Monitoring médií 01.10.2021

Niektoré vzlety a pády môžu niekedy nasledovať až v prekvapujúco rýchlom slede. Platí to aj o obchodnom reťazci Kačka. Začiatkom roka 2019 ohlasoval veľkú expanziu, no už o pol roka neskôr jeho vedenie žiadalo súdy o vyhlásenie konkurzu.

Pre príbeh Kačky je podstatný rok 2017, keď majiteľa zmenila retailová spoločnosť CBA Slovakia. Pre zainteresovaných nešlo o žiadne prekvapenie. Na trhu sa o predaji tohto zoskupenia špekulovalo už dávno. Nehomogénne zoskupenie vyše 300 predajní založil lučenecký podnikateľ Marián Šufliarsky, ktorý pôvodne prebral socialistické predajne Zdroj, situované na južnom a strednom Slovensku. Sieť rozvíjal pod značkou CBA, ku ktorej sa prichýlil, keď vstúpil do rovnomennej obchodnej aliancie. Po tragickej smrti zakladateľa v roku 2008 vedenie reťazca prevzal jeho syn. O zmene majiteľa siete sa hovorilo v kuloároch najmä po tom, ako sa CBA Slovakia v roku 2015 ocitla v rekordnej strate. Spoločnosť vtedy vykázala stratu vyše štyroch miliónov eur. V roku 2017 CBA kúpil poľský investičný fond Polish Enterprise Fund VI, ktorý mala v správe skupina Enterprise Investors (EI). V našom regióne bola pomerne známa. Osem rokov bola napríklad investorom siete elektrodomov Nay. Skupina pôsobila aj v dopravnej firme STD Donivo a v Kofole.

Precenili sily? Poliaci prichádzali do CBA s patričným sebavedomím. V uplynulých mesiacoch sa im totiž podarilo za výhodných podmienok predať maloobchodné siete Dino v Poľsku a Profi v Rumunsku. „Obe investície boli veľmi úspešné z hľadiska návratnosti, hrubý výnos pri týchto exitoch bol spolu 890 miliónov eur,“ chválil sa partner EI Michal Rusiecki. CBA Slovakia bola podľa neho vhodnou platformou pre rozvoj na maloobchodnom trhu s potravinami lokálneho charakteru. „Očakávame, že význam tohto typu predajní bude rásť a spotrebitelia budú čoraz viac vyhľadávať pohodlné nákupy v blízkosti svojho bydliska,“ ohlasoval v novembri 2017. EI vtedy uviedol, že do siete naleje 16 miliónov eur na jej oddlženie a ďalšiu expanziu. Konkrétne plány predstavilo vedenie reťazca začiatkom roka 2019, keď ukázalo nový koncept predajní s názvom Kačka. „Na Slovensku sú viacerí obchodníci, ktorí prevádzkujú potraviny pod značkou CBA. Rozhodli sme sa pre zákazníka naše predajne odlíšiť,“ vysvetľoval pre Trend generálny riaditeľ CBA Slovakia Lukáš Mucha. Na sociálnych sieťach sa nová sieť predstavovala neformálne: „Sme najuletenejšie potraviny na slovenskom trhu s najuletenejšími akciami.“ Od novembra 2018 do februára 2019 pribudlo v sieti trinásť nových predajní a vedenie avizovalo, že expanzia má pokračovať. Rastové ambície potvrdzovali aj plány na výstavbu distribučného centra pri Žiari nad Hronom.

Jedna po druhej. Potom však už namiesto informácií o otváraní nových predajní pribúdali tie o ich zatváraní. V apríli 2019 o zatvorení predajne písali miestne noviny v Dubnici nad Váhom, v júni zase v Piešťanoch. „Spolu so zmenou názvu na Potraviny Kačka prebehla aj analýza štruktúry predajní, aby celá sieť fungovala optimálne,“ vysvetľoval pre Piešťanský denník generálny riaditeľ Wieslaw Chlebuś. O pár dní nato reťazec priznal, že „dočasne“ zatvorí 40 predajní. „V rámci zmeny obchodnej stratégie sa sústreďujeme na predajne s plochou nad dvesto metrov štvorcových. Predajne, ktoré nie je možné efektívne centrálne prevádzkovať, síce dočasne zatvárame, ale ponúkame ich šikovným miestnym podnikateľom formou franšízy,“ naznačoval Chlebuś. V celej sieti bolo vtedy 18 predajní, pričom jej vedenie tvrdilo, že do konca roka 2019 otvorí ďalších osem. Už o pár týždňov neskôr však Hospodárske noviny informovali o prázdnych pultoch predajní aj o meškajúcich platoch. „Dostávali sme interný e-mail, že budú meškať mzdy. Myslím, že sme ho dostali už štvrtý alebo piaty mesiac za sebou,“ hovoril vedúci jednej z prevádzok v Banskobystrickom kraji. Že situácia nie je ideálna, potvrdilo aj vedenie. „Vzhľadom na proces konsolidácie hospodárenia spoločnosti došlo k zvýšeniu záväzkov po splatnosti voči niektorým dodávateľom. S dodávateľmi sme v aktívnom dennom kontakte, máme s nimi dohody na postupnom splácaní záväzkov a celkové saldo postupne znižujeme,“ priznal v auguste 2019 Chlebuś, hoci informácie o meškajúcich platoch odmietol.

V konkurze. Potom už udalosti nabrali rýchly spád. Vedenie reťazca síce potvrdilo rokovania s bankou aj s novým investorom, no doslova o pár hodín oznámilo, že podáva návrh na konkurz. Jedným z dôvodom bolo, že banky zmrazili účty siete. „Do rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu má spoločnosť Potraviny Kačka záujem pokračovať v štandardnej prevádzkovej činnosti a mať predajne otvorené čo najdlhšie,“ konštatoval Chlebuś. Niektorí dodávatelia Kačky upozorňovali na neštandardné kroky siete pred vyhlásením problémov. Zaznamenali totiž zvýšený odber výrobkov, pričom vedenie reťazca už mohlo tušiť, že s platením faktúr bude mať problémy. „Naši mliekari rátajú, že by mohli prísť až o viac ako milión eur. Celkovo by mohli slovenskí producenti stratiť až desiatky miliónov eur,“ uviedol Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Odhadovalo sa, že dodávatelia môžu prísť aj o 25 miliónov eur. Posledné obchody zatvorila Kačka posledný septembrový víkend roku 2019. Jej vedenie zdôrazňovalo, že urobilo, čo mohlo. „Investor kupoval sieť potravín v zlom stave, ale na základe skúseností z iných európskych trhov veril, že ju dokáže ozdraviť. Napriek investičnej injekcii vo výške 18 miliónov eur sa to, žiaľ, nepodarilo,“ tvrdil Chlebuś. „Do pôvodných plánov počas posledných 18 mesiacov zásadne zasiahlo výrazné zvýšenie mzdových nákladov v dôsledku rastu minimálnej mzdy a príplatkov za prácu cez víkend, sviatky a v noci, ako aj vysoké ceny energií a služieb,“ vypočítaval s tým, že poslednou kvapkou bolo zmrazenie účtov. V dôsledku krachu Kačky ostalo bez práce 1800 zamestnancov siete. „Som slobodná mamička. Mám 10-ročnú dcérku. Pred dvoma rokmi som si vzala hypotéku. Žiaľ, od augusta nemám výplatu a nemá mi kto pomôcť. Dnes si dcérka ráno pýtala dve eurá, no ja ich nemám,“ sťažovala sa pre My Novohrad Katarína Uramová z Lučenca.

Predávajú dodnes. Od krachu Kačky ubehli dva roky. Časť predajní prevzala Jednota, časť Terno. Zaujímavé bolo, že pôvodný konkurzný správca zažaloval osem členov predstavenstva spoločnosti. Požadoval od nich zaplatenie pokuty po 12 500 eur za to, že firmu neposlali do konkurzu už skôr, keďže v rokoch 2017 a 2018 skončila v strate. Správca dokonca na Okresnom súde v Banskej Bystrici inicioval osem súdnych konaní, očakávané pokuty dokonca zapísal do súpisu majetku spoločnosti. Súd nakoniec konštatoval, že členovia predstavenstva neniesli zodpovednosť za vzniknutú škodu. Reťazec narobil dlhy na všetky svetové strany. Medzi veriteľmi boli takmer všetci potravinárski dodávatelia, štátne inštitúcie, mestá a obce, v ktorých pôsobil, ako aj zamestnanci. Napríklad Red Bull Slovensko si prihlásil pohľadávky vo výške 18-tisíc eur, cukrárskej spoločnosti Ervin nezaplatila Kačka za tovar v hodnote vyše 41-tisíc eur. Majetok, ktorý zostal po reťazci, predávajú doteraz. Správca našiel vo firme 109 vozidiel, ktorých hodnota dosiahla 680-tisíc eur. Súpis ďalšieho hnuteľného majetku mal vyše 1200 položiek. Do dražby začiatkom septembra šli aj sklady v Rimavskej Sobote, ich vyvolávacia cena je nastavená na 894-tisíc eur. Nebol však o ne žiadny záujemca. Kačka sa do histórie slovenského maloobchodu zapíše ako reťazec, ktorý najrýchlejšie skrachoval. Aj keď treba povedať, že nový majiteľ zdedil „mačku vo vreci“ a musel dobiehať straty po predchádzajúcom vlastníkovi. Ako sa ukázalo, kačka bola uletená investícia, ktorá nestála na pevných nohách.

[Späť na obsah]

2. Existuje brzda na októbrové zdražovanie? Haščákove statky (podcast)

[30.09.2021; aktuality.sk; Podcasty; 14:39; Jaroslav BarborákDenisa Hopková]

S októbrom príde aj ďalšie zdražovanie potravín. Podľa Emila Macha zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory bude na úrovni desiatich percent.

Štatistický úrad zaznamenal medziročný nárast cien na úrovni približne dvanástich percent už v auguste. Potraviny tak budú dražieť naďalej. Dôvodom majú byť rastúce vstupné náklady a rast cien energií, ako aj samotná pandémia.

Pekárenske výrobky by mali ísť hore podľa Emila Macha o pätinu: „Cena pšenice zdražela pomaly o tridsať percent, a potom ceny energií – plyn a elektrina. Treba sa reálne pripraviť na zdražovanie pekárenských výrobkov v rozmedzí okolo 15 až 20 percent“, tvrdí.

Ako sa nás dotkne zdražovanie elektriny a plynu? Bez zásahu štátneho regulátora by sme si pri elektrine priplatili ročne „nejakých štyridsať eur“, predpokladá Jozef Badida z portálu energieprevas.sk

Výraznejšie to má byť pri plyne. „Domácnosti ktoré ním prikurujú nárast zaznamená šesťdesiat eur, ktoré plynom kúria aj 160 eur“, tvrdí analytik.

Rozhodujúci však bude postup Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Vypočujte si náš podcast Aktuality Nahlas:

V druhej téme podcastu sa s investigatínym novinárom Martinom Turčekom pozrieme na to, že Jaroslav a Valéria Haščákovcovi vlastnia v Karpatoch majetky za milióny a časť nich v minulosti vlastnil štát – ten ich predal bývalému siskárovi Dušanovi Keménymu, aktuálne obžalovanému z daňovej trestnej činnosti. Rozľahlé sídlo Haščákovcov vyvolalo v minulosti otázky.

Moderuje Jaroslav Barborák

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Aktiváciou služby Aktuality PLUS podporíte tvorbu nezávislého obsahu a získate čitateľské benefity.

Ďakujeme, že ste s nami!

https://www.aktuality.sk/clanok/3wbkyfv/existuje-brzda-na-oktobrove-zdrazovanie-hascakove-statky-podcast/

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

7. MLIEKO AKO KOMPLIKÁCIA V SYSTÉMOCH TRIEDENÉHO ZBERU V PROSTREDÍ SLOVENSKA?

[28.09.2021; Odpady; NA AKTUÁLNU TÉMU; s. 4,5,6; Mgr. Mária Trošanová;PhD.]

Mgr. Mária Trošanová, PhD.

environmentálna špecialistka, NATUR-PACK, a. s. Bratislava

Predmetom záujmu tohto článku nie je, kolko druhov mlieka existuje alebo posudzovať, či sa iné ako živočíšne mlieka majú právo volať „mlieko“. Mimochodom, túto otázku už vyriešil Európsky parlament, ktorý v minulom roku schválil zákaz slovne alebo vizuálne označiť potraviny na rastlinnej báze názvom odvodeným od mliečnych výrobkov (mlieko, smotana a pod.). Cieľom príspevku je poukázať na rozdielne vnímanie obalov, v ktorých sa mlieko nachádza, a z toho v budúcnosti vyplývajúce plnenie cieľa pre triedený zber, ktorý vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastqyých výrobkov na životné prostredie (ďalej len „smernica SUP“). Obal, výrobca obalov, systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov

Podľa zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o odpadoch“), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a o odpadoch z obalov je obal výrobok, ktorý sa používa na balenie tovaru, jeho ochranu, manipuláciu s ním, dodávanie a prezentáciu, od surovín po výrobky, od výrobcu po používateľa alebo spotrebiteľa spĺňajúc kritériá podrobnejšie definujúce obal. Nevratné časti používané na tie isté účely sa považujú tiež za obaly [1, 2].

Výrobcom obalov je v súvislosti s predajom mlieka v obaloch, ale aj minerálok, piva, ovocných a zeleninových štiav (zámerne sa zameriavame na kvapalné požívateľné skupenstvo) vo väčšine fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá plní tovar do obalov a uvádza na trh tovar pod svojou obchodnou značkou, alebo je to osoba, pre ktorú sa mlieko, minerálky a iné plnia a pod ktorej obchodnou značkou sa uvádzajú na trh, alebo osoba, ktorá prepraví alebo si nechá prepraviť cez štátnu hranicu SR mlieko či minerálky v obaloch a uvádza ho na trh alebo do distribúcie v SR [1]. Týmto výrobcom vyplývajú zo zákona o odpadoch povinnosti z rozšírenej zodpovednosti výrobcu, teda „vyhradené povinnosti“ ako napríklad: registrácia v registri výrobcov obalov, predchádzanie vzniku odpadov, zameranie sa na dizajn a materiálové zloženie výrobku, informovanie spotrebiteľa, zabezpečenie nakladania s výrobkom, ako aj plnenie cieľov a limitov odpadového hospodárstva – napríklad dosahovať mieru zhodnotenia a recyklácie z obalov uvedených na trh či zabezpečiť plnenie cieľov zberu. Ich plnenie sa v súčasnosti zabezpečuje kolektívne, prostredníctvom organizácie zodpovednosti výrobcov (ďalej len „OZV“) pre obaly, kedze odpad z obalov výrobcom uvedených na trh alebo do distribúcie bude súčasťou komunálneho odpadu.

Od roku 2022 sa však na Slovensku spustí zálohovanie jednorazových obalov na nápoje, ktoré rozdelí výrobcov obalov v kolektívnom plnení na „nápojových“, ktorých plnenie vyhradených povinností bude zabezpečovať Správca zálohového systému, a „ostatných”, ktorí ostanú v pôsobnosti OZV. A tu nám vzniká pomyselná deliaca čiara, kedy je potrebné definovať, čo sa považuje za nápoj a čo nie, prípadne, ktorý obal je obalom nápojovým [3]. Zo súčasného systému kolektívneho plnenia prostredníctvom OZV sa vyčleňujú jednorazové obaly na nápoje z plastu (fľaše) alebo kovu (plechovky) s objemom 0,1 I až 3 I vrátane [4]. Rozdiel medzi zákonom č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zálohovaní“) a smernicou SUP je v kapacite, ktorú smernica SUP zdola neohraničuje a zhora sú to rovnako 3 I.

V prípade vykazovania plnenia cieľa triedeného zberu na základe smernice SUP táto hranica vylúči časť obalov menších ako 0,1 I, napríklad obaly v súčasnosti obľúbených koncentrovaných nápojov, tzv. „shotov“. Shoty akéhokoľvek objemu by však pri dodržaní definície nápoja, ktorou sa vymedzuje, čo kam patrí, nemali spadať pod zálohovanie jednorazových obalov na nápoje na Slovensku. Ide však o poukázanie, že aj také obaly na trhu existujú a majú byť v cieľoch pre triedený zber podľa smernice SUP započítané.

Čo sa považuje za nápoj a nápojový obal

V prostredí SR sa zákon o zálohovaní odvoláva na vymedzenie pojmu nápoj, ktoré je ustanovené v § 3 ods. 4 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 20. mája 1996 č. 981/1996-100, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky (oznámenie č. 195/1996 Z. z.) (ďalej len „výnos“) [3].

Podľa tohto výnosu sú nápoje kvapalné požívatiny obsahujúce viac ako 80 % vody a schopné uspokojovať fyziologickú potrebu vody. Medzi nápoje nepatrí mlieko. Z toho vyplýva, že obaly od mlieka ostávajú v kolektívnom plnení prostredníctvom OZV. Rovnako tak obaly, ktorých kvapalné požívateľné skupenstvo kumulatívne nespĺňa obe stanovené podmienky na obsah vody a uspokojenie fyziologickej potreby vody. S istotou ide o mliečne nápoje, rastlinné náhrady mlieka a mliečnych nápojov, ľadové kávy s obsahom mlieka či liehoviny. Sporné sú ovocné a zeleninové šťavy bez prídavku vody.

Nápojový obal vrátane uzáverov a viečok sa podľa Usmernenia Komisie o jednorazových plastových výrobkoch v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie v súvislosti s vykonávaním smernice SUP (dálej len „usmernenie“) v zásade predáva a používa pri výrobku, ktorý je v tekutej forme a ktorý sa konzumuje pitím. Bod 4.5.1 usmernenia upresňuje kľúčové prvky na rozlišovanie medzi nádobami na potraviny a nápojovými obalmi, medzi ktoré patrí spôsob konzumácie obsiahnutého výrobku a konzistencia výrobku obsiahnutého v nádobe, dizajnové charakteristiky či jednotky, v ktorých je udávané množstvo, a to pri nápojoch napríklad v mililitroch a pri potravinách v napríklad v gramoch. Zároveň usmernenie upresňuje príklady nápojových obalov, medzi ktoré patria obaly na pivo, víno, vodu, tekuté občerstvenie, džúsy a nektáre, instantné nápoje a mlieko. Konkrétne pre mlieko a fľaše na mlieko sa uvádza:

„Kedže sa v odôvodnení 12 uvádzajú fľaše na mlieko ako nápojové obaly, mlieko by sa malo v zmysle tejto smernice takisto považovať za nápoj. Je to v súlade so všeobecnými kritériami, ktoré sa týkajú konzumácie pitím, hustoty a viskozity (tekutina) a druhu nádoby, ktorá je v prípade mlieka podobná obalom iných nápojov.“ [5]

Cieľ návratnosti verzus ciele pre triedený zber

V súčasnosti nájdeme mlieko v sklenených obaloch, PET obaloch, PE (polyetylén) obaloch, nápojových kartónoch (kompozitné obaly na báze lepenky), nápojových kartónoch s PE uzáverom. Do cieľa návratnosti zálohovaných jednorazových obalov na nápoje z plastu podľa zákona o zálohovaní sa tieto obaly nezapočítajú, kedže mlieko nespĺňa definíciu nápoja.

Na druhej strane, podľa smernice SUP, ktorá stanovila minimálny cieľ triedeného zberu, sú pre tento cieľ podstatné plastové fľaše z mlieka s objemom do 3 I, ktoré sú jednorazovými plastovými výrobkami. Pri výpočte množstva odpadu vzniknutého v členskom štáte by sa podľa preambuly smernice SUP mali náležité zohľadniť všetky jednorazové plastové nápojové fľaše tvoriace odpad vrátane plastových fliaš, z ktorých sa stáva odpad znečisťujúci prostredie namiesto toho, aby sa s ním naložilo systémom zberu odpadu. Na dosiahnutie tohto cieľa môžu členské štáty okrem iného zriadiť systémy vratných záloh alebo stanoviť ciele triedeného zberu pre príslušné systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu [6].

Tabuľka 1 zobrazuje cieľ návratnosti zálohovaných jednorazových obalov na nápoje z plastu na účely recyklácie, ktoré majú rovnaký zámer ako cieľ pre triedený zber. Slovensko si nastavilo dosiahnutie plnenia cieľov o rok skôr, ako je dané smernicou SUP v prvom stanovenom cieli, keď členské štáty majú prijať potrebné opatrenia, aby zabezpečili triedený zber na účely recyklácie do roku 2025 takého množstva odpadu z jednorazových plastových nápojových fliaš vrátane ich uzáverov a viečok s objemom do 3 I, ktoré zodpovedá 77 % takýchto jednorazových plastových výrobkov uvedených na trh v danom roku podľa hmotnosti a o dva roky skôr oproti druhému cieľu 90 %. V súčasnosti je v legislatívnom procese novela zákona o zálohovaní, v ktorej sa ešte výraznejšie zvyšujú ciele návratnosti zálohovaných jednorazových obalov na nápoje z plastu na účely recyklácie a už od roku 2025 sa počíta s cieľom návratnosti najmenej vo výške 90 % hmotnosti obalov uvedených v kalendárnom roku na trh [8].

Rozdielna je však množina obalov, ktoré budú spadať pod cieľ návratnosti vychádzajúci so zákona o zálohovaní oproti cieľu triedeného zberu podľa smernice SUP. Avšak po zavedení zálohovania a odskúšania tohto systému v praxi nebráni nič rozšíreniu zoznamu obalov, ktoré budú do cieľa návratnosti spadať, aby bolo možné EÚ reportovať rovnakú množinu dát. Pri ponechaní stavu tak, ako je v súčasnosti nastavený, by museli byť vykonané zmeny v ohláseniach OZV, ktorým by sa pridali povinnosti samostatne evidovať a reportovať skupinu obalov, ktorá nie je nápojom v zmysle slovenskej legislatívy a zároveň je nápojom v zmysle smernice SUP. V súčasnosti Európska komisia pracuje na vykonávacom rozhodnutí, ktorým sa ustanovia pravidlá výpočtu, overovania a nahlasovania údajov z triedeného zberu z odpadov z jednorazových plastových fliaš na nápoje.

Zálohovanie a obaly z mlieka v iných štátoch EÚ

Podľa štúdie Inštitútu environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia SR s názvom „Skutočná cena zálohy. Analýza zavedenia systému zálohovania jednorazových nápojových obalov v SR“ nie je Slovensko jediné, ktoré zo systému záloh vyčlenilo mlieko. Rovnako tak sú obaly z mlieka vylúčené aj vo Fínsku, Švédsku, Nórsku, Dánsku, Nemecku, Litve, Islande a v úvode spustenia zálohovania aj v Chorvátsku, čo je vo väčšine odôvodňované hygienickými dôvodmi. Podobne sú na tom aj ovocné a zeleninové šťavy [7]. Chorvátsko od 2. polovice tohto roka plastové fľaše od mlieka zálohuje. Ostatné štáty, ak už nerozšírili portfólio zálohovaných obalov, sa budú musieť podobne ako Slovensko popasovať s evidenciou“ pre budúce vykazovanie a plnenie cieľov podľa smernice SUP.

Zoznam poznámok a zdrojov

[1] Zákon č. 79/201 5 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, [online]. [cit. 2021-08-15]. Dostupné na: .

[2] Smernica Európskeho Parlamentu A Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov, [online]. [cit. 2021-08-15]. Dostupné na: .

[3] Zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, [online]. [cit. 2021-08-15], Dostupné na: .

[4] Vyhláška MŽP SR č. 347/2019 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, [online]. [cit. 2021-08-15]. Dostupné na: .

[5] Európska komisia, 2021. Oznámenie Komisie — Usmernenia Komisie o jednorazových plastových výrobkoch v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie, [online]. [cit. 2021-08-16]. Dostupné na: .

[6] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/904 z 5. júna 2019 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie, [online]. [cit. 2021-08-16]. Dostupné na: .

[7] Inštitút environmentálnej politiky, 2018: Skutočná cena zálohy. Analýza zavedenia systému zálohovania jednorazových nápojových obalovvSR. [online]. [cit. 2021-08-17]. Dostupné na: .

[8] LP/2021/346 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, [online] [cit. 2021-08-17]. Dostupné na internete: .

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

2. Repná kampaň je v plnom prúde

[30.09.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Dominika Kusá / Viliam Stankay]

Viliam Stankay, moderátor: „Poľnohospodári v týchto dňoch vyorávajú repu a vozia ju do cukrovarov. Kým v minulosti sme ich mali desať, zostali posledné dva v Seredi a v Trenčianskej Teplej. Tento rok pestovateľov potrápili jarné mrazy a veľkú časť úrody museli zaorať a nanovo vysadiť. Úroda cukrovej repy je napokon dobrá, aj cukru bude dosť. Ani táto komodita sa však nevyhne zdražovaniu.“

Dominika Kusá, redaktorka: „Aktuálne prichádza do cukrovarov jedno plne naložené nákladné auto za druhým. Každú etapu spracovania cukrovej repy monitorujú kamery. Neustále sú pod drobnohľadom špecialistov, sledujú viaceré ukazovatele.“

Jozef Grežďo, zamestnanec cukrovaru v Trenčianskej Teplej: „Prísun repy, čistotu repy, čistotu štiav, teploty a tlaky.“

Dominika Kusá: „Denne privezie repu do cukrovaru asi dvestopäťdesiat áut. Spracovať ju tu budú dvadsaťštyri hodín denne do začiatku januára. Aj napriek pesimistickým jarným scenárom sa javí tohtoročná úroda lepšia ako v minulých rokoch. Poľnohospodári nad vymrznutou repou takpovediac nezlomili palicu a plodinu opäť vysadili. Tento krok sa vyplatil, straty sa zmenšili.“

Michal Abelovič, predseda Slovenského cukrovarníckeho spolku: „Asi päťtisíc hektárov bolo ovplyvnených mrazom. Ale pestovatelia dokázali presiať tú plochu a stratili sme v podstate štatisticky len nejakých, v úvodzovkách len nejakých štyristo hektár. S ohľadom na predchádzajúce povedzme dva roky táto sezóna bude oveľa lepšia.“

Dominika Kusá: „Ako mínus sa javí cukornatosť, ktorá by mala byť vyššia ako sedemnásť percent. Tá aktuálna ma niečo nad šestnásť percent. Cukrovarníci odhadujú, že cena za cukor pôjde nahor o niekoľko centov.“

Peter Závodský, riaditeľ Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska: „V kontexte vysokých cien energií, vstupov, enormného rastu cien konkurenčných komodít, akými sú pšenica, repka, kukurica, subjektívne očakávam, že predajné ceny cukru by mohli v roku 2022 v Európskej únii dosiahnuť úroveň okolo štyristopäťdesiat eur za tonu.“

Dominika Kusá: „Aktuálne sa ceny cukru na trhoch pohybujú okolo štyristo eur za tonu. Podľa pestovateľov repy sú poddimenzované. Pred desiatimi rokmi boli na úrovni sedemsto eur za tonu. Treba povedať, že cukor je u nás strategickou surovinou. Je to jediná komodita, v ktorej je naša krajina sebestačná.“

Michal Abelovič: „Celý sektor cukru, cukrová repa alebo táto celá vertikála každoročne prispieva do štátneho rozpočtu v podobe daní, mýta a rôznych odvodov sumou zhruba štyridsaťdva miliónov.“

Dominika Kusá: „Štát pritom výrobu cukru podporuje sumou dvanásť miliónov eur. Segment, ktorý sa podieľa na jeho produkcii, zamestnáva asi tritisíc ľudí.“

[Späť na obsah]

3. Pomohli rodinám v núdzi: SPU zorganizovala zbierku školských pomôcok

[30.09.2021; dnes24.sk; Nitra; 11:58; redakcia]

Slovenská poľnohospodárska univerzita sa rozhodla pomôcť rodinám v núdzi. Chce, aby mali všetky deti rovnakú šancu na vzdelanie.

Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre zorganizovala zbierku školských pomôcok pre deti z rodín v núdzi.

Do zbierky sa zapojili jednotlivé fakulty, pracoviská, najmä Vydavateľstvo SPU, ale aj Univerzitná organizácia Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy pri SPU v Nitre, zamestnanci, jednotlivci i študenti.

Prispeli zošitmi, písacími potrebami, školskými taškami a ďalšími školskými pomôckami, informovala hovorkyňa univerzity Renáta Chosraviová.

Organizačne sa na akcii podieľali pracovníci útvaru univerzitných služieb, ktorí zároveň aj osobne doručia vyzbierané veci do priestorov občianskeho združenia Podaj mi ruku.

„Univerzita sa chce touto aktivitou podieľať na tom, aby mali všetky deti rovnakú šancu na vzdelanie,“ skonštatovala Chosraviová.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné

https://nitra.dnes24.sk/pomohli-rodinam-v-nudzi-spu-zorganizovala-zbierku-skolskych-pomocok-399912

[Späť na obsah]

8. Národná energetická vyrába v ôsmich mestách 97 % tepla z biomasy

[30.09.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Ilustračné foto Foto: TASR/Milan Kapusta

Generálny riaditeľ spoločnosti Národná energetická podotkol, že spotrebitelia sa nemusia počas najbližšej zimy ani v jednom z ôsmich miest obávať nárastu platieb za teplo.

Bratislava 30. septembra (TASR) – V ôsmich slovenských mestách, v ktorých centrálne zásobovanie teplom zabezpečujú spoločnosti teplárenského holdingu Národná energetická, sa viac ako 97 % tepla vyrába z obnoviteľných zdrojov energie. TASR o tom informoval generálny riaditeľ spoločnosti Národná energetická Ivan Ďuďák. Doplnil, že v Kysuckom Novom Meste, Hriňovej, Hnúšti, Poltári, Žarnovici, Tlmačoch, Trebišove a v Medzilaborciach investovali v posledných 10 rokoch do nahradenia pôvodných energetických zdrojov, ktoré využívali zemný plyn a uhlie. „Za nové, využívajúce obnoviteľné zdroje energie. Vykurovanie v týchto mestách je zabezpečené predovšetkým drevnou biomasou, poľnohospodárskou biomasou (slamou), solárnym teplom a využitím tepelných čerpadiel. Zemný plyn v palivovom mixe týchto miest zohráva len minimálnu úlohu (1 – 3 percentá),“ uviedol Ďuďák. “V týchto dňoch sa k takto modernizovanému systému v Kysuckom Novom Meste pripája aj centrálny systém vykurovania na území areálu bývalého podniku ZVL, ktorý bol ešte v tomto roku tiež závislý od vykurovania zemným plynom. V najbližšej vykurovacej sezóne však už aj priemyselné podniky v tomto areáli budú využívať teplo vyrobené z biomasy,” dodal generálny riaditeľ spoločnosti Národná energetická. Podotkol, že spotrebitelia sa nemusia počas najbližšej zimy ani v jednom z ôsmich miest obávať nárastu platieb za teplo. “Náklady spotrebiteľov na teplo zostávajú na rovnakej úrovni, ako sú zvyknutí v posledných rokoch. Táto stabilita je výsledkom dlhodobej stratégie holdingu, cielenej na využívanie obnoviteľných zdrojov energie,” uzavrel Ďuďák.

https://www.teraz.sk/ekonomika/narodna-energeticka-vyraba-v-osmich/580313-clanok.html

[Späť na obsah]

9. NA POLIACH SA ZBIERA KUKURICA, V TURCI JE OBĽÚBENOU PLODINOU

[29.09.2021; Turčianske noviny; SPRAVODAJSTVO / INZERCIA; s. 10; Roman Kopka]

Odhaduje sa, že úroda bude oproti vlaňajšku o 10 – 30 percent nižšia.

MY NA VIDIEKU

Na zber kukurice využívajú v PD SNP Sklabiňa vlastné linky, zúčastňuje sa ho päť – osem ľudí. Niektorí sú na obsluhe, ďalší na rezačke, odvozoch či na službe.

SKLABIŇA Kukurica sa stala v posledných rokoch neodmysliteľnou súčasťou Turca. Kráľovnou našich polí je oprávnene nazývaná nielen z dôvodu rozsahu jej pestovania, ale aj z hľadiska jej širokého uplatnenia – a to ako krmovina, potravina a v neposlednom rade surovina na priemyselné využitie.

Dôležitá súčasť krmiva

„V Turci sa pestuje na približne štyroch tisícoch ha pôdy. V našom regióne je veľmi dôležitou súčasťou krmiva hospodárskych zvierat, najmä dojníc. Obsahuje škrob a sušinu, ktoré sú dôležitým zdrojom energie vo výžive dobytka, v produkcii mlieka a hovädzieho mäsa,“ povedala Ivica Lačná, predsedníčka Poľnohospodárskeho družstva SNP so sídlom v Sklabini.

V týchto dňoch už aj v Turci prebieha zber kukurice na siláž. Ako každoročne ho komplikuje daždivé počasie.

„Odhadujeme, že úrody silážnej kukurice budú v porovnaní s minulým rokom nižšie v priemere o 10 – 30 percent z dôvodu nepriaznivého daždivého počasia v jarnom období po založení porastov a letných horúčav v období kvitnutia kukurice. Porasty sú v porovnaní s minulým rokom nižšie, časti boli pri prívalových dažďoch vyplavené,“ podotkla Ivica Lačná.

Na zber kukurice využívajú v PD Sklabiňa vlastné linky, zúčastňuje sa ho päť – osem ľudí. Niektorí sú na obsluhe, ďalší na rezačke, odvozoch či na službe, ktorá sa týka utláčaní hmoty v jame. Menšie podniky pri zbere kukurice často využívajú agroslužby, objednávajú si najmä rezačky.

Zver v kukurici

Veľké škody v porastoch kukurice každoročne spôsobuje aj premnožená poľná zver. Okrem diviačej a jelenej zveri si na kukurici zvykli pochutnávať aj medvede.

„Zver poškodí v Turci v priemere 20 percent porastov a škody sú vyčíslené na približne 800 000 eur,“ sumarizuje predsedníčka družstva zo Sklabine.

Silážovanie je technológia zberu rastlín, pri ktorej sa reže celá rastlina aj so zrnom, ktoré musím byť pri rezaní dobre pomágané. Čím vyšší podiel zrna v rezanke, tým je kukuričná siláž kvalitnejšia. Následne sa musí rezanka v silážnej jame dobre zatlačiť. Je to spôsob konzervovania krmoviny, ktorý zabezpečí, že sa siláž nepokazí, nesplesnie a môžeme ju skrmovať až do ďalšieho zberu.

Vývojom a nasadením nových moderných hybridných osív, presnejšiemu výsevu, hnojeniu a novým prípravkom na ochranu rastlín sa v poslednom desaťročí výrazne zvýšila produkcia kukurice.

„Priemerný výnos z hektára sa v súčasnosti pohybuje na úrovni okolo 35 – 40 ton. Vďaka tomuto dokážeme zabezpečiť výživu zvierat na menšej výmere pôdy. Neustálym otepľovaním klímy sa v Turci v osevoch v posledných rokoch objavuje aj kukurica zberaná na zrno. Tu sa na rozdiel od silážovania zberá len kukuričné zrno pri nízkej vlhkosti. Na zber zrna si teda musíme ešte pár týždňov počkať,“ povedala Ivica Lačná.

V Turci sa kukurica pestuje na približne štyroch tisícoch ha pôdy. foto. archív PD Sklabiňa

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

4. Pivovar vo Veľkom Šariši nemá v karanténe jediného zamestnanca: Prísne protipandemické opatrenia

[30.09.2021; cas.sk; Čas.sk; 13:50; TASR]

Otvoriť galériu

Nastupujúca tretia vlna pandémie ochorenia COVID-19 nateraz neovplyvnila výrobu v Pivovare Šariš vo Veľkom Šariši.

Ako pre TASR uviedol manažér závodu Grzegorz Komora, výroba v pivovare funguje aktuálne v štandardnom režime a bez prerušenia. „Z približne 150 našich výrobných pracovníkov momentálne nie je v karanténe ani jeden. Už od začiatku pandémie sme zaviedli prísne protipandemické opatrenia a vďaka zodpovednému prístupu našich ľudí sa nám dlhodobo darí udržiavať počty nakazených v minimálnych číslach. Keďže aktuálne spadá okres Prešov do pásma prvého stupňa ohrozenia, v Pivovare Šariš dodržiavame všetky nariadenia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a regionálnych hygienikov vrátane povinného používania ochranného respirátora FFP2 v interiéri,“ priblížil Komora.

Mesiac september je z pohľadu výroby v objemoch podľa neho porovnateľný s rovnakým mesiacom minulého roka. „Oproti letným mesiacom každoročne s koncom hlavnej pivnej sezóny evidujeme pokles zhruba o 20 percent a viac. Z letných mesiacov bol z hľadiska výroby najsilnejší júl, počas ktorého sme navarili takmer 150.000 hektolitrov piva. Zvýšený dopyt po našich značkách bol spôsobený kombináciou dobrého počasia a uvoľnením opatrení, vďaka ktorým padali počas júla rekordy v rámci denných objednávok. Tie prekonali naše očakávania a maximá z predchádzajúcich rokov až o 20 percent,“ dodal Komora. V Pivovare Šariš vo Veľkom Šariši pracuje približne 330 ľudí, v samotnej výrobe asi 150.

https://www.cas.sk/cl/1002799/2592731/pivovar-vo-velkom-sarisi-nema-v-karantene-jedineho-zamestnanca-prisne-protipandemicke-opatrenia

[Späť na obsah]

6. Dobré fondy EÚ: Pivovar na historickej ceste v Hniezdnom postavili za európske peniaze

[30.09.2021; cas.sk; Čas.sk; 13:00; w.europa.sk]

Otvoriť galériu

Ak budete mať cestu zo Starej Ľubovne cez Spiš, hneď prvá zastávka je v starobylom mestečku Hniezdne. Nemali by ste vynechať areál Nestville, kde bol postavený malý a veľmi zaujímavý pivovar.

Nachádza sa v areáli expozície liehovarníctva a tradičných ľudových remesiel. Na tomto mieste totiž bývali krčmy, kde sa stretávali nielen miestni obyvatelia a dôležití obchodníci, ale zastavovali sa tu pútnici už na Jantárovej ceste v stredoveku. Bolo to miestom, kde sa často uzatvárali dôležité obchodné dohody. Dnes tu stojí moderná reštaurácia. Varenia piva v Hniezdnom má veľmi dlhú tradíciu.

Otvoriť galériu

Už od konca 13. storočia sú doložené správy o tom, že sa tu varilo pivo pre pôvodné nemecké obyvateľstvo. Od roku 1412 kedy bolo Hniezdne povýšené na kráľovské mesto, sa datuje právo výčapné. To znamená právo predaja uvareného piva. Miestny malý pivovar nadväzuje na túto viac storočnú tradíciu varenia piva a ponúka šesť druhov alkoholických a jeden druh nealkoholického piva. Okrem pivovaru je súčasťou tohto projektu aj reštauračné zariadenie alebo po starom ako sa tomu hovorilo v minulosti – Taberna. Na tento krásny a príjemný projekt prispela Európska únia sumou cez 900-tisíc eur.

Otvoriť galériu

Ďalším videom zo série Dobré fondy EÚ vás prevedie vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Ak ste zvedaví a chcete vidieť viac príkladov dobre investovaných európskych prostriedkov na Slovensku, tak neváhajte a kliknite na stránku www.dobrefondy.eu.

https://www.cas.sk/cl/1002805/2592697/dobre-fondy-eu-pivovar-na-historickej-ceste-v-hniezdnom-postavili-za-europske-peniaze

[Späť na obsah]

7. Vianoce bez čokolád. Potravinári bojujú so zdražovaním a s nedostatkom obalov

[30.09.2021; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 12:36; Rastislav Tinák]

Papier a plasty sa počas roka vydali na cestu rastu, čo výrazne ovplyvnilo náklady výrobcov obalových materiálov. Tie prekvapili aj producentov potravín, ktorí sa počas roka museli vyrovnať hneď s niekoľkými vlnami zvyšovania cien.

To, čo bežný človek hodí do koša, môže mať pre výrobcov cenu zlata. Väčšina výrobkov sa totiž bez obalu na pulty obchodov nemôže dostať. Nielen zdražovanie, ale aj nedostatok komplikuje situáciu naprieč viacerými segmentmi.

Výrobca čokolád Lyra čaká na svoje objednávky doslova mesiace. „Keď sme predtým mali obaly na sklade do dvoch týždňov, teraz čakáme takmer 15. To je ešte väčší problém ako ich cena,“ vyjadril sa výkonný riaditeľ spoločnosti Karol Stýblo.

Niektoré typy mali pritom naskladnené vo väčších počtoch, našiel sa však aj opačný prípad, a keďže neboli dostatočne pripravení, neostávalo im nič iné, len čakať.

Pre aktuálnu situáciu teda nestíhajú vybavovať niektoré objednávky, musia ich posúvať a garancia dvojtýždňového dodania je v nedohľadne. Komplikácie sa netýkajú len Slovenska.

Spoločnosť Lyra už v júli zrealizovala objednávku na Vianoce od nemeckého partnera, ktorý ich obratom informoval, že nevie, či im bude vedieť vyhovieť z rovnakého dôvodu – nedostatku na sklade. Najdôležitejšia časť roka pre výrobcov čokolády je tak v aktuálnej sezóne v ohrození.

Celé odvetvie v pozore

Jeden problém odíde, ďalší sa objaví. Aspoň tak vidia potravinári aktuálny rok, ktorý im po uzavretí reštaurácií a barov, rekordných nárastoch cien výrobných surovín pri produkcii priniesol aj zdražovanie obalov. To sa týka hneď niekoľkých odvetví.

Doplácajú napríklad aj producenti nápojov. „Výrobca kartónov nám tento rok zvýšil cenu štyrikrát,“ konštatuje Gabriel Oprendek, zakladateľ firmy Opre Brothers.

Zdražovanie tohto materiálu pritom pre nich nebola žiadna novinka, predtým sa však jeho cena zvyšovala len jedenkrát v horizonte dvoch rokov. Tentoraz si však museli priplatiť pri každej zmene približne o deväť percent viac.

So zvýšenými nákladmi za obalové materiály sa zatiaľ dokázali vyrovnať, a to znížením výdavkov pri iných položkách. To sa však podľa Oprendeka nebude dať praktizovať dlhodobo, pretože ak nenájdu iný spôsob, budú musieť pristúpiť v budúcom roku k zvyšovaniu cien.

Nebol to jediný problém, s ktorým sa firma musela vyrovnať. Ešte počas vypuknutia pandémie sa totiž stretli s nedostatkom fliaš, keď ich dodávateľ nevedel splniť objednávku a rozdelil počty kusov medzi viacerých klientov. Nedostali síce všetko, čo potrebovali, ale aspoň mohli vyrábať ďalej. Problém rastúcich cien obalových materiálov z dlhodobého hľadiska eviduje medzi výrobcami nealkoholických nápojov aj spoločnosť Coca-Cola HBC Česko a Slovensko. Aktuálne sa to týka najmä PET materiálu, ktorého hodnotu zvyšuje vysoký dopyt vo viacerých odvetviach. K ďalším dôvodom rastu cien obalových materiálov patrí aj dosah zmeny nákupného správania spotrebiteľov po začatí pandémie. Nákupy sa totiž podľa Jany Venhartovej zo Slovenskej potravinárskej komory presuuli do online priestoru, čo viedlo aj k nárastu dopytu po obaloch. Pridalo sa zvyšovanie cien plastov a papiera, oživenie ekonomiky v Číne a aj zvýšenie prepravných nákladov. Tie sa podpísali napríklad na 10-percentnom zdražení téglikov a uzáverov na šľahačkách.

Zareagujú cenou finálneho výrobku

Situáciu u výrobcov obalov aktuálne komplikujú najmä vyššie výdavky, za ktoré podľa Milana Fiľa, prezidenta holdingu ECO-Investment, môžu najmä drahšie suroviny. Spôsobili zvýšenie nákladov od začiatku roka až o 25 percent. „V najväčšej miere sa na absolútnom náraste podieľali ceny papiera, ako aj fólií. V menšej to boli ceny europaliet,“ konštatuje Fiľo. Aby dokázali ekonomicky udržať výrobu či zamestnanosť, musela spoločnosť nevyhnutne zareagovať cenou finálnych výrobkov.

V prípade papierových vreciek išlo o zvyšovanie v troch vlnách, pričom predbežne sa má posledné zdražovanie realizovať k prvému októbru 2021. Priemerne tak celkové navyšovanie vrátane tretej vlny dosiahlo rast približne o 25 percent. Podľa Eco-Investment nemali odberatelia na tvorbu ceny dosah. Buď prešli na lacnejšie náhrady materiálov alebo k zefektívneniu riadenia skladových zásob a užšej profilácii typov papierových vreciek v obehu. Oni však očakávajú, že táto situácia bude trvať dlhšie, pričom predikovať vývoj cien obalov do budúcnosti je podľa spoločnosti aktuálne náročné. „V dlhodobejšom horizonte očakávame postupnú stabilizáciu a mierny pokles cien, samozrejme, v závislosti od miery inflácie eurozóny,“ dodáva Fiľo.

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/10093108-vianoce-bez-cokolad-potravinari-bojuju-so-zdrazovanim-a-s-nedostatkom-obalov

[Späť na obsah]

10. Do sveta piva patrí aj Ale. Prekvapí vás ovocnou chuťou aj zvláštnou vôňou

[30.09.2021; pravda.sk; Žena; 00:00; magazín Varecha]

Pravda Žena Jedlo Do sveta piva patrí aj Ale. Prekvapí vás ovocnou chuťou aj zvláštnou vôňou

0 Ďalším z typov piva, s ktorým sa stretnete v pivárňach, je ale. Ide o názov pre vrchne kvasené pivá.

Foto: SHUTTERSTOCK V súčasnosti existujú desiatky druhov piva Ale.

0 zdielať

Kvasinky v mladine začnú pri vyšších teplotách rýchlo pracovať, čoho výsledkom je špecifická aróma aj chuť. Pivo tohto druhu má jemne ovocnú príchuť. Názov je ale najrozšírenejší v Anglicku, kde sa niekedy používa aj na všeobecné označenie piva. Možno vás zaujme, že do 15. storočia sa tento termín používal len na pivá bez obsahu chmeľu.

Čítajte aj Múka má svoje tajomstvá V súčasnosti existujú desiatky druhov piva Ale, ktoré majú aj širokú škálu farieb. Spomenieme aspoň niektoré. Mild Ale je plné, nasladnuté pivo, väčšinou tmavej farby s relatívne nízkym obsahom chmeľu a alkoholu. Pale Ale je svetlej až medenej farby s výraznou chmeľovou arómou, nazýva sa aj Bitter. India Pale Ale (IPA), je väčšinou o niečo silnejšie a horkejšie Ale. Red Ale je so sladom, Heather Ale je pivo zo Škótska, kde sa namiesto chmeľu používa vres (po anglicky heather).

https://zena.pravda.sk/jedlo/clanok/602303-svet-piva-ale/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

Odpady

6. Potravinový odpad je neutíchajúcim problémom i na Slovensku

[30.09.2021; tovarapredaj.sk; Správy; 07:58; redakcia]

Štatistiky plytvania potravinami sú alarmujúce a výnimkou nie je ani Slovensko. Podľa prieskumu OZV ENVI – PAK vyhadzujú potraviny aspoň raz za týždeň dve pätiny ľudí, sedem percent ich dokonca vyhadzuje denne. Ročne tak na Slovensku vyhodíme viac ako 860 tisíc ton potravinového odpadu.

Podľa oficiálnych údajov vyhodíme ročne na Slovensku viac ako 860 tisíc ton potravinového odpadu, čo predstavuje približne 163 kíl na obyvateľa. Priemer v Európskej únii je ešte vyšší. Na jedného Európana pripadá ročne až 173 kíl a celkovo sa v EÚ podľa štatistík Rady Európskej únie vyhodí až 87,6 mil. ton potravín ročne. Polovica z tohto odpadu pritom pochádza z domácností. Aj preto sa Európska únia a jej členské štáty zaviazali znížiť potravinový odpad do roku 2030 na polovicu.

Z výsledkov online reprezentatívneho prieskumu, ktorý v septembri tohto roku realizovala OZV ENVI – PAK na vzorke 1000 respondentov, sa ukázalo, že až 39 % obyvateľov Slovenska vyhadzuje potraviny najmenej raz do týždňa. Dokonca denne vyhadzuje potraviny sedem percent ľudí. Len štvrtina (27 %) jedlom vôbec neplytvá a potraviny do koša nevyhadzuje. Jedlo vyhadzujú najmä mladší ľudia od 18 do 39 rokov. A naopak, nevyhadzujú ho hlavne starší ľudia a obyvatelia z menších obcí (do 4 999 obyvateľov).

Najčastejšie sa u nás vyhadzujú zvyšky uvareného jedla – tie vyhadzujú takmer dve tretiny (65 %) z tých respondentov, ktorí uviedli, že v domácnosti potraviny vyhadzujú. V koši však často končí aj chlieb a pečivo (vyhadzuje ich 35 %) a čerstvé ovocie či zelenina (20 %). Ľudia, ktorí vyhadzujú potraviny do odpadu, ich vyhadzujú hlavne preto, že sa jedlo pokazilo (68 %). Ďalšími dôvodmi, prečo potraviny končia v koši, je exspirácia dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti (32 %) či nadmerné množstvá jedla, ktoré následne nevládzeme zjesť (28 %).

Dobrou správou je, že dnes domácnosti neprodukujú viac potravinového odpadu, ako tomu bolo pred pandémiou. Viac ako polovica (54 %) ľudí vyhadzuje rovnaké množstvo potravín ako aj pred pandémiou a 43 % dokonca vyhadzuje menej potravín, ako tomu bolo v minulosti.

Ľudia do odpadu vyhadzujú aj potraviny, ktoré sú mnohokrát ešte dobré. Nerozumejú totiž informáciám uvedeným na obaloch. Mnohé potraviny ale netreba okamžite vyhadzovať. Ľudia si veľmi často mýlia dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby. Aký je vlastne medzi nimi rozdiel?

Podľa údajov Ministerstva životného prostredia je dátum minimálnej trvanlivosti dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná v neporušenom obale, uchová niektoré svoje špecifické vlastnosti. Môžu sa jesť aj po uplynutí tohto dátumu. Patria sem potraviny ako múka, suché strukoviny, ryža, nemletý mak, sušienky, čokoláda.

Dátum spotreby/Spotrebujte do sa uvádza na potravinách, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze. Po uplynutí tohto dátumu ich už nejedzte, pretože môžu ohroziť vaše zdravie. Sem patria napríklad jogurty, majonézové šaláty, porciované mäso, mlieko.

Istému objemu potravinového odpadu sa však pravdepodobne vyhnúť nedá. Ten v minulosti končil v zmesovom komunálnom odpade. Od 1. januára do 30. júna 2021 mali všetky mestá a obce (s výnimkou Bratislavy, Košíc a Prešova) povinnosť zabezpečiť triedenie kuchynského odpadu a bioodpadu. „Ľudia si na nový systém triedenia biologického odpadu zatiaľ postupne zvykajú. Zatiaľ prešlo príliš málo času na to, aby sme hodnotili prvé výsledky. Z dlhodobého hľadiska sa očakáva, že zber kuchynského bioodpadu zníži mieru skládkovania, keďže práve tento odpad tvoril v minulom roku takmer polovicu zmesového komunálneho odpadu. Triedenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu môže v budúcnosti šetriť aj naše peňaženky, pretože sa prejaví v podobe nižších poplatkov za komunálny odpad,“ hodnotí Katarína Kretter, riaditeľka oddelenia komunikácie OZV ENVI – PAK.

V boji proti nadmernej tvorbe odpadov platí, že aj rozhodnutie jednotlivca, ktorý postupne zmení svoje návyky, má zmysel. Existuje pritom veľa spôsobov ako sa naučiť neplytvať jedlom a nevyhadzovať potraviny. Inšpirovať sa dá napríklad aj v gastronómii, kde sa varenie bez odpadu stáva trendom. „Veľká časť zeleniny, či už je to šupka, alebo vnútro s jadierkami, sa dá spracovať a dať napríklad do vývaru, ktorý nám dá dobrý základ do varenia, a má viac živín v porovnaní s vodou. Ak máme vývaru veľa, dá sa nasáčkovať a dať do mrazničky a môžeme ho spotrebovať v nasledujúcich mesiacoch,“ radí Michal Konrád, zakladateľ street foodovej značky Bao Brothers.

Šéfkuchár rovnako radí rozmýšľať o výsledku už počas nakupovania, nenakupovať zbytočne veľa do zásoby alebo spracovať staršie, no použiteľné suroviny kreatívne. Suchý chlieb napríklad na bruschettu alebo hlúby z brokolice, či karfiolu na polievku.

Online prieskum bol realizovaný v septembri 2021 na vzorke 1000 respondentov. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu Slovenska vo veku 18+ z hľadiska veku, pohlavia, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Zber dát realizovala prieskumná agentúra MNForce.

https://www.tovarapredaj.sk/2021/09/30/potravinovy-odpad-je-neutichajucim-problemom-i-na-slovensku/

[Späť na obsah]

Iné informácie

2. Brněnský distributor zeleniny neustál pandemii a končí

[30.09.2021; Hospodářské noviny; Byznys a Peníze; s. 12; Klára Vašíčková]

Klára Vašíčková klara.vasickova@hn.cz

Koronavirová pandemie a s ní spojená vládní opatření tvrdě dopadla na brněnského distributora ovoce a zeleniny Fresh Fruit Moravia. Společnost, která měla v roce 2019 obrat 149 milionů korun a rozvážela třeba i jedlé květy či mikrobylinky, na sebe v létě podala návrh na insolvenci. Končí po šesti letech, věři tělům dohromady dluží přes 30 milionů korun. Řešení úpadku je podle vedení firmy možné jedině konkurzem.

Firmě s více než dvacítkou zaměstnanců se před nástupem koronakrize dařilo vydělávat, i když nešlo o žádná závratná čísla. Podle výroční zprávy z roku 2019 byl její kumulovaný zisk za roky působení 2,3 milionu korun. V roce 2019 skončila se ziskem půl milionu. Bylo to ale v době, kdy společnost rychle rostla. Její tržby předloni v porovnání s rokem 2018 poskočily téměř o 70 procent. Většinu odběratelů společnosti tvořily restaurace, hotely nebo školní jídelny. Tedy to, co bylo v uplynulém roce a půl řadu měsíců zavřené nebo omezené.

„Končíme jenom kvůli pandemii. Zavřelo se nám vše, kam jsme dodávali. Pomoc od státu byla špatná,“ sdělil HN jednatel firmy Nestor Hubal.

Kvůli uzavírání provozů firmě významně klesl obrat. „Po skončení nouzového stavu realizoval dlužník méně než 20 procent z původních obratů,“ píše firma v insolvenčním návrhu. Nouzový stav skončil letos 11. dubna. Mnoho omezení však trvalo i nadále.

Společnost v dubnu požádala o vyhlášení mimořádného moratoria s nadějí, že se jí po rozvolnění podaří byznys opět nastartovat. Mimořádné moratorium k ochraně před věřiteli bylo od loňského jara jedním z nástrojů vlády, jak zmírnit dopady koronavirové pandemie na podnikatele. Díky moratoriu nemohou věřitelé po dlužníkovi žádat splácení jeho dluhů. Firmy v potížích se tak mohly vyhnout konkurzu nebo jinému řešení insolvence.

Moratorium mohl po třech měsících soud prodloužit o další tři měsíce. Společnost Fresh Fruit Moravia ale ani od dubna do července nedokázala navázat na své dřívější obraty. O prodloužení proto nežádala a podala na sebe insolvenční návrh.

Distributor se soustředil na Jihomoravský kraj a okolní regiony. Dodával například do Levandulového hotelu Marcinčák v Mikulově. „Moc mě mrzí, jak dopadli. Kluci byli perfektní. Spolupracovali jsme s nimi dlouhodobě, před pandemii bývali naši jediní dodavatelé ovoce a zeleniny. Vše měli čerstvé, s vysokou kvalitou,“ řekla ředitelka hotelu Hana Marcinčáková.

Dodala však, že v poslední době už jejich služby nevyužívali. „Po pandemii jsme už každodenní provoz neotevřeli a děláme jen akce jako svatby a podobné večírky. Chybí personál a vím i od kolegů z praxe, že mnoho restaurací neotevřelo, a pokud otevřelo, tak se stejně potýkají s nedostatkem hostů,“ poznamenala Marcinčáková.

Fresh Fruit Moravia rozvážela potraviny, které zajišťovala její partnerská společnost Regionall Express. I na tuto firmu, která měla v roce 2019 obrat 88 milionů korun, je od srpna podaný insolvenční návrh. Podal jej jeden z věřitelů s tím, že mu firma dluží 4,7 milionu korun za dodané zboží. Společnost svůj dluh nepopírá. Jednatel firmy Filip Drahan úpadek odmítl blíže komentovat.

Společnost Regionall Express vznikla v roce 2013 a působila rovněž především na jižní Moravě a v jejím okolí. V roce 2016 se rozšířila i na Slovensko. Firma dovážela potraviny z Nizozemska, Belgie, ze Španělska, z Německa, Itálie, Francie či Maďarska. Tuzemskou produkci také vyvážela do států sousedících s Českem a do Maďarska či na Ukrajinu. Za dobu svého fungování měla podle výroční zprávy z roku 2019 kumulovaný zisk 1,2 milionu korun.

“ Fresh Fruit Moravia nedokázala navázat na své dřívější obraty. O prodloužení moratoria proto ani nežádala.

[Späť na obsah]

3. Lysá přivítá zemědělce a chovatele

[30.09.2021; Právo; Z REGIONŮ; s. 23; rap]

Více než dvacet tisíc návštěvníků přiláká každoročně výstaviště v Lysé nad Labem na tradiční expozice pro chovatele, zemědělce či zahrádkáře. Letos se soubor výstav Podzimní zemědělec, Náš chov a Středočeské dožínky bude konat ve dnech od čtvrtka 7. října do neděle 10. října.

„Letos znovu představí celá řada firem svoje produkty a novinky ze všech oborů spjatých s půdou, zemědělstvím a zahrádkářstvím. Chybět nemůže ani doprovodný program, dobrá muzika a skvělé jídlo a pití a letos opět i Dožínky Středočeského kraje,“ uvedl ředitel výstaviště Ondřej Matouš.

Dožínky se budou konat v sobotu. V půl desáté ráno se sejdou lidé na náměstí u lyské radnice, kde se mohou těšit na předtančení krojovaných baráčníků a mažoretek za doprovodu živé dechové hudby a zapojit se do dožínkového průvodu, který projede městem až na výstaviště.

Tam budou hrát kapely a budou také vyhlášeni vítězové soutěží Středočeský šupináč a Potravinářský výrobek Středočeského kraje. Součástí víkendových akcí bude také výstava hospodářských zvířat, která nabídne novinky mezi krmivy pro hospodářská zvířata, nové technologie pro chov a další potřebné veterinární pomůcky.

Součástí jsou i národní výstava ovcí a koz a sobotní šampionát romanovských ovcí, ochutnávky produktů z kozího mléka a recepty na zpracování skopového masa. Výstaviště v Lysé bude otevřeno každý den od 9 do 17 hodin.

(rap)

[Späť na obsah]

4. Bangladéš: Najnižšia krava na svete dostala posmrtné uznanie

[30.09.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 07:44; redakcia]

Dháka 30. septembra (TASR) – Krava siahajúca ľuďom po kolená, ktorá sa stala senzáciou v Bangladéši, sa dočkala posmrtného uznania ako najnižšia krava na planéte. Titul jej udelili len niekoľko týždňov po jej predčasnej smrti, informovala v stredu tlačová agentúra AFP.

Rání, vysoká iba 50,8 cm, sa okamžite stala internetovou celebritou a na farmu pri bangladéšskej metropole Dháka, kde žila, sa začali hrnúť desaťtisíce ľudí. Chceli aspoň nakrátko túto miniatúrnu kravu vidieť.

Avšak krátko po tom, čo jej majitelia požiadali o jej zapísanie do Guinnessovej knihy rekordov, Rání 19. augusta nečakane uhynula – príčinou bolo náhle nahromadenie plynov v črevách.

Majiteľ kravy Kází Muhammad abú Súfíján povedal, že v pondelok 27. septembra dostal od Guinnessovej knihy rekordov e-mail, že žiadosť o Ránin zápis schválili.

Vyhlásenie na webovej stránke Guinnessovej knihy potvrdzuje titul tejto miniatúrnej kravy ako svetovej rekordérky, ktorá porazila predchádzajúcu držiteľku rekordu, indickú kravu menom Mánikjam, vysokú od kopýt až po kohútik 61 centimetrov.

Rání patrila k bhutánskemu plemenu kráv.

“Máme zmiešané pocity z toho, že Rání má takéto uznanie. Sme šťastní, že sa jej dostalo patričnej cti. Ale zároveň sme veľmi smutní, pretože už nie je s nami,” povedal abú Súfíján a dodal: “Jej chovateľ sa rozplakal, keď sme mu tú správu oznámili.”

4 jam dem

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/banglades-najnizsia-krava-na-svete-dostala-posmrtne-uznanie-251189

[Späť na obsah]

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk