Monitoring tlače 07.06.2021

Bratislava – „Na ozimnom jačmeni sme rátali, že počas normálneho roka máme úrodu deväť až desať ton, ale počas aktuálneho neviem, či tam bude aspoň päť ton,“ takto hodnotí situáciu s tohtoročnou úrodou Peter Benkovský, hlavný agronóm v Roľníckom družstve Cífer. A nie je jediný. Výkyvy počasia, ktoré Slovensko zažilo v posledných mesiacoch zasiahli farmárov naprieč krajinou. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ich z tohto pohľadu dokonca zaradila medzi najhoršie za uplynulé štyri roky. Objem zrážok a teplotné výkyvy sa síce môžu zdať priemerné, ale prišli v tom najhoršom možnom čase. A to ovplyvní viacerých producentov, ich výnosy a perspektívne aj ceny pre konečných spotrebiteľov. Platí totiž jednoduchá logika: keď sa urobí menej a dopyt zostáva, hodnota zrejme stúpne.

Výkyvy si odniesli viacerí

Ako pritom upozornil Benkovský, oziminy nemajú celkovo dobrý rok. Aj v prípade pšenice na jeseň očakávajú približne o dve až tri tony menej. Počas dobrej sezóny pritom dokážu spracovať aj trojnásobné množstvo. Naposledy zažili extrémne počasie v 2017, keď ich zasiahlo sucho. Teraz ich, naopak, zase trápi neobvyklá vlhkosť. Vlaňajšok pritom mali úspešný. Napríklad v Poľnohospodárskom družstve Senica ich v úvode sezóny zaskočil silný mráz, ktorý poničil cukrovú repu. „Polovicu výmery sme museli presiať, čo je 172 hektárov. Potom prišiel silný vietor, jednu parcelu mi zobrala veterná erózia a druhú mám tiež poškodenú,“ hovorí hlavný agronóm Ján Schemmer. Napriek opätovnému osievaniu už tento rok neráta ani s priemernou úrodou, na ktorú sú v družstve zvyknutí, a odhaduje stratu okolo 30 percent. Intenzívna vlhkosť počas jesene a jari zase nepriala repke olejnej, kde sa od koreňov začínajú prejavovať hubové choroby, čo sa má podpísať pod približne 15-percentný prepad úrody v porovnaní s minulými sezónami. Podobnú situáciu evidujú aj v prípade maku, ktorého bude tiež o 15 percent menej. Na tohtoročnú repku nebudú v dobrom spomínať ani v družstve v Cíferi. „Pri mokrých podmienkach sa nám nepodarilo podať insekticíd na skočky, tie tam potom naskákali, nakládli vajíčka a larvy teraz na jar začali vyžierať repku,“ tvrdí Benkovský. So zabezpečením hnojív a postrekov plodín mali problémy poľnohospodári na celom Slovensku, čo sa v závere môže prejaviť na plodinách aj v nadchádzajúcich týždňoch. O celkovej úrode rozhodne až žatva, ktorá sa pre oneskorenú vegetáciu rastlín, spôsobenú teplotnými výkyvmi, posúva minimálne o dva týždne.

Prvé odhady sú sklamaním

K máju zverejnil prvé odhady úrody ozimín a jarín aj Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Ten nižšie čísla očakáva najmä v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Predpokladaná úroda ozimnej pšenice by sa mala vytiahnuť na 4,84 tony na hektár, čo je v porovnaní s vlaňajškom o 13 percent menej. Platí to aj pri jarnom jačmeni, ktorý zas klesne o 15,5 percenta. Repky olejne podľa odhadov ubudne 14 percent. Podľa monitoringu poľnohospodárskej a potravinárskej komory dostali zabrať okrem ozimín, jarín či cukrovej repy napríklad aj ovocné stromy a jahody. V niektorých prípadoch sa dajú škody nahradiť presievaním či presádzaním, v ostatných to však nie je možné a farmári prichádzajú o plodiny a tržby.

Na ozimnom jačmeni máme počas normálneho roka úrodu deväť až desať ton, teraz neviem, či bude aspoň päť.

Peter Benkovský, roľnícke družstvo cífer

[Späť na obsah]

2. Báli sa storočného sucha, teraz sa obávajú, že im zhnije úroda

[05.06.2021; noviny.sk; Slovensko; 00:00; redakcia/DLA]

SLOVENSKO / Začiatkom minulého roka to vyzeralo tak, že bude storočné sucho. Nakoniec sa hrozba nenaplnila, ale zásoby vody v pôde boli aj tak na minimách. Tento rok, najmä v máji pršalo hojne, vody je v niektorých lokalitách až priveľa. Niektorým poľnohospodárom voda zaplavila polia a vytvorila jazerá. Na viacerých miestach ani nezasiali obilie, pretože pôda je premočená. Podľa meteorológov by najbližšie dni mohli byť viac slnečné a menej daždivé.

Neúnosne zamokrená pôda trápi aj poľnohospodárov na Hornom Zemplíne. Práce, ktoré robia teraz, po minulé roky absolvovali už o tri týždne skôr.

“Je to tragédia, najväčší problém je pri výrobe krmovín, nevieme sa dostať do poľa a zbierať v patričnej sušine môže sa stať, že z toho sena nebude nič, prerastie, zhnije na poli a ostane tak,” sťažuje sa Peter Nízky, majiteľ poľnohospodárskych fariem.

Traktorista Jaroslav opisuje situáciu takto: “Sú miesta úplne zaplavené vodou, tá hmota nemá kedy preschnúť.”

Na Hornom Zemplíne sú problémom aj výpadky ozimín spôsobené poľovnou zverou, no tiež to, že zamokrená jeseň prešla do mokrej jari. V nadväznosti na to je obhospodarovanej pôdy stále menej.

„Budú výpadky hlavne v sóji a v kukurici, ktoré nebude možné už ani zasiať aj pre počasie tento hospodárskych rok budeme mať výpadky možno že až na 300 hektárov, nebude tam osiate nič,“ dodáva Jana Špuntová, regionálna riaditeľka SPPK.

“Za chvíľu treba kukurice plečkovať a nevieme, ako sa k nej dostaneme,” hovorí Peter Nízky.

Na Záhorí každoročne zápasia s nedostatkom vlahy, no v tomto roku jej majú naopak, priveľa. Záhorie už vyrovnáva deficit a na ostatnom území je vody prebytok.

“V polovici mája pršalo viac zrážok. Celkovo v oblasti Piešťan dosahuje až 160 mm, to je dosť veľa nad dlhodobý priemer,” potvrdzuje meteorológ RNDr. Peter Jurčovič.

Pestovatelia trávy sa tešia z bohatej úrody, pestovatelia obilia sú ale nešťastní. Počasie všetkým poľnohospodárom nedokáže naraz vyhovieť.

“Boli zaplavené plodiny ako je kukurica, jariny, oziminy. Keď je málo vody, zle je, keď je veľa vody, je zle,” hovorí Jana Holéciová.

Studený daždivý máj mnohým plodinám pomohol vyrásť, no ak by malo takéto počasie pokračovať, úroda začne na poliach hniť a plesnivieť. Väčšina plodín už potrebujú suchšie a teplejšie počasie. V najbližšie dni by tak aj mohlo byť, otázne je ale leto.

“Júl a august má byť o 1-2 stupne pod dlhodobý priemer,” hovorí meteorológ.

Pre poľnohospodárov by ale aj napriek všetkému tento rok mohol patriť medzi tie úrodnejšie.

Z dlhodobého hľadiska bude pre nás oveľa väčším problémom sucho:

https://www.noviny.sk/slovensko/611291-bali-sa-storocneho-sucha-teraz-sa-obavaju-ze-im-zhnije-uroda

[Späť na obsah]

3. Slovensko: Málo vody, veľa vody…

[04.06.2021; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Jana Veľasová;Anton Adamčík / Andrea Pálfy Belányiová;Ján Mečiar]

Andrea Pálffy Belányiová, moderátorka: „Začiatkom minulého roka to vyzeralo tak, že bude storočné sucho, nakoniec sa hrozba nenaplnila, ale zásoby vody v pôde boli aj tak na minimách.“

Ján Mečiar, moderátor: „Tento rok najmä v máji pršalo hojne, vody je v niektorých lokalitách až priveľa. Niektorým poľnohospodárom voda zaplavila polia a vytvorila jazerá. Na viacerých miestach ani nezasiali obilie, pretože pôda je premočená.“

Andrea Pálffy Belányiová: „Podľa meteorológov by najbližšie dni mohli byť viac slnečné a menej daždivé.“

Jana Veľasová, redaktorka: „Takáto neúnosne zamokrená pôda trápi aj poľnohospodárov na Hornom Zemplíne. Práce, ktoré robia teraz, po minulé roky absolvovali už o 3 týždne skôr.“

Peter Nízky, majiteľ poľnohospodárskych fariem: „Je to obrovská tragédia. Môže sa úplne stať, že jednoducho z toho sena nebude nič. Prerastie, zhnije na poliach a ostane tak.“

Jaroslav, traktorista: „Tá hmota nemá kedy preschnúť. Sú miesta, kde je to úplne zaplavené vodou.“

Jana Veľasová: „Na Hornom Zemplíne sú problémom aj výpadky ozimín spôsobené poľovnou zverou, no tiež to, že zamokrená jeseň prešla do mokrej jari, v nadväznosti na to je obhospodarovanej pôdy stále menej.“

Jana Špuntová, regionálna riaditeľka SPPK: „Budú výpadky hlavne v sóji a v kukurici. Tento hospodársky rok budeme mať výpadky možnože až na 300 hektároch. Nebude tam zasiate nič.“

Peter Nízky: „Za chvíľočku treba kukuricu plečkovať a nevieme, ako sa k nej dostaneme.“

Anton Adamčík, redaktor: „Tu na Záhorí každoročne zápasia s nedostatkom vlahy, no v tomto roku jej majú naopak až priveľa.“

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK: „Toho dažďa, tej vody je v porovnaní napríklad len s rokom 2020 príliš veľa.“

Anton Adamčík: „Potvrdzujú to aj tieto mapky. Záhorie už vyrovnáva deficit a na ostatnom území je vody prebytok.“

RNDr. Peter Jurčovič, meteorológ: „V polovici mája odrazu prišlo viac zrážok a celkove už to v oblasti Piešťan dosahuje až 160 milimetrov.“

Jana Holéciová: „Rok 2021 nám vyšiel ako zatiaľ najhorší v rámci tých extrémnych výkyvov počasia.“

Anton Adamčík: „Pestovatelia trávy sa tešia z bohatej úrody, pestovatelia obilia sú ale nešťastní. Počasie všetkým poľnohospodárom nedokáže naraz vyhovieť.“

Jana Holéciová: „Boli zaplavené plodiny ako napríklad kukurica, alebo jariny, oziminy.“

Anton Adamčík: „Toto, čo tu vidíte, malo byť kukuričné pole, no po májových záplavách ktovie čo z neho bude. Voda síce pomaly opadáva, ale vzklíčené rastliny už stihla prehlušiť burina. Zlikvidovať ju však zatiaľ nemôžu.“

Jana Holéciová: „To, že bol daždivý máj, im znemožňovalo v niektorých prípadoch to, aby mohli tie porasty ošetrovať.“

Anton Adamčík: „Studený daždivý máj mnohým plodinám pomohol vyrásť, no ak by malo takéto počasie pokračovať, úroda začne na poliach hniť a plesnivieť. Väčšina plodín už potrebuje suchšie a teplejšie počasie.“

Peter Nízky: „Teplé noci, teplé, horúce dni.“

Anton Adamčík: „V najbližšie dni by tak aj mohlo byť, no otázne je leto.“

RNDr. Peter Jurčovič: „Nemeckí meteorológovia takýto odhad už urobili na toto leto a júl aj august by mali byť tak 1 – 2 stupne pod dlhodobým priemerom.“

Anton Adamčík: „Pre poľnohospodárov by ale aj napriek všetkému mohol tento rok patriť medzi tie úrodnejšie.“

RNDr. Peter Jurčovič: „Nakoniec by mohol byť aj celkom dobrý rok.“

Anton Adamčík: „Jana Veľasová a Anton Adamčík, televízia JOJ.“

[Späť na obsah]

4. Demisia Jána Mičovského rozpútala rozruch

[04.06.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Barbora Bodáková / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Okolo demisie ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského začalo byť rušno. Pôdohospodárska platobná agentúra, Iniciatíva poľnohospodárov, ale najmä Lesy ho žiadajú, aby stiahol demisiu. Opozičný Smer výzvu štátnych Lesov kritizuje. Meno nástupcu Jána Mičovského už pozná aj Prezidentský palác. Hnutie OĽaNO ho verejnosti neprezradilo.“

Barbora Bodáková, redaktorka: „Štátne Lesy dlhodobo kritizujú pripravovanú novelu zákona o ochrane prírody z dielne envirorezortu. Podniku sa nepáči, že lesy v národných parkoch majú prejsť pod správu ochranárov. Dlhodobý konflikt lesníkov a ochranárov mal pomôcť vyriešiť práve Ján Mičovský. Aj preto ho štátne Lesy žiadajú, aby svoju stoličku ministra neopúšťal.“

Tomáš Čuka, generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy SR: „Považujeme pána ministra Mičovského za človeka s veľmi vysokým morálnym kreditom a preto by sme naďalej chceli pokračovať vo svojej rozbehnutej práci.“

Barbora Bodáková: „Výzvu vedenia štátnych Lesov podporilo vyše deväťsto zamestnancov. Opozičný Smer však tvrdí, že ich k tomu podnik donútil a to podmienkou, že ak výzvu nepodpíšu, dostanú výpoveď.“

Robert Fico, poslanec NR SR, predseda strany (Smer-SD): „My si myslíme, že Mičovský sa chce vrátiť naspäť asi. Čo majú chudáci zamestnanci robiť, keď nechcú, aby ich vyhodili z roboty, tak to podpíšu.“

Tomáš Čuka: „Za manažment štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky môžem vylúčiť, že by sme z podpisovania tejto výzvy, prípadne jej nepodpísania vyvodzovali akékoľvek závery v pracovnoprávnej rovine.“

Barbora Bodáková: „Ešte stále minister Ján Mičovský vo svojej funkcii zostať neplánuje.“

Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v demisii (OĽaNO): „Veľmi citlivo vnímam aj potreby, ktoré sú spojené s reformou lesníctva. Som presvedčený, že v tomto procese bude stáť na čele rezortu pôdohospodárstva minister, ktorý tieto vízie a tieto úlohy zvládne.“

Barbora Bodáková: „Krok Jána Mičovského naopak teší Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru. S ministrom mala nezhody od začiatku. Pohár trpezlivosti jej však pretiekol, keď Ján Mičovský nedokázal v pláne obnovy presadiť pre poľnohospodárov a potravinárov ani euro.“

Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Z tohto pohľadu my tejto demisii rozumieme a asi takýmto spôsobom sme ju aj od začiatku komentovali.“

Barbora Bodáková: „Naopak lesníci okrem výzvy Jánovi Mičovskému žiadajú aj prezidentku, aby jeho demisiu neprijala. Prezidentský palác nechce komentovať výzvu Lesov Slovenskej republiky. Stále platí, že Zuzana Čaputová prijme demisiu Jána Mičovského až keď bude známy jeho nástupca. Hlava štátu meno horúceho kandidáta na kreslo ministra pôdohospodárstva už pozná. Zuzana Čaputová ani hnutie OĽaNO ho však verejnosti zatiaľ neprezradili.“

[Späť na obsah]

5. Úrodu v sadoch nebude mať kto pozbierať

[04.06.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Dominika Kusá / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Slovenskí ovocinári po mrazoch čelia ďalšej výzve. Nedostatku pracovnej sily. Aktuálne hrozí, že na poliach zhnije tridsať percent úrody len preto, že ju nebude mať kto pozbierať. Pestovatelia žiadajú štát o pomoc. Sľubovali ju síce pred rokom, no reálne sa v regiónoch nič nezlepšilo.“

Dominika Kusá, redaktorka: „Pohľad na dozrievajúce ovocie farmárov teší, no zároveň ich trápi, kto ho pozbiera.“

Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie SR: „Nemáme dosť pracovných síl. Nepodarilo sa doposiaľ prijať v parlamente tú úpravu vytvorenie inštitútu sezónnej práce.“

Dominika Kusá: „Ľudí je nedostatok pri oberačkách jahôd, čerešní, no aj vo vinohradoch.“

Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Naši ovocinári odhadujú, že pokiaľ sa situácia nezlepší, tak aj v tomto roku sa zopakujú scenáre z predchádzajúceho obdobia a bohužiaľ približne dvadsaťpäť až tridsať percent ovocia nestihnú pozbierať. O finančných stratách približne do dvadsiatich miliónov eur.“

Dominika Kusá: „Minister práce pred rokom informoval, že rezort na pomoc pripravil projekt podpory sezónnej práce, ktorý mal vytvoriť päťtisíc pracovných miest. Investícia predstavovala dvanásť miliónov eur. Farmári ju však nepocítili.“

Milan Krajniak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Sme rodina): „Faktom je, že minulý rok tento projekt nebol veľmi využívaný preto, lebo viacerým ovocinárom a potravinárom sa viacej vyplatilo zamestnávať cudzincov v rámci EÚ to znamená z iných krajín.“

Dominika Kusá: „Ovocinári vidia riešenie v tom, aby našinci mohli pracovať na dohodu viac hodín.“

Emil Schultz, ovocinár z Dvorov nad Žitavou: „Kde by sme z terajších tristopäťdesiat hodín, čo môžu odpracovať na dohodu, aby sa to zvýšilo minimálne na tisíc-tisíc päťsto hodín na rok, aby sme tých ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, aby sme ich dokázali naučiť jednoduchým pracovným návykom, aby sme nemuseli sem ťahať ľudí zo zahraničia.“

Dominika Kusá: „Ministerstvo chce problém riešiť vytvorením trvalého inštitútu sezónnych prác.“

Jaroslav Karahuta, predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a ŽP (Sme rodina): „V jeseni predložíme do Národnej rady novelu Zákonníka práce, kde rátame s tým, že sa okrem toho, že sa ponížia odvody, tak vytvoríme podmienky na to, aby sa zamestnávali nielen nezamestnaní, ale hlavne tí, ktorí v skutočnosti pracovať chcú. Sú to študenti, sú to dôchodcovia.“

Dominika Kusá: „Ak poslanci návrh odobria platiť by mal až od budúceho roka a problém teda s tohtoročným zberom úrody nevyrieši.“

[Späť na obsah]

6. Za ministrom stoja lesníci

[04.06.2021; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Viktória Némethová / Katrin Lengyelová]

Katrin Lengyelová, moderátorka: „Na začiatku týždňa podal demisiu, jeho nástupcu však ešte nepoznáme. Meno nového ministra pôdohospodárstva by verejnosť mohla spoznať čoskoro. Premiér ho už povedal prezidentke. Mičovskému medzitým vyjadrili podporu lesníci. Do paláca poslali otvorený list.“

Viktória Némethová, redaktorka: „Nástupca Jána Mičovského zatiaľ nie je známy. Jeho meno už ale poznajú v Prezidentskom paláci.“

Stanovisko Úradu vlády SR (text v obraze): „Predseda vlády Eduard Heger informoval prezidentku Zuzanu Čaputovú o kandidátovi na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.“

Viktória Némethová: „Nomináciu má v rukách OĽaNO. Skloňuje sa meno Martina Fecka, ktorý v agrorezorte pôsobí ako štátny tajomník. V hre je však údajne aj Samuel Vlčan. Ten skončil na ministerstve ako tajomník pred rokom.“

Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (OĽaNO): „Keďže nie som v tom rozhodovacom procese, tak sa nechám tiež prekvapiť.“

Viktória Némethová: „Zatiaľ nie je známe, kedy prezidentka Zuzana Čaputová prijme demisiu Jána Mičovského. Palác čakal na meno jeho nástupcu. Ešte predtým ale k hlave štátu dorazil otvorený list od lesníkov. Mičovskému vyjadrili podporu.“

Marína Debnárová, hovorkyňa štátneho podniku Lesy SR: „Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, zvolali štátne organizácie lesného hospodárstva, Štátne lesy TANAP-u a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič za účelom stabilizácie v rezorte.“

Viktória Némethová: „Lesopoľnohospodársky podnik je najväčším zamestnávateľom v regióne. Pracuje tam takmer dvesto ľudí. Podnik tvrdí, že v minulosti už niekoľkokrát bola snaha o jeho zrušenie.“

Mário Perinaj, riaditeľ LPM Ulič: „Pán Mičovský, aspoň sme ho vnímali, bol garancia toho, že tento podnik ostane zachovaný.“

Viktória Némethová: „Minister odchádza potom, čo jeho nominantku a šéfku pozemkového fondu Gabrielu Bartošovú zadržala kriminálna agentúra. Jeho demisiu privítala najväčšia agropotravinárska samospráva na Slovensku, ktorá ministrovi za rok pôsobenia vyčítala množstvo chýb.“

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK: „Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vníma demisiu pána Mičovského ako také prirodzené logické vyústenie tých nahromadených problémov.“

Viktória Némethová: „Poľnohospodári chcú s novým ministrom spolupracovať. Podľa nich by sa v prvom rade mala vyriešiť situácia na Slovenskom pozemkovom fonde a tiež by sa mala dokončiť akreditácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry.“

[Späť na obsah]

7. Úrodu v sadoch nemá kto pozbierať

[04.06.2021; RTVS Dvojka; Správy RTVS z regiónov; 17:30; Dominika Kusá / Jozef Kubánek]

Jozef Kubánek, moderátor: „Po mrazoch sa ovocinári trápia s ďalším problémom. Majú nedostatok pracovnej sily. Aktuálne hrozí, že na poliach zhnije tridsať percent úrody len preto, že ho nebude mať kto pozbierať. Pestovatelia žiadajú štát o pomoc. Sľuboval ju síce pred rokom, no reálne sa v regiónoch nič nezlepšilo.“

Dominika Kusá, redaktorka: „Pohľad na dozrievajúce ovocie farmárov teší, no zároveň ich trápi, kto ho pozbiera.“

Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie SR: „Nemáme dosť pracovných síl. Nepodarilo sa doposiaľ prijať v parlamente tú úpravu vytvorenie inštitútu sezónnej práce.“

Dominika Kusá: „Ľudí je nedostatok pri oberačkách jahôd, čerešní, no aj vo vinohradoch.“

Dominika Kusá: „Ovocinári vidia riešenie v tom, aby našinci mohli pracovať na dohodu viac hodín.“

Dominika Kusá: „Ministerstvo chce problém riešiť vytvorením trvalého inštitútu sezónnych prác.“

Dominika Kusá: „Ak poslanci návrh odobria platiť by mal až od budúceho roka a problém teda s tohtoročným zberom úrody nevyrieši.“

[Späť na obsah]

8. Budeme mať slabú úrodu?

[04.06.2021; TV JOJ; Prvé noviny; 17:00; Dana Čapkovičová]

Dana Čapkovičová, redaktorka: „Minulú jar sa poľnohospodári báli sucha a v jeseni mali kvôli výdatným dažďom problém pozbierať úrodu. Tento rok sa tešili, že studený a daždivý máj prinesie do ich stodoly raj. Zatiaľ to ale na raj nevyzerá. Intenzívne dažde premenili polia na jazerá. Niekde ani nezasiali, inde burina prehlušila obilie. Rozmočená bahnistá pôda navyše bráni mechanizmom vyjsť do polí, aby plodiny ošetrili.“

Anton Adamčík, redaktor: „Tu na Záhorí každoročne zápasia s nedostatkom vlahy, no v tomto roku jej majú naopak až priveľa.“

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK: „V porovnaní napríklad len s rokom 2020 príliš veľa.“

Anton Adamčík: „Potvrdzujú to aj tieto mapky. Záhorie už vyrovnáva deficit a na ostatnom území je vody prebytok.“

RNDr. Peter Jurčovič, meteorológ: „V polovici mája odrazu tu prišlo viac zrážok.“

Jana Holéciová: „Rok 2021 nám vyšiel ako zatiaľ najhorší v rámci tých extrémnych výkyvov počasia.“

Anton Adamčík: „Pestovatelia trávy sa tešia z bohatej úrody, pestovatelia obilia sú ale nešťastní. Počasie všetkým poľnohospodárom nedokáže naraz vyhovieť.“

Jana Holéciová: „Boli zaplavené plodiny, ako napríklad kukurica alebo jariny, oziminy.“

Anton Adamčík: „Voda síce pomaly opadáva, ale vzklíčené rastliny už stihla prehlušiť burina. Zlikvidovať ju však zatiaľ nemôžu.“

Jana Holéciová: „To, že bol daždivý máj, im znemožňovalo v niektorých prípadoch to, aby mohli tie porasty ošetrovať.“

Anton Adamčík: „Studený daždivý máj mnohým plodinám pomohol vyrásť. No ak by malo takéto počasie pokračovať, úroda začne na poliach hniť a plesnivieť. Väčšina plodín už potrebuje suchšie a teplejšie počasi, no a vyzerá to tak že aj prichádza, prinajmenšom v týchto dňoch.“

RNDr. Peter Jurčovič: „Nakoniec by mohol byť celkom dobrý rok.“

[Späť na obsah]

9. Svetové ceny potravín rastú, na Slovensku kazia úrodu aj hraboše. Budeme kupovať drahšie aj my?

[04.06.2021; etrend.sk; Správy; 16:00; Daniela Ďurišková]

Slovenskí farmári mali ťažký rok a pociťujú výpadky. Potravinári považujú pomoc od štátu za nedostatočnú

V máji rástli ceny potravín celosvetovo najvýraznejšie. Dosiahli najvyššiu úroveň od septembra roku 2011. Informovala o tom správa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vydaná tento týždeň. V porovnaní s májom minulého roka ceny globálne narástli o 39,7 percenta. Vzrástli medzinárodné ceny rastlinných olejov, cukru a obilnín, a tým sa priamo úmerne zvýšila aj cena potravinových tovarov na pultoch predajní v celom svete.

Farmári mali ťažký rok

Na náklady pri pestovaní farmárskych produktov vplýval podľa slov Juraja Mačaja zo spoločnosti Agromačaj, s. r. o., z Kráľovej pri Senci rast mzdových nákladov. „Tento rok sa k tomu pridal ešte narast cien elektriny, plastov, ktoré priamo súvisia s obalovými nákladmi, a dreva,“ vysvetľuje J. Mačaj. Drevené debny sa používajú pri skladovaní a preprave zeleniny.

Agropodnikateľ ďalej dodáva, že nárast týchto nákladov môže v tomto roku byť kumulatívne až 5 percent v priemere na všetku zeleninu, ktorú jeho rodinná pestovateľská firma produkuje.

Do cien v maloobchode sa tieto náklady dajú preniesť, iba ak ich zapracujú všetci hráči na trhu. „Samotné ceny sú výsledkom ponuky a dopytu a vplývajú na ne aj iné faktory,“ uvádza na margo preklápania zvýšených nákladov do cien potravinárskych produktov.

