Monitoring tlače 9.6.2021

BRATISLAVA – Prezidentka Zuzana Čaputová (47) vymenovala za ministra pôdohospodárstva úspešného právnika a podnikateľa. Novým členom vlády sa stal Samuel Vlčan (50), ktorý už v rezorte pracoval ako štátny tajomník. Pod už bývalým ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským (66) však dlho nevydržal. Dnes stojí človek s pomerne zaujímavou minulosťou pred veľkou výzvou.

Prezidentka Čaputová včera popoludní označila rezort pôdohospodárstva ako jeden z najťažších. „Vo svojej novej funkcii budete musieť v krátkom čase zvládnuť naozaj veľké výzvy. Rozhodujúcou bude tiež reforma štátnych lesov,“ povedala počas príhovoru a vymenovania Vlčana do funkcie, čomu predchádzalo prijatie demisie od Jána Mičovského. Minulosť jeho nástupcu je v každom prípade poriadne pestrá. Nový minister mal podľa dokumentu zverejnenom na webe Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) začať študovať na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO) v roku 1989, teda v čase, keď sa mali na vychýrenú ruskú školu dostávať len ľudia oddaní komunistickej strane. O rok neskôr však už začal študovať právo na Univerzite Komenského v Bratislave. A práve advokácia bola jeho prvou doménou po skončení školských čias. Pracoval ako advokát v rôznych bankách, až sa dostal na pozíciu riaditeľa odboru právnych služieb a člena predstavenstva Slovenskej sporiteľne. Potom si ešte vyskúšal prácu v ďalšej komerčnej banke. Ministrov život nabral nový smer, keď sa definitívne rozhodol pre podnikanie. Cez svoju dlhoročnú firmu VS Consulting spoluvlastní od roku 2015 WP TECH, ktorá mala podľa finstat.sk už o tri roky tržby vyše 400-tisíc eur a v roku 2019 dokonca viac ako 2,1 milióna eur! Jeho spoločnosti sa však primárne nezaoberajú pôdohospodárstvom. Aj preto bolo prekvapivé, že Mičovský si po voľbách vybral Vlčana ako štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva. Vtedy to kritizoval predseda SPPK Emil Macho: „Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv je sklamaná z vymenovania Samuela Vlčana. Pre radu je veľkým odborným sklamaním, že ani na druhú najdôležitejšiu pozíciu ministerstva sa nedostal človek, ktorý je odborníkom v oblasti agropotravinárstva.“ npk, FOTO: tasr, archív

Raz už odišiel

Samuel Vlčan bol za štátneho tajomníka vymenovaný 19. apríla minulého roku, no už 1. júla odišiel z funkcie na vlastnú žiadosť. Potom pôsobil aj ako poradca premiéra Eduarda Hegera (45) pre pôdohospodárstvo a európske štrukturálne a investičné fondy.

[Späť na obsah]

2. Agrorezort má nového šéfa. Očakávanie farmárov sú veľké

[09.06.2021; Pravda; Ekonomika; s. 8,9; eko]

Ministerstvo pôdohospodárstva už vedie Samuel Vlčan. V utorok nového ministra vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová. Ten nahradil dosluhujúceho ministra Jána Mičovského (OĽaNO), ktorý pred vyše týždňom podal demisiu. A nič na tom nezmenilo ani jej pondelkové stiahnutie. Na stole už totiž bola dohoda o inom kandidátovi. Tým bol práve Vlčan, ktorý pôsobil ešte vlani na ministerstve tri mesiace ako štátny tajomník.

„Vo svojej novej funkcii budete musieť v krátkom čase riešiť naozaj veľké výzvy,“ povedala pri vymenúvaní prezidentka VIčanovi. Naznačila tým neľahkú situáciu nielen v samotnom rezorte, ale aj na samotnom ministerstve a v jeho organizáciách. Na nového ministra čaká aj reforma štátnych lesov. No aj doriešenie akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Ak nebude funkčná, ohrozené je podľa prezidentky i vyplácanie dotácií farmárom.

Neporiadok v rezorte

Čo hovoria ľudia z agrorezortu? Prvé reakcie z radov farmárov i potravinárov poukazujú na nedokončené úlohy v rezorte. „Nový minister bude mať neľahkú úlohu dotiahnuť prípravu strategických rezortných dokumentov,“ hovorí riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová. Na mysli má Koncepciu rozvoja poľnohospodárstva do roku 2035, ale aj Strategický plán Slovenskej republiky k budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ. Okrem toho na pleciach nového šéfa agrorezortu zostane tiež akreditácia Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ale aj personálne zastabilizovanie kľúčových rezortných inštitúcií. Popasovať sa bude musieť i s potravinovou sebestačnosťou, ktorú má vláda aj v programovom vyhlásení, dodala Venhartová. Práve tu totiž Slovensko dlhodobo pokrivkáva. Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov je na úrovni 40 percent.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora však netajila svoje rozčarovanie z vývoja celej situácie okolo Mičovského demisie. „Sme znechutení z toho, čoho sme svedkami. Cirkus v priamom prenose pokračuje. Akokoľvek sa na situáciu pozeráme, nerozumieme jej,“ povedal jej predseda Emil Macho. Spôsob, akým sa verejnosti, a najmä odbornej verejnosti, komunikovala výmena ministra, vysiela podlá neho veľmi negatívny signál a je zosmiešnením práce domácich poľnohospodárov a potravinárov.

Dni póla s novým ministrom

Komora si myslela, že po takom dlhom úpadku slovenského agropotravinárskeho sektora sa začne aspoň diskusia o reštarte. No nestalo sa tak. „Za posledný rok sme padli ešte hlbšie na dno, a to nielen morálne, ale aj odborne,“ hovorí Macho. A nejde pritom len o plán obnovy, z ktorého poľnohospodárstvo úplne vypadlo. Pripomenul, že v utorok sa začali Celoslovenské dni poľa, ktoré odštartoval práve pondelkový chaos okolo výmeny šéfa agrorezortu. Mičovský minulý, týždeň oznámil, že odstúpi z funkcie. Jeho krok súvisí s dianím v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF), najmä s policajným zadržaním a väzbou generálnej riaditeľky SPF Gabriely Bartošovej. Zároveň pripustil, že jeho nástupcom vo funkcii by mohol byť súčasný štátny tajomník rezortu Martin Fecko. Spomínalo sa však aj meno terajšieho ministra či súčasného štátneho tajomníka Andreja Gajdoša.

eko

Kto je nový šéf agrorezortu?

Samuel Vlčan pôsobil ako druhý štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva, no len tri mesiace. A to od polovice apríla do polovice júna minulého roka. Pod palcom mal sekcie rezortnej politiky pôdohospodárstva, legislatívy, analýz a výkazníctva, poľnohospodárstva, programov cezhraničnej spolupráce, potravinárstva a obchodu a Inštitút pôdohospodárskej politiky. Vlčan vyštudoval medzinárodné vzťahy na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Právnické vzdelanie získal na Univerzite Komenského v Bratislave. Počas pracovnej kariéry pôsobil v oblasti práva a bankovníctva. Viedol právne oddelenia HVB Banky a Slovenskej sporiteľne. Bol členom predstavenstva Slovenskej sporiteľne. Exekutívny rozvojový program pre vrcholových manažérov absolvoval na University of California v Berkeley (USA). V Bosne a Hercegovine bol generálnym manažérom zodpovedným aj za regionálne organizačné a finančné riadenie spoločnosti Hypo AlpeAdria Bank. Následne pôsobil na pozícii generálneho manažéra Sberbank Slovensko. Do funkcie štátneho tajomníka prechádzal z postu výkonného riaditeľa spoločnosti WP TECH, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti priemyselnej výroby. sita

Za posledný rok sme padli ešte hlbšie na dno, a to nielen morálne, ale aj odborne.

Emil Madio predseda Potravinárskej komory Slovenska

[Späť na obsah]

3. Pochybnosti o Vlčanovi

[09.06.2021; Pravda; Názory; s. 12; Marián Repa]

Minister Mičovský sa už do dejín zapísal ako veľmi slušný človek a kvalitný odborník, ktorý sa nebál postaviť neprávostiam. To mu nik nemôže uprieť. Aj preto sa s ním spájali veľké očakávania. Po roku pôsobenia na ministerstve pôdohospodárstva je však zrejmé, že na túto funkciu sa nehodil, pretože je veľmi zlý manažér a ešte horší politický stratég. Mohol odísť so cťou, no po tom, čo sa pokúsil stiahnuť svoju demisiu, zostane y pamäti zapísaný najmä ako neuveriteľný amatér. To, čo predviedol v pondelok, nemá azda obdobu. Keď už on sám zákony nepozná, aspoň niekto v jeho okolí mu mohol pošepnúť, že ústava nepozná nič také ako vzatie demisie späť. Hoci je pravdou, že koncom roka 2018 šéf diplomacie Miroslav Lajčák svoju demisiu stiahol, no už vtedy niektorí právnici upozorňovali, že taký postup nie je v poriadku. To, že ju vtedy Andrej Kiska neprijal, je jeho vizitkou. Prezident nemá možnosť zásadnej voľby, či prijme, alebo neprijme demisiu ministra. Ústava totiž s niečím takým nepočíta. Mičovský sa preto nemôže čudovať, že prezidentka Čaputová postupovala v intenciách zákona a on si na záver ministerskej kariéry vyrobil takúto blamáž. Nespokojnosť s ministrom zo strany poľnohospodárov a potravinárov bola síce veľká, no faktom navždy zostane, že v prípade Mičovského, na rozdiel od jeho predchodcov, neexistuje ani najmenší náznak podozrenia, že by nejakým spôsobom bol zapletený do korupčných afér. A tých v tomto rezorte bolo v minulosti neúrekom. Naopak, za jeho pôsobenia začali súdy postupne rozpriadať nitky v kauze Dobytkár. Keďže cez ministerstvo pôdohospodárstva pretekajú obrovské sumy peňazí, je pre mnohých cennou trofejou. Hoci vymenovanie Samuela Vlčana za nového ministra pôdohospodárstva je prezentované ako príchod schopného manažéra, existujú aj vážne pochybnosti, či je práve on ten pravý. Pre mnohých ľudí z agrorezortu bolo už jeho minuloročné vymenovanie do funkcie štátneho tajomníka asi najväčším prekvapením v doterajších personálnych nomináciách na ministerstve. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho vtedy vyjadril veľké sklamanie, „že ani na druhú najdôležitejšiu pozíciu ministerstva sa nedostal človek, ktorý je odborníkom v oblasti agropotravinárstva“. Na ministerstve sa bývalý bankár neohrial ani tri mesiace. Podľa jednej verzie chcel zverejniť audit činnosti Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a poukázať na korupčné schémy, ktoré v agentúre fungovali, no Mičovský to chcel urobiť sám a zároveň veľmi selektívne. Podľa druhej verzie chcel Vlčan sám robiť kšefty prostredníctvom PPA. Ak Hegerova vláda medzičasom nepadne, tak najbližšie mesiace jeho pôsobenia na ministerstve ukážu, ktorá z týchto dvoch verzií je pravdivá. Okrem toho, že treba vyčistiť Augiášov chliev, minister musí spustiť dôležité reformy, na ktoré poľnohospodári dlho čakajú.

Marián Repa

[Späť na obsah]

4. Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 8. júna – 21.00

[08.06.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 21:00; redakcia]

Bratislava – Prezidentka Zuzana Čaputová prijala v utorok demisiu doterajšieho ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského (OĽANO). Za jeho nástupcu vymenovala Samuela Vlčana.

Bratislava – Premiér Eduard Heger (OĽANO) chce diskutovať so zástupcami zamestnancov na pravidelných stretnutiach. Uviedol to po utorkovej debate s predstaviteľmi Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR, Moderných odborov Volkswagen a Nezávislých kresťanských odborov Slovenska.

Bratislava – V prípade Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR bolo dôležité zabezpečiť plynulý prechod riadenia rezortu. Vyhlásil to v utorok premiér Eduard Heger (OĽANO). Skonštatoval, že agrorezort čelí veľkým výzvam, jeho nový šéf Samuel Vlčan (nominant OĽANO) však má bohaté skúsenosti.

Bratislava – Návrh presunu správy pozemkov v národných parkoch pod ochranárov by nemal u nového šéfa agrorezortu Samuela Vlčana naraziť na odpor. Uvedomuje si, že plán vytvoriť autonómne národné parky je v programovom vyhlásení vlády. Uviedol to minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Verí, že Vlčan bude priateľom životného prostredia. Prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenuje Vlčana do funkcie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v utorok poobede.

Bratislava – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa chce zoznámiť s predstavami nového ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuela Vlčana (nominant OĽANO), aký má pohľad na spôsob reštartu agropotravinárskeho odvetvia. Informovala o tom Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK, v reakcii na utorkové menovanie Vlčana na post agroministra.

Bratislava – Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Andrej Gajdoš v utorok požiadal o uvoľnenie z funkcie. V agrorezorte pôsobil od 12. augusta 2020, kedy ho schválila vláda na návrh vtedajšieho ministra Jána Mičovského (OĽANO). Informoval o tom hovorca MPRV Daniel Hrežík. Kabinet sa návrhom na odvolanie štátneho tajomníka bude zaoberať pravdepodobne na stredajšom (9. 6.) rokovaní.

Bratislava – Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) predložil sľúbené naviazanie projektu podpory na udržanie zamestnanosti v čase krízovej situácie (prvá pomoc) na COVID automat. Vláda o materiáli bude rozhodovať na svojom stredajšom rokovaní (9. 6.).

Bratislava – Premnožená danielia zver spôsobuje obrovské škody, upozorňuje SaS. Poslankyne koaličnej strany Jarmila Halgašová a Anna Zemanová preto iniciujú na pondelok 14. júna poslanecký výjazd do viníc v okolí Pezinka, kde škody zapríčinené zverou zaznamenávajú najmä vinohradníci.

Bratislava – Mimoparlamentná strana Hlas-SD spolu s Jednotou dôchodcov Slovenska (JDS) odmietajú dôchodkovú reformu, ktorú pripravuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). Majú tri základné výhrady, z ktorých jedna sa týka zrušenia stropu dôchodkového veku a jeho náhrady individuálnym stropom, ktorý spočíva v počte 40 odpracovaných rokov. Na to, aby mohol človek odísť do dôchodku po 40 rokoch práce bude treba splniť také podmienky, že na to môže väčšina Slovákov zabudnúť. Uviedol to podpredseda strany Hlas-SD Erik Tomáš v utorok po rokovaní s JDS.

Bratislava – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) je zhrozená zo stavu, do akého sa dostalo slovenské agropotravinárstvo. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK v reakcii na pondelkové (7. 6.) oznámenie ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského (OĽANO) stiahnuť svoju demisiu.

Bratislava – Oživenie ekonomík prinieslo viac zákaziek firmám, tie však nie sú schopné až tak flexibilne reagovať čo sa týka zaobstarania vstupov. Tých je nedostatok, a preto stúpa ich cena a firmám sa tak ťažko určuje cena konečného výrobku. Ak štát popritom prestane podávať pomocnú ruku firmám a zastaví fungovanie schémy prvej pomoci, firmy budú šetriť na všetkom, na čom sa dá. Uviedol to výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor počas utorkového stretnutia s novinármi. Klub preto žiada, aby štát v podpore pokračoval do konca roka, až kým od nového roka nezačne platiť legislatíva trvalého kurzarbeitu.

Bratislava – Projektanti vlani čelili pre koronakrízu odkladu projektových zákaziek zo strany samospráv. Uviedlo to 43 % projektových spoločností v rámci polročnej analýzy slovenského stavebníctva od spoločností CEEC Research a Považská cementáreň Ladce.

Budapešť – Produkcia priemyslu v Maďarsku v apríli rekordne vzrástla. Dôvodom však bol najmä nízky porovnávací základ, keďže vlani boli mnohé továrne zatvorené v rámci prvej blokády na zastavenie šírenia nového koronavírusu. Ukázali to v utorok predbežné údaje ústredného štatistického úradu v Budapešti.

Viedeň – Rakúsky trh práce by sa mal čoskoro citeľne zotaviť. Ako vyplýva z aprílového prieskum spoločnosti ManpowerGroup medzi 529 rakúskymi zamestnávateľmi, firmy očakávajú v 3. kvartáli rastúce počty zamestnancov. Čistý výhľad nárastu o 10 % zodpovedá medzikvartálnemu zvýšeniu o 6 % a medziročnému o 14 %. Podľa prieskumu ide o najlepší výhľad za posledné dva roky.

Článok je krátený
https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/denny-suhrn-vydanych-sprav-er-tasr-8-juna-21-00-214744

[Späť na obsah]

5. Agrorezort potrebuje kompetentného ministra

[08.06.2021; komentare.hnonline.sk; Osobnosti pre HN; 19:52; Emil Macho]

Všetci slovenskí poľnohospodári aj potravinári vedia, že náš rezort potrebuje kompetentného a racionálneho ministra, ktorý má aj adekvátny politický výtlak, píše šéf SPPK Emil Macho.

Komický, tragický, smiešny, hlúpy (vyberte si) koniec exministra Jána Mičovského je už našťastie minulosťou. Aký bude jeho nástupca Samuel Vlčan dnes ešte nevieme.

Ale všetci slovenskí poľnohospodári aj potravinári vedia, že náš rezort potrebuje kompetentného a racionálneho ministra, ktorý má aj adekvátny politický výtlak. A všetci dúfame, že pán Vlčan tieto charakteristiky naplní.

Prečo musí byť kompetentný? Nuž najmä preto, že nemáme čas. Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo stratilo takmer rok a pól sledovaním trápenia exministra Mičovského. Sledovali sme jeho absurdné nápady, kritizovali sme ho a sporili sa s ním. Nie politicky, ale odborne, pretože Ján Mičovský zjavne nevedel, ktorá bije.

Tí poradcovia a spolupracovníci, ktorých mal a ktorí tomu rozumeli od neho odišli. Celý rezort sa ocitol v chaose a dôležité procesy, ako napríklad formovanie novej spoločnej európskej poľnohospodárskej politiky, alebo Plán obnovy nám takpovediac pretiekli pomedzi prsty. O Poľnohospodárskej platobnej agentúre (PPA) ani nehovoriac. To sa už nesmie opakovať.

Prečo musí byť racionálny? Najmä preto, že slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo nie je „rozprávka“ o dobrých a zlých. Náš sektor je o dennej tvrdej práci od úsvitu do súmraku. O výsledkoch. O snahe a odhodlaní. O ťažkej a často aj nespravodlivej zahraničnej konkurencii. Nie je a nikdy nebol o vymyslenom súboji akože malých s akože veľkými.

Aj tento výmysel, ktorému exminister uveril, ho tlačil do iracionálnych návrhov a aj tento výmysel mu v konečnom dôsledku bránil prijať pomocnú ruku Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Rozhodol sa inak – spolupracoval a radil sa so skupinkou ľudí, ktorí nikdy neboli naozajstnými poľnohospodármi, alebo potravinármi, ale skôr politickými aktivistami. Ani to sa už nesmie opakovať.

A prečo musí mať adekvátny politický výtlak? Nuž najmä preto, aby sa napríklad nemohla stať taká absurdnosť, že slovenskí poľnohospodári a potravinári dostanú z Plánu obnovy jednu veľkú nulu. Šéf agrorezortu jednoducho musí vedieť buchnúť do stola a zabojovať za záujmy poľnohospodárov a potravinárov.

A to nielen u nás doma, ale aj na európskej úrovni, kde prebieha veľmi sofistikovaný a tvrdý súboj. A kde Slovensko dlhodobo ťahá za kratší koniec. Akú váhu mohli asi tak prisudzovať exministrovi Mičovskému jeho európsky kolegovia, keď sa dočítali, že ani doma ho nikto neberie vážne? Ani toto sa už nesmie zopakovať.

Želajme si preto spoločne – poľnohospodári aj potravinári, aby nový minister Samuel Vlčan bol kompetentný, racionálny a aby ho jeho kolegovia z našej vlády a následne aj kolegovia z európskej scény brali vážne. Inak to nebude fungovať.

A SPPK, ktorá je kľúčovou stavovskou organizáciou pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo je pripravená mu v tom pomôcť. Ján Mičovský našu pomocnú ruku odmietol. Osobne verím, že Samuel Vlčan takúto chybu neurobí a pri reštarte skutočnej práce pre poľnohospodárov a potravinárov nevynechá samotných poľnohospodárov a potravinárov.

Autor je predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

https://komentare.hnonline.sk/komentare/2909996-agrorezort-potrebuje-kompetentneho-ministra

[Späť na obsah]

6. SPPK: Podaná ruka novému ministrovi

[08.06.2021; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Peter Bielik]

Peter Bielik, moderátor: „Som veľmi rád, že Samuel Vlčan prvý deň vo funkcii si našiel čas aj pre divákov televízie TA3, konkrétne pre reláciu Téma dňa. Vitajte u nás, dobrý večer.“

Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (nom. OĽaNO): „Veľmi pekne ďakujem za pozvanie. A dovoľte, aby som využil príležitosť a pozdravil všetkých poľnohospodárov, potravinárov a lesníkov.“

Peter Bielik: „Tak keď už ste pozdravili poľnohospodárov, máme tu zástupcu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Emila Macha, ktorému želám príjemný večer.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Dobrý večer, pán redaktor, ďakujem za pozvanie.“

Peter Bielik: „Ja som veľmi rád, pán Macho, že môžeme týmto vašim vystúpením doplniť celé spektrum informácií, ktoré sme našim divákom poskytli v súvislosti s výmenou na ministerstve pôdohospodárstva. No, to, že rezort pôdohospodárstva nie je po ministrovaní Jána Mičovského v ideálnej kondícii, už vieme. Ako to vplýva na vás, na farmárov, na pôdohospodárov?“

Emil Macho: „Tak to, čo sme si prežili počas vyše ročného ministrovania ministra Mičovského, nebolo pre žiadneho poľnohospodára, ani potravinára, a myslím, že ani pre lesníka, nič, nič príjemné. Dá sa to asi definovať dvomi – tromi slovami. Jedno z tých slov je nejaká apatia, znechutenosť a nejaké také možno aj tvrdšie výrazy. V každom prípade, vplýva to na nás tak, že vlastne ešte tých zopár posledných mohykánov, ktorí na Slovensku ostali robiť to, o čom všetci tu rozprávame, to znamená živočíšnu výrobu, špeciálnu rastlinnú výrobu, a nielen tie klasické komodity, tak sa cítia nejakým takým spôsobom takí, takí urazení a takí, až by som povedal, takí apatickí vo vzťahu k tomu, že jednoducho miesto nejakých slov pochvaly alebo nejakého uznania, tak sme tu dostali prívlastky, ako sú agrobaróni a nejakým spôsobom poľnohospodári, ktorí v podstate nič iné nerobia, len pestujú repku a pšenicu.“

Peter Bielik: „Mali ste možnosť sa nadýchať tej atmosféry, ktorá vládne momentálne medzi pôdohospodármi, aj dnes. myslím, že sa začínali veľmi populárne dni poľa, a to je pomerne veľký event pre pôdohospodárov.“

Emil Macho: „Áno, tú atmosféru tam bolo cítiť a ja by som to rozdelil do takých dvoch rovín. Mali sme jedno obrovské šťastie, že, že podujatie sa konalo v zelenom okrese, tak do slova, do písmena sme si poľnohospodári mohli užiť jeden druhého a po dlhej dobe sa stretnúť a vymeniť si názory. Takže aj dneska táto téma a tá absurdná situácia, ktorá sa včera diala, a celé to také až divadlo z nášho pohľadu, toto všetko tam nejakým spôsobom rezonovalo. A o to viacej, o to viacej s očakávaním sa pozeráme dopredu a sme, sme veľmi radi, že toto všetko už máme za sebou. A poviem otvorene, že veľmi spoliehame na nové vedenie ministerstva a na to, že tú situáciu nejakým spôsobom upokojí.“

Peter Bielik: „Tak keď sa takto spoliehate, asi máte aj nejakú predstavu o tom, čo by mali byť priority nového vedenia. Máte už taký nejaký zoznam, ktorý by ste chceli predostrieť novému ministrovi?“

Emil Macho: „Tak tie témy dlhodobo rezonujú. Nový pán minister nie je pre nás žiadnou neznámou. Pán minister, mali sme tú česť sa s ním zoznámiť, ešte keď bol štátny tajomník za ministrovania pána Mičovského, a veľmi intenzívne aj s poľnohospodármi komunikoval z pozície, z pozície poradcu premiéra, či už bývalého alebo terajšieho. Takže tie témy sú jasné, spoločná poľnohospodárska politika, tá je kľúč na nasledujúcich sedem rokov, situácia v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, Slovenský pozemkový fond. A pri tejto príležitosti musíme ešte povedať jednu veľmi dôležitú vec. A skutočne po dlhej, po dlhej dobe si aj vážime slová našej pani prezidentky, že dneska doslova, do písmena povedala, že jednou z najvážnejších priorít alebo z tých najhlavnejších pre nového ministra je aj upokojenie a také nové nastavenie vzťahov ministra so samosprávnymi organizáciami. Čiže toto sú také, také základné priority, a spoliehame na to, že miesto toho neustáleho boja, ktorý sme tu videli roky, tak upokojíme spoločne tú situáciu a budeme hľadať priestor na témy, ktoré nás spájajú, ale tie hlavné priority som vymenoval.“

Peter Bielik: „To, čo chce robiť samotný minister, to mu nesmiete brať, on má svoj vlastný program, má svoje vlastné predstavy. Medzi nimi je napríklad predstava zvýšiť potravinovú bezpečnosť, prípadne, teraz myslím celého Slovenska, alebo zvýšiť aj množstvo tej náročnejšej produkcie, vy ste to už spomínali, ovocie, zelenina, mäso, živočíšna výroba, a to všetko na úkor tých lánov repky olejnej, obilnín. Dá sa to z vášho pohľadu dosiahnuť, podporíte pána ministra aj v tejto jeho snahe?“

Emil Macho: „Jednoznačne podporíme každého jedného ministra v tom, keď bude viacej rozdelené, že to znamená, keď viacej budeme podporovať živočíšnu a špeciálnu výrobu a ešte viacej otvoríme nožnice, nožnice medzi, medzi tými technickými plodinami a tou špeciálnou a živočíšnou výrobou, lebo tam je, tam je kľúč. Tu len chcem podotknúť, aby sme neskĺzli možno do nejakej debaty, že, že, že teda zase tej pšenice a repky je tu, je tu nejak strašne veľa. Áno, ale tá pšenica, repka, kukurica a všetky tie plodiny tu boli, sú a budú. Ide o to, v akom, v akých výmerách to budeme pestovať, lebo uvediem príklad, keby sme boli sebestační v zemiakoch, tak nám stačí možno šesť až desaťtisíc hektárov podľa toho, akým spôsobom, či veľkým alebo malým, to budeme pestovať. Čiže toho obilia v dlhodobom horizonte tu nejak extra neubudne. Otázkou je, otázkou je, že možno na akých výmerách veľkých to pestovať, ale, ale na túto debatu sme konštruktívne pripravení. A ja som presvedčený o tom, že nový pán minister presne vie, o čom hovorím, a jednoducho spoločne nájdeme tú reč, aby sme tých posledných mohykánov aj tých nových, ktorí majú záujem robiť živočíšnu výrobu a špeciálnu rastlinnú výrobu, oveľa viacej motivovali, aby im to prinášalo pridanú hodnotu, aby to, čo robia, im prinášalo aj zisk, lebo to je základ podnikania. A keď na týchto základných premisách sa zhodneme, tak si myslím, že, že, že budeme mať veľmi konštruktívnu spoluprácu.“

Peter Bielik: „Nový minister má pomerne impozantný životopis, má veľké množstvo skúseností z bankového sektora, napriek tomu pravdepodobne neodmietne, ak by ste mu ponúkli svoje odborné kapacity. Predsa len, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je najväčšou organizáciou svojho druhu a združuje veľké množstvo odborníkov. Urobíte takýto ústretový krok, ponúknete ministrovi Vlčanovi svoje odborné možno legislatívno-právne, možno odborné v oblasti pôdohospodárstva skúsenosti, ktoré, ktoré máte?“

Emil Macho: „Niet pochýb o tom, že nový pán minister je skúsený manažér, a každý jeden dobrý manažér, tak, ako, ako vieme, je, je, je to, že nemusí byť odborník na všetko, je dôležité, aby sa obklopil veľmi dobrými ľuďmi. My sme dnes tlačovou správou, a úprimne poviem, aj my inú možnosť po tom, čo sme si rok prežili, ani v podstate nemáme, podali sme pánovi ministrovi podanú ruku, že sme pripravení na spoluprácu. Ja som presvedčený o tom, že Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vo svojich radoch má dostatočné množstvo odborníkov na to, aby ten odborný backup a takú tú empirickú skúsenosť z praxe, aj historickú, a tá história skutočne nebola, nebola dobrá, sme pánovi ministrovi, pánovi ministrovi alebo vedeniu ministerstva poskytli, pokiaľ o to záujem, pokiaľ o to záujem bude.“

Peter Bielik: „Pán predseda, veľmi pekne vám ďakujem za to, že ste si našli čas aj vy pre divákov televízie TA3. Konieckoncov, dnes to je naozaj výnimočný deň najmä pre rezort pôdohospodárstva. Želám príjemný večer.“

Emil Macho: „Ďakujem pekne za pozvanie, pekný večer.“

[Späť na obsah]

7. Samuel Vlčan: Prvé hodiny vo funkcii

[08.06.2021; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Peter Bielik]

Peter Bielik, moderátor: „Pán minister, myslím si, že na úvod pomerne povzbudivé slová zo strany predstaviteľov najväčšej pôdohospodárskej organizácie, ktorú tu na Slovensku máme.“

Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (nom. OĽaNO): „Áno, vážim si podanú ruku zo strany SPPK a túto iniciatívu prijímam. Som rád, že nielen SPPK, ale aj iné združenia poľnohospodárov sa obrátili na ministerstvo počas dnešného popoludnia a ponúkli rovnako spoluprácu. Ja sa na spoluprácu s SPPK aj s ostatnými združeniami teším. Viem, že ja v zásade na tej pozícii ministra sedím s dvomi čapicami. Jedna je regulátora, hej, keď nastavujeme intervenčnú politiku a regulačnú politiku, ale mám aj tú druhú čapicu, kedy obsluhujem ako minister sektor tých svojich ako, ako sa anglicky hovorí, stakeholderov. Takže na tú spoluprácu sa s nimi teším a verím, že bude produktívna.“

Peter Bielik: „Je tam veľké množstvo tém, o ktorých by, samozrejme, s vami chceli hovoriť, a teraz ide o ľudí, či sú veľkí alebo malí farmári, či sú to producenti potravín, či sú to tí, ktorí koniec koncov vyrábajú tie komodity, z ktorých sa potraviny nakoniec produkujú už v tom definitívnom slede. Vy máte dlhodobo tú ideu, že by ste chceli práve množstvo týchto našich potravín, našej produkcie na našich pultoch zvýšiť. Myslíte si, že dokážete slovenských farmárov primeť k pestovaniu aj takých náročnejších plodín? Hovorí sa o tom, že v minulosti sme boli sebestační v ovocí, v zelenine, myslím si, že aj v bravčovom mäse. Dokážeme sa opäť dostať na takúto úroveň?“

Samuel Vlčan: „Samozrejme, na úroveň spred tridsiatich alebo štyridsiatich rokov v sebestačnosti sa už zrejme nedostaneme. Vtedy bola možnože niekde aj nad osemdesiat percent, dneska je len niekde okolo štyridsať percent podľa štatistík, možnože štatistík SPPK len tridsaťsedem percent, ale máte pravdu, mojou ambíciou je jednoznačne zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska. Je to dôležité, ukázala to aj kríza, kedy jednoducho tie trhy sa zatvárali a my sme jednoducho len tŕpli, či jednoducho budeme schopní na Slovensko doviezť jednoducho dostatok potravín v tých vyše osemsto kamiónoch denne. Ukazuje sa, že aj v iných oblastiach tá globalizácia naráža na svoje hranice, všetko sa snaží byť viac lokálne. Nesúvisí to len s tými bezpečnostnými aspektmi, o ktorých som hovoril, ale aj o ekologičnosti, lebo jednoducho nemá zmysel jednoducho prenášať jednoducho na veľké vzdialenosti, niekoľko tisíc kilometrov, potraviny, jednoducho tá uhlíková stopa jednoducho nepustí. Čiže z tohto pohľadu to podporuje Európska únia, my tak chceme nastaviť aj našu časť spoločnej poľnohospodárskej politiky, aby sme jednoducho podporili tvorbu potravín. A mne je jedno, či je ten producent potravín a spracovateľ alebo v prvovýrobe poľnohospodár malý, veľký, stredný, rodinná farma. Pre mňa je dôležité, či sa snaží podnikať poctivo, alebo jednoducho sa snaží obchádzať pravidlá, hej? Bohužiaľ, my v sektore máme zlú skúsenosť z predchádzajúcich období, nemusím pripomínať kauzu Dobytkár a zatknutie pána Kožucha, nemusím pripomínať, že bohužiaľ, aj na Slovenskom pozemkovom fonde sa ukázalo, že máme problémy, sú tam osoby, ktoré sú dneska väzobne stíhané. Toto jednoducho musíme napraviť, ten proces očisty nastal, a verím, že budeme úspešní.“

Peter Bielik: „Pán Macho spomínal to otváranie nožníc, ak teda naozaj chceme tu mať náročnejšiu produkciu, ak tu chceme pestovať opäť zeleninu, ovocie a chceme byť aspoň trošku samostatní alebo sebestační, samozrejme, ak chceme mať živočíšnu výrobu, dorábať si tu mäso a tak ďalej, to sú pomerne finančne náročné produkcie. Tým otváraním nožníc teda zrejme myslel to, že sa výraznejšie odlíši dotácia na produkciu obilnín, produkciu repky olejnej a tak ďalej a práve týchto náročnejších produkcií a prípadne aj živočíšnej výroby. To znamená, je to tá teória, že budeme viac takúto špeciálnu výrobu podporovať aj peniazmi?“

Samuel Vlčan: „Nechcem hovoriť komplikovane, ale my sme hospodársky rezort a peniaze sú až na prvom mieste. My budeme nastavovať tie politiky tak, aby sme využívali tie trhové mechanizmy, ktoré stále máme v tomto odvetví, a tými svojimi nielen intervenčnými, ale aj regulačnými politikami budeme jednoducho stimulovať práve rast tých oblastí, kde, keď jednoducho máme nedostatky, hej, že neviem, prečo by sme si nevedeli dostatok zemiakov vlastných dopestovať, prečo by sme ich museli z Holandska dovážať. A my to jednoducho chceme urobiť tak, aby sme jednoducho ekonomicky motivovali tých farmárov a tých poľnohospodárov, aby jednoducho tam investovali, ale to sa nedá len tak, že zvýšite podporu na hektár produkcie zemiakov. My chceme, aby jednoducho za tou prvovýrobou už bol nejaký spracovateľský reťazec, aby sme, aby sme posilnili tú vertikálu, aby jednoducho sme vedeli, kde tie zemiaky očistíme, kde ich jednoducho preskladníme, ako sa budú voziť, aby sme jednoducho vedeli podporiť jednoducho aj ten spracovateľský a potravinársky sektor, aby jednoducho oni boli dostatočne silní a boli partnermi aj toho retailového reťazca, aby sa jednoducho vedeli do tých jeho akoby zásuviek dopojiť, lebo veľakrát tí naši producenti majú problém s tým, že jednoducho oni logisticky nevedia sa nastaviť tým, na, na tie požiadavky jednoducho tých veľkých nadnárodných reťazcov. A tam jednoducho vidím možnosť, aby sme ich stimulovali k tomu, že jednoducho budú aktívnejšie budovať tie takzvané vertikály. My budeme počítať, ktoré vertikály nám fungujú, ktoré vieme ako podporiť, lebo tie zdroje sú len limitované, ktoré nám ako fungujú. A verím, že niektorými tými vertikálami dokážeme nielen jednoducho zabezpečiť plnú sebestačnosť v niektorej komodite, kde nám, kde nám sa to dlhé roky nedarilo, ale že dokonca budeme niektoré komodity vyvážať na spoločný európsky trh. Napriek tomu, že som si vedomý, že v iných, hlavne teda tých bývalých krajinách, je tá podpora na hektár o niečo väčšia, napriek tomu vďaka dobrým klimatickým podmienkam, šikovnosti našich poľnohospodárov a spracovateľov, a teda aj potravinárov, ktorých treba doinvestovať, budeme schopní jednoducho aj potraviny vo väčšej miere vyvážať.“

Peter Bielik: „Tie podmienky na Slovensku sú vhodné, dá sa to tak povedať, pretože tu máme dostatok vody, dostatok kvalitnej pôdy, prečo by sme teda nemali produkovať konkurencieschopné, a myslím cenou konkurencieschopné potraviny, a zásobiť nimi v prvom rade náš domáci trh. Naši producenti často hovoria, že teda nemajú úplne presne tú istú štartovaciu pozíciu ako ich kolegovia v zahraničí, často sú tie dotácie v zahraničí oveľa vyššie. Predchádzajúce vlády, predchádzajúce vedenia ministerstva pôdohospodárstva sa to snažili kompenzovať rôznymi programami, jedným z nich bol napríklad program zelenej nafty. Myslím si, že v tohtoročnom rozpočte, sa tam takáto kapitola nenachádza, opravte ma, ak sa mýlim.“

Samuel Vlčan: „Mýlite sa, nachádza sa.“

Peter Bielik: „Ďakujem pekne, v akej výške?“

Samuel Vlčan: „Tridsať miliónov.“

Peter Bielik: „Tridsať miliónov, myslím si, že v minulosti to už bolo aj trošku viac. Budete sa teda snažiť o podobné.“

Samuel Vlčan: „Nie, aj v minulosti, aj v minulosti to bolo tridsať miliónov. Vyčerpalo sa minulý rok nejakých vyše dvadsaťpäť miliónov, tento rok je čerpanie predpokladané na úrovni dvadsaťsedem miliónov, čiže tá podpora zelenej nafty bude pokračovať aj teda v tomto roku. Tie výzvy sa podávajú koncom augusta – začiatkom septembra, vyhodnocuje sa to niekedy v októbri – novembri. Čiže my určite chceme jednoducho pokračovať aj v týchto schémach. Ja chcem ubezpečiť poľnohospodárov, že my, naša vláda nemá záujem obmedzovať jednoducho finančné stimuly. Nám ide len o to, aby tie finančné stimuly boli, boli omnoho efektívnejšie. Viete, nie je žiadnym tajomstvom, že, skôr by som povedal, že verejne, verejným tajomstvom, že veľká časť hlavne z tých projektových podpôr zmizla v rôznych korupčných schémach. Viete, a hovorí sa, aspoň čo človek zachytí z médií, že sa rozdávali provízie pätnásť percent. Viete, len na to, aby ste mohli jednoducho niekomu dať tých pätnásť percent províziu, na to potrebujete ďalšiu jednoducho podpornú schému. A tak sa vám jednoducho akože stále odkrajuje z toho objemu peňazí, ktoré by mali ísť reálnym farmárom, reálnym producentom, spracovateľom, potravinárom, a nakoniec sa to tak celé pokriví, že jednoducho efektívne viete využiť sotva polovicu tých zdrojov, hej? Čiže, čiže my, ja verím, že keď sa nám podarí nastaviť transparentné pravidlá, efektívne rozdeľovanie tých zdrojov, tak jednoducho aj bez toho, aby sme nejako dramaticky zvyšovali tú podporu hlavne z národného rozpočtu, lebo vieme, že sme, že sme jednoducho po kríze, tak budeme schopní jednoducho doručiť omnoho lepšie výsledky, lebo nie je to len o podpore na, na, na, na hektár alebo na hlavu, lebo jednoducho povedzme aj otázka diskutovaná spolufinancovania druhého piliera zo štátneho rozpočtu, keď si pozriete to predchádzajúce obdobie, tak napríklad na Slovensku sme na počet obyvateľov mali jednoducho o niečo dokonca vyššiu podporu spolufinancovania toho druhého piliera ako v Maďarsku. A nikto nevie povedať a nevysvetlí mi, že, že by sa jednoducho maďarským farmárom darilo horšie ako, ako slovenským. Práveže všetci hovoria, že pozrite sa do Maďarska, ako jednoducho sa im darí. Takže je to aj o tej efektivite rozdeľovania tých prostriedkov.“

Peter Bielik: „Ďakujem pekne, že ste ma opravili, tie informácie dali na správnu mieru. Je vidieť, že sa nepotrebujete zorientovávať v rezorte, nebudete potrebovať žiadnych sto dní na to, aby ste sa rozhľadeli a uvedomili si, aké tie procesy sú, ako sú tie procesy nastavené v rámci rezortu. Poďme k takým tým už politickejším otázkam. Vy ste už boli štátnym tajomníkom na ministerstve pôdohospodárstva. Čo spôsobilo ten váš predchádzajúci odchod z funkcie? Boli ste tam, myslím, tri mesiace.“

Samuel Vlčan: „Bol som tam niečo viac ako tri mesiace, ja som prijal ponuku od pána bývalého ministra Mičovského. Jednoducho mali sme iný názor ako riadiť rezort. Ja som manažér takpovediac nemeckého strihu, správne ste povedali, že som, že som pracoval väčšinu svojej pracovnej kariéry v bankovníctve, vyše sedemnásť rokov, z toho teda hlavne v zahraničných bankách, rakúskych alebo nemeckých, kde som jednoducho bol vychovaný nejakému manažérskemu štýlu, nejakej kvalite riadenia, nejakému manažmentu priorít. V tomto sme sa s pánom ministrom veľakrát nezhodli, a preto, keď som dostal ponuku od pána dnešného vicepremiéra Matoviča, vtedajšieho premiéra, ísť mu pomôcť na Úrad vlády, tak som tú ponuku akceptoval, a samozrejme, poďakoval som sa pánovi vtedajšiemu ministrovi za tú možnosť získať skúsenosti na rezorte.“

Peter Bielik: „Zrejme teda z tej svojej praxe poznáte také to nemecko-rakúske heslo … s peniazmi sa nezahráva, alebo nesmie sa s nimi hrať. To znamená určite budete obracať každé jedno euro a snažiť sa ho využiť, vyťažiť maximálne nejakou investíciou, alebo jeho umiestnením tak, aby nám prinieslo aj nejaké ďalšie benefity. No ale predsa len odchod po troch mesiacoch to niekto by mohol povedať, že viete no nesvedčí to o veľkej odolnosti. To váš predchodca, ten teda bojoval do poslednej možnej chvíle už aj keď to asi možné celkom nebolo. Vy ste teraz odhodlaný zotrvať vo funkcii maximálnu možnú dobu?“

Samuel Vlčan: „Samozrejme ja verím, že naša vláda vydrží do ďalších riadnych parlamentných volieb. Máme pred sebou prakticky tri roky práce. Ja verím, že za tie tri roky sa nám podarí aj na rezorte pôdohospodárstva dosiahnuť veľké zmeny, ktoré jednoducho s ohľadom teda na prípravu novej spoločnej poľnohospodárskej politiky ovplyvní poľnohospodárstvo a vidiek na možnože ďalších desať 10 rokov. Takže verím, že to zvládneme.“

Peter Bielik: „No sám to ale asi nezvládnete. To nezvládne nikto sám. Privediete si nových ľudí na ministerstvo?“

Samuel Vlčan: „Samozrejme mám pripravený tím spolupracovníkov. Samozrejme poznám veľa schopných ľudí aj v rezorte, ktorí si zaslúžia šancu ukázať čo vedia. Mám teda pripravených aj kolegov z iných rezortov, ale aj mimo štátnej správy.“

Peter Bielik: „Už ste spomínali situáciu na Pôdohospodárskej platobnej agentúre a na pozemkovom fonde. Tá situácia nie je dobrá z hľadiska tej minulosti, ale čo týka pozemkového fondu ani v súčasnosti, pretože tam došlo k zatýkaniu už aj súčasných predstaviteľov konieckoncov to bol aj dôvod na odstúpenie Jána Mičovského. Očakávate teda, že aj tam prebehnú nejaké personálne zmeny?“

Samuel Vlčan: „Áno, tak v Pôdohospodárskej platobnej agentúre ako aj na Slovenskom pozemkovom fonde sa plánujú personálne zmeny. Ja by som chcel lepšie poznať súčasný stav aj Slovenského pozemkového fondu, preto jednoducho sa budem rozprávať s novou poverenou pani generálnou riaditeľkou. Budeme zrejme hovoriť aj o možnosti auditu. Chceme jednoducho, aby sa práca Slovenského pozemkového fondu výrazne zefektívnila. Bude ambíciou doriešiť tak reštitučné nároky a nielen v záhradkárskych oblastiach. Bude našou ambíciou nastaviť pravidlá nájomných zmlúv, čiže tej práci je naozaj veľa. Je to spojené samozrejme s viacerými legislatívnymi zmenami, ale keďže sme teda vládna koalícia, ktorá disponuje ústavnou väčšinou predpokladám, že ani pri týchto legislatívnych zmenách nebudeme mať problém ich v parlamente dosiahnuť.“

Peter Bielik: „No nie je to len otázka legislatívnych zmien, ktoré treba presadiť v Národnej rade. Budete musieť splniť aj požiadavky, ktoré boli stanovené práve na Pôdohospodársku platobnú agentúru. Tam myslím do októbra musíme splniť niekoľko desiatok úloh, medzi nimi digitalizáciu čo vôbec nie je jednoduché, pretože to nie je len zavedenie toho systému, ale aj prevedenie tých už starších záznamov do digitálnej podoby, aby s ním ten systém mohol pracovať. Stihnete to do októbra?“

Samuel Vlčan: „Nebudem skrývať, že situácia hlavne z časového hľadiska na PPA-čke je kritická. Sme pod drobnohľadom Európskej komisie. Tie signály, ktoré prechádzajú od audítorov z … hovoria o takej miernej nervozite, povedané diplomaticky. Určite sa tejto téme budem intenzívne venovať v najbližšom období. Jednoducho nemôžme si dovoliť, aby Pôdohospodárska platobná agentúra čo len na jeden deň stratila akreditáciu, to vylučujem.“

Peter Bielik: „Keď sme hovorili o tých osobnostiach, určite veľkým odborníkom a takou ikonou v rámci rezortu je aj pán Jozef Bíreš. Hovorilo sa o jeho odvolaní, alebo odstúpení z hľadiska už teda veku, ktorý dosiahol. Prehodnotíte tento zámer?“

Samuel Vlčan: „Ja pána profesora Bíreša poznám. Považujem ho za naozaj naslovovzatého odborníka v danej oblasti. Je autoritou doma aj v zahraničí. Určite, že sa s ním stretnem a budem s ním hovoriť o jeho ďalšom pôsobení. Pravdou je, že môj predchodca zorganizoval už dve kolá výberového konania, do ktorých sa žiaľ nikto neprihlásil, takže túto situáciu budem musieť riešiť.“

Peter Bielik: „No iste treba mať obsadený aj takýto post a určite je dobré, pokiaľ teda už nie je využitie pre takýchto odborníkov možno priamo na týchto postoch zamyslieť sa nad tým ako ich využiť, pretože naozaj formát pána profesora Bíreša je zodpovedajúci možným ďalším úlohám, ktoré by mohol dostať. Keď už nie na tomto poste, tak možno na inom. Ako vnímate, keď už sa teraz pozrieme trocha ďalej a vrátime sa napríklad aj k tej tlačovej konferencii vášho predchodcu. Plánovaný presun chránených lesných území pod rezort životného prostredia. Máme tu iniciatívu poslaneckú, skupiny poslancov, ktorí sú konieckoncov poslancami Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Je to pomerne vážny zásah do toho, do rezortu pôdohospodárstva a pomerne veľký benefit, alebo zaujímavý benefit, ktorý môže získať takýmto spôsobom rezort životného prostredia.“

Samuel Vlčan: „Myslím, že ten poslanecký návrh vedie skupina, alebo teda pani poslankyňa Zemanová zo SaS. Na túto tému som krátko hovoril s pánom ministrom Budajom už koncom minulého týždňa. Určite, že sa s ním chcem aj zajtra na vláde o danej téme rozprávať. Je to veľmi zložitá téma. On predpokladám vysvetlí dôvody prečo sa rozhodol podporiť takýto postup cez poslanecký návrh? Musím povedať, že to nie je štandardné. Myslím si, že ide o takú zásadnú zmenu, že by si tento proces určite zaslúžil klasické medzirezortné pripomienkové konanie, aby sa všetci dotknutí mohli vyjadriť, aby k tomu bola dostatočne odborná diskusia. Ja to nechcem určite naťahovať. Ja som sám pánovi ministrovi Budajovi bez ohľadu na to, že kde sa dneska nachádza na akej pozícii v minulosti hovoril o tom, že je záujmom tejto krajiny, aby sme hlavne teda štvorku, päťku ochranné pásmo mali hlavne majetkovo vysporiadané, aby to boli lesy a pozemky vo vlastníctve štátu, aby sme tam nemali problém s vymýšľaním schém náhrad pre súkromných vlastníkov, že tam nemôžu ťažiť. To je si myslím, že korektné a môžeme sa teda baviť, že akým spôsobom nastavíme jednoducho tento proces. Totižto tak ako je to v súčasnom návrhu v poslaneckom, tak by jednoducho veľmi veľká časť nielen lesov, ale aj poľnohospodárskej pôdy jednoducho prešla pod správu rezortu životného prostredia, čo by narážalo.“

Peter Bielik: „Čiže tristotisíc hektárov.“

Samuel Vlčan: „Áno, čo by narážalo na veľa aj praktických problémov a verím, že tomuto sa chce vyhnúť aj samotný pán minister Budaj, ktorého považujem za veľmi skúseného politika, erudovaného ochranára a verím, že nájdeme dobré riešenie pre krajinu.“

Peter Bielik: „To znamená je to na stole, bude sa o tom diskutovať.“

Samuel Vlčan: „Áno, bude sa diskutovať.“

Peter Bielik: „Lebo argumentácia od pána Budaja je tá, že kedysi pán minister Mičovský s takýmto riešením súhlasil, že nebol proti.“

Samuel Vlčan: „Neviem sa vyjadriť k ich predchádzajúcej diskusii. To je skôr otázka na pána dnes poslanca už Mičovského. Ešte raz opakujem, ja verím v to, že zvíťazí zdravý rozum a teda nájdeme dobré riešenie pre krajinu. Ja ešte raz rešpektujem snahu ministra Budaja chrániť biotopy v tých jednotlivých chránených oblastiach. Celkovo si myslím, že tie lesy si zaslúžia väčšiu pozornosť. Ja chápem, že ministerstvo životného prostredia má ten svoj ako rezortný pohľad. Veľakrát aj ten náš pohľad z pôdohospodárstva bol možnože príliš rezortný, ale verím, že tieto bariéry rezortizmu prekonáme a nájdeme dobré riešenie.“

Peter Bielik: „No bolo by to asi v prospech, či už ochranárov, alebo lesníkov, prípadne pôdohospodárov, pretože tu musíme hovoriť naozaj nielen o lesných pozemkoch, ale aj čiastočne o tých pozemkoch, ktoré ich obklopujú a to už často prechádza do lánov polí, do poľnohospodárskej pôdy a tam práve mohli vzniknúť rôzne nezrovnalosti. Pán minister veľmi pekne ďakujem za to ešte raz, že ste si našli čas v prvý deň svojej pomerne asi ťažkej misie predpokladám, že tu nepôjde o nejakú prechádzku ružovým sadom, čas pre divákov televízie TA3. Budem veľmi rád, keď sa stretneme aj v ďalších reláciách.“

Samuel Vlčan: „Ďakujem za pozvanie, pán Bielik. Pekný večer.“

[Späť na obsah]

8. Novým ministrom je Samuel Vlčan

[08.06.2021; TV TA3; Téma dňa; 19:50; Viktória Némethová / Peter Bielik]

Peter Bielik, moderátor: „Minister Ján Mičovský je definitívne minulosťou. Novým ministrom pôdohospodárstva sa stal Samuel Vlčan. Na ministerstve už pôsobil ako štátny tajomník a je to skúsený bankový manažér. Dokáže naplniť svoje slová o posilnení našej potravinovej bezpečnosti? Prídu s ním na ministerstvo aj ďalší ľudia? Odpovie Samuel Vlčan. Poslanci Európskeho parlamentu už hlasovali o pláne zaviesť v Európe takzvaný COVID pas. Výsledok sa však dozvieme až zajtra. Ako hlasovali naši europoslanci? Kde všade budeme COVID pas potrebovať? Odpovedia poslanci Európskeho parlamentu, Eugen Jurzyca a Vladimír Bilčík. Vitajte pri Téme dňa na TA3. Ministra Jána Mičovského nahradil bývalý bankový manažér. Samuel Vlčan sa vracia na rezort pôdohospodárstva. Tentoraz nie ako štátny tajomník, ale ako minister. Z Prezidentského paláca ale odišiel bez slov. Svoje priority by mal predstaviť zajtra po rokovaní vlády. Dodajme, že z ministerstva pôdohospodárstva odchádza podľa Denníka N aj štátny tajomník Andrej Gajdoš.“

Viktória Némethová, redaktorka: „Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala do funkcie ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Ten si z jej rúk prevzal menovací dekrét. Bývalý šéf rezortu Ján Mičovský odovzdal pred odchodom z paláca prezidentke kyticu. Zuzana Čaputová sa mu poďakovala za jeho vyše ročné pôsobenie na ministerstve.“

Zuzana Čaputová, prezidentka SR: „Dôverujem tomu, že ste ako minister konali podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“

Viktória Némethová: „Niekdajší lesník išiel do politiky ako bojovník proti korupcii. Demisiu sa rozhodol podať po tom, ako jeho nominantku, šéfku Slovenského pozemkového fondu, zadržala polícia pre podozrenia z korupcie.“

Zuzana Čaputová: „Tento váš krok, pán Mičovský, vnímam ako súladný s očakávaniami, ktoré vaše profesionálne aj politické pôsobenie sprevádzajú.“

Viktória Némethová: „Po skončení slávnostného ceremoniálu však Mičovskému, ale ani novému ministrovi Vlčanovi do reči nebolo. S akými prioritami ide bývalý bankár a manažér na agrorezort, tak zatiaľ nie je známe. Nový minister pôdohospodárstva to nebude mať jednoduché. Musí vyriešiť situáciu na Slovenskom pozemkovom fonde a tiež na Pôdohospodárskej platobnej agentúre.“

Eduard Heger, predseda vlády (OĽaNO): „Trvalá akreditácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry a samozrejme príprava spoločnej poľnohospodárskej politiky na najbližšie obdobie. Toto sú dve veľké výzvy, ktorým tento rezort čelí.“

Zuzana Čaputová: „Potrebujete sfinalizovať spravodlivé nastavenie poľnohospodárskych platieb a dotácií.“

Viktória Némethová: „Najdôležitejšie však bude zrejme upokojiť situáciu v regiónoch. Časť poľnohospodárov bola totiž v uplynulých mesiacoch v štrajkovej pohotovosti.“

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK: „Veľmi si želáme, aby nový minister svojimi aktivitami a názormi slovenských poľnohospodárov a potravinárov motivoval a spájal, nie rozdeľoval ich tak ako sme toho boli svedkami v predchádzajúcich mesiacoch.“

Viktória Némethová: „Ján Mičovský sa zatiaľ do politického dôchodku nechystá. Jeho kroky budú smerovať do Národnej rady.“

[Späť na obsah]

9. Bratislava, Slovensko: Vlčan vystriedal Mičovského

[08.06.2021; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Samuel Migaľ / Aneta Parišková;Ľuboš Sarnovský]

Aneta Parišková, moderátorka: „Odišiel, aj keď sa mu z ministerskej stoličky príliš nechcelo. Šéfa agrorezortu Jána Mičovského v kresle vystriedal Samuel Vlčan.“

Ľuboš Sarnovský, moderátor: „Do funkcie ho dnes vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová. Príliš veľa sme sa dnes o ňom nedozvedeli a on dnes pred novinármi, ktovie prečo, zutekal.“

(začiatok archívneho záznamu)

Noviny TV JOJ 7.6.2021

Ján Mičovský, bývalý minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Sťahujem svoju demisiu na funkciu.“

(koniec archívneho záznamu)

Samuel Migaľ, redaktor: „Kým ešte včera si takto Ján Mičovský snažil udržať ministerské kreslo, dnes voľky-nevoľky prichádzal do prezidentského paláca so svojím nástupcom za chrbtom. Stačila chvíľa a ministrom už nebol.“

Zuzana Čaputová, prezidentka SR: „Myslím si, že situáciu v rezorte ani vy sám nemôžete byť spokojný.“

Samuel Migaľ: „Naopak tu o pár sekúnd už skladal sľub Slovenskej republike Samuel Vlčan s výzvou prezidentky aby na ministerstve pôdohospodárstva začal zarezávať od prvej chvíle.“

Zuzana Čaputová: „Vážený pán minister, želám vám pri spravovaní mimoriadne náročného rezortu veľa úspechov, aby slovenský vidiek mohol byť pilierom lokálnej ekonomiky a zamestnanosti.“

Samuel Migaľ: „O novom ministrovi je známe, že v minulosti pôsobil ako bankár a chvíľu dokonca aj v samotnom agrorezorte. O jeho plánoch ako zachrániť slovenské poľnohospodárstvo sme sa však u prezidentky nedozvedeli absolútne nič. V spoločnosti premiéra Hegera aj dnes už oficiálne parlamentného poslanca Jána Mičovského odišiel.

Pán Mičovský, môžete na chvíľočku prosím vás? Prídete k nám? Pán premiér, môžeme na sekundu iba?“

Eduard Heger: „Ponáhľame sa na ministerstvo.“

Eduard Heger (OĽaNO), predseda vlády SR: „Ja bulvár až tak nekomentujem, takže myslím si, že všetko, čo bolo potrebné, bolo povedané a venujme sa tomu, čo prináša výsledky a to jest, ja prajem novému pánovi ministrovi veľa síl ako som povedal a zajtra ho predstavím a pobavíme sa konkrétne o témach, ktorý bude čeliť.“

Samuel Migaľ: „Nového ministra však nielenže nepoznajú médiá, opozícia o ňom hovorí ako človeku, ktorý z pôdohospodárstvom nemá žiadne skúsenosti. Organizácie, ktoré v poľnorezorte pôsobia, tiež vedia, čo od neho čakať.“

Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK (telefonát): „Veľmi si želáme, aby nový minister svojou prácou a názormi poľnohospodárov a potravinárov motivoval a spájal, nie ich rozdeľoval, ako sme boli toho svedkami v predchádzajúcich mesiacoch.“

Samuel Migaľ: „Z Bratislavy Samuel Migaľ, televízia JOJ.“

[Späť na obsah]

10. Štátny tajomník agrorezortu Andrej Gajdoš požiadal o uvoľnenie z funkcie

[08.06.2021; etrend.sk; Správy; 19:28; TASR]

Kabinet sa návrhom na odvolanie štátneho tajomníka bude zaoberať pravdepodobne na stredajšom rokovaní

Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Andrej Gajdoš v utorok požiadal o uvoľnenie z funkcie. V agrorezorte pôsobil od 12. augusta 2020, kedy ho schválila vláda na návrh vtedajšieho ministra Jána Mičovského (OĽANO). Informoval o tom hovorca MPRV Daniel Hrežík. Kabinet sa návrhom na odvolanie štátneho tajomníka bude zaoberať pravdepodobne na stredajšom (9. 6.) rokovaní.

Na ministerstve sa venoval najmä pôdohospodárskym témam, Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike, oblastiam súvisiacim s podporou slovenského pôdohospodárstva a koordinoval prípravu Koncepcie pôdohospodárstva do roku 2035. Návrh na odvolanie štátneho tajomníka predloží minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽANO) podľa Hrežíka pravdepodobne už na stredajšie zasadnutie vlády. Gajdoš požiadal o odvolanie na vlastnú žiadosť v utorok.

Andrej Gajdoš vyštudoval Fakultu ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Na MPRV v minulosti pracoval ako referent. Stál pri budovaní PPA, kde neskôr viedol oddelenie autorizácie priamych platieb a následne šéfoval odboru priamych platieb a environmentálnych podpôr. Skúsenosti zúročil v súkromnom sektore v spoločnosti zaoberajúcej sa implementáciou a koordináciou pri zavádzaní podporných schém a priamych platieb do praxe pre poľnohospodárske podniky, riešením legislatívnych otázok, poradenstvom a spoluprácou pri riadení fariem. Pôsobil aj ako poradca/konzultant Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

https://www.trend.sk/spravy/statny-tajomnik-agrorezortu-andrej-gajdos-poziadal-uvolnenie-funkcie

[Späť na obsah]

11. Štátny tajomník agrorezortu končí: O odchod z funkcie požiadal sám

[08.06.2021; cas.sk; Čas.sk; 19:21; TASR]

Otvoriť galériu

Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Andrej Gajdoš v utorok požiadal o uvoľnenie z funkcie.

V agrorezorte pôsobil od 12. augusta 2020, kedy ho schválila vláda na návrh vtedajšieho ministra Jána Mičovského (OĽANO). Informoval o tom hovorca MPRV Daniel Hrežík. Kabinet sa návrhom na odvolanie štátneho tajomníka bude zaoberať pravdepodobne na stredajšom (9. 6.) rokovaní.

Gajdoš pôsobil vo funkcii štátneho tajomníka MPRV takmer desať mesiacov. S bývalým ministrom Mičovským sa pravidelne zúčastňoval na rokovaniach Rady ministrov EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov (AGRIFISH), kde agrorezort zastupoval pri nastavovaní kľúčových riešení budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na ministerstve sa venoval najmä pôdohospodárskym témam, Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike, oblastiam súvisiacim s podporou slovenského pôdohospodárstva a koordinoval prípravu Koncepcie pôdohospodárstva do roku 2035.

Návrh na odvolanie štátneho tajomníka predloží minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽANO) podľa Hrežíka pravdepodobne už na stredajšie zasadnutie vlády. Gajdoš požiadal o odvolanie na vlastnú žiadosť v utorok.

https://www.cas.sk/cl/1003165/2539201/statny-tajomnik-agrorezortu-konci-o-odchod-z-funkcie-poziadal-sam

[Späť na obsah]

12. Ďalší člen agrorezortu na odchode: O uvoľnenie z funkcie požiadal štátny tajomník

[08.06.2021; dnes24.sk; 19:19; redakcia]

Andrej Gajdoš pôsobil vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva takmer desať mesiacov. Na vlastnú žiadosť požiadal o uvoľnenie.

Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Andrej Gajdoš v utorok požiadal o uvoľnenie z funkcie.

V agrorezorte pôsobil od 12. augusta 2020, kedy ho schválila vláda na návrh vtedajšieho ministra Jána Mičovského (OĽANO). Informoval o tom hovorca MPRV Daniel Hrežík.

Kabinet sa návrhom na odvolanie štátneho tajomníka bude zaoberať pravdepodobne na stredajšom (9. 6.) rokovaní.

Čomu sa venoval?

Návrh na odvolanie štátneho tajomníka predloží minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽANO) podľa Hrežíka pravdepodobne už na stredajšie zasadnutie vlády.

Gajdoš požiadal o odvolanie na vlastnú žiadosť v utorok.

Skúsenosti zúročil

Skúsenosti zúročil v súkromnom sektore v spoločnosti zaoberajúcej sa implementáciou a koordináciou pri zavádzaní podporných schém a priamych platieb do praxe pre poľnohospodárske podniky, riešením legislatívnych otázok, poradenstvom a spoluprácou pri riadení fariem. Pôsobil aj ako poradca/konzultant Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

https://www.dnes24.sk/dalsi-clen-agrorezortu-na-odchode-o-uvolnenie-z-funkcie-poziadal-statny-tajomnik-391824

[Späť na obsah]

14. Štátny tajomník Andrej Gajdoš končí vo funkcii

[08.06.2021; aktuality.sk; Ekonomika; 19:12; TASR]

V agrorezorte pôsobil pod vedením Jána Mičovského.

Informoval o tom hovorca MPRV Daniel Hrežík. Kabinet sa návrhom na odvolanie štátneho tajomníka bude zaoberať pravdepodobne na stredajšom (9. 6.) rokovaní.

Vo funkcii takmer desať mesiacov

Stál pri budovaní PPA

Rovnaký článok sa v prehľade tlače objavil

https://www.aktuality.sk/clanok/897791/statny-tajomnik-andrej-gajdos-konci-vo-funkcii/

[Späť na obsah]

15. Samuel Vlčan novým ministrom pôdohospodárstva

[08.06.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Radoslav Šebo / Janete Štefánková]

Janette Štefánková, moderátorka: „Slovensko má nového ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, stal sa ním Samuel Vlčan. Do funkcie ho vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová. Dnes už bývalému šéfovi rezortu Jánovi Mičovskému síce poďakovala za doterajšie úsilie, no skonštatovala, že ani on sám nemôže byť spokojný so situáciou v rezorte.“

Radoslav Šebo, redaktor: „Jána Mičovského vo funkcii ministra pôdohospodárstva nahradí bankár, právnik a bývalý štátny tajomník rezortu Samuel Vlčan.“

Ján Mičovský, bývalý minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (OĽaNO): „Verím, že nový minister bude lepší ako ten odchádzajúci a ten, čo príde za ním, ešte lepší ako ten, čo prichádza, a tak to má aj byť.“

Radoslav Šebo: „Ján Mičovský podal demisiu pre kauzu okolo riaditeľky Slovenského pozemkového fondu. Kým si svoj odchod rozmyslel a demisiu stiahol, predseda vlády sa s prezidentkou dohodli na mene jeho nástupcu. Demisii Jána Mičovského predchádzala posledné mesiace aj kritika z viacerých strán, a to nielen z radov poľnohospodárov.“

Zuzana Čaputová, prezidentka SR: „V politických sporoch a v niektorých prípadoch aj s vlastnými ministrami a poslancami ste nechali srdce, no myslím si, že so situáciou v rezorte ani vy sám nemôžete byť spokojný.“

Radoslav Šebo: „Stabilizácia ministerstva a reforma štátnych lesov či spravodlivé nastavenie poľnohospodárskych platieb a dotácií – to je len krátky zoznam výziev z úst prezidentky, ktorým bude čeliť dnes už nový minister Samuel Vlčan.“

Zuzana Čaputová: „Krízové riadenie, znalosť pomerov na úrade a manažérsky prístup sú hlavné atribúty na zvládnutie zložitej situácie v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a spolieham sa, že ich pri riadení rezortu v maximálnej miere uplatníte.“

Radoslav Šebo: „Pôdohospodári, poľnohospodári aj potravinári zmenu vo vedení ministerstva vítajú. Od nového ministra očakávajú korektnú spoluprácu.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Som presvedčený o tom, že nájdeme spoločnú reč a potiahneme slovenské poľnohospodárstvo, pôdohospodárstvo a potravinárstvo spoločne dopredu.“

Milan Lapšanský, riaditeľ Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov: „Očakávame, že minister podporí spracovanie potravín na Slovensku.“

Pavol Konštiak, 1. viceprezident Zväzu obchodu SR: „Verím, že nový pán minister sa bude vážnejšie, odbornejšie a cieľavedomejšie venovať potravinársku, s ktorým my obchodníci máme veľa spoločné.“

Radoslav Šebo: „Aké budú prvé kroky a rozhodnutia nového ministra, nateraz známe nie je. Z Prezidentského paláca odišiel bez jediného slova.“

[Späť na obsah]

16. Poľnohospodári si politikou deň pokaziť nenechali

[08.06.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Marek Šilhavík / Jaroslav Zápala;Mária Chreneková Pietrová]

Jaroslav Zápala, moderátor: „Sú smutní, sklamaní a apatickí. Poľnohospodári za posledný rok síce oporu v politikoch nenašli, no dnešný deň si pokaziť nenechali.“

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Na celoslovenských Dňoch poľa predviedli históriu, súčasnosť, ale načrtli aj budúcnosť poľnohospodárstva.“

Marek Šilhavík, redaktor: „Pod holým nebom na Medarda ani kvapka a tak sa v plnej paráde mohol predviesť historický Zetor z roku 1959.“

Juraj Sulan, čestný hosť: „Stále ho užívame u nás v podstate na orbu, aj na rozrábanie pôdy.“

Marek Šilhavík: „Chlapi s ním vo Veľkej Mani pracujú najmä vo viniciach.“

Juraj Sulan: „Sú ľahko opraviteľné a v podstate keď dostane vodu a olej, tak je nezničiteľný.“

Martin Sedláček, organizátor podujatia: „Ještě před 100 lety jsme jezdili koňmi, pak začali první parní traktory, parní oračky, naftové traktory. Ta technologie v zemědělských strojích se vyvíjí neskutečným způsobem. Traktory mohou jezdit bez řidiče, řídí je GPSky.“

Marek Šilhavík: „Ak by predkovia v Seliciach videli aj sekciu budúcnosť, ich polia by okopával autonómny robot.“

Roman Vietoris, konzultant spoločnosti: „Ten jeden hektár, ktorý tento poľnohospodár urobil počas tohto dňa piatimi ľuďmi, tak to teraz urobí jedným človekom a v podstate týmto naším autonómnym robotom.“

Marek Šilhavík: „Šetriť čas, peniaze, ale aj prostredie majú ďalšie vynálezy, napríklad dron, ktorý vstrekuje na polia pesticídy.“

Ľubomír Sládek, pilot dronu: „Dokáže veľmi precízne držať výšku čo ja viem meter a pol nad nejakou tou plodinou bez toho, že by na to musel dávať človek pozor.“

Jakub Pavolko, obchodný zástupca: „Vo viac rozvinutých krajinách už drony fachčia dlho a na vyššej úrovni. Československo viac-menej by som povedal, že je to súčasnosť, ale v takých plienkach.“

Marek Šilhavík: „Ďalší dron zmapuje, kam postrek dávať netreba.“

Kornél Czíria, spoluzakladateľ firmy: „Môžu to aplikovať s klasickým postrekovačom, alebo rozmetadlom, ako to robili doteraz a nevznikne tam kvázi robota navyše.“

Marek Šilhavík: „Robiť by chceli všetci, no s podporou štátu. Ťažké srdce majú na politiku. Exminister Mičovský im síce na pódiu ďakoval za prácu, no na otázky o pomoci odpovedať nestihol. Ponáhľal sa k prezidentke pre demisiu.“

Emil Macho, predseda SPPK: „Ale musím povedať, stále máme energiu a chuť a spoliehame sa na to, že raz sa nájde v tejto krajine sila, ktorá povie, že poľnohospodári a potravinári je to, čo táto krajina si váži a myslím, že aj Covid nám to ukázal.“

Marek Šilhavík: „Marek Šilhavík, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

17. Žatva bude meškať

[08.06.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Jana Obrancová / Janete Štefánková]

Janette Štefánková, moderátorka: „Aj keď počasie tento rok nie je ideálne, na poliach to zatiaľ vyzerá dobre. Úrode pomohol najmä daždivý máj, ohroziť ju ešte môže suchý a horúci jún. Poľnohospodári čoraz častejšie siahajú po odolnejších odrodách. Viac o nich sa dozvedeli aj na Celoslovenských dňoch poľa, tentoraz v Sedliciach v okrese Šaľa.“

Jana Obrancová, redaktorka: „Viac ako sedemsto pokusných polí s rozličnými odrodami do rôznych podmienok. Poľnohospodári sa na Celoslovenských dňoch poľa zoznamujú s tými, ktoré sú najvhodnejšie práve do ich regiónu.“

Milan Jurky, farmár z Oravy, predseda Združenia malých farmárov na Slovensku: „Nové odrody pšenice, jačmeňa a ďalších rastlinných plodín. Taktiež je tu mnoho nových inovácií, čo sa týka dronov, senzorov a toto je to, čo to slovenské poľnohospodárstvo potrebuje.“

Marián Záhumenský, poľnohospodár, AGROCONTRACT Mikuláš: „Môžeme vidieť habitus tých rastlín, predpoklad úrody, kde si môžeme vybrať odrody. My to vždy praktizujeme tak, že aj naši chalani agronómovia prídu a pozrú sa, že čo vlastne ideme do budúcna, aké odrody ideme siať. Je to veľmi dôležité, aby to videli na jednom mieste, aby mohli porovnať tie jednotlivé odrody.“

Jana Obrancová: „Poľnohospodári sa musia v odrodách orientovať pravidelne, aby úrodu dosiahli aj pri neraz nečakaných výkyvoch počasia.“

Jozef Mészáros, poľnohospodár, konateľ AGRO Divízia Selice: „Keď si zoberieme historicky, že pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi, aké úrody sme dosahovali pri lepších podmienkach vlahových a teplotných, tak teraz dosahujeme väčšie úrody pri horších podmienkach, a to vďaka osivárenstvu ako vývoju hybridov a genetiky.“

Jana Obrancová: „Vplyvy počasia a rovnako aj škodcov už poľnohospodári naplno pociťujú aj tento rok. Napriek tomu sa zatiaľ zdá, že úroda bude dobrá.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Vývoj zimy nebol až taký ideálny, ale ten máj tomu pomohol. No ale viete, zase poľnohospodárovi nikdy nevyhoviete. Už teraz hovoríme, že by trošku mohlo zapršať. O žatve dá sa hovoriť, že z dnešného pohľadu nevyzerá to zle. Skôr by som povedal, že vyzerá to relatívne dobre.“

Jana Obrancová: „Na zhodnotenie úrody si však tento rok budeme musieť počkať o čosi dlhšie. Práve pre výkyvy počasia sa celá žatva posunie asi o dva týždne a začne sa zrejme až v prvej polovici júla.“

[Späť na obsah]

18. Celoslovenské dni poľa v Seliciach

[08.06.2021; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Jana Obrancová / Juraj Jedinák]

Juraj Jedinák, moderátor: „Hoci počasie v tomto roku nie je ideálne, na poliach to zatiaľ vyzerá dobre. Úrode pomohol daždivý máj, prípadné ohrozenie ešte môže priniesť suchý a príliš horúci jún. Poľnohospodári si čoraz viac musia zvykať na výkyvy počasia. Aj preto siahajú po odolnejších odrodách. Oboznámili sa s nimi aj na Celoslovenských dňoch poľa v Seliciach.“

Jana Obrancová, redaktorka: „Viac ako sedemsto pokusných polí s rozličnými odrodami do rôznych podmienok. Poľnohospodári sa na slovenských dňoch poľa zoznamujú s tými, ktoré sú najvhodnejšie práve do ich regiónu. Bol medzi nimi aj farmár z Oravy Milan Jurky.“

Milan Jurky, farmár z Oravy: „Nové odrody pšenice, jačmeňa a ďalších plodín. Taktiež je tu mnoho nových inovácií, čo sa týka dronov, senzorov. Toto je čo slovenské poľnohospodárstvo potrebuje.“

Jana Obrancová: „Poľnohospodár z okolia Nových Zámkov Marian Záhumenský dodal.“

Marian Záhumenský, poľnohospodár z okolia Nových Zámkov: „Môžeme vidieť habitus tých rastlín, predpoklady úrody. My si môžeme vybrať odrody. My to vždy praktizujeme tak, že aj agronómovia prídu a pozrú sa, že čo vlastne ideme do budúcna, aké odrody ideme siať. Je to veľmi dôležité, aby to videli na jednom mieste, aby mohli porovnať tie jednotlivé odrody jednotlivých rastlín.“

Jana Obrancová: „Poľnohospodári sa musia v odrodách orientovať pravidelne, aby úrodu dosiahli aj pri neraz nečakaných výkyvoch počasia. Podľa miestneho poľnohospodára zo Selíc Jozefa Mészárosa sa to darí.“

Jozef Mészáros, poľnohospodár zo Selíc: „Aj keď si zoberieme historicky, že pred tridsiatimi – štyridsiatimi rokmi aké úrody sme dosahovali pri lepších podmienkach vlahových a teplotných, tak teraz dosahujeme väčšie úrody pri horších podmienkach, a to vďaka vývoju hybridov a genetiky.“

Jana Obrancová: „Vplyvy počasia a rovnako aj škodcov už poľnohospodári naplno pocítili aj tento rok. Napriek tomu sa zatiaľ zdá, že úroda bude dobrá. Myslí si predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Ten vývoj zimy nebol až taký ideálny, ale ten máj tomu pomohol. No ale viete, zase poľnohospodárovi nikdy nevyhoviete. Už teraz hovoríme, že by trošku mohlo zapršať. O žatve dá sa hovoriť, že z dnešného pohľadu nevyzerá to zle. Skôr by som povedal, že vyzerá to relatívne dobre.“

Jana Obrancová: „Na zhodnotenie úrody si však tento rok budeme musieť počkať o čosi dlhšie. Práve pre výkyvy počasia sa totiž celá žatva posunie asi o dva týždne a začne sa zrejme až v prvej polovici júla.“

[Späť na obsah]

19. Súhrn vydaných správ ER TASR – 8. júna – 17.30

[08.06.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 17:30; redakcia]

Praha – Rast maloobchodného predaja v Českej republike sa v apríli spomalil a viac, ako ekonómovia očakávali. Ukázali to v utorok údaje Českého štatistického úradu (ČSÚ).

Berlín – Nemecká priemyselná produkcia v apríli nečakane klesla. Priemyselná produkcia sa v apríli medzimesačne znížila o 1 % po revidovanom náraste o 2,2 % v marci, uviedol spolkový štatistický úrad Destatis. Ekonómovia počítali so zvýšením o 0,5 %.

Frankfurt nad Mohanom – Kurz spoločnej európskej meny sa v utorok v skorom obchodovaní pohyboval okolo úrovne 1,22 USD/EUR. Ráno sa euro predávalo po 1,2185 USD, čo bolo o trochu menej než v noci na utorok.

Rím – Talianske maloobchodné tržby v apríli klesli prvýkrát za 3 mesiace z dôvodu zníženia v segmente nepotravinových tovarov. Maloobchodné tržby si v apríli medzimesačne pohoršili o 0,4 % po stagnácii v marci, uviedol taliansky štatistický úrad Istat.

Paríž – Francúzsky obchodný deficit sa v apríli mierne zvýšil. Schodok obchodnej bilancie sa v apríli prehĺbil na 6,24 miliardy eur zo 6,14 miliardy eur v marci, uviedol francúzsky colný úrad. V apríli 2020 deficit predstavoval 4,54 miliardy eur.

Brusel – Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v pondelok (7. 6.) schválili žiadosti štyroch krajín EÚ vo výške 11,6 milióna eur o podporu z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), aby pomohli pracovníkom prepusteným v dôsledku koronakrízy nájsť si nové zamestnanie prostredníctvom ďalšieho vzdelávania, odbornej prípravy alebo ich podpory pri začatí podnikania.

Brusel – Európska komisia (EK) v utorok navrhla rozpočet EÚ na rok 2022 vo výške 167,8 miliardy eur. K uvedenej sume by malo pribudnúť odhadovaných 143,5 miliardy eur vo forme grantov v rámci ozdravného plánu cez program EÚ budúcej generácie (NGEU), uviedol eurokomisár zodpovedný za rozpočet Johannes Hahn.

Brusel/Štrasburg – Európska komisia (EK) už na budúci týždeň odobrí prvé národné plány obnovy a odolnosti financované cez multimiliardový program EÚ budúcej generácie (NGEU), prijatý na oživenie a modernizáciu európskej ekonomiky po koronakríze. Uviedla to v utorok predsedníčka EK Ursula von der Leyenová pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.

Luxemburg – Ekonomika eurozóny v 1. štvrťroku 2021 opäť klesla, ale miernejším tempom. Hrubý domáci produkt (HDP) euroregiónu sa v období január-marec po úprave o sezónne vplyvy znížil o 0,3 % oproti 4. štvrťroku, keď medzikvartálne klesol o 0,6 %. Ukázali to v utorok spresnené údaje európskeho štatistického úradu Eurostat.

Luxemburg – Počet zamestnaných osôb v eurozóne aj v celej Európskej únii (EÚ) sa v prvých troch mesiacoch 2021 znížil, pretože mnohé krajiny opätovne zaviedli obmedzenia a zatvorili podniky, aby zastavili šírenie pandémie nového koronavírusu. Ukázali to v utorok spresnené údaje európskeho štatistického úradu Eurostat.

Londýn – Bitcoin aj ďalšie kryptomeny sa po niekoľkých pokojných dňoch v utorok predpoludním opäť dostali pod veľký tlak. Cena najväčšej a najznámejšej virtuálnej meny klesla pod 33.000 USD (27.133,70 eura).

Oslo – Rast aktivity nórskeho podnikateľského sektora sa v uplynulých troch mesiacoch zrýchlil. A výhľad na ďalší polrok sa zlepšil vďaka postupnému rušeniu obmedzení na zastavenie pandémie ochorenia COVID-19. Ukázal to v utorok prieskum nórskej centrálnej banky.

Singapur – Ceny ropy v utorok ráno pokračovali v poklese z dôvodu obáv týkajúcich sa globálneho zotavenia dopytu. Čínsky dovoz ropy sa totiž v máji znížil. Barel (159 litrov) americkej ropy WTI s júlovým kontraktom sa v utorok o 8.52 h SELČ predával po 68,81 USD (56,58 eura). To bolo o 42 centov alebo 0,61 % menej ako v pondelok (7. 6.) na konci obchodovania na newyorskej komoditnej burze. Cena WTI v pondelok klesla o 39 centov alebo o 0,6 % a uzavrela na 69,23 USD za barel.

Tokio – Japonská ekonomika klesla na začiatku tohto roka menej, než sa pôvodne predpokladalo. Podľa revidovaných údajov sa hrubý domáci produkt (HDP) v prvých troch mesiacoch kalendárneho roka 2021 medziročne znížil o 3,9 %. Dôvodom kontrakcie boli opätovné protiepidemické reštrikcie. Štatistici pôvodne počítali až s -5,1 %.

Tokio/New York – Hlavný tokijský index Nikkei 225 sa v utorok oslabil. Dôvodom bola neistota týkajúca sa domácej epidemickej situácie a osudu olympijských hier, ktoré sa majú konať v Tokiu. Wall Street uzavrela v pondelok (7. 6.) zmiešane, keď štandardné tituly klesli a technologické akcie sa posilnili.

Washington – Obchodný deficit Spojených štátov sa v apríli znížil z predchádzajúcej rekordnej úrovne, keď export vzrástol, zatiaľ čo dovoz klesol. Podľa analytikov je to však iba prechodný jav. Domáci dopyt je totiž stále vysoký, čo znamená, že rovnako sa bude vyvíjať aj dovoz.

Washington – Svetová banka výrazne zlepšila prognózu tohtoročného vývoja svetovej ekonomiky, pričom vychádza z vakcinácie a rozsiahlych vládnych stimulov v bohatých krajinách. Banka odhaduje tohtoročný rast globálnej ekonomiky na úrovni 5,6 %, čo je najvýraznejší rast takmer za 50 rokov.

Peking – V Číne sa minulý mesiac predalo

viac než 1,6 milióna áut, čo v porovnaní s aprílom, ako aj májom predchádzajúceho roka predstavuje rast približne o 1 %. Opäť bol vysoký záujem o takzvané nové energetické vozidlá (NEV), ktoré zahrnujú elektrické autá a plug-in hybridy. Ich rast oproti máju minulého roka presiahol 170 %.

tur pop

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/suhrn-vydanych-sprav-er-tasr-8-juna-17-30-214685

[Späť na obsah]

20. Celoslovenské dni poľa v Seliciach

[08.06.2021; Regina Západ; Žurnál Rádia Regina; 17:00; Jana Obrancová / Elena Koritšánska]

Elena Koritšánska, moderátorka: „Aj keď počasie v tomto roku nie je ideálne, na poliach to zatiaľ vyzerá dobre. Úrode pomohol najmä daždivý máj. Ohrozenie pre ňu môže znamenať ešte suchý a príliš horúci jún. Poľnohospodári si čoraz viac musia zvykať na výkyvy počasia, aj preto siahajú po odolnejších odrodách. Oboznámili sa s nimi aj na Celoslovenských dňoch poľa, tentoraz v Seliciach.“

Jana Obrancová: „Poľnohospodár z okolia Nových Zámkov Marian Záhumenský dodal.“

[Späť na obsah]

21. Chceme sa zoznámiť s predstavami nového agroministra S. Vlčana

[08.06.2021; openiazoch.zoznam.sk; 15:31; redakcia]

Bratislava 8. júna (TASR) Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa chce zoznámiť s predstavami nového ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuela Vlčana (nominant OĽANO), aký má pohľad na spôsob reštartu agropotravinárskeho odvetvia.

Problémových tém je podľa Holéciovej veľmi veľa, vysoko nad všetkými však dominujú štyri oblasti, a to príprava a schválenie strategického plánu k spoločnej poľnohospodárskej politike, ktorý musí každá jedna členská krajina na národnej úrovni schváliť a následne zaslať do Bruselu do konca tohto roka.

Druhou oblasťou je podľa nej úplná akreditácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Treťou je situácia okolo Slovenského pozemkového fondu. A štvrtou oblasťou, nemenej dôležitou, je zvýšenie dôvery spotrebiteľov vrátane našich politikov k práci poľnohospodárov a potravinárov a k slovenským potravinám.

“Pokiaľ ako spoločnosť nepochopíme, že ekologickejšie, zdravšie a pre vzhľad krajiny výhodnejšie je vyrobiť potraviny doma, ako ich doviezť cez pol sveta, tak sa ďaleko zo súčasného miesta nepohneme. K tomu potrebujeme racionálne mysliaceho ministra so silným politickým výtlakom, ktorý bude vedieť presadiť zmeny odkonzultované s relevantnými agropotravinárskymi samosprávami, či už vo vláde alebo v parlamente, ale za pozíciu Slovenska bude bojovať aj v európskych inštitúciách,” podčiarkla Holéciová.

SPPK si podľa nej veľmi želá, aby nový minister svojou prácou a názormi poľnohospodárov a potravinárov motivoval a spájal, nie ich rozdeľoval, ako to bolo možné vidieť v predchádzajúcich mesiacoch. “Rezort sa potáca v hlbokej priepasti, našou spoločnou úlohou je nájsť z nej cestu von. Inak ako spoločnou komunikáciou a odbornou diskusiou to nedosiahneme. Stratili sme viac ako rok času na skutočné ozdravenie odvetvia,” doplnila hovorkyňa.

“Bez ohľadu na všetky okolnosti a nechutný cirkus, ktorý sprevádzal personálnu výmenu v ministerskom kresle, z našej strany je novému ministrovi podaná ruka na spoluprácu. Veríme, že ju prijme a upokojí situáciu v odvetví,” uviedol predseda SPPK Emil Macho.

Holéciová dodala, že SPPK je najväčšia a najreprezentatívnejšia agropotravinárska samospráva na Slovensku. Členovia komory napríklad vyrábajú 70 % slovenského mlieka, 92 % slovenských vajec, 90 % slovenského vína, chovajú 64 % slovenských ošípaných. Celá produkcia cukru pochádza od členov komory, 67 % slovenského pečiva pečú členovia SPPK. Práve preto chce komora novému ministrovi ponúknuť svoj pohľad na riešenie problémov, ktorý tlmočí za väčšinu slovenských výrobcov potravín, pestovateľov a chovateľov.

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/212921/Chceme-sa-zoznamit-s-predstavami-noveho-agroministra-S-Vlcana

[Späť na obsah]

22. SPPK: Chceme sa zoznámiť s predstavami nového agroministra S. Vlčana

[08.06.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 15:18; redakcia]

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/sppk-chceme-sa-zoznamit-s-predstavami-noveho-agroministra-s-vlcana-214620

[Späť na obsah]

23. Vlčan musí svoje nové ministerstvo dostať z hlbokej priepasti, agropotravinári mu podávajú pomocnú ruku

[08.06.2021; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 15:12; SITA]

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) podáva novému ministrovi rezortu pôdohospodárstva ruku na spoluprácu. V tlačovom vyhlásení tak reagovala na zvolenie nového šéfa rezortu Samuela Vlčana.

Komora sa chce zoznámiť s predstavami Samuela Vlčana, aký má pohľad na spôsob reštartu agropotravinárskeho odvetvia.

Problémové sú hlavne štyri oblasti

Problémových tém je podľa členov komory veľmi veľa, no dominujú štyri oblasti. Je to príprava a schválenie Strategického plánu k Spoločnej poľnohospodárskej politike, ktorý musí každá jedna členská krajina na národnej úrovni schváliť a následne zaslať do Bruselu do konca tohto roka.

Druhou oblasťou je úplná akreditácia Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Treťou je situácia okolo Slovenského pozemkového fondu. Štvrtou oblasťou je zvýšenie dôvery spotrebiteľov, vrátane politikov, k práci poľnohospodárov a potravinárov a k slovenským potravinám.

Má spájať a nie rozdeľovať

Podľa komory je potrebný minister, ktorý bude vedieť presadiť zmeny odkonzultované s relevantnými agropotravinárskymi samosprávami, či už vo vláde alebo v parlamente, ale aj taký, ktorý za pozíciu Slovenska bude bojovať aj v európskych inštitúciách.

„Veľmi si želáme, aby nový minister svojou prácou a názormi poľnohospodárov a potravinárov motivoval a spájal, nie ich rozdeľoval, ako sme toho boli svedkami v predchádzajúcich mesiacoch. Bez ohľadu na všetky okolnosti a nechutný cirkus, ktorý sprevádzal personálnu výmenu v ministerskom kresle, z našej strany je novému ministrovi podaná ruka na spoluprácu. Veríme, že ju prijme a upokojí situáciu v odvetví,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/vlcan-musi-svoje-nove-ministerstvo-dostat-z-hlbokej-priepasti-agropotravinari-mu-podavaju-pomocnu-ruku/

[Späť na obsah]

24. Súhrn vydaných správ ER TASR – 8. júna – 14.30

[08.06.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 14:30; redakcia]

Článok je krátený
https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/suhrn-vydanych-sprav-er-tasr-8-juna-14-30-214595

[Späť na obsah]

25. Cirkus v priamom prenose pokračuje, SPPK je zhrozená zo stavu slovenského agropotravinárstva

[08.06.2021; etrend.sk; Správy; 10:10; TASR]

Po pondelku sa však množstvo domácich producentov potravín bude podľa komory právom pýtať, čo to malo znamenať

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) je zhrozená zo stavu, do akého sa dostalo slovenské agropotravinárstvo. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK v reakcii na pondelkové (7. 6.) oznámenie ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského (OĽANO) stiahnuť svoju demisiu.

Situácii nerozumejú

„Sme znechutení z toho, čoho sme svedkami. Cirkus v priamom prenose pokračuje. Akokoľvek sa na situáciu pozeráme, nerozumieme jej,“ povedal predseda SPPK Emil Macho.

Akákoľvek politická taktika – odvolať-neodvolať, odstúpiť-neodstúpiť, vymenovať-nevymenovať – nesmie podľa SPPK za žiadnych okolností dehonestovať prácu ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a potravinárstve, respektíve v žiadnom odvetví národného hospodárstva. Po pondelku sa však množstvo domácich producentov potravín bude podľa komory právom pýtať, čo to malo znamenať. Spôsob, akým sa verejnosti, a najmä odbornej verejnosti, komunikovala výmena ministra, vysiela podľa Holéciovej veľmi negatívny signál a je zosmiešnením práce domácich poľnohospodárov a potravinárov.

Ponížili nás pri pláne obnovy

„Spoliehali sme sa, že po tak dlhom úpadku slovenského agropotravinárskeho sektora sa začne aspoň diskusia o reštarte. Nestalo sa tak. Za posledný rok sme padli ešte hlbšie na dno a to nielen morálne, ale aj odborne,“ povedala hovorkyňa.

„Politici nás ponížili pri pláne obnovy a vrchol poníženia nielen odborného, ale z nášho pohľadu aj morálneho, sme dosiahli v pondelok. Ôsmeho júna sa začínajú Celoslovenské dni poľa, významné poľnohospodárske podujatie, ktoré sa uskutočňuje v obzvlášť náročných podmienkach znásobených aj pandemickou situáciou. Pred ich otvorením sme dostali darček v podobe chaosu pri vládnom riešení ministerského postu,“ dodal Macho.

Holéciová doplnila, že SPPK sa chce zoznámiť s predstavou budúceho ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana o rezorte. V každom prípade je však pripravená na aktívnu odbornú spoluprácu s novým vedením ministerstva pôdohospodárstva.

https://www.trend.sk/spravy/cirkus-priamom-prenose-pokracuje-sppk-je-zhrozena-stavu-slovenskeho-agropotravinarstva

[Späť na obsah]

26. Cirkus pokračuje, tvrdia potravinári. Sú zhrození z konania Mičovského

[08.06.2021; ta3.com; Slovensko; 09:29; redakcia]

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je zhrozená zo stavu, do akého sa dostalo slovenské agropotravinárstvo. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK v reakcii na pondelkové oznámenie ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského stiahnuť svoju demisiu.

Absurdná situácia

Viac ako rok trvajúce odborné a manažérske trápenie sa Jána Mičovského v pozícii ministra pôdohospodárstva v pondelok vyvrcholilo podľa Holéciovej absurdnou situáciou so stiahnutím jeho demisie, ale aj následným oznámením iného mena budúceho ministra. “Sme znechutení z toho, čoho sme svedkami. Cirkus v priamom prenose pokračuje. Akokoľvek sa na situáciu pozeráme, nerozumieme jej,” povedal predseda SPPK Emil Macho.

Pád ešte na hlbšie dno

Spôsob, akým sa verejnosti, a najmä odbornej verejnosti, komunikovala výmena ministra, vysiela podľa Holéciovej veľmi negatívny signál a je zosmiešnením práce domácich poľnohospodárov a potravinárov. “Spoliehali sme sa, že po tak dlhom úpadku slovenského agropotravinárskeho sektora sa začne aspoň diskusia o reštarte. Nestalo sa tak. Za posledný rok sme padli ešte hlbšie na dno a to nielen morálne, ale aj odborne,” povedala hovorkyňa.

“Politici nás ponížili pri pláne obnovy a vrchol poníženia nielen odborného, ale z nášho pohľadu aj morálneho, sme dosiahli v pondelok. Ôsmeho júna sa začínajú Celoslovenské dni poľa, významné poľnohospodárske podujatie, ktoré sa uskutočňuje v obzvlášť náročných podmienkach znásobených aj pandemickou situáciou. Pred ich otvorením sme dostali darček v podobe chaosu pri vládnom riešení ministerského postu,” dodal Macho.

Zdroj: TA3 TASR / Zdroj foto: TASR/Pavol Zachar

https://www.ta3.com/clanok/202911/cirkus-pokracuje-tvrdia-potravinari-su-zhrozeni-z-konania-micovskeho

[Späť na obsah]

27. Mičovský chcel stiahnuť demisiu, poľnohospodári sú znechutení: Cirkus v priamom prenose pokračuje!

[08.06.2021; cas.sk; Čas.sk; 09:26; TASR]

Otvoriť galériu

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) je zhrozená zo stavu, do akého sa dostalo slovenské agropotravinárstvo.

Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK v reakcii na pondelkové (7. 6.) oznámenie ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského (OĽANO) stiahnuť svoju demisiu.

„Sme znechutení z toho, čoho sme svedkami. Cirkus v priamom prenose pokračuje. Cirkus v priamom prenose pokračuje. povedal predseda SPPK Emil Macho.

“Spoliehali sme sa, že po tak dlhom úpadku slovenského agropotravinárskeho sektora sa začne aspoň diskusia o reštarte. Nestalo sa tak. Za posledný rok sme padli ešte hlbšie na dno a to nielen morálne, ale aj odborne,” povedala hovorkyňa.

Foto:

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho Zdroj: tasr

https://www.cas.sk/cl/1002799/2538889/micovsky-chcel-stiahnut-demisiu-polnohospodari-su-znechuteni-cirkus-v-priamom-prenose-pokracuje

[Späť na obsah]

28. Ďalší NEČAKANÝ ODCHOD z ministerstva pôdohospodárstva: Funkcie sa vzdáva TENTO človek!

[08.06.2021; pluska.sk; 08:25; redakcia]

O žiadosti o uvoľnenie z funkcie Andreja Gajdoša informoval hovorca MPRV Daniel Hrežík. Kabinet sa návrhom na odvolanie štátneho tajomníka bude zaoberať pravdepodobne na stredajšom (9. 6.) rokovaní.

https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/dalsia-necakana-demisia-ministerstve-podohospodarstva-funkcie-odchadza-tento-clovek

[Späť na obsah]

29. SPPK: Chceme sa zoznámiť s predstavami nového agroministra Vlčana

[08.06.2021; info.sk; Info.sk; 00:00; Zdroj: Info.sk;TASR]

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa chce zoznámiť s predstavami nového ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuela Vlčana (nominant OĽANO), aký má pohľad na spôsob reštartu agropotravinárskeho odvetvia. Informovala o tom Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK, v reakcii na utorkové menovanie Vlčana na post agroministra.

„Pokiaľ ako spoločnosť nepochopíme, že ekologickejšie, zdravšie a pre vzhľad krajiny výhodnejšie je vyrobiť potraviny doma, ako ich doviezť cez pol sveta, tak sa ďaleko zo súčasného miesta nepohneme. K tomu potrebujeme racionálne mysliaceho ministra so silným politickým výtlakom, ktorý bude vedieť presadiť zmeny odkonzultované s relevantnými agropotravinárskymi samosprávami, či už vo vláde alebo v parlamente, ale za pozíciu Slovenska bude bojovať aj v európskych inštitúciách,“ podčiarkla Holéciová.

SPPK si podľa nej veľmi želá, aby nový minister svojou prácou a názormi poľnohospodárov a potravinárov motivoval a spájal, nie ich rozdeľoval, ako to bolo možné vidieť v predchádzajúcich mesiacoch. „Rezort sa potáca v hlbokej priepasti, našou spoločnou úlohou je nájsť z nej cestu von. Inak ako spoločnou komunikáciou a odbornou diskusiou to nedosiahneme. Stratili sme viac ako rok času na skutočné ozdravenie odvetvia,“ doplnila hovorkyňa.

„Bez ohľadu na všetky okolnosti a nechutný cirkus, ktorý sprevádzal personálnu výmenu v ministerskom kresle, z našej strany je novému ministrovi podaná ruka na spoluprácu. Veríme, že ju prijme a upokojí situáciu v odvetví,“ uviedol predseda SPPK Emil Macho.

https://www.info.sk/sprava/191655/sppk-chceme-sa-zoznamit-s-predstavami-noveho-agroministra-vlcana/

[Späť na obsah]

30. SPPK je zhrozená zo stavu, do akého sa dostalo agropotravinárstvo

[08.06.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Mimoriadna správa:

Na archívnej snímke predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho. Foto: TASR – Pavel Neubauer

Sme znechutení z toho, čoho sme svedkami. Cirkus v priamom prenose pokračuje. Akokoľvek sa na situáciu pozeráme, nerozumieme jej, povedal predseda SPPK Emil Macho.

Bratislava 8. júna (TASR) – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) je zhrozená zo stavu, do akého sa dostalo slovenské agropotravinárstvo. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK v reakcii na pondelkové (7. 6.) oznámenie ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského (OĽANO) stiahnuť svoju demisiu. Viac ako rok trvajúce odborné a manažérske trápenie sa Jána Mičovského v pozícii ministra pôdohospodárstva v pondelok vyvrcholilo podľa Holéciovej absurdnou situáciou so stiahnutím jeho demisie, ale aj následným oznámením iného mena budúceho ministra. “Sme znechutení z toho, čoho sme svedkami. Cirkus v priamom prenose pokračuje. Akokoľvek sa na situáciu pozeráme, nerozumieme jej,” povedal predseda SPPK Emil Macho. Akákoľvek politická taktika – odvolať-neodvolať, odstúpiť-neodstúpiť, vymenovať-nevymenovať – nesmie podľa SPPK za žiadnych okolností dehonestovať prácu ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a potravinárstve, respektíve v žiadnom odvetví národného hospodárstva. Po pondelku sa však množstvo domácich producentov potravín bude podľa komory právom pýtať, čo to malo znamenať. Spôsob, akým sa verejnosti, a najmä odbornej verejnosti, komunikovala výmena ministra, vysiela podľa Holéciovej veľmi negatívny signál a je zosmiešnením práce domácich poľnohospodárov a potravinárov. “Spoliehali sme sa, že po tak dlhom úpadku slovenského agropotravinárskeho sektora sa začne aspoň diskusia o reštarte. Nestalo sa tak. Za posledný rok sme padli ešte hlbšie na dno a to nielen morálne, ale aj odborne,” povedala hovorkyňa. “Politici nás ponížili pri pláne obnovy a vrchol poníženia nielen odborného, ale z nášho pohľadu aj morálneho, sme dosiahli v pondelok. Ôsmeho júna sa začínajú Celoslovenské dni poľa, významné poľnohospodárske podujatie, ktoré sa uskutočňuje v obzvlášť náročných podmienkach znásobených aj pandemickou situáciou. Pred ich otvorením sme dostali darček v podobe chaosu pri vládnom riešení ministerského postu,” dodal Macho. Holéciová doplnila, že SPPK sa chce zoznámiť s predstavou budúceho ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana o rezorte. V každom prípade je však pripravená na aktívnu odbornú spoluprácu s novým vedením ministerstva pôdohospodárstva.

https://www.teraz.sk/ekonomika/sppk-je-zhrozena-zo-stavu-do-akeho-sa/554555-clanok.html

[Späť na obsah]

32. Je to cirkus v priamom prenose, hodnotí situáciu v agropotravinárstve SPPK

[08.06.2021; euractiv.sk; euractiv.sk; 00:00; Maros Koren;EURACTIV.sk]

(aktualizované: )

Krátka správa.

Komentáre Tlač Email Facebook Twitter LinkedIn WhatsApp

„Sme znechutení z toho, čoho sme svedkami. Cirkus v priamom prenose pokračuje. Akokoľvek sa na situáciu pozeráme, nerozumieme jej,“ povedal predseda SPPK Emil Macho.

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/snews/je-to-cirkus-v-priamom-prenose-hodnoti-situaciu-v-agropotravinarstve-sppk/

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. Biela vrana v čiernom pralese

[09.06.2021; Denník N; Komentáre; s. 16; ANDREJ BÁN]

Človek Ján Mičovský si politika Jána Mičovského nezaslúži

ANDREJ BÁN reportér

Vy sa trebárs spolu s Ficom z „Dedolesa“, archetypálneho lesníka, pokojne smejte. Ja vyjadrím ľútosť. Viem, výraz dobrý človek sa môže spájať v lepšom prípade aj s naivitou, v horšom… s nepoučiteľnosťou. Ostaňme pri tom. Poctivý lesník Mičovský, akého som poznal od roku 2007, keď sme spoločne prechádzali jeho úžasným dielom – Lesníckym skanzenom vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu, jediným svojho druhu na Slovensku, si hanlivé výrazy rozhodne nezaslúži. Ani za prirovnanie Matoviča k Havlovi.

Skúsme nemožné. Skúsme obísť divadlo pred a potom po trápnom „naspäťvzatí“ demisie ministra a pozrime sa na vzácny príbeh človeka, ktorý dlhé roky bojoval proti smeráckej chobotnici v spľundrovaných štátnych Lesoch SR. Tento zápas, po ktorom musel z podniku odísť, zvádzal v trojici s Petrom Gogolom a Jozefom Markom.

V časoch, keď mali aj steny uši a keď mnohí poctiví lesníci z obavy pre stratou práce v regiónoch, kde sa obvykle nová práca nájsť nedá, mlčali, si Mičovský s kolegami vytrpeli svoje. Príkoria, urážky, ponižovanie. Pretože odvážne upozorňovali na plytvanie, v širšom zmysle korupciu Ficových nominantov, ktorá sa neskôr potvrdila. Svoj zápas nazvali Nežná zelená. O tom sa už dnes málo vie a patrí im za to rešpekt. Preto je líder Smeru ten posledný, kto má právo vysmievať sa Mičovskému.

V roku 2010 Mičovský získal Bielu vranu. Ako to už v živote býva, ocenenie ide ruka v ruke s pokušením. A pokušiteľom nebol v tomto prípade nikto menej vypočítavý ako Igor Matovič. Vypočítal si, že získa kredit, keď sa mu Biele vrany zlietnu na kandidátku. Niektoré vábeniu neodolali. Žiaľ, Mičovský bol jednou z nich. V roku 2018 som na stránkach tohto média zverejnil príbeh statočného mladého horára Matúša Hríbika z Telgártu. Vedenie Lesov SR sa mu vyhrážalo, lebo upozorňoval na rozkrádanie a ničenie sadeníc. Následne vznikla na Hríbikovu podporu výzva Odmietame, prvých signatárov bolo symbolicky jedenásť – najaktívnejší bol Mičovský. Keď som opísal prípady bitých a okrádaných farmárov na východe, v tom čase publicista z Humenného na dôchodku Mičovský sa pridal na ich podporu. Rezort viedla esenesáčka Gabriela Matečná, na čele PPA bašoval Juraj Kožuch. Panoptikum dnes obvinených postavičiek z agrosektora si ešte užívalo beztrestnosť.

Kde sa teda stala chyba? Ministerské manažovanie bolo (hovorme už v minulom čase) pre Mičovského Mission Impossible. Ako keď chcete lesnú kalamitu odstrániť holými rukami. Preto mi je ľúto, že história si ho zapamätá ako tragikomickú postavu. Iste, môže si za to sám. Ja však kedykoľvek rád stretnem lesníka Jána Mičovského v skanzene na Balogu.

Svoj zápas nazvali Nežná zelená. O tom sa už dnes málo vie a patrí im za to rešpekt. Preto je líder Smeru ten posledný, kto má právo vysmievať sa Mičovskému.

[Späť na obsah]

3. Čachre na SPF

[09.06.2021; Pravda; Názory; s. 29; Ladislav Petrovič]

NAKA pri zásahu na pôde Slovenského pozemkového fondu (SFZ) minulý mesiac zaistila niekoľko osôb vrátane generálnej riaditeľky Gabriely Bartošovej. Tá bola nominantkou ministra Jána Mičovského, ktorý mal povesť nekompromisného bojovníka proti korupcii. Dôvodom zásahu bolo podozrenie z rozsiahlej korupcie vo fonde.

Táto inštitúcia vznikla s cieľom zabezpečenia riadneho využívania štátnej pôdy a pôdy neznámych vlastníkov, ktorú spravuje. Rieši tiež reštitučné nároky. Pôdu prenajíma, zamieňa, prípadne odpredáva. To všetko sú činnosti vytvárajúce živnú pôdu pre korupciu. Zásah NAKA ma preto až tak neprekvapil. Aj predtým na verejnosť občas prenikli správy o záhadných reštitúciách. Išlo o získanie lukratívnych pozemkov v oblasti Vysokých Tatier, ale aj inde. Nič sa však nedialo a problémy išli do stratena.

Spomínam si, že niekedy v druhej polovici 90. rokov ministerstvo pôdohospodárstva malo záujem previesť pod správu SPF aj štátne lesy. Poslanci NR SR, našťastie, tento návrh odmietli. Bol by to býval prvý krok k ich postupnej privatizácii. Lesníci sa v minulosti starali aj o horské lúky a pasienky, ktoré boli starostlivo udržiavané. Teraz ich spravuje SPF a postupne zarastajú krovinami.

Ale späť k veci: pokiaľ sa nedosiahne stav, že do funkcií budú nominovaní ľudia s pevnými morálnymi zásadami, asi sa veľa nezmení. Aj keď posudzovať uchádzačov o funkciu z tohto hľadiska je podstatne zložitejšie ako overovanie odbornej spôsobilosti.

Ladislav Petrovič, Piešťany

[Späť na obsah]

5. Bankár Vlčan chuť na zmeny už raz ukázal

[09.06.2021; Denník N; SPRAVODAJSTVO; s. 2; IVAN HALUZA]

Radového lesníka nahradil bývalý bankový manažér. Čo očakávať od nového ministra a kto sa môže báť o stoličku

Ján Mičovský bol na čele ministerstva pôdohospodárstva predovšetkým zlou voľbou svojej vlastnej strany OĽaNO. Post mu ponúkla s vedomím, že ako veľmi ochotný človek funkciu prijme, ale vôbec na ňu nemá. Je to síce mimoriadne zásadový človek, ktorý v štátnych lesoch vystúpil proti korupcii aj za cenu straty zamestnania, no nikdy neviedol väčšie kolektívy. Aj v štátnych Lesoch SR bol iba radovým zamestnancom ich tlačového odboru.

Novým ministrom Samuelom Vlčanom OĽaNO tento najväčší Mičovského nedostatok odpadáva. Ide o skúseného manažéra, ktorý sa dostal až do najvyšších poschodí bankového sektora. Má aj právnické vzdelanie, ktoré sa v zložitom svete politiky takisto môže hodiť. Navyše môže využívať úzke kontakty na jedného z najvplyvnejších ekonomických expertov OĽaNO Marcela Klimeka. Keď bude potrebovať lobovať za finančné nároky rezortu, dvere u štátneho tajomníka ministerstva financií by mal mať otvorené. Dobre sa poznajú ešte z bankového sektora a práve Klimek upriamil pozornosť OĽaNO na Vlčana. Ten sa vracia na miesta, ktoré už nakrátko spoznal. Hneď po voľbách 2020 nastúpil na jar na ministerstvo pôdohospodárstva ako Mičovského štátny tajomník, no za dodnes nevyjasnených okolností sa rozišli už po troch mesiacoch.

ČO SA DÁ OČAKÁVAŤ OD VLČANA

Už počas tohto prvého pôsobenia Vlčan zdôrazňoval, že chce predovšetkým zvýšiť efektívnosť domáceho poľnohospodárstva. Dotačné systémy plánoval prestaviť tak, aby farmári nerozvíjali iba jednoduchšiu produkciu obilnín a olejnín, ale aby vyrábali aj viac mäsa, ovocia a zeleniny. Tie sa musia vo veľkom dovážať z cudziny.

To isté hlásal aj Mičovský, no praktické kroky sa skôr odkladali. „Pre mňa je kľúčové, aby sme postupne zvyšovali domácu sebestačnosť s potravinami a podiel pôdohospodárstva na celkovom národnom dôchodku. Chceme od farmárov napríklad širšiu živočíšnu výrobu, nielen široké lány obilia a technických plodín. No nebude stačiť iba niečo nastaviť, ale budeme dôsledne sledovať aj to, ako sa naše ciele plnia priamo v praxi. Lebo, ako sa hovorí, čert je vždy ukrytý v detailoch,“ povedal Vlčan Denníku E pred rokom, keď preberal post štátneho tajomníka. Od Vlčana sa dá očakávať aj ďalší tlak na transparentnosť. Práve on pod Mičovským najviac tlačil na vypracovanie forenzného auditu Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Napokon sa uskutočnil a teraz je základom toho, aby mohla platobná agentúra po korupčnej kauze Dobytkár zlepšiť svoje mechanizmy proti podvodom a tak pred EÚ obhájiť svoju opodstatnenosť. Po dlhých rokoch sľubov bude chcieť Vlčan vybudovať nový fond na odškodňovanie dôsledkov živelných pohrôm z príspevkov štátu, farmárov a poisťovní. Údajne mu prekážalo, že to sľúbil aj Mičovský, no zákon na to doteraz nepredložil.

Otázne bude, ako sa nový minister postaví k niektorým Mičovského kontroverzným nomináciám. Bývalý minister napríklad pri obsadzovaní generálneho riaditeľa platobnej agentúry len nedávno ignoroval výsledky vlastného výberového konania a radšej na tomto poste ponechal Jaroslava Jánoša, ktorý konkurzom vôbec neprešiel a s ktorým sa Mičovský spoznal počas farmárskych protestov proti minulej vláde. Agentúra pritom Jánoša v minulosti spojila aj s neoprávneným čerpaním agrodotácií, i keď polícia jeho vyšetrovanie v danom prípade zastavila bez obvinenia. V agentúre zároveň Jánoš prijal viaceré praktické novinky a stransparentnil jej fungovanie.

Otvorené zostáva aj to, či Štátnu veterinárnu a potravinovú správu bude ďalej viesť jej dlhoročný šéf a uznávaný odborník Jozef Bíreš. Mičovský ho totiž chcel pre vyšší vek už odvolať a v polovici apríla vyhlásil na jeho pozíciu výberové konanie. Farmári však požadujú skôr jeho zotrvanie vo funkcii. Rovnako je otázne, či Vlčan ponechá vo funkcii novú šéfku Slovenského pozemkového fondu Janu Štilichovú. Pozície sa ujala nedávno po obvinení dvoch bývalých riaditeliek v korupčnom prípade pri reštitúciách pôdy. Štilichová je síce v branži už dlho aktívna a žiadne riziká o nej nie sú verejne známe, no pozíciu prevzala veľmi narýchlo, aby fond vôbec mohol pracovať ďalej. Šéfa pozemkového fondu v každom prípade na rozdiel od šéfa platobnej agentúry i veterinárnej správy vymenúva vláda a nie iba minister pôdohospodárstva. Otázna môže byť aj ďalšia spolupráca medzi Vlčanom a jeho dvoma štátnymi tajomníkmi, ktorých však zasa vymenúva vláda a nie minister. Martin Fecko sa spomínal ako možný protikandidát na uvoľnený post po Mičovskom. Zároveň je spoluzakladateľom OĽaNO.

Menej stabilnú stoličku môže mať druhý štátny tajomník Andrej Gajdoš. Ten bol čisto Mičovského nomináciou, pričom má údajne úzke väzby na vplyvného východoslovenského farmára Františka Oravca, ktorý založil vlastnú politickú stranu Máme toho dosť, no nedávno ho polícia obvinila z neoprávneného čerpania agrárnych eurofondov. Gajdoš už v minulosti pre ministerstvo pracoval a má skúsenosti, no zároveň vo vlastnom súkromnom biznise radil s eurofondmi práve aj Oravcovi. Najväčšou výzvou však pre nového ministra bude to, že práve teraz krajina s vedením EÚ uzatvára podmienky dotovania na nové programovacie obdobie od roku 2023 do roku 2027. A do polovice októbra musí pred Bruselom obhájiť Slovensko aj akreditáciu škandálmi zasiahnutej platobnej agentúry. Bez nej by našim farmárom musela všetky dotácie vyplácať iba agentúra inej blízkej krajiny Únie.

OTÁZNIKY, KTORÉ OKOLO VLČANA STÁLE ZOSTÁVAJÚ

Vlčanovým hendikepom môže byť, že pôdohospodárstvu sa naplno venuje až posledný rok, a aj to len analyticky. Po krátkej práci na poste štátneho tajomníka rezortu pôdohospodárstva sa ešte posunul na úrad vlády, kde doteraz pôsobil ako hlavný radca pre oblasť pôdohospodárstva, ale aj európskych štrukturálnych a investičných fondov. Po odchode z bánk pred viac než piatimi rokmi rozbehol vlastný biznis v inom odvetví – vo vývoji a výrobe technológií na spracovanie odpadov.

Absencia praktických skúseností s odvetvím sa u Vlčana podľa kritikov prejavila už počas jeho prvého pôsobenia v rezorte pôdohospodárstva. Práve on vlani na jar údajne najviac tlačil na rýchly presun agrárnych podpôr z automaticky vyplácaných priamych platieb na eurofondy, ku ktorým sa dostavajú iba farmári s najlepšími projektmi. Je to síce rozumné rozhodnutie podporujúce produktivitu, no ak sa robí uprostred rozbehnutého hospodárskeho roka bez dlhšieho času na prípravu, farmám to rozbíja ich rozpočty. Mičovský sa pre tento zámer dostal do prvého veľkého sporu s farmármi. Napokon tento plán aj odložil.

IVAN HALUZA reportér

[Späť na obsah]

6. Výmena ministra ako fraška

[09.06.2021; Pravda; Titulná strana; s. 1,2,3; Dominik Hutko]

Politológovia opäť hodnotia kroky predstaviteľov OĽaNO vo vláde ako chaotické a neorganizované

Dominik Hutko

Bratislava

Ministrom pôdohospodárstva je Samuel Vlčan (nom. OĽaNO). U prezidentky Zuzany Čaputovej sa stretol s odchádzajúcim Jánom Mičovským (OĽaNO). Ten síce verejne vyhlásil, že berie svoju demisiu späť, no premiér Eduard Heger (OĽaNO) tlačovou správou oznámil, že sa dohodol s prezidentkou inak. Politológ Tomáš Koziak hovorí o neslýchanom zmätku okolo výmeny šéfa rezortu pôdohospodárstva. Mičovský približne pred dvoma týždňami oznámil, že podáva demisiu. Ako prejav politickej kultúry, keďže pochybil pri výbere šéfky pozemkového fondu. Tá má na krku obvinenie z úplatkárstva a zo zneužívania právomocí verejného činiteľa.

Medzi možnými Mičovského náhradníkmi sa spomínal aj Vlčan. Výsledkom čakania bol prekvapujúci krok: Mičovský demisiu stiahol. „Motívom pána Mičovského mohla byť nespokojnosť s výberom jeho nástupcu. Ak si neuvedomil, že jeho krok sa minie účinku a celá situácia sa zmení na frašku, svedčí to o tom, že politiku vníma veľmi naivne,“ zhodnotil Koziak.

Diel zodpovednosti v hnutí OĽaNO vidí politológ Michal Cirner. Mičovský nebol všeobecne hodnotený ako dobrý minister, viaceré kauzy v rezorte nezvládal. „Hoci informoval premiéra Hegera a lídra hnutia Igora Matoviča o späť vzatí demisie, myslím si, že obaja sa už ponáhľali dohodnúť s pani prezidentkou na jeho odchode z funkcie. Z jeho strany sa to dá hodnotiť len ako chaotické a neorganizované,“ myslí si Cirner.

Ešte väčším prekvapením však bolo strohé Hegerovo oznámenie, že prezidentka vymenuje nového ministra. Hoci ten starý nechce odísť. Podľa ústavného právnika Petra Kresáka táto situácia nie je výsledkom nedokonalostí Ústavy SR a nadväzujúcej legislatívy ako skôr nízkou politickou kultúrou tejto vládnej garnitúry. „Právo nemôže upravovať všetko dopodrobna. Myslím si, že táto situácia je skôr výsledkom nekultúry a zmätku. Nepotrebujeme špeciálne meniť zákony, chce to iba štábnu kultúru a poznanie istých tradícií,“ tvrdí ústavný právnik.

Pokračovanie – s. 2

Dokončenie-s. 1

Politológovia naznačujú, že Mičovského gesto späťvzatia demisie bolo snahou zabrániť Vlčanovi v nástupe na miesto ministra. „Ukazuje to, akú slabú pozíciu mal Mlčovský v hnutí. „Prakticky už nemal na nič dosah, nemohol vybrať ani svojho zástupcu a nebol ani len pri rokovaniach o nástupcovi. V celom OĽaNO, ktoré má vyše 40 členov, nikto vlastne nevie, kto o čom rozhoduje. Ani verejnosť nevie, či túto nomináciu dával Heger, či Matovič, alebo nejaké úzke vedenie. Nevieme nič o ich orgánoch. Pripomína mi to spevácku súťaž SuperStar. OĽaNO jednoducho nemá odborníkov,“ zdôraznil Cirner.

Odchádzajúcemu ministrovi, ktorý sa teraz vracia do parlamentu, prezidentka v utorok poďakovala za vykonanú prácu. Ocenila, že Mičovský si nielen priznal chybu, ale aj vyvodil politickú zodpovednosť. „Tento váš krok, pán Mičovský, vnímam ako súladný s očakávaniami, ktoré vaše profesionálne aj politické pôsobenie sprevádzajú,“ poukázala Čaputová na Mičovského povesť bojovníka proti korupcii. Mičovský sa rozhodol stiahnuť svoju demisiu len počas minulého víkendu. Avizovaný odchod prehodnotil údajne aj pre podporu, ktorú mu vyjadrili štátni lesníci či organizácie mladých farmárov. V pondelok predpoludním svoje rozhodnutie o zotrvaní v ministerskom kresle oznámil svojim nadriadeným – premiéroví a šéfovi hnutia OĽaNO, ktoré ho nominovalo, Igorovi Matovičovi. A napoludnie vysvetľoval verejnosti, že chce vo funkcii zotrvať.

Uznal svoje pôvodné pochybenie pri nesprávnom výbere generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu Gabriely Bartošovej, ktorú 19. mája v rámci akcií Latifundista a Feudál zadržala Národná kriminálna agentúra. Spolu s ďalšími ju obvinili zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku, podplácania a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Aj keď sa Bartošová podľa polície týchto skutkov dopustila ešte za bývalého vedenia rezortu, Mičovský priznal, že za svoj nesprávny výber nesie politickú zodpovednosť. Vyvodiť ju pôvodne chcel práve svojou rezignáciou. V pondelok však hovoril aj o tom, ako nechce sklamať dôveru voličov, lesníkov a poľnohospodárov a chce dokončiť svoj boj proti korupcii, ktorá sa v rezorte v posledných rokoch rozmohla. No a vrcholom celého tohto príbehu bolo oznámenie premiéra, že sa s prezidentkou dohodol na vymenovaní nového ministra. „Keďže Ján Mičovský svoju demisiu už doručil do Kancelárie prezidenta SR a Ústava SR nepozná úkon jej späťvzatia, prezidentka sa rozhodla demisiu ministra prijať,“ informoval vzápätí hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Možno vziať demisiu späť?

Podobnú situáciu už Slovensko zažilo. Miroslav Lajčák 30. novembra 2018 podal demisiu vtedajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Napriek tomu vo funkcii zostal až do konca volebného obdobia, teda do marca 2020. „Ústava hovorí, že člen vlády môže podať demisiu prezidentovi. Nie je však upravený spôsob, akým sa demisia podáva. Keď sa člen vlády rozhodne podať demisiu, mal by podpísať text, ktorým to hlave štátu oznámi. Určite však ústava nepozná nič také ako spätvzatie demisie,“ priblížil ústavný právnik Peter Kresák.

„Aj pri podaní demisie musí prezident vzdanie sa funkcie člena vlády prijať. Ak tak neurobí, minister napriek demisii stále zostáva vo funkcii. Teda podaná demisia nie je bez jej’ prijatia prezidentom naplnená. V prípade Lajčáka požiadal vtedajší premiér Peter Pellegrini prezidenta Kisku, aby ju neprijal. Rozdiel medzi Lajčákom a Mičovským je v tom, že v prípade Lajčáka neprišlo k tomu záverečnému kroku prezidenta,“ porovnal obe situácie Kresák. Odporuje mu však ústavný právnik z Univerzity Komenského Vincent Bujňák, ktorý tvrdí, že späťvzatie ministerskej demisie možné je. Súhlasí, že ústava túto otázku vyslovene nerieši. Práve preto je podľa neho potrebné vychádzať z dobrovoľnosti podania demisie. Čiže jej účinky nastupujú až prijatím hlavou štátu.

Napriek veku politicky nezrelý

Napriek tomu, že Mičovského krok ukazuje na istú nekoordinovanosť v hnutí OĽaNO, tento chaos, zdá sa, padá čisto, na hlavu Mičovského. Politológ a rektor Vysokej školy politických a spoločenských vied Kutná Hora Tomáš Koziak hovorí, že kým za podanie demisie pre politické pochybenie si Mičovský zaslúžil pochvalu, jej späťvzatím sa zas preukázal ako politicky neskúsený. „Mičovský bol na odchode už dávnejšie, a pre viaceré veci. Pre svoj rezort nezískal zdroje z Fondu obnovy, a pritom sám avizoval, že ak to tak bude, odstúpi. Nakoniec ho politicky zlomilo podozrenie z korupcie jeho nominantky. Prejavil vtedy vysokú mieru politickej kultúry a za tento moment mu patrí pochvala. Následne si však dobre nepremyslel kroky, ktoré k podaniu demisie vedú. Ukázal sa ako človek, ktorý napriek svojmu veku a životným skúsenostiam nie je politicky príliš zrelý,“ hodnotí politológ. Mičovský v pondelok tvrdil, že Heger aj Matovič o jeho rozhodnutí zostať vedia. Ani jeden sa ho však výraznejšie nezastal ani naňho neútočil. Len ho odignorovali. Aj preto sa podľa Koziaka pri tejto ministerskej výmene nedá hovoriť o nejakom vnútornom súboji medzi novým a starým premiérom či v ich hnutí OĽaNO.

„To, čo predviedol so spätvzatím demisie, je neslýchané. V tomto Mičovský zlyhal a, bohužiaľ, to treba pomenovať fraškou,“ zdôraznil Koziak. „Matovič a Heger si dokázali uvedomiť, že by to bola len voda na mlyn všetkých kritikov, ktorí tvrdia, že vláda je nekompetentná. Aj preto si myslím, že to späťvzatie demisie s nimi nebolo dopredu dohodnuté. Z politickej aj právnej stránky by si to Matovič s Hegerom na triko nezobrali, a preto si ani nemyslím, že by za tým bolo vnútorné pnutie medzi Matovičom a Hegerom,“ dodal Koziak. Naopak, nečakaný Mičovského krok môže znamenať skôr jeho problém s nástupcom Vlčanom. „Motívom pána Mičovského mohla byť nespokojnosť s výberom jeho nástupcu. Napriek tomu si však musel uvedomiť, že jeho späťvzatie demisie nebude mať na výsledok absolútne žiadny vplyv. Ak si neuvedomil, že jeho krok sa minie účinku a celá situácia sa zmení na frašku, svedčí to o tom, že politiku vníma veľmi naivne,“ uzavrel Koziak.

Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity dodáva, že celý incident ukazuje, akú slabú pozíciu mal Mičovský v hnutí OĽaNO. Samotné hnutie zlyhalo podľa neho práve tým, čím je najviac známe: rozhodovacie procesy v tomto subjekte sú absolútne netransparentné.

Právnik Bujňák: späťvzatie demisie možné je

Ústavný právnik z Univerzity Komenského Vincent Bujňák tvrdí, že späťvzatie ministerskej demisie možné je. Uviedol to v reakcii na vyjadrenie prezidentskej kancelárie. Tá v pondelok oznámila, že prezidentka Zuzana Čaputová sa rozhodla prijať demisiu ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského (OĽaNO) a nasledujúci deň vymenovala ako jeho nástupcu Samuela Vlčana (nom. OĽaNO). Argumentovala tým, že Mičovský už svoju demisiu do prezidentskej kancelárie doručil a nieje možné ju vziať späť. Podľa Bujňáka argumentovala prezidentská kancelária nesprávne.

Svoj právny názor Bujňák podporuje učebnicou Ústavného práva z roku 2019. Tá rovnako udáva, že otázkou späťvzatia podanej demisie sa Ústava SR výslovne nezaoberá. Preto je potrebné túto otázku riešiť výkladom. „Vychádzať treba z toho, že demisia je dobrovoľný úkon, ktorého účinky nastupujú až jej prijatím zo strany prezidenta republiky, ktorýju môže prijať aj neprijať, no musí o nej rozhodnúť v primeranom čase, ktorý nieje nikde presne stanovený,“ cituje Bujňák z učebnice. Aj tá konkrétne spomína prípad ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý podal demisiu vtedajšiemu prezidentovi Andrejovi Kiskovi, napokon však vo funkcii zostal. „V období od doručenia demisie prezidentovi do jeho rozhodnutia o nej-zostáva demisia v polohe dobrovoľného úkonu toho, ktoju podal. Kedžeju podať nemusel a keďže jej účinky ešte nenastali, môže ju vziať späť do momentu, kým o nej prezident republiky nerozhodol jedným z dvoch možných spôsobov. Presne to sa stalo, keď minister zahraničných vecí najskôr písomne doručil prezidentovi republiky svoju demisiu 30. novembra 2018, následneju 7. decembra 2018 písomne vzal späť. Pán prezident Kiska teda v roku 2018 akceptoval jej stiahnutie. O prijatí alebo neprijatí demisie nerozhodol,“ priblížil Bujňák.

Napokon poukazuje aj paradox, ktorý by vznikol, ak by sme akceptovali súčasnú interpretáciu prezidentskej kancelárie. „Ak späťvzatie demisie prípustné nieje, tak vzniká otázka, čo sa stalo s demisiou pána Lajčáka, kedže o nej podľa dostupných informácií nerozhodol ani pán prezident Kiska a ani pani prezidentka v období od svojho nástupu 15. júna 2019 do marca minulého roku kedy skončila vláda Petra Pellegriniho a s ňou aj minister Lajčák,“ poukazuje na záver Bujňák.

[Späť na obsah]

8. Sulík rieši Budajov rezort. Po závažných zisteniach kontrolórov chce lepšiu kontrolu vody

[09.06.2021; hnonline.sk; Slovensko; 00:00; Denisa Funtíková]

Kontrolný úrad vyčíta ministerstvu životného prostredia nedostatočnú ochranu pitnej vody. Na výsledky však rýchlejšie zareagovala SaS.

Slovensko je krajinou, ktorá je mimoriadne bohatá na zásoby kvalitnej pitnej vody. Až 80 percent týchto zásob sa nachádza práve v podzemných zdrojoch. Tie však ohrozuje človek, či už skládkovaním odpadu, priemyselnými či poľnohospodárskymi chemikáliami alebo ťažbou nerastných surovín.

Nedávna previerka Najvyššieho kontrolného úradu zistila, že systém kontroly týchto vôd nefunguje dostatočne. Podľa ich záverov dokonca dochádza k ohrozeniu zdravia ľudí.

Envirorezort, ktorý má kontrolu na starosti, sa však proti tvrdeniu bráni. Strana sloboda a solidarita teraz predkladá novelu, ktorou chce dosiahnuť nápravu.

Chyby na všetkých úrovniach

Kontrolná akcia sa týkala všetkých subjektov, ktoré sa podieľajú na monitorovaní podzemných zdrojov pitnej vody. Envirorezort v tejto súvislosti udeľuje úlohy organizáciám vo svojej pôsobnosti – Výskumnému ústavu vodného hospodárstva, Slovenskému hydrometeorologickému ústavu, Štátnemu geologickému ústavu Dionýza Štúra a Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu.

Vo všetkých úrad našiel nejaké nedostatky, no kontrole sa nevyhlo ani samotné ministerstvo. Z hodnotiacej správy vyplýva, že envirorezort nekontroluje zdroje znečistenia dostatočne. Nemá teda vhodné podklady pre nasledujúce kroky k ochrane vôd. Kontrolóri tiež vyčítajú nedostatočné zdieľanie informácií medzi jednotlivými inštitúciami.

Podľa informácií kontrolórov chýba Slovensku na ochranu zásob našej pitnej vody jednotný systém. Na pôde výskumného ústavu zistili, že neexistuje komplexná databáza zdrojov znečistenia s prístupom pre všetky zainteresované strany. „Väčšina kontaminovaných lokalít v databáze neobsahuje podrobné údaje o zdrojoch znečistenia.

Plošné zdroje znečistenia z poľnohospodárstva sú nedostatočne zmapované,“ uvádza správa. Konkrétne pochybenie sa našlo napríklad pri analýze skládky Budmerice, na ktorej museli pred niekoľkými dňami dokonca hasiť požiar. Výskumný ústav vraj spracoval analýzu podľa geologickej legislatívy, no vôbec pritom nehľadel na európsku smernicu o vode.

Chyby sa našli aj v hydrometeorologickom ústave. Ten podľa informácií úradu využíval vlastnú databázu GeoEnviron, ktorá bola neaktuálna už od roku 2010 a navyše nebola prepojená s databázami ďalších subjektov. „Boli identifikované neistoty ovplyvňujúce hodnotenie trendov znečisťujúcich látok, pozorovania neboli dostatočne dlhé, nesúhlasili s hodnoteniami v iných správach, správy mali rozdielne závery,“ píše sa v protokole z kontroly.

V poľnohospodárskom ústave zas nemali ľudské kapacity na vykonávanie všetkých potrebných preverovaní. „Zo zistených skutočností vyplynulo, že ústav nevykonával všetky plánované kontroly z dôvodu vyťaženosti fytoinšpektorov, ktorí prioritne riešili sťažnosti, podnety, hlásenia z rýchleho výstražného systému,“ stojí v protokole. Z celkového počtu plánovaných kontrol za roky 2016 až 2019 bolo vykonaných len 67,74 percenta.

Zdravie nie je ohrozené

Na základe všetkých svojich zistení kontrolóri konštatujú, že súčasný systém nemôže zabrániť hrozbám znečistenia podzemných vôd a predstavuje riziká pre zdravie obyvateľstva. S tým však nesúhlasí samotný rezort životného prostredia, aj keď uznáva, že povinnosti v tejto oblasti boli dlhé roky zanedbávané.

„Kvalita pitnej vody vo verejných vodovodoch je pravidelne sledovaná a pri odchýlke nad zákonom stanovené limity sú okamžite prijímané opatrenia zo strany Úradu vereného zdravotníctva,“ odpovedal envirorezort. Podľa neho má systém monitorovania svoje limity, ale dokáže zabrániť súčasným či budúcim hrozbám znečistenia.

Budajovo ministerstvo deklaruje, že ochrana vôd je ich prioritou, pripravujú preto aj legislatívne zmeny. Zdá sa však, že Richard Sulík ich predbehol. Jeho strana totiž prišla s novelou, ktorá má slabé stránky ochrany vody vyriešiť.

„V prvom rade bude vlastník verejného vodovodu naďalej povinný neustále zabezpečovať sledovanie kvality surovej vody vrátane jej rozboru. Zistené hodnoty bude musieť Výskumný ústav vodného hospodárstva zverejniť v úplnom znení,“ hovorí predkladateľka novely Anna Zemanová.

Ako dodáva, Úrad verejného zdravotníctva bude musieť zase tieto údaje sledovať a v prípade nadlimitného znečistenia kontaktuje regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý bude musieť bezodkladne vykonať potrebné opatrenia.

„Verím, že vďaka tomuto pružnému mechanizmu sa nám podarí eliminovať znečistené územia a ochrániť nielen zdravie a životy, ale aj naše prírodné bohatstvo,“ uviedla Zemanová.

https://slovensko.hnonline.sk/2917624-sulik-riesi-budajov-rezort-po-zavaznych-zisteniach-kontrolorov-chce-lepsiu-kontrolu-vody

[Späť na obsah]

14. Nový minister Samuel Vlčan

[08.06.2021; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Soňa Otajovičová / Juraj Jedinák]

Juraj Jedinák, moderátor: „Novým ministrom pôdohospodárstva je od dnešného dňa Samuel Vlčan. Vymenovala ho prezidentka Zuzana Čaputová. Nahradil Jána Mičovského, ktorý sa ešte včera pokúsil svoju demisiu stiahnuť. Koalícia vyzdvihla manažérske a ekonomické schopnosti nového šéfa rezortu. Opozícia naopak kritizuje, že má málo skúseností v agrosektore.“

Soňa Otajovičová, redaktorka: „Rezort pôdohospodárstva patrí podľa hlavy štátu medzi jeden z najťažších. Ocenila preto snahu bývalého ministra Jána Mičovského situáciu v ňom zlepšiť. Avšak dodala, že ani on sám nemôže byť so stavom rezortu spokojný. Nový minister Samuel Vlčan bude podľa nej musieť napríklad vyriešiť reformu štátnych lesov, či realizovať zmeny v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva.“

Zuzana Čaputová, prezidentka SR: „Potrebujete sfinalizovať spravodlivé nastavenie poľnohospodárskych platieb a dotácií, vyriešiť v relatívne krátkom čase situáciu ohľadom možného odňatia akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, či posilniť spracovateľské kapacity a zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska.“

Soňa Otajovičová: „Hoci ešte včera Ján Mičovský nechcel z postu šéfa agrorezortu odísť, dnes sa o novom ministrovi vyjadril zmierlivo.“

Ján Mičovský, bývalý minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, hnutie OĽaNO: „Verím, že nový minister bude lepší ako ten odchádzajúci. Prajem ministrovi, ale najmä našej krajine, aby sme mali ozaj čo najväčšiu spokojnosť práve s tým, čo tento rezort má za úlohu.“

Soňa Otajovičová: „Nový šéf agrorezortu Samuel Vlčan je bývalý bankár, ktorý pôsobil na ministerstve pôdohospodárstva ako štátny tajomník, a to od apríla do júla minulého roka, potom sa presunul do poradného tímu Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera. Opozičný poslanec za Smer-SD a člen pôdohospodárskeho výboru Richard Takáč mu vyčíta nedostatok skúseností.“

Richard Takáč, člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, strana Smer-SD: „Tak, ako aj široká odborná verejnosť, poľnohospodári, potravinári volali po tom, aby to bol aj odborník, aby mal nejaké skúsenosti. Myslím si, že pán Vlčan nemá žiadne skúsenosti, čo sa týka poľnohospodárstva a potravinárstva.“

Soňa Otajovičová: „Šéf pôdohospodárskeho výboru a člen koaličnej Sme rodina Jaroslav Karahuta oponuje, že agrorezort potrebuje skúseného manažéra, ktorým podľa neho Samuel Vlčan je.“

Jaroslav Karahuta, predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, hnutie Sme rodina: „Je jednoznačne potrebný krízový manažér, ktorý sa orientuje vo finančných systémoch a hlavne pozná rezort pôdohospodárstva z hľadiska ekonomického, lebo toto teraz ten rezort potrebuje.“

Soňa Otajovičová: „Nový minister má pred novinárov predstúpiť zajtra spolu s premiérom Eduardom Hegerom a predstaviť nové výzvy v rezorte.“

[Späť na obsah]

18. Vyjadrenie: Príhovor prezidentky SR Zuzany Čaputovej k vymenovaniu ministra…

[08.06.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 14:49; redakcia]

Vyjadrenie: Príhovor prezidentky SR Zuzany Čaputovej k vymenovaniu ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Bratislava 8. júna (TASR) – Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážený pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, vážený pán Mičovský, vážení hostia, dámy a páni,

V tejto chvíli sa vám chcem poďakovať za úsilie, ktoré ste vynaložili pri riadení rezortu pôdohospodárstva. Dôverujem tomu, že ste ako minister konali podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a že vaše rozhodnutia, boli vedené dobrými úmyslami.

Do funkcie ste nastúpili s vysokým kreditom Bielej vrany, keď ste ešte ako vysokopostavený zamestnanec podniku Lesy Slovenskej republiky poukázali na neefektívne nakladanie s majetkom „Lesov“, na korupciu a politický klientelizmus. Podaním demisie ste podľa vlastných slov prebrali politickú zodpovednosť za riaditeľku Slovenského pozemkového fondu, ktorá bola obvinená z korupcie a ktorú ste Vláde Slovenskej republiky do funkcie sám navrhli. Tento váš krok, pán Mičovský, vnímam ako súladný s očakávaniami, ktoré vaše profesionálne aj politické pôsobenie sprevádzajú.

Viedli ste rezort, ktorý je jedným z najťažších, pretože si vyžaduje zladiť záujmy mnohých vplyvných skupín – veľkých a malých farmárov, potravinárov, obchodníkov, spotrebiteľov, lesníkov, ochrancov prírody.

A k tomu ste mali za úlohu skonsolidovať dôležité inštitúcie ako Slovenský pozemkový fond či Poľnohospodársku platobnú agentúru, kde sa mnohé z týchto záujmov stretávajú. V politických sporoch, a v niektorých prípadoch aj s vlastnými ministrami a poslancami, ste nechali srdce, no myslím si, že so situáciou v rezorte ani vy sám, nemôžete byť spokojný.

Povedali ste, že nezvyknete utekať z boja a poukázali ste pritom na návrh koaličných poslancov, ktorí navrhujú vyňať chránené územia z pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva. Ako poslanec budete mať príležitosť pričiniť sa o zmenu legislatívnej praxe, kedy sa dôležité rezortné návrhy predkladajú ako poslanecké iniciatívy, čím sa obchádza medzirezortné pripomienkové konanie a odborná diskusia. Bude pre všetkých na Slovensku prínosom, ak sa diskusiu o prírode blízkom hospodárení, či jednotnom spravovaní území v národných parkoch podarí iniciovať.

Vážený pán Mičovský,

ešte raz Vám ďakujem za vykonanú prácu a želám všetko dobré vo vašom ďalšom pôsobení.

Vážený pán minister Vlčan,

Vo svojej novej funkcii budete musieť v krátkom čase zvládnuť naozaj veľké výzvy. Medzi tie najhlavnejšie patrí personálna stabilizácia ministerstva a jeho rozpočtových a príspevkových organizácií, konsolidácia vzťahov s odbornou verejnosťou a stavovskými organizáciami, či nová rezortná stratégia prepojená s investičným a rozpočtovým obdobím EÚ na roky 2021 – 2027.

Rozhodujúcou bude tiež reforma štátnych lesov. Programové vyhlásenie vlády v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva nastavuje priority a potrebné reformy správne, stále nám však chýba implementácia navrhovaných krokov a opatrení v reálnom čase.

Potrebujete sfinalizovať spravodlivé nastavenie poľnohospodárskych platieb a dotácií, vyriešiť v relatívne krátkom čase situáciu ohľadom možného odňatia akreditácie Poľnohospodárskej platobnej agentúry, či posilniť spracovateľské kapacity a zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska. Bez funkčnej platobnej agentúry nie je možné splniť stanovené ciele a budúcnosť farmárov môže byť reálne ohrozená. Najmä chýbajúca digitalizácia a naplnenie všetkých ostávajúcich podmienok zo strany Európskej komisie budú elementárnym predpokladom pre zvrátenie tohto neželaného stavu.

Krízové riadenie, znalosť pomerov na úrade a manažérsky prístup sú hlavné atribúty na zvládnutie zložitej situácie v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a spolieham sa, že ich pri riadení rezortu v maximálnej miere uplatníte.

Vážený pán minister,

Želám Vám pri spravovaní mimoriadne náročného rezortu veľa úspechov, aby slovenský vidiek mohol byť pilierom lokálnej ekonomiky a zamestnanosti, udržateľnej tvorby krajiny, aj miestom pre kvalitný a harmonický život.

TASR o tom informoval Lukáš Laczko z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/vyjadrenie-prihovor-prezidentky-sr-zuzany-caputovej-k-vymenovaniu-ministra-214603

[Späť na obsah]

20. Polmiliónový úplatok a veľa pozemkov od štátu. Kvietikovu skupinu vinia, že nemala zábrany po prehre SNS

[08.06.2021; dennikn.sk; Slovensko; 14:02; Mária Benedikovičová]

Aj krátko pred nástupom Matovičovej vlády sa mali diať na pozemkovom fonde zlodejiny pod taktovkou finančníka blízkeho SNS Martina Kvietika. Za úplatok pol milióna eur podľa polície reštituoval pozemky pri Nitre vplyvný developer. Tiež je vo väzbe. Kvietik sa snaží zachrániť aj opisom povahy Andreja Danka.

Rabovačka do poslednej chvíle. Takto sa dajú zhrnúť obvinenia, ktorým čelí partia okolo finančníka Martina Kvietika s väzbami na Slovenskú národnú stranu (SNS) v súvislosti so Slovenským pozemkovým fondom. Kvietikovu skupinu podľa vyšetrovateľov nezastavila ani volebná prehra SNS.

Keď sa strana Andreja Danka vlani nedostala do parlamentu a ostávalo už len pár hodín do vymenovania novej vlády Igora Matoviča, na pozemkovom fonde sa činili. Štyri dni pred prevzatím moci terajšou štvorkoalíciou – 17. marca 2020 umožnila dnes už stíhaná exriaditeľka fondu, nominantka SNS Adriana Šklíbová previesť lukratívne pozemky pri Nitre z vlastníctva štátu na firmu Profinex engineering, za ktorou stojí významný developer s minulosťou v HZDS i Drukose Roman Kvasnička.

Aj on 22. mája skončil v kolúznej väzbe rovnako ako Kvietik a Šklíbová, ale aj jej nástupkyňa v pozícii šéfky fondu, nominantka OĽaNO Gabriela Bartošová, pre ktorú podal demisiu minister pôdohospodárstva Ján Mičovský z OĽaNO. V pondelok chcel svoj odchod odvolať, ale napokon zasiahla prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá sa s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) dohodla na jeho výmene.

200-tisíc eur išlo do Emirátov

V reštitučnom prípade, v ktorom figuruje developer Kvasnička, išlo o veľa. Štátny fond mu nedal len obrovské pozemky blízko Nitry, ešte predtým mu podľa vyšetrovateľov vyplatil aj hŕbu peňazí.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku v uznesení o jeho vzatí do väzby opisuje, ako mu fond na účet poslal 300-tisíc eur a Kvasnička potom odoslal 200-tisíc do Spojených arabských emirátov. Policajti pracujú aj s verziou, že by mohlo ísť o úplatok. Od Emirátov chcú žiadať informáciu, komu účet skutočne patrí.

Majiteľa banskobystrickej firmy Profinex engineering Kvasničku teraz väzobne stíhajú za to, že si mal tento výhodný biznis zabezpečiť na fonde vďaka podplácaniu. Podozrievajú ho z úplatku pol milióna eur pre Kvietika, vyplýva z anonymizovaného uznesenia sudkyne Ruženy Sabovej o vzatí do väzby všetkých siedmich obvinených z Kvietikovho gangu. Denník N ho získal po infožiadosti. Obvinení, vrátane Kvietika, vinu popierajú.

Po zadržaní sa priznala len exriaditeľka fondu Šklíbová, súd ju napriek tomu poslal do väzby. Prehovorila o vplyve SNS na fond a priznala, že opakovane dostávala „odmeny“ v tisícoch eur. „Obvinená uviedla, že predmetné „odmeny“ jej boli poskytované za poradenstvo,“ uvádza sudkyňa v uznesení.

Bývalá šéfka Slovenského pozemkového fondu Adriana Šklíbová za SNS. Foto – TASR

Úplatky v excelovskej tabuľke

Zakladateľ Slavie Capital Kvietik mal byť podľa vyšetrovateľov hlavou organizovanej korupčnej skupiny, ktorá na fonde profitovala z vracania pozemkov v rámci reštitúcií. Kajúcnici vypovedali, že sa prehľad o úplatkoch vykazoval pre Kvietika v excelovskej tabuľke.

Prípad s developerom Kvasničkom mal byť už len vrcholom toho, čo sa tam dialo v rokoch 2016 až 2020 za vládnutia koalície Smer, SNS, Most-Híd. Národniari vtedy ovládali pôdohospodárstvo a ministerkou bola Dankova nominantka Gabriela Matečná.

Reštituenti Denníku N v minulosti hovorili, že sa na fonde nedalo bez úplatkov domôcť vrátenia pozemkov, ktoré im štát neoprávnene zhabal ešte za socializmu.

Teraz to spomína aj uznesenie sudkyne o väzbách pre Kvietika a spol. Úplatky vo výške päťtisíc či sedemtisíc eur sa mali dávať za kladné a prednostné vybavenie reštitúcie, vplyvní prípadne požadovali časť pozemkov. Kto sa chcel k nejakej parcele dostať, niekedy musel dať ako úplatok aj 50 percent z rozlohy reštituovaného pozemku.

Kajúcnik za éry SNS dozeral na reštitúcie

Korupčné praktiky pri reštitúciách pozemkov sa podarilo polícii zdokumentovať už na jeseň, týkali sa parciel pod Tatrami. Vtedy sa dostal do väzby prominentný právnik Ján Gajan, ktorý kedysi robil pre oligarchu Kvietika a spolu sa objavujú aj v korupčnej kauze Dobytkár.

Ide o veľký korupčný škandál s dotáciami pre farmárov, polícia v ňom zatiaľ vyčíslila úplatky na 10-miliónov eur. S Kvietikom je v nej obvinený aj oligarcha blízky Robertovi Ficovi Norbert Bödör, ktorý stále sedí vo väzbe.

Martin Kvietik a Norbert Bödör. Foto – TASR a N / Tomáš Benedikovič

Na pozemkovom fonde mal Gajan za éry SNS reštitúcie pod palcom. Hoci fond mal svojich právnikov, jeho si najal na dohodu o pracovnej činnosti. Formálne tak mali vyriešené, prečo všetky plánované reštitučné zmluvy museli prejsť jeho rukami.

Práve Gajan začal spolupracovať s vyšetrovateľmi a vypovedal o údajnom fungovaní korupčnej siete Kvietika na fonde, čo pomohlo odkryť aj prípad súvisiaci s developerom Kvasničkom z Profinexu.

Kvasnička sa dostal k veľkým pozemkom pri Nitre a státisícom eur od fondu vďaka tomu, že s ním niekdajšia šéfka fondu, nominantka SNS Šklíbová v októbri 2019 uzavrela mimosúdnu dohodu týkajúcu sa nároku reštituentky, v ktorej mene vystupoval teraz už väzobne stíhaný podnikateľ.

Celé to mal zariadiť Gajan, ktorý si podľa uznesenia sudkyne Sabovej „vypýtal finančný úplatok 500-tisíc eur“ pre Kvietika od Kvasničku, čo oni odmietajú. Šklíbová podľa obvinenia podpísala dohodu o urovnaní za úplatok minimálne päťtisíc eur.

Súdny spor o nárok reštituentky trval skoro desať rokov a hoci bol podľa pezinského súdu „neustále zo strany SPF spochybňovaný a neakceptovateľný“, vtedajšia riaditeľka fondu Šklíbová odrazu zmenila postoj a Kvasničkovi vyhovela.

Zaviazala sa mu splniť reštitučný nárok vo výške 950-tisíc eur, pričom mal dostať finančnú náhradu 500-tisíc v troch splátkach a v hodnote 450-tisíc eur pozemky.

Pozemky, ktoré mu fond odklepol chvíľu pred nástupom Matovičovej vlády, mali takúto hodnotu len na papieri. Kvasnička mal prakticky isté, že na nich dokáže zarobiť oveľa viac. Sú na atraktívnych miestach v dvoch dedinách pár minút od Nitry, v ich okolí sa už teraz stavajú domy.

Konkrétne dostal obrovský pozemok o rozlohe 603-tisíc štvorcových metrov v obci Párovské Háje a 18 parciel s celkovou rozlohou 133-tisíc štvorcových metrov v Alekšinciach.

Jeden štvorcový meter tak v priemere nacenil fond na 60 centov, reštitúcie sa totiž riadia vyhláškou starou 30 rokov. Ich trhová cena je však niekoľkonásobne vyššia. Ak by ich Kvasnička zmenil na stavebné parcely, narástla by astronomicky.

V zmluvách o prevodoch pozemkov pri Nitre uvádzala dnes už stíhaná exriaditeľka fondu Adriana Šklíbová rozlohu parciel zmätočne. Nesprávne používanie medzery budí dojem, akoby štát prevádzal menšie pozemky. Táto zmluva sa týka pozemku v obci Párovské Háje. Reprofoto N

Nesprávne používanie medzier je aj v zmluve, ktorá riešila prevod parciel v Alekšinciach. Reprofoto N

Čudné veci sa diali aj v súvislosti s peniazmi, ktoré fond vyplatil Kvasničkovi. Sudkyňa Sabová v uznesení spomína neobvyklú finančnú transakciu 200-tisíc eur na účet do Emirátov, ktorú Kvasnička spravil potom, ako mu fond koncom novembra 2019 zaslal na účet jednu zo splátok vo výške 300-tisíc eur. Kvasnička sudkyni tvrdil, že išlo o „bežnú obchodnú transakciu“.

Zbehlý vo fungovaní fondu od čias HZDS

„Obvinenie konateľa spoločnosti považujeme za nepravdivé a jeho stíhanie za nedôvodné,“ reagovala v stanovisku Kvasničkova realitno-investičná skupina Profinex, ktorej súčasťou je aj spoločnosť zapletená do reštitúcií pozemkov Profinex engineering. Dohodu o urovnaní, ktorú podnikateľ podpísal s bývalou šéfkou fondu Šklíbovou, označili vo vyhlásení za zákonnú.

Skupiná Profinex, za ktorou stojí Kvasnička, má developerské projekty po celom Slovensku, napríklad stála za výstavbou priemyselného parku v Šalkovej pri Banskej Bystrici, objavuje sa aj v aktuálnej kauze pretláčania výstavby domov, ktorá môže ohroziť zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove. Jeho stíhanie môže mať dopad na podnikanie celej skupiny.

Vo fungovaní pozemkového fondu sa podnikateľ Kvasnička vyzná. Za prvej vlády Roberta Fica predseda HZDS Vladimír Mečiar zvažoval, že z neho spraví námestníka riaditeľa pozemkového fondu, napokon sa rozhodol pre neslávne známeho Branislava Brízu, ktorý riadil škandalózne prevody pozemkov pri Veľkom Slavkove a bol za ne aj odsúdený.

Do viacerých reštitučných káuz bol zapletený aj Kvasnička, vďaka fondu sa v roku 2005 dostal k pozemkom v Šalkovej, použil pritom podobný postup ako ľudia blízki Mečiarovi v podtatranskom Veľkom Slavkove. Neskôr Kvasnička získal aj časť pozemkov z prevodov pod Tatrami. V minulosti sedel aj v riadiacich orgánoch skrachovanej nebankovky Drukos.

Kvietik: Danka sa nedá ovplyvňovať

Finančník Kvietik tvrdí, že nijakú zločineckú skupinu neriadil, označuje to za „do neba volajúcu hlúposť a nezmysel“. Vraj nijako nezasahoval do personálnych nominácií SNS, ani nebral úplatky. Svoje stíhanie považuje za politicky motivované.

Sudkyni Sabovej vravel, že sa s predsedom SNS Dankom pozná viac ako 20 rokov. Kým bola pri moci v rokoch 2016 až 2020, niekoľkokrát sa stretol s politickými predstaviteľmi SNS, ale nijako ich neriadil. Ani Danka, s ktorým sa vraj stretával náhodne.

Andrej Danko je bližšie rozoberaný v sťažnosti, ktorú Kvietik podal na Najvyšší súd voči svojmu vzatiu do väzby pezinským súdom. Denníku N ju poskytol Kvietikov advokát Dušan Ivan aj so zápisnicou z výsluchu.

Kvietik v nej spochybňuje hodnovernosť výpovede kajúcnika Gajana, že si naňho vymýšľa a že mu protizákonne odložili obvinenie pre korupčné správanie, takýto postup pritom pripúšťa Trestný poriadok. Pri spochybňovaní Gajana si pomáha aj opisom povahy Danka.

Tvrdí, že sa s Gajan „slabo“ stretával s Dankom a za jeho účasti určite nie, lebo ak by s ním vraj absolvoval čo i len jeden rozhovor na akúkoľvek tému, za pár sekúnd by pochopil, že má svoje vyhradené postoje.

„Sú ťažko kýmkoľvek ovplyvniteľné. A to aj v oveľa prozaickejších veciach bežného života, ako sú ich stranícko-politické otázky. Skrátka pán Danko je typ človeka, ktorý si nedá hovoriť do ničoho a od nikoho,“ vypovedal o Dankovi Kvietik.

Predseda SNS nevysvetlil, ako sa s Kvietikom spoznal. Týždenník Trend pred vyše dvoma rokmi upozornil, že Kvietik pomohol Dankovi pred vstupom do vysokej politiky, keď bol ešte aktívnym právnikom. Vďaka nemu sa mu podarilo vymôcť pohľadávku od kremnickej strojárskej firmy, na ktorú mala Kvietikova Slavia Capital vplyv.

Danko s niekdajšou ministerkou Matečnou za Ficovej a Pellegriniho vlády chodili za Kvietikom do bratislavského hotela Albrecht patriaceho Slavii Capital. Obaja pre portál Aktuality odmietli, že by s ním preberali úplatky, vraj hovorili len o podmienkach na podnikanie.

Danko neodpovedal na otázku Denníka N, ako vníma obvinenie, že si mal Kvietik za éry jeho ministerky Matečnej na pozemkovom fonde vytvoriť korupčnú sieť. „Nebudeme sa vyjadrovať k čiastkovým výpovediam, ktoré sú predmetom vyšetrovania a nemáme o nich žiadnu vedomosť,“ znie stručné stanovisko SNS.

Na otázky, ako to bolo s vplyvom Kvietika na rezort, ktorý riadila, či bola na polícii vypovedať a či má obavy z trestného stíhania, exministerka Matečná priamo nereagovala. Iba odkázala, že sa „nevie vyjadriť k vyšetrovaniu, pretože nedisponuje žiadnymi informáciami“.

Gabriela Matečná s Andrejom Dankom, ktorý ju nominoval na post ministerky. foto – tasr

Proti Kvietikovi vypovedá aj ďalší kajúcnik, Gajanov spolupracovník Gustáv Palider. Najvyšší súd bude v najbližších dňoch rozhodovať o finančníkovej sťažnosti proti vzatiu do väzby.

Sťažuje sa, že má znova sedieť v kolúznej väzbe, hoci už v rámci Dobytkára v nej bol skoro rok a za ten čas sa nezistilo, že by sa pokúšal ovplyvňovať svedkov. Kvietikovi okrem väzenia hrozí trest prepadnutia majetku.

Sťažnosti proti vzatiu do väzby podali aj ostatní obvinení, vrátane podnikateľa Kvasničku z Profinexu.

Vyfabulovaná reštitúcia v Kvietikovom teritóriu?

Ďalšou pochybnou reštitúciou, ktorú vyšetrovatelia zmapovali, sa týka pozemkov v okolí Levíc, kde Kvietik v uplynulých rokoch nazhromaždil vôbec najviac lesnej pôdy, ovládol tam mnohé poľovné revíry a v blízkej obci Nová Dedina kúpil aj barokovú kúriu. Domáci z daného regiónu hovoria, že Kvietik by tam chcel vlastniť skoro všetko a až do vlaňajšieho zadržania sa tak aj správal.

V prípade vystupuje niekdajší župný poslanec za Most-Híd v Bratislavskom samosprávnom kraji Attila Horváth, ktorý s nominantkou SNS vo vedení pozemkového fondu Šklíbovou počas roka 2019 uzavrel štyri zmluvy o bezodplatnom prevode pozemkov ako zástupca reštituenta Attilu Hárskutiho. Je to 80-ročný muž žijúci v Maďarsku.

Horváth získal desiatky rozsiahlych pozemkov v okrese Levíc, sú v dedinách Gondovo, Nový Tekov, Tekovská Nová Ves, Rybník, Horné Žemberovce, Malé a Veľké Krškany, Horné a Dolné Brhlovce, Hronské Kosihy či Podlužany. V súčasnosti mnohé z nich už vlastní firma Slow step so sídlom v Dunajskej Lužnej.

Aj väzobne stíhaný Horváth popiera, že by pozemky vybavil za úplatky. Okrem neho skončili za mrežami aj dlhoročný šéf odboru reštitúcií na SPF Milan Rohaľ a jedna z úradníčok levického pozemkového a lesného úradu Margita Štutiková.

Horváthovi vydal fond pozemky aj napriek tomu, že reštitučný nárok Hárskutiho bol podľa uznesenia pezinského súdu v minulosti „v plnej miere uspokojený“. Neoprávnený majetkový prospech vyčíslili na minimálne 450-tisíc eur. Opäť však ide o hodnotu pozemkov určenú v desiatkach centov za štvorcový meter, ich trhová cena je vyššia.

Bývalý komunálny politik Mosta-Híd Horváth sa nespomína len v súvislosti s Kvietikovou skupinou. Má väzby na oligarchu blízkeho Ficovi Norberta Bödöra. V minulosti preňho riešil reštitúcie veľkých pozemkov pod Tatrami. Nachádzajú sa v obci Huncovce a plánujú na nich postaviť desiatky luxusných dreveníc.

Manželka reštituenta Hárskutiho Denníku N povedala, že boli vypovedať na polícii, detaily prípadu nepoznajú. V Maďarsku žijú dlhodobo, na Slovensku už nemajú príbuzných.

Nominantku OĽaNO najprv vybral človek SNS

Tieto korupčné kauzy, ktoré policajti pomenovali Latifundista a Feudál, zatriasli aj vládnucim hnutím OĽaNO Igora Matoviča, pretože sa do väzby dostala aj nominantka ministra Mičovského Gabriela Bartošová.

Podľa obvinenia kolaborovala s Kvietikovou skupinou práve za vládnutia SNS, keď na fonde riadila odbor prevodu a nájmu. Sudkyni Sabovej hovorila, že sa na fond dostala vďaka Dušanovi Hačkovi. Aj on bol Matečnej nominant, fond riadil pred stíhanou Šklíbovou.

Hačko spravil z Bartošovej šéfku odboru po osobnom pohovore, bez výberového konania.

Bartošová odmieta, že by spáchala niečo protizákonné. Obraňuje sa, že to bola práve ona, ktorá orgánom činným v trestnom konaní pomáhala odhaľovať korupčné praktiky kvietikovcov a pre nezhody so Šklíbovou z fondu na jeseň 2019 odišla.

Mičovský ju na jar 2020 presadil do čela fondu, hoci sa predtým dozvedel, že kedysi chodila s Milošom Kaštanom z mafiánskej skupiny černákovcov.

Opletačky so zákonom má aj samotný exriaditeľ fondu Hačko. Čelí obvineniu pre pochybný predaj pozemkov pri železničnej stanici v Snine.

Prečítajte siĎalší človek SNS obvinený: polícia vyšetruje, ako pozemkoví úradníci obrali Sninu o prístup k nákladnej stanici

https://dennikn.sk/2418999/polmilionovy-uplatok-a-vela-pozemkov-od-statu-kvietikovu-skupinu-vinia-ze-nemala-zabrany-po-prehre-sns/

[Späť na obsah]

21. Profil ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR JUDr. Samuela Vlčana

[08.06.2021; openiazoch.zoznam.sk; 14:01; redakcia]

Prezidentka Zuzana Čaputová prijala v utorok demisiu doterajšieho ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského (OĽANO).

Prezidentka Zuzana Čaputová prijala v utorok demisiu doterajšieho ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského (OĽANO). Za jeho nástupcu vymenovala Samuela Vlčana.

TASR prináša profil nového ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR JUDr. Samuela Vlčana.

Narodil sa 13. marca 1971. Najskôr študoval na gymnáziu v Topoľčanoch a neskôr na špeciálnom gymnázium v Banskej Štiavnici, na ktorom maturoval v roku 1989. Medzinárodné vzťahy vyštudoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO).

Právnické vzdelanie získal Samuel Vlčan na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1990 až 1995. Medzitým absolvoval v roku 1994 študijný pobyt na Universität Bremen v Brémach. V rokoch 2005 až 2006 absolvoval exekutívny rozvojový program pre vrcholových manažérov na University of California v Berkley (USA).

Počas profesionálnej kariéry pôsobil najmä v oblasti práva a v bankovom sektore, v ktorom pracoval 17 rokov. Viedol právne oddelenia HVB Banky a Slovenskej sporiteľne. Bol členom predstavenstva Slovenskej sporiteľne.

V rokoch 2010 až 2012 bol v Bosne a Hercegovine generálnym manažérom zodpovedným za organizačné a finančné riadenie spoločnosti Hypo Alpe-Adria-Bank a následne pôsobil v rakúskom Klagenfurte ako člen reštrukturalizačného tímu Hypo Alpe-Adria-Bank International AG. Pracoval aj na pozícii generálneho manažéra Sberbank Slovensko.

Vláda SR schválila 19. apríla 2020 JUDr. Samuela Vlčana za štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Na tento post prešiel z miesta výkonného riaditeľa spoločnosti WP TECH, ktorá od roku 2015 pôsobí na Slovensku v oblasti odpadového hospodárstva.

Po necelých troch mesiacoch požiadal 1. júla o uvoľnenie z funkcie. Z postu štátneho tajomníka MPRV SR odvolal vládny kabinet Samuela Vlčana 8. júla 2020. V jeho gescii boli sekcie rezortnej politiky pôdohospodárstva, legislatívy, analýz a výkazníctva, poľnohospodárstva, programov cezhraničnej spolupráce, potravinárstva a obchodu, ako aj Inštitút pôdohospodárskej politiky.Zdroj: www.mpsr.sk, www.sppk.sk, https://rpvs.gov.sk

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/212909/Profil-ministra-podohospodarstva-a-rozvoja-vidieka-SR-JUDr-Samuela-Vlcana

[Späť na obsah]

24. Vízia a program pre pôdohospodárstvo

[08.06.2021; Rádio Slovensko; Z prvej ruky; 12:30; R / Matej Baránek]

Matej Baránek, moderátor: „Ministerstvo pôdohospodárstva pozná meno svojho nového šéfa. Stane sa ním Samuel Vlčan. Odchádzajúci minister Ján Mičovský si však na poslednú chvíľu svoju podanú demisiu rozmyslel a ministrom chce prekvapivo zostať.“

Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v demisii, hnutie OĽaNO: „Ja som rozhodnutý z boja neutekať.“

Matej Baránek: „Ako tvrdí, za jeho zotrvanie vo funkcii sa vyslovilo množstvo ľudí. Pred stiahnutím demisie sa stretol aj s premiérom Eduardom Hegerom. Ten však spolu s prezidentkou s odchádzajúcim ministrom už nepočíta.“

Eduard Heger, predseda vlády SR, hnutie OĽaNO: „Dôležité je, že budeme mať nového ministra pôdohospodárstva, pána Vlčana.“

Matej Baránek: „Čo sa to deje na čele agrorezortu? Čo na celú situáciu, ktorá pôsobí chaoticky, hovorí zvyšok koalície? Potrebujú poľnohospodári krízový manažment alebo naďalej vedenie Jána Mičovského? A kam vlastne celé odvetvie kráča? O tom všetkom budeme hovoriť s predsedom pôdohospodárskeho výboru, poslancom Jaroslavom Karahutom zo Sme rodina. Dobrý deň.“

Jaroslav Karahuta, predseda Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, hnutie Sme rodina: „Ďakujem za pozvanie a dobrý deň prajem.“

Matej Baránek: „A členom tohto výboru a poslancom Richardom Takáčom zo Smeru-SD. Dobrý deň.“

Richard Takáč, člen Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, strana Smer-SD: „Dobrý deň prajem, príjemné popoludnie.“

Matej Baránek: „Za mikrofónom sedí Matej Baránek. Tak, páni, na úvod si spravme takú rýchlu rekapituláciu. Minister Mičovský podáva demisiu, ktorá je vyvodením politickej zodpovednosti za kauzu šéfky pozemkového fondu. Verejnosť čaká dva týždne na meno nového ministra. Následne premiér oznámi, že prezidentka má v rukách jeho nomináciu na šéfa agrorezortu. O pár dní nato Mičovský prekvapivo sťahuje svoju demisiu a chce byť naďalej ministrom. Premiér po dohode s prezidentkou chce napriek tomu za ministra Samuela Vlčana, no a dnes, o hodinu, tak vymenuje prezidentka Vlčana za ministra. Pán Karahuta, tá otázka je jednoduchá, čo sa to deje?“

Jaroslav Karahuta: „Tak presne, ako ste to teraz zdokumentoval faktograficky, tá situácia v rezorte pôdohospodárstva za posledné dva týždne je minimálne zvláštna. A mne je veľmi ľúto, že pán minister Mičovský v období, keď podal demisiu ako vyvodenie politickej zodpovednosti za chybnú nomináciu generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu a kedy celý zvyšok koalície to hodnotil ako prejav novej politickej kultúry, ako niečo, čo na Slovensku tu ešte nebolo, bolo to ozaj vysoko odborne vážené, tak zrazu, zrazu pán Mičovský urobil niečo, čo vlastne celé ten pozitívny efekt a ten pohľad na tú vysokú politickú kultúru zmazal, pretože už v piatok minulý týždeň premiér avizoval v médiách, že má nové meno na ministra.“

Matej Baránek: „Nové meno, áno.“

Jaroslav Karahuta: „Aj keď síce neoznámil ho, ale avizoval. A pán minister Mičovský vedel, že je to niekto iný. A ten jeho krok so späťvzatím demisie je, jednak že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože ústava nepozná takýto termín, a jednak aj z takého etického hľadiska asi to nemalo byť.“

Matej Baránek: „Nepôsobí to však tak, že minister možno nemal ani medzi svojimi podporu, lebo predsa len, aj on sám priznal, že hovoril o tom s premiérom aj s predsedom hnutia OĽaNO, čiže s Eduardom Hegerom aj s Igorom Matovičom, a zrazu to jednoducho takto vypáli.“

Jaroslav Karahuta: „Vieme o tom, že tie rozhovory boli, dokonca ten rozhovor bol aj pred desiatou hodinou, pretože pôvodná, pôvodný termín tlačovej konferencie bol na desiatu ráno, nakoniec sa presunul na dvanástu hodinu.“

Matej Baránek: „Na dvanástu, áno.“

Jaroslav Karahuta: „A tá jeho politická podpora, no, nejaké signály boli vysielané už skôr predtým, môžeme sa baviť o pláne obnovy, kde minister Mičovský nevybojoval ani jedno euro, čo ja som síce nepovažoval za katastrofu, pretože je možné to nula eur z plánu obnovy kompenzovať v rámci kofinancovania v druhom pilieri Programu rozvoja vidieka, avšak ani tam, tam neuspel. A stále sa bavíme o nejakých dvadsať percentách kofinancovania, kedy ostatné štáty idú až na krajnú hranicu osemdesiatich percent, a bavíme sa tu o stovkách miliónov eur. Preto to sú také signály, ktoré vlastne nasvedčovali tomu, že asi tá podpora nie je tak silná. Takže to vyústenie do tej demisie, nehovorím, že sa dalo čakať, ale bolo také na spadnutie.“

Matej Baránek: „Vy ste to konkrétne, vy osobne ako predseda pôdohospodárskeho výboru, ste očakávali, že dôjde v týchto nasledujúcich mesiacoch k nejakej zmene na čele rezortu pôdohospodárstva?“

Jaroslav Karahuta: „Ja som, ja som to nejak vycítil na poslednej, predposlednej koaličnej rade, na ktorej som bol, kde sme mali tému spolufinancovania druhého piliera programu rozvoja vidieka zo štátneho rozpočtu a kedy som očakával, že minister, ktorý má predsedu vlády z toho istého, z tej istej politickej strany, kde je minister z tej istej politickej strany, tak snáď nebude problém nemať tú spodnú hranicu dvadsiatich percent, ale štyridsiatich piatich percent, a bavíme sa zhruba o päťsto miliónoch. A tým, že tá koaličná rada bola prerušená v podstate na neurčito, pretože už máme viac ako týždeň za tým, tak pre mňa to bol signál, že niečo sa tam deje. A budem úprimný, ja už som po tejto koaličnej rade očakával, že sa niečo udeje.“

Matej Baránek: „Pán Takáč, vy ako celú tú situáciu čítate?“

Richard Takáč: „Pán moderátor, musím povedať, že keď som mal možnosť včera zhliadnuť od rána všetky tie informácie, tlačovky, vyjadrenia či pána Mičovského, či premiéra Hegera a ďalších, ma utvrdili v tom, že proste tá, toto, čo sa deje, je niečo neuveriteľné, neskutočné, proste je to jedna reality show, ktorá ukazuje reálny obraz o tejto vláde a o tejto koalícii a aj o samotnom OĽaNO, ktoré proste prostredníctvom nominanta, pána Mičovského, dokázalo včera zrealizovať to, čo sa, čo sme mali možnosť vidieť. Pred vyše dvomi týždňami pán Mičovský oznámil demisiu, kde teda ja si myslím, že skoro sto percent poľnohospodárov a potravinárov uvítalo tento jeho krok, lebo však vidíme a videli sme, čo sa za rok a pol, necelý rok a pol, nedokázalo zrealizovať v rámci ministerstva pôdohospodárstva. A keď som mal možnosť včera zhliadnuť najprv teda o desiatej plánovanú, potom nakoniec o dvanástej tlačovú konferenciu pána Mičovského, a kde nám oznámil, že berie späť svoju demisiu, tak ja si kladiem viacero otázok, na ktoré do tejto chvíle nepoznám ešte odpoveď.“

Matej Baránek: „Tak dajte tie, nejaké tie otázky.“

Richard Takáč: „Áno. Pán Mičovský, pán Mičovský ráno telefonoval a komunikoval aj s bývalým premiérom, s predsedom OĽaNO, pánom Matovičom, čiže mu musel poskytnúť informáciu o tom, že ide takýto krok spraviť. Podľa mňa mu to možnože aj Matovič odsúhlasil. Následne sa tlačová konferencia.“

Matej Baránek: „No, Mičovský, ja vám do toho skočím, Mičovský uviedol, že Matovič reagoval na to, že chce zobrať späť svoju demisiu, ľudsky a peknými slovami a nepovedal vraj nič, s čím by sa nevedel stotožniť.“

Richard Takáč: „No. Potom, potom sa to posunulo na dvanástu hodinu, kde medzitým išiel na Úrad vlády pán Mičovský a tiež musel informovať pána Hegera, premiéra, o tom, že čo ide spraviť. A následne potom o dvanástej, po absolvovaní týchto dvoch stretnutí, jedného telefonátu, jedného osobného stretnutia, oznámil širokej verejnosti, že sťahuje svoju demisiu a chce ďalej pokračovať. Toto celé postavil na, na petícii, ktorú si sám zorganizoval na štátnych lesoch, kde donútili a nútili zamestnancov štátnych lesov, aby takto petíciu podpisovali. Potom argumentoval.“

Matej Baránek: „Tak Ján Mičovský to prezentoval, že to je veľká podpora, s ktorou on nemá nič spoločné, že za dvadsaťštyri hodín sa vyzbieralo tisíce podpisov od lesníkov, drobných farmárov.“

Richard Takáč: „Toto, viete, ja mám k dispozícii aj samotnú výzvu, samotnú výzvu a aj samotný sprievodný list, ktorý bol rozposlaný zamestnancom cez štátne lesy, kde teda v texte hovorí o tom, že im bola daná dôvera tým, že boli menovaní do funkcie, a následne ich žiadajú o to, aby, zamestnancov a tak ďalej. My máme od tých radových zamestnancov informácie o tom, že boli nútení do toho, aby, aby podpisovali túto petíciu. Čiže to bol jeden argument. Druhý argument bol ten, že podporujú ho mladí farmári. Ja som mal možnosť včera teda vidieť a aj si prečítať o tom, že napríklad aj Spolok farmárov, Vidiecka platforma a ďalší dementovali, že žiadnu podporu Mičovskému nedávali. A samozrejme, aj najväčšia organizácia, čo je Slovenská pôdohospodárska a potravinárska komora, ktorá povedala, že uvítala krok, že pán Mičovský končí, nedala mu žiadnu podporu. To znamená, že boli aj včera zhrození tým, že pán Mičovský sťahuje, sťahuje svoju demisiu. A ja.“

Matej Baránek: „Dobre, čiže, v krátkosti, čiže čo chcel Mičovský povedať tým, že teda sťahuje svoju demisiu, ako to máte prečítané? Len v krátkosti, aby sme dali aj pánovi Karahutovi slovo ešte.“

Richard Takáč: „Sčasti je tam viacero, viacero nezodpovedaných otázok. Jednak možnože je nejaký, nejaký spor medzi Hegerom a Matovičom, na druhej strane veľmi intenzívne cítime spor ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia, čo sa týka viacerých otázok, teraz tá aktuálna je ten prevod správy štátnych lesov v národných parkoch pod ministerstvo životného prostredia, pod Štátnu ochranu prírody. Čiže je tam viacero vecí, ale tak, ako som povedal, proste pán minister Mičovský tento krok, ktorý chcel zrealizovať, bol pre mňa nepochopiteľný. A realizoval to s vedomím, že vedel o tom aj Heger, aj Matovič, a nič mu na to nepovedali. Ako ctím si šediny človeka staršieho a tak ďalej, ale takýto koniec, aký, aký zažíva, aký zažije pán Mičovský, si asi nikto z nás nevie predstaviť.“

Matej Baránek: „Pán Karahuta?“

Jaroslav Karahuta: „Ja by som, ja by som nešiel do nejakých polôh nejakých špekulácií a nejakých hypotéz, spor medzi premiérom, spor medzi ministrom financií a tak ďalej, proste je to vyústenie jednej etapy, jednej etapy. Tak, ako som v úvode povedal, je to, je to aj prejav politickej zodpovednosti pána Mičovského, že odstúpil. Hovorím, ten, tá koncovka nebola práve najšťastnejšia, ale, ale nevracal by som sa do histórie, pretože tá, z tej sa máme poučiť a tá nám určite nepomôže, skôr by som sa pozeral trochu dopredu. Je pravdou, že politická, hnutie OĽaNO malo tú politickú silu, aby presadilo niektoré veci pre pána Mičovského, čo sa mu nepodarilo, a je pravdou, že zažívame, zažívame, nehovorím, že spor, ale nejaké nedorozumenie alebo zažívali sme nedorozumenie medzi ministrom Mičovským a ministrom Budajom, hej? A tieto, tieto nedorozumenia a spory sú, sú veľmi citlivo vnímané verejnosťou, verejnosť si myslí, že oni sa doslova nejako hádajú, ale ja si myslím, že v tejto polohe to nie je. Je to skôr v polohe tej, že niekedy, niekedy pred rokom, rokom, rokom a pol, keď sa, keď sme sa chystali do volieb, keď sme zostavovali programové vyhlásenie vlády, tak minister Mičovský, vtedy ešte nie minister Mičovský, presadzoval, presadzoval presun lesov pod ministerstvo životného prostredia, čo neskôr poprel. Zase minister Budaj to bral ako fakt, ako ponuku, ktorú, ktorú on prijal, takže z toho, z toho pramenia niektoré také nedorozumenia. Ja by som sa skôr pozeral teraz dopredu, túto etapu máme za sebou. My máme pred sebou ozaj rozhodujúce štyri mesiace, kedy musíme nastaviť budúcnosť slovenského poľnohospodárstva.“

Matej Baránek: „K tomu sa ešte dostaneme.“

Jaroslav Karahuta: „Áno?“

Matej Baránek: „Spýtam sa však jednu vec. medzi tými dôvodmi, pre ktoré sa chcel Mičovský vrátiť, aj pán Takáč to už naznačil, bolo to, že sa majú presunúť chránené územia, pozemky z pôdohospodárstva pod ministerstvo životného prostredia. Toto je taký problém, že musel, musel tam byť Mičovský a že nikto iný to nedokáže v podstate hájiť?“

Jaroslav Karahuta: „Viete, ten, ten problém, ja si myslím, že to bolo ako hľadanie nejakého dôvodu toho problému alebo nejaké hľadanie toho problému, pretože, ako som spomínal predtým, pán minister Mičovský, a ja, ja návrh programového vyhlásenia vlády v oblasti lesníctva mám, kde sám minister Mičovský navrhoval presun komplet celých lesov pod správu ministerstva životného prostredia. A táto poslanecká novela, ktorá bola predložená pred týždňom do Národnej rady, vlastne je takým kompromisom, že nepresúvajú sa celé lesy, to znamená niekde okolo dvoch miliónov hektárov, ale, ale sa, je snaha presunúť chránené územia, to je v rozlohe nejakých tristoosemnásťtisíc hektárov, hej, aj keď budú tam pravdepodobne musieť byť aj nejaké, ešte nejaké zmeny v rámci druhého čítania, pretože jedna vec sú chránené územia prirodzených biotopov, ale druhá vec je tá, že či už v rámci TANAP-u, aj hlavne v rámci Uliča sú aj prvý a druhý stupeň ochrany, kde sú štandardné poľnohospodárske pôdy, a tam, tam môže byť problém s tým, že tí poľnohospodári sa nedostanú do, do štandardných ekonomických výstupov. Takže nemyslím si, že toto je ten primárny problém, to sa našiel ako dôvod. A toto, čo sa udialo cez víkend, že určitá skupina zorganizovala nejaké podpisové akcie.“

Matej Baránek: „Petície, áno.“

Jaroslav Karahuta: „A či už to bolo za prítomnosti pána Mičovského alebo bez, nie je podstatné. Podstatné je to, pod rezortom pôdohospodárstva alebo v rezorte pôdohospodárstva pracuje zhruba s lesníkmi niekde možno stopätnásť, stodvadsaťtisíc ľudí. Počet vyzbieraných podpisov bol niekde okolo jednej tisícky, čiže bavíme sa o jednom percente a bavíme sa o skupine lesníkov. Samozrejme, čiže.“

Matej Baránek: „Čiže slabá podpora, áno. Uzavriem túto tému, čo sa týka vás ako zástupcu koalície, včera bola pravidelná aj koaličná rada, riešil sa tam, riešila sa tam ešte táto otázka ministra pôdohospodárstva?“

Jaroslav Karahuta: „Ja som na koaličnej rade bol iba na začiatku, kde sme riešili otázku platobnej agentúry a čiastočne kofinancovania. Pre mňa bolo rozhodujúce s pani vicepremiérkou Remišovou dohodnúť presun určitých softvérových zariadení na platobnú agentúru, aby sme zachránili PPA-čku, pretože máme na to štyri mesiace, aby, aby sme nestratili akreditáciu. Ja som sa ďalej týchto koaličných rokovaní nezúčastňoval, takže informáciu nemám.“

Matej Baránek: „Čiže nemáte ani informáciu?“

Jaroslav Karahuta: „Nemám.“

Matej Baránek: „Pán Takáč, nech sa páči.“

Richard Takáč: „Zareagoval by som. Hovorilo sa tu o nejakom politickom prejave a zodpovednosti pána Mičovského, ktorú, ktorú vyvodil voči sebe. Ja si myslím, že pán Mičovský, my by sme už teraz ani nemali riešiť pána Mičovského, pán Mičovský už dávno nemal robiť čo na svojej stoličke, nachádzať sa. Samozrejme, že to, čo ten vrchol, v rámci plánu obnovy a odolnosti jedna veľká nula, ale všetky tie zlyhania, ktoré by sme tu mohli veľmi dlho vymenovávať, úplne od začiatku, ako začal fungovať na rezorte, svedčia o tom, že už dávno nemal robiť čo na svojej stoličke. Hovorili ste tu aj o tom, že jedna z tých vecí bola v rámci tej výzvy, ktorú podpisovali zamestnanci štátnych lesov, aj o tom, aby zotrval na svojej stoličke pán Mičovský z dôvodu, že teda je tu poslanecký návrh, kde sa majú presúvať správa štátnych lesov, ja hovorím, aj pozemkov v správe Slovenského pozemkového fondu v národných parkoch pod ŠOP-ku, Štátnu ochranu prírody, to bolo jedna z tých vecí, ktorá bola v rámci tej výzvy, ale tu je najväčší paradox na tom to, ja som to už viackrát povedal, že samotný ten poslanecký návrh je vo veľkej miere podpísaný a predložený hlavne poslancami OĽaNO, Mičovský je.“

Matej Baránek: „Tak je tam aj, aj Sme rodina, sa mi zdá, že Boris Kollár to podpísal.“

Richard Takáč: „Áno, ale to, to sa čudujem ináč, že, že je tam podpísaný aj Boris Kollár, lebo myslím si, že takýto krok z hľadiska presunu je, považujem za nesystémový, ktorý bude mať neskutočný dopad, hlavne sociálny dopad, ekonomický dopad, aj dopad na štátny rozpočet. Ja už vnímam aj to, že už sa vo veľkom stavia, aj samotní lesníci a tí všetci, ktorí v tomto robia, sa stavajú voči takémuto niečomu, ale viete, ja len uzavriem toto, že to je paradox, že vyzývali, že Mičovský nech zostane, pritom jeho vlastní poslanci predkladajú takýto poslanecký návrh. A samozrejme, je to poslaneckým návrhom, vyhýňame sa medzirezortnému pripomienkovému konaniu.“

Matej Baránek: „Pripomienkovému konaniu, áno.“

Richard Takáč: „Kde by sme vedeli odborne a vedeli by si vypočuť aj všetkých tých, ktorí čo majú do toho povedať. A neviem a nemyslím si, že teda, aspoň ja som to tak nevnímal, možnože keď vy ste to mali v rámci koaličných rád, ale viem, že na začiatku tohto volebného obdobia sa otvárala téma aj v rámci výboru, aj v rámci pléna, kde sa chcel presúvať, presúvať správa kompletne všetkých štátnych lesov pod ministerstvo životného prostredia, ale nemyslím si, že pod toto sa podpísal na začiatku aj pán Mičovský, lebo potom on to dementoval nejakým spôsobom, argumentoval tým, že teda to bola snaha hlavne zo strany ministra Budaja zo životného prostredia.“

Matej Baránek: „Pán Karahuta?“

Jaroslav Karahuta: „Ja iba krátku reakciu k tomu. Viete, momentálne je verejnosti známe niekoľkostranový materiál, ktorý je zverejnený na stránke Národnej rady, kde je návrh tohto poslaneckého zákona, nie je však verejnosti známe analýza. Čiže nie je pravdou, že nie sú žiadne analýzy urobené, sú, ja som včera jednu analýzu držal v ruke.“

Matej Baránek: „Čiže, čo tá analýza hovorí?“

Jaroslav Karahuta: „Sú práve prepočty a ekonomické dopady, pretože tu dôjde k jednému, k jednej zásadnej zmene. Lesy štátny podnik ako štátna organizácia nemôžu čerpať žiadne dotácie, eurodotácie, ktoré čerpú iné ako štátne organizácie. Tým, že to prejde pod ŠOP-ku, bude z toho príspevková organizácia, bude, bude možné aj na spravovanie týchto území čerpať plnohodnotne európske dotácie. Čiže ja som presvedčený, že čo sa týka samotných ľudí, pracovníkov, ale aj majiteľov lesov, tí ukrátení nebudú. Otázka je tá, aké ochranárske opatrenia tam budú zavedené, ale to by som počkal na tú prezentáciu. Ja ju mám od pána ministra Budaja po včerajšom stretnutí sľúbenú, určite budeme analyzovať. Takže nebral by som to teraz a niečo, niečo, čo bude katastrofálne, zlé. My sme v princípe od začiatku, od začiatku hovorili, že nemáme problém s tým, preto som aj podpísal to programové vyhlásenie vlády. Ja som spoluautor aj programového vyhlásenia vlády v oblasti životného prostredia, kde sa píše, že vytvorí sa jednotná správa chránených území na území Slovenska, tam to je zadefinované, akurát, akurát že ide to tým poslaneckým návrhom, nie je to vládnym návrhom, to je vnímané negatívne, ale ja by som skôr počkal na tú, na tú prezentáciu tých analýz. A ja si myslím, že aj tí nespokojní pochopia, že je to v záujme nich, respektíve je tu ešte aj druhá vec, vždycky v rámci legislatívneho procesu je možné v druhom čítaní tieto veci zmeniť, upraviť a robilo sa to v podstate pri každom zákone. To prvé čítanie je súhlas s tým, že vstupujeme do legislatívneho procesu.“

Matej Baránek: „To je, samozrejme, legislatívny proces, áno.“

Jaroslav Karahuta: „Pozerajte, kľudne sa dá urobiť to, že sa presunie na inú schôdzu, na ďalšiu schôdzu, to sú štandardné postupy, hej? A to, že, to, že pán predseda Kollár je podpísaný tam, tak, ako som povedal predtým, je to vlastne kompromis toho, že bola snaha presunúť všetky lesy pod životné prostredie. A kompromisom toho je to, že, že je záujem presunúť len tie chránené územia.“

Matej Baránek: „Rozumiem. Spýtam sa teraz takú všeobecnejšiu otázku. Teda Mičovský ako minister pôdohospodárstva odchádza, pán Karahuta, vy ste to už, keď oznámil svoju demisiu, aj pre nás, pre Rádiožurnál, ste to potvrdili, alebo respektíve ste vyjadrili taký názor, že v súčasnosti je tá situácia na pôdohospodárstve päť minút po dvanástej. Čo zanecháva Mičovský vlastne po sebe, aký bol minister?“

Jaroslav Karahuta: „To obdobie pána Mičovského treba hodnotiť z takých dvoch rovín. Je to pätnásť mesiacov, takže myslím, že asi za hodinku sa tá jeho kapitola ministerská uzatvára, ale treba to hodnotiť z dvoch rovín. Prvá rovina je nástup pána Mičovského do funkcie ministra, a tú, si myslím, že asi mu nezávidel nikto, pretože to bolo presne po prevalení káuz Dobytkár a kopu, kopu ďalších veľmi nepríjemných korupčných káuz, ktorú si myslím, že pán Mičovský zvládol celkom dobre.“

Matej Baránek: „Tak vyšetruje to Národná kriminálna agentúra, čiže tam.“

Jaroslav Karahuta: „Riešil to, riešil to s chladnou hlavou, bez nejakých emócií, to, si myslím, že pomohlo aj v rámci nejakej takej stability toho rezortu. Avšak to, čo je problém a ktoré nedotiahol tak, ako, akú ja som mal predstavu, sú tie strategické dokumenty, vďaka ktorým, alebo bez ktorých nevieme realizovať svoje zámery v najbližšie roky.“

Matej Baránek: „Čiže nastaviť, ako, akým smerom by malo ísť pôdohospodárstvo.“

Jaroslav Karahuta: „A tam a tam, tam, tam vidím ten problém, tam vidím ten problém. Čiže my sme, my sme v polovici júna, pred sebou máme štyri mesiace a my stále nemáme koncepciu, ešte stále nie je schválená. A ja trvám na tom, aby tá koncepcia bola schválená na vláde Slovenskej republiky, pretože koncepcia do roku 2035, kde sa jedná o stovkách miliónov, nemáme intervenčnú stratégiu, že kde tie intervencie pôjde, ale bez koncepcie nemôžete robiť intervenciu a stratégiu neviete robiť bez intervencie.“

Matej Baránek: „Rozumiem, čiže to sú tie základné dokumenty, čiže na tie základné dokumenty sa stále čaká, a toto je podľa vás.“

Jaroslav Karahuta: „Áno, a máme štyri mesiace a máme štyri mesiace. A toto ja som kritizoval verejne neraz a toto budem pánovi Mičovskému vytýkať, že tu, tu, vlastne tu poľavil, poľavil, a tie dokumenty mali byť pripravené už minulý rok a nie tento rok.“

Matej Baránek: „Rozumiem. Pán Takáč, ako vy hodnotíte teda pôsobenie Jána Mičovského vo funkcii, lebo zdedil neľahký rezort, to si nebudeme klamať.“

Richard Takáč: „Pán, samozrejme áno, ale tak vždy v každom rezorte sú určité problémy, ale problémy sú na to, aby sa riešili, ale bohužiaľ, tak, ako išiel veľkolepo s nástupom na rezort ministerstva pôdohospodárstva pán Mičovský, tak, tak neskutočne aj odchádza, vo veľkej podľa mňa potupe a až, až podľa mňa nepredstaviteľnej, ale zanechal rezort v stave chaosu, kde teda sú rozhádaní malí farmári s veľkými farmármi, začal ich rozdeľovať úplne na začiatku, predkladanie jednotlivých vyhlášok, nariadení, zákonov zo dňa na deň, hej, však mali sme možnosť zachytiť presun z prvého do druhého piliera, zvyšovanie nájomného pre slovenských poľnohospodárov na obvyklú cenu nájomnú, čo úplný nezmysel, a ďalšie veci, tých zlyhaní bolo strašne veľa. No a tak, ako povedal aj predseda výboru, kde hovorí o tom, že intenzívne už niekoľko mesiacov, ak nie vyše roka, sa malo pracovať na spoločnej poľnohospodárskej politike, malo sa pracovať na strategickom pláne, intervenčnej stratégii. Toto sú tak zásadné dokumenty ktoré, tu sa nebavíme len o jednom volebnom období, tu sa bavíme o nastavenia.“

Matej Baránek: „Bude to mať presah.“

Richard Takáč: „Nastavenia týchto dokumentov, ktoré budú podľa mňa mať dopad až niekde do roku 2030. To znamená, že my sme v situácii takej, že teraz koaliční poslanci alebo vláda mení teda ministra Mičovského za iného ministra, uvidíme, či sa dnes tak udeje, tak, a ten začne.“

Matej Baránek: „Malo sa, o pol druhej je ceremoniál v prezidentskom paláci.“

Richard Takáč: „Malo by sa, áno, uvidíme, to znamená, že a ten by sa mal začať zaoberať týmto. My dobre vieme, že tam pomaly nie je ani čiarky spravenej pri týchto zásadných dokumentoch, máme natoľko, máme na to niekoľko mesiacov, aby sme to dokázali spracovať. A to je to najpodstatnejšie teraz, ako to bude, a to z toho dôvodu, že teraz budeme vedieť na základe nastavenia týchto dokumentov, ako chceme, aby fungovalo poľnohospodárstvo a potravinárstvo na Slovensku, či chceme fakt reálne podporovať špeciálnu živočíšnu, rastlinnú výrobu, či chceme týmto zvyšovať tú potravinovú sebestačnosť. To je tak zásadný dokument, že je proste päť minút po dvanástej, a ja si myslím, že mám tam veľké obavy. A s tým, samozrejme, okrem týchto dokumentov je spojená aj samotná SP, toto, platobná agentúra, Pôdohospodárska platobná agentúra, kde už toto bol.“

Matej Baránek: „Pôdohospodárska platobná, áno, ktorá má podmienečnú akreditáciu, áno.“

Richard Takáč: „Podmienenú akreditáciu, s tým, že, teda už to tu bolo naznačené, sú tam veci, sú tam veci, kde ja sa obávam hlavne z tých dôvodov, že tam chýbajú, my ako výbor, predseda plus členovia, ktorí sme tam, sme si schválili, aby nás ministerstvo informovalo v určitých pravidelných termínoch o tom, ako spĺňajú tie jednotlivé body, ktorých bolo, ja neviem, možnože šesťdesiat, osemdesiat.“

Matej Baránek: „Dobre.“

Richard Takáč: „Či sa spĺňajú na to, aby sme, aby sme neprišli o tú akreditáciu pre PPA-čku. A určité veci sa splnili, áno, ale sú tam ešte nesplnené veci, ktoré hlavne majú finančný dopad, to znamená, sú to financie z hľadiska digitalizácie.“

Matej Baránek: „Dobre, toto.“

Richard Takáč: „Len dopoviem, digitalizácie aj personálnych vecí, ktoré reálne ohrozujú, a je tu veľké riziko, veľké riziko, že nám zoberú tú akreditáciu, a budeme sa z toho dva roky spamätávať, dáme do toho neskutočné peniaze a ohrozí to reálne, reálne platby a financie pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov.“

Matej Baránek: „Čas sa nám kráti.“

Jaroslav Karahuta: „Ja by som, ja by som vám mohol.“

Matej Baránek: „Pán Karahuta, v krátkosti, áno.“

Jaroslav Karahuta: „Ja, ja, ja by som po včerajších rokovaniach aj s pani Remišovou tu nejaké veľké riziko nevidel. Ja som veľmi rád, že k tým technickým rokovaniam, v tých technických rokovaniach, čo sa týka presunu niektorých programových vybavení PPA-čky, dochádza. Takže ja som na deväťdesiatpäť percent presvedčený, že PPA-čka sa zachráni, tých päť percent stále môžeme nechať ako nejakú mieru rizika. Teraz je však dôležité to, aby sme už neriešili donekonečna minulosť, aby sme sa pripravili na budúcnosť. To znamená, ako náhle bude vymenovaný nový minister pôdohospodárstva, v tej chvíli, v tej chvíli si, aspoň ja mu budem odporúčať, aby si stanovil priority, nie riešenie teraz veteriny, ÚKSÚP-u alebo nejakých iných vecí, to musí všetko ísť bokom, máme štyri.“

Matej Baránek: „No a s tým súvisí moja ďalšia otázka, posledná už v tejto relácii.“

Jaroslav Karahuta: „Áno?“

Matej Baránek: „Teda na ministerstvo prichádza Samuel Vlčan, teda aké sú očakávania, kto prichádza na to ministerstvo? Je to bývalý bankár, bývalý štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva, bude to krízový manažér?“

Jaroslav Karahuta: „Pozerajte, ja, ja, ja som, ja som sa už niekoľkokrát vyjadril, myslím, že aj pre, pre váš rozhlas a v iných médiách, v situácii, v ktorej sa nachádza príprava strategických dokumentov, iné východisko ako menežér s ekonomickým vzdelaním by bola doslova katastrofa. Bohužiaľ, ten stav priprav tých dokumentov je zlý. To, čo nám chýba, a to možno verejnosť až tak nechápe, je nastavenie tých intervenčných vecí, kam tie peniaze pôjdu, na základe akého strategického plánu. Totiž ten zásadný rozdiel medzi minulosťou, kedy Brusel povedal, budete dávať peniaze tam alebo tam, dnes to smerovanie peňazí si nastavujeme sami, či, sami my na ministerstve pôdohospodárstva a na základe splnenia cieľov nám Brusel tie peniaze preplatí. Akonáhle zle nastavíme ciele, peniaze nedostaneme. A čo bude nasledovať, je asi každému jasné, keď tu vlastne nič iné ako kolaps vidieka, a čo, čo nechceme. Takže toto sú rozhodujúce kroky a ja som presvedčený, že pán Vlčan ako nový minister túto úlohu zvládne.“

Matej Baránek: „Pán Takáč, ešte krátko k pánovi Vlčanovi.“

Richard Takáč: „Pána Vlčana osobne nejako nepoznám, zachytil som pár informácií, je to bankár. Tak, ako aj široká odborná verejnosť, poľnohospodári, potravinári volali o tom, po tom, aby to bol aj odborník, aby mal nejaké skúsenosti, myslím si, že pán Vlčan nemá žiadne skúsenosti, čo sa týka poľnohospodárstva a potravinárstva. Viem, že majú poľnohospodári a potravinári s ním skúsenosť za jeho trojmesačného pôsobenia v rezorte, kde teda sú veľké pochybnosti, sú veľké pochybnosti, ale zas poviem to tak, že keby som ho porovnával s pánom Feckom, tak určite pán Vlčan je asi lepší kandidát ako pán Fecko.“

Jaroslav Karahuta: „Ja, ja, ak môžem, môžem na záver jednu vetu?“

Matej Baránek: „Jednu vetu a musíme končiť.“

Jaroslav Karahuta: „Už iba, iba, iba jednu vetu. Pán Vlčan je iniciátorom intervenčnej stratégie. A ja si myslím, pokiaľ sa správne nastavia tie finančné toky, tak konečne podporíme to, čo podporiť chceme, malé, stredné rodinné farmy a rozvoj vidieka.“

Matej Baránek: „Ďakujem veľmi pekne. Toľko diskusia Z prvej ruky o poľnohospodárstve a sektorových ministroch. V štúdiu boli poslanci. Jaroslav Karahuta. Ďakujem veľmi pekne.“

Jaroslav Karahuta: „Ďakujem za pozvanie a pekné popoludnie.“

Matej Baránek: „A Richard Takáč. Veľká vďaka.“

Richard Takáč: „Ďakujem veľmi pekne, pekný deň prajem.“

[Späť na obsah]

27. SaS upozorňuje na premnoženú danieliu zver, iniciuje poslanecký výjazd

[08.06.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Mimoriadna správa:

Anna Zemanová, archívna snímka. Foto: TASR Martin Baumann

Zemanová verí, že spoločnú reč o tejto téme nájdu aj s novým ministrom pôdohospodárstva.

Bratislava 8. júna (TASR) – Premnožená danielia zver spôsobuje obrovské škody, upozorňuje SaS. Poslankyne koaličnej strany Jarmila Halgašová a Anna Zemanová preto iniciujú na pondelok 14. júna poslanecký výjazd do viníc v okolí Pezinka, kde škody zapríčinené zverou zaznamenávajú najmä vinohradníci. “Danielia, ale aj srnčia či jelenia zver už pri prvých výhonkoch viniča spôsobuje enormné škody našim vinohradníkom a poľnohospodárom. Budovanie elektrických oplotení je nákladné a, navyše, nie vždy účinné. Aj preto iniciujeme výjazd do lokality Pezinka, aby sme hľadali riešenie a pomohli vinohradníkom, ktorí s týmito problémami dennodenne bojujú,” poznamenala Halgašová. Zemanová verí, že spoločnú reč o tejto téme nájdu aj s novým ministrom pôdohospodárstva. “Oceňujem, že zhodu pri pomoci vinohradníkom máme naprieč celou koalíciou. Aj z toho dôvodu sa teším na spoluprácu s novým ministrom,” doplnila. Riešením môže byť podľa SaS regulácia zveri. „Pomoc musí ísť ruka v ruke s ministerstvom pôdohospodárstva a poľovníkmi, ktorí by bezpodmienečne mali začať znižovať stavy danielej zveri,“ zdôraznila Halgašová.

https://www.teraz.sk/ekonomika/agro-sas-upozornuje-na-premnozenu-da/554661-clanok.html

[Späť na obsah]

28. Premiér: Dôležité pri agrorezorte bolo zabezpečiť plynulý prechod

[08.06.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Na archívnej snímke predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO). Foto: TASR – Jakub Kotian

Prezidentka Zuzana Čaputová prijala v utorok demisiu doterajšieho ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského (OĽANO). Za jeho nástupcu vymenovala Samuela Vlčana.

Bratislava 8. júna (TASR) – V prípade Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR bolo dôležité zabezpečiť plynulý prechod riadenia rezortu. Vyhlásil to v utorok premiér Eduard Heger (OĽANO). Skonštatoval, že agrorezort čelí veľkým výzvam, jeho nový šéf Samuel Vlčan (nominant OĽANO) však má bohaté skúsenosti. Tento rok podľa predsedu vlády MPRV čelí dvom výzvam, a tie sú trvalá akreditácia Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) a príprava spoločnej poľnohospodárskej politiky na najbližšie obdobie. „Je potrebné, aby prevzal tú prácu, ktorá bola urobená, a stihol všetky termíny, aby sme vedeli zabezpečiť kvalitné a včasné financovanie našich poľnohospodárov,“ adresoval premiér Vlčanovi. Prezidentka Zuzana Čaputová prijala v utorok demisiu doterajšieho ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského (OĽANO). Za jeho nástupcu vymenovala Samuela Vlčana.

https://www.teraz.sk/ekonomika/premier-dolezite-pri-agrorezorte-bo/554763-clanok.html

[Späť na obsah]

33. Zmena v riadení národných parkov má podľa Budaja na agrorezorte šancu

[08.06.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Na archívnej snímke minister životného prostredia SR Ján Budaj. Foto: TASR Martin Baumann

Ak niekedy z ministerstva pôdohospodárstva zaznievali iné hlasy, boli to hlasy minulosti, skonštatoval šéf envirorezortu.

Bratislava 8. júna (TASR) – Návrh presunu správy pozemkov v národných parkoch pod ochranárov by nemal u nového šéfa agrorezortu Samuela Vlčana naraziť na odpor. Uvedomuje si, že plán vytvoriť autonómne národné parky je v programovom vyhlásení vlády. Uviedol to minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Verí, že Vlčan bude priateľom životného prostredia. Prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenuje Vlčana do funkcie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v utorok poobede. “Všade vo svete je agrorezort a rezort životného prostredia dvojičkou, ktorá má vyvažovať rôzne záujmy a nemôže nikdy splynúť,” podotkol Budaj. Je presvedčený, že aj odchádzajúci minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽANO) bol stúpencom presunu lesov v chránených územiach pod ochranárov. „Ak niekedy z ministerstva pôdohospodárstva zaznievali iné hlasy, boli to hlasy minulosti,“ skonštatoval Budaj. Zmenu v riadení národných parkov ohlásil minulý týždeň Budaj s tým, že ju prinesie novela zákona o ochrane prírody, ktorú envirorezort posúva do legislatívneho procesu. Novelu napokon predložili do parlamentu koaliční poslanci. Poslankyňa parlamentu Anna Zemanová (SaS) pre TASR potvrdila, že o takýto postup požiadal Budaj. Ten iniciatívu poslancov víta, pretože sa množia rôzne prekážky pri prijímaní legislatívy. Takýto postup však kritizovalo ministerstvo pôdohospodárstva.

https://www.teraz.sk/slovensko/budaj-zmena-v-riadeni-np-by-nemala-u-n/554623-clanok.html

[Späť na obsah]

38. OĽANO: Pôsobenie Mičovského sa nieslo najmä v znamení boja s korupciou

[08.06.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Na snímke Ján Mičovský, archívna snímka. Foto: TASR – Pavol Zachar

Mičovský podľa Dojčana okamžite po nástupe do ministerskej funkcie spustil hĺbkovú očistu rezortu vrátane štátnych podnikov a príspevkových organizácií.

Bratislava 8. júna (TASR) – Odchod Jána Mičovského (OĽANO) z funkcie ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je ukážkou zásadného rozdielu medzi súčasnou vládou a predošlými garnitúrami Roberta Fica (Smer-SD) a Petra Pellegriniho (mimoparlamentný Hlas-SD), ktorých členovia nikdy neboli schopní prevziať zodpovednosť ani za vlastné zlyhania, nie ešte za zlyhania a kauzy svojich nominantov. Ako ďalej uviedol Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽANO v reakcii na utorkovú výmenu na poste ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, Ján Mičovský zo svojej funkcie odstúpil pre to, že sa nepodarilo “chápadlá prerastenej mafiánskej chobotnice smeráckych vlád” odseknúť včas. Jeho pôsobenie v rezorte sa nieslo najmä v znamení boja s korupciou a inými neférovými praktikami, ktoré roky sťažovali prácu poctivým poľnohospodárom, potravinárom i lesníkom. Mičovský podľa Dojčana okamžite po nástupe do ministerskej funkcie spustil hĺbkovú očistu rezortu vrátane štátnych podnikov a príspevkových organizácií. Úplne zastavil “nosenie obálok” za dohodnuté percentá za dotácie do agrorezortu. Poľnohospodári od marca 2020 tak nepotrebujú žiadne kontakty, známosti, či zvýhodnenia. Výsledky forenzného auditu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre podľa OĽANO len potvrdili to, čo bolo dlhodobo verejným tajomstvom. Prešetrilo sa tam 110 prípadov v hodnote 47 miliónov eur, pričom z preskúmaných platieb bolo vyše 27 miliónov eur pravdepodobne spojených s korupciou. Vážne zistenia sa podľa Dojčana objavili aj v súvislosti s Národným potravinovým katalógom alebo v štátnom podniku agrokomplex Národné výstavisko. Kontrolná skupina v tejto súvislosti podala trestné oznámenia a ministerstvo poskytlo plnú súčinnosť Národnej kriminálnej agentúre. Dojčan upozornil, že agrorezort, napriek náročnému roku spojenom s koronakrízou, dokázal vyplatiť najvyššiu štátnu pomoc za posledné štyri roky a celkovo zrealizovať platby za viac ako 766 miliónov eur. Pripomenul, že ministerstvo pôdohospodárstva začalo výrazne apelovať na zvyšovanie potravinovej sebestačnosti, ako aj podporu domácich výrobcov a spracovateľov. Na snímke uprostred Ján Mičovský, vpravo Michal Tomčík a vľavo Jozef Bíreš počas brífingu. Foto: TASR – Martin Baumann

Výraznou agendou, do ktorej sa Mičovského rezort pustil, bola podľa Dojčana aj realizácia 130 projektov pozemkových úprav v 133 katastrálnych územiach. Na tento rok agrorezort navrhol verejné obstarávanie 93 projektov pozemkových úprav a výber ďalších 120 katastrálnych území na tieto úpravy. Došlo aj k rozšíreniu informácií z tzv. agromáp, kde dnes verejnosť môže nájsť dáta o obvyklej výške nájmu či poberateľoch podpôr. Hnutie OĽANO podľa Dojčana verí, že nový agrominister Samuel Vlčan (nominant OĽANO) nadviaže na dôsledné protikorupčné ťaženie svojho predchodcu a praje mu veľa síl v zavádzaní dôležitých reforiem slovenského pôdohospodárstva.

https://www.teraz.sk/slovensko/olano-posobenie-j-micovskeho-sa-ni/554731-clanok.html

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Jahody v Strážskom sa predávajú samy

[09.06.2021; Pravda; Slovensko; s. 5; Jana Vargová]

Jana Vargová

Strážske

Predaj z dvora môže mať rôzne formy. No dobrá správa je, že sa opäť vracia. Aby ušetril predavačka, podnikateľ v Strážskom v okrese Michalovce vykladá pred dom na stojan naoberané čerstvé jahody. Kto chce, vezme si tovar a zaplatí vhodením peňazí do pokladničky. „Je to bežný štandard v iných krajinách. Videl som to v Rakúsku, vo Švajčiarsku či v Nemecku. Myslím si, že nie sme o nič horší národ, aby sme si niečo také nemohli dovoliť. Keď ľudia budú chcieť jahody aj na ďalší rok, určite nám do pokladničky budú za jahody platiť,“ konštatuje pestovateľ Patrik. S takýmto „samopredajom“ začal minulú sobotu a na sociálnej sieti zverejnil aj motivačné video, aby ľudia vedeli, ako to u nich bude fungovať. Pestovateľ ponúka 800-gramové balenia jahôd po štyri eurá. Zákazník má peniaze vložiť do pokladničky, ktorá je tam umiestnená. „Kupovali sme tégliky s obsahom jedného litra, ale neskôr sme zistili, že do nich kilo jahôd nevojde. Tak sme sa rozhodli takto,“ vysvetíúje pestovateľ. O jahody bol veľký záujem. Ľudia sa aj na sociálnej sieti vypytovali, kedy budú môct opäť prísť na nákup. „Už dozreli ďalšie, takže predaj sa začne opäť. Vykladáme tak po 30 balení, ktoré sa väčšinou veľmi rýchlo rozoberú. Na naše veľké prekvapenie v pokladničke nikdy nebolo len požadovaných 120 eur. Vždy to bolo viac. Dokonca sa nám raz stalo, že v pokladničke bolo navyše až 20 eur,“ teší sa Patrik a dodáva, že ľudia sú čestní. Patrik má za svojim domom veľké pole, na ktorom okrem jahôd pestuje aj melóny. „Už onedlho budeme aj toto obľúbené ovocie predávať týmto spôsobom. Každý jeden melón odvážime a nalepíme naň cenovku. Zákazník si vyberie a peniaze opäť vhodí do pokladničky,“ predstavuje svoj zámer do ďalších dní. „Takto sa robí klasický predaj z dvora. Ovocie je v biokvalite, nepoužívame žiadne chemikálie, pretože ho obľubuje aj môj syn. To, čo predávame ľuďom, jeme aj my. Určite budeme v tomto štýle pestovania aj predaja pokračovať,“ hovorí Patrik, ktorý budúci rok plánuje dopestovať ešte viac jahôd aj rnelónov. „Už teraz viem, že ich budeme predávať v ďaľších troch okresných mestách presne takýmto štýlom,“ dodáva s úsmevom.

[Späť na obsah]

9. MOTÝĽOM POMOHLO MENEJ CHÉMIE V POĽNOHOSPODÁRSTVE

[08.06.2021; Noviny Stredného Považia; Spektrum; s. 36; Dominika Mrákavová]

Motýle sú každoročne neodmysliteľnou súčasťou rozkvitnutých letných lúk.

Aj keď vidieť lúku plnú motýľov sa dnes pošťastí už málokomu. Modernizácia poľnohospodárstva prispela k zániku lúčnych ekosystémov a k masívnemu úbytku druhovej pestrosti a početnosti hmyzu vrátane motýľov. Za posledných 25 rokov sa ich počet znížil na polovicu.

Vidlochovosta uvidíte na lúkach

Na lúkach v regióne už onedlho budeme môcť vidieť nádherné sfarbené krídla.

„V súčasnej dobe je vidlochvost feniklový rozšírený po celom území Slovenska vrátane vysokých pohorí a na mnohých miestach je pomerne rozšírený. Vzhľadom na útlm v poľnohospodárstve po roku 1989 sa rozšíril na miesta, kde nebol dlhé roky pozorovaný,“ povedala Paulína Škorňová, zoologička Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici. Najviac je tohto motýľa vídať v nižších polohách, nie je to však pravidlo.

„Ťažisko jeho výskytu sa nachádza v nížinách a pahorkatinách, ale vystupuje aj do najvyšších pohorí.“ Vo Vlastivednom múzeu v Považskej Bystrici majú entomologický preparát vidlochvosta feniklového.

„Pochádza zo zberov vtedajšieho zoológa múzea Tomáša Žilinčíka z júla 2017 a dokladuje výskyt druhu v lokalite Horná Mariková, osada Pobočkovce, spadajúca do pohoria Javorníky,“ doplnila Škorňová.

Farba na krídlach sa mu stráca

Motýľa môžeme pozorovať od apríla do októbra. „Vyskytuje sa v dvoch až troch generáciách v roku. Dospelý jedinec má rozpätie krídel od päť a pol do osem centimetrov,“ povedala zoologička. Nádherný pohľad na pestré farby je však dočasný.

„Sýte sfarbenie, ktoré na krídlach vidlochvosta tak veľmi obdivujeme, vydrží iba v prvý deň po vyliahnutí. Ako motýľ lieta, farba postupne vyprcháva a je oveľa menej výrazná,“ povedala Škorňová.

Húsenica pri podráždení vystrkuje pachovú žľazu.

„Tú má ukrytú za hlavou a vydáva špecifický zápach.“ Ešte v roku 1965 patril na území Československa k chráneným druhom.

„V dnešnej dobe nepatrí medzi bezprostredne ohrozené druhy.

Hlavnou príčinou prípadného ohrozenia v budúcnosti je zánik vhodných biotopov.

Význam má i zabránenie aplikácie umelých hnojív a pesticídov na miestach výskytu druhu,“ uzavrela zoologička Škorňová.

Vidlochvost feniklový. archiv VM v PB

[Späť na obsah]

12. PREZIDENTKA NAVŠTÍVILA SOCIÁLNY PODNIKA BBSK V ROVŇANOCH

[08.06.2021; Novohradské noviny; MARKETING/SPRAVODAJSTVO; s. 10; Lenka Štepáneková;hovorkyňa BSK]

ROVŇANY Prehliadku sociálneho podniku v obci Rovňany v poltárskom okrese uplynulú stredu, v sprievode predsedu BBSK Jána Luntera a krajského špecialistu na sociálnu ekonomiku Milana Vaňa, absolvovala prezidentka Zuzana Čaputová.

Sociálny podnik, ktorý zriadil a úspešne prevádzkuje Banskobystrický samosprávny kraj, si prezidentka vybrala ako miesto svojej návštevy najmä preto, že jeho poslaním je dávať prácu znevýhodneným v prepojení na poľnohospodárstvo, ekológiu i vzdelávanie.

Úspešný príklad vytvorenia cesty na trh práce

„Agro-drevinový sociálny podnik je výsledkom spolupráce s obcou Rovňany a SOŠ Poltár. Aktuálne tu zamestnávame jedenásť ľudí, z toho osem je znevýhodnených na trhu práce, pričom dvaja z nich sú aj zdravotne postihnutí. V sociálnom podniku vykonávajú odbornú prax študenti blízkych stredných škôl, úrodu z neho, ktorá je dopestovaná ekologicky, dodávame do našich škôl a zariadení sociálnych služieb,“ povedal predseda BBSK Ján Lunter.

„Sociálny poľnohospodársky podnik v Rovňanoch je úspešným príkladom toho, ako sa prostredníctvom sociálnej ekonomiky dá vytvoriť cesta na trh práce a dôstojný život práve ľuďom, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, zdravotne postihnutí alebo inak znevýhodní,“ povedala prezidentka Zuzana Čaputová.

Najväčšou pýchou sociálneho podniku v Rovňanoch je ovocný sad, ktorý v päťdesiatych rokoch slúžil ako šľachtiteľská a genetická stanica.

„Keď som už ako župan navštívil tento región, sadu hrozil zánik. Jablká a hrušky tu rastú už od roku 1950, z pôvodne vysadených približne 1300 stromov však bola takmer polovica poškodená rôznymi chorobami či stratou produkcie. Sad sme po dvoch dekádach, kedy sa oň prakticky nikto nestaral, omladili a vysadili päťsto nových stromov,“ doplnil Ján Lunter.

Sadenicu levandule vysadila aj Zuzana Čaputová

V minulom roku začal sociálny podnik s pestovaním cesnaku, vlaňajšia úroda dosiahla 2,36 tony. Tento rok sa k nemu pridalo 700 sadeníc malín i levanduľa, ktorej kvety sú obľúbenou potravou pre včely. Ich chov sa v Rovňanoch rozbieha tiež tento rok, sadenicu levandule vysadila priamo na poli aj prezidentka, ktorá sa tu stretla tiež so zamestnancami sociálneho podniku.

„Sociálne podnikanie je cestou, ako úspešne rozvíjať región, bojovať s nezamestnanosťou, zvyšovať atraktivitu obcí a najmä prispieť k pozitívnej spoločenskej zmene. Je to šanca na zamestnanie aj pre ľudí, ktorí sú zo znevýhodneného prostredia a ktorí stratili či nikdy nenadobudli pracovné návyky,“ povedal Milan Vaňo z Rozvojovej agentúry BBSK.

Okrem sociálneho podniku v Rovňanoch má kraj aj registrovaný stavebný sociálny podnik so sídlom v Brezne a vytvoril Agentúru práce BBSK, ktorá od roku 2019 pôsobí v Lučenci.

„Jej poslaním je práca s dlhodobo nezamestnanými a kraj ju založil spolu s organizáciou Človek v ohrození. Ku koncu minulého roka mala v evidencii 109 klientov, s ktorými zamestnanci agentúry individuálne pracujú podľa ich potrieb. Služby agentúry práce boli využité aj pri hľadaní výpomoci do karanténnych centier, do zariadení sociálnych služieb či pri plošnom testovaní na COVID-19. Ku koncu roka 2020 získalo vďaka agentúre platené zamestnanie 89 ľudí,“ povedal Ján Lunter.

BBSK sa snaží systémovo pracovať aj so žiakmi už na základných a neskôr stredných školách a prepájať svoje vzdelávacie inštitúcie so zamestnávateľmi tak, aby z nich vychádzali absolventi, ktorí si na trhu práce nájdu uplatnenie.

„Prišli sme s projektom Regionálnych centier kariéry, ktoré sieťujú kariérnych a kariérových poradcov na základných a stredných školách s rodičmi a zamestnávateľmi. Túto našu aktivitu si všimla aj dánska nadácia Velux Foundations, od ktorej sa nám podarilo získať grant v sume 800-tisíc eur. Prvé takéto centrum kariéry už od vlaňajška funguje vo Zvolene, tento rok sa k nemu pridávajú ďalšie, v okresných mestách,“ uzavrel Ján Lunter.

Foto:

Zuzana Čaputová si sociálny podnik v Rovňanoch prezrela v sprievode župana Jána Luntera (vpravo) a krajského špecialistu na sociálnu ekonomiku Milana Vaňa. zdroj BBSK

Prezidentka v Rovňanoch vysadila sadenicu levandule. zdroj BBSK

[Späť na obsah]

13. FARMÁRSKY DEŇ DETÍ

[08.06.2021; Oravské noviny; SPRAVODAJSTVO / INZERCIA; s. 5; Redakcia]

VASIĽOV

Z dôvodu pandemických opatrení sa Združeniu mladých farmárov nepodarilo zorganizovať ani tento rok tradičné podujatie Deň mladého farmára, preto zorganizovali menšie podujatie na lokálnej úrovni z názvom Farmársky deň detí na farme Milana Jurkyho vo Vasiľove.

Pre pandemické opatrenia sa mohli zúčastniť len škôlkari a školáci z obce, rozdelení do viacerých skupín. S dobrovoľníkmi a animátormi pripravili pre ne mnoho atrakcií, hier, súťaží. Deti sa veľmi tešili zo zvierat na farme, ktoré si mohli pohladiť a aj nakŕmiť. Najväčší úspech mal však súdkový vláčik, ktorý vyrobili v dielni predsedu združenia Milana Jurkyho.

Súčasťou bolo aj uvedenie vzácnej publikácie Výroba syrov – príručka pre malovýrobcov a priateľov syrov od Karola Heriana. Kniha detailne popisuje nielen technológiu výroby syrov a spôsoby zabezpečenia ich kvality, ale aj prínos syrov pre zdravie a možnosti ich využitia.

„Na Slovensku nepoznám väčšieho odborníka v oblasti mlieka, ako je Karol Herian. Už teraz je jeho meno pevne zapísané v histórii slovenského poľnohospodárstva,“ povedal v príhovore predseda ASYF Milan Jurky.

[Späť na obsah]

14. NÁROČNÁ DOBA PRE BAČOV

[08.06.2021; Oravské noviny; ROZHOVOR; s. 15; Branislav Koscelník]

Karol Herian pomáha svojimi radami udržať ovčiarstvo nad vodou.

Má 78 rokov, ale jeho rady sú stále na nezaplatenie. Žilinčan Karol Herian učí farmárov a spracovateľov mlieka alchýmii výroby syrov a mliečnych výrobkov. Prednáša, navštevuje výrobne, denne odpovedá na niekoľko telefonátov.

Vyrobiť dobrý syr v hygienických podmienkach nie je len tak. Novodobí bačovia získavajú cenné rady od odborníka, ktorý dlhé roky viedol Výskumný ústav mliekarenský v Žiline, je uznávanou autoritou nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a o technológii spracovania mlieka publikoval viac ako tisíc článkov.

Sám obdivuje ľudí, ktorí v našich neľahkých podmienkach majú zanietenie pre farmárčenie a snažia sa vyrábať kvalitné mliečne produkty. Okrem odborných rád sa ich snaží motivovať k radosti z toho, čo robia a k zmysluplnosti ich práce.

Je mu však ľúto, že v niektorých regiónoch nastal úpadok mliekarstva i chovu hospodárskych zvierat. Vrátiť tradíciu výroby bryndze či oštiepkov do regiónu nebude bez štátnej podpory jednoduché.

Dnes sa spotrebitelia vracajú k lokálnym výrobkom, farmárskym produktom. Ani tento záujem o biopotraviny nenaštartoval v regiónoch drobných poľnohospodárov a výrobcov mliečnych výrobkov?

Bohužiaľ nie. Na najvyšších miestach sa napriek našim tlakom nič neurobilo. Máme tu automobilky a iné podniky. Ale ľudia sa plechu nenajedia. Koronakríza nám ukázala, že ak by sa zavreli hranice, náš národ nemá z čoho žiť. Kedysi sme boli sebestační. Dokonca sme vyvážali mlieko aj mliečne výrobky. Teraz dovážame 70 percent potravín. Toto je hriech posledných tridsiatich rokov. Aby sme vyrobili slovenskú bryndzu, musíme dovážať mlieko zo Sicílie, z Rumunska, z Francúzska. Nám sa to neoplatí.

Automobilový priemysel tu nemusí byť naveky. O zamestnanie prídu tisíce ľudí. A čo budú robiť? Z čoho budú žiť?

Priemyselná produkcia teda ľudí ešte viac odtrhla od pôdy a od sebestačnosti?

Áno, pretože majú prácu a o nič sa nemusia starať. Ale farmárstvo vo svete je niečo viac. To nie je len osem hodín v práci. To je vzťah k životnému prostrediu, k prírode, k zdravému spôsobu života.

A toto sme podcenili, stratili sme vzťah k pôde. Treba podporovať záujem ľudí o záhradníčenie.

Keď školíte gazdov, bačov, poľnohospodárov, čo sa im snažíte vštepiť?

Snažím sa mladých ľudí získavať pre vzťah k práci, aby mali radosť, z toho, čo robia, aby to nebolo povolanie. Práca s potravinami je niečo veľmi užitočné.

Keby čokoľvek padlo, ľudia musia žiť a jesť. My sme stratili potravinovú sebestačnosť. Robím nezištné poradenstvo. Denne mi zavolajú traja – štyria farmári z celého Slovenska. Pýtajú sa, ako to majú robiť. A ja im pomôžem, lebo mám z toho radosť.

Po Nežnej revolúcii sa začali robiť rôzne podujatia a slávnosti spojené so syrom. Keď sme tam ochutnávali tradičné zabudnuté výrobky, neboli dobré. Mali sme dva týždne zdravotné problémy po konzumácii domácich výrobkov. Učil som ľudí, ako to robiť, aby výrobky boli zdravotne bezchybné a hygienické. Niekedy sa robili bačovské výrobky kvalitnejšie, dávali si na tom viac záležať.

Urobiť dobrý syr je umenie. To sa treba učiť. Toto robím. Učím, aby výrobky boli kvalitné, chutné a zdravotne bezpečné. Zo syra musíte mať pôžitok. Mlieko je základná potravina na celom svete. Celosvetová spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je na úrovni 115 kilogramov na osobu a rok. Za socializmu sme mali spotrebu 250 kilogramov, ale západná Európa mala vyše 300. Po Nežnej revolúcii u nás nastal prepad spotreby na 160 kilogramov. Hlboko zaostávame za európskym priemerom.

Povesť mlieka poškodzujú výživári, ktorí v médiách tvrdia, že mliečne výrobky sú škodlivé. Ja sa ich pýtam: Keď je mlieko škodlivé, prečo ľudia na západe žijú podstatne dlhšie ako my, sú zdravší a konzumujú dvojnásobok mliečnych výrobkov? Francúzi zjedia ročne 320 kilogramov syrov na osobu, my len šesť. Mlieko je základná výživa, mali by sme si ho vážiť a vedieť ho využiť.

Nemali by sme vzťah k mlieku a ku konzumácii mliečnych výrobkov pestovať už u detí a v školách?

Aby sa zdôraznil význam mlieka, zaviedol sa Svetový deň mlieka. Ja som začal oslavovať tento deň ako prvý na Slovensku v Žiline v Slovakii. Bolo to začiatkom deväťdesiatych rokov, prišiel minister a urobili sme z toho veľkú slávnosť. Každoročne sme organizovali Týždeň mliečnej výživy, ponúkali sme rôzne mliečne výrobky, chodili sme po školách.

Celosvetový Deň mlieka oslavujeme 1. júna na Deň detí, aby deti mali lepší prístup k mliečnym výrobkom. Kto naučí deti konzumovať mlieko a mliečne výrobky, keď rodičia to nekonzumujú, škola ich to neučí a v školských bufetoch máte džúsy, čokolády, keksíky, ale nenájdete tam jogurt alebo fermentovaný výrobok? Mlieko je predsa z hľadiska výživy najkomplexnejší výrobok.

Kde nastala chyba, že sme sa odtrhli od mlieka, ktoré bolo základnou potravinou? V peniazoch to zrejme nebude, keďže mliečne výrobky sú finančne dostupné.

Nie je to otázka peňazí. Nastal silný tlak pekne zabalených výrobkov zo zahraničia. Žilina vyrábala veľmi dobré mrazené smotanové výrobky – nanuky, torty. Prišli zahraničné výrobky s dobrým marketingom. Žilinský nanuk stál korunu päťdesiat, zahraničné stáli desať až pätnásť. Ktoré ľudia kupovali? Tie, ktoré videli v televízii v reklame. Ľudia boli nezasýtení zahraničnými výrobkami a my sme zatvárali. Zatvorili sme Žilinské mliekarne, ale nanukáreň mohla zostať, nanuky boli vynikajúce.

Spomenuli ste, že v deväťdesiatych rokoch ste boli sklamaný z toho, aké výrobky prináša tradičné spracovateľstvo. Niečo sa odvtedy posunulo?

Významný slovenský mliekarský odborník, dlhoročný riaditeľ niekdajšieho Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline. Po absolvovaní Chemickotechnologickej fakulty SVŠT – odbor mlieko – tuky a po kratšom pôsobení v mliekarskom priemysle sa stal pracovníkom vtedy novokoncipovaného Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline. V oblasti chémie a technológie mlieka pravdepodobne neexistuje miesto, ktorému by nevenoval svoju pozor-

Vedia dnes bačovia a gazdovia ponúknuť kvalitnejšie syry a bryndze?

Posunulo sa. Nechcem podceňovať tradíciu, ale ju chcem zveľaďovať, rozširovať a zdokonaľovať. Robím to preto, aby sme tradíciu zachovali, ale na vyššej kvalitatívnej úrovni. Podmienky sa zlepšovali aj tým, že sa zavádzali európske normy kvality a hygieny. Tieto som chodil učiť. Aby syry dobre prekysávali, prezreli. Čerstvé syry sú nestráviteľné. Na súťažiach aj tí najmocnejší chlapi nedokážu zjesť z čerstvého vŕzgavého syra viac ako 10 – 15 dekagramov. Syr ostane trčať v žalúdku a je nestráviteľný a nevyužiteľný pre žalúdok. Keď ten istý syr necháte doma v teple prekysnúť, prebehne kyslá mliečna fermentácia, bielkovina sa stane rozpustná, vznikne kyselina mliečna, ktorá potlačí nežiaducu mikroflóru. Tým, že je syr vyzretejší, je aj ľahšie stráviteľný.

Karol Herian

nosť. Je autorom tisícky článkov a niekoľkých kníh. Naposledy vydal príručku pre malovýrobcov Výroba syrov.

S dokumentaristom Milanom Kosecom spolupracoval pri výrobe dokumentárnych filmov Zdravie zo slovenských pasienkov či Návrat bieleho zlata. Svoje vedomosti a bohaté skúsenosti uplatnil tiež v pedagogickej činnosti pri výchove vedeckých kádrov. V súčasnosti prednáša na kurzoch pre spracovateľov mlieka.

Čerstvého syra, ako som povedal, nezjete viac ako 15 dekagramov, ale bryndze, ktorá je ten istý hrudkový syr, ale je lepšie vyzretý, dokážete zjesť pol kila, aj kilo a nič vám nebude. Nie je syr ako syr.

Keby sme ochutnali mliečny výrobok z dnešného salaša, ktorý spĺňa všetky normy, a zo salaša spred sto rokov, cítili by sme v chuti rozdiel?

Určite by sme to cítili. Syr a mlieko je živý organizmus a živá hmota. Ich kvalita závisí od kvality trávneho porastu. Robil som aj vo Švajčiarsku a je to úplne iné mlieko aj syr, keď sa dobytok pasie na čistej tráve, alebo keď konzumuje silážne krmivo. Všetko sa dostáva do mlieka, vrátane pesticídov, herbicídov a všetko je to v mlieku cítiť. To je jedna vec, ktorá sa v čase mení. Aj v minulosti, keď bačovia pracovali v primitívnych podmienkach, robili niekedy lepšie ako dnešní bačovia, z ktorých niektorí vyrábajú načierno a nemajú schválený systém HACCP. Nestačí dať do mlieka syridlo.

V minulosti si bača robil syridlo sám zo sušených jahňacích žalúdkov, ktoré nechal vymočiť v kyslej srvátke.

V kyslej srvátke boli aj kyslomliečne kultúry. On naštartoval fermentačný proces v syre a syr bol vykysnutý. Dnes mnohí bačovia kultúry nedávajú. Zdá sa mi, že naši predkovia to robili lepšie.

Kedysi sa na našich lúkach pásli dva milióny oviec. Dnes ich máme asi 160-tisíc. To je vážny úpadok. Mlieko bolo základ výživy každej, aj najchudobnejšej rodiny. Bryndza bola základná potravina.

Na jednej strane sa dnes propagujú lokálne farmárske mliečne výrobky, na druhej strane niektorí upozorňujú, že môžu spôsobiť salmonelózu, kliešťovú encefalitídu. Treba sa produktov z hôr obávať?

Nič nie je stopercentne bezpečné, ani voda, ani chlieb. Kto chce hľadať niečo zlé, tak tam určite niečo zlé nájde. Máte ľudí, ktorí nenávidia mlieko, tak v ňom hľadajú chyby. Je to živá hmota, ktorá prináša život. Mliekom sa ľudia živili už dlhé tisícročia pred naším letopočtom. Všetci ho konzumovali a nikto to nezavrhoval. Potom prídu výživári a tvrdia, že mlieko je škodlivé, že mlieko zahlieňuje. Je rozdiel mlieko a mlieko. Sú dobré výrobky i také, ktoré by som neodporúčal. Treba piť čo najmenej tepelne ošetrované mlieko, treba jesť čo najviac fermentovaných výrobkov, vyzretých výrobkov, nie čerstvé vŕzgavé gumovité syry. Treba si kupovať výrobky od farmárov, ktorí to robia kvalitne a hygienicky správne.

Bál by som sa kupovať syr, ktorého pôvod nepoznám, neviem, kto ho robil a ako robil. Kupoval by som od overeného výrobcu. Certifikovaní výrobcovia sú bezpeční.

Má naše poľnohospodárstvo a mliekarstvo šancu priblížiť sa k tomu, ako funguje na západe?

Pri súčasných podmienkach bez pomoci štátu to nepôjde. Robia to len veľmi obetaví ľudia na úkor svojej rodiny. A je to riskantné povolanie. Stačí, že bude sucho a príde o všetko. Štát mu musí dať zábezpeku, že pomôže v prípade, že sa niečo stane. Nikto sa ich nezastáva. Vždy je lepšie podporovať farmára, ktorý niečo robí, ako niekoho, kto nič nerobí.

Karolovi Herianovi udelilo Združenie mladých farmárov na Slovensku titul čestného člena za celoživotnú prácu,propagáciumliekaa mliečnych výrobkov,ako ajpodporumladýchfarmárovZ Milan Kosec

[Späť na obsah]

22. Zníženie emisií si vyžiada veľké investície, zhodli sa ministri

[08.06.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Mimoriadna správa:

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Slovensko podporuje dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Bratislava 8. júna (TASR) – Zníženie emisií skleníkových plynov o 55 percent si vyžiada veľké investície a zmeny v európskom systéme obchodovania s emisnými kvótami. Zhodli sa na tom krajiny Vyšehradskej štvorky, Bulharsko a Rumunsko. V rámci videokonferencie diskutovali ministri pre životné prostredie a klímu o otázkach znižovania emisií skleníkových plynov a podpore zachovania biodiverzity. Slovensko na nej zastupoval štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) Michal Kiča. Slovensko podporuje dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. “Rovnako tak je pre nás dôležitý legislatívny balík Európskej komisie Fit for 55. Potrebné však bude prijať opatrenia, ktoré zabránia nárastu energetickej chudoby,” povedal Kiča. Na stretnutí informoval aj o opatreniach, ktoré pomôžu zabrániť na Slovensku strate biodiverzity a ochránia prírodné bohatstvo. Podotkol, že pre SR je kľúčová reforma ochrany prírody, ale aj zmena poľnohospodárskej politiky štátu. Slovensko, rovnako ako fungujúce národné parky, potrebuje aj moderné poľnohospodárstvo, ktoré chráni prírodu a zabezpečí zdravé potraviny. “Nevyhnutné je prestať s používaním zbytočnej agrochémie a nebezpečných pesticídov, vytvárať priestor pre biodiverzitu, medonosné lúky, podporovať extenzívnu pastvu v chránených územiach, častejšie striedanie vhodných plodín a, naopak, obmedziť monokultúry,” povedal Kiča.

https://www.teraz.sk/slovensko/znizenie-emisii-si-vyziada-velke-i/554717-clanok.html

[Späť na obsah]

23. Rakúsky poľovník strieľal v chránenom území na havrany, prípad vyšetruje polícia

[08.06.2021; enviroportal.sk; Environmentálna kriminalita; 00:00; TASR]

Bratislava, 7. júna – Rakúsky poľovník strieľal v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia pri Bratislave do hniezd havranov. Zachytila ho pri tom jedna z kamier, ktoré prevádzkuje web kukaj.sk.

Informovala o tom organizácia Ochrana dravcov na Slovensku (RPS) na svojej internetovej stránke. Prípad už podľa šéfa enviropolície Mária Kerna vyšetruje polícia ako podozrenie z trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov.

Jedna z kamier portálu zachytáva vtáčiu búdku spolu s blízkym poľovným lesom s hniezdnou kolóniou havranov čiernych v Sysľovských poliach. Ivan Daráni z kukaj.sk približuje, že na záberoch sa objavilo auto s rakúskou poznávacou značkou, z ktorého vystúpil neznámy muž.

,,Čo nasledovalo potom, bolo úplne nepochopiteľné. Neznámy muž 25. mája, s najväčšou pravdepodobnosťou poľovník, začal brokovnicou strieľať na hniezda havranov,“ poukazuje Jozef Chavko z RPS s tým, že streľba prebehla počas hniezdenia vtákov v jednej z najcennejších lokalít v SR.

Ornitológovia následne zavolali políciu a poľovníkov. Páchateľa sa im však nepodarilo zadržať. ,,Na kamerových záberoch však vidieť celý priebeh. V spolupráci s políciou a Štátnou ochranou prírody (ŠOP) SR sme prehľadali okolie hniezdnej lokality,“ hovorí Chavko.

Niektoré škody sa ukážu až časom. Výstrely niektoré vtáky vyplašili natoľko, že môžu zanechať znášku alebo nezahniezdiť vôbec, povedal Chavko. Približuje, že z lokality po streľbe zmizli sokoly kobcovité, väčšina sokolov myšiarov opustila dovtedy obsadené polobúdky. Streľbu označil Chavko za nehorázny barbarský čin, ktorý je v rozpore s eticko-morálnymi zásadami.

,,Usmrcovanie rodičov v čase, keď na hniezdach sú znášky vajec alebo mláďatá, je neospravedlniteľné. No zdá sa, že stále sa v niektorých poľovníckych komunitách nájdu jednotlivci, ktorí sa bezohľadne riadia dogmami zo stredoveku o tzv. škodlivosti niektorých živočíchov,“ poznamenal Chavko.

Kern potvrdil, že polícia prípad preveruje. Pri objasňovaní okolností požiadali o spoluprácu aj rakúsku políciu.

Riaditeľ ŠOP Dušan Karaska uviedol, že chránené územie Sysľovské polia sú jedinečným miestom. Hniezdia tam vtáčie druhy, ktoré inde na Slovensku nie sú. Ide o jediné hniezdisko dropa veľkého a sokola kobcovitého. ,,Z pohľadu prežitia týchto druhov na Slovensku ide o kľúčové územie. Je to klenot, ktorý si musíme zachovať,“ podotkol.

http://www.enviroportal.sk/clanok/rakusky-polovnik-strielal-v-chranenom-uzemi-na-havrany-pripad-vysetruje-policia

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

3. Vlna zdražovania

[08.06.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Jakub Takáč;Jozef Demeter;Marek Vnenčák / Mária Chreneková Pietrová;Jaroslav Zápala]

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Slovensko sa postupne prefarbuje. Terasy a podniky v mestách sa zapĺňajú ľuďmi.“

Jaroslav Zápala, moderátor: „Za nápoje aj jedlo si však po pandémii priplatíme. Ceny išli hore vo všetkých regiónoch.“

Jakub Takáč, redaktor: „V centre Nitry zaplatíte za limonádu v priemere o 10 – 20 centov viac, pivo zdraželo skôr symbolicky, taktiež o 10 centov.“

Michele Calzolari, majiteľ kaviarne: „Rastie cena produktov, chceme, aby tie limonády boli krásne a preto sme všetko robili zdražovaním tak, aby to bolo len vzhľadom na náklady.“

Jozef Lacina, majiteľ pivárne: „Nie je to taká naša nejaká vôľa, samovôľa, že potrebujeme rýchlo dohnať nejaké straty a zákazník si to má nejakým spôsobom odniesť. Tá doba sa po tej druhej vlne posunula tam, že život ako taký zdražuje.“

Jakub Takáč: „Zmrzlinári dvíhali ceny už vlani a tí, čo to nestihli, tak urobili teraz.“

Djulnear Saliji, zmrzlinár z Nitry: „Minulý rok mali nižšiu cenu, 80 centov, ale napriek tomu, že sa zvýšili aj náklady, tak sme museli dorovnať tú cenu na to euro.“

Jakub Takáč: „Len pre porovnanie, v roku 2016 sme dali v Nitre za kopček zmrzliny 50 centov, dnes je to raz toľko.“

(začiatok ankety)

Opýtaná 1: „Tak čo, peniaze nezjeme.“

Opýtaná 2: „Akú povedia cenu, takú dám. Zdražilo sa, zdražilo.“

(koniec ankety)

Jozef Demeter, redaktor: „Zvyšovaniu cien sa nevyhnú ani podniky v košickom historickom centre. Leto tu bude drahšie až o 10 %.“

Peter Škripko, predseda komory reštaurácií Oblastnej organizácie cestovného ruchu: „Hore išlo plošne všetko, suroviny išli hore, náklady na prácu.“

Martin, majiteľ reštaurácií: „Treba dvíhať mzdy, lebo je málo personálu v gastre.“

(začiatok ankety)

Opýtaný 1: „Tak ja som penzista, takže som to pocítil. Logické a smutné.“

Opýtaná 3: „Keď inú možnosť nemáme, musíme aj s tým byť spokojní, pretože si môžeme trošku sadnúť, stretnúť sa.“

Opýtaná 4: „Ľudia prišli aj o prácu, aj tak, ja si myslím, že to neni v poriadku.“

(koniec ankety)

Jozef Demeter: „Niektorí zdražujú plošne všetko, iní zatiaľ odolávajú.“

Peter, spolumajiteľ reštaurácie: „Nezdražovali sme v podstate ani denné menu, pretože ľudia tiež sa vyčerpali z peňazí.“

Jozef Demeter: „Niektorí očakávajú, že pandémia sa dotkne aj cien piva.“

Peter Škripko: „Čo je takým unikátom v Čechách a na Slovensku, že pivo je veľmi lacné, tak to pravdepodobne už dlho trvať nebude.“

Marek Vnenčák, redaktor: „Udržala by ceny v gastre nižšia sadzba DPH? Na tomto salaši v Starej Ľubovni sú presvedčení, že určite áno.“

Norbert Frank, majiteľ salaša: „Tá DPHčka je taká guľa na nohe, že je to ozaj taká väznica, ktorá nás gniavi.“

Marek Vnenčák: „U nás musia odvádzať dvoj až štvornásobok toho, čo v cudzine.“

Norbert Frank: „Okolité štáty priemerka je 7 % a my máme 20 %.“

Marek Vnenčák: „Politikov však zatiaľ neobmäkčilo ani to, že gastro je po pandémii zdecimované. Aj preto sa očakáva, že v blízkej budúcnosti ceny porastú ešte o čosi viac.“

(začiatok ankety)

Opýtaná 5: „Sú nútení, no čo majú robiť?“

Opýtaná 6: „Každý sa musí nejako udržať.“

Opýtaný 2: „Boli dlho zavretí, asi musia z niečoho žiť.“

(koniec ankety)

Marek Vnenčák: „Jakub Takáč, Jozef Demeter a Marek Vnenčák, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

4. Za nápoje aj jedlo v reštauráciách si po pandémii priplatíme, niekde o vyše 10 percent

[08.06.2021; tvnoviny.sk; Ekonomika; 17:19; SLOVENSKO/TV Markíza]

Niektorí očakávajú, že sa to dotkne aj cien piva.

Zdieľať článok

Slovensko sa postupne prefarbuje, terasy a podniky v mestách sa zapĺňajú ľuďmi. Za nápoje i jedlo si však po pandémii priplatíme. Ceny išli hore vo všetkých regiónoch.

V centre Nitry zaplatíte za limonádu v priemere o 10 až 20 centov viac. Pivo zdraželo skôr symbolicky, taktiež o 10 centov.

Majiteľ kaviarne Michele Calzolari zvyšovanie cien odôvodnil tým, že rastie cena produktov a on zvýšil ceny tak, aby mal aspoň na náklady.

Majiteľ pivárne Jozef Lacina nám povedal, že zvyšovanie cien nie je o doháňaní strát, ktoré si má odniesť zákazník. Tvrdí, že život ako taký sa po druhej vlne pandémie zdražel.

Zmrzlinári dvíhali ceny už vlani a tí, čo to nestihli, tak urobili teraz. „Minulý rok sme mali nižšiu cenu – 80 centov. Náklady sa zvýšili a museli sme ju dorovnať na euro,“ povedal nám nitriansky zmrzlinár.

Len pre porovnanie. V roku 2016 zaplatili ľudia v Nitre za kopček zmrzliny 50 centov, dnes je to raz toľko.

Zvyšovaniu cien sa nevyhnú ani podniky v košickom historickom centre. Leto tu bude drahšie až o desať percent. Niektorí zdražujú plošne všetko, iní zatiaľ odolávajú.

Nami oslovení ľudia z gastroprevádzok si myslia, že zvyšovanie cien sa pravdepodobne dotkne aj cien piva. „Je nízka marža. To, čo je unikátom u nás a v Čechách je, že máme lacné pivo. To už asi dlho trvať nebude,“ hovorí predseda komory reštaurácií Oblastnej organizácie cestovného ruchu Peter Škripko.

Aká je situácia vo Vysokých Tatrách? Pozrite si reportáž.

–>

http://www.tvnoviny.sk/a/2030502

[Späť na obsah]

8. Ako podporiť rastlinné stravovanie na Slovensku (VIDEO)

[08.06.2021; euractiv.sk; euractiv.sk; 00:00; Marián Koreň;EURACTIV.sk;video: Michal Roďom]

Komentáre Tlač Email Facebook Twitter LinkedIn WhatsApp

Slovák v priemere ročne skonzumuje 69 kíl mäsa a len dve kilá strukovín. Medzi receptúrami, ktoré školským jedálňam predpisuje vyhláška rezortu školstva, je iba 10 hlavných jedál zo strukovín a zároveň vyše 230 receptúr na jedál z mäsa, z ktorých stovka je na teľacie a hovädzie mäso.

Podľa slovenskej legislatívy musí byť na obed v školských zariadeniach mäsové jedlo aspoň trikrát týždenne.

„Ak by sme sa chceli presunúť viac k rastlinnej strave, tak jedna z dôležitých vecí, ktoré môže štát urobiť, je vytvoriť v školstve také receptúry, ktoré budú obsahovať odporúčané výživové dávky, ale nebudú sa musieť rigidne držať mäsa.“ hovorí odborník na vegánsku výživu v Slovenskej vegánskej spoločnosti Radek Látal.

Aké nástroje má teda k dispozícii štát, aby podporil prechod na rastlinnú stravu?

Odpovedajú:

– Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ, Slovenské združenie pre značkové výrobky

– Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu (PS / Renew Europe)

– Radek Látal, odborník na vegánsku výživu, Slovenská vegánska spoločnosť

– Zuzana Nouzovská, generálna riaditeľka, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum

Článok z podujatia, ktoré zorganizoval portál EURACTIV Slovensko, nájdete na stránke partnera diskusie Slovenskej vegánskej spoločnosti.

Celý záznam z podujatia si môžete pozrieť po kliknutí na tento odkaz:

Je podpora zdravého a ekologicky udržateľného stravovania v súlade s potravinovými, výživovými a poľnohospodárskymi politikami Slovenska a EÚ? Má EÚ nástroje na podporu prechodu na bezmäsité alternatívy v členských štátoch? Aktéri v diskusii odpovedajú aj na tieto otázky.

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/video/ako-podporit-rastlinne-stravovanie-na-slovensku-video/

[Späť na obsah]

9. Najdrahšie syry sveta – Ako chutí syrový luxus?

[01.06.2021; Break; gastro luxus; s. 74,75; Tomáš Kubuš]

Milovníci syrov, pripravte sa, pretože vás vezmeme na dokonalú jazdu spoznávania tejto gastronomickej pochúťky. Aké najluxusnejšie syry si na svete môžete dopriať a kam by ste sa za nimi mali vybrať? Vedeli by ste odhadnúť, v akej krajine sveta nájdete najdrahší syr? Aj v tejto chuťovke sa môže skrývať nejedno prekvapenie. Ak ste si doteraz mysleli, že syr sa vyrába len z kravského, ovčieho alebo kozieho mlieka, boli ste na omyle, svet je oveľa rozmanitejší.

PULE, SRBSKO

Koľko by ste maximálne zaplatili za kilogram syra? Nemyslite teraz na ten, ktorý bežne kupujete v obchode. Predstavte si syr, aký ste ešte nikdy nemali a ktorý sľubuje, že vás vezme do syrového neba. Za najdrahším syrom sveta sa musíte vybrať do balkánskeho Srbska, pretože práve tu sa vyrába syr menom Pule, ktorého cena sa pohybuje okolo 1200 eur za kilogram. Občas však jeho cena presiahne aj túto métu! Na syr to nie je zlé, však? Unikátom tohto syra je to, že mlieko, z ktorého sa vyrába, pochádza z balkánskeho osla. Ten sa musí ručne dojiť trikrát denne, aby sa z neho dostalo aspoň trochu mlieka. Na jeden liter je totiž potrebné za deň podojiť päť oslov a na výrobu kilogramovej hrudky syra musíte mať okolo 20 až 25 litrov mlieka! Vyrába sa v Srbsku v oblasti zvanej Zasavica, kde sa táto tradícia objavila už v 18. storočí. Syr Pule je veľmi jemný, ucítite v ňom závan sladkej aj orieškovej chute. Nič podobné ste ešte neochutnali.

WYKE FARMS CHEDDAR, VEĽKÁ BRITÁNIA

Čoraz obľúbenejší tvrdý syr čedar má spomedzi všetkých svojich druhov aj drahého rekordéra. Je ním syr, ktorý vyrába farma-Wyke v britskom Somersete už od roku 1860 a jeho cena sa môže vyšplhať na 300 – 320 eur za kilogram. Tajomstvo chuti spočíva v pomalom dozrievaní. Do svojej najlepšej formy sa dostane približne po 12 mesiacoch. Vtedy získa čedar svoj charakteristický zápach aj plnú chuť, pre ktorú si ho ľudia zamilovali. Mnohých labužníkov nezastaví ani jeho cena, a tak patrí k najpopulárnejším čedarom sveta. Pri dozrievaní získava orieškový podtón a keď je tento syr starší, objaví sa uňho slanosť aj nepatrná kyslosť.

MOOSE CHEESE, ŠVÉDSKO

Vedeli ste, že existuje syr z losieho mlieka? Ak by ste chceli takúto špecialitu skúsiť na vlastnej koži, vyberte sa za ňou do Škandinávie. Presnejšie do švédskeho mesta Bjurholm, kde leží rodinná farma Moose House. Práve tu sa venuje rodina výrobe azda najzaujímavejšieho syra v krajine. Získať losie mlieko nie je také jednoduché, akoby sa mohlo zdať, pretože ide o sezónnu záležitosť. Získať ho viete len medzi májom a septembrom. Mlieko je plné proteínov, a tak má syr svoju špecifickú chuť, ktorú odborníci prirovnávajú ku camembertu. Unikátom tohto syra je to, že nikde inde na svete ho nevyrábajú, len tu na jednej jedinej rodinnej farme. Ročne ho vyrobia iba okolo 300 kilogramov, preto sa jeho cena pohybuje okolo 700 eur za kilogram.

BITTO, TALIANSKO

Taliansko je rozhodne syrovou krajinou a každý, kto tu bol, si našiel ten svoj, na ktorý nedá dopustiť. Medzi najdrahšími talianskymi syrmi však vyniká menej známy kúsok zvaný Bitto, niekedy aj Bitto Storico, ktorý má svoje chutné korene v údolí Valtelina v regióne Lombardia. Chuť syra ovplyvňuje mimoriadne kvalitné kravské mlieko vďaka pastvinám na brehu rieky Bitto. Odborníci radi prízvukujú, že chuť syra sa dokonca mení počas ročného obdobia, a tak si môžete Bitto vychutnávať v rôznych obmenách. Bitto Storico je syr, ktorý dozrieva približne 70 dní, ale pokojne to môže byť až 10 rokov. Okrem kravského mlieka sa mieša aj s kozím mliekom, čím sa zvýrazní jeho osobitá chuť. Syr sa vyrába tradičnými metódami a dnes má dokonca nálepku „slow food“, čím si získal popularitu. Za kilogram zaplatíte 250 eur.

WHITE STILTON GOLD, VEĽKÁ BRITÁNIA

Hoci sa Anglicko alebo Veľká Británia nespája so syrom ako Holandsko či Francúzsko, v rebríčku najdrahších syrov sveta má niekoľko svojich zástupcov. Obľúbený syr White Stilton Gold pochádza z mesta Leicestershire a vznikol ako luxusný produkt. Ide o mäkký biely syr z kravského mlieka, ktorý sa svojou chuťou podobá na plesňový syr, no jeho luxusným atribútom sú kúsky zlata. Má lahodnú krémovú chuť a to, že ho pred sebou máte, spoznáte aj so zatvorenými očami vďaka jeho aróme. White Stilton Gold sa môže vyrábať len na šiestich miestach vo Veľkej Británii, a tak je držiteľom ochrannej známky. Za syr si priplatíte, aj vďaka zlatu stojí kilogram okolo 600 eur. Tento syr skúste s citrusovými plodmi, zázvorom alebo marhuľami.

JERSEY BLUE, ŠVAJČIARSKO

Za úspechom švajčiarskeho syra s nešvajčiarskym názvom sa skrýva postava Williho Schmida, ktorý ho mal vyrobiť z kvalitného kravského mlieka. Jersey Blue má krémovú, takmer maslovú chuť, výraznú vôňu a mnohí ho vyzdvihujú aj pre jeho výzor, pretože je pretkaný vlnovkami modrej plesne. Práve toto spojenie z neho spravilo syr, po ktorom siahne nejeden labužník. Pre svoju chuť už získal syr niekoľko ocenení, a hoci nepatrí medzi veľmi drahé syry, za jeho kilogram zaplatíte 70 – 80 eur.

CACIOCAVALLO PODOLICO, TALIANSKO

Aj napriek tomu, že má taliansky syr Caciocavallo prezývku „konský syr“, vyrábajú ho z kvalitného kravského mlieka ojedinelého plemena Podolico. So syrom sa stretnete najmä v južných oblastiach Talianska (najmä Apúlie), kde patrí k najobľúbenejším a miestni naň nedajú dopustiť. Syr je neprehliadnuteľný pre svoj zvláštny tvar pripomínajúci obrovskú hrušku. Vďaka tomu ho mohli zavesiť na sedlo koňa a ľahko prepravovať, z čoho vznikla aj jeho prezývka. Za kilogram kvalitného Caciocavalla zaplatíte približne 80 eur.

OLD FORD, VEĽKÁ BRITÁNIA

Old Ford je u nás málo známym syrom, ale patrí medzi vynikajúce príklady kozích syrov priamo z Veľkej Británie. Tvrdý syr dozrieva takmer rok a za posledné mesiace získa svoju nezameniteľnú arómu aj chuť. Je slaný, no lahodný a keď sa začne rozpúšťať v ústach, cítite jeho maslovú chuť. Robí sa ručne bez nežiaducich prídavkov, čo zvyšuje jeho popularitu. Ak si myslíte, že kozí syr nemá veľa fanúšikov, tak práve Old Ford vás presvedčí o opaku. Chcete si vychutnať kilogram tohto syr? Prichystajte si 80 eur. Určite to budú dobre investované peniaze.

autor Tomáš Kubuš foto iStock, archív redakcie

[Späť na obsah]

Iné informácie

1. Jahody budou dražší a kvůli chladu později

[09.06.2021; Lidové noviny; Titulná strana; s. 1,11; LENKA JANČAROVÁ]

PRAHA Dlouhé plantáže plné zralých červených plodů, které si zákazník může natrhat podle svého uvážení. Oblíbený samosběr jahod letos startuje z důvodu chladného jara až s třítýdenním zpožděním. Pěstitelé navíc zdražují cenu za kilogram klidně i o deset korun.

„Loni jsme začínali se samosběrem už na začátku června. Letos to plánujeme spustit asi až kolem 20. června. Uvidíme, jaké bude počasí, protože letos je to opravdu abnormální. Naší největší obavou je, že začnou prázdniny a zákazníci opustí Prahu. Ten odbyt potom bude mnohem menší,“ řekl LN Michal Jakoubek ze společnosti Jahody Kunratice, která sídlí ve stejnojmenné části hlavního města.

Zároveň přiznal, že letos museli zdražit. Kilogram nasbíraných jahod prodávají za 116 korun, což je o šest korun víc než loni. Naopak samosběr je dražší asi o čtyři koruny a vyjde až na sedmdesát korun za kilo.

Pokračování na straně 11

Dokončení ze strany 1

Zdražit se rozhodla také jahodová plantáž v pražské Uhříněvsi, kde má úroda zpoždění asi čtrnáct dní. Cena za kilogram jahod při samosběru je vyšší o deset korun a vyjde tak letos na 70 Kč.

„Nebylo sluníčko, takže jahody dozrávají až teď. Pokud zůstane takhle teplo, tak to pomůže. Teplem dozrávají jahody i v noci. Teď jsem přijela z pole a vypadá to, že úroda bude moc dobrá,“ řekla LN Stanislava Semmler.

Podle předsedy Ovocnářské unie ČR Martina Ludvíka se právě u jahod projevuje chladné jaro zdaleka nejvíce, protože se jedná o ovoce, které dozrává jako první. Podle Ludvíka to navíc vypadá, že bude letošní úroda dobrá.

„Může se to samozřejmě velmi rychle změnit. Stačí, když začne do plné sklizně pršet. Jahody začnou hnít a nic z nich nebude. Je to riziková věc,“ vysvětlil LN.

Pohyblivá cena

Přibližně o čtrnáct dní posunul samosběr jahod i Karel Sixta v Sedlčánkách nedaleko metropole. „Letos jsme zvedli cenu o pět korun za kilogram, takže vyjde asi na 64 korun,“ řekl LN Karel Sixta. Myslí si ale, že cena půjde dolů ve chvíli, kdy bude jahod dostatek. Návštěvníci si je mohou přijít natrhat od středy 9. června. „Zhruba tak za týden začneme prodávat natrhané plody. Samosběry se rozběhnou, jakmile bude větší množství jahod. Je to celkově posunuté. Ale samosběr se obecně spouští až ve chvíli, kdy je zralých plodů velké množství,“ řekl LN Pavel Bonk z Jahodárny Klatovy. Cenu však zatím nedokáže určit, protože se ještě bude pravděpodobně měnit. Cena za kilogram jahod je totiž podle Bonka velmi pohyblivá v závislosti na množství plodů na trhu.

Nejistý start samosběru

Situace není odlišná ani na Moravě. Třeba v Brně ve Slatině odhadují majitelé plantáže, že zákazníkům umožní vlastní sběr asi až příští týden v pondělí. Konkrétní datum však ještě upřesní. Zatím není známá ani cena. Podobně je na tom i skrbeňská jahodárna nedaleko Olomouce. Na webových stránkách „zpoždění“ majitelé zdůvodňují nepříznivým počasím. Letošní jaro bylo totiž v Česku šesté nejchladnější od roku 1961. Průměrná teplota činila 6,2 stupně, nižší byla naposledy v roce 1987. Před 34 lety průměrná teplota vzduchu na jaře dosáhla 5,2 stupně, tehdejší jaro tak bylo dosud nejchladnější od roku 1961.

„Chladné počasí navíc panovalo v období květu. Z toho důvodu to bylo mnohem pomalejší, moc nelétaly včely, protože bylo větrno, chladno a deštivo,“ dodal Martin Ludvík z Ovocnářské unie ČR.

LENKA JANČAROVÁ

[Späť na obsah]

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk