí Partiku, aj to, aspoň podľa uznesenia, na podnet jeho manželky Tatiany. Tá navyše, podľa zistení HN, ešte vlastní byt v širšom centre hlavného mesta, ktorý v roku 2019 získala darom.

Súčasne spoločnosť Casapa Group, ktorú riadi Partikova manželka, vlastní približne 30 hektárov pôdy, lesných pozemkov a trvalých trávnatých porastov v okolí Stupavy. Nedávno o tejto transakcii informovalo Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Bödör, Kuba, Partika

Spoločníka Petra Kubu zatkla polícia o tri mesiace neskôr ako Partiku. Najvyšší súd im pred pár dňami predĺžil lehoty trvania väzby do 1. septembra 2021. Senát zamietol sťažnosti Bödöra, Partiku a Kubu ako nedôvodné. Podľa centrálneho registra záložných práv dlhuje Partika Kubovi vyše 3,5 milióna eur.

V decembri 2016 si Partika zobral od neho dve pôžičky vo výške 1,4 milióna a 600-tisíc eur a jednu vo výške 1,55 milióna eur v septembri 2018. Časť tejto pôžičky kryje akciovka Casapa Group, v ktorej figuruje Partikova rodina.

Meno Ľubomíra Partiku v obchodnom registri aktuálne nenájdete, zato tam svieti meno jeho manželky Tatiany a ďalších rodinných príslušníkov. Ale dva roky po odvolaní z funkcie výkonného riaditeľa sa objavil ako konečný užívateľ výhod v spoločnosti Agrotrade group. Tá ešte predtým bola úspešná pri pridelení dotácie z PPA, a to v sume 7 miliónov eur.

V Registri partnerov verejného sektora je stále vedený ako konečný užívateľ výhod v siedmich eseročkách – AT GEMER, AT ZEMPLÍN, AT AGROTURIEC, AT ABOV, AT Tatry, AT Dunaj a spomínanej AGROTRADE GROUP. Samozrejme, spolu s manželkou Tatianou.

Akciová spoločnosť Casapa group, v ktorej je Tatiana štatutárkou a tiež reklamná agentúra Roko, v ktorej zas figuruje Peter Kuba, sú momentálne vyšetrované pre legalizáciu príjmov z trestnej činnosti.

Podľa informácie z uznesenia – cez uvedené spoločnosti postupne pretekali korupčné peniaze do ďalších firiem. Na čele tejto korupčnej schémy mal stáť nitriansky podnikateľ Norbert Bödör, Partika mal zas za úlohu schvaľovať eurofondy pre firmy, ktoré boli ochotné platiť úplatky. Podnikateľ Peter Kuba bol ich prostredníkom.

Podľa polície sa korupcia pod Partikovým vedením udiala ešte počas jednofarebnej vlády Smeru-SD. Partika mal v rokoch 2012 až 2016 nielen prijímať, ale i posúvať ďalej dobrovoľné či vynútené „úplatky“ od žiadateľov eurofondov. Nedávno Partikovi pribudlo obvinenie pre 53 nových korupčných skutkov v celkovej hodnote prevyšujúcej milión eur.

Partiku dobehla minulosť

O post výkonného riaditeľa PPA prišiel v roku 2016, krátko po tom, ako si ich stretnutie nahral podnikateľ s vínom Štefan Duč a video zverejnil. Partika na nahrávke hovorí zrejme o úplatkoch. „Necelých päť miliónov, preto beriem päť percent,“ vyratúva štátny úradník.

„Najprv pýtajú dvadsať percent, keď na nich pozeráte ako puk, na ďalších stretnutiach už svoje požiadavky upravujú a handlujú ako kočovní Cigáni na trhu. A keď nedáte, zaistia vám basu aj vrátenie pridelených peňazí,“ prehovoril o praktikách na PPA Duč pre Plus 7 dní.

Vraj keď nechcel dať, poslali mu kontrolu a zrazu to, čo bolo predtým správne zaúčtované, teraz nesedelo. Pozvali si ho do hotela Tulip, len na skok od sídla PPA. „A že keď sa dohodneme aspoň na piatich až siedmich percentách, tak urobia ďalšiu kontrolu, ktorá už zasa bude správna a dobrá, a nebudem musieť vracať z pridelených peňazí nič,“ hovoril Duč pred rokmi.

Tokajského podnikateľa, aktuálne obžalovaného zo subvenčného podvodu, sme oslovili, aby sa pre HN vyjadril k spomínanej nahrávke. Prisľúbil osobné stretnutie, len čo to súčasná epidemiologická situácia dovolí. Zatiaľ odmietol akokoľvek komentovať dôvody, prečo polícia nahrávku neriešila, ako aj situáciu okolo zatknutého bývalého funkcionára PPA.

Samotný Partika sa pred piatimi rokmi vyjadril, že ho k nahrávke s podnikateľom, na ktorej si mal údajne pýtať províziu, polícia nepredvolala ani nevypočula. Za zmienku stojí informácia z Threemy, podľa ktorej sa Kočner s Tóthom dohodujú, ako do médií umiestniť rozhovor, v ktorom sa Partika k danej nahrávke vyjadrí.

Jahnátkov dobytkár

Generálny riaditeľ PPA Jaroslav Jánoš sa aktuálne pre HN vyjadril, že kauza Dobytkár je výsledkom roky neriešenia problémov v agentúre, respektíve na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré nastalo nástupom Ľubomíra Jahnátka do funkcie ministra.

„Sám osebe hovorí aj fakt, že napriek skutočnosti, že o situácii sa verejne hovorilo, minulé vedenie ministerstva pôdohospodárstva vedené pani Gabrielou Matečnou neurobilo nič, aby sa podvody na PPA skončili.“ Podľa Jánoša všetky nekalosti, ktoré sa na PPA diali, fungovali do posledného dňa vládnutia Roberta Fica a následne Petra Pellegriniho.

„Verím, že sa celý stav, ktorý rezonuje v ušiach verejnosti, podarí riadne vyšetriť a vyvodí sa adekvátna zodpovednosť voči tým, ktorí tieto skutočnosti súvisiace s Dobytkárom a potvrdené forenzným auditom na ministerstve spôsobili a hlavne silne poškodili povesť a dôveryhodnosť platobnej agentúry.“

Kauzu Dobytkár pomerne podrobne sleduje aj český europoslanec Tomáš Zdechovský, podľa ktorého predtým nebola politická vôľa riešiť tieto závažné podozrenia z korupcie, podvodov a prania špinavých peňazí.

„So zmenou politických pomerov na Slovensku je tu snaha konečne vyšetrovať, a hlavne dotiahnuť staré kauzy, čo by mohlo vrátiť dôveru občanov v politickú kultúru a spravodlivosť po ťažkých časoch, ktorými si Slovensko v posledných pätnástich rokoch prešlo. V tomto jednoducho dôverujem policajtom z NAKA a ľuďom zo špeciálnej prokuratúry, ktorí aj cez obrovské množstvo politických tlakov dnes pracujú naozaj veľmi systematicky a neboja sa pustiť aj do tých najväčších káuz. Predpokladám, že na Slovensku bude ešte veľa ľuďom horúco,“ domnieva sa Zdechovský.

Nečinná NAKA, ba aj prokuratúra

Šéf kontrolórov Karol Mitrík už roky upozorňuje, že v rámci platobnej agentúry sú veľmi zle nastavené pravidlá. „Celý proces schvaľovania a rozhodovania na úrovni PPA indikoval riziko spojené nielen s netransparentnosťou, ale až s korupčným prostredím. Preto sme odstúpili zistenia z tejto kontroly Policajnému zboru,“ vyjadril sa pre HN.

„To, že nekonal Policajný zbor, a že niekoľko mesiacov po tom, ako sme my odstúpili tieto vážne zistenia polícii, došlo k mimoriadne tragickej udalosti – zavraždeniu novinára a jeho snúbenice, a to že tieto veci začali riešiť orgány činné v trestnom konaní až po prevalení kauzy Dobytkár, to už ide mimo NKÚ. My sme to považovali za tak veľmi významné, že sme to odstúpili nielen NAKA, ale aj Generálnej prokuratúre a o zisteniach z minulosti sme vtedy informovali aj ministerku pôdohospodárstva, pani Matečnú,“ vysvetľuje postupy kontrolórov Mitrík.

„To, že kompetentní naše závery, naše zistenia nebrali vážne, a že nevyvodzovali aj osobnú zodpovednosť, je už otázka na tých ľudí, ktorí to mali urobiť. NKÚ nemá ani sankčné, ani donucovacie právomoci,“ konštatuje Mitrík.

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2325685-dobytkar-roky-meska-podla-mitrika-boli-necinne-naka-aj-prokuratura-obvineni-zatial-prali-peniaze

[Späť na obsah]

6. NEROBTE SI ZÁSOBY. ČERSTVÝCH POTRAVÍN JE NA NAŠOM TRHU DOSŤ

[30.03.2021; Turčianske noviny; KVALITNÉ POTRAVINY; s. 25; Spracovala: V. Legerská Zdroj: SME]

Nakupujte hlavou,najlepšie je, ak potraviny za vami necestujú dlho.

Pred sviatkami sme vždy náchylní robiť nájazdy na predajne potravín. Chceme v rodine pripraviť pekné sviatky, chceme, aby nič na stole nechýbalo, aby sme opäť spomínali na to, ako sme sa zišli a čo dobré sme jedli.

Tento rok sú rodinné sviatky opäť tak trochu otáznikom.

Pandémia koriguje naše správanie a cestovanie, v rodinách možno nebudeme všetci.

No aj keby sme boli, treba racionálne vyhodnotiť, koľko a kedy nakupovať, aby nič nevyšlo nazmar a aby sme za svoje peniaze nakúpili dobrú kvalitu. Lebo ak je pandémia na niečo dobrá, tak je to určite nový prístup ku konzumu, ktorému väčšinu z nás naučila.

Viac obraciame každé euro na dlani a viac sa snažíme načrieť do historických jedálničkov našich babičiek, ktoré nás učia zužitkovať všetko, čo do špajze príde a nevyhadzovať nič zbytočne.

A keďže aj v obchodoch je tovaru dosť, je už iba na nás, aby sme si dobre vybrali, a najmä, aby sme siahli aj po tom, čo sa vypestovalo či vyrobilo doma.

Okrem toho, že tieto potraviny sú čerstvejšie, lebo k nám necestovali dlho, podporíme tak aj našich výrobcov, ktorým sa vírus zavŕtal priamo do podstaty ich existencie. Vyberajte preto v obchodoch hlavou.

Poradíme vám, ako sa už na pultoch prejavuje zhoršená kvalita na potravinách a čo robiť, ak sa vám domov podarí doniesť aj nekvalitný tovar.

Prečo by sme mali uprednostniť čerstvé potraviny?

Lebo majú výrazný vplyv na naše zdravie, dodajú nášmu organizmu všetko, čo potrebuje. Nehovoríme iba o zelenine či ovocí, hoci s týmito potravinami sa u nás najviac spája termín – čerstvý.

Čerstvý môže byť chlieb i pečivo, mäso a výrobky z neho, mlieko a mliečne výrobky a podobne. Ich skladba by mala byť taká, že v nich absentujú konzervačné látky, resp. ich je v nich čo najmenej.

Ako možno rozoznať čerstvé potraviny v obchodoch?

Pri ovocí a zelenine je potrebné posúdiť tzv. konzumnú zrelosť, keďže pri nich nenájdete dátum spotreby. Tú vie každý posúdiť sám. Majú byť svieže, dobre vyfarbené, tvrdé. V prípade výrobkov z mäsa a mlieka je stanovený dátum spotreby, lebo ide o potraviny podliehajúce skaze.

Pri mäse si treba všimnúť aj cestovateľskú mapu. Z nej sa dozvieme, kde bolo zviera chované, kde zabité, ako bolo skladované a dopravené až do obchodu.

Dokonca sa dá odkontrolovať, ako spracovatelia so surovinou počas tohto procesu narábali.

Koľko dní dokážu byť tieto potraviny čerstvé?

Pri ovocí a zelenine dĺžka čerstvosti závisí aj od skladovania. Pre paradajku je napríklad najlepšie, keď po zbere ihneď putuje do obchodu. Ak je to tak, vydrží asi týždeň. Pri chladenom mäse je možné udržať čerstvosť 5 až 7 dní. Veľa signálov pokazených potravín zaregistrujeme svojimi zmyslami. Ak vidíme pri mäse krvavú tekutinu, zacítime zápach, je to znak toho, že nie je čerstvé. Dnes prichádza na trh aj množstvo nových potravín, pri ich kúpe by sme mali byť obozretní a zoznámiť sa s ich výrobou a cestou k nám.

Ak chceme na stôl vitamíny, máme sa spoliehať na dovozové plodiny?

Platí, že vždy je lepšie a zdravšie kupovať čerstvé sezónne ovocie z domáceho prostredia. No radi siahneme aj po banánoch či citrusoch z dovozu. Pri nich si ale treba uvedomiť, že toto ovocie spravidla dozrieva vo veľkých skladoch na našom kontinente, je ošetrované prostriedkami proti hubám, ktoré ho chránia pred plesňami a hnitím. V obchode by ste sa mali dozvedieť, že takéto ovocie sa musí dôkladne umývať. Platí, že čím dlhšiu cestu od pestovateľov až k nám absolvovalo, tým má nižšiu hodnotu živín.

V obchodoch sa stretávame aj s vákuovo balenými výrobkami. Možno ich považovať za čerstvé?

Potravina, ktorá je vákuovo balená, vydrží dlhšie vďaka atmosfére, ktorá brzdí znehodnotenie výrobku.

Ako rozoznať na pulte dobrú potravinu zo Slovenska?

Najlepšou garanciou je logo Značky kvality SK na jeho obale.

Značku kvality SK udeľuje potravinárskym výrobkom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na základe špeciálnych testov a kontrol Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.

Čo značka garantuje?

minimálne 75 percent tvorí podiel domácej suroviny

všetky fázy výrobného procesu sa musia uskutočňovať na území Slovenska

zloženie potraviny musí byť doložené laboratórnymi skúškami

výrobca podlieha špeciálnym kontrolám Štátnej veterinárnej a potravinovej správy zameraným na pôvod surovín

Pre spotrebiteľa je dôležité uvedomiť si, že nerozhoduje iba dátum. Dôležité je aj skladovanie takéhoto výrobku. Tu sa treba spoľahnúť viac na vlastný úsudok ako na čísla na obale. Varovným signálom môže byť tekutina v obale či zmena farby výrobku. Ak to zaregistrujete, dajte od neho ruky preč.

V obchodoch sa stretneme aj s výrobkami, ktoré majú veľmi dlhú lehotu spotreby. Môžeme ich považovať ešte za čerstvé?

Výrobcovia sú často tlačení do situácie, že musia produkovať potraviny s dlhým dátumom spotreby. Dosahuje sa pridávaním stabilizátorov a ďalších látok, ktoré spomaľujú kazenie. Zoberme si iba jogurty – niektoré majú aj dvojmesačnú lehotu spotreby. U takýchto potravín absentuje pridaná hodnota čerstvosti.

Čo môžeme robiť, ak zbadáme na pulte alebo v regáloch nekvalitnú potravinu?

Ak má výrobok nadštandardné vlastnosti, môže získať zlaté logo Značka kvality SK Gold.

Kde nájdeme zoznam výrobkov so Značkou kvality SK?

Na internetovej stránke: znackakvality.sk.

Sú zaradené podľa odvetvímlieko a mliečne výrobky, mäso a mäsové výrobky, mlynské výrobky, mrazené výrobky, konzervárenské výrobky, strukoviny a obilie, čokoláda a cukor, trvanlivé pečivo, víno a medovina, pivo, káva, čaj, výrobky z kakaa, koreniny, ocot, horčica, dresingy, cestoviny, oleje a výrobky z olejov, ovocie a zelenina, nealkoholické nápoje, alkoholické nápoje, ostatné výrobky.

Treba upozorniť predajcu. Ak nereaguje, podnet adresujme na regionálnu štátnu veterinárnu a potravinovú správu. Dá sa to osobne, telefonicky, písomne cez email. Váš podnet môže byť motívom pre kontrolu.

Nemali by sme nad tým mávnuť rukou. Aj takto môžeme formovať ponuku. Obchodníkom sa viac oplatí dodržať zásady čerstvosti ponuky ako opakovane platiť pokuty. Dnes nie je problém nafotiť si podozrivý tovar, nechať si účtenku či urobiť inú dokumentáciu a zvýšiť váhu svojej argumentácie voči nečestným obchodníkom.

Môžu sa ponúkať potraviny v akcii ako čerstvé?

Za dodržania skladovania a dobrej vizuálnej kondície potravín áno. Ponúkať čerstvé potraviny 24 či 48 hodín pred koncom záruky za akciovú cenu nie je nič nezvyčajné. Dokonca sa tým zamedzuje plytvaniu potravín, čo je vítané.

[Späť na obsah]

7. Nejasnosti o ministerskom konci

[30.03.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Lukáš Zuzelka;Gabriela Kajtárová / Viktor Vincze]

Viktor Vincze, moderátor: „Odišiel a už sa nevráti. Exminister práce Milan Krajniak odmieta ministerské kreslo v zrekonštruovanej vláde. Hovorí o sebareflexii, no v zákulisí sa vynára aj viacero špekulatívnych teórií. Súvisia s jeho blízkym vzťahom s obvineným šéfom SIS Vladimírom Pčolinským.“

Lukáš Zuzelka, redaktor: „Otázniky vzbudila už samotná demisia Milana Krajniaka. Ministra práce o ňu počas vládnej krízy nikto nežiadal.“

(začiatok archívneho záznamu)

TN 17.3.2021

Zuzana Čaputová, prezidentka SR: „Sú mi nie celkom zrejmé dôvody vášho kroku.“

(koniec archívneho záznamu)

Lukáš Zuzelka: „Krajniak hovoril o politickom geste. V čase jeho demisie to ešte vyzeralo, že sa na ministerstvo môže vrátiť.“

(začiatok archívneho záznamu)

TN 17.3.2021

Igor Matovič, premiér SR (OĽaNO): „Budeš môcť pokračovať v tom, čo si svojho času začal.“

(koniec archívneho záznamu)

Lukáš Zuzelka: „Najnovšie je jasné, že očakávania návratu sa nenaplnia. Exminister práce definitívne končí a na rozdiel od Marek Krajčího ide o jeho dobrovoľné rozhodnutie.“

Milan Krajniak, bývalý minister práce (Sme rodina): „Keď som podával pred viac ako dvomi týždňami demisiu, tak som ju podával s vedomím, že podávam demisiu a nie, že robím divadielko, alebo nejakú výdierku na to, aby som sa mohol o 5 minút vrátiť.“

Lukáš Zuzelka: „Milan Krajniak patrí medzi najbližších ľudí Borisa Kollára. Ministerstvo viedol bez väčších káuz a v hnutí Sme rodina bol jedným z najviditeľnejších politikov.“

Jaroslav Naď, minister obrany (OĽaNO): „Takže mne bude ľudsky chýbať, ale je to jeho rozhodnutie.“

Ján Mičovský: „Nemôžem hovoriť zaňho, je to vec, do ktorej nevidím.“

Ján Richter: „Mu celkom nerozumiem, priznám sa, tomu kroku.“

Jaroslav Naď: „Veľakrát bolo veľmi stabilizujúcim a rozumným aspektom na rokovaní.“

Ján Richter, bývalý minister práce (Smer-SD): „Čas a život ukáže veľmi rýchlo, že v čom bol hlavný problém.“

Lukáš Zuzelka: „Faktom je, že Milan Krajniak ohlásil svoju demisiu iba deň po tom, ako ho zadržali jeho dlhoročného priateľa, šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. To, že by obe veci súviseli, odmieta.“

Gabriela Kajtárová, redaktorka: „A nesúvisí to ani s tým, že sa hovorí o tom, že možno nejaký vyšetrovatelia prídu aj na vás a vám prídu klopať?“

Milan Krajniak: „Počul som, že niekto túto skôr fámu rozšíril.“

Neuvedený, redaktor: „Vy takéto informácie nemáte?“

Eduard Heger, dezignovaný premiér (OĽaNO): „Ja som povedal, ja nie som jeho hovorcom, takže toto prosím smerujte naňho.“

Milan Krajniak: „Ako viete, poslanci Národnej rady už 8 rokov nemajú žiadnu imunitu.“

Lukáš Zuzelka: „Platí ale, že na prípadné vzatie poslanca do väzby musí dať súhlas parlament. Exminister práce ako o svojej náhrade hovorí o Jozefovi Hlinkovi. V minulosti bol asistentom poslankyne Adriany Pčolinskej. Posledný rok strávil Hlinka v poslaneckých laviciach za hnutie Sme rodina, bol práve Krajniakovým náhradníkom, takže posty by si vlastne vymenili.“

Milan Krajniak: „Je to veľmi seriózny a skúsený človek, ktorý má skúsenosti so štátnou správou.“

Gabriela Kajtárová: „Meno pána Hlinku vám niečo hovorí?“

Ján Richter: „Práveže mi absolútne nehovorí.“

(text v obraze)

Stanovisko hnutia Sme rodina

Žiaľ, pán Hlinka má dnes neodkladné pracovné povinnosti a rozhovoru sa nemôže zúčastniť.

Lukáš Zuzelka: „Lukáš Zuzelka a Gabriela Kajtárová, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

8. Vláda chce ďalej plniť programové záväzky

[30.03.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Klára Grausová / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Nová vláda musí pripraviť aj nové programové vyhlásenie. Je zrejmé, že jeho znenie bude veľmi podobné súčasnému. Ministri chcú aj v prerobenej zostave pokračovať v začatej práci.“

Klára Grausová, redaktorka: „Príprava programového vyhlásenia novej vládnej zostavy bude zrejme trvať iba niekoľko dní.“

Veronika Remišová, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v demisii (Za ľudí): „Tým, že pokračujeme ďalej ako štvorkoalícia, naše priority sa nemenili. Programové vyhlásenie vlády treba len aktualizovať, to znamená, že veci, ktoré sme už za ten rok naplnili a nebolo ich málo, by sme ich mali odtiaľ vyňať a zároveň pokračovať v tom, čo sme sľúbili pred rokom ľuďom.“

Klára Grausová: „Nové programové vyhlásenie bude podľa doterajších vyjadrení členov vlády v mnohom kopírovať to súčasné. V ňom sa vláda zaviazala, okrem iného, že chce zlepšiť podnikateľské prostredie a bojovať s korupciou. Avizovala návrat k rovnej dane či boj proti daňovým únikom. Samostatná kapitola je v ňom venovaná aj životnému prostrediu a záväzkom k jeho zodpovednej ochrane.“

Ján Budaj, minister životného prostredia SR v demisii (OĽaNO): „Ak sa koalícia obnovuje, verím, že sa obnovuje aj úmysel naplniť víziu hodnôt, ktoré sme priniesli.“

Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v demisii (OĽaNO): „Táto kríza ukázala, že viac ako konkrétni ľudia sú ciele a ciele, ktoré sú aj vo vládnom programe a ktoré vlastne táto krajina intenzívne potrebuje naplniť aj v tejto novej konštelácii.“

Klára Grausová: „Novinkou by mohli byť body, ktoré sa do predošlého programového vyhlásenia vlády nedostali.“

Veronika Remišová: „Časť, ktorú by som rozšírila v programovom vyhlásení vlády, sú práve inovácie a razantná podpora inovácií.“

Klára Grausová: „Súhlas s novým, respektíve vynoveným programovým vyhlásením vlády ešte musí vysloviť aj Národná rada, ktorá jeho plnenie kontroluje, a urobiť tak musí do tridsiatich dní od vymenovania novej vlády.“

[Späť na obsah]

10. Hegerova vláda: Toto by mali byť ministri nového kabinetu (kompletný zoznam)

[30.03.2021; hnonline.sk; Slovensko; 17:14; cho]

Okrem rošády medzi premiérom a financmajstrom by mali v porovnaní s predchádzajúcou vládou nastať zmeny na čele dvoch rezortov.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes poverila doterajšieho ministra financií zo strany OĽaNO Eduarda Hegera zostavením vlády. V porovnaní s tou končiacou, ktorú viedol Igor Matovič, by veľa zmien nastať nemalo.

Slovensko

Matovičova vláda skončila, Čaputová prijala jeho demisiu a poverila Hegera

Okrem rošády medzi premiérom a financmajstrom sú to aj dve nové mená na čele rezortov zdravotníctva a práce. Počet členov zostane zachovaný, aj Hegerova vláda by ich mala mať 16.

Čaputová dnes s Hegerom o zložení novej vlády rokovala. Podporovať by ju malo 91 poslancov, teda ústavná väčšina, informoval jej hovorca Martin Strižinec. “O ďalších krokoch, ktoré budú súvisieť s konštituovaním novej vlády a jej vymenovaním, budeme informovať v ďalšom čase, respektíve hneď ako to bude možné,” vyhlásil.

Takto by malo vyzerať zloženie novej vlády:

Eduard Heger (OĽaNO) – predseda vlády (predtým Igor Matovič)

Igor Matovič (OĽaNO) – podpredseda vlády a minister financií (predtým Eduard Heger)

Štefan Holý (Sme rodina) – podpredseda vlády pre legislatívu a plánovanie

Richard Sulík (SaS) – podpredseda vlády a minister hospodárstva

Veronika Remišová (Za ľudí) – podpredsedníčka vlády a ministerka pre regionálny rozvoj a investície

Roman Mikulec (OĽaNO) – minister vnútra

Vladimír Lengvarský (OĽaNO) – minister zdravotníctva (predtým Marek Krajčí)

Jaroslav Naď (OĽaNO) – minister obrany

Natália Milanová (OĽaNO) – ministerka kultúry

Ján Mičovský (OĽaNO) – minister pôdohospodárstva

Ján Budaj (OĽaNO) – minister životného prostredia

Andrej Doležal (Sme rodina) – minister dopravy a výstavby

Jozef Hlinka (Sme rodina) – minister práce, sociálnych vecí a rodiny (predtým Milan Krajniak)

Ivan Korčok (SaS) – minister zahraničných vecí a európskych záležitostí

Branislav Gröhling (SaS) – minister školstva, vedy, výskumu a športu

Mária Kolíková (Za ľudí) – ministerka spravodlivosti

https://slovensko.hnonline.sk/2325684-hegerova-vlada-toto-by-mali-byt-ministri-noveho-kabinetu-kompletny-zoznam

[Späť na obsah]

11. O zmene správy lesov v národných parkoch je treba ešte diskutovať

[30.03.2021; openiazoch.zoznam.sk; 16:01; redakcia]

O presune správy štátnych lesov v národných parkoch spod Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR pod správu národných parkov v rezorte Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR je potrebné ešte diskutovať.

Informoval, že “je potrebné určite o tejto otázke ešte rozprávať, pretože samotné národné parky sú integrálnou súčasťou hospodárenia v lesoch”. “Sme presvedčení, že je nevyhnutné sa na toto pozrieť pohľadom jednotnej správy. Rozdeľovať lesy tak, že chránené územia odsunieme a tie ostatné akoby sme považovali za územie, ktoré nie je hodné ochrany, považujem z princípu za nesprávne. My všetky lesy musíme vnímať cez ich ochrannú funkciu. To je jednoducho nevyhnutné,” podčiarkol.

“Ja som ponúkol skôr túto otázku zodpovedať iným spôsobom, oveľa progresívnejším, keď rozprávame o tom, ako by sme sa v budúcnosti dostali k jednotnej správe všetkých lesov pod MŽP. To považujem za dôležité, ale nie je jednoduché nastaviť tento proces,” zdôraznil.

“Rozdelenie chránených území oddelene od ostatných mi nie je v princípe blízke práve preto, že by sme povedali, toto sú lesy hodné ochrany, tak ich dajme pod MŽP a v tých ostatných lesoch si vy lesníci môžte takpovediac hospodársky robiť, čo potrebujete, pretože to sú lesy, ktoré ako keby nemali atribút ochrany lesov,” doplnil agrominister.

Podľa Mičovského sa všetky lesy musia v súčasnosti považovať za základný nástroj boja s klimatickou zmenou a za základný nástroj zabezpečovania stability krajiny. “To ich rozdeľovanie na chránené a nechránené lesy je prežité,” dodal Mičovský.

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/210516/O-zmene-spravy-lesov-v-narodnych-parkoch-je-treba-este-diskutovat

[Späť na obsah]

13. Kedysi tu žili státisíce jarabíc, dnes zostáva z ich populácie posledné percento, iné druhy sú na tom podobne

[30.03.2021; dennikn.sk; Slovensko; 15:05; Soňa Mäká]

Na Slovensku sú ohrozené už aj kedysi bežné vtáky ako sojka či lastovička. Hlavným problémom je poľnohospodárstvo, zo sľubov ministra Mičovského nezostalo nič.

Jarabica patrila na Slovensku medzi bežné poľné vtáky. V 80. rokoch žilo na Slovensku vyše pol milióna jarabíc. Kto by ju však chcel vidieť na poliach dnes, musel byť mať poriadne šťastie, pretože zostalo už len 2 až 4-tisíc párov týchto vtákov. O niekoľko rokov pravdepodobne nebudú na Slovensku už žiadne jarabice. Hrozí im totálne vyhynutie.

Podľa Jozefa Ridzoňa zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/Birdlife vyhynula jarabica minulý rok vo Švajčiarsku. Dôvodom bolo najmä zlé nastavenie poľnohospodárstva s veľkými lánami rovnakej plodiny. Ak vyhynie jarabica aj na Slovensku, bude to z rovnakého dôvodu.

Problém však nemajú len jarabice. Významný úbytok postihol aj ďalšie druhy vtákov, ktoré žijú v poľnohospodárskej krajine. Patrí k nim aj prepelica poľná či hrdlička poľná. Takmer úplne vymizla vzácna krakľa belasá. Tá u nás zahniezdila minulý rok po desaťročnej pauze.

Prečítajte siHovoria jej aj modrá vrana. Krakľa belasá sa po štvrťstoročí vrátila na juh východného Slovenska

Od bažanta po lastovičku

O úbytku druhov vtákov hovorí najnovšia správa o stave vtáctva na Slovensku. Je určená pre Európsku komisiu, každý členský štát odovzdáva takúto správu raz za tri roky. Vypracovala ju Štátna ochrana prírody a ďalší experti.

„Z niektorých druhov u nás prežívajú posledné jedince či páry a stačí jedno vyrušenie alebo zlé počasie a vyhynú, pretože populácia nemá schopnosť sa sama udržiavať,” hovorí Jozef Ridzoň.

Na východe Slovenska zahniezdilo v minulom roku šesť párov kraklí, ale iba jeden v prirodzenom prostredí. Ostatné boli v búdkach, ktoré tam osadili kvôli ich návratu. „Prišli dažde, mláďatá v dutine zamokli, podchladili sa a neprežili. Len tie v búdkach prežili. Ak by sa búdky nepodporili, ten druh u nás opäť vyhynie,“ dodáva Ridzoň.

Na zlú poľnohospodársku politiku dopláca aj bažant, ktorého početnosť sa za posledných 10 rokov prepadla o 30 percent. Strnádky lúčnej ubudlo až 71 percent.

Posledné počítanie lastovičiek hovorilo o 275-tisícoch pároch, čo znamená, že sa ich počet znížil za desať rokov o polovicu. Ubúdajú aj ďalšie sťahovavé vtáky, tie ohrozuje okrem poľnohospodárskej politiky aj lov v krajinách, cez ktoré migrujú.

Drop veľký žije na Slovensku len na Sysľovských poliach pri Bratislave. Foto – Jozef Chavko

Predstieraná záchrana dropa

Na pokraji vyhynutia je drop veľký. Na Slovensku žije už len v jednej lokalite, na Sysľovských poliach neďaleko Bratislavy. Kvôli dropovi môže Európska komisia žalovať Slovensko rovnako ako v prípade hlucháňa. Smernica o ochrane vtáctva totiž ukladá členským štátom zachovať alebo zlepšiť stav voľne žijúcich vtákov. V prípade súdnej prehry by Slovensko muselo platiť milióny eur.

Opatrenia na záchranu dropa síce existujú, ale pre farmárov vychádzajú nevýhodne. „Okrem toho, štát pôdu v území chránenom pre dropa prenajíma za rovnakých podmienok ako mimo chráneného územia. A to ide o najohrozenejší vtáčí druh na Slovensku.”

Ministerstvo pôdohospodárstva však spochybňuje, že čísla o úbytku vtákov na Slovensku sú správne. „Kvalita údajov o jednotlivých druhoch sa mierne zlepšila, avšak kľúčový systematický monitoring všetkých druhov vtákov organizovaný štátnymi inštitúciami na Slovensku stále absentuje a správu je teda možné pripravovať vo viacerých prípadoch len na základe extrapolácie alebo expertného odhadu.”

Rezort pripúšťa, že poľnohospodárstvo má jeden z hlavných vplyvov, ale poukazuje aj na ľudské aktivity a na prírodné zmeny.

Jozef Ridzoň reaguje, že štátny monitoring síce chýba, no dobrovoľníci Slovenskej ornitologickej spoločnosti zabezpečujú kontinuálny dlhodobý monitoring. Robí ho približne 300 ornitológov. „Vtáky sú asi najlepšie monitorovanou zložkou prírody. Práve o bežných druhoch poľnohospodárskej krajiny máme dobré dáta. Aj seriózne vedecké časopisy hodnotia ako jednoznačnú príčinu poklesu spoločnú poľnohospodársku politiku.”

Veľké plochy polí bez vetrolamov či trávnych pásov vtákom nevyhovujú. Foto – Soňa Mäkká

Nebezpečné poľnohospodárstvo

„Poľnohospodárska politika je pre vtáky najväčším problémom,” hovorí Jozef Chavko z OZ Ochrana dravcov na Slovensku. „Do krajiny sa dáva veľa chémie, rozorávajú sa všetky trvalé trávne porasty. Pôdohospodárstva platobná agentúra postavila celý systém preplácania na rozlohe, čiže poľnohospodári musia orezávať kríky, poľné cesty zaorávajú na doraz, lebo často nemajú na výber.”

Používajú sa insekticídy, tie likvidujú hmyz, ktorý potom chýba vtákom. „Idete do poľnohospodárskej krajiny, nepočujete svrčka, nevidíte motýľa. Vykášajú sa aj tie trávne pásy, lebo že z nich idú škodcovia a buriny do polí,“ dodáva Chavko. Problémom sú aj veľkoplošné monokultúry repky či kukurice, ktoré sú podľa autorov správy ekologickou púšťou s nulovou biodiverzitou, kde vtáky nenachádzajú potravu ani miesta na hniezdenie.

V Českej republike od tohto roka povolili pestovanie jednej plodiny maximálne na rozlohe 30 hektárov. Na Slovensku takéto obmedzenie nie je, hovorí Jozef Chavko.

“Tu sú aj stohektárové a väčšie plochy s jednou plodinou. V Rakúsku sú políčka ako úzke pásiky vedľa seba. Je tam slnečnica, repa, obilie a tak ďalej. Ak živočíchy nemajú v jednom potravnom páse podmienky, tak majú v druhom. A u nás? Chudák zajac, keď má na stohektárových monokultúrach nájsť trochu prirodzenej vegetácie, kde by mohol vychovať svoje mláďatá.”

Prečítajte siNa betóne pšenica nevyrastie. Ničením životného prostredia ohrozujeme vlastné zdravie, varujú ochranári

Veľkým problémom pre dravce je trávenie drobných zemných cicavcov. S hrabošmi sa otrávia aj ich predátori. Dravce ohrozuje aj ilegálny lov a cielené otravy. Ľudia ich podľa Chavka trávia v domnení, že sú škodná. Situácia sa však zlepšila. Pomohla osveta a aj policajné kontroly v poľnohospodárskej krajine.

Z lesných druhov vtákov je v kritickom stave populácia hlucháňa, mizne však aj orešnica perlavá, žltochvost hôrny či doteraz bežná sojka. V lesoch je problémom veľkoplošná ťažba a odstraňovanie mŕtvych a odumierajúcich stromov. Ich dutiny sú pre vtáky dôležité na hniezdenie a poskytujú im potravu v podobe hmyzu.

Orešnica perlavá pomáha sadiť limbové lesy, no patrí medzi druhy, ktoré nám ubúdajú. Foto – Karol Kaliský

„Na druhej strane sa objavili aj nové druhy, ktoré sa u nás predtým nevyskytovali, napríklad potápač veľký,” hovorí Jozef Ridzoň. „Aj včeláriky zlaté kedysi hniezdili iba na južnom Slovensku, teraz sú aj v kotlinách.”

Sľuby ministra Mičovského

Obaja odborníci sa zhodujú, že ubúdanie vtáctva poukazuje na celkový problém, ktorý má krajina. Ubudol hmyz a opeľovače, mokrade aj kvalitné lesy. „Vtáctvo negatívny trend len reflektuje tým, že je vyššie na potravnom reťazci.”

Základným opatrením na záchranu jarabice aj ďalších druhov je podľa Jozefa Ridzoňa zmenšiť lány a medzi ne vrátiť medze. „Máme také príklady, ako je chránené vtáčie územie Špačinskonižnianske polia, kde je priemerná veľkosť lánov 40 hektárov. Na porovnanie, v celom Trnavskom kraji je to len 18 hektárov. Čiže v chránenom vtáčom území sa hospodári intenzívnejšie ako mimo neho.”

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský pred rokom sľuboval, že lány sa zmenšia a pribudnú do nich remízy či vetrolamy. Obmedziť chcel aj pestovanie technických plodín ako sú repka, kukurica a slnečnica.

Komunikačný odbor ministerstva dnes hovorí, že v novej Spoločnej poľnohospodárskej politike sa pripravujú schémy, ktoré majú motivovať poľnohospodárske subjekty k zmenšovaniu parciel na maximálne 50 hektárov. Dotáciami sa má prioritne podporovať rastlinná výroba ako ovocie, zelenina, zemiaky či vinič. Na rozdiel od Českej republiky teda pôjde len o odporúčané a nie povinné opatrenie.

Rezort sa nechystá ani obmedziť používanie insekticídov. „Prípravky na ochranu rastlín sa môžu uvádzať na trh a používať, len ak bolo posúdené riziko ich používania, hodnotí sa aj vplyv na vtáky. Na základe posúdenia sa navrhujú opatrenia, ktoré sú uvedené na etikách prípravkov. Pri dodržiavaní týchto opatrení by nemalo dôjsť k nežiadúcim účinkom. Aplikácia prípravkov na ochranu rastlín, vrátane insekticídov, sa vykonáva podľa výskytu a intenzity tlaku škodcov. Zníženie používania rizikovejších insekticídov je možné len v prípade, že existujú vhodné alternatívy aj s ohľadom na manažment rezistencie, čo je pri nízkom počte schválených účinných látok problematické.”

Na otázku, či bude Poľnohospodárska platobná agentúra do obhospodarovanej plochy rátať aj kríky či trávne pásy popri poliach, ministerstvo uviedlo, že do podporovanej plochy sa zahŕňa všetko, čo európska legislatíva umožňuje. Podľa ochranárov zatiaľ nie je jasné, koľko percent z celkovej plochy budú môcť kríky či stromy predstavovať. Doteraz šlo o päť percent.

Pri ochrane dropa agrorezort argumentuje existujúcou schémou Ochrana biotopov dropa fúzatého v rámci chránených vtáčích území Lehnice a Sysľovské polia. Upozorňuje, že vstup do záväzku je dobrovoľný a výšku platby určuje európska legislatíva. Drop podľa agrorezortu hniezdi aj mimo chránených území. “Ďalším paradoxom je, že ochranári svoje podmienky, ktoré navrhli v programe 2014-2020, pre program 2023-2027, upravujú a menia.”

Podľa Jozefa Ridzoňa nie je pravda, že drop hniezdi mimo chráneného územia. Zahniezdil však v tej jeho časti, ktorá nie je zapojená do schémy. „Nehniezdili v optimálnom biotope a preto sa stalo, že napríklad pri žatve sa našlo vykosené mláďa dropa. Keď u nás hniezdia len jednotlivé sliepky, každé mláďa sa počíta. Treba však poznamenať, že ak by Rakúšania nepodporovali dropy schémami na ich strane hranice, dropy by už u nás nehniezdili. Naša schéma je v porovnaní s rakúskymi absolútne nedostatočná. Na to upozorňujeme dlhodobo aj my, aj farmári.”

https://dennikn.sk/2323044/kedysi-tu-zili-statisice-jarabic-dnes-zostava-z-ich-populacie-posledne-percento-ine-druhy-su-na-tom-podobne/

[Späť na obsah]

14. PKS víta plánované investície do spracovania potravín

[30.03.2021; openiazoch.zoznam.sk; 12:46; redakcia]

Potravinárska komora Slovenska (PKS) víta plánované investície do spracovania potravín, ktoré na svojej pondelňajšej (29.

Potravinárska komora Slovenska (PKS) víta plánované investície do spracovania potravín, ktoré na svojej pondelňajšej (29. 3.) tlačovej konferencii avizovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Uviedla to Jana Venhartová, riaditeľka PKS.

Pripomenula, že PKS dlhodobo upozorňuje na výrazné podfinancovanie potravinárskeho odvetvia, čo sa odráža na nízkom zastúpení slovenských výrobkov na pultoch obchodov a vysokom negatívnom salde zahraničného obchodu s potravinami.

Posledná významná investičná podpora z Programu rozvoja vidieka bola podľa Venhartovej vypísaná ešte v roku 2015, pričom v dôsledku slabej finančnej podpory sa technologický dlh potravinárskeho priemyslu vyšplhal až na 1 miliardu eur.

PKS preto podľa nej oceňuje, že MPRV po ročných intenzívnych diskusiách uznalo, že na posilnenie spracovania potravín je potrebné alokovať významné finančné prostriedky.

Zdôraznila, že PKS očakáva objektívne stanovenie kritérií aj vyhodnocovanie žiadostí, zároveň je pripravená s MPRV odborne prediskutovať kritériá nastavenia výzvy a priority na poskytnutie finančných prostriedkov.

Venhartová dodala, že zároveň nie je potrebné zabúdať na dostatočnú finančnú podporu potravinárskeho priemyslu aj v novom Strategickom pláne SR k budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP) EÚ, ako aj dostatočnej finančnej podpore zo štátneho rozpočtu formou notifikovanej štátnej pomoci.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽANO) 29. marca na tlačovej konferencii informoval, že MPRV v súvislosti s predĺžením programového obdobia Programu rozvoja vidieka a navýšením rozpočtu aj zo zdrojov Európskeho nástroja na obnovu (Next generation EU) pripravuje štyri nové výzvy zamerané na investičnú podporu v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva.

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/210494/PKS-vita-planovane-investicie-do-spracovania-potravin

[Späť na obsah]

16. Nie každý si môže nakúpiť na sviatky

[30.03.2021; TV TA3; Tlačová beseda; 10:20; R / Rastislav Iliev]

Rastislav Iliev, moderátor:

“Slovensko má viac ako sto potravinových púští. Čo to presne znamená najmä pre ľudí na vidieku, o tom sa dnes pozhováram s ústredným riaditeľom Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michalom Kaliňákom. Vitajte v štúdiu TA 3. Pekný deň.”

Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS:

“Ďakujem, pekný deň.”

Rastislav Iliev:

“Idú sviatky a pravdepodobne podľa toho, čo hovoríte a hovoríte ako ZMOS, že máme tu veľa potravinových púští, si nebude môcť mnoho ľudí nakúpiť. Súvisí to s tým, že v tých najmenších obciach na Slovensku nie sú potraviny? Je to tak?”

Michal Kaliňák:

“Presne tak, súvisí to práve so spomínanými potravinovými púšťami. Tie potravinové púšte sú v podstate také mikroregióny, kde žiadna zo susedných obcí nemá predajňu potravín. Teda vieme, že ich máme minimálne 102. Ďalšia skupina sú práve tie malé obce, ktoré to majú riešené aspoň z hľadiska pojazdných predajní. Avšak nedávne rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva rozhodlo o tom, že je zákaz aj ambulantného predaja, tak tí, ktorým ešte prialo šťastie a mali pojazdnú predajňu, tak už nemajú ani túto. Takže ten problém sa ešte omnoho viac znásobil. A ukazuje to ešte na druhú vec a to je to, že riešenie je možné, riešenia sú reálne.”

Rastislav Iliev:

“Ešte predtým pán Kaliňák si povedzme, kde sa tie obce nachádzajú, v ktorých regiónoch? Aby sme mali predstavu.”

Michal Kaliňák:

“Ak by sme sa išli pozrieť na rozloženie Slovenska, tak musíme konštatovať dve veci. Bratislavský, Trnavský a rovnako Nitriansky kraj, tam človek môže v aute stráviť asi desať minút, kým príde do supermarketu.”

Rastislav Iliev:

“No tu to máte na každom rohu.”

Michal Kaliňák:

„Naproti tomu v Prešovskom kraji, ktorý je najväčší, je až 80 percent tých potravinových púští. Niečo cez 12 percent je ich v Banskobystrickom kraji, a potom nasleduje Košický, Nitriansky a Žilinský. Teda tie mikroregióny, kde neexistuje žiadna predajňa potravín, ani kamenná, ani pojazdná vôbec nič. Takže tu sa ukazuje, že krajina ako Slovensko je typická vidiecka, napriek tomu potravinári, ani poľnohospodári sa nedokážu dostať k ľuďom a ľudia sa nedokážu dostať k základným potravinám.“

Rastislav Iliev:

“Zaujímavú štatistiku preniesol Štatistický úrad. Aktuálne podľa tých aktuálnych údajov je ohrozených chudobou viac ako 16 percent obyvateľstva Slovenska, čo teda nie je málo. Predstavuje to zhruba 872 ľudí. Najviac chudobných ľudí je v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Ide takmer o 400-tisíc ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice príjmu 406 pre jednočlennú domácnosť. Za to si veľa ľudia nenakúpia.”

Michal Kaliňák:

„Je pravda, že za to si ľudia nenakúpia a pravdou je aj to, že niekde si nemajú ani kde nakúpiť. Ak sa pozrieme na tie potravinové púšte a na tú skladbu obcí do 250 alebo do 300 obyvateľov, tak musíme konštatovať, že takmer 300-tisíc ľudí si nemôže ráno kúpiť čerstvé rožky alebo mlieko.“

Rastislav Iliev:

“Lebo sa tam nenachádza žiadna predajňa potravín.”

Michal Kaliňák:

“Je to doslova že potravinová púšť. Takže riešia to už iba neformálnou bázou, porosiť starostu, poprosiť príbuzných, poprosiť niekoho zo susedov, kto ide do mesta, aby im nakúpil.”

Rastislav Iliev:

“Ťažko presvedčíte potravinový reťazec, aby tam postavil hypermarket. Im sa to skrátka nevyplatí, im ide o zisk, čiže čo s tým?”

Michal Kaliňák:

„Absolútna pravda. Im sa to neoplatí. Ukazuje sa že čím dlhšie takáto predajňa na vidieku funguje, o to väčšiu stratu vyprodukuje. Dokonca podľa našich prieskumov až 65 percent starostov je presvedčených o tom, že tento model je ekonomicky neudržateľný. A rovnaké percento je presvedčených o tom, že dostupnosť potravín na Slovensku by mala byť vnímaná ako služba vo verejnom záujme. Teda nemala by sa merať maržou, ziskom, ekonomickými kategóriami, ale skôr tým, že dokážeme ľuďom dopriať základné potraviny, a to aj za cenu, že ten predajca, teda maloobchodná sieť nebude v mínuse. Preto ako to riešenie vidíme napríklad dotácie, kde by postačilo práve to, aby sa pokryla celá prevádzka. My tam vlastne vidíme aj ten ďalší multiplikačný efekt, teda dostupnosť služby, pomoc ľuďom, podpora potravinárstva, podpora poľnohospodárstva, ale zároveň aj akýsi spôsob boja s chudobou, pretože skutočne ide o skupinu ľudí, ktorá je spoločensky a sociálne vylúčená. A jedným dychom musíme dodať, že obrovská šanca v dnešnej dobe je práve situácia, ktorá prišla s koronou. Veľká skupina ľudí sa sťahuje stále z miest na vidiek. Máme obrovský potenciál z hľadiska vidieka a jeho využitia napríklad na chalupárčenie a podobne.“

Rastislav Iliev:

“A to sú ľudia, ktorí si vedia po ceste nakúpiť na tú chalupu veľký nákup. Ale nie všetci majú takú možnosť sadnúť si do auta a ísť do najbližšej dediny.”

Michal Kaliňák:

“A tu sa ukazuje druhá vec, že ani títo ľudia by nechceli chodiť na chalupu s tým, že majú plný kufor potravín. Skôr by privítali tiež tú inú vec a teda kúpiť si čerstvé potraviny priamo v obci, či už v tej kamennej alebo pojazdnej predajni. A ak sa pozrieme na štatistiky niektorých obcí, ktoré majú rádovo sto, dvesto obyvateľov, tak treba jednoducho dodať, že tam sú tisíc ľudí nahlásených ako chatári. Takže ten potenciál je na vidieku omnoho väčší, len by sme ho nemali násobiť, deliť a pozerať sa ne neho cez počet ľudí s trvalým pobytom.”

Rastislav Iliev:

„A často si potrebujete kúpiť iba základné veci ako pečivo, maslo, mlieko, že nejde o veľký nákup v radoch desiatok, stoviek eur.“

Michal Kaliňák:

„Dokonca my sme sledovali aj to, akým spôsobom by sa preferovalo to, čo má dominovať v tých regáloch týchto pojazdných alebo kamenných predajní. Podľa starostov, ktorí boli zaradení do prieskumu, sa ukazuje, že až 92 percent z nich by rado videlo pekárenské výrobky. Mäso a mäsové produkty by rado videlo v týchto regáloch viac ako 72 percent. Čo sa týka ovocia a zeleniny, necelých 50 percent a drogériu takmer 40 percent. To znamená, že toto je tá skladba jednoduchého sortimentu, ktorý ak by bol k dispozícii, tak ľudia vedia si ísť kúpiť, lebo presne toto potrebujú a v takomto zložení. Čiže my dnes vieme, čo potrebujú ľudia a zároveň musíme konštatovať, že tá priemerná veľkosť spotrebiteľského koša na vidieku je asi na úrovni päť percent. Päť eur. Takže tam nemôžeme hovoriť o žiadnom biznise, o žiadnom vysokom percente čistého zisku.“

Rastislav Iliev:

“No dobre a teda kto by to mal prioritne riešiť? Starosta danej obce? Aké má kompetencie v tejto veci? Prípadne ZMOS vie byť nápomocný?”

Michal Kaliňák:

“Starostovia sa to pokúšajú riešiť tak ako doposiaľ, že obyvatelia im donesú na lístku napísané potraviny, ktoré potrebujú a ten starosta ide do najbližšej dediny, kde je predajňa potravín a tam im nakúpiť.”

Rastislav Iliev:

“Ale nemusí to robiť?”

Michal Kaliňák:

„Nemusí to robiť, ale robí to práve preto, lebo cíti, že je súčasťou tej komunity. Ak sme sa ale pozreli ako ZMOS na susedné krajiny, tak tam je zrejmé, že mali úplne rovnaký problém. Bol to problém v Čechách, v Maďarsku alebo v Poľsku. Dokonca v Poľsku pred desiatimi rokmi bolo viac ako milión ľudí, ktorí nemali prístup k základným potravinám. A práve zavedenie dotačnej schémy pomohlo naštartovať potravinárstvo a poľnohospodárstvo, pretože ten maloobchod sa stal súčasťou toho vidieka a to práve za cenu dotácie, ktorá dotovala prevádzku.“

Rastislav Iliev:

„Kto by to mal dotovať, rezort pôdohospodárstva?“

Michal Kaliňák:

„Tu je viacero možností. My keď sme robili tú pôvodnú analýzu, tak sme sa orientovali na ministerstvo pôdohospodárstva, ale tiež na vyššie územné celky. Na vyššie územné celky práve preto, lebo to je skúsenosť z piatich alebo šiestich vyšších územných celkov v Čechách, ktoré takto dotujú takéto predajne, tento typ maloobchodu a v Poľsku je to práve z ministerstva pôdohospodárstva, respektíve z ministerstva regionálneho rozvoja. Dnes ale na Slovensku vidíme, že sme mali k dispozícii plán obnovy a odolnosti, kde sa ale toto riešenie zatiaľ neobjavilo. To znamená, že sme premárnili jednu šancu. Máme tu ale druhú šancu, ktorá sa týka iniciatívy Európskej komisie Z farmy na stôl. A máme tretiu šancu, zaviesť cez končiace eurofondové obdobie veľmi rýchlu schému pomoci, kde by sme mohli cez pilotné regióny pomôcť konkrétnym samosprávam a na základe týchto dát už následne preklopiť takýto projekt na úroveň všetkých potravinových púští. Teda my dnes ideme s návrhom, ktorého dopady vopred poznáme a vieme ich kvantifikovať. Ale to, čo je dôležitejšie, poďme radšej do pilotného projektu, kde sa nám to môže potvrdiť, kde môžu nastať nejaké chyby, ktoré sa môžu odstrániť a zásadne poďme na komplexnú podporu na celom území tam, kde je to potrebné.“

Rastislav Iliev:

“A naviac z agropolitiky z Európskej únie by naša krajina mala čerpať viac ako päť miliárd. Do akej miery my sme schopní vyčerpať aspoň značnú časť peňazí, samozrejme, určite nie celý balík.”

Michal Kaliňák:

“Ťažko hovoriť o percente, do akého by sme dokázali niečo získať. Treba ale otvorene povedať, že ani to končiace programové obdobie nie je obdobím veľkej finančnej slasti, kedy máme pocit, že eurofondy sú bankomat, z ktorého si vyberieme peniaze. Máme tam veľmi veľa štrukturálnych zmien. Ak som spomínal, že Slovensko je typická vidiecka krajina, tak treba dodať, že 96 percent samospráv na Slovensku sú dediny. Teda od poľnohospodárstva môžeme naštartovať našu ekonomiku. Máme na Slovensku automobilky, ktoré sú síce perfektné do chvíle, kým nepôjdu za hranice Slovenskej republiky. Ale to, čo nám tu zostane, je kultúrne bohatstvo, prírodné bohatstvo a agrosektor. Preto práve tieto peniaze by sme mali vnímať ako možnosť nastaviť vidiek na tvorbu pracovných miest a na samoprodukciu presne toho typu sortimentu, ktorý potrebujeme, alebo ktorý máme potenciál vyviesť. My by sme nemali zabúdať na to, že na Slovensku máme 79 okresov, z ktorých 36 je prihraničných. 48 percent ľudí na Slovensku žije v prihraničí. To by sme ale nemali vnímať ako lacné víkendové nákupy, ale ako spôsob porovnávať sa so susedmi a získavať informácie o tom, čo funguje u nich a čo by mohlo fungovať u nás. Vrátane dostupnosti potravín vo verejnom záujme.”

Rastislav Iliev:

“A toto je téma, ktorú ZMOS nekomunikuje nasledujúcich pár týždňov, ale už dlhodobo. Necítite podporu zo strany štátu?”

Michal Kaliňák:

“Necítime. Poviem to úprimne, ale nie je to iba pocitové, že ZMOS očakával viac a dostal menej. Jedným dychom musíme dodať, že ak diskutujeme s našimi sociálnymi partnermi, či už s poľnohospodármi alebo potravinármi, sú na tom úplne rovnako. A tu sa ukazuje ako jeden veľký problém práve to, že nastupujeme na nové programové obdobie. Ak budeme skloňovať rovnaké chyby a budeme opakovať rovnaké situácie ďalšie obdobie, unikne nám čas a odídu peniaze, ktoré máme na dosah. Práve preto ideme teraz intenzívne s touto témou. My sme túto tému najskôr nastolili tesne pred parlamentnými voľbami. Dokonca niekoľko parlamentných strán to malo vo svojich volebných programoch, ale to evidentne nestačí. A práve tá voda na mlyn je COVID situácia, prepad ekonomiky, lebo v tomto vidíme spôsob, ako naštartovať vidiek, ako dopriať ľuďom prístup k potravinám a ako sa vysporiada s naštartovaním ekonomiky.”

Rastislav Iliev:

“Turbulentné obdobie ste si vybrali, pretože sa nám mení vláda, sme uprostred vládnej krízy alebo teda v nasledujúcich dňoch by sa to mohlo vyriešiť a máme tu COVID situáciu, to znamená, čo v tom prvom kroku, vyriešilo by tie potravinové púšte napríklad tie ambulantné predaje v jednotlivých obciach? Ak teda áno, ako by to malo vyzerať?”

Michal Kaliňák:

“Ambulantný predaj dokáže vyriešiť v určitom percente obcí a to vďaka tomu, že dokáže ľuďom dopriať každé dve hodiny v inej obci predaj týchto potravín.”

Rastislav Iliev:

“Teda že príde nejaký stánok pojazdný, aby sme si to vedeli predstaviť.”

Michal Kaliňák:

“Príde pojazdné auto, ktoré má presne rozpísanú trasu a keďže tie obce sú susediace, tak vie každé dve hodiny určite, kedy bude v danej obci čo predávať. Tam ale máme jeden veľký problém, pretože zatiaľ je to skôr orientované na pekárenské výrobky ako napríklad na mäso, ktoré je tiež dôležité, prípadne na ovocie a zeleninu. To znamená, že by sme museli rozšíriť sortiment a úplne ideálne by ho bolo rozšíriť aj o drogériu. Takže preto sa pohrávame s dvomi riešeniami. Jedno je dotácia na kamennú predajňu a druhé je dotácia na pojazdnú predajňu.”

Rastislav Iliev:

“Koľko to môže stáť?”

Michal Kaliňák:

“V Českej republike samosprávne kraje dávajú dotácie v čiastke v priemere od 50 do 75-tisíc českých korún.”

Rastislav Iliev:

“Na jednu kamennú prevádzku?”

Michal Kaliňák:

“Na jednu kamennú predajňu alebo na jednu pojazdnú predajňu. To znamená, že tým pádom nejde o veľkú investíciu, skôr ide práve o to, aby sa dorovnali tie všetky straty, ktoré môžu vzniknúť v priebehu roka na odvodoch, na daniach, na prevádzkových nákladoch a podobne a tento systém sa uchytil. Rovnako aj v Poľskej republiky. Preto je predpoklad, že aj u nás by toto riešenie za relatívne málo peňazí malo efekt a malo by kľúčový parameter udržateľnosti.”

Rastislav Iliev:

“Kto by ale zásoboval tie predajne alebo tie pojazdné autá? Akými potravinami? Mali by to byť slovenské potraviny, lebo vieme, že ten trh náš je presýtený”

Michal Kaliňák:

“Ťažko povedať, akým spôsobom by sme dokázali nastaviť to, že to bude ochrana otvoreného trhu s gro slovenskej produkcie. Možnosť je ale tá, že práve prijímateľom týchto dotácii by mohli byť práve tie maloobchodné siete, ktoré by zo svojej kamennej predajne v území dokázali urobiť logistické centrum, ktoré by zásobovalo jednotlivé žily alebo tepny tých pojazdných predajní. Tým pádom by sme rešpektovali zákon, rešpektovali by sme slobodný voľný pohyb tovarov. Na druhej strane by sme vedeli, že pomáhali by sme práve tej skupine maloobchodu, ktorá má u nás v regáloch gro slovenských produktov. Takže toto by bola možnosť, kedy nepôjdeme na hranu zákona a veľmi dobre vieme, že si pomáhame. Napokon v susedných štátoch to bolo presne takto isto nastavené. To znamená, že ani v iných štátoch sa nechceli vystaviť nejakým podozreniam z nekalej hospodárskej súťaže alebo z nejakej účelovej pomoci konkrétnemu zoskupeniu.”

Rastislav Iliev:

“Potravinové púšte teda najmä na východnom Slovensku, ale teda ani v Bratislavskom, Trnavskom či Trenčianskom kraji nie je jednoduché si pre každého nakúpiť a nie každý má tú možnosť, to je paradoxné.”

Michal Kaliňák:

“Je to úplný paradox a ten súvisí aj so štruktúrou obyvateľov, ale aj s rozmiestnením tých územných sídiel. Nemôžeme zabudnúť na to, že síce Trnavský kraj je relatívne kompaktný celok, kde je veľmi veľa potravín a rôznych nákupných centier, ale keď pôjdeme na lazy, už máme problém. Problém sú Kysuce a Kopanice. A problém je potom Banská Bystrica či Košický a Prešovský kraj. Práve preto by sme sa na to nemali pozerať iba z hľadiska samotného počtu obyvateľov, ktorý je nastavený do veľkostných kategórii miest, ale mali by sme sa pozrieť na počet samospráv v regiónoch, na počet obyvateľov a na potenciál rastu. To sú Donovaly. 120 obyvateľov nie je veľký počet ľudí, ale na druhej strane vieme, že to viaže obrovský počet ľudí z hľadiska chatárov. To isté je región v Tatrách alebo pod Tatrami. To isté sú regióny pri Košiciach. To znamená, že musíme sa pozrieť na to, aký potenciál je cestovného ruchu a aký potenciál atraktivity územia ponúka daný mikroregión, ktorý dokáže, že nemôžeme ísť investičnou aktivitou iba výlučne na počet obyvateľov s trvalým pobytom alebo na vekovú štruktúru obyvateľov, ale musíme aj hrať na to, že doprajeme kvalitné služby aj tým ľuďom, ktorí už keď pôjdu na chalupu, nemusia mať plný kufor potravín.”

Rastislav Iliev:

“Ešte jedna vec, pandémia nás naučila nakupovať online, ide to aj v prípade potravín, ale nie všetky majú pripojenie na internet. Nie všetci vedia pracovať s internetom, toto sa asi nedá brať ako argument, veď nakúpte si online?”

Michal Kaliňák:

“Toto sa nedá brať ako argument z dvoch dôvodov: štruktúra obyvateľov a samotný prístup k internetu. Dá sa ale využiť to, čo funguje vo svete online, doneste mi presne to, čo potrebujem. A tu je tá skladba, že v regáloch kamenných a pojazdných predajní bude presne ten typ sortimentu, ktorý ľudia najviac potrebujú a z tohto pohľadu im doprajeme presne tú istú filozofiu: doniesli sme vám to, vy si to už len príďte nakúpiť.”

Rastislav Iliev:

“Ďakujem za rozhovor.”

Michal Kaliňák:

“Ďakujem pekne.”

[Späť na obsah]

17. Miestnym akčným skupinám hrozí zánik

[30.03.2021; Regina Západ; Publicistika; 06:50; Barbora Jurenová / R]

Moderátor:

„Pomáhajú rozvíjať slovenský vidiek, aktuálne fungujú skôr v utlmenom režime. Hovoríme o miestnych akčných skupinách. Viacerí z nich nás upozornili na to, že majú problémy s čerpaním finančných prostriedkov. Barbora Jurenová preto zisťovala, čo je príčinou a či miestnym akčným skupinám nehrozí v najbližšej dobe zánik.“

Barbora Jurenová, redaktorka:

„V rámci Trenčianskeho kraja patrila miestna akčná skupina Vršatec k tým najaktívnejším. Aj tá ale teraz hovorí o problémovom čerpaní financií v rámci plánu rozvoja vidieka. Podľa jej manažérky Martiny Kenderovej, zaslali pred rokom 15 projektov. Doteraz ale nemajú žiadnu odpoveď.“

Martina Kenderová, manažérka, MAS Vršatec:

„Ide výlučne len o projekty samospráv, ktoré už takmer rok a pol od prípravy toho projektu čakajú vôbec na vyrozumenie.“

Barbora Jurenová:

„Riadiacim orgánom je v tomto prípade rezort pôdohospodárstva. Vyhodnotené ale nie sú aj ďalšie projekty, ktoré má zase v rukách ministerstvo investícií.“

Martina Kenderová:

„Tam išlo o projekty podnikateľské, čo mám informácie posledné, sme v poradí, že tento mesiac by mali sa na to pozrieť.“

Barbora Jurenová:

„Miestne akčné skupiny tak čakajú na rozhodnutia. Čím dlhšie, tým do ťažšej situácie sa dostávajú. Martina Kenderová hovorí, že im hrozia existenčné problémy. Jej slová potvrdil aj projektový manažér združenia obcí Bielokarpatsko-trenčianskeho mikroregiónu Branislav Bernátek.“

Branislav Bernátek, Bielokarpatsko-trenčiansky mikroregión:

„Na zabezpečenie chodu kancelárie, čiže mzdové výdavky, tak tie nám došli do konca februára a od februára ideme z členských príspevkov, ktoré sa nahromadili od roku 2015.“

Barbora Jurenová:

„Keď sa samosprávy rozhodnú, že ich už ďalej nebudú podporovať hrozí, že miestne akčné skupiny skončia. Branislav Bernátek aj Martina Kenderová sa zhodujú, že proces schvaľovania ich projektov je príliš zdĺhavý. Reaguje hovorca rezortu pôdohospodárstva Daniel Hrežík.“

Daniel Hrežík, hovorca ministerstva pôdohospodárstva:

„Proces vyhodnocovania podaných žiadostí brzdí najmä chybovosť zo strany žiadateľov a taktiež nesprávna administrácia zo strany miestnych akčných skupín. Tieto pochybenia sa platobná agentúra snaží napraviť, a to napríklad formou dožiadania chýbajúcich dokladov. Celý proces to však výrazne predlžuje.“

Barbora Jurenová:

„V informačnom systéme evidujú viac ako 1 600 žiadostí. Platobná agentúra doteraz vyhodnotila zhruba 300.“

Daniel Hrežík:

„V súčasnosti pripravuje zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku viac ako 120-tim už schváleným projektom.“

Barbora Jurenová:

„Miestne akčné skupiny predložili ďalšie projekty na ministerstvo investícií. Jeho hovorca Michal Dyttert potvrdil, že evidujú 174 žiadostí. Doteraz schválili 29 z nich v celkovej hodnote 800-tisíc eur.“

Michal Dyttert, hovorca ministerstva investícií:

„A v mesiaci marec plánujeme schváliť ďalšie projekty, čím bude výška schválených projektov spolu predstavovať približne 1,2 milióna eur.“

Barbora Jurenová:

„Dodal, že situáciu sa snažili zlepšiť aj navýšením personálnych kapacít. Martina Lamačková z Trenčianskej župy ale upozorňuje, že aktuálny stav môže mať vplyv aj na ďalšie čerpanie financií v novom programovom období.“

Martina Lamačková, Trenčiansky samosprávny kraj:

„Podľa informácií, ktoré odzneli na pracovnej skupine, sa vlastne predpokladá mimoriadne zníženie objemu financií pre tieto MAS-ky a celé to pôsobí tak, že keď teraz nie sú schopní čerpať, tak v podstate to znamená, že tie peniaze ako keby nepotrebujú.“

Barbora Jurenová:

„Miestne akčné skupiny pritom peniaze čerpať chcú, množstvo ich projektov ale doteraz čaká len na vyhodnotenie.“

Moderátor:

„Miestne akčné skupiny čakajú, ako dopadnú ich aktuálne projekty, preto rezorty pôdohospodárstva a informatizácií sľubujú, že čoskoro by mali dostať odpoveď.“

[Späť na obsah]

22. EURACTIV hosť: Ján Mičovský

[30.03.2021; euractiv.sk; euractiv.sk; 00:00; EURACTIV.sk]

(aktualizované: )

Komentáre Tlač Email Facebook Twitter LinkedIn WhatsApp

Aký bol rok na čele agrorezortu? Aké riešenie pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo chystá jeho šéf v najbližších mesiacoch?

Portál EURACTIV Slovensko prinesie živý rozhovor s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jánom Mičovským. Redaktor Marián Koreň sa šéfa agrorezortu bude pýtať na najdôležitejšie momenty v rezorte počas prvých dvanástich mesiacov od volieb a na dôležité otázky, ktoré bude musieť rezort vyriešiť v nasledujúcom roku.

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/video/euractiv-host-jan-micovsky/

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Miliardári s dobytkom

[31.03.2021; Plus 7 dní; SPOLOČENSKÁ RUBRIKA; s. 20,21,22; ALENA KVASNICOVÁ]

TEXT: ALENA KVASNICOVÁ

Manželka najbohatšieho Slováka Iveta Tkáčová mužove milióny bezhlavo nemíňa. Stala sa z nej farmárka a maniačka na ručne zhotovené domáce výrobky

Je zručná. Manželka finančníka Patrika Tkáča (47), ktorý vedie rebríček najbohatších Slovákov, sa počas pandémie ukázala našincom v inom svetle. Hoci manželov majetok má hodnotu 2,98 miliardy eur a bývalá tanečnica by si tak mohla kúpiť čokoľvek, na čo by si pomyslela, snaží sa žiť „normálny rodinný život“. V haciende v bratislavskom Devíne si vie vlastnoručne vyrobiť, čo potrebuje.

Z BOHÁČOV FARMÁRI

Patrik Tkáč začal obchodovať v roku 1994 spolu s vtedajším spolužiakom a kamarátom Ivanom Jakabovičom, s ktorým založili spoločnú firmu J&T. Odvtedy sa obchodné portfólio najbohatšieho Slováka rozšírilo mnohými smermi. Vlastní luxusné autá, jachtu či súkromné lietadlo i helikoptéru. Pred pár rokmi vybudoval nové privátne sídlo v bratislavskej oblasti Devína, známe vinárstvom, ktoré sa stalo aj jeho koníčkom. Na obrovskom pozemku postavil luxusnú vilu zhruba za šesť miliónov eur, bonusom je, že v okolí sa rozprestierajú rozsiahle vinice. Okrem toho Tkáč nad vinohradom vybudoval veľkú biofarmu, o ktorej doteraz zrejme vedel málokto. Rodina je z nej podľa našich informácií nadšená.

Hoci by si mnohí mysleli, že manželka miliardára toho na práci veľa nemá, nie je to úplne tak. Iveta Tkáčová sa venuje rodine, dvom dcéram, Karolíne (12) a Amélii (7), a popritom manažuje vlastnú tanečnú školu. Ako pre PLUS 7 DNÍ priznala, doma sa rozhodne nenudí a práce jej stále pribúda. Nedávno do rodinnej farmy pribudli kozy, ktoré Tkáčová nemá problém sama podojiť. Domáce kozie mlieko v ich rodine patrí už k pravidelným pochúťkam. „Na farme chováme aj ovečky, kozičky, kravy, sliepky, kone,“ vyratúva vlastný zverinec.

NEOPÍSATEĽNÉ „VZRÚŠO“

Bývalá tanečnica tak v domácnosti vystačí s mliekom, mäsom či vajcami z vlastnej produkcie. V lete navyše absolvovala vo Francúzsku kurz výroby syrov. „Bol to zážitok, domáce syry sú naozaj lahôdka,“ povedala pre PLUS 7 DNÍ.

Na výrobky z vlastnej biofarmy si už zvykli obe dcéry. „Máme už taký večerný rituál – každý deň im robím z kozieho mlieka krupicovú kašu,“ netají dvojnásobná mama, ktorá nemá problém celý deň pobehovať po dome v zástere.

„Teraz som sa začala ‚hrajkať‘ s džemami a figovými čatní. Figovník sme zasadili iba tento rok, takže figy zatiaľ kupujem,“ dopĺňa. Iveta, napokon ako každá iná žena, si vie predstaviť hodiny strávené v kuchyni inak, ale… „Viem, že pečivo alebo kvalitný džem kúpim v potravinách. Ale pocit, keď vyťahujem z rúry horúcu voňavú vianočku, do ktorej som dala naše kozie mlieko, naše vajíčka, špaldovú biomúku, keď dávam do biomalín náš med… Je to také kulinárske neopísateľné ‚vzrúšo‘. A hlavne viem, čo jedia moje deti,“ vraví milionárka. Stále však nie je v situácii, že by do potravín nemusela chodiť vôbec. „V žiadnom prípade ešte nie sme sebestační, ale tešíme sa z možnosti vyprodukovať si veci sami. Postupne je toho viac a viac.“

Domácej výrobe manželka Patrika Tkáča nepodľahla pre dlhotrvajúcu koronakrízu, príčinou je skôr jej pribúdajúci vek. „Ako sa vraví, čím je človek starší, tým viac sa podobá na svojich rodičov. Sú tam nejaké vzorce správania zakódované z domu.“

Svoj prvý koláč napiekla mladá Iveta zhruba v šestnástich rokoch a odvtedy ju pečenie baviť neprestalo. „Sladkého som schopná zjesť na kilá. Aby som nemala zlý pocit z množstva cukru, snažím sa tieto dobroty vyčarovať doma na zdravý spôsob. Od sedemnástich rokov nejem bielu múku a biely cukor. Iba pri domácom varení a pečení si môžem byť istá, že suroviny sú v najlepšej kvalite,“ argumentuje.

Len za posledný mesiac v kuchyni napiekla asi šestnásť tort a štrnásť chlebov. „Vždy pošlem aj našim rodičom. V tejto náročnej dobe sme vytvorili taký reťazec – moja mamina nakupuje, varí a pečie mojej starej, takmer 90-ročnej tete a ja posielam džemy, torty, koláče a chleby mojim rodičom. Spontánne sa obdarúvame,“ prezrádza zvyky v rodine.

ŠITIE AKO DROGA

Varenie, pečenie či zaváranie nie sú jediná činnosť, ktorá Ivetu Tkáčovú baví. Manželka miliardára, ktorá chodievala nahodená aj v luxusných kúskoch za tisíce eur, si začala sama oblečenie šiť. „Na jednej strane kopírujem svoju nesmierne šikovnú maminku s extrémne vycibreným vkusom, na druhej strane je to pre mňa účinná forma psychohygieny,“ priznáva Tkáčová po tom, čo si oživila spomienky z detstva. „Mne aj bratovi, ktorý bol môj tanečný partner, naša mama nonstop šila súťažné kostýmy od výmyslu sveta a plietla svetre. Pamätám sa, keď sa u nás otvoril prvý Benetton a mne sa tam páčil jeden zavinovací sveter, mamina prišla, vybrala papier a pero, odrátala očká, nakreslila model a odišla. Do týždňa som ho mala v troch farbách.“

Dnes sa Iveta snaží mamu napodobniť, priznáva však, že občas dostane chuť šitie zabaliť. „Najmä keď objednávam deťom z času na čas kostýmy z Ruska a vidím mravčiu prácu a ručne poprišívané kamienky a flitre. Uznávam, že už dostať kúpiť krásne veci za nie veľa peňazí. Vtedy si poviem, že to asi nemá zmysel. Pre mňa je však neopísateľný plezír mať svoje doma vyrobené veci. Home made je home made. Určite mi dajú za pravdu tí, ktorí doma vyrábajú kadečo a vedia, že je to droga,“ dodáva Iveta Tkáčová, ktorá to s ručnými prácami myslí skutočne vážne. Začína sa totiž školiť u tých najpovolanejších. „Práve teraz mám školenie na overlocku (overlock je špeciálny šijací stroj, ktorý zošíva, strihá a zároveň začisťuje – pozn. red.) s pravou rukou nášho návrhára Borisa Hanečku, s Beátkou. Je to úžasná, trpezlivá a šikovná žena. Stále sa mám čo učiť. Mám pocit, že na to treba tri vysoké školy,“ dodáva boháčka, ktorú nová vášeň pravdepodobne tak skoro neprejde.

[Späť na obsah]

2. Vajíčka si berieme z vlastných dvorov!

[31.03.2021; Plus jeden deň; SLOVENSKO; s. 9; tim]

Slováci, ktorým pred Veľkou nocou zatrhli poľské trhy, sa vynašli:

Prešov – Gazdinky poctivo dopĺňajú posledné zásoby! Blížia sa veľkonočné sviatky a v týchto dňoch počas predchádzajúcich rokov najmä na východe a severe Slovenska stovky rodín nasadali do áut a mierili na poľské trhy, kde si vajcia a iné potraviny kupovali oveľa lacnejšie ako u nás. Pandémia však všetko zmenila, zatvorila hranice, a tak si vynachádzaví východniari museli poradiť aj s týmto problémom!

V čase pandémie začali na mnohých dvoroch s chovom hydiny, čo má niekoľkonásobný osoh. Domácnosti získajú lacné a zdravé sliepky do tradičnej slepačej polievky. Manželia Veronika a Ján Lazoríkovci z Veľkého Šariša (okres Prešov) majú tri malé dcéry a okrem obyčajných sliepok sa dali aj na chov takých, ktoré znášajú zelené vajcia. Podľa nich niet nad domáci chov. Vajíčka v takej kvalite, ako majú doma, v obchode nekúpia. Ako však zdôrazňujú, má to aj iné výhody. „Sliepky nám zlikvidujú všetok biologický odpad z kuchyne, čiže šetríme aj takýmto spôsobom. Navyše, keďže máme vlastné vajíčka, nemusíme sa báť, že jeme chémiu. Aj deti sa vždy potešia, keď sliepky znesú vajíčka. Hneď mi ich donesú do kuchyne,“ vysvetľuje Veronika. Manželia sa zhodujú, že vajíčka od farmárov sú veľmi drahé. Tridsať kusov stoja šesť eur. V supermarketoch sú lacnejšie – tridsať kusov teraz predávajú za 3,39 eura. Chuťovo sa však s domácimi nedajú porovnať. „Aj preto sme radi, že domáce vajíčka zaručujú kvalitu. Dokonca chováme aj sliepky z druhu Araukana, ktoré znášajú vajíčka so zelenou škrupinkou. Obsahujú menej cholesterolu ako bežné vajíčka. Máme to teda dva v jednom. Vajíčka sú zdravšie a na sviatky si ich už nemusíme vyzdobovať, keďže majú svoj vlastný netradičný pigment,“ smeje sa Janko. Tí, ktorí bývajú v bytovkách, sú naďalej odkázaní na vajcia zo supermarketov. „Pred pandémiou chodilo veľa ľudí na predveľkonočné nákupy do Poľska, ale teraz nikto nechce riskovať dvojtýždňovú karanténu. Sme odkázaní na veľké obchodné centrá,“ vraví Pavol zo Svidníka. „Boli časy, keď dedina objednala autobus a do Poľska išlo aj tridsať-štyridsať ľudí. Prípadne sa dohodli traja-štyria susedia a vyrazili najväčším autom. Dnes zostali iba domáce obchody, starí rodičia v dedinách alebo nejakí známi, ktorí majú vajíčka navyše,“ vysvetľuje Ingrid (55). „Práve vajíčka kupujem iba v riadnych obchodoch, ktoré sú pod kontrolou hygieny. Nikdy som ich z trhovísk v zahraničí nekupovala,“ zdôrazňuje Miriam (43) z Prešova. tim, FOTO: autorka, tasr

Najviac láka Nowy Targ

Pre Slovákov najznámejší trh býva v Nowom Targu. Mesto leží pár desiatok kilometrov od hraníc a trhy sa tu konajú už od 14. storočia, celoročne každý štvrtok a sobotu. Zoženiete na nich živé zvieratá, kvety, ovocie, zeleninu, mäso, oblečenie, nábytok, rôzne súčiastky a náradia. Na trhoch sa bez problémov dohovoríte po slovensky a navyše tu nie je problém platiť eurami.

[Späť na obsah]

3. Slávny a zdravý symbol Veľkej noci

[31.03.2021; Pravda; Dobré zdravie; s. 20; red]

Vajce je vo všeobecnosti symbolom plodnosti a znovuzrodenia. Bez maľovaných kraslíc si veľkonočné sviatky nevieme predstaviť a bez vajíčok sa v kuchyni počas prípravy jedál a koláčov takmer nezaobídeme. Je to cholesterolová bomba alebo zdravý zázrak pod škrupinkou?

Sú biele vajíčka zdravšie než tie hnedé?

Farba škrupinky nemá nič spoločné s kvalitou obsahu vajíčka. To, akú farbu má slepačie vajce, závisí od plemena nosníc, píše sa v najnovšom e-booku BILLA venovanému Veľkej noci, ktorý možno nájsť na ich webovej stránke. Medzi hnedými a bielymi vajíčkami teda nie je nijaký rozdiel v kvalite, iba vo vzhľade. Farba žftka závisí od množstva karotenoidov v krmive. Slepačie vajíčka obsahujú vodu, bielkoviny, tuky, sacharidy, minerálne látky a vitamíny – A, B, D, E, K.

Je pravda, že domáce vajíčka sú zdravšie ako tie zo supermarketov?

Ak majú ľudia overeného dodávateľa z gazdovstva, u ktorého žijú sliepky vo vonkajšom výbehu a dostávajú kvalitnú stravu, určite ich možno pri dodržaní potrebných hygienických opatrení považovať za kvalitné. Treba si však uvedomiť aj fakt, že pri kúpe domácich vajec si nemožno overiť dátum ich znášky, ani to, či boli po celý čas správne skladované. Skladovať ich možno 28 dní od znášky pri teplote 5-18 stupňov Celzia. Domáce vajíčka „od babičky“ môžu byť, samozrejme, rôznej veľkosti, ale aj kvality – príliš drobné, fľakaté, s hrboľatou či príliš tenkou škrupinou, so zárodkom. Často sú znečistené trusom. Vajíčka z obchodu od oficiálneho dodávateľa sa dôsledne triedia a ich kvalita sa zisťuje presvetľovaním. V obchode nesmú byť po dátume spotreby. Výživová hodnota vajec závisí aj od kŕmnych zmesí pre nosnice. Niektorí výrobcovia majú špeciálne kŕmne zmesi s obsahom rybieho oleja, selénu či cereálnych obilnín (tzv. fortifikácia) a pri kŕmení sliepok používajú „GMO free plodiny“. „V supermarketoch BILLA si spotrebitelia môžu zakúpiť výhradne slepačie vajíčka slovenského pôvodu,” dodáva hovorkyňa tejto spoločnosti Kvetoslava Kirchnerová.

Ako je to s alergiou na vaječný bielok?

Vajíčka patria medzi najvýznamnejšie potravinové alergény, pretože potravinové alergie majú väčšinou bielkovinový charakter. Vaječný bielok je popri alergii na bielkovinu kravského mlieka najčastejším alergénom u detí, aj preto sa do 1. roka života dieťaťa neodporúča podávať mu vaječný bielok (vaječný žítok mu možno dať od 6. mesiaca). Alergia na vaječný bielok sa často spája s alergiou na lepok. Od siedmich rokov prevažuje potravinová alergia dospelého veku, a to už alergia na vaječný bielok, ale aj vajcia a múku klesá.

Čo s vaječným žítkom údajne bohatým na cholesterol?

Je pravda, že vaječný žítok obsahuje cholesterol (cca 270 mg) a človeku, ktorý má zvýšenú koncentráciu cholesterolu v krvi, hrozí ateroskleróza a často smrteľné srdcovo-cievne ochorenia. „Hladina cholesterolu v krvi však nesúvisí s jeho obsahom v strave. Roky proklamované tvrdenia, že vajíčka či bôčik sú istou cestou k mozgovej mŕtvici, sú obrovským zjednodušením. Už aj oficiálne lekárske odporúčania uvádzajú, že hladina cholesterolu v krvi nijako zásadne nesúvisísjeho obsahom v strave. Konzumácia masla či vajec v rámci zdravej stravy bez nadbytku cukru, priemyselne upravených olejov alebo transtukovje bez problémov,“ tvrdí výživová poradkyňa Margít Slimákova. Vajíčka sú súčasťou odporúčaného „zdravého taniera“ – možno z nich získať bielkoviny, prospešný lecitín, dôležité vitamíny a zdravé tuky, napr. omega-3 mastné kyseliny! Vajíčko totiž neobsahuje nijaké nasýtené tuky ani nijaké nebezpečné transformy mastných kyselín. Naopak, lecitín znižuje cholesterol. Za skúšku stoja aj prepeličie vajíčka, ktoré možno nájsť vo vybraných obchodoch. Obsahujú minimum cholesterolu, sú ľahšie stráviteľné, chuťovo jemnejšie. V kuchyni ich možno využiť rovnakým spôsobom ako slepačie vajcia, avšak vďaka svojej veľkosti majú väčšmi dekoratívny charakter.

Ako spoznať čerstvé a staré vajíčka – surové či uvarené?

Existuje spoľahlivý test, či je vajce čerstvé alebo staršie. Surové vajíčko vložte do vyššej nádoby plnej vody a pozorujte, čo sa s ním bude diať. Ak vajce klesne na dno a ostane tam ležať, s veľkou pravdepodobnosťou je čerstvé. Ak sa vo vode vznáša, už je staršie (7-10’dňové). Treťou možnosťou je plávanie, ked je už vajíčko staré. Na základe čoho vlastne funguje tento test? Pod škrupinou sa nachádzajú dve papierové (podškrupinové) blany, medzi ktorými sa na tupom konci vajíčka vytvára vzduchová bublina. So starnutím vajíčka sa bublina zväčšuje, z vajca sa časom vyparuje voda, a preto sa vo vode nadnáša. V tepelne upravenom, avšak pôvodne čerstvom vajci, je žítok presne v strede bielka. Čím je vajce staršie, tým viac je žĺtok posunutý ku škrupine.

Ostrejším koncom nadol? Nevyhnutne?

V zásade je to jedno, ak ich spotrebujete rýchlo. Vajcia uložené špičkou nahor sa rýchlejšie kazia. Ak je však vajíčko v chladničke dlhšie ako 10 dní, je dobré ho prevrátiť, aby sa žítok neprilepil ku škrupine.

Umývať vajíčka alebo ruky?

Na vaječných škrupinách sa môžu objaviť stopy salmonely, preto je potrebné umyť si po manipulácii s vajcami ruky. Umývanie vajíčok z domáceho chovu má svoje opodstatnenie, znesené vajíčka nie sú vždy čisté. Odborníci však upozorňujú, že vajce by sme mali umyť bezprostredne pred použitím, nikdy nie skôr. Vaječné škrupiny by sa nemali umývať vopred, lebo obsahujú bielkovinovú (mucínovú) ochrannú vrstvu, ktorá upcháva póry a bráni kontaminácii vajíčka z vonkajšieho prostredia.

Koľko vajec denne?

Kedysi chodili po Bratislave električky s nápisom „Jedno vajce denne“. Neskôr boli vajíčka ako „cholesterolová bomba” zatracované. Neskôr zas rehabilitované. Zdravý človek s dostatkom pohybu sa naozaj nemusí báť skonzumovať jedno či dve vajíčka denne. Treba však myslieť aj na to, že do spotreby je vhodné započítať aj vajíčka pridané do koláčov, sušienok, piškót, oplátok, vaječných cestovín, chleba a pečiva, prípadne majonézy, tatárskej omáčky, dresingov či vlašského šalátu. Málokto si uvedomuje, že v takejto „menej zdravej“ podobe skonzumuje väčší počet vajec, než pri ich priamej konzumácii.

[Späť na obsah]

8. NA SALAŠI V PRUŽINE VYRÁBAJÚ BIELE ZLATO

[30.03.2021; Noviny Stredného Považia; KVALITNÉ POTRAVINY; s. 26; Redakcia]

Aj keď počasie tomu donedávna nezodpovedalo, zavítala ku nám jar. Na salaši v Pružine sa na jarnú sezónu svedomito pripravili. Priaznivci zdravých domácich produktov môžu teda veselo prestrieť veľkonočný stôl.

PRUŽINA Majiteľka farmy Oľga Apoleníková prezradila, že labužníci sa môžu tešiť na veľkonočné jahňatá, ktoré dorástli do krásnej veľkosti, čo umožňuje ovčie mlieko opäť využiť na spracovanie celého sortimentu výrobkov. Všetky ovčie maškrty sú dostupné priamo v predajni.

Bryndza – probiotická bomba

Konzumácia produktov s obsahom probiotických kultúr a živých mikroorganizmov je v dnešnej pandemickej dobe mimoriadne dôležitá.

Potvrdila to aj Oľga Apoleníková, ktorá má s účinkami prírodných probiotík osobnú skúsenosť. Podľa nej je veľmi dôležitá konzumácia najmä stopercentnej salašníckej bryndze, ktorá obsahuje miliardy probiotických kultúr. V jednom grame až dve miliardy. Malým zázrakom však možno nazvať aj srvátku, ktorá je plná vitamínov skupiny E, K, B6, B12 a minerálov Ca, Cu, Fe, Na, K, Mg, Zn. Vynikajúco pôsobí nielen na trávenie, ale aj na kožné ochorenia. Ako s úsmevom tvrdí, na salaši je pitie srvátky a konzumácia bryndze povinné. „Biele zlato ordinujem svojim zamestnancom nalačno a môžem skonštatovať, že sú zdraví oni aj ich rodiny. To je najväčšie šťastie, aké môže v týchto pochmúrnych časoch byť.“

Produkty bez kúska chémie

Tradičné prípravy na veľkonočné sviatky zatienila – ako inak – pandémia.

Prípravy možno, ale čaro tomuto krásnemu kresťanskému sviatku nevezme žiadna korona.

Práve naopak. Oslavu znovuzrodenia a nádeje si mnohé rodiny pripomínajú tradičnými jedlami a salašníckymi dobrotami.

Na salaši v Pružine môžu zákazníci vyberať z kompletnej ponuky produktov, ktoré neobsahujú žiadnu chémiu a pripravené sú z tých najlepších a prísne sledovaných surovín. To sa odráža na ich kvalite a chuti, ktorá je jedinečná.

Je rozhodnuté

Tohtoročná jar so zimou zvádzali mocenský boj, čím tak trochu kopírovali spoločenské dianie.

Vlády sa napokon predsa len ujala vesna a na trón zasadla v plnej kráse. Tomuto momentu sa Oľga Apoleníková teší najviac.

„Všetci si želáme trošku radosti. Ľudia potrebujú zeleň a kvety, aby do tých unavených smutných očí začala prúdiť radosť.

Aj choroby idú oveľa menej na ľudí, ktorí sú veselí. Vnímajú krásu žitia a bytia.“

Pripomenula, že okrem ľudí sa na jar tešia aj ovečky, ktoré sú čerstvo ostrihané a na pašu vojdú v novom bielom šate.

Jahniatka vyprodukované na salašoch smerovali obvykle na zahraničný trh. Podľa salašníkov to bola veľká škoda, pretože zdravotné účinky tohto mäska vedeli oceniť už naši predkovia.

Obdobie, ktoré nastalo, ale vývozy skomplikovalo. Stala sa však jedna úžasná vec.

„Už v minulom roku Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku urobil obrovský krok. Zabezpečil salašníkom zmluvy na odpredaj jahniat na domáci trh, čo sa dosiaľ nikomu nepodarilo,“ uviedla Apoleníková a dodala, že paradox nastal v tomto roku, kedy je jahniat dokonca málo.

Systém odpredaja sa podľa nej nerodil ľahko, ale výsledok stojí za to.

Zachránia ich zákazníci

Situácia na trhu je pre malé prevádzky mimoriadne zložitá. Viacerí žiadajú kompenzácie, aby prežili. Rovnako zložitú situáciu majú aj na salaši v Pružine, pretože obmedzenia pohybu v okresoch a zákazy vychádzania spôsobujú úbytok zákazníkov.

„Rešpekt pred chorobou je veľký. Ľudia idú do reťazcov, aby všetko nakúpili na jednom mieste.

Pripravujú sa však o cenné výrobky, ktoré by im zabezpečili ochranu pred ochorením,“ skonštatovala Oľga a dodala, že pokles zákazníkov aj im spôsobuje existenčné problémy.

Bačovou cestou

Chov oviec na Slovensku má dlhé korene.

Siaha až do dôb Márie Terézie, kedy bol mimoriadne populárny a rozšírený. Tradíciu si chovatelia oviec pripomínajú krásnou kultúrnou akciou s názvom Bačova cesta, ktorou otvárajú sezónu na viacerých salašoch.

Tento rok má akcia stopku. Aj keď je to Oľge ľúto, stále je optimistkou.

Dúfa, že aspoň jedna akcia z tých, ktoré pravidelne na salaši organizujú, sa uskutoční.

„Verím, že príde deň D a zídu sa tu ľudia, rodiny, priatelia a oslávia velikánsky sviatok zdravia a slobody.

Tento deň určite príde a budeme si ho všetci vážiť. Aj keď budem unavená a nebudem vládať stáť na nohách, budem šťastná.

O to viac, ak všetkým okrem programu zachutia naše halušky.“

Oľga Apoleníková. archív O. A.

[Späť na obsah]

13. Slovensko je v sebestačnosti hydinového mäsa na chvoste EÚ, hydinári požadujú prijať národný komplex opatrení

[30.03.2021; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 13:04; redakcia]

Sebestačnosť Slovenska v produkcii hydinového mäsa sa v posledných rokoch dramaticky znižuje. Aktuálne je na úrovni 50 %, čo SR v rámci EÚ radí na posledné miesta. Únia hydinárov Slovenska (ÚHS) dlhodobo upozorňuje na kritickú situáciu v chove a spracovaní hydiny.

Neustály rast výrobných nákladov, pokles odbytových cien, nárast dovozu hydinového mäsa, absencia systémovej finančnej podpory sektora, neriešenie existujúcich problémov, ako aj nedostatočná prezentácia slovenských potravín sa aj v roku 2021 podieľajú na ďalšom zhoršovaní situácie. Konštatoval to v utorok riaditeľ ÚHS Daniel Molnár. Únia hydinárov preto považuje za nevyhnutné prijať národný komplex účinných opatrení.

Predražené slovenské produkty

Opatrenia majú zahŕňať vykonávanie dôsledných kontrol dovážaného hydinového mäsa, vrátane kontroly vysledovateľnosti a zamedzenie dovozu zdravie ohrozujúcich výrobkov na slovenský trh. Zmenu legislatívy o označovaní pôvodu mäsa tak, aby boli informácie o krajine pôvodu uvedené pre spotrebiteľa jasne a zreteľne, priamo na hornej etikete výrobku.

Vyčlenenie dostatku finančných prostriedkov na podporu sektora chovu a spracovania hydiny rovnako, ako je to v ostatných okolitých krajinách. „Veľmi nízka úroveň štátnej pomoci predražuje slovenské produkty a robí z nich nekonkurenčný tovar,“ doplnil Molnár s tým, že dlhodobé vedenie spotrebiteľa k spotrebe slovenských potravín je tiež nevyhnutnosťou.

Rastú ceny obilnín, repky i sóje

„Prijatie týchto a ďalších opatrení je o to dôležitejšie, že aktuálna situácia je poznačená rapídnym rastom cien obilnín, repky a sóje. Každé zvýšenie cien kŕmnych zmesí má totiž zásadný vplyv na rast výrobných nákladov v chove hydiny. Spotreba krmív predstavuje 56 % všetkých nákladov spojených s výkrmom hydiny a 45 % všetkých nákladov pri produkcii vajec. Rast cien kŕmnych zmesí má negatívny vplyv aj na produkciu a ceny jednodňovej hydiny,“ pokračoval Molnár.

Od začiatku roka vzrástli ceny kŕmnych zmesí pre hydinu v priemere o 20 % a chovatelia hydiny majú avizovaný ďalší nárast cien. Hydinári zaznamenali aj výrazný nárast cien obalových materiálov na úrovni 20 až 25 %. Z týchto dôvodov bude pre slovenských spracovateľov nevyhnutné podľa ÚHS predávať hydinové mäso a vajcia za vyššie odbytové ceny.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/slovensko-je-v-sebestacnosti-hydinoveho-masa-na-chvoste-eu-hydinari-pozaduju-prijat-narodny-komplex-opatreni/

[Späť na obsah]

14. Situácia v hydinárskom odvetví v SR sa aj v roku 2021 zhoršuje

[30.03.2021; openiazoch.zoznam.sk; 13:01; redakcia]

Neustály rast výrobných nákladov, pokles odbytových cien, nárast dovozu hydinového mäsa, absencia systémovej finančnej podpory sektora, neriešenie existujúcich problémov, ako aj nedostatočná prezentácia slovenských potravín sa aj v roku 2021 podieľajú na ďalšom zhoršovaní situácie hydinárskeho odvetvia. Uviedol to riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár.

Únia hydinárov Slovenska preto podľa neho považuje za nevyhnutné prijať komplex účinných opatrení, ktoré zahŕňajú vykonávanie dôsledných kontrol dovážaného hydinového mäsa vrátane kontroly vysledovateľnosti a zamedzenie dovozu zdravie ohrozujúcich výrobkov na náš trh.

Podľa Molnára je potrebná zmena legislatívy o označovaní pôvodu mäsa tak, aby boli informácie o krajine pôvodu uvedené pre spotrebiteľa jasne a zreteľne priamo na hornej etikete výrobku.

Podľa neho je zároveň nevyhnutné vyčleniť dostatok finančných prostriedkov na podporu sektora chovu a spracovania hydiny, rovnako ako je to v ostatných okolitých krajinách. Veľmi nízka úroveň štátnej pomoci podľa Molnára predražuje slovenské produkty a robí z nich nekonkurenčný tovar. “Je potrebné taktiež dlhodobé vedenie spotrebiteľa k spotrebe kvalitných, zdravých a čerstvých slovenských potravín,” doplnil Molnár.

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/210497/Situacia-v-hydinarskom-odvetvi-v-SR-sa-aj-v-roku-zhorsuje

[Späť na obsah]

16. Firme súd povolil ochranu pred veriteľmi a onedlho ten istý súd na ňu vydal exekúciu. Stať sa to môže každému

[30.03.2021; dennikn.sk; Ekonomika; 12:13; Ivan Haluza]

Vinárstvu Vinidi z Bábu pri Nitre koncom januára odobril banskobystrický okresný súd dočasnú ochranu pred veriteľmi. Do pandémiou zavretých reštaurácii a hotelov teraz totiž podnik nemôže dodávať svoje vína, a tak mu jeho tržby na čas výrazne spadli. Podnik sa upokojil, že pod ochranou ťažšie časy prežije.

Navyše, na rozdiel od minulého roku tento rok už ochranu môže podnik získať iba so súhlasom väčšiny svojich veriteľov. Nie je to ako vlani, keď stačil súhlas súdu, hoci veritelia mohli byť nespokojní. Vinidi dostalo zelenú na ochranu od všetkých svojich skoro tridsiatich veriteľov až na jedného. Podmienky na ochranu tak splnilo.

O to s väčším prekvapením však vinárstvo zistilo, že v polovici marca ten istý banskobystrický okresný súd naň vydal aj poverenie na vykonanie exekúcie. Práve pre jediného nespokojného veriteľa – dodávateľa stavebných prác, firmu DHAP z Golianova.

„Nerozumieme, ako sa toto vôbec mohlo stať. Veď dočasná súdna ochrana má chrániť pred tým, aby veritelia podniku siahali na majetok. Buď sa na súdoch v tomto prípade stala chyba, alebo boli zneužité,“ hovorí riaditeľ Vinidi František Horka.

Banskobystrický okresný súd však Denníku E odpísal, že pri Vinidi dvoma rozhodnutiami o ochrane i exekúcii nijako nepochybil, postupoval podľa platných zákonných pravidiel. Zdanlivo rozporné rozhodnutia tak súdy môžu vydať aj voči ktorejkoľvek inej firme.

Zo stanoviska súdu tiež vyplýva, že aj pri takejto následnosti rozhodnutí súdu chránenej firme predsa len v skutočnosti okamžité odňatie akéhokoľvek majetku nehrozí.

Prečo sa nič fatálne nedeje

Chybu voči Vinidi súd vylučuje argumentom, že exekučné konania boli úplne pozastavené iba v režime prvotnej minuloročnej koronakrízovej ochrany pred veriteľmi. V novom inštitúte ochrany platnom od tohto roku platí to, že exekučné konania sa nemusia prerušiť v plnej miere.

Zároveň však podľa súdu aj tento rok platí, že voči podniku pod ochranou sa môžu vykonávať iba isté fázy exekúcií. Samotné vyvrcholenie exekúcií v podobe odňatia majetku chránenej firmy v zmysle zákona prebehnúť nemôže.

„Pre novú právnu úpravu dočasnej ochrany platí iba takzvaná relatívna exekučná imunita. Začatie a vedenie exekučných konaní v podobe tomu prislúchajúcich procesných úkonov tak nie je zakázané, no počas neho nemožno postihovať veci, práva alebo iné majetkové hodnoty patriace k podniku pod dočasnou ochranou,“ osvetľuje hovorca banskobystrických súdov Vladimír Černota.

Hovorca tiež dodáva, že obe rozhodnutia banskobystrického okresného súdu smerované k Vinidi boli síce vydané jedným súdom, avšak dvoma jeho rozdielnymi senátmi, ktoré sa zaoberajú odlišnou agendou.

Vinidi chce pokračovať

Exekúcie teda vinárstvu bezprostredne nehrozia. Navyše podľa jeho riaditeľa Horku, pohľadávka, ktorú si od Vinidi nárokuje firma DHAP, je sporná. Pochádza zo staršieho súdneho sporu, ktorý obe firmy vedú už od roku 2012.

DHAP stavalo pre Vinidi prístavbu pivnice, no podľa vinárstva si pritom malo fakturovať aj materiál, ktorý na stavbe vôbec nebol. Sporné faktúry podľa Horku činia niekoľko desiatok tisíc eur.

Vinidi podľa jeho šéfa nemá ani žiadne bankové úvery a financované je iba vlastnými zdrojmi a zdrojmi svojich vlastníkov.

Dodnes si firma drží aj všetkých 20 zamestnancov tak ako to bolo pred koronakrízou a v plnej miere má za nich uhradené aj sociálne a zdravotné odvody. Žiadne podlžnosti voči štátu firme nemá. „Cez zlé časy sa prenesieme aj za pomoci ochrany a budeme pokračovať ďalej,“ hovorí šéf vinárstva.

Vinárstvo má aj príjemné vlastné priestory. Foto – Vinidi.sk

Vinárstvo teraz môže ťažiť aj z toho, že predchádzajúce štyri roky do príchodu koronakrízy bolo vždy v ziskoch. Predvlani pri bezmála polmiliónových tržbách premenilo na čistý zisk každé desiate utŕžené euro. Vtedy zarobilo 52-tisíc eur, vlani skončilo v mínuse.

Prečo sa firma zosunula do problémov

Koronakríza vážne zasiahla hlavne menšie vinárstva zamerané na vína vyššej kvality, medzi ktoré patrí aj Vinidi. Takéto vinárstva dodávajú gro svojej produkcie práve do hotelov a reštaurácií, ktoré pandémia uzavrela. Na supermarkety s vínami nižšej kvality sa nezameriavajú. Gastrosegmentu vinárstvo dodáva až 95 percent svojich vín.

V čase pandémie Vinidi ešte viac zaťažuje to, že sa musí starať aj o vlastné vinice na výmere 50 hektárov. Inokedy sú vlastné vinice pre podnik výhodou, lebo má pod kontrolou celý proces dorábania vín, no teraz mu ešte viac zvyšujú náklady.

Kvalitnejšie vinárstva zaťažuje aj to, že druhá vlna pandémie zavrela reštaurácie a hotely práve po skončení vlaňajšieho leta. Jeseň a zima sú totiž pre predaj vín najsilnejšie obdobia. Veľa sa ich pije na vianočných večierkoch, firmy vínom obdarúvajú aj obchodných partnerov. Posledné vianočné sviatky toto všetko odpadlo.

Viac o vinárstve a jeho majiteľovi

Vinidi vzniklo pred vyše desiatimi rokmi. Leží v nitrianskej vinohradníckej oblasti na ceste medzi Nitrou a Trnavou hneď vedľa diaľnice. Rekordné tržby prevyšujúce 850-tisíc eur podnik vykázal v roku 2016.

Vinárstvo založil a dodnes vlastní bratislavský podnikateľ Ľubomír Šidala. S veľkým biznisom začínal za bývalého režimu, pracoval pre socialistický podnik zahraničného obchodu Petrimex. Skúsenosti teda nabral v rovnakej branži aj firme ako český premiér a jeden z najbohatších Slovákov Andrej Babiš. Spolu dokonca pracovali pre slovenský zahraničný obchod v severoafrickom Maroku.

Kontakty z Maroka využil Šidala aj na založenie zeleninárskej firmy Fertilagri, s ktorou sa stal významným dodávateľom marockej zeleniny na slovenský a český trh. Až neskôr založil vinárstvo Vinidi a zapojil sa aj do biznisu s obnoviteľnými zdrojmi energie.

https://e.dennikn.sk/2333324/firme-sud-povolil-ochranu-pred-veritelmi-a-onedlho-ten-isty-sud-na-nu-vydal-exekuciu-stat-sa-to-moze-kazdemu/

[Späť na obsah]

18. MO: Vojenské lesy a majetky SR rozdelili medzi 24 včelárov dotáciu 7340 eur

[30.03.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 10:08; redakcia]

Bratislava 30. marca (TASR) – Štátny podnik rezortu obrany Vojenské lesy a majetky (VLM) SR finančne podporil slovenských včelárov, ktorí v roku 2020 včelárili na ich pozemkoch. Na základe spoločného memoranda o spolupráci so Slovenským zväzom včelárov prerozdelili medzi 24 včelárov dotáciu v celkovej výške 7340 eur. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

“Dôležitosť včiel pre biodiverzitu a vôbec udržanie fungujúceho ekosystému si plne uvedomujeme aj v rezorte obrany, čo potvrdzujú aj úle osadené v areáli ministerstva. Som preto veľmi rád, že vojenské lesy a majetky vnímajú prostredie, ktoré spravujú, ako celok a starostlivo dbajú o všetky súčasti lesov. Dotáciou poskytli včelárom pomocnú ruku na preklenutie ich náročného obdobia,” ocenil minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO).

Ako priblížil generálny riaditeľ VLM SR Ján Jurica, podporení včelári boli organizovaní v rôznych včelárskych združeniach registrovaných na Slovensku. Financie z dotácie použili na nákup nového včelárskeho zariadenia a pomôcok, obnovu úľov, medzistienok, krmiva, liečiv, oplôtkov a ďalšej potrebnej výbavy.

bac liv

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/mo-vojenske-lesy-a-majetky-sr-rozdelili-medzi-24-vcelarov-dotaciu-7340-eur-190587

[Späť na obsah]

19. Pri Žiari nad Hronom vznikne prvá geotermálna elektráreň na Slovensku, zásobovať môže až 50-tisíc domácností

[30.03.2021; webnoviny.sk; Aktuality; 09:19; redakcia]

V okrese Žiar nad Hronom pripravuje výstavbu prvej geotermálnej elektrárne na Slovensku košická spoločnosť PW Energy, a.s. Ako vyplýva zo zámeru, ktorý spoločnosť predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA), predpokladané investičné náklady prvej fázy žiarskeho projektu dosiahnu podľa variantu 108 – 120 miliónov eur.

Výstavba začne v budúcom roku

Projekt elektrárne má do regiónu priniesť čistý, udržateľný zdroj elektriny, navyše s možnosťou dodatočného využitia zostatkového tepla. Výstavba elektrárne by mala začať v prvom štvrťroku budúceho roka a začiatok prevádzky predpokladá investor v prvom kvartáli 2026.

Projekt budú v rámci prvej etapy tvoriť dve geotermálne prevádzky situované v katastrálnom území obce Lovča a Horné Opatovce v meste Žiar nad Hronom. Ich plánovaný inštalovaný výkon predstavuje spolu 12,6 až 13 elektrických megawattov (MWe).

Potenciál Žiarskej kotliny

„Celkový potenciál Žiarskej kotliny sa predpokladá na úrovni minimálne 20 MWe. To znamená, že elektrina z geotermálnej energie by mohla zásobovať zhruba 50-tisíc domácností. Zostatkové teplo z tohto procesu možno využiť ako zdroj na centrálne zásobovanie teplom pre ďalšie desaťtisíce domácností, ale aj v priemysle, poľnohospodárstve či na rekreačné účely,“ objasnil pre agentúru SITA projektový manažér PW Energy Michal Mašek.

Po technologickej stránke vyžaduje využívanie geotermálnej energie realizáciu vrtov s hĺbkou tri až štyri kilometre. Voda zo zeme s teplotou 140 – 150 stupňov Celzia sa dostáva na povrch, kde cez ohrev pracovnej kvapaliny vytvára paru a tá poháňa turbínu generátora. Vyrobená elektrická energia je následne dodávaná do distribučnej siete.

Využívať bude binárny cyklus

Geotermálna elektráreň bude využívať tzv. binárny cyklus, v ktorom vyčerpaná horúca voda cirkuluje v uzavretom systéme bez toho, aby prišla do kontaktu s blízkym okolím. Vďaka tomu je zabezpečené, že energeticky využitá voda, ktorá odovzdá svoje teplo, po ochladení putuje prostredníctvom reinjektážneho vrtu naspäť pod zemský povrch, odkiaľ sa pôvodne čerpala.

„Prírodné podmienky na Slovensku prajú výrobe elektrickej energie z geotermálnych zdrojov, pretože vytvárajú predpoklad výskytu dostatočne horúcej vody. Splnená je aj druhá podmienka – priepustná štruktúra horninového podložia, odkiaľ sa táto voda čerpá,“ konštatuje manažér s tým, že spoločnosť vytipovala najperspektívnejšie územia na základe dostupných dát z geologických prieskumov.

Odborníci potvrdili vyhovujúce podmienky

„Všetci odborníci potvrdili vyhovujúce hydrogeotermálne podmienky práve v oblasti Žiaru a ako ďalší krok odporučili realizáciu prieskumného vrtu,“ približuje Mašek.

Spoločnosť PW Energy sa zaoberá možnosťami využitia geotermálnej energie na Slovensku. Svoje projekty aktuálne realizuje v okresoch Žiar nad Hronom a Prešov. Spoločnosť je členom združenia EGEC (European Geothermal Energy Council), neziskovej medzinárodnej organizácie založenej v roku 1998, ktorá podporuje geotermálne odvetvie v Európe, ako aj Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

https://www.webnoviny.sk/venergetike/pri-ziari-nad-hronom-vznikne-prva-geotermalna-elektraren-na-slovensku-zasobovat-moze-az-50-tisic-domacnosti/

[Späť na obsah]

25. Vo Veľkých Držkovciach horela nevyužívaná hospodárska budova

[30.03.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Výjazd hasičov si v pondelok 29. marca 2021 popoludní vyžiadal požiar nevyužívanej hospodárskej budovy vo Veľkých Držkovciach, okres Bánovce nad Bebravou. Pri udalosti zasahovali piati príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) z Bánoviec nad Bebravou a štyria hasiči z Trenčína s dvoma cisternovými vozidlami. Požiar zasiahol slamu na povale starého nevyužívaného kravína, oheň sa rozšíril na plochu približne desať krát sedem metrov.Trenčín, 30. marca 2021. Foto: TASR – KR HaZZ v Trenčíne

Pri udalosti sa nikto nezranil. Príčina vzniku požiaru je v štádiu zisťovania.

Veľké Držkovce 30. marca (TASR) – Výjazd hasičov si v pondelok (29. 3.) popoludní vyžiadal požiar nevyužívanej hospodárskej budovy vo Veľkých Držkovciach, okres Bánovce nad Bebravou. Pri udalosti zasahovali piati príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) z Bánoviec nad Bebravou a štyria hasiči z Trenčína s dvoma cisternovými vozidlami. TASR o tom v utorok informoval hovorca hasičov v Trenčianskom kraji Marián Petrík. Požiar zasiahol slamu na povale starého nevyužívaného kravína, oheň sa rozšíril na plochu približne desať krát sedem metrov. “Hasiči zasahujúci v dýchacích prístrojoch nasadili na účel lokalizácie požiaru dva hasebné prúdy za súčasného zhadzovania slamy z povaly a jej následného zalievania. Po uhasení požiaru v povalových priestoroch hasiči postupne zlikvidovali lokálne ohniská aj v prízemnej časti objektu,” opísal Petrík. Po likvidácii požiaru, krátko pred 16.00 h, príslušníci HaZZ podľa neho postihnuté priestory skontrolovali termovíznou kamerou a následne miesto udalosti odovzdali príslušníkom polície. Počas zásahu profesionálnym hasičom asistovali aj členovia Dobrovoľných hasičských zborov obcí Veľké Hoste a Bánovce nad Bebravou. “Pri udalosti sa nikto nezranil. Príčina vzniku požiaru je v štádiu zisťovania,” dodal Petrík.

https://www.teraz.sk/regiony/vo-velkych-drzkovciach-horela-nevyuz/538462-clanok.html

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. S nákupmi to bude tento rok ešte horšie: Zatvorené obchody a prísny zákaz vychádzania!

[31.03.2021; pluska.sk; 06:00; redakcia]

Sviatočný zákaz predaja platí aj počas pandémie. Navyše, otváracie hodiny obchodov ovplyvní tento rok aj sprísnený zákaz vychádzania. Počas troch dní tak vo väčšine obchodov nenakúpite ani základné potraviny.

Najväčšie reťazce ako Tesco, Lidl, Kaufland, Billa či COOP Jednota budú mať zatvorené v piatok, nedeľu aj pondelok. Pred veľkonočnými sviatkami a v sobotu bude väčšina z nich fungovať v štandardnom režime.

Otváracie hodiny reťazcov si pozrite >>V GALÉRII<<

Karty tento rok zamiešal sprísnený zákaz vychádzania. Podľa neho po 20.00 h nemožno ísť už ani na nákup, reťazce preto prispôsobili otváracie hodiny do ôsmej večer. Pre prevádzky stále platí obmedzenie 15 štvorcových metrov na jedného zákazníka a pre klientov povinnosť nosiť počas nákupu respirátor.

Najväčší nápor zákazníkov čakajú obchodníci vo štvrtok a v sobotu. „Pred veľkonočnými sviatkami budeme mať otvorené v štandardných otváracích hodinách. Väčšina našich predajní je otvorená v čase od 7.00 do 20.00 h. V piatok, nedeľu a v pondelok budeme mať zatvorené. Potraviny, predovšetkým čerstvý sortiment ako ovocie, zeleninu, chlieb, mäso či mliečne výrobky, si zákazníci prídu dokúpiť v sobotu. Vtedy budeme mať otvorenú väčšinu predajní tiež od 7.00 do 20.00 h,“ spresnila hovorkyňa spoločnosti Billa Kvetoslava Kirchnerová.

Počas sviatočných dní nebudú fungovať ani online nákupy s donáškou. „Predajne Tesco budú počas veľkonočných sviatkov otvorené vo štvrtok 1. apríla 2021 a v sobotu 3. apríla 2021 od 7.00 do 20.00 h. V rovnakých dňoch budú k dispozícii služby Tesco Online nákupov a Klikni &Vyzdvihni,“ uviedol reťazec v tlačovej správe.

Čítajte na ďalšej strane: Jeden reťazec otvorí aj v piatok a pondelok >>

V jednom z reťazcov však nakúpite aj na Veľký piatok a počas Veľkonočného pondelka. Keďže spoločnosť Metro je definovaná ako veľkoobchod, otvorené bude mať všetky dni okrem nedele. V piatok a sobotu tam registrovaní zákazníci nakúpia od 8.00 do 20.00 h a v pondelok od 10.00 do 20.00 h.

Obchody s potravinami môžu mať otvorené aj drobní živnostníci, ale len v prípade, že v nich nebudú pracovať ich zamestnanci, ale oni sami. Otvorené môžu byť aj lekárne, čerpacie stanice, stánky s rýchlym občerstvením, predajne cestovných lístkov, suvenírov atď.

Od piatka do pondelka budú zatvorené aj pobočky Slovenskej pošty. „Zákazníkom preto odporúčame, aby si neodkladné záležitosti vybavili ešte pred sviatkami,“ informovala hovorkyňa Slovenskej pošty Iveta Dorčáková. Doručenie sobotnej tlače na celom území Slovenska bude zabezpečené.

https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/nakupmi-to-bude-tento-rok-este-horsie-zatvorene-obchody-prisny-zakaz-vychadzania

[Späť na obsah]

5. Prvá jarná žinčica

[30.03.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Ľubo Fronko / Viktor Vincze]

Viktor Vincze, moderátor: „Na májovú bryndzu si ešte budeme musieť počkať, ale je tu iná salašnícka lahôdka – prvá jarná žinčica. Ak sa poponáhľate, môžete ju okoštovať ešte v marci. Vďaka ovciam, ktoré sa teraz dostávajú na pašu, je pitie čerstvej žinčice ozajstným zážitkom.“

Ľubo Fronko, redaktor: „Kým na lúkach biely sneh mizne, snehovo bielou žinčicou sa začínajú na salašoch napĺňať črpáky. Ovce v Tisovci boli celú zimu pod strechou, teraz nastal čas prevetrať sa.“

Miroslav Dianiška, chovateľ oviec: „Ešte starí gazdovia spomínali, že ovca musí ísť vonku keď je tráva mladá, aby požierala tú trávu aj s tou starou trávou, aby jej to nezaťažilo ten bachor.“

Ľubo Fronko: „Ovce ešte nejdú na lúky, zatiaľ sú v ohrade. Pasú sa krátko.“

Ľubomír Hudec, pastier: „Dnes tu mám 200 kusov a tu dneska len 5 hodín a viacej netreba.“

Ľubo Fronko: „V kotli nad ohňom nie je nič iné, než čerstvo podojené mlieko. Predpoludním sa už varí žinčica.“

Jaromír Dianiška, bača: „Pukne, vyhodí pukeľ, ako keď sa už varí, do toho varu príde a … dosť. Za chvíľu uvidíte, aha už ide, taká bublina vyhodí.“

Miroslav Dianiška: „Teraz je tá žinčica vlastne tá horúca zrazená bielkovina. Dá sa do mliekarenskej konvy, odnesie sa dnu, dá sa do drevenej zberačky, kde sa zberá syr a trepaním sa vyšľahá“

Jaromír Dianiška: „Teraz ju vyťahujem, ako naťahujem, aby bola jemnejšia.“

Miroslav Dianiška: „Z toho 120 litrového kotla vieme zobrať zhruba 30 litrov ovčej žinčice.“

Jaromír Dianiška: „Nech sa páči, žinčička čerstvá, odvarená. Nech slúži na zdravie každému kto má rád.“

Ľubo Fronko: „Žinčica sa bežne pije mierne odstáta tak deň, dva, aby bola kyslá, no skutoční fajnšmekri ju vraj pijú čerstvú a horúcu. Ak si túto fajnotu doprajete ešte stále v marci, máte ju aj s pridanou zážitkovou hodnotou.“

Miroslav Dianiška: „Je to taký elixír a také blaho na duši keď si to človek vie vychutnať, že tá žinčica je prvá na jar a je to žinčica z mladej prvej paše.“

Ľubo Fronko: „Z Tisovca Ľubo Fronko, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

7. Tovar&Predaj 1 – 2/2021: Sviatky budú bohatšie ako vlani

[30.03.2021; tovarapredaj.sk; Publicistika; 13:08; redakcia]

Veľká noc je ako druhé najsilnejšie obdobie roka radosť pre všetkých výrobcov, obchodníkov, ale aj spotrebiteľov. Hoci ju asi aj tento rok s korbáčom zaženie do kúta koronavírus, zo strany oslovených spoločností zaznieva nádej, že veľkonočné sviatky budú predsa o trochu lepšie ako v minulom roku, ktorý výrazne poznačila pandémia. Čísla totiž hovoria jasnou rečou, spotrebitelia si na Veľkú noc ešte stále doprajú viac.

Minuloročné veľkonočné sviatky zasiahli reštrikčné opatrenia spojené s pandémiou koronavírusu. Podľa dát zo Spotrebiteľského panelu spoločnosti GfK však výdavky na rýchloobrátkový tovar, ako sú prísady na pečenie, vajíčka, mäso, mäsové výrobky a alkohol, podľa očakávaní rástli. „Domácnosti si vytvárali zásoby, ale takisto nakupovali aj tovar, ktorý je typický pre sviatky. V dňoch pred Veľkou nocou boli výdavky na nákupy potravín a drogérie takmer o pätinu vyššie ako v predchádzajúcom roku. Výraznejší nárast výdavkov bol pritom viditeľný tesne pred sviatkami,” ozrejmuje Veronika Némethová, senior konzultantka spoločnosti, a dodáva, že výdavky na sortiment mäsových výrobkov vzrástli v porovnaní s predchádzajúcim rokom o štvrtinu. „Jedna kupujúca domácnosť na nákupy mäsových výrobkov v apríli minulého roku minula celkovo 35 eur,” hovorí s tým, že výrazný rast vo veľkonočnom období zaznamenali aj klobásy (suché a polosuché). „Klobásy si v tomto čase z obchodu domov prináša každá druhá domácnosť. Naposledy však každá minula na tento tovar viac ako pred rokom, jedna domácnosť za ne zaplatila v danom mesiaci v priemere vyše osem eur,” dodáva.

V prípade údeného a soleného mäsa naň každá kupujúca domácnosť minula v priemere deväť eur. Aj vajíčka ukrojili z rodinného rozpočtu v apríli 2020 viac ako v roku 2019 – domov si ich odniesli dve tretiny domácností, ktoré za ne zaplatili v priemere každá 6,70 eur. Vyššie výdavky mali zákazníci aj na alkohol. Zásoby alkoholických nápojov si vo veľkonočnom mesiaci (apríl 2020) doplnilo až 84 % domácností, pričom priemerný výdavok kupujúcej domácnosti predstavoval v apríli minulého roka na alkohol 38 eur.

Online predaj pomáha alkoholu

Hoci začiatok vlaňajška vyzeral sľubne, už marec zasadil výrobcom alkoholu ranu pod pás. „Obrat poklesol o takmer 20 percent a v apríli takmer o 50 percent,” hovorí Natália Ambrosová, manažérka obchodu a marketingu spoločnosti Old Herold. Ako uvádza, rástli retailové objednávky, pretože spotrebitelia zareagovali na situáciu vytvorením dostatočných zásob. „V našom segmente sme zaznamenali výpadok obratu, čo potvrdzuje to, že konzumácia alkoholu je spojená so stretávaním sa a spoločenským životom. A inak to nebolo ani počas obdobia minuloročnej Veľkej noci, keď sa ľudia správali uvážlivo a zodpovedne a minimalizovali spoločenské či rodinné stretnutia. Rovnako aj fakt, že ľudia nemohli cestovať, sa prejavil na výraznom znížení obratu,” vysvetľuje. V súčasnosti v spoločnosti Old Herold očakávajú, že spotrebitelia budú okrem nákupu v retaile stále viac vyhľadávať možnosť nákupu s donáškou domov či nákupy v online prostredí. „Čas a bezpečie by mohli byť komodity, ktoré spotrebitelia uprednostnia pred cenou. Otázkou ostáva, koľko spotrebiteľov si bude môcť takéto správanie dovoliť,” zamýšľa sa Natália Ambrosová.

Podľa jej slov je potrebné sledovať, ako spotrebitelia reagujú, hľadať príležitosti a prispôsobiť sa danej situácii, a to sa týka aj trendov pri nákupe alkoholu. „Skôr sledujeme dopyt po kvalitnejších výrobkoch, teda kvalitných destilátoch, a inovácie preto orientujeme skôr na dizajn obalu, respektíve tradičné destiláty, ktoré môžu ponúknuť niečo mimoriadne,” konštatuje a dodáva, že táto doba v istom zmysle preverí trh a spotrebiteľ sa bude pri nákupe ešte viac sledovať nielen kvalitu kupovaných výrobkov ale i na fakt, či ide o domáceho výrobcu.

„Z našich vlastných prehľadov predaja máme pocit, že ľudia minuli v tomto období menej, pretože bol prvýkrát zavedený lockdown a kontrola prechodu cez okresy. Tým sa znížila mobilita ľudí, obmedzili sa rodinné stretnutia. Návštevy boli zakázané, čo sa odzrkadlilo na menších výdavkoch rodín v obchodoch s potravinami,” vysvetľuje Martin Chovanec, key account manažér vinárstva Vinum Nobile Winery. Aj u nich však panuje nádej, že situácia počas tohtoročnej Veľkej noci už bude uvoľnenejšia a ľudia sa budú môcť stretávať v rámci rodín. „Podľa našich predpokladov budú zákazníci nakupovať stále vo väčšej miere pred sviatkami v retailových sieťach,” hovorí Martin Chovanec a dodáva, že síce si z pohľadu spotrebiteľských trendov veľkonočné sviatky udržujú stále tradičný ráz, Slováci už na veľkonočnom stole pomaly objavujú popri klasickom tvrdom alkohole aj tiché a šumivé vína.

Nealko čaká na oživenie

Rovnako kolísali na začiatku minulého roka predaje nealkoholických nápojov. „Po Veľkej noci sa už predaj nealka dostal na bežnú úroveň, okrem kategórie minerálnych vôd, pri ktorej vnímame znížený dopyt, čo je škoda, pretože minerálky majú pre konzumenta pridanú hodnotu – ich zloženie má preukázateľné kladné účinky na ľudský organizmus,” uvádza Karol Ponesz, country manager Mattoni 1873 pre Slovensko. Kategória nealka však počas Veľkej noci všeobecne zažíva vrchol pred nastupujúcou letnou sezónou. Podľa jeho slov kupujúci siahajú častejšie po značkových produktoch – minerálkach aj soft nápojoch. „Predpokladáme, že v súlade so zlepšovaním pandemickej situácie začne postupne ožívať aj trh nealka. Ak by sme však čelili ďalším obmedzeniam vychádzania či iným reštrikciám, mohlo by to znovu zasiahnuť spotrebu,” vysvetľuje Karol Ponesz. Aj pri segmente nealkoholických nápojov sa počas Veľkej noci ukazujú spotrebiteľské preferencie. „Naše skúsenosti potvrdzujú, že Slováci majú zmiešané spotrebiteľské zvyky. Klasické, rokmi potvrdené príchute sa striedajú s inovatívnymi, miestami exotickými,” uvádza a dodáva, že tradičnou chuťou minerálok je citrón a pomaranč, ale zákazníci skúšajú aj iné osviežujúce citrusové chute, zmesi drobného ovocia. „V soft drinkoch vedú kolové príchute, no takisto kupujúci siahajú po inováciách, ako sú napríklad vanilka či mango,” dopĺňa.

Pečenie je istota

Ak niektorému segmentu potravín pandémia koronavírusu počas obdobia Veľkej noci pomohla, boli to ingrediencie na pečenie. „Všeobecne sme zaznamenali zvýšený dopyt po našich výrobkoch. Zákazníci sa viac zdržovali doma a mimo iných aktivít piekli a pripravovali si dezerty,” vysvetľuje Zdeněk Kvinta, marketingový manažér spoločnosti Dr. Oetker. Ako pokračuje, počas pandemickej situácie naďalej očakávajú zvýšený dopyt. Hoci sú podľa jeho slov slovenskí spotrebitelia v pečení konzervatívni a ich chute či postupy pri pečení sa nemenia, je možné pozorovať spotrebu kvalitnejších surovín na pečenie. „Výrazný rast zaznamenávame napríklad pri vanilkovej paste Bourbon s mletým vanilkovým strukom,” uvádza. Aj preto pripravili už na začiatku roka novinku Tmavý karob ako zaujímavú alternatívu kakaa. „Ide o výrobok s nízkym obsahom tuku a pri pečení s ním je možné použiť menej cukru vďaka jeho prirodzenému obsahu v karobe. Tmavý karob má aj vysoký obsah vlákniny a je zdrojom vápnika,” dodáva Zdeněk Kvinta.

Budú sviatky mäsové?

Bohato prestreté stoly s obloženými misami plnými mäsa sa v minulom roku dostali do úzadia. Aj dopyt po špeciálnych veľkonočných edíciách mäsových výrobkov bol celkovo nižší ako v roku 2019. „Razantné zníženie nákupu špecialít postihol aj náš segment špeciálnych paštét. Zákazníci sa totiž viac orientovali na nákup základných komodít a špeciality nevykazovali rastúci trend ako iné potraviny,” vysvetľuje Martin Kincl, marketingový riaditeľ spoločnosti Alimpex Food, s tým, že aj v tomto roku očakávajú opätovné „pokrivenie“ trhu z dôvodu pretrvávajúcej pandemickej situácie. „Veľká väčšina našich produktov funguje ako darčeky pre gurmánov, a tak aj predaje budú závislé od možnosti návštev a sociálneho pohybu,” konštatuje.

Michal Tkadlec, marketingový manažér spoločnosti MP Krásno Slovakia, však verí, že opatrenia sa v tomto roku budú zmierňovať, a preto vo firme nepodceňujú prípravu širokého výberu výrobkov veľkonočnej edície. „Na Veľkú noc je z pohľadu údenín stále veľký záujem o tradičné výrobky, ako sú údené mäsá, klobásy, trvanlivé salámy či šunky. Zákazníci si však v tomto období radi doprajú aj niečo nevšedné a radi skúšajú nejakú novinku. Okrem toho vyžadujú aj špeciálne limitované obaly s veľkonočnou tematikou,” tvrdí. Podľa jeho slov sa však Slováci cez veľkonočné sviatky príliš neobmedzujú a hoci je pre nich cena dôležitá, sú ochotní si priplatiť za kvalitnejšie výrobky. „Veríme teda v optimistický vývoj, pri ktorom si ľudia radi doprajú v sviatočnom období niečo navyše,” dopĺňa. Keďže sa podľa Martina Kincla považuje Veľká noc za malé Vianoce z pohľadu spotreby a hodovania, na sviatočný stôl patria okrem dobrôt z vajec aj mäsové a syrové špeciality. Spoločnosť Alimpex Food preto stavia aj tento rok na overené produkty v podobe paštétových bonboniér, paštétové minitorty a špeciálne darčekové balenia v keramickej forme.

Sladkostiam chýbala šibačka

Znemožnené návštevy a s nimi aj šibačka so sladkými odmenami pre malých i veľkých sa podpísali pod tvrdý pokles trhu s veľkonočnými výrobkami, a to až o 43 % v hodnote. „Slovenskí zákazníci celkovo utratili v období od februára do apríla 2020 dohromady 5,2 miliónov eur, čo predstavuje o štyri milióny eur nižšie tržby ako v predchádzajúcom roku,” opisuje konzultant spoločnosti Nielsen Michal Elšík dáta maloobchodného auditu tržieb na Slovensku.

Ani košatosť kategórie veľkonočných čokoládových cukroviniek, medzi ktoré patria čokoládové figúrky (plnené aj neplnené), čokoládové vajíčka, pralinky, dezerty i ďalšie čokoládové výrobky prezentované a balené ako sezónny tovar s veľkonočnými motívmi, nepomohla ich celkovému obratu. Ten (aj vrátane tabuľkovej čokolády a tyčiniek) dosiahol v sledovanom období 62,1 milióna eur. „Aj tu môžeme vidieť medziročný pokles tržieb, ktorý dosahuje dvojcifernú hodnotu mínus 13,4 percenta,” dodáva Michal Elšík.

Výrobcovia sladkostí pritom veľkonočné sviatky považujú tak ako ostatní za druhé najsilnejšie predajné obdobie v roku. „Značkové produkty z nášho portfólia sa práve v týchto obdobiach tešia veľkému záujmu zo strany spotrebiteľov. Samozrejme, v minulom roku situáciu veľmi ovplyvnila pandémia koronavírusu,” uvádza manažérka korporátnych vzťahov pre Česko, Slovensko a Maďarsko spoločnosti Mondelez Europe Services Gabriela Bechynská. „Zaznamenali sme nárast predaja prémiového tovaru – drahších čokolád a špeciálnych balení našich produktov spolu s plyšovými hračkami,” pokračuje. Podľa jej slov registrovali zníženie početnosti nákupov, pretože sa zákazníci snažili obmedziť cesty do obchodov, o to drahšie nákupy však následne robili. „Zákazníci stavili na vyskúšané prémiové značky, nepúšťali sa do experimentovania s novými produktami,” dopĺňa. Tohtoročné veľkonočné sviatky by mohli v prípade pokračujúcich obmedzení a zákazov stretávania stráviť spotrebitelia pri tradícii vajíčkobrania, na ktorú sa chystá staviť práve Mondelez. „Vajíčkobranie je ideálny spôsob, ako stráviť Veľkú noc s deťmi vonku na vzduchu. Hľadať zajačie hniezda plné dobrôt navyše môžu nielen malí, ale aj veľkí,” dodáva Gabriela Bechynská.

Miroslava Ondrušová, miroslava.ondrusova@atoz.sk

https://www.tovarapredaj.sk/2021/03/30/tovarpredaj-1-2-2021-sviatky-budu-bohatsie-ako-vlani/

[Späť na obsah]

8. Nevyhadzujte zvyšky starých chlebov. Takto ich využijete vo vašej záhrade!

[30.03.2021; pluska.sk; 11:00; Petra Števková]

Výživa pre rastliny

Chlieb, hlavne kvasinky, ktoré sa v ňom nachádzajú, obsahujú množstvo minerálov, železa, živín a rastových stimulátorov. Pozitívne na tieto zložky reagujú kvitnúce rastliny ako pivonky, ruže, chryzantémy a gladioly. Chlieb zalejte vodou, uzavrite tak, aby sa k nemu nedostal vzduch, ktorý by spôsobil vznik plesní. Nechajte ho macerovať niekoľko dní. Vodu potom preceďte, zrieďte s dažďovou alebo odstátou vodou a polejte vaše kvety vrátane izbových rastín.

Domáci zakoreňovač

Keďže chlieb, podobne ako droždie, obsahuje rastový stimulátor, odporúča sa aj pre podporu tvorby koreňov rastlín. Ponorte odrezky rastlín do podobne prirpaveného roztoku. Bude to fungovať ako stimulátor koreňov.

Do kompostu

Aj tu platí, že menej je viac. Nie je vhodné, aby ste chlieb dávali do kompostu vo veľkých množstvách, avšak zvyšky pečiva z bežnej domácnosti do kompostu určite môžete ukladať.

Pečivo rovnako môžete dávať aj do bokashi, ktoré je ďalšou formou spracovávania kuchynského biologického odpadu. V bokashi nádobe prispeje k fermentácii, čo je výsledkom tohto spracovania.

Pri uskladnení zeleniny

Ak vám zostal starší chlieb, vysušte ho a vložte do boxu v chladničke pre skladovanie ovocia a zeleniny. Suchý chlieb na seba naviaže prebytočnú vlhkosť a vaša zelenina a ovocie tak zostanú dlhšie čerstvé a nezačnú hniť.

Pre sliepky

Ak chováte sliepky, alebo poznáte niekoho vo svojom okolí, starý chlieb môžete využiť ako doplnok ich stravy. Určite na chlebe nestavajte celé ich kŕmenie. No v malom množstve ho určite privítajú. Pred kŕmením ho rozdrvte na malé kúsky až omrvinky. Presvedčte sa, že na chlebe neboli žiadne kúsky soli, tá je pre sliepky nevhodná. Pridajte vodu a chlieb namočte.

Pozor! Chlieb nikdy nepoužívajte na zimné prikrmovanie vtáctva a ani ním nekŕmte labute. Je pre ne nebezpečný a mohol by poškodiť ich trávenie.

Výživa pre rastliny

Domáci zakoreňovač

Do kompostu

Aj tu platí, že menej je viac. Nie je vhodné, aby ste chlieb dávali do kompostu vo veľkých množstvách, avšak zvyšky pečiva z bežnej domácnosti do kompostu určite môžete ukladať.

Pri uskladnení zeleniny

Pre sliepky

Pozor! Chlieb nikdy nepoužívajte na zimné prikrmovanie vtáctva a ani ním nekŕmte labute. Je pre ne nebezpečný a mohol by poškodiť ich trávenie.

Výživa pre rastliny

Domáci zakoreňovač

Do kompostu

Aj tu platí, že menej je viac. Nie je vhodné, aby ste chlieb dávali do kompostu vo veľkých množstvách, avšak zvyšky pečiva z bežnej domácnosti do kompostu určite môžete ukladať.

Pri uskladnení zeleniny

Pre sliepky

Pozor! Chlieb nikdy nepoužívajte na zimné prikrmovanie vtáctva a ani ním nekŕmte labute. Je pre ne nebezpečný a mohol by poškodiť ich trávenie.

https://zahradkar.pluska.sk/okrasna-zahrada/nevyhadzujte-zvysky-starych-chlebov-takto-ich-vyuzijete-vasej-zahrade

[Späť na obsah]

9. Lidl má na Slovensku už 149 predajní

[30.03.2021; webnoviny.sk; Aktuálne správy; 09:30; redakcia]

V pondelok 29. marca otvoril diskont dve nové predajne – v Bardejove a Poprade.

Lidl má od pondelka 29. marca na Slovensku už 149 predajní. Dve najnovšie predajne obľúbeného diskontného reťazca sa nachádzajú v Bardejove a Poprade. Zamestnanie v nich nájde dokopy 46 ľudí. V predošlom kalendárnom roku otvoril Lidl osem predajní a v expanzii bude pokračovať aj naďalej. Jubilejnú 150. predajňu otvorí Lidl v priebehu najbližších týždňov v Košiciach. Obchodný reťazec zároveň pokračuje aj v modernizácií už existujúcich prevádzok. V Poprade sa najnovšia, v poradí už tretia, predajňa Lidla nachádza na Svitskej ulici. V Bardejove má diskont odteraz dve predajne, od pondelka môžu zákazníci nakupovať už aj v prevádzke na Mlynskej ulici.

„Zákazníkom ponúkame všetko potrebné pod jednou strechou, pričom nákup u nás je rýchly, pohodlný a bezpečný. Aj v týchto dvoch predajniach, úplne rovnako ako vo všetkých ostatných, platí Lidl garancia nečakania na pokladniciach. Spolu s preventívnymi hygienickými opatreniami je záväzok rýchleho nákupu dôležitou súčasťou ochrany zdravia našich zákazníkov i zamestnancov,“ uviedol Marián Šimko, obchodný riaditeľ Lidl Slovenská republika.

Obe predajne sú vybavené energeticky úspornými LED technológiami pri osvetlení a súčasťou vzduchotechniky sú výkonné filtre, ktorých účelom je lepšie zachytávanie nového koronavírusu tak, aby sa vo vyčistenom vzduchu nedostával späť do predajne. Aj v týchto predajniach platia všetky preventívne hygienické opatrenia, vďaka ktorým Lidl ako prvý predajca potravín na Slovensku obstál v hygienickom audite nezávislého kontrolného orgánu TÜV SÜD. Ďalšou novinkou sú elektronické cenovky pre sortiment ovocia a zeleniny, ktorých výhodou je úspora papiera, ako aj jednoduchšia orientácia pre zákazníkov a obsluha pre personál. Zákazníci môžu využiť bezplatné internetové wifi pripojenie, k dispozícii majú kávomat s Fairtrade certifikovanou kávou a vďaka vlastnej pekárni bude pre nich v priebehu celého dňa pripravené chrumkavé a teplé pečivo priamo z pece.

V nových predajniach, rovnako ako v ostatných 147, sa zákazníci môžu zapojiť do komunitných projektov organizovaných Lidlom. Za každú predanú fľašu minerálnej vody Saguaro venuje diskont jeden cent na kúpu a výsadbu stromčekov v Tatrách, za každé predané balenie plienok zase putuje 10 centov na pomoc vážne chorým deťom vo veku do 3 rokov v rámci iniciatívy Od začiatku v dobrých rukách. Zákazníci môžu taktiež podporiť dlhodobú potravinovú zbierku Podeľ sa a pomôž pre občianske združenie „MAKO SK“, ktoré sa venuje pomoci rodinám v núdzi a zdravotne znevýhodneným deťom po celom Slovensku. „Vieme, aké ťažké je v súvislosti s COVID 19 alebo z dôvodu straty príjmu zvládať náročné obdobie! Preto sme sa vďaka spolupráci s obchodným reťazcom Lidl rozhodli pomôcť tým najzraniteľnejším. Možno nezachránime životy, ale pomôžeme prekonať ťažké obdobie,“ konštatuje sa na stránke OZ MAKO SK.

Zákazníci taktiež môžu pomôcť vyčistiť slovenské rieky a vodné nádrže od plastov v rámci projektu Nenechajme to plávať. Pri príležitosti otvorenia novej predajne Lidl tradične podporuje žiakov blízkych základných škôl. V Poprade ide o Spojenú školu Partizánska 2 a Základnú školu s materskou školou na Komenského ulici. V Bardejove podporí diskont Základnú školu Bartolomeja Krpelca. Výšku podpory môžu ovplyvniť priamo zákazníci – diskont venuje 1 € na nákup IT vybavenia pre školy za každý nákup v hodnote aspoň 10 €. Cieľom je uľahčiť žiakom a školám dištančné vzdelávanie.

Lidl je päťnásobným držiteľom prestížneho medzinárodného ocenenia Top Employer Europe a Top Employer Slovakia. Za svoje aktivity vo vzťahu k zamestnancom získal obchodný reťazec aj prestížne ocenenie Via Bona a trikrát získal prvenstvo aj v súťaži najzamestnávateľ. Na základe hlasovania verejnosti sa Lidl už sedemkrát po sebe tešil z ocenenia Obchodník roka.

Informačný servis

https://www.webnoviny.sk/lidl-ma-na-slovensku-uz-149-predajni/

[Späť na obsah]

10. McDonald’s rozširuje menu o bezmäsité jedlá

[30.03.2021; strategie.hnonline.sk; Tlačové Správy; 09:00; TS]

Veggie novinky sú už teraz dostupné vo všetkých prevádzkach.

Narastajúci záujem Slovákov po mäsových alternatívach si dlhodobo uvedomuje aj spoločnosť McDonald’s. Preto aktuálne prichádza s novinkou, ktorá poteší nejedného zákazníka.

Na slovenský trh uvádza novú Veggie ponuku – tri nové bezmäsité jedlá. Prvým je Veggie burger, ktorého dopĺňa v rámci portfólia Veggie Wrap a Veggie šalát. Pochutia si na nich vegetariáni, flexiteriáni, ale aj zákazníci obľubujúci zmenu jedálnička.

Zdroj: McDonald’s

„Našim zákazníkom chceme stále prinášať niečo nové a tiež ponúkať širšiu ponuku chutných i bezmäsitých jedál, z ktorých by sa mohli u nás najesť podľa svojich predstáv. Preto sme vyšli v ústrety smerom k bezmäsitej ponuke v podobe troch nových veggie produktov,“ povedala Lucia Polačeková, PR supervízorka pre McDonald’s na Slovensku.

Veggie placky totiž obsahujú mrkvu, petržlen, hrášok, brokolicu, cibuľu, zelené, červené a žlté papriky. Chuť je vylepšená o ementálsky typ syru, maslo, slnečnicové semienka, tortilla chipsy a bylinky. Tieto veggie placky neobsahujú žiadny palmový olej. „Tri novinky z radu Veggie sú veľmi chutnou alternatívou pre tých ľudí, ktorí sa mäsu úplne alebo aj čiastočne vyhýbajú nielen kvôli zdravotným benefitom, ale tiež s ohľadom na etický či ekologický aspekt,“ hovorí na záver PR supervízorka pre slovenský McDonald’s.

Zdroj: McDonald’s

https://strategie.hnonline.sk/tlacove-spravy/2325384-mcdonald-s-rozsiruje-menu-o-bezmasite-jedla

[Späť na obsah]

12. Konsolidáciu začali mäsiari zrušením holdingovej štruktúry

[30.03.2021; etrend.sk; Týždenník; 00:00; Peter Scherhaufer]

Ladislav Čechovič šéfuje producentovi mäsa päť rokov. Pripravil ho na predaj, ale pokračovať v ňom bude ako CEO aj pod novým vlastníkom

Bol to exit, na ktorý sa čakalo roky. Penta napokon predala svoju mäsiarsku vetvu Carnibona americkému holdingu Smithfield Foods, za ktorým stojí čínska WH Group. Vetva, ktorá zahŕňa dva slovenské a dva maďarské závody, zamestnáva približne 1 400 ľudí.

Jej súčasťou je aj Mecom s ročnými tržbami 140 miliónov eur. Za posledných desať rokov bol v čistom zisku len dvakrát – z dôvodu vysokých odpisov, nízkych marží na trhu s mäsom, ale aj nie ideálneho riadenia v minulosti. Od roku 2016 stojí na čele vetvy Ladislav Čechovič, ktorý mal za úlohu konsolidovať firmu a pripraviť ju na predaj. Jeho misia sa mala skončiť exitom Penty, ale Američania mu navrhli, aby ostal. Slováci budú v holdingu fungovať ako samostatná obchodná jednotka s autonómnym riadením. Kúpnopredajná zmluva bola podpísaná, k fyzickému predaju príde až po schválení transakcie slovenským a maďarským protimonopolným úradom.

TREND sa s L. Čechovičom rozprával nielen o priebehu konsolidácie a úsporách, ktoré realizoval, ale aj o trhu s mäsom, expanzii či o vzťahoch s reťazcami. Rozhovor je súčasťou prvej časti päťdielneho seriálu TRENDU s názvom Ako sa zachraňujú firmy, ktorý je zameraný na skúsenosti slovenských manažérov či biznisových poradcov s ozdravnými stratégiami a procesmi.

O predaji Mecomu sa hovorilo minimálne osem rokov. Prečo sa exit Penty posúval?

Tých faktorov bolo viacero. Najdôležitejší vychádzal z toho, že napriek tomu, že sme na stredoeurópske pomery spoločnosť strednej veľkosti, boli sme veľmi komplikovaní z pohľadu procesov. Preto trvalo určitý čas, kým sme firmu nastavili na predaj, aby bola pre potenciálneho investora zaujímavá.

Aké boli ďalšie dôvody?

Penta nechcela predať Mecom komukoľvek. Mala podmienku, že to musí byť strategický investor, ktorý zabezpečí firme a jej zamestnancom dlhodobú budúcnosť a stabilitu. Cena určite nebola jediným ukazovateľom, na základe ktorého sme sa rozhodovali. Na druhej strane investora okrem hospodárskych výsledkov zaujímalo aj to, ako je nastavená štruktúra spoločnosti, procesy a akých kvalitných ľudí má. Nielen v rámci top a stredného manažmentu, ale aj celkovej infraštruktúry vo výrobných závodoch. V akej fáze konsolidácie sa nachádza, otázky potenciálnych synergií, trhového postavenia a sily obchodných značiek na jednotlivých trhoch.

Takže toto všetko bolo riadne nastavené až teraz?

Na to, aby sa tento komplexný mix vybudoval do zmysluplnej rovnováhy, nestačia dva ani tri roky. Pocit, že konsolidácia mäsiarskych aktivít Penty je hotová, sme nadobudli zhruba pred dvomi rokmi. Vtedy sme začali intenzívnejšie komunikovať s potenciálnymi investormi, s ktorými sme komunikovali priebežne osem rokov.

Čo ste urobili ako prvú vec po nástupe na post generálneho riaditeľa?

Akákoľvek úspešná reštrukturalizácia musí stáť na jasnom pláne a silnom tíme, ktorý hovorí rovnakou rečou. Moja prvá úloha spočívala v zlepšení medziľudských vzťahov na pracovisku a v správnom nastavení motivácie každého zamestnanca. Každá úspešná spoločnosť musí byť schopná otvorene pomenovať problémy a následne ich interne riešiť. Na všetkých úrovniach, vo všetkých oddeleniach. Bez toho nie je možná ani reštrukturalizácia, ani dlhodobé fungovanie. V priebehu prvého roka som preto výrazne zmenil manažment spoločnosti a nastavil som novú firemnú kultúru zameranú na otvorenosť a prozákaznícku orientáciu.

Ladislav Čechovič, Mecom

Čoho sa ešte konsolidácia týkala?

Potrebovali sme vyriešiť špecializáciu výrobných kapacít. Každá z fabrík, ktoré sme vlastnili, kedysi vyrábala všetky produktové kategórie. Potravinársky biznis, zvlášť trh s mäsom, je však extrémne nízkomaržový. Na to, aby mohla firma dlhodobo rásť a investovať do kapacít a technológií, potrebuje byť extrémne efektívna na všetkých úrovniach. Popri konsolidácii výrobných kapacít tak veľmi dôležitú úlohu zohrávala aj produktová špecializácia. Dnes sa každý závod špecializuje na určitú kategóriu mäsových výrobkov. Konsolidáciu na štyri závody sme ukončili v roku 2017, čo sa týka špecializácie sortimentu, tú sme docielili o dva roky neskôr.

V rámci zoštíhľovania ste zrušili holdingový stupeň riadenia, ktorý stál nad závodmi. Čo vám to okrem úspory nákladov prinieslo?

Pred konsolidáciou sme mali holdingový manažment a potom riadenie jednotlivých krajín, teda Slovenska, Česka a Maďarska. V rámci ozdravenia sme holdingovú časť úplne zrušili. Som silný zástanca plytkej organizačnej štruktúry s čo najmenším počtom vrstiev riadenia. Teraz napríklad fungujeme tak, že nemáme obsadenú holdingovú funkciu obchodného a marketingového riaditeľa. Každá krajina má svojho lokálneho obchodného riaditeľa, ktorý reportuje priamo mne. Okrem nákladov je to dôležité aj z pohľadu firemnej kultúry. Každý stupeň spomaľuje a skresľuje posun informácií. Plytká štruktúra dáva ľuďom vysoké kompetencie, vysokú zodpovednosť, a to aj na nižších stupňoch riadenia. Zároveň so sebou prináša rýchle rozhodovacie procesy. Majú ju nielen závody, ale aj jednotlivé oddelenia.

Mecom vyváža do štrnástich krajín. Aspoň export musíte riešiť centrálne. Alebo nie?

Áno, každá krajina má samostatnú obchodnú štruktúru, ale export je centrálny.

Predaj mimo Slovenska tvorí asi 55 percent obratu. Kedysi bolo silné Rusko, ale po embargu vám padlo. Ktoré sú vaše najväčšie exportné trhy dnes?

Okrem maďarského a českého trhu máme silný predaj do Nemecka a Spojeného kráľovstva. Sú to pritom relatívne nové trhy, ktoré sme vybudovali za posledné zhruba tri či štyri roky. Predaj v týchto krajinách realizujeme cez obchodných partnerov alebo rokujeme priamo s reťazcami. Tie protiopatrenia, ktoré zaviedlo Rusko na produkty z EÚ, sme pred pár rokmi pocítili veľmi silno. Mali sme totiž nakúpené špecifické technológie na výrobky, ktoré sme predávali do Ruskej federácie. Museli sme hľadať nové trhy.

Sú chute Britov a Nemcov diametrálne odlišné od našich?

Časť produktov, ktoré sa vyvážajú na exportné trhy, je úplne rovnaká ako pre Slovensko. Ale časť zohľadňuje lokálne špecifiká chutí. Až 80 percent vývozu tvoria trvanlivé salámy.

Odhadujem, že na Slovensku je pomer konzumácie salámy a šunky pol na pol.

Približne áno. Ale slovenský zákazník sa za posledné tri-štyri roky výrazne zmenil. Vysoký podiel mäsa, nižší obsah soli, čo najmenší obsah prídavných látok a atraktívny dizajn sú už dnes pre neho samozrejmosťou. Pravidelne z tohto dôvodu realizujeme prieskumy medzi spotrebiteľmi, pričom ich výsledky rovno pretavujeme buď do existujúceho portfólia, alebo do nových výrobkov. Kvalita našej produkcie je pre nás absolútne kľúčová.

Kde v rámci trhov vidíte priestor na rast?

Čo sa týka objemu predaja a konzumácie, trh mäsa v strednej Európe už dlhšie stagnuje. Priestor na rast vidíme najmä v preskupovaní síl medzi jednotlivými hráčmi na trhu a vo vstupe do nových segmentov.

Ako môže Mecomu v tomto smere pomôcť spojenie so skupinou Smithfield?

Strategický investor sa pozerá na capex investície optikou 20- až 30-ročnej budúcnosti. Smithfield Group zároveň vytvára pre Mecom priestor na synergický efekt, ako aj realizáciu rozvojových projektov, ktoré sme doteraz uskutočniť nemohli.

Ladislav Čechovič, Mecom

Ladislav Čechovič (47) Vyštudoval manažment na City University v Bratislave. Na austrálskom Uniworld College absolvoval ročný kurz riadenia. V St. Nicolaus pôsobil deväť rokov na obchodných pozíciách. V skupine Carnibona pracuje desať rokov, posledných päť vo funkcii generálneho riaditeľa.

Ktoré projekty máte na mysli?

Vstup do nových segmentov na trhu, v ktorých sme doteraz neboli aktívni, a investície do technológií s tým súvisiace.

Môže partner ako Smithfield zamiešať karty vo vzťahoch s obchodnými reťazcami?

Nemyslím si, že sa tým zmení naša pozícia pri rokovaní. Ale to ani nie je zámer. Každý vzťah musí byť vyvážený. My sme zástancami otvoreného dialógu, s reťazcami máme korektné vzťahy, vždy vieme dosiahnuť model prospešný pre obe strany. Každý výrobca, ktorý chce v našom segmente uspieť, musí byť schopný produkovať kvalitné a chutné potraviny a byť pritom cenovo konkurencieschopný.

Trh s mäsom prechádza ťažším obdobím. Napríklad Púchovský mäsový priemysel Antona Fabuša skončil v konkurze a stratil asi dve tretiny svojho trhu. Akú časť z toho ste získali vy?

Môžem potvrdiť, že časť obchodných partnerov sa v tejto súvislosti obrátila aj na nás.

Bude konsolidácia trhu pokračovať?

Mäsiarsky biznis je extrémne náročný. V strednej Európe je nadkapacita výroby, čo vedie k tlaku na marže. Slovenské potravinárstvo má navyše problém s nedostatočnou systémovou podporou štátu, čo ho znevýhodňuje oproti zahraničným konkurentom. Predpokladáme, že konsolidácia trhu bude v strednej Európe pokračovať, najmä na úrovni spoločností strednej veľkosti. Na druhej strane vidím priestor na rozvoj pre menšie spoločnosti, ktoré budú realizovať predaj na lokálnej baze.

Môže konsolidácia priniesť vyššiu silu výrobcov a vyššie výkupné ceny zo strany reťazcov?

To si nemyslím.

Na aké čísla si trúfate pod novým majiteľom?

Toto by som v súčasnosti nechcel presnejšie špecifikovať. Máme však záujem rásť na všetkých trhoch, kde pôsobíme.

Od Smithfieldu ste dostali ponuku vo svojej pozícii pokračovať? Váhali ste, či ju prijať?

Mám rad výzvy, rast a nové projekty. Vo firme by som určite neostal, pokiaľ by sa odo mňa očakávala len udržiavacia stratégia.

Týždenník TREND je súčasťou vydavateľstva News and Media Holding, ktoré vlastní Penta Investments.

Americký Smithfield kúpil Mecom Mäsiarska vetva Penty smeruje do rúk americkej firmy Smithfield Foods, za ktorou stojí čínska WH Group. Penta začala budovať mäsiarsku vetvu Carnibona zhruba pred trinástimi rokmi skupovaním českých, slovenských a maďarských mäsiarskych závodov. Za Mecom zaplatila podnikateľovi Jánovi Molnárovi zhruba 75 miliónov eur, čo bolo v tom čase dosť. Ak chcela Penta Mecom získať, musela preplatiť dánsky gigant Danish Crown. Vtedajšiu hodnotu firmy následne poznačila finančná a ekonomická kríza, zlý manažment, ale aj nenaplnené očakávania, že spotreba mäsa, najmä toho prémiovejšieho, bude v stredoeurópskom regióne výrazne rásť. Spracovanie mäsa má navyše nízke marže. V období rokov 2010 až 2019 bol Mecom Group v zisku len dvakrát. V celkovom úhrne ziskov a strát prerobil za sledované obdobie 140 miliónov eur, čo je zároveň výška jeho ročných tržieb z uplynulých rokov. Cenu transakcie strany nezverejnili, ale podľa analytikov išlo o desiatky miliónov eur. V celkovom úhrne dvanástich rokov, ktoré si vyžiadali aj výrazné investície do Mecomu, však Penta na transakcii zrejme prerobila. Kupec získa štyri slovenské a maďarské certifikované výrobné závody s kapacitou viac ako 10-tisíc ton mäsovej produkcie ročne. Schválenie transakcie podlieha ešte rozhodnutiu slovenského aj maďarského protimonopolného úradu. Americká potravinárska spoločnosť Smithfield Foods vznikla v roku 1936. Zamestnáva 54-tisíc ľudí, z toho 14-tisíc v Európe. Okrem USA a Európy je etablovaná aj v Mexiku. V Poľsku a Rumunsku má dohromady vyše desiatky závodov, najmä na výrobu hydinového tovaru, ale aj na chovy prasiat. Jej ročné tržby sú vyše pätnásť miliárd dolárov.

https://www.trend.sk/trend-archiv/konsolidaciu-zacali-masiari-mecomu-zrusenim-holdingovej-struktury

[Späť na obsah]

13. Rastlinné náhrady mäsa: Nesúťažia s mäsom, ponúkajú zdravú alternatívu na spestrenie stravy

[30.03.2021; pravda.sk; Zdravie; 00:00; PEREX – ADteam (sponzorovaný obsah)]

Autor: Alfa Sorti

Mnohí odborníci sa zhodujú na tom, že denne konzumovať mäso nie je vhodné. Keď vám dochádzajú nápady čo bezmäsité navariť, môžete vyskúšať rastlinné náhrady mäsa. Obľúbené sú najmä u vegetariánov, vegánov a priaznivcov zdravého životného štýlu. Dobrú službu urobia každému, kto ich zaradí do jedálnička. Pomáhajú na ceste za zdravším a štíhlejším telom.

Ak vážne uvažujete nad zmenou životného štýlu a stravovania, hľadáte informácie a všímate si ponuku v obchodoch so zdravou výživou, skôr či neskôr narazíte na rastlinné náhrady mäsa. Vegetariánske fašírky, klobásky či gyros, na trhu je mnoho druhov, líšia sa však kvalitou, zložením, pôvodom i procesom výroby. V drvivej väčšine sa dovážajú už hotové zo zahraničia, ale nájdu sa aj svetlé výnimky. Vegánske výrobky vyrobené na Slovensku sa skrývajú pod registrovanou značkou GOODY FOODY. Čím sa ich burgre, steaky či guľky líšia od konkurencie a ako vám môžu pomôcť na ceste za zdravším životným štýlom? Pýtali sme sa Petra Vitteka, majiteľa spoločnosti Alfa Sorti, ktorá produkty GOODY FOODY vyrába.

Rastlinné náhrady mäsa, ktoré vyrábate sú na báze sóje a pšenice. Poznajú ich vegáni a vegetariáni. Čo však môžu priniesť ľuďom, ktorí nemajú v pláne z jedálnička vylúčiť mäso?

Nielen vegetariáni a vegáni, ale všetci, ktorí chcú zdravšie žiť, doprajú svojmu telu prostredníctvom našich výrobkov dostatok kvalitných rastlinných bielkovín a vlákniny, nižší obsah tukov a to predovšetkým „nezdravých“ nasýtených. A keďže sa v rámci zdravého životného štýlu snažíme vylúčiť zo stravy to, čo nám škodí a zaradiť to, čo nám prospieva, rastlinné náhrady môžu pomôcť aj pri stravovaní s cieľom straty kilogramov. So znížením hmotnosti ide ruka v ruke úprava vysokého tlaku, cholesterolu a cukru v krvi. Navyše rastlinné náhrady sú tepelne predpripravené, takže šetria čas strávený v kuchyni. Ten potom môžeme venovať pohybu, športu, čo tiež prispieva k tomu ako žiť zdravšie.

Autor: Alfa Sorti

Máte vo svojom okolí ľudí, ktorým sa aj pomocou vašich výrobkov podarilo schudnúť alebo zlepšiť zdravotný stav?

Ja sám som toho dôkazom. Som všežravec, kvalitné mäso si doprajem, ale keď som do jedálnička zaradil aj naše produkty, v priebehu 13 mesiacov som schudol 15 kg. Teraz športujem, cítim sa fantasticky, a to mám 66 rokov. Podobne sú na tom aj klienti nášho domu seniorov. Mnohým sa podarilo znížiť hmotnosť, dostali sa do lepšej kondície, odľahčili svojim kĺbom, sú vitálnejší, znížili sa im hodnoty cholesterolu a cukru v krvi, upravil sa tlak. Jednoducho sa im zlepšila kvalita života, z čoho sa nesmierne tešíme my, aj ich rodiny.

V čom sa výrobky Goody Foody líšia od podobných na pultoch?

Naše jedlá vyrábame v prevádzke vo Zvolene. Pri ich vývoji dbáme na prispôsobenie sa gastronomickým chutiam európskej kuchyne. Kladieme dôraz na kvalitu surovín, čo prináša benefity vo výživových vlastnostiach. Prvotnou surovinou sú kvalitné pšeničné a sójové bielkoviny, samozrejme bez genetických úprav (tzv. non GMO). Viaceré bielkovinové suroviny zaradené v našich výrobkoch pochádzajú z našej vlastnej výroby. Aby ľudský organizmus vedel z prvotných surovín, ako sú pšenica a sója, využiť bielkoviny, musia byť spracované a to sa deje v procese extrúzneho procesu, čo je jednoducho povedané tlakovo-tepelné prevarenie surovej sóje, respektíve pšenice. Jeho výsledkom je pevný texturát, ktorý po hydratácii vo vode prináša unikátnu štruktúru podobnú mäsovým vláknam. Výrobky ochucujeme koreninami a bylinkami, bez použitia glutamátu sodného. Smerujeme ku klasickým chutiam kuracieho a hovädzieho mäsa. Niektoré potraviny máme odľahčené pridaním kúskov zeleniny. Vyhýbame sa použitiu palmového oleja. Naše výrobky prinášame na trh v dvoch verziách. V mrazenej, ktorá dovoľuje dlhšie skladovanie a v chladenej verzii, ktorá prináša čerstvosť výrobku priamo k spotrebiteľovi. Máte teda na stole jedlo, ktoré necestovalo pol zemegule v mraziacom kontajneri.

V bežnej populácii výrobky zo sóje vyvolávajú rad pochybností. Napríklad o kvalite a pôvode sóje.

My používame výhradne sóju bez genetickej manipulácie, vypestovanú v Európe. Nakupujeme ju od overených dodávateľov s potrebnými atestami. Každá dodávka podlieha prísnym kontrolám laboratórnou analýzou. Ostatné suroviny rovnako spĺňajú štatút non GMO. Dodávané sú od certifikovaných dodávateľov.

Polotovary a zdravá výživa, to však na prvý pohľad nejde veľmi dokopy, zvyčajne sa do nich pridávajú rôzne konzervanty…

Samozrejme, je dôležité, čo výrobok obsahuje. V našich nie sú žiadne konzervačné látky. U výrobkov dosahujeme 18-mesačnú trvanlivosť šokovým mrazením. U chladených výrobkov využívame proces vákuovania a pasterizácie, čo v danej kombinácii pri chladených výrobkoch prináša neobvyklú 60-dňovú trvanlivosť. Ďalší variant balenia chladených výrobkov je pridávanie ochrannej atmosféry zmesi dusíka a CO2 do obalu, vtedy je spotreba do 21 dní.

Autor: Alfa Sorti

Kupovať takéto zdravšie alternatívy mäsa, to nie je lacná záležitosť…

Pri porovnaní ceny našich výrobkov s mäsom sme na pohľad o málo drahší, ale v celkovom prepočte to vychádza naopak. Keď upravujete 150-gramový kus mäsa, pri tepelnej úprave stráca vodu, takže zo 150 g kuracích pŕs niekedy zostane 110 g. Keď by náš steak mal 100 g a položili by ste ho na panvicu, po tepelnej úprave stratí maximálne 10 g. Mäso musíte tiež ochutiť, pridať koreniny, čo treba tiež zakalkulovať do ceny výsledného jedla. Navyše pri jeho príprave strávite v kuchyni dlhší čas, takže miniete viac energie. Naše výrobky sú plne ochutené a rýchlo pripravené na konzumáciu. Burger je hotový do 3, v prípade mrazeného do 4 minút, a to bez toho, že by ste ho nechali povoliť, mrazený ide rovno na panvicu. Menšie plátky môžete mať na tanieri za 2,5 minúty. Je potrebné ale dodať, že nechceme s mäsom súťažiť, len ponúkame alternatívu na spestrenie stravy. Možnosť pre tých, ktorí chcú alebo musia aspoň občas nahradiť mäso rastlinnou alternatívou.

Vo veľkom vyrábate aj produkty pre zahraničný trh. Líšia sa ochutením podľa toho do akej krajiny ich vyvážate?

Len minulý rok sme do rôznych krajín vyviezli 1350 ton výrobkov. Samozrejme, každý kontinent, každá krajina preferuje svoju tradičnú chuť a tej sa ako dodávatelia prispôsobujeme. Rozdiel je predovšetkým v koreninách a ich množstve. Takisto použitie výrobku v národných kuchyniach sa v rôznych krajinách líši. Čo v našej zemepisnej šírke pridávame do jedla len ako jednu prísadu, to v inej krajine môže byť nosným základom jedál. K nasmerovaniu rastlinných náhrad na mäsové chute je veľa polemiky a názorov. Snažíme sa prinášať chute, ktoré napodobňujú chuť mäsa, ale aj tie, ktoré s mäsom nemajú nič spoločné.

Máte nejakú odozvu, ako chutia sójové náhrady presvedčeným mäsožravcom?

Iste, o spokojných zákazníkov nemáme núdzu a to nás teší najviac. Ale môžem uviesť aj úsmevný príklad pani, ktorá sa vo vegetariánskej reštaurácii, kde jej pripravili jedlo z našej rastlinnej alternatívy, sťažovala, že jej navarili jedlo z mäsa. Máme spätnú väzbu aj od tvrdých hejterov, ktorí vyskúšali naše výrobky a boli príjemne prekvapení, viedlo ich to k zmene odmietavého postoja.

Kde si môžu zákazníci kúpiť výrobky Goody Foody?

Naše potraviny sú dostupné vo väčšine obchodných reťazcov, nájdete ich napríklad v Kauflande, Coop Jednota Slovensko, Tesco, Lidl, Metro, Kraj, Yeme, Terno, Labaš. Online si ich budete môcť objednať prostredníctvom Lunys.

https://zdravie.pravda.sk/zdrava-vyziva/clanok/582794-rastlinne-nahrady-masa-nesutazia-s-masom-ponukaju-zdravu-alternativu-na-spestrenie-stravy/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

14. V Únii bodujeme najmä syrmi

[30.03.2021; pravda.sk; Užitočná pravda; 00:00; Pravda]

Parenica je tradičný polomäkký, nezrejúci, stredne tučný, parený ovčí syr s veľmi jemnou chuťou. Autor: SHUTTERSTOCK

Vyše 700 potravín v krajinách Európskej únie sa hrdí chráneným zemepisným označením. Predpokladom na takéto ohodnotenie je spojenie výrobku s regiónom, v ktorom musí prebiehať aspoň jedna etapa výrobného procesu. Suroviny na výrobu môžu mať pôvod aj v inej časti krajiny. Slovensko má početné zastúpenie najmä výrobkov zo syrov.

Potraviny s chráneným zemepisným označením

Skalický trdelník

Sladký kysnutý pekárenský výrobok, typický pre Záhorie. Prestížne ochranné zemepisné označenie získal z prihlásených slovenských tradičných výrobkov v rámci celej Európskej únie ako prvý.

Bryndza

V minulosti tvorila hlavnú súčasť našej stravy. Bryndza, slovenské biele zlato, je mäkký, miesený a solený ovčí syr vyrábaný z hrudkového ovčieho syra. Podľa odborníkov na výživu je pre zdravie skutočnou bombou.

Parenica a oštiepok

Parenica je tradičný polomäkký, nezrejúci, stredne tučný, parený ovčí syr s veľmi jemnou chuťou. Charakteristická je i tvarom stočenej stuhy. Má smotanovo- až syrovožltú farbu, povrch je po údení zlatožltý až žltohnedý.

Oštiepok je tradičný valašský výrobok z ovčieho syra. Vyrába sa odštipnutím čerstvého sladkého syra, ktorý sa vtlačí do drevenej, ručne vyrezávanej okrúhlej formy, kde sa nechá odstáť. Následne sa vyberie a ponorí do teplej slanej vody, nechá sa tam odležať, kým soľ neprenikne úplne dovnútra, a potom sa nechá mierne preschnúť. Pobytom v slanej vode získava oštiepok svoju trvácnosť, jeho povrch pritom mierne skôrnatie, zväčša zožltne.

Tekovský salámový syr

Prírodný polotvrdý zrejúci plnotučný syr údený alebo neúdený, má tvar valca s dĺžkou 30 – 32 cm, s priemerom 9 – 9,5 cm. Vyrába sa zrážaním tepelne ošetreného mlieka a následným spracovaním syroviny do tvaru valca. Jednotlivé valce sa po vylisovaní ručne oddeľujú, upravujú a kontrolujú. Po vysolení a oschnutí sa syry jednotlivo balia, údený druh sa upravuje údením. Syr má jemnú, vláčnu a pružnú štruktúru. V priebehu pomerne krátkeho času zrenia syr získa mierne nakyslú, výraznú syrovo-mliečnu chuť.

Zázrivské a oravské korbáčiky

Parené syry údené alebo neúdené, majú tvar korbáčika s dĺžkou 10 – 50 cm. Vyrábajú sa tradičným spôsobom – parením vykysnutého, čiastočne prezretého hrudkového syra v horúcej vode a vyťahovaním do tvaru nití, ktoré sa nazývajú vojky, s hrúbkou od 2 do 10 mm. Vytiahnuté nite – vojky, sa spletajú do tvaru korbáčika.

Klenovecký syrec

Polotvrdý syr, údený alebo neúdený, v tvare bochníka s priemerom 10 – 25 cm alebo hranola. Základnou surovinou na výrobu je ovčie alebo kravské mlieko. Výroba syra prebieha priamo na salaši alebo na farme, tzv. salašnícky spôsob výroby, alebo v mliekarni, tzv. priemyselná výroba. Povrch syra je uzavretý a má osobitnú mozaiku – vtlačený kruh s priemerom 4 – 6 cm, v ktorom je kríž alebo štvorlístok. Klenovecký syrec môže mať na povrchu jemnú kôru alebo môže byť zafarbený na zeleno, alebo má farbu od popola z dreva.

https://uzitocna.pravda.sk/spotrebitel/clanok/581333-bodujeme-najma-syrmi/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

Odpady

1. VYPAĽOVANIE TRÁVY PRINÁŠA PROBLÉMY

[30.03.2021; Banskobystrické noviny; SPRAVODAJSTVO/INZERCIA; s. 32; (SITA)]

BANSKÁ BYSTRICA Vypaľovanie trávy a suchých porastov bolo v Banskobystrickom kraji počas minulého roka príčinou vzniku 201 požiarov.

Ako informuje Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (KR HaZZ) v Banskej Bystrici na svojej webovej stránke, tieto požiare spôsobili priamu škodu 25 235 eur. Hasiči v súvislosti s nástupom teplých a slnečných dní varujú pred vypaľovaním trávy, ktoré je zakázané aj zákonom o ochrane pred požiarmi.

Za porušenie zákazu hrozí fyzickej osobe pokarhanie alebo pokuta do 331 eur, právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi pokuta do výšky 16 596 eur.

Záhradkári sa po upratovaní snažia zbaviť nechceného odpadu a spaľujú ho aj so zmesou komunálneho odpadu. V tomto prípade vzniká ako splodina horenia dusivý dym, ktorý je veľmi nebezpečný pre organizmus a okolie. „Veľakrát sa tieto činnosti nezaobídu bez zásahu hasičov, ktorí síce uvedú situáciu pod kontrolu, no nie vždy so šťastným koncom. Na svoju nedbalosť doplácajú aj samotní ľudia, ktorí utrpia rôzne zranenia, popáleniny a v niektorých prípadoch je následkom dokonca smrť,“ konštatujú hasiči.

Škody bývajú vysoké

V roku 2020 bolo za požiarovosťou v prírodnom prostredí okrem vypaľovania trávy a suchých porastov v 28 prípadoch príčinou aj fajčenie, ktoré spôsobilo škody 11 250 eur. V desiatich prípadoch spôsobilo požiare v Banskobystrickom kraji zakladanie ohňov v prírode, pričom tieto spôsobili škodu 170 eur. Celkové priame škody zapríčinené požiarmi v prírodnom prostredí v kraji dosiahli v minulom roku sumu 36 925 eur.

„I napriek samotnému zákazu, upozorňovaniu, sankcionovaniu a taktiež preventívno-výchovnému pôsobeniu vznikne každoročne množstvo požiarov, ktoré vo veľkej miere spôsobia ekonomické, ekologické a spoločenské škody,“ dodáva KR HaZZ. vyzýva preto ľudí k zodpovednému a uvedomelému prístupu, ktorým môžu prispieť k zníženiu rizika vzniku požiarov.

Ilustračné foto: Ján Krošlák

[Späť na obsah]

4. Korona nás učí skromnosti. Dokážeme produkovať menej odpadu

[30.03.2021; pravda.sk; EKONOMIKA; 00:00; Pravda]

Pandémia je súčasťou našich životov už viac ako rok. Obmedzili sme ekonomickú aktivitu a zistili sme, že nepotrebujeme nakupovať množstvo vecí. Zároveň sme znovuobjavili čaro pobytu v prírode. Má to však aj svoje tienisté stránky. Ľudia viac pracujú z domu a preto na stojiskách pri panelákoch, či v odpadkových košoch pred rodinnými domami je čoraz viac odpadu. A pritom ho vieme tvoriť menej a nezaťažovať našu peňaženku a životné prostredie.

„Najhorší je najmä ošiaľ z online nakupovania, napríklad oblečenia. Na druhej strane už vieme, že sa dokážeme uskromniť a z dlhodobého hľadiska tak vieme pomôcť našej prírode. Vyžiada si to síce trochu viac snahy ako bežne, ale našou aktivitou môžeme vyprodukovať menej odpadu,“ hovorí Martina Gaislová, odborníčka na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk.

Pri nákupe sa správne rozhodujte

Pozitívny dopad na životné prostredie má napríklad vegánstvo alebo obmedzenie výrobkov z hovädzieho mäsa či z kravského mlieka. Zároveň je vhodné sa vždy zamyslieť, či daný produkt naozaj potrebujeme. „Už pri výbere tovaru v obchode si odporúčame odpovedať na otázku, či je obal recyklovateľný alebo či neexistuje alternatíva, ktorá je šetrnejšia k životnému prostrediu. Najlepšie je bezobalové nakupovanie. Ovocie, zeleninu, strukoviny alebo aj drogériu môžeme kúpiť bez vonkajšieho obalu. Ak takúto možnosť nemáme, mali by sme spočítať počet obalov, v ktorých je náš výrobok zabalený. Napríklad, konzerva tuniaka nemusí byť aj v papierovom obale. Mali by sme uprednostňovať sklo a plechovky, ktoré sú 100-percetne recyklovateľné,“ hovorí Martina Gaislová.

Kedy a ako správne nakupovať?

Ak potrebujete ísť na nákup, dodržiavajte všetky hygienické opatrenia.

Nenakupujte hladní.

Dôsledne plánujte nákupy – urobte si plán varenia na viac dní a nakúpte všetko naraz.

Pri nákupoch využívajte vlastné vrecká a tašky, ktoré pravidelne perte a žehlite.

Kontrolujte krajinu pôvodu potravín a tovarov. Preferujte lokálnych výrobcov.

Ak je to možné, na nákup využite donáškové služby z vášho okolia, ktoré jedlo zabalia do ekologického obalu a bez príboru.

Pri online nákupe zvážte, čo naozaj potrebujete. Určite máte plné skrine oblečenia.

Netvorte si prehnane veľké zásoby, ktoré nakoniec nevyužijete.

Menej nákupov, menej odpadu

Menej odpadu sa dá vyprodukovať aj v kuchyni. Od januára spustili slovenské samosprávy povinný zber kuchynského odpadu, ktorý je vhodné v domácnosti zbierať do prevetrávaného košíka s kompostovateľným vreckom. „Ako ho naplníte, vyhodíte ho do hnedej nádoby, ktorú nájdete na stojisku. Takýto odpad putuje na ďalšie využitie, či už sa z neho vyrobí zelená energia alebo sa z neho pomocou špeciálnych zariadení vyprodukuje kompost pre hnojenie v poľnohospodárstve alebo v našich záhradách,“ hovorí Gaislová.

Iným spôsobom, ako produkovať menej odpadu, je využitie zásob. Vhodné je naplánovať si varenie podľa toho, aké zásoby v kuchyni nájdete.

Aké znížiť množstvo odpadu v kuchyni?

Plánujte si, čo budete variť a zvyšky z jedného jedla môžete využiť aj pri varení iného.

Skúste byť striedmi a nevarte, kým ste nedojedli to, čo máte v chladničke.

Oprášte staré recepty a zapojte do varenia deti, či ostatných členov rodiny.

https://ekonomika.pravda.sk/ekologia/clanok/582887-korona-nas-uci-skromnosti-dokazeme-produkovat-menej-odpadu/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk