Monitoring médií 12. 04. 2021

Bratislava – Únia dopravcov Slovenska (UNAS) a asociácia Žltý Anjel sa v plnom rozsahu dištancujú od pripravovaného štrajku viacerých mestských dopravných podnikov. Tí sa svoju nespokojnosť chystajú vyjadriť štrajkom v pondelok (12. 4.) Informovali o tom Stanislav Skala, predseda Únie dopravcov Slovenska, a Marián Ürge, prezident asociácie Žltý Anjel.

Bratislava – Poľnohospodári v južnejších okresoch Slovenska postupne finišujú s výsevom jarín. Uviedol to pre TASR Matej Korpáš z tlačového odboru Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). “Poľnohospodári na západnom Slovensku k záveru 13. týždňa ukončili výsev jarnej pšenice, jarného jačmeňa a hrachu, finišoval aj výsev cukrovej repy a výsadba zemiakov. Poľnohospodári na juhozápadnom Slovensku začali pociťovať mierne sucho, najmä v povrchových vrstvách pôdy. Na Spiši, Šariši a Hornom Zemplíne však naopak prerušoval jarné práce na poliach dážď a aj sneženie,” priblížil.

Bratislava – V prvom štvrťroku zbankrotovalo 1250 obyvateľov Slovenska. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 3636 osobnými bankrotmi ide o pokles o 65,62 %. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, keď od októbra do decembra 2020 zbankrotovalo 2745 dlžníkov, ich v prvej štvrtine roka 2021 bolo o 54,46 percenta menej. Vyplýva to z analýzy správcu úverových registrov, spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK).

Bratislava – Skromnejšiu domácu spotrebu na Slovensku vo februári tohto roka potvrdili údaje vkladov, úverov a opätovne dvojciferný pokles výberu dane z pridanej hodnoty (DPH). Pokles spotreby domácností však bude pravdepodobne len dočasný, keďže na trhu práce nedochádza k výkyvom a mzdy vzrástli. Potvrdzuje to aktuálna analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP).

Bratislava – Ceny mäsa a mäsových výrobkov budú rásť. Zvyšovanie cien bravčového mäsa a mäsových výrobkov je reakciou výrobcov na zvyšujúce sa náklady vstupujúce do výroby. Informovala o tom Eva Forrai, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa (SZSM).

Hamburg – V severonemeckom prístave Hamburg, treťom najväčšom nákladnom termináli v Európe, sa obnovil “normálny tok” dopravy po dočasnej blokáde Suezského prieplavu. Informoval o tom šéf prístavu v Hamburgu Jörg Pollmann.

Rím – Talianska ekonomika, tretia najväčšia v eurozóne, sa zotaví z poklesu, ktorý spôsobila pandémia nového koronavírusu, až na konci budúceho roka. Uviedla to v sobotu (10. 4.) vplyvná priemyselná lobistická skupina Confindustria.

Brusel – Európska komisia signalizovala vôľu pristúpiť na kompromis v súvislosti so sporom o clá s USA. Informoval o tom nemecký časopis Der Spiegel. “Navrhli sme pozastavenie všetkých recipročných ciel na šesť mesiacov s cieľom nájsť riešenie počas rokovaní,” uviedol pre Der Spiegel viceprezident komisie Valdis Dombrovskis.

Paríž – Podľa francúzskeho ministra pre európske záležitosti Clémenta Beauna je ešte príliš skoro hovoriť o tom, či budú toto leto možné dovolenky v zahraničí, keďže Európa čelí tretej vlne pandémie nového koronavírusu. V mnohých európskych krajinách platia prísne blokády na zastavenie ochorenia COVID-19. To má negatívny vplyv na vyhliadky na zotavenie cestovného ruchu počas kľúčovej letnej sezóny. Vlády sa pritom snažia definovať časový rámec pre postupné opätovné otváranie štátnych hraníc.

Dubaj/Washington – Štáty na Blízkom východe a v Strednej Ázii by mali obmedziť svoje finančné nároky, pretože prudký nárast vládneho dlhu, ktorý ešte zhoršila pandémia nového koronavírusu, ohrozuje vyhliadky na ich zotavenie. Uviedol to v nedeľu Medzinárodný menový fond (MMF).

New York – Ceny ropy v závere tohto obchodného týždňa klesli. Dôvodom boli obavy investorov o dopyt po komodite, keďže mnohé krajiny zápasia s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19. Aj vyhliadky na zvýšenie dodávok na trhy od veľkých producentov z aliancie OPEC+ od nasledujúceho mesiaca, negatívne ovplyvnili ceny ropy.

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/denny-suhrn-vydanych-sprav-er-tasr-11-aprila-20-00-194479

[Späť na obsah]

5. Poľnohospodári v južnejších okresoch postupne finišujú s výsevom jarín

[11.04.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračné foto. Foto: TASR – Svätopluk Písecký

Mnohí používajú protimrazovú ochranu s cieľom ochrániť úrodu. V regiónoch, kde boli mrazy silnejšie, už uvažujú aj o vyorávke niektorých plodín.

Bratislava 11. apríla (TASR) – Poľnohospodári v južnejších okresoch Slovenska postupne finišujú s výsevom jarín. Uviedol to pre TASR Matej Korpáš z tlačového odboru Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). “Poľnohospodári na západnom Slovensku k záveru 13. týždňa ukončili výsev jarnej pšenice, jarného jačmeňa a hrachu, finišoval aj výsev cukrovej repy a výsadba zemiakov. Poľnohospodári na juhozápadnom Slovensku začali pociťovať mierne sucho, najmä v povrchových vrstvách pôdy. Na Spiši, Šariši a Hornom Zemplíne však naopak prerušoval jarné práce na poliach dážď a aj sneženie,” priblížil. Poľnohospodári, predovšetkým ovocinári, podľa Korpáša aktuálne zápasia aj s nočnými mrazmi. Mnohí používajú protimrazovú ochranu s cieľom ochrániť úrodu. V regiónoch, kde boli mrazy silnejšie, už uvažujú aj o vyorávke niektorých plodín. „Ku koncu minulého týždňa členovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory zasiali celkovo 77 % všetkých plánovaných plodín. Zemiaky boli zasadené približne na 45 %, ovos zasiaty na 70 %, cukrová repa na 72 %, pšenica jarná na 86 %, jačmeň jarný na 97 % a raž jarná už na 100 %,“ zdôraznil Korpáš. Dodal, že veľké množstvo plôch, predovšetkým na severe krajiny, je stále pod snehovou pokrievkou alebo značne premočených. Poľnohospodári z týchto regiónov tak čakajú na vhodné podmienky, aby mohli začať s výsevom. Pestovatelia však podľa neho nečakajú so založenými rukami, ale intenzívne ošetrujú plodiny a prihnojujú oziminy.

Článok sa v prehľade tlače objavil ešte 3-krát

https://www.teraz.sk/ekonomika/polnohospodari-v-juznejsich-okresoc/541031-clanok.html

[Späť na obsah]

6. Zmenia rastlinné produkty názvy? Únia chce prísnejšie pravidlá

[11.04.2021; pravda.sk; EKONOMIKA; 00:00; Pravda]

Žiadne nápisy “krémový” či „maslový“ ani obrázky zaliatych cereálií. Brusel v prípade obalov a marketingových stratégií rastlinných alternatív k mliečnym výrobkom chystá striktnejšie pravidlá. Už dnes pritom takéto produkty podliehajú prísnej legislatíve. Darmo by ste na nich hľadali nápisy typu „sójové mlieko“ či “mandľový jogurt”. Únia chce však prekvapujúco zájsť ešte ďalej.

„Návrh dramaticky rozširuje existujúce obmedzenia chránených označení mlieka a mliečnych výrobkov zavedením nových zákazov pre rastlinné náhrady,“ hovorí europoslanec Michal Wiezik (Spolu), ktorému novinka nevonia. O dvoch dodatkoch k chystanej reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky hlasoval Európsky parlament ešte minulý rok. Oba sa týkali sprísnenia označovania rastlinných výrobkov. Jeden riešil náhrady mäsa, druhý – návrh 171 – sa týkal mliečnych výrobkov. A práve ten europarlament odsúhlasil. Stal sa tak predmetom trialógov, v ktorých sa europoslanci snažia nájsť spoločnú reč s Radou Európskej únie.

Práve on sa spoločne s Európskou alianciou pre rastlinné výrobky snaží dokázať, že na sprísňovanie v súčasnosti platných pravidiel neexistuje presvedčivý dôvod. „Nové návrhy idú proti cieľom európskej stratégie Z farmy na stôl, ktorá hovorí o väčšej podpore práve tejto kategórie produktov,“ hovorí Tuchscher. Odkedy toto obmedzenie schválil Európsky parlament, sme aktívni aj v podpore spoločnej celoeurópskej petície, do ktorej sa zapojilo viac ako 400-tisíc Európanov vrátane množstva Slovákov, dodáva.

Mýlia si rastlinné so živočíšnym?

Prečo vôbec by však malo dochádzať k ďalšiemu sprísňovaniu označovania rastlinných produktov? „Zástancovia návrhu argumentujú, že veľa spotrebiteľov kupuje rastlinné potraviny omylom, pretože si myslia, že kupujú mliečny výrobok,“ hovorí europoslanec Wiezik. To však podľa Slovenskej vegánskej spoločnosti nie je pravda. „Spätnú väzbu priamo od zákazníkov sme získali v prieskume, ktorý sme organizovali na konci roka 2020 na vzorke viac ako 1¤000 respondentov,“ hovorí Kristína Chaparro, zodpovedná za komunikáciu s médiami. V dotazníku zaznela otázka, či slovné spojenia „chutí ako jogurt“, „alternatíva syra”, alebo „smotanový“ môžu byť pre spotrebiteľov pri vegánskych alternatívach mätúce. „Najviac ľudí, až 27 percent respondentov, si zvolilo odpoveď skôr nie a 25 percent odpovedalo nie,“ píše vegánska spoločnosť o svojom prieskume.

Podobný výsledok ukazuje aj analýza spotrebiteľského správania Európskeho združenia spotrebiteľov (BEUC). „Spotrebiteľ dnes viac pozerá na to, čo konzumuje, a práve rastlinné potraviny alebo biopotraviny sú tie kategórie, po ktorých siaha cielene a nie z dôvodu označenia, ktoré by malo imitovať živočíšnu potravinu,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Navyše, na rastlinné alternatívy, na rozdiel od výrobkov z mlieka, sa nevzťahuje ani nižšia, 10-percentná sadzba dane, čo z nich robí príliš drahú alternatívu na to, aby po nej niekto siahal „len tak omylom“.

Navyše, záujem ľudí o túto kategóriu výrobkov stále stúpa. Podľa agentúry Nielsen si v roku 2019 nejaký produkt rastlinnej výroby kúpilo na Slovensku 18 percent zákazníkov, čo je o 12 percent viac ako v roku 2014. V minulom roku zase ľudia na takéto produkty obetovali o 29 percent viac peňazí ako rok predtým. „Záujem o túto kategóriu výrobkov u nás rastie dvojciferným číslom a zároveň sa rozširuje aj ponuka a rozmanitosť týchto produktov,“ hovorí Krajčovič. Produkcia je dokonca vyššia ako spotreba, vďaka čomu sa mnohí zo slovenských výrobcov orientujú aj na export.

Výrobcovia nevidia dôvod

Bruselská novinka sa producentom nie tak celkom páči. „Pri označovaní našich Lunter produktov z tofu sa držíme platnej legislatívy a jasne označujeme ich rastlinný pôvod a zloženie bez mlieka – aj vďaka tomu sme dosiaľ nezaznamenali žiadnu negatívnu spätnú väzbu priamo od spotrebiteľov, ktorí by si produkty kúpili omylom,“ hovorí Lea Dianová, manažérka komunikácie spoločnosti Alfabio, ktorá na Slovensku vyrába viacero rastlinných alternatív. Zmena legislatívy by pritom firmu priamo zasiahla. „Týkala by sa nás pri dvoch našich produktoch, Rastlinnej krémovej nátierke a pri zobrazovaní spôsobu použitia Plant drinku,“ hovorí Dianová. Kým pri prvej slovo „krémová“ označuje jej konzistenciu, nie mliečny pôvod, pri druhom produkte je návrh na servírovanie bežnou súčasťou obalu produktov a v tomto prípade nevidíme dôvod na obmedzovanie, dodáva.

Podobný názor má aj Daniel Harušták zo slovenskej firmy Sojaprodukt. „Jasne sa už teraz snažíme zákazníkovi vysvetliť, že ide o sójový nápoj, nepoužívame žiadne zavádzajúce obrázky. Dokonca do popredia dávame fakt, že veci vyrábame zo slovenských surovín,“ hovorí Harušták. Obavy mliekarov navyše nechápe. „Trend nezastavia, udávajú ho zákazníci a spotrebitelia a nie výrobné fabriky,“ dodáva.

Mliekari si bránia mlieko

Európski mliekari však nesúhlasia a za pravdu im dáva aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). „Mlieko a mliečne výrobky majú svoju popularitu a nesúhlasíme s tým, aby ich niektorí výrobcovia zneužívali alebo využívali na zviditeľnenie rastlinnej alternatívy,“ povedala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. Denník Pravda vo veci oslovil aj Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka a Slovenský mliekarenský zväz. Ani jeden však do uzávierky neodpovedal.

Podľa ministerstva pôdohospodárstva, ktoré v súčasnosti finalizuje pozíciu Slovenska v tejto veci, však bude treba nájsť rovnováhu. A to tak v rámci trialógu, ako aj na národnej úrovni. „Evidujeme pozície zväzov mliekarenského sektora a pri príprave finálnej pozície ich budeme brať do úvahy,“ hovorí tlačový odbor ministerstva. Rokovania by sa mali začať už tento mesiac.

Potravinárska komora Slovenska (PKS) má v tejto veci skôr neutrálne stanovisko. No tvrdí, že skôr ako zmeny by pomohlo vzdelávanie spotrebiteľa a harmonizované pravidlá v označovaní. V posledných rokoch sa totiž čoraz častejšie stretávajú s požiadavkami zákazníkov uvádzať na obaloch výrobkov to, čo potravina neobsahuje. Ako napríklad informácie, že ide o bezlaktózové, bezgluténové tovary či výrobky bez konzervačných látok. „Je preto potrebné, aby na tieto požiadavky spotrebiteľov flexibilne reagovala aj legislatíva harmonizovanými pravidlami označovania, a to nielen na úrovni Európskej únie,“ povedala Jana Venhartová, riaditeľka PKS.

Alternatívy populárne aj v obchodoch

Nemliečne alternatívy sú hitom aj podľa obchodných reťazcov. V posledných rokoch dokonca trend naberá na obrátkach a obchodníci sa mu prispôsobujú. „Zákazníkom ponúkame viac ako 120 vegetariánskych a vegánskych produktov vrátane našej vlastnej značky a viac ako 350 bezgluténových a bezlaktózových produktov vrátane našej vlastnej značky,“ povedala hovorkyňa spoločnosti Kaufland Lucia Vargová.

O niečo menej trend vnímajú v sieti COOP Jednota. Tá v rámci svojho portfólia ponúka necelé percento rastlinných alternatív, v závislosti od regiónu. „Ich popularita však v našich predajniach stále stúpa,“ hovorí vrchný riaditeľ obchodnej sekcie Branislav Lellák.

https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/583904-zmenia-rastlinne-produkty-nazvy-unia-chce-prisnejsie-pravidla/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

7. Zmenia rastlinné produkty názvy? Únia chce sprísniť pravidlá

[10.04.2021; Pravda; Ekonomika; s. 8,9; Eva Frantová]

Eva Frantová Bratislava

To, či napokon príde k schváleniu legislatívy, ktorá by pre mnohých výrobcov znamenala nutnosť zmeny obalov a niekedy aj názvu výrobku, jasné nie je. Už teraz však má svojich odporcov. “Sme presvedčení, že sprísnenie pravidiel by znamenalo sťaženie prístupu spotrebiteľov k týmto potravinám, o ktoré preukázateľne rastie záujem tak na Slovensku, ako aj po celom svete,” hovorí Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky. Práve on sa spoločne s Európskou alianciou pre rastlinné výrobky snaží dokázať, že na sprísňovanie v súčasnosti platných pravidiel neexistuje presvedčivý dôvod. “Nové návrhy idú proti cieľom európskej stratégie Z farmy na stôl, ktorá hovorí o väčšej podpore práve tejto kategórie produktov,” hovorí Tuchscher. Odkedy toto obmedzenie schválil Európsky parlament, sme aktívni aj v podpore spoločnej celoeurópskej petície, do ktorej sa zapojilo viac ako 400-tisíc Európanov vrátane množstvá Slovákov, dodáva.

Mýlia si rastlinné so živočíšnym?

Prečo vôbec by však malo dochádzať k ďalšiemu sprísňovaniu označovania rastlinných produktov? „Zástancovia návrhu argumentujú, že veľa spotrebiteľov kupuje rastlinné potraviny omylom, pretože si myslia, že kupujú mliečny výrobok,“ hovorí europoslanec Wiezik. To však podľa Slovenskej vegánskej spoločnosti nie je pravda. “Spätnú väzbu priamo od zákazníkov sme získali v prieskume, ktorý sme organizovali na konci roka 2020 na vzorke viac ako 1 000 respondentov,” hovorí Kristína Chaparro, zodpovedná za komunikáciu s médiami. V dotazníku zaznela otázka, či slovné spojenia “chutí ako jogurt”, “alternatíva syra”, alebo “smotanový” môžu byť pre spotrebiteľov pri vegánskych alternatívach mätúce. “Najviac ľudí, až 27 percent respondentov, si zvolilo odpoveď skôr nie a 25 percent odpovedalo nie,” píše vegánska spoločnosť o svojom prieskume.

Podobný výsledok ukazuje aj analýza spotrebiteľského správania Európskeho združenia spotrebiteľov (BEUC). “Spotrebiteľ dnes viac pozerá na to, čo konzumuje, a práve rastlinné potraviny alebo biopotraviny sú tie kategórie, po ktorých siaha cielene a nie z dôvodu označenia, ktoré by malo imitovať živočíšnu potravinu,” hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO). Navyše, na rastlinné alternatívy, na rozdiel od výrobkov z mlieka, sa nevzťahuje ani nižšia, 10-percentná sadzba dane, čo z nich robí príliš drahú alternatívu na to, aby po nej niekto siahal “len tak omylom”.

Navyše, záujem ľudí o túto kategóriu výrobkov stále stúpa. Podľa agentúry Nielsen si v roku 2019 nejaký produkt rastlinnej výroby kúpilo na Slovensku 18 percent zákazníkov, čo je o 12 percent viac ako v roku 2014. V minulom roku zase ľudia na takéto produkty obetovali o 29 percent viac peňazí ako rok predtým. “Záujem o túto kategóriu výrobkov u nás rastie dvojciferným číslom a zároveň sa rozširuje aj ponuka a rozmanitosť týchto produktov,” hovorí Krajčovič. Produkcia je dokonca vyššia ako spotreba, vďaka čomu sa mnohí zo slovenských výrobcov orientujú aj na export.

Výrobcovia nevidia dôvod

Bruselská novinka sa producentom nie tak celkom páči. „Pri označovaní našich Lunter produktov z tofu sa držíme platnej legislatívy a jasne označujeme ich rastlinný pôvod a zloženie bez mlieka – aj vďaka tomu sme dosiaľ nezaznamenali žiadnu negatívnu spätnú väzbu priamo od spotrebiteľov, ktorí by si produkty kúpili omylom,“ hovorí Lea Dianová, manažérka komunikácie spoločnosti Alfabio, ktorá na Slovensku vyrába viacero rastlinných alternatív. Zmena legislatívy by pritom firmu priamo zasiahla. “Týkala by sa nás pri dvoch našich produktoch, Rastlinnej krémovej nátierke a pri zobrazovaní spôsobu použitia Plant drinku,” hovorí Dianová. Kým pri prvej slovo “krémová” označuje jej konzistenciu, nie mliečny pôvod, pri druhom produkte je návrh na servírovanie bežnou súčasťou obalu produktov a v tomto prípade nevidíme dôvod na obmedzovanie, dodáva.

Podobný názor má aj Daniel Harušták zo slovenskej firmy Sojaprodukt. “Jasne sa už teraz snažíme zákazníkovi vysvetliť, že ide o sójový nápoj, nepoužívame žiadne zavádzajúce obrázky. Dokonca do popredia dávame fakt, že veci vyrábame zo slovenských surovín,” hovorí Harušták. Obavy mliekarov navyše nechápe. “Trend nezastavia, udávajú ho zákazníci a spotrebitelia a nie výrobné fabriky,” dodáva.

Mliekari si bránia mlieko

Európski mliekari však nesúhlasia a za pravdu im dáva aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). “Mlieko a mliečne výrobky majú svoju popularitu a nesúhlasíme s tým, aby ich niektorí výrobcovia zneužívali alebo využívali na zviditeľnenie rastlinnej alternatívy,” povedala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová. Denník Pravda vo veci oslovil aj Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka a Slovenský mliekarenský zväz. Ani jeden však do uzávierky neodpovedal.

Podľa ministerstva pôdohospodárstva, ktoré v súčasnosti finalizuje pozíciu Slovenska v tejto veci, však bude treba nájsť rovnováhu. A to tak v rámci trialógu, ako aj na národnej úrovni. “Evidujeme pozície zväzov mliekarenského sektora a pri príprave finálnej pozície ich budeme brať do úvahy,” hovorí tlačový odbor ministerstva. Rokovania by sa mali začať už tento mesiac.

Potravinárska komora Slovenska (PKS) má v tejto veci skôr neutrálne stanovisko. No tvrdí, že skôr ako zmeny by pomohlo vzdelávanie spotrebiteľa a harmonizované pravidlá v označovaní. V posledných rokoch sa totiž čoraz častejšie stretávajú s požiadavkami zákazníkov uvádzať na obaloch výrobkov to, čo potravina neobsahuje. Ako napríklad informácie, že ide o bezlaktózové, bezgluténové tovary či výrobky bez konzervačných látok. “Je preto potrebné, aby na tieto požiadavky spotrebiteľov flexibilne reagovala aj legislatíva harmonizovanými pravidlami označovania, a to nielen na úrovni Európskej únie,” povedala Jana Venhartová, riaditeľka PKS.

foto:

Brusel chystá striktnejšie pravidlá pre obaly a marketingové stratégie rastlinných alternatív k mliečnym výrobkom.

—-

Alternatívy populárne aj v obchodoch

Nemliečne alternatívy sú hitom aj podľa obchodných reťazcov. V posledných rokoch dokonca trend naberá na obrátkach a obchodníci sa mu prispôsobujú. “Zákazníkom ponúkame viac ako 120 vegetariánskych a vegánskych produktov vrátane našej vlastnej značky a viac ako 350 bezgluténových a bezlaktózových produktov vrátane našej vlastnej značky,” povedala hovorkyňa spoločnosti Kaufland Lucia Vargová. O niečo menej trend vnímajú v sieti COOP Jednota. Tá v rámci svojho portfólia ponúka necelé percento rastlinných alternatív, v závislosti od regiónu. “Ich popularita však v našich predajniach stále stúpa,” hovorí vrchný riaditeľ obchodnej sekcie Branislav Lellák. (ef)

[Späť na obsah]

8. Slovensko: Budú marhule, slivky, broskyne?

[09.04.2021; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Eliška Prečová;Drahu Dobrovicsová / Lucia Barmošová;Ján Mečiar]

Lucia Barmošová, moderátorka: „Tohtoročný apríl je nielen bláznivý, ale aj extrémny. Počiatočné rekordné teplá vystriedali sneh a mráz, a to nielen na severe, ale i na juhu Slovenska.“

Ján Mečiar, moderátor: „Ovocinári, záhradkári a poľnohospodári mali skutočne náročný týždeň, aby ochránili plodiny. Nie vždy sa to podarilo.“

Drahu Dobrovicsová, redaktorka: „Na 7 hektároch marhúľ spálili za 3 noci 4 tisíc vriec, ale pre istotu už rozkladajú ďalšie. Ovocinári na juhu majú za sebou ťažký týždeň, v sadoch boli dni aj noci.“

Dušan Szabó, ovocinár, Dulovce, okr. Komárno: „Nasnežilo nám počas kvetu, teraz fučí, mali sme obrovský mráz, dokonca až mínus 7. V našich podmienkach jedna takáto noc 10 tisíc EUR, ale vypadá to, že naše úsilie nebolo márne, kde sme kúrili, vyzerá zatiaľ dobre.“

Drahu Dobrovicsová: „Tam, kde si to nemali dovoliť, veľa ovocia v tomto roku neberú.“

Dušan Szabó: „Čerešne ešte nevykvitli, nová slivková výsadba, tá je ešte v poriadku takisto. Oplatilo sa bojovať.“

Drahu Dobrovicsová: „Štyri mrazivé noci strávili v sadoch a záhradách aj drobní ovocinári.“

Jozef Baranovič, drobný ovocinár, Čechy, okr. Nové Zámky: „Bol to masaker doslova, aj keď som sa snažil primitívnym spôsobom ich nejako ochraňovať prikurovaním, zakrývaním a tak ďalej, ale tie mrazy okolo mínus 7 – 8 stupňov vo výške 1,5 metra, to bolo trošku priveľa.“

Drahu Dobrovicsová: „Stromy, ktoré ešte nerozkvitli, majú šancu na ovocie, ale tie v plnom kvete budú zrejme bez úrody.“

Jozef Baranovič: „Piaty rok sa takto po nociach tuná motám okolo týchto stromov a snažím sa ich zachrániť. V tom priestore hore budeme vysádzať zajtra kapustovinu, kapustu, kaleráb, karfiol, kel a tieto veci. Bude zakrytá netkanou textíliou.“

Eliška Prečová, redaktorka: „Inak to nebolo ani na severe. Na Liptove či Orave ortuť teplomera klesla na mínus 9 stupňov Celzia a aj nasnežilo. Polia sú namrznuté a zakryla ich vrstva snehu. Poľnohospodári sa obávajú najmä o oziminy, ktoré siali v jeseni.“

Miroslav Štefček, podpredseda Poľnohospodárskej a potravinovej komory: „Sa vyskytol pomerne vysoký mráz v nočných hodinách, predsa mám trochu spomalí rast obilovín a tým pádom aj oneskorenie dozrievania.“

Eliška Prečová: „Silný mráz takisto nepotešil záhradkárov.“

Miroslav Štefček: „Toto ich dramatickejšie postihne. Určite na tie kvetiny, ktoré sú vonka, tak ten mráz má nepriaznivé účinky a určite už nebudú kvitnúť. Zeleniny ako redkvička a podobné zeleniny, ak si ich záhradkár nie dostatočne ochránil pred týmto obrazom, tak zrejme nebude mať z nich úrodu.“

Drahu Dobrovicsová: „Aprílové počasie sa zatiaľ nesie v znamení rekordov. Spočiatku rekordne vysoké teploty vystriedal mráz.“

RNDr. Peter Jurčovič, meteorológ: „70 rokov neboli takéto kruté tieto dni ako máme v súčasnosti. Ďalšie dni by mali byť teplejšie, ale keď to všetko prejde, v stredu, v štvrtok budúci týždeň, tam sa ešte obávam, aby to nešlo zase do nejakého väčšieho ochladenia.“

Dušan Szabó: „Dúfam, že teploty už neklesnú pod bod mrazu.“

Drahu Dobrovicsová: „Z Oravy Eliška Prečová, z juhu Slovenska Drahu Dobrovicsová, televízia JOJ.“

[Späť na obsah]

9. Naše potraviny musia nájsť cestu k zlacneniu

[09.04.2021; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 11:00; Rastislav Tinák]

Pokles podielu slovenských potravín na pultoch sa zastavil v roku 2017, no súčasných 40 percent je aj tak hlboko pod potenciálom krajiny.

Bryndza je súčasťou našej tradície, no zákazníci napriek tomu každoročne zjedia trikrát viac syra mozzarella. Slovenské potraviny majú dlhodobo problém presadiť sa na pultoch obchodov, čo sa snažia zvrátiť projekty obchodných sietí na podporu domácej produkcie. Jedným z nich je napríklad privátna značka Slovenskô od spoločnosti Lidl, ktorá je dedikovaná slovenským potravinám. Reťazec Kaufland už štvrtý rok podporuje lokálnych dodávateľov, ktorí vzhľadom na ich výrobné kapacity nedokážu zásobovať celý trh, ale len pár predajní v okolí.

Dostať slovenské potraviny na pulty obchodov je teda cieľom tak potravinárov, ako aj reťazcov. „Existujú dva spôsoby, direktívny a kooperatívny. Ten kooperatívny funguje zásadne lepšie,“ uviedol Tomáš Bezák, vedúci úseku komunikácie v Lidli. Narážal tým na legislatívne povinnosti, ako je stanovené 50-percentné zastúpenie slovenských produktov v letákoch.

Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty však oponuje, že určitý tlak na obchodné reťazce musel byť vyvinutý, aj kvôli skúsenostiam z minulosti. „Máme tu diskusiu a pri stole to vyzerá, že sa môžeme chytiť za ruky a tancovať kolo-kolo mlynské. Ale nie je to celkom tak,“ upozorňuje Šolty. Agropotravinári napriek tomu vítajú, že sa mení pohľad obchodných sietí na slovenskú produkciu.

Zákazník rozhoduje

Podľa generálneho riaditeľa sekcie potravinárstva a obchodu ministerstva pôdohospodárstva Jaroslava Remžu máme na Slovensku tri skupinky potravín: z domáceho alebo európskeho trhu, a z tretích krajín. Spotrebiteľ má preto rozhodujúce slovo, ktoré potraviny podporí. Správna cesta je nechať zákazníka, nech si vyberie, ale treba ho osloviť správne. „Poukážme na kvalitu a snažme sa ho presvedčiť marketingom, vzdelávaním. Výsledky možno neprídu o rok, dva, tri, ale ďalšiu generáciu vychováme správne,“ konštatuje Remža.

Podľa prieskumov Kauflandu zákazník aj napriek tomu v prvom rade hľadí na cenu, po nej nasleduje kvalita a pôvod potravín. „Keď je zákazník pred pultom a má tam zahraničný a slovenský produkt, ktorý má rovnakú kvalitu, len ten slovenský je drahší, tak je väčšia pravdepodobnosť, že siahne po tom zahraničnom,“ tvrdí Lucia Vargová, hovorkyňa Kauflandu. Zásadným problémom je, že slovenské výrobky nedokážu cenovo konkurovať zahraničným, aj napriek rovnakej kvalite.

Všetko stojí na podporách

Podľa Bezáka je náročné pri pohľade na odlišné ceny a podobnú kvalitu vysvetliť spotrebiteľom, prečo je ten slovenský výrobok drahší ako zo zahraničia. Do cien dovážaných potravín pritom vstupujú ďalšie náklady, ako je napríklad logistika. „Pokiaľ je produkt aj tak lacnejší ako ten slovenský, tak pes bude zakopaný v podpore,“ tvrdí Bezák.

S tým súhlasí aj podpredseda agropotravinárov Šolty, podľa ktorého máme na Slovensku úplne iné podpory ako v okolitých krajinách. V rebríčku krajín EÚ je Slovensko vo výške podpory poľnohospodárom šieste od konca a deficit zahraničného obchodu s potravinami v roku 2018 dosiahol 1,5 miliardy eur. Ďalším problémom je efektivita výroby. Príkladom môžu byť fabriky na syr v Írsku, kde vyrobia väčšie množstvá ako u nás, pritom v jednom podniku robí sedem ľudí a všetky procesy sú automatizované. Na Slovensku je situácia iná, vo výrobe pravidelne stúpajú náklady, ktoré sú odvodené aj z miezd zamestnancov, ktorých máme podstatne viac. Celé to viazne na podporách, ktoré boli za posledné roky nedostatočné, a bude trvať roky, kým sa Slovensko vyrovná zahraničiu.

Ministerstvo pôdohospodárstva hovorí, že na potravinárov nezabúda, vždy však musia ako rezort hospodáriť s tým, čo majú. Aj napriek sklamaniu z plánu obnovy, v ktorom majú poľnohospodári zatiaľ vyčlenenú nulu, chystá agrorezort už na máj 161-miliónovú výzvu vyčlenenú pre spracovateľský priemysel. „Ideme podporiť výzvy do technológií, ale, samozrejme, aj celý reťazec, čo sa týka umiestňovania potravín na trh, stavebné vybavenie, jednotlivé odvetvia a takisto aj výrobu a skladovanie. Chceme naplniť cieľ, ktorý máme v programovom vyhlásení vlády, teda sebestačnosť Slovenska,“ tvrdí Remža.

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2329229-nase-potraviny-musia-najst-cestu-k-zlacneniu

[Späť na obsah]

10. Rozhovor s hovorkyňou SPPK Janou Holéciovou

[09.04.2021; RTVS Jednotka; Ranné správy; 07:30; Jana Košíková / Iveta Gombošová]

Iveta Gombošová, moderátorka:

„Poľnohospodári začali jarné práce na poliach. Hnoja pôdu a sejú jariny. V najbližších týždňoch ich čaká kontrola stavu ozimín, sadenie jarných obilnín a ďalších plodín. No už ich stihlo potrápiť aj aprílové počasie, najmä ranné mrazy. Viac informácií má redaktorka Jana Košíková, dobré ráno.“

Jana Košíková, redaktorka:

„Dobré ráno. Iveta, presne ako hovoríš, poľnohospodárov už stihlo potrápiť aprílové mrazivé počasie. Aj táto noc bola na viacerých miestach na Slovensku mrazivá, čo im spôsobuje veľké škody. No viac už nám povie Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, dobré ráno. Takže ako sa podpíše aprílové mrazivé počasie na úrode, kde sa očakávajú škody?“

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK:

„Dobré ráno. Áno, musíme povedať, že poľnohospodári naozaj momentálne prežívajú také veľmi intenzívne obdobie, pretože máme tu opäť skoré jarné mrazy, ktoré sa tak, ako vlani o takomto plus-mínus rovnakom čase nanovo zopakovali. Naozaj, ovocinári teraz po tieto noci intenzívne ochraňujú svoju úrodu, pretože je to alfa a omega, pretože napríklad vlani sa im práve vďaka intenzívnej ochrane, za ktorú síce vynaložili 1,8 milióna eur, podarilo zachrániť približne 70 percent úrody. Čiže má to naozaj veľký význam, že práve v týchto nociach tie ovocné sady vo viacerých lokalitách Slovenska doslova žiaria od toho, ako ich intenzívne napríklad tými parafínovými sviecami ovocinári zohrievajú. No ak sa pýtate na konkrétne škody, tak napríklad teraz ovocinári napríklad ochraňujú kvitnúce marhule. Tam zatiaľ nehovoria o nejakých príliš vysokých stratách, pretože marhuli stačí približne 5 percent kvetov, vďaka ktorým potom vie dať aj slušnú úrodu. Čiže zatiaľ až také masívne poškodenie nejakých 95-tich percent tých kvetov nemôžeme povedať, že by nastalo. Ale áno, bude to od prípadu k prípadu. Poľnohospodári sú tiež v strehu, nielen ovocinári. Tam zase bude problém, resp. môže byť otázka, do akej miery zareagujú zasiate jariny, ale napríklad aj cukrová repa. Napríklad máme zo včerajška informácie, že niektorí poľnohospodári začínajú zvažovať, či vschádzajúcu cukrovú repu, ktorá im možno že viacej premrzla, nebudú musieť v najbližších dňoch vyorať.“

Jana Košíková:

„Realizujú sa nejaké opatrenia, aby k takýmto škodám nedochádzalo?“

Jana Holéciová:

„Určite áno, ako som spomínala, je to alfou a omegou. Ak chceme mať naozaj slušnú úrodu, takže tie ovocné sady, ovocinári používajú okrem tých spomínaných parafínových sviec napríklad špeciálne plynové vrtule, používajú tú klasickú, ale veľmi dôležitú protimrazovú závlahu, ktorá vytvorí takú škrupinku ľadovú okolo kvitnucého kvetu, puku, vďaka čomu potom paradoxne tento ľad vytvorený na povrchu ako keby zohrieval a chránil ten samotný kvietok pred tými intenzívnymi mrazmi okolo ktoré sú. No a napríklad textíliami sa zakrývajú jahody a uvidíme, ako ďalej vlastne budú pokračovať tieto mrazivé noci. Meteorológovia avizujú, že už v najbližších dňoch by sa postupne to počasie mohlo zlepšovať, takže samozrejme, o všetkom sa rozhodne až počas napríklad leta, pretože aj stromy, ktoré boli vystavené intenzívnym mrazom, ale bola na nich použitá táto protimrazová ochrana, vedia dať slušnú úrodu, hoci možno že nie až tak kvalitnú vzhľadovo, ale aj napríklad aj s poškodenými jabĺčkami, ktoré majú okolo seba taký hnedý prstenec, vieme potom pracovať a aspoň ich spotrebovať v rámci napríklad ovocných štiav.“

Jana Košíková:

„Aká je aktuálna situácia v regiónoch?“

Jana Holéciová:

„V regiónoch je aktuálna situácia taká, že ovocinári teda momentálne tú úrodu ochraňujú, poľnohospodári, pestovatelia sadia a sejú, tie jarné práce naozaj sú naplno rozbehnuté najmä v lokalitách, ktoré sú teda tými pôdno-klimatickými podmienkami bližšie na juhu, západ a východ Slovenska. No a musíme povedať, že na západe Slovenska už ku koncu minulého týždňa sme mali zasiatu všetku plánovanú výmeru jačmeňa jarného a pšenice jarnej. Finišujeme napríklad aj s výsevom, práve v týchto lokalitách západného Slovenska s výsevom cukrovej repy, ale napríklad aj s výsadbou zemiakov.“

Jana Košíková:

„Posledná otázka na záver, koľko percent jarných plodín je už v zemi?“

Jana Holéciová:

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora robí každý týždeň monitoring jarných prác, čiže za našich členov môžeme povedať, že ku koncu minulého týždňa mali sme zasiate, zasadené približne 77 percent plodín, ktoré sa sejú v tomto, alebo sadia v tomto období. Poviem napríklad, že zemiaky takmer polovica plánovanej výmery, jačmeň jarný 97 percent, pšenica jarná 86 percent, slnečnica, tam sme v začiatkoch, tam máme nejakých 13 percent. Čiže postupne to bude naberať, ako budú plynúť dni a týždne.“

Jana Košíková:

„Ja vám v tejto chvíli ďakujem za rozhovor a na záver ešte dodám, že severne položené regióny sa na tieto práce ešte len pripravujú. Musia počkať, kým pôda nebude úplne premočená. V tejto chvíli je to odo mňa všetko, slovo odovzdávam späť do štúdia.“

[Späť na obsah]

11. Pripomienkové konanie ukázalo nespokojnosť verejnosti s prípravou plánu obnovy

[09.04.2021; euractiv.sk; euractiv.sk; 00:00; Marián Koreň;EURACTIV.sk]

(aktualizované: )

Na snímke predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO). [FOTO TASR/Dano Veselský]

Komentáre Tlač Email Facebook Twitter LinkedIn WhatsApp

Odborná verejnosť kritizuje vládu za nedostatočnú diskusiu ohľadom prípravy Národného plánu obnovy a odolnosti. Podľa ministerstva financií je slovenský reformný dokument v zahraničí vnímaný ako ukážkový.

Slovami súčasného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) je to „najdiskutovanejší vládny dokument“ za posledných desať rokov. Národný plán obnovy a odolnosti ministerstvo financií v spolupráci s ostatnými rezortmi pripravuje už viac ako osem mesiacov. Výsledný materiál rezort zverejnil 8. marca a následne ho na dva týždne zaradil do medzirezortného pripomienkového konania.

V ňom sa ukázalo, že viacerí dôležití aktéri s otvorenosťou prípravy reformného dokumentu nie sú spokojní. Ministerstvo financií, ktoré proces koordinuje, tvrdí, že v podmienkach pandémie robí, čo môže, a materiál je podľa neho v zahraničí považovaný za ukážkový.

Príprava dokumentu je podmienkou čerpania peňazí z krízového fondu pre naštartovanie ekonomiky po pandémii koronavírusu, na ktorom sa EÚ dohodla minulý rok. V prípade Slovenska ide o šesť miliárd eur.

Prečo je diskusia dôležitá

Európska únia od členských štátov dlhodobo vyžaduje, aby pri príprave podobne dôležitých dokumentov uplatňovali takzvaný partnerský princíp. To znamená, že do procesu musia zapojiť všetkých dôležitých aktérov: samosprávy, podnikateľský sektor, odbory, mimovládky a podobne.

Tento prístup má priniesť do prípravy strategických dokumentov transparentnosť, zlepšiť ich kvalitu a zvýšiť zodpovednosť za vykonávanie reforiem.

Členské štáty musia tento postup uplatňovať napríklad pri príprave nového programového obdobia v eurofondoch, alebo pri nastavovaní agrodotačných pravidiel v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Práve programovanie budúcich eurofondov odborná verejnosť všeobecne považuje za dobrý príklad uplatnenia tohto princípu.

Z pripomienkového konania k plánu obnovy ale vyplýva, že s diskusiou k reformnému dokumentu experti nie sú až tak spokojní. V priebehu 14 dní materiál pripomienkovali takmer 2 500-krát, pričom až 1 375 pripomienok je zásadných.

Ministerstvo financií si toto množstvo vysvetľuje veľkým záujmom verejnosti o reformnú agendu. Podľa generálnej riaditeľky sekcie plánu obnovy na rezorte financií Lívie Vašákovej je materiál výnimočný svojim rozsahom, ale aj tým, že kombinuje investície a reformy. „To robí z plánu obnovy jedinečný nástroj na obnovu hospodárskeho rastu. Teší nás, že sa práve tento materiál stal najdiskutovanejším dokumentom za dlhé obdobie,“ uviedla ešte v marci Vašáková, ktorá zastrešuje jeho prípravu.

V pripomienkach sa ale objavilo viacero námietok k spôsobu, akým rezort financií tento materiál pripravuje. Čo mu odborníci teda vyčítajú?

Politická objednávka

Najčastejšia výhrada k procesu by sa dala zhrnúť takto: vláda napriek prísľubom nekomunikovala s verejnosťou o príprave plánu dostatočne, do diskusií nezapojila dôležitých aktérov a 10-dňové pripomienkové konanie toto manko nezachráni, preto by sa mal celý návrh prepracovať.

S takouto námietkou sa do pripomienkového konania zapojili odborári, zamestnávatelia podnikatelia, samosprávy, či vysoké školy.

Na nedostatok diskusie sa sťažujú aj poľnohospodári, s podporou ktorých plán obnovy vôbec nepočíta. Najväčšia agrosamospráva – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora prípravu plánu označila za „netransparentnú a neparticipatívnu.“ Komora vynechanie poľnohospodárov považuje za „závažný nedostatok“, pre ktorý žiada plán obnovy prerobiť.

To, že Európska komisia vo svojej každoročnej správe o Slovensku nespomína poľnohospodárstvo, nie je dôvod, aby vláda nemohla nasmerovať viac peňazí z plánu obnovy na podporu farmárov a potravinárov.

Rezort financií po zverejnení dokumentu spustil aj sériu okrúhlych stolov k jednotlivým častiam reformného plánu. Ministerstvo informovalo, že sa ho zúčastnilo 200 účastníkov zastupujúcich stovku subjektov. Viacerí z nich ale tvrdia, že ministerstvo okrúhle stoly spustilo neskoro a na zapracovanie pripomienok už nebude čas.

Podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) sa navyše na okrúhlych stoloch iba odprezentovali jednotlivé komponenty. „Akékoľvek stanoviská vedúce k žiadosti o úpravu obsahu ´Zeleného Slovenska´ boli odmietnuté kvôli časovému faktoru a pozícii Bruselu. Otázky splácania financií poskytnutých na Plán obnovy zostali nepovšimnuté,“ uviedla komora.

Trenčiansky samosprávny kraj dodáva, že na diskusiách chýbali odborníci. „Plán obnovy a odolnosti je podľa slov viacerých moderátorov okrúhlych stolov čisto politickou objednávkou,“ píše župa v pripomienke. Dodáva, že napriek požiadavkám Združenia samosprávnych krajov (SK8) neboli k tvorbe plánu prizvaní niektorí zástupcovia regionálnych a miestnych samospráv.

Rezort financií: Robíme maximum

Zaujímavé ale je, že proces prípravy plánu obnovy kritizuje aj Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). „Na základe prieskumov široká verejnosť nemá žiadne alebo len minimálne informácie o Pláne obnovy a odolnosti SR. Taktiež absentuje široká odborná diskusia k tejto téme,“ vytýka ministerstvo, ktoré vedie Veronika Remišová (Za ľudí).

Pre úspech reforiem a investícií bude kľúčová práve spolupráca rezortu financií a MIRRI. Súčasne s plánom obnovy Remišovej ministerstvo pripravuje Partnerskú dohodu, ktorá zadefinuje investičné priority pre 11-miliardový balík z fondov EÚ. Komisia Slovensko upozorňuje, že musí obidva dokumenty prepojiť – aby sa projekty v nich neopakovali, ale navzájom sa dopĺňali.

MIRRI ale niekoľkokrát v pripomienkach upozorňuje, že deliaca línia medzi plánom obnovy a eurofondami nie je narysovaná úplne jasne preto ju od ministerstva financií požaduje doplniť. „Cieľom je podporiť súčinnosť a koordináciu a identifikovať a presadzovať najvhodnejšie spôsoby využívania investícií Únie. Slovensko preto musí zabezpečiť koordináciu a komplementárnosť medzi politikami a nástrojmi Únie a národnými, regionálnymi a miestnymi intervenciami,“ píše v MPK.

Samosprávne združenia vidia v národnom pláne obnovy viacero problémov. Únia miest Slovenska doňho chce zaradiť reformu územnej samosprávy a žiada viac peňazí do obnovy pamiatkových budov. Združeniu miest a obcí zas chýba poľnohospodárstvo.

Rezort financií sa v reakcii na tieto výhrady bráni tým, že sa pri príprave plánu musel vysporiadať s „mimoriadne náročnými podmienkami“. „V prvom rade je to samotná pandémia, stiesnený časový rámec na samotnú prípravu ale i meniaci sa legislatívny rámec,“ uviedlo pre portál EURACTIV.sk tlačové oddelenie rezortu.

Faktom je, že napríklad v porovnaní s eurofondami má vláda na prípravu dokumentu výrazne menej času. Komisia Plán obnovy EÚ predstavila pred necelým rokom a bližšie informácie o tom, ako a na čo bude možné čerpať peniaze z krízového fondu sa v EÚ začali rysovať na jeseň.

Posledná verzia nariadenia, ktorým sa zriaďuje mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, bola schválená v polovici februára. „Na príprave plánu sa už mesiace podieľajú desiatky odborníkov z rôznych rezortov, ktoré koordinuje ministerstvo financií. Sme presvedčení, že v súčasných podmienkach robíme maximum,“ dodáva rezort financií.

Ukážkový dokument?

Zapojenie relevantných odborníkov do prípravy plánu obnovy je pre Komisiu natoľko dôležitý, že v prípade výhrad niektorých z nich môže od členskej krajine žiadať jeho prepracovanie, čo v rozhovore pre portál EURACTIV potvrdil aj vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

„Ak sa nejaký významný partner, ktorý má byť zapojený do implementácie schváleného programu, obráti na Komisiu s tým, že nebol zapojený do spracovania plánu obnovy, je to samozrejme dôvodom k tomu, aby sa to (plán obnovy) prepracovalo,“ uviedol vtedy Miko.

Konečný vládny návrh Národného plánu obnovy a odolnosti musí okrem Komisie schváliť aj Rada EÚ, teda členské štáty.

Na otázku, či sú na mieste obavy, že európske inštitúcie pre námietky verejnosti materiál Slovensku vrátia, ministerstvo priamo neodpovedalo. Tvrdí, že v prípravách plánu obnovy patrí Slovensko medzi najaktívnejšie členské krajiny EÚ.

„Už koncom minulého roka sme sa v samotnom procese prípravy plánu nachádzali ďalej než mnohé európske krajiny, kedy sme do Bruselu poslali prvý návrh plánu obnovy. V súčasnosti je na stole už druhý návrh, do ktorého zapracovávame jednotlivé pripomienky či už z diskusií na národnej úrovni alebo rokovaní s Európskou komisiou,“ odpísalo tlačové oddelenie ministerstva.

Podľa rezortu je slovenský plán v zahraničí považovaný za „ukážkový dokument“. „Aj na tomto základe nás oslovili iné krajiny, napríklad Lotyšsko či Litva, s ktorými vedieme neformálne diskusie,“ dodáva rezort.

Na zapracovanie pripomienok k plánu obnovy do konečnej verzie materiálu zostávajú tri týždne. Ministerstvo zatiaľ neuviedlo, kedy pripomienkové konanie vyhodnotí, no ubezpečuje, že to bude „v čo najskoršom možnom čase“. „Vyhodnocovanie pripomienok prebieha spolu s rezortmi zodpovednými za prípravu obsahu jednotlivých komponentov paralelne so zapracovaním pripomienok Európskej komisie, ktoré vzišli z ďalšieho kola technických rokovaní,“ odpísal rezort.

Zatiaľ takisto nie je jasné, kedy ho ministerstvo predloží na schválenie vláde.

„To je v tejto chvíli predčasné povedať. Momentálne je pre nás dôležitý dátum 30. apríl, do kedy je nutné odovzdať kompletný materiál Európskej komisii,“ uzatvára Matovičov rezort.

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/pripomienkove-konanie-ukazalo-nespokojnost-verejnosti-s-pripravou-planu-obnovy/

[Späť na obsah]

12. #SMCH: Gastro volá po znížení DPH na stravovacie služby, oproti okolitým krajinám je dvoj- až štvornásobná

[09.04.2021; hlavnespravy.sk; Hlavné správy; 00:00; redakcia]

Bratislava 9. apríla 2021 (HSP/Foto:Screenshot video Facebook)

Zníženie DPH na stravovacie služby je kľúčovou oblasťou podpory pre znovu naštartovanie gastro sektora na Slovensku. Až 20-percentná DPH na gastro služby na Slovensku je najvyššia v celej strednej Európe. V Českej republike je na úrovni 10 %, v Poľsku 8 % a v Rakúsku aj Maďarsku len štvrtinová, iba 5 %

Snímka z diskusie platformy #StáleMámeChuť „Gastro v čase pandémie. Ako pomáha štát?“

„Podpredseda Európskej komisie pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis vydal odporučenie členským štátom, aby znižovali nielen administratívne náklady, ale pozreli sa aj na znižovanie daňového zaťaženia pre gastro sektor. Je vidieť, že krajiny Európskej únie znižovali DPH na stravovacie služby. DPH na stravovacie služby na Slovensku je pritom výrazne najvyššia v Strednej Európe. Je tu preto priestor pre zlepšenie a zníženie DPH, určite minimálne počas doby pandémie nielen pre gastro, ale aj pre cestovný ruch,“ povedal počas štvrtkovej diskusie platformy #StáleMámeChuť „Gastro v čase pandémie. Ako pomáha štát?“ Ivan Štefanec, europoslanec Európskej ľudovej strany (EPP) a prezident organizácie SME EUROPE (EPP), ktorá sa zaoberá podporou zmien európskej legislatívy v prospech malých a stredných podnikov.

„Zníženie DPH považujeme za nástroj pomoci podnikateľom. Ak už na Slovensku existujú výnimky s nižšími sadzbami DPH, práve gastro sektor by mal byť zaradený k nim. Zníženie sadzby DPH by neznamenalo stratu príjmov štátu, pretože gastro prevádzkovatelia by ho investovali do rozbehu pri znovuotvorení. Gastro podnikatelia majú kvôli pandémii dlhy a splácať ich vedia len tým, čo zarobia a odpracujú pre svojich zákazníkov. Pomoc zo strany štátu je nevyhnutná, aspoň na určité obdobie ako to spravili niektoré iné krajiny EÚ,“ uviedol Marek Harbuľák, generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska.

„Nie som zástancom špeciálneho znižovania DPH pre jeden sektor. Som zástancom plošného zníženia daní pre všetky sektory alebo zníženia iných daní, napríklad odvodov. Tie na Slovensku sú vo všeobecnosti považované za príliš vysoké. Alebo aby sa znížila daň zpríjmov. Daňový systém je potrebné vidieť vcelej komplexnosti,“ oponoval Tomáš Meravý, poradca ministra financií.

„Ak znížená DPH pre stravovacie služby funguje v celej Európe, prečo by nemala fungovať zrovna na Slovensku. Som presvedčený, že Slovensko by jej znížením nebolo škodné. Zároveň by gastro prevádzky nemuseli zvyšovať ceny, aby dokázali vykryť straty a pôžičky, ktoré im vznikli počas pandémie,“ vysvetlil Tibor Kuklovský, ktorý prevádzkuje dve reštaurácie v Malackách a zamestnáva takmer pol stovky ľudí.

„Skúsenosti z krajín, kde je nižšia DPH na stravovacie služby jednoznačne ukazujú, že štát na tom neprerába. Znamená to totiž vyšší obrat a tým vyšší výber daní pre štát. Ak chce štát ucelenejšie sadzby, nech dorovná gastro DPH aspoň na úroveň ubytovacích služieb, ktorá je aktuálne 10%,“ uviedol Norbert Frank, zo Salaša u Franka v Starej Ľubovni, ktorý priamo v prevádzke vlastnoručne vyrába suroviny od halušiek až po pirohy, ktoré na Salaši s viac ako 50 zamestnancami ponúkajú.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR (MDaV SR) podporuje v zmysle programového vyhlásenia vlády zníženie DPH na služby v celej oblasti cestovného ruchu. Ministerstvo navýšilo schému pomoci pre cestovný ruch o 120 miliónov eur a schému pomoci rozširuje aj na mesiace november 2020 až marec 2021. Táto výzva sa týka všetkých subjektov v sektore cestovného ruchu vrátane gastro prevádzok. „Zatiaľ sme stále v rovine ‚de minimis‘. Očakávame schválenie veľkej schémy, pre podniky pri ktorých výška príspevku prekračuje hranicu 200.000 eur,” uviedol Radúz Dula, generálny riaditeľ Sekcie cestovného ruchu MDaV SR.

Slovensko je jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré stále uplatňujú základnú sadzbu DPH na stravovacie služby. So sadzbou 20 % má Slovensko štvrtú najvyššiu DPH na gastro v EÚ. Zníženú sadzbu DPH na reštauračné služby aplikuje 19 štátov Európskej únie (v rozpätí od 3 % v Luxembursku do 14 % vo Fínsku), vrátane všetkých našich susedov – Česko, Rakúsko, Maďarsko a Poľsko. Česká republika dokonca po prvom znížení pristúpila k ďalšiemu, keďže výber daní po znížení prevýšil očakávania.

Diskusiu si je možné pozrieť

Platforma #StáleMámeChuť združuje 14 kľúčových združení a iniciatív podnikateľov a dodávateľov v gastro sektore na Slovensku.

Signatári platformy #StáleMámeChuť

Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska

Asociácia malých nezávislých pivovarov Slovenska

Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd

Iniciatíva Zachráňme gastro!

Pomáhame si – gastro v korone

Pomoc pre gastro

Potravinárska komora Slovenska

Slovenská asociácia malých a stredných podnikov a živnostníkov

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

Slovenské združenie výrobcov piva a sladu

Slovenský zväz kuchárov a cukrárov

Slovenský zväz spracovateľov mäsa

Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska

10preGastro

www.stalemamechut.sk

Redakciu informoval Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva asladu.

Nahlásiť chybu v článku Pošlite nám tip

https://www.hlavnespravy.sk/smch-gastro-vola-po-znizeni-dph-na-stravovacie-sluzby-oproti-okolitym-krajinam-je-dvoj-az-stvornasobna/2497168

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. Kremeľské velikášstvo

[12.04.2021; Pravda; Názory; s. 19; Vladimír Soták]

Bolo by to smiešne, keby to nebolo také smutné. Mám na mysli frašku, ktorá sa odohrala okolo dodávok ruskej vakcíny Sputnik V na Slovensko. Najskôr na Slovensku zistili, že Sputnik, ktorý im poslali, nie je ten Sputnik, ktorý tak chválil časopis Lancet. Keď sa to zverejnilo, obvinili výrobcovia Sputnika slovenskú stranu, že šíri fejky. Následne sa Matovič vydal do Moskvy. Ruská strana obvinila Slovensko, že si dalo dodanú vakcínu otestovať v nesprávnom laboratóriu, a naliehavo požiadala o návrat Sputnika späť do vlasti. Gogoľ, keby žil, by z toho mohol urobiť remake s názvom Mŕtvy Sputnik. Kremeľ Slovensko vníma tak, ako niekdajší otrokári vnímali svojich otrokov. Hnev, ktorý ich zachváti v prípade, že sa otrok neuspokojí s tým, čo mu bolo hodené, je naozajstný.

„Noví“ a „starí“ ministri

Slovensko už má kompletnú, funkčnú vládu. Chvalabohu. Mali by sme sa tomu všetci tešiť. Ja osobne sa veľmi teším, že máme vládu zloženú z ľudí, ktorí už majú za sebou aj politické skúsenosti, aj skúsenosti z riadenia štátu. Okrem pána ministra zdravotníctva, ale ten má zasa skúsenosti z predchádzajúcej praxe. Doteraz sa ministrami stávali aj ľudia, ktorí niekoľko týždňov pred nástupom do funkcie nemali ani tušenia o tom, čo by mali v novej vláde robiť. Dnes je to však inak! Je to veľmi dobre! Osobne očakávam, že napríklad nová ministerka spravodlivosti prehodnotí všetky chyby a zlé rozhodnutia svojej predchodkyne, napríklad smerom k súdnej mape. Verím, že pri analýze práce svojich predchodcov zistí, že ministerstvo spravodlivosti v mnohých zákonoch ublížilo podnikateľskému prostrediu oveľa viac, než to vyžadovali v Bruseli. Verím, že pochopí, že keď sa pripravujú zákony, mali by byť konzultované s tými, ktorých sa týkajú. Ďalej verím, že nový minister hospodárstva prehodnotí prácu svojho predchodcu a bude bojovať za to, aby sme obnoviteľné zdroje nenavyšovali, pretože už dnes, z titulu zlých rozhodnutí jeho predchodcov, máme štátny dlh vyšší ako 500 mil. eur. Verím, že nebude platiť situácia, že ten, kto vyrába elektrickú energiu a aj ju spotrebuje, bude platiť tarifu za prevádzkovanie systému. Prečo? Na základe čoho? Na základe vyhlášky alebo na základe rozhodnutia skupiny ľudí, pre ktorých je to výhodné? Som presvedčený, že SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava) v našom štáte nie je preto, aby vytvárala stámiliónové zisky. Prečo má štát podporovať spoločnosť, ktorá mu zarába 100 mil. eur na úkor toho, že podnikateľské subjekty na Slovensku majú o 30 percent vyššiu cenu elektrickej energie než naša konkurencia v okolitých krajinách? Je to spravodlivé? Nie, nie je to spravodlivé! Verím, že nový minister práce, sociálnych vecí a rodiny dotiahne rozpracované a nedokončené veci z čias jeho predchodcu, pretože napríklad príspevky pri poklese tržieb smerom k udržaniu zamestnanosti a k naštartovaniu ekonomiky budú prideľované oveľa rýchlejšie. Verím, že spolupráca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s ministerstvom financií bude v tejto oblasti taká, že to, čo bolo rozpracované, bude dotiahnuté veľmi rýchlo. Verím, že minister pôdohospodárstva prehodnotí nedostatky, ktoré boli vyčítané jeho predchodcovi, a naštartuje serióznu komunikáciu s poľnohospodármi tak, aby sme boli krajinou, ktorá smeruje k potravinovej sebestačnosti. Je nevyhnutné, aby sme prestali robiť experimenty, aby sme sa nehrali na niečo alebo niekoho, kým nie sme.

V neposlednom rade verím, že nová vláda zlepší komunikáciu s podnikateľským prostredím, že využije skutočnosť, že na Slovensku máme veľa dobrých skúseností z podnikania a veľmi veľa dobrých príkladov. Verím, že nový minister školstva prehodnotí pri príprave reforiem napríklad aj pomoc pre duálne vzdelávanie a systém prideľovania finančných prostriedkov. Verím, že v prvom rade vyrieši otázky základného školstva, lebo túto oblasť je nevyhnutné riešiť zásadným spôsobom. Verím, že nová vláda bude počas realizácie Plánu obnovy proreformná. Aj Klub 500 ju bude nesmierne podporovať. Je potrebné pracovať tak, že najskôr urobíme to, čo vieme za dané finančné prostriedky urobiť, a to, čo najefektívnejšie. Následne budeme hovoriť o veciach, ktoré budeme riešiť do konca funkčného obdobia, a tie nezrealizujeme. Som presvedčený, že Slovensko má šancu naštartovať prostredníctvom realizácie Plánu obnovy také obdobie, aby sme sa tu mali lepšie. Iste s tým bude súhlasiť aj celé politické spektrum. Teším sa z novej vlády. Zároveň som však smutný z toho, že nedošlo k zásadným zmenám v obsadení parlamentu. Moja posledná možnosť komunikácie s tromi poslancami bola hanbou, akým ľuďom hovoríme poslanec Národnej rady SR. Bolo by vhodné zaviesť školenia pre nových poslancov. Ale pokiaľ budeme komunikovať, pokiaľbude v záujme nás všetkých sa zlepšovať, pracovať na sebe a veriť v úspech, ktorý môžeme spoločne dosiahnuť, Slovensko sa stane úspešnou krajinou. Dúfam, že nová vláda bude aj od Pandemickej komisie požadovať také opatrenia, aby sme nesúťažili v tom, kto má krajšie vystúpenie v televízii a rozpráva o niečom, čomu ani on sám neverí… ale aby sme sa v boji s pandémiou COVID-19 dopracovali k výsledkom. Veľmi rád konštatujem, že komunikácia s novým pánom premiérom smerom k podnikateľskému prostrediu sa v posledných mesiacoch výrazne zlepšila a hodnotím ju ako veľmi dobrú. Je priamy, konkrétny, komunikuje – a to je cesta k úspechu. Prajem celej novej vláde veľa síl, veľa dobrého zdravia a nech naplníme aj tie predstavy, ktoré sú súčasťou Programového vyhlásenia vlády SR.

Vladimír Soták

[Späť na obsah]

3. Lykožrútová kalamita

[11.04.2021; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Jozef Kubánek / Juraj Mikula]

Juraj Mikula, moderátor: „Lykožrútová kalamita sa nekontrolovateľne šíri a spôsobuje obrovské škody. Tvrdí to Slovenská lesnícka komora. Podľa nej za to môže aj pomalý proces schvaľovania kalamitnej ťažby. Na úradoch navyše často chýbajú kvalifikovaní ľudia.“

Jozef Kubánek, redaktor: „Aby mohli lesníci spracovať lykožrútom napadnuté drevo v chránenom území, potrebujú od začiatku minulého roka súhlas od štátu. Najskôr musí na ťažbu vydať stanovisko Štátna ochrana prírody. Konečné rozhodnutie majú potom v rukách zamestnanci okresných úradov, z odborov starostlivosti o životné prostredie. Lesnícka komora tvrdí, že povolenia na spracovanie kalamity prichádzajú neskoro, často po tom, ako sa lykožrút nekontrolovateľne rozšíri do svojho okolia. Pokračuje predseda Slovenskej lesníckej komory Milan Dolňan.“

Milan Dolňan, predseda Slovenskej lesníckej komory: „Ide o to, že sa tie procesy, ktoré majú byť fakt rýchle, a zabezpečiť to v lesnej prevádzke nie je jednoduché, a ešte sa to administratívne, byrokraticky predlžuje, tak na toto upozorňujeme.“

Jozef Kubánek: „Štátna ochrana prírody má na vydanie stanoviska ku kalamitnej ťažbe desať dní od jej nahlásenia. Hovorí vedúci odboru územnej a druhovej ochrany zo Štátnej ochrany prírody Peter Baláž.“

Peter Baláž, vedúci odboru územnej a druhovej ochrany zo Štátnej ochrany prírody: „Podľa našich vyjadrení koná potom štátna správa ochrany prírody, už ďalej neovplyvňujeme, kedy koná, v akých lehotách koná, akým spôsobom koná.“

Jozef Kubánek: „Okresným úradom, ktoré vydávajú definitívne rozhodnutia, však veľakrát chýbajú kvalifikovaní ľudia a schválenie kalamitnej ťažby sa odďaľuje. Odbory starostlivosti o životné prostredie navyše nie sú v gescii envirorezortu, ale spadajú pod ministerstvo vnútra, tak, ako celý okresný úrad. Pokračuje štátny tajomník ministerstva životného prostredia Juraj Smatana.“

Juraj Smatana, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR: „Horšia situácia je pravdepodobne na okresných úradoch, o ktorých je známe, že sú dlhodobo poddimenzované personálne aj odborne, a tu ministerstvo životného prostredia spolupracuje s ministerstvom vnútra na zlepšení tohto stavu.“

Jozef Kubánek: „Pokračuje hovorca ministerstva pôdohospodárstva Daniel Hrežík.“

Daniel Hrežík, hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Na problém personálneho zabezpečenia sme upozorňovali už v rámci príprav návrhu zákona o ochrane prírody.“

Jozef Kubánek: „Slovenská lesnícka komora požaduje urýchlené riešenie situácie. Enormné škody podľa lesníkov narastajú nielen obhospodarovateľom lesov, ale súčasný stav nie je podľa nich priaznivý ani pre ochranu prírody.“

[Späť na obsah]

4. Heger nebude ako Matovič, hľadá si hovorcu a je pripravený dávať rozhovory

[11.04.2021; dennikn.sk; Slovensko; 14:28; Miro Kern]

Hlavným mediálnym poradcom nového premiéra je bývalý novinár Ivan Štulajter.

Nový premiér Eduard Heger (OĽaNO) si pripravuje stratégiu komunikácie s médiami a bude iná, akú mal jeho predchodca a predseda hnutia Obyčajných ľudí Igor Matovič.

Súčasný minister financií Matovič počas roka v úrade premiéra hovorcu nikdy nemal, jeho tlačové besedy uvádzala zamestnankyňa tlačového odboru Úradu vlády Tatiana Kmecová. Tlačový odbor bežne neodpovedal na otázky novinárov a expremiér poskytoval rozhovory webovým a printovým médiám len výnimočne, hoci do televíznych debát a diskusií v rádiách chodil často, zásadne však sám bez politického oponenta.

Éra bez hovorcu

V prípade Matoviča išlo o veľký obrat v jeho prístupe k novinárom. Od roku 2010, keď sa stal prvýkrát poslancom Národnej rady, dával rozhovory veľkej väčšine médií v podstate „obratom“, chodil do televíznych duelov a bolo vidno, že si ich vychutnáva. A ak nemohol hovoriť s novinármi, odpoveď sa dala jednoducho získať cez hovorcu OĽaNO.

Heger hovorí, že s jeho príchodom na Úrad vlády sa vráti aj funkcia hovoru, zatiaľ ho hľadá. „Určite budem posilňovať komunikačný tím a určite budem mať hovorcu,“ povedal Denníku N. Na Úrad vlády sa s ním už presťahoval aj jeho doterajší mediálny poradca Ivan Štulajter.

Ide o bývalého dlhoročného novinára, ktorý pracoval v Rádiu Slobodná Európa a v denníku SME. Potom bol niekoľko rokov komunikačným poradcom Richarda Sulíka a aj šéfom komunikačného oddelenia SaS. Štulajter by mal byť ďalej Hegerovým mediálnym poradcom, nie šéfom tlačového odboru Úradu vlády.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Skutočnosť, že premiér nemal hovorcu či hovorkyňu, je unikát v našich aj svetových pomeroch. Úlohou hovorcu nie je len uvádzať tlačové konferencie, ale aj samostatne komunikovať s médiami. Predsedu vlády môže pri vzájomnej dôvere medzi nimi výrazne odbremeniť od jeho práce či už pri formulovaní odpovedí na otázky médií, alebo pri spravovaní sociálnych sietí. Hovorcovia premiérov sú tiež väčšinou aj členmi ich poradných tímov, ktorí spolupracujú na nastavení ich komunikačných stratégií. S predsedami vlád cestujú aj na zahraničné návštevy a komunikujú aj so zahraničnými novinármi.

Igor Matovič však počas roku svojej vlády nemal nielen hovorcu, ale ani stabilný mediálny tím. Radil mu najmä šéf tlačového odboru Úradu vlády Richard Pekár, istý čas aj bývalý redaktor spravodajstva RTVS Pavol Kalinský a pomáhal aj ďalší niekdajší redaktor RTVS Martin Kalužák. Práve o ňom sa minulý rok špekulovalo, že by sa mohol stať hovorcom. To sa však nikdy nestalo a Pavol Kalinský ponuku robiť premiérovi robiť hovorcu neprijal. Igor Matovič tak využíval na svoju komunikáciu namiesto hovorcu predovšetkým svoj Facebook.

Nová doba

Aká bude teraz komunikácia Eduarda Hegera? „Budem fungovať tak, ako na ministerstve financií. Ten ´hub´ bude vždy komunikačný tím,“ vraví. „Určite chcem odpovedať na akékoľvek otázky. Uvidíme, ako rýchlo sa to bude dariť. Na ministerstve financií sme odpovedali v čase od dvoch hodín do troch dní,“ opisuje, ako by mal fungovať po novom tlačový odbor.

Na ministerstve financií mal funkčné tlačové oddelenie, ktoré odpovedalo profesionálne. Jeho hovorcom bol bývalý redaktor TA3 Pavol Kirinovič, ktorého teraz „zdedil“ Igor Matovič.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Predseda vlády hovorí, že rozhovory bude dávať nielen televíziám, ale aj printovým médiám a webom. „To som robil aj ako minister. Počkám si ale na šéfa komunikácie, aby sme si s ním dohodli stratégiu komunikácie aj rozhovorov – ich frekvenciu, témy, aj médiá.“ Premiér vraví, že nemá žiadnu „čiernu listinu“ médií, ktorým rozhovor nedá. Výnimkou sú pre neho len dezinformačné weby.

Bude Heger chodiť aj do debát s politickými lídrami? „Zatiaľ nie. Budeme pokračovať v tradícii, ktorú vytvoril ešte Robert Fico. A neskôr uvidíme,“ odpovedá nový predseda vlády. Práve s predsedom Smeru pritom Heger len nedávno diskutoval v politickej diskusnej relácii televízie Joj Na hrane 26. marca, teda v čase, keď sa už očakávalo, že vymení Igora Matoviča na poste premiéra.

Prečítajte siHeger presviedčal, že Matovič nenazval idiotmi vedcov. Mocnými nepriateľmi Sputnika sú vraj skôr koaliční partneri

Heger však nevylučuje, že rozhodnutie nechodiť do debát s ostatnými politikmi časom zmení. V diskusii bez politického oponenta bol aj teraz v nedeľu v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo.

Eduard Heger si začína zostavovať aj svoj poradný tím. Mená ešte nehovorí. Na stránke Úradu vlády sú ako poradcovia predsedu vlády stále uvedení Matovičovi ľudia.

Poradný zbor viedol podnikateľ Ľubomír Ščasný, vo veciach pôdohospodárstva a eurofondov mu radil dlhoročný bankár a bývalý šéf slovenskej pobočky ruskej Sberbank Samuel Vlčan, v oblasti dopravy bývalý poslanec Ján Marosz, ktorý bol minulý rok krátko štátnym tajomníkom ministerstva dopravy. Mal aj poradcu pre digitalizáciu Jána Bučkuliaka, poradkyňu pre záležitosti EÚ Ľubicu Karvašovú a pre zelenú ekonomiku a Plán obnovy Líviu Vašákovú. Matovičov zbor poradcov bol výrazne štíhlejší než Ficov, ktorý mal v určitých obdobiach aj viac ako 20 členov.

https://dennikn.sk/2346186/heger-nebude-ako-matovic-hlada-si-hovorcu-a-je-pripraveny-davat-rozhovory/

[Späť na obsah]

5. Petíciu Za živú krajinu podpísalo už 20 000 ľudí, iniciátori sa obrátia na rezort pôdohospodárstva

[11.04.2021; aktuality.sk; Slovensko; 11:18; TASR]

V petícii žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva.

Petíciu za ozelenenie poľnohospodárstva s názvom Za živú krajinu podporilo už 20 000 ľudí. Jej iniciátori ju plánujú v najbližšie dni odovzdať Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. TASR o tom informoval Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Ochranárske organizácie stojace za iniciatívou veria, že podpora petície bude pre rezort pôdohospodárstva signálom o citlivom vnímaní stavu agrárnej krajiny verejnosťou a impulzom pre riešenie situácie.

V petícii žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva, od rezortu pôdohospodárstva chcú zásadné zmeny v podpore farmárom v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk aj lesov. Chcú napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov. Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako apelujú na zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií.

„Ak sa u nás situácia nezmení, čoskoro sa môže stať, že zo Slovenska úplne vymiznú kedysi bežné jarabice či pipíšky a pozorovanie lastovičiek či strnádok, ktoré neodmysliteľne patria k vidieku, bude veľkou vzácnosťou,“ hovorí o možných dôsledkoch nevhodného nastavenia poľnohospodárskej politiky Ridzoň.

Boris Maderič z Ochrany dravcov na Slovensku zas upozornil, že súčasná podpora pre farmárov hospodáriacich s ohľadom na prírodu je nastavená nevhodne a nevýhodne a farmárom sa do environmentálnych schém podpory neoplatí vstúpiť. „Aby neprichádzali o priame platby, zaorajú trávne pásy až po samotný okraj pôdnych blokov a ciest. Pre prírodu tak neostáva na poliach a lúkach vôbec žiaden priestor,“ podčiarkol. Iniciátori zároveň upozorňujú na rozoranie lúk a pasienkov, ktoré rovnako považujú za dôležité pre ochranu biodiverzity.

Ochranárske organizácie tvrdia, že intenzívne hospodárenie vedie k úbytku vtáctva aj hmyzu. Za tým podľa nich stojí Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie. Poukázali na pokles početnosti bežných druhov vtáctva v Európe o 55 percent a početnosti viacerých druhov hmyzu o 74 percent od roku 1980. Na Slovensku podľa nich došlo z toho dôvodu k strate vzácnych vtáčích druhov, ako brehár čiernochvostý, hvizdák veľký či ležiak úhorový. Druhom, ako drop veľký, krakľa belasá či sokol kobcovitý hrozí vyhynutie.

https://www.aktuality.sk/clanok/881032/peticiu-za-zivu-krajinu-podpisalo-uz-20-000-ludi-iniciatori-sa-obratia-na-rezort-podohospodarstva/

[Späť na obsah]

7. Petíciu Za živú krajinu podpísalo už 20.000 ľudí

[11.04.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka. Foto: TASR/František Iván

V petícii žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva, od rezortu pôdohospodárstva chcú zásadné zmeny v podpore farmárom v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk aj lesov.

Bratislava 11. apríla (TASR) – Petíciu za ozelenenie poľnohospodárstva s názvom Za živú krajinu podporilo už 20.000 ľudí. Jej iniciátori ju plánujú v najbližšie dni odovzdať Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. TASR o tom informoval Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Ochranárske organizácie stojace za iniciatívou veria, že podpora petície bude pre rezort pôdohospodárstva signálom o citlivom vnímaní stavu agrárnej krajiny verejnosťou a impulzom pre riešenie situácie. V petícii žiadajú ozelenenie poľnohospodárstva, od rezortu pôdohospodárstva chcú zásadné zmeny v podpore farmárom v prospech udržateľnejšieho využívania polí, lúk aj lesov. Chcú napríklad rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 hektárov. Apelujú aj na podporu farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Rovnako apelujú na zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií. “Ak sa u nás situácia nezmení, čoskoro sa môže stať, že zo Slovenska úplne vymiznú kedysi bežné jarabice či pipíšky a pozorovanie lastovičiek či strnádok, ktoré neodmysliteľne patria k vidieku, bude veľkou vzácnosťou,” hovorí o možných dôsledkoch nevhodného nastavenia poľnohospodárskej politiky Ridzoň. Boris Maderič z Ochrany dravcov na Slovensku zas upozornil, že súčasná podpora pre farmárov hospodáriacich s ohľadom na prírodu je nastavená nevhodne a nevýhodne a farmárom sa do environmentálnych schém podpory neoplatí vstúpiť. “Aby neprichádzali o priame platby, zaorajú trávne pásy až po samotný okraj pôdnych blokov a ciest. Pre prírodu tak neostáva na poliach a lúkach vôbec žiaden priestor,” podčiarkol. Iniciátori zároveň upozorňujú na rozoranie lúk a pasienkov, ktoré rovnako považujú za dôležité pre ochranu biodiverzity. Ochranárske organizácie tvrdia, že intenzívne hospodárenie vedie k úbytku vtáctva aj hmyzu. Za tým podľa nich stojí Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) Európskej únie. Poukázali na pokles početnosti bežných druhov vtáctva v Európe o 55 percent a početnosti viacerých druhov hmyzu o 74 percent od roku 1980. Na Slovensku podľa nich došlo z toho dôvodu k strate vzácnych vtáčích druhov, ako brehár čiernochvostý, hvizdák veľký či ležiak úhorový. Druhom, ako drop veľký, krakľa belasá či sokol kobcovitý hrozí vyhynutie.

https://www.teraz.sk/slovensko/peticiu-za-zivu-krajinu-podpisalo-u/541035-clanok.html

[Späť na obsah]

12. Jakub Mrva: Dohoda Bratislavy a štátnych lesov je zásadná, zachráni tisíce stromov, cyklotrasy aj turistické chodníky

[09.04.2021; dennikn.sk; Slovensko; 16:28; Soňa Mäká]

Predseda iniciatívy Naše Karpaty a poslanec mestského zastupiteľstva v Bratislave opisuje, ako sa hlavné mesto Slovenska rozhodlo vyplatiť štátnych lesníkov za polovičné zníženie ťažby v priľahlých lesoch.

Mesto Bratislava podpísalo tento týždeň dohodu so štátnou spoločnosťou Lesy SR, že obmedzí ťažbu v lesoch okolo mesta. Za to, že sa Lesy SR vzdajú viac ako polovice plánovanej ťažby dreva, im bude hlavné mesto platiť 322-tisíc eur ročne.

V tíme, ktorý dohodu pripravoval, bol JAKUB MRVA, predseda občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty a poslanec mestského zastupiteľstva. O zníženie ťažby v prímestských lesoch sa ako aktivista snažil niekoľko rokov. V rozhovore približuje zákulisie celého procesu a zmenu prístupu lesov od úplne odmietavého až k súhlasu.

„Atmosféra na rokovaniach bola niekedy pomerne dusná. Od búchania do stola až po výčitky, že to všetko robíme kvôli dvom percentám z daní od obyvateľov, alebo kvôli nejakým eurofondom. A títo istí ľudia sú stále v štátnom podniku Lesy SR. Budem zvedavý, či všetky tie sľuby o šetrných metódach ťažby dreva, ktoré zazneli na tlačovej konferencii z úst generálneho riaditeľa, sa im podarí aplikovať v praxi,” hovorí Jakub Mrva.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

ako sa podarilo dosiahnuť zníženie ťažby v mestských lesoch,

aké boli reakcie štátnych lesov,

čo hrozilo Devínskej kobyle,

čo bude s bratislavskými lesmi po roku 2025.

Prečo ste sa začali angažovať v tom, aby sa v prímestských lesoch menej ťažilo?

Boli sme bežní cyklisti, turisti, bežci, ktorí chodili do bratislavských lesov. V jeden moment, keď sa rozbahnila ďalšia obľúbená cyklotrasa, sme si povedali, že s tým treba niečo urobiť. Dali sme sa dokopy ako menšia skupina ľudí a vznikla nezávislá iniciatíva. Založili sme si facebook, kam sme dávali fotky vyťažených stromov a zničených turistických chodníkov. Až neskôr sme to povýšili na niečo konštruktívne, kde sme už priamo navrhovali riešenia, ako k rekreačnej infraštruktúre pri ťažbe pristúpiť.

V roku 2013 sme začali komunikovať s vtedajším riaditeľom Mestských lesov v Bratislave. Tie prvotné odpovede boli pomerne arogantné, že takto sa to vždy robilo. To nás možno trochu aj nakoplo, aby sme sa začali viac angažovať. Pýtali sme sa na náklady na ťažbu, oslovovali sme vtedajšieho primátora, ktorým bol ešte pán Ftáčnik.

Ťažba na území spravovanom štátnymi lesmi nad Bratislavou. Podľa novej dohody sa bude rúbať o viac ako polovicu menej. Foto – Soňa Mäkká

Nakoniec sa nám podarilo dať dokopy aj s inými ľuďmi, o ktorých sme zistili, že majú rovnaký cieľ, teda zníženie ťažby dreva. Môžem spomenúť dlhoročného ochranára a súčasného poslanca NR SR Jaromíra Šíbla alebo ľudí z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Vytvorili sme pomerne silnú skupinu, vďaka ktorej sa nám v roku 2014 podarila presadiť naozaj nevídaná vec – schválilo sa uznesenie mestského zastupiteľstva, v ktorom sa znížila ťažba dreva o dve tretiny pôvodného objemu. Ďalšia dôležitá vec bol napríklad zákaz vjazdu motorových vozidiel spod Červeného mosta hlbšie do lesa.

Čím ste dokázali mesto presvedčiť? Blížili sa komunálne voľby, alebo ste mali veľkú verejnú podporu?

Tá úvodná skupinka, ktorú sme vytvorili, bola veľmi kreatívna a mali sme veľké odhodlanie. Urobili sa výstavy, písali sa blogy, články pre médiá, obehali sme všetkých mestských poslancov a každému sme sa snažili vysvetliť, prečo je ťažba nadmerná, a ako sa to dá robiť inak, šetrnejšie. Niekoľkokrát sme sa stretli s primátorom.

Práve fakt, že sme sa takto dokázali dopĺňať, a investovali sme do toho strašne veľa energie a času, malo nakoniec ten výtlak. Áno, bolo to aj pred komunálnymi voľbami. Zastupiteľstvo jednohlasne schválilo dané uznesenie, ktorého výsledky teraz vidíme v mestských lesoch. Miesta, kde sa prestalo ťažiť, sú v mestských lesoch teraz jedny z najkrajších a sú plné života.

V mestských lesoch nad Bratislavou. Foto – Jakub Mrva.

Predpokladám, že komunikácia s mestskými lesmi sa zlepšila po tom, čo sa jeden z aktivistov stal ich riaditeľom.

Rozdiel oproti minulosti, keď mestskí lesníci boli proti akejkoľvek snahe znížiť ťažbu dreva, je naozaj obrovský. Komunikácia s mestskými lesmi je veľmi kvalitná a konštruktívna. Riaditeľ Matej Dobšovič vyhral v transparentnom výberovom konaní a vie skĺbiť ochranu prírody, rekreáciu a lesné hospodárstvo tak, aby to nebolo v konflikte.

Zmenilo sa aj vedenie magistrátu. Pomohlo to pri schvaľovaní novej zonácie mestských lesov?

V súčasnom primátorovi Matúšovi Vallovi sme našli dôležitého spojenca. Netajil sa tým, že kedysi chodil do turistického klubu, že Karpaty má pochodené a naozaj mu na nich záleží. Neboli to len frázy, ktoré sa opakovali za čias primátorov Ftáčnika a Nesrovnala, ktorí hovorili, že lesy sú dôležité, ale nakoniec tam tie skutky neboli. Zonácia mestských lesov sa schválila na jednom z prvých zastupiteľstiev terajšeho vedenia mesta. Viac ako 50 percent územia mestských lesov tvoria zóny pokoja bez ťažby dreva. To je obrovská nadstavba toho, čo sa schválilo v roku 2014.

Prečo ste svoju pozornosť obrátili aj na územia, ktoré v okolí Bratislavy spravujú štátne lesy?

Po uznesení, ktoré znížilo ťažbu v bratislavských mestských lesoch, sme si povedali, že ľudia nerozlišujú, či sú na jednej strane potoka v mestských lesoch alebo na druhej strane potoka v štátnych lesoch. Vnímajú ich ako svoje lesy, kde chodia oddychovať, bicyklovať, behávať. Rozdiel v obhospodarovaní bol dosť výrazný, mestské lesy ťažbu znížili, ťažili šetrne a komunikovali s ochranármi, zatiaľ čo štátne lesy si žili svoj život bez nejakej veľkej verejnej kontroly.

Približne v roku 2015 sme po zničení jednej frekventovanej cyklotrasy kontaktovali štátne lesy, či by sa to nedalo robiť šetrnejšie a či by sa nedalo uvažovať o znížení ťažby v takýchto rekreačných lesoch. Dostali sme povýšeneckú a arogantnú odpoveď, že môžeme byť vôbec radi, že ako obyvatelia Bratislavy môžeme do týchto lesov ako hosť chodiť a keď sa nám nepáči, tak táto cyklotrasa môže byť pokojne zrušená.

Mokraď na červenej hrebeňovej značke neďaleko Bieleho kríža. Peniaze od magistrátu by štátne lesy mali použiť aj na podporu populácií ohrozených druhov živočíchov a rastlín, do obnovy a vytvárania mokradí a liahnisk pre obojživelníky. Foto – Soňa Mäkká

Snažili sme sa osloviť ministerstvo pôdohospodárstva, vedenie Lesov SR, napísali sme niekoľko blogov. Navrhli sme desať spôsobov, ako šetrne pristupovať k ťažbe vzhľadom na rekreáciu. Tento materiál sme nazvali Páni lesníci, nešlo by to šetrnejšie? Postupne sa nám podarilo posadiť k rokovaciemu stolu aj vďaka obrovskej podpore verejnosti zamestnancov ministerstva pôdohospodárstva aj štátnych lesníkov.

Atmosféra na rokovaniach bola niekedy pomerne dusná. Od búchania do stola až po výčitky, že to všetko robíme kvôli dvom percentám z daní od obyvateľov, alebo kvôli nejakým eurofondom. A títo istí ľudia sú stále v štátnom podniku Lesy SR. Budem preto zvedavý, či všetky tie sľuby o šetrných metódach ťažby dreva, ktoré zazneli na tlačovej konferencii z úst nového generálneho riaditeľa, sa im podarí aplikovať v praxi a či sa s tým lesníci stotožnia, pretože dlhé roky bojovali proti akýmkoľvek zmenám. A zmena, ktorá prichádza do bratislavských lesov, je naozaj veľmi výrazná. Budem novému vedeniu štátneho podniku držať palce.

Kedy sa zmenil prístup na strane Lesov SR?

Ako pikantériu spomeniem, že v tom čase sme sa dostali aj do úvodníku ortodoxného lesníckeho časopisu Lesník. Vtedajší hovorca nám v ňom venoval niekoľko odsekov, kde varoval svojich kolegov, že po bratislavských lesoch chodia nejakí cyklisti s foťákom a upozorňujú na vypílené stromy a zničené turistické chodníky. Zaznela tam jedna zaujímavá myšlienka, ktorá z jeho strany bola skôr irónia, že Bratislavčania chcú svoj vlastný stupeň ochrany lesov, šiesty stupeň ochrany. No naozaj to v istom momente dáva zmysel, lebo rekreačné lesy sú síce v zákone ako lesy osobitného určenia, ale neexistuje na nich nejaký šetrnejší model hospodárenia.

V lesoch nad Bratislavou žije veľa chránených živočíchov, dá sa tu vidieť aj bocian čierny. Foto – Jakub Mrva

K našej snahe sa postupne pridávali aj starostovia a starostky mestských častí najmä v okolí Devínskej kobyly. Pridal sa k nám aj Bratislavský samosprávny kraj, v nejakej forme sa pridal vtedajší primátor Nesrovnal a to bol prvý signál, že bratislavská verejnosť chce výraznú zmenu. Postupne si to začali uvedomovať aj lesníci. Aj záujem médií o akúkoľvek ťažbu v okolí Bratislavy bol veľký, pretože to bolo rýchlo dostupné. Keď sa začalo ťažiť na Devínskej kobyle, tak tam prišli tri televízne štáby. Tento veľký verejný tlak začal trochu meniť aj rétoriku ministerstva pôdohospodárstva.

Ešte za ministerky Matečnej sa nám podarilo dosiahnuť podpísanie veľkého memoranda, v ktorom sa zaviazala znížiť ťažbu dreva, vytvoriť územia bez ťažby a citlivejšie k tým lesom pristupovať. Zároveň časť tých kompenzácií za ušlý zisk štátneho podniku, konkrétne 50 percent, malo hradiť ministerstvo.

Prístup sa výrazne zmenil v roku 2020, keď do štátnych lesov prišlo nové vedenie. Generálny riaditeľ Matej Vigoda a skúsený lesník Eduard Apfel priniesli moderný pohľad a bolo vidno veľkú snahu nájsť najlepšie možné riešenie pre Bratislavu aj pre štátny podnik. Bohužiaľ, ani jeden z nich už vo vedení Lesov SR dnes nie je.

Memorandum sa podpísalo tesne pred minuloročnými parlamentnými voľbami, ale objem ťažby na Devínskej kobyle sa znížil už skôr.

Áno, pozastavenie ťažby na Devínskej kobyle sa podpísalo v roku 2018. Mysleli sme si, že v priebehu roka dokážeme uzavrieť nejakú systémovú dohodu obhospodarovania týchto lesov. Bohužiaľ, rokovania sa stále naťahovali, až doteraz. Od roku 2018 sa na Devínskej kobyle okrem jedného prerušenia naozaj neťaží. Bratislavčania si mohli zvyknúť na lesy bez prejazdu ťažkých mechanizmov a zničených turistických a cyklistických chodníkov.

Srna lesná. Foto – Jakub Mrva

Nám však bolo jasné, že ťažba sa do týchto lesov vráti a nebude to veľmi pekný pohľad, pretože štátni lesníci sa niekoľkokrát vyjadrili, že to, čo nestihli vyťažiť počas obdobia pozastavenej ťažby, by chceli dobehnúť do konca roka 2025. Vtedy im končí platný Plán starostlivosti o les. Tým pádom by sa v najbližších rokoch v Lesnom celku Bratislava mohlo ťažiť až 21 000 metrov kubických dreva ročne. Iba pre porovnanie, v Mestských lesoch Bratislava sa ťažilo v minulom roku niečo vyše 4000 kubíkov. To by znamenalo naozaj obrovský zásah a veľkú nevôľu verejnosti.

Ktoré lokality v okolí hlavného mesta patria do Lesného celku Bratislava?

Celá Devínska kobyla, veľká časť lužných lesov vrátane ostrovov, časť lesov v okolí Bieleho kríža pri prameňoch Vydrice. Tam sa stretávajú tri lesné celky – mestské lesy, štátne lesy a spoločnosť Prvá svätojurská.

Je možné, že by značná časť tej ťažby smerovala na Devínsku kobylu?

Áno, značná časť ťažby by smerovala na Devínsku kobylu, ktorá je zhodou okolností najviac navštevovaná a možno prírodne aj najcennejšia z týchto území.

To viete naisto, alebo to len predpokladáte?

Vieme to naisto. Poznáme čísla, vieme, kde a ako sa malo ťažiť. Územie Devínskej Kobyly je najväčšia ucelená plocha, kde sa malo ťažiť. Plus tie lužné lesy. Len v nich nie je také kvalitné drevo.

Je to tak, že v nich rastú skôr šľachtené topole, zatiaľ čo na Devínskej kobyle je to viac dubov a bukov?

Áno, duby a buky sú z hodnoty predaja dreva naozaj oveľa cennejšie, ako tie topole, ktoré rastú v lužných lesoch a pestujú sa tam ako plantáže.

Devínska Kobyla. Foto – Soňa Mäkká

Kto pripravoval dohodu, ktorá sa teraz podpísala?

Na základe našich rokovaní ešte s ministerkou Matečnou sa spracovala aj štúdia Technickej univerzity vo Zvolene. Určila modely obhospodarovania lesov vzhľadom na rekreačnú funkciu. Navrhovala zníženie ťažby a šetrné spôsoby jej vykonávania. Táto štúdia bola základ, od ktorého sme sa odrazili. V úzkej skupine rokovacieho tímu bol riaditeľ Mestských lesov v Bratislave Matej Dobšovič, ochranár Jaromír Šíbl, kolega z občianskeho združenia Marek Páva a ja. Rovnakí ľudia, ktorí vyrokovali aj to zníženie ťažby v mestských lesoch v roku 2014. Nakoniec práve mestské lesy boli posledný rok mediátorom pri rokovaniach so štátnymi lesmi.

Čo spôsobí podpísanie dohody o znížení ťažby?

Vďaka nej sa výrazne znižuje ťažba dreva, to je asi to najzásadnejšie. Ostatné veci sa odrážajú od zníženej ťažby. Redukuje sa o cca 55 percent, znižuje sa z maximálnej možnej úrovne 21 000 na 8 000 kubíkov.

Vďaka tomu, že sa ťažba obmedzí, sa podarí zachrániť približne 5000 veľkých dubov a bukov ročne. Výrazne šetrnejšie sa bude pristupovať k turistickým chodníkom a cyklotrasám. Mesto zaplatí de facto kompenzáciu za ušlý zisk štátnemu podniku vo výške 322 000 eur ročne. Tu je dôležité spomenúť, že všetky tieto peniaze sa vrátia naspäť do tohto územia. Štátny podnik ich bude investovať do rozvoja rekreácie a ochrany prírody.

Hlavné mesto by malo byť pri tom, keď sa bude tvoriť tento plán investícií. Najmä z toho dôvodu, aby sme sa vyhli napríklad stavbe zvážnic a ich vysypania hrubým makadamom, ktorý je absolútne nevhodný pre cyklistiku. Alebo aby sa tu nepostavili nejaké vytapacírované posedy. Tieto peniaze by mali ísť do rozvoja rekreácie, budovania mokradí, monitorovania hniezd vtákov, a aj keď sa bude investovať do opravy ciest, navrhujeme, aby sa to robilo napríklad podľa aplikácie Strava, kde vidíme, ktoré z chodníkov a ciest sú najvyužívanejšie verejnosťou.

Prečo napokon platí celú výšku magistrát, keď si pôvodne mal náklady podeliť na polovicu so štátnymi lesmi?

S pani Matečnou sme mali vyrokované, že 50 percent zaplatí hlavné mesto a 50 percent ministerstvo pôdohospodárstva. Po zmene vlády sme sa pomerne rýchlo stretli s novým riaditeľom Lesov SR pánom Vigodom aj s pánom ministrom (pôdohospodárstva) Mičovským, a s pánom primátorom na Železnej studničke. Tam zaznel záväzok túto dohodu dodržať. Rovno z úst pána Mičovského aj snaha podpísať dohodu do troch týždňov. To bol marec 2020. Potom bohužiaľ nastalo záhadné ticho.

Bolo to v čase, keď pán minister Mičovský aj pri iných témach trošku zmenil rétoriku oproti tomu, čo hovoril v minulosti. Odrazilo sa to aj v naťahovaní podpisovania tejto dohody, kde nakoniec ministerstvo vyhlásilo, že oni nie sú schopní zaplatiť svoju polovicu. Mali sme dve možnosti – buď sa tá ťažba dreva zníži iba o nejakú menšiu časť, alebo Bratislava zaplatí plnú sumu a ťažbu znížime výrazne. V tom čase som aj uvažoval, či to nie je len snaha celú dohodu potopiť.

Musím povedať, že som bol dosť sklamaný z prístupu ministerstva pôdohospodárstva. Napokon sme si dali na stôl, čo za tie peniaze pre Bratislavu získame, že je to obrovská investícia do lesov, do zelených pľúc Bratislavy, že dokážeme zachrániť obrovské množstvo veľkých stromov a stále sa to mestu výrazne oplatí. Primátor po tvrdých rokovaniach, na ktorých som bol prítomný, súhlasil, že mesto zaplatí plnú sumu, ale tie peniaze sa musia vrátiť do tohto územia. Teda ostanú v Bratislave a nestratia sa niekde v rozpočte štátneho podniku.

Peniaze od magistrátu majú štátne lesy využiť na budovanie podobnej infraštruktúry, aká je v mestských lesoch. Foto – Soňa Mäkká

Štátny podnik nemal problém s tým, že to nemôže použiť na svoje náklady, napríklad na mzdy?

Myslím si, že už ani nemali na výber. Aj oni si uvedomili, že podpísali memorandum, kde bolo niečo iné ako to, s čím prišli teraz a toto sa zdalo všetkým ako dobrý kompromis.

Pribudli bezzásahové zóny, čo to presne znamená?

V mestských lesoch v Bratislave sa vytvorila samostatná zonácia, ktorá rozdelila územie do troch zón. Jedna je zóna intenzívnej rekreácie, kde je Železná studnička, Kamzík, Kačín či Pekná cesta. Ďalej zóna zmiešaná – ochrany prírody, lesného hospodárstva aj rekreácie, kde sa môže ťažiť drevo, a napokon zóny pokoja, ktoré sú v mestských lesoch v Bratislave na viac ako polovici územia. Tam by sa nemalo ťažiť vôbec.

Podobný model sa podarilo zahrnúť aj do zmluvy so štátnym podnikom. Približne 55 percent územia bude v takýchto zónach pokoja, kde nebude prebiehať hospodárska ťažba dreva. To znamená, že keď stromy dosiahnu svoj rubný vek, nebudú vyrúbané, budú sa môcť robiť len nejaké výchovné ťažby, s cieľom ten les rozvíjať ďalej, urobiť ho stabilnejší, rôznorodejší. Zároveň sa budú môcť spriechodňovať turistické a cyklistické trasy, teda odstraňovať popadané alebo nebezpečné stromy pri nich.

Aký režim pre návštevníka bude v týchto bezzásahových územiach?

Pre bežného človeka sa nič nemení. Nepribudne tu žiadne obmedzenie pohybu či zberu lesných plodov.

Platí, že v lesoch okolo Bratislavy je s výnimkou maloplošných rezervácií povolený voľný pohyb aj mimo chodníkov?

Je to tak. V týchto lesoch je voľný pohyb osôb, navrhujeme ho ponechať aj v nových rezerváciách, ktoré sa chystajú. Na to budeme samozrejme potrebovať výnimku zo zákona o ochrane prírody.

O aké nové rezervácie ide?

Na území Bratislavy snáď čoskoro vzniknú dve nové národné prírodné rezervácie. Jedna je NPR Pramene Vydrice, ktorá je v pokročilejšom štádiu vyhlasovania. Jej väčšia časť leží v mestských lesoch v Bratislave, v okolí toku horského potoka Vydrica. Snažíme sa tam udržať voľný pohyb osôb, zber lesných plodov a ďalšie aktivity, ktoré sú pre ľudí bežné. Druhá rezervácia by mala vzniknúť na Devínskej Kobyle. Malo by ísť o rozšírenie existujúcej rezervácie. Tam je stupeň schvaľovania trošku posunutý.

Riečka Vydrica. Foto – Soňa Mäkká

Ide to pomalšie?

Začalo sa s tým trochu neskôr a tieto lesy spravujú Lesy SR, kde sa niekoľkokrát menilo vedenie. Rovnako sa menilo vedenie ministerstva. Prístupy k tomu, či to tam vyhlásiť a v akom rozsahu, boli rozdielne.

Pracuje sa na tom?

Podľa mojich informácií je to na dobrej ceste.

Nová dohoda o znížení ťažby platí do konca roka 2025. Čo sa bude diať potom?

Myslím si, že keď sa teraz v týchto lesoch prestane ťažiť, aj keby sa zmenilo vedenie mesta, Lesov SR či ministerstva pôdohospodárstva, už si nikto nedovolí ísť proti polmiliónu ľudí, ktorí tieto lesy využívajú na rekreáciu a šport v prírode. Tlak verejnosti bol už v minulosti obrovský a každým rokom silnie. Ľudia posielali e-maily, sťažnosti, písali petície. Počas pandémie tieto lesy objavilo ešte viac ľudí a uvedomili si ich hodnotu. A uvedomili si to aj komunálni politici. Nemyslím si, že by si už niekto dovolil vrátiť do týchto lesov ťažbu v takom rozsahu, v akom sa plánovala v minulých obdobiach.

Jakub Mrva

Predseda občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty, ktoré sa dlhodobo venuje snahe znížiť ťažbu dreva v lesoch v okolí Bratislavy a podpore rekreácie a športu v súlade s ochranou prírody. Spoluautor Koncepcie rozvoja mestských lesov v Bratislave a Zonácie bratislavského lesoparku. Od roku 2018 pôsobí ako poslanec mestského zastupiteľstva hl.m. SR Bratislavy za mestskú časť Nové Mesto (Team Vallo).

https://dennikn.sk/2344872/jakub-mrva-dohoda-bratislavy-a-statnych-lesov-je-zasadna-zachrani-tisice-stromov-cyklotrasy-aj-turisticke-chodniky/

[Späť na obsah]

13. Prichádzame o vtáctvo, na poliach nemajú miesto. Ochranári idú s petíciou za ministrom Mičovským

[09.04.2021; aktuality.sk; Správy; 11:30; Jana Kubisová]

Pre zle nastavenú poľnohospodársku politiku únie sa farmárom neoplatí hospodáriť s ohľadom na prírodu.

Od roku 1980 poklesla početnosť bežných druhov vtáctva v Európe o 55 percent, podobne je na tom aj početnosť viacerých druhov hmyzu, ktorá klesla až o 74 percent.

Pokles sa nevyhýba ani Slovensku. Pre intenzívne poľnohospodárstvo sme úplne prišli o niektoré vzácne vtáčie druhy ako je napríklad brehár čiernochvostý, hvizdák veľký či ležiak úhorový. Dropovi veľkému, krakli belasej či sokolovi kobcovitému vyhynutie hrozí.

Dôvodom je podľa viacerých ochranárskych organizácií nastavenie Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP), ktoré umožňuje hospodáriť na pôde intenzívne.

Ešte minulý rok preto spísali petíciu „Za živú krajinu“, v ktorej Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka žiadajú o zásadné ozelenenie poľnohospodárskej politiky. Petíciu dodnes podporilo už 20-tisíc ľudí, jej iniciátori ju agrorezortu plánujú doručiť v najbližších dňoch.

Zaorávajú trávne pásy, aby neprišli o platby

„Ak sa u nás situácia nezmení, čoskoro sa môže stať, že zo Slovenska úplne vymiznú kedysi bežné jarabice či pipíšky a pozorovanie lastovičiek či strnádok, ktoré neodmysliteľne patria k vidieku, bude veľkou vzácnosťou,“ vysvetľuje dopady nevhodnej poľnohospodárskej politiky Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS Birdlife).

Ochranárske organizácie preto v petícii žiadajú väčšiu podporu pre farmárov, ktorí na svojich poliach hospodária s ohľadom na prírodu.

„Aby nenastávali situácie ako dnes, kedy je podpora pre farmárov hospodáriacich s ohľadom na prírodu nastavená tak nevhodne a nevýhodne, že sa farmárom do environmentálnych schém podpory neoplatí vstúpiť, a preto, aby neprichádzali o priame platby, zaorajú trávne pásy až po samotný okraj pôdnych blokov a ciest. Pre prírodu tak neostáva na poliach a lúkach vôbec žiaden priestor,“ dodáva Boris Maderič z Ochrany dravcov na Slovensku.

Biopásy, limitovanie lánov na 20 hektárov

V posledných desaťročiach prešiel sektor poľnohospodárstva zmenami, ktoré u nás viedli nielen k strate diverzity krajiny a k najväčšej priemernej rozlohe monokultúrnych lánov v EÚ, ale aj k rozoraniu mnohých lúk a pasienkov.

„Práve lúky a pasienky v nížinnej agrárnej krajine predstavujú dôležité centrá biodiverzity. Ich zachovanie je dôležité nielen pre prežitie vzácnych druhov vtáctva, ale aj mnohých ohrozených druhov hmyzu a rastlín. Preto v našej petícii v ôsmich bodoch žiadame nielen rozčlenenie lánov biopásmi na menšie s maximálnou rozlohou 20 ha, ale aj podporu pre tých farmárov, ktorí chcú obnoviť lúky a vrátiť zvieratá do krajiny. Takáto podpora by bola prospešná aj pre prírodu, aj pre farmárov,“ vysvetlil Pavol Littera z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.

Odolnejšie lesy v čase klimatickej krízy

Ochranári pozorujú nevhodné nastavenie podpory aj pre hospodárenie v lesoch, dôsledkom čoho je pokles mnohých druhov vtáctva aj v lesoch.

„Už dnes niektoré schémy podpory šetrného hospodárenia v lesoch z Programu rozvoja vidieka patria medzi lesníkmi najviac využívané. Je preto veľmi dôležité, aby s nimi budúca SPP rátala a takisto, aby umožnila širšiu podporu pre lesníkov, ktorí sa rozhodnú pre prechod na prírode blízke obhospodarovania lesa, samozrejme, mimo prísne chránených území. Takto dokážeme pomôcť nielen ochrane vzácnych druhov, ale aj tomu, aby naše lesy boli odolnejšie v čase klimatických zmien,“ uzatvára Karol Kaliský z iniciatívy My sme les.

V neposlednom rade signatári petície požadujú aj zvýšenú podporu ekologickým formám poľnohospodárstva a zníženie používania agrochemikálií. Mnohé z nich majú totiž dopad nielen na druhovú rozmanitosť v krajine, ale aj zdravie konzumentov a ľudí žijúcich v dotknutých oblastiach.

Petíciu doručia v najbližších dňoch

Ochranárske organizácie veria, že aktuálna podpora petície Za živú krajinu bude pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka signálom, že verejnosť stav agrárnej krajiny vníma naozaj citlivo, a že je potrebné verejné prísľuby o zmenšení lánov a ozelenení lúk a polí premeniť na realitu.

Odovzdanie petície v najbližších dňoch ministerstvu by malo byť impulzom, ktorý ministerstvo podporí v snahe o ozajstné ozelenenie poľnohospodárskej politiky, keďže ďalšie odkladanie ozelenenia môže viesť k nevratnej strate mnohých vzácnych druhov, ktoré sú symbolom nášho vidieka a v konečnom dôsledku sa odraziť na zdraví celej krajiny.

https://www.aktuality.sk/clanok/880628/prichadzame-o-vtactvo-na-poliach-nemaju-miesto-ochranari-idu-s-peticiou-za-ministrom-micovskym/

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Trofejné muflóny obsadili Zemplín

[12.04.2021; Nový Čas; Slovensko; s. 11; kz]

Autor: kz I Foto: autor

BYŠTA – Pred časom boli na vyhynutie, dnes je všetko inak. Muflóny boli kedysi zvieracím druhom, ktorý na Zemplíne s potešením choval gróf Ladislav Károlyi. Neskôr sa z tejto oblasti úplne vytratili. Dnes sa im darí pri Byšte (okr. Trebišov), kde si urobil zvernicu miestny nadšenec Bartolomej Kandráč (62). V jeho stáde nájdete dve ovce a tri barany a v okolí maďarskí poľovníci pred časom vypustili do prírody ďalšie kusy, ktoré si založili rodiny. Kandráč vraví, že rád nadväzuje na chov grófa Károlyiho. „Ten v miestnej zvernici mal do obdobia druhej svetovej vojny nielen jelene, ale aj muflóny. Inšpiroval ma a dohodol som sa so susednými maďarskými poľovníkmi z pohraničia, ktoré nesie názov práve po tomto grófovi, a aj ja sa venujem chovu muflónov vo zvernici,“ prezradil. Prvé kusy doviezol ešte v roku 2009. „Boli to muflónky, ktoré mali mladé potomstvo, a chov sa postupne rozširoval. Niečo som dal na rozmnoženie do Maďarska, niekoľko uhynulo, no poslúžili aj pri príprave na skúšky poľovných psov,“ rozpráva. Doteraz si však na nich nepochutnal, venujesa im len pre radosť. V tomto prostredí sa zvieratám darí. „Vyhovuje im ideálna nadmorská výška aj so skalným terénom, v ktorom si môžu obrusovať ratice,“ vysvetlil. Dodal, že maďarskí poľovníci vypustili zhruba pred piatimi rokmi do voľnej prírody 15 muflónov, ktoré sa postupne rozmnožili. „Muflóny pravidelne prikrmujem senom, no aj dužinou. Pridávam repu, kukuricu i jačmeň. Sú dosť plaché, no chodieva sem aj dosť návštevníkov, ktorí muflóny často obdivujú spoza plota,“ dodáva.

NA TROFEJ AJ MÄSO

Podľa profesora Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach Juraja Cibereja lesníci musia nadávať, lebo muflón je predátorom: „Preto by u nás mal byť chovaný len vo zverniciach, kde nenapácha škodu na prirodzenej obnove lesa. Je to dovezený druh podobne ako ovce, ktoré pochádzajú z Ázie. Muflóny sa k nám dostali z Korziky a zo Sardínie a postupne prenikli aj do voľnej prírody. Dochádza aj ku kríženiu s ovcami. Chovajú sa nielen pre trofeje, ale aj pre mäso. Mäso chutí ako baranina.“

[Späť na obsah]

2. Vrabce nám čvirikajú, aké zdravé sú naše mestá

[12.04.2021; Sme; Téma; s. 8; Jana Liptáková]

Bez vrabcov trpí aj človek, zistili v Číne, keď ich vyhubili

Potrebujú hmyz, miesto na hniezdenie a v zime pomôcť s potravou.

Vrabce nám príliš ujedajú z úrody obilia, tvrdili čínske úrady, keď koncom 50. rokov minulého storočia spustili celonárodnú kampaň na ich elimináciu. Čoskoro však zistili, že to nebol najlepší nápad. Vykynoženie vrabcov viedlo k vážnej nerovnováhe v prírode, ktorá sa stala jednou z príčin veľkého hladomoru, počas ktorého zahynuli milióny ľudí. Výnosy ryže výrazne poklesli, pretože hmyz bez svojho prirodzeného predátora ničil úrodu. V roku 1960 Mao Ce-tung nakoniec kampaň proti vrabcom ukončil. Situáciu mal napraviť dovoz štvrť milióna vrabcov zo Sovietskeho zväzu. „Každý živý organizmus spĺňa v zložitom systéme vzťahov významnú úlohu. Vrabec nie je výnimkou,“ hovorí Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovensko. „Je súčasťou potravinového reťazca. Ak vypadne z tohto reťazca jeden článok, celý systém sa dostáva do nerovnováhy.“ Navyše, tento drobný poskakujúci vtáčik slúži aj ako indikátor zdravia miest a zmien v mestskom ekosystéme. „Inými slovami, ak prostredie na vidieku a v mestách poskytuje dostatok vhodnej potravy a hviezdnych možností, tak sa vrabcom darí. Ak však nastávajú negatívne trendy v zásadných faktoroch, ktoré ovplyvňujú populácie vrabcov alebo iných bežných druhov vtákov, tak sa to prejavuje na vývoji ich populácií. A toto nám indikuje, že kvalita prostredia sa zhoršuje nielen z pohľadu vtákov, ale aj z pohľadu ľudí,“ vysvetľuje Gúgh. Existujú štúdie, ktoré naznačujú súvislosť medzi úbytkom vrabcov a toxickými zlúčeninami, ktoré vznikajú v dôsledku exhalátov, výfukových plynov. „Tie keď reagujú v životnom prostredí s inými látkami, tak predstavujú toxický koktail, ktorý sa dostáva do tela hmyzu, ktorý je aj potravou vrabcov, a tým dochádza k zníženej reprodukčnej schopnosti respektíve mortalite,“ vysvetľuje Gúgh. Negatívne na populácie vrabcov pôsobia aj pesticídy využívane v poľnohospodárstve.

Menej vrabcov je aj na Slovensku

Na Slovensku žijú dva druhy vrabcov – vrabec domáci žije v blízkosti ľudí v mestách a na vidieku a vrabec poľný, ktorý žije v poľnohospodárskej krajine. Ich populácia klesá nielen na Slovensku, ale na celom svete. Sú však lokality, kde vrabce prežívajú a darí sa im. „Prispôsobili sa životu v meste a šikovne využívajú možnosti,“ hovorí Gúgh. Vrabce domáce hniezdia v dutinách a na stavbu hniezda vyhľadávajú ľudské stavby a dokážu obsadiť široké spektrum takýchto vhodných hniezdnych možností. Hniezdia tak napríklad v atikových vetracích otvoroch panelových domov, v dilatačných špárach, v špajzových alebo plynových vetracích prieduchoch, v podkrovných častiach sedlových striech pod odtokovými žľabmi a podobne. „Obsadia aj hniezdne búdky, čo môžeme v Bratislave vidieť napríklad na Hviezdoslavovom námestí alebo na Vajanského nábreží pred prírodovedným múzeum,“ hovorí Gúgh. Vo veľkých mestách je pre vrabce limitujúca potrava a hniezdne možnosti. Vrabce kŕmia mláďatá hmyzom, ktorý chytajú na zemi, najmä na trávnikoch. A to je hlavný problém, pretože zelených plôch je vo veľkých mestách čoraz menej a tým je aj menej hmyzu. „Samotné zelené plochy majú pritom vysoký význam aj pre ľudí najmä v súvislosti s ovplyvňovaním mikroklímy, pripomína Gúgh. Vrabce majú taktiež problém uživiť sa v mestách, pretože sa živia rôznymi semienkami. Takejto potravy však na sídliskách nenachádzajú dostatok. Podľa Gúgha nahradiť prirodzený zdroj potravy je možné vhodným prikrmovaním, čo v Bratislave v zime vidno na mnohých miestach.

Na vidieku sa priživia pri hydine

Na dedinách je situácia trochu iná. Aj keď pomenej, ale stále sa sem-tam chová hydina, pri ktorej sa vrabce vedia aj v zime dostať k nejakému zrnu a prežiť. Ďalší zásadný faktor, ktorý ovplyvňuje výskyt vrabca domového v mestskom prostredí, je možnosť nájsť vhodné miesto na hniezdenie. Domy sa po rekonštrukcii alebo po zateplení často stanú pre hniezdenie vrabcov nevhodnými, pretože sa na nich v rámci opráv zatesnia vetracie otvory a prieduchy alebo opravia škáry a iné technické nedostatky. Vetracie otvory panelových domov sú dôležité nielen pre hniezdenie vrabcov, ale aj dážďovníkov. Tieto dva druhy vtáctva si navzájom „pomáhajú“ tým, že sa delia o svoje hniezdiská. Dážďovník je plne adaptovaný na život vo vzduchu, nevie chodiť alebo poskakovať po zemi ako vrabce a stavba hniezda je preto pre neho zložitejšia. „Vrabec hniezdi oveľa skôr ako dážďovníky, ktoré prilietavajú z Afriky koncom apríla alebo začiatkom mája a často obsadia už prázdne hniezda vrabcov a ušetria si tak čas na stavbu hniezda,“ vysvetľuje ornitológ. Pozitívum prítomnosti vrabcov našich mestách vidí Gúgh najmä v tom, že bohatý vtáčí život okolo nás kladne vplýva na psychiku. „Predstavme si, že by sme vonku nepočuli okrem hukotu áut nič iné. Nebolo by počuť vtáčí spev alebo čvirikanie vrabcov. Také prostredie by bolo dosť deprimujúce a smutné,“ hovorí Gúgh.

Vrabcom môžeme pomôcť

Tomu, aby vrabce a iné „obyčajné“ vtáčie druhy nevymizli z miest, môže človek pomôcť. Ak sa zatepľuje alebo opravuje bytovka, kde hniezdia vtáky, tak treba privolať pomoc a práce usmerniť rovnako v prípade výrubov vzrastlých stromov alebo orezov počas hniezdenia. Možno im nainštalovať vhodnú hniezdnu búdku, hniezdo alebo podložku, v závislosti od toho, o aký vtáčí druh ide. V lete môžeme vtákom pripraviť napájadlo, aby mali v horúčavách zdroj vody na vyprahnutých sídliskách. V zime ich môžeme prikrmovať vhodnými semienkami. „Golfový trávniček je možno pekný, ale vrabce v ňom nenájdu hmyz. Preto vysádzajme stromy, kvitnúce záhony a lúky aj na sídliskách,“ vyzýva Gúgh. Jana Liptáková

Vrabec domový a vrabec poľný

Vrabce domové sa zdržiavajú v blízkosti človeka celoročne, hniezdia v budovách. Vrabec poľný hniezdi v otvorenej krajine, zväčša poľnohospodárskej s dostatkom starých stromov, kde hniezdi v dutinách. Oba druhy obsadzujú vtáčie búdky.

Samičky vrabca domového sú hnedé a samčeky majú výrazný čierny golier na brade a hrdle a sivú hlavičku. Samčeky aj samičky vrabca poľného vyzerajú rovnako, majú čiernu bodku na bledom líci.

Oba druhy sa živia semienkami, púčikmi a výhonkami. V období výchovy mláďat lovia hmyz.

Svetový deň vrabcov je 20. 3. Zatiaľ čo dnes stav vrabcov klesá, v minulosti bola jeho početnosť vysoká. Za Prvej republiky bolo hubenie vrabcov úradne nariadené.

Vysádzajme stromy, kvitnúce záhony a lúky aj na sídliskách. Zelené plochy majú význam aj pre ľudí, najmä v súvislosti s ovplyvňovaním mikroklímy.

Ján Gúgh, SOS/BirdLife Slovensko

[Späť na obsah]

3. Zverine z Korziky sa na Slovensku darí: Trofejné muflóny obsadili Zemplín

[12.04.2021; cas.sk; Čas.sk; 03:00; kz;Nový Čas]

Pred časom boli na vyhynutie, dnes je všetko inak. Muflóny boli kedysi zvieracím druhom, ktorý na Zemplíne s potešením choval gróf Ladislav Károlyi.

Neskôr sa z tejto oblasti úplne vytratili. Dnes sa im darí pri Byšte (okr. Trebišov), kde si urobil zvernicu miestny nadšenec Bartolomej Kandráč (62). V jeho stáde nájdete dve ovce a tri barany a v okolí maďarskí poľovníci pred časom vypustili do prírody ďalšie kusy, ktoré si založili rodiny. Kandráč vraví, že rád nadväzuje na chov grófa Károlyiho.

„Ten v miestnej zvernici mal do obdobia druhej svetovej vojny nielen jelene, ale aj muflóny. Inšpiroval ma a dohodol som sa so susednými maďarskými poľovníkmi z pohraničia, ktoré nesie názov práve po tomto grófovi, a aj ja sa venujem chovu muflónov vo zvernici,“ prezradil. Prvé kusy doviezol ešte v roku 2009.

„Boli to muflónky, ktoré mali mladé potomstvo, a chov sa postupne rozširoval. Niečo som dal na rozmnoženie do Maďarska, niekoľko uhynulo, no poslúžili aj pri príprave na skúšky poľovných psov,“ rozpráva. Doteraz si však na nich nepochutnal, venujesa im len pre radosť. V tomto prostredí sa zvieratám darí. „Vyhovuje im ideálna nadmorská výška aj so skalným terénom, v ktorom si môžu obrusovať ratice,“ vysvetlil.

Dodal, že maďarskí poľovníci vypustili zhruba pred piatimi rokmi do voľnej prírody 15 muflónov, ktoré sa postupne rozmnožili. „Muflóny pravidelne prikrmujem senom, no aj dužinou. Pridávam repu, kukuricu i jačmeň. Sú dosť plaché, no chodieva sem aj dosť návštevníkov, ktorí muflóny často obdivujú spoza plota,“ dodáva.

Bartolomej Kandráč (62) sa Novému Času priznal, že rád nadväzuje na chov grófa Károlyiho. „Ten v miestnej zvernici mal do obdobia druhej svetovej vojny nielen jelene, ale aj muflóny. Inšpiroval ma a dohodol som sa so susednými maďarskými poľovníkmi z pohraničia, ktoré nesie názov práve po tomto grófovi, a aj ja sa venujem chovu muflónov vo zvernici. Nie je to o ich vystrieľaní vo voľnej prírode, ale práve naopak – o ich chove,“ prezradil Kandráč, ktorý prvé kusy doviezol ešte v roku 2009.

https://www.cas.sk/clanok/1112105/zverine-z-korziky-sa-na-slovensku-dari-trofejne-muflony-obsadili-zemplin-video/

[Späť na obsah]

4. Vyhodené zvieracie pozostatky

[11.04.2021; TV JOJ; Krimi; 19:00; R / Michal Farkašovský]

Michal Farkašovský, moderátor: „Neznámemu chovateľovi uhynuli zvieratá. Namiesto toho, aby zavolal kafilériu, ich pozostatky vyhodil do lesa.“

Monika Šebová, moderátorka: „Tento nález pobúril dôchodcu z Lovinobane, ktorý bol v prírode na prechádzke.“

Edita Hutková, redaktorka: „Hlava, kopytá, koža a vnútornosti, a to iba asi 2 metre od lesnej cesty.“

pán Emil, nálezca: „Jednoducho je to tak. Sme takí, Slováci. To je katastrofa.“

Edita Hutková: „Iba pár metrov od tohto miesta zbadal dôchodca biele vrece. Je roztrhnuté a cez dieru je vidieť, že vo vnútri je ďalšie uhynuté zviera.“

pán Emil: „Vypadá to, že je to srnčia hlava. To by bolo treba pozrieť dnuká do toho.“

Edita Hutková: „Keď sa ale na tieto pozostatky pozrel bližšie, skonštatoval, že ide pravdepodobne o domáce zvieratá. Zrejme ovcu a teliatko.“

pán Emil: „Po okolí sa nájdu ľudia, ktorí to chovajú a zabíjajú to a predávajú to mäso. V Lovinobani nikto nechová.“

Edita Hutková: „V prípade úhynu hospodárskeho zvieraťa má chovateľ 2 možnosti likvidácie. Prvý je ten, že si zavolá a zaplatí kafilériu. Na Slovensku však funguje iba jedna sanačná firma. Zrejme to stojí nejaké peniaze.“

pán Emil: „No tak isteže stojí. Takto je to lacnejšie.“

Edita Hutková: „Pokiaľ chovateľovi uhynie menšie zviera, môže si ho zakopať na svojom pozemku.“

Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ ŠVaPS (telefonát): „Kde sú stanovené kritériá, napríklad vzdialenosť od vodného zdroja, vzdialenosť od hranice suseda a takisto hĺbka jamy.“

Edita Hutková: „Spôsob, akým sa pozostatkov zbavil neznámy chovateľ, považuje riaditeľ za neprípustný.“

Jozef Bíreš: „Pokiaľ sa anonymne zbavuje takto uhynutého zvieraťa, dopúšťa sa porušenia zákona o veterinárnej starostlivosti, kde mu hrozí pokuta vo výške od 500 eur do 4 500.“

Edita Hutková: „Kontaktovali sme aj políciu, ktorá prípad zatiaľ preveruje ako priestupok. O náleze informovali aj pracovníkov veterinárnej správy. Tí v priebehu jedného dňa zabezpečili likvidáciu týchto pozostatkov prostredníctvom kafilérie.“

[Späť na obsah]

6. Chémiu nahradia dravé vtáky

[11.04.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Jana Obrancová / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Chémiu na poliach nahradia dravé vtáky. V Bohdanovciach pri Trnave poľnohospodári uprednostnili takzvanú biologickú ochranu úrody. Hraboše sú tam každoročným problémom. Zneškodnia ich dravce, pre ktoré pripravili dvadsať búdok.“

Jana Obrancová, redaktorka: „Na týchto poliach čoskoro vyrastie pšenica a cukrová repa. Úrodu každoročne ohrozujú hraboše, ktoré z nej dokážu výrazne ukrojiť. Tento rok ich namiesto chémie zneškodnia aj dravce. Zahniezdiť by sa mali v osadených búdkach.“

Juraj Hurek, agronóm, TT-AGRO Bohdanovce nad Trnavou: „Chémia neni zadarmo, čiže človek sa jej snaží čo najviac vyhnúť. Ak bude niečo pasívne mi tie polia chrániť, tak to je pre mňa výhodné. Pokiaľ tam budú náklady nízke a nemusím sa o to starať, tak proste prečo nie?“

Michaela Dobošová, hovorkyňa Západoslovenskej distribúcie: „Ochranári nám vytipujú lokality. Oni takisto povedali, ako tie búdky majú vyzerať. Následne my búdky vyrobíme a my ich inštalujeme na stožiare elektrických vedení.“

Jana Obrancová: „Za uplynulé dva roky už takýmto spôsobom pribudlo na poliach v okolí Trnavy a Hlohovca šesťdesiat búdok. Skúsenosti ukazujú, že dravce pred hniezdeným na stromoch uprednostňujú práve stožiare. V minulosti búdky obsadili za pár dní po osadení. Denne každý z nich zneškodní aspoň dve myši.“

Roman Slobodník, ochranár, OZ Ochrana dravcov na Slovensku: „Veľa dravcov spôsobuje tlak na populáciu hraboša, a tá sa nemôže následne množiť. Počet donesených hrabošov pre tie mláďatá v závislosti od ich počtu kulminuje medzi dvadsiatimi až tridsiatimi denne. Čo sú už, samozrejme, aj pre poľnohospodárov veľmi zaujímavé čísla.“

Jana Obrancová: „Hraboše patria k faktorom, ktoré výrazne ovplyvňujú úrodu. Každoročne spôsobia škody za niekoľko miliónov eur.“

[Späť na obsah]

9. Chov hydiny v záhradách má omnoho viac výhod ako len pravidelne čerstvé vajíčka

[10.04.2021; pluska.sk; 11:00; redakcia Záhradkár]

Prečo chovať v záhrade hydinu?

V prvom rade kvôli čerstvým a zdravým vajíčkam, ktoré denne nájdete len pár krokov od svojej kuchyne. Spracovať sa dajú nielen slepačie, ale i kačacie vajcia, treba ich však tepelne upraviť. Kačky i sliepky sa živia okrem rastlinnej potravy i drobnými živočíchmi, čím zbavujú vašu záhradu škodcov. V neposlednom rade pekné farebné druhy hydiny vašu záhradku spestria a oživia.

Výber vhodného druhu

Dopredu si premyslite, akú hydinu by ste chceli chovať. Je vhodné začať s niečím nenáročným, ako napríklad kačice čisliepky. Ak máte záujem o pekné domáce zvieratko, zvoľte niektoré z vyšľachtených plemien okrasnej hydiny. Zdrobnenésliepky majú krásne pestré farby a v znáške nezaostávajú za klasickými nosnicami. Ich vajíčka sú menšie, no veľakrát je znáška bohatšia.

Čo sa týka likvidácie škodcov, kačice sú v záhrade možno užitočnejšie ako sliepky, pretože vás spoľahlivo zbavia slimákov a slizniakov. Sliepky ako hrabavá hydina budú hrabať v trávniku a rozhrabávať záhony, vytvoria si jamy, v ktorých ležia a upravujú si perie. Každopádne rátajte s tým, že pre jednu domácnosť vám postačia tri či štyri sliepky alebo kačice. Ak nechcete mať malé kuriatka, kohúta potrebovať nebudete.

Výber vhodného miesta

Rovnako ako pes či mačka i hydina bude potrebovať v záhradke svoje zázemie. Najlepšie je vytvoriť ohradenú a zastrešenú voliéru, kde budú zvieratá v bezpečí. Aby sa cítili komfortne, počítajte s tým, že na jedno zviera budete potrebovať jeden štvorcový meter výbehu. Samozrejme, čím viac priestoru hydine poskytnete, tým lepšie. Domček pre hydinu by mal mať vytvorené hniezda na kladenie vajec a, ak chcete zvieratá prezimovať, mal by byť zateplený.

Praktické je, ak dokážete vajcia pozberať bez toho, aby ste doň museli vstúpiť. Domček i hniezda vysteľte dostatočne hrubou podstielkou, aby im nebola zima. Ako podstielku môžete použiť slamu, seno, hobliny alebo piliny. Sliepky budú vo výbehu potrebovať takzvané popolisko – priestor s pieskom a popolom, kde sa zbavujú roztočov a upravujú si perie. Kačky ako vodné zvieratá zas ocenia nádrž s vodou.

Starostlivosť

Veterinárna starostlivosťAj hydina potrebuje pravidelnú veterinárnu starostlivosť. Najlepšie je zadovážiť si zviera od skúseného chovateľa, abyste si boli istí jeho zdravotným stavom.

VýbehIdeálne je, ak hydinu z času na čas necháte poprechádzať sa po záhrade, aby sa napásla a vychytala škodce. Prirodzene, že sa nebude obmedzovať vo výbere skonzumovaných rastlín, takže ak ste príliš citliví na svoje kvetinové záhony, chov hydiny asi nie je pre vás úplne vhodný. Ak vo vašej záhrade prevláda trávnik a stromy, nemusíte mať obavy. Kačky sú dokonca k trávniku šetrnejšie, pretože nehrabú. Pripravte sa však, že miesto špinenia si tieto zvieratá nevyberajú.

HygienaSamozrejme, občas bude treba podstielku vymeniť a výbeh vyhrabať. Všetko závisí od veľkosti výbehu, vrstvy podstielky a množstva zvierat, ktoré chováte. Pri čistení je dobré umyť a dezinfikovať kŕmidlá i napájačky. Aspoň raz ročne priestor celý dôkladne vyčistite a dezinfikujte. Použitú podstielku dajte do kompostu, slepačí trus je dokonca vyhľadávané hnojivo.

Prečo chovať v záhrade hydinu?

Výber vhodného druhu

Výber vhodného miesta

Starostlivosť

Veterinárna starostlivosťAj hydina potrebuje pravidelnú veterinárnu starostlivosť. Najlepšie je zadovážiť si zviera od skúseného chovateľa, abyste si boli istí jeho zdravotným stavom.

Prečo chovať v záhrade hydinu?

Výber vhodného druhu

Výber vhodného miesta

Starostlivosť

Veterinárna starostlivosťAj hydina potrebuje pravidelnú veterinárnu starostlivosť. Najlepšie je zadovážiť si zviera od skúseného chovateľa, abyste si boli istí jeho zdravotným stavom.

https://zahradkar.pluska.sk/uzitkova-zahrada/chov-hydiny-zahradach-ma-omnoho-viac-vyhod-ako-len-pravidelne-cerstve-vajicka

[Späť na obsah]

12. Väčšina otravných burín v našich záhradách má v skutočnosti liečivé účinky! Poznáte ich?

[09.04.2021; pluska.sk; 11:00; Petra Števková]

Pupenec roľný (Convolvulus arvensis)

Táto ovíjavá trváca burina často zdobí nielen ploty, ale aj opory pripravené na tyčovú fazuľu. Rozmnožuje sa semenami, ale hlavne koreňovými výhonkami. Ťažko sa ničí, pretože jej sústava koreňov môže siahať do hĺbky 3 až 5 metrov.

Liečivé účinky má vňať a koreň rastliny. Vňať zbierame počas kvitnutia. Tieto časti rastliny obsahujú triesloviny an ďalšie látky, ktoré majú silné laxatívne účinky. Bylinu preto používajte veľmi opatrne vtedy, ak máte problémy so zápchou, nafukovaním alebo pri tráviacich ťažkostiach.

Pýr plazivý (Elytrigia repens)

Táto burina je častý záhradkársky problém. Zbaviť sa pýru nie je ľahké. Pomôžu vám napríklad zemiaky, ktoré ho zatienia. Zaberá aj hustá sejba rastlín na zelené hnojenie.

Pýr plazivý však môžete využiť pri broskyniach napadnutých kučeravosťou. Kompost z pýru nasypte do okolia koreňov drevín a prikryte ho nastielkou zo zelených rastlín.

No pýr nepomáha len broskyniam, ale aj človeku. Na liečebné účely sa zberá podzemok, ale pozor, bez bočných korienkov! Môžete ho vysušiť a odvar z neho vám pomôže pri problémoch s močovým ústrojenstvom, s obličkami a napomôže aj pri vyplavovaní piesku či pri problémoch s kameňmi. Rovnako účinný je pýr aj pri zápaloch prostaty a pomáha na žalúdočné problémy či pri podporovaní trávenia. Odvar z podzemku pýru čistí krv a podporuje vstrebávanie vitamínov skupiny B.

Stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare)

Túto burinu ste už istotne videli. Objavuje sa pri chodníkoch, v okolí vyšľapaných cestičiek alebo pri múroch domu či terasy. Ľudovo sa nazýva aj truskavec. Ide o jednoročnú bylinu, ktorá je ťahavá a dokáže vytvoriť až celé koberce porastu.

Vňať stavikrvu obsahuje triesloviny, flavonoidy a ďalšie látky. Napomáha pri liečení zápalu priedušiek, zápalu pľúc a tiež proti kašľu. Sušená vňať má močopudné účinky, napomáha pri vyplavovaní odpadových látok z tela a má hojivé účinky vrátane účinkov proti reumatizmu a problémoch s kĺbami.

Púpava lekárska (Taraxacum officinale)

Ako burina sa objavuje v trávnatých porastoch, no vďaka jej krásnym žltým kvetom a neskôr krásnej nažke s padáčikmi nám v našich záhradách až tak neprekáža. Zbaviť sa jej je aj tak veľmi náročné, preto je možno lepšie naučiť sa s ňou žiť a využiť všetky jej liečivé účinky.

Púpavu využijete celú od kvetov cez púčiky, listy až po koreň. Listy je ideálne zberať, keď nekvitne, koreň na jar a na jeseň, hoci jeseň je predsa len vhodnejšia, lebo vtedy sú v ňom najviac koncentrované všetky prospešné látky.

Rastlina je bohatým zdrojom vitamínu A, C, D a niektorých vitamínov skupiny B. Obsahuje draslík, vápnik i železo, ktorého zdrojom sú práve čerstvé listy. Med i sirup pomáhajú pri liečbe kašľa, keďže podporujú vykašliavanie. Je výborná tiež pri podpore trávenia, stimuluje tvorbu tráviacich štiav a pomáha pri zápche. Celá rastlina dobre vplýva na funkciu čriev a môže pomôcť aj pri ich zápale.

Peniažtek roľný (Thlaspi arvense)

Táto rastlina je v skutočnosti divo rastúca odroda horčice, ktorá obľubuje všetky druhy pôd. Často sa vyskytuje pri cestách, na poliach aj vo viniciach. Jednoročná rastlina sa rýchlo šíri semenami a najlepšie je, keď ju zo záhrad likvidujeme mechanicky.

Je bohatá na vitamíny a minerály a obsahuje tiež veľké množstvo antioxidantov. Jedlé sú listy, stonky, kvety aj plody. Listy zbierame čo najskôr, keď sú ešte malé, pretože majú veľmi intenzívnu chuť. Spetria váš šalát, ale aj jedlá pripravované vo woku.

Peniažtej roľný pôsobí protizápalovo a antibakteriálne. Dokáže prečisťovať krv a v minulosti sa používal ako súčasť zmesy pre znižovanie horúčky a na zmeirňovanie bolesti hrdla.

Pupenec roľný (Convolvulus arvensis)

Pýr plazivý (Elytrigia repens)

Táto burina je častý záhradkársky problém. Zbaviť sa pýru nie je ľahké. Pomôžu vám napríklad zemiaky, ktoré ho zatienia. Zaberá aj hustá sejba rastlín na zelené hnojenie.

Pýr plazivý však môžete využiť pri broskyniach napadnutých kučeravosťou. Kompost z pýru nasypte do okolia koreňov drevín a prikryte ho nastielkou zo zelených rastlín.

Stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare)

Púpava lekárska (Taraxacum officinale)

Peniažtek roľný (Thlaspi arvense)

Peniažtej roľný pôsobí protizápalovo a antibakteriálne. Dokáže prečisťovať krv a v minulosti sa používal ako súčasť zmesy pre znižovanie horúčky a na zmeirňovanie bolesti hrdla.

Pupenec roľný (Convolvulus arvensis)

Pýr plazivý (Elytrigia repens)

Táto burina je častý záhradkársky problém. Zbaviť sa pýru nie je ľahké. Pomôžu vám napríklad zemiaky, ktoré ho zatienia. Zaberá aj hustá sejba rastlín na zelené hnojenie.

Pýr plazivý však môžete využiť pri broskyniach napadnutých kučeravosťou. Kompost z pýru nasypte do okolia koreňov drevín a prikryte ho nastielkou zo zelených rastlín.

Stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare)

Púpava lekárska (Taraxacum officinale)

Peniažtek roľný (Thlaspi arvense)

Peniažtej roľný pôsobí protizápalovo a antibakteriálne. Dokáže prečisťovať krv a v minulosti sa používal ako súčasť zmesy pre znižovanie horúčky a na zmeirňovanie bolesti hrdla.

https://zahradkar.pluska.sk/okrasna-zahrada/vacsina-otravnych-burin-nasich-zahradach-ma-skutocnosti-liecive-ucinky-poznate-ich

[Späť na obsah]

13. Energetici a ornitológovia spojili sily: Búdky pre dravce s luxusným výhľadom

[09.04.2021; cas.sk; Čas.sk; 09:00; TASR;Nový Čas]

Unikátna spolupráca energetikov a ornitológov! Dve desiatky nových búdok na stožiaroch elektrického vedenia pribudli v katastri obce Šelpice (okr. Trnava).

Vtáčie obydlia budujú v spolupráci s Ochranou dravcov na Slovensku (ODS) už tretí rok a za ten čas postavili dovedna 66 búdok, ktoré dravcom pomáhajú pri ich hniezdení.

Ide o jedinečnú spoluprácu ornitológov a energetikov pri uplatňovaní takzvanej biologickej ochrany polí pred hrabošom poľným, ktorý je obľúbenou korisťou viacerých dravcov a sov. „Rozširujeme im takto hniezdnu ponuku. Búdky na stĺpoch elektrického vedenia sú pre dravce paradoxne atraktívnejšie, lebo sú bezpečné. Z uplynulých dvoch rokov máme informácie, že po inštalovaní boli do niekoľkých dní kompletne obsadené pármi sokolov myšiarov,“ uviedol Roman Slobodník z ODS.

Otvoriť galériu

Prvá dvadsiatka búdok už slúži pri Veľkých Kostoľanoch (okr. Piešťany). Vlani bol vytypovaný pre veľký výskyt hraboša poľného aj región obce Siladice (okr. Hlohovec). Pri obci Šelpice sú búdky osadené na desiatke stĺpov elektrického vedenia na poliach poľnohospodárskeho podniku v Bohdanovciach nad Trnavou. Unikátom tohto projektu je, ako konštatovala hovorkyňa západoslovenských energetikov Michaela Dobošová, že poľnohospodári priamo oslovili Západoslovenskú distribučnú (ZSD) s otázkou, či by búdky bolo možné inštalovať. Otvoriť galériu

„Na našich poliach zaznamenávame pravidelný vysoký výskyt hraboša, spôsobuje nám veľké škody na úrode. No aplikácia prípravkov na ochranu priamo do nôr je náročná na čas i pracovné sily, ak nám niečo môže pasívne podporiť ochranu parciel, je to zaujímavé a rozhodli sme sa ísť do toho,“ odhalil agronóm Juraj Hurek. Poľnohospodári sa pri vstupe do projektu zaviazali, že nebudú na poliach proti hrabošom používať chemickú ochranu. Búdky podľa odporúčaní ochranárov vyrobili a osadili pracovníci ZSD.

https://www.cas.sk/clanok/1111104/energetici-a-ornitologovia-spojili-sily-budky-pre-dravce-s-luxusnym-vyhladom/

[Späť na obsah]

14. Tatranskí lesníci majú na jar plné ruky práce: 300-tisíc sadeníc zďaleka nie je všetko

[09.04.2021; dnes24.sk; Poprad; 07:58; redakcia]

V jarnom období sa pozornosť tatranských lesníkov sústreďuje predovšetkým na zalesňovanie a všetko, čo s ním súvisí.

Tento rok plánujú vysadiť približne 300.000 sadeníc na ploche zhruba 136 hektárov. Väčšia časť zalesňovacích úloh pripadá v tomto roku na oravskú časť Tatranského národného parku (TANAP), kde vznikajú holiny v dôsledku vysychania lesa premnožením lykožrúta smrekového. Uviedla to koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u Martina Petránová.

Nové zákony

Obnovné a výchovné zásahy do lesného porastu robia lesníci väčšinou počas neskorej jesene a v zimnom období, len spracovanie kalamít je potrebné vykonávať priebežne počas celého roka. „Podľa zákona o lesoch musí byť každá kalamita spracovaná do pol roka od svojho vzniku, čo je stanovené predovšetkým kvôli ochrane lesa pred škodcami, ale tiež pre včasné zužitkovanie kalamitného dreva, ktoré po prerušení toku miazgy veľmi rýchlo stráca technickú kvalitu,“ vysvetlila Petránová.

Ako doplnila, od 1. januára 2020 nesmú tatranskí lesníci spracovávať kalamitu v období od 1. marca do 31. augusta na väčšine nimi spravovaného územia.

Plno práce

Povinnosťou lesníkov je tiež aktívna ochrana lesa. Na jar musia zavčasu nainštalovať lapače proti lykožrútom, alebo iným škodcom drevín a pravidelne ich sledovať a vyhodnocovať. „Toto všetko sa robí, žiaľ, len mimo lesa, v ktorom sa žiadne opatrenia nesmú realizovať pre zákazy orgánov ochrany prírody. V týchto územiach sa výsadba lesa, jeho pestovanie, výchova, ochrana a ani spracovanie kalamity nesmú vykonávať,“ skonštatovala Petránová.

Ako ďalej opísala, zver sa počas jarných mesiacov snažia lesníci predovšetkým chrániť, aby mala v období rodenia mláďat čo najväčší pokoj. Lov zveri sa na jar zvyčajne nekoná, v súčasnosti existuje výnimka len v súvislosti s rozširujúcim sa africkým morom ošípaných na Slovensku.

Bez použitia techniky

Končí prikrmovacie obdobie, po ňom lesníci vyčistia prikrmovacie zariadenia a dezinfikujú ich po zimnej prevádzke. Dôvodom je obmedzenie parazitárnych ochorení voľne žijúcej zveri. „Na jar majú tiež povinnosť doplniť soľ do soľníkov a rozniesť po lese vakcíny proti besnote líšok, pretože tie sa v okolí intravilánov a na hornej hranici lesa, podobne ako aj v tatranských dolinách letecky nerozhadzujú,“ ozrejmila Petránová.

Lesníci nezabúdajú ani na kamzíky, kontrolujú ich zdravotný stav po zime predovšetkým zberom trusu a jeho následným parazitologickým rozborom v laboratóriách. Dohliadajú tiež na to, aby nedochádzalo k nelegálnemu zberu parožia či pytliactvu.

Petránová dodala, že v kompetencii tatranských lesníkov je navyše aj starostlivosť o turistické chodníky a s nimi súvisiace zariadenia. Čiže mosty, mostíky, lavičky, odpočívadlá, smerovníky, pútače a náučné trasy.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné

https://poprad.dnes24.sk/tatranski-lesnici-maju-na-jar-plne-ruky-prace-300-tisic-sadenic-zdaleka-nie-je-vsetko-386950

[Späť na obsah]

15. Lokalita Veľký Draždiak je v súčasnosti bez výskytu vtáčej chrípky, je bezpečná pre otužilcov aj psičkárov

[09.04.2021; bratislavskenoviny.sk; Samospráva; 00:00; TASR]

Zdroj: Matúš Husár

Otužilci sa už môžu opäť kúpať vo Veľkom Draždiaku v Petržalke, pokojnejší môžu byť aj majitelia psov. Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) Bratislava – mesto zrušila opatrenia vydané v januári po potvrdení vtáčej chrípky u voľne žijúceho vtáctva. Prípadné uhynuté zvieratá je však potrebné nahlásiť.

„Vzhľadom na to, že posledný prípad vtáčej chrípky bol diagnostikovaný u labuti, ktorá uhynula 8. februára a odvtedy nebol zaznamenaný žiadny nový prípad, RVPS Bratislava – mesto 1. apríla zrušila veterinárne opatrenia,“ uviedol Miloš Mašlej, riaditeľ RVPS Bratislava – mesto. V praxi to znamená, že lokalita je v súčasnosti bez výskytu vtáčej chrípky.

Pri výskyte vtáčej chrípky sú nariadené viaceré opatrenia. Ide napríklad o vykonávanie zvýšeného dohľadu a vyhľadávanie uhynutých vtákov, chovatelia hydiny zasa musia zvýšiť biologickú bezpečnosť svojich chovov. Zakázané býva tiež premiestňovanie hydiny alebo iných vtákov chovaných v zajatí a ich produktov z monitorovacej oblasti bez povolenia RVPS.

“Toto po zrušení opatrení už nie je potrebné,” skonštatovala hovorkyňa Petržalky Mária Halašková. V jazere Veľký Draždiak sa tak dá opäť kúpať, v súčasnosti to platí najmä pre otužilcov. “Ale, samozrejme, ak uvidia uhynuté vtáctvo, je vhodné to hlásiť,” poznamenala. Pokojnejší môžu byť aj psičkári, ktorí by však mali naďalej dbať na to, aby ich pes neprišiel do kontaktu s prípadným uhynutým vtáctvom.

RVPS Bratislava – mesto podľa jej riaditeľa vykonáva aj naďalej monitoring výskytu tohto ochorenia. „V prípade úhynu alebo zmeny správania sa cieľových druhov vtáctva odoberá vzorky na laboratórne vyšetrenie, cielene na dôkaz vírusu vtáčej chrípky,“ doplnil Mašlej.

Ľudia bez domova už v pustnúcom areáli pri Draždiaku v bratislavskej Petržalke nie sú. Chátrajúce objekty majiteľ pozemku zbúral, posledný je na rade v týchto dňoch. Oplotenie sa zrušilo, „pribudol chodník“ a pohľad na stavenisko zakrýva plachta. Čo na území budúcej Južnej pláže plánujú v najbližších dňoch?

(TASR)

https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/65182-lokalita-velky-drazdiak-je-v-sucasnosti-bez-vyskytu-vtacej-chripky

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

2. Agro: Ceny mäsa a mäsových výrobkov budú podľa spracovateľov rásť

[11.04.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 13:10; redakcia]

Bratislava 11. apríla (TASR) – Ceny mäsa a mäsových výrobkov budú rásť. Zvyšovanie cien bravčového mäsa a mäsových výrobkov je reakciou výrobcov na zvyšujúce sa náklady vstupujúce do výroby. Informovala o tom Eva Forrai, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa (SZSM).

Tento stav podľa nej zároveň potvrdzujú aj výsledky už zrealizovaných aukcií na nemeckej burze, ktorej vývojom sa trh riadi. Postupný, ale intenzívny nárast cien bravčových, jatočne upravených tiel sa na burze prvotne zaznamenal v 7. týždni, kde prišlo po niekoľkomesačnej stagnácii k nárastu ceny počas štyroch po sebe nasledujúcich týždňov z úrovne 1,19 eura/kilogram (kg) na úroveň 1,50 eura/kg, teda nárast o 26 %. Výrobcovia zároveň pri zvyšovaní cien musia podľa Forrai zohľadniť aj nárast cien obalových a pomocných materiálov či korenín.

“Nárast cien vstupov do výroby sú výrobcovia nútení premietnuť aj do ich odberateľských cien. Zvýšenie cien mäsa a mäsových výrobkov očakávame od polovice apríla, a to na úrovni približne 10 až 12 %,” priblížila Forrai.

Dodala, že na zvyšujúce sa ceny bravčového mäsa a mäsových výrobkov má vplyv aj medziročný nárast úrovne minimálnej mzdy na hodnotu 623 eur, či zvýšené náklady na logistiku.

Slovenský zväz spracovateľov mäsa je dobrovoľným združením fyzických a právnických osôb, podnikajúcich v oblasti spracovania mäsa, výroby mäsových výrobkov a/alebo v oblasti súvisiacej s touto podnikateľskou činnosťou.

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/agro-ceny-masa-a-masovych-vyrobkov-budu-podla-spracovatelov-rast-194369

[Späť na obsah]

4. Mlieko ako prevencia

[10.04.2021; quark.sk; Veda a technika; 00:00; Redakcia]

Foto Pixabay

Vedci z Chalmersovej technickej univerzity vo Švédsku tvrdia, že deti matiek, ktoré pijú počas dojčenia relatívne viac kravského mlieka, sú vystavené zníženému riziku vzniku potravinových alergií. Výsledok je založený na prieskume viac ako 500 stravovacích návykov švédskych žien a prevalencii alergií u ich detí vo veku jedného roku. Matky, ktoré sa zúčastnili na štúdii, poskytli podrobné informácie o svojich stravovacích návykoch v 34. týždni tehotenstva, jeden mesiac po pôrode a štyri mesiace po pôrode. Vo veku jedného roku boli deti lekársky vyšetrené, pričom sa zisťovali všetky prípady potravinovej alergie, atopického ekzému a astmy. Zistili sme, že matky zdravých ročných detí konzumovali počas dojčenia viac kravského mlieka ako matky alergických ročných detí. Aj keď je asociácia jasná, netvrdíme, že pitie kravského mlieka by bolo všeobecným liekom na potravinové alergie, uviedla prvá autorka štúdie Mia Strviková. Podľa profesorky Ann-Sofie Sandbergovej jedným z možných vysvetlení môže byť, že mlieko v strave matky obsahuje látky, ktoré stimulujú zrelosť imunitného systému: V ranom vývoji dieťaťa existuje časové okno, v ktorom je nevyhnutná stimulácia imunitného systému, aby si dieťa získalo toleranciu k rôznym potravinám. Podľa tzv. hygienickej hypotézy môže včasný kontakt s rôznymi mikroorganizmami fungovať ako naštartovanie imunitného systému dieťaťa. Mechanizmy, prečo má mlieko tento preventívny účinok proti alergiám, sú však stále nejasné, uviedla spoluautorka štúdie Malin Barmanová. V súčasnosti je úplne bežné, že sa mladé ženy vyhýbajú konzumácii mlieka, čiastočne kvôli prevládajúcim trendom a obavám, z ktorých niektoré súvisia s mýtmi o stravovaní.

Zo stránky ChTH spracovala BP

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 4/2021. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

https://www.quark.sk/mlieko-ako-prevencia/

[Späť na obsah]

5. Pekárne, nie pakárne

[09.04.2021; dennikn.sk; Komentáre; 14:22; Peter Breiner]

Tak ako Slovensko a zvyšok sveta pokračuje v trende ukončenia dejín čo najhlúpejším spôsobom, aj ja pokračujem v nekomentovaní. Slovenské gosudarstvo sa momentálne ešte stále nedá komentovať a neviem čo sa dá robiť, pretože alternatívou momentálnej katastrofy je len oveľa horšia katastrofa. Inde to nie je oveľa lepšie.

Tak teda namiesto politiky – jedlo.

Pikantná mrkva z Mogadoru sa podarila a odvtedy som varil guláš, ramen, morského vlka s krevetami či jahňacie fašírky so špenátom, bok choy a granátovými semiačkami (varenie je dôsledkom dlhodobej izolácie), ale môj komentár patrí pozoruhodnému prírodnému javu. Tento sa vyskytuje v časti Londýna, zvanej Hampstead, kde práve bývam.

Naozaj nepreháňam, v okruhu pár minút chôdze od môjho domu je 15 (slovom pätnásť) pekární. Upozorňujem, že naozaj ide o miesta, kde sa predáva chlieb, pečivo, koláče a prípadne zákusky. Nepočítam medzi ne zmrzlinárne, čokoládovne, kaviarne a palacinkárne, ktorých je tu tiež dosť. Neviem si vysvetliť ani prečo funguje trh týmto spôsobom, ani to, že ešte zatiaľ všetky prežili, lebo je to rezidenčná štvrť rodinných domov a hustota obyvateľstva nie je až taká vysoká. Chcelo to dôkladný prieskum, ale už je jasné, že takmer v každej majú niečo dobré. Tak pekne po poriadku, krátky sprievodca hampsteadskými pekárňami v okolí Hampstead High Street:

Hampstead Butcher je síce podľa názvu mäsiarstvo, ale keďže práve tu pečú najlepšie bajgle (bagels – žemle s dierkou uprostred), musel som ich zahrnúť. A ešte musím podotknúť, že ani tak sa nevyrovnajú najlepším bajglom na svete – Gryfes v Toronte. Ak pôjde niekto z Toronta do Londýna, zaplatím čokoľvek.

Roni’s robia príliš tuhé a ťažké bajgle, ale majú skvelú čokoládovú babku:

Aj rugalach sú obstojné. Nakladané haringy, artičokový šalát a kuracie pečienky.

Bread Ahead ma zatiaľ nenadchlo, ale možno som len neobjavil ich silnú stránku. Ani pistáciové šišky ma nepresvedčili.

Ole and Steen je najnovší prírastok, asi len dva týždne. Dánska pekáreň, ktorá sa špecializuje na Cinnamon Social, čiže škoricové rezy. Dobré sú. Aj mandľové. Aj čokoládové. A pečú aj dobrý čierny ražný chlieb. A chutné žemle. Zvyšok som zatiaľ nestihol, čoje asi aj dobre, lebo po nákupe v tomto nórskom zariadení máte pocit, že ste boli v klenotníctve. Bude asi trošku prehnané chcieť za žemľu cenu celého obeda, aj keď je peknučká:

Gail‚s je sieť pekární po celom Londýne, štandard, ale keď sa ešte dalo sedieť, robia veľmi dobré vaječné raňajky. Mimochodom, ďalšiu pekáreň je vidno cez okno tejto. Takto sú nahusto, veru.

A len neďaleko od tejto, je ešte jedna z tej istej siete, úplne rovnaká a pozoruhodná je len tým, že tam kedysi bolo kníhkupectvo, a nie hocijaké:

Louis Patisserie zvykla byť maďarská pekáreň, dnes je to taký zvláštny mix, ale celkom iste to nie je nič francúzske, ako by názov naznačoval. Všetko má gargantuovské rozmery a cukrovú polevu. Tvarohovník je celkom jedlý, asi pozostatok maďarskej éry.

V tejto som ešte nebol, akosi ma nič nenadchlo ani pri pohľade zvonku.

Tuto robia dokonca aj pizzu a majú v poradí druhé najlepšie bagety, ale pečú len raz denne.

Toto je tá, ktorú sme už videli cez okno a je to ďalšia celolondýnska sieť. Nenadchlo.

Toto je dokonca globálna sieť, chodieval som k nim aj v New Yorku, lebo robia dobré raňajky aj rýchle obedy. Okrem každodenného chleba pečú aj najlepšie bagety zo všetkých a môžete si kúpiť dokonale francúzsku, čerstvú, ešte teplú dokonca aj popoludní o pol šiestej. Od Paula ich delí len papiernictvo. Stále nechápem.

Ďalší pomerne čerstvý prírastok, turecká pekáreň a tým pádom jeden z mojich najobľúbenejších pekárenských výmýslov – simit! Praclík posypaný sezamom, veľmi dobrý. Medzi dvomi vlnami pandémie predávali aj turecké zeleninové šaláty a hádam s k nim ešte vrátia.

O dva kroky ďalej, ďalšia údajne francúzska pekárnička. Ja si odtiaľto kupujem na raňajky ku kefíru ich granolu, plnú najrozmanitejších orieškov. Napriek názvu tam predávajú blízkovýchodné šaláty a anglické scones, čiže pagáče, ku ktorým vám dajú aj clotted cream, čiže vysokooktánovú smotanu. Tu sa na chvíľku zastavím, lebo anglický mliekárenský priemysel si zaslúži špeciálnu zmienku. Všetko robia naozaj dobre, ale na smotane sa vybúrili. Jednoduchá, dvojitá, trojitá, heavy cream a na záver clotted. A samozrejme aj kyslá, ktorá sa veľmi približuje mojej spomienke z detstva na chuťový zázrak v podobe ukrajinskej kyslej smotany, ktorú občas niekto do Humenného prepašoval.

Ďalšia nie príliš príťažlivá, v ktorej som nebol, aj keď by mohla poskytovať oblažujúce zážitky:

Najlepšie na záver – Karma. V tomto prípade dobrá karma. Chlieb je zvonku chrumkavý a vnútri mäkký a pružný. Challah (vianočka) je plná hrozienok a ďatlí. Bread pudding (žemľovka) je presne pripečený a pláva v skvelom vanilkovom kréme. Picnic roll je vlastne jednoduchá vrecková pizza. A keď tam idem ku koncu dňa, tak mi okrem nákupu pribalia zadarmo všetko, čo sa im neminulo, a preto som počas lockdownu pribral desať kíl.

https://dennikn.sk/2345323/pekarne-nie-pakarne/

[Späť na obsah]

8. Za potraviny platíme viac a príde ďalšie zdražovanie

[08.04.2021; Rádio Expres; Infoexpres; 11:00; Mariana Tőkőlyová / R]

Mariana Tőkőlyová, moderátorka:

„Ceny potravín opäť rastú. Viac platíme za cukor, pečivo aj vajíčka. Obavy z horších úrod v Európskej únii, Rusku a Thajsku spôsobili vyššie ceny cukru. Podľa ekonomickej analytičky portálu FinGO.sk Lenky Buchlákovej, platíme za kilogram kryštálového cukru v priemere 74 centov. Ceny by mohli atakovať rekordnú úroveň 86 centov. Chlieb nás vyjde v priemere o 5 centov viac ako minulý rok.“

Lenka Buchláková, ekonomická analytička, FinGO.sk:

„Podpisuje sa pod to viacero faktorov. Napríklad nižšia vlaňajšia úroda, ruka v ruke rastie aj spotreba, najmä z afrických krajín a Číny, a čo sa týka domácich faktorov, pandemické opatrenia a príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky a vyššia minimálna mzda zvyšujú náklady pekárov.“

Mariana Tőkőlyová:

„Podobná situácia so zdražovaním je aj pri vajciach. Medziročne ich cena vzrástla o takmer 6 percent. Aktuálne kúpime balenie desiatich vajíčok za 1,50 eur, na cenu tlačí vtáčia chrípka, ktorá sa objavila vo viacerých európskych krajinách.“

[Späť na obsah]

Odpady

3. Brusel chce ekologickejšie firmy

[10.04.2021; Pravda; Ekonomika; s. 9; eko]

Byť zelenší, tvoriť menej odpadu, lepšie využívať zdroje a znížiť negatívny dosah na prostredie a klímu. To všetko chce Európska únia od podnikov. Ciel? Prejsť na cirkulárnu, obehovú ekonomiku, ktorá využíva obnoviteľné a iné nízkouhlíkové zdroje energie. Podnikom v prihraničných krajoch Slovenska a Maďarska k tomu môže dopomôcť projekt CircularRegions. „V rámci projektu pomáhame podnikom zistiť, čo majú zmeniť, ako efektívne využívať vstupné suroviny a tvoriť menej odpadu. Vďaka opatreniam môžu podnikať efektívnejšie, stabilnejšie a mnohokrát prichádza aj úspora financií,“ hovorí Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Európske výrobné podniky totiž vynakladajú v priemere až 40 percent nákladov na nákup surovín.

Projekt CircularRegions sa zameriava na analýzu problémov a potrieb podnikov a vypracovanie postupov, ktoré uľahčia ich prechod na cirkulárnu ekonomiku. „Podporíme zavádzame inovatívnych riešení, redukciu odpadu a najmä prevenciu jeho vzniku. Vyškolíme a zvýšime počet a dostupnosť expertov na cirkulárnu ekonomiku, pretože ich je na Slovensku aj v Maďarsku nedostatok. V neposlednom rade projekt posilní slovensko-maďarské vzťahy,“ hovorí Csefalvayová.

Do projektu sa môžu zapojiť podniky pôsobiace v prihraničných krajoch s Maďarskom. Ide o firmy z oblasti potravinárstva, stavebníctva, plastov a turizmu. Úlohou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) je okrem iného zanalyzovať problémy a potreby firiem aktívnych v sektore potravinárstva, obalov a stavebníctva formou dotazníkov, interview a okrúhlych stolov a následne im pomôcť s prechodom na cirkulárne fungovanie. (eko)

[Späť na obsah]

Viac na siacplus.sk

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk