Monitoring médií 07.10.2019

OBSAH

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

  1. USA–EU-vámháború kezdődik
[07.10.2019; Új Szó; Titulná strana; s. 1; mi;TASR;MTI]
  1. Orechov bude málo, ceny porastú
[06.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Iveta Tanoczká / Viliam Stankay]
  1. O “zelenú naftu” požiadalo vyše 2200 farmárov
[06.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Klára Grausová / Viliam Stankay]
  1. Zjednotia rozdrobenú pôdu
[06.10.2019; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Andrej Horváth / Zuzana Straková Wenzelová;Igor Haraj]
  1. Smer-SD trvá na zvýšení minimálnej mzdy
[05.10.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 22:00; Marta Jančkárová / Martin Agner]
  1. Pivovary zvyšujú ceny piva
[05.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Ivan Tománek / Viliam Stankay]
  1. Smer-SD trvá na zvýšení minimálnej mzdy, a to aj napriek upozorneniu výrobcov, že vyššie náklady môžu zdražieť potraviny
[05.10.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Marta Jančkárová / Oto Görner]
  1. Smer-SD trvá na zvýšení minimálnej mzdy, a to aj napriek upozorneniu výrobcov, že vyššie náklady môžu zdražieť potraviny
[05.10.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Marta Jančkárová / Oto Görner]
  1. Ocenenia Agrofilmu získalo 14 dokumentov
[04.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Jana Obrancová / Viliam Stankay]
  1. Na pulty obchodov sa vracajú tradičné zemiaky z Liptova
[04.10.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Milan Velecký / Oto Görner]
  1. Stručne z domova – Festival Agrofilm 2019
[04.10.2019; Regina Západ; Žurnál Rádia Regina; 17:00; Monika Slobodová]
  1. Do obchodov sa vracajú zemiaky z Liptova
[04.10.2019; Regina Západ; Žurnál Rádia Regina; 17:00; Milan Velecký / Marína Debnárová]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

  1. Kto na jeseň nebude hodovať
[07.10.2019; Hospodárske noviny; Názory a analýzy; s. 7; Martin Vlachynský]
  1. Pozemkové úpravy vedia pomôcť aj v boji s klimatickou zmenou. Príkladom nám môže byť Česko
[07.10.2019; webnoviny.sk; Legislatíva lesy a lesníctvo; 00:25; Ivana Sladkovská]
  1. Desaťročie sa v Kravanoch nedarí dostavať kanalizáciu, ani spustiť čistiareň
[07.10.2019; spis.korzar.sme.sk; Spiš Korzár / Spravodajstvo zo Spiša; 00:00; Mária Šimoňáková]
  1. Kto na jeseň nebude hodovať
[07.10.2019; komentare.hnonline.sk; Osobnosti pre HN; 00:00; Martin Vlachynský]
  1. Slovensko: „Vlčí“ spor
[06.10.2019; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Eva Bariová;Jana Veľasová / Aneta Parišková;Ľuboš Sarnovský]
  1. Správy o kupovaní sudcov; Reforma nemocníc; Zvýšenie minimálnej mzdy
[06.10.2019; RTVS Jednotka; O 5 minút dvanásť; 11:55; R / Marek Makara]
  1. Aktuálna hrozba vrtivky orechovej: Výskyt tejto drobnej mušky treba nahlásiť!
[06.10.2019; pluska.sk; iZáhradkár; 00:00; Ivana Horváthová UKSUP – OR;Sedláček Harničárová Lucia]
  1. Súd eviduje odvolania v kauze Pečniansky les, zasiela ich protistranám
[06.10.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]
  1. Šokujúce odhalenie: V mäse možno zjete rakovinu, môžete sa nakaziť?
[06.10.2019; pluska.sk; iZdravie; 00:00; dab]
  1. O tému zeleného obstarávania nie je záujem
[05.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Silvia Majerová / Viliam Stankay]
  1. Africký mor ošípaných je problémom všetkých krajín EÚ, Matečná zdôraznila nevyhnutnosť spolupráce
[05.10.2019; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 14:12; NasVidiek.sk]
  1. Matečná podpísala na stretnutí ministrov V4+5 v Prahe deklaráciu o lesoch a klimatických zmenách
[04.10.2019; webnoviny.sk; Lesy a lesníctvo; 16:35; NasVidiek.sk]
  1. Farmári poškodení suchom dostali od štátu pomoc vo výške 17 miliónov eur
[04.10.2019; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 15:03; TASR]
  1. Stretnutie agroministrov V4+5 viedlo k prijatiu spoločných deklarácií
[04.10.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Poľnohospodárstvo

  1. Úroda bude menšia
[06.10.2019; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Mario Kermiet / Patrik Švajda;Lenka Vavrinčíková]
  1. Slovenské semená budú zmrazené na Špicbergoch
[06.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Monika Maťová / Viliam Stankay]
  1. Nákupná cena kravského mlieka v auguste klesla o percento
[06.10.2019; aktuality.sk; Ekonomika; 13:20; TASR]
  1. Export bravčového mäsa z EÚ by mal výrazne vzrásť, dôvodom je africký mor ošípaných v Číne
[06.10.2019; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 10:14; Ján Pasuth]
  1. Šelma sa prebúdza
[05.10.2019; Pravda; EKO REPORTÁŽ; s. 14,15,16,17; Andrej Barát]
  1. Kedysi zakázaný a dnes na výslní! Topinambur je zdravý a na pestovanie nenáročný
[04.10.2019; pluska.sk; iZáhradkár; 00:00; Patrícia Lešková]
  1. Na senickom úrade riešili zápach v meste spôsobený hnojením
[04.10.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Potravinárstvo

  1. Oktoberfest 2019:Menej návštevníkov, menej piva, menej trestných činov
[06.10.2019; 24hod.sk; Zo zahraničia; 00:00; Teraz.sk;TASR]
  1. Zážitková gastronómia nemusí byť výsadou veľkých miest
[05.10.2019; etrend.sk; Aktuality; 00:00; jh]
  1. Pivovary zvyšujú ceny piva
[04.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 16:00; R / Jana Majeská]

Legislatíva EÚ, štrukturálna politika a medzinárodné organizácie

  1. Nový Johnsonov návrh je horší ako ten starý, konštatoval výbor EP pre brexit
[04.10.2019; europskenoviny.sk; POLITIKA; 00:00; dac]

 

TEXTY

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

1. USA–EU-vámháború kezdődik

[07.10.2019; Új Szó; Titulná strana; s. 1; mi;TASR;MTI]

A szlovákiai élelmiszeripart és az agrártermékeket is érinti az amerikai importvám

ÖSSZEFOGLALÓ Pozsony.Napokon belül,már október 18-án élesítiAmerika az európai termékeket sújtó büntetővámokat.Aterméklista hosszú, és bár főként az Airbus gyártásában részt vevő országokat érinti, a szakmai szervezetek szerint a büntetővámok negatív hatását a szlovákiai élelmiszergyártók ismegérzik.

A Kereskedelmi Világszervezet (WTO) a múlt héten hagyta jóvá, hogy Washington 7,5 milliárd dollár értékben importvámokat vessen ki európai árukra az Airbus repülőgépgyártónak nyújtott tiltott állami támogatások miatt. Az Egyesült Államok, valamint a Németországot, Franciaországot, NagyBritanniát és Spanyolországot képviselő Európai Bizottság között 2004 óta dúl ádáz vita a világ két legnagyobb repülőgépgyártója, az amerikai Boeing és az európai Airbus szubvencionálásáról. A WTO vitarendezési testülete tavaly májusban az Európai Uniót, idén áprilisban viszont az Egyesült Államokatmarasztalta el. Az amerikai kormányzat azt tervezi, hogy október 18-tól vezeti be az engedélyezett büntetővámokat európai termékekre – közölte az Egyesült Államok kereskedelmi főképviselőjének hivatala még a múlt héten. A hivatal ennek megfelelően közzétette azt a listát, amelyen a 10, illetve 25 százalékos pótlólagos vámmal sújtandó termékek szerepelnek. Az olívabogyótól kezdve az anorákokon, a borokon, a kekszeken, a sajtokon, a kagylókon és rákokon keresztül a repülőgépekig rengeteg európai árucikk, főleg tömegfogyasztási termék importját drágítja meg az amerikai kormányzat.Az első helyen természetesen az Airbus által gyártott repülőgépek szerepelnek, amelyekre 10 százalékos pótvámot vetnek ki az Egyesült Államokban.Atöbbi, többmint 150 kategóriába besorolt terméket alapvetően az Airbusok gyártásában részt vevő négy országban Franciaország, Németország, Spanyolország és az Egyesült Királyság – állítják elő, ezeket 25 százalékos büntetővámfogja terhelni. Bár főként francia, német, spanyol és brit érintettséget találni a listán, néhány termékcsoport esetében az összes uniós tagországnak, így Szlovákiának is számolnia kell a költségesebb, Amerikába irányuló szállítással. Jana Holéciová, a Szlovák Mezőgazdasági és Élelmiszeripari Kamara (SPPK) szóvivője szerint Szlovákia elsősorban az élelmiszeripar és az agrártermékek vonatkozásában érintett. Folytatás a 2. oldalon. (mi, TASR, MTI)

[Späť na obsah]

 

2. Orechov bude málo, ceny porastú

[06.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Iveta Tanoczká / Viliam Stankay]

Viliam Stankay, moderátor: „Úroda orechov bude o vyše polovicu nižšia než vlani, plody napadol škodca vrtivka orechová. Poľnohospodári a tiež drobní pestovatelia hovoria o katastrofe. Nedostatok orechov pocítia aj spotrebitelia, ceny orechov v obchodoch porastú.“

Iveta Tanoczká, redaktorka: „V orechovom sade v Rúbani pri Nových Zámkoch plánovali začať so zberom orechov asi o tri týždne.“

Gábor Póč, vedúci rastlinnej výroby, spoločnosť Rúbanka, s.r.o.: „Máme tu tritisíc stromov na deväť a pol hektároch. Minulý rok už sme mali dve tony a na tento rok podľa mňa o deväťdesiat percent bude menej úrody.“

Ondrej Korpáš, poradca pre pestovanie, spoločnosť Rúbanka, s.r.o.: „Tento rok nečakane nastal problém s orechmi, pretože dosiaľ mohli byť pestované úplne takmer bez chemickej ochrany a boli ako úplne bio. A v tomto roku nastal problém, že vrtivka orechová, ktorý je škodca z Ameriky, spôsobil takúto pohromu.“

Iveta Tanoczká: „Problém s poškodenými plodmi trápi nielen veľkých pestovateľov, ale i drobných záhradkárov, ktorí sa spoliehali na svoju každoročnú úrodu.“

Vojtech Petrík, drobný pestovateľ orechov: „Prekvapenie v podstate prišlo teraz na jeseň, keď to začalo černať, keď to začalo odpadávať. A predpokladám, že nejakých možno päťdesiat percent, možno štyridsať, uvidíme, keď ich budeme čistiť, bude iba odpad.“

Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie SR: „Asi pred piatimi rokmi doputoval k nám z južných častí Európy škodca vrtivka orechová a tento škodca spôsobuje červivosť orechov. Tento rok máme omnoho nižšiu úrodu orechov, ako bolo po minulé roky. Bude to možno ani nie štyridsať percent z toho, čo sme mávali.“

Iveta Tanoczká: „Celková úroda orechov u nás vlani dosiahla približne tridsať ton. Ak sa ovocinárom podarí zabojovať so škodcom, v budúcnosti by mala razantne stúpnuť. Za posledných päť rokov bolo totiž u nás vysadených až tisíc hektárov nových orechových sadov. Ovocinári tak reagujú na rastúci dopyt po orechoch.“

Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Dovážame okolo päťstopäťdesiat ton orechov ročne. Naši ovocinári, naši pestovatelia odhadujú, že aj po tohtoročnej sezóne dôjde k úprave cien priamo v obchodoch a očakávajú, že tie spotrebiteľské ceny by sa mali zvýšiť približne o desať percent oproti minulému roku.“

Iveta Tanoczká: „Ovocinári a odborníci upozorňujú, že pestovatelia orechov by už teraz mali pomýšľať na vhodné opatrenia alebo postreky, aby sa situácia v budúcom roku neopakovala a zaistili si úrodu.“

[Späť na obsah]

 

3. O “zelenú naftu” požiadalo vyše 2200 farmárov

[06.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Klára Grausová / Viliam Stankay]

Viliam Stankay, moderátor: „O štátnu podporu v rámci opatrenia zelená nafta požiadalo viac ako dvetisíc dvesto farmárov. Agrorezort a Pôdohospodárska platobná agentúra budú teraz ich žiadosti vyhodnocovať. Celkovo na program vyčlenili tridsať miliónov eur.“

Klára Grausová, redaktorka: „O tom akú sumu poľnohospodári zo zelenej nafty získajú, rozhodnú údaje zo štátnych databáz a registrov pestovaných plodín a chovaných zvierat spätne za predchádzajúci rok.“

Daniel Hrežík, hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predpokladá vyčerpanie alokácie. Konečné požadované finančné prostriedky, ako aj finálne počty zvierat a hektárov žiadateľov bude môcť agrorezort potvrdiť až po administratívnej kontrole žiadostí.“

Klára Grausová: „Proces žiadania o zelenú naftu je elektronizovaný. Prvý krok, ktorý museli záujemcovia urobiť, bolo vytvorenie elektronického konta na portáli štátneho data centra. O samotnú dotáciu následne požiadalo dvetisíc dvesto trinásť farmárov.“

Daniel Hrežík: „Účelom štátnej pomoci je podpora mikro, malých a stredných podnikov pôsobiacich v sektore poľnohospodárskej prvovýroby vo výške časti spotrebnej dane z minerálnych olejov ako kompenzácia nákladov poľnohospodárov na spotrebu nafty.“

Klára Grausová: „Podporu živočíšnej výroby a pestovania nedostatkových či náročnejších plodín slovenskí poľnohospodári vítajú, zároveň však upozorňujú, že zelená nafta nie je všeliek pre naše poľnohospodárstvo.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Zelená nafta je prvý krok k takému efektívnemu rozdeľovaniu štátnych a európskych zdrojov. Je to jeden z nástrojov a práve takéto nástroje by sme dlhodobo mali prijímať na Slovensku, aby sme motivovali poľnohospodárov.“

Klára Grausová: „Slovensko v súčasnosti produkuje najmä plodiny nenáročné na výrobu, ktoré sa na našom území ďalej nespracúvajú. Ministerstvo pôdohospodárstva chce zelenou naftou zvýšiť množstvo domácich potravín v obchodoch. Analytička nezávislého Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz dotácie samy o sebe nepovažuje za dostatočnú motiváciu.“

Monika Budzák, analytička INESS: „Viac podporujú nečinnosť ako nejakú pridanú hodnotu. Čiže v tomto vidíme priestor práve napríklad aj cez Program rozvoja vidieka podporiť nejaké systémové projekty, ktoré prinášajú viac ako len prijímanie dotácií za obhospodarovanie plôch.“

Klára Grausová: „Žiadosti farmárov o dotácie z programu zelená nafta už vyhodnocuje Pôdohospodárska platobná agentúra. Rezort plánuje peniaze uvoľniť čo najskôr po ukončení kontrol.“

[Späť na obsah]

 

4. Zjednotia rozdrobenú pôdu

[06.10.2019; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Andrej Horváth / Zuzana Straková Wenzelová;Igor Haraj]

Igor Haraj, moderátor: “Sceľovanie pozemku na Slovensku by malo sprehľadniť vlastnícke práva. Nové vzťahy k pôde podľa agrorezortu pomôžu farmárom aj obciam. Odborníci však upozorňujú, aby sa ľudia aktívne zapájali do tohto procesu, inak sa môže stať, že s prideleným pozemkom nebudú spokojní.”

Andrej Horváth, redaktor: “Slovensko je najviac rozdrobenou krajinou v Európskej únii, pôda je rozdelená na vyše 8 miliónov parciel, na každú z nich pritom v priemere pripadá 12 spoluvlastníckych vzťahov. Agrorezort a Pozemkový fond by preto už budúci rok mali spustiť rozsiahle sceľovanie pozemkov.”

Adriana Šklíbová, generálna riaditeľka SPF: “Začneme na tom východe, ale aj časť okolo Levíc je tiež veľmi problematická, čiže sú vybrané predbežne 20 katastrálnych území, kde by sme chceli vlastne začať tie pozemkové úpravy.”

Andrej Horváth: „Neprehľadné vlastnícke vzťahy bránia investíciám a komplikujú aj výstavbu vo verejnom záujme, napríklad v prípade diaľnic. Majitelia pozemkov majú zase problém dostať sa k ich užívaniu. Až 90 percent pôdy majú poľnohospodári v prenájme.“

Emil Macho, predseda SPPK: “Odporúčam každého jednému majiteľovi pôdy, aby pri komplexných pozemkových úpravách bol aktívny, aby sa procesu zúčastňoval, aby nebral nič na ľahkú váhu. A aby jednoducho bol pri tom procese, kedy sa bude rozhodovať, kde bude mať presne pozemok, ako ten pozemok bude široký, ako bude dlhý.”

Andrej Horváth: “Po vytvorení nových katastrálnych máp a úprave vlastníckych vzťahov už totiž môže byť na sťažnosti nespokojných majiteľov neskoro.”

Maroš Pavlovič, Právnická fakulta UK v Bratislave: “Právo patrí bdelým. Môj názor je taký, že by sme mali nájsť mechanizmus, ako v jednom momente ukončiť tie úpravy, aby sa to konanie nejakým spôsobom neotváralo.”

Andrej Horváth: “Celý proces sceľovania rozdrobenej pôdy na Slovensku odborníci odhadujú na približne 30 rokov. S podobnými úpravami má skúsenosti aj susedné Česko. Zjednocovanie pozemkov tam začalo už v 90-tych rokoch.”

Martin Vrba, riaditeľ Štátneho pozemkového úradu ČR (preklad z češtiny): “Vzniká nová digitálna katastrálna mapa, pozemky sa ďalej sceľujú, ale priorita pre nás je potom investícia do krajiny.”

Andrej Horváth: “Zákon o zjednotení pôdy má ešte schváliť parlament. V budúcoročnom štátnom rozpočte má byť na úpravy vyčlenených 30 miliónov eur.”

[Späť na obsah]

 

5. Smer-SD trvá na zvýšení minimálnej mzdy

[05.10.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 22:00; Marta Jančkárová / Martin Agner]

Martin Agner, moderátor: „Smer-SD trvá na zvýšení minimálnej mzdy z päťstodvadsať na päťstoosemdesiat eur a to aj napriek upozorneniu výrobcov, že vyššie náklady môžu zdražieť potraviny. V diskusnej relácii RTVS predseda vlády a podpredseda Smeru-SD Peter Pellegrini povedal, že doterajšia úroveň minimálnej mzdy je neudržateľná. Téma tento týždeň spôsobila aj iskrenie v koalícii.“

Marta Jančkárová, redaktorka: „Potom, keď predseda SNS Andrej Danko po schválení vyššej minimálnej mzdy obvinil predsedu vlády Petra Pellegriniho z porušenia koaličnej zmluvy, Smer cez svojho predsedu Roberta Fica, ale aj podpredsedu Petra Pellegriniho odkázal, že rozhodnutie vlády o minimálnej mzde je konečné a koalícia nemá žiadny dôvod sa ním zaoberať.“

Peter Pellegrini, predseda vlády SR, podpredseda strany (Smer-SD): „To vážne chceme, aby po nociach pri tých horúcich peciach piekli chleba ľudia každú božiu noc pre ostatných, aby ráno mali čerstvý chlebík na stole, za štyristosedemdesiat v čistom? To vážne chceme, aby ľudia hrdlačili za takúto malú mzdu?“

Marta Jančkárová: „Ekonómovia však vidia problém v tom, že minimálna mzda za posledné roky rástla dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda. Vysvetľuje Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS.“

Róbert Chovanculiak, Inštitút ekonomických a spoločenských analýz: „Je to riziko preto, lebo podnikatelia na Slovensku to nie sú iba veľké fabriky v Bratislave a na západe Slovenska, ale to sú aj malí a strední podnikatelia, ktorí nemajú vysoké zisky a ktorí majú naozaj problémy s produktivitou.“

Marta Jančkárová: „A práve im môže spôsobiť dvíhanie mzdových nákladov ťažkosti. Práve na to upozorňuje aj predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.“

Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov: „Úprava minimálnej mzdy takým razantným spôsobom a vlastne už tretí rok po sebe a do toho ešte vstúpili príplatky v rámci dvoch vĺn sociálnych balíčkov, tak naozaj tie náklady na mzdy pekárom stúpli takým spôsobom, že už nedokážu vo svojich nejakých tých nákladových položkách hľadať nejaké rezervy.“

Marta Jančkárová: „A to môže podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory viesť až k zdražovaniu potravín. Potravinári by preto privítali zníženie odvodov. Pokračuje opäť predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.“

Tatiana Lopúchová: „Osemdesiatjedna percent pracovného času pekára je zaťažená nejakým príplatkom.“

Marta Jančkárová: „Vláda pripúšťa diskusiu o ďalšom znižovaní odvodov. Podľa ministerstva práce by tiež pekári mohli rokovať o výnimke na nižšie príplatky.“

[Späť na obsah]

 

6. Pivovary zvyšujú ceny piva

[05.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Ivan Tománek / Viliam Stankay]

Viliam Stankay, moderátor:

„Tak ako vlani na jeseň, aj tento rok niektoré pivovary zvyšujú ceny piva. Pod nárast sa podpísala horšia kvalita chmeľu, rastúce ceny energií, aj vyššie mzdové náklady.“

Ivan Tománek, redaktor:

„S remeselnými pivovarmi sa na Slovensku v posledných rokoch roztrhlo vrece. Napríklad Matej pracuje tretí rok ako sládok v jednom z bratislavských pivovarov. Malé prevádzky podľa neho bojujú nielen s nadmernou byrokraciou, ale aj s neustále rastúcimi výdavkami.“

Matej Pätoprstý, sládok pivovaru Shenk:

“Naše najväčšie náklady sú asi energie a mzdy zrejme našich zamestnancov. Minimálna mzda sa nás netýka. Energie samozrejme stúpajú. To asi vidno najviac.”

Ivan Tománek:

„Pivovarníkom komplikuje prácu aj nestále počasie. Tohtoročná žatva bola toho dôkazom. Najviac utrpel sladovnícky jačmeň, klesá kvalita chmeľu.“

Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohosp. a potravin. komory:

“Mali sme extrémne suché a horúce napríklad jarné mesiace ako je marec, apríl. Potom síce prišiel upršaný máj, ale následne zase tento daždivý máj vystriedal extrémne suchý jún. A tým pádom takéto počasie malo negatívny vplyv na úrodu.”

Ivan Tománek:

“Okrem slabšej úrody základných surovín na výrobu piva, vplývajú na jeho cenu aj rastúce mzdové náklady, či drahšie energie. Zdražovali nielen malé pivovary, vyššie ceny potvrdil Banskobystrický aj Plzenský pivovar.”

Zo stanoviska spoločnosti Plzeňský Prazdroj:

“Plzeňský Prazdroj Slovensko od 1. októbra 2019 pripravil zmeny vo svojich cenníkoch pri produktoch baleného sortimentu. Ceny sa zmenia pri vybraných značkách v sortimente plechoviek a sklenených fliaš v priemere o dva centy.”

Branislav Cvik, predseda predstavenstva Banskobystrického pivovaru:

“Jednoducho my sme ohlásili len premietnutie nevyhnutných rastúcich nákladov do cien. A je neudržateľné v súčasnom stave akože túto hladinu zachovať. V našom prípade je to samozrejme rôzne, podľa kategórie, ale od troch do päť percent.”

Ivan Tománek:

“Tlak na zvyšovanie cien vnímajú pivovary už niekoľko rokov. Preto nevylučujú, že pivo zdražie aj budúci rok.”

[Späť na obsah]

 

7. Smer-SD trvá na zvýšení minimálnej mzdy, a to aj napriek upozorneniu výrobcov, že vyššie náklady môžu zdražieť potraviny

[05.10.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Marta Jančkárová / Oto Görner]

Oto Görner, moderátor:

“Smer-SD trvá na zvýšení minimálnej mzdy z 520 na 580 eur, a to aj napriek upozorneniu výrobcov, že vyššie náklady môžu zdražieť potraviny. V diskusnej relácii RTVS predseda vlády a podpredseda Smeru-SD Peter Pellegrini povedal, že doterajšia úroveň minimálnej mzdy je neudržateľná. Threema tento týždeň spôsobila aj iskrenie v koalícii.”

Marta Jančkárová, redaktorka:

“Po tom, keď predseda SNS Andrej Danko po schválení vyššej minimálnej mzdy obvinil predsedu vlády Petra Pellegriniho z porušenia koaličnej zmluvy, Smer cez svojho predsedu Roberta Fica, ale aj podpredsedu Petra Pellegriniho odkázal, že rozhodnutie vlády o minimálnej mzde je konečné a koalícia nemá žiadny dôvod sa ním zaoberať.”

Peter Pellegrini, predseda vlády:

“To vážne chceme, aby po nociach pri tých horúcich peciach piekli chleba ľudia každú božiu noc pre ostatných, aby ráno mali čerstvý chlebík na stole, za 470 v čistom? To vážne chceme, aby ľudia hrdlačili za takúto malú mzdu?”

Marta Jančkárová:

“Ekonómovia však vidia problém v tom, že minimálna mzda za posledné roky rástla dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda. Vysvetľuje Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS.”

Róbert Chovanculiak, INESS:

“Je to riziko preto, lebo podnikatelia na Slovensku, to nie sú iba veľké fabriky v Bratislave a na západe Slovenska, ale to sú aj malí a strední podnikatelia, ktorí nemajú vysoké zisky, a ktorí majú naozaj problémy s produktivitou.”

Marta Jančkárová:

“A práve im môže spôsobiť dvíhanie mzdových nákladov ťažkosti. Práve na to upozorňuje aj predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.”

Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov:

“Úprava minimálnej mzdy takým razantným spôsobom a vlastne už tretí rok po sebe, a do toho ešte vstúpili príplatky v rámci dvoch vĺn sociálnych balíčkov, tak naozaj tie náklady na mzdy pekárom stúpili takým spôsobom, že už nedokážu vo svojich nejakých tých nákladových položkách hľadať nejaké rezervy.”

Marta Jančkárová:

„A to môže podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory viesť až k zdražovaniu potravín. Potravinári by preto privítali zníženie odvodov. Pokračuje opäť predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.“

Tatiana Lopúchová:

“81 percent pracovného času pekára je zaťažená nejakým príplatkom.”

Marta Jančkárová:

“Vláda pripúšťa diskusiu o ďalšom znižovaní odvodov. Podľa ministerstva práce by tiež pekári mohli rokovať o výnimke na nižšie príplatky.”

[Späť na obsah]

 

8. Smer-SD trvá na zvýšení minimálnej mzdy, a to aj napriek upozorneniu výrobcov, že vyššie náklady môžu zdražieť potraviny

[05.10.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Marta Jančkárová / Oto Görner]

Oto Görner, moderátor: “Smer-SD trvá na zvýšení minimálnej mzdy z 520 na 580 eur, a to aj napriek upozorneniu výrobcov, že vyššie náklady môžu zdražieť potraviny. V diskusnej relácii RTVS predseda vlády a podpredseda Smeru-SD Peter Pellegrini povedal, že doterajšia úroveň minimálnej mzdy je neudržateľná. Threema tento týždeň spôsobila aj iskrenie v koalícii.”

Marta Jančkárová, redaktorka: “Po tom, keď predseda SNS Andrej Danko po schválení vyššej minimálnej mzdy obvinil predsedu vlády Petra Pellegriniho z porušenia koaličnej zmluvy, Smer cez svojho predsedu Roberta Fica, ale aj podpredsedu Petra Pellegriniho odkázal, že rozhodnutie vlády o minimálnej mzde je konečné a koalícia nemá žiadny dôvod sa ním zaoberať.”

Peter Pellegrini, predseda vlády: “To vážne chceme, aby po nociach pri tých horúcich peciach piekli chleba ľudia každú božiu noc pre ostatných, aby ráno mali čerstvý chlebík na stole, za 470 v čistom? To vážne chceme, aby ľudia hrdlačili za takúto malú mzdu?”

Marta Jančkárová: “Ekonómovia však vidia problém v tom, že minimálna mzda za posledné roky rástla dvakrát rýchlejšie ako priemerná mzda. Vysvetľuje Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS.”

Róbert Chovanculiak, INESS: “Je to riziko preto, lebo podnikatelia na Slovensku, to nie sú iba veľké fabriky v Bratislave a na západe Slovenska, ale to sú aj malí a strední podnikatelia, ktorí nemajú vysoké zisky, a ktorí majú naozaj problémy s produktivitou.”

Marta Jančkárová: “A práve im môže spôsobiť dvíhanie mzdových nákladov ťažkosti. Práve na to upozorňuje aj predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.”

Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov: “Úprava minimálnej mzdy takým razantným spôsobom a vlastne už tretí rok po sebe, a do toho ešte vstúpili príplatky v rámci dvoch vĺn sociálnych balíčkov, tak naozaj tie náklady na mzdy pekárom stúpili takým spôsobom, že už nedokážu vo svojich nejakých tých nákladových položkách hľadať nejaké rezervy.”

Marta Jančkárová: „A to môže podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory viesť až k zdražovaniu potravín. Potravinári by preto privítali zníženie odvodov. Pokračuje opäť predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.“

Tatiana Lopúchová: “81 percent pracovného času pekára je zaťažená nejakým príplatkom.”

Marta Jančkárová: “Vláda pripúšťa diskusiu o ďalšom znižovaní odvodov. Podľa ministerstva práce by tiež pekári mohli rokovať o výnimke na nižšie príplatky.”

[Späť na obsah]

 

9. Ocenenia Agrofilmu získalo 14 dokumentov

[04.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Jana Obrancová / Viliam Stankay]

Viliam Stankay, moderátor:

„Svojich víťazov už pozná Medzinárodné festival filmov s tematikou poľnohospodárstva a potravinárstva. Na Agrofilme rezonovali problémy klimatických zmien, plytvania potravinami aj trvalej udržateľnosti. Ocenenia si odnieslo 14 dokumentov.“

Jana Obrancová, redaktorka:

„Myšlienka obohatiť pôdu o uhlík získaný zo vzduchu sa zrodila v hlavách austrálskych farmárov. Dokument popisuje cestu, ktorú museli prejsť. Kým zaujali bežnú aj odbornú verejnosť a v dobe klimatických zmien a znižujúcej sa úrodnosť pôdy, odštartovali seriózny výskum. Dokument zaujal porotu najviac zo všetkých štyridsiatich súťažných snímok.“

Mária Kadlečíková, členka medzinárodnej poroty Agrofilmu:

“Klimatická zmena je v súčasnosti najväčšou výzvou. To je po prvé. Rieši problematiku, aby sme žili v rovnováhe s prírodou. Teda, aby sme tej pôde, čo z nej zoberieme, aby sme do nej dodali. A je aj to hlavne o kyslíku, pretože kyslík je život.”

Návštevníčka Agrofilmu:

“Mne sa film veľmi páčil, hlavne z toho grafického, toho vizuálneho pohľadu. A zaujímavá myšlienka. Nikdy som nad tým takto nerozmýšľala.”

Návštevníčka Agrofilmu:

“Veľmi zaujímavý vlastne nápadom tých farmárov. Keďže máme problém týchto klimatických zmien. Myslím, že by to prospelo celému svetu, keby sa podučili.”

Jana Obrancová:

„Porotu a najmä samotných poľnohospodárov zaujal aj dokument z koprodukcie RTVS Krajina s vôňou medu. Získal cenu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.“

Z filmu Krajina s vôňou medu:

“Hoci je na Slovensku asi 23 000 druhov hmyzu, nebyť včely medonosnej opelil by len 7 percent všetkých hmyzoopelivých rastlín.”

Zdeno Vlach, spoluautor filmu Krajina s vôňou medu:

“Snažili sme sa ukázať Slovensku ako krajinu s obrovsky bohatou biodiverzitou. Snažíme sa v tom filme trošku tým ľuďom ukázať tú našu peknú prírodu. A bohužiaľ, oni sa nad tým musia aj sami zamyslieť, že skutočne je to dôležité, aby sme si ju chránili.”

Jana Obrancová:

“Agrofilm v tomto roku prináša 102 filmov z dvadsiatich ôsmich krajín sveta. Premietania sa spolu s 35. ročníkom festivalu skončia zajtra.”

[Späť na obsah]

 

10. Na pulty obchodov sa vracajú tradičné zemiaky z Liptova

[04.10.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Milan Velecký / Oto Görner]

Oto Görner, moderátor:

„Na pulty obchodov sa vracajú tradičné zemiaky z Liptova. Posledných desať rokov ich tam pestovali len na sadbu pre ostatných pestovateľov najmä z južného Slovenska. Tento rok polovicu výmery vyhradili pre konzumné zemiaky. Mnohí ľudia sa totiž vracajú k lokálnym potravinám z regiónov, kde žijú.“

Milan Velecký, redaktor:

„Poľnohospodárske družstvo Smrečany v okrese Liptovský Mikuláš pestovalo zemiaky kedysi na 180-tich hektároch. Teraz to nie je ani tretina a polovicu z toho vyhradili pre konzumné zemiaky. Vysvetľuje agronómka Anna Žembová.“

Anna Žembová, agronómka:

„Dôvodom bol predpoklad, že bude nedostatok konzumných zemiakov, nakoľko cena už v jarnom období bola vyššia ako bola cena sadbových zemiakov.“

Milan Velecký:

“Mnohí spotrebitelia totiž začali vyhľadávať lokálne potraviny z regiónu, v ktorom žijú.”

Obyvatelia:

“Treba podporiť tých chlapcov, ktorí sa ešte snažia. Je ich tu už strašne málo.”

„Sa zemiaky dovážajú, bohužiaľ, aj z Afriky a neviem skade zo sveta a máme istotu, že tie zemiaky sú zdravé?“

Milan Velecký:

„Podľa agronómky zo Smrečian Anny Žembovej, sa návrat k zemiakom vyplatil. Dostali za ne dvakrát viac ako za sadbové. Potrebujú však aspoň ročné zmluvy.“

Anna Žembová:

„Doposiaľ to bolo tak, že v jeseni trh bol nasýtený dovozom zemiakov z Poľska a na jar veľké množstvo, čo sme museli skompostovať.“

Milan Velecký:

„Aj preto v Ludrovej, v okrese Ružomberok pestujú zemiaky na oveľa menšej ploche, 12-tich hektároch. Tamojší predseda družstva Miroslav Štefček verí, že sever a juh Slovenska sa dohodnú.“

Miroslav Štefček, predseda PD v Ludrovej:

„Konzumné zemiaky sa budú pestovať na tých pôdach, kde je to ekonomicky výhodné, čo je na južnom Slovensku a sadbové a množiteľské zemiaky sa nebudú zakupovať zo zahraničia, ale sa budú pestovať na Spiši, na Liptove a na Orave.“

Milan Velecký:

„Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, dovážame takmer polovicu zemiakov. Ich cena stúpa, najmä pre sucho. Podľa hovorkyne komory Jany Holeciovej, preto zemiakov zo severu Slovenska nebude tak veľa, ako v minulosti.“

Jana Holeciová, hovorkyňa SPPK:

“Táto plodina potrebuje pre svoj rast najmä dostatok vody. A to je jeden z dôvodov, prečo zemiaky v časoch klimatických zmien tak povediac pricestovali na juh, kde sú závlahy.”

Milan Velecký:

“Navyše je tam teplejšie a kvalitnejšia pôda. Zemiakov sa tam preto urodí viac a urodia sa skôr ako na severe.”

[Späť na obsah]

 

11. Stručne z domova – Festival Agrofilm 2019

[04.10.2019; Regina Západ; Žurnál Rádia Regina; 17:00; Monika Slobodová]

Monika Slobodová, redaktorka: „14 filmov si odnieslo ocenenia Medzinárodného filmového festivalu Agrofilm. Je to jediný festival filmov s poľnohospodárskou a potravinárskou tematikou v Európe. Hlavnú cenu si odniesol austrálsky dokument Grasroods o stave pôdy a myšlienky jej obohatenia o dusík. Zo slovenských snímok zaujal film Krajina s vôňou medu, ktorý získal ocenenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.“

[Späť na obsah]

 

12. Do obchodov sa vracajú zemiaky z Liptova

[04.10.2019; Regina Západ; Žurnál Rádia Regina; 17:00; Milan Velecký / Marína Debnárová]

Marína Debnárová, moderátorka: „Na pulty obchodov sa vracajú tradičné zemiaky z Liptova. Posledných 10 rokov ich tam pestovali len na sadbu pre ostatných pestovateľov najmä z Južného Slovenska. Tento rok polovicu výmery vyhradili pre konzumné zemiaky. Mnohí ľudia sa totiž vracajú k lokálnym potravinám z regiónov, kde žijú.“

Milan Velecký, redaktor: „Poľnohospodárske družstvo Smrečany v okrese Liptovský Mikuláš pestovalo zemiaky kedysi na 180 hektároch. Teraz to nie je ani tretina a polovicu z toho vyhradili pre konzumné zemiaky. Vysvetľuje agronómka Anna Žembová.“

Anna Žembová, agronómka: „Dôvodom bol predpoklad, že bude nedostatok konzumných zemiakov, nakoľko cena už v jarnom období bola vyššia ako bola cena sadbových zemiakov.“

Milan Velecký: „Mnohí spotrebitelia totiž začali vyhľadávať lokálne potraviny z regiónu, v ktorom žijú.“

Spotrebiteľ: „Treba podporiť tých chlapcov, ktorí sa ešte snažia, že už ich je ich tu strašne málo.“

Spotrebiteľka: „Sa zemiaky dovážajú bohužiaľ aj z Afriky a neviem skade zo sveta a máme istotu, že tie zemiaky sú zdravé?“

Milan Velecký: „Podľa agronómky zo Smrečian Anny Žembovej sa návrat k zemiakom vyplatil. Dostali za ne dvakrát viac ako za sadbové. Potrebujú však aspoň ročné zmluvy.“

Anna Žembová: „Doposiaľ to bolo tak, že v jeseni trh bol nasýtený dovozom zemiakov z Poľska a na jar veľké množstvo, čo sme museli skompostovať.“

Milan Velecký: „Aj preto v Ludrovej v okrese Ružomberok pestujú zemiaky na oveľa menšej ploche dvanástich hektárov. Tamojší predseda družstva Miroslav Štefček verí, že sever a juh Slovenska sa dohodnú.“

Miroslav Štefček, predseda družstva v Ludrovej: „Konzumné zemiaky sa budú pestovať na tých pôdach, kde je to aj ekonomicky výhodné. Sadzbové a množiteľské zemiaky sa nebudú nakupovať zo zahraničia, ale sa budú pestovať na Spiši, na Liptove a na Orave.“

Milan Velecký: „Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory dovážame takmer polovicu zemiakov. Ich cena stúpa najmä pre sucho. Podľa hovorkyne komory Jany Holéciovej preto zemiakov zo severu Slovenska nebude tak veľa ako v minulosti.“

Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Táto plodina potrebuje pre svoj rast najmä dostatok vody a to je jeden z dôvodov, prečo zemiaky v časoch klimatických zmien takpovediac pricestovali na juh, kde sú závlahy.“

Milan Velecký: „Navyše je tam teplejšie a kvalitnejšia pôda. Zemiakov sa tam preto urodí viac a urodia sa skôr ako na severe.“

[Späť na obsah]

 

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

 

1. Kto na jeseň nebude hodovať

[07.10.2019; Hospodárske noviny; Názory a analýzy; s. 7; Martin Vlachynský]

Martin Vlachynský analytik INESS

Jeseň stojí život tisíce kačíc. Tento rok bola zarezaná jedna obzvlášť veľká – maloobchodná sieť Kačka. Na verejnosti táto udalosť zatiaľ príliš nezarezonovala, no zaujímavá je prinajmenšom z troch pohľadov. Po prvé, demonštruje, aký subjektívny je pohľad politikov na problémy. Napríklad v Hornonitrianskych baniach má prísť do roku 2023 o prácu 1 500 ľudí. Po viac ako miliarde eur vo vyplatených dotáciách, desiatkach výjazdových aj lokálnych zasadaní vlády, samospráv a azda aj pápežskej stolice sa po rokoch dospelo k akčnému plánu. Ten dala vypracovať EK svetovej poradenskej spoločnosti PwC a už teraz na jeho základe tečú milióny eur na „zľahčenie transformácie“. U. S. Steel ohlásila znižovanie o 2 500 pracovných miest do roku 2021, ideálne dôchodcov a s kráľovským odstupným v hodnote nového rumunského automobilu. Naplnila tým noviny na niekoľko dní a košický VÚC primala až k nápadu železiarne odkúpiť. Z Kačky vyletelo 1 800 predavačiek z večera do rána. Nielen bez odstupného, ale aj bez výplat. Zatiaľ k tomu žiaden politik nemal tlačovku. Stovky roztrúsených obchodíkov nemajú politický výtlak veľkej fabriky, takže smola. Mnohé z týchto (prevažne) žien pritom pracovali v malých obciach v chudobnejších regiónoch. Tým sa dostávame k druhému pohľadu. Automobilky, huty, veľké fabriky si dokážu vydupať pozornosť politikov a obrúsiť hrany problémových zákonov. Naopak, z maloobchodu spravilo najmä ministerstvo pôdohospodárstva obetného baránka na zakrytie všetkých svojich neúspechov. Drakonické pokuty od hygieny či zákon o neprimeraných podmienkach si vyžadujú svoju daň, ktorá obzvlášť ťažko dopadá na menších. A to sa ešte podarilo z bránkovej čiary vykopnúť odvod reťazcov (pod jeho pôvodnú verziu by spadala aj Kačka). Iné menšie maloobchodné siete žijú, Kačka padla. Áno, fatálnou chybou bola zle odhadnutá expanzia a rebranding stratovej siete novým investorom. No vedenie otvorene hovorí, že za ich pád môže aj rapídne zvýšenie minimálnej mzdy a príplatkov. Niektorí na to zareagovali, že keď investori nevedia zaplatiť, tak nech radšej nepodnikajú. Veď iní toľko vyplácať vedia. To je tretí pohľad. No áno, aj takto sa k tomu dá postaviť. Nevieš platiť, koľko ti rozkážeme, tak nepodnikaj! Lenže ak bude rast minimálnej mzdy (a na ňu naviazaných príplatkov) pokračovať, prihodia sa k tomu športové poukazy či rekreačné poukazy pre malé firmy, tak tých, čo „nevedia podnikať“, bude čoraz viac. A tí, čo „vedia podnikať“, budú dopytovať len programátorov, SAP konzultantov či kardiochirurgov, nie predavačky.

Stovky roztrúsených obchodíkov nemajú politický výtlak veľkej fabriky, takže smola.

[Späť na obsah]

 

2. Pozemkové úpravy vedia pomôcť aj v boji s klimatickou zmenou. Príkladom nám môže byť Česko

[07.10.2019; webnoviny.sk; Legislatíva lesy a lesníctvo; 00:25; Ivana Sladkovská]

Foto: SITA/AP

Kilometre cyklotrás, rybníky, mokrade, lesy, aj poľné cesty. Aj takéto zmeny dokážu priniesť pripravované pozemkové úpravy. Sceľovanie a vysporiadanie vlastníctva pôdy teda neprinesie benefity iba roľníkom, ale celej krajine. Zhodli sa na tom účastníci konferencie Ako zjednotiť slovenskú pôdu, ktorú zorganizoval Slovenský pozemkový fond v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou.

Rozdrobenosť pôdy je najväčším problémom farmárov, na pozemkové úpravy bude dohliadať SPF „Pozemkové úpravy sú dnes vnímané najmä ako komasačný a sceľovací proces, ale prostredníctvom nich dokážeme omnoho viac. Môžeme nimi implementovať množstvo projektov krajinotvorby. K tomuto názoru prispieva aj fakt, že od roku 2009 sa nerobí v podstate nič. Pritom sme sa mohli posunúť omnoho ďalej,“ myslí si Zlatica Muchová z katedry krajinného plánovania a pozemkových úprav na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite.

„Pozemkové úpravy umožnia nové komunikačné, protierózne a ekologické opatrenia. Mestám a obciam sa otvoria možnosti budovania turistických a cykloturistických trás,“ dopĺňa generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu Adriana Šklíbová.

Nedá sa?

Slovenské mestá a obce by s radosťou budovali krajinné prvky z eurofondov, no nemajú na to čas a priestor práve kvôli nevysporiadaným pozemkom. Svoje o tom vie aj Tomáš Guniš, riaditeľ odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava, ktorý na konferencii tiež vystúpil.

„Akákoľvek stavba, ktorá nie je na mestských pozemkoch, je problémová. Hovorím napríklad o cyklotrasách a iných líniových prvkov. Tam križujeme množstvo parciel a často na tom stroskotá celá investícia,“ vysvetľuje Guniš. „Máme napríklad projekt elektrickej prípojky do rekreačnej zóny, ktorá má 200 metrov. Na projekte robíme už 25 mesiacov, lebo narážame na desiatky majiteľov pozemkov, ktorými má prípojka prechádzať.“

Pozemkovým úpravám na Slovensku svitá na lepšie časy, mali by sa začať na kritických miestach Mesto preto pripravilo veľa projektov výsadby zelene, krajinných úprav, cyklotrás a iných prvkov, ktoré majú byť oproti súčasnému stavu „zelenšie“. Častou prekážkou sú ale majitelia pozemkov. Na jednom projekte ich môžu byť aj stovky.

Mesto Trnava, v súčasnosti pod vedením primátora Petra Bročku, má k dispozícii štúdie, podľa ktorých mesto v budúcnosti pocíti zmenu klímy veľmi výrazne. Niektoré dôsledky sú viditeľné aj dnes, aj keď ich obyvatelia ešte necítia. „Mesto ohrozuje najmä vysoká teplota, vysušovanie pôdy a erózia. V niektorých lokalitách nám klesla hladina podzemnej vody až o dva metre za posledné roky, zdrojom pitnej vody klesá výdatnosť. V niektorých prípadoch až o 50 percent,“ hovorí Tomáš Guniš.

Česko ako inšpirácia

Na Slovensku pozemkové úpravy iba začínajú, no v Česku prebiehajú už od roku 1994. Aj napriek tomu je drvivá väčšina úprav nedokončená. Je to totiž komplikovaný proces náročný nielen na peniaze, ale najmä na čas.

„Od roku 1994 sme do návrhov pozemkových úprav investovali viac ako 24 miliárd korún. Väčšina šla na vybudovanie ciest, ktorým sa snažíme dať pridanú hodnotu tým, že popri nich sadíme zeleň a podobne. Z celkového počtu asi 12000 návrhov máme ukončených 2484 úprav. Takže nás čaká ešte dlhá cesta,“ hovorí riaditeľka odboru pozemkových úprav Štátneho pozemkového úradu ČR Jaroslava Doubravová.

Matečná podpísala na stretnutí ministrov V4+5 v Prahe deklaráciu o lesoch a klimatických zmenách Dodáva, že ročne urobia asi 150 až 200 pozemkových úprav. Legislatívny rámec je v prípade ČR pomerne jasný a existuje k nemu aj podrobná metodická vyhláška, takže pozemkový úrad presne vie, ako má postupovať. Pozemkové úpravy v Česku boli najskôr zamerané na poľnohospodárov, budovanie komunikácií sceľovanie pôdy, no dnes si situácia žiada trochu iný postup. Pozemkové úpravy sa preto uskutočňujú oveľa viac kvôli krajinotvorbe a opatreniam na boj proti zmene klímy. Aj preto sa bude český zákon čoskoro meniť.

„Hlavné ciele pozemkových úprav reagujú práve na hrozby, ako výskyt povodní z prívalových dažďov a období sucha. Takže sa zameriavame na zadržiavanie vody v krajine, vytvárame retenčné nádrže, mokrade či rybníky, revitalizujeme toky. Veľmi dôležitá je tiež hydratácia pôdy a erózia. V neposlednom rade sú to stabilizačné opatrenia, teda do krajiny vnášame prvky ekologickej stability, teda biokoridory, biocentrá, či zeleň,“ vysvetľuje Doubravová.

[Späť na obsah]

 

3. Desaťročie sa v Kravanoch nedarí dostavať kanalizáciu, ani spustiť čistiareň

[07.10.2019; spis.korzar.sme.sk; Spiš Korzár / Spravodajstvo zo Spiša; 00:00; Mária Šimoňáková]

Už len dve obce v Popradskom okrese ich nemajú.

Chýbajúca kanalizácia komplikuje rozvoj obce Kravany

(4 fotografie)

KRAVANY. Kravany sa už dlhé roky snažia o dobudovanie kanalizácie a čistiarne odpadových vôd (ČOV).

Keďže ide o obec s počtom obyvateľov pod tisíc, získavanie peňazí od štátu je komplikovanejšie.

Kravany sú pritom jednou z dvoch obcí v rámci Popradského okresu, ktoré nemajú dobudovanú kanalizáciu ani ČOV.

V roku 2003 prispel štát na projektovú dokumentáciu na kanalizáciu a čistiareň sumou 6 500 eur.

Počas nasledujúcich jedenástich rokov prišlo do obce na vybudovanie kanalizácie a ČOV 300-tisíc eur.

Za ne sa v obci natiahlo sedemsto metrov ležatej kanalizácie, na ktorú bolo napojených zhruba šesťdesiat domov na jednom konci obce.

„Kanalizácia sa u nás začala budovať nie od ČOV, ale tak, že sa stiahli odpady zo žúmp cez stred dediny do jednej kanalizačnej rúry a pustili sa von z obce. V súčasnosti je kanál vyvedený nahrubo k Hornádu, do druhého stupňa ochrany,“ priblížil aktuálnu situáciu v obci starosta Igor Gavalier.

Zvyšok dediny je bez kanála.

Vybudovali čistiareň, nefunguje

Počas posledných štyroch rokoch boli Kravany úspešné pri získaní dotácie z Envirofondu. Spolu dostali 350-tisíc eur.

((piano))

„Podarilo sa nám konečne vybudovať čistiareň odpadových vôd. Ale máme iba budovu, bez potrebnej technológie. Na tú by sme potrebovali ďalších 480-tisíc eur. Tým, že sme obec, ktorá má pod tisíc obyvateľov, možností, ako prísť od štátu k peniazom, nie je veľa. Každým rokom sa uchádzame o dotácie, ale sme neúspešní,“ zdôraznil Gavalier.

Chýbajúca kanalizácia a nefungujúca čistiareň komplikuje ďalší rozvoj v obci.

Tá sa chce na budúci rok pustiť do stavby troch nových bytoviek. Vzniknúť by tu malo 27 bytov pre nové rodiny.

Obec má v súčasnosti 906 obyvateľov. Má ambíciu dostať sa nad hranicu tisícky. Mali by tak lepšie možnosti pri uchádzaní sa o dotácie.

V lokalite, kde sa so stavbou počíta, má obec dostupnú elektrinu, plyn aj vodu. Kanalizácia chýba.

„Čo mám človeku napísať do stavebného povolenia ohľadom žumpy a septiku? My za to zodpovedáme. Páni tam hore si to neuvedomujú. To mám ľuďom povedať, že nech si ešte k bytu či domu dobudujú čističku za nejakých dvetisíc eur? Prešlo dlhých 16 rokov a my sme s kanalizáciou zhruba v tretine. Keď už je niečo sčasti vybudované, je škoda, aby sa to nedokončilo,“ zamyslel sa starosta Kravian.

V Kravanoch je v súčasnosti 230 rodinných domov. Asi 15 domov má súkromnú čističku. Ostatné fungujú na báze septik – žumpa.

Ide o vyše štyridsaťročné zariadenia, ktoré môžu odpad už aj prepúšťať.

Starosta je presvedčený, ak by za ostatných 16 rokov štát postupe posielal v rámci dotácií peniaze, čistiareň aj kanalizácia by v súčasnosti už fungovali.

Žiadosti prevyšujú možnosti envirofondu

Obec v zmysel zákonao obecnom zriadení zabezpečuje verejnoprospešné služby, ktorými sú aj zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd a nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp.

Ministerstvo životného prostredia v rámci svojich možností podáva samosprávam pomocnú ruku formou poskytovania dotácií.

Ako priblížila Zuzana Onufer z odboru komunikácie Ministerstva životného prostredia SR, pokiaľ ide o menšie obce pod 2000 obyvateľov a nie sú združené do aglomerácie, peniaze môžu žiadať aj cez Environmentálny fond.

Avšak žiadosti o dotáciu každoročne niekoľkonásobne prevyšujú finančné možnosti Environmentálneho fondu.

„Ministerstvo pripravuje materiál na schválenie do vlády – Financovanie rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií v Slovenskej republike pre roky 2020 – 2030. Materiál je zameraný práve na obce do 2 000 obyvateľov a predpokladá výrazné navýšenie finančných prostriedkov do Environmentálneho fondu,“ priblížila.

Budovanie verejných vodovodov a kanalizácií pre obce od 1 000 do 2 000 obyvateľov bolo podporované aj v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020 (patrí pod rezort pôdohospodárstva) a pre obce pod 1 000 obyvateľov v rámci Programu rozvoja vidieka (taktiež patrí pod rezort pôdohospodárstva).

Novela zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách účinná od 15. marca 2018 hovorí, že vlastník stavby alebo pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu v termíne do 31. decembra 2021, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami.

Samozrejme, táto povinnosť sa týka obcí, v ktorých už je vybudovaná verejná kanalizácia.

„Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách menších ako 2 000 obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu alebo v riedko osídlených oblastiach, mimo aglomerácií, možno okrem verejnej kanalizácie, riešiť aj individuálnymi systémami alebo inými primeranými systémami, ktorými sú najmä vodotesné žumpy a lebo čistiarne odpadových vôd s primeraným čistením tak, aby sa dosiahli environmentálne ciele pre povrchové vody a podzemné vody,“ dodala Onufer.

[Späť na obsah]

 

4. Kto na jeseň nebude hodovať

[07.10.2019; komentare.hnonline.sk; Osobnosti pre HN; 00:00; Martin Vlachynský]

Stovky roztrúsených obchodíkov nemajú politický výtlak veľkej fabriky, takže smola.

Jeseň stojí život tisíce kačíc. Tento rok bola v hodovej sezóne zarezaná jedna obzvlášť veľká – maloobchodná sieť Kačka. Na verejnosti táto udalosť zatiaľ príliš nezarezonovala, no zaujímavá je prinajmenšom z troch pohľadov.

Po prvé, demonštruje nám, aký subjektívny je pohľad politikov na problémy. Napríklad v Hornonitrianskych baniach má prísť do roku 2023 o prácu 1 500 ľudí. Po viac ako miliarde eur vo vyplatených dotáciách, desiatkach výjazdových aj lokálnych zasadaní vlády, samospráv a azda aj pápežskej stolice sa po rokoch dospelo k akčnému plánu. Ten dala vypracovať Európska komisia svetovej poradenskej spoločnosti PwC a už teraz na jeho základe tečú milióny eur na „zľahčenie transformácie“.

US Steel ohlásila znižovanie o 2 500 pracovných miest do roku 2021, ideálne dôchodcov a s kráľovským odstupným v hodnote nového rumunského automobilu. Naplnila tým noviny na niekoľko dní a košickú VÚC primäla až k nápadu železiarne odkúpiť.

Z Kačky vyletelo 1 800 predavačiek z večera do rána. Momentálne nielen bez odstupného, ale aj bez výplat. Zatiaľ k tomu žiaden politik nemal tlačovku. Stovky roztrúsených obchodíkov nemajú politický výtlak veľkej fabriky, takže smola. Mnohé z týchto (prevažne) žien pritom pracovali v malých obciach v chudobnejších regiónoch. Tým sa dostávame k druhému pohľadu. Automobilky, hute, veľké fabriky si dokážu vydupať pozornosť politikov a obrúsiť hrany problémových zákonov. Naopak, z maloobchodu spravilo najmä ministerstvo pôdohospodárstva obetného baránka na zakrytie všetkých svojich neúspechov. Drakonické pokuty od hygieny či zákon o neprimeraných podmienkach si vyžadujú svoju daň, ktorá obzvlášť ťažko dopadá na menších hráčov. A to sa ešte podarilo z bránkovej čiary vykopnúť odvod reťazcov (pod jeho pôvodnú verziu by spadala aj Kačka).

Iné menšie maloobchodné siete žijú, Kačka padla. Áno, fatálnou chybou Kačky bola zle odhadnutá expanzia a rebranding stratovej siete novým investorom. No vedenie Kačky otvorene hovorí, že za ich pád môže aj rapídne zvýšenie minimálnej mzdy a mzdových príplatkov. Niektorí na to zareagovali, že keď investori nevedia zaplatiť zvýšenú minimálnu mzdu a príplatky, tak nech radšej nepodnikajú. Veď iní toľko vyplácať vedia. To je tretí pohľad.

No áno, aj takto sa k tomu dá postaviť. Nevieš platiť, koľko ti rozkážeme, tak nepodnikaj! Lenže ak bude rast minimálnej mzdy (a na ňu naviazaných príplatkov) pokračovať, prihodia sa k tomu športové poukazy či rekreačné poukazy pre malé firmy, tak tých, čo „nevedia podnikať“, bude čoraz viac. A tí, čo „vedia podnikať“, budú dopytovať len programátorov, SAP konzultantov či kardiochirurgov, nie predavačky.

[Späť na obsah]

 

5. Slovensko: „Vlčí“ spor

[06.10.2019; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Eva Bariová;Jana Veľasová / Aneta Parišková;Ľuboš Sarnovský]

Aneta Parišková, moderátorka: „Loviť či neloviť, toto je momentálne téma číslo jeden na ministerstvách pôdohospodárstva a životného prostredia. V najbližších dňoch by totiž pracovná skupina mala stanoviť kvótu na lov vlka dravého.“

Ľuboš Sarnovský, moderátor: „Kým envirorezort spolu s ochranármi navrhuje celoročnú ochranu vlka, pretože tým zabránime šíreniu afrického moru, pôdohospodári hovoria o zneužívaní situácie. Chovatelia však na to majú jasný názor.“

Juraj Lukáč, náčelník LOZ VLK: „Hlavný dôvod prečo to navrhujeme tú nulovú kvótu je, zastavenie alebo eliminácia rozširovania afrického moru ošípaných. Vlk loví tie nakazené zvieratá, tie choré, ktoré sa nevládzu hýbať a jemu stačí uloviť pár diviakov, aby zlikvidoval to ohnisko.“

Tomáš Ferenčák, hovorca MŽP: „Sme v pracovnej skupine argumentovali najmä hrozbou šírenia afrického moru ošípaných a zastávame názor, že práve ten vlk je taký ten hygienik lesa.“

Jana Veľasová, redaktorka: „Úplne inak to však vidí ministerstvo pôdohospodárstva.“

Daniel Hrežík, hovorca ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka: „Považuje konštatovanie environmentálnych organizácií tretieho sektora za dezinformujúce a vnímame to ako zneužívanie situácie. Vlk pri kontakte s pozitívnym diviakom sa naopak môže stať práve šíriteľom tohto nebezpečného vírusového infekčného ochorenia.“

Jana Veľasová: „Agrorezort dodáva, že v okresoch Michalovce a Trebišov, kde sa mor vyskytol, aktuálne podľa odhadov žije nanajvýš 10 jedincov vlka a taký počet nedokáže ovplyvniť denzitu diviačej zveri. Zástupca ochranárov však vysvetľuje, že prítomnosť vlkov môže pomôcť inde.“

Juraj Lukáč: „Ten vlk môže slúžiť ako brána, zavretá brána na rozširovanie tejto nákazy do ďalších okresov, do toho Humenského, Vranovského, Sninského okresu. Tu by mal byť predovšetkým zákaz lovu.“

Jaroslav Dutko, znalec v oblasti poľovníctva a lesníctva: „Je otázne, že či nulová kvóta lovu vlka dravého pomôže, nakoľko sa jedná o veľmi nebezpečný vírus a je omnoho nebezpečnejší ako pri klasickom more ošípaných. Predpokladá sa, že v prírode je rezistentný niekoľko mesiacov.“

Jana Veľasová: „Definitívne slovo o nastavení kvóty padne 14. októbra. O osude vlkov na najbližšie mesiace rozhodne pracovná skupina zriadená agrorezortom. Tvoria ju aj zástupcovia ministerstva životného prostredia, poľnohospodári, poľovníci, okresné úrady a tiež neziskový sektor. Sme v obci Topoľovka. Za touto bránou je najväčšia farma na chov ošípaných na východnom Slovensku. Na nastavenie kvóty lovu vlka tu majú jasný názor.“

Julián Škerlik, riaditeľ farmy Topoľovka: „Vlk naozaj pomôže zlikvidovať ten africký mor, pretože je to dravec a likvidátorov uhynutých a slabých zvierat. Pre nás je lepšie, keď je čím viacej vlkov. Pre nás najväčším nepriateľom je v podstate človek, ktorý dokáže preniesť.“

Juraj Lukáč: „A tam, kde teraz je, tak tam bohužiaľ asi pomôže len tá dôsledná eliminácia a dodržiavaná hygiena.“

Jana Veľasová: „Z Bratislavy Eva Bariová a z Osadného a z Topoľovky Jana Veľasová, televízia JOJ.“

[Späť na obsah]

 

6. Správy o kupovaní sudcov; Reforma nemocníc; Zvýšenie minimálnej mzdy

[06.10.2019; RTVS Jednotka; O 5 minút dvanásť; 11:55; R / Marek Makara]

Marek Makara, moderátor: „Spravodlivosť na Slovensku sa otriasa v základoch. Kočnerova Threema vyplavila na povrch správy o kupovaní sudcov. Lepšia zdravotná starostlivosť alebo podvod na občanoch? Reforma nemocníc zatiaľ ešte nemá podporu, širšiu podporu politického spektra. Minimálna mzda sa od nového roku zvýši takmer na 600 eur. Práve jej navýšenie spôsobilo iskrenie v koalícii. Horúce témy aj dnes v relácii O päť minút dvanásť. Príjemné poludnie.“

Peter Pellegrini, predseda vlády SR, podpredseda strany (Smer-SD): „Predstavitelia Slovenskej národnej strany a pán minister spravodlivosti Gál z Mostu-Híd sa pri hlasovaní o navýšení minimálnej mzdy na Slovensku pre rok 2020 zdržali. Ja si naopak myslím, že minimálnu mzdu zvyšovať musíme, pretože si treba uvedomiť, že ani dnes nie je možné ešte uživiť svoje rodiny k ich spokojnosti z takejto minimálnej mzdy.“

Andrej Danko, predseda NR SR, predseda strany (SNS): „Po dnešnom rokovaní vlády sa ospravedlňujem verejnosti, najmä podnikateľom, že tak bezcitne bola urobená propaganda a boli zneužití odborári na to, aby znova predseda vlády s jemu vlastným úsmevom oznámil historické zvýšenie minimálnej mzdy. Slovenská národná strana je za navyšovanie miezd, je ale za skončenie tohto zneužívania tejto témy.“

Emil Machyna, predseda OZ KOVO: „Rátali sme aspoň 590, ale keď zoberiem, že prejde odpočítateľná položka daňového základu, tak to tých 590 bude. Aj trošku ešte viac.“

Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500: „V čase spomalenia európskej i slovenskej ekonomiky to ohrozuje konkurencieschopnosť slovenského priemyslu.“

Ján Richter, minister páce, sociálnych vecí a rodiny SR (Smer-SD): „Môžem vás ubezpečiť, že bude zachovaná konkurencieschopnosť. Lebo napríklad Poliaci majú už schválenú pre budúci rok výšku minimálnej mzdy na 600 eur.“

Marek Makara: „Pozvanie do relácie prijal predseda Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň predseda Slovenskej národnej strany, pán Andrej Danko, dobrý deň.“

Andrej Danko: „Dobrý deň a ďakujem za pozvanie.“

Marek Makara: „Vítam aj lídra volebnej koalície Progresívne Slovensko/Spolu, pána Michala Trubana, dobrý deň.“

Michal Truban, líder Progresívne Slovensko Spolu: „Dobrý deň, ďakujem za pozvanie tiež.“

Marek Makara: „Ešte doplním, že dnešnú reláciu pre pracovný program našich hostí nahrávame v piatok popoludní. Páni, tento týždeň v koalícii to zaiskrilo, dôvodom bola výška sumy minimálnej mzdy, ktorá je na úrovni 580 eur a schválila ju vláda. Robert Fico ešte tvrdil, že teda táto suma bola, pán Danko, odkomunikovaná na koaličnej rade, a že nebol s ňou žiadny problém. Prečo teda ten problém z vašej strany, zo strany SNS tento týždeň?“

Andrej Danko: „No, pre mňa je to problém v tom myslení Smeru-SD, ktorý 10 rokov je tu na niečo naučený, možno si nevie vždy zvyknúť, že nevládne sám. A v každom prípade, chcel by som povedať, že Slovenská národná strana je za navyšovanie minimálnej mzdy. Ale je za vytvorenie systému, ktorým bude rásť aj odpočítateľná položka, systému, ktorý bude zohľadňovať aj minimálne dôchodky. Sú podané zákony, kde sme otvorili túto diskusiu. Vlastne týmto rozhodnutím predseda vlády pochoval tú možnosť hovoriť o tejto možnosti aj zdvihnutia minimálny dôchodok, dôchodkov, čo absolútne nechápem, prečo nechce Smer dvíhať dôchodky. Od 1. 1. tohto roka. Ja som ho prosil pred rokovaním vlády, prosím ťa, pán predseda vlády, mám na to právo ako koaličný predseda, aby si to nedal na bod programu vlády. Keďže vedel, že to neprejde konsenzuálne, lebo na vláde sa nehlasuje, urobil dokonca ešte takú podpásovú vec, že dal o tom hlasovať a na tlačovke sa tváril, ako keby SNS nechcela navýšiť minimálnu mzdu. Slovenská národná strana je za navýšenie minimálnej mzdy. Toto, čo sa tu robí 10 rokov, že sa celé leto hádajú zamestnanci, zamestnávatelia a potom povstane predseda vlády, ktorý povie nejakú sumu, ktorá sa má zapáčiť každému, to tu musí skončiť.“

Marek Makara: „Pán Danko, ale premiér povedal, že teda ich tlačil čas na vláde, pretože teda 15. október.“

Andrej Danko: „No, to by som si dovolil, no.“

Marek Makara: „Ale je to aj teda predloženie návrhu rozpočtu a na to nadväzuje minimálna mzda.“

Andrej Danko: „Prosím vás, nie, nie, nie. Vôbec. Máme dosť času, ešte 2 týždne. Mohli sme pomôcť aj so systémovým nastavením odpočítateľnej položky, mohli sme dať do súladu legislatívu Európskej únie, ktorá začína hovoriť o nejakom percentuálnom nastavení k priemernej mzde alebo k mediánu. Mohli sme otvoriť debatu, či nie je najvyšší čas dvíhať aj systémovo odpočítateľnú položku, a čo ma najviac mrzí, my musíme začať dvíhať aj minimálny dôchodok. Toto predseda vlády pochoval, dokonca ja si dovolím nahlas dnes povedať, neprávom obvinil Slovenskú národnú stranu, ja som si to s ním vydiskutoval. Bude koaličná rada a štátny rozpočet je o niečom inom. Ale v každom prípade, nebolo to od neho seriózne.“

Marek Makara: „K minimálnemu dôchodku sa ešte dostaneme, pán predseda. Pán Truban, za posledných 7 rokov tá minimálna mzda išla veľmi dynamicky hore. Zhruba o 250 eur. Myslíte si, že tá suma 580 je teda prijateľná, je adekvátna? Pretože iné návrhy mali odborári a zamestnávatelia.“

Michal Truban: „Ja vám na to hneď odpoviem, ale ten problém je oveľa širší. Pretože my pochádzame z úplne iných svetov. My, keď vznikalo Progresívne Slovensko aj Spolu, my sme vznikli práve preto, aby sme priniesli systémové riešenia, riešenia, ktoré sa nerobia len marketingovo pred voľbami a vzájomne sa dohadovať a útočiť s partnermi, keď sme 3-4 roky nič nerobili. My sme prišli a vznikli preto, aby sme jednak sfunkčnili spravodlivosť v tomto štáte, aby začalo fungovať lepšie vzdelávanie, aby začalo fungovať lepšie zdravotníctvo. Pre nás takéto dohady sú čisto marketingovo a je to tá stará politika, že pred voľbami sa zrazu, zrazu zoberú a začnú sa hádať, pretože aj pán Danko alebo aj Smer chce pokračovanie, chce pokračovanie takejto politiky, kde sa sa v zásade nič nerieši, kde sa riešia iba marketingové projekty. Poviem príklad k minimálnej mzde. A teraz ukážem, že čo je náš prístup k tomu. Minimálna mzda by nemala byť predmetom politických, politických bojov a zneužívaná na takýto politický boj. Mala by byť stanovená nejakým automatom, malo to byť urobené už dávno, 4 roky, 4 roky dozadu.“

Marek Makara: „Ale ten návrh je v parlamente teraz.“

Michal Truban: „Mal byť aj presadený, to sme zvyknutí, že veľa vecí je na papieri, ale reálne sa nedokážu, nedokážu robiť. To, čo my ponúkame v tomto programe, ktorý sme aj pripravili do budúcna pre Slovensko, je znižovanie odvodov.“

Marek Makara: „Pán Truban, ale je tých 580 eur dosť? Alebo je to málo?“

Michal Truban: „Minimálna mzda má byť normálne naviazaná na buď priemernú mzdu, alebo medián, majú o tom rozhodnúť odborníci, aj vzhľadom na rozpočet, vzhľadom na to, ako to naša ekonomika dokáže utiahnuť. To, čo my navrhujeme naopak, je nie o tom, že hádať sa politicky o minimálnej mzde a zneužívať ju pred voľbami na takýto súboj, ale my napríklad v našom programe navrhujeme zásadné zníženie odvodových a daňových zaťažení pre pracujúcich. Čiže by im ostalo na konci po výplatnej páske oveľa viac peňazí.“

Marek Makara: „Pán Danko, Smer, ako sme teda už povedali, má v druhom čítaní ten automat tejto 60 % z priemeru v hospodárstve. Podmienite prijatie tohto zákona, teda podporíte ho vtedy, keď oni, Smer podporí váš návrh, ktorý je tiež v druhom čítaní na minimálne dôchodky?“

Andrej Danko: „No, chcel by som povedať, že hádať sa a hádať sa je rozdiel, pán Truban. Ja som vo vláde, marketingový produkt ste skôr vy s Progresívnym Slovenskom, ale poďme k podstate. Chcel by som povedať, že ja práve som hovoril o systémovom nastavení. Hovoril som o znížení odvodov a daní. Veď Slovenská národná strana presadila, hádam to uznáte, že 500 eur bez odvodov, bez daní môžte v júni vyplatiť jednoducho v podnikateľskom segmente. Snažil som sa znížiť daň z príjmu na 15 %. Presadil som zníženia aspoň s obratom do 100 000. Ja nevládnem sám. A samozrejme, že čo sa týka Smeru, ho niekedy prosím, niekedy ho musím kritizovať na koaličnej rade, niekedy oni nás, ale podstata je, že áno, chceme tak, ako bolo povedané, aby výška minimálnej mzdy nebola predmetom politického handlovania, a ona by mohla byť aj väčšia, keby sme znížili daňovo-odvodové zaťaženie. Chcel som od ministra Richtera komplexný návrh, od predsedu vlády som chcel rozvážnosť, ktorý jednoducho pozrie aj na podnikateľov, aj na robotníkov. A preto som povedal, že niektorí žijú myslením, ako keby v minulom storočí a 10 rokov, čo tu fungovalo, dnes nefunguje. Pretože je treba to nastaviť systémovo a tieto preteky odborárov, zamestnávateľov, ktoré vždy skončia s pocitom krivdy na jednej alebo na druhej strane, chceme skončiť. Takže, moja podmienka bola. Poďme hovoriť o automatoch, ale nielen o automatoch, pán Truban, na minimálnu mzdu. Uznajte, že je treba nastaviť aj automat na odpočítateľnú položku a poďme sa baviť aj o otázke, či sa vieme dotknúť minimálnych dôchodkov. Naša podmienka je, že pri stanovovaní automatov, ktorú budú jasnými pravidlami pre podnikateľov a pracujúcich, poďme sa baviť aj o tom, keď rastie minimálna mzda, aby tí dôchodcovia, ktorí si nemajú možnosť zarobiť, niektorým to nedovoľuje ani zdravotný stav, aby takisto boli chránení nárastom dôchodku. A toto Smer, nechápem prečo, doslova zarezal.“

Marek Makara: „Ale teda podmieňujete to prijatie?“

Andrej Danko: „Samozrejme. Oni to dobre vedia. A problém je, že ten automat sa má nastaviť až 1. 1. 2021. Mohli sme sa baviť o zvýšení dôchodku a stanovení percentuálnom už na budúci rok. Prečo zase to o rok odkladať. A myslím si, že to, čo sa mi nepáčilo, že predseda vlády naznačil, ako keby SNS nechcela dvíhať minimálny dôchodok, vo vzťahu k odborárom. Žiadneho odborára som uraziť nechcel. Ja len žiadam Konfederáciu odborových zväzov, aby stanovila pravidlá spolupráce pre každú politickú stranu. A ja sa uchádzam o spoluprácu, ak som sa niekoho dotkol, ospravedlňujem sa, mám dobrý vzťah s pánom Ondekom, ale.“

Marek Makara: „Pán Danko, ale oni chcú, aby ste sa ospravedlnili.“

Andrej Danko: „Ale ja som sa ospravedlnil. Ja som volal s pánom Magdoškom, povedal som mu, pán Magdoško, uznajte, že niektorí tam žijú tisíc rokov v tých odborových zväzoch, v tom Dome odborov. Vy ste seriózny chlap, aj vaša nová podpredsedníčka. Ale nemôžete podliehať takýmto tlakom.“

Marek Makara: „Ale tvrdíte, že boli zneužití na propagandu, politickú dajme tomu Smeru?“

Andrej Danko: „Áno, premiér využil, aby znova bol za dobrého, využil odborárov.“

Marek Makara: „A stále máte záujem o tú zmluvu s odborármi?“

Andrej Danko: „Samozrejme. Ja ich prosím, aj dnes v tejto relácii, aby urobili pravidlá pre každú politickú stranu. Ja viem na oltár spolupráce s odborovým zväzom dať rekreačný poukaz, športový poukaz, oslobodenie od odvodov, daní. Teraz som pripravil návrh na podnikové byty so zrýchleným odpisovaním na 6 rokov. Naozaj si myslím zákon, ktorý pomôže robotníkom. Ja som pre robotníkov a zamestnancov niečo urobil. Takže prečo by som nemal mať spoluprácu s odbormi, ako každý iný.“

Marek Makara: „Ďakujem, pán Danko. Dajme priestor aj pánovi Trubanovi. Pán Truban, dnes podnikateľ pri minimálnej mzde, ktorá je v tomto roku 520 eur, mal náklady na zamestnanca aj s odvodmi 703 eur. Je teda cesta skôr znižovať odvodové zaťaženie, ako tvrdí pán Danko, ako zvyšovať cenu práce?“

Michal Truban: „Jednoznačne. Veď to, čo je problém, to, čo hovorí pán Danko a čo robí aj Smer je to, že to nie sú úprimné opatrenia. Hádajú sa aj teraz medzi sebou, pretože, pretože bojujú aj o toho istého voliča a je pred voľbami. To, čo my aj kritizujeme, to, čo hovoríme, prečo sme išli do politiky, že systémové riešenia treba robiť od začiatku, treba ich od prvého dňa, keď nastúpime, nastúpime do vlády pracovať. To, čo my rozprávame jednoznačne a to nie, že my to chceme hovoriť, ale to odborníci, hovoria to aj ľudia, daňovo-odvodové zaťaženie práce treba jednoznačne znižovať. Tam je cesta toho, ako asi ako nakopnúť našu ekonomiku a ako zabezpečiť to, aby ľudia mali viac peňazí. Je to pekné, systémové riešenie, ktoré vie vydržať dlhodobo.“

Marek Makara: „Ešte jedna otázka pre pána Trubana. Odpolitizuje vzorec na minimálnu mzdu to každoročné naťahovanie, o ktorom rozprával aj pán Danko, medzi odborármi a zamestnávateľmi?“

Michal Truban: „Tak, ono záleží strašne aj kto sú tí politickí lídri a ako to úprimne myslia. Keď jedna strana v koalícii sa nevie dohodnúť a pred voľbami začne vyťahovať takúto zbraň, druhá na ňu začne útočiť, tak jasné, že sa to nikdy neodpolitizuje. Ale to je ten druh politiky, ktorý treba zmeniť. My tu musíme riešiť problémy ľudí a nie pozerať sa na naše percentá, že idú voľby a teraz vyťahovať nesystémové riešenia, komu sa čo zaľúbime. Však pán Danko to sám povedal, že Smer alebo možno alebo interpretuje tak, že Smer a pán Pellegrini to vyťahuje, aby sa zaľúbil pred voľbami a že to nie je vôbec koaličná dohoda. Čiže táto vláda vôbec už nepracuje pre ľudí, ale sami si to rozbíjajú a každý si snaží si utrhnúť svojich voličov rôznymi, rôznymi takýmito, nechcem to nazývať vôbec, že úplatkami, ale marketingovými ťahmi. A nie je to premyslené, systémové.“

Marek Makara: „Pán Danko, vy ste presadili veľa sociálno-ekonomických opatrení, o ktorých ste už aj hovorili. Myslíte si teda, že tých 580 eur je veľa pre malých a stredných podnikateľov? Pretože vy ste sa postavili na stranu podnikateľov v tejto otázke minimálnej mzdy teraz. My tu máme len jeden exkluzívny prieskum, ktorý pre RTVS robila agentúra Actly na rôzne sociálne, ekonomické a politické témy na vzorke 1 500 ľudí. A práve pre vašich voličov strany SNS, až v 90 % je dôležité zvyšovanie dôchodkov podľa zvyšovania minimálnej mzdy a zvýšenie minimálnej mzdy na 60 % priemeru.“

Andrej Danko: „A čo mi to vsúvate do úst? Kedy som povedal, že nechcem väčšiu minimálnu mzdu? Povedal som vám, že…“

Marek Makara: „Áno, ja len hovorím, že je to pre nich dôležité.“

Andrej Danko: „Pán redaktor, aj v tej reportáži, aby bolo jasné. Od 1. 1. 2020 by minimálna mzda mohla byť aj 600 eur. Prečo to pochovali na Úrade vlády? Lebo nepočúvali podnikateľský stav, ktorý prišiel aj s návrhom oslobodenia odvodov a daní na minimálne mzdy. A stanovenia vyššej odpočítateľnej položky. Lebo máme jedno z najvyšších daňových zaťažení. Keď som posledne sedel s kórejskými, kazachskými investormi na summite v Astane, Nursultane, tak proste každý povedal, Maďarsko má 9, Andrej, robte niečo, znižujte tieto dane. Pán Truban, je iné mať pred voľbami knihu a Sulík s ňou chodil roky do televízie, a iné je realizovať program. Ak máte koaličných partnerov, budete sa často hádať o veciach. To neznamená, že sa urážate, ale riešite problémy. Pozrite sa posledne Matovič s Hlinom. Veď keď budete raz mať moc alebo by ste ju mali, ten kompromis je ťažký. Vy nebudete nikdy vládnuť so 76 alebo sám so svojou stranou. Aj ja mám.“

Marek Makara: „Čiže to je ťažké presadzovať.“

Andrej Danko: „Ale áno. Aj ja mám program, ktorý by som zajtra ináč robil, ako Smer. Ja hovorím, že máme starý systém sociálneho zabezpečenia, že Jano Richter roky spí na tom ministerstve, že treba nový systém prerozdeľovania. Aj ja som zo súkromnej sféry. Aj ja som skončil s podnikaním a som len tretí rok v politike, na rozdiel od vás, ale mám životnú skúsenosť s tým, ako to funguje v koalícii. A v koalícii sa to ťažko presadzuje. Ale môžem urobiť odpočet vecí, ktoré som urobil pre podnikateľov, aj pre robotníkov. Preto hovorím ešte raz. Moja ultimatívna podmienka k Smeru teraz bude, ak sa nebudú dvíhať minimálne dôchodky, nezahlasujeme za ich návrhy o minimálnej mzde, pretože ak to myslia seriózne, tak sa musíme zaoberať aj odpočítateľnými položkami, aj minimálnym dôchodkom.“

Marek Makara: „Čiže komplexne to treba riešiť.“

Andrej Danko: „Ale, ale ešte raz. Samozrejme, že koalícia má problémy, že si začína Pellegrini robiť sám niečo, na rozdiel od Roba Fica. A že niekedy neviem, s kým z nich mám rozprávať.“

Marek Makara: „Ďakujem.“

Andrej Danko: „A na druhej strane len chcem povedať jednu vec. Prosím o pochopenie toho, že ich neurážam nikoho. Tvrdo chcem presadiť fungujúcu vec, ako pri tých rekreačných, ako pri ďalších. Ide mi o podstatu. Ide mi o ľudí, aj o podnikateľov, aj robotníkov.“

Marek Makara: „Pán Danko, ďakujem veľmi.“

Andrej Danko: „Na jednej strane je to veľa pre podnikateľa, na druhej strane je to málo pre robotníka.“

Marek Makara: „Áno, veď to je otázka, kde, pán Truban, na to vziať. Pretože vás priamo pán Danko oslovil.“

Michal Truban: „Ja ešte zareagujem na pána Danka teraz, že to, čo ja nemám rád a keď sa bavíte aj o podnikaní, čo som neznášal aj na podnikaní, je vždy vyhováranie sa.“

Andrej Danko: „Ja sa nevyhováram, pán Truban.“

Michal Truban: „A hovorenie o tom, aké je to ťažké.“

Marek Makara: „Pán Danko, nechajme ho.“

Michal Truban: „Aké je to ťažké.“

Andrej Danko: „Ale, veď.“

Michal Truban: „Naposledy, pán Danko, naposledy, keď sme boli, sme si povedali, že neskáčeme do rečí.“

Andrej Danko: „Dobre.“

Michal Truban: „Jak ste chlap, tak to držte.“

Andrej Danko: „Držím, dobre, odpoviem. Ale používate tie isté vety. Ja som len.“

Michal Truban: „Nie, nie. Ukľudnite sa.“

Andrej Danko: „Ale ja som ukľudnený.“

Michal Truban: „Dohodli sme sa, dohodli sme sa naposledy, keď sme boli v Sobotných dialógoch.“

Andrej Danko: „Dobre, ospravedlňujem sa, nech sa páči.“

Marek Makara: „Pán Truban.“

Michal Truban: „Ďakujem. Je práve také to vyhováranie. Nie je pravda, že my nemáme skúsenosť s koalíciou. Tento program vznikal práve tak, že sa spojili dve strany, Progresívne Slovensko a Spolu, ktoré obidve priniesli svoje riešenia, ale to, prečo sme boli schopní dať takýto program riešenia pre Slovensko je to, že sme sa pozerali na náš spoločný cieľ. Nešlo tam o to, že ja si chcem presadiť svoje, aby som ja mohol tuto v televízii rozprávať komu som, komu.“

Marek Makara: „Ale ak budete chcieť presadiť nejaké systémové zmeny, napríklad v rámci minimálnej mzdy, tak, ako to chce SNS, a budete vo vláde a nebudete to vedieť presadiť.“

Michal Truban: „No, to je ten dôvod, prečo vznikne vláda. Či vláda vznikne so záujmom občanom priniesť zmenu, alebo vznikne pre to, aby sme tu spolu vládli a každý mal svoje ministerstvá a mohol si, mohol si robiť čo sa mu chce.“

Marek Makara: „Ale k nejakým konfrontáciám určite príde.“

Michal Truban: „Preto, preto samozrejme. Takisto aj pri nás, samozrejme, takisto aj pri nás. To, čo ja iba rozporujem, že nie je to o tom, že nemáme skúsenosť s koalíciou, my sme vytvroili ako jediní dvojkoalíciu už teraz. Tento program, to, čo chcem povedať, že prečo vznikne takýto dobrý program pre ľudí, prečo sa dá dohodnúť je, keď si sadneme a povieme si, aký je náš spoločný cieľ. Či už vládna koalícia, tak to chceme aj my robiť a chápem, že tam budú rôzne strany v koalícii, ale tam sa nesmú rozdeľovať fleky, tam sa má povedať, že čo je náš zámer, čo je naša vízia, kam posunúť Slovensko ďalej a podľa toho urobiť programové vyhlásenie vlády a toho sa aj držať. A nie popierať veci, ktoré mám potom v programe, v programovom vyhlásení vlády. Toto je ten spôsob, ktorý my. A teraz ešte dopoviem, ako sa my pozeráme na podnikateľov, že čo je ten iný, iný náš svet a čo z môjho pohľadu, ako podnikateľa a človeka, ktorý založil firmu svoju prvú na strednej škole. Je to bez debaty, je to zníženie odvodovo-daňového zaťaženia práce, aby mali viac. Potom je my máme napríklad takú pikošku. Estónsku daň, aby firmy mohli reinvestovať, ale to, čo je najdôležitejšie. Znova, stabilný systém. Stabilné zákony, respektíve to, že sa nemenia každú chvíľu podľa toho, ako sa kto zobudí, podľa toho, že si povie, že idem pred voľbami a teraz rozbijem celý systém, zákony.“

Marek Makara: „Pán Truban, otázka je samozrejme aj kto bude po voľbách vládnuť. Môžete to byť vy, môže to byť opäť pán Danko.“

Michal Truban: „Jasné.“

Marek Makara: „To je otázka, ale vráťme sa k tej, k tej pôvodnej otázke mojej, kde na všetky tieto zmeny, reformy vziať peniaze?“

Michal Truban: „Bez debaty. Náš program je prepočítaný, aj máme tam, nie je to úplne všetko, ale tie zásadné opatrenia sú prepočítané, máme u nás v hnutí ľudí, ktorí predtým robievali na Ministerstve financií, poznajú, poznajú všetky tie náklady takýchto opatrení. Máme to prepočítané. Náš program je investičný, vychádza to okolo 1 až 2 miliárd. 1 miliarda z eurofondov, druhú, zároveň ten program je na 4 roky. Neznamená to, že hneď teraz tieto peniaze treba. Máme napríklad miliardu na zlom výbere DPH, ktorý keby sa spravil aspoň, ako je v priemere Európskej únie.“

Marek Makara: „Ale máme problémy aj s používaním eurofondov a s ich čerpaním.“

Michal Truban: „Áno, a prečo? Prečo? Pretože vo vláde sú ľudia, ktorí nesledujú záujmy občanov, ja to poznám z digitalizácie, z mojej témy. Tam sa prečerpalo miliarda až 2 miliardy eur, teraz v ďalšom období. Nič sa nespravilo. Nie, že nič. Niečo sa spravilo, nebudem hovoriť, že nič. Niečo sa spravilo. Spravilo sa tak málo, pretože cieľom digitálneho lídra, ktorý je teraz premiér, ktorý bol vtedy digitálny líder, ale aj iný, ktorý je tam teraz, bol to nie, aby sme tu mali dobrú digitalizáciu, ale aby sme čerpali eurofondy, aby sme to rozdali našim firmám. Takto sa celý systém rozbije.“

Marek Makara: „Pán Truban, ďakujem pekne. Dajme priestor na reakciu pánovi Dankovi.“

Andrej Danko: „Dobre. Tak, pán Truban, aj ja som mal už začiatky podnikania v mladom veku, ale chcem vás poprosiť o jednu vec. Ešte nemáte skúsenosť s koalíciou. To znamená, že nehovorte, že máte. Máte napísanú jednu knihu, tak, ako ju mal napísanú Sulík. A ja som začal plniť jeho program. Ja som odpustil koncesie dôchodcom, presadil som nižšie dane, zníženie DPH na ubytovanie, zníženie DPH na potraviny, aby boli potraviny základné lacnejšie. A to som dokázal presadiť u silných politikov, ako je Fico a Bugár. K druhej veci.“

Marek Makara: „Pán Danko, ale práve potravinári od januára navyšujú teda potraviny. Aspoň tvrdia, že tá minimálna mzda, že…“

Andrej Danko: „A vďaka čomu? Tvrdili, že osobitný odvod, ktorý nikdy neplatil, čo sa týka teraz znižovania DPH na potraviny, ktoré som presadil, toto opatrenie, ktoré znova hovorím, bolo nesystémovo prijaté vládou, veď áno, táto minimálna mzda zaťaží pekárov. Tak my ich odľahčíme, ja vyberiem do štruktúry potravín rožok, aby ľudia mali lacnejšie konečne rožky, aby hotely vedeli robiť raňajky lacnejšie. A niekto to zareže tým, že nepozerá na tú druhú skupinu. Ešte raz poviem k tejto veci. Čo sa týka, pán Truban, nechcem osobne, ale som s vami v druhej relácii, máte tie isté vety, tie isté frázy. Chápem, dobre to znie, náš budú trhať Denníky N po tejto relácii, vy budete znova za kráľa, ako marketingový produkt.“

Michal Truban: „Podľa toho, či poviete, že nefeť pleseň alebo nie.“

Andrej Danko: „Ale v pohode. Nefeť, lebo som myslel na ten fet, ktorý ste mali. Tak som sa pomýlil. Ale v každom prípade, aj to nefotenie plesní som navrhol, aby sme dali návrh zákona, kedy sa internáty a nemocnice budú môcť do 3 miliónov ponukovým konaním opravovať. Čo sa týka riešenia. Súhlasím. A preto hovorím ministrovi financií, aj dneska som to povedal. Máme veľké výpadky DPH. ak by štát tu 1,5 miliardu až 1,8 miliardy systémovo zachytával, tak je aj na investície, je aj na dôchodcov, je aj na nemocnice. Po druhé, som veľmi rád, že začínate hovoriť to, čo aj ja, že Slovensko si môže spokojne požičať peniaze. Máme ďaleko do zadlženia, do dosiahnutia dlhovej brzdy. My si vieme spokojne požičať miliardy, až 7 miliárd bez toho, aby sme naštartovali dlhovú brzdu. Investovať do infraštruktúry, ale potrebujeme zmeniť stavebné zákony a ešte raz si dovolím povedať, tá životná skúsenosť 3 rokov vo vláde s týmito silnými politikmi ma naučila naozaj, že život nie je biely a čierny. Život je o kompromisoch, ja musím samozrejme presadzovať body, ale nikdy som v koalícii, čo sa týka koalícii nezradil, ani som nepodrážal.“

Marek Makara: „Pán Truban, pán Danko spomenul lepší výber daní a toto je už dlhoročná téma, že žiadnej vláde sa to nejak výraznejšie nepodarilo. Ako by ste vy chceli napríklad zlepšiť výber daní na DPH? Ako by sa vám to podarilo?“

Michal Truban: „Odpoviem hneď na to, na záver skúsim s DPH iný príklad, ukázať na čom, v čom je nesystémovosť a marketingový, marketingový pohľad aj vašej vlády a vášho konania. Napríklad znižovanie DPH na potraviny. Je dokázané viacerými štúdiami, či už slovenskými ekonómami, alebo aj po celom svete, že znižovanie DPH neprispeje k zníženiu tých potravín, pretože ľudia, podnikatelia to jednoducho dorazia maržou alebo si doplnia tú maržu na tom. Opačne to funguje, keď to zvýšite, tak zvýši sa aj tá cena. Toto je proste fakt ekonomický, odborný, ktorý jednoducho tak bude a môžeme sa možno staviť o čo chcete, pán Danko, že znova týmto zákonom, ktorý marketingovo hovoríte, ako ľuďom pomôžete, spravíte presný opak. To je problém tejto politiky, že navonok marketingovo dobré veci, ktoré sú nesystémové, nepremyslené, sú robené, aby som niekomu ráno na tlačovke niečo povedal. Dosiahnu presný opak. A zároveň, aj keby to tak bolo, tak nemôžeme k tomu pristupovať takým spôsobom, že tuto dám návrh nejakých potravín, potom mi povedia, že nie, tak tam dám nejaký kefír. Neviem, akože takto túto krajinu vôbec nemôžeme viesť, lebo potom je tu takýto bordel z toho, že keď, ako zvýšiť výber DPH? Teda áno, výber DPH. Je to úplne jednoduché a zároveň veľmi zložité. Poviem.“

Marek Makara: „Čiže je to nesystémové podľa vás.“

Michal Truban: „Počkajte, zníženie, zníženie DPH na potraviny je nesystémové, nefunguje, tak ekonomici a odborníci, všetci tak hovoria. A to aj tak bude, viem, že ste už viackrát mali stávky takéto rôzne aj s tým odvodom pre reťazce a podobne. A teraz, ako zvýšiť, zvýšiť výber DPH? Ja to jednoduché a zároveň ťažké. Jednoducho preto, že algoritmami a IT systémami, ktoré už možno aj teraz tam sú sa to dá urobiť, dá sa vystopovať celý reťaz a celú karuselový obchod.“

Marek Makara: „Čiže máte na to systém, akým spôsobom to urobíte?“

Michal Truban: „Jednoznačne. Ešte iba poviem, iba dopoviem vetu. To podstatné znova, že prečo nemáme taký výber. Pretože, a to máme zase informácie aj odtiaľ z Finančnej správy, že tam sú jednoducho ľudia, ktorí potom ignorujú to, čo tie algoritmy vypľujú, a že koho treba prísť skontrolovať, buď dajú echo, alebo sami idú kontrolovať iných. Však to tu vidíme v rámci Jankovskej, v rámci SMS-iek s Kočnerom. Toto isté funguje nielen tam, ale aj vo Finančnej správe.“

Marek Makara: „Funguje to tak, pán Danko? Ako hovorí pán Truban teraz v tejto chvíli?“

Andrej Danko: „No, takto, že pán Truban. Pri všetkej úcte k vášmu programu a pri všetkému tomu, že rozumiem, že Slovensko potrebuje zmenu. Aj ja som išiel do politiky zo súkromného sektora, s ambíciou urobiť zmenu. Rozchádzame sa v hodnotách, vy ste liberálny, vy si myslíte, že môžeme všetko, homosexuáli si môžu adoptovať deti, môžeme si občas zafetovať, vyresetovať hlavu. Ja som človek ináč vychovaný. Ja si myslím, že stojíme na iných hodnotách v tejto spoločnosti. A áno, máme problém s výberom DPH. Máme tu veľa špekulantských obchodov, zaťažili sme podnikateľov s výkazmi. Ale ja čakám práve od ministra financií, ktorý je na to zodpovedný, systém opatrení k tomuto štátnemu rozpočtu a budem tvrdo požadovať, aby ich priniesol. My sme sa snažili v rámci SNS robiť systémové postupy pri výkone kontrol. Máme tam štátnu tajomníčku Meager, ktorá má skúsenosti s výberom daní. Ale naša kompetencia v rámci Ministerstva financií siaha do určitého horizontu. Čo sa týka.“

Marek Makara: „Ale funguje to tak, ako to hovorí pán Truban, že daňový úrad chodí kontrolovať toho, koho chce?“

Andrej Danko: „Ale ešte raz. Keď má také informácie, treba ísť naozaj a oznámiť to na polícii. Tieto rozprávky, že kto je s kým jak prepojený. Niečo je reál, niečo je naozaj pravda, niečo je nie tak. Pretože to nedovoľuje ani systém, ani dneska zodpovednosť tých ľudí na Finančnej správe. My nemôžeme všetkých ľudí na tejto ulici, ktorí sa nepáčia Denníku N a Progresívnemu Slovensku hádzať do jedného vreca. Sú tu aj slušní a zodpovední ľudia v tomto štáte. Chcem len povedať jednu vec. DPH máme na potraviny najvyššiu. 20 %. Asi nebudete.“

Marek Makara: „Áno, okolité štáty majú nižšiu, ako my.“

Andrej Danko: „Asi nebudete namietať, že predražujú ceny potravín, že máme drahé reštauračné služby.“

Michal Truban: „Som to pred chvíľou namietol.“

Andrej Danko: „A ja hovorím, no tak, ale ja som aspoň, pán Truban. Ja som aspoň na ovocie, zeleninu, rožky a zdravé potraviny, mlieko, kefír znížil DPH. To je zlé?“

Marek Makara: „Pán Danko, budete aj sledovať, či tie ceny tých potravín sú nižšie?“

Andrej Danko: „Ale ešte raz, samozrejme. Ale je to zlé? Je to zlé, že.“

Michal Truban: „Je to nefunkčné.“

Andrej Danko: „Prečo je to nefunkčné?“

Michal Truban: „Lebo veď vám to všetci odborníci, všetci hovoria, že to tak nefunguje.“

Andrej Danko: „Ešte raz, pán Truban. Je to prvý krok k tomu, aby sme začali znižovať DPH. Aj vy asi nechcete mať 20 %-nú DPH na toto. Ukážem vám iný príklad. V cestovnom ruchu, viete, ako poslúžilo zníženie DPH? Aspoň tie hotely začali prežívať kvôli iným problémom, ktoré mali. To znamená, v konečnom dôsledku niečo zníži cenu, niečo ovplyvní iné veci, ale pomôže to v konečnom dôsledku ľuďom.“

Marek Makara: „Čiže má to pozitívny efekt podľa vás.“

Andrej Danko: „Samozrejme, že má. Každé zníženie daní má pozitívny efekt.“

Marek Makara: „Pán Danko, otázka na vás, vy ste sa vyjadrili, že zvyšovanie dane z tabaku v žiadnom prípade v koalícii nepodporíte. Malo to priniesť asi zhruba 100 miliónov do štátnej kasy. Na druhej strane navrhujete zvyšovať DPH napríklad na nezdravé potraviny. Ako napríklad cukor. Tabak rovnako škodí zdraviu, prečo teda tabak nie a cukor áno? Keď sme pri tom DPH.“

Andrej Danko: „Zase nesplietajme DPH a daň z príjmu. Hovoríme teraz.“

Marek Makara: „Hovorili sme o spotrebnej dani.“

Andrej Danko: „Skočíme teraz z dane DPH na spotrebnú daň, ktorú navrhoval minister. Teda navrhovať, ale potom ešte máme daň z príjmu, ako ďalšiu oblasť. Takže, poďme k tej podstate. Minister si zľahčuje život. Naučený roky každý minister financií, že teda nemáme tu peniaze, no tak prinesieme zaťaženie fajčiarom. A ja hovorím, a s kým si sa ty bavil o tom, že ideš o 50 centov zdražiť cigarety? S kým na koaličnej rade si niekedy o takom zákone hovoril? Po druhé. Tak, ako tu znova hovorím. Najväčšie úniky v tomto štáte sú na DPH. Nech prídu konečne z Finančnej správy nie s novými eKasami, ale s riešením únikov DPH. A vtedy poviem, urobil čo mohol tento rezort, lebo to je najľahšie. To je najľahšie ku koncu roku štátneho rozpočtu, tu škrtíme, tu pridáme. A samozrejme, že sú moderné dane. Svet zavádza digitálne dane, svet zavádza na cukor dane.“

Marek Makara: „Ale tie by nemali taký výtlak, ako dajme tomu spotrebnú z tabaku.“

Andrej Danko: „Ale ešte raz. Ja hovorím. Je treba urobiť systémové opatrenia na DPH-čku. To je naozaj šialené číslo. 1,8 miliardy myslím, že je to presne, ktoré je vyčítané. Po ďalšie. Ja hovorím, že ľudia by mali byť až tí poslední, ktorým sa siaha do peňaženky. Moje opatrenia, aj ktoré bolo, že ovplyvní štátny rozpočet, ako rekreačný poukaz, do štátu peniaze zarábajú. A robia ľudí šťastných. Takéto opatrenia. Teraz som zaviedol športové poukazy, ktoré znova sú dobrovoľným systémom spojenia sumy pre dieťa športujúce v klube, zaviedli sme 13. plat bez odvodov, bez daní. 14. plat, kde je takisto zaujímavý mechanizmus. Ale ešte raz. SNS nevládne sama.“

Marek Makara: „Ďakujem, pán Danko. Pán Truban, z toho, čo bolo povedané, z toho, čo SNS vo vláde presadila, čo by ste teda, keby ste vládli z toho nechali a čo by ste zrušili?“

Michal Truban: „Ja by som zareagoval ešte na to, čo pán Danko povedal, že povedal, že aj on chce zmenu. Ja si to vôbec nemyslím, ja si myslím, že pán Danko chce pokračovanie toho, lebo pretože, keby ste chceli zmenu.“

Marek Makara: „Čiže nechce lepší výber daní a DPH.“

Michal Truban: „Ja nie. O to tu práve teraz nejde. Preto ja sa by som sa ho rád spýtal, keď chce zmenu, prečo je vo vláde, ktorá tu dlhodobo nesystémovo pracuje a rozkráda túto krajinu, prečo je vo vláde, kde štátny tajomníci si vypisujú s mafiánmi, prečo naďalej je vo vláde a aj on sa chová tak, že prináša marketingové, nesystémové riešenia. Prečo si myslí, že keď budeme robiť takéto isté veci, čo sa tu 10 rokov robili takýmto spôsobom, že nastane tá zmena. Preto ja pánovi Dankovi neverím, že chce zmenu, on ju iba deklaruje navonok, ale v skutočnosti chce pokračovanie tejto vlády, pokračovanie vlády aj so Smerom a pokračovanie toho marazmu, čo sme tu mali posledných 10 rokov.“

Marek Makara: „Pán Danko, krátka reakcia.“

Andrej Danko: „No, dovoľte, ja sa musím ohradiť. Viete, pán Truban, ja som zmenu už priniesol. Oživujeme veci, daňové oslobodenia, 13. platy, rekreačné poukazy, v rámci toho, čo sa dalo. Odpustite mi, ani vy nebudete vládnuť s Matovičom, Sulíkom, ani Andrej Kiska sa nikdy o nich slušne nevyjadroval, čo sa týka ich odbornosti. Čo sa týka ďalších vecí. Nie ja som marketing, vy. Ešte okrem brožúrky a dobrého marketingu a PR a naučených viet a znova sa smejte, že som sa zakoktal, lebo som z toho naozaj zúfalý, ako vám pomáha Denník N.“

Michal Truban: „To som si nevšimol.“

Andrej Danko: „Ako z vás robí nadľudí a z prezidentky Čaputovej, ktorá nikdy nerobila advokáciu, na rozdiel odo mňa. Čo ste urobili mne, ľudia, ktorí ste personálne a majetkovo poprepájaní, aké negatívne PR robíte tejto vláde. Nikdy nič neuznáte, čo urobíme dobre. Všetko len zosmiešňujete. Vy máte jednu komunikáciu. Ja som nový, ja som zmena, ja som prišiel zo súkromného sektoru. Prepáčte, to som bol aj ja, aj som. Ale uvedomujem si, čo je to 76 poslancov, odpustite mi, na rozdiel od vás, nemal som problémy, že by mi zhabali … , že nemal som žiadne iné problémy so zákonmi, nikdy som študentov neučil používať drogy. Ja mám iný svet. Ja chcem svet založený na iných hodnotách. Vy si myslíte, že tým, že dneska ľudí cez počítače blbnete, cez internet a cez rôzne naučené frázy, áno. Dneska ponúkate niečo, čo je len principiálne nastavené proti všetkým. Ale.“

Marek Makara: „Pán Danko, uvidíme. Necháme to na koalíciu PS/Spolu a na ďalšiu vládu, ktorá vznikne z ďalších volieb.“

Michal Truban: „Ja iba skúsim zareagovať na toto, lebo to je.“

Andrej Danko: „Vy sa tvárite slušne a špinu za vás hádže celý Denník N na nás. Každý boží deň.“

Michal Truban: „Ale pán Danko.“

Andrej Danko: „Vaši kamaráti z redakcie Denníka N. Ľudia, ktorí sú financovaní z tých istých peňazí, ako vy. Ako Spolu, nový politik Miro Beblavý. Je to tak.“

Marek Makara: „To ste už povedali, pán Danko. Dajme priestor pánovi Trubanovi na reakciu.“

Michal Truban: „Skúsim iba ukázať niečo, v čom je ten rozdiel, že aby som sa nezasmial na to, že ste sa zakoktali. Však ja sa tu tiež sem-tam zakokcem. Takže, ja by som sa na tom nesmial.“

Andrej Danko: „Ale už chápete tomu nefeť pleseň. Nie?“

Michal Truban: „Ja by som sa vám na tom nesmial. To, čo ja hovorím, v čom je ten rozdiel, že prečo ja hovorím, že vy tú zmenu nemyslíte úprimne, pretože nejde o tie slová, ale ide o tie činy, a vy ste v tej vláde, ktorá ju aj nedokáže priniesť, ktorá ju práve naopak blokuje. Blokuje.“

Andrej Danko: „A s kým vládnuť? S Kotlebom? S Matovičom?“

Michal Truban: „Práve preto, práve preto vzniklo Progresívne Slovensko/ Spolu. Spojili sme sa do dvojkoalície. Práve preto sme už dvakrát porazili Fica, jednak raz alebo Smer, priniesli sme zmenu a nepriniesli sme ju žiadno marketingovo.“

Andrej Danko: „Prosím vás.“

Michal Truban: „Priniesli sme ju preto, pretože ju chceli ľudia.“

Marek Makara: „Páni, ďakujem. Vláda sa bude skladať až za 5 mesiacov. Podľa toho, ako dopadnú voľby, uvidíme, ako to všetko dopadne a kto vo vláde, v tej budúcej na ďalšie 4 roky bude vládnuť. Ja by som od tejto témy prešiel k tiež veľmi dôležitej téme, a to je zdravotníctvo. Pretože, pán Danko, vy ste sa vyjadrili o reforme zdravotníctva, že je to podvod na občanoch. Povedali ste to teda expresívnejšie.“

Andrej Danko: „Že je to odrb.“

Marek Makara: „No, a v čom je to teda, podľa vás?“

Andrej Danko: „Pozrite sa. Ospravedlňujem sa, ak to niekto povedal, že to je hulvátske slovo. Ja som z dediny, tam sa také slovo používalo bežne.“

Michal Truban: „Tam sa aj horšie, nie?“

Andrej Danko: „Použil som ho, použil som ho bežne, preto teraz, ako príklad toho, že stratifikácia znie hrdo. Ako slovo, ktoré teraz vyrieši všetky problémy zdravotníctva.“

Marek Makara: „A nevyrieši?“

Andrej Danko: „A ja hovorím, že je to obyčajné klamstvo.“

Marek Makara: „V čom je to klamstvo?“

Andrej Danko: „Jednoducho, tento systém, ktorý je nastavený, dostáva do siete zdravotnej starostlivosti zabetónovanie súkromných nemocníc. Ja hovorím, že máme sieť nemocníc, ktorú by sme mali budovať, že za 4 roky je to veľmi málo, čo pani ministerka urobila z hľadiska zdravotníctva. Keby nebolo tých úžasných ľudí, zdravotnícky personál a lekárov, a ja viem, o čom to hovorím, pretože som prišiel o tretinu žalúdka. Naozaj na hrane výkonov poskytujú zdravotnú starostlivosť. Čo sa týka financií, problém zdravotníctva je naozaj nesystémová vec vo vzťahu k farmaceutickým firmám. Súťaživosť zdravotných poisťovní. Nesystémové nastavenie spolupráce nemocníc. Nejednotnosť siete. A dnes niekto pred voľbami príde s tým, a dokonca to nemá odkomunikované ani vo vlastnej politickej strane, iné povie Robert Fico, iné povie Peter Pellegrini, že toto vyrieši.“

Marek Makara: „Čiže SNS to nepodporí vôbec.“

Andrej Danko: „My nebudeme rušiť nemocnice, ani oddelenia po regiónoch.“

Marek Makara: „Ministerka inak tvrdí, že sa nebudú rušiť, ale že sa preorientujú na rehabilitačné zariadenia, doliečovacie.“

Andrej Danko: „Ale príklad, ešte jednu vec, vrátim sa k tej myšlienky, ktorú som povedal. Dal som návrh zákona, keďže som videl, že nie sú schopní, aby do 3 miliónov aspoň tie internáty, na ktoré sme dali 40 miliónov, pozrite, ako to tu vyzerá. Ja som tam žil. Pozrite, ako tie internáty vyzerajú. A keď sa spýtam prečo, keď máte 40 miliónov ich neprerábate, tak mi povedia, lebo musíme robiť verejné obstaranie. A tak som povedal, urobte ponukové konanie do 3 miliónov, aby aspoň tým deťom záchody a sprchy vymenili.“

Marek Makara: „Pán Danko a vy ste, vy ste predtým povedali, že podporíte tú reformu vtedy, keď ju podporí Smer.“

Andrej Danko: „Kto povedal?“

Marek Makara: „SNS.“

Andrej Danko: „Takto, znova.“

Marek Makara: „Takže, teraz je situácia trochu iná?“

Andrej Danko: „Reforma a to, čo ponúkli prvýkrát, je zas iné, ako schválila vláda. Znova iný materiál, iné podklady, iné myšlienky.“

Marek Makara: „Čiže situácia je rozdielna teraz.“

Andrej Danko: „No, ale zodpovednosť Smeru-SD za zdravotníctvo tu je. Náš štátny tajomník tam varí kávu. Takže ja chcem vedieť, nech príde Robert Fico a nech povie reálne, stojíme si za týmto návrhom, potom sa môže SNS vyjadriť. Ako Čierny Peter znova do našich rúk? No to určite nie. A nemocnice v regiónoch sa majú budovať. A toto je veľmi málo za 4 roky.“

Marek Makara: „Pán Truban, myslíte si, že táto reforma, ktorú predkladá ministerka Kalavská, je liek na naše zdravotníctvo?“

Michal Truban: „Myslím si, že nielen ja, ale všetci odborníci znova hovoria, že je to celkom dobrá reforma. Myslím, že to máte aj v programovom vyhlásení vlády, ste to mali, pán Danko. Takže, toto je takáto ukážka znova. Tej starej, nesystémovej politiky, je pred voľbami, konečne možno nejaké dobré riešenie, ako-tak ťažko pretlačené, ešte aj s tajomníkom, ktorý varí kávu na ministerstve, namiesto toho, aby makal. Ja neviem, jak tam môžete mať tajomníka, chápem to, že vás tam môže nejaký Smer blokovať. Ale keď je to.“

Andrej Danko: „Keď máte politickú zodpovednosť, povedal som to príkladom, pán Truban.“

Michal Truban: „Pán Danko, iste. Keď je to, keď je to váš tajomník, tak kokos, tak musí normálne tam makať.“

Andrej Danko: „Tak kokos, tak ti želám, aby si to raz riadil.“

Michal Truban: „Nemôžete tam mať, nemôžete tam mať.“

Andrej Danko: „Akože veď vy žijete v nejakej bubline, naozaj, ako som povedal, ako bublifuk.“

Michal Truban: „Nie. Ja som vybudoval zopár firiem, a zároveň, ešte sme sa dohodli, že si nebudeme skákať do reči.“

Andrej Danko: „Dobre, ja som tiež vybudoval niečo.“

Marek Makara: „Ale verejná správa, pán Truban a štát alebo politická moc je trošku, trošku rozdiel. Neriadi sa to ako firma.“

Michal Truban: „Je to bez problémov, však už 3 roky, samozrejme, že nie, ale dajú sa používať, dajú sa používať normálne manažérske techniky. A to, čo je najdôležitejšie pri riadení, a to je jedno, aká je to organizácia, či štátna správa, to sú ľudia. Keď tam máte štátneho tajomníka, ktorého tam pošlete variť kávu, jasné, že sa v tejto krajine nič nezmení. Tam má byť štátny tajomník, ktorý má úlohy, ktorý má tam pracovať, má ich kontrolovať, má vám nosiť materiály, má to, má im pomáhať, prípadne, keď je to váš koaličný partner a máte rovnaký cieľ, a nie tam variť kávu a vy poviete toto, že tam varí, jasné, že to tu je celé potom takto rozbité.“

Andrej Danko: „No, tak varenie kávy som myslel tak, že ho k ničomu nepustia.“

Michal Truban: „No, ako to môžete dovoliť, veď to máte spoločný program, spoločná vláda.“

Andrej Danko: „No, raz budete v koalícii a uvidíte rezortnú zodpovednosť a to je tá chyba, ktorú uznávam v koaličnej zmluve.“

Michal Truban: „Tak, tak to je najväčší problém. To je.“

Andrej Danko: „Že ministerstvo by malo byť zodpovedné jednej strane, pretože potom vznikajú problémy so štátnymi tajomníkmi a s riadením ministerstva. Súhlasím s jednou vecou, je najvyšší čas, aby štát sa začal riadiť, ako.“

Marek Makara: „Pán Danko, ale pani Meager na Ministerstve financií je vcelku aktívna, tvrdíte.“

Andrej Danko: „Samozrejme.“

Marek Makara: „Tak prečo nie je štátny tajomník na Ministerstve zdravotníctva aktívny?“

Andrej Danko: „Aktívny v rámci mantinelov ministra, v rámci našich legislatívnych návrhov, v rámci jej skúseností vo Finančnej správe, v rámci našich pokynov pani Meager nemôže zajtra povedať, to, čo som sa hádal dneska ráno s ministrom financií, keď nechce dať peniaze Gabriele Matečnej znova na zelenú naftu a 50 miliónov pre potravinárov, aby ich dala. A sama to nemôže podpísať. Takže keď som to znova nadniesol varením kávy, hovorím, že ja rád niekedy tými slovami opisujem skutkový stav a možno len preto, aby ľudia pochopili, pretože tá zodpovednosť v zdravotníctve je vždy na tej-ktorej politickej strane, to je a dneska to je Smer-SD. A preto ja hovorím, že hádzať dneska túto stratifikáciu na stôl spôsobom, že ona vyrieši všetko, jednoducho ona nevyrieši všetko, pán Truban. Ja hovorím o farmaceutických mafiách, hovorím o drahých liekoch, o vysokej DPH na lieky, o nesystémových veciach.“

Marek Makara: „Pán Danko a práve nemocnice napríklad alebo v zdravotníctve, ktoré žiada tento rok ešte dofinancovanie 150 miliónov eur, minister im sľúbil možno ledva 100. Kde zobrať teda peniaze na to?“

Andrej Danko: „Ale to je znova to, že nemá štát nastavený systém. Pretože znova by nemali sa zdravotníci každý rok znevažovať tým, že musia pýtať na dofinancovanie.“

Marek Makara: „Je to začarovaný kruh. Takže nejakú reformu treba asi.“

Andrej Danko: „My, áno, ale.“

Michal Truban: „Nie, nie, nie.“

Andrej Danko: „Že štát potrebuje vytvorenie kolečka zdrojov, kedy bude mať zdravotníctvo jasný prísun financií, peňazí na financovanie a nie, aby sa šéfka Všeobecnej zdravotnej každý rok prosila o niečo. My sme to isté mali aj v našich rezortoch, proste chýbajú systémové veci desiatky rokov, áno, štát potrebuje reformu, zásadnú reformu vo veľa veciach, fungovaniach.“

Marek Makara: „Pán Danko, kto je teda za to zodpovedný, že chýbajú tie peniaze v zdravotníctve? Je to Smer?“

Andrej Danko: „Ale my tu máme 30 rokov po revolúcii určitý systém. Je to zodpovednosť toho, že vo veľa veciach je tento štát skostnatený. Včera som bol na Agrokomplexe. Bol pripravený na rozpredaj, na prenájom, na všetko. Som hrdý, že sme ho začali opravovať, že má svoje čísla. My si musíme naozaj definovať to fungovanie štátu, že čo budú priority štátu, čo sa ide prenajať, čo sa ide predať v energetike a v ďalších oblastiach. Áno, preto som išiel do politiky, lebo aj mne to vadilo a vidím dneska, po tých 3 rokoch, ktoré veci by som robil inak. Ja nemám moc, aby som mohol Smer donútiť niečo robiť inak.“

Marek Makara: „Pán Danko, ale fakt je, že do zdravotníctva tečie mnoho miliónov.“

Andrej Danko: „Miliárd.“

Marek Makara: „Miliárd eur.“

Andrej Danko: „Až tak málo.“

Marek Makara: „Čiže sme na priemere Európskej únie. A tá zdravotná starostlivosť nie je na priemere Európskej únie.“

Andrej Danko: „Až tak málo netečie, len nemáme systém dobre nastavený a jednoducho stráca sa to aj v súkromných zdravotných poisťovniach, aj na liekoch.“

Marek Makara: „Dajme priestor aj pánovi Trubanovi. Pán Truban, vy v programe navrhujete zrušenie krížového vlastníctva v zdravotníctve. Čo to prinesie pacientovi?“

Michal Truban: „Odpoviem, ešte znova poviem, že netreba si definovať veci, tie už tu máme zadefinované 300 rokov pomaly. Treba ich robiť konečne. To, prečo si teraz nemocnice alebo pýtajú peniaze naspäť je jedna z veľkých vecí bola to, že sa v priebehu toho, ako im dali rozpočet, pomedzi to sa nesystémovo, nemyslelo sa na to, povymýšlali všelijaké sociálne balíky, 13., 14. plat, ďalšie veci, ktoré oni potom.“

Andrej Danko: „Prosím vás.“

Michal Truban: „Zvýšila sa aj cena elektriny. Zvýšila sa, zase mi skáčete do reči. Veď sme si povedali.“

Andrej Danko: „Nie, len pozerám, že čo to zase mocete.“

Michal Truban: „Nie, je to pravda.“

Andrej Danko: „Ešte raz. Všetko sa odvíja od politickej sily.“

Marek Makara: „Pán Danko, nechajte pána Trubana reagovať, aj vy ste mali svoj priestor. Pán Truban, nech sa páči.“

Michal Truban: „Jak ja vždy hovorím, že nie slová, pekné slová, ale činy ukazujú a keď my sa dohodneme, že si neskáčeme do reči, vy to v priebehu relácie trikrát porušíte.“

Marek Makara: „Pán Truban, máte priestor. Môžete hovoriť, nech sa páči.“

Michal Truban: „Takže, to, prečo si teraz vo veľkej miere pýtajú ďalšie peniaze je kvôli tomu, že vláda nesystémovo prinášala im nové náklady. My máme pre zdravotníctvo veľmi veľa opatrení, jednou je aj toto krížové vlastníctvo.“

Marek Makara: „Čo prinesie pacientovi teda to zrušenie krížového vlastníctva?“

Michal Truban: „Predovšetkým to, že teraz tu má monopol v zdravotníctve Penta. Ona dokáže si jednak peniaze prelievať a keď má niekto monopol, tak si dokáže dávať aj ceny, dokáže si lepšie ceny, vie úplne ináč tlačiť na štát, vie strácať a respektíve potom štátne nemocnice sú veľmi ťažko konkurujú niekomu takémuto. Treba v rámci tohto, nemôže tu mať jeden poskytovateľ manažment alebo správu nemocníc, lekární a všetkých týchto vecí, ktoré potom jednoducho vie krásne ovplyvňovať. A potom tlačiť aj na úradníkov, tlačiť na ministrov zdravotníctva, aby pracovali v ich prospech. To je jeden z dôvodov.“

Marek Makara: „Pán Truban, na záver ešte jedna otázka teda, podporia vaši poslanci, ktorých teraz máte z koalícia PS/Spolu túto Kalavskej reformu?“

Michal Truban: „Stratifikáciu áno, pretože nielenže ja, znova. Ja nejdem do politiky s tým, že ja tam budem robiť čo ja si ráno zmyslím, a ako sa zobudím a akú knižku si večer prečítam. Ja tam chcem ísť robiť s tým, aby som tam priniesol ľudí, odborníkov, dal im politickú moc, dal im politickú strechu a robte najlepšie, ako sa dá, odborne, pozerajte sa vo svete, čo funguje. To poďme presadzovať. A takto posunieme Slovensko dopredu tým pádom.“

Marek Makara: „Ale zodpovednosť bude už na budúcej vláde, možno aj na vás teda.“

Michal Truban: „Tým pádom aj v tomto, aj keď to Smer, tá stratifikácia je dobrá, dobrá vec.“

Marek Makara: „Pán Danko, chcete ešte reagovať k tejto téme, aby sme prešli na ďalšiu?“

Andrej Danko: „No musím, ešte raz. Aj ja mám knihu želaní. Ale po voľbách budete mať, ak budete mať poslancov, ľudí, štát je živý systém. Vy nebudete pánboh, ktorý môže rozhodnúť ráno, že bude svetlo a bude tma. Veď si uvedomte, o čom rozprávame. Hovoríte tu o zásahu do vlastníctva. Veď aj my vieme, kde je aký problém a nemôžete ani veci znárodňovať, nemáte absolútnu moc a keď by ste aj bol raz, možno že vás ten Denník N urobí predsedom vlády, tak, ako Čaputovú prezidentku, a budete si meniť šaty na každej služobke, tak vás prosím o jednu vec. Nebudete mať absolútnu moc, aby ste veci menil len kvôli sebe, ak nebudete mať v tej politickej strane 76 poslancov. Vy viete čo je politický kompromis? Čo je to ráno ísť do práce a rozmýšľať, ako tomu Bugárovi a Ficovi vysvetliť a dosiahnuť aspoň pre tých ľudí nejaké zníženie daní, odvodov, 13. plat, športové poukazy, rekreačné? A vy to zosmiešňujete? Ako jednoducho, ja som naozaj s vypätím síl veľa vecí dosiahol v tomto štáte. Keď som znížil dane na 15 % pre živnostníkov a pre ľudí do 100 000. Keď som paušálne výdavky, tak jednoducho.“

Marek Makara: „Pán Danko, toto ste už hovorili, toto sme už tu viackrát počuli.“

Andrej Danko: „Ale vy nemôžete povedať, vy. Ešte raz.“

Marek Makara: „Nikto vám to už neodpiera.“

Andrej Danko: „Ale ešte raz. Ja som tu nevládol sám, chcem pánovi Trubanovi hovoriť.“

Marek Makara: „Viem, váš odkaz je jasný.“

Andrej Danko: „Že môžeme túto reláciu urobiť systémom, aké sú naše sny.“

Marek Makara: „Že nebudú môcť presadiť všetko.“

Andrej Danko: „Potom ju nazvime, že snívajme spolu. A poďme rozprávať o snoch. Vy tu rozprávate stále o snoch, o nerealite, o tom, čo by som, ako som.“

Marek Makara: „Páni, nechajme túto tému už a prejdime ďalej.“

Andrej Danko: „A jednoducho, s tými frázami.“

Marek Makara: „Iba pán Truban, ešte veľmi krátko reakcia.“

Michal Truban: „Iba k tým činom, že ja si toto uvedomujem, však aj vo firme, aj teraz v politike.“

Marek Makara: „Firma nie je štát.“

Michal Truban: „Hovorím, v politike, to je prístup k vyjednávaniu, a o tom, či viem niečo dosiahnuť, alebo neviem. Na to, aby som niečo dosiahol, musím mať nejakú víziu, musím mať aj nejakú veľkú predstavu. Ale potom musím aj s tým partnerom hľadať náš spoločný cieľ. My, nám sa to so stranou Spolu, ktorá bol náš najväčší konkurent podarilo nájsť a preto, že sme si povedali, že poďme robiť naozaj na zmene, za ľudí. Takto isto, keď sa bude schvaľovať, keď bude vláda potom nejaká, akákoľvek bude, budeme veľmi a veľmi si dávať pozor na programové vyhlásenie vlády, tam sa snažiť s tými partnermi nájsť, na čom sa zhodneme pre Slovensko. Kam ho celé ťahať a na tom 4 roky pracovať. A nie pred voľbami potom sa robiť, že som programové vyhlásenie vlády ani nečítal.“

Andrej Danko: „Ešte raz, ešte raz.“

Michal Truban: „A teraz, pán Danko, ja rozumiem, že vy sa môžete ľutovať a môžete ma tu poúčať.“

Andrej Danko: „Ale ja sa neľutujem. Nechápete?“

Michal Truban: „Ako sa veci, neskáčte mi prosím vás do reči. Piatykrát, ja vám to začnem počítať.“

Andrej Danko: „Ale veď tu hovoríte, jak farár 10 minút tie isté vety.“

Michal Truban: „Pán Danko.“

Andrej Danko: „Jaký partner je Beblavý? Veď nemôže jednoducho. S kým ste sa vy dohodli?“

Michal Truban: „Pán Danko, pšt. Neurážajte ľudí.“

Andrej Danko: „Ale jednoducho Beblavý, Beblavý je v štvrtej politickej.“

Michal Truban: „To je prvý krok. Neskáčte mi do reči.“

Andrej Danko: „A aká koalícia?“

Marek Makara: „Páni, ďakujem, nechajme to.“

Andrej Danko: „Čo ste za koalíciu? Že ste si dali guláš spolu?“

Marek Makara: „Lebo to by sme tu, do konca relácie máme ešte dôležité témy, ktoré chceme v dnešnej relácii prebrať.“

Andrej Danko: „To je koalícia? Nemáte ešte šajnu, čo je koalícia.“

Marek Makara: „Poďme na aktuálnu politiku. Tento týždeň prišla opäť veľká kauza, prepis komunikácie Mariana Kočnera a bývalej štátnej tajomníčky na Ministerstve spravodlivosti, pani Moniky Jankovskej o možnom ovplyvňovaní súdnych rozhodnutí. Ak to vyšetrenie teda potvrdí, pán Danko vy, ako profesne právnik, ako je možné, že sa niečo takéto deje v právnom štáte?“

Andrej Danko: „No, mňa donútili podobné kauzy ísť do politiky v roku 2006, kedy som dostal pár rozhodnutí, že som sa rozhodol teda do politiky vstúpiť. Veď ja som advokát 15 rokov sa tým živil. Ja viem, aké sú zvláštne súdne rozhodnutia a aký je život. Čo sa týka tejto alebo inej kauzy, my nie sme tu politici na to, aby sme hodnotili skutkový stav tej veci.“

Marek Makara: „Ale veď.“

Andrej Danko: „Na to tu máme políciu. Politici sa majú vyjadrovať k veciam, ktoré overia orgány činné v trestnom konaní.“

Marek Makara: „Áno, to je pravda, ale nevrhá to zlé svetlo na justíciu?“

Andrej Danko: „Ako tento. Ja chápem, že je tu národným športom vopred ľudí popravovať, odsudzovať. Ak je čokoľvek na tom pravdy, je to naozaj zrelé na trestné stíhanie, na celý postup, ktorý má prísť.“

Marek Makara: „Ale tvrdšie sa vyjadruje už aj premiér Peter Pellegrini.“

Andrej Danko: „Ešte raz. Som predseda Národnej rady, ja nie som predseda Najvyššieho súdu, ani trestného, ani šéf NAKY, ani ničoho. Kočnera som videl raz v živote, Jankovskú možno na akcii, takisto som ani neviem, či som s ňou rozprával v živote. Ale chcem povedať, nebudem ich tu haniť za to, že je to dneska národným športom. Nechajme robiť políciu, ani vy a ani pán Truban nemôžeme toto hodnotiť.“

Marek Makara: „To je pravda.“

Andrej Danko: „Zo skutového stavu. Nevieme o tom nič. Vieme len to, čo napíše Denník N.“

Marek Makara: „Dobre, ale váš osobný názor, čisto váš osobný názor.“

Andrej Danko: „Môj osobný názor je, že to okamžite má polícia riešiť, že okamžite má robiť všetky úkony, padni komu padni a kto má skončiť v base, má skončiť v base.“

Marek Makara: „Má Monika Jankovská prerušiť svoju súdnu činnosť? Súdnickú?“

Andrej Danko: „Ja som šéf Súdnej rady?“

Marek Makara: „Pani Lenka Praženková ju na to vyzvala inak.“

Andrej Danko: „Ale veď tam majú mechanizmy. Na pozastavenie, ale znova. Na jednej strane hovoríte, že.“

Marek Makara: „Môže konať minister Gál?“

Andrej Danko: „Samozrejme. Ale veď hovoríme, že chceme nezávislosť súdnictva, majú autonómiu, Súdna rada už okamžite by mali konať, mali by okamžite to riešiť. Majú nejaké disciplinárne senáty, veď chceli sme vždy, aby justícia bola oddelená od politikov. A nemali by politici súdiť sudcov, ani prokurátorov? Sudcovia.“

Marek Makara: „Ale nejaké kontrolné mechanizmy tam musia byť.“

Andrej Danko: „Ale áno. Veď apel morálny tu je aj odo mňa v tejto relácii. Okamžite by mali konať. Majú ale sudcovia svoju autonómiu, nikto by na tom politicky nemal profitovať, mali by orgány činné v štáte konať. Nič im k tomu nebráni.“

Marek Makara: „Pán Truban, teda kto podľa vás má konať a ako?“

Michal Truban: „My sme vyzvali aj ministra Gála, aj predsedníčku Súdnej rady, aby robila disciplinárne konanie. Znova, pán Danko ide do politiky, lebo má skúsenosti s nejakou korupciou alebo s takýmito podobnými vecami, chce to zmeniť, príde tam, tam sa to deje a on je v tejto vláde, stále. Ja si myslím, že keď ste párkrát išli povaliť vládu, pred pár rokmi, tak teraz bol ten čas, kedy ak ste naozaj chceli tú zmenu urobiť, tak tu bol. Keď štátna tajomníčka, už to bolo jasné a strana Smer ju ešte stále obhajovala, takže toto je tá zmena. My, keď chceme zmeniť túto krajinu, nemôžeme potom prísť do politiky a tam zrazu zistíme, že to sú naši ľudia, my s nimi vládneme, máme s nimi kšefty, nemáme. Máme rozdelenú moc, ani nevieme poriadne síce, čo chcú, idú voľby, tak to nepovalím.“

Marek Makara: „Dobre, ale pán Danko hovorí, že teda musia konať orgány činné v trestnom konaní a treba ich nechať.“

Michal Truban: „Ja hovorím ešte aj o tom, že však to neni iba jedna vec. Že to je ten problém toho, že my tu nemáme, že niekto urobil nejakú jednu vec a teraz to riešme. Tu je celý tento prehnitý systém.“

Andrej Danko: „Nie.“

Michal Truban: „Kočnerov. Sú tu desiatky v každom odvetví pomaly pani Jankovských a v tejto vláde.“

Marek Makara: „Pán Danko, je to obraz teda celého súdnictva alebo zlyhal jednotlivec?“

Andrej Danko: „Skúste sa naučiť používať nie krajiny. Toto je štát. A tento štát má mechanizmy. Má svoje súdnické stavy, má svoju prokuratúru, má svoje vládu.“

Michal Truban: „Má svojich politikov.“

Andrej Danko: „A má svojich politikov. A keď ste predseda Národnej rady, nie ste ani šéf disciplinárneho senátu a nie ste ani trestný sudca. A prosím, nevynášajte dopredu ortiely. Tak, ako to robia vaši priatelia, vami milovaných médiách a v treťom sektore a Zastavme korupciu, ktoré znova personálne, majetkovo prepojené s vami. Vy tu vytvárate často predstavu a nikdy nepoviete nič dobré. Nič na systémové opatrenia, na zákony, ale vytvárate ľuďom v hlave negatíva práve preto, aby ste ich manipulovali, ako ste povedali na svojej prednáške. Vy ľudí manipulujete, ako špecialisti z IT, z tejto branže, ale áno.“

Michal Truban: „Prepáčte, to je.“

Andrej Danko: „Jednoducho, môžete sa smiať, koľko chcete. Proste toto je svet, z ktorého prichádzate. Zo zdrojov financovania spoza mora. Toto je svet, ktorý chce tento štát ovládnuť tým, že tu budete hovoriť na každého, kto je dobrý a zlý. Že vy budete selektovať, kto je úspešný a neúspešný, kto je poriadny a neporiadny.“

Marek Makara: „Pán Danko, nechajme teraz reagovať pána Trubana na tieto vaše tvrdenia.“

Andrej Danko: „Ale ja vás chcem poprosiť. Ja sa stotožňujem s vami. Okamžite nech Gál koná, okamžite nech koná disciplinárny senát a na rozdiel od vás, končím tou vetou. Ja som tu neni sudca. A ako vy si dovolíte mne povedať, že ja som účastný nejakej korupcie a nejakých problémov. To ste kde vy na to došiel?“

Michal Truban: „To som vám nepovedal.“

Andrej Danko: „Ja som povedal to, že ako advokát som videl často rozhodnutia, ktoré ma ako človeka nahnali, nahnevali a dostali a nahnali do politiky. Ale vy nemôžete si dovoliť tu z fleku hovoriť. Mne nezhabali počítače. Vám ich zhabali. Čo ja viem, či ste páchal nejakú trestnú činnosť? Ja som drogy nebral. Vy ste ich bral. Tak čo si to voči mne dovoľujete? Ja mám svoj život a stojím si za ním. A na rozdiel, ešte raz hovorím, o tých, ktorí ma obviňovali z rigorózkach. Ja sa môžem pozrieť každému do očí. Ja som advokáciu robil, na rozdiel od pani prezidentky z vašej politickej strany.“

Marek Makara: „Pán Danko, nechajme priestor pánovi Trubanovi. Pán Truban, teda aj v tejto súvislosti možno otázka, ako hovoril. Budete určite reagovať. Ale ja len pripomeniem tú otázku, ktorú chcem vám dať. Je to, že vlastne polícia začala riešiť vaše, preverovať vaše vyjadrenia na tých minulých videách, ohľadom drog. Teda, či vás už nejako polícia kontaktovala, aby ste podali nejaké vysvetlenie. V akom je to stave?“

Michal Truban: „Hneď odpoviem, ešte na toto, k tomu sa vrátim. Preto som povedal, ako ste hovoril. Sú sudcovia, prokurátori a tak sú aj tí politici, preto ja som nehovoril, že vy máte niekoho. Vy máte politickú zodpovednosť nejakú koaličnú.“

Andrej Danko: „A čo som mal skočiť do Dunaja?“

Michal Truban: „No nie. Tak nemusíte byť s vládou, ktorá toto celé vytvorila.“

Marek Makara: „Ale politickú zodpovednosť, pán Truban…“

Andrej Danko: „A dám štát Progresívnemu Slovensku?“

Michal Truban: „Pretože, keď chcete. Nie, nie, nie. Keď chcete urobiť zmenu.“

Andrej Danko: „A komu mám dať štát? Vám do ruky?“

Michal Truban: „Počkajte, pán Danko.“

Andrej Danko: „A Beblavému? Alebo Kiskovi?“

Michal Truban: „Koľko to je? Šiestykrát? Ja tu mám raz, neviem.“

Andrej Danko: „Ale áno, budem vám teraz skákať, lebo už naozaj.“

Marek Makara: „Pán Danko, necháme pána Trubana. Nech sa páči.“

Andrej Danko: „Však to je.“

Michal Truban: „Iba vám tu dokazujem, že.“

Andrej Danko: „Že som starý politik.“

Michal Truban: „Nie. to vám nedokazujem. Dokazujem vám, že nechcete zmenu, že chcete pokračovanie na základe toho, že pri takýchto ťažkých veciach nedokážete vyvodiť politickú zodpovednosť, namiesto toho prinášate rôzne marketingové. Odpoviem k tejto mojej, k tej vašej otázke, čo sa pýtate. Áno, kontaktovali ma, tie prednášky, my sme si to dali pozrieť aj právnikom, absolútne tam nič také nie je. Celá prednáška, tá prednáška sa volá Ako zvíťaziť sám nad sebou? To, že ja tam dávam a približujem sa k študentom, ako keby takou metaforou, aby to lepšie pochopili, to je úplne jasné, bezprecedentné a ja to bez problémov, nemám žiaden problém prísť na políciu, porozprávať o tom a to nemá ako ináč skončiť, ako že je to iba normálna, pozitívna prednáška. Ja som takýchto prednášok dal stovky, aj o podnikaní, o zlepšovaní.“

Marek Makara: „A nemáte postupom času nejak pocit, že ste teda tie možno tie drogy alebo teda ich užívanie nejak teda propagovali alebo zľahčovali?“

Michal Truban: „To určite nie, to určite nie. V každej tej prednáške som aj povedal, že drogy sú zlé. To som tam povedal. Celá tá prednáška, keď si ju celú pozriete je o tom, ako viac športovať, ako mne píšu ľudia, že ich mrzí, že sa takto to zneužíva a že on vďaka tým prednáškam prestal fajčiť, začal viac športovať a podobne. To, že sa to zneužíva na politický súboj, je úplne jasné.“

Marek Makara: „Máte ale premiérske ambície, nediskvalifikuje vás to z tejto pozície?“

Michal Truban: „Ešte toto je dobrá otázka na nejaké moje premiérske ambície. My sme druhá najsilnejšia strana, ja ak tu chcem predovšetkým zmenu.“

Marek Makara: „Ale vyjadrili ste sa, že chcete byť premiérom.“

Michal Truban: „To nebolo, že chcem byť premiérom, že v rámci toho, že sme druhá najsilnejšia strana, tým, že ja som jednotka na kandidátke dvojkoalície, tak je to logické, že k takému niečomu dôjde. Pre mňa osobne, ja chcem hlavne zmenu, ja som nešiel do politiky kvôli nejakým svojim funkciám k tomu, že ja chcem byť premiérom. Ja som chcel prispieť k zmene, ktorú sa nám pomaly darí robiť. Podarilo sa nám to prezidentských voľbách urobiť, podarilo sa nám to v európskych voľbách urobiť. Vďaka tomu, že sme ukázali nový druh politiky. Že sme sa spojili a zároveň, že sme povedali, že sme jasne proeurópska krajina. A ľudia na Slovensku toto chcú a preto sme aj tieto voľby vyhrali.“

Marek Makara: „Ďakujem, pán Truban. Percentá ale PS ale idú trošku dolu momentálne. Pán Danko, vy ste to aj trošku spomenuli teda, že na vás útočili aj čo sa týka, niektoré médiá, čo sa týka vašej rigoróznej práce. Možno, keby som to tak trošku odľahčil, mohli by ste pánovi Trubanovi poradiť, ako by mal odolať a čeliť tomu mediálnemu tlaku?“

Andrej Danko: „No, nie. Lebo jeho miluje Denník N, to sú jeho kamaráti, ktorí financujú aj jeho, aj tie isté noviny. Dokonca v redakčnej rade sú ľudia od Andreja Kisku.“

Marek Makara: „Čiže myslíte si, že k vám boli viac neúprosní, ak k nemu.“

Andrej Danko: „Nie, nie, ale tak samozrejme. Veď to bola objednávka. Po druhé, chcem povedať jednu vec. Pán Truban nebude premiérom, lebo on je roztlieskavač Andreja Kisku. Spolu, Za ľudí a Progresívne Slovensko bude kampaň, a ja som hovoril už pred 2 rokmi, že Andrej Kiska pôjde a založí politickú stranu. Dnes vyvoláva ľútosť jednoducho, majú to dobre pripravené. Po ďalšie. Okrem toho, dávajú natáčať rôzne filmy, rôzne články, treťosektorové diskusie, proste ja chcem zmenu, ale na iných hodnotách. Ja nechcem byť otrok záujmov Spojených štátov, ani firiem, ktoré tam zarábajú. Ja chcem sa hrdo rozprávať s ruským veľvyslancom, aj s americkým. S nemeckým, aj francúzskym. S Nazarbajevom, ako som to robil teraz v Kazachstane a na rozdiel od vás, pán Truban, si myslím, že pravdepodobne, keď vás zavolali na políciu.“

Marek Makara: „Ale viacej vašich ciest jasne smerujú na východ, pán Danko.“

Andrej Danko: „Tam ste rozprával o drogách, o používaní a nabádal, čo je naozaj na zváženie, či to nebol trestný čin. A znova. Ja nie som policajt, aby som to robil. Ja posudzujem len to, že vypustiť z úst pred mladými ľuďmi, že droga je riešenie, ako premiér nemáte.“

Michal Truban: „To som nevypustil, pán Danko.“

Andrej Danko: „A po ďalšie, po ďalšie, neviem si predstaviť, že by náš premiér na stretnutí v Bruseli mal takýto problém s drogami, nedajbože by … minule ste mi povedal v relácii, že teraz neberiem drogy.“

Michal Truban: „No.“

Andrej Danko: „Možno to na vás príde budúci týždeň alebo po tejto relácii, ale jednoducho to je vysoké riziko v politike.“

Marek Makara: „Pán Truban, ste roztlieskavač teda, ako pán Danko povedal, tej budúcej koalície? A konkrétne Andreja Kisku?“

Michal Truban: „Samozrejme, že nie.“

Andrej Danko: „Ako Mistrík bol pre Čaputovú.“

Marek Makara: „Nech sa páči, reakcia.“

Michal Truban: „Jedna z vecí, aj takých tých nových alebo tej politiky, ktorú tu my chceme priniesť je to, že ja sa nesnažím v nejakom svojom príhovore päťkrát povedať lož, päťkrát si niečo vymyslieť, päťkrát niečo vytrhnúť z kontextu. Ja vám pán Danko kľudne pošlem ten záber, čo ste povedali a vám to pošlem, ako ste v tom klamali a ako to nie je pravda. Ale to je jedno. My, keď sme vznikali, Progresívne Slovensko aj Spolu, my sme chceli priniesť zmenu, začali sme na tom pracovať, zobrali sme ľudí z regiónov, my máme normálne stranu, stovku, stovku členov, teraz akurát idem na chatu spoločnú Progresívneho Slovenska, kde bude 300 našich členov. Kde im ideme rozprávať, ako to myslíme ďalej s krajinou, čo ideme ďalej robiť. Na druhú stranu, ja už rok a pol hovorím aj Andrejovi Kiskovi o tom, že sa treba spolupracovať, za túto zmenu už musíme odhodiť naše egá, naše vlastné záujmy. Mali by sme sa spojiť a mali by sme priniesť konečne zmenu, ktorú tu krajina tak vytúžene potrebujem.“

Andrej Danko: „Štát.“

Marek Makara: „Ak sa dostanete do vlády v budúcich voľbách, budete napríklad presadzovať aj životné partnerstvá, ako ste ich napríklad nazvali vo vašom programe?“

Michal Truban: „Máme to v programe, samozrejme. A podľa mňa životné partnerstvá sú už súčasťou normálnej, modernej, férovej krajiny, ľudia sú si rovní, mali by byť, vy, ako právnik, pán Danko, to snáď poznáte. Mali by mať rovnaké zákony.“

Andrej Danko: „No dobre.“

Michal Truban: „A je jedno, akú majú sexuálnu orientáciu, akú majú menšinovú orientáciu. Všetci by sa tu mali cítiť doma a je jedno, kto to je. A mali by sme k nim aj takto pristupovať, nemali by sme vyvolávať nenávisti voči akýmkoľvek menšinám. To je naša politika. A to je to, aký druh zmeny aj v tejto oblasti chceme priniesť.“

Marek Makara: „Chcete riešiť aj ochranu rodiny?“

Michal Truban: „Samozrejme, my ju, napríklad sa bavíme aj s KDH o tom, ako tieto témy riešiť kľudne, poctivo, nenadávať si, nevyťahovať tu extrémizmy, zároveň aj.“

Marek Makara: „Pán Matovič vás ale istým spôsobom upodozrieva z toho, že máte nejakú dohodu.“

Michal Truban: „Zároveň, zároveň, nemáme žiadnu. Pán Matovič rozpráva veľakrát veci. Zároveň tuto v bode máme konkrétne veci, ako pomôcť rodine, máme tam program napríklad, že chceme garantovať miesto v škôlkach už od 3 rokov, máme tam zvyšovanie príspevkov a podobne.“

Marek Makara: „Pán Danko, vy chcete riešiť ochranu rodiny, konkrétne aj ďalším alebo vašim návrhom, čo sa týka obmedzenie interrupcií. Ale nejde to cez zákon o interrupcii. Prečo s takýmto zákonom prichádzate 5 mesiacov pred voľbami?“

Andrej Danko: „Skočil ste úplne do témy, ale musím povedať jednu vec, že pán Truban, homosexualita nie je základ alebo sexuálne právo nie je základné ľudské právo. Nenájdete to v listine práv slobôd, nenájdete to v žiadnom medzinárodnom dokumente. Po ďalšie. Ak legitimizujete homosexuálne zväzky a legitimizujete spolužitie, otvárate riziko adopcie detí homosexuálnymi pármi. Asi nechcete, aby dvaja muži vychovávali dieťa. A aby nevedelo to dieťa, ktorému má povedať oco a mama. To ja nechcem také Slovensko. To je rozdiel medzi nami.“

Marek Makara: „Chcete pán Truban, nie je to pre vás problém.“

Michal Truban: „Pozerali ste si náš program? Je to tam? Nie je to tam. Nemáme to v programe.“

Andrej Danko: „Ale vy rozumiete, ako právnik vám vysvetľujem, že keď urobíte, podľa Európskeho súdu, ako sa stalo v Rakúsku, musíte potom umožniť adopcie homosexuálnym párom.“

Michal Truban: „Nemusíte. Poviem opak, ako treba deti chrániť.“

Andrej Danko: „Musíte. Ale teraz skáčete aj vy mne. Dobre? Tak.“

Michal Truban: „Je to 7:1, 7:2.“

Andrej Danko: „Akurát som chcel povedať 5:2. Dobre, ale počúvajte, vy ste nepopreli to, že Andrej Kiska bude líder a že to je ten istý prípad, ako Mistrík-Čaputová. Po druhé, chcem povedať, že spokojne som zvedavý na tie klamstvá, že v čom som klamal, pošlite mi to, môžeme si dať aj pivo, v pohode, ja s tým nemám problém. Ale chcem povedať, že naozaj tie mentálne nastavenie, ja mám iné vnímanie. Čo sa týka interrupcií. Toto nie sú interrupcie, čo sú podané, to sú výchovno-náučné veci, ktoré chceme, aby zjemnili a poučili tie matky pri rozhodovaní či áno, nie.“

Marek Makara: „Počúvať tlkot srdca, sonograf.“

Andrej Danko: „Tlkot srdca počúvať len, keď nie je ohrozené zdravie plodu, ukázať povinne fotku a zakázať reklamu na interrupcie.“

Marek Makara: „Myslíte si, že to pomôže v rozhodovaní?“

Andrej Danko: „To sú 3 základné, počkajte. To je prvý malý krok. Pretože to začali tu extrémisti a fašisti, ktorých kto volí je hlas stratený. Kotlebovci zneužívať. Takže, ja som povedal, poďme sa baviť za okrúhlym stolom o riešení tohto problému, keď to nerobí ministerka zdravotníctva, poďme načúvať cirkevným požiadavkám, odborným požiadavkám, nech to riešia ženy. Ja som v strane poveril touto debatou len ženy.“

Marek Makara: „Prizvali ste aj Progresívne Slovensko k tomuto okrúhlemu stolu?“

Andrej Danko: „Ja neviem, riešili to, pozývali každého k okrúhlemu stolu, keď neboli, môžu prísť na druhý stôl. Ale dôležité je, aby sa našlo zdravé riešenie, každé zachránené dieťa a naozaj je našou povinnosťou sa tou vecou zaoberať. Je úspech, ale nie je nikdy dobrý extrém. Život nie je biely, ani čierny. Vždy to hovorím.“

Marek Makara: „Podobný návrh má aj OĽaNO, alebo ide s týmto podobným návrhom. Podporíte ho? Lebo Igor Matovič povedal, že nemá problém podporiť ten váš.“

Andrej Danko: „Kričal posledne cez schody na mňa, že teda či podporím. Ja som povedal, že my hľadáme racionálne veci, neriešime to tak, že úplný zákaz interrupcií, ako je želanie určitých politických, ale aj cirkevných predstaviteľov. Vieme, že musíme nájsť kompromis, ale je mojou povinnosťou ako kresťanskej strany a ako človeka, ktorý si váži každý život, o tom viesť diskusiu. To znamená, že prečítame si, oboznámime sa a budeme to riešiť. Veď ale uznajte sám, že treba tento problém nejako vyriešiť. Nemôžu ho fašisti zneužívať. Ja chápem, že.“

Marek Makara: „Pán Danko, ďakujem. Reakcia pána Trubana.“

Michal Truban: „Krásny dôkaz znova tej zmeny a nezmeny toho, aká má byť politika alebo ako nemá byť politika. Váš zákon je znova čisto marketingový ťah na tom, po tom, čo ste nehlasovali aj teraz pred voľbami.“

Andrej Danko: „Ale preboha.“

Michal Truban: „Vyťahujete takúto tému. Dáte tam, že zákaz, zákaz reklamy pre potraty, nič také nikde, ani nie je. Potom tam dáte pán Danko, že traumatizovať ženu chcete počúvaním tlkotu srdca. Čo ešte odborníci hovoria, že v takom.“

Andrej Danko: „Ale som vám to vysvetlil, že nie je to možné nie?“

Michal Truban: „No a nie je to možné. Však sa predtým, ako niečo poviete do televízie pobavte s odborníkmi, či to je niečo možné, alebo nemožné a potom nerobme takéto marketingové ťahy.“

Andrej Danko: „Počúvajte, vy ste celý marketing. Minule som vám hovoril, že preboha, veď ste marketing od počiatku, máte 14 %, ja chápem, že ste z toho zmätení, no akože bez roboty mať 14 % vďaka Denníku N a vďaka kamarátom z tretieho sektoru a peniazom z týchto firiem, o ktorých som hovoril, tak ja to chápem. Vy vhupnete do reality, ale ja budem bojovať s vami, aby som ten liberálny svet nedovolil opantať. Na Slovensku žiadne adopcie homosexuálov, žiadne drogovania. A žiadne pravidlá a že všetko sa môže.“

Marek Makara: „Páni, ďakujem. Tak.“

Andrej Danko: „Slovensko si zaslúži normálne fungovanie.“

Marek Makara: „Páni, máme ešte zhruba nejak 2 a pol minúty do konca dnešnej relácie. Ešte možno jednou vetou, na najbližšej októbrovej schôdzi sa bude prerokovávať aj váš návrh, pán Danko, na predĺženie moratória na volebné prieskumy. Čo si myslíte, má, súhlasíte s tým názorom Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied, pán Truban, ktorá tvrdí, že teda je to nejaké upieranie práva na informácie a na druhej strane, že to skôr pomáha politickým stranám?“

Michal Truban: „Mne sa nechce tento zákon už ani komentovať, to je znova, úplne absurdná vec, tú krajinu to vôbec netrápi. Takýmto zákonom sa dostaneme medzi nejaké 3 najnedemokratickejšie krajiny. Podobne to majú.“

Marek Makara: „4 sú na svete.“

Michal Truban: „4 dokonca. Máme, to je. Ja som za transparentnosť, voliči, ja by som bol, že majú do posledného dňa vedieť, aké sú prieskumy.“

Marek Makara: „Čiže zrušili by ste moratórium akékoľvek?“

Michal Truban: „Samozrejme. Ja som za transparentnosť, voliči, ľudia majú vedieť, čo sa ide diať po tých voľbách a ja ešte na záver, keď už máme.“

Marek Makara: „Ale pán Mihál z vašej koalície minulý týždeň na túto tému oponoval, teda mal iný názor, ako máte vy. Bol za predĺženie.“

Michal Truban: „To je v poriadku. To je v poriadku, my takéto niečo, ani nevedel som v akom kontexte to povedal.“

Marek Makara: „V tomto kontexte, ako sa ja vás pýtam teraz.“

Michal Truban: „My máme veci, ktoré sme dohodnutí, máme v programe. My nemáme v programe ani jednu zmenu volebného zákona, pretože my sa nevyhovárame na to, že či máme málo, alebo veľa percent. Za to, že nejaký zákon niekto nám tu z Ameriky niečo robí. To je preto, že my pracujeme pre ľudí. My sme si to odmakali, sme tu 3 roky, vyhrali sme 2 voľby a nie pretože nás tu niekto tlačí, pretože sme hnutie z celého Slovenska, stovky, tisícky ľudí a sme tu aj preto, že ľudia chcú zmenu, ja to ešte ukončím a nechávam posledné slovo tým, že vás zacitujem, čo ste povedali. Že Slovensko si zaslúži normálne fungovanie. Ja s tým súhlasím a práve preto potrebuje zmenu, a vy tá zmena nie ste, vy ste tu pokračovanie toho, čo tu je.“

Marek Makara: „Pán Danko, nech sa páči, reakcia.“

Andrej Danko: „Vy ste hlavne produkty oligarchov, ktorí zarábajú v Spojených štátoch, to je prvá vec. Ja s vami nedokážem konkurovať v marketingu, ani v PR, ani v online priestore. Robíte s nami naozaj, čo chcete. Môj rozpočet na voľby nebude viac ako 600 000, u vás to je ďaleko, ďaleko viacej. A to neviem, keby sme tam zarátali všetkých tých vašich kamarátov z tých tretích sektorov a zo všetkého a všetkých tých hercov, ktorých ste zblbli, ako Kemku Kiska a vy ďalších. Ale chcem povedať jednu vec, že potrebujeme pravidlá na prieskumy. A nie preto, aby sme niekoho šikanovali alebo obmedzovali informácie, ale my potrebujeme, aby ľudia vedeli, že ak je niečo verejný prieskum, tak tá agentúra zverejní svoj doslova postupy. Metodiku, či prieskum sa dial viete veľmi dobre. To sa netýka niektorých hlavných agentúr, že sú tu aj prieskumy, ktoré nikto nepozná a agentúry, ktoré pred voľbami to hádžu. Toto nie je útok do agentúr, ani blokovanie. Poďme sa baviť o tom, ako nastaviť systém licencovania verejných agentúr, ak chcú hovoriť, že je to verejný prieskum, aby ľudia vedeli, že to je hodnoverné. Že sa ten prieskum udial. A čo sa týka toho moratória, samozrejme, že dnes, keďže ten systém nie je a ja ho naozaj chcem ešte skúsiť stihnúť, tak je tu manipulácia, objavujú sa prieskumy, ktoré sú manipulatívne. Sú tu agentúry, ktoré nikto nepozná, ani združenie, ani asociácia, ktorá tu je.“

Marek Makara: „Pán Danko, to neovplyvníte, pretože tieto prieskumy sa môžu na sociálnej sieti objaviť tesne pred voľbami.“

Andrej Danko: „Ale ako neovplyvním? Ale ešte raz, nie, nie, počkajte. Je dôležité, aby bolo pri zverejňovaní prieskumov, kto ich zadal, aby tá agentúra to mala v účtovníctve, je dôležité, že sa to call centrum oslovilo, že sa to platilo a ja, mne ide len o pravidlá.“

Marek Makara: „Pán Danko, ďakujem, budeme to sledovať, lebo sme na konci dnešnej relácie. Ja vám ďakujem, že ste si našli čas pre divákov RTVS. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko.“

Andrej Danko: „Ďakujem, peknú nedeľu prajem.“

Marek Makara: „A líder volebnej koalície Progresívne Slovensko/Spolu, pán Michal Truban. Ďakujem.“

Michal Truban: „Ďakujem pekne.“

[Späť na obsah]

 

 

9. Aktuálna hrozba vrtivky orechovej: Výskyt tejto drobnej mušky treba nahlásiť!

[06.10.2019; pluska.sk; iZáhradkár; 00:00; Ivana Horváthová UKSUP – OR;Sedláček Harničárová Lucia]

Pretože vrtivka orechová patrí k regulovaným (karanténnym) škodlivým organizmom na základe smernice Rady 2000/29/ES, je potrebné sa v prípade podozrenia napadnutia orecha kráľovského (vlašského) obrátiť na oblastného fytoinšpektora Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave.

Vrtivka orechová (Rhagoletis completa) je pôvodom neeurópsky škodca, pochádzajúci z južnej a strednej časti USA. V Severnej Amerike k hostiteľským rastlinám z rodu Juglans patrí orech čierny (Juglans nigra), orech drobnoplodý (Juglans microcarpa), Juglans californica, Juglans hindsii, Juglans hirsuta, Juglans major a Juglans mollis.

V Európe je významným hostiteľom orech kráľovský (Juglans regia), pričom k ďalším hostiteľom patrí aj broskyňa obyčajná (Prunus persica).

Prvé záznamy o výskyte vrtivky orechovej v Európe pochádzajú z roku 1986 zo Švajčiarska, neskôr bola zistená v Taliansku, Bosne a Hercegovine, Slovinsku, Holandsku, Francúzsku, Chorvátsku, Rakúsku, Srbsku, Nemecku a Maďarsku. Od roku 2017 je škodca prítomný už aj v Českej republike.

Životný cyklus škodcu

Vrtivka orechová, drobná muška s veľkosťou 4 až 6,4 mm, sa vyznačuje žltým sfarbením hlavy so zelenými očami, hruď je žltohnedá až hrdzavá s výraznou žltou škvrnou. Krídla, ktoré sú priehľadné, majú štyri priečne tmavé pásiky. Samci sú v porovnaní so samičkami menší, stehná sú čierne až žltohnedé. Vajíčka, bielo sfarbené, majú elipsovitý tvar a veľkosť 1 mm. Larva škodcu je beznohá a dlhá 8 až 10 mm. Larvy sa kuklia v pôde pod stromami a v štádiu kukly prezimujú. Hnedo sfarbené pupárium dorastá do dĺžky 6 mm. Dospelce možno pozorovať od júla až do augusta, v poľných podmienkach dokážu prežiť až 40 dní. Škodca má jednu generáciu za rok.

Prejavy výskytu vrtivky orechovej

K základným príznakom prítomnosti vrtivky orechovej patria vpichy na šupke, ktoré vznikli po kladení vajíčok. Okolo vpichov dochádza k farebným zmenám, šupka postupne hnedne až sčernie. V miestach napadnutia pozorujeme larvy. Potom, ako larvy plod opustia, zostávajú v šupke chodbičky, šupka mäkne a môže zhniť, ťažko sa odstraňuje. V prípade skorého napadnutia sú plody scvrknuté, mäknú a opadávajú zo stromu.

Ochrana proti vrtivke orechovej

V prípade výskytu vrtivky orechovej odporúčame opadané a napadnuté plody odstrániť a zničiť. Tiež je vhodné odstraňovanie voľne rastúcich a opustených orechov v okolí sadov.

Chemická ochrana je zameraná predovšetkým na likvidáciu dospelcov ešte pred nakladením vajíčok. Potrebné je, začať s ňou začiatkom júla a v 7- až 14-dňových intervaloch ju opakovať do doby asi 1 mesiac pred zberom. Vajíčka nakladené po tomto termíne už nemajú dostatok času na vývoj a spôsobenie škody.

Škodca je najjednoduchšie identifikovateľný ako larva v plodoch alebo ako dospelý jedinec pomocou žltých lepových doštičiek.

Tu nájdete kontakty na oblastných inšpektorov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave.

[Späť na obsah]

 

 

11. Šokujúce odhalenie: V mäse možno zjete rakovinu, môžete sa nakaziť?

[06.10.2019; pluska.sk; iZdravie; 00:00; dab]

Ak mäsiar nájde u zvieraťa nádor, vyreže ho a mäso predá. Naozaj veriť úradom, že nám nič nehrozí?

Sociálnymi médiami prebehla správa s výstražnou fotkou. Kus hovädziny s lesklým sivým útvarom v tvare fazule. Je to nádor, ktorý odtiaľ zakrátko mäsiar odstráni nožom. Predaj zvyšku zvieraťa priamym konzumentom podľa britských médií pripustili na Twitteri dvaja mäsiari. „Pracoval som v tomto odvetví päť rokov. Je to úplná pravda,“ priznáva Lucky bežnú prax. Niečo také vám pri vychutnávaní steaku nenapadne. No dáva to logiku. Náklady na každý kilogram pochúťky sú vysoké. Kto by vyhadzoval mŕtvolu celého zvieraťa pre problém vo veľkosti fazule?

Vyzerajú zdravo, ale! Týchto 9 potravín s vysokým obsahom toxínov by ste nečakali

Normálka?

To, že na pulty obchodov by sa mohlo dostať choré zviera, pripúšťajú aj niektorí svetoví odborníci na bezpečnosť potravín. Daryl Jacobs s osemročnou praxou veterinárneho lekára, počas ktorej vyšetril vyše 80-tisíc kráv, tvrdí, že pravdepodobne aj jeho rukami s požehnaním prešli kusy hovädziny s rakovinou oka. Myslí si, že to isté robia aj ďalší inšpektori. Naozaj? Americký Department of Agriculture, teda federálny úrad zodpovedný za dodržiavanie zákona v oblasti farmárstva, lesníctva a potravín, v minulosti za pokus o predaj mäsa z kráv s očným nádorom predáka kalifornského bitúnka odsúdil na dva roky väzenia.

Je to naozaj rakovina? 4 podozrivých útvarov sa nemusíte báť, pri ďalších zbystrite

Zákony nepustia

V reakcii na fotku v sociálnych médiách britská Agentúra pre potravinové normy (The Food Standards Agency) uviedla, že v skutočnosti nezobrazuje nádor, ale cystu. „Ak sa na bitúnku v čerstvom mäse vyskytnú nálezy, odstránia sa. Ak sú rozšírené, vyradia sa z predaja aj všetky vnútornosti alebo celé zviera,“ uisťuje. „Prehliadku mäsa upravuje európska legislatíva. Na trh Európskej únie sa môže uviesť len mäso jatočných zvierat zabitých na schválených bitúnkoch a prehliadnutých úradným veterinárnym lekárom regionálnej veterinárnej a potravinovej správy pred zabitím a po zabití. V prípade zistení patologických zmien sa jednotlivé časti alebo celé zviera posúdia ako nepožívateľné a neuvedie sa do potravinového reťazca,“ potvrdzuje vedúca Kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Mgr. Paulína Kojnok.

17 karcinogénov každý deň. Tieto omylom považujete za zdravé

Nenakazí

Ak si úrady robia svoju prácu poctivo, tumor v mäse ste zrejme nikdy nezjedli. Obavy o zdravie sú podľa odborníkov v každom prípade zbytočné. „Ak pripustíme, že skonzumovanie rakoviny vyvolá rakovinu, museli by sme predpokladať, že je nákazlivá. Ale rakovina je viac proces ako ‚vec‘. Výskumy ukazujú, že nádorové bunky sa nemôžu šíriť z mŕtveho zvieraťa. Vyskytol sa však prípad laborantky, ktorá sa náhodou pichla ihlou s bunkami rakoviny čriev. Na ruke sa jej neskôr vyvinul nádor,“ približuje biologička a novinárka Yasmin Tayagová jeden z prípadov, ktorý možno považovať za časovú náhodu. Je pravda, že niektoré druhy rakoviny sa spájajú s vírusovou alebo bakteriálnou infekciou. To však neznamená, že prenosná je samotná rakovina. Človek sa nakazí infekciou, nie rakovinou. Navyše, tepelnou úpravou a tráviacim procesom by sa bunky rakoviny z mäsa rozložili na neškodné základné časti ako aminokyseliny, tuky a sacharidy.

Večera rozhoduje. 6 zdravších návykov vs. koledujete si o zákernú chorobu?

Opatrne

Miera rizika, že z prehltnutej rakoviny dostanete ďalšiu, ostáva neznáma. Jaydee Hansonová, biologička a politická analytička z Centra pre bezpečnosť potravín (Center for Food Safety), neziskovej skupiny obhajcov práv konzumentov, však upozorňuje: „Krava s rakovinou mohla mať pravdepodobne aj poruchy imunitného systému s náchylnosťou na ochorenia dýchacích ciest a zažívacieho traktu vrátane E. coli,“ zvažuje expertka aj kvalitu starostlivosti farmára o kravu, ktorá rakovinu vôbec dostane. Opatrnosť sa oplatí. Kupujte mäso s čo najmenšou spracovateľskou históriou, ideálne z overeného chovateľského zdroja. Spotrebu tmavých druhov, najmä po vyprážaní, znížte aj z iného dôvodu. „Strava bohatá na červené mäso a mäsové výrobky je rizikovým faktorom hlavne pre rakovinu hrubého čreva a žalúdka. Môže zvyšovať aj riziko vzniku rakoviny prsníka, prostaty, pankreasu a močového mechúra,“ pripomína onkologička MUDr. Bibiána Brezinová.

Čítajte aj: Zjeme ročne desaťtisíce mikroplastov? Výskum varuje, problém nie je len balená voda

[Späť na obsah]

 

 

17. O tému zeleného obstarávania nie je záujem

[05.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Silvia Majerová / Viliam Stankay]

Viliam Stankay, moderátor:

“Slovenské úrady sa o tému zeleného verejného obstarávania zatiaľ veľmi nezaujímajú. Pri súťažiach na papier, čistiace prostriedky či autá by pritom mohli viac dbať na životné prostredie a nielen na nízku cenu. Ministerstvo životného prostredia spolu s Úradom pre verejné obstarávanie vypracovalo metodiku na zelené súťaže.”

Silvia Majerová, redaktorka:

“Pri verejných obstarávaniach sa dnes rieši najmä najvýhodnejšia cena tovaru či služby. Vláda apeluje na to, aby obstarávatelia začali brať do úvahy aj ekologický aspekt. Snahou Ministerstva životného prostredia je zvýšiť počet takzvaných zelených súťaží.”

László Sólymos, minister životného prostredia SR (Most-Híd):

“Napríklad pri upratovacích službách, čo obstarávame skoro všetci, ak sa preferujú ekologické a čistejšie prostriedky, šetríme náklady na ochranu vody napríklad, a dokonca samozrejme aj na zdravie ľudí. To isté platí pri ekologickom papieri.”

Silvia Majerová:

“V spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie vypracovali presnú metodiku, ako postupovať pri zadávaní zákaziek, napríklad na papier, počítače, monitory, autá a dopravné služby.”

Miroslav Hlivák, predseda Úradu pre verejné obstarávanie:

“To bude akási už konkrétna kuchárska knižka pre tých obstarávateľov, aby vedeli, akým spôsobom si majú zadefinovať predmet verejného obstarávania. Aby vedeli tento aspekt zohľadniť vo verejnom obstarávaní.”

Silvia Majerová:

“Zo všetkých minuloročných verejných obstarávaní bolo len 7 a pol percenta zelených. Podľa stratégie environmentálnej politiky by sa tento pomer mal zvýšiť až na 70 percent a to do roku 2030. Slovensko v zelenom obstarávaní zaostáva, za čo nás dlhodobo kritizuje aj Európska komisia. Zvýšiť informovanosť a zmeniť prístup obstarávateľov, môžu aj ministerstvá.”

Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (SNS):

“Nakupovaním, zase som pri tom, slovenských potravín, znižujeme uhlíkovú stopu a to je čo iné, ako zelené verejné obstarávanie.”

Peter Žiga, minister hospodárstva SR (Smer-SD):

“My sme ministerstvo, ktoré sa snaží zabezpečovať lepšiu energetickú spôsobilosť budov a všetky tie atribúty, ktoré majú spĺňať, či obnoviteľné zdroje alebo čo najnižšie, náročné technológie, čo sa týka energií.”

Richard Raši, podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu (Smer-SD):

“Z nášho úradu a z hľadiska digitalizácie zelené obstarávanie má význam z hľadiska dĺžky životného cyklu. Teda, aby sme nakupovali to, čo nám vydrží viac rokov, aj keď bude trošku drahšie ako to, čo je teraz najlacnejšie. Za chvíľu to skončí a zaťaží to životné prostredie.”

Silvia Majerová:

“Okrem metodiky k zelenému obstarávaniu, pripravuje Úrad pre verejné obstarávanie spolu s envirorezortom aj školenia.”

[Späť na obsah]

 

 

21. Africký mor ošípaných je problémom všetkých krajín EÚ, Matečná zdôraznila nevyhnutnosť spolupráce

[05.10.2019; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 14:12; NasVidiek.sk]

Podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná počas rokovania 148. schôdze vlády SR. Bratislava, 27. marec 2019.

Foto: archívne, SITA/Martin Medňanský

Európska únia potrebuje posilniť spoločné úsilie na riešení problému s Africkým morom ošípaných (AMO) a na stanoviskách k vykonávaniu opatrení pre zamedzenie šírenia tejto nákazy.

Táto téma výrazne rezonovala aj na stretnutí ministrov poľnohospodárstva z krajín visegrádskej skupiny (V4) – Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska s partnermi z Bulharska, Rumunska, Slovinska, Chorvátska a Fínska v piatok v Prahe.

Na záver stretnutia podpísali spoločnú deklaráciu o boji proti AMO v EÚ. Informovalo o tom v sobotu Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) v tlačovej správe.

Nevyhnutná spolupráca

„AMO je problémom všetkých krajín EÚ a nielen tých, v ktorých sa nákaza vyskytla. Opatrenia, na ktoré vybrané štáty vynakladajú nemalé finančné prostriedky, slúžia na ochranu celého územia EÚ, v ktorom sa ešte AMO nevyskytuje,“ povedala podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabrierla Matečná (SNS).

Matečná podpísala na stretnutí ministrov V4+5 v Prahe deklaráciu o lesoch a klimatických zmenách Je preto podľa nej nevyhnutná spolupráca všetkých krajín EÚ, aby bolo možné zabezpečiť efektívne plnenie opatrení. „AMO je zároveň výzvou, aby sme ukázali, aká je EÚ silná, ako dokáže spolupracovať a reagovať na také hrozby, aké v súčasnosti pre nás táto nákaza predstavuje,“ uviedla ministerka.

Záťaž pre rozpočet

AMO v relatívne krátkom čase nekontrolovane zasiahol veľkú časť územia Európy. Opatrenia súvisiace s bojom proti tejto chorobe podľa agrorezortu predstavujú od roku 2014 stále väčšiu záťaž pre štátny rozpočet krajiny, v ktorej sa priamo vykonávajú. Ministri poľnohospodárstva preto rokovali o potrebe náležitého financovania a pokrytia nákladov na eradikáciu (ničenie choroboplodných organizmov – poz. red.) tohto ochorenia.

Africký mor ošípaných sa na Slovensku rozšíril, nakazeného diviaka našli v ďalšom okrese „Krajiny postihnuté prípadom AMO by mali povinne uplatňovať spoľahlivé, jednotne stanovené a predtým testované postupy boja proti tomuto vírusu, v záujme minimalizovať a dokonca až úplne zastaviť jeho šírenie,“ poznamenala Matečná. „Riešenie tejto naliehavej situácie je možné len s využitím nadnárodných, európskych zdrojov,“ dodala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Znižovanie počtu diviakov

Veľmi dôležitou súčasťou boja s týmto vírusom je podľa agrorezortu zabezpečenie dostatočnej informovanosti odbornej i laickej verejnosti a prioritné zameranie podpory vedeckej obce s cieľom vynájdenia účinnej vakcíny. Diviaky predstavujú kľúčový rezervoár a vektor tejto choroby.

Opatrenia, prijaté členskými štátmi EÚ, podotklo ministerstvo, sa preto musia zamerať najmä na zníženie populácie diviačej zveri. Je preto potrebné formulovať jasné, spoločné, naliehavé a povinné stanovisko Európskej komisie a členských štátov, pokiaľ ide o zaobchádzanie so znižovaním počtu diviakov, ako opatrenia na boj proti AMO.

[Späť na obsah]

 

26. Matečná podpísala na stretnutí ministrov V4+5 v Prahe deklaráciu o lesoch a klimatických zmenách

[04.10.2019; webnoviny.sk; Lesy a lesníctvo; 16:35; NasVidiek.sk]

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná počas summitu agroministrov V4 v Prahe. 4. októbra 2019

Foto: www.facebook.com

Ministri poľnohospodárstva Visegrádskej skupiny (V4) a Bulharska, Chorvátska, Rumunska, Slovinska a Fínska sa v rámci českého predsedníctva vo V4 stretli v Prahe a podpísali spoločnú deklaráciu o lesoch a klimatických zmenách.

Budúca poľnohospodárska politika

Predmetom spoločného rokovania bola aj téma budúcej podoby spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), súčasných problémov lesníctva a agro-lesníctva vrátane potenciálu pre rozvoj biohospodárstva a téma Afrického moru ošípaných (AMO). Informovalo o tom ministerstvo pôdohospodárstva SR.

Prijatá spoločná deklarácia o lesoch, trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov a prispôsobení sa zmene klímy, odráža hlavné výzvy pre odvetvie lesného hospodárstva a najdôležitejšie témy, ktoré ministri vzniesli počas stretnutia v Prahe.

Ministerka Matečná chce podporiť predajcov, ktorí ponúkajú na trhoviskách lokálne produkty „Lesy, ich ochrana a trvalo udržateľné využívanie, dnes čelia mnohým výzvam. Patria k nim na jednej strane nepriaznivé účinky klimatickej zmeny vrátane častejšieho výskytu a väčšej intenzity pôsobenia škodlivých činiteľov a na druhej strane, rastúce rôznorodé požiadavky a očakávania spoločnosti, čo vyvíja značný tlak na lesné zdroje a ich využívanie. Otázka ochrany lesov vrátane adaptácie na klimatickú zmenu a riešenia podkôrnikovej kalamity, je výrazne dôležitou témou, ktorú nemôžeme podceňovať,“ zdôraznila na rokovaní ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná.

Africký mor ošípaných

Ministerka Matečná vníma diskusiu v rozšírenom formáte V4 ako vhodnú platformu k presadeniu spoločných pozícií a potrieb, naviazaných na spoločný región.

„Spolupráca pri finalizácií podmienok v rámci novej CAP je pre Slovensko mimoriadne dôležitá,“ povedala Gabriela Matečná. Slovenská republika považuje podľa agrosektoru za potrebné, aj v kontexte budúcej CAP, zabezpečiť vytvorenie takých podmienok, ktoré umožnia ďalšiu finančnú podporu lesov a lesníctva v členských štátoch, minimálne na takej úrovni, ako je tomu v aktuálnom programovom období.

Slovenskí potravinári predstavili svoje výrobky v Moskve, delegáciu viedla ministerka Matečná „Bez adekvátnej finančnej podpory, nie je možné dosiahnuť adekvátne riešenia otázky klimatickej zmeny. Lesy a lesnícky sektor pritom zohrávajú zásadnú a jedinečnú úlohu v boji proti klimatickej zmene,“ uviedol slovenský agrorezort.

Záverom stretnutia rezonovala téma Afrického moru ošípaných, ktorý v relatívne krátkom čase zasiahol veľkú časť územia Európy. V Prahe bola zdôraznená potreba náležitého financovania a potreba pokrytia nákladov na eradikáciu ochorenia.

Podpora ničenia amazonského pralesa rušením ciel je podľa Matečnej cesta do klimatického pekla „Krajiny postihnuté prípadmi AMO by mali mať nielen možnosť spoľahnúť sa na finančnú podporu EÚ, ale mali by tiež povinne uplatňovať spoľahlivé, jednotne stanovené a predtým testované postupy boja proti tomuto vírusu, v záujme minimalizovať a dokonca až úplne zastaviť jeho šírenie. Všetci si musia uvedomiť, že opatrenia prijaté v jednej krajine, chránia zvyšné územie EÚ bez výskytu AMO, a preto sa nepriamo týkajú všetkých členských štátov EÚ,“ uzavrela Matečná.

[Späť na obsah]

 

27. Farmári poškodení suchom dostali od štátu pomoc vo výške 17 miliónov eur

[04.10.2019; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 15:03; TASR]

Cez dvesto poľnohospodárov malo v roku 2017 pre extrémne sucho výpadok príjmu na úrode až do úrovne 70 percent.

Farmári poškodení suchom z roku 2017 už majú v týchto dňoch na účtoch finančnú podporu, čo im uľahčí štart do ďalšieho roka. Informovala o tom Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS).

Pripomenula, že 213 poľnohospodárov malo v roku 2017 pre extrémne sucho výpadok príjmu na úrode až do úrovne 70 percent v celkovej výške 34,6 milióna eur.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR na základe odborných stanovísk SHMÚ, ako aj na základe nariadenia EÚ uznalo škodu a finančnú pomoc vo výške 17 miliónov eur.

Najvyššie škody sa zaznamenali v okresoch Trnava, Bratislava-vidiek, Galanta, Dunajská Streda, Nitra, Nové Zámky, Senica.

“Na konci roka 2017 ostali títo poľnohospodári bez úrody, a teda bez očakávaného príjmu. Naopak, ostali im neuhradené mzdy, odvody, poplatky za prenájom pôdy, faktúry za osivá, hnojivá a iné nevyhnutné tovary a služby,” podčiarkla Patasiová.

Uviedla, že mnohí zo suchom postihnutých poľnohospodárov podľa nej zvažovali ukončenie podnikania v poľnohospodárstve, predaj alebo zatvorenie podniku.

Suchom postihnutí farmári podľa jej informácií zamestnávajú viac ako tritisíc ľudí, a preto si vážia pomoc vlády Slovenskej republiky.

“Počas viac ako ročného rokovania a intenzívnej mediálnej komunikácie tejto témy nebolo nutné organizovať žiadne protestné zhromaždenie, ani iné nátlakové akcie.Poľnohospodári sa mohli venovať svojej práci v maštaliach a na poliach,” dodala predsedníčka AKS.

[Späť na obsah]

 

34. Stretnutie agroministrov V4+5 viedlo k prijatiu spoločných deklarácií

[04.10.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Na archívnej snímke ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. Foto: FOTO TASR – Jaroslav Novák

Český minister Miroslav Toman v úvode pochválil skvelú prácu Slovenska, od ktorého predsedníctvo V4 prevzal.

Bratislava/Praha 4. októbra (TASR) – Ministri poľnohospodárstva Vyšehradskej skupiny (Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska) a Bulharska, Chorvátska, Rumunska, Slovinska a Fínska sa v rámci českého predsedníctva vo Vyšehradskej skupine (V4) stretli v Prahe. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Český minister Miroslav Toman v úvode pochválil skvelú prácu Slovenska, od ktorého predsedníctvo V4 prevzal. Predmetom rokovania bola najmä téma budúcej podoby Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), súčasných problémov lesníctva a agro-lesníctva vrátane potenciálu pre rozvoj biohospodárstva a na záver rezonovala téma afrického moru ošípaných (AMO). Stretnutie ministrov viedlo k podpisu dvoch deklarácií. “Diskusiu v rozšírenom formáte V4 vnímam ako vhodnú platformu k presadeniu spoločných pozícií a potrieb, viažucich sa na náš región. Je však zrejmé, že ešte pred dosiahnutím dohody majú členské štáty pred sebou veľa výziev. Spolupráca pri finalizácií podmienok v rámci novej CAP je preto pre Slovensko mimoriadne dôležitá,” uviedla Gabriela Matečná (SNS), podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Hlavnou myšlienkou diskusií je “ekologickejšia” CAP zameraná na klímu a životné prostredie, zjednodušenie, respektíve zníženie administratívnej záťaže a v neposlednom rade flexibilitu pre členské štáty. Dôležitou a často diskutovanou súčasťou novej zelenej CAP sú tzv. eko-schémy financované z 1. piliera CAP a otázka, či by sa mali zaviesť pre poľnohospodárov dobrovoľne alebo povinne. Počas vystúpenia Matečná upozornila na fakt, že zjednodušenie budúcej CAP v podobe, ako ho navrhuje Európska komisia (EK), nepovažuje SR za dostatočné a požaduje preto viacero úprav pre dosiahnutie želanej podoby. “Lesy, ich ochrana a trvalo udržateľné využívanie dnes čelia mnohým výzvam. Patria k nim na jednej strane nepriaznivé účinky klimatickej zmeny vrátane častejšieho výskytu a väčšej intenzity pôsobenia škodlivých činiteľov a na druhej strane rastúce rôznorodé požiadavky a očakávania spoločnosti, čo vyvíja značný tlak na lesné zdroje a ich využívanie. Otázka ochrany lesov vrátane adaptácie na klimatickú zmenu a riešenia podkôrnikovej kalamity je výrazne dôležitou témou, ktorú nemôžeme podceňovať,” zdôraznila Matečná. Slovenská republika považuje za potrebné aj v kontexte budúcej CAP zabezpečiť vytvorenie takých podmienok, ktoré umožnia ďalšiu finančnú podporu lesov a lesníctva v členských štátoch, minimálne na takej úrovni, ako je tomu v aktuálnom programovom období. Bez finančnej podpory nie je možné dosiahnuť adekvátne riešenia otázky klimatickej zmeny. Lesy a lesnícky sektor pritom zohrávajú zásadnú a jedinečnú úlohu v boji proti klimatickej zmene. Ministri poľnohospodárstva následne prijali spoločnú deklaráciu o lesoch, trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov a prispôsobení sa zmene klímy, ktorá odráža hlavné výzvy pre odvetvie lesného hospodárstva a najdôležitejšie témy, ktoré ministri vzniesli počas stretnutia v Prahe. Záverom rezonovala téma afrického moru ošípaných, ktorý v relatívne krátkom čase zasiahol veľkú časť územia Európy. V Prahe bola zdôraznená potreba náležitého financovania a potreba pokrytia nákladov na eradikáciu ochorenia. “Krajiny postihnuté prípadmi AMO by mali mať nielen možnosť spoľahnúť sa na finančnú podporu EÚ, ale mali by tiež povinne uplatňovať spoľahlivé, jednotne stanovené a predtým testované postupy boja proti tomuto vírusu v záujme minimalizovať a dokonca až úplne zastaviť jeho šírenie. Všetci si musia uvedomiť, že opatrenia prijaté v jednej krajine chránia zvyšné územie EÚ bez výskytu AMO, a preto sa nepriamo týkajú všetkých členských štátov EÚ,” zdôraznila Matečná. Šéfka slovenského agrorezortu považuje za potrebné formulovať jasné, spoločné a povinné stanovisko EK pokiaľ ide o opatrenia na boj proti AMO. V týchto tendenciách na záver ministri poľnohospodárstva podpísali spoločnú deklarácia o boji proti AMO v Európskej únii.

[Späť na obsah]

 

Poľnohospodárstvo

 

1. Úroda bude menšia

[06.10.2019; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Mario Kermiet / Patrik Švajda;Lenka Vavrinčíková]

Patrik Švajda, moderátor: „Z polí ešte treba vyorať tretinu úrody, no už teraz sa dá povedať, že slovenských zemiakov bude menej ako minulý rok.“

Lenka Vavrinčíková, moderátorka: „Pre pestovateľov je to paradoxne dobrá správa, pre zákazníkov už menej. Cena zemiakov bude podľa všetkého vyššia.“

Mario Kermiet, redaktor: „Na Liptove chýbajú brigádnici na zber a triedenie. Tieto ženy od Bytče si takto prilepšujú k dôchodku.“

Jana Papánková, brigádnička: „Chodíme sem každý rok pomôcť troška. Neviem, či Liptáci chcú robiť, či nie, ale my sa snažíme.“

Mario Kermiet: „Družstvo v Smrečanoch patrí k najväčším producentom sadbových zemiakov, no tento rok vysadili na polovici zo skoro 60 hektárov aj konzumné zemiaky.“

Anna Žembová, vedúca rastlinnej výroby: „Kvôli predpokladu, že konzumné zemiaky budú v cenovej relácii lepšej ako sadbové zemiaky.“

Mario Kermiet: „Zlepšili aj výnosy z hektára na 29 ton. Za 10 rokov však iba raz neboli v strate. Pestovanie zemiakov ale pomáha pôde a tak pokračujú.“

Anna Žembová: „Výmera u nás neklesá, nakoľko zemiaky sú mimoriadne dobrá predplodina pre ostatné plodiny, hlavne pre obiloviny.“

Mario Kermiet: „Družstvo v Liptovskom Mikuláši navozilo do skladu 17 ton z hektára, o tretinu menej ako po minulé roky. V júni tam mali sucho. Nižšia úroda zvýši cenu.“

Ľubomír Rakyta, riaditeľ Agroracio: „O zemiaky je záujem, tým pádom aj cena stúpa, momentálne sa tie ceny pohybujú medzi 40 – 60 EUR za metrák.“

Mario Kermiet: „Zemiaky vysadili iba na desiatich hektároch, v minulosti to bolo aj 250.“

Ľubomír Rakyta: „Ekonomika minulých rokov nebola priaznivá a v tomto roku je to síce inak, ekonomika je v pozitívnych číslach, no napriek tomu to zvažujeme, že teda či sa bude pokračovať, či nie.“

Mario Kermiet: „Túto sezónu družstvá na Liptove pestovali zemiaky ani nie na 100 hektároch. Sever Slovenska už roky nie je zemiakarskou baštou.“

Stanislav Tremko, člen predstavenstva Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu: „90 % produkcie konzumných zemiakov je v južných okresoch západného Slovenska.“

Mario Kermiet: „V skladoch sú zatiaľ dve tretiny celkovej úrody. Bude nižšia ako minulý rok.“

Stanislav Tremko: „Čo bude znamenať mierne navýšenie cien, alebo stabilné ceny, aké sú v tomto období.“

Mario Kermiet: „Aká bude cena na pultoch si zemiakari netrúfajú povedať.“

Stanislav Tremko: „Čo urobí obchod, to je veľký otáznik.“

Mario Kermiet: „Veľa ovplyvní dovoz zo zahraničia. Slovensko dokáže pokryť len necelú polovicu svojej spotreby. Mario Kermiet, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

 

2. Slovenské semená budú zmrazené na Špicbergoch

[06.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Monika Maťová / Viliam Stankay]

Viliam Stankay, moderátor: „Už o pár dní prvýkrát v histórii presunieme šesťstotridsať semien našich pôvodných kultúrnych rastlín do celosvetového trezora semien. Pre celý svet ich uchovávajú na ostrove Svalbard, ktorý je súčasťou nórskych Špicbergoch. Dôvodom je potravinová bezpečnosť.“

Monika Maťová, redaktorka: „Génová banka na Slovensku vznikla v Piešťanoch v roku 1996 a doteraz sa v nej nazbieralo takmer dvadsaťtisíc vzoriek. Všetko sú to semenné rastlín, ktoré slúžia na výrobu potravín. Pri teplote až do mínus sedemnásť stupňov Celzia sa tu uchováva genetický fond týchto takzvaných kultúrnych rastlín.“

Martin Gálik, vedúci Génovej banky SR: „Aktívna kolekcia pozostáva zo vzoriek, ktoré sú určené na poskytovanie pre iných vedcov, výskumníkov a šľachtiteľov. Základná kolekcie je určená na dlhodobé uchovávanie týchto vzoriek.“

Monika Maťová: „Semená našich pôvodných kultúrnych rastlín nebudú len našej v génovej banke, ale z bezpečnostných dôvodov aj v takzvanej Noemovej arche semien na nórskom ostrove Svalbard. Vzorky sú zabalené v špeciálnych hliníkových fóliách a vložené do takýchto vodotesných boxov.“

René Hauptvogel, expert Génovej banky SR: „Sú tam obilniny, ako je pšenica, jačmeň, strukoviny napríklad fazuľa, hrachor, hrach, málo známe plodiny, ktoré sa menej pestujú na Slovensku, ako je pohánka.“

Monika Maťová: „Momentálne je v trezore na Svalbarde uložených takmer milión vzoriek z celého sveta. Je v ňom permanentne udržiavaných mínus osemnásť stupňov Celzia a aj po prípadnom výpadku prúdu by sa v ňom mala táto teplota udržať ešte približne dvesto rokov, nachádza sa totiž v zamrznutej pôde.“

Pavol Hauptvogel, riaditeľ Výskumného ústavu rastlinnej výroby: „Pred troma rokmi sme začali s prípravou a výberom vzoriek, ktoré bude potrebné rozmnožiť, to znamená, … spôsobom ich môžeme vysiať, vypestovať, po vypestovaní vzorky sa musia všetky vyčistiť od všetkých nečistôt.“

Monika Maťová: „Potom sa vzorky sušia. Odborníci z nich musia odstrániť všetku vodu, inak by semená pri nízkych teplotách popraskali a znehodnotili sa. Medzi vzorkami nebude chýbať ani prestížnu druh pšenice odolnej voči klimatickým zmenám, tento druh vypestovali naši vedci v spolupráci s čínskymi. Všetky naše vzorky na Svalbarde budú ďalej majetkom Slovenskej republiky.“

[Späť na obsah]

 

3. Nákupná cena kravského mlieka v auguste klesla o percento

[06.10.2019; aktuality.sk; Ekonomika; 13:20; TASR]

V porovnaní s augustom 2018 bola priemerná nákupná cena mlieka vyššia o 2,8 %.

Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka sa v auguste 2019 medzimesačne znížila, a to o 1 % na 31,67 eura/100 kilogramov. V porovnaní s augustom 2018 bola priemerná nákupná cena mlieka vyššia o 2,8 %. Vyplýva to z aktuálnej správy Agrárnych trhových informácií Slovenska (ATIS).

Cena mlieka Q triedy sa upevnila o 0,2 % na 32,34 eura/100 kg. Nákupná cena mlieka 1. triedy 30,95 eura/100 kg sa znížila v porovnaní s júlom tohto roka o 2,7 %. Neštandardné mlieko zdraželo o 2,7 % na 29,15 eura/100 kg.

Nákupné ceny surového mlieka sa medziročne zvýšili, mlieka Q triedy o 2,7 %, mlieka 1. triedy o 1,8 % a neštandardného mlieka o 2,6 %.

V auguste 2019 nakúpili spracovatelia od producentov spolu 67.855 ton surového kravského mlieka, čo bolo o 2,6 % menej ako v júli 2019. Mlieka Q triedy sa nakúpilo spolu 38.690 ton, medzimesačne menej o 9,9 %.

Nákup mlieka 1. triedy kvality dosiahol spolu 26.478 ton, bolo to o 7,5 % viac ako pred mesiacom. Neštandardného mlieka sa v auguste 2019 nakúpilo 2687 ton, medzimesačne viac o 30,5 %.

Mlieko Q triedy sa na augustovom nákupe podieľalo 57 %, mlieko 1. triedy 39 % a neštandardné mlieko tvorilo 4 % z nákupu.

Medziročne nakúpili spracovatelia v auguste 2019 surového kravského mlieka Q triedy o 29,6 % viac. Nákup mlieka 1. triedy kvality bol, naopak, o 24 % nižší ako v auguste 2018, nákup neštandardného mlieka medziročne vzrástol o 3,4 %.

[Späť na obsah]

 

4. Export bravčového mäsa z EÚ by mal výrazne vzrásť, dôvodom je africký mor ošípaných v Číne

[06.10.2019; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 10:14; Ján Pasuth]

Foto: ilustračné, SITA/Dušan Hein

Rozšírenie afrického moru ošípaných (AMO) v Číne viedlo k prudkému zvýšeniu dopytu po bravčovom mäse z tejto krajiny.

Očakáva sa preto, že vývoz bravčového mäsa z EÚ sa v roku 2019 v porovnaní s minulým rokom zvýši o 20 %. Navyše, výroba bravčového mäsa zostala v EÚ v tomto roku stabilná, najmä v dôsledku obmedzeného chovného stáda a environmentálnych obmedzení.

Produkcia hovädzieho mäsa v EÚ klesne

V roku 2020 by sa mal rast výroby bravčového mäsa v EÚ ešte zrýchliť, zatiaľ čo čínsky dopyt bude pokračovať. Vyplýva to z najnovšej krátkodobej výhľadovej správy pre poľnohospodárske trhy EÚ uverejnenej Európskou komisiou (EK).

Spotreba potravín rastie vo svete rýchlejšie ako populácia, dôvodom je aj rast príjmov Hrubá produkcia hovädzieho mäsa v EÚ klesne podľa očakávaní EK v roku 2019 o takmer 1 %. Napriek tomu medzi členskými štátmi existujú podľa komisie významné rozdiely.

Celková spotreba mäsa by sa mala znížiť

„Celkový klesajúci trend stáda dojčiacich kráv bol potvrdený v hlavných producentských krajinách. Napokon, prístup na nové trhy a zvýšenie objemov pre existujúcich partnerov viedli k očakávanému zvýšeniu vývozu hovädzieho mäsa z EÚ o 8 % v roku 2019,“ ozrejmila v správe EK.

V roku 2019 bude výroba hydiny v EÚ podľa EK naďalej rásť, a to o 2,5 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, a to vďaka dobrému domácemu a medzinárodnému dopytu. Rast by mal navyše pokračovať v roku 2020 z dôvodu spotrebiteľských trendov. Európska komisia tiež očakáva, že v roku 2019 sa celková spotreba mäsa na obyvateľa EÚ zníži o 0,5%.

[Späť na obsah]

 

 

6. Šelma sa prebúdza

[05.10.2019; Pravda; EKO REPORTÁŽ; s. 14,15,16,17; Andrej Barát]

Vlani si svet pripomenul koniec prvej svetovej vojny. Tento rok začiatok druhej. Spoločnosť sa obzerá späť, aby sa vyvarovala chýb. Má však odvahu pozrieť sa do budúcnosti, v ktorej ju čaká, prinajlepšom, 25 holokaustov? Prinášame 3, časť trojdielnej eko reportáže o fatálnom zániku starých lesov na Slovensku.

Andrej Barát Čierny Balog, Vyšná Boca

Schádzame z pralesov do doliny. Krása krajiny pod neúprosným slnkom prudko vyprchá. Rozpálený vlniaci sa vzduch mení ladné krivky hôr a riek na nejasný obraz. Ťažko sa dýcha.

Fyzik Drew Shindell sa so svojím tímom pokúsil pre magazín Nature Climate Change vyčísliť utrpenie, ktoré čaká ľudstvo, ak sa nepodarí zastaviť otepľovanie planéty pod 1,5 stupňa, ale oteplí sa až o dva stupne. Iba pol stupňa predstavuje zvýšenie počtu obetí vplyvom klimatickej krízy o 150 miliónov. Čo je dvakrát viac ako obetí druhej svetovej vojny alebo – ekvivalent 25 holokaustov, upozorňuje americký novinár Dávid Wallace-Weľls v najnovšej knihe Neobývateľná Zem. Iba pol stupňa!

Na dva stupne sa zaviazali svetoví lídri v rámci parížskej dohody. Už teraz je však jasné, že aj keby túto dohodu dodržali, čo sa nedeje, aj tak oteplenie pravdepodobne presiahne tri stupne. „Zväčša sa uvádza rozsah 2,6 až 3,2 stupňa, to si však vyžaduje účasť všetkých štátov, teda aj USA, Ruska, Číny a Indie (tieto krajiny sa však na poslednom klimatickom summite nezaviazali k uhlíkovej neutralite),“ spresňuje klimatológ Jozef Pecho. Bez hlavných hráčov sa oteplí o 3,2 až 3,7 stupňa. A ak by záväzky neplnili ani ostatné krajiny, tak sa planéta zohreje o 4,1 až 4,8 stupňa. Aj to je len „stredný odhad“.

Najnovšie analýzy, ktoré použije Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) v správe v roku 2022, počítajú pri „nečinnosti“ krajín s oteplením o 5 až 7 stupňov! „Najlepším možným scenárom je smrť a utrpenie v rozsahu 25 holokaustov a najhorším scenárom je, že sa dostaneme na pokraj vyhynutia,“ hodnotí Wallace Wells.

Oceánograf Wallace Broecker už pred 20 rokmi povedal – „klimatický systém je rozzúrenou šelmou a my do nej strkáme palicami“. Mal pravdu. Hurikány sú už dnes mohutnejšie, povodne ničivejšie, suchá intenzívnejšie, lesné požiare hrozivejšie. Celý svet so zdesením sledoval požiare, ktoré v auguste zachvátili amazonský prales. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ich označil za medzinárodnú krízu, aj ďalší lídri vyzvali na záchranu „pľúc Zeme”. Príroda sa zrazu očitá v hľadáčiku politikov. No ak chcú takto cieliť na príčiny urýchľujúce klimatickú krízu, triafajú tesne vedľa.

Savana

Požiare v Amazónii zakladajú ľudia. Ktorí s buldozérmi ničia prales, čakajú, kým pováľané stromy vyschnú a potom ich zapália. „Je to jediný reálny spôsob, ako sa zbaviť obrovskej biomasy,“ povedal pre denník Los Angeles Times Doug Morton z NASA. Na spálených políčkach sa rozrastajú farmy s hovädzím dobytkom a polia so sójou.

Samotné požiare však nepredstavujú až taký problém pre amazonský prales. Ale odlesňovanie. Požiare skôr obnažujú bezočivosť, s akou sa farmári pustili do klčovania po nástupe nového brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý vyhlásil, že prales patrí Brazílii a treba ho ekonomicky využívať. Podľa brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru iba v júli tohto roku v porovnaní s minulým rokom vzrástlo odlesňovanie o 280 percent!

Prečo je to zlé? Nie, neohrozí to zásobu kyslíka na Zemi. Amazonský prales nepredstavuje „pľúca Zeme“, ale skôr jej klimatizáciu. Tento les totiž dokáže vytvárať oblaky s dažďom. Približne polovica zrážok v tomto regióne nepochádza z oceánov, ale vzniká odparovaním z bohatého rastlinstva. Nuž a toto obrovské množstvo vody neslúži len samotnému pralesu, ale významne vplýva na klimatický systém celej planéty (proces vysvetlila napríklad Katarína Zimmerová v magazíne National Geographic v článku pod názvom Why the Amazon doesn’t really produce 20 % of the worlďs oxygen Prečo Amazónia nevyrába 20 percent svetového kyslíka).

Hoci amazonský prales dokáže ochladiť rozhorúčenú Zem, ľudia ho ničia čoraz viac. A čo je najhoršie, podľa vedcov sa celá Amazónia vplyvom odlesňovania postupne mení na vyprahnutú savanu. Toto je tá najväčšia katastrofa – krajina stráca v čase klimatickej krízy to najdôležitejšie – schopnosť zadržať vodu. Nuž a na savanu, alebo skôr na step, sme intenzívne premieňali posledných 70 rokov aj Slovensko. Nielen hory zbavujeme vody, ale aj údolia.

Stratená krajina vody

Kým sa vrátime k lesom, musíme prejsť cez žltozelené nekonečno lánov obliehajúcich Podpoľanie. Asi každý by povedal, že aj predkovia museli pred storočiami celkom logicky orať a pestovať plodiny práve tu. V najnižšie položených častiach krajiny, na najrovnejšom kúsku zeme. Aj samotných vedcov však prekvapilo, keď zistili, že to bolo celkom inak.

Prorektor Technickej univerzity vo Zvolene (TUZVO), krajinný ekológ Branislav Olah robil výskum o využívaní krajiny na Podpoľaní od roku 1772 dodnes. „Až do polovice 20. storočia tu ľudia ako ornú pôdu vôbec nevyužívali tie najúrodnejšie a najrovnejšie lokality ako dnes. Ale tie, ktoré boli vyššie, strmšie, menej úrodné, v ktorých bolo dokonca aj trochu skál a piesku. Nižšie položené pôdy sa využívali len ako lúky alebo ako pasienky, no nie ako orná pôda. Toto sme vôbec neočakávali.“

Prečo predkovia neorali v tej najúrodnejšej časti krajiny? Bránila im v tom voda, ktorou bola nasýtená celá nížinná krajina a dná kotlín. Nevlnilo sa tu obilie, ale lužné lesy, podmáčané lúky, mokrade. Až technický pokrok v druhej polovici 20. storočia umožnil ľuďom zbaviť krajinu v týchto miestach vody a rozšíriť tak ornú pôdu. Pšenica, jačmeň a ďalšie obilniny sú stepné trávy, ktorým sa geneticky najlepšie darí v stepných suchých podmienkach. A tak sa tá najvodnatejšia, najúrodnejšia časť krajiny masívne pretvárala na kultúrnu step. „Od 40. rokov 20. storočia do roku 1985 bolo súhrnne odvodnených 440-tisíc hektárov pôdy, podľa najnovších údajov je to takmer pol milióna hektárov pôdy, čo predstavuje asi desať percent celkovej výmery Slovenska! Ide o obrovské lány, pod ktorými je drenáž, a tá odvádza podzemnú vodu preč,“ ukazuje na polia krajinný ekológ Tomáš Lepeška, prodekan Fakulty ekológie a environmentalistiky TUZVO.

Tým, že sa človek začal premávať po tejto pôde s ťažkými mechanizmami niekoľkokrát do roka a robil to niekoľko desiatok rokov po sebe, pôda zhutnela a uľahla. Darmo sa orie, voda sa síce dostane zhruba do polmetrovej hĺbky, čo stačí obiliu, no už neprenikne do hlbších podzemných priestorov. A ak sa tam aj náhodou dostane, drenážne rúrky ju rýchlo odvedú preč.

Včely? Vymierajú dážďovky!

Paradoxný je potom pohľad do Atlasu krajiny SR, kde vidno, že najviac odvodňovacích systémov je presne v tých istých lokalitách, kde je aj najviac zavlažovacích systémov. Platí to najmä pre Východoslovenskú nížinu, Podunajsko, dolné Považie. Najprv sme krajinu vysušili, aby sme do nej vzápätí pumpovali vodu. Premena krajiny spoločne s intenzívnym používaním pesticídov však má ešte jeden vážny dôsledok, na ktorý sa zabúda. Zdevastovali sme pôdny edafón – podzemné spoločenstvo, ktoré predstavujú baktérie, plesne, huby a najmä dážďovky.

„Veľa sa hovorí o vymieraní včiel. Lenže ohrozené sú dážďovky. Plnia v krajine kľúčovú funkciu,“ naznačuje Lepeška. Ak je v pôde dostatok organického materiálu a ak pôda nie je utlačená, dážďovky, huby, mikroorganizmy a korene rastlín spoločne utvárajú niečo, čo vedci nazývajú pôdne agregáty – zhluky pôdy, vďaka ktorým do pôdy dobre vsakuje voda. Huby vylučujú látku – glomalín, čo je spojivo pôdy a vďaka nemu sú agregáty stabilnejšie. Nuž a keď prší, k slovu sa dostanú dážďovky. Ich úlohu sme už naznačili v 2. časti reportáže.

Český nestor geobotaniky Zdenék Vaškú skúmal s nemeckými kolegami druhy dážďoviek, ktoré žijú skutočne hlboko v pôde. Zistili, že keď vyliezajú za daždivých období nahor, tak sa vďaka otvorom, ktoré v pôde zanechajú, do pôdy dostávajú nesmieme množstvá vody.

Schopnosť pôdy vsakovať vodu zaznamenáva infiltračná krivka. Má parabolický priebeh, to znamená, že najprv prudko vyletí nahor – pôda vsakuje veľa vody – a potom prudko Idesá nadol, keď už pôda nedokáže viac vody zadržať. Lenže práve geobotanik Vaškú s kolegami zistil, že infiltračná krivka na konci zrejme neklesá, ale, naopak, začína sa zvyšovať. Paradoxne, čím viac prší, tým viac vody dokáže pôda vdäka dážďovkám zadržať. Lepeška však upozorňuje, že túto hypotézu treba ďalej overovať.

No možno ju ani nestihneme overiť, kedže sme pôdny edafón s dážďovkami likvidovali, aby sme vytvorili kultúrnu step. „Na obrovskom území sme úplne zmenili teplotný a vlhkostný režim. Čo dáva zmysel,“ zarazí sa krajinný ekológ Olah. Naša civilizácia je založená na poľnohospodárstve, jej rast a rozvoj stál na nadprodukcii. „No dnes už nie je taký dopyt po potravinách (televízia JOJ pred tromi rokmi napríklad informovala o tom, ako slovenskou pšenicou kúrili v Rakúsku). Stále žijeme v predstave, že potrebujeme najmä prírodné zdroje, drevo a zrno, ale hodnota krajiny, jej schopnosť tlmiť extrémy klímy je z hľadiska zachovania života cennejšia ako produkcia zrna alebo drevného vlákna. Ak toto nepochopíme v ekonomike, budeme mať veľké problémy.“

Lenže zmena, ktorú nám vedci opísali v krajine, bola taká postupná a pomalá, že ju súčasník dokáže ťažko pochopiť. Jedine, že by bol desaťročia zatvorený v kobke… Petr Pithart, bývalý predseda českej vlády v rámci česko-slovenskej federácie, si spomína na úplne prvú, zdesenú otázku, ktorú mu položil disident historik Jan Tesaŕ, keď sa vrátil z dlhoročného väzenia. „Čo ste to, preboha, urobili s krajinou? On si to všimol. My každodenní svedkovia procesu spájania poľnohospodárskych družstiev a sceľovania polí sme si to asi nevšimli,“ spomína Pithart. Ale čo sme prehliadli?

Jemné odtiene krajiny

Takmer všetky rieky a potoky sa v bývalom Československu skanalizovalí. Korytá sa bagrami napriamili, zrušili sa meandre, len aby voda čo najrýchlejšie odtiekla preč. Rozrástli sa mestá, v ktorých pribúdajú hektáre a hektáre spevnených zhutnených plôch, ktoré vodu nezadržiavajú.

No najmä dnes akoby existovali už len tri typy krajiny les, intenzívne obhospodarované pole a mesto. A medzi nimi ostré hranice. Všetky tie medzistupne, jemné odtiene krajiny sa vytratili, vybagrovali, vysušili, zmulčovali a miznú aj z jazyka. Medza, remízka, teraska, stromoradie, slatina, chrasť, kružina, kriačina, luh, polianka, pasienkový les. Sú už len ozdobou básní Hviezdoslava. No v krajine mali nesmierny význam.

„Nestačí len zadržať vodu v krajine. Kľúčové je zadržať ju na mieste, kde spadne. A v tomto sú efektívne rôzne ekosystémy,“ naznačuje Olah a uvádza jeden príklad za všetky. „Česi sú v tomto ďaleko pred nami. Testujú napríklad reorganizáciu poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V širokom niekoľkohektárovom lane znovu vysádzajú lúčne pásy, ktoré plnia viac funkcií. Sú útočiskom pre hmyz, opeľovače a zadržia vodu. Možno prídu o percento z produkcie, ale tie ďalšie beneŕity pre krajinu sú nevyčísliteľné!“

Tieto lúčne pásy na poliach vodu v čase dažďa spomalia. Oslabia príval natoľko, že voda nemá takú silu so sebou strhávať pôdu a erodovaťju. Prečo sa už dávno nevybudovali lúčne pásy nad dedinami, ktoré rok čo rok vytápa bahno stečené z polí?

Podľa krajinného ekológa Olaha zlyháva „náš doterajší spôsob obhospodarovávania krajiny“. Všetky poľnohospodárske, vodohospodárske, urbanizačné prístupy vedú k tomu, že problém s klimatickou krízou je ešte vypuklejší. Miesto toho, aby sme vodu zachytili, podporili život a ochladili prostredie, stále robíme všetko pre to, aby sme sa vody zbavili. A hoci slovenská veda už dávno ponúka riešenia, dokonca existujú aj finančné mechanizmy, ktoré podporujú prírode blízke opatrenia proti klimatickej zmene, nevyužívajú sa. „Stále sa tvárime, že môžeme fungovať rovnako ako v 50. rokoch minulého storočia. Pritom máme vedu, výskum, ktoré nás nabádajú k zmene myslenia a hospodárenia, máme nastavenú legislatívu, ale stále to nerobíme. Prečo? Sme leniví? Konzervatívni?“

Preruší ho nádhera. Z nížin, polí a úbočí zrazu vystúpime na vrchy nad Čiernym Balogom a horizontu sa zmocní Dobročský prales. Tiež krásne lesy obopínajúce Klenovský Vepor. Navôkol je toľko úžasného lesa, že tu predsa nemôžu mať problém s vodou. A predsa! Čierny Balog často sužujú povodne, okolie trápi sucho. Ale veď tam, kde rastie silný zdravý les, by sa niečo také nemalo diať! Niečo tu nesedí.

Bezvadný les

Viac ako 90 percent územia blízko Čierneho Balogu, ktoré skúmali vedci, pokrýva les, čo predstavuje mimoriadnu hodnotu. „Pri pohľade na povodie zhora sa čudujete, kde je tu problém,“ hovorí ekológ Lepeška. Tak čo je tá príčina? Cesty. Na skúmanom území, ktoré má rozlohu iba 66 štvorcových kilometrov, je až 355 kilometrov lesných ciest! Z výšky nevidno ako pretkávajú husté lesy. Slúžia na to, aby sa nákladiaky a stroje dostali čo najlepšie k drevu. A spôsobujú to isté, čo drenážne rúry v nížinách. Nepretržite odvodňujú a vysušujú krajinu.

Pretože voda netečie len v potokoch a riekach. Významná časť pomaly preteká človeku „pod nohami“ v pôde, nazýva sa to podpovrchový odtok. Ale sa človek zahryzne do hory s takýmto množstvom ciest, preruší pomalé putovanie vody pod povrchom. Voda vytečie z odrezaných svahov do ciest ako do umelých korýt, zrýchľuje sa, naberá objem aj energiu a ako kalné nešťastie sa valí do dediny. Spôsobuje eróziu, strháva pôdu. Efekty, ktoré klimatická kríza prináša, čiže intenzívnejšie suchá a povodne, sa kvôli prehnane hustej cestnej sieti ešte viac zhoršujú.

Toto je podľa vedcov z Katedry aplikovanej ekológie TUZVO závažný problém, ktorý sa prehliada na celom Slovensku. „Lesná cestná sieť je už dnes na niektorých miestach prehustená a nemala by sa rozširovať. Napriek tomu sme svedkami, ako všade pribúdajú nové cesty,“ varuje ekológ Tomáš Lepeška. Ešte hustejšia lesná cestná sieť ako nad Čiernym Balogom je v starých lesoch nad Vodárenskou nádržou Starina, najväčšou svojho druhu na Slovensku, ktorá zásobuje pitnou vodou východ republiky. Tento rok oslavuje 30. výročie od uvedenia do prevádzky. Odporúčaný limit hustoty cestnej siete je tam prekročený o 331 až 661 percent! Kvôli týmto cestám sa cenný zdroj pitnej vody zanáša, vedci vyrátali, že teoretická škoda spôsobená cestnou sieťou sa rovná výške tržby z ťažby v okolitých lesoch. Aký to môže byť potom prínos pre spoločnosť?

A riešenie? Podľa Lepešku spočíva v optimalizácii a prehodnotení cestnej siete. A možno sa skrýva v údolí, v odkaze „funiacej“ Čiernohronskej železnice. Vo využívaní už existujúcich liniek, v citlivom zvážaní dreva s pomocou koni alebo rizní, tak ako to robili ľudia kedysi. Koľko pracovných miest by mohlo vzniknúť? Lenže kto by sa dnes podujal na takú robotu? Rojko? Blázon? A nieje blázon ten, kto zbavuje krajinu vody?

Ten, kto pomôže krajine zachytiť vodu, by mal v budúcnosti dobre zarábať. New York ušetril päť miliárd dolárov len vďaka tomu, že lesníci citlivo a jemne hospodária v pohorí Catskill, ktoré je zdrojom pitnej vody pre Manhattan. Slovenskí lesníci podľa krajinného ekológa Igora Gallaya už dávno vedia vyčísliť protieróznu, protipovodňovú alebo vodozádržnú službu lesa. Ako prvý v bývalom Československu to podrobne vyčíslil lesnícky ekonóm František Papánek pred 50 rokmi (napríklad hodnotu protieróznej funkcie stanovil v závislosti od podmienok od 11 Kčs do 12 000 Kčs na hektár, čo je hodnota pre extrémne strmé svahy a extrémne podmienky, kde je pôda veľmi vzácna a to, že ju les chráni, má mimoriadnu hodnotu). Otázkou však je, kto to zaplatí. Kto má platiť vlastníkom lesa za to, že upravia spôsob starostlivosti o les v prospech vody? Štát, vodárne, obyvatelia? Času na zodpovedanie tejto otázky nie je nazvyš.

Pec

Už sme spoznali, ako dramaticky dokážu krajinu vysušovať prebujnené lesné cesty. Fatálny vplyv na schopnosť prostredia udržať vodu majú obrovské rúbaniská. Ak skĺbime oboje, priblížime sa k pohrome. Blížime sa k Národnému parku Nízke Tatry, kde sa zo strachu pred lykožrútom vyrúbali celé pralesy, napríklad Rovne.

Stúpame nahor po ceste, ’ ktorá je drsne vrezaná do extrémneho svahu. Navôkol sa rozprestierajú vyrúbané smrečiny. Podobný pohľad sa naskytá takmer v celom národnom parku. Krajinný ekológ Gallay meria teplotu pôdy, v lese a na rúbanisku. Na rúbanisku je približne o 15 stupňov vyššia! Nedávno pršalo, no v čase horúčav bude rozdiel podlá vedcov výraznejší. Najprv si predstavme, čo by sa stalo, keby sa tu neťažilo. Keby sa tu nechali ležať kmene, ktoré pováľal vietor. Keby tu zostali stáť sucháre, ktoré zožral lykožrút. Nestalo by sa vôbec nič. Pôdu by pred slnkom naďalej tienila vegetácia. Prostredie by nestrácalo vodu.

„Jediný gram mŕtveho dreva v dobrom štádiu rozkladu dokáže udržať slušné množstvo vody, až dvaapolnásobok svojej hmotnosti. V jednom hnijúcom kmeni sa tak zadržia tisíce litrov!“ vysvetľuje ekológ Lepeška a hovorí, že pred ťažbou bolo na tomto mieste ohromné množstvo mŕtveho dreva, že sa vôbec nedalo prekročiť.

Ostal by tam mach, ktorý zadržiava vodu. Vypučala by tu čučoriedka, jarabina a v ich područí by sa za slnkom dvíhali mladé stromčeky. Priamo z tlejúcich kmeňov by vyrastali nové smreky. Vznikal by tu prirodzený, silný a vekovo pestrý les, bez toho, aby ho niekto sadil. Je to bájka, utópia? Nie, presne toto sa udialo v Tichej a Kôprovej doline, čo veda dôkladne zdokumentovala.

A teraz, čo sa tu deje po ťažbe. V lese utlačenom od mechanizmov nezostalo žiadne mŕtve drevo, ktoré by zadržiavalo vodu. Zostalo tu len minimum vegetácie, ktorá by pôdu ochraňovala pred páľavou. Začali sa tu rozširovať humideštruktívne druhy, čiže také, ktoré ničia humus. Patria k nim napríklad maliny. „Humus sa však veľmi rýchlo rozpadá aj vplyvom priameho slnečného žiarenia. Mineralizuje, rozkladá sa na základné minerálne živiny,“ mrví v rukách prst’ zeme Lepeška. Takáto oslabená pôda už nedokáže tak dobre zadržiavať vodu. Ktorá len rýchlo steká, unáša so sebou minerálne živiny a ponáhľa sa lesnou cestnou sieťou dole do doliny. Nielenže takto dochádza k zníženiu kvality vôd. Teraz od takéhoto nehostinného prostredia človek očakáva, že sa v ňom ujmú sadeničky? A toto má byť národný park?

„Lesníci často argumentujú – a čo by ste robili bez dreva? Lenže kde končí veľká časť dreva, ktoré vyvážajú kamióny z národných parkov? Je to štiepka, papier. To nieje drevo na nábytok či drevené stavby. Je to drevo, ktoré spálime. Alebo z ktorého vyrábame toaletný papier… A netvárme sa, že musíme pomáhať ekosystémom. Doteraz prežili bez ľudí milióny rokov!“ hovorí krajinný ekológ Olah.

Štadión plný lesa a les plný ľudí

Jeden 60-ročný strom v mestskom parku dokáže ochladiť vzduch rovnako účinne ako štyri priemyselné klimatizácie. Mesto Košice v septembri zasadilo prvý z 300-tisíc plánovaných stromov, od ktorých si sľubuje zníženie teploty o dva až tri stupne v čase horúčav. Etiópčania vysadili za jediný júlový deň tohto roku 350 miliónov stromov! Je riešenie klimatickej krízy skryté v masívnom vysádzaní zelených „klimatizácií“? Je to iba polovica odpovede. A je riskantná, pretože bezhlavé zalesňovanie môže ohroziť iné prirodzené ekosystémy, naríklad prérie, lúky, lesostepi. S tou druhou sa pohráva obria umelecká inštalácia Švajčiara Klausa Littmanna. V Klagenfurte na štadióne vysadil les. Brezy, borovice, duby, osiky, smrekovce evokujúce prirodzený stredoeurópsky les. Človek si má sadnúť do 30-tisícového hľadiska a premýšľať nad silou prirodzeného lesa a nad klimatickou krízou. Myšlienky ho určite prenesú aj do pralesa v Amazónii.

Archeologička Jennifer Watlingová z Univerzity v Sao Paule objavila na plochách, kde sa odstránil amazonský prales, rozsiahle priekopy a valy. Zaberajú 13-tisíc štvorcových kilometrov. Znamená to, že v džungli existovala ľudská spoločnosť. Vedci však zistili, že táto civilizácia nerobila veľkoplošné holoruby, ale hospodárila v lese šetrne štyri tisícročia!

Spôsob, akým to súčasná archeológia vie objasniť, bližšie rozvádza v knihe Tajomné pradivo prírody lesník Peter Wohlleben. Závery vedcov sú podľa neho povzbudivé – agrolesníctvo, teda spájanie poľnohospodárstva a lesníctva na rovnakom území (na Slovensku donedávna bežná, dnes zabudnutá prax) kedysi dokázalo fungovať bez väčších negatívnych dôsledkov na životné prostredie. Čo by malo fungovať aj dnes. No objav archeologicky Jennifer Watlingovej prináša ešte jednu, pre dnešok oveľa závažnejšiu, pointu.

Ľudia hospodárili v amazonskom pralese na obrovských plochách. Keď odišli, les sa všade obnovil v rovnako veľkej miere. „Na malých poľnohospodárskych plochách rýchlo vyrástli stromy, les zhustol a kumuloval veľa uhlíka v podobe mohutných kmeňov. Zrazu ho bolo veľmi veľa, preto vedecký tím pokladá za pravdepodobné, že práve to vyvolalo malú ľadovú dobu, teda globálne obdobie ochladenia,“ píše Wohlleben.

Malá ľadová doba skutočne predstavovala obdobie relatívne chladnejšieho podnebia v stredoveku, ktoré trvalo do 19. storočia. Letá boli chladné, zimy extrémne mrazivé. Vedci to dosiaľ dávali do súvisu najmä s výbuchmi sopiek. Ak by sa však potvrdila hypotéza, že vplyv na ochladenie celej zeme mohol mať obnovený prales v Amazónii, znamenalo by to nádej. Wohlleben mieni, že stratené pôvodné lesy môžeme získať Späť a klíma sa môže vrátiť do správnych koľají. „Ani by sme pre to nemuseli nič robiť, práve naopak: mali by sme všetko nechať tak, a na čo najväčšej ploche.“ Myslí tým, samozrejme, pralesy a prirodzené lesy.

Je cenné vysadiť les. No nie je šľachetnejšie dať prirodzenému lesu slobodu, aby sa rozvinul, udivoval a chránil naše deti?

Reportáž vznikla s finančnou podporou Literárneho fondu.

[Späť na obsah]

 

7. Kedysi zakázaný a dnes na výslní! Topinambur je zdravý a na pestovanie nenáročný

[04.10.2019; pluska.sk; iZáhradkár; 00:00; Patrícia Lešková]

Kedysi to bola obľúbená plodina našich predkov. Postupne sa na ňu zabudlo a istý čas bolo jej pestovanie dokonca zakázané. Dnes je to však už inak a ľudia opäť objavujú výborné vlastnosti, ktoré táto zelenina ponúka.

Židovský zemiak, cukrový zemiak či jeruzalemský artičok? Všetky tieto názvy pomenúvajú to isté. Slnečnica hľuznatá pochádza zo Severnej Ameriky, kde ju poznali a využívali Indiáni. V 16. alebo v 17. storočí sa rozšírila do Európy.

Je to nenáročná rastlina, ktorá dokáže rásť takmer všade. Dorastá do výšky aj 5 m a kvitne žltými dekoratívnymi kvetmi. Dôležitá je jej podzemná hľuzovitá časť, ktorá pripomína kríženca zemiaku a ďumbiera – topinambur.

Pestovanie

Ako sme už spomínali, tak rastlina nemá žiadne výrazné nároky na starostlivosť či pôdu. Takže pestovanie by nemal byť problém. Je totiž podobné ako u zemiakov. Stačí ju na jar vysadiť a už v jeseni si môžete pochutnať na úrode topinamburov.

Rastlina nepotrebuje žiadnu chemickú ochranu. Hľuzy sú mrazuvzdorné a vedia odolať teplotám až do -40 °C. Preto zopár môžete ponechať v pôde, aby priniesli úrodu aj na ďalší rok. Veľkou výhodou plodiny je, že z pôdy neabsorbuje žiadne škodliviny.

Pestovanie je už povolené

Výrazný problém pri slnečnici hľuznatej je však jej vysoká inváznosť. Už pri sadení treba myslieť na miesto, kde ju chcete pestovať a radšej ho dôkladne ohradiť plôtikom či iným typom konštrukcie.

Práve schopnosť rozrastať sa, dostala rastlinu na zoznam inváznych rastlín, ktoré sa nesmeli pestovať. Za porušenie hrozila aj pokuta.

Topinambur pre zdravie

Pre zdravie obsahujú množstvo benefitov. Vitamíny A, B, C, K, železo, fosfor, horčík, zinok a iné. Narozdiel od zemiakov neobsahuje škrob.

Obsahuje však inulín, ktorý je vhodný pre diabetikov, pretože nezvyšuje hladinu cukru v krvi. Pozitívne vplýva na tráviaci systém a pomáha aj pri snahe regulovať váhu. Je to skvelá náhrada za klasické zemiaky vo varenej či pečenej forme.

Čítajte tiež:

Nebráňte sa fialovým zemiakom! Sú super potravinou pre vaše zdravie

Kukurica pukancová: Trúfnete si vypestovať vlastný popcorn?

[Späť na obsah]

 

8. Na senickom úrade riešili zápach v meste spôsobený hnojením

[04.10.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračné foto Foto: TASR/Milan Drozd

Príčinou zápachu je aplikácia tekutých organických hnojív na poľnohospodárskych pozemkoch v okolí mesta.

Senica 4. októbra (TASR) – Možnosti eliminácie zápachu v Senici, na ktorý občania mesta upozorňovali v posledných dňoch, bol vo štvrtok (3. 10.) na mestskom úrade témou stretnutia primátora Martina Džačovského so zástupcami poľnohospodárskych podnikov a odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Senica. Príčinou zápachu je aplikácia tekutých organických hnojív na poľnohospodárskych pozemkoch v okolí mesta. “Na obmedzenie vedľajšieho účinku aplikácie hnojovice sme prijali veľa opatrení. V prvom rade je to voľba techniky aplikácie, kde sme zvolili najmodernejšiu a najefektívnejšiu z hľadiska obmedzenia zápachu a strát živín, a to je jej priama aplikácia do pôdy,” vysvetlil zástupca spoločnosti Agrovýkrm Peter Jakub. Poľnohospodári prezentovali vedeniu mesta techniku a proces zaprávania organických hnojív do pôdy. “Nakoľko počasie nie je možné ovládať a neustále sa mení, tak aj pri aplikácií hnojovice môže dôjsť k zmene podmienok. Ak nastane tento prípad, tak sme pripravení aplikáciu hnojív ihneď prerušiť. Na pozemkoch umiestnených v tesnej blízkosti obytných častí vynechávame niekoľko desiatok metrov, kde hnojivá neaplikujeme, aby sme aj takto znížili možná negatívny vplyv,” doplnil Ján Schemmer z Poľnohospodárskeho družstva Senica. „Z rokovania vyplynula dohoda o vzájomnom informovaní sa. Poľnohospodári budú mesto informovať o termínoch hnojenia pôdy. Samospráva bude môcť vopred o týchto procesoch a možnom vzniku zápachu oboznámiť občanov, aby nedochádzalo medzi ľuďmi k dezinformáciám,“ informoval po stretnutí primátor Senice Martin Džačovský.

[Späť na obsah]

 

Potravinárstvo

 

1. Oktoberfest 2019:Menej návštevníkov, menej piva, menej trestných činov

[06.10.2019; 24hod.sk; Zo zahraničia; 00:00; Teraz.sk;TASR]

24hod.sk Zo zahraničia

Pivné slávnosti Oktoberfest v Mníchove navštívilo tento rok počas dvoch týždňov okolo 6,3 milióna ľudí, teda rovnaký počet ako v predchádzajúcom roku. Informovala o tom v …

Mníchov 6. októbra (TASR) – Pivné slávnosti Oktoberfest v Mníchove navštívilo tento rok počas dvoch týždňov okolo 6,3 milióna ľudí, teda rovnaký počet ako v predchádzajúcom roku. Informovala o tom v nedeľu po skončení 186. ročníka Oktoberfestu agentúra DPA s odvolaním sa na organizátorov.

“Mali sme pokojný Oktoberfest, publikum bolo uvoľnené a dobre naladené,” cituje DPA riaditeľa podujatia Clemensa Baumgärtnera.

Polícia zaznamenala 914 priestupkov, čo predstavuje mierny pokles o jedno percento. Jej príslušníci však museli častejšie zasahovať, a to v 1915 prípadoch v porovnaní s vlaňajšími 1786 prípadmi. To ukazuje, že návštevníci včas hlásili možné konfliktné situácie, uviedol hovorca mníchovskej polície Marcus da Gloria Martins.

Návštevníci Oktoberfestu tento rok skonzumovali 124 pečených volov a 29 teliat (2018: 27). Pri pive však boli paradoxne zdržanlivejší: vypili 7,3 milióna krígľov, teda o 200.000 menej ako v predchádzajúcom roku. Súvisí to zrejme s cenami piva, ktoré sa v porovnaní s predošlým rokom opäť zvýšili. Litrový krígeľ stál 11,80 eura, čo je o 30 centov viac ako v roku 2018.

Zdravotníci zaznamenali tento rok okolo 600 intoxikácií alkoholom (takmer o 120 menej ako v predchádzajúcom roku), na druhej strane bol zaznamenaný rekord v počte ľudí prichytených pri jazde pod vplyvom alkoholu: bolo ich 774, pričom 414 v takomto stave nasadlo na elektrickú kolobežku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR

[Späť na obsah]

 

 

3. Pivovary zvyšujú ceny piva

[04.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 16:00; R / Jana Majeská]

Jana Majeská, moderátorka: „Tak ako minuloročnú jeseň, aj tento rok pivovary zvyšujú ceny piva. Vyššie ceny na pultoch predajní potvrdili banskobystrický Urpiner či plzenský Prazdroj. Pod nárast sa podpísala horšia kvalita chmeľu, nárast cien energií a miezd.“

Branislav Cvik, predseda predstavenstva Banskobystrického pivovaru: „Nie je toto vždy populárna téma alebo populárny odkaz pre pivárov, ale jednoducho, my sme ohlásili len premietnutie nevyhnutných rastúcich nákladov do cien. V našom prípade je to samozrejme rôzne podľa kategórie, ale od troch do päť percent.“

[Späť na obsah]

 

Legislatíva EÚ, štrukturálna politika a medzinárodné organizácie

 

1. Nový Johnsonov návrh je horší ako ten starý, konštatoval výbor EP pre brexit

[04.10.2019; europskenoviny.sk; POLITIKA; 00:00; dac]

LONDÝN – Pracovná skupina Európskeho parlamentu (EP) pre brexit vo štvrtok vyhlásila, že nový návrh dohody o brexite, ktorý tento týždeň v Bruseli predstavil britský premiér Boris Johnson, “ani vzdialene nepripomína to, čo je potrebné pre nájdenie kompromisu”, o akom Johnson už niekoľko dní hovorí. Návrh britskej vlády je podľa tejto skupiny poslancov europarlamentu v mnohom ešte horší, než bola pôvodná dohoda, ktorú britskí poslanci trikrát odmietli.

“Návrhy zo strany Veľkej Británie sú nedostatočné a predstavujú výrazný odklon od spoločných záväzkov a cieľov,” konštatovali členovia skupiny, ktorí ešte pred týmto vyjadrením konzultovali situáciu aj s vyjednávačom EÚ pre brexit Michelom Barnierom.

Názor tohto dočasného výboru europarlamentu je dôležitý, pretože v ňom zasadajú experti na problematiku brexitu zo všetkých veľkých politických frakcií v EP. Europarlament je pritom jednou zo strán, ktorá musí prípadnú dohodu s Britániou schváliť.

Johnson má navyše so svojím návrhom dohody o brexite problémy aj na domácej scéne. Jeremy Corbyn, líder britskej opozície a predseda Labouristickej strany, vo štvrtok vyhlásil, že za nový Johnsonov návrh nebude hlasovať v britskom parlamente ani jeden labourista.

Pri pohľade na parlamentné počty a pri zohľadnení toho, že Johnson minulý mesiac vyhodil zo svojej Konzervatívnej strany 21 poslancov, je tak veľmi pravdepodobné, že dohoda neprejde ani v britskom parlamente.

Podľa Corbyna Johnsonov nový plán je len “skomolenou verziou” toho starého, na ktorom sa s EÚ dohodla ešte vláda Johnsonovej predchodkyne Theresy Mayovej, no britskí poslanci ho odmietli. Premiér podľa Corbyna navyše “nekoná v dobrej viere”, keďže vie, že jeho plán všetci odmietnu, a predkladá ho aj tak, čím si rozohráva svoje vlastné politické hry.

Samotný Johnson vo štvrtok vyhlásil, že jeho plán je “skutočným pokusom o preklenutie priepasti” medzi Londýnom a EÚ. Podľa zatiaľ kusých informácií, ktoré prenikli do médií, plán spočíva v tom, že Severné Írsko zostane súčasťou európskeho jednotného trhu v oblasti tovarov, avšak opustí colnú úniu.

Takzvanú írsku poistku, ktorá bola obsiahnutá v “starej” dohode s EÚ a ktorá predstavovala pre britských poslancov najväčší problém, chce Johnson nahradiť scenárom, v rámci ktorého Severné Írsko opustí colnú úniu EÚ spolu so zvyškom Spojeného kráľovstva na začiatku roka 2021. So súhlasom poslancov severoírskeho parlamentu by však Severné Írsko zároveň naďalej podliehalo legislatíve EÚ v niektorých vybraných sektoroch, napríklad pri poľnohospodárskych produktoch.

Viac.. Autobusoví dopravcovia v Európskom týždni mobility podporujú verejnú dopravu

Toto opatrenie by mohlo podľa Johnsona fungovať neobmedzene dlho, každé štyri roky by však podliehalo opätovnému vyjadreniu súhlasu zo strany severoírskeho parlamentu.

Johson ďalej navrhuje “decentralizovať” colné kontroly tovarov medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, pričom doklady by sa predkladali elektronicky a k fyzickým kontrolám by dochádzalo iba “vo veľmi malom počte prípadov”. Tieto kontroly by sa neuskutočňovali na samotných hraniciach, ale v obchodných prevádzkach alebo na “iných miestach dodávateľského reťazca”.

Írska poistka, ktorá vyvolávala ostrý nesúhlas v radoch stúpencov brexitu, mala byť súborom opatrení, ktoré mali zaručiť bezproblémový režim na hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom po odchode Veľkej Británie z EÚ. Táto hranica sa po brexite stane jedinou pozemnou hranicou medzi Britániou a EÚ, a prípadné budovanie reálnych hraníc by tu ľahko mohlo podnietiť nové kolo násilností medzi severoírskymi unionistami a katolíkmi.

Írska poistka preto, pri istom zjednodušení, mala zaviesť pravidlo, že ak sa na hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom objavia problémy, predovšetkým v oblasti colnej politiky, ktoré by nešlo vyriešiť nijakým iným spôsobom, bude sa obchodná a colná politika Severného Írska riadiť pravidlami platnými v EÚ a nie v samotnej Británii, ak budú tieto rozdielne.

Hoci v pôvodnej dohode o brexite sa uvádzalo, že toto opatrenie bude len dočasné, mnohí britskí poslanci podporujúci brexit vyjadrovali obavy, že z dočasného opatrenia sa ľahko môže stať opatrenie trvalé, a to by podľa nich znamenalo, že Veľká Británia fakticky príde na časti svojho územia o suverenitu.

[Späť na obsah]

Viac na siacplus.sk

 

Dukelská 21, Hlohovec