Monitoring médií 12.10. 2021

Viliam Stankay, moderátor: „Napriek sľubom aj vládnemu uzneseniu sa v praxi nedeje nič. Štát sa pred dvomi rokmi zaviazal každoročne vyčleniť na sceľovanie pozemkov tridsať miliónov eur ročne. Komora pozemkových úprav však upozorňuje, že realita je iná. Obrovská rozdrobenosť robí starosti investorom, samosprávam aj poľnohospodárom.“

Jana Obrancová, redaktorka: „Výsadba nových aj reštrukturalizácia starých vinohradov si vyžaduje súhlas každého jedného vlastníka pozemkov pod vinicami. Problémy nemajú len pestovatelia, ale aj samotní vlastníci.“

Peter Podhorský, agronóm spoločnosti Agrovinol, Vinodol: „Pri užívaní vlastnej pôdy tými konkrétnymi súkromnými vlastníkmi je to veľký problém, lebo nie je možné im vydať práve tú ich pôdu. Ako keď je to strašne rozdrobené, väčšinou sa vydáva náhradné užívanie, čiže vznikajú tým ďalšie podnájomné vzťahy a ďalšie problémy.“

Jana Obrancová: „Rozdrobenosť pozemkov je na Slovensku výrazná. Napríklad jednu parcelu vlastní asi jedenásť ľudí, pričom jeden vlastník má v priemere podiel až v dvadsiatich dvoch parcelách. Situáciu mala vyriešiť miliarda eur, teda každoročné vyčlenenie tridsiatich miliónov eur po dobu tridsať rokov. Peniaze sa však v štátnom rozpočte dosiaľ nenašli.“

Jozef Kožár, zástupca Komory pozemkových úprav SR: „Katastrálne územia sa vyberajú. Ale načo vám je vybratý zoznam katastrálnych území, keď nepodniknete reálne kroky.“

Jana Obrancová: „Ministerstvo pôdohospodárstva zamrznutie pozemkových úprav odôvodňuje pandémiou a nákladmi na ňu. Peniaze sa vraj nájdu v eurofondoch, ktoré budeme čerpať od roku 2023.“

Jozef Kožár: „Bude alokovaných sto miliónov eur na vykonanie komplexných pozemkových úprav.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Dostali sme z plánu obnovy nula, kde tie peniaze na pozemkové úpravy na komplexné pozemkové úpravy mali byť. A jednoducho my s týmto nemôžeme súhlasiť, že sa zoberie stodvadsať alebo sto miliónov eur na úkor výkonnosti poľnohospodárstva.“

Róbert Čalfa, riaditeľ sekcie pozemkových úprav MPRV SR: „Hľadať peniaze budeme aj v iných rezortoch, pretože jednoducho pozemkové úpravy ako také je téma, ktorá sa dotýka viacerých rezortov. Benefity požívajú tak ministerstvo dopravy, tak ministerstvo hospodárstva, tak ministerstvo životného prostredia.“

Jana Obrancová: „Keďže hľadanie zdrojov nebude ľahké, tridsaťročnému horizontu na vyriešenie problémov odborníci neveria.“

Jozef Kožár: „V danej chvíli to reálne nie je.“

Jana Obrancová: „Drobenie pozemkov najmä dedením pritom neustále pokračuje.“

[Späť na obsah]

2. Stručne z domova – Potraviny v školských jedálňach

[11.10.2021; Regina Západ; Žurnál Rádia Regina; 17:00; R / Elena Koritšánska]

Elena Koritšánska, moderátorka: „Slovenským školám stále chýbajú lokálne domáce potraviny. Podľa údajov Únie hydinárov bolo v roku 2017 v školských jedálňach iba sedemnásť percent domácej hydiny. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho hovorí, že naše potraviny tvoria menej ako polovicu celkového objemu jedla na školách. Povedomie o dôležitosti zdravej výživy a lokálnych potravín má u školákov zvýšiť projekt Hovorme o jedle. Zuzana Nouzovská z ministerstva pôdohospodárstva tvrdí, že agrorezort podporuje dodávku slovenského ovocia, zeleniny, aj mliečnych výrobkov do škôl.“

Zuzana Nouzovská, generálna tajomníčka služobného úradu MPRV SR: „Na tento rok je vyčlenených tridsaťdva miliónov eur z európskeho rozpočtu na tento program a bude kofinancovaný aj z rozpočtu Slovenskej republiky. Je tam zapojených vyše tritisíc deväťsto škôl a vyše päťstotisíc žiakov.“

[Späť na obsah]

3. SPPK: Začal sa 9. ročník súťaže pre základné školy Hovorme o jedle

[11.10.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Logo SPPK na TK. Foto: teraz.sk

Záštitu nad projektom prevzalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Bratislava 11. októbra (TASR) – Začal sa 9. ročník súťaže pre základné školy (ZŠ) Hovorme o jedle. Informovala o tom Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Už deviatykrát v týždni Hovorme o jedle, ktorý sa koná od 11. do 15. októbra, motivuje podľa nej súťažnou formou žiakov a učiteľov ZŠ, aby sa zamysleli nad významom a úlohou potravín v ľudskom živote. Priblížila, že v školách sa bude hovoriť o pôvode potravín, recyklácii obalov z potravín, separácii potravinového odpadu a jeho ďalšom využití, o znižovaní potravinového odpadu a aj o jednotlivých potravinových komoditách a ich význame pre zdravé fungovanie ľudského tela. Týždeň Hovorme o jedle sa každoročne koná pri príležitosti Svetového dňa potravín, ktorý pripadá na 16. október. Poznamenala, že hlavní organizátori SPPK a Centrum rozvoja znalostí o potravinách vyhlásili v rámci súťažno-vzdelávacej aktivity Hovorme o jedle 10 denných tém. Päť vyhlásených denných tém sa venuje potravinám v jednotlivých stupňoch potravinovej pyramídy. Ďalšie denné témy sa zameriavajú na základné vedomosti a zručnosti žiakov v oblasti pôvodu potravín, ochrany životného prostredia, znižovania plytvania potravinami a zdravého životného štýlu. Školy súťažia nielen o finančné ceny viazané na nákup pomôcok využiteľných pri vzdelávaní o potravinách a výžive, ale aj o výsadbu ovocných stromov, založenie záhradných drevených kompostérov v areáli školy a o ovocno-zeleninové koše. Literárna súťaž má tento rok názov “Najzdravšie ovocie a zelenina rastie za rohom”. Súčasťou 9. ročníka týždňa Hovorme o jedle je aj výtvarná súťaž “Chutné maľovanie” a súťaž pre mladých fotografov s názvom “Očami gurmána”. Špecialitou tohto ročníka je žrebovacia súťaž pre školské jedálne. „Sme veľmi radi, že aktuálna pandemická situácia nám dovolila zorganizovať tento výnimočný projekt. SPPK už deväť rokov systematicky pracuje na podpore výchovy mladej generácie spotrebiteľov, aby mladí ľudia už počas základnej školy získali základné vedomosti o potravinách a výžive, budovali si pozitívnejší vzťah k potravinám, zistili význam a hodnoty potravín a naučili sa vážiť si ich. Počas deviatich rokov získali bližší vzťah k potravinám už desiatky tisíc detí,“ povedal pri príležitosti otvorenia týždňa Hovorme o jedle v ZŠ na Holíčskej ulici v Bratislave predseda SPPK Emil Macho. Len v aktuálnom ročníku Hovorme o jedle sa o potravinách budú učiť žiaci zo 423 ZŠ. Z tohto počtu sa do aktivity Hovorme o jedle zapojilo 261 škôl, do výtvarnej súťaže “Chutné maľovanie” 365 škôl a do literárnej súťaže “Najlepšie ovocie a zelenina rastie za rohom” 174 základných škôl. Žiaci zo 133 ZŠ budú fotiť, čím sa zapoja do fotografickej súťaže “Očami gurmána”. Súťažiť vo varení bude aj 87 školských jedální. Záštitu nad projektom prevzalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Projekt finančne podporili MPRV SR a Mliečny fond, ktorý vytvorili Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka.

https://www.teraz.sk/ekonomika/sppk-zacal-sa-9-rocnik-sutaze-pr/582741-clanok.html

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. V obchodoch bude blikať Semafor

[12.10.2021; Pravda; kvalitné potraviny; s. 23; Redakcia]

Od 1. januára 2022 má na Slovensku začať platiť Potravinový semafor, dobrovoľný informačný digitálny systém pre spotrebiteľov. Bude obsahovať dôležité informácie o samotných potravinách i výrobcoch a spotrebiteľovi má pomôcť rozhodnúť sa, ktoré sú preňho vhodné.

Aplikáciu má zaviesť Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, prihlasovanie potravinových výrobkov do semafora bude dobrovoľné. Z registra sa zákazník dozvie stupeň a spôsob spracovania potraviny, jej zloženie, produkčný systém a pôvod potraviny, ďalej certifikačný systém, požiadavky na bezpečnosť pri výrobe, aj kvalitu a politiku kvality, či aká je cieľová skupina spotrebiteľov. Podľa predkladateľa návrhu poslanca Patricka Linharta môže systém pomôcť najmä ľuďom, ktorí trpia potravinovými intoleranciami, tým, ktorí vyhľadávajú iba slovenské potraviny, alebo sa chcú vyhnúť rôznym prídavným látkam, vysokému obsahu soli, cukru, alebo iným zložkám výrobkov. Používatelia si v aplikácii nastavia svoje kritériá a zistia, či je ten-ktorý produkt pre nich vhodný, napríklad, či má daný produkt označenie Fair Trade, Značka kvality SK, BIO, aký je pôvod potraviny a podobne. Či výrobok zodpovedá jeho požiadavkám, zistí po naskenovaní produktu. Mobilná aplikácia vlastne prenáša tlačené informácie o produktoch do digitálnej podoby, doplnené o informácie, ku ktorým predtým spotrebiteľ nemal prístup.

[Späť na obsah]

3. Rýchle kontroly

[12.10.2021; Pravda; kvalitné potraviny; s. 23; Redakcia]

Prostredníctvom RASFF – rýchleho výstražného systému – si štáty vymieňajú informácie o rizikových produktoch na trhu potravín a krmív. Hlavným cieľom je zabrániť ohrozeniu spotrebiteľov nebezpečnými potravinami alebo, sprostredkovane, krmivami. RASFF (Rapid Alert for Food and Feed) prepája vzájomne inštitúcie z Európskej únie (EÚ), Európskej komisie (EK) a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Fungovanie systému upravuje zákon o potravinách a súvisiaca vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR. Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR) ako kontaktné miesto pre RASFF v rámci Slovenskej republiky vydala metodický pokyn – Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá. Musia sa ním riadiť okrem ŠVPS SR aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) a Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR), čiže organizácie, ktoré vykonávajú úradné kontroly potravín a krmív.

[Späť na obsah]

11. Agrorezort: Konalo sa zasadnutie ministrov poľnohospodárstva V4 + 4

[11.10.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Na snímke budova, v ktorej sídli Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na Dobrovičovej ulici v Bratislave. Foto: TASR – Jaroslav Novák

Dôkazom toho je podľa MPRV aj prijatie spoločnej deklarácie ministrov k procesu schválenia strategických plánov v závere konferencie.

Bratislava 11. októbra (TASR) – Proces prijatia strategických plánov Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) a udržateľné potravinové systémy s dôrazom na ich digitálnu transformáciu a výzvy súvisiace s plytvaním potravín boli hlavnými témami konferencie ministrov poľnohospodárstva V4 vrátane Slovinska, Chorvátska, Bulharska a Rumunska, ktorá sa uskutočnila v piatok (8. 10.) v Budapešti. Ako informoval odbor komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, stretnutie agroministrov sa konalo pod záštitou Maďarskej republiky, ktorá od 1. júla 2021 predsedá zoskupeniu krajín V4. Ministerská konferencia sa uskutočnila v rámci výstavy národnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy OMÉK (7. až 10. októbra) a súbežne počas svetovej výstavy poľovníctva a prírody “One With Nature”. Slovenskú republiku na zasadnutí zastupoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuel Vlčan (nominant OĽANO). Počas diskusie sa potvrdilo, že členské štáty sa zhodujú vo viacerých kľúčových otázkach v súvislosti s predložením a postupom schvaľovania národných strategických plánov CAP zo strany Európskej komisie (EK). Dôkazom toho je podľa MPRV aj prijatie spoločnej deklarácie ministrov k procesu schválenia strategických plánov v závere konferencie. Podľa ministra Vlčana je v otázke finalizácie strategických plánov nevyhnutné, aby EK prijala sekundárnu legislatívu v čo najskoršom možnom termíne. “Ak EK schváli a zverejní uvedenú legislatívu až na konci roka, nemôže od členských štátov očakávať predloženie finálnych návrhov strategických plánov do 31. decembra 2021,” uviedol Vlčan. V otázke udržateľných potravín delegácie ocenili organizáciu nedávneho samitu OSN k trvalo udržateľným systémom, na ktorom zúčastnené štáty opakovane potvrdili svoje záväzky pri napĺňaní cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030 (SDGs). Minister Vlčan vo svojom vystúpení zdôraznil, že pri transformácii potravinových systémov na regionálnej úrovni je prioritou zabezpečiť zdravú výživu občanov SR, pričom osobitná pozornosť by mala byť venovaná najmä mládeži a zlepšovaniu stravovacích návykov. MPRV dodalo, že v spojitosti s výzvami súvisiacimi s plytvaním potravín agroministri zhodne poukázali na to, že ide o závažný globálny problém, ktorého riešenie si vyžaduje neustále úsilie a zapojenie všetkých členských štátov. V závere ministerskej konferencie bola prezentovaná aj informácia o realizovanej konferencii BIOEAST, ktorej hlavným cieľom bolo predstavenie výhľadovej správy iniciatívy a diskusia o prioritných otázkach v oblasti udržateľného biohospodárstva.

https://www.teraz.sk/ekonomika/agrorezort-v-budapesti-sa-konalo-zasad/582685-clanok.html

[Späť na obsah]

12. Maďarsko kupuje na Slovensku půdu

[09.10.2021; Právo; ZE ZAHRANIČÍ; s. 17; Ivan Vilček]

Ivan Vilček, Bratislava

Slovensko chce upravit možnost kupování půdy a nemovitostí cizími státy na svém území. Bratislava tak reaguje na informace, že Maďarsko koupilo například budovy v Košicích, a zřídila speciální fond na nákup půdy v zemích střední Evropy.

Slovenský ministr zahraničí Ivan Korčok (nominant strany Svoboda a solidarita) se pozastavil nad tím, že o těchto aktivitách Budapešti se dozvěděl až z médií. Vytkl to minulé úterý svému madarskému kolegovi Páterovi Szijjártóvi při jeho návštěvě Bratislavy, avšak bližšího vysvětlení se mu od šéfa maďarské diplomacie nedostalo.

Budapešť zřídila speciální fond

„Pro dobré vztahy je nevyhnutelná dobrá informovanost. Požádal jsem proto, aby Maďarsko uskutečňovalo vládní programy, které mají přesah na Slovensko nebo se realizují na našem území, po vzájemné dohodě a po odsouhlasení,“ zdůraznil šéf slovenské diplomacie. Korčok jednal také s předsedou úřadu geodézie, kartografie a katastru Slovenské republiky Jánem Mrvou. Všechny katastrální úřady by od 15. října měly informovat příslušné státní orgány včetně resortu diplomacie o nákupu půdy nebo nemovitosti cizím státem.

Maďarská vláda vytvořila kapitálový fond orné půdy, jehož cílem je nakupování půdy v oblasti středovýchodní Evropy, čímž mají být vytvořeny základy k mezinárodní expanzi domácích zemědělských podniků. Do fondu má směřovat až 400 milionů eur (přes deset miliard korun). Maďarsko sousedí s Ukrajinou, Rumunskem, Slovenskem, Rakouskem, Srbskem, Chorvatskem a Slovinskem.

Kdyby jen sedmina zmíněných financí posloužila k nákupu orné půdy na Slovensku, jednalo by se o více než 57 milionů eur (1,4 miliardy korun).. Slovenská- média vypočítala, že by to stačilo k nákupu asi devíti tisíc hektarů orné půdy na území Slovenska.

Rumunsko už schválilo ochrannou legislativu související s ornou půdou, když nákup orné půdy podmínilo pětiletým trvalým pobytem v zemi a podnikáním v agrárním sektoru. „Slovenskou půdu považujeme za naše národní bohatství a národní dědictví,“ zdůraznil slovenský ministr zemědělství Samuel Vlčan a ohlásil legislativní kroky.

Co platí

Po přechodném období po vstupu Slovenska do Evropské unie mohou cizinci kupovat nemovitost na územi země.

Děje se tak bez ohledu na to, zda máji na Slovensku trvalý pobyt, či ne.

Mezi nemovitosti se počítají domy, byty, garáže, zahrady a pozemky.

Naši půdu považujeme za naše národní bohatství

Samuel Vlčan, slovenský ministr zemědělství

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. anketa

[12.10.2021; Sme; víno; s. 2; ham]

Ovplyvnila pandémia tohtoročný zber hrozna?

Vladimír Mrva, Víno Mrva & Stanko

Nie je to dané len pandémiou, avšak už dlhšie pretrváva situácia, keď zaznamenávame nedostatok pracovnej sily v oblasti vinohradníctva. Preto sa čoraz viac pristupuje k mechanizovanému zberu, to znamená, že hrozno sa oberá kombajnmi. Je to z dôvodu, aby sa stihla pozberať úroda v správnom období. Zatiaľ však covid-19 u nás prácu v pivnici neovplyvnil. Ak by určitá časť našich zamestnancov musela ísť do karantény, bol by to obrovský problém. Vyškolených a odborne zdatných pracovníkov v pivnici by sme nevedeli nahradiť. Väčšinu zamestnancov však máme zaočkovaných a veríme, že najbližších približne päť týždňov zberu a spracovania hrozna vydržíme v zdraví.

Jaroslav Ostrožovič, Ostrožovič, s. r. o.

V našej firme zatiaľ problémy nepociťujeme. Avšak situácia sa môže zmeniť. Robíme spektrum vín od ľahkých sviežich až po putňové špeciality a oberačky máme natiahnuté na osem až desať týždňov. Máme výhodu v tom, že nie sme nútení pozbierať úrodu v krátkom čase, a teda nepotrebujeme naraz nasadiť väčší počet ľudí. Stačia nám zhruba dve desiatky. Ak by z nich viacerí vypadli, mohol by to byť problém. Tým, že ľudia pracujú vonku a nemusia byť blízko pri sebe, covid-19 sa nemusí tak šíriť.

adam Žilík, Château Topoľčianky

Vývoj tretej vlny pandémie pozorne sledujeme. V prebiehajúcej kampani zberu hrozna sme medzi našimi zamestnancami či brigádnikmi nezaznamenali pozitívny prípad ochorenia covid-19. Zber u nás prebieha podľa plánov, rovnako tak spracovanie hrozna a práce v pivnici. Máme však obmedzenia spojené s návštevou vinárstva a degustáciami. Tam je počet návštevníkov už teraz obmedzený a počítame aj s úplným zrušením degustácií.

Ondrej Celleng, Movino

Tretia vlna covidovej pandémie nás drží v ostražitosti. Aby naša prevádzka mohla nerušene spracovávať hrozno, snažíme sa dodržiavať všetky predpísané opatrenia. Väčšina našich pracovníkov je po druhom očkovaní, takže veríme, že zvládneme spracovanie. Veľmi účinne nám pomáha pri zbere kombajn, zber zatiaľ zvládame s našimi kmeňovými zamestnancami. (ham)

[Späť na obsah]

2. Z hrozna nemusí byť len víno

[12.10.2021; Sme; víno; s. 7; Jana Hambálková]

Aké ďalšie produkty skúšajú slovenskí vinári

Bobuľka hrozna nemusí skončiť len v pohári v podobe vínneho moku. Niektorí vinári ponúkajú ešte predtým mušty či burčiak. Semienko sa dá vylisovať na hroznový olej a čo zostane, môže poslúžiť na výrobu mydla.

Z hrozna môže byť úžitok ešte predtým, než dozreje. Z nezrelých strapcov sa vylisuje kyslá šťava, ktorá sa môže použiť pri príprave šalátov či na marinovanie mäsa. „Verjuice, teda zelený džús, je známy napríklad vo Francúzsku či v USA. Je jemnejší, fajnovejší ako ocot,“ priblížil jeden z produktov z hrozna, ktorý má v ponuke vinár Jaroslav Ostrožovič z Tokaja. V lete z mladých vinohradov u Ostrožovičovcov odstraňujú nadbytočné, ešte nezrelé strapce hrozna, aby sa mladé kry prvými úrodami nepreťažili. Zároveň sa tým pozitívne ovplyvňuje budúce vyzretie a cukornatosť hrozna. V lete v roku 2012 z toho vznikol na Tokaji prvý verjuice.

Obľúbený burčiak

Burčiak patrí u väčšiny slovenských vinárov v rámci ponuky k stáliciam. Ochutnať ho však možno len v sezóne, či už pri osobných degustáciách, alebo v podnikových predajniach vinárstiev. Naopak, hroznová šťava alebo mušt si v niektorých väčších vinárstvach našli pevné miesto medzi sortimentom. Celoročne je biela aj červená hroznová šťava v ponuke napríklad vo vinárstve Château Topoľčianky. „Lisujeme ju hneď po zbere, aby sa zachovali chuť a aróma čerstvého ovocia,“ priblížil Adam Žilík. Rovnako počas celého roka je zákazníkom k dispozícii aj hroznová šťava od Movina.

Len ako doplnok

Do výroby hroznovej šťavy v biokvalite sa pustili aj u pezinského vinára Pavelka a syn. „Je to však len doplnkový predaj,“ uviedol Milan Pavelka. Rozšíriť sortiment o ponuku muštu zvažuje aj vinárstvo Víno Mrva & Stanko. „Zatiaľ predpokladáme objem pár tisíc fliaš, ktoré budeme ponúkať v rámci degustácií a predávať len v našej vínotéke,“ priblížil Vladimír Mrva. Na základe spätnej väzby od klientov prehodnotí vinárstvo prípadné zvýšenie produkcie. „Záujem o tento nápoj rastie. Zároveň vinári hľadajú spôsoby, ako hrozno spracovať aj v inej podobe a spestriť ponuku, keďže pre pandémiu je na trhu v súčasnosti viac vína,“ vysvetlil Mrva. Okrajovo robia mušt aj na Tokaji. „Ponúkame ho iba v rámci agroturizmu hosťom, ktorí sú u nás ubytovaní pri raňajkách,“ skonštatoval Ostrožovič. Vinárstvo totiž nemá vlastnú väčšiu pasterizačnú linku a takéto služby ani nikto v okolí neposkytuje. Výhodu majú podľa Ostrožoviča vinárstva na Morave a na západnom Slovensku, kde takéto služby dostupné sú.

Ani semiačko na zmar

Vinárstvo v tokajskej oblasti má v stálej ponuke aj hroznový olej či mydlo. „Z hrozna vyseparujeme semienka, ktoré sa vysušia a za studena sa z nich vylisuje olej. Pri jeho výrobe zostávajú sedimenty, ktoré ešte vieme spracovať a vyrábame z nich mydlo,“ priblížil Ostrožovič. Produkty si možno objednať cez e-shop vinárstva. „Robíme to v menších množstvách, nezásobujeme tým obchodné systémy. Ale čo vyrobíme, to sa predá,“ uviedol vinár. Hroznový olej je vhodný najmä do studenej kuchyne, na rôzne šaláty. „Má však aj vysoký bod dymu, takže sa dá použiť aj na tepelnú úpravu,“ dodáva. Hrozienkový olej lisovaný za studena patrí do sortimentu aj v Château Topoľčianky.

Hroznové destiláty

Vo Víno Tajna prišli tento rok s novým Brandy VSOP, ktoré vyzrievalo šesť rokov v drevených sudoch. „Pracujeme tiež na ďalšom destiláte – Tramínovici, ktorá by mala byť v predaji koncom roka. Pre menších zákazníkov máme v ponuke hroznový mušt,“ vymenovala sortiment produktov Sarah Demešová z vinárstva. Hroznovicu nájdete v ponuke aj u Mrvu & Stanka. Jana Hambálková

Vinári hľadajú spôsoby, ako hrozno spracovať aj inak, keďže pre pandémiu je na trhu viac vína.

[Späť na obsah]

3. Niekde si na jesenné akcie tento rok trúfli

[12.10.2021; Sme; víno; s. 1,2; Jana Hambálková]

Vďaka degustáciám získavajú vinári zákazníkov

Ochutnávky na terase, prípadne vôbec. Mnoho vinárov sa aj túto jeseň musí vyrovnať so zrušenými akciami.

Rovnako ako vlani aj tento rok s príchodom prvých jesenných dní nastúpila aj ďalšia vlna pandémie. Tentoraz niektorí vinári ešte v úvode septembra stihli aj väčšie akcie. S tmavnúcimi okresmi naprieč Slovenskom prichádzalo však rovnako ako v uplynulom roku k ich postupnému rušeniu. „Pandémia sa od prvej vlny výrazne zaslúžila o zrušenie či výrazné obmedzenie vinárskych podujatí. V súčasnosti sa vinárske akcie rušia, pretože ľudia sú veľmi opatrní a aj my sa musíme chrániť,“ skonštatoval Martin Pomfy z vinárstva Mavín z malokarpatskej oblasti.

Bez jarmokov, bez burčiaku

Väčšina oslovených vinárov vraví, že podstatná časť akcií bola zrušená alebo výrazne obmedzená. „Jarmoky sa nekonajú alebo len v obmedzenej miere. Pociťuje to hlavne predaj burčiaku,“ uviedol Ondrej Celleng, výrobný riaditeľ v spoločnosti Movino. Predpokladá, že v gastrosegmente budú opäť obmedzenia, čo bude znova veľmi nepriaznivo pôsobiť na odbyt vína. „Väčšina vín sa bude naďalej predávať v supermarketoch a cez e-shopy,“ myslí si Celleng. Na východe Slovenska sa situácia začala zhoršovať ako prvá. Väčšie jesenné akcie na Tokaji sa ani tento rok nekonali. „Združenie Tokaj Regnum pravidelne organizuje Deň otvorených pivníc na jar a na jeseň. Tento rok sme na jesennú akciu ani nespúšťali prípravu, lebo nikto nevedel, aká bude situácia. Rok, dva vydržíme a hádam sa všetko utrasie,“ opísal Jaroslav Ostrožovič z rovnomenného vinárstva. Menšie podujatia v obci si však vinári organizujú.

V exteriéri a drahšie

Vinárstvo Víno Tajna z Nitrianskej vinohradníckej oblasti využíva na podujatia pravidelne exteriér. „Party-lúka a terasa predstavujú bezpečné prostredie. Prispôsobili sme sa dodržiavaniu covidových opatrení a sme veľmi opatrní. To je jediný spôsob, ako zabezpečiť zákazníkom bezpečný zážitok,“ povedala Sarah Demešová z vinárstva. V Château Topoľčianky po dvoch rokoch konečne zorganizovali prvoseptembrové vinobranie. Riadili sa odporúčaniami regionálnych hygienikov a covidovým semaforom. Novembrový beh cez vinice v Topoľčiankach vinárstvo zváži na základe vývoja pandemickej situácie. „Treba povedať, že organizovanie verejných podujatí si vzhľadom na realizovanie opatrení vyžaduje zvýšené náklady. Finančné aj personálne,“ podotkol Adam Žilík z vinárstva.

Pokračovanie na II. strane

Dokončenie zo I. strany

Bez degustácií, bez zákazníkov

Sarah Demešová pripomína, že pandémia učí vinárov, aký veľmi cenný je privátny zákazník. Taký, ktorý pozná produkty vinárstva a obľubuje ho. „Treba si s ním budovať vzťah a obsluhovať ho ako najlepšie vieme. Keďže víno je o emóciách, treba k nemu aj tak pristupovať,“ myslí si. Pandémia za posledné dva roky výrazne zmenila zvyky v kupovaní vína. „Často si milovník vína odoprie lepšie víno a zakúpi si nekvalitné víno neosobným, online spôsobom. Víno je nápoj, ktorý sa musí ochutnávať, cez online nevieme čo kupujeme,“ prízvukuje Martin Pomfy z vinárstva Mavín.

V zlých časoch kľúčový

Ich slová potvrdzuje aj Vladimír Mrva. Práve privátni klienti spolu s firmami toto vinárstvo podporovali v období, keď sa na dlhé mesiace zatvorili reštaurácie, hotely a kaviarne. Segment, ktorý je pre viaceré známe značky na slovenskom trhu s vínom kľúčový. Produkciu totiž nedodávajú do obchodných reťazcov. Degustácie sú podľa trnavského vinára spôsob, ako firmu odprezentovať a vína predať. „Ľudia majú možnosť vína ochutnať, pozrieť si priestory, kde víno zreje, vypočujú si vinára, jeho príbeh. Môžu klásť otázky a vyberú si vína, ktoré im naozaj chutia,“ vraví Mrva. Ešte v závere septembra vinárstvo organizovalo každý deň jednu až dve ochutnávky v menších kolektívoch po desať, pätnásť či dvadsať ľudí. O takéto stretnutia pri víne je pritom na jeseň podľa Mrvu obrovský záujem. „Je to dané jednak obdobím, keďže sú oberačky, burčiak či mladé víno. Zároveň sa ľudia obávajú, že s koncom roka znova môžu prísť obmedzenia, ktoré zrušia koncoročné stretnutia a večierky,“ konštatuje vinár. Jana Hambálková

Jarmoky sa nekonajú alebo sú obmedzené. Pociťuje to najmä predaj burčiaku.

[Späť na obsah]

13. Cena takmer všetkého rastie. Komoditné indexy prekonávajú dlhoročné maximá

[11.10.2021; etrend.sk; Správy; 13:00; Tomáš Mikulík]

Vyčerpané zásoby, nedostatočná produkcia, problém s dopravou, suchá, ale aj dôsledky politických rozhodnutí. Ceny komodít rastú z rôznych dôvodov a prekonávajú dlhodobé maximá.

Ceny komodít sú na vzostupe, prekonávajú dlhodobé či historické maximá a každá z nich má na to nejaký dôvod. Ide o udalosti, ktoré sa stali aj v minulosti, ale väčšinou to boli izolované incidenty, ktoré mali vplyv len na určitý druh komodity. Teraz sa však mnoho z týchto incidentov deje naraz. Cena všetkého ide nahor, od benzínu cez stavebné materiály po mäso. Bloomberg Commodity Index minulý týždeň prekonal svoje doterajšie maximá z roku 2011.

Víťazom sa stávajú energie

Bloomberg zoradil všetky sledované komodity v indexe podľa ich výkonnosti počas tohto roka. Najväčšiu váhu v indexe majú energie, nasledované obilninami a priemyselnými kovmi. Energetické komodity doslova prevalcovali všetko ostatné a obsadili prvých šesť priečok. Cena zemného plynu stúpla už o viac ako 130 percent. Cena benzínu, vykurovacieho oleja, nafty a ropy stúpla o viac ako polovicu.

Zásoby zemného plynu sú všade relatívne nízke, pretože sa nestihli doplniť po minuloročnej dlhej zime. Odstávka jadrových elektrární a slabý výkon alternatívnych zdrojov energie zvyšuje dopyt po alternatíve – zemnom plyne. V tesnom závese za ním už nasleduje aj uhlie, keďže zemný plyn sa predražuje, hľadá sa náhrada. Niektoré krajiny v panike začínajú skupovať aj vykurovací olej a všetko, s čím sa dá kúriť. OPEC na svojom zasadnutí odmietol zvyšovať produkciu o viac, ako mal v pláne, čo ťahá nahor aj ceny ropy.

Nečakane silná obnova dopytu po hliníku a prudko rastúce ceny prepravy sa stretli s pozostatkami politiky bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten pôvodne zaviedol clá na import hliníka z Kanady, neskôr ich zrušil a namiesto toho zaviedol kvóty. Cena hliníka tak vzrástla o takmer polovicu. Bývalý prezident má čiastočne prsty aj v ďalšom silnom raste inej komodity. Bavlna sa dostala na 10-ročné maximá, keďže v rámci obchodnej dohody Čína zvyšuje dopyt po americkej bavlne. Bavlna sa tak vozí na opačnú stranu planéty a bavlnené produkty sa vozia späť. Americké spoločnosti majú totiž zákaz dovážať oblečenie z Číny, ak je vyrobené z čínskej bavlny. Dopyt po oblečení s ustupujúcou pandémiou silnie, keď si ľudia obnovujú šatník po mesiacoch lockdownov. Osladená káva sa predraží pre suchá v Brazílii, ktoré spôsobili slabú úrodu kávy a cukru.

Na opačnej strane spektra sa nachádzajú plodiny ako sója, či drevo. Tieto prudko rástli začiatkom roka 2021, ale ich cena nakoniec skorigovala, pretože očakávania nedostatku boli prehnané. To sa môže stať aj ďalším komoditám. Drahé kovy tento rok strácajú z dôvodu očakávaného sprísňovania menovej politiky a silnejúceho amerického dolára. Zlato kleslo o viac ako sedem percent, striebro o takmer 15 percent a paládium o viac ako 24 percent.

Každý rast ukončia producenti

Každá rely na komodite je pre jej producenta príležitosť. Preto sú ceny komodít často volatilné, keďže sa pohybujú v tzv. bravčovom cykle. Ten prvý krát opísal v roku 1925 Mordecai Ezekiel na príklade trhu s bravčovým mäsom. Základným princípom je, že efekt zvýšenia investícií sa vo zvýšenej produkcii prejaví s určitým odstupom. Ak je trh slabo zásobený a cena ide nahor, producent mäsa sa rozhodne zvýšiť produkciu a rozšíri stádo. Kým ho vykŕmi a bude mať z neho mäso na predaj, prejde určitá doba. Trh zatiaľ trpí nedostatkom, tovar je vzácny a drahý. Postupne sa začne ponuka navyšovať, pretože aj konkurencia sa rozhodla participovať na vyšších cenách a tiež rozšírila stádo. Ponuka mäsa rastie. Trh sa nakoniec dostane do bodu, kedy je dostatočne zásobený a cena prestáva rásť. Produkcie môže byť nadbytok, čo vedie k prepadu ceny a následnému obmedzeniu produkcie. Cyklus sa uzatvára.

Bravčový cyklus sa deje aj v súčasnosti a prichádza jeho prvá fáza. Jedným z dôvodov súčasného rastu je aj fakt, že ceny niektorých komodít boli tak nízke, že produkcia a ťažba sa utlmovali. A teraz sa zase rozbiehajú – začína nový cyklus. Problémom však je, že navýšenie ponuky chvíľu potrvá…

https://www.trend.sk/spravy/cena-takmer-vsetkeho-rastie-komoditne-indexy-prekonavaju-dlhorocne-maxima

[Späť na obsah]

14. Slovenskí spotrebitelia uprednostňujú Nutri-Score

[11.10.2021; tovarapredaj.sk; Správy; 08:56; redakcia]

Nutričné označovanie potravín na prednej strane obalu má významne pomôcť v orientácii spotrebiteľa pri výbere nutrične vyvážených potravín. Aktuálne sa viac než 400 vedcov a 30 odborných asociácií z Európy podpísalo pod výzvu podporujúcu zavedenie prehľadného a spotrebiteľsky zrozumiteľného označenia Nutri-Score.

Európska komisia (ES) v máji 2020 oznámila, že chce do konca roka 2022 prijať jednotný systém nutričného označovania potravín na prednej strane obalu (Front of Pack Labeling – FOPL), ktorý je súčasťou stratégie Z farmy na stôl. Zlepšenie označovania potravín je napĺňaním programov Európskej únie i odporúčaní európskej kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO Europe). Ich cieľom je prispieť k znižovaniu rizík epidémie obezity a jej dopadov na zdravie obyvateľov.

Uznávaný vedecký časopis International Journal for Vitamin and Nutrition Research priniesol v septembri 2021 prehľadovú štúdiu The Nutri-Score Nutrition Label spolu s výzvou, ktorú podpísalo 417 európskych akademikov a viac ako 30 odborných európskymi asociácií z oblasti výživy, verejného zdravia, onkológie, pediatrie, kardiológie. Štúdia vyjadruje podporné stanovisko pre systém nutričného označovania potravín na prednej strane obalu formou Nutri-Score. Medzinárodné vedecké štúdie potvrdzujú, že spotrebitelia vnímajú Nutri-Score ako najlepšie zrozumiteľnú pomôcku pre výber nutrične vyváženejších potravín.

Viacerí poprední slovenskí odborníci sa pridali k signatárom Výzvy zavedenia Nutri-Score v Európe. Medzi signatármi sú aj zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Slovenská obezitologická spoločnosť a Slovenská asociácia pre výživu a prevenciu, ktoré sú zároveň členmi neformálneho združenia Pro Nutri-Score Aliancia.

Štúdia zdôrazňuje, že rozhodnutia tykajúce sa oblasti verejného zdravia sa musia opierať o vedecké fakty a odborné argumenty. Rozhodnutia o nutričnom označovaní potravín majú vychádzať z výživových odporúčaní, rovnako majú spĺňať záujmy spotrebiteľskej verejnosti v oblasti prehľadnosti a zrozumiteľnosti.

Do európskej diskusie o označovaní potravín na obaloch vstúpilo okrem vedcov a odborníkov aj množstvo politických orgánov, záujmových skupín, médií, ale stala sa aj témou diskusií na sociálnych sieťach. Ich cieľom je často spochybniť odborný a vedecký základ nutričných označení a osobitne systému Nutri-Score.

V diskusiách sa objavili aj alternatívne návrhy ako je napríklad batériový systém Nutrinform vyvinutý v Taliansku, ktorý vznikol v spolupráci s agropotravinárskou lobby. Ďalšie záujmové skupiny tvrdia, že informácie dostupné prostredníctvom súčasného označovania výživových údajov na obale sú dostatočné.

Slovenskí odborníci na výživu, lekári, akademici, výrobcovia potravín a zástupcovia štátnych inštitúcií sa taktiež zapojili do odbornej diskusie počas konferencie, ktorá sa konala v septembri 2021 na pôde Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Na stretnutí odprezentovalo Laboratórium spotrebiteľských štúdií SPU v Nitre výsledky spotrebiteľského prieskumu, ktorý sa týkal vplyvu nutričného označovania na spotrebiteľské správanie sa pri výbere potravín.

Výsledky prieskumu potvrdili zistenia, ktoré vyplynuli z výstupov podobných prieskumov v iných krajinách EÚ: označovanie potravín na prednej strane obalu systémom Nutri-Score môže spotrebiteľov motivovať pre výber produktov, ktoré viac zodpovedajú kritériám vyváženej stravy. Až tretina respondentov by zmenila svoje nákupné rozhodnutie v prospech výživovo kvalitnejšej potraviny, ak na obale bolo uvedené hodnotenie Nutri-Score. Z výsledkov prieskumu ďalej vyplynulo, že taliansky systém Nutrinform pôsobil na respondentov mätúco, nezrozumiteľne a nepredstavuje jednoznačný stimul pre výber nutrične hodnotnejšej potraviny.

„Nutričné označenie produktov pomáha v lepšej orientácii spotrebiteľa, pričom práve systém Nutri-Score sa ukazuje v porovnaní s inými systémami ako jednoznačne najzrozumiteľnejší. Práve tento systém v jednotlivých členských krajinách EÚ podporujú aj naši kolegovia zo zahraničných spotrebiteľských organizácií, združení v Európskej spotrebiteľskej organizácii BEUC.“ dopĺňa Soňa Ďurčová zo združenia Spoločnosti ochrany spotrebiteľov. „Z pohľadu nakupujúcich je prehľadné a zrozumiteľné označenie na obale produktu prioritou.“

https://www.tovarapredaj.sk/2021/10/11/slovenski-spotrebitelia-uprednostnuju-nutri-score/

[Späť na obsah]

16. Smer-SD podal návrh na mimoriadnu schôdzu o ochrane pôdneho fondu

[11.10.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Na archívnej snímke poslanec NRSR Robert Fico (SMER-SD). Foto: TASR Jaroslav Novák

Poslanci predložili tento návrh v súvislosti s informáciami o maďarskom fonde, ktorý má podľa lídra strany Roberta Fica slúžiť aj na skupovanie poľnohospodárskej pôdy na Slovensku.

Bratislava 11. októbra (TASR) – Opozičný Smer-SD spolu s nezaradenými poslancami okolo Tomáša Tarabu podali návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady (NR) SR. Venovať by sa mala ochrane poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu na Slovensku. Poslanci predkladajú prostredníctvom podpredsedu Smeru-SD Richarda Takáča návrh uznesenia o prijatí nevyhnutných opatrení na ochranu poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu. Návrh podpísalo 30 poslancov parlamentu. Na základe rokovacieho poriadku má predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zvolať mimoriadnu schôdzu do siedmich dní od podania návrhu. “Dôvodom podania návrhu mimoriadnej schôdze NR SR sú narastajúce pokusy zahraničných subjektov vrátane iných štátov nadobúdať vlastníctvo k významným častiam slovenskej pôdy,” priblížil tlačový odbor Smeru-SD. Poslanci predložili tento návrh v súvislosti s informáciami o maďarskom fonde, ktorý má podľa lídra strany Roberta Fica slúžiť aj na skupovanie poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. “Viktor Orbán ako silný a skúsený politik chápe, že na Slovensku je bezvládie. Vie, že teraz je čas presadzovať si maďarské záujmy na území Slovenskej republiky,” uviedol minulý týždeň Fico. O aktivitách Maďarska na území Slovenska hovoril nedávno šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) po stretnutí s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom. Slovensko chce podľa neho žiadať od Maďarska transparentné prideľovanie peňazí na našom území. Korčok so Szijjártóom hovoril aj o skupovaní budov v Košiciach a poľnohospodárskej pôdy. Korčok zdôraznil, že Slovensko požiadalo Maďarsko, aby svoje vládne programy, ktoré majú presah na Slovensko, robili po vzájomnej konzultácii a dohode. Šéf slovenskej diplomacie už avizoval, že nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam cudzími štátmi má prejsť legislatívnymi zmenami.

https://www.teraz.sk/ekonomika/smer-sd-podal-navrh-na-mimoriadnu-scho/582824-clanok.html

[Späť na obsah]

17. Kniha o rybárstve pomáha vrátiť život Hronu

[11.10.2021; mybystrica.sme.sk; Banská Bystrica / Zaujímavosti; 00:00; Juraj Búry]

Kniha je reakciou na nedávnu ekologickú katastrofu.

BANSKÁ BYSTRICA. Narodený v znamení rybára je knižka nadšeného milovníka prírody Miroslava Drugu, ktorý v nej popisuje dobrodružstvá pri vode a na rybačkách. Knižku ilustrovala digitálnou maľbou osemnásťročná študentka Bianka Horáčeková. No to, čo je na tejto publikácii skutočne dôležité, je zámer vydavateľa.

(zdroj: )

Za knihou stojí vydavateľstvo CBS, ktoré sídli v Kynceľovej pri Banskej Bystrici. Nejde im len o komerčný úspech projektu. Spojili sa totiž s rybárskym zväzom v Žiari nad Hronom, ktorý sa dlhodobo snaží navrátiť život do rieky Hron.

Koncom júla totiž došlo k jednej z najväčších katastrof na rieke Hron. Pri obci Budča v dôsledku havárie bioplynovej stanice sa únikom digestátu do rieky zhoršila kvalita vody natoľko, že došlo k početnému úhynu 24 druhov rýb.

Viac než 30-kilometrový úsek rieky zostal bez života. Preto sa v súčasnosti získavajú nemalé finančné prostriedky na nákup, vysádzanie rybej násady všetkých vyhynutých druhov rýb a ich ochranu.

Práve s tým chce CBS a Narodený v znamení rybára pomôcť. „Preto poskytujeme možnosť zapojiť sa do tohto výnimočného projektu aj firmám, rybárskym obchodom, organizáciám slovenského rybárskeho zväzu, obciam a mestám. Vydaním knihy Narodený v znamení rybára môžu podporiť verejnú zbierku na vrátenie života do rieky Hron,“ uzatvára Miroslav Druga.

Časť zárobku knihy totiž pôjde práve na tento účel. Pravdepodobne sa im to aj podarí, lebo kniha zatiaľ zbiera kladné ohlasy. Za všetky možno spomenúť Fedora Mikoviča, známeho literárneho publicistu a bývalého redaktora Slovenského rozhlasu.

Autor zároveň dúfa, že knihou vzbudí záujem o prírodu a rybárstvo aj u svojich čitateľov. „Častokrát sa nám rybárom ľudia vysmievajú ako tichým bláznom a nechápu túto našu záľubu. Možno práve vďaka týmto riadkom dostanú chuť stať sa trpezlivejšími, pokojnejšími a všímavejšími osobnosťami, aj keď sa nestanú hneď rybármi,“ hovorí Druga.

https://mybystrica.sme.sk/c/22760349/kniha-o-rybarstve-pomaha-vratit-zivot-hronu.html

[Späť na obsah]

19. V meste sa začala likvidácia hlodavcov, potrvá do 25. októbra

[11.10.2021; mytrencin.sme.sk; Trenčín / Spravodajstvo; 00:00; TASR]

V Trenčíne sa v pondelok začala pravidelná jesenná likvidácia hlodavcov na verejnej zeleni a v kanalizácii. Deratizácia potrvá do 25. októbra.

TRENČÍN. V Trenčíne sa v pondelok začala pravidelná jesenná likvidácia hlodavcov na verejnej zeleni a v kanalizácii. Deratizácia potrvá do 25. októbra.

Ako informovala hovorkyňa mesta Erika Ságová, deratizáciu priestranstiev verejnej zelene na približne 110 hektároch vrátane stojísk odpadových nádob na verejnej zeleni a objektov v majetku mesta zabezpečí mesto Trenčín prostredníctvom spoločnosti Asana. V rovnakom termíne vykoná na území mesta deratizáciu verejnej kanalizácie aj spoločnosť Trenčianske vodárne a kanalizácie.

Deratizovať sa budú verejné plochy zelene na sídlisku Kvetná, Zámostie – Nové Zlatovce, Zlatovce, Zámostie – pred železnicou, Juh, Centrum – Dolné mesto, bytovky pri Leoni, Noviny, Sihoť I, II, III, IV, Pod Sokolice, Kubrá, Kubrica a Opatová. Mesto upozorňuje majiteľov domácich zvierat, aby zabezpečili zabránenie ich kontaktu s návnadami.

„Útvar stavebný a životného prostredia zároveň vyzýva všetky povinné osoby, bytové družstvá, bytové spoločenstvá, poľnohospodárske družstvá, podniky, prevádzky podnikania a organizácie, ktoré spravujú objekty na území mesta Trenčín, ako aj vlastníkov bytových domov a objektov, užívateľov nehnuteľností a pozemkov, aby si splnili povinnosť podľa zákona o ochrane verejného zdravia a zabezpečili reguláciu živočíšnych škodcov vo svojich objektoch, ich okolí a prípojkách kanalizácie pred objektmi,“ zdôraznila hovorkyňa.

https://mytrencin.sme.sk/c/22760297/v-meste-sa-zacala-likvidacia-hlodavcov-potrva-do-25-oktobra.html

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. Tradičné či nové chute z našich regiónov? Tu ich nájdete

[12.10.2021; Pravda; inzercia; s. 19; PR-CL XP210159/02]

Viete, čo majú spoločné turčianska bryndza. Hafirovica, víno z lesných malín a bezlepkové, bezlaktózové, bezvaječné Kekse? Tieto produkty dodávajú do Kauflandu lokálni výrobcovia a za každým z nich sa skrýva zaujímavý príbeh.

Pre menších výrobcov nie je jednoduché dostať svoje výrobky na pulty veľkého reťazca. Kaufland však v rámci svojho projektu Z našich regiónov, takýchto podnikateľov vyhľadáva a už štvrtý rok im ponúka partnerstvo silného hráča. Spolupracuje s viac ako stovkou lokálnych výrobcov, ktorí nemajú kapacity na zásobovanie siete 70 predajní na Slovensku, ale svoje výrobky dodávajú do predajní v regióne.

PREČO PRÁVE HAFIROVICA?

Na Orave vedia prečo. V okolí Zuberca totiž nazývajú čučoriedku hafira. Zrejme už tušíte, že z toho odvodený názov Hafirovica bude patriť alkoholu. A máte pravdu.

„Naša firma Hafirovica vyrába likér zo slovenských čučoriedok s obsahom 30% alkoholu.“vysvetľuje Ľubomír Beňuš. A pretože na Orave sa darí aj ďalším lesným plodom, popri likéri z oravských čučoriedok majú v ponuke tiež polosladké ovocné víno z lesných malín a likér z brusníc. „Na ich prípravu používame staré tradičné recepty z tejto oblasti. Najskôr sme ich skúšali len pre domácu spotrebu, a pretože nám chutili, povedali sme si, že možno budú chutiť aj iným,” usmieva sa podnikateľ z Oravskej Polhory a dodáva, že ich vyrábajú výlučne zo slovenských plodov od domácich dodávateľov. S Kauflandom začali spolupracovať v minulom roku a zatiaľ svoje produkty dodávajú do predajní v Dolnom Kubíne, Žiline, Ružomberku a Liptovskom Mikuláši. Raz za rok v špeciálnej akcii reťazca ich majú možnosť ochutnať zákazníci vo všetkých predajniach naprieč Slovenskom. „Veľmi si túto možnosť vážime a veríme, že sa nám podarí rozšíriť spoluprácu aj na ďalšie predajne.“ prezrádza svoju túžbu lokálny výrobca, ktorý pribudol do porťfólia obchodného reťazca.

RADI BY ROZŠÍRILI SPOLUPRÁCU

Tak tomu sa povie tradícia! Bryndziareň v Turčianskych Tepliciach založili v roku 1917. Vtedy združovala takmer všetkých turčianskych chovateľov oviec v Štubnianskych Tepliciach. Dnes sa zaoberá spracovaním mlieka a mliečnych výrobkov ako sú bryndza, jemná bryndzová nátierka, syry ovčia a kravská hrudka, údený ovčí syr, žinčica a bryndzové oblátky. Základ tvorí kvalitné ovčie a kravské mlieko od slovenských dodávateľov. „Bryndzu vyrábame podľa tradičnej receptúry, ale využívame nové technológie. Do predajní Kaufland v Žiline. Martine a Prievidzi dodávame zmiešanú formovanú bryndzu v 125-gramovom balení a bryndzové oblátky,“ hovorí Róbert Páleš, obchodný manažér Bryndziarne v Turčianskych Tepliciach, ktorá tak isto patrí medzi nováčikov v regionálnych dodávateľoch reťazca. A pretože výrobné kapacity to dovoľujú, ani on sa netají záujmom Bryndziarne rozšíriť spoluprácu s obchodným reťazcom. Stabilný odbyt je pre každého výrobcu dôležitý.

BOL GURMÁN. A ZRAZU NEMAL ČO JESŤ

Na začiatku tohto podnikateľského príbehu boli zdravotné problémy. „Bol som gurmán, veľmi rád som varil. Zrazu prišli zdravotné problémy a ja som zistil, že nemám čo jesť.“ smeje sa Milan Trenčan, majiteľ spoločnosti Mimek z Nemšovej. Najskôr sa musel naučiť, ktoré potraviny môže zaradiť do jedálnička, a pretože mu chýbali maškrty, začal ich sám vytvárať. „Dva roky som si pre seba vyrábal keksiky, chutnal, dotváral. A pretože som zistil, koľko ľudí má podobné zdravotné problémy, povedal som si, že im pomôžem a začnem podnikať,“ rozpráva o tom, ako sa zrodili Kekse. Sú to keksiky určené ľuďom, ktorí majú problémy s lepkom, laktózou, mliečnou bielkovinou, cukrom a trápi ich silná histamínová intolerancia. Vyrábajú ich ručne, preto nie sú všetky rovnaké, ale aj preto sú výnimočné – za malými keksíkmi je veľký kus poctivej práce. „Budem úprimný, keď ma oslovili z Kauflandu na spoluprácu, bol to pre mňa obrovský šok. Príjemný, ale šok. A zároveň obrovská radosť, že moje výrobky nájdu ľudia, ktorí ich potrebujú, v špeciálnom sortimente velkého reťazca,“ netají sa svojimi pocitmi M. Trenčan, ktorý zatiaľ dodáva svoje Kekse do predajní reťazca v Dubnici nad Váhom, Trenčíne, Novom Meste nad Váhom, Bánovciach nad Bebravou, Púchove a Považskej Bystrici. Nieje vylúčené, že onedlho sa objavia aj v sortimente ďalších predajní v regióne. Kaufland stále hľadá nových dodávateľov, ktorí by obohatili sortiment tradičnými miestnymi špecialitami alebo chutnými novinkami. Ponúka im stabilný odbyt a tiež špeciálne označený priestor v predajniach, vďaka ktorému ich výrobky zákazníci ľahko nájdu.

PR-CL XP210159/02

[Späť na obsah]

2. Obaly to prezradia

[12.10.2021; Pravda; kvalitné potraviny; s. 18; Redakcia]

Niektoré údaje na obaloch sú povinné podľa zákona, iné iba v niektorých prípadoch, alebo aj úplne nepovinné. Okrem názvu býva na obale uvedený výrobca alebo dovozca, krajina, z ktorej výrobok pochádza, jeho objem alebo hmotnosť, dátum spotreby či minimálnej trvanlivosti, údaj o spôsobe skladovania a ďalšie informácie.

Až po éčka

K najdôležitejším patria údaje o zložení potraviny. Zložky sú zoradené postupne, podľa obsahu v potravine. Na prvom mieste je tá, ktorej je v potravine najviac, až po tú, ktorej je najmenej, vrátane prídavných látok – éčok. Pri mäsovom výrobku má byť na prvom mieste obsah mäsa, pri chlebe a pečive múka. Dozviete sa napríklad údaje 6 výživovej hodnote potraviny, aká je denná odporúčaná dávka, aké množstvo vitamínov a minerálnych látok bolo do nej pridaných, či upozornenie na obsah alergénoy. Ak potravina obsahuje niektorú z týchto surovín – pšenicu, raž, jačmeň, ovos, kôrovce, vajcia, ryby, arašidy, sóju, mlieko, mandle, orechy, zeler, horčicu, sezamové semienka, vlčí bôb, oxid siričitý a siričitany – a nevyplýva to jasne z jej názvu, musí byť na obale upozornenie pre spotrebiteľov, ktorí sú alergickí na tieto zložky potravy, napríklad: „Môže obsahovať stopy arašidov.“

Cukor aj cukor

Výrobcovia uvádzajú na obaloch napríklad i upozornenie pre celiatikov, pre tých, ktorí neznášajú laktózu, informácie o nevhodnosti potraviny pre tehotné a dojčiace ženy alebo pre deti do troch rokov a iné. Na obale by ste mali nájsť aj energetickú hodnotu, obsah tukov vrátane nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli. Mnohí spotrebitelia si dávajú záležať najmä na obsahu cukru, majte na pamäti, že údaj o ňom zahŕňa pridané cukry i tie, ktoré sú prirodzenou súčasťou danej potraviny. Ak je na obale potraviny uvedená jeho hodnota na prvých miestach zloženia, vyberte si radšej inú. Cukor môže mať aj názov glukózový sirup, hroznový cukor, fruktóza, invertný cukor, kukuričný sirup, glukózovo-fruktózový sirup, dextróza, glukóza či fruktózovo-glukózový sirup.

Označenie ,bez pridaného cukru’ môžu mať i potraviny, do ktorých ho výrobca síce nepridal, ale obsahujú ho prirodzene. A nemusí ho byť málo.

Viete, že:

sušina je to, čo z potraviny ostane po jej vysušení, napríklad 15 % sušiny v potravine znamená, že po odparení vody ostane 15% pôvodného množstva, obsahuje všetky výživovo hodnotné látky bielkoviny, sacharidy, vitamíny, tuky, minerálne látky, vlákninu a látky dodávajúce potravinám vôňu a chuť

ak potravina obsahuje geneticky upravované časti, tzv. GMO, na obale musí byť označenie geneticky modifikovaný’ alebo .obsahuje geneticky modifikovaný organizmus’

značky, napríklad .Značka kvality SK“ a ,BIO“ – značka kvality SK hovorí o kvalite a pôvode potraviny, BIO prideľujú potravinám pochádzajúcim z ekologického poľnohospodárstva

symboly – napríklad Jight’ sú na potravinách so zníženým množstvom cukru, energie alebo tuku

[Späť na obsah]

3. Nad zlato nie je iba soľ

[12.10.2021; Pravda; kvalitné potraviny; s. 13; Redakcia]

Žijeme v paradoxných časoch. Každý deviaty človek vo svete hladuje alebo trpí podvýživou, na druhej strane sa tretina populácie borí s nadváhou alebo až obezitou. V prvom prípade deficit, v druhom nadbytok potravín výrazne ovplyvňuje zdravotné, sociálne i ekonomické aspekty fungovania spoločnosti.

Mnohí aktivisti, organizácie, ale i politici dlhodobo upozorňujú, že potravinami plytváme. Na celom svete skončí v odpade každý rok 1,3 miliardy ton, v krajinách Európskej únie 89 miliónov ton, u nás vyhodí každý obyvateľ za rok až 168 kilogramov potravín. Dobrou správou je, že spôsobov, ako sa naučiť nemrhať potravinami, je veľa. Najnepopulárnejší, žiaľ, veľmi reálny, sú vyššie ceny. Podľa Štatistického úradu SR sa v júli rast cien potravín na medziročnej báze zrýchlil na úroveň 2,8 %, čo je najviac za posledný rok. Prvých päť mesiacov tohto roka boli pritom potraviny lacnejšie ako pred rokom a ešte v júni bolo tempo rastu o polovicu nižšie. Zdraželi najmä chlieb, mlieko, syry, vajíčka, ale i oleje, mäso či zelenina. Ceny nemusia byť jediné kritérium, ktoré rozhoduje o tom, čo nakúpime. Môžeme sa zbaviť stereotypov a nerobiť si veľké zásoby, kupovať kvalitné produkty, viac premýšľať o tom, ako potraviny spracovať, aby sme ich maximálne zužitkovali, vrátiť sa aj k tradíciám a mixovať, blanšírovať, sušiť či mraziť, ak máme možnosť, tak napríklad kompostovať. Skladujme potraviny správne, plánujme si dôkladne, čo a koľko navaríme, majme prehľad o tom, čo doma máme a čo naozaj potrebujeme. Chce to len trochu času a ochoty. Výsledkom môže byť níeleri zmena zlých návykov, ale aj lepšie zdravie. Viacerí odborníci na výživu totiž hovoria, že platí jednoduchá rovnica – ak budeme jedávať kvalitné potraviny, nebudeme sa prejedať. Neodškriepiteľným faktom je, že epidémiu obezity majú na svedomí nezdravé potraviny. Navyše, nato, aby sme inklinovali ku kvalitným potravinám, má Slovensko aj predpoklady, medzi inými pôdu rôznych typov, môžeme pestovať rôzne druhy zeleniny, ovocia, máme vysokú koncentráciu obrábania pôdy a značná časť spoločnosti podporuje a preferuje domáce produkty.

[Späť na obsah]

4. Odložiť si PET fľaše a plechovky?

[12.10.2021; Denník N; ekonomika; s. 8,9; TOMÁŠ GREČKO]

Spotrebiteľ pri nákupe zaplatí okrem samotného nápoja aj „prirážku” 15 centov za každú fľašu minerálky či plechovku piva. Ak ich bude chcieť späť, musí obal nepoškodený a nepostláčaný priniesť naspäť do obchodu. To by malo znížiť množstvo odpadu z nápojov, ktoré dnes končí vo voľnej prírode. Skúsenosti z iných krajín jednoznačne dokazujú, že zálohovanie je účinný spôsob, ako vyzbierať väčšinu jednorazových nápojových obalov, uvedených na trh.

Kľúčové teraz bude, ako slovenský Správca zálohového systému nastaví automaty a proces vracania fliaš tak, aby nerobil spotrebiteľom zbytočné problémy napríklad tým, že nebude uznávať aj mierne pokrčené fľaše a plechovky. Prípadný zisk zo zálohovania by sa mal použiť výlučne na podporu zbierania obalov, vrátane tých, ktoré ostávajú „mimo systému“ pohodené vo voľnej prírode. Zmena od 1. januára sa nebude týkať každej flaše minerálky kúpenej v obchode. Dôvodom je prechodné obdobie, počas ktorého sa bude dopredávať sortiment naskladnený pred týmto dátumom. Dôležité je preto sledovať symboly a dodržiavať niekoľko hlavných zásad. Pripravili sme základné otázky a odpovede k tomu, ako bude zálohovanie vyzerať.

Bude sa výška zálohy líšiť podľa druhu nápoja alebo obalu?

Nie, za kus plechovky alebo plastovej fľaše to bude vždy 15 centov. Na účtenke za nákup bude táto položka uvedená samostatne, tak ako je to dnes pri vratných sklenených fľašiach. Upozornenie o zálohe bude musieť byť uvedené aj na cenovke.

Keď si teraz začnem odkladať PET fľaše a po 1. januári 2022 ich pôjdem odovzdať do obchodu – zarobím na tom?

Zálohu 15 centov dostane zákazník iba za nápojové obaly so symbolom Z, s textom „zálohované” a registrovaným čiarovým kódom. Predávať sa budú až od 1. januára 2022, takže na odkladaní fliaš a plechoviek kúpených dnes sa zarobiť nedá.

Kde na plastovej flaši alebo plechovke mám hľadať informáciu, že obal je zálohovaný?

Logo Z s textom „zálohované” sa bude na každom nápojovom obale nachádzať v blízkosti čiarového kódu.

Budú sa zálohovateľné obaly stláčať, tak ako to platilo pri ich vyhadzovaní do žltých kontajnerov?

Zálohované plastové fľaše a plechovky by sa nemali stláčať a nemali by byť ani inak poškodené. Je to preto, že na etikete alebo priamo na obale bude špeciálny čiarový kód, ktorý musí prečítať skenovacie zariadenie. Bez toho automaty a ručné skenery obaly neprijmú. Denník E sa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) pýtal, prečo systém nemohol byť nastavený tak, aby sa dali vracať aj postláčané obaly. Argumentoval tým, že by sa sem vozil plastový odpad zo zahraničia.

Kde mám obaly skladovať, keď sa nesmú stláčať a ako ich mám nosiť do obchodu?

Odpoveď na túto otázku ponecháva ministerstvo životného prostredia na spotrebiteľoch. Dá sa očakávať, že časť ľudí zmení návyky. Napríklad bude kupovať menej nápojov v objemnejších obaloch alebo si zadovážia zariadenia na prípravu vlastných nápojov doma. V obchodoch zrejme pribudnú zákazníci s veľkoobjemnými taškami. Po 1. januári 2022 očakávame v Denníku E, že spotebitelia prídu aj s kreatívnymi nápadmi, ako obaly skaldovať a prenásšať a podelia sa o ne na sociálnych sieťach.

Ak sa čiarový kód nepodarí z poškodeného obalu naskenovať, nebude ho môcť zamestnanec v obchode nahodiť do systému ručne?

Nie, taká možnosť nebude. Bude sa záloha od 1. januára 2022 platiť za plechovku a plastovú flašu od nápoja? Výrobcovia nápojov majú mesačné prechodné obdobie, a to do konca januára 2022. Po tomto dátume nemôžu uvádzať na trh staré nezálohované obaly. Obchody majú polročné prechodné obdobie, do 30. júna 2022, počas ktorého budú môcť byť na pultoch ešte aj staré – nezálohované obaly, a môžu ich dopredať. Odlíšiť medzi nimi bude možné vďaka symbolu Z a nápisu „zálohované” na etikete alebo priamo na plechovke.

Je reč iba o nejakom type plastových fliaš a plechoviek na nápoje alebo sa to bude týkať úplne každej, bez ohľadu na objem, tvar a druh nápoja?

Bude sa to týkať všetkých plechoviek a plastových fliaš na nápoje s objemom od 0,1 litra až po tri litre, ktoré obsahujú viac ako osemdesiat percent vody. Netýka sa to mlieka a mliečnych nápojov, sirupov a alkoholických nápojov, ktoré majú obsah alkoholu vyšší ako pätnásť percent. To znamená, že aj plechovka od piva bude zálohovaná.

Bol som v obchode, kde už automat na plastové fľaše a plechovky majú a funguje. Ako je to možné?

Niektoré reťazce sa rozhodli začať so spätným zberom plastových fliaš alebo plechoviek už skôr, no ide o ich dobrovoľnú aktivitu. Nevyberajú ani nevracajú žiadnu zálohu. Na overenie fungovania celého systému testuje Správca zálohového systému automatizovaný zber v automatoch v deviatich prevádzkach. Do spustenia systému plánuje overiť aj funkčnosť ručného zberu.

Oplatí sa nosiť do obchodu aj PET flaše a plechovky, ktoré nájdem pohodené v prírode?

Sumu 15 centov dostane zákazník iba za nápojový obal s logom Z a textom „zálohované”. Ak človek nájde v prírode po Novom roku takýto obal v stave, aby sa z neho dal oskenovať čiarový kód obalu, bude ho možné vrátiť a dostať naspäť 15 centov za každý odovzdaný kus. Ak však človek nájde pohodenú plastovú fľašu či plechovku bez čiarového kódu, urobí prírode veľkú službu, ak ju zoberie a zahodí do najbližšieho žltého kontajnera. Ministerstvo životného prostredia plánuje rozbehnúť samostatný systém odmeňovania za čistenie prírody od plastového odpadu. Detaily zatiaľ nespresnilo.

Bude možné vrátiť v prevádzke aj obal, ktorý v ňom nebol kúpený alebo ktorý sa v tom obchode nepredáva?

Áno. Všade tam, kde bude odberné miesto na zálohované obaly, bude možné vrátiť ktorýkoľvek obal označený ako zálohovaný s logom Z.

Budú automaty na vrátenie v každej predajni potravín?

Správca zálohového systému, ktorý zodpovedá za jeho spustenie a prevádzku, má aktuálne informáciu o viac ako dvetisíc prevádzkach, ktoré musia alebo majú záujem vratné obaly zbierať. Sieť takýchto predajní pokrýva podľa vyjadrenia Lucie Morvai, ktorá správcu zastupuje, veľkú časť Slovenska.

Záujem o registráciu do systému podľa nej prejavilo 1100 prevádzok, ktorým to vyplýva zo zákona, pretože ich predajná plocha je viac ako 300 štvorcových metrov. Ďalších skoro tisíc odberných miest vznikne v obchodoch, ktoré sa prihlásili ako dvetisíc prevádzkach, ktoré musia alebo majú záujem vratné obaly zbierať. Sieť takýchto predajní pokrýva podľa vyjadrenia Lucie Morvai, ktorá správcu zastupuje, veľkú časť Slovenska.

Záujem o registráciu do systému podľa nej prejavilo 1100 prevádzok, ktorým to vyplýva zo zákona, pretože ich predajná plocha je viac ako 300 štvorcových metrov. Ďalších skoro tisíc odberných miest vznikne v obchodoch, ktoré sa prihlásili dobrovoľne. Robia to aj preto, aby im neodchádzali zákazníci tam, kde automaty a skenery budú.

Približne tri štvrtiny odberných miest plánuje mať automaty. Vo zvyšných bude zber prebiehať s pomocou ručných skenerov.

Presná mapa odberných miest bude známa koncom roka. Oficiálna registrácia pre odberné miesta sa spúšťa až koncom októbra.

Bude fungovať vrátenie fliaš aj pri donáške potravín? Bude musieť napríklad kuriér prevziať prázdne fľaše a plechovky? A ak áno, v akom počte?

Zo zákona žiadna takáto povinnosť nie je. Vykupovanie obalov je povinné iba pre prevádzky s predajnou plochou od 300 štvorcových metrov. Menšie sa môžu do systému zapojiť dobrovoľne. Správca zálohového systému však tvrdí, že po zabehnutí systému začne pripravovať „doplnkové riešenia”.

Môžem na Slovensku vrátiť aj zálohovateľný obal z nápoja kúpeného v zahraničí?

Nie. Ak je nápoj kúpený v inej krajine a jeho obal je zálohovateľný, treba ho vrátiť v tej istej krajine. Každý štát si určuje vlastný spôsob, akým sa s takýmto odpadom vyrovná. Ukazuje sa však, že zálohovanie patrí k najlepším možnostiam, ako zvýšiť spätný zber a recykláciu jednorazových obalov uvedených na trh.

Do roku 2025 musia členské krajiny EÚ vyzbierať 77 percent a do roku 2029 až 90 percent jednorazových plastových fliaš do objemu troch litrov. Slovensko sa však zaviazalo, že dosiahne 90 percent už v roku 2025. Minister životného prostredia Budaj však ešte v januári povedal, že v praxi by to malo byť možné ešte o rok skôr. „Som presvedčený, že sa to dá dosiahnuť,” uviedol v marci.

Budú sa pre spustenie zálohovania fľaše a plechovky meniť, napríklad tvarom alebo hrúbkou?

Tvar ani hrúbka sa zrejme meniť nebudú, no výrobcovia nápojov v prípade plastov možno začnú preferovať číre fľaše pred farebnými. Môžu ich k tomu motivovať poplatky, ktoré platia za systém zálohovania. Tie sú totiž nižšie, ak sa dajú fľaše uvádzané na trh ľahšie zrecyklovať, čo je prípad napríklad číreho PET plastu. Prifarbené plasty majú na trhu nižšiu hodnotu a horšie sa recyklujú. Čo sa týka tvaru a hrúbky, systém je navrhnutý tak, že prenáša zodpovednosť za vrátenie obalu v čo najzachovalejšom stave na spotrebiteľov. Ak plast alebo plech znehodnotia tak, že z nich nebude možné prečítať čiarový kód a tvar, nedostanú 15 centov za takýto poškodený kus.

Mám obchod, v ktorom predávam aj nápoje v plaste alebo v plechovkách. Týka sa ma povinnosť zbierať vratné obaly? Ak áno, čo mám robiť?

Zo zákona je spätné vykupovanie povinné v prevádzkach s predajnou plochou od 300 štvorcových metrov. Menšie predajne majú možnosť prihlásiť sa do systému dobrovoľne. Podrobnosti a postup registrácie sú na internetovej stránke Správcu zálohového systému.

Čo sa bude diať s vyzbieranými obalmi ďalej?

Zálohované obaly sa pri zbere v automatoch stlačia a prevezú do triediaceho centra, kde sa rozdelia podľa druhu obalu, kvality a farby. Pri ručnom zbere sa prepravujú nestlačené a prepočítavajú na medzisklade alebo v triediacom centre správcu.

Najmä číre, nepoškodené PET fľaše sú vzácna komodita. Aktuálne kupujú recyklátori tonu takejto suroviny aj za viac než 900 eur, pričom začiatkom roka to bolo len 600 eur. Rast cien ropy a plynu, z ktorých sa vyrábajú primárne plasty, bude tlačiť cenu recyklátu nahor. Prednostné právo na odkúpenie vrátených obalov budú mať výrobcovia. Budú si môcť kúpiť naspäť ten objem obalov a ten istý druh, aký na trh uviedli. Môžu si tak zabezpečiť splenenie ďalšej povinnosti od roku 2025 musia byť PET fľaše v obchodoch z aspoň štvrtiny tvorené recyklátom. Zvyšné PET fľaše a hliník, na ktoré si výrobcovia neuplatnia predkupné právo, dá Správca zálohového systému do dražby.

Bude sa úspešnosť zálohovania vyhodnocovať?

Áno. Do konca roku 2022 je Správca zálohového systému zaviazaný vyzbierať minimálne 60 percent obalov, ktoré už boli na trh uvedené s logom Z. Od 1. júla 2022 musia byť zálohované všetky jednorazové nápojové obaly uvádzané na trh. Netýka sa to len mlieka, mliečnych výrobkov a alkoholických nápojov s obsahom alkoholu od pätnásť percent.

Nespôsobí zavedenie zálohovania plastových fliaš a plechoviek, že výrobcovia nápojov prejdú na balenie do skla?

Je to málo pravdepodobné. Sklo sa dá síce donekonečna recyklovať, no plast má dve podstatné výhody – je ľahší, čo šetrí náklady na prepravu a znižuje uhlíkovú stopu, a pri rozbití nie je nebezpečný ako sklo. To je dôvod, prečo sú nápoje v skle zakázané napríklad na festivaloch a iných podujatiach.

Ako ovplyvní zavedenie zálohovania recykláciu ostatných plastov, ktoré vyhadzujem do žltého kontajnera?

Tým, že zo žltých kontajnerov zmizne najhodnotnejšia položka – PET fľaše, zníži sa ešte viac motivácia zberových spoločností triediť plasty na nerecyklovateľné a recyklovateľné. Už dnes, keď tretinu obsahu žltých kontajnerov tvorili hodnotné plasty, niektoré zberové spoločnosti posielali odpad radšej na spálenie alebo na skládky. Ministerstvo životného prostredia na to reagovalo sprísnením zákona o odpadoch, ktorý prikazuje zberovkám osloviť najskôr dvoch recyklátorov a ponúknuť im odpad na spracovanie. Až keď odmietnu, môže sa recyklovateľný plast zlikvidovať iným – menej ekologickým spôsobom, čiže napríklad spálením.

Kto to celé platí a čo z toho má?

Ministerstvo životného prostredia zorganizovalo na výber Správcu zálohového systému súťaž. Prihlásil sa iba jeden záujemca, ktorý aj vyhral. Ide o konzorcium štyroch združení zastupujúcich výrobcov nealkoholických nápojov, výrobcov piva, ako aj zástupcov obchodu. Konkrétne sú to: Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu, Slovenská aliancia moderného obchodu a Zväz obchodu SR. Členovia týchto organizácií uvádzajú na trh 80 percent obalov, ktorých sa má zálohovanie týkať.

Konzorcium dostalo na starosti prípravu, financovanie a rozbehnutie systému aj jeho prevádzku. Podľa skorších informácií malo spustenie systému stáť päť miliónov eur a ročná prevádzka vyjde na asi 30 miliónov. Časť z toho zaplatia výrobcovia na poplatkoch. Ďalšiu časť pokryjú nevybraté pätnásťcentové zálohy. Okrem toho správca zarobí na predaji PET fliaš a hliníka recyklátorom. Ministerstvo tvrdilo, že všetky peniaze, s ktorými správca disponuje, budú vedené na transparentnom účte. O tom, čo s prípadným prebytkom do výšky 50 percent za predchádzajúci kalendárny rok, musí rozhodnúť spoločne s ministerstvom životného prostredia.

Prečo si Slovensko vymyslelo zálohovanie až teraz?

Slovensko si zálohovanie nevymyslelo, práve naopak, inde vo svete funguje už dávno. Systém zálohovania už zaviedlo osem krajín EÚ (Švédsko, Dánsko, Fínsko, Estónsko, Nemecko, Holandsko, Litva a Chorvátsko) a aj Nórsko a Island. Miera návratnosti je tam podobná, akú chce dosiahnuť Slovensko do roku 2025. Dnes sa na Slovensku vyzbiera len približne 60 percent PET fliaš, kým v krajinách so zálohovaním je to v priemere 90 percent.

TOMÁŠ GREČKO

Ak je nápoj kúpený v inej krajine a jeho obal je zálohovateľný, treba ho vrátiť v tej istej krajine. Každý štát si určuje vlastný spôsob, akým sa s takýmto odpadom vyrovná.

Zálohu 15 centov dostane zákazník iba za nápojové obaly so symbolom Z, s textom „zálohované” a registrovaným čiarovým kódom. Predávať sa budú až od 1. januára 2022.

[Späť na obsah]

6. Všímajú si kvalitu aj domáci pôvod. Slováci sú pri výbere potravín nároční

[12.10.2021; Pravda; inzercia; s. 15; PR-CL XP2105/02]

Cena už nie je rozhodujúca. Slovenskí spotrebitelia preferujú prvotriedne potraviny, varia zo zdravých surovín a v regáloch často siahajú po výrobkoch od regionálnych dodávateľov. Aj také sú závery najnovšieho spotrebiteľského prieskumu, ktorý si nechala vypracovať BILLA.

Kvalita je základ

Staršia a mladšia generácia Slovákov majú odlišný pohľad na život, nevynímajúc nakupovanie potravín a prípravu jedál. Spoločnosť BILLA sa preto vo svojom najnovšom spotrebiteľskom prieskume realizovanom agentúrou 2muse pozrela na to, aké potraviny preferujú generácie Slovákov, ako a čo nakupujú či s kým stolujú. „Vprieskume sme zistili, že pre opýtaných zákazníkov, bez ohľadu na ich vek, je dôležitá kvalita potravín, ktoré si v obchode vkladajú do košíka. Vyjadril sa takto takmer každý respondent, konkrétne 98 % ľudí vo veku 60 a viac rokov, a 94 % oslovených ľudí vo vekovej kategórii od 16 do 30 rokov,“ uviedla. Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa BILLA. Kvalitné potraviny sú najčastejším dôvodom, pre ktorý sú respondenti ochotní vybrať sa na nákup do vzdialenejšej predajne – uviedlo to 72 % opýtaných zo staršej generácie a viac ako polovica (59 %) oslovených mladších respondentov. A čo vlastne sú kvalitné potraviny? Opýtaní zákazníci spomenuli viacero faktorov, pomocou ktorých vedia rozlíšiť prvotriedne výrobky od tých s priemernou kvalitou. „Najčastejšie spomínanou vlastnosťou kvalitných potravín bola čerstvosť, ktorú uviedlo 42 % starších opýtaných a 31% mladších respondentov. Za kvalitné pokladá viac ako tretina starších respondentov a zároveň necelá štvrtina opýtaných mladých ľudí aj potraviny bez geneticky modípkovaných organizmov, konzervantov, éčok, škodlivín a chémie,“ vysvetlil Michal Vyšinský z agentúry 2muse. Kvalitné potraviny rozoznávajú respondenti v prieskume aj na základe chuti, slovenského pôvodu a faktu, že boli vyrobené z akostných surovín. Za kvalitné považujú opýtaní tiež výrobky domácich farmárov, BIO potraviny a zdravé produkty.

Trendom je žiť zdravo

Záujem zákazníkov o sortiment zdravých potravín z roka na rok narastá, za čím stoja viaceré faktory – potreba vyzerať a cítiť sa fit, zhoršený zdravotný stav, ale aj nadbytočné kilogramy. „V našom prieskume sme zistili, že zdravé potraviny konzumuje viac ako polovica opýtaných respondentov vo veku 60 a viac rokov, a takmer rovnaké percento oslovených ľudí od 16 do 30 rokov. Pre ponuku zdravých produktov je ochotná cestovať do vzdialenejšej predajne viac ako tretina opýtaných Slovákov. Veľký výber zdravých potravín je veľmi dôležitý pre viac ako polovicu starších i mladších účastníkov prieskumu,“ povedala K. Kirchnerová. Slováci pritom zdravé potraviny nielen nakupujú, ale doma ich aj ďalej spracovávajú a pripravujú si z nich obľúbené jedlá. K odpovedi, že pri varení uprednostňujú zdravé potraviny, sa priklonilo až 92 % respondentov prieskumu zo staršej generácie a 93 % mladších opýtaných. Za zdravé potraviny možno považovať BIO výrobky, teda produkty, ktoré boli vypestované bez použitia pesticídov, umelých farbív a hnojív, ale aj bez aromatických či konzervačných látok. Rovnako sa do tejto skupiny zaraďujú aj špecifické druhy, ako napríklad potraviny bez lepku, bez laktózy alebo vegetariánske a vegánske produkty. Čoraz vyšší dopyt po takýchto produktoch zaznamenala aj spoločnosť BILLA. V minulom roku preto do všetkých svojich supermarketov zaradila oddelenie Zdravý svet. V súčasnosti svoje zdravé portfólio opäť rozširuje, a to vylepšenou ponukou sortimentu potravín. „Uvedomujeme si, že stravovacie návyky Slovákov sa postupom rokov menia, k čomu prispieva nielen potreba žiť zdravo, ale aj čoraz rozšírenejšie potravinové intolerancie. V BILLA reagujeme na tento trend a aj na zvýšené nároky zákazníkov. Preto v našich predajniach ľudia nájdu ešte viac špeciálnych potravín, ktoré podporujú imunitu, prihliadajú na stravovacie obmedzenia alebo neobsahujú živočíšne suroviny,“ uviedla K. Kirchnerová. Zákazníkov-celiatikov, ktorí nemôžu konzumovať lepok, poteší správa, že BILLA výrazne rozširuje svoju ponuku bezgluténového chleba a pečiva. Po dohode so slovenskými pekármi spoločnosť tiež začína s predajom pečiva so zvýšeným obsahom vitamínu D a vápnika, čo pomôže zlepšiť imunitu obyvateľstva. Obranyschopnosť zákazníkov rovnako podporí aj rozšírená ponuka zdravých nealko nápojov a džúsov privátnych značiek BILLA, ale aj väčší sortiment vlastných čajov so zázvorom, rakytníkom, kurkumou a echinaceou. Okrem toho BILLA výrazne zvyšuje podiel privátnych mliečnych produktov-neobsahujúcich laktózu. „Z tohto druhu sortimentu zaraďujeme do našej stálej ponuky napríklad BILLA lactofree tvaroh, ale aj ďalšie produkty, napríklad jogurty či syry,“ povedala K. Kirchnerová. Pre zákazníkov, ktorí zo svojho jedálnička vylúčili mäso i ostatné živočíšne produkty, BILLA navyšuje podiel vegánskych výrobkov v predajniach – pribudnú napríklad vegánske šaláty, nátierky či maslo.

Slováci chcú slovenské

Ako vyplýva z najnovšieho spotrebiteľského prieskumu spoločnosti BILLA, medzi kvalitné potraviny, po ktorých zákazníci siahajú čoraz častejšie, patria aj výrobky pôvodom zo Slovenska. Záujem o domáce potraviny je skutočne vysoký. „Vprieskume sme zistili, že takmer každý opýtaný vo veku 60 a viac rokov preferuje v obchode slovenské výrobky, pričom rovnako odpovedalo aj 82 % respondentov vo veku od 16 do 30 rokov. O pôvod produktov sa zaujíma 89 % starších opýtaných a necelé tri štvrtiny (73 %) mladších respondentov. Slovenský pôvod potravín preferuje deväť z desiatich oslovených starších zákazníkova 82 % mladších respondentov,“ povedal M. Vyšinský. Podobne ako pri kategórii zdravých potravín, aj z tých domácich si Slováci varia radi – k tejto odpovedi sa v prieskume priklonilo 91 % opýtaných starších respondentov a viac ako tri štvrtiny (76 %) opýtaných mladých zákazníkov. Na zvýšený dopyt po produktoch slovenského pôvodu zareagovala spoločnosť BILLA projektom Doba slovenská. Zákazníkom ponúka široký sortiment domácich potravín, pričom v uplynulom roku začala BILLA spolupracovať s desiatkami nových dodávateľov a slovenskú ponuku rozšírila o takmer 450 nových produktov. Medzi sortiment s najväčším podielom domácich produktov pritom patrí mäso. Slovenskí zákazníci si uvedomujú, že mäso z domácich chovov je zárukou kvality a čerstvosti, preto až 100 % kuracieho mäsa v bežnej ponuke dovážajú do predajní BILLA domáci dodávatelia. Vysoký podiel lokálnych produktov spoločnosť ponúka aj pri dálších druhoch mäsa, a to najmä v rámci svojej privátnej značky Slovenská farma. „Zákazníkom vďaka tejto značke garantujeme, že zvieratá dostávajú nutrične vyvážené krmivo, a že je o ne dobe postarané. Od narodenia sú v opatere odborníkov, ktorí majú s chovom dlhoročné skúsenosti,“ povedala K. Kirchnerová. Okrem slovenského mäsa nájdu zákazníci v predajniach BILLA aj ponuku domáceho mlieka a masia, kde produkty lokálneho pôvodu predstavujú 90 % ponuky. Spoločnosť predáva výlučne slovenské slepačie vajcia a slovenský pôvod má aj 80 % ponúkaného chleba a pečiva. Počas aktuálneho letného a jesenného obdobia, keď v domácich sadoch dozrieva najviac plodín, BILLA výrazne navyšuje aj podiel slovenských produktov v oddelení ovocia a zeleniny. Veľký záujem je o slovenské čerešne, jablká či hrušky, ale aj o rôzne druhy sezónnej zeleniny. Podobne ako mäso, aj slovenskú zeleninu a ovocie BILLA ponúka v rámci svojej privátnej značky Slovenská farma. „Úrodu, ktorú vystavujeme v našich predajniach, poznáme veľmi podrobne. Od pôdy, v ktorej vyrastá, až po dĺžku slnečného svitu, ktorého sa jej dostáva. Ak vďaka tomu vieme pre zákazníkov zabezpečiť prvotriednu kvalitu a tú najlepšiu chuť ovocia a zeleniny,“ vysvetlila K. Kirchnerová. Dlhodobým projektom Doba slovenská BILLA motivuje zákazníkov k tomu, aby boli hrdí na domáce tradície a chute, a zároveň vyjadruje podporu regionálnym pestovateľom a farmárom. Podpora pre slovenský agrosektor je v súčasnosti mimoriadne dôležitá, pretože domáci pestovatelia a chovatelia doplácajú na pretrvávajúcu pandémiu. Aj preto sa BILLA rozhodla projekt Doba slovenská komunikovať ešte intenzívnejšie. Novou kampaňou upozorňuje na to, že výrobcovia potravín a zákazníci sú dve úzko prepojené skupiny. „Je to veľmi jednoduchá priama úmera – čím viac slovenských produktov si zákazníci zakúpia, tým väčšiu podporu vyjadria domácim producentom. Lokálni výrobcovia sú totiž od dopytu zákazníkov úplne závislí, a zákazníci producentov podporujú práve kúpou ich výrobkov,“ uviedla K. Kirchnerová. V novej komunikačnej línii projektu Doba slovenská pracuje BILLA so symbolom otvorených dlaní, čím chce poukázať na to, že budúcnosť slovenských potravín, ako aj ich producentov, je v rukách každého zákazníka.

PR-CL XP210055/02

[Späť na obsah]

8. Vráťme sa k strukovinám

[12.10.2021; Pravda; kvalitné potraviny; s. 26,27; Redakcia]

Strukoviny patrili v minulosti k našim tradičným jedlám, dnes sa im mnohí skôr vyhýbajú. Najčastejšie pre dlhšie varenie a ťažšie trávenie. Ich pozitíva pre organizmus to však niekoľkonásobne vyvážia.

Spotrebou strukovín sa nemôžeme veľmi chváliť. Hoci v posledných rokoch trochu vzrástla, na necelé tri kilogramy, za svetovým priemerom so siedmimi kilogramami výrazne zaostávame. Prečo by sme sa mali vrátiť k tradíciám a zaraďovať ich do jedálneho lístka pravidelne? Predovšetkým preto, že obsahujú okolo 20 % rastlinných bielkovín, ktoré sú svojím zložením blízke živočíšnym, odporúčajú sa ako náhrada mäsa. Využiteľnosť pre organizmus sa znásobí, ak sa skombinujú s obilninami, napríklad quinoa s červenou šošovicou alebo cícer s ryžou. Strukoviny obsahujú i veľa komplexných sacharidov, takže zasýtia, majú nízky glykemický index, uvoľňujú sa postupne a nezvyšujú hladinu cukru v krvi. Ďalšími plusmi sú obsah vlákniny, veľmi nízky obsah tukov a, naopak, nechýbajú v nich vitamíny skupiny B, antioxidanty a minerálne látky ako vápnik, horčík, draslík, železo, zinok, fosfor, selén. K základným druhom strukovín patrí hrach, šošovica, fazuľa, cícer, sója, bôb, z botanického hľadiska sa k nim radia aj arašidy.

Fazuľa

Obsahuje veľké množstvo vápnika a draslíka i kyseliny listovej. Vďaka obsahu vlákniny pomáha regulovať funkciu čriev, je vhodná aj pre diabetikov.

Šošovica

Výdatný zdroj železa, reguluje funkciu čriev, a tak je vhodnou prevenciou proti zápche, podporuje krvný obeh a prospieva srdcu. Zvyšuje vitalitu obličiek a podporuje močenie, pomáha pri neurózach a depresiách.

7 supertipov na potraviny

Majú svojich zástancov i odporcov. Kým prvítvrdia, že by sme ich mali pravidelne jedávať. druhí hovoria, že také vlastne neexistujú. Superpotraviny.

K ich plusom patrí mimoriadne vysoké množstvo živín, ako sú antioxidanty, živé enzýmy, vláknina, minerály, čím sú pre ľudský organizmus prospešnejšie v porovnaní s inými potravinami. Superpotraviny prejavili svoje liečivé schopnosti už pred tisíc rokmi. Tajomstvo veľkého obsahu živín je väčšinou spojené s drsnými podmienkami, v ktorých museli rásť, napríklad púšte, vysoká nadmorská výška či tropické pralesy. Experimentovanie s novými potravinami môže byť zaujímavé, je však potrebné ich poznať a vedieť, ako pôsobia. Veľa superpotravín ponúka aj naša krajina a sú pre nás aj prirodzenejšie.

Čučoriedky

Majú silné antioxidačné účinky a osvedčili sa napríklad pri problémoch so žilami, či už pri vzniku metličiek, alebo kŕčových žíl. Sú aj prírodným liekom na akútnu liečbu hnačky.

Cesnak

Nielenže špecificky a výrazne obohatí pokrmy svojou chuťou, ale je aj takmer základnou surovinou pre ľudovú medicínu. Známy je jeho pozitívny vplyv na srdce i znižovanie krvného tlaku. Zabraňuje vytváraniu povlakov v cievach, pomáha znížiť ich zanášanie, pravidelná konzumácia prispieva k zníženiu vzniku rakoviny hrubého čreva.

Červená repa

Typicky slovenská potravina je bežne dostupná po celý rok a možno ju pripraviť na mnoho spôsobov – pečenú, varenú v šalátoch, do nátierok a smoothie.

Chia semienka

Pochádzajú zo Strednej Ameriky a sú plodom šalvie hispánskej. Pomáhajú udržiavať hydratáciu tela, čo ocenia najmä športovci. Sú výborným zdrojom nenasýtených mastných kyselín omega-3, množstva minerálnych látok ako je vápnik, horčík, draslík, železo, fosfor, zinok a bór. Bohaté sú aj na vitamíny skupiny B, vitamín A, C a E.

Ľanové semienka

Obsahujú veľa prospešných látok, ako je kyselina alfalinolénová, omega-3 mastné kyseliny, lignan a vláknina. Porciu ľanových semienok si môžete pridať napríklad do obľúbeného jogurtu.

Hrach

Vďaka obsahu minerálnych látok, hlavne draslíka a fosforu, karoténov a vitamínov skupiny B a C, má veľmi pozitívny vplyv na zdravie, fyzické i mentálne. Radí sa k významným antioxidantom, chráni imunitu, a navyše pomáha proti stresu a zažívacím ťažkostiam.

Bôb

Veľmi dobrý zdroj bielkovín i vlákniny, môže tvoriť až okolo 10 % z hmotnosti tejto strukoviny. Okrem toho obsahuje vitamíny skupiny B, vitamíny C a K, minerálne látky a stopové prvky, napríklad draslík, železo, zinok, horčík či mangán. Výhodou je nízky obsah sacharidov.

Cícer

Má výbornú orieškovú chuť a príjemnú textúru, je bohatým zdrojom vápnika, fosforu, vlákniny, železa a zinku.

Sójové bôby

Charakteristický pre nie je vysoký obsah bielkovín – 35 až 40%, ale aj tukov, až 20%. Práve preto sa stala nenahraditeľnou súčasťou jedálneho lístka vegetariánov.

Zrušte nafukovanie

Ťažkosti s nafukovaním a plynatosťou po konzumácii strukovín sú pre mnohých dôvodom, prečo ich radšej nejedia. Na vine sú sacharidy, ktoré tenké črevo nevie spracovať, a k slovu sa potom dostane hrubé črevo, v ktorom sú baktérie aktivujúce tvorbu plynov.

Môžete sa im vyhnúť, ak strukoviny pred varením preberiete, dobre prepláchnete a namočíte do vody. Fazuľa podľa druhu napríklad potrebuje od dvoch do dvanástich hodín, niektoré druhy šošovice hodinu až dve, cícer aspoň osem hodín a sójové bôby šestnásť hodín. Okrem toho môžete do vody, v ktorej ich varíte, pridať bylinky proti nadúvaniu, napríklad fenikel, rascu, kurkumu, koriander. Osoľte ich až po uvarení, inak šupka stvrdne.

Skvelým spôsobom prípravy je po prevarení rozmixovanie, môžete si z nich pripraviť rôzne pasty a nátierky. Vyberajte si taký druh strukovín, ktorý je pre vás najstráviteľnejší.

Avokädo

Bohatý zdroj minerálnych látok – horčíka, draslíka, medzi, fosforu, tiež vitamínov C, E, H, K, B3, B5 a množstva antioxidantov. Okrem toho dužina obsahuje aj kyselinu olejovú, paimitovú a linolovú, veľmi kvalitné tuky, vďaka ktorým denná konzumácia avokáda prispieva k zníženiu hladiny LDL cholesterolu v krvi a zvýšeniu hladiny HDL cholesterolu. Avokádo si môžete pridať do sendviča namiesto majonézy alebo nakrájať do šalátu.

Matcha

Našla si v kuchyniach svoje miesto či už ako klasický čaj, surovina do pečenia, či do smoothie. Pitiu čaju matcha sa pripisuje viacero benefitov, zlepšenie pamäti, koncentrácie i nálady. Vďaka látke L-theanin bojuje aj proti stresu, dodáva energiu, ktorá sa po vypití uvoľňuje v organizme postupne a vydrží dlhšie.

Zabudnite na mýty

Niektoré potraviny sa len ťažko zbavujú nálepky, že organizmu škodia. Mnohým tvrdeniam stále veríme, hoci ich vedci už viackrát vyvrátili. Ktoré sú najčastejšie?

Vajíčka zvyšujú cholesterol

Hoci vaječný žítok obsahuje takmer takú hladinu cholesterolu, ako je odporúčaná denná dávka, v celom vajíčku sú aj iné látky, ktoré ho pomáhajú z krvi odbúravať, najmä lecitín. Vaječný žítok obsahuje vápnik a železo, bielok je dôležitý zdroj bielkovín.

Mlieko zahlieňuje

Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že mlieko spôsobuje zahlienenie, naopak, je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálov, ktoré organizmus potrebuje.

Vitamíny obsahuje len surová mrkva

Tepelná úprava, naopak, zvyšuje výživové hodnoty mrkvy. Rozkladá sa totiž pri nej tvrdá bunková stena, vnútri ktorej je karotén. Odporúčané spôsoby úpravy mrkvy sú varenie, pečenie, dusenie, grilovanie.

Každé tmavé pečivo je zdravé

Hoci je celozrnné pečivo zdravšie ako biele, nie všetko tmavé pečivo je celozrnné. Dôležité nieje farba, ale zloženie, aby bolo pečivo celozrnné, musí obsahovať minimálne 80% celozrnnej múky.

Brusnice vyliečia zápal močového traktu

Jedno z najzdravších ovocí pomáha pri urologických ťažkostiach, ale samo osebe infekciu úplne nevylieči. Majú skôr preventívne účinky, o liečbe musí rozhodnúť lekár.

Káva dehydratuje

Obľúbený nápoj má síce močopudné účinky, ale v normálnom množstve hladinu tekutín v tele neovplyvňuje. Nadmerné pitie však organizmu neprospieva, zabraňuje mu zbavovať sa škodlivých látok.

Pitie mlieka v dospelosti spôsobuje laktózovú intoleranciu

V prípade väčšiny cicavcov, a teda aj človeka, je aktivita črevnej laktázy, enzýmu štiepiacemu mliečny cukor, najvyššia pri narodení. Po skončení dojčenia začína jej množstvo postupne klesať, eventuálne schopnosť tráviť laktózu sa postupne znižuje. U niektorých ľudí umožňujú genetické vlastnosti aktivite laktázy pretrvať do dospelosti, celosvetovo je to približne 30% populácie. Väčšina dospievajúcich a dospelých s obmedzeným trávením laktózy môže tolerovať asi 12 gramov laktózy denne, je jedna šálka mlieka. Väčšina vedcov sa zhodla, že menej ako 6 gramov laktózy denne nevyvoláva žiadne príznaky.

ZDROJ: KOMENT.SK, SPOLUKSTOLUPODRAVKA.SK

[Späť na obsah]

10. Ďalší potravinársky gigant zvyšuje ceny. Ľudia si budú musieť zvyknúť na zdražovanie, uviedol šéf spoločnosti

[11.10.2021; pravda.sk; EKONOMIKA; 00:00; Pravda]

Výrobca potravín Kraft začína po celom svete dvíhať ceny svojich produktov.

Foto: SHUTTERSTOCK Ilustračné foto.

Šéf firmy Miguel Patricio povedal, že ľudia si budú musieť zvyknúť na zdražovanie, pretože ceny sa zvyšujú všade a dotknú sa skoro všetkého. Informáciu priniesol britský spravodajský portál BBC.

Zvýšia ceny výrobkov

Kraft Heinz vyrába širokú škálu potravín od kečupov a fazúľ v konzervách cez nátierky až po sladkosti. Len na domácom trhu v USA už firma zvýšila ceny viac ako polovice výrobkov.

Čítajte viac Potravinársky gigant avizuje zdražovanie. Dotkne sa to aj bežných potravín, o koľko pôjdu ceny výrobkov hore? „Kde je to nutné, tam zvýšime ceny,“ uviedol Patricio, podľa ktorého to môže znamenať rast cien po celom svete, kde produkty predávajú. Čo je za rastom cien? Je za tým množstvo faktorov, napríklad v Británii je to nedostatok vodičov kamiónov. V Spojených štátoch výrazne stúpli logistické náklady a v určitých častiach ekonomiky je nedostatok pracovných síl.

Ceny narástli až o tretinu

Ak si porovnáme ceny potravín vo svete s cenami z minulého roka zistíme, že potraviny oproti vlaňajšku výrazne zdraželi, a to v priemere až o 33 %. Upozornila na to analytička Jana Glasová vo svojom komentári v polke septembra. Najvýraznejšie zdraželi rastlinné oleje, ktorých ceny sú medziročne vyššie až o 68 % a cukor, ktorý je drahší o 48 %. Obilniny si oproti minulému roku pripísali 31 %, mäso 22 % a mliečne výrobky takmer 14 %.

„Vzhľadom na vývoj vo svete predpokladáme, že ceny potravín budú rásť aj v našich obchodoch. Na jeseň a v zime sa ich tempo rastu môže pohybovať v rozmedzí 4 až 5 %,“ tvrdí Glasová.

https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/603477-dalsi-potravinarsky-gigant-zvysuje-ceny-ludia-si-budu-musiet-zvyknut-na-zdrazovanie-uviedol-sef-spolocnosti/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

Legislatíva EÚ, štrukturálna politika a medzinárodné organizácie

2. Eurokomisia vyzvala EÚ zabojovať proti znečisteniu vody dusičnanmi

[11.10.2021; openiazoch.zoznam.sk; 13:31; redakcia]

Dusičnany aj naďalej znečisťujú vody v krajinách EÚ. Nadmerné množstvo dusičnanov vo vode nepriaznivo vplýva na ľudské zdravie aj ekosystémy a spôsobuje úbytok kyslíka a eutrofizáciu (obohacovanie prostredia hnojivami). Upozornila na to v pondelok Európska komisia (EK) v najnovšej správe o vykonávaní smernice o dusičnanoch, založenej na údajoch z obdobia 2016 – 2019.

Komisia uviedla, že tam, kde vnútroštátne orgány a poľnohospodári vodu vyčistili, malo to pozitívny vplyv na zásoby pitnej vody a biodiverzitu, ako aj na odvetvia, ktoré sú od nich závislé, ako je rybolov či cestovný ruch. Správa však pripomína, že v mnohých častiach EÚ aj naďalej pretrváva problém nadmerného hnojenia.

Eurokomisár pre životné prostredie, oceány a rybárstvo Virginijus Sinkevičius v tejto súvislosti uviedol, že celková kvalita vody v EÚ sa vďaka smernici o dusičnanoch za posledných 30 rokov zvýšila.

“Vidíme aj to, že tým, ktorí sa skutočne snažia o prechod na udržateľné metódy, sa to vypláca. Tempo zmien však nie je dosť rýchle, aby sa zabránilo poškodeniu ľudského zdravia a aby sa ochránili citlivé ekosystémy,” skonštatoval komisár. A dodal, že v súlade s Európskou zelenou dohodou je naliehavo potrebné prijať opatrenia v prospech udržateľného poľnohospodárstva a na ochranu zásob vody.

V porovnaní so situáciou pred prijatím smernice o dusičnanoch došlo k poklesu koncentrácie dusičnanov v povrchových aj podzemných vodách v EÚ. Podľa správy sa však za posledné desaťročie dosiahol len malý pokrok a znečistenie živinami z poľnohospodárstva je pre mnohé členské štáty stále vážnym problémom.

V období 2016 – 2019 14,1 % podzemných vôd štátov EÚ koncentráciou dusičnanov prekračovalo limit stanovený pre pitnú vodu. Podľa zistení je v EÚ eutrofických 81 % morských vôd, 31 % pobrežných vôd, 36 % riek a 32 % jazier.

Komisia sa bude usilovať zlepšiť dodržiavanie smernice o dusičnanoch, čo je predpokladom splnenia cieľa Európskej zelenej dohody a chce znížiť úniky živín a hnojív do roku 2030 aspoň o 50 %. To si vo väčšine členských štátov Únie vyžiada sprísniť celonárodné aj regionálne opatrenia. Lebo už zavedené riešenia v mnohých prípadoch nepôsobia proti znečisteniu dostatočne účinne. Najmä v oblastiach, v ktorých rastie tlak z poľnohospodárstva.

Z hľadiska znečistenia vôd živinami z poľnohospodárstva majú najväčšie problémy Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko a Španielsko. A podľa správy EK v Bulharsku, na Cypre, v Estónsku, Taliansku, Portugalsku, Rumunsku a vo Francúzsku musia bezodkladne zmenšiť ohniská znečistenia dusičnanmi.

Dusík je životne dôležitou živinou, ktorá umožňuje rast rastlín a plodín, jeho vysoké koncentrácie vo vode však škodia ľuďom aj prírode. Dusičnany z maštaľného hnoja a minerálne hnojivá sú už desaťročia hlavným zdrojom znečistenia vôd v Európe. Približne polovica dusíka obsiahnutého v použitých hnojivách a hnoji sa v Európe stráca v okolitom prostredí. Pre poľnohospodárov to predstavuje stratu potenciálnych ziskov vo výške približne 13 až 65 miliárd eur ročne.

Celkové environmentálne náklady na všetky úniky reaktívneho dusíka v Európe sa odhadujú na 70 až 320 miliárd eur ročne.

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/216676/Eurokomisia-vyzvala-EU-zabojovat-proti-znecisteniu-vody-dusicnanmi

[Späť na obsah]

6. Obmedzením globálneho otepľovania sa môžu zachrániť milióny životov

[11.10.2021; svet.sme.sk; Svet; 00:00; TASR]

Spaľovanie fosílnych palív nás zabíja, upozornila WHO.

ŽENEVA. Milióny životov by mohli byť zachránené obmedzením globálneho otepľovania, uviedla v pondelok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a zároveň vyzvala účastníkov nadchádzajúceho klimatického summitu COP26 na podniknutie vážnych krokov v klimatickej otázke pre zlepšenie zdravia populácie na celom svete. Informuje o tom agentúra DPA.

“Spaľovanie fosílnych palív nás zabíja,” upozornila WHO v 82-stranovej mimoriadnej správe ku klimatickému summitu v škótskom Glasgowe, naplánovanému na začiatok novembra.

V správe s názvom “Argument zdravia pre klimatickú akciu” WHO stanovila desať odporúčaní, ako maximalizovať zdravotné výhody riešenia klimatických zmien a vyhnúť sa najhorším vplyvom klimatickej krízy na zdravie, píše DPA.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článokPrinc Charles vyzval lídrov, aby na klimatickom summite premenili reči na skutkyČítajte

Krajiny si podľa svetovej organizácie musia stanoviť ambiciózne národné klimatické záväzky na podporu zdravého zotavenia sa z krízy, ktorú priniesla pandémia koronavírusu, uvádza sa v správe.

“Pandémia COVID-19 odkryla dôverné a krehké väzby medzi ľuďmi, zvieratami a naším prostredím,” povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. “Tie isté neudržateľné rozhodnutia, ktoré zabíjajú našu planétu, zabíjajú ľudí,” dodal.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článokNemecké firmy žiadajú od novej vlády naplnenie klimatickej dohodyČítajte

„WHO vyzýva všetky krajiny, aby na COP26 podnikli rozhodné kroky v záujme obmedzenia globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia – nielen preto, že je to tá správna vec, ale pretože je to v našom vlastnom záujme,“ dodal riaditeľ WHO.

Konferencia OSN o klimatických zmenách COP26 sa bude konať v škótskom Glasgowe od 31. októbra do 12. novembra, pripomína DPA.

https://svet.sme.sk/c/22760926/obmedzenim-globalneho-oteplovania-sa-mozu-zachranit-miliony-zivotov.html

[Späť na obsah]

Odpady

1. Kontajnery s PCB látkami pôjdu na zabezpečený pozemok

[12.10.2021; Korzár; REGIÓN; s. 9; sita]

Problém, ktorý sa vlečie, sa zase o čosi posunul.

STRÁŽSKE. Rezorty vnútra a životného prostredia sa dohodli na spôsobe odstránenia škodlivých látok z areálu bývalej fabriky Chemko Strážske v Michalovskom okrese. Ako vyplýva z Informácie o postupe riešenia mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa v lokalite Chemko, a. s. Strážske a návrhu riešenia mimoriadnej situácie, ktorú na konci septembra odobrila vláda, kontajnery s nebezpečnými látkami z lokalít „Ošipáreň“ a „Prameň“ zložia na pozemku zabezpečenom Ministerstvom životného prostredia SR. „Záchranné práce budú spočívať najmä vo vyťažení nebezpečných látok z priestorov, kde sa voľne nachádzajú, naložení sudov obsahujúcich nebezpečné látky, ako aj kontaminovanej pôdy a prípadných kovových konštrukcií a ich následnom naložení do kontajnerov certifikovaných na uloženie takéhoto odpadu, prípadne do iných vhodných priestorov,“ uvádza sa v dokumente s tým, že následne sa naplnené kontajnery uložia na pozemok, na ktorý bola uzavretá zmluva o výpožičke.

Odstraňovať budú hasiči

Práce zabezpečia príslušníci Hasičského a záchranného zboru, ktorí budú otestovaní na prítomnosť PCB látok v krvi a vybavení potrebnými ochrannými prostriedkami. Zabezpečenie zneškodnenia a likvidácie nebezpečného odpadu zhromaždeného pri záchranných prácach je podľa dokumentu primárne zodpovednosťou jeho pôvodcu. V prípade jeho nespôsobilosti splniť svoje povinnosti ďalší postup ako aj spôsob zneškodnenia a likvidácie navrhne minister životného prostredia. Dokument dodáva, že vo veci zároveň vykonáva úkony odbor kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v rámci trestného konania vo veci prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi. (sita)

[Späť na obsah]

2. Potravinám odpad nesvedčí

[12.10.2021; Pravda; kvalitné potraviny; s. 24; Redakcia]

Nový systém triedenia kuchynského odpadu má prispieť k zníženiu plytvania jedlom i potravinami, k lepšiemu využívaniu bioodpadu a šetreniu výdavkov na komunálny odpad.

Podľa oficiálnych údajov vyhodí ročne na Slovensku každý obyvateľ do odpadu približne 168 kilogramov potravín. Priemer v Európskej únii (EÚ) je ešte vyšší. Rada EÚ zverejnila, že na jedného Európana pripadá ročne o päť kilogramov viac, čo je v celkovom súčte takmer 87,6 mil. ton. Viac ako polovicu z celkového množstva potravinového odpadu pritom vyprodukujú domácnosti. Aj preto sa EÚ a jej členské štáty zaviazali znížiť potravinový odpad do roku 2030 na polovicu.

Varené jedlo, chlieb aj ovocie

Z výsledkov on-line reprezentatívneho prieskumu, ktorý v septembri tohto roku realizovala Organizácia zodpovednosti výrobcov – OZV ENVI-PAK na vzorke 1 000 respondentov, sa ukázalo, že až 39 % obyvateľov Slovenska vyhadzuje potraviny najmenej raz do týždňa, denne dokonca 7 %! Iba štvrtina – 27 %, jedlom vôbec neplytvá a koše potravinami neplní. Ľahostajnejší sú najmä mladší ľudia, od 18 do 39 rokov. Naopak, starší ľudia a obyvatelia z menších obcí jedlo nevyhadzujú. Najčastejšie putujú do odpadu zvyšky uvareného jedla, vyhodia ich takmer dve tretiny – 65 % z respondentov. V koši však často končí aj chlieb a pečivo – uviedlo to 35 % respondentov, a čerstvé ovocie či zelenina – 20 %.

Veľa sa skazí

Najčastejším dôvodom vyhadzovania je, že sa jedlo pokazí – 68 %. Ďalšími sú končiaci dátum spotreby alebo minimálnej trvanlivosti – 32 %, či nadmerné množstvá jedla, ktoré nevládzeme zjesť – 28 %. Dobrá správa je, že domácnosti dnes neprodukujú viac potravinového odpadu ako pred pandémiou. Viac ako polovica – 54 %, vyhadzuje rovnaké množstvo potravín ako pred pandémiou a 43 % menej ako v minulosti.

Triedenie ušetrí peňaženky

Istému množstvu potravinového odpadu sa pravdepodobne vyhnúť nedá. V minulosti končil v zmesovom komunálnom odpade. Od 1. januára do 30. júna 2021 mali všetky mestá a obce, s výnimkou Bratislavy, Košíc a Prešova, povinnosť zabezpečiť triedenie kuchynského odpadu a bioodpadu. „Ľudia si na nový systém triedenia biologického odpadu postupne zvykajú, zatiaľ prešlo málo času na hodnotenie prvých výsledkov. Z dlhodobého hľadiska sa očakáva, že zber kuchynského bioodpadu zníži mieru skládkovania, kedže práve on tvoril v minulom roku takmer polovicu zmesového komunálneho odpadu. Triedenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu môže v budúcnosti šetriť aj peňaženky, pretože sa prejaví v podobe nižších poplatkov za komunálny odpad,“ hovorí Katarína Kretter, riaditeľka oddelenia komunikácie OZV ENVI-PAK.

Varte bez odpadu

V aktivitách s racionálnym nakladaním s odpadmi platí, že zmysel má aj rozhodnutie jednotlivca, ktorý postupne zmení svoje návyky. Existuje veľa spôsobov, ako sa naučiť neplytvať jedlom a nevyhadzovať potraviny. Inšpirovať sa môžete aj v gastronómii, kde sa varenie bez odpadu stáva trendom. „Veľká časť zeleniny, či už je to šupka, alebo vnútro s jadierkami, sa dá spracovať a dať napríklad do vývaru, ktorý bude dobrým základom varenia a má viac živín ako voda. Ak máte vývaru veľa, môžete ho dať vo vreckách do mrazničky a spotrebovať neskôr,“ radí Michal Konrád, zakladateľ modernej streetfoodovej značky Bao Brothers. Šéfkuchár odporúča dôkladne si už pri nákupe premyslieť, čo budete pri varení potrebovať. „Nekupujte zbytočne veľa potravín do zásoby, skúste spracovať aj staršie použiteľné suroviny kreatívne. Napríklad suchý chlieb na bruschettu alebo hlúby z brokolice či karfiolu do polievky,“ dodáva.

Dátumy sú dôležité

Ľudia sa neraz zbavujú i potravín, ktoré sú ešte dobré, pretože nerozumejú informáciám na obaloch. Veľmi často si mýlia dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby.

Dátum minimálnej trvanlivosti – dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná v neporušenom obale, uchová niektoré svoje špecifické vlastnosti. Môže sa konzumovať aj po uplynutí tohto dátumu. Patria sem potraviny ako múka, suché strukoviny, ryža, nemletý mak, sušienky, čokoláda.

Dátum spotreby/Spotrebujte do – sa uvádza na potravinách, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze. Po uplynutí tohto dátumu by sa už nemali jesť, pretože môžu ohroziť zdravie. Sú to napríklad jogurty, majonézové šaláty, porciované mäso či mlieko.

[Späť na obsah]

Iné informácie

4. Londýn: Potravinová pomoc pre ľudí v núdzi

[11.10.2021; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Viliam Ovsepian / Juraj Mikula]

Juraj Mikula, moderátor:

„Mnohí ľudia v ťažkých časoch pomáhajú tým, ktorí to potrebujú najviac. Najskôr ako dobrovoľníci a časom sa tomu začnú venovať naplno. Podobné životné príbehy pospájali aj pracovníkov jedného z mnohých komunitných centier v Londýne. Pomáhajú rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je potravinová pomoc pre ľudí v núdzi.“

Viliam Ovsepian, redaktor:

„Organizátori projektu prišli s nápadom darovať potraviny, keď vypukla pandémia. Všimli si, že ľudia v snahe ušetriť, začali nakupovať tie najlacnejšie potraviny, ak vôbec. Pre stratu zamestnania si mnohí nemôžu dovoliť ani to. Anna, pracovníčka komunitného centra Castlehaven hovorí, že chcú, aby ľudia v núdzi jedli čo možno najzdravšie. Preto nakupujú hlavne zeleninu a ovocie. Snažia sa vyjsť v ústrety aj takým, ktorí majú rôzne alergie a potravinové intolerancie. Ľudia môžu povedať, o aké potraviny majú záujem. Následne dostanú poradové číslo a čas, kedy môžu prísť pre jedlo. Sharon Baah, organizátorka výdaja jedla hovorí, že ku nim chodia slobodné mamičky či oteckovia. Bezdetné páry, penzisti a bezdomovci. Dokonca aj ľudia, ktorí majú vlastné bývanie, no prišli o prácu a nemajú peniaze na jedlo. Komunitné centrum spolupracuje s obchodnými reťazcami, školami a rôznymi firmami. Spoločnosti okrem finančných príspevkov poskytujú aj dobrovoľníkov. Okrem vydávania potravín pre ľudí v núdzi, pracovníci komunitného centra organizujú napríklad aktivity pre osamelých dôchodcov a pre deti. Navyše, záujemcov z okolia učia, ako

sa starať o malé mestské záhrady.

Z Londýna Viliam Ovsepian, RTVS.“

[Späť na obsah]

Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk