Prvé tohtoročné rokovanie Konzorcia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) a českých agrárnych samospráv sa uskutočnilo 16. februára. Rokovanie sa uskutočnilo hybridnou formou a za SPPK sa ho zúčastnil predseda Emil Macho a výkonný podpredseda Andrej Gajdoš.

ilustračné foto

Na úvod Adela Paďourková, stála zástupkyňa Konzorcia v Bruseli, priblížila proces schvaľovania strategických plánov členských krajín zo strany Európskej komisie. Strategické plány doteraz neodovzdali štyri krajiny; posledné bude Belgicko, ktoré odovzdá svoje dva plány až v závere marca. Prvý hodnotiaci list Komisie bude členskej krajine odoslaný tri mesiace po predložení návrhu strategického plánu. Reakcia členských krajín sa očakáva v lehote zhruba dvoch mesiacov po obdržaní listu. Následne bude mať Komisia ďalšie tri mesiace na finálne schválenie plánu. Nie veľmi dobrou správou je, že pri spracovávaní hodnotiacich listov Komisie má hlavné slovo nie DG AGRI, ale DG CLIMA a DG ENVI.

Ďalšia časť stretnutia bola venovaná porovnaniu nastavenia slovenského a českého strategického plánu. Českí a slovenskí zástupcovia si navzájom vymenili informácie nielen o nastavení jednotlivých opatrení, ale aj o procese ich tvorby. Českí zástupcovia sa chcú pokúsiť – s ohľadom na konkurečné postavenie – o úpravu nastavenia redistributívnej platby, ktorej obálka (23% I. piliera) v ich prípade vysoko prevyšuje alokáciu v iných členských krajinách. Otvorená bola aj otázka neprodučných prvkov, kde sa SPPK usiluje o zaradenie aj prvkov na TTP a česká strana o zahrnutie aj prvkov mimo LPIS.

Porovnanie Strategických plánov Českej a Slovenskej republiky

Ďalšia časť rokovania Konzorcia bola venovaná prehľadu plánovaných iniciatív Komisie na rok 2022. Bruselská agenda je veľmi dôležitá a nemôže byť riešená okrajovo. Z diskusie partnerov Konzorcia vyplynul zámer sústrediť pozornosť na niekoľko málo najpodstatnejších iniciatív. Konzorcium má obmedzené personálne kapacity, ostatné krajiny sú v tomto smere na tom diametrálne odlišne: okrem silného personálneho obsadenia doma majú desiatky zamestnaných ľudí priamo v Bruseli. Problémom v Čechách aj na Slovensku je tiež slabá iniciatíva členských subjektov komôr, resp. porozumenie tomu, že bruselská agenda je náročnou a dôležitou oblasťou činnosti, ktorú je potrebné podporiť, keďže poľnohospodárska politika sa tvorí v Bruseli. Konzorcium sa zhodlo na vytvorení menších pracovných skupín pre jednotlivé vybrané priority.

V tomto smere sa opätovne ukazuje význam Konzorcia a obdobných iniciatív (V4, East Coordination Team) v zmysle spájania kapacít a spolupráce pri presadzovaní spoločných stanovísk na pôde európskych inštitúcií.

Celkovo má Komisia nateraz naplánovaných 75 iniciatív, pričom počet sa môže ďalej zvýšiť. Z plánovaných iniciatív je 27 poľnohospodárskych, 32 potravinárskych a 16 zmiešaných. Legislatívnych iniciatív je 56, nelegislatívnych 16 (3 nejasné), ale v prípade Komisie je vždy otázne, nakoľko sú nelegislatívne iniciatívy skutočne nelegislatívne (napr. stratégie Európskej zelenej dohody, ktorých ciele – aj keď nateraz nelegislatívnej povahy – sú súčasťou hodnotenia strategických plánov zo strany Komisie).

Medzi najdôležitejšie poľnohospodárske legislatívne iniciatívy patrí poľnohospodárska taxonómia (určujúca udržateľnosť konkrétnych činností), revízia smernice pre udržateľné používanie pesticídov (uniknutý dokument hovorí o 50%-nom znížení a zmene smernice na nariadenie), revízia obchodných noriem EÚ pre poľnohospodárske produkty, zrkadlové doložky v obchodných dohodách (obmedzenie dovozu z tretích krajín v prípade použitia zakázaných látok), obnova licencie pre glyfosát (vyprší 15.12.2022), legislatívne návrhy pre certifikáciu uhlíkového poľnohospodárstva či revízia legislatívy pre welfare zvierat. Medzi nelegislatívne iniciatívy patrí štúdia o opatreniach SPP podporujúcich welfare zvierat, štúdia mapujúca fiškálne opatrenia a cenové politiky zamerané na cukor, nealkoholické sladené nápoje a alkoholické nápoje (s možným dopadom na zdanenie), vedecké posúdenie EFSA k zákazu klietok, či štúdia o využívaní pôdy v súvislosti s udržateľným poľnohospodárstvom – tieto štúdie budú slúžiť pre súvisiace legislatívne návrhy. Komisia bude tiež podporovať napríklad výskum a inovácie zamerané na produkciu alternatívnych proteínov.

Z legislatívnych potravinárskych iniciatív je možné spomenúť návrh EK pre environmentálne tvrdenia využívajúce metódu environmentálnej stopy produktu/organizácie, návrh EK pre politický pracovný rámec pre biologické, biologicky odbúrateľné a kompostovateľné plasty, revíziu smernice o obaloch a obalových odpadoch, stanovenie maximálneho limitu obsahu pre určité živiny v spracovaných potravinách (nutričné profily), revízia právnych predpisov EÚ týkajúca sa materiálov určených pre styk s potravinami, návrh harmonizovaného povinného označovania výživových hodnôt na prednej strane obalov, návrh na rozšírenie označenia krajiny pôvodu pri niektorých potravinách, návrh na revíziu pravidiel označovania dátumu spotreby potravín či označovanie vysoko spracovaných potravín.

Pani Paďourková hovorila aj o aktuálne prejednávaných témach v Európskom parlamente. Práca je veľmi intenzívna, rieši sa napríklad akčný plán pre ekologické poľnohospodárstvo, dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti, nová lesnícka stratégia EÚ, správa o vykonávaní smernice o welfare zvierat v poľnohospodárskych podnikoch, správa o vykonávaní školských programov pre ovocie, zeleninu, mlieko a mliečne produkty, balík Fit for 55 (LULUCF, ESR, RED).

Zástupcovia členských organizácií Konzorcia tiež diskutovali o iniciatívach členských krajín a priemyslu. Silným signálom je plánované zrušenie priamych platieb na hektár v Nemecku po roku 2027. Nemecko tiež kladie dôraz na krátke dodávateľské reťazce, resp. lokálnu produkciu (výhradne nemecké bravčové mäso na pultoch obchodu). Dánsko plánuje posilniť welfare zvierat cez požiadavku na vyššiu triedu welfare pre mäso na pultoch obchodov. Mäso vo verejnom stravovaní bude musieť mať vo Francúzsku povinné označenie pôvodu. Podpora Komisie pre alternatíve proteíny (finančná podpora pre podniky) taktiež formuje činnosti v agropotravinárstve. Tu Francúzsko vyvíja tlak na to, aby označenia tradičných proteínov boli chránené – vzhľadom na produkty z alternatívnych proteínov. Veľké potravinárske spoločnosti (napr. Nestlé) významne investujú do výskumu a inovácií v oblasti udržateľného poľnohospodárstva. Aj keď tieto zdroje pôjdu mimo EÚ, potravinárske spoločnosti takto de facto určujú, ako bude vyzerať poľnohospdárstvo v budúcnosti, keďže sa môže stať, že nebudú chcieť produkovať svoje potraviny zo surovín, ktoré nemajú značku udržateľnosti. V diskusii sa tiež spomenulo označovanie Nutriscore (čierne označenie „F“). Hovorilo sa tiež o tom, že mnoho vyššie spomenutých iniciatív EK je vzájomne v rozpore s iniciatívami EK v iných oblastiach (napr. v energetike).

Rokovanie bolo venované aj nomináciám na zástupcu Konzorcia v prezídiu Copa-Cogeca. Konzorcium sa zhodlo, že nominuje dvoch kandidátov, jedného za SR a druhého za ČR. Z rokovania taktiež vyplynula potreba posilniť spoluprácu s ďalšími organizáciami, napr. Farm Europe, ELO, EESC či CoR.

Priority Konzorcia budú tiež presadzované v rámci East Coordination Team (EE, LT, LV, PL, CZ, SK, HU, RO, HR), ktorý najbližšie zasadá 24. februára, a tiež v rámci V4 – skupina V4 bude zvolaná v priebehu marca.

Možnosti investičných pomocí pre potravinársky priemysel