Tými inými faktormi sú počasie a rast alebo pokles pestovateľských plôch. Ďalšími môžu byť potom klimatické zmeny alebo premnožení škodcovia. To sa stalo aj pestovateľom v spoločnosti Sanagro. „V prvých mesiacoch minulého roka sa veľmi často opakovali nočné mrazy, neskôr bolo dlhotrvajúce extréme sucho, potom prišli lokálne ľadovce a cez leto sa významne premnožila zver, najmä hraboše na poliach,“ hovorí pre TREND Tomáš Kohút, generálny riaditeľ Sanagro, a. s., Bratislava.

„Tieto extrémy, najmä čo sa týka počasia, sa podpísali hlavne na kvalite a nižšom objeme úrody, ale prinieslo to so sebou aj problémy, ktoré súviseli s oneskorenými prácami na poliach, keďže z dôvodu extrémnych zrážok na jar a aj na jeseň sa na polia nedalo dostať,“ vysvetľuje.

Farmy Sanagra v Trnavskom kraji, ktorý je dlhodobo postihnutý veľkým výskytom hraboša poľného, hovoria za minulý rok o jeho kalamitnom množstve. Nedokázali ho regulovaťani prirodzení predátori. „Len v regióne Hlohovca vlani hraboš zničil tretinu výmery porastu v rôznej intenzite. Na osevoch repky ozimnej sme vyčíslili straty v priemere vo výške 75-tisíc eur, pričom zníženie úrody plodín, ktoré sa vlani zbierali, boli na úrovni približne 350-tisíc eur,“ uvádza T. Kohút.

Na otázku, či sa konečná cena produktu podpísala na náročnom roku 2020, odpovedať nevedeli. „Spoločnosť Sanagro je prvovýrobcom a drvivú väčšinu svojej produkcie dodáva spracovateľom koncových výrobkov,“ vysvetľuje riaditeľ.

Ako sa to všetko prejaví na pultoch slovenských predajní?

Paradoxný pokles cien

„V kategórii ovocia a zeleniny zaznamenávame už dlhodobo pokles cien,“ reagovala Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa spoločnosti Billa na otázku, ako je to s cenami a ich budúcim prípadným zvyšovaním v ich predajniach. Dodala, že ak ceny rastú, je to z operatívnych dôvodov, teda z dôvodu nepriaznivého počasia. Ak zaprší príliš a je málo tovaru, ceny idú na týždennej báze nahor. Zatiaľ nevedia predpokladať ani to, aký bude vývoj cien ovocia a zeleniny v ďalších týždňoch či mesiacoch. „Na Slovensku úroda ešte len začína, takže ťažko povedať, ale zatiaľ vyzerá, že bude tovaru dostatok a ceny výrazne neporastú.” Za najvýznamnejší faktor považujú počasie.

Priekopníkom v spolupráci s lokálnymi pestovateľmi a farmármi je dlhodobo sieť potravín Yeme. Podľa slov generálneho riaditeľa spoločnosti Petra Varmužu nastavujú ceny spoločne.

„Pozeráme na to, čo potrebujú farmári vzhľadom na svoje náklady, no aj pre zákazníka musíme vytvoriť atraktívnu cenu. Väčšinou spolupracujeme na základe otvorenej diskusie o nákladoch a potrebách farmárov. Ceny nesúvisia so všeobecným vývojom cien na trhu ani s burzovými cenami, ktoré väčšinou podliehajú špekuláciám, dovozným a vývozným kvótam, dotáciám a politickým iniciatívam,” vysvetľuje P. Varmuža.

V porovnaní s uplynulou sezónou majú prvú sezónnu zeleninu a ovocie od slovenských farmárov cenovo bez navýšenia. Riaditeľ Yeme vysvetľuje, že sa tak deje aj napriek situácii s neskorými mrazmi, ktoré opäť tento rok, ako aj minulý, spôsobili menšiu úrodu a tiež dostupnosť.

„Zvýšené mzdy, prípadne ceny elektriny sa nedotknú ani našich slovenských mliečnych produktov malých farmárov. V týchto dňoch nás informovali o zvýšení cien len niektorí z našich dodávateľov mäsa a rýb, od 5 – 10 percent. Z dôvodu výmeny obalového materiálu nám niektorí dodávatelia avizovali, že pristúpia k zvýšeniu cien,“ povedal pre TREND P. Varmuža.

Upozornil, že ceny výrobkov privátnej značky s označením Yeme zostali na pultoch aj naďalej rovnaké, bez navýšenia.

Chlieb a rožky pôjdu hore

Rastie však svetová cena pšenice. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) hovorí, že cena za chlieb a pečivové výrobky bude pravdepodobne rásť tiež. Z protipandemickej pomoci boli vylúčení a viackrát na to počas pandémie upozorňovali kompetentných. „Cena pšenice a z nej vyrobenej múky výrazným spôsobom ovplyvňuje produkčné kalkulácie pekárov, cukrárov aj cestovinárov. Náklady na výrobu múky totiž tvorí zo 70 – 80 percent práve cena pšenice. Ak sa bude cena pšenice dlhšie držať nad aktuálnou úrovňou 220 eur za tonu, ceny výrobkov z nej budú musieť vzrásť,“ uviedol výkonný riaditeľ SZPCC Milan Lapšanský.

Úroda obilnín z minulého roka sa už podľa jeho slov prakticky minula. Zatiaľ na trh prichádza pšenica za aktuálne ceny. M. Lapšanský vysvetľuje, že kombinácia nečinnosti štátu a rastúcich cien surovín vytvára extrémny tlak na výrobné náklady. To sa bude musieť odraziť aj v predajných cenách pekárov, cukrárov i cestovinárov.

Ďalší vývoj

Na zmenu cien potravín z krátkodobého hľadiska vplýva niekoľko základných faktorov. Okrem spomínaného počasia či ponuky a dopytu ich ovplyvňujú aj prírodné či iné katastrofy. Z dlhodobého hľadiska ide napríklad o zvyšovanie cien ropy, keďže potraviny sa vo veľkej miere prepravujú na dlhé vzdialenosti, a tým sa prirodzene zvyšujú náklady na dopravu. Ceny ropy ovplyvňujú aj poľnohospodárstvo. Vedľajšie ropné produkty sú významnou zložkou hnojív.

Obmedzenia Svetovej obchodnej organizácie (WTO) neumožňujú krajinám zhromažďovať zásoby. USA, Európska únia a niektoré rozvojové krajiny vo veľkej miere dotujú svoje poľnohospodárske odvetvia. Farmári v týchto krajinách môžu získavať nespravodlivé obchodné výhody. Preto WTO obmedzuje hromadenie zásob, aby sťažila takéto správanie. Zároveň to však znižuje množstvo potravín, ktoré by mohli mať krajiny k dispozícii v prípade nedostatku. To zvyšuje rozsah a rýchlosť pohybu cien potravín.

Na celom svete pritom každoročne rastie dopyt po mäse a živočíšnych výrobkoch. Jeme viac bravčového. Na kŕmenie dobytka je potrebné stále väčšie množstvo obilia, akoby nám vystačilo v prípade, že by sme sa stravovali menej náročne. Aj tento dopyt zrejme bude mať za následok ďalšie zvyšovanie cien mäsa, mäsových a mliečnych výrobkov.

https://www.trend.sk/spravy/svetove-ceny-potravin-rastu-slovensku-kazia-urodu-aj-hrabose-budeme-kupovat-drahsie-aj-my

[Späť na obsah]

10. Čaká nás tropické leto? Meteorológovia vyslovili predpoveď, Slováci, čítajte!

[04.06.2021; cas.sk; Čas.sk; 12:00; m;Nový Čas]

Otvoriť galériu

Studený máj, v stodole raj. Bude aj v tomto roku platiť táto klasická jarná pranostika? Čaká nás po mimoriadne studenom máji teplé leto?

Najbližšie dva týždne už budú predstavám leta zodpovedať rozhodne viac ako doterajšie počasie. Letných dní bude podstatne viac a klasickému letu už budú zodpovedať aj prehánky – budú ojedinelejšie a búrkové. Meteorologička hovorí, že sa môžeme tešiť na viac slnka a viac tepla.

Ak ste sa spoliehali, že aj tento rok bude počasie priaznivé ako v roku 2020, ktorý patrí k trom najteplejším v meranej histórii počasia na Slovensku, boli ste na omyle. Pretrvávajúci chladný máj posunul tohtoročnú jar na niektorých miestach Slovenska medzi tri najchladnejšie jari za posledných minimálne 40 rokov.

Aj keď sa vám pocitovo môže zdať, že pravé letné dni sa začali až včera a pokračujú dnes, ste na omyle. Prvý letný deň, teda taký, ktorý prekoná hranicu 25 stupňov Celzia, sme mali 1. apríla. „Letných dní však od toho dňa až do konca mája bolo podstatne menej ako inokedy,“ upozorňuje klimatológ SHMÚ Pavel Faško.

Skôr búrky ako súvislý dážď

Ako paralelu vidí podobnosť s rokom 2019, ktorému prechádzal rok s rekordne teplými májom i júnom. „Pred dvoma rokmi došlo k neobvyklému rozdielu medzi májom a júnom o vyše 10 stupňov. Nepredpokladám, že aj tento rok bude jún až o toľko teplejší ako máj, ale predpoveď na prvé dva júnové týždne hovorí, že sa mu bude podobať. Letných dní bude pribúdať a zrážky dostanú tiež letný charakter. Na rozdiel od májových nepôjde o súvislý dážď, ale o letné búrky,“ dodáva Faško.

Teploty nad 20 stupňov

Slová meteorológa potvrdzuje aj meteorologička Miriam Jarošová, ktorá hovorí, že najbližšie dni nás naozaj budú zohrievať slnečné lúče skoro ako v lete. „Najbližšie dni sa bude teplota dvíhať nad teplotu letných dní, nad 25 stupňov v najteplejších lokalitách. Toto oteplenie pôjde od západu, čiže na východe Slovenska ešte v priebehu víkendových dní teplota môže byť pod 25 stupňov Celzia, na severe sa dostaneme na 21 stupňov, v nedeľu bude viac oblačnosti, ovplyvní nás frontálne rozhranie, ale tendencia je už lepšia a viac sa to podobá na klasické júnové počasie,“ prichádza s priaznivou prognózou známa meteorologička.

Nadpriemerné leto

Najnovšie predpovede numerického modelu ECWF počítajú s tým, že jún, júl a august tohto roka by mali byť v našej oblasti teplotne nadpriemerné. „Priemerná teplota by sa mala pohybovať do 0,5 °C nad hranicou dlhodobého normálu,“ píše portál iMeteo.

Teplejšie bude v južných štátoch Európy, kde by mala byť priemerná letná teplota aj o 1 stupeň Celzia, ako je bežné. Vyhliadky smerom k prázdninám teda vyzerajú optimisticky a po chladných dňoch by sme sa konečne mohli dočkať teplých dní.

Kedy sa vlastne začína leto?

Letný deň – deň, keď teplota počasia dosiahne 25 °C

Letný slnovrat – býva okolo 21. júna. Začína sa astronomické leto, ktoré sa končí 23. 9. Na severnej pologuli sa začína leto, na južnej zima.

jún – začiatok meteorologického leta, ktoré sa končí 31. 8.

Čo bude s úrodou

Pavel Faško, klimatológ

Tohtoročný studený a daždivý máj, keď poľnohospodárske rastliny potrebujú väčšie teplo, ovplyvnil aj úrodu niektorých plodín. „Nielenže veľa dní bol v máji prízemný mráz, ale ten bol často aj vo výške dvoch metrov nad zemou, čiže zasiahol kvitnúce stromy. Navyše bol taký nepríjemný, že uhorky, paradajky, melóny či paprika, ak boli planty zasadené, nemali žiadnu šancu na prežitie.

Otvoriť galériu

Škody na poliach spôsobili hlavne záplavy

Jana Holéciová, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

– Keďže je poľnohospodárstvo „fabrikou pod holým nebom“, tak je prirodzené, že počasie a jeho priebeh vždy zohrávajú dôležitú úlohu pri pestovaní poľnohospodárskych plodín. Tohtoročný máj bol atypický práve pre množstvo spadnutých zrážok a aj lokálnych povodní, ktoré poškodili najmä plodiny na ornej pôde. Jarné práce na väčšine územia v posledných dňoch stagnovali, nadmerné množstvo vody spôsobuje v regiónoch problémy v podobe podmočených, zaplavených pozemkov. Daždivý máj a lokálne záplavy v niektorých lokalitách poškodili oziminy a jariny. Presnú výšku škôd zatiaľ nepoznáme.

Otvoriť galériu

Predpoveď počasia

Piatok

polojasno

20/27 °C

Sobota

jasno

23/28 °C

Nedeľa

polooblačno

22/27 °C

Pondelok

polooblačno

23/28 °C

Utorok

polooblačno

23/28 °C

Streda

polooblačno

23/28 °C

Štvrtok

polooblačno

21/25 °C

https://www.cas.sk/cl/1002901/2537433/caka-nas-tropicke-leto-meteorologovia-vyslovili-predpoved-slovaci-citajte

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. Tatranskí lesníci vyťažili vlani menej dreva ako v roku 2019

[07.06.2021; Korzár; REGIÓN; s. 7; sita]

Od januára 2020 platí novela zákona o ochrane prírody.

VYSOKÉ TATRY. Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAPu) vlani vyťažili viac ako 62-tisíc metrov kubických drevnej hmoty. Oproti roku 2019 ide o pokles o 130-tisíc metrov kubických. Vyplýva to z výročnej správy štátnej príspevkovej organizácie za rok 2020, ktorú zverejnila v úvode tohto týždňa.

Menej úmyselnej ťažby

V roku 2019 vyťažili ŠL TANAP-u takmer 193-tisíc metrov kubických drevnej hmoty. Z toho náhodná ťažba bola takmer 192-tisíc metrov kubických, čo je 99,57 percenta z celkovej ťažby. V uplynulom roku predstavovala 99,08 percenta z celkovej ťažby. Úmyselná ťažba bola vlani realizovaná v objeme 577 metrov kubických. Ako informovali štátne lesy, v minulom roku sa po zavedení silných obmedzení na náhodnú ťažbu prvýkrát aplikovala mimoriadna ťažba s ponechaním hmoty len za účelom uvoľnenia lesnej dopravnej siete a ochranných chodníkov v objeme 65,2 metrov kubických. V roku 2019 v rámci mimoriadnej ťažby vyťažili 102,17 metrov kubických dreva, vlani nič.

Ťažba v národných parkoch len so súhlasom ochranárov

Novela zákona o ochrane prírody, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2020, zakazuje plošnú ťažbu v národných parkoch a vzácnych územiach. Vykonávať sa môže len so súhlasom štátnych ochranárov. Týka sa to náhodnej aj kalamitnej ťažby dreva, ktorá sa v minulosti regulovala minimálne. Podľa rezortu životného prostredia v minulosti stačilo, keď lesný hospodár alebo lesný úrad vyhlásil, že na území je kalamita. V takom prípade sa podľa neho mohlo ťažiť bez následného povoľovania či podrobnejšieho zohľadňovania záujmov ochrany prírody. Štátni lesníci obnovili vlani 275 hektárov lesa, plánované úlohy v tomto smere prekročili o 36 hektárov. Na ploche 143 hektárov vykonali umelú obnovu, prirodzené zmladenie bolo zaevidované na ploche 132 hektárov. Ochrana mladých porastov sa realizovala na ploche 595 hektárov, čo je viac ako o polovicu menej oproti pôvodným plánom, kde sa počítalo s 1 122 hektármi. (sita)

O ŠTÁTNYCH LESOCH TANAP-U

Štátne lesy TANAP-u sú príspevkovou organizáciou Ministerstva pôdohospodárstva SR. Zriadená bola v roku 1995. Medzi jej hlavné činnosti patrí spravovanie a obhospodarovanie lesného fondu, stavieb a zariadení, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú vo vlastníctve štátu. Pôsobia na území Tatranského národného parku, Pieninského národného parku a v ich ochrannom pásme. Dokopy spravujú štátne lesy sedem ochranných obvodov.

[Späť na obsah]

2. V Číne potvrdili vtáčiu chrípku u človeka

[07.06.2021; Sme; zdravie; s. 11; Michaela Nagyová]

Čínsky variant je iný ako ten, ktorý sa vyskytol na Slovensku

Podobne ako koronavírus, aj vírus spôsobujúci vtáčiu chrípku mutuje.

Kým svet sa pomaly spamätáva z pandémie nového koronavírusu, čoraz častejšie počuť správy o vtáčej chrípke. Na Slovensku sa toto ochorenie naposledy potvrdilo v apríli tohto roka, keď vírus zasiahol hydinu v súkromnom chove v obci Malinovo v Seneckom okrese. Nikto z ľudí sa ňou však nenakazil. K prenosu vtáčej chrípky zo zvierat na človeka dochádza len zriedkavo. Napriek tomu možnú hrozbu nemožno vylúčiť. Tento týždeň Čína potvrdila prvý prípad ojedinelého kmeňa vtáčej chrípky u 41ročného muža. Čo táto informácia znamená pre širokú verejnosť, aké riziká so sebou vtáčia chrípka prináša, koho najčastejšie postihuje a ako sa proti nej možno brániť?

Vírus mutuje

Vtáčia chrípka je vírusové respiračné ochorenie, ktoré sa primárne šíri medzi vtákmi, no môžu sa ním nakaziť aj niektoré druhy cicavcov vrátane človeka. Podobne ako koronavírus, aj vírus spôsobujúci vtáčiu chrípku mutuje, preto je známych niekoľko variantov. Variant, ktorý sa pred pár mesiacmi potvrdil na Slovensku, nesie označenie H5N1. Vyznačuje sa vysokou nákazlivosťou a po prvýkrát sa vo svete objavil ešte v roku 1997. Podľa štatistík Svetovej zdravotnej organizácie týmto kmeňom ochorelo od januára 2003 do konca mája 2021 862 ľudí. Viac než polovica z nich nákaze podľahla. Napriek tomu sa týmto variantom žiadna osoba na Slovensku nenakazila. Ochorenie postihlo len hydinu, na ktorej sa prejavili príznaky v podobe apatie, slabosti sprevádzanej hnačkami a zníženou aktivitou či príjmom potravy. U 41-ročného muža z Číny sa potvrdil iný, omnoho zriedkavejší kmeň vtáčej chrípky (H10N3). O ňom sa dosiaľ vie len veľmi málo. Známe je len to, že na rozdiel od variantu H5N1, nie je tento kmeň natoľko infekčný ani pre vtáctvo, ani pre ľudí a zároveň nespôsobuje závažný priebeh ochorenia.

Ako sa prenáša na človeka

Pri vtáčej chrípke vo všeobecnosti platí, že riziko, aby sa ochorenie prenieslo na človeka, je veľmi nízke. Hlavným zdrojom vírusov v prírode sú voľne žijúce vtáky, najmä vodné vtáctvo, ako sú divé kačice, labute či husi. Na domáce chovy sa vírus môže rozšíriť vtedy, keď hydina príde do kontaktu s týmito voľne žijúcimi migrujúcimi vtákmi. Preto je ohrozená najmä hydina z voľného výbehu, ktorá sa môže pohybovať po otvorených priestranstvách. Na to, aby sa vtáčou chrípkou infikoval človek, musí prísť do priameho styku s chorým alebo uhynutým vtáctvom. Vírus môže zaviesť do tela rukami, ktorými sa dotkol buď zvieraťa, alebo kontaminovaných povrchov, ako sú napríklad vajcia. Inokedy zasa stačí, aby vdýchol prach s obsahom trusu chorých vtákov. Miestom, kadiaľ vírus vstupuje do organizmu človeka, sú totiž sliznice – ústa, nos a očné spojivky. Príznaky, ktorými sa vtáčia chrípka u ľudí prejavuje, sú veľmi podobné klasickej chrípke. Môže sa prejaviť horúčka, zimnica, bolesti kĺbov, svalov, postupne sa môžu pridružiť aj kašeľ a nádcha. Ochorenie sa lieči symptomaticky, v prípade potreby možno použiť antivirotiká. Kým človeku nákaza vtáčou chrípkou nemusí ohroziť život, vtáky väčšinou uhynú. Jeden z nebezpečných kmeňov vtáčej chrípky je variant H5N8, ktorý si v posledných rokoch vyžiadal úhyn a usmrtenie niekoľkých stotisíc kusov hydiny v rôznych európskych krajinách, ako napríklad Nemecko, Holandsko, Rakúsko či Maďarsko. Nevyhol sa ani Slovensku. Po prvýkrát sa potvrdil prenos tohto variantu na človeka vo februári. Sedem ľudí sa ním nakazilo na ruskej farme. Všetci sa však uzdravili. Epidemiologickú situáciu súvisiacu so šírením vtáčej chrípky na Slovensku monitoruje Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálne úrady verejného zdravotníctva v spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou. Michaela Nagyová

[Späť na obsah]

3. Ako zmeniť ornú pôdu na stavebný pozemok a koľko to stojí?

[07.06.2021; finance.sk; finance.sk; 00:00; 07.06.2021 | Roland Regely;Finance.sk]

Ak je váš pozemok vedený ako orná pôda, nemôžete na ňom len tak postaviť rodinný dom. V tomto článku vám však poradíme, akým spôsobom môžete zmeniť ornú povieme

– Výber stavebného pozemku – na čo si dať pozor?

– Podmienky na vyňatie pozemku z pôdneho fondu

– Poplatky za vyňatie ornej pôdy

– Kedy netreba vydať rozhodnutie o odňatí?

Stavebné zákony na Slovensku v prípade stavby rodiného domu hovoria jasne. Na pozemku, ktorý je v štátnych registroch vedený ako orná pôda sa stavať nesmie. Prečo? Na takúto stavbu by ste jednoducho nezískali stavebné povolenie a tým pádom by nemohla prejsť ani kolaudáciou. V skratke by ste na takýto rodinný dom nedostali ani povolenie k užívaniu. Skôr než sa teda rozhodnete stavať, je potrebné vyriešiť niekoľko zásadných vecí.

Výber stavebného pozemku – na čo si dať pozor?

Ak sa chystáte stavať rodinným dom, výber správneho stavebného pozemku bude to, čo by vás malo zaujímať ako prvé. Upozorňujeme, že žiadosť o stavebné povolenie pre stavbu na pozemku, ktorý kataster eviduje ako poľnohospodársku pôdu bude určite problém – budete mať dočinenia s ochranou pôdneho fondu. Do tejto kategórie menom poľnohospodárska pôda zaraďujeme ornú pôdu, chmeľnicu, vinicu, záhradu, ovocný sad a trvalý trávnatý porast.

Orná resp. poľnohospodárska pôda je chránená štátom. Ide totiž o takzvaný prírodný zdroj nenahraditeľnej hodnoty. Je tiež dobré vedieť, že napríklad niektoré obce už nemajú možnosť ďalšieho územného rozvoja resp. zväčšovania sa – a preto môžu určiť na zastavanie aj pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Takýchto obcí však nie je veľa. Preto radšej počítajte so zmenou klasifikácie pozemku.

Zdroj: Shutterstock

Podmienky na vyňatie pozemku z pôdneho fondu

Stavebný pozemok môže byť najmä nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu. Zmenu v územnom pláne možno spraviť vtedy, ak sú splnené podmienky na tzv. trvalé vyňatie. Štát rozlišuje, či ide o územie v zastavenej časti obce – teda tzv. intravilán, alebo sa pozemok nachádza mimo zastavanej časti obci – v tzv. extraviláne.

Podľa toho, či chcete vyňať len časť pozemku alebo celý – potom potrebujete aj geometrický plán. Platí, že ak vynímate celý pozemok, takýto plán nepotrebujete. Ak vynímate časť pozemku, na ktorom plánujete stavať rodinný dom, budete potrebovať geodeta. Ten vyhotoví spomínaný plán a na liste vlastníctva sa tým pádom vytvorí nová parcela.

Do 15m2

Ak ide o územie s rozlohou väčšou ako 15 metrov štvorcových – treba podať na obvodný pozemkový úrad žiadosť o trvalé odňatie z poľnohospodárskej pôdy. Treba k tomu:

– projektová dokumentácia

– bilancia skrývky humusového horizontu pôdy (spracuje oprávnená osoba z oblasti pôdoznalectva)

– výpis z listu vlastníctva s bonitno-podno-ekologickou jednotkou (BPEJ) – originál, s kolkom a nie starší ako 3 mesiace

– kópia katastrálnej mapy s vyznačením parciel na odňatie

– geometrický plán plôch navrhovaných na odňatie (1× originál, 1× fotokópia)

– potvrdenie o BPEJ

– vyjadrenie dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy (obecný úrad),

– právoplatné územné rozhodnutie (ak nebolo vydané potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a stavebného konania)

– vyjadrenie užívateľa poľnohospodárskej pôdy

– Poplatok za žiadosť je 33 eur (vo forme kolkov)

Do 500m2

Ak ide o územie s rozlohou do 500 metrov štvorcových – treba podať na obvodný pozemkový úrad žiadosť o stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde. Treba k tomu:

– výpis z listu vlastníctva (overený, s kolkom, nie starší ako 3 mesiace)

– kópiu katastrálnej mapy pre vynímaný pozemok (overenú, s kolkom)

– vyjadrenie obecného úradu k súladu zámeru s územným plánom a fotokópiu situácie osadenia stavby v projektovej dokumentácii

– Poplatok za žiadosť je 3 eurá.

Nad 500m2

Ak ide o územie s rozlohou väčšou nad 500 metrov štvorcových – treba podať na obvodný pozemkový úrad žiadosť o trvalé odňatie z poľnohospodárskej pôdy. Treba k tomu:

– projektová dokumentácia

– bilancia skrývky humusového horizontu pôdy (spracuje oprávnená osoba z oblasti pôdoznalectva)

– výpis z listu vlastníctva s bonitno-podno-ekologickou jednotkou (BPEJ) – originál, s kolkom a nie starší ako 3 mesiace

– kópia katastrálnej mapy s vyznačením parciel na odňatie

– geometrický plán plôch navrhovaných na odňatie (1× originál, 1× fotokópia)

– potvrdenie o BPEJ

– vyjadrenie dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy (obecný úrad),

– právoplatné územné rozhodnutie (ak nebolo vydané potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a stavebného konania)

– vyjadrenie užívateľa poľnohospodárskej pôdy

– Poplatok za žiadosť je 33 eur (vo forme kolkov)

Poplatky za vyňatie ornej pôdy

Dobrou správou pre mnohých bude, že niektoré menšie pozemky sú od platenia poplatkov za vyňatie poľnohospodárskej pôdy oslobodené. Sú to najmä:

– pozemky do 250m2 pri jednopodlažnom rodinnom dome s príslušenstvom,

– do 150m2 pri dvojpodlažnom rodinnom dome s príslušenstvom.

Platí však, že sa vždy treba informovať o konkrétnom pozemku na príslušnom stavebnom úrade. Podmienky a poplatky sa môžu líšiť naprieč celým Slovenskom.

Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza.

Kedy netreba vydať rozhodnutie o odňatí?

Rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať, ak ide o

– umiestnenie signálov stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely

– na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia

– a výmera jednotlivých uvedených objektov nepresiahne 25 m2 a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do 15 m2 , prípadne ak ide o výmeru odnímanej plochy do 500 m2 v hraniciach zastavaného územia obce.

https://www.finance.sk/185241-ako-zmenit-ornu-podu-na-stavebny-pozemok-a-kolko-to-stoji

[Späť na obsah]

4. Karahuta: Stále viac sa nahráva veľkým hráčom a na malých farmárov sa zabúda (rozhovor)

[07.06.2021; aktuality.sk; Ekonomika; 00:00; Martin Odkladal]

Podľa šéfa parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslava Karahutu by mal odchádzajúceho ministra Jána Mičovského nahradiť skúsený manažér, aby sa nemusel s rezortom dlho zoznamovať.

Slovenské poľnohospodárstvo napriek výborným pôdno-klimatickým podmienkam výrazne zaostáva za priemerom EÚ. Ako by sa to mohlo zmeniť sme sa rozprávali s predsedom parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslavom Karahutom.

Najaktuálnejšou témou v rezorte pôdohospodárstva je demisia ministra Jána Mičovského. Bolo to pre vás prekvapením, že sa takto rozhodol?

Vzhľadom na nálady v rezorte za posledné týždne verejnosť očakávala, či sa niečo udeje. Ministrove vyjadrenia ohľadom plánu obnovy, z ktorého nezískal ani euro či kofinancovanie druhého piliera, tomu nasvedčovali.

– o jeho vzťahoch s odchádzajúcim ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským

– aký vplyv má stále Slovenská národná strana v rezorte pôdohospodárstva

– ako by mohlo do poľnohospodárstva a potravinárstva pritiecť viac peňazí

– či nová spoločná poľnohospodárska politika nezvýši ceny potravín

– či Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) nakoniec nepríde o akreditáciu

Momentálne sa rozhoduje o jeho nástupcovi. Sme rodina ako koaličný partner vstupuje do tohto procesu alebo je to výlučne v kompetencii OĽANO?

Sme viazaní koaličnou zmluvou. Ministerstvo pôdohospodárstva nám nepatrí. Je to v plnej réžii hnutia OĽANO.

Spomínajú sa viaceré mená na post ministra. Kto by to podľa vás mal byť?

Hovorí sa o Samuelovi Vlčanovi bývalom štátnom tajomníkovi na tomto ministerstve alebo o súčasnom štátnom tajomníkovi Martinovi Feckovi. A tretím je aktuálny štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek.

Koho by ste z tejto trojice vybrali vy?

Musíme si uvedomiť, že v rezorte sme päť minúť po dvanástej. Ministerstvo musí do štyroch mesiacov dokončiť strategický plán a intervenčnú stratégiu, aby sme ich stihli odovzdať na čas do Bruselu. Preto dnes musí nastúpiť silný manažér, ktorý pozná procesy v rámci poľnohospodárstva.

Pokiaľ by nastúpil do čela ministerstva aj keď slušný človek, ktorý sa však bude musieť niekoľko týždňov zoznamovať s celým prostredí, tak budeme mať veľké problémy.

Koho teda preferujete?

Ja by som vybral ekonóma, ktorý sa dostatočne orientuje v pôdohospodárstve. Buď Samuela Vlčana, alebo Marcela Klimeka.

Mal vlastne minister Mičovský odstúpiť, keď hovoríte, že sa tento rezort nachádza v situácii päť minút po dvanástej a musí dokončiť dôležité dokumenty prípadne je tu aj obrovský problém s podmienečnou akreditáciou Pôdohospodárskej platobnej agentúry?

To je ťažká otázka. Mne osobne chýbala lepšia komunikácia medzi ministerstvom a parlamentným výborom. Ja to vnímam aj ako vzťah pána ministra Mičovského voči jeho hnutiu OĽANO.

Majú predsa premiéra, ministra financií a jeho rezort nakoniec sa borí s kofinancovaním druhého piliera a z plánu obnovy nedostane ani euro. A potom sa sťažujú na nedostatok peňazí. Preto nie som si istý, či Mičovský mal vo vedení OĽANO takú dôveru.

Čím si vysvetľujete jeho postavenie v rámci hnutia?

Je to otázkou jeho politického výtlaku a samozrejme aj kvalitou materiálu, na základe ktorého žiadal peniaze z plánu obnovy. Ja som tieto materiály osobne nikdy v živote nevidel, len v médiách som sa dočítal o celkových sumách.

Najskôr to boli vyše 2 miliardy eur neskôr miliarda, ja však stále neviem, na čo konkrétne mali smerovať tieto peniaze. Osobne ma to mrzí, lebo si myslím, že my ako výbor sme mohli pomôcť. Ministerstvo však išlo na vlastnú päsť a s nikým nerokovali.

Viacero odborníkov a farmárov tvrdí, že súčasné vedenie je stále prepojené aj na ľudí, ktorí majú blízko k Slovenskej národnej strane. Máte aj vy takéto informácie, prípadne aj vy to tak vnímate?

Každý systém je o ľuďoch. Pokiaľ si zoberieme personálne výmeny na ministerstve, tak k zásadným personálnym rošádam neprišlo.

V programovom vyhlásení vlády sme jasne uviedli, že ideme podporovať malých a stredných poľnohospodárov, rozvíjať vidiek a produkciu potravín. Z výstupov, ktoré vychádzajú z ministerstva, nie som si istý, že ideme týmto smerom.

Stále viac sa nahráva veľkým podnikateľom a ako keby sa zabúdalo na tých menších, ktorým sme tú pomoc sľúbili.

Je pre pôdohospodárstvo skutočne taký veľký problém, keď nakoniec nedostalo žiadne peniaze z plánu obnovy? Nikto zrejme nečakal, že ministerstvo financií odklepne Mičovskému vyše dve miliarde eur, o ktorých rozprával.

Navyše som ani nerobil veľkú tragédiu z toho, keď rezortu odklepli nakoniec z plánu obnovy nulu. Stačilo totiž, keby ministerstvo financií odkleplo pôdohospodárstvu v rámci rozpočtu rozvoja vidieka navyše o 10-15 percent, čím by sa zvýšilo kofinancovanie a do sektoru by došlo spomínaných 250 miliónov eur.

Ďalším riešením, ako by mohli do odvetvia prísť peniaze je takzvaná bonifikácia bezúročných úverov. Brusel takýto nástroj už dávno schválil. Pokiaľ by sa štát zaručil za 100 miliónov eur, tak banky by dali pôžičky aj za 500 miliónov. Keby štát zobral na seba platenie úrokov, tak pri celkovom objeme jednej miliardy by platil ročne 16 miliónov eur, čo vôbec nie je v pomere k rozpočtu rezortu vysoká suma.

Má to aj ďalšie výhody. Takýmito úvermi by ste donútili našich farmárov, aby rozmýšľali 10 rokov dopredu. Obmedzili by ste tým korupciu, pretože banky by si ustriehli prípadné podvody a k peniazom by sa dostali aj tzv. podniky v ťažkostiach. Teraz je prebytok peňazí na finančných trhoch.

Prečo tento systém financovania ste nepresadili u ministra Mičovského?

Ja som mu to viackrát hovoril, on ma však nepočúval. Neskôr povedal, že to bude, ale presný termín nikdy neuviedol. Táto debata sa uskutočnila v októbri minulého roka a nič sa odvtedy neudialo.

Čo sa týka najdôležitejších dokumentov na nadchádzajúce obdobie – strategický plán a intervenčná stratégia, už ste videli nejaké prvotné výstupy z ministerstva?

Dostali sa nám do rúk čiastkové výstupy, ale nie sú kompletné, lebo pracovné skupiny na ministerstve stále ešte veci neukončili. Iné štáty ako Nemecko už v marci schválili strategický plán. Česi a Poliaci v týchto dňoch ich taktiež finalizujú.

My na Slovensku sme stále v nejakej pracovnej polohe. Aby sa mohli vypracovať tieto dokumenty, potrebujeme vedieť, koľko peňazí dostane rezort na nasledujúce obdobie, a tieto údaje stále nemáme.

Jedná sa o kofinancovanie II. piliera PRV, kde je rozsah od 20-80%, čiže od 320 mil. do 1,2 mld. na 7 rokov. Na poslednej koaličnej rade sa malo o tom rokovať, ale nakoniec sa to odložilo žiaľ na neurčito.

Hráme veľmi nebezpečnú hru s vidiekom, ktorá s nám môže vypomstiť. Práve preto musí nastúpiť do čela ministerstva silná osobnosť so skúsenosťami s riadením.

Čo by mali tieto dôležité materiály obsahovať?

V prvom rade by mali mať koncepciu rozvoja vidieka.

A tá je teda aká?

Koncepcia rozvoja vidieka mala byť vypracovaná ešte v minulom roku, ale stále ešte nie je dokončená. Musíme si uvedomiť, že zmeny, ktoré prichádzajú s novým programovacím obdobím sú až do roku 2027.

Kým v predchádzajúcom obdobím 2014-2020 Brusel určoval ciele každej krajiny v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva. Teraz po novom si ciele určuje každá krajina sama a komisia na základe ich plnenia nám bude preplácať peniaze.

Ja sa neustále pýtam dookola, čo nám má Brusel preplácať, keď stále nemáme určené priority a ciele. Nikto z ministerstva mi však nedokáže odpovedať.

Vaša predstava o cieľoch je aká?

Zjednodušene povedané Slovensko by malo do roku 2030 dosiahnuť vo všetkých ekonomických a produkčných hodnotách priemer únie.

Môžete to vysvetliť bližšie?

Slovenská republika momentálne dosahuje pridanú hodnotu na hektár pôdy 280 eur, priemer únie je 1100 eur na hektár. V priamych platbách dostávajú všetci farmári v EÚ rovnako. Z druhého piliera však my spolufinancujeme projekty na 20 percent, Maďari na 70 percent, Česi na 60 percent a rovnako tak aj Poliaci. To sú veľmi veľké rozdiely. A o tom rozhodujeme my na Slovensku a nie niekto v Bruseli.

Slovenskí farmári dostávajú približne jedno percento z celkovej európskej podpory, ale na celkovej produkcii sa podieľame len 0,4 percentami, na zamestnanosti sa podieľame 0,3 percentami a pridanej hodnote 0,3 percentami.

Tým pádom zaostávame vo všetkých ukazovateľoch a naviac máme záporné saldo v potravinách, teda rozdiel medzi dovozom a vývozom 2 miliardy eur. Na koaličnej rade sa ma pýtal Richard Sulík, že z čoho to budeme financovať. Ja som mu odpovedal, že ako ekonóm by mal vedieť, že z tých dvoch miliárd eur je 20 percent, teda 400 miliónov eur pridanej hodnoty a 10 percent, čiže 200 miliónov eur podiel miezd.

A my týchto 600 miliónov eur posielame ročne z našich vrecák do okolitých štátov, lebo odtiaľ najmä dovážame potraviny.

Predpokladám, že tým narážate na potravinovú sebestačnosť Slovenska. To bolo aj motívom predchádzajúcich predstaviteľov na ministerstve pôdohospodárstva v podaní Smeru či SNS. Má to podľa vás taký význam, aby sme sa snažili byť na 100 percent sebestační v tejto oblasti?

Ak to preženiem, tak môžeme byť sebestační aj keď všetky potraviny vyvezieme a následne všetky dovezieme zo zahraničia. Dôležité je, aby bola domáca produkcia minimálne na úrovni spotreby.

Na druhej strane je však ekonomicky nezmyselné, aby sme my ako krajina s jednými najlepšími pôdno-klimatickými podmienkami nedokázali vyprodukovať dostatok vlastných základných potravín. Máme obrovský investičný dlh v hodnote niekoľkých miliárd eur voči našim poľnohospodárom a potravinárom. Nepotrebujeme však nové kombajny ale nové spracovateľské technológie a kapacity.

Čo ešte by mal obsahovať strategický plán?

Rozhodne by v ňom mal byť uvedený systém poistenia a riadenia rizík. Stále sa spoliehame, respektíve farmári sa spoliehajú, že keď príde sucho, tak ich nakoniec odškodní vláda. Poľnohospodárska produkcia je taká istá ako iné výroby, miera rizika je však podstatne vyššia, lebo poľnohospodári sú závislí od počasia a klimatickým zmien. ale kľudne by som zaviedol povinné poistenie ako napríklad v Poľsku.

Tam musia farmári čerpajúci podporu z prvého piliera (priame platby) si poistiť minimálne 50 percent svojej produkcie. Ak tak neurobia musia zaplatiť 2 eurá z každého hektára do rozpočtu miestnej samosprávy. Takže v konečnom dôsledku sa radšej poistia.

Aktuálne sa na európskej úrovni veľmi intenzívne rokuje o novej podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Bohužiaľ členské štáty sa pred dvoma týždňami znovu nedohodli na finálnej podobe. Ako to hodnotíte?

Očakávalo sa, že portugalské predsedníctvom na májovom super trialógu nakoniec definitívne uzavrie novú SPP. Zásadný problém vidím v europarlamente, kde zelení majú výrazné zastúpenie a tvrdo tlačia, aby do poľnohospodárstva presadili čo najviac ekologických schém.

Chcú, aby na zelené projekty išlo až 40 percent z celkového balíka určeného na agropotravinárstvo. Komisia spolu s poľnohospodármi zase tlačí na čo najnižší podiel, teda presadzujú peniaze na produkciu.

Očakával som, že nakoniec nájdu zhodu niekde v strede a na ekologické schémy pôjde 20 alebo 25 percent. Predpokladám, že nakoniec v júli príde k dohode. Veľmi sa mi pozdávajú názory eurokomisára pre poľnohospodárstvo Janusza Wojciechowskeho.

Podľa neho máme teraz jedinečnú šancu, aby sme zvrátili trend neopodstatnenej koncentrácie a globalizácie. Koronakríza nám ukázala, že takýto systém je krehký a veľmi rýchlo môže padnúť. Teraz nehovorím, že všetky veľké nadnárodné farmy a podniky by mali postupne zaniknúť.

Oni by mali fungovať ďalej, ale zároveň by tu mali byť aj malé a stredné firmy, ktoré dokážu rozvíjať vidiek ako celok vrátane udržiavania našich tradícií.

Práve na to upozorňuje eurokomisár, že menší hráči boli dlhé roky na vedľajšej koľaji, a preto presadzuje, aby určitá časť peňazí smerovala práve k nim. Práve jednostranné zvýhodňovanie veľkých sa ukazuje ako chybný krok únie.

Prečo?

Veľkovýroba je spojená s nadmerným využívaním umelých hnojív či pesticídov. Tým pádom sme si zničili pôdu. A teraz ideme prostredníctvom ekologických schém túto zničenú zem sanovať. Keby sme ju nezdevastovali, tak dnes by sme nemuseli dávať toľko financií na ekologické projekty.

V tomto smere plánovanie EÚ zlyhalo. Podobne chybné kroky vidíme v prípade zahraničného obchodu. Na jednej strane až nezmyselne otvárame naše trhy tretím krajinám, ako napríklad v prípade dovozu mäsa z Južnej Ameriky a na druhej strane bojujeme proti klimatickým zmenám v podobe zabráneniu klčovania dažďových pralesov, ktoré sa takto menia na úrodnú pôdu.

Preto podpora lokálnej produkcie, čo presadzuje aj Wojciechowski, je najlepším environmentálnym riešením pre celý svet. Farmár, ktorý obhospodaruje 100 až 150 hektárov pôdy, sa bude o ňu dobre starať, pretože na danom území žije a bude ju chcieť prenechať aj svojim potomkom.

Nemôže táto nová politika zameraná na lokálne a zelené poľnohospodárstvo nakoniec predražiť potravín a spotrebitelia budú musieť za ne viac zaplatiť?

Môže sa to stať ale to nie je zásadný problém. nebol by som proti. Len musíme vychádzať z celkového pohľadu. Kvalitnejšia potravina môže byť drahšia, ale určite je aj zdravšia, čo má pozitívny dopad na zníženie výdavkov v zdravotníctve.Väčšina ľudí takto ďaleko nerozmýšľa, pretože prípadne pozitívne zdravotné dopady sa prejavia až v dlhodobom horizonte.

Preto má zasiahnuť štát svojou aktívnou politikou. Znížené výdavky na zdravotníctvo vieme ľuďom vrátiť naspäť napríklad prostredníctvom zníženej DPH na potraviny. Lenže politici toto musia aktívne svojim občanom správne odkomunikovať.

Horúcou témou v rezorte je aj podmienečná akreditácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Myslíte, že jej vedenie stihne termín do začiatku októbra a splnia všetky podmienky?

Z PPA nám chodia informácie, že to stihnú. Celkovo dostali na splnenie 77 podmienok, ale alfou a omegou je zavedenie digitalizácie. Mám však obavu, že pokiaľ nedôjde k politickej dohode, tak je vážne ohrozené fungovanie agentúry, a tým pádom aj vyplácanie peňazí farmárom.

Na čom sa majú dohodnúť politické strany?

Ide o to, že momentálne jediným riešením digitalizácie v tejto chvíli je, aby sa postavila na štátnom informačnom systéme. Objednávať externý systéme sa už nestíha. Problém je, že štátny IT systém (ITMS) patrí pod ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI).

Pokiaľ ho tento rezort nesprístupní PPA, tak digitalizácia padne. S pádom digitalizácie sú ohrozené aj všetky finančné podpory pre rezort pôdohospodárstva na najbližšie 2 roky.

https://www.aktuality.sk/clanok/897062/karahuta-stale-viac-sa-nahrava-velkym-hracom-a-na-malych-farmarov-sa-zabuda/

[Späť na obsah]

5. Zistili príčiny úhynu rýb v rieke Poprad

[06.06.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Alena Dudláková / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Už je jasnejšie, prečo v rieke Poprad mali ryby plesne a hynuli. Štátna veterinárna správa tiež rozbormi skúmala, či úhyn súvisí aj s predošlými znečisteniami. Tie sa opakovali.“

Alena Dudláková, redaktorka: „Desiatky chorých rýb na zhruba kilometrovom úseku. Udusené a plesnivé boli podustvy, jalce či ostrieže.“

Ivan Orovčík, predseda Miestnej organizácie SRZ Stará Ľubovňa (10.05.2021): „Pravdepodobné príčiny vzniku týchto plesní sú určite látky, ktoré boli v minulosti vypúšťané, a možnože aj cez zimu pod ľad, čím vznikli usadeniny, ktoré na spodku vyhnívajú a tým pádom sa tam tvoria plesne.“

Alena Dudláková: „Pitva rýb prítomnosť vírusu nepotvrdila. Dôvod, prečo sa ryby udusili, je pravdepodobne baktéria.“

Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR: „Baktéria, ktorá spôsobuje ochorenie rýb v prípade stresu alebo zmeny teploty náhlej vody alebo možno aj znečistenia, ktoré bolo predtým, ktoré my sme už zistili.“

Alena Dudláková: „Okrem rýb, ktoré putovali na pitvu do Dolného Kubína, odobrali aj vzorky vody. Tie znečistenie z desiateho mája nepreukázali. Inšpekcia životného prostredia však vzorky niekoľkokrát odoberala aj predtým.“

Tamara Lesná, hovorkyňa Slovenskej inšpekcie životného prostredia (text v obraze): „Slovenská inšpekcia životného prostredia riešila aj druhé znečistenie, ktoré sa udialo dňa dvadsiateho tretieho marca. Za preukázané porušenie vodného zákona s následkom mimoriadneho zhoršenia vôd uloží pôvodcovi znečistenia, spoločnosti BGV, s.r.o., pokutu v správnom konaní.“

Alena Dudláková: „Začiatkom mája, ale k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vody v rieke Poprad nedošlo. Baktérie, ktoré pitva u rýb potvrdila, sú vo vode bežne prítomné, preto v tomto prípade nemôžu nikoho obviniť. Štátna veterinárna a potravinová správa nateraz prípad uzavrela.“

[Späť na obsah]

6. Agrorezort chce finančne podporovať obnovu mokradí na podmáčaných orných pôdach

[06.06.2021; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 18:09; SITA]

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) chce finančne podporovať obnovu mokradí na podmáčaných orných pôdach. Pre agentúru SITA to uviedla Kristína Juričková z tlačového odboru rezortu.

Systém udeľovania dotácií je aktuálne nastavený tak, že poľnohospodári sú nútení na jar vysušovať mokrade na poliach, aby sa vyhli prípadným sankciám za nedodržanie správnej poľnohospodárskej praxe alebo kráteniu dotácií za plochy, ktoré ostanú podmáčané.

Odvodňovanie mokradí

Mokrade bývajú odvodňované aj napriek tomu, že po odvodnení už na nich nestihnú vyrásť žiadne plodiny. Takýto spôsob hospodárenia však ohrozuje niektoré druhy vtákov, ktoré sú od mokradí na poliach závislé.

Na Slovensku doteraz neexistovala dotačná schéma, ktorá by zohľadňovala podmáčanú ornú pôdu a umožňovala poľnohospodárom získať dotácie pri zachovaní mokradí na poliach. Agrorezort chce situáciu zmeniť.

Vypracovanie enviroschém

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v rámci pracovnej skupiny pre vypracovanie takzvaných enviroschém zaradilo po komunikácii s ministerstvom životného prostredia a ochranármi zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti SOS/Birdlife operáciu Obnova mokradí podmáčaných orných pôd do aktuálneho návrhu intervencií zameraných na aspekty životného prostredia, klímy a iné záväzky riadenia,“ uviedlo MPRV SR pre agentúru SITA.

Plochy, na ktoré bude možné poskytnúť podporu v rámci Strategického plánu 2023-2027, identifikuje Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR). Rozsah a výška podpory bude podľa MPRV SR závisieť od finančnej čiastky pridelenej na agroenvironmentálne intervencie.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/agrorezort-chce-financne-podporovat-obnovu-mokradi-na-podmacanych-ornych-podach/

[Späť na obsah]

7. Vyjadrenie: MPRV: Závodisko v Bratislave opäť ožilo

[06.06.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 18:03; redakcia]

Bratislava 6. júna (TASR) – Dostihový šport má na Slovensku svoje významné postavenie. Minulý rok však pandémia ochorenia COVID-19 zasiahla aj toto odvetvie. O to viac sa tešia všetci priaznivci aj samotní organizátori zlepšujúcej sa situácii. Dnes sa uskutočnil 42. ročník TURF-GALA, na ktorom nechýbala v rámci programu už v poradí 37. Cena Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR). Agrorezort na tomto podujatí zastupoval štátny tajomník Andrej Gajdoš, ktorý víťazovi aj majiteľovi úspešného koňa odovzdal jednu z hlavných cien.

TURF – GALA sú považované za najprestížnejšie rovinové dostihy v strednej Európe, na ktorých sa pravidelne zúčastňujú elitné kone a jazdci takmer z celého sveta. Dnes sa v areáli štátneho podniku Závodisko Bratislava uskutočnil 42. ročník tohto dostihového festivalu. Po športovej stránke sa na nedeľnom mítingu zúčastnilo celkovo 94 koní v ôsmich dostihoch. Rešpekt vzbudilo aj skvelé obsadenie piatich medzinárodných dostihov. Predstavilo sa v nich 65 koní (priemer na jedno zápolenie 13 koní), čo je nový rekord v doterajšej histórii. Najviac plnokrvníkov pricestovalo do Petržalky z Českej republiky, ďalej zo Slovenska, Maďarska, Poľska a Rakúska.

Sviatok všetkých milovníkov dostihov v bratislavskej Petržalke poctil svojou návštevou štátny tajomník MPRV SR Andrej Gajdoš. „Teší ma, že sa aj sem postupne vracia život a hoci za prísnych opatrení, ktoré naďalej musíme dodržiavať sa mohli dnešné dostihy uskutočniť. Tento šport má u nás dlhoročnú tradíciu a Závodisko Bratislava aj dnes potvrdilo, že má svoje dôležité miesto na dostihovej mape. Sláva všetkým víťazom a česť porazeným,“ uviedol Andrej Gajdoš, ktorý v sprievode riaditeľa š.p. Závodisko Bratislava Mariána Šurdu zároveň odovzdal víťazovi jednu z hlavných cien.

V poradí 37. Cenu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyhral štvorročný hnedák valach JIR SUN (GB) z českej stajne Lokotrans (džokej Martina Leube). Následne ďalší z najprestížnejších pretekov dňa, 37. Veľkú cenu Slovenska vyhral štvorročný žrebec hnedák OPASAN (IRE)

zo slovenskej stajne BORMANN (džokej Gerard Mulligan).

Dostihový šport má u nás dlhodobú históriu. Prvé dostihy koní sa na Slovensku konali v roku 1814 v dnešných Mojmírovciach a v roku 1826 sa prvé preteky tohto druhu uskutočnili v bratislavskej Petržalke neďaleko dnešného Sadu Janka Kráľa.

Štátny podnik Závodisko patrí medzi spoločensky významné zariadenia MPRV SR a jeho hlavným cieľom je poskytovanie komplexného servisu dostihových mítingov pred, počas a po dostihových dňoch vrátane ďalších vymedzených činností. V roku 1960 sa tu konal prvý dostihový míting a jeho pravidelná prevádzka sa tu datuje od roku 1979.

Z chovateľského hľadiska sú dostihy kontrolou úžitkovosti plemien koní, ktorá sa realizuje výkonnostnými skúškami (dostihmi) u plemien koní (anglický plnokrvník, klusák, príp. arabský kôň a anglický polokrvník).

TASR o tom informoval hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Daniel Hrežík.

Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.

sum

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/vyjadrenie-mprv-zavodisko-v-bratislave-opat-ozilo-213898

[Späť na obsah]

13. Hrabko: Ak prezidentka dostane demisiu, má o nej rozhodnúť

[05.06.2021; info.sk; Info.sk; 00:00; Zdroj: Info.sk;TASR]

Vyhlásenie prezidentky Zuzany Čaputovej, že demisiu ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského (OĽANO) prijme až po tom, ako dostane k dispozícii meno jeho nástupcu, bolo politickou chybou. V diskusii na TASR TV to uviedol publicista Juraj Hrabko.

Povedal, že prezidentka môže demisiu prijať, eventuálne aj neprijať, ale rozhodnúť by mala bezodkladne. „A nie klásť si podmienku, že o demisii rozhodne až po tom, ako premiér príde s návrhom na nového ministra. To je podľa môjho názoru neprijateľné a v rozpore s ústavou,“ tvrdí Hrabko.

Ústavný súd rozhodol, že zákaz zverejňovať volebné prieskumy 50 dní pred voľbami nie je v súlade s Ústavou SR. Na ÚS sa s podnetom v tomto zmysle v roku 2019 obrátila prezidentka Čaputová. „Ústavný súd podľa môjho názoru nemal inú možnosť, ako zrušiť to 50-dňové moratórium, ak si nechcel urobiť v Európe a vo svete hanbu. Ak by rozhodol opačne, určite by sa našiel niekto, kto by sa s tým obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu,“ konštatoval Hrabko.

Na margo vyslovenia nedôvery predsedníčke hnutia Za ľudí Veronike Remišovej niektorými členmi strany Hrabko povedal, že ide o vnútrostranícky boj. „A vyslovenie nedôvery skupinou členov strany neznamená nič, je to len rétorika. Nedôvera sa vyslovuje úplne inak, to môže urobiť napríklad predsedníctvo alebo snem,“ poznamenal. Na margo stiahnutia kandidatúry Tomáša Lehotského (Za ľudí) na post podpredsedu parlamentu Hrabko povedal, že sa v skutočnosti stiahnuť nedala, existovala len možnosť znovu ju podať. „Lebo on kandidát už bol a v hlasovaní neuspel,“ vysvetlil.

Koalícia podľa neho musí rešpektovať realitu, ktorou zatiaľ je, že predsedníčkou strany je Remišová. Konflikt v hnutí Za ľudí však podľa Hrabka koalíciu oslabuje a zároveň v nej zvyšuje politickú váhu SaS.

Za vážny a pokračujúci problém považuje indície SIS prednesené na mimoriadnej schôdzi parlamentu. „Zatkli šéfa inšpekčnej služby, ktorý bol účastný aj na schôdzke v SIS. Aj z tohto vidno, že vojna medzi SIS a NAKA pokračuje. Krajina na to doplatí a bude to ešte horúca téma,“ povedal Hrabko.

Slovensko spustilo čakáreň na očkovanie Sputnikom V. „Myslím si, že aj odhad pána ministra Lengvarského, že sa Sputnikom V zaočkuje 80.000 ľudí, je dosť nadhodnotený. Lebo je tam aj vekové ohraničenie, o ktorom doteraz nikto nič nehovoril. Je pochopiteľné, že očkovať Sputnikom V sa chcú starší ľudia, ktorí nebudú môcť,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že ak by sa Sputnik V dostal k ľuďom ešte v čase, keď bol nedostatok vakcín, využilo by túto možnosť viac záujemcov.

Zdieľať tento článok na Facebooku

Zdroj: Info.sk, TASR

https://www.info.sk/sprava/191485/hrabko-ak-prezidentka-dostane-demisiu-ma-o-nej-rozhodnut/

[Späť na obsah]

14. Heger praje strane Za ľudí, aby sa dohodla

[05.06.2021; domov.sme.sk; Domov; 00:00; TASR;SITA]

Premiér hovorí, že nevidí dôvod na predčasné parlamentné voľby.

BRATISLAVA. Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) nebude komentovať vnútorné procesy v strane Za ľudí. Praje im, aby sa dohodli a aby strana fungovala a vedela naplniť sľuby, ktoré dala občanom. Povedal to v sobotnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Členovia strany okolo ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) by chceli mať svojho zástupcu na koaličných rokovaniach. Heger v tejto súvislosti uviedol, že na koaličnej rade sa stretávajú predsedovia strán.

Premiér nevidí dôvod na predčasné parlamentné voľby. „Čakajú nás veľké výzvy. Máme pred sebou dobré obdobie,“ zdôraznil.

Daňová reforma

Premiér uistil, že koalícia ustojí bez problémov aj avizovanú daňovo-odvodovú reformu. Štát podľa Hegera podporí spravodlivé rozhodnutia súdov, zdroje Slovenska podľa neho neboli pripravené na zlé časy. Reagoval tak na otázku, či sa štát pripravuje na to, že bude možno musieť platiť odškodné firmám, ktoré sa so žalobami obrátili na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).

V súvislosti s údajným únikom správy Slovenskej informačnej služby (SIS) Heger uistil, že ľudia môžu dôverovať v spravodlivosť. Špeciálna i generálna prokuratúra, ako aj orgány činné v trestnom konaní ubezpečili, že všetko sa deje v zmysle zákona. Orgány by mali konať a politici by ich nemali podľa Hegera komentovať. Nemyslí si, že v silových zložkách je rozvrat.

O ruskej vakcíne

Premiér hovorí, že si treba ešte počkať na záujem o očkovanie ruskou vakcínou Sputnik V. To, či ich darujeme vzhľadom na blížiacu sa exspiráciu, je podľa neho otázka na ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO).

Angažovanie sa lídra Sme rodina Borisa Kollára vo veci zmeny kolúznej väzby premiéra nevyrušuje. Ubezpečil, že ako premiér má opraty pevne v rukách.

Heger nechcel komentovať meno nového ministra pôdohospodárstva. Verí, že nový človek bude menovaný budúci týždeň. Nemyslí si, že niečo zmení petícia za zotrvanie odchádzajúceho ministra Jána Mičovského (OĽANO), keďže sa minister sám rozhodol odísť.

Premiér avizoval prípravu tzv. greenpasu, ktorý má byť v platnosti do konca mesiaca. Pripravujú sa digitálne riešenia v súvislosti s cestou do menej bezpečnej krajiny, spomenul monitoring cestovateľov. Štát sa podľa premiéra pripravuje aj na jeseň a prípadnú tretiu vlnu, opätovne zdôraznil dôležitosť očkovania.

Klesajúci záujem o očkovanie označil za prirodzený, treba podľa neho zintenzívniť osvetovú kampaň a priblížiť očkovanie bližšie k ľuďom, že sa nemajú čoho báť.

Heger tiež pripomenul, že téma interrupcií je veľmi dôležitá, ale treba k nej pristupovať iným spôsobom, ako tým, ktorý predstavil poslanec Martin Čepček, ktorý má momentálne dišpenz z klubu hnutia OĽANO.

https://domov.sme.sk/c/22675489/heger-praje-strane-za-ludi-aby-sa-dohodla.html

[Späť na obsah]

15. Reformu v národných parkoch považuje Sólymos za logickú

[05.06.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Na archívnej snímke László Sólymos. Foto: TASR – Ján Krošlák

Sólymos upozornil, že proti novele bude v parlamente určite veľký lobing a šancu má iba v prípade jasnej dohody koaličných strán na jej podpore.

Bratislava 5. júna (TASR) – Bývalý minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) podporuje iniciatívu ministerstva životného prostredia a skupiny koaličných poslancov presunúť správu pozemkov v národných parkoch pod ochranárov. Povedal to v diskusii na TASR TV. „Je to logický krok. Každý by mal spravovať to svoje, mestá mestské parky, v národných parkoch by lesy malo spravovať ministerstvo životného prostredia, respektíve Štátna ochrana prírody SR, a tie lesy, kde sa ťaží, by mali riešiť pôdohospodári,“ vyhlásil Sólymos. Zároveň však upozornil, že proti novele bude v parlamente určite veľký lobing a šancu má iba v prípade jasnej dohody koaličných strán na jej podpore. Zmenu v riadení národných parkov ohlásil minulý týždeň minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) s tým, že ju prinesie novela zákona o ochrane prírody, ktorú envirorezort posúva do legislatívneho procesu. Novelu napokon predložili do parlamentu koaliční poslanci. Poslankyňa parlamentu Anna Zemanová (SaS) pre TASR potvrdila, že o takýto postup požiadal Budaj. Ten iniciatívu poslancov víta, pretože sa množia rôzne prekážky pri prijímaní legislatívy. Takýto postup však kritizuje ministerstvo pôdohospodárstva.

https://www.teraz.sk/slovensko/reformu-v-narodnych-parkoch-povazuje/554024-clanok.html

[Späť na obsah]

16. Menej ťažby v národných parkoch

[04.06.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; René Medzihradský / Zlatica Švajdová Puškárová;Viktor Vincze]

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Menej ťažby v našich lesoch. V parlamente je návrh, ktorý má zásadne zmeniť tvár najvzácnejších území.“

Patrik Švajda, moderátor: „Štátne lesy v národných parkoch sa presunú pod ochranárov. Biznis s drevom by tak išiel do úzadia a prioritou by bola ochrana prírody a krajiny.“

Zlatica Švajdová Puškárová: Návrh ale naráža na odpor ministerstva pôdohospodárstva.“

René Medzihradský, redaktor: „Stretáva sa s tým takmer každý turista, idete do národného parku a vedľa turistického chodníka sa ťaží drevo. Veľká časť lesov na území národných parkov totiž spadá pod štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, ktorého náplňou práce je hospodárska činnosť. Návrh skupiny koaličných poslancov chce cez novelu zákona o ochrane prírody tieto lesy presunúť pod rezort životného prostredia a teda pod správu národných parkov.“

Jaromír Šíbl, poslanec NR SR (OĽaNO): „Prvýkrát v histórii ochrany prírody na Slovensku máme šancu uspieť.“

Ján Budaj, minister životného prostredia (OĽaNO): „My chceme dosiahnuť len to, aby lesníci hospodárili tam, kde nie je vysoký stupeň ochrany prírody.“

René Medzihradský: „Prejsť pod správu národných parkov by malo približne 20 % štátnych lesov. Urýchliť by sa tým mala aj zonácia. Ťažba však na týchto územiach úplne neprestane, no zo súčasných asi 400 tisíc kubíkov vyťaženého dreva ročne výrazne klesne.“

Eduard Apfel, lesník, Štátna ochrana prírody: „Chceme klesnúť zhruba na polovičku z tohto, čiže zhruba na tých 200 – 220 tisíc.“

Dušan Karaska, generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody: „Bude sa hospodáriť tak, aby to bolo v súlade s potrebami ochrany prírody.“

René Medzihradský: „A to znamená, že ťažké mechanizmy by mali ísť do úzadia. V niektorých lokalitách sa ťažiť nebude vôbec a ohľad sa bude brať na živočíchy, no aj turistické trasy.“

Dušan Karaska: „Nebudú to tie klasické LKCčka, kolesové traktory uprednostnia všade, kde sa dá, kone, takisto aj umelá výsadba lesov bude minimálna, bude sa snažiť všetko v maximálnej možnej miere nechávať na prírodu.“

Ján Budaj: „Budú prihliadať na mäkký turizmus, budú prihliadať napríklad na ochranu hlucháňa.“

René Medzihradský: „Poslanci túto novelu zákona už predložili do parlamentu. Rokovať o nej by sa malo začať už na najbližšej schôdzi s tým, že zmeny by mali vstúpiť do platnosti v priebehu budúceho roka. No kým na parlamentnej pôde je v koalícii pri tomto návrhu dohoda, zásadný problém s ním má ministerstvo pôdohospodárstva, pod ktoré Štátne lesy spadajú. V tejto oblasti presadzuje komplexnú zmenu a nielen v lesoch národných parkov. Chýba im aj hĺbková analýza.“

Daniel Hrežík, hovorca ministerstva pôdohospodárstva: „Tak výrazné zásahy do života občanov predsa nemôžu byť robené úradníkmi od stola, alebo aktivistami, ktorí za krajinu nenesú žiadnu zodpovednosť.“

Ján Budaj: „Nie je to žiadne nepriateľstvo voči lesníkom. Lesníci si nájdu svoju podobu práce v národných parkoch.“

Dušan Karaska: „Lesníci, ktorí tam robia a ich aj dodávatelia tých lesníckych prác budú mať prácu zabezpečenú.“

Anna Zemanová, poslankyňa NR SR (SaS): „Viacej tam bude tej ručnej práce, väčšia zamestnanosť ľudí, ktorí v tom regióne žijú.“

René Medzihradský: „Podľa ministra budú lesy po transformácii pod národné parky navyše môcť žiadať o eurofondy, čo doteraz nebolo možné.“

Ján Budaj: „Pre tieto národné parky budú, aj pre ich lesníkov, budú veľmi vítaným príspevkom.“

René Medzihradský: „René Medzihradský, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

17. Nevie sa dostať k pozemkom

[04.06.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Marián Ujházy;Martina Kašiarová / Zlatica Švajdová Puškárová;Patrik Švajda]

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Nemôže hospodáriť na vlastnom pozemku.“

Patrik Švajda, moderátor: „Milan Glejdura z Horehronia už 10 rokov bojuje, aby mu štát umožnil obhospodarovať vlastnú pôdu.“

Zlatica Švajdová Puškárová: „Napísal desiatky listov všetkým možným inštitúciám. Veci sa ale pohli, Okresný úrad v Brezne podal trestné oznámenie.“

Martina Kašiarová, redaktorka: „V päťdesiatke sa Milan Glejdura rozhodol, že chce byť hospodárom. On aj jeho mama vlastnia v obci Pohorelá na Horehroní viacero pozemkov. Po vyše desiatich rokoch má ale iba hŕby papierov a zlý pocit z úradov.“

Milan Glejdura, vlastník pozemkov: „Títo úradníci za 13 rokov brali každý mesiac plat, tento súkromný farmár vlastne bral dotácie a úžitok z mojej pôdy, no a ja mám toten stoh papierov. Zato bojujem, pretože tu mám, ako som povedal už, 7 parciel.“

Martina Kašiarová: „Do roku 2009 prenajímal svoju pôdu súkromnému farmárovi z Pohorelej. V tom roku sa ale podnájomná zmluva skončila, preto sa vlastník pozemkov obrátil na farmára, aby mu pozemky vydal. Ten podľa slov Milana Glejduru ani nereagoval. Horehronec sa preto obrátil na Okresný úrad v Brezne, chcel, aby mu vydali náhradné pozemky, no a začal sa kolotoč.“

Milan Glejdura: „Celkovo rozhodli 4-krát Okresný úrad Brezno, Pozemkový úrad, v nezákonnom konaní.“

Martina Kašiarová: „Na to ich upozorňoval prokurátor. Že čosi nebolo v poriadku nám potvrdili aj na Okresnom úrade v Brezne. Toto nám odpísal jeho aktuálny prednosta.“

(text v obraze)

Ondrej Filipiak

prednosta OÚ Brezno

Keďže ide o takmer 12-ročný spor, rozhodol som sa po prečítaní celej dokumentácie k uvedenému prípadu podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

Martina Kašiarová: „Milan Glejdura hovorí, že problém je práve vo vydaní náhradných pozemkov, keďže tie jeho sú v strede parciel, ktoré vlastnia iní ľudia. Okresný úrad mu vraj vždy ponúkal rozdrobené pozemky, ktoré nie je možné efektívne obhospodarovať. Pokúšali sme sa spojiť aj so spoločnosťou, ktorá tieto pozemky aktuálne obhospodaruje. Nedovolali sme sa ale ani na jedno zo zverejnených čísel a nereagovali ani na SMS správu.“

Milan Glejdura: „Užíva moju pôdu, pretože moje parcely sú v strede. Ja chodím po úradoch, od jedného úradu k druhému a iní zarábajú na mojej pôde.“

Martina Kašiarová: „Odborník na pozemkové právo hovorí, že podobných prípadov sú na Slovensku stovky. V ich riešení ale štát fatálne zlyháva. Rozdrobenosť parciel znemožňuje rozvíjať krajinu a niečo zmysluplné v nej budovať. Pred časom začal štát sceľovať pozemky vo vyše 100 katastroch, čo je ale podľa neho málo.“

Slavomír Zubriczky, odborník na pozemkové právo: „Jednoznačne tá cesta vedie cez tie pozemkové úpravy a nám tu nič iné nepomôže, len vysporiadať tieto pozemky a konečne dospieť do takého stavu, aby to Slovensko nebolo také rozdrobené.“

Martina Kašiarová: „V súčasnosti štát podľa neho pripravuje aj novelu zákona o pozemkových úpravách. Tým by sa metodika vysporadúvania pozemkov mala zjednodušiť. Marián Ujházy a Martina Kašiarová, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

19. Rozhodnutie v kauze kontaminácie vajec fipronilom

[04.06.2021; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Soňa Juriková / Juraj Mikula]

Juraj Mikula, moderátor: „Belgický súd v Antverpách rozhodol o vine obžalovaných v prípade kontaminácie vajec zakázaným fipronilom z roku 2017. Chovatelia a predajcovia vo väčšine krajín Európskej únie museli vtedy zlikvidovať milióny vajec. Teraz dostanú odškodné.“

Soňa Juriková, redaktorka: „Len v Belgicku museli po prepuknutí kauzy stiahnuť z predaja takmer osemdesiat miliónov vajec a zabiť takmer dva milióny nosníc. Riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš hovorí, že fipronil pritom v tom čase nebol úplne zakázaný.“

Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR: „Je to látka, ktorá bola určená na ochranu rastlín, až neskôr bola určená pre spoločenské zvieratá proti blchám, kliešťom a všenkám, ale len pre nepotravinové zvieratá.“

Soňa Juriková: „Insekticíd môže u ľudí vyvolať nevoľnosť, zvracanie alebo závraty. Po odhalení fipronilovej aféry belgický minister pôdohospodárstva Denis Ducarme upozornil, že holandské úrady registrovali prítomnosť fipronilu vo vajciach už takmer rok predtým, no európskych partnerov na to neupozornili. To viedlo k sporu belgických a holandských úradov o tom, kto nesie väčší diel zodpovednosti za jeho nekontrolované rozšírenie. Fipronilové vajcia sa vyskytli aj na Slovensku. Zvýšené kontroly u zvierat však prítomnosť pesticídu nepotvrdili. Podľa hovorkyne Antverpského súdu Vedal Francensovej vyšetrovanie v Belgicku viedlo k obžalobe siedmich podnikateľov, ktorí chovateľom prípravky s fipronilom predávali ako zázračný liek proti klieštikovcovi kuriemu. A pre spôsob, akým výrobky distribuovali, ich prokuratúra obvinila aj z organizovanej kriminality. Najvyšší trest, tri roky väzby z toho rok nepodmienečne dostal distribútor, ktorý fipronil vozil z Rumunska. Zvyšných šesť obžalovaných bolo oslobodených alebo dostali niekoľkomesačné podmienečné tresty či penále. Firmy musia zaplatiť tiež takmer dvadsaťtri miliónov eur odškodného chovateľom, ktorým likvidácia vajec a nosníc spôsobila škody.“

[Späť na obsah]

20. Kandidát na ministra pôdohospodárstva

[04.06.2021; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; R / Júlia Kavecká]

Júlia Kavecká, moderátorka: „Predseda vlády Eduard Heger dnes informoval prezidentku Zuzanu Čaputovú o kandidátovi na ministra pôdohospodárstva. Kto nakoniec nahradí dosluhujúceho Jána Mičovského, však premiér médiám zatiaľ neprezradil. Na prezidentku sa však obrátilo aj viac ako tisíc zamestnancov Lesov Slovenskej republiky a ďalších podnikov v rezorte. Žiadajú ju, aby demisiu Jána Mičovského neprijala. Rovnako podpísali aj výzvu Janovi Mičovskému, aby demisiu stiahol. Ide takmer o tretinu všetkých zamestnancov spomínaných podnikov. Hovorí riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u Ján Marhefka.“

Ján Marhefka, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u: „Pán minister Mičovský je správny muž na správnom mieste. On rozumie problematike, ktorú riadi. Svedčí o tom aj to, že má obrovskú podporu nielen v radoch lesníkov, ale aj v radoch poľnohospodárov. Opierame sa o autoritu pani prezidentky. Apelujeme predovšetkým na nielen na emóciu, ale aj na zdravý rozum v celom tomto procese.“

Júlia Kavecká: „Lesopoľnohospodársky majetok Ulič zamestnáva takmer dvesto ľudí a plní aj funkciu sociálneho podniku. Podľa riaditeľa Mária Perinaja, Ján Mičovský bol zárukou, že podnik zostane zachovaný. V minulosti bola už totiž snaha o jeho zrušenie.“

Mário Perinaj, riaditeľ Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič: „Je tu množstvo otáznikov, aj vo vzťahu k novele zákona o ochrane prírody, no a naši zamestnanci v rámci podniku majú dôvodnú obavu, lebo je veľké množstvo nezodpovedaných otázok ako to bude pokračovať ďalej so štátnym podnikom. Ten demografický vývoj je veľmi zlý a ľudia nám odchádzajú z vidieka a z regiónu. Čiže LPM Ulič je v podmienkach tejto hladovej doliny najväčší a jediný zamestnávateľ, no a keby došlo k tomu, že tento podnik by jednoducho skončil, no tak tí ľudia nemajú inú alternatívu, takže tu treba zodpovedne pristúpiť ku každému jednému kroku. My nevieme kto bude nový minister a aké bude mať plány s podnikom Ulič, lebo historicky už niekoľkokrát bola snaha tento podnik zrušiť.“

Júlia Kavecká: „Ján Mičovský oznámil svoju rezignáciu po návrhu na väzobné stíhanie siedmich obvinených osôb, v súvislosti s korupciou na Slovenskom pozemkovom fonde. Medzi obvinenými bola aj generálna riaditeľka fondu Gabriela B., ktorú do funkcie nominoval Mičovský.“

[Späť na obsah]

22. Na rozvoj vidieka agrorezort vyčlenil ďalších 40 mil. eur

[04.06.2021; openiazoch.zoznam.sk; 16:01; redakcia]

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vyčlenilo na rozvoj vidieka ďalších 40 miliónov eur.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vyčlenilo na rozvoj vidieka ďalších 40 miliónov eur. Informoval o tom hovorca MPRV SR Daniel Hrežík.

Uviedol, že cez opatrenie Európskej únie LEADER poskytujú vlády členských krajín finančnú aj odbornú pomoc na rozvoj konkrétneho územia. Rozvojové projekty realizujú formou verejno-súkromného partnerstva tzv. komunity a miestne akčné skupiny na základe stratégií rozvoja územia. MPRV vyčlenilo na prechodné obdobie, kým sa začne nové programové obdobie, ďalších 40 miliónov eur určených na projekty rozvoja vidieka.

“Vďaka tomuto programu dokážeme z európskych fondov financovať rozvoj nášho vidieka. Spolu 1275 projektov v celkovej hodnote takmer 34 miliónov eur prispelo v uplynulom programovom období 2014 až 2020 k zlepšeniu základných služieb. O projekty je veľký záujem, preto považujeme za potrebné, aby pokračovali aj v medziobdobí, kým sa naštartuje čerpanie z nasledujúceho eurofondového obdobia,” uviedol štátny tajomník MPRV Andrej Gajdoš.

Samosprávy v spolupráci s občianskymi združeniami cez opatrenie LEADER zabezpečili podľa Hrežíka v programovom období rokov 2014 až 2020 pre svojich obyvateľov chýbajúce občianske vybavenie, rekreačné zóny, ihriská, autobusové zastávky, zrekonštruovali obecné a kultúrne budovy či miestne cesty. Z Integrovaného regionálneho operačného programu a Programu rozvoja vidieka sa podporili aj projekty na rozvoj poľnohospodárstva, lesníctva, spracovanie poľnohospodárskych produktov a diverzifikáciu.

Hrežík dodal, že zvýšením finančných prostriedkov na opatrenie LEADER v rámci prechodného obdobia vzniknú pre žiadateľov príležitosti reagovať na problémy vo svojom území prostredníctvom projektov zo strany začínajúcich poľnohospodárov, malých poľnohospodárskych podnikov, spracovateľov poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárstve, potravinárstve i lesníctve a v obciach. Peniaze na tieto projekty bude možné čerpať až do roku 2025.

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/212808/Na-rozvoj-vidieka-agrorezort-vyclenil-dalsich-mil-eur

[Späť na obsah]

23. Premiér už prezidentku informoval o kandidátovi na ministra pôdohospodárstva

[04.06.2021; aktuality.sk; Ekonomika; 15:31; TASR]

Mičovský doručil svoju demisiu do Prezidentského paláca tento týždeň v pondelok.

Premiér Eduard Heger (OĽANO) v piatok informoval prezidentku Zuzanu Čaputovú o kandidátovi na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Bez bližších podrobností o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády (ÚV) SR.

Mičovský doručil svoju demisiu do Prezidentského paláca tento týždeň v pondelok (31.5.). Hlava štátu avizovala, že ju príjme, až keď bude zrejmé, kto ho má nahradiť. Prezidentka očakáva, že sa tak stane budúci týždeň.

„Prezidentka prijme demisiu Jána Mičovského po dohode s predsedom vlády, keď bude zrejmé, kto sa má stať jeho nástupcom, aby mohla nového ministra pôdohospodárstva bezprostredne vymenovať do funkcie,“ spresnil jej hovorca Martin Strižinec.

Mičovský ešte minulý týždeň oznámil, že odstúpi z funkcie. Jeho krok súvisí s dianím v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF), najmä s policajným zadržaním a väzbou generálnej riaditeľky SPF Gabriely B. Zároveň pripustil, že jeho nástupcom vo funkcii by mohol byť súčasný štátny tajomník rezortu Martin Fecko.

https://www.aktuality.sk/clanok/896790/premier-uz-prezidentku-informoval-o-kandidatovi-na-ministra-podohospodarstva/

[Späť na obsah]

24. PPA: Šéf platobnej agentúry vyjadril podporu agroministrovi J. Mičovskému

[04.06.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 14:04; redakcia]

Bratislava 4. júna (TASR) – Generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Jaroslav Jánoš v piatok vyjadril otvoreným listom podporu ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jánovi Mičovskému (OĽANO), ktorý v pondelok 31. mája podal demisiu. Informoval o tom Ladislav Ďurkovič, vedúci oddelenia komunikácie PPA.

„V čase, keď sa hľadá jeho nástupca, považujem za dôležité vyjadriť nahlas svoju podporu Jánovi Mičovskému a žiadam pána premiéra a pani prezidentku Slovenskej republiky, aby jeho demisiu odmietli a aby ho menovali naspäť do vedenia rezortu,“ povedal Jánoš.

Mičovský v úlohe ministra podľa Jánošových slov od začiatku robil všetko preto, aby vo vedení PPA prišlo k zmene, k očiste od korupčných schém a prepojení, a usiloval sa o to, aby sa PPA stala modernou inštitúciou v rezorte pôdohospodárstva.

Počas doby svojho pôsobenia Mičovský podľa Jánoša nešetril záujmom o dianie v PPA, podporou, radami, forenzným auditom a príkazmi prispel k nastavovaniu efektívnych procesov. Robil všetko preto, aby PPA krok po kroku išla smerom k splneniu cieľov, získaniu riadnej akreditácie a stala sa rešpektovanou a dôveryhodnou inštitúciou pre pôdohospodárov.

„Ján Mičovský je pre mňa zosobnením čestného, úprimného, neskorumpovateľného a pracovitého človeka, ktorý čelil obrovskému tlaku vplyvných skupín a ustál ich. V jeho osobe a v jeho charakterových vlastnostiach vidím najväčšiu záruku toho, aby sa rezort pôdohospodárstva vymanil spod rôznych vplyvov a snáh tých, ktorí si chcú naďalej deliť ‘štedrý koláč’ agrodotácií,“ zdôraznil šéf PPA.

Jánoš dodal, že o vysokej morálke Mičovského svedčí aj jeho vlastná rezignácia, ktorou prevzal na seba zodpovednosť za svoje nominácie. Dokazuje to podľa neho morálnu integritu, skutočné hodnoty, ktoré vyznáva, z ktorých neuhol a ktoré dokazuje aj svojimi skutkami. “Podanie demisie, naopak, zvyšuje jeho kredit ako čestného a neskorumpovateľného človeka,” uzavrel Jánoš.

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/ppa-sef-platobnej-agentury-vyjadril-podporu-agroministrovi-j-micovskemu-213399

[Späť na obsah]

31. Agrorezort vyčlenil na rozvoj vidieka ďalších 40 mil. eur

[04.06.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Mimoriadna správa:

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Roman Hanc

Rozvojové projekty realizujú formou verejno-súkromného partnerstva tzv. komunity a miestne akčné skupiny na základe stratégií rozvoja územia.

Bratislava 4. júna (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR vyčlenilo na rozvoj vidieka ďalších 40 miliónov eur. Informoval o tom hovorca MPRV SR Daniel Hrežík. Uviedol, že cez opatrenie Európskej únie LEADER poskytujú vlády členských krajín finančnú aj odbornú pomoc na rozvoj konkrétneho územia. Rozvojové projekty realizujú formou verejno-súkromného partnerstva tzv. komunity a miestne akčné skupiny na základe stratégií rozvoja územia. MPRV vyčlenilo na prechodné obdobie, kým sa začne nové programové obdobie, ďalších 40 miliónov eur určených na projekty rozvoja vidieka. “Vďaka tomuto programu dokážeme z európskych fondov financovať rozvoj nášho vidieka. Spolu 1275 projektov v celkovej hodnote takmer 34 miliónov eur prispelo v uplynulom programovom období 2014 až 2020 k zlepšeniu základných služieb. O projekty je veľký záujem, preto považujeme za potrebné, aby pokračovali aj v medziobdobí, kým sa naštartuje čerpanie z nasledujúceho eurofondového obdobia,” uviedol štátny tajomník MPRV Andrej Gajdoš. Samosprávy v spolupráci s občianskymi združeniami cez opatrenie LEADER zabezpečili podľa Hrežíka v programovom období rokov 2014 až 2020 pre svojich obyvateľov chýbajúce občianske vybavenie, rekreačné zóny, ihriská, autobusové zastávky, zrekonštruovali obecné a kultúrne budovy či miestne cesty. Z Integrovaného regionálneho operačného programu a Programu rozvoja vidieka sa podporili aj projekty na rozvoj poľnohospodárstva, lesníctva, spracovanie poľnohospodárskych produktov a diverzifikáciu. Hrežík dodal, že zvýšením finančných prostriedkov na opatrenie LEADER v rámci prechodného obdobia vzniknú pre žiadateľov príležitosti reagovať na problémy vo svojom území prostredníctvom projektov zo strany začínajúcich poľnohospodárov, malých poľnohospodárskych podnikov, spracovateľov poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárstve, potravinárstve i lesníctve a v obciach. Peniaze na tieto projekty bude možné čerpať až do roku 2025.

https://www.teraz.sk/ekonomika/mprv-na-rozvoj-vidieka-agrorezort-vycl/553948-clanok.html

[Späť na obsah]

32. Najväčším príjemcom agrodotácií v EÚ je Babišov zverenecký fond, aj vďaka Slovensku

[04.06.2021; euractiv.sk; euractiv.sk; 00:00; Marián Koreň;EURACTIV.sk]

Na snímke výrobné priestory hydinárskej spoločnosti HYZA a.s. Topo1/2éany v utorok 11. septembra 2012. [FOTO TASR/Henrich Mišovič]

Komentáre Tlač Email Facebook Twitter LinkedIn WhatsApp

Bruselský think tank sa pozrel na to, ktorí farmári sú v jednotlivých členských štátoch najväčšími príjemcami agrodotácií z EÚ. Na Slovensku sa čerpať najviac darí veľkofarmárom v živočíšnej výrobe. Štúdia tiež potvrdila silnú pozíciu dánskych agropodnikateľov na Slovensku.

Výkazy o vyplácaní európskych dotácií sú informačnou džungľou, v ktorej sa nevyzná ani sama EÚ, tak by sa dal zhrnúť záver štúdie, ktorú na žiadosť europoslancov vypracoval bruselský think tank CEPS (Centrum pre európske politické štúdie).

Europoslanci požiadali analytikov, aby sa pozreli na to, ako členské štáty zbierajú a následne nahlasujú Európskej komisii údaje o konečných prijímateľoch vyše päťdesiatich miliárd eur, ktoré poľnohospodárom každoročne vyplatí EÚ zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Na úrovni EÚ stále neexistuje jednotná databáza všetkých prijímateľov a projektov podporených z európskych peňazí a údaje z jednotlivých členských krajín sa podľa autorov štúdie zbierali iba veľmi ťažko.

Pri „dolovaní“ informácií narazili na sieť viac ako 280 národných a regionálnych monitorovacích systémov s rôznymi metodikami a predpismi o ochrane osobných údajov, čo komplikuje vytvoriť komplexný obraz o konečných prijímateľoch agrodotácií.

„V súčasnosti je prakticky takmer nemožné s úplnou istotou odhaliť, kto sú najväčší koneční prijímatelia európskych peňazí,“ píšu na záver autori štúdie.

„Víťazom“ Agrofert

Bruselský inštitút napriek tomu pre každú členskú krajinu zostavil rebríček 25 najväčších konečných prijímateľov poľnohospodárskych dotácií.

Analytici skúmali údaje za finančné roky 2018 a 2019. Pri agrodotáciách sčítaval priame hektárové platby spolu s poľnohospodárskymi eurofondami z druhého piliera agropolitiky, ktoré môžu farmy čerpať na investície do modernizácie výroby. Pre každú krajinu zostavil päťdesiatku priamych príjemcov agrodotácií, čo v praxi môžu byť verejné inštitúcie, eseročky či fyzické osoby. Cieľom autorov ale bolo hlavne dopátrať sa skutočných, konečných prijímateľov finančnej podpory z EÚ.

Najväčším prijímateľom dotácií z agropolitiky EÚ je AB Private Trust. Ide o zverenecký fond českého premiéra Andreja Babiša, kam si v roku 2017 po prijatí nového zákona o strete záujmov „odložil“ svoje firmy, vrátane agropotravinárskeho holdingu Agrofert.

V obidvoch sledovaných rokoch Babišov koncern z európskych poľnohospodárskych fondov získal bezmála 30 miliónov eur. S príjmom 60 miliónov eur je tak suverénne najväčším príjemcom agrodotácií v celej EÚ.

Na druhom mieste je španielska firma Atalla s približne polovičným príjmom. Za ním nasleduje francúzsky podnik Bonduelle vyrábajúci spracovanú zeleninu, ktorý za dva roky dostal zhruba 24 miliónov eur.

Nemalá časť dotačných príjmov Babišovho agrokoncernu pochádza zo Slovenska. V roku 2019 mu Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) vyplatila bezmála jeden a pol milióna eur. Zo slovenskej vetvy Agrofertu čerpali dotácie napríklad farmy Agrofors v Dolných Obdokovciach, Agrospol v Košiciach, či hydinárne Hyza.

Európska komisia by mala voči Česku prvýkrát použiť nové pravidlo podmieňujúce čerpanie eurofondov s dodržiavaním princípov právneho štátu. Navrhli to europoslanci frakcie Európskej ľudovej strany po ukončení auditu firiem okolo holdingu Agrofert.

Známe a vplyvné tváre

A ako je to s čerpaním poľnohospodárskych dotácií na Slovensku? Medzi lídrami v čerpaní agrodotácií sú najznámejšie tváre domáceho agrobiznisu. Údaje zo štúdie ukazujú, že medzi najúspešnejšími príjemcami európskych peňazí sú hlavne biznismeni v oblasti živočíšnej produkcie.

V obidvoch sledovaných rokoch najviac peňazí z európskych poľnohospodárskych fondov zinkasoval Daniel Krátky – v súčte bezmála 13 miliónov eur. Podniky veľkofarmára zo Sniny hospodária prakticky na celom Slovensku. Jeho spoločnosť Slovenské farmárske družstvo je podľa Denníka E vôbec najväčšou tuzemskou farmárskou skupinou, ktorá hospodári na 40 tisíc hektároch a zamestnáva asi tisícku ľudí.

Druhým najväčším príjemcom poľnohospodárskych dotácií je Martin Fedor, ktorý z rozpočtu SPP za dva roky získal jedenásť a pol milióna eur. Bývalý partner skupiny J&T podniká v poľnohospodárstve už zhruba desaťročie. Do jeho koncernu Sanagro podľa vlastnej webovej stránky patrí spolu 11 fariem, ktoré obhospodarujú takmer 19 tisíc hektárov pôdy a zamestnávajú 280 ľudí.

Ministerstvo pôdohospodárstva v budúcom dotačnom období zrejme už nebude navyšovať priame platby na úkor investičných projektov. Hoci sa farmárom znížia hektárové dotácie, podpora investícií môže zvýšiť produkciu slovenského poľnohospodárstva a lepšie ho pripraviť na klimatické zmeny.

Z nich najviac dotácií podľa CEPS získava sieť fariem spoločnosti BOS-POR Agro zo Záhoria, ktoré sa podľa zverejnených údajov venujú živočíšnej a rastlinnej výrobe v ekologickom režime. Druhým významným poberateľom dotácií vo Fedorovom portfóliu sú liptovské mliekarne Agronova.

Na treťom mieste je bývalý šéf štátneho pozemkového fondu z čias prvej vlády Smeru-SD Miloslav Šebek. Z jeho firiem najviac dotácií čerpá firma Agroban v Bátke, ktorá sa venuje hlavne chovu hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec, ale aj pestovaniu obilnín, repky olejnej či kukurice. Šebekove farmy v rokoch 2018 a 2019 dostali takmer deväť miliónov eur.

Podobný objem dotácií v tomto období získali podniky Štefana Štellmacha. S takmer šiestimi miliónmi eur bola jeho spoločnosť Best Meat vôbec najväčším priamym príjemcom agrodotácií na Slovensku. Podľa verejne dostupných informácii sa farma venuje chovu hydiny.

Vrchnú päťku uzatvára agrárna skupina Exata Group, ktorej farmy získali osem miliónov eur. Koncern združuje 22 agropodnikov po celom Slovensku. Podľa webovej stránky sa sústredia hlavne na pestovanie kukurice, pšenice, jačmeňa, repky, ale aj na chov dojníc, výkrm hovädzieho dobytka a hydiny.

Dánska dominancia

Dotačný rebríček tiež potvrdzuje veľmi silné postavenie zahraničných farmárov na tunajšom trhu – predovšetkým dánskych. V prvej desiatke lídrov v čerpaní agrodotácií sú hneď štyri podniky s dánskymi majiteľmi.

Prvou z nich je spoločnosť FirstFarms, ktorá za dva roky z EÚ zinkasovala sedem a pol milióna eur. „Na Slovensku sa FirstFarms zaviazala k jednej z najväčších dánskych poľnohospodárskych investícií vo východnej Európe,“ píše v inzeráte na stránke profesia.sk. Najväčšou investíciou spoločnosti sú farmy v okolí Gabčíkova, kde chová kravy a prasatá.

Na chov ošípaných sa špecializuje aj ďalšia dánska farma Dan Slovakia Agrar, ktorá na južnom Slovensku obhospodaruje 7 600 hektárov a dáva prácu 200 ľuďom. Za dva roky počítala dotačné príjmy na úrovni siedmych miliónov eur.

„Zachovávanie správnej rovnováhy medzi životným prostredím, miestnymi komunitami, zamestnancami a výrobou je pre nás mimoriadne dôležité (…) zároveň sa snažíme byť najlepší vo svojej kategórii v slovenskom poľnohospodárstve a podporujeme mnohé rôzne mládežnícke aktivity v regióne,“ približujú svoju činnosť .

Dánska stopa je aj na pôde v obci Majcichov, kde má takmer 6 000-hektárovú farmu spoločnosť Slovakiet Invest. „Farma Majcichov, založená v roku 1998, patrí k významným producentom poľnohospodárskych agrokomodít, surového kravského mlieka, hovädzieho mäsa a mliečnych produktov pre McDonald’s,“ píše sa na stránke farmy, ktorej príjmy z EÚ sa pohybovali na úrovni 2,4 milióna eur.

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/najvacsim-prijemcom-agrodotacii-v-eu-je-babisov-zverenecky-fond-aj-vdaka-slovensku/

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Jelene požierajú rezerváciu plnú halucínogénnej kôry

[07.06.2021; Denník N; Rozhovor; s. 10,11; SOŇA MÄKÁ]

Riaditeľ Národného parku Veľká Fatra Peter Vantara je za to, aby sa reguloval počet zveri

Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina je najstaršia rezervácia v národnom parku Veľká Fatra. Bola vyhlásená v roku 1949. Poškodzuje ju však raticová zver, ktorej je veľmi veľa, najmä jeleňov. Riaditeľ národného parku Veľká Fatra PETER VANTARA hovorí, že premnoženú zver by bolo potrebné regulovať.

Veľká Fatra je národným parkom pomerne krátko. Predtým bola chránenou krajinnou oblasťou, ktoré majú nižší stupeň ochrany. Kedy sa toto územie premenilo na národný park a čo bolo dôvodom?

V podstate už keď bola vyhlasovaná Chránená krajinná oblasť Veľká Fatra v roku 1974, tak sa s týmto územím rátalo ako s budúcim národným parkom. Na projekte národného parku sa pracovalo od roku 1990, územie sa prekategorizovalo v roku 2002 nariadením vlády. Prečo to trvalo tak dlho? Diali sa spoločenské zmeny, aj v rámci ochrany prírody došlo k vzniku a zániku rôznych štátnych organizácií, ktoré zastrešovali ochranu prírody.

Kde presne Národný park Veľká Fatra leží?

Národný park zasahuje do okresov Martin, Ružomberok, Banská Bystrica, sčasti Dolný Kubín a Turčianske Teplice. Čo sa tu chráni – rastliny, zvieratá, alebo biotopy?

Chráni sa tu živá aj neživá príroda. Veľká Fatra je bohatá hlavne na lesné ekosystémy, ktoré sú tu veľmi zachovalé. Takisto aj zvyšky pralesových foriem lesov. Je zaujímavá aj z hľadiska zachovania hôľneho ekosystému. Z nižšej prírody sú tu veľmi zaujímavé spoločenstvá skál, sutín a brál.

Iba dva z našich národných parkov majú zonáciu, Pieninský národný park a Národný park Slovenský raj. Pracujete aj vy na zonácii?

Samozrejme, pripravujeme ju. Máme to aj v pláne hlavných úloh Štátnej ochrany prírody SR. Nejaký návrh zonácie by bol už aj spravený, čakáme, čo bude ďalej. Momentálne máme veľa práce okolo spracúvania programu starostlivosti o Chránené vtáčie územie Veľká Fatra, respektíve so súvisiacimi rokovaniami.

Budete vedieť nájsť 50 percent bezzásahového územia, aby park spĺňal medzinárodné kritériá?

Samozrejme, že sa budeme snažiť, aby sme mali tých 50 percent, aby sme tam zahrnuli gro národného parku s maloplošnými rezerváciami, a aby sme touto zonáciou ochránili tie najcennejšie územia, ktoré sa tu nachádzajú.

Zdá sa mi, že v tomto národnom parku sa veľa pasie. Je tu veľa rôznych kolíb a salašov, či už bývalých alebo stále využívanýcn. Je to pozostatok z dôb, keď šlo o chránenú krajinnú oblasť, alebo je to dôležité kvôli udržiavaniu lúk z hľadiska ochrany prírody?

Skôr je to tá druhá vec, ktorú ste spomenuli. Je to dôležité z hľadiska udržiavania niektorých, najmä hôľnych biotopov. Národný park Veľká Fatra je typický práve zachovaním toho hôľneho pásma. Manažment týchto holí sa robí aj tým, že sa tu pasie. Samozrejme, tá pastva už nie je v takom veľkom rozsahu, ako bola v minulosti. Je tu plus mínus okolo desať stád, najmä hovädzieho dobytka. Ich početnosť sa stanovila na maximálne 100 kusov v jednom stáde.

Farmári sú miestni obyvatelia?

Áno, väčšinou sú to miestni obyvatelia.

Aké druhy rastlín môžeme nájsť na tých miestach, kde sa pasie?

Je to hlavne žltohlav najvyšší, soldanelka karpatská, poniklec slovenský a vo Veľkej Fatre sú aj vzácne huby, najmä náramkovka cisárska a hríb horský. Keď sme už pri botanike, v okolí národného parku Veľká Fatra sa vyskytujú zaujímavé mokraďové lokality, rašeliniská so svojou typickou flórou. Sú to vzácne biotopy, na ktorých robíme každoročne manažmentové opatrenia. Rakšianske rašelinisko alebo Rojkovské rašelinisko s veľmi peknými mokraďovými biotopmi.

Rojkovské rašelinisko je najstaršie rašelinisko v Západných Karpatoch?

Áno.

O aké manažmentové opatrenia ide v tomto prípade? Hlavne o kosenie, ktoré robíme v jesennom období. Čo sa týka Rakšianskeho rašeliniska, tam by sme chceli pridať jarné kosenie a kosiť ho dvakrát ročne.

Ako sa darí týmto rašeliniskám, čo sa týka vodného režimu?

Darí sa im hlavne podľa toho, aký je prirodzený spád zrážok. Keď je ich viac, ako v tomto období, odzrkadľuje sa to na bohatstve vody v týchto územiach. Keď je zrážok menej, je to horšie. Máme rašeliniská v oblasti Harmanca, kde musíme umelo z potoka dodávať vodu.

Žijú na území národného parku veľké šelmy, teda vlk, medveď a rys?

Áno, žijú. V poslednom období sa nám, chvalabohu, rozmohol vlk. V celom kompetenčnom území správy Národného parku Veľká Fatra badáme rozšírenie tejto vzácnej šelmy. Dokonca už môžeme hovoriť o stabilných svorkách v okresoch Martin, Turčianske Teplice a Ružomberok.

Nedávno sa riešila celoročná ochrana vlka aj preto, že sa chovatelia hospodárskych zvierat obávali, že vlk im bude ohrozovať stáda. Tu sa veľa pasie, evidujete tento problém?

Evidujeme tento problém, ale tento jav nie je až taký častý. S vlkom ani nie, občas riešime nejaké škody spôsobené medveďom. No tých stretov v súvislosti s pastvou a s chovom dobytka a hospodárskych zvierat nie je až tak veľa.

Na území národného parku žije aj alpský poddruh kamzíka vrchovského, ktorý sem bol umelo nasadený. Dočítala som sa, že ohrozuje populáciu nášho pôvodného kamzíka vrchovského tatranského, ktorý žije na území národného parku Nízke Tatry. A tiež že poškodzuje vzácnu skalnú kvetenu.

Táto populácia sa údajne mieša, mali byť také prípady, že došlo k spáreniu týchto dvoch poddruhov kamzíka. Vo Veľkej Fatre ale kamzík alpský žije v oblasti Gaderskej a Blatnickej doliny, ktorá je dosť vzdialená od nízkotatranskej populácie. Nepredpokladáme teda, že z oblasti Veľkej Fatry by hrozilo premiešavanie s nízkotatranskou populáciou, pretože je tam ešte Ľubochnianska dolina a Revúcke podolie. Tie kamzíky sa zväčša držia v turčianskej časti, kde boli aj umelo reintrodukované v 50. rokoch minulého storočia.

Ako sa sem alpský kamzík dostal? O tatranskom viem, že sem bol dovezený preto, aby sa zachoval, ak by v Tatrách vyhynul.

Bol dovezený z Českej republiky v rámci obohatenia fauny Veľkej Fatry. Že nastane neskôr tento problém, na to sa prišlo až po nejakom čase. Aj to, že alpský kamzík robí škody na kvetene, je pravda. V posledných rokoch došlo aj k lovu tohto zvieraťa z dôvodu zníženia populácie, šlo asi o dva kusy v priemere za dva

– tri roky.

Robili vaši kolegovia z Národného parku Nízke Tatry nejaký genetický výskum, ktorý by zistil, či kamzík u nich je stále taký istý ako ten vo Vysokých Tatrách?

Genetický výskum naši zamestnanci nerobili. Pokiaľ viem, robili ho českí vedci. Skúmali genetický rozdiel medzi tatranským a alpským kamzíkom. Výsledky výskumu zatiaľ nevieme, ale nejako veľmi sa od seba neodlišovali.

Skúmal sa rozdiel medzi kamzíkom v Tatrách a kamzíkom v Nízkych Tatrách, ktoré by mali byť totožné?

Ony sú totožné, len ten kamzík, ktorý žije vo Veľkej Fatre, je iný.

Ďalší problém, o ktorom som sa dočítala v súvislosti s Národným parkom Veľká Fatra, je poškodzovanie najstaršej prírodnej rezervácie na vašom území. Ide o Harmaneckú tisinu, ktorá bola založená v roku 1949. Chráni sa v nej tis obyčajný, ktorý tu rastie už od treťohôr. V čom je problém?

Poškodzuje ju raticová zver, a netýka sa to len tisa, ale všetkých porastov. Je za tým vysoký počet týchto živočíchov, najmä jelenej zveri. Na tisoch obžierajú kôru hlavne z toho dôvodu, že tis obsahuje isté halucinogénne látky. Ale zas, že by spôsobovali nejaké nadmerné škody, že by to šlo do nejakých hektárov, nemôžem povedať. Tie škody sú spôsobované v lesnom prostredí celkovo, nielen v Harmaneckej tisine. Ide skôr o nejakú reguláciu početnosti raticovej zveri.

Nepomôže, keby ste tú tisinu oplotili?

Áno, kedysi sa oplocovala, či už sa obtáčala haluzina okolo kmeňov, alebo na báze umelých hmôt, čo nie je žiaduce v rezervácii. Skôr je dôležitá regulácia početnosti kopytníkov.

Správa národného parku nespravuje pozemky v národnom parku. Sú tam buď neštátni vlastníci, alebo Lesy SR, ktoré obvykle spravujú štátne pozemky. Vy tu máte aj dvojo veľkých mestských lesov z Banskej Bystrice a z Ružomberka. Ako sa vám s nimi spolupracuje?

Veľmi dobre. Momentálne sme predrokovali program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Veľká Fatra. Riešime aj niektoré záležitosti v rámci prípravy programu starostlivosti o les, dávame svoje požiadavky a snažíme sa to dialógom doviesť tam, aby tu ochrana prírody bola z hľadiska zákona dodržaná a prináležalo jej všetko, čo k tomu patrí v rámci územia národného parku.

Počula som, že kedysi na území Národného parku Veľká Fatra žilo veľa hlucháňov, ktoré sú dnes kriticky ohrozené. Ako sa im tu darí teraz?

Hlucháň je na ústupe v rámci celého Slovenska. Štátna ochrana prírody vypracovala nejaké hluchánie zóny, oblasti, ktoré teraz transformujeme do programov starostlivosti o chránené vtáčie územia. Práve prebiehajú rokovania s vlastníkmi, kde im predostierame naše požiadavky z hľadiska zachovania týchto biotopov, pretože u hlucháňa je dôležité, aby sa zachovali biotopy, kde by sa mohol rozšíriť.

Myslíte si, že počty hlucháňov ešte môžu dlhodobo stúpnuť?

Veľmi si to želáme a je dôležité nájsť s vlastníkmi spoločnú reč. Tie biotopy sa musia zachovať, lebo inej cesty niet.

Existujú plány na obnovu úzkorozchodnej železničky v Ľubochnianskej doline, viete o tom viac?

Nepočul som o tomto pláne. Viem, že bola snaha o obnovenie železničky premávajúcej z Ružomberka do Korytnice, nie v celej dĺžke, iba v časti. K Ľubochnianskej doline nám nebol predložený žiadny zámer, prvotný projekt. Skôr by som odporučil spýtať sa na obecnom úrade v Ľubochni.

SOŇA MÄKKÁ

Národný park Veľká Fatra Zasahuje do okresov Martin, Ružomberok, Banská Bystrica, sčasti Dolný Kubín a Turčianske Teplice. Veľká Fatra je bohatá na zachovalé lesné ekosystémy. Sú tam aj zvyšky pralesových foriem lesov. Zaujímavá je aj zachovaným hôľnym ekosystém. Z nižšej prírody súpríťažlivé spoločenstvá skál, sutín a brál.

V poslednom období sa nám, chvalabohu, rozmohol vlk. Dokonca už môžeme hovoriť o stabilných svorkách v okresoch Martin, Turčianske Teplice a Ružomberok.

Národný park Veľká Fatra

Zasahuje do okresov Martin, Ružomberok, Banská Bystrica, sčasti Dolný Kubín a Turčianske Teplice. Veľká Fatra je bohatá na zachovalé lesné ekosystémy. Sú tam aj zvyšky pralesových foriem lesov. Zaujímavá je aj zachovaným hôľnym ekosystém.

Z nižšej prírody súpríťažlivé spoločenstvá skál, sutín a brál.

[Späť na obsah]

2. Skoro 40 percent obcí nemá kanalizáciu

[07.06.2021; Korzár; REGIÓN; s. 4; Redakcia]

VIDIEK STÁLE TRPÍ, VODU V STUDNI ZNEČISŤUJE ODPAD ZO ŽÚMP

Michal Kaliňák hovorí o paradoxe doby: Takmer 500 obcí nemá kanalizáciu, zato na Slovensku máme dvakrát viac aktívnych SIM kariet, ako je počet obyvateľov…

PREŠOV, KOŠICE, BRATISLAVA. Pitná voda vo verejných vodovodoch na Slovensku je kvalitná. Konštatuje to aj Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR na základe výsledkov pravidelných kontrol vodovodov. Hygienici každoročne merajú aj hodnoty látok vo vode zo studní. Pokiaľ hodnoty prekročia stanovené limity (pre dusičnany 50 mg/l a pre dusitany 0,5 mg/l), je to problém. „Tieto látky vo vyšších koncentráciách a pri dlhodobom príjme spôsobujú karcinogénne ochorenia, poruchy trávenia, endokrinného systému a imunity,“ upozorňuje ÚVZ s tým, že obzvlášť nebezpečné je to u detí do jedného roka.

Tretina vzoriek je nevyhovujúca

„Zvýšený obsah dusičnanov sa vyskytuje najčastejšie v individuálnych zdrojoch – domových studniach,“ tvrdí Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS), a. s., ktorá každoročne na Svetový deň vody organizuje bezplatné analýzy vzoriek zo studní. Vykonávajú ich už trinásť rokov, no tento a minulý rok sa nerobili pre pandémiu koronavírusu. Ako nám v mene VVS povedala Linda Šnajdárová z Agentúry Penelopa, vodárne každoročne skontrolujú zhruba tritisíc vzoriek a tretina z nich je nevyhovujúca. Potom je na majiteľovi, aký postup zvolí.

Vodárne: Ľudia sú nepoučiteľní

„Určitá časť majiteľov studní po zistení nevyhovujúcich výsledkov sa ihneď zaujíma o informácie, ako situáciu riešiť. Keďže tieto analýzy sa vykonávajú v priestore zákazníckych centier, tie hneď navštívia a informujú sa o možnosti napojenia sa na verejný vodovod,“ povedala Šnajdárová. „Niektorí jednotlivci sú však nepoučiteľní a každoročne prinášajú vzorky vody z tej istej domovej studne a vždy sa im potvrdí zlý výsledok. Nič s tým neurobia a o rok prídu opäť a dúfajú, že medzitým sa voda z ich studne akýmsi zázrakom sama dala do poriadku,“ dodala.

Škodia umelé hnojivá i chýbajúca kanalizácia

Na znečisťovanie podzemných vôd má vplyv aj využívanie priemyselných hnojív. Samotní výrobcovia syntetických hnojív sa bránia voči tomu, že by za znečistením boli ich výrobky. Významný slovenský výrobca poľnohospodárskych hnojív mimo diktafón povedal, že za zvýšený obsah dusíkatých látok v podzemných vodách nemôžu hnojivá, ale fakt, že nie všetky domácnosti majú vybudovanú kanalizáciu. Pripúšťajú to aj odborníci. „Robili sme si kilometrové okruhy v okolí studne a pozerali sme sa, čo sa dialo v poľnohospodárstve, aké tam boli schémy. Či tam bolo agroenvironment, či tam bolo ekologické alebo konvenčné poľnohospodárstvo. Potom sme sa pozreli, ako to poľnohospodárstvo vplývalo na kvalitu tých vôd,“ uviedol pre investigatívny tím Korzára a Bratislavskej televízie Marek Pihulič, hlavný hodnotiteľ Programu rozvoja vidieka SR, ktorý posudzoval vplyv poľnohospodárstva na podzemnú vodu. „Samozrejme, je tam aj veľa externalít. Teda tam nepôsobí len poľnohospodárstvo, ale sú tam aj iné zdroje znečisťovania. Hlavne malé obce, ktoré nemajú kanalizáciu. Tie takisto predstavujú veľké riziko. Častokrát sa ukazuje, že práve to poľnohospodárstvo nie je hlavným zdrojom znečisťovania,“ konštatoval odborník. Podobne vníma situáciu aj Anna Patschová, vedúca oddelenia podzemných vôd Výskumného ústavu vodného hospodárstva. „Každá čistiareň odpadových vôd má určité stupne čistenia. Nie všetky čistiarne majú takéto čistenie aj pre dusík a v tom prípade tiež môžu byť zdrojom znečistenia,“ povedala s tým, že látky odvádzajú do povrchových vôd, nie do podzemných, čo je zakázané. Môže však dochádzať k priesakom. Patschová zároveň dodala, že existuje spôsob na rozlíšenie pôvodu dusíkatých látok v podzemných vodách a ten dokazuje, že poľnohospodárstvo je ich významným pôvodcom. Ako konštatoval Pihulič, častým zdrojom znečistenia bývajú dediny bez kanalizácie a významným zdrojom je aj živočíšna výroba, ktorej počty na Slovensku však neustále klesajú.

ZMOS: Výstavba vodovodov má byť prioritou

Na problém s nedostatočne vybudovanou kanalizáciou dlhodobo poukazuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré zastupuje 95 percent miest a obcí na Slovensku. „Na Slovensku nemá vybudovanú kanalizáciu 39 percent samospráv, ale 477 nemá žiadnu, ani v štádiu rozostavania,“ zdôraznil ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák. Poukázal na paradox doby: „Sme pritom v čase, keď na Slovensku máme dvakrát viac aktívnych SIM kariet, ako je počet obyvateľov.“ Podľa Kaliňáka by pritom malo ísť o jednu z hlavných priorít štátu, keďže Slovensko je dominantne vidieckou krajinou. „Práve systémová podpora výstavby verejných vodovodov a kanalizácií by pomohla životnému prostrediu, kvalite života na vidieku, zvýšeniu jeho atraktivity pre nových obyvateľov. Samotné investície do verejných vodovodov a kanalizácií by znamenali výraznú verejnú investíciu, keď by sme sa od betónu mohli presunúť k naštartovaniu ekonomiky,“ uviedol.

[Späť na obsah]

4. Potraviny alebo energia?

[07.06.2021; Týždeň; .spoločnosť .repka olejná; s. 29; zsolt Simon]

Poľnohospodári stáli a stoja pred komplikovanou otázkou. Oplatí sa im viac produkovať potraviny, alebo energiu (z obnoviteľných zdrojov)? Pravda je, že spotrebitelia sú ochotní zaplatiť za svoje pohodlie oveľa viac ako za potraviny. Nie je teda správne zazlievať poľnohospodárom, že produkujú to, za čo viac dostanú. Účelom podnikania je zisk.

.poľnohospodári sa prispôsobili právnym podmienkam, ktoré boli nastolené. Nie poľnohospodári sa rozhodli, že do minerálnych palív sa budú primiešavať biopalivá. Nie poľnohospodári stanovili, aká bude výkupná cena za elektrinu z bioplynových staníc. Podobne to bolo aj počas prvej Ficovej vlády, keď sa najvýnosnejšou plodinou stali slnečné kolektory. Na vyprodukovanie 1 MWh elektrickej energie z bioplynovej stanice je potrebných cca 250 hektárov kukurice. Na Slovensku majú bioplynové stanice kapacitu 103 MW. Väčšina z nich namiesto zhodnotenia odpadu zhodnocuje silážnu kukuricu. Teda na výmere 26 000 hektárov už neprodukujeme potraviny.

.podpora štátu je rovnaká tak či onak

Dalo by sa to však robiť aj inak. Možno o niečo náročnejším, no v každom prípade prijateľnejším spôsobom. Silážnou kukuricou by sa nakŕmil dobytok, z ktorého by sa vyprodukovalo mäso a mlieko, a hnoj a hnojovicu by sme ešte zhodnotili v bioplynovej stanici. Tento systém však druhá Ficova vláda zastavila. Vyhoveli tak veľkým investorom, ktorí sa nechceli trápiť s chovom dobytka a namiesto toho si vylobovali, že budú produkovať len energiu s garantovaným ziskom, ktorá je štedro dotovaná aj z rezortu poľnohospodárstva. Veľmi podobná je situácia aj s kukuricou na zrno, z ktorej cca 200 000 ton ročne spracujeme na bioetanol, ktorý sa primiešava do benzínu. Pri priemernej úrode 8 t/ha to predstavuje 25 000 hektárov výmery ornej pôdy. V prípade repky ozimnej je to cca 200 000 ton ročne, pri priemernej úrode 3 t/ha na túto produkciu potrebujeme cca 66 000 hektárov ornej pôdy.

Z celkovej výmery ornej pôdy na Slovensku, čo je 1,4 milióna hektárov, sa na výmere cca 120 000 hektárov už namiesto potravín produkujú energie. Aby sa to dalo ľahšie predstaviť: toľkoto ornej pôdy je v okrese Dunajská Streda a Galanta. Dá sa povedať, že v týchto okresoch už na ornej pôde miesto potravín produkujeme energiu.

Štát poskytuje na všetky pozemky (je jedno, či sa na pozemku pestuje potravina alebo energia) rovnakú výšku podpory. Takže vlastné prírodné zdroje v podobe ornej pôdy sa dnes využívajú na produkciu potravín oveľa menej ako pred 30 rokmi. Je nesmierne škodlivé, ak bývalý minister označuje pestovanie repky za niečo zlé. Je to iba obraz jeho neodbornosti. Práve naopak, repka je v osevnom postupe veľmi prospešná plodina. Odporúča sa pestovať ju po sebe na tej istej parcele v 4-ročnom cykle. Repka je tiež výbornou predplodinou pre obilniny. Má silný koreňový systém, ktorý siaha až do hĺbky 2 m. Zanecháva v pôde vysoký podiel organickej hmoty bohatej na dusík a živiny. V čase, keď sa hnojí maštaľným hnojom už len minimálne, je to viac než potrebné pre obnovenie výrobného potenciálu pôdy. Rovnako veľký problém je príliš vysoký podiel ekologickej výroby. Ekologická výroba zo svojej podstaty nevie zabezpečiť takú vysokú produkciu ako konvenčná výroba. Slovensko sa tak vzdáva značnej časti svojho výrobného potenciálu. Dnes Slovensko na 9 percentách výmery poľnohospodárskej pôdy prevádzkuje ekologickú výrobu, pričom priemer EÚ je 8 percent, plán do roku 2027 dosiahnuť 16 percent a z dlhodobého hľadiska až 25 percent je príliš vysoký. Množstvo potravín vyprodukovaných v ekologickej produkcii je nižšie a tieto produkty sú teda aj drahšie. To nekorešponduje s vývojom kúpyschopnosti obyvateľstva.

Pritom aj konvenčná výroba sa v značnej časti ekologizuje: platia rôzne predpisy pri hnojení umelými hnojivami, postrekovaní chemickými látkami či pri predpisoch na úseku ochrany pôdy. Nehovoriac o sprísnených zákonoch na úseku ochrany prírody (lex Žitný ostrov). Teda ani konvenčná výroba nie je to, čo bola pred 30 rokmi.

.mohli by sme si dopestovať, ale…

Summa summarum: Postupné zlé rozhodnutia, vysoká miera orientácie na produkciu energií a zníženie miery výroby (a nižšia intenzita využitia prírodných zdrojov) prispievajú k poklesu celkovej produkcie potravín. Vo chvíli, keď sme pri nejakej komodite odkázaní len na dovoz, ceny prudko stúpajú. Rovnako sa zhoršuje naša obchodná bilancia v agrokomoditách. Kým v roku 2012 sme mali obchodnú bilanciu cca -330 miliónov eur, po Ficových vládach sme dosiahli -1,7 miliardy eur. Toto číslo ukazuje, o koľko viac dovážame potravín – mnohokrát aj tých, ktoré sme schopní vyprodukovať sami.

Sedliacky rozum hovorí, že našu pôdu, obnoviteľný výrobný prostriedok, by sme mali využívať v maximálnej miere, ale mali by sme dbať na jej ochranu. No nemali by sme zabúdať, že z ochrany pôdy a produkcie energie sa občania nenajedia a ani chlieb nebude lacnejší. Nebolo by na škodu sa ešte zamyslieť nad energetickou stopou potravín, ktoré dovážame cez celú Európu, hoci by sme si ich mohli dopestovať.

Ani súčasná intervenčná stratégia do roku 2027, pripravená touto vládou, nie je dobrá. Neobracia kormidlo správnym smerom, teda k lepšiemu. Ťažko posúdiť, či je to výsledok neodbornosti, alebo neschopnosti pozerať sa na slovenský vidiek z globálneho hľadiska. V každom prípade je to tak, ako keby sme zabudli používať zdravý sedliacky rozum.

[Späť na obsah]

7. V ekovčelnici turisti hľadajú kráľovnú cez okienko!

[06.06.2021; Nový Čas; Téma dňa; s. 2,3; Redakcia]

Unikátny areál pre malých i veľkých v srdci Slovenského raja

HRABUŠICE – Oddych i učenie! Do Slovenského raja okrem mnohých ďalších atrakcií lákajú návštevníkov aj na voľný chov včiel. V stredisku Podlesok v Hrabušiciach (okr. Spišská Nová Ves) totiž vybudovali ekovčelnicu, v ktorej možno cez okienko hľadať kráľovnú a pozorovať život robotníc. Tie si nažívajú v originálnom hoteli. Nechýba tu ani apidomček, v ktorom si návštevníci môžu užiť blahodarné účinky včelej terapie. Ako to funguje?

Projekt Včely Raja umožňuje bezpečné pozorovanie života vzácneho hmyzu. Ekovčelnica je s výhľadom na dolinu a tak vhodne zapadá do prostredia. Nerozvíja však len agroturizmus, ale informuje a vzdeláva širokú verejnosť. Špecifické je aj „ubytovanie“ robotného blanokrídleho hmyzu – v tomto areáli budú žiť v dobových vydlabaných klátoch a v pôvodných dutinách. Vďaka tomu sa tak formuje originálny hotel pre divé včely. Nechýbajú informačné tabule, ktoré malým i veľkým návštevníkom poskytnú detailné informácie o jednotlivých druhoch včiel – o ich stavbe tela, vývoji či iných zaujímavostiach. Turisti sa napríklad dozvedia aj to, že včela medonosná produkuje počas letu elektrostatický náboj, ktorý jej pomáha priťahovať peľ na svoje chĺpky.

KRST MEDOM

Krásny areál blízko náučného chodníka si prezreli aj miestni hrabušickí školáci, ktorým sa hneď zapáčil. „Úle sú priamo v teréne, v prírode, kde sa môžu všetci návštevníci presvedčiť, ako žijú včely a veľa sa aj o nich dozvedia. Deti poučnou formou otázok a odpovedí a dokonca môžu v úli hľadať samotnú kráľovnú,“ prezradil košický župan Rastislav Trnka, ktorý sa na originálne včelie ubytovanie taktiež prišiel pozrieť a pokrstiť ho – ako inak – medom. (autor Zdeněk Kovář , foto autor, anc, tasr)

ĎALŠIE NEVŠEDNÉ ATRAKCIE NA SLOVENSKU

VČELÍ HOTEL – BANSKÁ ŠTIAVNICA

Nový Čas vlani v júli informoval o atrakcii na samote neďaleko obľúbeného mesta Slovákov – Banskej Štiavnice. Včelí hotel tu vybudovali a apiterapiu prevádzkujú manželia Dušan Budinský a Anite Tiraliva. Hostia si v spoločnosti včiel môžu buď oddýchnuť, alebo v dvojposteľovej miestnosti stráviť noc.

ÚLE NA STRECHE OBCHOĎÁKU – BRATISLAVA

Strecha obchodného centra v hlavnom meste sa v máji 2019 stala domovom pre štyri včelie rodiny pochádzajúce z Vysokej pri Morave (okr. Malacky). Aj vďaka výborným podmienkam, neďalekému parku a balkónovým aj záhradným kvetom v okolí mali úspech. Za pol roka vyprodukovali až 150 kg mestského medu.

HISTORICKÁ VČELNICA NA HRADE – TRENČÍN

V areáli Trenčianskeho hradu postavili vlani v auguste historickú včelnicu. Každý zo 7 úľov zo smrekového a z lipového dreva mal priemer asi meter a výšku viac ako dva metre. Vyniesť ich na hrad bola riadna makačka aj pre mocných chlapov.

[Späť na obsah]

11. Kritik vlády… a priateľ celebritnej lekárky

[05.06.2021; Plus jeden deň; POLITIKA; s. 4; Beáta Javorčíková]

Novou posilou Pellegriniho strany je starosta Branislav Becík

Šachtičky- Prekvapivá posila! Strana Hlas – sociálna demokracia predstavila novú tvár. Je ňou starosta obce Dvory nad Žitavou a priateľ prominentnej lekárky Aleny Pallovej Branislav Becík. Ten je známy svojou ráznou kritikou súčasnej vlády.

Strana Hlas-SD má za sebou trojdňovú cestu so zastávkami v Košiciach, Prešove, Žiline a Banskej Bystrici. Podľa jej predsedu Petra Pellegriniho (45) sa plánujú bližšie zamerať na regióny a rozvoj vidieka. Nechcú to však robiť od stola z Bratislavy, ale priamo z miesta činu. Aj preto plánujú prijímať nových regionálnych členov. Na záver celého turné sa strana zastavila v Pellegriniho rodisku.

Šéf Hlasu tam predstavil ako novú regionálnu posilu Branislava Becíka (43). Ten je už druhé volebné obdobie starostom obce Dvory nad Žitavou (okr. Nové Zámky) “Strana chce dať možnosť novým tváram, ktoré chcú niečo presadiť,” povedal Pellegrini. Becík bude mať na starosti odvetvie poľnohospodárstva, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Podľa Becíkových slov sa odvetviu poľnohospodárstva venuje už 22 rokov a v komunálnej politike pôsobí 12 rokov. “Vidím priestor v zlepšení potravinovej sebestačnosti Slovenska, v kvalitných a zdravých domácich potravinách pre naše deti – namiesto lacných a nekvalitných potravín zo zahraničia,” povedal starosta. Becík je synom exministra pôdohospodárstva za stranu HZDS Stanislava Becíka a snúbencom prominentnej dermatologičky Aleny Pallovej. Zasnúbili sa po trojročnom vzťahu v roku 2019.

Starosta je okrem toho známy aj svojím rebelovaním. Na sociálnej sieti napríklad uviedol, že končí so skríningovým testovaním v obci, považoval ho za nezmysel. Vtedy síce tvrdil, že sa riadi stanovami odborníkov, tých európskych však počúvnuť nechcel.

Napriek tomu, že Európska lieková agentúra neodporučila používanie ivermektínu, Becík ho vo svojej obci tvrdohlavo presadzoval. “Vidíme, že liek v praxi funguje, a ja osobne nemám dôvod, aby som sa poddal tlaku neprajníkov,” povedal pre náš denník v marci. Urobí si z neho Pellegrini pravú ruku? “Na blížiacom sa sneme, ktorý bude 26. júna v Nitre, budem navrhovať, aby ho zvolil do najužšieho vedenia našej strany a aby sa stal členom predsedníctva strany Hlas-SD,” povedal Pellegrini na margo Becíkovho budúceho pôsobenia v strane.

Beáta Javorčíková, FOTO: archív BB

[Späť na obsah]

13. Mlynári žiadajú za múku centy navyše. Dostanú ich?

[05.06.2021; Pravda; titulná strana, ekonomika; s. 1,8,9; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák Bratislava

Budú chlieb, rožok, koláče a múka, z ktorej sa pečú, drahšie? Zdá sa, že áno. Už niekoľko mesiacov dražie pšenica na svetových trhoch a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by nová úroda priniesla cenový odmäk. Mlynári žiadajú, aby odberatelia za múku platili viac. Spokojní by boli s desaťpercentným zvýšením. Spotrebiteľ by vraj zdraženie vzhľadom na klesajúcu spotrebu múky nemal príliš pocítiť, šlo by o pár centov. Rola múky na slovenskom jedálnom lístku sa za posledných tridsať rokov naozaj výrazne zmenila. Ešte v roku 1989 sa jej v rôznych podobách pekárenských a cestovinárskych výrobkov skonzumovalo 110 kilogramov priemerne na obyvateľa. Odvtedy podiel jedál z obilnín rýchlo klesá. Na začiatku minulého desaťročia našinci zjedli 84,4 kilogramu obilnín v podobe múky, v roku 2019 to však už bolo len 73,4 kilogramu, o 25 kilogramov menej, ako je odporúčaná dávka spotreby (98,5 kilogramu).

Na nenahraditeľnosť múky vo výžive si všetci spomenuli, keď vlani prepukla prvá vlna pandémie COVID 19. Ľudia v panike nakupovali múku a spolu s ňou droždie, pretože doma upečený chlieb a koláče predstavovali železnú istotu aj pre tých, ktorí v domácnostiach dovtedy nič nevypekali. Koniec roka však priniesol prekvapujúce zistenie. Celkove sa vlani predalo ledva toľko múky čo rok predtým, ba ešte o čosi menej.

Pokračovanie – s. 8

Dokončenie – s. 1

V zimných a jarných mesiacoch roka prišlo ďalšie prekvapenie v podobe rastu cien obilnín. Na trhy s obilím zaútočili čínski a arabskí obchodníci, ale aj voľný špekulačný kapitál. A výsledok? Cena pšenice aj na Slovensku zdolala hranicu 200 eur za tonu. A keďže 70 až 80 percent nákladov pri výrobe múky tvorí surovina, teda pšenica, raž, ovos, usilujú sa teraz mlynári premietnuť zdraženie do celého sortimentu múk.

Cena (ne)hrá rolu

Ako vyzerá ponuka múk a mlynských výrobkov na pultoch? Sortiment je oproti minulosti široký a ceny, pokiaľ ide o tri základné múky – hladkú, polohrubú a hrubú – sú prijateľné. Značkové múky známych slovenských mlynov sa predávajú kilogram po 57 až 59 centov. Kto ide po cene, tomu ponúkajú obchodné reťazce pod svojimi privátnymi značkami všetky tri typy múk v jednotnej cene 33 až 35 centov.

Okrem hlavného múčneho prúdu sú tu rôzne špeciálne múky. Napríklad semolinová múka, ktorá je zomletá z tvrdej pšenice. Bez jedného centa stojí kilogram euro a medzi milovníkmi zdravej výživy obľúbená špaldová múka je ešte drahšia, jej cena sa šplhá k 1,80 eura za kilogram. Pri prieskume cien obchodných reťazcov vidno dve skupiny spotrebiteľov, kým staršia generácia je verná tradičnej ponuke koláčových múk, stredná a mladšia nakupuje aj ražnú chlebovú múku, pohánkové, kukuričné a iné múky.

“Cena nehrá pre mňa rolu, dôležitejší je zdravotný efekt a, pravdaže, chuť toho, čo si doma z múky pripravím,” povedala mladá spotrebiteľka vkladajúca si do košíka múku zo špaldovej pšenice. Zato seniorka poctivo rátala, koľko ju múka stojí. “Za cenu drahej špaldovej mám tri kilogramy múky, z ktorej pečiem celý život,” a dodala, že jej nie je jedno, koľko múka stojí. Mlynári musia reflektovať jednak meniace sa spotrebiteľské zvyklosti a, samozrejme, kalkulovať, koľko na mletí múky zarobia. S aktuálnymi cenami múky sú nespokojní.

„Podľa Správy o trhu s obilninami a zemiakmi za marec 2021 bola priemerná nákupná cena potravinárskej pšenice od slovenských producentov takmer 200 eur, čo bol nárast oproti marcu 2020 bezmála o jednu štvrtinu. Samotné ceny múky však takéto zdraženie obilnín nekopírujú. Priemerné odbytové ceny pšeničných múk na výrobnú spotrebu sa v marci 2021 oproti marcu 2020 nielenže adekvátne nezvýšili, ale dokonca poklesli,“ porovnal cenový vývoj za posledný rok tajomník Slovenskej spoločnosti mlynárov Ondrej Šaling.

Karty rozdajú burzy a počasie

Mlynári upozorňujú, že kým ceny iných výrobkov sa pohli smerom nahor bez veľkých diskusií, o čom svedčí napríklad zdraženie rastlinných olejov, cena múky zmrzla a ekonomika odvetvia je v červených číslach. Naposledy boli mlynári ziskoví v roku 2016. Odvtedy sú v mínuse, a ak nemá odvetvie padnúť na kolená, potrebuje dostať za svoj produkt primeranú sumu garantujúcu nielen holé prežitie, ale umožňujúcu aj technologické inovácie.

Lenže zvýšenie cien musia akceptovať obchodní partneri mlynárov. Obchodné reťazce však považujú ceny múk, najmä svojich privátnych značiek, za nedotknuteľné. Podobne ako pri rožkoch aj pri múke tvrdo vyjednávajú. Situácia podľa šéf Spolku slovenských mlynárov Petra Močka podišla k hranici, keď už mlynári nie sú z ekonomických dôvodov ochotní znášať aktuálne ceny.

Pred pár dňami oznámili, že zvýšia ceny. Rokovania o nich by sa mali odohrať v júli a v auguste. To, či mlynári uspejú, ukážu výsledky žatvy, a to nielen na Slovensku, ale na globálnom trhu. Posledné správy z búrz hovoria stále o vysokých cenách pšenice. V máji sa pohybovali na chicagskej aj parížskej burze v rozptyle od 235 do 250 eur za tonu. Slovenskí poľnohospodári, ktorí vlani zasiali menej pšenice ako po iné roky pre extrémne mokrú jeseň, sú zatiaľ v odhadoch úrod opatrní.

„Ešte stále je predčasné hovoriť o množstve aj kvalite úrody. Predbežne by sme sa mohli dostať zhruba na trojročný priemer produkcie. Máj obilninám pomohol, no aké bude zrno, to ukážu najbližšie týždne. Rátame však, že do ceny pšenice sa pri aktuálnom zvýšenom dopyte nepochybne premietnu rastúce náklady na osivá, hnojivá, ochranu a napokon i znížená dotačná podpora,“ povedal Peter Marko zo Združenia pestovateľov obilnín.

Náklady skloňujú aj mlynári. Upozorňujú na postkovidový rast cien všetkých vstupov – od papierových obalov cez lepidla až po recyklačné poplatky. Takže bude to spotrebiteľ, ktorý napokon bude musieť za múku zaplatiť viac?

Čerstvé, ale z mrazničky

Priama úmera medzi cenou na pulte a rastúcimi vstupmi však celkom neplatí. Do hry totiž vstúpil nový fenomén, pečenie chleba, pečiva a koláčov z dovážaného mrazeného cesta. Práve to aspoň doteraz držalo cenu múky, ale aj chleba a pečiva viac v medziach, ktoré si vytýčili obchodné reťazce. “Len v priebehu roku 2018 sa na Slovensko doviezlo vyše 45-tisíc ton výrobkov z mrazeného cesta. Trend ich dovozov silnie z roka na rok,” povedal Močko. Takzvané “dopekance”, ktoré ponúkajú pekárničky obchodných reťazcov, majú medzi kupujúcimi úspech. “Ľudia vstúpia do predajne, ovanie ich vôňa čerstvo upečeného chlebíka či pečiva a vôbec neuvažujú nad tým, že to nie je pravý čerstvý výrobok, ale pochádza aj z niekoľko mesiacov zmrazeného cesta. Kúpia si ho, lebo naň dostali chuť,” opisuje pozadie úspechu dopekaných mrazených výrobkov Peter Močko. Dodáva, že mrazené cesto spolu s dovozom zahraničných múk, ale aj meniacimi sa spotrebiteľskými zvyklosťami, negatívne ovplyvňuje výrobu múky na Slovensku. Medzi rokmi 2013 až 2019 poklesla takmer o 67-tisíc ton, čo je už citeľný výpadok.

—-

Svoje vyvážame, cudzie dovážame

Slovensko vyrobí ročne takmer dva milióny ton pšenice. Väčšinu z nej vyvezie a obratom dováža napríklad cestoviny z Talianska. Je to zjavne nevýhodný obchod, ktorý degraduje krajinu do polohy producenta surovín. Ako zvýšiť pridanú hodnotu? Niektoré mlyny už začali mlieť tvrdú pšenicu a predávať múku do zahraničia. Dobrým príkladom je spoločnosť O. F. Mill zo Sládkovičova, ktorá semolinu, múku z tvrdej pšenice, predáva do Talianska, Švajčiarska, Rakúska, Poľska či do ČR.

Šancou pre slovenské mlyny môže byť aj príchod známeho výrobcu croisantov a iného pečiva gréckej spoločnosti Chipita, ktorá otvára prevádzku v Kostolných Kračanoch neďaleko Dunajskej Stredy. “Budú potrebovať okolo 40-tisíc ton múky, je to príležitosť pre mlynárov, ktorú by sme mali využiť. Takto by sa slovenská múka dostala prostredníctvom hotových výrobkov aj na zahraničné trhy,” myslí si Peter Močko. Ak má slovenské mlynárstvo prežiť a prispieť k väčšiemu zhodnocovaniu suroviny, mal by sa po novom pozrieť na rozvoj tohto sektora aj štát. “Už roky počúvame o posilnení sebestačnosti, ale konkrétne kroky sú dosť rozpačité. Nová výzva na podporu potravinárstva prichádza s tvrdými ekonomickými kritériami, ktoré po desaťročia oslabovaný sektor nie je schopný plniť ako štandardné priemyselné odvetvia. Ak sa máme pohnúť z miesta, potrebujeme selektívnejší prístup, aby investície podporované z verejných zdrojov boli pre potravinárov dostupnejšie,” upozorňuje tvorcov rozvojových stratégií šéf Spolku slovenských mlynárov Peter Močko.

[Späť na obsah]

14. V Devíne vypukol mor včelieho plodu

[05.06.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Diana Kočanová / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „V bratislavskej mestskej časti Devín sa vyskytol mor včelieho plodu. Opatrenia museli prijať aj chovatelia zo susednej Karlovej Vsi. Ohniská sa však vyskytujú na mnohých územiach Slovenska. V prípade prepuknutia nákazy musia včelári zlikvidovať pozitívne včelstvá, často aj celú včelnicu.“

Diana Kočanová, redaktorka: „Mor včelieho plodu je strašiakom pre všetkých včelárov. Spôsobuje ho nielen nedostatočná starostlivosť o úle. Včela s baktériou môže priletieť aj z neznámeho roja a ohroziť celé včelstvo.“

Pavel Fiľo, riaditeľ Strednej odbornej školy Pod Bánošom, Banská Bystrica: „Z hľadiska genetiky včiel včelstvo, ktoré žije medzi klinicky chorým včelstvom a nemá klinické príznaky je naozaj niečo čo odoláva a dalo by sa povedať, že ho treba zachovať.“

Diana Kočanová: „V prípade prepuknutia nákazy sú v ohrození aj susední chovatelia. V okolí troch kilometrov sa určí ochranné pásmo, v rámci ktorého musia včelári sprísniť hygienický režim a nepremiestňovať svoje včelstvá. Veterinárny lekár tiež rozhodne, aké opatrenia musí postihnutý včelár vykonať, aby zabránil šíreniu choroby.“

Miloš Mašlej, riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-mesto: „Keď tá včelnica je v poriadku, čo sa týka zoo hygieny, tak sa vypaľuje, alebo likviduje len včelstvo, ktoré je pozitívne. Čiže tie úle, ktoré sú pozitívne. V prípade takom, že sú tam zlé podmienky, tak sa likviduje celá včelnica.“

Diana Kočanová: „Okrem úľa musí včelár dezinfikovať okolitú pôdu a zlikvidovať všetok materiál, ktorý bol v kontakte s pozitívnym včelstvom.“

Dušan Dedinský, včelár: „Je to veľmi nepríjemný proces. Najprv sa včielky zatvoria večer. Dá sa tam … kde sa usmrtia ako jednotlivci ako včielky, celé včelstvo a potom sa naozaj spraví jama, kde sa to poleje nejakou horľavinou a zapáli. Toto musí prebehnúť pod veterinárnou správou, pod kontrolou.“

Diana Kočanová: „Napriek tomu, že mor včelieho plodu je jedno z najzávažnejších ochorení včiel, nie je nebezpečné pre človeka a nemá vplyv na kvalitu medu.“

[Späť na obsah]

20. SaS: Novelou zákona chceme chrániť pitnú vodu a zdravie ľudí

[04.06.2021; hlavnespravy.sk; Hlavné správy; 00:00; redakcia]

Bratislava 4. júna 2021 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) dlhodobo upozorňuje, že monitorovanie zdrojov pitnej vody nie je dostatočné a nedokáže zamedziť znečisteniu vody a vzniku zdravotných rizík. Aj z toho dôvodu prichádzame s novelou zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorá daný problém rieši. Redakciu informoval Ondrej Šprlák, hovorca SaS

Na snímke predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová

„Podzemné zdroje pitnej vody sú vystavené obrovskému množstvu znečisťovateľov, ktoré sú rizikom pre zdravie všetkých obyvateľov. Nebezpečenstvo kontaminácie stúpa s rozvíjajúcimi sa mestskými aglomeráciami, s nebezpečnými skládkami odpadov, chemikáliami z priemyslu či poľnohospodárstva aj s ťažbou nerastných surovín. Novelou zákona chceme vyriešiť viaceré problémy. V prvom rade bude vlastník verejného vodovodu naďalej povinný neustále zabezpečovať sledovanie kvality surovej vody, vrátane jej rozboru. Zistené hodnoty Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) bude musieť následne zverejniť v ich úplnom znení na webe. Úrad verejného zdravotníctva bude musieť zase tieto údaje sledovať a v prípade nadlimitného znečistenia kontaktuje regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý bude musieť bezodkladne vykonať potrebné opatrenia. Verím, že vďaka tomuto pružnému mechanizmu sa nám podarí eliminovať znečistené územia a ochrániť nielen zdravie a životy, ale aj naše prírodné bohatstvo,“ uviedla predkladateľka novely a predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová.

Nahlásiť chybu v článku Pošlite nám tip

https://www.hlavnespravy.sk/sas-novelou-zakona-chceme-chranit-pitnu-vodu-a-zdravie-ludi/2563526

[Späť na obsah]

21. Poľnohospodárske múzeum otvorí letnú turistickú sezónu

[04.06.2021; pravda.sk; Cestovanie; 00:00; TASR]

V Slovenskom poľnohospodárskom múzeu (SPM) v Nitre sa počas najbližšieho víkendu otvára letná turistická sezóna. V sobotu 5. a v nedeľu 6. júna bude vstup do jeho areálu zdarma, pripravený je aj bohatý program.

Návštevníci múzea sa budú môcť zviezť parným vlakom Nitrianskej poľnej železnice, v prevádzke bude aj elektrický vláčik.

Pripravený je tiež sprievod s výkladom po skanzene a jazda na traktorbuse, ktorý návštevníkov odvezie do pavilónu C, kde sú nainštalované nové stále výstavy, informovalo SPM.

Počas víkendu budú výnimočne sprístupnené aj zelené plochy v okolí skanzenu, ktoré ponúknu priestory na rodinné pikniky a športovanie.

V areáli nášho múzea nebude možné predávať žiadne jedlo a ani nápoje. Preto na tento fakt treba dopredu myslieť a vziať si občerstvenie so sebou, pripomenuli organizátori.

https://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/590173-polnohospodarske-muzeum-otvori-letnu-turisticku-sezonu/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

22. Svetový deň životného prostredia

[04.06.2021; enviroportal.sk; Významné osobnosti, profily, medzinárodné dni; 00:00; Enviroportal]

Už 49 rokov patrí 5. jún životnému prostrediu, tento rok upriami našu pozornosť na obnovu ekosystémov. Nemôžeme vrátiť čas. Môžeme však zasadiť strom, ozeleniť naše mestá, zakladať záhrady, meniť stravovacie návyky a čistiť rieky a pobrežia. Sme generácia, ktorá dokáže uzavrieť mier s prírodou. Buďme aktívni, nie znepokojení. Buďme odvážni, nie plachí. Životné prostredie sa nám poďakuje.

Oslávte svetový deň aktívne

Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) ponúka verejnosti v dňoch 4. až 5. júna pestrý program v Stredisku environmentálnej výchovy SAŽP Dropie v katastri obce Zemianska Olča, v okrese Komárno. Podujatie s názvom Slnovrat na Dunaji zosúlaďuje viacero tém, okrem Svetového dňa životného prostredia je to aj Víkend otvorených parkov a záhrad a tiež prezentácia finálneho výstupu v rámci projektu CHVÚ Ostrovné Lúky. Brány otvorí návštevníkom, ale aj organizovaným žiackym skupinám, všetkým, ktorí chcú spoznať Príbeh krajiny Lúk prostredníctvom náučného chodníka, questovej hry či vzhliadnutím dokumentárneho filmu o Ostrovných Lúkach. Viac o programe v rámci podujatia Slnovrat na Dunaji sa dozviete na https://dropie.sazp.sk/novinka/44.

Pútavou súčasťou programu pre pozvaných hostí z radov odbornej verejnosti, zástupcov miestnej samosprávy alebo domácich poľnohospodárov bude nepochybne diskusia o Živej krajine, ktorá sa v piatok, 4. júna začne o 18:45. Diskutovať k témam ako biodiverzita, klíma, poľnohospodárska krajina príde do SEV Dropie štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča, pôdny biológ Ladislav Miko, ktorý momentálne pôsobí ako vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Do panelovej diskusie sa zapojí aj Ľubomír Marhavý, ktorý ako praktik z oblasti poľnohospodárstva v súčasnosti robí osvetu bezorbovému poľnohospodárstvu.

Okrem externých aktivít pre verejnosť si SAŽP Svetový deň životného prostredia pripomenie aj interne medzi zamestnancami. Symbolicky plánuje ukončiť proces pripomienkovania eticko-environmentálneho kódexu zamestnanca SAŽP, a to záverečnou diskusiou. Kódex vychádza z interného prieskumu medzi zamestnancami o ich návykoch, zohľadňuje aj ich návrhy aktivít smerujúcich k zlepšeniu ochrany životného prostredia na pracoviskách. Má reflektovať súčasné potreby udržateľného rozvoja v praktickom živote. V nadväznosti na to pre zamestnancov spustíme aj vypožičiavanie čerstvo zakúpených elektrobicyklov. Tie môžu využívať na služobné cesty v rámci mesta, na presun za pracovnými povinnosťami na krátke vzdialenosti či na ceste do práce a pri návrate z nej.

Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave pripravila informačné panely, na ktorých sa dozviete niečo viac o 17 udržateľných cieľoch (SDGs), ktoré jednohlasne prijalo 193 krajín a ktoré predstavujú univerzálny štandard pre rozvoj, ktorý myslí na všetkých obyvateľov planéty. Panely budú umiestnené v hale pri vchode do fakulty. (https://fns.uniba.sk/medzinarodny_den_zivotneho_prostredia/)

http://www.enviroportal.sk/clanok/svetovy-den-zivotneho-prostredia-2021

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. MLIEKO ako nepriateľ

[07.06.2021; Báječná žena; ZDRAVIE; s. 12,13; JANA BROŽÍKOVÁ]

Prečo vám mliečne výrobky spôsobujú tráviace problémy?

Neznášanlivosť mliečneho cukru, ktorý sa nachádza v mlieku a vo všetkých mliečnych produktoch, je pomerne častá porucha. Podľa štatistík ňou trpí približne každý piaty človek. Ako ju rozoznáte od alergie na mlieko?

KDE SA vzala?

Laktózová intolerancia je čiastočná alebo úplná neschopnosť tráviacej sústavy spracúvať laktózu – mliečny cukor. Ide o enzymatickú poruchu, pri ktorej chýba alebo nefunguje enzým laktáza. Tento enzým, ktorý sa tvorí v bunkách výstelky tenkého čreva, štiepi zložený mliečny cukor na jednoduché zložky. Nepríjemné je, že laktózová intolerancia sa môže vyskytovať v každom veku, často sa však zamieňa za alergiu na mliečnu bielkovinu. Najlepším riešením je určenie správnej diagnózy a dodržiavanie potravinových obmedzení podľa odporúčania odborníka.

AKO TO funguje

Laktóza (mliečny cukor) je disacharid a tvorí približne 7 až 8 percent obsahu mlieka. Enzým laktáza rozloží tento zložený, ťažko stráviteľný cukor na dva jednoduché cukry, ktoré sa v črevách ľahko vstrebávajú. Laktáza sa tvorí v tenkom čreve všetkých cicavcov v dojčenskom období, keď je mlieko hlavným zdrojom ich výživy. Aj ľudské telo je geneticky naprogramované tak, aby dokázalo tráviť mlieko počas raného detstva. Vtedy je tvorba laktázy najvyššia, počas dospievania však slabne a môže sa celkom vytratiť.

NEPRÍJEMNÉ prejavy

Nerozložená laktóza spôsobuje v tenkom a hrubom čreve rôzne problémy. Krátko po zjedení mliečnych potravín, v priebehu 30 až 90 minút, sa prejavujú hnačkou, nafukovaním, nadmernou plynatosťou, bolesťami brucha, neraz aj vracaním. Intenzita problémov závisí od množstva zjedeného jedla obsahujúceho mliečny cukor. Ak po konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov spozorujete na sebe spomínané príznaky, mali by ste čím skôr navštíviť svojho praktického lekára alebo gastroenterológa.

BEZLAKTÓZOVÉ potraviny

Neznášanlivosť laktózy môže mať rôznu intenzitu. Niekto toleruje určité množstvo laktózy, niekto musí dodržiavať prísnu bezlaktózovú diétu. Keďže táto porucha je u nás pomerne rozšírená, výrobcovia potravín informujú na obaloch, či produkt obsahuje alebo neobsahuje laktózu. Dostupné sú aj špeciálne upravené mliečne výrobky, ktoré laktózu vôbec neobsahujú, napríklad mlieko, tvaroh, syr cottage, jogurty, mliečne nápoje, a sú označené slovami „L-mínus“ alebo „lactose-free“. Rovnako pri liekoch alebo doplnkoch výživy existujú bezlaktózové verzie. Do niektorých mliečnych výrobkov sa pri výrobe pridáva laktáza, aby pomáhali pri bezproblémovom trávení. Laktázu môžete užiť aj vo forme kvapiek alebo tablety, čo zmierňuje tráviace ťažkosti po zjedení jedla obsahujúceho laktózu.

NESCHOPNOSŤ TRÁVIŤ MLIEČNY CUKOR SA MÔŽE OBJAVIŤ AJ V DÔSLEDKU NIEKTORÝCH OCHORENÍ, AKO JE CELIAKIA ČI CROHNOVA CHOROBA, ALEBO DOČASNE POČAS UŽÍVANIA NIEKTORÝCH LIEKOV.

ALERGIA NA MLIEKO

S intoleranciou laktózy nemá nič spoločné. Je to celkom iné ochorenie, ktoré vyžaduje špeciálnu liečbu a diétu.

Pri alergii na mlieko ide o reakciu imunitného systému na mliečnu bielkovinu. Toto ochorenie sa vyskytuje zriedkavejšie ako neznášanlivosť laktózy. Vyžaduje dôkladné vyšetrenie a prísne dodržiavanie liečby a diéty.

SYMPTÓMY

Okrem tráviacich ťažkostí, ktoré sprevádzajú aj laktózovú intoleranciu, sa pri alergii na mlieko vyskytujú kožné reakcie, napríklad žihľavka, ekzém, opuch, dýchacie ťažkosti, v krajnom prípade aj anafylaktická reakcia. Pri alergii na mliečnu bielkovinu sú v krvi zvýšené špecifické protilátky, takže lekár pri vyšetrení jednoznačne zistí, či ide o alergiu na mlieko, teda na mliečnu bielkovinu, alebo nie.

PRÍSNY režim

Ľudia alergickí na mlieko nesmú konzumovať nielen mlieko, ale ani fermentované mliečne výrobky, ako sú jogurty, syry, tvaroh, vrátane bezlaktózových. Nepomôžu im ani enzymatické prípravky na báze laktázy, ktoré pomáhajú pri intolerancii na laktózu. Jednoducho, musia sa vyhýbať všetkému, čo je z mlieka alebo obsahuje mlieko v stopových množstvách.

JANA BROŽÍKOVÁ, foto shutterstock.com

[Späť na obsah]

2. Radlery vytlačují nealko pivo

[07.06.2021; Lidové noviny; EKONOMIKA; s. 12; MIROSLAV PETR]

V posledních deseti letech dávají Češi přednost pivním limonádám před tradičním pivem bez alkoholu

PRAHA Historicky největší prodejní skok udělaly v loňském roce pivní mixy, tedy směsi limonád s pivem, zejména s tím nealkoholickým. Loni tato kategorie, z Německa či Rakouska známá jako radler a u nás třeba beermix či míchaný nápoj z piva, poprvé produkcí dokonce převýšila desítky let etablované klasické nealko pivo.

Pivním mixům na to stačilo pouze deset let. Jejich nečekaně úspěšný start totiž začal téměř přesně před deseti lety, v květnu 2011, kdy Staropramen uvedl na trh svůj první ochucený a tehdy ještě s klasickým pivem míchaný Cool Lemon. Po čase prvenství neudržel, přidali se další – včetně lídra trhu Prazdroje, který dnes se značkou Birell kategorii vládne.

Loni výroba těchto míchaných nápojů na bázi piva navzdory koronakrizi vyskočila dle údajů Českého svazu pivovarů a sladoven z předloňských 424 tisíc hektolitrů na 657 tisíc hektolitrů (131,4 milionu půllitrových balení). Oproti tomu klasické nealko pivo zaznamenalo pokles z 564 tisíc hektolitrů na 453 tisíc hektolitrů produkce pro domácí trh. I s jeho exportem, loni na úrovni 67 tisíc hektolitrů, tak české pivovary poprvé vyrobily a prodaly méně klasického nealka než ve směsi s limonádou.

S tím evidentně souvisí i způsob, jakým výrobci nealko piva prezentují. Už se neobjevují reklamy zobrazující výhody pro řidiče. Z nealka, zejména právě v jeho ochucené verzi, se stalo pití pro chvíle sportu a volného času. TV reklamy jsou plné rozesmátých skupinek vodáků, cyklistů nebo šťastných turistů na vrcholcích hor. A zdá se, že to na konzumenty zabírá.

Výdělečný bestseller

K radosti výrobců. Z pivních mixů totiž platí státu poloviční spotřební daň, v případě dnes už převládajících nealko verzí dokonce žádnou.

„Z prodeje těchto mixů jsou úžasné marže, mají vysokou rentabilitu. Pro výrobce úplné požehnání. Je tu znát už jisté nasycení trhu, ale myslím, že tahle kategorie částečně poroste dál, udrží se do budoucna,“ soudí Tomáš Maier, který přednáší na České zemědělské univerzitě Praha obor ekonomiky pivovarnictví.

Takže pivovary se snaží i letos růst pivních mixů co nejvíc podpořit. Covid a nuceně uzavřené gastro podniky nemají na odbyt zásadní vliv – většina se prodává balené v plechovkách v obchodech. V honbě za dalšími zákazníky míří do regálů obchodů další příchutě, nižší kalorický obsah a přibývají nealko verze, ve kterých se pivovary prezentují místo maximálně 0,5 procent alkoholu čistou nulou.

Konkrétní čísla prodejů pivovary tají. Staropramen uvádí, že loni jeho značka Cool (v nealko i alkoholické verzi s polovinou klasického piva) rostla o 32,9 procenta. Nově chystá rybízovou a limetkovou příchuť. „Již několik let je nejprodávanější variantou grep. Přesto vnímáme, že velká část konzumentů ráda experimentuje a zkouší nové příchutě. To se nám potvrdilo i loni u příchutě malina a borůvka,“ uvedla manažerka značky ve Staropramenu Katarína Košťáliková.

Chlubí se i v Plzeňském Prazdroji, který loni uvedl na trh čtyři nové příchutě. I jejich značka Birell, která trhu vládne, dosáhla rekordních prodejních výsledků. Zejména právě díky ochuceným variantám. A to i těm čepovaným v gastronomii. „I přes několikaměsíční uzavření hospod a restaurací se loni zvýšil prodej čepovaného Birellu Pomelo Grep o pět procent a počet restaurací, které jej během letní sezony nabízely, se zvedl dokonce o 16,5 procenta,“ uvedl obchodní ředitel Prazdroje Tomáš Mráz.

Boj o radler

Nápoj s názvem Radler na etiketě u nás poprvé vyrobil Pivovar Krušovice. V roce 2001 si výraz nechal dokonce patentovat, ale kvůli tehdejšímu bídnému zájmu výroba záhy skončila. Češi na tohle pití nebyli připraveni.

Nečekaný boom odstartoval až v roce 2011 smíchovský Staropramen. Doznívala ještě globální ekonomická krize, v roce 2010 stát dokonce zvýšil spotřební daň – a to vše se podepsalo na propadu spotřeby klasického piva. Staropramen hledal úspornou a ziskovou verzi, která by pomohla zachránit propad zisků. K tomu se ukázal jako ideální právě radler – i když tento výraz na Smíchově nepoužili, měly ho patentovaný Krušovice, v té době už patřící pod koncern Heineken.

A ten bránil ostatním výraz používat. Až do loňského roku, kdy soudy daly definitivně za pravdu žalobě Prazdroje, že výraz radler je druhové a běžně rozšířené označení, které nelze registrovat na jeden subjekt. Podobně jako by si nikdo nemohl patentovat výraz pivo nebo voda.

Skutečností ale je, že uvolnění výrazu radler pro všechny hráče na trhu přišlo v době, kdy ostatní výrobci už měli zavedené vlastní pojmenování. Takže u nich zůstali a radlerem označuje své pivní limonády (ve verzi s polovinou piva i čistě bez alkoholu) snad jen právě trojka českého pivního trhu Heineken. Konkrétně u značky Zlatopramen, kterou pivovar letos prezentuje s novými příchutěmi a s novým designem plechovek.

MIROSLAV PETR

[Späť na obsah]

3. Odborníci varujú rodičov: Vegánska strava nie je najvhodnejšia pre deti! Toto sú jej dôsledky

[06.06.2021; tvnoviny.sk; Zaujímavosti; 07:00; LONDÝN/jh]

Deti, ktoré jedia výlučne rastlinnú potravu, sú nižšie a majú slabšie kosti.

Zdieľať článok

Vegánstvo je spôsob života, ktorého snahou je čo najviac vylúčiť všetky formy vykorisťovania a zabíjania zvierat pre jedlo, oblečenie a podobne. Tento pojem zaviedli v roku 1953, ale vegánsky životný štýl je populárny hlavne v 21. storočí.

Vegáni konzumujú iba rastlinnú potravu. Úplne vylučujú mäso, mlieko a mliečne výrobky, vajcia a dokonca aj med. Mnohí z nich podporujú tento trend aj u svojich detí. Nedostatok niektorých vitamínon, minerálov a enzýmov dopĺňajú umelými doplnkami výživy najčastejšie vo forme tabliet. Väčšina odborníkov varuje, že táto strava nie je najvhodnejšia pre deti a mladistvých.

Chcete si dať občas pauzu od mäsa a pomôcť aj planéte? Vyskúšajte flexitariánstvo

Podľa najnovšej britskej štúdie sú deti „vegáni“ nižšieho vzrastu. Tento spôsob života pri deťoch vedie ku kratším a slabším kostiam, píše Daily Mail. Vedci zistili, že deti vo veku od 5-10 rokov, ktoré sa stravujú výlučne vegánsky, sú v priemere o tri centimetre nižšie ako ich rovesníci. Slabšie kosti zvyšujú riziko zlomenín alebo vo vyššom veku riziko osteoporózy.

V štúdii sa tiež uvádza, že len vo Veľkej Británii sa počet vegánov zvýšil za štyri roky až štvornásobne na približne 600-tisíc vyznávačov tohto životného štýlu.

Doterajšie výskumy zdravotných dôsledkov diét na deťoch sa do značnej miery obmedzoval na hodnotenie ich výšky a váhy. Išlo hlavne o deti na vegetariánskej strave, ktoré nejedia iba mäso. Nová štúdia sa preto zamerala hlavne na vegánstvo a jeho celkové dopady na zdravie a vývoj dieťaťa.

V štúdii rozdelili sledované deti do troch skupín: vegetariáni, vegáni a všežravci. Vegáni boli v priemere o tri centimetre nižší, mali približne o šesť percent nižší obsah minerálov v kostiach a mali trikrát vyšší deficit vitamínu B-12 ako všežravci. Naopak vegáni mali nižšiu hladinu zlého cholesterolu a nižšiu hladinu telesného tuku.

Záver štúdie je jasný. Konzumácia iba rastlinnej potravy u detí nie je zárukou zdravia, ale aj všežravci by mali skôr preferovať zdravšie jedlá.

http://www.tvnoviny.sk/a/2030219

[Späť na obsah]

5. V podnikoch stúpol záujem o čapované pivo, medziročne je to o 20 percent

[05.06.2021; webnoviny.sk; Iné správy; 21:56; SITA Slovenská tlačová agentúra]

Záujem o čapované pivo stúpol v partnerských podnikoch Plzeňského Prazdroja Slovensko medziročne o 20 %. Denne pribúda 15 až 60 nových partnerských prevádzok, ktoré robia prvýkrát objednávku.

Od otvorenia terás si podniky objednali spolu viac ako 40-tisíc hektolitrov piva. Informovala o tom v stredu hovorkyňa spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko Zdenka Huňady.

Plzeňský Prazdroj Slovensko je pivovovar s 550 zamestnancami. Do portfólia značiek spoločnosti patrí Pilsner Urquell, Šariš, Velkopopovický Kozel, Radegast, Gambrinus, Topvar, Smädný Mních, Excelent, nealkoholické pivo Birell a cider Frisco.

Spoločnosť patrí pod jednotku Asahi Europe & International Group, pod ktorú spadá 19 pivovarov v 8 európskych krajinách, a ktorá patrí pod japonskú spoločnosťou Asahi.

https://www.webnoviny.sk/v-podnikoch-stupol-zaujem-o-capovane-pivo-medzirocne-je-to-o-20-percent/

[Späť na obsah]

6. Zvyšuje mlieko cholesterol?

[05.06.2021; aktuality.sk; Zdravie; 17:00; MUDr. Katarína Kosová]

Toto ukázala štúdia na veľkej vzorke účastníkov.

V magazíne International Journal of Obesity sa objavili výsledky výskumu z troch veľkých štúdií, ktorý sa zaoberal vplyvom konzumácie mlieka na hladinu cholesterolu. Prinášajú dobrú správu pre milovníkov mlieka.

Klady a zápory mlieka

Benefit konzumácie mlieka v dospelosti býva spochybňovaný. Dôvodom je fakt, že vo zvieracej ríši nie sú dospelé jedince, ktoré by konzumovali mlieko. Preto niektorí považujú pitie mlieka v dospelosti za neprirodzené, a teda nie prospešné.

Mlieko a mliečne výrobky sú cenným zdrojom vápnika, kyslomliečne výrobky obsahujú zdraviu prospešné baktérie. To sú najčastejšie dôvody, pre ktoré je mlieko obhajované svojimi zástancami.

Zdá sa, že na ich strane stojí aj nová štúdia skúmajúca vplyv konzumácie mlieka na hladinu cholesterolu. Podľa jej výsledkov ľudia, ktorí pravidelne pijú väčšie množstvo mlieka, majú o 14 % nižšie riziko ischemickej choroby srdca a nižšie hladiny cholesterolu, hoci majú BMI vyššie ako tí, ktorí mlieko nepijú.

Vyššie BMI, no nižšie riziko

Vedci skúmali vplyv mlieka na človeka z genetického pohľadu. Skúmali variantu génu laktázy (enzýmu, ktorý trávi mliečny cukor), aby identifikovali ľudí konzumujúcich vyššie množstvo mlieka.

Prof. Vimal Karani z University of Reading tvrdí, že u ľudí s genetickou variantou spojenou so schopnosťou tráviť laktózu, bol zaznamenaný vyšší BMI a vyššie množstvá tuku, avšak títo ľudia mali nižšie hodnoty cholesterolu. Taktiež u nich bolo nižšie riziko ischemickej choroby srdca. Obmedzenie príjmu mlieka preto nie je dôležitým krokom v prevencii kardiovaskulárnych chorôb.

Nie je rizikom

Štúdia bola odpoveďou na viaceré protirečivé štúdie, ktoré uvádzali vyšší príjem mlieka ako rizikový faktor pre vznik obezity a cukrovky. Spomínaná nová štúdia skúmala údaje od takmer dvoch miliónov ľudí.

„Konzumácia mlieka nie je významným rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení ani vzhľadom k malému vzostupu BMI a telesného tuku medzi milovníkmi mlieka. Zatiaľ nevieme, ktorá zložka mlieka sa môže podieľať na znížených hladinách cholesterolu,“ dodáva Karani.

https://www.aktuality.sk/clanok/896202/zvysuje-mlieko-cholesterol/

[Späť na obsah]

7. Najlepšie potraviny na leto. Dodajú vám potrebnú hydratáciu, energiu a zároveň z nich nepriberiete

[05.06.2021; feminity.sk; Lifestyle; 00:00; redakcia]

Leto je za dverami. Zatiaľ čo niektorým ľuďom chutí jedlo čoraz viac, nájdu sa aj takí, ktorí počas slnečných dní jedia minimálne. Čo by však v našom jedálničku nemalo chýbať?

Jablko

Najdostupnejšie a často najpodceňovanejšie ovocie dokáže s naším telom zázraky. Vedeli ste napríklad, že také jedno jablko vám dokáže dodať viac energie, než ospevovaný banán? Okrem toho majú ďalšie pozitívne účinky na naše telo – a to najmä cez leto. Nášmu telu sa počas horúčav pomáhajú vyrovnať sa s nahromadeným teplom. Zároveň obsahujú vysoké obsahy vlákniny, ktorá nášmu telu pomáha k detoxikácii a k lepšiemu tráveniu. Inak povedané, jablká sú skvelým pomocníkom pri diétach.

Prečítajte si: Tri ranné boosty, ktoré nakopnú váš organizmus. Pomôžu vám nielen ku kráse, ale aj k imunite

Melón

To, že melóny sú najväčším zdrojom hydratácie, je zrejmé azda každému. Už len zopár odrezkov z veľkého plodu vám dokáže zabezpečiť hydratáciu v podobe niekoľkých pohárov vody. Práve preto sú taktiež obľúbenou potravinou, ktorá sprevádza ľudí počas diét.

Nie nadarmo sú melóny obľúbené. Okrem toho, že evokujú leto a sú predzvesťou slnečného počasia, so sebou nesú aj niekoľko priaznivých účinkov. Patrí medzi ne zníženie hladiny cholesterolu, poskytnutie dostatočnej hydratácie a zároveň obsahuje zeleno-červený plod toľko vitamínov, že dokáže bojovať s paradontózou a rôznymi zápalmi.

Cuketa

Vedeli ste, že táto zelenina je obrovským zdrojom vitamínu C? Okrem toho obsahuje v priemere len 20 kalórií, a tak na svojej postave nezbadáte rozdiel ani vtedy, ak by ste ju jedli na kilá. Šupnite si ju na gril namiesto mastných klobások a my vám garantujeme, že vám nepoďakuje len váš organizmus, ale aj vaše svedomie. Okrem iného vás tiež dokáže nakopnúť energiou viac než to grilované krídielko!

Šaláty

Cez leto by ste mali nahradiť ťažké, varené obedy aspoň dvakrát do táždňa odľahčeným jedlom. Tým sa rozumejú najmä šaláty, ktoré naše telo dokáže prirodzene zohriať a zároveň nezaťažiť svoj tráviací trakt. Nehovoriac o tom, že na rozdiel od vyprážaného obeda dokážu telu dodať viac energie a sily.

https://feminity.zoznam.sk/c/910323/najlepsie-potraviny-na-leto-dodaju-vam-potrebnu-hydrataciu-energiu-a-zaroven-z-nich-nepriberiete

[Späť na obsah]

11. Zotaví sa potravinársky priemysel po pandémii? Ceny potravín v máji stúpali rekordným tempom

[04.06.2021; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 09:59; SITA]

Globálne ceny potravín sa v máji zvýšili najrýchlejším tempom za viac ako desaťročie. V porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka index cien potravín, ktorý zostavuje Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), stúpol o 39,7 percenta. Bol to najväčší rast od októbra 2010. Informuje o tom portál bbc.com.

V máji stúpli ceny všetkých komponentov indexu FAO, ktorý mapuje ceny obilnín, olejnín, mliečnych produktov, mäsa a cukru. Najviac zdraželi rastlinný olej, obilie a cukor.

FAO však predpovedá, že v tomto roku bude vo svete rekordná úroda obilnín, čo by mohlo zmierniť tlak na posúvanie cien potravín smerom nahor.

Dodávateľov potravín ovplyvňuje narušenie produkcie a dopravy počas pandémie. Zvyšujú sa preto obavy z toho, ako drahšie potraviny zapôsobia na zotavovanie svetovej ekonomiky.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/zotavi-sa-potravinarsky-priemysel-po-pandemii-ceny-potravin-v-maji-stupali-rekordnym-tempom/

[Späť na obsah]

12. Pivovary na Slovensku vynaložili na pomoc slovenskému gastru cez 2,2 milióna eur

[04.06.2021; hlavnespravy.sk; Hlavné správy; 00:00; redakcia]

Bratislava 4. júna 2021 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Pivovary na Slovensku vynaložili v roku 2020 na pomoc a záchranu gastro prevádzkok viac ako 2,2 milióna eur. Vyplýva to z analýzy dopadov pandémie na pivovarnícky sektor, ktorú pre Slovenské združenie výrobcov piva a sladu (SZVPS) vypracovala spoločnosť EY. Cez sektor HoReCa – hotely, reštaurácie, catering sa pritom spotrebuje ročne približne 30 % piva, pandémia to však zmenila

Na snímke výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu (SZVPS) Vladimír Machalík „Rok 2020 odštartoval boj o prežitie gastro sektora na Slovensku. Pandemické opatrenia totiž často prichádzali zo dňa na deň a nekoncepčne postihovali všetkých prevádzkovateľov a dodávateľov. Pre výrobcov piva je budúcnosť gastro sektora kľúčová, preto hľadali spôsoby ako prevádzkam pomôcť prežiť obdobie pandémie. Celkovo štyri najväčšie pivovary na Slovensku vynaložili na pomoco gastro prevádzkam viac ako 2,2 milióna eur,“ povedal Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ SZVPS. Pivovary HEINEKEN Slovensko, Plzeňský Prazdroj Slovensko, Šteiger a Banskobystrický pivovar, ktoré sa zapojili do štúdie, produkujú 99% slovenského piva.

Pivovary spustili pomoc gastro prevádzkam už v prvej vlne pandémie rôznymi spôsobmi. Začali prispievať prevádzkam na dezinfekciu a hygienu prevádzok, cez nahradzovanie exspirovaného piva, zakonzervovanie výčapov až po úpravy splátkových kalendárov pri pohľadávkach po splatnosti. V roku 2020 boli pritom gastro prevádzky zatvorené 19 týždňov. Podiel predaného piva v gastre však klesol až o 35%. Podiel gastra na predanom pive poklesol voči predaju v maloobchode o 10 %.

„Pomoc gastru zo strany pivovarov však nedokáže nahradiť systematickú pomoc zo strany štátu. Je nevyhnutné, aby štát pre ťažko zasiahnutý a zadĺžený sektor našiel systematické, rýchle a funkčné riešenie. Netreba pritom vymýšľať koleso. Stačí sa inšpirovať okolitými krajinami a odporúčaniami Európskej komisie, ktorá navrhuje dočasne znížiť DPH na stravovacie služby. To by pomohlo zastabilizovať sektor a cez ozdravené gastro zvýšiť aj príjem do štátnej kasy,“ uviedol V. Machalík.

Redakciu informoval Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.

Nahlásiť chybu v článku Pošlite nám tip

https://www.hlavnespravy.sk/pivovary-na-slovensku-vynalozili-na-pomoc-slovenskemu-gastru-cez-22-miliona-eur/2563556

[Späť na obsah]

14. Globálne ceny potravín stúpli najvýraznejšie za viac ako desaťročie

[04.06.2021; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Svet; 00:00; SITA]

Najviac zdraželi rastlinný olej, obilie a cukor.

LONDÝN. Globálne ceny potravín sa v máji zvýšili najrýchlejším tempom za viac ako desaťročie. V porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka index cien potravín, ktorý zostavuje Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), stúpol o 39,7 percenta.

Bol to najväčší rast od októbra 2010. Informuje o tom portál bbc.com.

V máji stúpli ceny všetkých komponentov indexu FAO, ktorý mapuje ceny obilnín, olejnín, mliečnych produktov, mäsa a cukru. Najviac zdraželi rastlinný olej, obilie a cukor.

FAO však predpovedá, že v tomto roku bude vo svete rekordná úroda obilnín, čo by mohlo zmierniť tlak na posúvanie cien potravín smerom nahor.

Dodávateľov potravín ovplyvňuje narušenie produkcie a dopravy počas pandémie. Zvyšujú sa preto obavy z toho, ako drahšie potraviny zapôsobia na zotavovanie svetovej ekonomiky.

https://ekonomika.sme.sk/c/22674716/globalne-ceny-potravin-stupli-najvyraznejsie-za-viac-ako-desatrocie.html

[Späť na obsah]

15. Tesco prekvapilo včelími úľmi pri obchode

[04.06.2021; teraz.sk; 00:00; OTS]

Tesco prekvapilo včelími úľmi pri obchode, pripomenulo si tak Svetový deň životného prostredia Foto: TESCO SR

Pripomenulo si tak Svetový deň životného prostredia.

Bratislava 4. júna (OTS) – Pri príležitosti zajtrajšieho Svetového dňa životného prostredia sa Tesco rozhodlo podporiť opeľovače a biodiverzitu v meste – na ploche vznikajúcej komunitnej záhrady Tesca pribudli včelie úle, a to priamo v blízkosti hypermarketu Tesca na Zlatých pieskoch v Bratislave. Reťazec chce touto aktivitou nielen prinášať pozitívnu zmenu v spoločnosti, ale byť inšpiráciou aj pre ďalšie firmy. Tesco pri všetkých svojich aktivitách na Slovensku myslí na prírodu a trvalú udržateľnosť. Opeľovače vrátane včiel sú neoddeliteľnou súčasťou zdravých ekosystémov a majú významnú úlohu pre udržateľné poľnohospodárstvo a výrobu potravín. Bez opeľovačov by na pultoch chýbalo ovocie, zelenina, koreniny, oleje, ovocné šťavy, džúsy, kakao, všetky výrobky s cukrom, kvalitné mäso, mak, káva, čaj, horčica, víno, pivo, medové produkty, oblečenie z bavlny či výrobky z kaučuku. Opeľovače prispievajú aj k ochrane biodiverzity, čím významne pomáhajú k zdravému životnému prostrediu, a teda aj k zdraviu ľudí. Sektor potravinárstva je tak úzko prepojený so životným prostredím a jeho kvalitou. Projekt umiestnenia včelích úľov vznikol v spolupráci s Centrom environmentálnej a etickej výchovy Živica, ktoré už niekoľko rokov podporuje opeľovače a upozorňuje na ich ohrozenie v rámci projektu Mestské včely. Jednoduchými a ľahko uskutočniteľnými opatreniami v spolupráci s mestami inšpiruje ľudí k prírode blízkej údržbe mestskej zelene, popularizuje včelárenie a zachovanie mestskej „divočiny“. Aj vďaka takýmto projektom včely v mestách zažívajú v posledných rokoch rozmach a najnovšie sa pridal i reťazec Tesco. Včelie úle už aj pri obchode Tesca Na vzniku komunitnej záhrady Tesca na Zlatých pieskoch sa spolu s organizáciou Živica podieľajú priamo aj kolegovia Tesca. Jej súčasťou je od minulého roka už viac ako tridsiatka ovocných stromov a krov. Sad bude po dokončení slúžiť na oddych a trávenie voľného času kolegov Tesca a zároveň pôjde o priestor pre prírodu vo všetkých jej pestrých formách. „Veľmi sa tešíme, že našu komunitnú záhradu po novom obohatili už aj včelie úle. Symbolicky sme si tak pripomenuli Svetový deň životného prostredia, ktorý každoročne pripadá na 5. jún. V Tescu nám záleží na ochrane prírodných zdrojov a trvalej udržateľnosti, a to vo všetkom, čo na Slovensku robíme,“ hovorí Katarína Pšenáková, CSR manažérka Tesca. „Opeľovače sú dnes v ohrození naprieč celou Európou a výzvy súvisiace s touto témou, rovnako tak aj s klimatickou zmenou nedokáže vyriešiť jeden človek či jedna firma. Všetci však dokážeme prispieť a nielen urobiť niečo dobré, prospešné, ale zároveň i inšpirovať ostatných. S Tescom spolupracujeme už dlhodobo. Veľmi sa tešíme, že teraz môžeme spolupracovať na ďalšom projekte, ktorý prináša včely do mesta a zároveň podporuje biodiverzitu,“ dopĺňa Andrea Uherková zo Živice. Tesco podporuje ochranu životného prostredia dlhodobo aj v rámci grantového programu Vy rozhodujete, my pomáhame. Počas existenie obľúbeného grantu, ktorý poskytuje financie na užitočné komunitné projekty, sa zrealizovali desiatky nápadov na ochranu včiel aj prírody naprieč Slovenskom. Aj tieto projekty na podporu včiel vznikli s pomocou grantu Tesca Vy rozhodujete, my pomáhame: • Naše včely, o. z., Žilina – Vo včelíne za horou zveľadili okolie včelína s dôrazom na ekologický chov včiel. • Včielkovo, Nitra – Projekt medové raňajky sa stal veľmi obľúbeným prvkom vzdelávania nielen v škôlkach, deťom pomáha spoznať život včiel. • Základná škola Topoľčany – Škola poskytla zážitkové vyučovania priamo v školskej včelnici. • Občianske združenie Verejnô, Liptov – Náučné úle prístupné pre verejnosť a výsadba medonosných rastlín v predzáhradkách bytoviek.

Tesco upozornilo na veľký význam včiel a potrebu ich ochrany už v minulosti. Reťazec pripravil v spolupráci s rezortom životného prostredia pred troma rokmi zaujímavú aktivitu, ktorá sa stretla s výrazným ohlasom širokej verejnosti. Na jeden deň zmizli z regála hypermarketu v bratislavskom Lamači výrobky, pričom cieľom bolo ukázať, ako by vyzerali obchody s potravinami, keby zmizli včely a ostatné opeľovače. V Európe je totiž dnes ohrozených až 40 % včiel a 30 % motýľov. Pritom až takmer 75 % plodín závisí práve od opeľovačov. Ciele, záväzky a úspechy Tesca v oblasti spoločenskej zodpovednosti a trvalej udržateľnosti predstavuje správa reťazca s názvom Plán malých pomocí.

https://www.teraz.sk/ekonomika/tesco-prekvapilo-vcelimi-ulmi-pri-ob/553837-clanok.html

[Späť na obsah]

Odpady

9. Ministerstvo má podľa zákona kontrolovať OZV a koordinačné centrá. Nerobí to

[02.06.2021; Odpadové hospodárstvo; OZV a KC; s. 6,7; Radovan Potočár]

Zákon o odpadoch envirorezortu ukladá, aby nominoval svojich zástupcov do kontrolných orgánov OZV a KC. Od prijatia tejto legislatívy však ministerstvo nechalo posty neobsadené.

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) má od roku 2018 páky na to, aby kontrolovalo organizácie zodpovednosti výrobcov a koordinačné centrá prostredníctvom vlastných zástupcov v ich kontrolných orgánoch. Do uzávierky časopisu však rezort nenavrhol svojich nominantov ani do jedného z týchto orgánov.

Vyplýva to z prieskumu denníka Odpady-portal.sk medzi desiatkou organizácií zodpovednosti výrobcov a koordinačných centier. Informáciu potvrdilo takisto MŽP SR, ktoré zároveň v reakcii na položenú otázku avizovalo, že navrhne zástupcov štátu do kontrolných orgánov OZV a KC.

Čo hovorí zákon?

Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) a koordinačné centrá (KC) sú kľúčovými aktérmi v rámci systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorého sa zabezpečuje nakladanie s vyhradenými prúdmi odpadu, akými sú napríklad obaly, neobaly, staré vozidlá, pneumatiky, elektrozariadenia či použité batérie a akumulátory.

Zákon o odpadoch ministerstvu od 1. januára 2018 ukladá, aby nominovalo svojich zástupcov do kontrolných orgánov OZV a KC. Následnou novelizáciou legislatívy počet členov kontrolných orgánov, ktorý má podľa zákona navrhovať minister životného prostredia, postupne vzrástol.

Orgán, ktorý kontroluje činnosť OZV, sa podľa súčasného znenia zákona o odpadoch v zmysle § 28 ods. 12 písm. c) má skladať z dvoch zástupcov štátu, ktorých navrhuje minister životného prostredia. Najvyšší orgán danej OZV je návrhom ministra viazaný.

Úlohou kontrolného orgánu OZV je podľa zákona o odpadoch kontrolovať plnenie povinností príslušnej OZV. V prípade, ak by OZV neumožnila výkon kontroly, kontrolný orgán má túto skutočnosť bezodkladne oznámiť MŽP SR, ako aj štátnej inšpekcii.

V prípade kontrolných orgánov KC zákon o odpadoch v § 31 ods. 17 písm. d) ustanovuje, že zástupcovia štátu majú v každom z týchto orgánov tvoriť nadpolovičnú väčšinu. Nominantov štátu aj v tomto prípade navrhuje minister a pre najvyšší orgán KC je jeho návrh záväzný.

„Spočiatku mal minister životného prostredia povinnosť nominovať do tohto orgánu jedného člena. Toto bolo zmenené novelou účinnou od 1. januára 2019, keď sa počet nominantov zvýšil na dvoch a napokon súčasný stav platí od 1. júla 2020, kedy má minister životného prostredia povinnosť nominovať do tohto orgánu nadpolovičnú väčšinu členov,“ priblížil v reakcii na našu otázku Marián Strýček, riaditeľ KC Obaly, družstvo.

Kontrolný orgán KC je podľa § 31 ods. 17 zákona o odpadoch oprávnený kontrolovať plnenie povinnosti daného KC a nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa jeho činnosti. Jeho úlohou je zároveň tiež posudzovať štvrťročné správy o spôsobe plnenia povinností daného KC a informovať o prípadných nedostatkoch, ako aj o opatreniach na ich nápravu.

Pokiaľ KC neumožní kontrolnému orgánu vykonávať kontrolnú činnosť v zmysle zákona, kontrolný orgán má túto skutočnosť rovnako ako v prípade OZV bezodkladne nahlásiť MŽP aj inšpekcii.

Minister nenavrhol zástupcov

Z deviatich OZV a KC, ktoré Odpady-portal.sk oslovil, ministerstvo nenominovalo zástupcov štátu do kontrolných orgánov ani v jednom prípade.

Zástupcovia organizácií zodpovednosti výrobcov Auto Recycling, ASEKOL, ENVI-PAK, NATUR-PACK, RECobal a SEWA, ako aj koordinačných centier pre obaly, staré vozidlá, elektroodpad a pneumatiky.

„Napriek zvýšeniu počtu zástupcov štátu v kontrolnom orgáne OZV na dvoch od 1. januára 2019 doposiaľ neboli uvedení zástupcovia do kontrolného orgánu ENVI-PAK navrhnutí, a preto nie sú a ani v predchádzajúcom období neboli jeho súčasťou,“ uviedla Katarína Kretter, riaditeľka pre komunikáciu a marketing OZV ENVI-PAK.

„Tieto pozície nie sú obsadené zástupcami štátu, odkedy táto legislatívna povinnosť nadobudla účinnosť,“ reagoval výkonný riaditeľ OZV SEWA Jozef Kozák.

Z reakcií viacerých oslovených OZV a KC zároveň vyplýva, že ministerstvo po vzniku povinnosti nominovať zástupcov štátu do ich kontrolných orgánov oslovili, aby tak urobilo. MŽP SR však ani po týchto výzvach nenavrhlo členov kontrolných orgánov.

OZV RECobal podľa vyjadrenia jej riaditeľky, Claudie Gettlerovej, informovala MŽP SR o zriadení kontrolného orgánu podľa § 28 ods. 4 písm. x) zákona o odpadoch 6. septembra 2018.

„Zároveň požiadala MŽP SR o zaslanie informácie o tom, kto je ministrom životného prostredia Slovenskej republiky navrhnutý ako zástupca štátu pre Kontrolný orgán OZV RECobal,“ priblížila C. Gettlerová. „OZV RECobal do dnešného dňa nedostala zo strany MŽP SR informáciu o návrhu zástupcu štátu v Kontrolnom orgáne OZV RECobal.“

Štát preto podľa nej nemá v kontrolnom orgáne OZV RECobal žiadne zastúpenie od jeho zriadenia 30. júna 2018.

Ministerstvo sľubuje nápravu

Skutočnosť, že zástupcovia štátu už tri roky chýbajú v kontrolných orgánoch všetkých OZV a KC, nám potvrdil aj envirorezort.

„Ministerstvo doposiaľ nenavrhlo zástupcov štátu do kontrolných orgánov OZV a koordinačných centier,“ reagovala Monika Szabó z Odboru komunikácie MŽP SR.

„V zmysle § 31 aj § 28 zákona o odpadoch chce v blízkej budúcnosti nominovať zástupcov štátu do kontrolných orgánov,“ doplnila M. Szabó.

Radovan Potočár

[Späť na obsah]

Iné informácie

1. Recyklácia odpadu v Spojenom kráľovstve

[06.06.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Viliam Ovsepian / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Možno až dve tretiny odpadu Spojené kráľovstvo vyváža do zahraničia – Turecka, Malajzie, ale aj Poľska. Hovoria o tom odhady, keďže ide o nezákonný vývoz. Smeti v krajine triedi len polovica domácností.“

Viliam Ovsepian, redaktor: „Jeden obyvateľ Veľkej Británie ročne vyprodukuje približne pol tony odpadu. Pozostáva väčšinou zo zvyškov potravín, novín, sklenených a plastových fliaš, a práve takéto smeti často končia za hranicami krajiny niekedy aj nelegálne.“

Teresa Domenechová Aparisiová, riaditeľka výskumu recyklácie odpadu: „Na vývoz odpadu platia veľmi prísne pravidlá a každý kontajner colníci monitorujú. Môže sa však stať, že odpad skončí inde, ako by mal, napríklad v mori alebo v inej krajine. Problémom je aj to, že keď odpad dorazí do iného štátu, tamojšie regulácie aj technológie bývajú obvykle na horšej úrovne ako vo vyspelých krajinách. Vo väčšine prípadov ho potom spaľujú. Musíme si uvedomiť, že neškodia iba tamojšiemu životnému prostrediu, no i celej planéte.“

Viliam Ovsepian: „Jedným z problémov plastového odpadu sú nákupné tašky, Angličania si odteraz za ne priplatia ešte viac. Vláda si od vyšších cien sľubuje aj postupnú zmenu návykov. To, ako s odpadom narábame, určujú nielen návyky, ale aj pravidlá.“

Zack Polanski, poslanec londýnskeho zastupiteľstva za Stranu zelených: „To, čo potrebujeme, je celomestská jednotná stratégia. Aj v tomto rajóne, kde je samotný magistrát, sú pravidlá recyklácie odlišné. Líšia sa dokonca od ulice k ulice. Druhá vec sú samotné kontajnery. Počul som o prípade, keď aktivisti umiestnili GPS lokátor do obyčajného smetného koša a aj do recyklačného, odpad z oboch kontajnerov skončil na rovnakom mieste – v spaľovni.“

Viliam Ovsepian: „Odborníci dlhodobo tvrdia, že ľudia by mali začať sami od seba. Ak je to možné, mali by kupovať potraviny bez obalu, ak nie, mali by vyberať také, ktoré nie sú v plastových obaloch. Najdôležitejšia je však samotná recyklácia odpadu.“

[Späť na obsah]

2. Tresty za fipronilovú kauzu

[05.06.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; R / Patrik Švajda;Zlatica Švajdová Puškárová]

Patrik Švajda, moderátor: „Viac ako 4 roky po fipronilovej kauze konečne padli v Belgicku rozsudky.“

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Jeden muž pôjde do väzenia, ďalší dvaja dostali podmienku. Zároveň musia zaplatiť milióny EUR ako odškodné.“

Neuvedená, redaktorka: „Podobne ako dvaja Holanďania, ktorých za fipronilovú kauzu odsúdili v apríli, aj traja Belgičania sú vinní z ohrozovania verejného zdravia a falšovania dokumentov a obchodovania s nebezpečnými látkami. V roku 2017 predávali farmárom na hydinových farmách v oboch krajinách zakázaný insekticíd. Keď sa na to prišlo, tisícky zvierat museli utratiť a milióny kontaminovaných vajec stiahli z predaja. Výrobky a polotovary z nich sa ale vtedy stihli dostať do rôznych európskych krajín vrátane Slovenska.“

[Späť na obsah]

4. Odlesňovanie v Amazónii napredovalo v máji najrýchlejšie od začiatku roku 2021

[04.06.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 22:03; redakcia]

Rio de Janeiro 4. júna (TASR) – Odlesňovanie Amazonského pralesa v Brazílii postupovalo v máji najrýchlejšie od začiatku tohto roku. Podľa brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru (INPE) v máji bolo ubudlo ďalších 1180 kilometrov štvorcových pralesa, čo je v porovnaní s májom 2020 nárast o 41 percent, informovala v piatok agentúra AFP.

Z bilancie ťažby tiež vyplýva, že máj bol tretím mesiacom po sebe, v ktorom bol dosiahnutý takýto rekord, čo vyvoláva vážne otázky o záväzkoch brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, že bude chrániť dažďový prales.

Mimovládna organizácia Observatorio de Clima, ktorá je začne kritická k postupom vlády v oblasti ochrany životného prostredia, označila najnovšie informácie o stave odlesňovania amazonského pralesa v Brazílii za veľmi znepokojujúce. Vysvetlila tiež, že máj je začiatkom obdobia sucha, keď sa vo veľkej časti amazonského regiónu devastácia ešte viac zintenzívni.

Od svojho nástupu k moci v roku 2019 Bolsonaro propagoval komercializáciu Amazónie a jej otvorenie pre ťažbu dreva a poľnohospodárstvo. Mimovládne organizácie, ktoré sa snažia dažďový prales chrániť, zvykne Bolsonaro označovať za “rakovinu”. Nedávno však oprášil svoj sľub, že v Amazonskom pralese sa do roku 2030 úplne prestane s odlesňovaním a že Brazília bude do roku 2050 uhlíkovo neutrálnym štátom.

Ochrancovia životného prostredia však napriek tomu aj naďalej obviňujú Bolsonarovu vládu z neodbornosti a dokonca zo sabotovania opatrení na ochranu životného prostredia. Terčom kritiky je najmä minister životného prostredia Ricard Salles, ktorý podľa aktivistov “prakticky ukončil” činnosť agentúry na ochranu životného prostredia Ibama.

Salles a ďalší vysoko postavení úradníci na jeho ministerstve sú tiež podozriví, že uľahčili nelegálny vývoz dreva z Amazónie do Európy a USA.

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/odlesnovanie-v-amazonii-napredovalo-v-maji-najrychlejsie-od-zaciatku-roku-2021-213546

[Späť na obsah]

Viac na siacplus.sk

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk