Monitoring médií 09.03.2021

Po uniknutí verzie koncom minulého roka a dopracovávaní nových pravidiel z Bruselu počas januára konečne došlo i na medzirezortné pripomienkové konanie. Plán obnovy, ktorý Slovensko musí odovzdať únii do konca apríla, doň zamieril v pondelok. Rezort financií chce vraj vziať do úvahy každý zmysluplný návrh. Podarí sa však ambiciózne plány pretaviť do reality? To bude závisieť od politickej vôle, ale aj od schopnosti poverených úradníkov. „Mám z dokumentu veľmi dobrý pocit. Vybrali sme priority, navrhli sme reformy a vytýčili ciele,“ povedal minister financií Eduard Heger (OĽaNO) na tlačovej konferencii pri predstavení dokumentu. Ten sa má sústrediť hlavne na štrukturálne reformy a investície za vyše šesť miliárd eur v piatich konkrétnych oblastiach – zdravotníctvo, školstvo, digitalizácia, zelená obnova a inovatívnosť. Práve v nich nám Európska komisia vo svojej výročnej správe každoročne vyčíta zlyhania. Kľúčovou časťou dokumentu sú ale podľa Hegera práve reformy, vrátane zavedenia výdavkových stropov, efektívneho riadenia verejných financií, zmien v dôchodkoch a tiež reforiem riadenia vedy. Zmeniť by sa mal aj daňový mix, ktorý ministerstvo avizuje už nejaký ten mesiac. K jeho predstaveniu by malo dôjsť už v najbližších týždňoch. Cieľom má byť dobehnutie krajín Európskej únie. A to cez zvýšenie životnej úrovne Slovenska na 92 percent priemeru členských krajín už do roku 2030. V súčasnosti sa nachádzame na 74 percentách.

Pokračovanie-s. 6

Dokončenie – s. 1

Podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka však podobné zázraky od Plánu obnovy nemáme očakávať a aj dosiahnutie 85-percentného priemeru únie by bolo veľkým úspechom. „Problém je v tom, že na takýto silný rozmach nie je slovenské podnikateľské prostredie pripravené. Zároveň sa nedá očakávať, že by v najbližších rokoch prišli masívne zahraničné investície,“ hovorí. Balík podporí niektoré segmenty ekonomiky, ale o zásadný hospodársky rozmach sa i tak budú musieť postarať samotné firmy a ich zamestnanci, dodáva analytik.

S medzirezortným pripomienkovým konaním preto k samotnému plánu prebieha aj ďalšie, a to k zákonu o jeho implementácii. „Plánujeme aj okrúhle stoly s odborníkmi a ministerské diskusie na jednotlivé témy,“ hovorí generálna riaditelia sekcie Plánu obnovy Lívia Vašáková. V najbližších týždňoch tak bude pokračovať ďalšie dolaďovanie s Európskou komisiou, nielen v prípade jednotlivých oblastí, ale aj samotnej implementácie a míľnikov. Výsledný verdikt po aprílovom zaslaní by sme si mali vypočuť už v lete. Potom bude uvoľnená prvá časť peňazí, takzvané predfinancovanie.

Potravinári majú iné schémy

Konkrétne opatrenia podľa Hegera vzišli z komplikovaných rokovaní so zástupcami zamestnávateľov, zamestnancov, miest a obcí, ako aj s európskymi a národnými poslancami. „Je to dosť veľké zrkadlo, aby sa v ňom pri dobrej vôli našiel každý,“ tvrdí minister financií. Reagoval tak na opakovanú kritiku z radov zástupcov kultúry, poľnohospodárov či potravinárov, na ktorých sa pri delení peňazí akosi pozabudlo. Okrem toho podľa ministra financií netreba zabúdať ani na fakt, že ha Slovensko poputuje ďalších 13 miliárd eur z nového programovacieho obdobia. Práve tam je pre potreby agrosektora viacero podporných schém.

Potravinári však podporu z plánu považujú za kľúčovú. „Štát sa musí do budúcnosti pripraviť aj na rôzne krízové scenáre, že nebude z rôznych dôvodov dostatok nielenže vlastných, ale ani dovozových potravín,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. Slovenské poľnohospodárstvo je dlhodobo podfinancované, nekoncepčne riadené a nedostatočne konkurencieschopné, dodáva. Poľnohospodári preto podľa Holéciovej do plánu obnovy vkladali veľkú nádej. Situáciu podľa nej nezachránia ani nové eurofondy. „Spracovateľský priemysel v novom programovacom období už nebude možné podporiť z II. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako to bolo doteraz,“ upozorňuje Holéciová.

Zamestnávatelia: Počkáme si

Zopár pripomienok budú mať určite aj firmy. Dokument si však najprv musia preštudovať a zistiť, čo z ich postrehov sa do oficiálnej verzie nakoniec dostalo a čo, naopak, nie. „V súčasnosti budú prebiehať okrúhle tematické stoly, kde budeme mať ako zástupcovia zamestnávateľov priestor pre konštruktívnu diskusiu,“ povedala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Miriam Filová. Podľa Klubu 500 však doteraz zverejnenému plánu chýba viacero vecí. „Očakávali by sme silný dôraz na posilnenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, pretože aj v súčasnosti prechádzame krízou len vďaka vysokému podielu priemyslu na HDP,“ hovorí jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor. Namieste je aj podpora investícií do opatrení na znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie vo všeobecnosti, nielen na dekarbonizáciu, dodáva. Málo opatrení pre podnikateľov vyčíta plánu aj Tomčiak. „Takto navrhnutý skôr zodpovedá predstavám Európskej únie,“ hovorí. Ekonomická situácia v Nemecku či vo Francúzsku je ale omnoho lepšia, preto si tieto štáty môžu dovoliť investovať do zelených technológií či lepšieho životného štýlu obyvateľov viac ako Slovensko, vysvetľuje analytik.

Iné financovanie ako pri eurofondoch

S plánom obnovy sa spája aj ľahšie plnenie v ňom stanovených cieľov. Namiesto výziev, na aké sme zvyknutí pri bežných eurofondoch, bude v prípade tohto balíka platiť plnenie míľnikov a cieľov, takzvanej cestovnej mapy. „Rezorty si museli určiť, čo a kedy chcú robiť, a toho sa budeme musieť najbližších šesť rokov držať,“ vysvetľuje Heger. Na základe splnenia daných míľnikov nám nakoniec budú vyplácané aj jednotlivé sumy. Na to budeme podľa ministra potrebovať silnú politickú podporu, veľké odhodlanie, dobré organizačné schopnosti a veľa trpezlivosti.

Aké reformy prinesie?

Komplexná dôchodková reforma

Zlepšenie dlhodobej udržateľnosti a vyššie dôchodky zo súkromne spravovaných účtov

Zvýšenie transparentnosti a informovanosti o dôchodkových nárokoch

Reforma rozpočtovej zodpovednosti

Zavedenie viacročných výdavkových stropov a fungujúce strednodobé rozpočtovanie.

Programové rozpočtovanie zohľadní princípy hodnoty za peniaze

Revízii bude podliehať väčšina verejných výdavkov

Efektívne riadenie verejných financií

Z rozpočtu sa budú financovať len návratné a pripravené projekty

Vznikne zásobník prioritných investičných projektov, dobudujú sa analytické jednotky

Zjednoduší sa príprava projektov

Prorastový daňový mix

Daňový systém bude menej zaťažovať ekonomickú aktivitu a viac spotrebu, majetok a negatívne externality

Mestá trvajú na svojom

Do medzirezortného pripomienkového konania sa plánujú zapojiť aj samosprávy. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) má podlá jeho hovorcu Michala Kaliňáka rozbehnuté aj stretnutia na úrovni Európskej komisie. Na budúci týždeň sa svoje pripomienky chystá predstaviť aj guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kazimírovi. „Chceme udržateľné a inovatívne riešenia vrátane brownfieldov,“ hovorí Kaliňák. Práve riešenie týchto pozemkov, ktoré sa v súčasnosti nepoužívajú a ktoré môžu byť potenciálne kontaminované, im minister financií prisľúbil na jednom z rokovaní, a podľa Kaliňáka sa do výsledného dokumentu nakoniec nedostali. „Sú jednou z vecí, na ktorej budeme trvať,“ dodáva.

[Späť na obsah]

2. Heger sľubuje zvýšenie životnej úrovne na 92 % priemeru únie do roku 2030

[09.03.2021; pravda.sk; EKONOMIKA; 00:00; Pravda]

Minister financií Eduard Heger (OĽaNO) predstavil plán obnovy. Autor: Ivan Majerský, Pravda

„Mám z dokumentu veľmi dobrý pocit. Vybrali sme priority, navrhli sme reformy a vytýčili ciele,“ povedal minister financií Eduard Heger (OĽaNO) na tlačovej konferencii pri predstavení dokumentu. Ten sa má sústrediť hlavne na štrukturálne reformy a investície za vyše šesť miliárd eur v piatich konkrétnych oblastiach – zdravotníctvo, školstvo, digitalizácia, zelená obnova a inovatívnosť. Práve v nich nám Európska komisia vo svojej výročnej správe každoročne vyčíta zlyhania.

Kľúčovou časťou dokumentu sú ale podľa Hegera práve reformy, vrátane zavedenia výdavkových stropov, efektívneho riadenia verejných financií, zmien v dôchodkoch a tiež reforiem riadenia vedy. Zmeniť by sa mal aj daňový mix, ktorý ministerstvo avizuje už nejaký ten mesiac. K jeho predstaveniu by malo dôjsť už v najbližších týždňoch. Cieľom má byť dobehnutie krajín Európskej únie. A to cez zvýšenie životnej úrovne Slovenska na 92 percent priemeru členských krajín už do roku 2030. V súčasnosti sa nachádzame na 74 percentách.

Podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka však podobné zázraky od Plánu obnovy nemáme očakávať – a aj dosiahnutie 85-percentného priemeru únie by bolo veľkým úspechom. „Problém je v tom, že na takýto silný rozmach nie je slovenské podnikateľské prostredie pripravené. Zároveň sa nedá očakávať, že by v najbližších rokoch prišli masívne zahraničné investície,“ hovorí. Balík podporí niektoré segmenty ekonomiky, ale o zásadný hospodársky rozmach sa i tak budú musieť postarať samotné firmy a ich zamestnanci, dodáva analytik.

Súčasne s medzirezortným pripomienkovým konaním preto k samotnému plánu prebieha aj ďalšie, a to k zákonu o jeho implementácii. „Plánujeme aj okrúhle stoly s odborníkmi a ministerské diskusie na jednotlivé témy,“ hovorí generálna riaditeľka sekcie Plánu obnovy Lívia Vašáková. V najbližších týždňoch tak bude pokračovať ďalšie dolaďovanie s Európskou komisiou, nielen v prípade jednotlivých oblastí, ale aj samotnej implementácie a míľnikov. Výsledný verdikt po aprílovom zaslaní by sme si mali vypočuť už v lete. Potom bude uvoľnená prvá časť peňazí, takzvané predfinancovanie.

VIDEO: Pozrite si tlačovú besedu, kde minister financií Eduard Heger predstavil plán obnovy.

Potravinári majú iné schémy

Konkrétne opatrenia podľa Hegera vzišli z ôsmich mesiacov rokovaní so zástupcami zamestnávateľov, zamestnancov, miest a obcí, ako aj s európskymi a národnými poslancami. „Je to dosť veľké zrkadlo, aby sa v ňom pri dobrej vôli našiel každý,“ tvrdí minister financií. Reagoval tak na opakovanú kritiku z radov zástupcov kultúry, poľnohospodárov či potravinárov, na ktorých sa pri delení peňazí akosi pozabudlo. Nový plán podľa Hegera však s kultúrou do istej miery počíta.

Okrem toho podľa ministra financií netreba zabúdať ani na fakt, že na Slovensko poputuje ďalších 13 miliárd eur z nového programovacieho obdobia. Práve tam je pre potreby agrosektora viacero podporných schém.

Potravinári však podporu z plánu považujú za kľúčovú. „Štát sa musí do budúcnosti pripraviť aj na rôzne krízové scenáre, že nebude z rôznych dôvodov dostatok nielenže vlastných, ale ani dovozových potravín,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. Slovenské poľnohospodárstvo je dlhodobo podfinancované, nekoncepčne riadené a nedostatočne konkurencieschopné na vnútornom trhu únie, dodáva. Poľnohospodári preto podľa Holéciovej do plánu obnovy vkladali veľkú nádej. Navyše, situáciu podľa nej nezachránia ani nové eurofondy. „Spracovateľský priemysel v novom programovacom období už nebude možné podporiť z II. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako to bolo doteraz,“ upozorňuje Holéciová.

S čím ráta plán obnovy?

Zelené Slovensko (2,17 mld. E)

Obnoviteľné zdroje, energetická infraštruktúra (220 mil. E)

Zelená obnova budov (700 mil. E)

Udržateľná doprava (750 mil. E)

Dekarbonizácia priemyslu (350 mil. E)

Adaptácia na zmenu klímy (150 mil. E)

Lepšie vzdelanie pre každého (800 mil. E)

Dostupné a inkluzívne vzdelávanie pre všetky deti (150 mil. E)**

Vzdelávanie pre 21. storočie (450 mil. E)**

Zvýšenie výkonnosti vysokých škôl (200 mil. E)**

Veda, výskum inovácie (700 mil. E)

Efektívnejšie riadenie, posilnenie financovania vedy,

výskumu, inovácií a digitálnej ekonomiky (600 mil. E)

Lákanie a udržanie talentov (100 mi. E)

Efektívna verejná správa (1,03 mld. E)

Zlepšenie podnikateľského prostredia (10 mil. E)

Reforma justície (240 mil. E)

Digitálne Slovensko (580 mil. E)

Boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochrana obyvateľstva (200 mil. E)

Zdravé verejné financie –

Zdravie (1,45 mld. E)

Moderná a dostupná zdravotná starostlivosť (1,1 mld. E)

Starostlivosť o duševné zdravie (100 mil. E)

Dlhodobá starostlivosť (250 mil. E)

Zamestnávatelia: Počkáme si

Podľa Klubu 500 však doteraz zverejnenému plánu chýba viacero vecí. „Očakávali by sme silný dôraz na posilnenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, pretože aj v súčasnosti prechádzame krízou len vďaka vysokému podielu priemyslu na HDP,“ hovorí jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor. Namieste je aj podpora investícií do opatrení na znižovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie vo všeobecnosti, nielen na dekarbonizáciu, dodáva.

Málo opatrení pre podnikateľov vyčíta plánu aj Tomčiak. „Takto navrhnutý skôr zodpovedá predstavám Európskej únie,“ hovorí. Ekonomická situácia v Nemecku či vo Francúzsku je ale omnoho lepšia, preto si tieto štáty môžu dovoliť investovať do zelených technológií či lepšieho životného štýlu obyvateľov viac ako Slovensko, vysvetľuje analytik. Podľa Hegera však podnikateľom plán pomôže dosť, a to práve cez spomínané reformy. „Potrebujú hlavne debyrokratizáciu a nastaviť podmienky tak, aby pre každého platila rovnosť príležitostí,“ tvrdí minister.

Aké reformy prinesie?

Komplexná dôchodková reforma

Zlepšenie dlhodobej udržateľnosti a vyššie dôchodky zo súkromne spravovaných účtov

výšenie transparentnosti a informovanosti o dôchodkových nárokoch

Reforma rozpočtovej zodpovednosti

Zavedenie viacročných výdavkových stropov a fungujúce strednodobé rozpočtovanie.

Programové rozpočtovanie zohľadní princípy hodnoty za peniaze

Revízii bude podliehať väčšina verejných výdavkov

Efektívne riadenie verejných financií

Z rozpočtu sa budú financovať len návratné a pripravené projekty

Vznikne zásobník prioritných investičných projektov, dobudujú sa analytické jednotky

Zjednoduší sa príprava projektov

Prorastový daňový mix

Daňový systém bude menej zaťažovať ekonomickú aktivitu a viac spotrebu, majetok a negatívne externality

Iné financovanie ako pri eurofondoch

Podľa Tomčiaka však najviac urobí správne nastavená komunikácia realizátorov investícií a reforiem so štátnymi úradníkmi, ktorí o pridelení rozhodujú. „K zefektívneniu procesov pomôže aj rozsiahla digitalizácia a vysoký počet odborne preškolených zamestnancov, ktorí budú schopní oddeliť kvalitné projekty od tých nekvalitných,“ hovorí.

Mestá trvajú na svojom

Do medzirezortného pripomienkového konania sa plánujú zapojiť aj samosprávy. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) má podľa jeho hovorcu Michala Kaliňáka rozbehnuté aj stretnutia na úrovni Európskej komisie a jej zastúpenia na Slovensku. Na budúci týždeň sa svoje pripomienky chystá predstaviť aj guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi. „Pointa je v tom, že chceme udržateľné a inovatívne riešenia vrátane brownfieldov,“ hovorí Kaliňák. Práve riešenie týchto pozemkov, ktoré sa v súčasnosti nepoužívajú a ktoré môžu byť potenciálne kontaminované, im minister financií prisľúbil na jednom z rokovaní, a podľa Kaliňáka sa do výsledného dokumentu nakoniec nedostali. „Sú jednou z vecí, na ktorej budeme trvať,“ dodáva.

https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/580524-plan-obnovy-je-vonku-heger-slubuje-zvysenie-zivotnej-urovne-na-92-priemeru-unie-do-roku-2030/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

3. Svetové ceny potravín naďalej rastú, aktuálne hodnoty sú najvyššie od júla 2014

[08.03.2021; hlavnespravy.sk; Hlavné správy; 00:00; redakcia]

Bratislava 8. marca 2021 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Index cien potravín FAO dosiahol vo februári tohto roka priemerne 116 bodov, čo je o 2,4 % viac ako v januári. Ide už o deviaty po sebe idúci mesiac neustáleho rastu. Zároveň index dosahuje najvyššiu hodnotu od júla 2014. Februárový nárast majú na svedomí podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) najmä ceny cukru a rastlinných olejov. V menšej miere rástli aj svetové ceny obilnín, mliečnych výrobkov a mäsa. Informoval o tom na webovej stránke SPPK Matej Korpáš z tlačového odboru komory

Ilustračné foto

Index cien obilnín FAO zaznamenal vo februári priemerne 125,7 bodu, čo je o 1,2 % viac ako v januári. Medziročne stúpol index o 26,3 bodu. Spomedzi hlavných sledovaných podskupín sa najviac zvýšili ceny ciroku, ktoré vo februári vzrástli o 17,4 %. Vzrástli aj medzinárodné ceny kukurice, aj keď len o 0,9 %.

Index cien rastlinných olejov FAO narástol vo februári o 6,2 % a dosiahol tak v priemerne 147,4 bodu. Aktuálne je hodnota indexu na svojom maxime od apríla 2012. Za silou indexu sú podľa SPPK pevné ceny palmového, sójového, repkového a slnečnicového oleja.

Index cien mlieka a mliečnych výrobkov FAO rovnako vo februári stúpol a zastavil sa na hodnote 113 bodov, čo predstavuje nárast od januára o 1,7 %. Jeho aktuálne hodnoty sa blížia k maximu z posledných 40 mesiacov. Vo februári vzrástli medzinárodné ceny masla, ktoré boli podľa SPPK podporené pevným dovozom z Číny, zatiaľ čo v západnej Európe dochádzalo k obmedzeniu vývozných dodávok.

Index cien mäsa FAO dosiahol vo februári priemerne 96,4 bodu, čo je o 0,6 % viac ako v januári. Zároveň je február piaty po sebe idúci mesiac rastu, stále je však index o 4,0 % pod úrovňou z minulého roka. Vo februári sa medzinárodné cenové ponuky pre hovädzie a ovčie mäso zvýšili podľa SPPK predovšetkým v dôsledku obmedzených dodávok v kľúčových produkčných regiónoch. Naopak, ponuky pre bravčové mäso klesli a to v dôsledku znížených nákupov do Číny a nárastom nepredaných ošípaných v Nemecku.

Priemerný cenový index cukru FAO bol vo februári na úrovni 100,2 bodu, čo predstavuje nárast oproti januáru o 6,4 %. Februárové hodnoty sú najvyššie od apríla 2017. Posledný nárast medzinárodných ponúk cien cukru bol podľa SPPK vyvolaný pretrvávajúcimi obavami z poklesu výroby v kľúčových producentských krajinách aj silnom dovoznom dopyte z Ázie.

Index cien potravín FAO (FAO Food Price Index, FAO je skratka pre Food and Agriculture Organization, v preklade Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) je mierkou mesačných zmien medzinárodných cien základných potravinárskych komodít. Počet bodov 100 predstavuje priemerná cena komodít z rokov 2002 – 2004.

Nahlásiť chybu v článku Pošlite nám tip

https://www.hlavnespravy.sk/svetove-ceny-potravin-nadalej-rastu-aktualne-hodnoty-su-najvyssie-od-jula-2014/2461260

[Späť na obsah]

4. J. Mičovský: Výberový rozhovor na generálneho riaditeľa PPA bude 19.4.

[08.03.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Na snímke minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský počas tlačového brífingu k záverom zo spoločného rokovania Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK) a Radou poľnohospodárskych samospráv, 12. februára 2021 v Bratislave. Foto: TASR – Pavol Zachar

Hlavným garantom transparentného výberu na post šéfa PPA bude široká odborná komisia.

,aktualizované

Bratislava 8. marca (TASR) – Predloženie prihlášok do výberu generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) bude otvorené do 6. apríla. Výberový rozhovor bude mať jedno kolo a uskutoční sa 19. apríla v priestoroch Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Oznámil to v pondelok na brífingu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽANO). Prípadné zmeny termínu, miesta konania alebo spôsobu realizácie výberového rozhovoru (fyzicky/online) sa podľa neho prispôsobia vývoju mimoriadnej situácie v súvislosti s aktuálnymi pandemickými opatreniami. Ak bude výberový rozhovor úspešný a minister sa stotožní s odporúčaním výberovej komisie, meno nového šéfa PPA by sa podľa MPRV verejnosť mala dozvedieť do 3 dní od jeho uskutočnenia. Vymenovanie ministrom MPRV SR sa podľa agrorezortu predpokladá v období mája až júna 2021. MPRV SR vytvorilo aj špeciálny kontakt (vrgrppa@land.gov.sk; +421 2 59 266 249), na ktorý sa môžu obrátiť všetci záujemcovia o pozíciu v prípade akýchkoľvek otázok. Všetky kritériá na uchádzačov spolu aj s termínmi možno nájsť na webovom sídle, v sekcii výberové konanie: https://bit.ly/2MNc8qw. MPRV SR zároveň predstavilo zásadné kritériá pre uchádzačov na funkciu generálneho riaditeľa PPA. Hlavným garantom transparentného výberu na post šéfa PPA bude široká odborná komisia. “S plnou vážnosťou a dlhší čas si uvedomujeme dianie okolo PPA. Agentúra je kľúčovým partnerom pre všetkých, ktorí pôsobia v agrosektore, a preto do jej vedenia potrebujeme mimoriadne kvalitného manažéra. Je to veľká, ako i náročná výzva pre každého čestného aj odhodlaného profesionála, ktorému na našej lepšej krajine skutočne záleží,” povedal Mičovský, ktorý predstavil kritériá výberového rozhovoru na funkciu generálneho riaditeľa PPA. Súčasťou požiadaviek bude podľa Mičovského aj predloženie dokumentu s názvom Projekt zabezpečenia transparentnosti, modernizácie, digitalizácie a zlepšenia reputácie PPA. “Naším cieľom je transparentne nájsť vhodnú uchádzačku alebo uchádzača na túto pozíciu. Preto s týmto cieľom zriaďujeme širšiu výberovú komisiu, ktorá potom pánovi ministrovi odporučí najvhodnejšieho kandidáta,” vysvetlil štátny tajomník MPRV SR Martin Fecko, ktorý bude zároveň predsedom spomínanej výberovej komisie. Od úspešného uchádzača sa podľa MPRV očakáva predovšetkým vysoká odbornosť a osobná integrita. “Ministerstvo si uvedomuje dôležitosť, extrémnu náročnosť a spoločenskú zodpovednosť danej pozície, a preto očakávame od uchádzačov mimoriadne manažérske schopnosti a viaceré odborné znalosti na výkon tejto funkcie,” uviedla generálna tajomníčka služobného úradu MPRV SR Vladimíra Fabriciusová. Výberový rozhovor bude mať podľa nej jedno kolo a spočíva vo verejnom rozhovore vedeným výberovou komisiou. Pri tvorbe požiadaviek na nového šéfa PPA postupovalo podľa nej MPRV na základe Metodiky vedenia výberových rozhovorov na pozície vrcholových manažérov, ktorú vypracoval Martin Jakubek z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý je jedným z členov tejto komisie. Výberová komisia bude mať predsedu a 14 členov, pričom predsedom komisie bude štátny tajomník MPRV Martin Fecko. Členmi sú Vladimíra Fabriciusová (generálna tajomníčka služobného úradu MPRV), Marek Fabrika (dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity Zvolen), Matej Hudec (sekcia politiky a zahraničnej spolupráce MPRV), Július Jakab (vedúci Úradu vlády SR), Martin Jakubek (Filozofická fakulta UK), Ľuboš Jančík (štátny tajomník Ministerstva financií SR), Peter Kremský (poslanec Národnej rady SR, predseda výboru pre hospodárstvo a podnikanie), Drahoslav Lančarič (prorektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Nitra), Ľudmila Marušáková (generálna riaditeľka kancelárie ministra pôdohospodárstva), Vanda Tuchyňová (občianske združenie Proti korupcii), Peter Belina (Regionálne pracovisko PPA Zvolen), Marcela Zubriczká (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR), Lukáš Sojka (Finančná správa SR) a Peter Goliaš (INEKO). Náhradnými členmi sú Dana Peškovičová (Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum) a Martin Kováč (Spoločná hospodárska správa).

https://www.teraz.sk/ekonomika/j-micovsky-vyberovy-rozhovor-na-ge/533239-clanok.html

[Späť na obsah]

5. Mičovský o výbere šéfa platobnej agentúry: Nehľadáme špičkového poľnohospodára, ale manažéra

[08.03.2021; euractiv.sk; euractiv.sk; 00:00; Marián Koreň a TASR;EURACTIV.sk]

(aktualizované: )

Na snímke minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽaNO). [FOTO TASR/Jaroslav Novák]

Komentáre Tlač Email Facebook Twitter LinkedIn WhatsApp

Do konkurzu na pozíciu generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) sa uchádzači môžu prihlásiť do 6. apríla. Výberový rozhovor bude mať jedno kolo a uskutoční sa 19. apríla.

Oznámil to v pondelok na brífingu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽANO).

Šéfa platobnej agentúry, ktorá každoročne poľnohospodárom vypláca viac ako 600 miliónov eur zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, rezort hľadá už od decembra, kedy sa tejto funkcie vzdal Tibor Guniš. Po jeho odchode PPA dočasne vedie Jaroslav Jánoš, ktorý v posledných parlamentných voľbách kandidoval za stranu Máme toho dosť.

Januárové výberové konanie sa skončilo neúspešne, keď pôvodné kritéria ministerstva na pozíciu nesplnil ani jeden z prihlásených kandidátov. Ministerstvo teraz podmienky na uchádzačov mení.

Minister ale povedal, že rezort nepoľavuje v podmienkach na nového šéfa agentúry, ale chce rozšíriť portfólio možných uchádzačov. Podľa Mičovského nie je dôležité, aby nový riaditeľ PPA bol „špičkový poľnohospodár, ale špičkový manažér, ktorý ovláda prácu s ľuďmi a vie prevziať zodpovednosť za správne rozhodnutia“.

„Menej sme sa zacielili na Brusel, aby človek ktorého hľadáme bol znalcom bruselského prostredia, čo sme v predošlom období zdôrazňovali, ale skôr hľadáme človeka, ktorý Brusel až tak nepozná, ale pozná ľudské osudy a spôsob rozmýšľania jeho podriadených,“ uviedol.

Menovanie riaditeľa bude na jar

Prípadné zmeny termínu, miesta konania alebo spôsobu realizácie výberového rozhovoru (fyzicky/online) sa podľa neho prispôsobia vývoju mimoriadnej situácie v súvislosti s aktuálnymi pandemickými opatreniami.

Ak bude výberový rozhovor úspešný a minister sa stotožní s odporúčaním výberovej komisie, meno nového šéfa PPA by sa podľa ministerstva verejnosť mala dozvedieť do troch dní od jeho uskutočnenia. Vymenovanie ministrom sa podľa agrorezortu predpokladá v období mája až júna 2021.

MPRV SR vytvorilo aj špeciálny kontakt (vrgrppa@land.gov.sk; +421 2 59 266 249), na ktorý sa môžu obrátiť všetci záujemcovia o pozíciu v prípade akýchkoľvek otázok. Všetky kritériá na uchádzačov spolu aj s termínmi možno nájsť webe ministerstva.

MPRV SR zároveň predstavilo zásadné kritériá pre uchádzačov na funkciu generálneho riaditeľa PPA. Hlavným garantom transparentného výberu na post šéfa PPA bude široká odborná komisia.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vyzýva ministerstvo pôdohospodárstva, aby čo najskôr obsadilo pozíciu generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).

„S plnou vážnosťou a dlhší čas si uvedomujeme dianie okolo PPA. Agentúra je kľúčovým partnerom pre všetkých, ktorí pôsobia v agrosektore, a preto do jej vedenia potrebujeme mimoriadne kvalitného manažéra. Je to veľká, ako i náročná výzva pre každého čestného aj odhodlaného profesionála, ktorému na našej lepšej krajine skutočne záleží,“ povedal Mičovský, ktorý predstavil kritériá výberového rozhovoru na funkciu generálneho riaditeľa PPA.

Riaditeľa odporučí komisia

Súčasťou požiadaviek bude podľa Mičovského aj predloženie dokumentu s názvom Projekt zabezpečenia transparentnosti, modernizácie, digitalizácie a zlepšenia reputácie PPA. „Naším cieľom je transparentne nájsť vhodnú uchádzačku alebo uchádzača na túto pozíciu. Preto s týmto cieľom zriaďujeme širšiu výberovú komisiu, ktorá potom pánovi ministrovi odporučí najvhodnejšieho kandidáta,“ vysvetlil štátny tajomník rezortu Martin Fecko, ktorý bude zároveň predsedom spomínanej výberovej komisie.

Od úspešného uchádzača sa podľa ministerstva očakáva predovšetkým vysoká odbornosť a osobná integrita. „Ministerstvo si uvedomuje dôležitosť, extrémnu náročnosť a spoločenskú zodpovednosť danej pozície, a preto očakávame od uchádzačov mimoriadne manažérske schopnosti a viaceré odborné znalosti na výkon tejto funkcie,“ uviedla generálna tajomníčka služobného úradu ministerstva Vladimíra Fabriciusová. Výberový rozhovor bude mať podľa nej jedno kolo a spočíva vo verejnom rozhovore vedeným výberovou komisiou.

Pri tvorbe požiadaviek na nového šéfa PPA postupovalo podľa nej rezort na základe Metodiky vedenia výberových rozhovorov na pozície vrcholových manažérov, ktorú vypracoval Martin Jakubek z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý je jedným z členov tejto komisie.

Hrozba straty akreditácie

Výber šéfa PPA sa odohráva v čase, kedy agentúre hrozí odobratie akreditácie zo strany Európskej komisie na vyplácanie európskych poľnohospodárskych dotácií. Aj v súvislosti s kauzou Dobytkár je agentúra pod drobnohľadom eurokomisie.

V júni minulého roku poslala PPA list, v ktorom uviedla, že systém riadenia a kontroly v PPA nie je dostatočný a uviedla predpoklad, že mohli byť výrazne ovplyvnené výdavky zo zdrojov EÚ.

Platobná agentúra má v súčasnosti skúšobnú akreditáciu, ktorá platí do polovice októbra 2021. Dovtedy PPA musí odstrániť nedostatky.

Mičovský v pondelok potvrdil, že hrozby straty akreditácie PPA je stále reálna. Predstavu, že by agentúra ale o ňu prišla je podľa neho „neakceptovateľná“.

„My nestojíme a nečakáme na nového šéfa. Podmienečnú akreditáciu sme navrhli sami. Pracujeme na tom, aby sa jej požiadavky plnili. V časovom pláne ale nemeškáme, napĺňajú sa aj pod súčasným vedením,“ dodal Mičovský.

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/micovsky-o-vybere-sefa-platobnej-agentury-nehladame-spickoveho-polnohospodara-ale-manazera/

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. Mičovský po tretí raz vyberá šéfa PPA

[09.03.2021; Pravda; Ekonomika; s. 6; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák

Bratislava

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský sa po tretí raz pokúša vybrať generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Ročne cez ňu pretečie k poľnohospodárom, lesníkom a na rozvoj vidieka okolo jednej miliardy eur. Od septembra minulého roka je PPA bez šéfa. Najnovšie by sa výberový pohovor s uchádzačmi mal uskutočniť 16. apríla tohto roku.

Agentúra, ktorá je z minulého desaťročia onálepkovaná ako jedna z najkorupčnejších inštitúcií Slovenska, čaká na človeka, ktorý by ju vyviedol nielen z marazmu škandálov (kauza Dobytkár), ale predovšetkým by garantoval transparentné rozdeľovanie peňazí. Nový šéf PPA by byť mal skúsený rozhodný manažér s prirodzenou autoritou, ktorý prispeje k upokojeniu situácie a navodí prehľadnými a dobre mierenými tokmi dotácií atmosféru pokojnej práce na poliach medzi malými, strednými a veľkými podnikmi.

Osobnostné, odborné nároky kladené na budúceho generálneho riaditeľa sú obrovské. V snahe urobiť výber čo najdôveryhodnejší pozval minister Mičovský do výberovej komisie psychológa a špecialistu na výberové konanie Martina Jakubeka.

Ten vyhlásil, že pri výbere kandidáta využijú vedou overené metódy, aby sa na čelo agentúry dostal človek, ktorý neohúri šarmom, rečami, ale bude naozaj najschopnejší. Rozsahom nielen spravovanýchprostriedkov, ale dosahom na celé pôdohospodárstvo je PPA jedinečnou inštitúciou, ktorú Jakubek prirovnal k veľkej komerčnej banke či výrobnému podniku.

Posledné slovo pri výbere kandidáta bude mať minister pôdohospodárstva. Ten chce mať na poste topmanažéra, ktorý nemusí byť detailným znalcom pomerov v Bruseli, ale presvedčí o svojej pravde všetkých pracovníkov PPA. Minister nevylúčil, že by to mohol byť aj cudzinec, podmienkou je znalosť slovenského či českého jazyka. Mičovský už nemá veľa času. Agentúra má dočasnú akreditáciu do októbra tohto roku. Nielen táto inštitúcia, ale celý rezort ide už rok v provizórnom režime, dôležité rozhodnutia, ako sa naposledy ukázalo pri redistributívnej platbe, sa prijímajú v poslednú chvíli.

Práve výber nového generálneho riaditeľa či riaditeľky ukáže, kam sa vývoj v rezorte bude uberať. Či nastane koniec chaotickým rozhodnutiam, ktoré sú príznačné nielen pre pôdohospodárstvo, ale aj zvládanie pandémie koronavírusu, a či príde naozaj človek s jasnou mravnou i ekonomickou víziou rozvoja pôdohospodárstva.

[Späť na obsah]

2. Denný súhrn vydaných správ ER TASR – 8. marca – 21.00

[08.03.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 21:00; redakcia]

Bratislava – Slovenský plán obnovy je vo finálnej fáze. Dokument mieri do medzirezortného pripomienkového konania (MPK). Informoval o tom v pondelok na brífingu minister financií Eduard Heger (OĽANO). Plán obnovy predstavuje rozsiahlu reformnú agendu sprevádzanú investíciami. Slovensko ho má odovzdať Európskej komisii (EK) do konca apríla tohto roka.

Bratislava – Plán obnovy a odolnosti SR sa zameriava na päť hlavných priorít. Najviac prostriedkov má smerovať do oblasti zelená ekonomika, a to 2,17 miliardy eur. Informovalo o tom Ministerstvo financií (MF) SR. Návrh plánu obnovy už smeruje do medzirezortného pripomienkového konania. Slovensko má odovzdať plán obnovy Európskej komisii (EK) do 30. apríla tohto roka. Slovensko z neho môže čerpať približne 6 miliárd eur.

Bratislava – Diskusia o situácii v koalícii patrí za zatvorené dvere, myslí si vicepremiér a minister financií Eduard Heger (OĽANO). Zdôraznil potrebu jednoty vo vláde. Sústrediť sa podľa neho treba na kľúčové veci, ako sú reformy a ochrana zdravia a životov. Uviedol to na pondelkovej tlačovej konferencii.

Bratislava – Predĺžená lehota na technickú a emisnú kontrolu stále platí. Pripomenul to na sociálnej sieti minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina). Zároveň však vyzval motoristov, aby kontrolu zbytočne neodkladali. “Počas mimoriadnej situácie aj naďalej platí o tri mesiace predĺžená lehota na vykonanie emisnej alebo technickej kontroly vozidla,” skonštatoval Doležal

Bratislava – Na Slovensku je potrebné zaviesť právnu úpravu, ktorá by usmernila procesy pri implementácii plánu obnovy. Ministerstvo financií (MF) SR preto predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti. Zverejnený bol na legislatívno-právnom portáli Slov-lex.

Bratislava – Predloženie prihlášok do výberu generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) bude otvorené do 6. apríla. Výberový rozhovor bude mať jedno kolo a uskutoční sa 19. apríla v priestoroch Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Oznámil to v pondelok na brífingu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽANO).

Bratislava – Opozičný Smer-SD plánuje predložiť do parlamentu novelu Zákonníka práce (ZP), ktorou by sa zabezpečovalo rovnaké odmeňovanie žien za rovnakú prácu v porovnaní s mužmi. Oznámil to na pondelkovej tlačovej konferencii predseda strany Robert Fico.

Bratislava – Finančná správa (FS) SR už zachytila 126 daňových priznaní k dani z príjmu za rok 2019, v ktorých firmy či iné právnické osoby uviedli nesprávny odpočet daňovej straty. Vplyv na základ dane vyčíslila FS na 3,4 milióna eur a klientov vyzvala na podanie dodatočného daňového priznania. V pondelok o tom informovala hovorkyňa FS Martina Rybanská.

Bratislava – Náklady boja proti pandémii ochorenia COVID-19 v tomto roku môžu dosiahnuť až dve miliardy eur a veľkosť rezervy v štátnom rozpočte tak bude nedostatočná. Ak vláda nenájde dodatočné zdroje financovania v úsporách v iných oblastiach rozpočtu, zvýšené náklady vo veľkej miere zvýšia aj odhadovaný deficit verejnej správy. Upozornila na to v pondelok na sociálnej sieti Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Bratislava – Poštové služby a expresní leteckí prepravcovia sa od 15. marca musia pripojiť na kontrolný systém pre dovoz – ICS2 (Import Control System). Európska únia ním posilňuje obranu voči dovozu nebezpečného či nelegálneho tovaru na jej územie. Colné orgány musia ešte predtým, ako zásielky prídu na hranice únie, dostať o nich všetky potrebné údaje. Ďalšia fáza bude nasledovať od 1. marca 2023, keď sa k systému bude musieť pripojiť všeobecná letecká nákladná doprava. Tretia fáza, v ktorej je zahrnutá železničná, cestná a námorná doprava, príde od 1. marca 2024. V pondelok o tom informovala Finančná správa (FS) SR.

Banská Bystrica – Po medializovanej výzve ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) o aktivitách Združenia domových samospráv vedeného údajným aktivistom Marcelom S., ktoré má prostredníctvom nezmyselných až šikanóznych námietok brzdiť stavebné konania v mestách, adresoval banskobystrický primátor Ján Nosko ministrovi list. Informuje ho v ňom, že Banská Bystrica pri realizácii investičných akcií už niekoľko rokov naráža na absurdné požiadavky združenia. Primátor žiada Sulíka, aby zasiahol. TASR o tom v pondelok informovala hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková.

Rimavská Sobota – S financiami na úrovni necelých 20 miliónov eur bude v roku 2021 hospodáriť mesto Rimavská Sobota. Rozpočet s takýmito predpokladanými príjmami schválilo mestské zastupiteľstvo na svojom poslednom zasadnutí.

Praha – Priemerná mzda v Českej republike vo 4. štvrťroku 2020 prudko vzrástla. Ukázali to v pondelok údaje Českého štatistického úradu (ČSÚ). Podľa najnovších štatistík sa priemerná nominálna mesačná mzda v susednej krajine za tri mesiace do konca decembra 2020 medziročne zvýšila o 6,5 % na 38.525 Kč (1464,66 eura). Podľa analytikov k tomu výsledku prispeli aj koncoročné odmeny.

Wiesbaden – Produkcia nemeckého priemyslu, ktorý je jedným z motorov tamojšej ekonomiky, sa v januári nečakane znížila. Ukázali to v pondelok údaje spolkového štatistického úradu Destatis.

Frankfurt nad Mohanom – Investorom v eurozóne sa tento mesiac výrazne zlepšila nálada a ich dôvera v ekonomiku menového bloku dosiahla najvyššiu úroveň za viac ako rok. Prispeli k tomu lepšie hodnotenie súčasnej situácie aj nádeje spojené s očkovaním proti ochoreniu COVID-19. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu renomovaného inštitútu Sentix.

Frankfurt nad Mohanom – Nemecké lekárne zaznamenali vlani pokles predaja voľnopredajných liekov, napríklad proti nachladnutiu. Dôvodom sú pandemické opatrenia, ktoré zahŕňajú vzájomný odstup, zvýšenú hygienu a ochranu dýchacích ciest. Združenie lekární ABDA s odvolaním sa na údaje analytickej spoločnosti Insight Health uvádza, že tržby voľnopredajných liekov proti nachladnutiu, hnačkám či všiam v prvých troch kvartáloch minulého roka výrazne klesli.

Frankfurt nad Mohanom/Paríž/Miláno – Európske akciové trhy sa na začiatku nového týždňa výrazne posilnili. Kľúčový nemecký index prekonal hranicu 14.400 bodov a dostal sa na nové rekordné maximum. Dobrú náladu na trhoch podporilo víkendové schválenie nových fiškálnych stimulov v americkom Senáte. Investori sa tiež sústredia na tituly, ktoré budú profitovať z ústupu pandémie ochorenia COVID-19.

Saarbrücken/Berlín – Nemeckí turisti už nebudú musieť pri rezervácii letov a dovoleniek platiť vopred. O tom sa majú na nasledujúcom stretnutí rozprávať ministri spolkových krajín zodpovední za ochranu spotrebiteľov.

Bern – Miera nezamestnanosti vo Švajčiarsku sa vo februári 2021 znížila, keďže počet ľudí bez práce klesol. Ukázali to v pondelok predbežné údaje Štátneho sekretariátu pre ekonomické záležitosti.

Brusel – Európska komisia (EK) v pondelok upozornila na ukončenie procesu dvojročných rokovaní o úprave poľnohospodárskych kvót Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré prebiehali medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie.

Londýn – Export tovaru zo Spojeného kráľovstva v roku 2020 klesol o 54 miliárd libier (62,57 miliardy eur). Stratilo pritom časť z podielov na kľúčových vývozných trhoch. Dôvodom bolo ochorenie COVID-19, ktoré zasiahlo globálny obchod, ale tiež brexit a slabá produktivita. Ukázal to v pondelok prieskum Aston University a Lloyd“s Banking Group.

Dublin – Aktivita v írskom stavebnom sektore bola aj vo februári veľmi slabá. Ukázali to v pondelok výsledky prieskumu spoločnosti IHS Markit a Ulster Bank. Index nákupných manažérov (PMI) z írskeho stavebného sektora vo februári síce vzrástol na 27 bodov z 21,2 bodu v januári, ale hodnota PMI nižšia ako 50 bodov signalizuje pokles aktivity v danom odvetví.

Madrid – Produkcia španielskeho priemyslu v januári 2021 klesla viac, ako ekonómovia odhadovali a strmšie, ako v predchádzajúcom mesiaci. Oznámil to v pondelok štatistický úrad INE. Konkrétne, priemyselná produkcia vo štvrtej najväčšej ekonomike eurozóny v januári 2021 klesla medziročne o 2,2 % po revidovanom znížení o 1,5 % v decembri. Ekonómovia pritom očakávali, že sa jej pokles spomalí na 0,7 %.

Atény – Grécko chce zrušiť protiepidemické reštrikcie týkajúce sa maloobchodného sektora a otvoriť školy do konca marca. Sektor cestovného ruchu by sa mal začať otvárať do mája pred životne dôležitou letnou sezónou, uviedla v pondelok hovorkyňa gréckej vlády Aristotelia Peloniová. Konečné rozhodnutie bude závisieť od epidemickej situácie.

Nikózia – Prepojenie elektrickej siete Izraela s Cyprom a Gréckom a tým aj s Európskou úniou sa zrejme stane skutočnosťou. Toto prepojenie je dôležité pre energetickú bezpečnosť Izraela.

Tokio – Popredný ukazovateľ ďalšieho vývoja japonskej ekonomiky v januári vzrástol na najvyššiu úroveň za 2,5 roka vďaka začiatku očkovania proti ochoreniu COVID-19. Ukázali to v pondelok výsledky najnovšieho prieskumu.

Peking – Rozhodnutie Číny nestanoviť si cieľ hospodárskeho rastu v rámci nového päťročného plánu, poskytne politikom viac priestoru na to, aby sa mohli prispôsobiť neistotám a reagovať na zmeny. Vyhlásil to v pondelok vysoký predstaviteľ štátnej plánovacej komisie.

Washington – Veľkoobchodné zásoby v USA na začiatku roka výrazne vzrástli. Veľkoobchodné zásoby v januári stúpli o 1,3 % po zvýšení o 0,6 % v decembri, uviedlo americké ministerstvo obchodu. To bolo v súlade s očakávaniami ekonómov. Ministerstvo obchodu tiež revidovalo decembrový údaj z pôvodne uvádzaných +0,3 %.

Washington – Americká ministerka financií Janet Yellenová sa snaží utlmiť obavy, že nový balík pomoci a stimulov administratívy prezidenta Joea Bidena spôsobí inflačné problémy. Yellenová sa snaží dosiahnuť, aby zotavovanie ekonomiky zasiahlo väčšiu časť pracovného trhu, čo by pomohlo k riešeniu dlhodobých ekonomických nerovností.

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/denny-suhrn-vydanych-sprav-er-tasr-8-marca-21-00-183147

[Späť na obsah]

5. Herpes vírus u koní

[08.03.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Ján Tribula / Zlatica Švajdová Puškárová;Viktor Vincze]

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Chovatelia koní, jazdci a veterinári sú v pohotovosti. Európou sa šíri nebezpečný herpes vírus koní.“

Viktor Vincze, moderátor: „Už aj na Slovensku rušia jazdecké súťaže, mnohí zháňajú vakcíny, ktorých je nedostatok a úrady chcú kontrolovať aj transport týchto zvierat.“

Jaroslav Želonka, veterinárny lekár: „Záujem o vakcináciu koní proti herpes vírusu je extrémne vysoký. Vzhľadom na nedostatok vakcín musíme zvažovať koho zaočkovať, koho nie.

Dostaneš včeličku krásavec.“

Ján Tribula, redaktor: „Chovatelia koní sú poriadne vystrašení a veterinári narýchlo vakcinujú kone po celom Slovensku. Niektoré jazdecké stajne už prijali opatrenia. Všetci si uvedomujú vážnosť situácie.“

Martina Jablonická, chovateľka koní a správkyňa jazdeckého areálu: „Akýkoľvek pohyb nejakých koní zvonku k nám do areálu sme momentálne úplne obmedzili, nechodia sem ani trénovať ľudia ako doteraz, že bolo možné chodiť trénovať do haly, tak teraz je akýkoľvek vlastne vstup cudzích koní zakázaný.“

Ján Tribula: „Nákaza prepukla v Španielsku na parkúrových pretekoch a šéf našich veterinárov už má informácie, ako sa to dotýka Slovenska.“

Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR: „Jeden koník bol dovezený práve zo spomínanej Valencie, je v izolácii, to znamená, že je vylúčené ďalšie šírenie, ale jednoducho, keď zavedieme tento systém, všetky kone, ktoré sa budú premiestňovať, musia byť na herpes vírusovú infekciu vyšetrené.“

Ján Tribula: „Ochrana chovov pred infekciou je teraz najdôležitejšia. Ak choroba prepukne, vie kone potrápiť.“

Jaroslav Želonka: „Horúčky, zvýšené teploty, nechutenstvo, apatia, potom sa pridružuje rinopneumónia, to znamená zápaly horných dýchacích ciest a samotný zápal pľúc. Ďalší stupeň sú aborty kobýl, to znamená potraty kobýl vo vyššom štádiu gravidity.“

Jozef Bíreš: „Pokiaľ sa choroba dostane už do nervových príznakov, je ťažko liečebne zvládnuteľná a väčšinou tie kone hynú, takže je to naozaj choroba, ktorá vie zničiť celý chov, alebo jedinca.“

Ján Tribula: „Slovenská jazdecká federácia nateraz prerušila konanie súťaží a chce od veterinárov vedieť, čo ďalej.“

Jozef Bíreš: „Nechceme úplne zastaviť jazdecké preteky, alebo výstavy a cestovanie koní, ale chceme sa dohodnúť, teda stanoviť prísne podmienky.“

Ján Tribula: „Krajiny, ktoré s touto infekciou bojujú, prinášajú smutné svedectvá chovateľov.“

Laurens Meynaerts, Jazdecké centrum Sentower Park, Belgicko (preklad z holandčiny?): „Zahynuli špičkové kone, ktoré vyhrávali tie najťažšie jazdecké súťaže. Zostalo nám len 30 zdravých koní, ostatné čakajú na výsledky testov v karanténe.“

Ján Tribula: „Naši veterinári epidemiologickú situáciu pozorne sledujú. No a kto bude chcieť doviezť koňa z cudziny, musí na hraniciach počítať s týmto.“

Jozef Bíreš „Bez vyšetrenia ich určite nepustíme a takisto odporúčame chovateľom zaviesť vakcináciu.“

Ján Tribula: „Ľudí dusí korona, kone herpes vírus, ošípané africký mor, operence vtáčia chrípka, všetci sme sa ocitli v zajatí vírusov a obmedzení, no a všetci čakáme, kedy to už skončí. Spod Tatier Ján Tribula, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

6. Hľadá sa šéf PPA, pokus tretí

[08.03.2021; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Barbora Šišoláková / Rastislav Iliev]

Rastislav Iliev, moderátor: „Výber nového šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry pokračuje. Tretí pokus bude v apríli. Agrorezort garantuje transparentný výber, ktorý má zabezpečiť odborná komisia. Ozývajú sa však aj hlasy, že nový riaditeľ mal v kresle sedieť už dávno. Bývalý poradca ministra pôdohospodárstva navyše upozorňuje, že ak sa v agentúre do októbra nenapravia aj ďalšie nedostatky, príde o akreditáciu.“

Barbora Šišoláková, redaktorka: „Inštitúcia vypláca poľnohospodárom ročne zhruba šesťstopäťdesiat miliónov eur. Menej pozitívne je však jej renomé. Už v roku 2018 sa hovorilo o údajných podvodoch s platbami na východe Slovenska. Agentúre vtedy šéfoval Juraj Kožuch, ktorý ešte donedávna sedel vo väzbe pre podozrenia z prijímania úplatku.“

Ján Mičovský, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (OĽaNO): „Prostredníctvom PPA-čky pretieklo od jej vzniku desať celé tri miliardy eur. Vieme, že ani zďaleka nešli tam, kde mali.“

Barbora Šišoláková: „Zdá sa však, že nahradiť Kožucha je ťažšie ako sa čakalo. Prvou povolebnou voľbou ministra Mičovského bol Tibor Guniš. Agentúru viedol pol roka. Následne prebehlo výberové kolo v novembri a v januári. Keďže obe dopadli neúspešne, nasleduje pokus číslo tri.“

Vladimíra Fabriciusová, generálna tajomníčka služobného úradu MPRV: „Uchádzači môžu poslať podklady do šiesteho apríla. Devätnásteho apríla komisia zasadne.“

Barbora Šišoláková: „Tretie kolo výberu je podobné ako tie predošlé. Novinkou je len širšia výberová komisia zložená z pätnástich členov.“

Ján Mičovský: „Jednoznačne nepoľavujeme, len sme tie podmienky nastavili tak, aby sme zabrali širší priestor.“

Monika Budzák, analytička INESS pre pôdohospodárstvo (telefonát): „Ťažko sa to predvída naozaj, že či teraz bude dostatok schopných uchádzačov po dvoch neúspešných kolách, pokiaľ sa v tých podmienkach nič nezmenilo.“

Barbora Šišoláková: „Martin Ondráš, dnes už bývalý šéf poradcov Jána Mičovského, vidí za takýmto postupom skôr ministrovu nekompetentnosť či neznalosť problematiky.“

Martin Ondráš, bývalý poradca ministra Jána Mičovského (PS): „Ja to považujem za alibizmus vyhovárať sa na nejakú výberovú komisiu. Je plne v kompetencii ministra pôdohospodárstva vymenovať kohokoľvek za šéfa Pôdohospodárskej platobnej agentúry.“

Barbora Šišoláková: „Ondráš dodáva, že väčším problémom ako zdĺhavý výber riadneho šéfa je samotná existencia agentúry. Po korupčnej kauze Dobytkár má totiž platnú licenciu len do októbra. Ak dovtedy nenapraví zistené nedostatky, o licenciu príde.“

Martin Ondráš: „Akčný plán je rozdelený do asi šesťdesiatich bodov. Tie body sú termínovo dané. A dneska nie je jasné, kto je zodpovedný za to, aby ten akčný plán bol splnený. Čiže z môjho pohľadu je vysoká pravdepodobnosť, že PPA o akreditáciu príde.“

Barbora Šišoláková: „Milióny eur prúdiaciach z Európskej únie pre farmárov by tak dostali stopku, a to v prípade, ak by sa za platobnú agentúru nenašla náhrada.“

Ján Mičovský: „Pracujeme na tom, aby sa jej jednotlivé požiadavky plnili. A musím povedať, že v časovom pláne nemeškáme.“

Barbora Šišoláková: „Podľa plánu musia byť kľúčové pozície vrátane riaditeľa obsadené do septembra. Napríklad digitalizáciu treba stihnúť do konca tohto mesiaca.“

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Téma: SPORY O MAJETOK

[09.03.2021; Prešovské noviny; PRÁVNA PORADŇA; s. 6,7; redakcia]

Právna poradňa je pravidelná rubrika v regionálnych týždenníkoch MY, v rámci ktorej dostanete, vážení čitatelia, odpovede na otázky z oblasti predovšetkým rodinného, občianskeho a pracovného práva. Poskytnú vám základný pohľad na riešenie problémov, ktoré tvoria bežnú súčasť vášho života. Pýtať sa môžete aj vy.

So svojimi súrodencami som zdedila polia, ktoré sú vedené ako poľnohospodárska pôda a pokiaľ vieme, odjakživa ich obhospodaroval miestny poľnohospodársky podnik. Naši rodičia boli kedysi družstevníkmi, zrejme tá pôda ostala na ich liste vlastníctva po nejakom majetkovom vyrovnávaní po „nežnej“. Pôdu stále obhospodaruje poľnohospodársky podnik, o nájomnej zmluve sme ale nenašli zmienku. Ako máme postupovať, aby sme sa dostali k svojmu majetku? Alebo aspoň k nejakej úhrade za užívanie pôdy? Vlasta L.

Pokiaľ neexistuje a ani neexistovala nájomná zmluva medzi vami a poľnohospodárskym podnikom, ktorý vašu pôdu užíval, podľa Občianskeho zákonníka ide o bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Občiansky zákonník uvádza, že právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide oúmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Máte právo sa domáhať vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, reálne však môžete vymôcť právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré nie je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka premlčané. Vprípade, že by ste sa nedohodli s poľnohospodárskym podnikom, je vaším právom podať žalobu na súd.

—-

V extraviláne obce mám postavený rodinný dom. Vedľa parcely, na ktorej dom stojí, som kúpil ďalšiu parcelu. Medzi nimi sa nachádza ešte jedna parcela, ktorú chcem kúpiť, aby som pozemky scelil. Nepotrebujem ju ale celú (1 400 m2), ale iba 100 m2. Je to možné? Nebude sa to poskladať za drobenie pôdy? Ján M.

Pri pozemkových úpravách je dôležité si uvedomiť, aký typ pozemku chcete sceliť. Zákon v opatreniach proti drobeniu pozemkov vo svojich ustanoveniach uvádza, že pokiaľ ide opozemok v extraviláne obce aide opoľnohospodársky alebo lesný pozemok, tak takýto pozemok sa nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu ovyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia odedičstve rozdeliť na pozemok menší ako 2 000 m2. Ako výnimku však zákon uvádza prípad, kedy sa odčleňuje časť pozemku atáto časť sa pričleňuje ksusednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný pozemok. Vo vašom prípade, keďže chcete pripojiť časť susedného pozemku ku svojmu pozemku, sa to nebude podľa zákona oniektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva kpozemkom považovať za drobenie pôdy, lebo váš prípad spadá pod výnimku. Môžete uzavrieť kúpnu zmluvu apodľa katastrálneho zákona vložiť zmenu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. No budete potrebovať vypracovať geometrický plán, ktorý presne zaznačí, oakú časť aveľkosť pozemku ide ageodet vás na možné problémy aj upozorní

—-

Kupujem byt v bytovom dome, všetky byty v ňom vlastnia ľudia, ktorí v nich bývajú. No pozemok pod bytovkou je vo vlastníctve miestneho podnikateľa. Ako môžeme dosiahnuť, aby nám ho predal?

Emil M.

Zákon ovlastníctve bytov anebytových priestorov uvádza, že ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká kpozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. Súčasťou vlastníckeho práva k bytu, ktoré môžete nadobudnúť prostredníctvom kúpnej zmluvy, je aj právo užívať pozemok. Vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádza v prípade prevodu vlastníctva nehnuteľnosti na nadobúdateľa. Pri prevode vlastníckeho práva kpozemku vo vašom prípade neexistujú žiadne právne prostriedky, ktoré by prinútili vlastníka pozemku vám pozemok predať. Vôľa vlastníka pozemku je pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nevyhnutná.

—-

V spoločnom dvore bývame viacerí majitelia rodinných domov postavených za sebou. Popred domy vedie cesta, každý z nás sa stará o tú svoju časť cesty. Až na jedného suseda, ktorý to odmieta. V lete tam rastie burina, v zime sa hromadí sneh spadnutý zo strechy, občas tam skládkuje nezabezpečený stavebný materiál, ktorého zosuv ohrozuje deti. Existuje nejaké právne riešenie tohto sporu? Na mestskej i štátnej polícii nám povedali, že s tým nemôžu nič robiť, lebo ide o spoločný dvor, kde nemôžu zasiahnuť. Čo s tým môžeme robiť? Stanislav S.

Spoločný dvor sa považuje za podielové spoluvlastníctvo, ktoré je upravené v Občianskom zákonníku. Vrámci podielového spoluvlastníctva podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Podiely v prípade, že nie je ustanovené inak, sú pre všetkých vlastníkov domov rovnaké. Každý zo spoluvlastníkov je oprávnený využívať spoločný dvor v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu.

Užívanie spoločného dvora si môžu spoluvlastníci upraviť dohodou. Vprípade, že dohoda nie je možná, rozhodovať sa bude vzmysle Občianskeho zákonníka podľa väčšiny spoluvlastníckych podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Spoluvlastníci si môžu upraviť dohodou aj svoje práva a povinnosti pri údržbe dvora.

Podľa Občianskeho zákonníka je vlastník veci povinný zdržať sa všetkého, čím by nad primeranú mieru obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.

Spory, ktoré vyplývajú z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv, prejednáva a rozhoduje nezávislý súd podľa civilného sporového poriadku. Vprípade hrozby alebo rizika, ktoré vážne ohrozuje výkon subjektívnych práv spoluvlastníka a ktoré je bezprostredné, sa môže spoluvlastník domáhať neodkladného opatrenia, aby sa spoluvlastník, ktorý spôsobuje vážne ohrozenie práv iného spoluvlastníka, zdržal svojej činnosti. Odporúčame ale riešiť spory primárne v rámci susedských vzťahov dohodou

—-

Mám v pláne kúpiť ojazdené auto, existuje aj dohoda o cene. Ako mám postupovať pri bezpečnom prevode peňazí predajcovi? Kamil Z.

Podľa zákona o cenách dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí, s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru predávajúcemu vo výške požadovanej predávajúcim. Platba v hotovosti je obmedzená zákonom o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý zakazuje platbu v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje sumu 5 000 eur. Ak sa platba uskutočňuje medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi, tak sa zakazuje platba v hotovosti vyššia ako 15 000 eur. (Uvedené obmedzenia neplatia v čase platného núdzového stavu.)

Vprípade, ak vaša otázka smeruje priamo k spôsobu, akým má dôjsť k prevodu kúpnej ceny, toto je už na dohode zmluvných strán. Je len na dohode zmluvných strán, či kúpna cena bude splatená v hotovosti (ak spĺňa limity hotovostných platieb), alebo bezhotovostne. Vkaždom prípade odporúčame bezhotovostný styk. Je to istejšie, ako sa potom dohadovať, či bola kúpna cena riadne a včas zaplatená v hotovosti, alebo či ste si mali nad rámec zmluvy podpísať nejaký príjmový doklad o úhrade peňazí, alebo či podpisom na kúpnej cene potvrdil predávajúci prijatie peňazí od kupujúceho. Doklad o úhrade môžete aj v budúcnosti niekde založiť, ale z banky sa dá v dostatočne dlhej dobe uskutočnená platba dohľadať.

—-

Naša rodina konečne po tridsiatich rokoch zdedila ornú pôdu po starých rodičoch. Máme nárok na zaplatenie nájmu z tohto pozemku, ktorý dlhé roky obhospodaroval miestny podnikateľ? Ako sa zaplatenia tohto nájmu máme dožadovať? Jaroslav S.

Najskôr treba zistiť, či medzi vašimi starými rodičmi a miestnym podnikateľom existovala nájomná zmluva. Nájomnou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka prenajímateľ za odplatu prenecháva nájomcovi určitú vec, aby ju dočasne užíval, alebo bral z nej úžitky. Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

V prípade, že nájomná zmluva skončila uplynutím doby, na ktorú bola dojednaná a nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci, alebo na vypratanie nehnuteľnosti do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dohodnutá pôvodne. Nájom dohodnutý na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dohodnutý na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Toľko všeobecne. Poďme k vášmu prípadu. Ak bola nájomná zmluva uzavretá medzi prenajímateľom a nájomcom, je potrebné skúmať, v akom rozsahu je vaše právo na zaplatenie nájmu z tohto pozemku uplatniteľné na súde. Podľa Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonal v dobe, ktorá je ustanovená v Občianskom zákonníku. Na vymáhanie pohľadávky veriteľom sa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník bude dovolávať premlčania, súd nemôže veriteľovi premlčané právo priznať. Ako právni nástupcovia poručiteľov vstupujete do ich právnych vzťahov, teda aj do pozície prenajímateľa. Občiansky zákonník uvádza, že ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa. V prípade neplatenia nájomného nájomcom z nájomnej zmluvy, máte nárok na nájomné. V prípade námietky premlčania dlžníka sa však vyplatenia celej pohľadávky nemôžete domôcť, pretože vaše práva sú premlčané v trojročnej všeobecnej lehote. Reálne sa ako veritelia môžete domôcť vyplatenia pohľadávky, ktorú mal dlžník platiť ako nájomné v priebehu posledných troch rokov odo dňa, kedy sa vaše právo mohlo vykonať prvý raz.

V prípade, že zmluva uzatvorená písomne nebola, lehoty na uplatnenie nároku, ako aj výška prípadného nároku sa bude riešiť trochu iným spôsobom, čo je ale na vysvetlenie zdĺhavejšie, preto vám odporúčame právnu pomoc riešiť v advokátskej kancelárii.

—-

Vlastníme so susedmi role po predkoch. Jeden z nás, spoluvlastníkov, svoj podiel predal. Môže to urobiť bez vedomia ostatných? Ján M.

Podľa Občianskeho zákonníka majú spoluvlastníci predkupné právo, ak ide o prevod blízkej osobe. Spoluvlastníci sú oprávnení vec kúpiť, pričom sú povinní zaplatiť v prípade záujmu cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôžu vec kúpiť, alebo ak nemôžu splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.

Spoluvlastníkovi z Občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť ponúknuť na základe predkupného práva svoj podiel najskôr spoluvlastníkovi. Pokiaľ spoluvlastník neponúkne na predaj svoj podiel najskôr iným spoluvlastníkom, títo spoluvlastníci sa môžu domáhať neplatnosti právneho úkonu vo všeobecnej premlčacej dobe troch rokov. Predkupné právo sa neuplatní podľa zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, keď Slovenský pozemkový fond:

nakladá s pozemkami vo vlastníctve štátu, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve štátu, okrem pozemkov, ktoré spravujú iné organizácie podľa osobitných predpisov, • nakladá s pozemkami s nezisteným vlastníkom a s pozemkami, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, • ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.

Zákon o pozemkových spoločenstvách ustanovuje, že ani na prevod podielu medzi vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti v prípade pozemkového spoločenstva sa nevzťahuje predkupné právo, ak nejde o podiely, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond vo vlastníctve štátu.

Vo vašom prípade platí, že ak spoluvlastník predal svoj podiel bez toho, aby vám ho ponúkol na predaj, ste oprávnený domáhať sa neplatnosti právneho úkonu s výnimkou prípadov, kedy je predkupné neuplatniteľné podľa právnych predpisov, ktoré sme uviedli.

—-

Podľa akých právnych predpisov sa má postupovať pri zmluve o prevode vlastníctva bytu? Ondrej L.

Občiansky zákonník uvádza, že vlastnícke právo je možné nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Občiansky zákonník ustanovuje, že v prípade prevodu nehnuteľnej veci na základe zmluvy sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Východiskovým právnym predpisom pri prevode bytu je zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytových priestorov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Vo vašom prípade postupujete podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ustanovení Občianskeho zákonníka.

—-

Po otcovi som zdedila pozemok, cez ktorý vedie cesta na pole. Postavili ju kedysi družstevníci bez akéhokoľvek povolenia či súhlasu môjho otca. Polia sa medzitým preklasifikovali na stavebné pozemky, ľudia si tu stavajú chaty, plánujú aj domy a cesta, cez ktorú ledva prešli dve-tri autá denne, sa teraz stala eldorádom chatárov. Pozemok mám vymeraný, riadne zapísaný v katastri, zmienka o ceste v ňom nie je. Nikto z chatárov či obce, keď dávala povolenia na výstavbu chát, sa ma nepýtal, či sa cesta môže používať. Čo môžem v tejto situácii robiť, keď nechcem, aby po ceste jazdili autá? Som ochotná povoliť nanajvýš peší prechod cez môj pozemok. Zdenka A.

Vlastník susediaceho pozemku je v zmysle Občianskeho zákonníka povinný umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoj pozemok, prípadne na stavby na ňom stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Nesmie ísť o bežnú, ale o nevyhnutnú údržbu alebo obhospodarovanie.

Vlastník pozemku je povinný strpieť a umožniť prechod cez svoj pozemok na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere, pokiaľ to vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov alebo stavieb, pričom však nemusí ísť len o bezprostredne susediaci pozemok. Takýto postup je možný iba v prípade, že neexistuje žiadny iný prístup k pozemku.

Ak niekto prechádza cez váš pozemok a prekračuje rámec, ktorý sme uviedli, ste ako vlastníčka pozemku oprávnená zabrániť takémuto prechodu. Môžete si svoj pozemok napríklad oplotiť. Prechod cez váš pozemok v širšom rozsahu by bol možný až po zriadení vecného bremena.

Vo vašom prípade by sme sa pokúsili s vlastníkmi chát dohodnúť na zriadení odplatného vecného bremena, nakoľko podľa vášho popisu zrejme ide o jedinú prístupovú cestu k ich nehnuteľnostiam. Riešenie situácie bude aj z vašej strany vyžadovať prijatie kompromisu, nakoľko na pozemky chatárov neexistuje iný prístup.

—-

Chcem prepísať byt na manželku, aby bola jeho výlučnou vlastníčkou. Dá sa to? Viktor O.

Podľa Občianskeho zákonníka dňom uzatvorenia manželstva vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí:

získaných dedičstvom alebo darom,
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Prevod alebo predaj majetku medzi manželmi je možný iba v prípade, že majetok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade predaja alebo kúpy veci druhým manželom, na ktorú sa vzťahuje výnimka a nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa táto vec stáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade, možnosti rozšírenia alebo zúženia rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, Občiansky zákonník ustanovuje túto možnosť v prípade dohody manželov.

—-

Predávam dom aj so zariadením. Mám trvať na tom, aby sa všetko zariadenie vymenovalo v kúpno-predajnej zmluve? Viera B.

Zmluva o prevode nehnuteľnosti musí mať vždy písomnú formu. Pri kúpnej zmluve hnuteľných vecí zákon nevyžaduje písomnú formu.

Odporúčame však, aby sa hnuteľné veci, ktoré patria k predmetu kúpnej zmluvy, v kúpnej zmluve vymenovali, dokonca riadne špecifikovali. Vychádzajúc z našich skúseností vymenovanie hnuteľných vecí môže napomôcť predchádzaniu budúcich sporov, a to nielen medzi predávajúcim a kupujúcim. Vyslovene odporúčame, aby zo zmluvy bolo zrejmé, čo tvorí kúpnu cenu, teda aká časť kúpnej ceny je za prevod nehnuteľností a aká časť kúpnej ceny je za hnuteľné veci.

—-

Akým spôsobom môžem vypovedať nájomnú zmluvu, ktorá platí ešte rok? Som v situácii, že byt opäť potrebujem. Silvester J.

Podľa Občianskeho zákona možno nájomnú zmluvu, ak nedôjde k dohode medzi prenajímateľom a nájomcom alebo nie je v zmluve dohodnuté inak, zrušiť iba výpoveďou. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, možno nájomnú zmluvu vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote. Prenajímateľ môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, iba ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda. K vášmu prípadu vám odporúčame, aby ste sa podrobne oboznámili s podpísanou nájomnou zmluvou. Nájomné zmluvy totiž veľakrát obsahujú ustanovenie, ktoré pripúšťa možnosť vypovedať nájomnú zmluvu v kratšej ako štandardnej dobe, a to za okolností špecifikovaných v zmluve. Medzi tieto okolnosti sa štandardne zaraďujú aj prípady, kedy nájomca potrebuje nehnuteľnosť z osobných dôvodov sám užívať. Každá nájomná zmluva je však iná.

Keď byt opäť potrebujete a neexistuje dôvod, ktorý by vám umožňoval zmluvu vypovedať za osobitných podmienok, môžete vypovedať nájomnú zmluvu iba v trojmesačnej lehote, prípadne je vždy možné sa s nájomcom dohodnúť na predčasnom ukončení nájmu. S týmto však musí nájomca súhlasiť.

Pripomíname, že nájom bytu mohol byť uzavretý aj podľa iného právneho predpisu, ako je Občiansky zákonník, a to podľa zákona č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu.

—-

Na vaše otázky odpovedajú:

JUDr. Silvia Tatarková advokátka

Mgr. Ing. Ondrej Randiak advokátsky koncipient

JUDr. Monika Lichnerová advokátska koncipientka

Miroslav Mazúch právny asistent

Nina Rantová právna asistentka

ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA: AK JUDr. Silvia Tatarková, Škultétyho 472/10, 036 01 Martin www.tatarkova.sk

[Späť na obsah]

2. Uzimený TRÁVNIK potrebuje regeneráciu

[09.03.2021; Slovenka; KVETY A ZÁHRADA; s. 96; pr-cl]

Chcete mať v lete pekný trávnik? Starostlivosť oň už teraz nezanedbajte. S príchodom prvých jarných lúčov treba trávniku venovať pozornosť. Prevzdušnenie, kosenie, hnojenie a závlaha sú nesmerne dôležité, práve preto by ste ich nemali podceniť.

Jar je už tradične obdobie, na ktoré sa teší každý majiteľ záhrady. Jarný rez ovocných drevín a regenerácia trávnika patria k prvým jarným prácam.

VDÝCHNITE TRÁVNIKU NOVÝ ŽIVOT

Na lepšiu kondíciu a hlavne pekný vzhľad sa na jar odporúča odstrániť z trávnika všetko napadané lístie a kamene. Po odstránení nečistôt ho treba pokosiť na čo najkratšiu dĺžku, bude tak dobre pripravený na vertikuláciu. Úlohou prevzdušnenia trávnika je odstrániť mach, ktorý sa v ňom usadil počas jesene a teplých zimných dní a zároveň prerezať jednotlivé steblá trávy, aby rovnomerne rástli. Po vertikulácii, ktorá zanechá trávnik v nie príliš vábivom stave, ho treba dobre pohrabať a potom naň nasypať kremičitý piesok v množstve dva litre na meter štvorcový na južnú, východnú a západnú stranu a tri litre na meter štvorcový na severnú, pretože tam je najviac vlhkosti a machu.

PRAVIDELNÁ STAROSTLIVOSŤ A KOSENIE = CESTA K ZELENÉMU A HUSTÉMU TRÁVNIKU

K základnej starostlivosti patrí najmä dostatočné zavlažovanie, avšak nie prelievanie, hnojenie a najmä systematické kosenie. Počas sezónnej starostlivosti treba kosiť až dvakrát týždenne kvalitnou kosačkou, ktorá nepoškodzuje trávu. Zanedbaný či prerastený trávnik nebude mať po kosení sýtozelenú farbu, ale žltozelený odtieň. Dôvodom je, že vysoká tráva neumožňuje slnečnému svetlu dostatočne prenikať do spodných častí stebiel. Vhodné je, ak kosíte pravidelne vo výške 3 až 4 cm. Pravidelným kosením zvyšujete hladinu kyslíka v tráve, ktorý zase znižuje výskyt machu v tráve. Dôležitý je aj spôsob využívania trávnika. Je rozdiel, či máte trávnik okrasný, takpovediac anglický, ktorý sa vyznačuje „hustým vlasom“ a zamatovo zeleným povrchom, avšak neznáša záťaž, hru detí ani chodenie po ňom, alebo ihriskový trávnik. Ten zvládne hranie detí aj pohyb osôb, je lacnejší a rýchlejšie sa vyvíja. Avšak kvôli rýchlorastúcim trávam sa musí častejšie kosiť, zavlažovať aj hnojiť.

SMART RODINA POMOCNÍKOV V ZÁHRADE

Nové technológie sú aj súčasťou záhrad. Kosačka na trávu, vyžínač, nožnice na trávu a kríky i reťazová píla. Všetky stroje, ktoré v záhrade využívate, sú dnes dostupné aj v modernom prevedení bez kábla vďaka inovatívnej, lítiovo-iónovej batérii pre domácnosť a záhradu. Pri kúpe batériového stroja možno zvoliť variant s 18 V alebo 36 V batériou. K výhodám batériovej záhradnej techniky patrí, že poskytuje viac flexibility a mobility a môžete pomocou jednej batérie obsluhovať niekoľko zariadení. Batérioví pomocníci sú bezúdržboví, vysoko účinní, kompaktní, ľahkí a majú veľmi nízku mieru samočinného (vlastného) vybíjania.

—

TIP: Na pohodlné kosenie v záhrade

Ľahká, obratná, pohodlná: akumulátorová kosačka na trávu LMO 18-33 Battery od Kärcher urobí z kosenia hru – aj na zložitejších trávnikoch. Jej systém kosenia 2 v 1 umožňuje používateľovi vybrať si: pokosená tráva sa môže buď zbierať do záchytného koša alebo môže byť rozmetaná po trávniku mulčovacím klinom na prírodné hnojivo. Aku kosačka na trávu zabráni vzniku rozdrvených stebiel, pretože jej nabrúsený oceľový nôž zanecháva dôsledne a čisto pokosený trávnik. Pohodlne sa ovláda pomocou penovej rukoväte a spínačom na oboch stranách. Keď je záchytný kôš plný, praktický ukazovateľ naplnenia signalizuje, že ho treba vyprázdniť. Ďalšie výhody takejto kosačky sú bezpečnostný kľúč ako detská poistka proti neúmyselnému spusteniu, výškovo nastaviteľná vodiaca tyč na pohodlné držanie tela, skladacia konštrukcia na úsporné odloženie a hrebene, ktoré čisto pokosia aj okraj trávnika. Pri nákupe záhradnej techniky Kärcher s označením Battery alebo Battery set z radu Home and Garden v termíne od 1. marca do 31. mája dostanete sadu batérie a rýchlonabíjačky za 1 cent. Viac na www.karcher.sk

[Späť na obsah]

3. NAŠLI SA V ŠKOLE, ŤAHAŤ TO CHCÚ SPOLU DO DÔCHODKU

[09.03.2021; Prešovské noviny; titulná strana, téma; s. 1,4; Mária Dudová-Bašistová]

Pivovarský skvost: Tri kamarátky pracujú spolu už 35 rokov

Mária DudováBašistová maria.dudova@ petitpress.sk

PREŠOV Ich cesty sa spojili na škole v Topoľčanoch. Štúdium a spoločný čas na internáte z nich spravil kamarátky. Dnes majú svoje rodiny a vzťahy sa ešte viac upevnili. Zo spolužiačok a spolubývajúcich sa stali kolegyne v práci. A spoločne to takto ťahajú už neuveriteľných 38 rokov. Lýdia Fedorová, Zdenka Kažimirská a Mária Liptáková sú za 35 rokov, ktoré si už pracovne odkrútili vo veľkošarišskom pivovare, v práci častejšie ako doma a aj vzťah medzi sebou pomenúvajú jednoznačne – ako jedna rodina.

Ani obchod, ani kaderníctvo, ale pivovar

Pivovar Šariš vo Veľkom Šariši má aktuálne približne 330 ľudí, pričom na výrobnom procese sa podieľa približne 150 ľudí. Ženy sú v tejto firme práci verné – priemerne je vo výrobe dĺžka zamestnania 16 rokov, dve desiatky tam pracujú vyše 20 rokov. Bežne zaužívanú predstavu, že pivo sa spája najmä s mužmi, tak tieto tri dámy spoľahlivo búrajú. Pre ne je pivo doslova celý život. S jačmeňom na sladovni spojili a prežili celú svoju pracovnú kariéru. A pritom v puberte o živote v sladovni ani len nechyrovali.

„Ja som chcela veľmi byť kaderníčka, ale v tom roku sa v Prešove odbor neotváral. Ako rodenej Veľkošarišanke mi učiteľka poradila – veď choď do Šariša, blízko je pivovar. Tak som si teda podala prihlášku. A tam sme sa všetky spoznali. Čo sa týka strihania, tak niekedy na internáte som strihala vychovávateľa, ale už som nikdy neprestúpila,“ spomína na začiatky Lýdia. Zdenku to zas ťahalo k povolaniu predavačky.

„Nevedela som, kam chcem ísť, keď som bola deviatačka. Nad pivovarom som ani nerozmýšľala, že také niečo existuje, oco doma nepil pivo. Chcela som ísť za predavačku, ale nezobrali ma, tak potom bola možnosť ísť na školu biochemik, vyskúšať to. A keď som prišla v Topoľčanoch do pivovaru, tak som si len obzerala tých ľudí okolo strojov – aj my budeme toto robiť? Aj my to budeme ovládať?“ opisuje svoje začiatky stretu s pivom Zdenka.

Aj Mária chcela byť pôvodne predavačkou, čiže by boli kolegyne možno aj tam.

viac na strane 4

Pokračovanie zo str. 1

Márii však neprešla ani predavačka, ani kaderníčka, o gymnáziu zas ona nechcela ani počuť. „Nejakú školu som mať musela, tak nás poslali do Prešova na úrad, kde nám poradili, čo by sa dalo, a tam padol návrh Topoľčany. A ísť na internát. A ja tak rozmýšľam – áno, chcem ísť na internát,“ smeje sa Mária pri spomienkach na vtedajšie pohnútky. A tak skončili na internáte i na škole všetky tri. Raz za mesiac chodili domov, oťukali sa, naučili sa samostatnosti. Na internáte vraj boli super partia, a keďže pivovarnícka škola v Topoľčanoch bola v tom čase jediná na Slovensku, mali spolužiakov od Michaloviec cez Košice, Banskú Bystricu, Trnavu až po Komárno. „Dostali sme i základy maďarčiny, my sme ich tiež naučili po šarišsky, hoci nám nič nerozumeli. To akoby medzi nás prišli Angličania, keď sme sa medzi sebou rozprávali,“ smejú sa. To, že túto školu skončili, ešte neznamenalo, že budú hneď aj robiť v pivovare, veľa ich spolužiakov si zvolilo inú cestu.

Ukážkový poriadok a zahrievanie prácou

Tá ich viedla do veľkošarišského pivovaru. A doslova jednohlasne sa zhodujú, žeby ani po rokoch nemenili. „Nás pivovar živí, šatí, máme výplatu na čas, aj nejaké výlety a hlavne skvelých vedúcich a výbornú partiu,“ vymenúva Zdenka samé pozitíva. Musí tam však byť aj značná lojalita a láska k povolaniu, ktorá motivuje ostať tak dlho na mieste.

„Aj my pohundreme, vždy si povieme, že musíme hundrať, lebo to je podstata človeka, ale inak je nám veľmi dobre. Náročné je to, že v rámci sladovne sme v prašnom prostredí, prievane, cítime, že už starneme,“ hovorí Lýdia o pozadí sladovne, ktoré nevidieť, keďže na prvý pohľad všetky tri vyzerajú ako svieže štyridsiatničky. Snažíme sa objaviť i náročnejšie momenty. „Taká obuv s oceľovou špičkou. Celý deň, jedna zmena má 12 hodín, byť v nej a v pohybe. Dá to zabrať,“ priznáva Zdenka. Vraj bývali aj kedysi dávno i časy, že prišli do práce a boli v nej i v botaskách, dnes o takom niečom niet ani len pomyslenia. O zime ani nehovoriac. Stále sú v pohybe, telo nemá priestor vychladnúť. „Musíme sa zohriať prácou. To nám ešte starý majster radil: Dzifčata, žimno vam? Zoberce metly a robce,“ smejú sa šikovné sladovníčky. Ale úplne sa zhodujú v tom, že vždy mali veľké šťastie na vedúcich. „A tento, čo ho máme teraz, je vynikajúci, najlepší,“ tvrdia stíšeným hlasom, keďže sedí vo vedľajšej miestnosti.

Poriadok musí byť, bez váhania

Pri profesijnom životopise, ktorý sa spája s jedným miestom a 35 rokmi, je už možné bilancovať i porovnávať. V čom sa to dnes zmenilo? „Zlepšila sa technológia, ale čo ostalo, to musíme spraviť. Napríklad upratovanie priestorov,“ vymenúva Zdenka. Stále to robia s 200 % nasadením. „Ako doma, treba to mať na poriadku, všetko upratané,“ prikyvuje Lýdia. Na začiatku, keď nastúpili a sladovňa mala 5 rokov, mali to ešte o čosi ťažšie. „Museli sme umývať okná hore, na rozvodne, za rozvodne, makačka to bola riadna.“ Na poriadok sú však, ako pedantné ženy zvyknuté na čistotu, dôsledné. „Koľkokrát prišli z iného pivovaru a chválili, že takú čistú sladovňu ešte nikdy nevideli. Tým sa môžeme pochváliť, lebo je to veľmi prašné prostredie. Vraj to neskutočne dodržujeme, lebo bežne je všade v iných pivovaroch po sladovniach prachu,“ spomína Lýdia. „A to pritom podľa mňa ešte nebolo vždy tak absolútne čisto,“ dopĺňa Mária. Darmo, ženy sa nezaprú.

Vylepšovanie? Stále by sa dalo

Aj pri zlepšovaní by ešte vedeli poradiť, kde sa dajú urobiť zmeny. „Keď idú pásy a na nich je jačmeň, ktorý je odkrytý, tak sa to stále práši. A to by sa dalo zakryť napríklad. Pomohlo by to viac udržaniu čistoty,“ vymenúva Mária. Ako sa spoločne so smiechom zamýšľajú, možno sa to zmení, keď ony odídu do dôchodku. Ženy, ktoré pracujú na sladovni, majú konkrétne v náplni práce na starosti jačmeň, ktorý posúvajú do laboratória.

„Za vami rampa, vysype sa jačmeň a nastavíme trasu na príslušné silo uskladnenia jačmeňa. Odoberieme vzorku z kamióna, odnesieme do laboratória. Jačmeň ide do výroby a konečný vyrobený slad dávame do varne alebo na tzv. export. Proces spočíva v tom, že zrnko jačmeňa prejde výrobou a zmení svoje vlastnosti. Na začiatku ho neprehryznete, ale na konci je už možné ho rozhryznúť, lebo to zrnko sa zmení,“ opisuje Mária. Zrná sú podľa odrôd, zaujímavosťou je napríklad aj odroda so zaujímavým názvom Casanova.

„Nie je problém vyrobiť z dobrého sladu dobré pivo, hoci dá sa aj z menej dobrého. No z toho lepšieho sladu sa varí ľahšie a my sme stále mali dobrý slad,“ opisujú dámy. Slad závisí pritom aj od obdobia, aké bolo leto, ako ho dovezú, aké je podnebie a iné faktory.

Počas mnohých rokov zažili rôzne obdobia, aj tie náročnejšie. „Menili sa majitelia, bola istá neistota, lebo sa hovorilo, že nás možno zatvoria. Jeden čas nás mal Francúz, boli sme v pivovare, ale patrili sme do inej firmy,“ vymenúva Mária.

V minulosti všetko robili manuálne. Prišiel vagón s jačmeňom, vyšli naň a odobrali vzorky. Ani úrazy ich úplne neobchádzali. „Spadla som raz z vagóna. Niekedy sme fungovali tak, že boli len schodíky, v jednej ruke sme mali vzorky a druhou sme sa pridržiavali. Len oprieť schodíky o vagón, vyliezť hore, nasypať,“ spomína Mária. Dnes už vagóny nechodia (len kamióny) a na odber vzoriek majú bezpečnú odberovú rampu. S dneškom a zásadami bezpečnosti práce sa to vraj ani len nedá porovnať. „Niekedy to možno aj otravuje, ale keď si predstavíme, ako sme robili kedysi, žiadne háčiky na rebríku, len tak, priložiť, ťahali sme rebríky, vláčili vedrá lopaty, je to až neuveriteľné. Ak bola na páse porucha a všetko šlo ďalej, začalo sa to na druhom konci kopiť, brali sme lopaty a šli pomáhať, nevedeli sme, či sa smiať, či plakať,“ opisuje rôzne úskalia, ktoré ich postihli, Zdenka.

V nohách 20 kilometrov za zmenu

Pri počúvaní toho, akou drinou tieto tri dámy prešli, je nemožné im tipovať správny vek. A za pravdu vraj tiež dávajú aj iní. „Niektorí šoféri sa nás pýtajú – vy ste tu prišli z materskej školy? Ani toľko rokov nemá ten šofér, čo my robíme,“ smejú sa. Aj oslovovanie teta im zavše príde zvláštne, vraj si to ani neuvedomujú, ale na druhej strane je to prirodzené, keď je napríklad kamionista vo veku ich detí. Ale tiež sa zhodujú v tom, že mať kamošky za kolegyne je super, ale ideálny je pomiešaný kolektív, nikdy nie je dobré, ak sú v partii len samé ženy alebo samí muži. Medzigeneračná spolupráca vraj nie je problém, ako ony zapadli, keď do pivovaru prišli, teraz je to opačne, keď zaúčajú mladých. Porovnávať však už vedia. A zhodujú sa v tom, že kedysi si mysleli, že už nič sa ani nedá zmeniť, vylepšiť.

„Čo sa môže zmeniť? Vagóny vykladali, koľaje fungovali, ináč to ani predsa nemôže byť. Sme si mysleli, že je to normálne,“ opisuje Zdenka. „A teraz vieme, aká to bola drina,“ dodávajú Lýdia s Máriou. „Fakt sme sa nadreli a ani nám to tak neprišlo. Ale keď došlo 15 áut do dňa, museli sme po ne chodiť na rampu, na váhu, zvážiť, odobrať, odniesť, bolo to vždy zaujímavé,“ vysvetľuje Lýdia.

Ozaj, spomínajú celý deň na nohách. Koľko to je teda za jednu 12-hodinovú zmenu? „Denne je to aj 20 kilometrov za deň. Už je to zjednodušené, pomáhajú nám čiastočne počítače, ale všetky máme hodinky a stále to je za zmenu prejdených nejakých 22 – 25-tisíc krokov,“ prekvapujú akčné ženy. Ale že je to robota dobrá, o tom svedčí aj fakt, že napríklad Lýdia tam má zamestnaného aj svojho manžela a syna. A vraj takýchto párov je v rámci pivovaru viacero. „Ak by tu bolo zle, tak ich nezavolám,“ žmurkne Lýdia.

Pivo uvariť? Jasné

Pracovať v pivovare a mať zákaz pitia na pracovisku je dnes úplne prirodzené a pochopiteľné. Ale nie vždy to tak bolo. „Dnes je to veľmi prísne na alkohol, ale my sme ešte zažili aj iné časy, keď bola istá tolerancia. Ráno sme išli do práce, chlapi vystupovali z vlaku a vyzerali, že už majú… To bolo asi všade. No tí, čo si nedali potom, keď sa zmenili pravidlá, povedať, tak už tu nerobia. Bez milosti končili,“ spomína Mária. Im však nechýba. Hoci blízko k nemu majú. A ako sme sa dozvedeli, Majka dokáže pivo aj uvariť. „Každá z nás ovláda základný rozbor, už sme to robili. Aká je vlhkosť, dusík, škodce a ďalšie,“ opisuje Zdenka. Proces má v malíčku Mária. „Iba ja som varila a pokiaľ viem, nijaká žena predo mnou ani po mne zatiaľ nevarila. Ale dnes je ten, kto varí pivo, pri počítači, tam je tá technológia a málo pohybu. Sú tam kotly, ale všetko sa presne prepočíta, z ktorého kotla kam sa to prečerpá. Pri každej značke ideme s počítačmi presne podľa postupu. Bola som tam 2 – 3 mesiace cez sezónu, ako zmena to bolo dobré, ale ostať tam, to si neviem predstaviť. Bola to dobrá skúsenosť, ale asi by ma to nebavilo,“ priznáva Mária, ktorá si dnes už nevie predstaviť, že by len sedela a nebola celý deň v pohybe. Doma pivo variť neskúšala, ale vraj by to možno šlo. Mimochodom, zaujímavosťou je, že všetky tri dámy, hoci roky spojili svoj život s pivom, mu neholdujú. Vraj maximálne v lete nejaké nealko či nejaké jedno malé čapované. „A rozoznať horkosť, chuť piva? No kdeže,“ smejú sa. Pivo vraj jedine symbolicky a na pretrávenie.

Ako jedna rodina

Vzájomná symbióza je medzi ženami nepopierateľná. „Keby sme nemali kolektív, ako máme, bolo by to oveľa ťažšie, ale dobrá nálada je základ. Kolektív tvorí možno aj 90 % práce a pohody v nej,“ zdôrazňuje Zdenka. „Sme tu skutočne ako rodina. Ja osobne si myslím, že človek stretne takého človeka, akého by mal v živote stretnúť, či v negatívnom, alebo pozitívnom zmysle, lebo každý nás obohatí. My sme tu už viac ako rodina, rozumieme si aj bez slov,“ opisuje Lýdia. Jedna na druhej už hneď ráno vidia, ak sa niektorá zle vyspí či ju niečo trápi. Ako nepretržitá prevádzka trávia spolu aj časť sviatkov, donesú si do práce dobroty, spoločne sa hostia a stretávajú pri jednom stole. Sloganom pivovaru je motto: „Iskru pivu dávajú ľudia“.

A tu zjavne dávajú tu iskru aj tieto zamestnankyne. Láska od nich sa teda pre-náša aj do piva? „Tam to určite, bez debaty,“ smejú sa všetky tri.

A vraj na ne platí aj niekdajší slogan, že všetko najlepšie je z roku 1967, teda roku, keď otvorili pivovar. „Aj my sme ten istý ročník, tak hovoríme, že je to úplne o nás,“ zhodujú sa Zdenka, Lýdia a Mária.

Mária Dudová-Bašistová

[Späť na obsah]

4. Ako sme žili v Československu

[09.03.2021; Prešovské noviny; SERIÁL; s. 10; redakcia]

HANISKA (KOŠICE)

Nezanedbateľnou kapitolou dejín koncom prvej polovice 20. storočia bola socializácia dediny. V roku 1950 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo, ktorého predsedom sa stal Ján Jarkovský, konfiškáciou poľnohospodárskych majetkov bývalého majiteľa Kirchmayera, ako aj poľnohospodárskej pôdy. Prvým richtárom obecného úradu po vojne v roku 1945 bol Ján Lénardt. Túto funkciu vykonával až do roku 1948. Po ňom v roku 1948 nastúpila do funkcie richtára zástupkyňa Demokratickej strany na Slovensku pani Anna Harčárová. V tom istom čase bol založený roľnícky družstevný liehovar, predsedom ktorého sa stal Ondrej Kočiško a členom správy bol Štefan Labaško. Hlavný liehovarník bol Viliam Fikari. Liehovar bol získaný tiež konfiškáciou majetku Kirchmayera a bol ocenený hodnotou 189 805 korún. (zdroj: obec Haniska; krátené, foto: FB/Historické fotografie miest a obcí)

[Späť na obsah]

5. Vitajte!

[08.03.2021; Urob si sám Záhrada; EDITORIÁL; s. 1; Monika Felixová Králová]

Hovorí sa, že kým neskúsiš, nevieš. A týka sa to aj pestovania zelenín a ovocia. Kým mnohí, najmä starší záhradkári, majú vlastné skúsenosti so širokým spektrom plodín a len tak ľahko sa niečoho nezľaknú, ostatní menej skúsení sa dajú odradiť. Ale i neúspech je na to, aby sme sa poučili. Nevzišli napríklad semienka petržlenu? Chytro kúpiť inú odrodu a od iného dodávateľa a skúsiť to znova. Samozrejme, okrem hľadania vinníka v semienkach alebo v počasí sa treba pozrieť aj na to, či sme všetko robili správne. Zvolili sme správne stanovište? Nepreschli výsevy? Práve s výsevmi vám pomôže jeden z našich príspevkov, tentoraz hlbšie zameraný na červenú repu, koreňový petržlen a hlúboviny. Pandémia, zdá sa, nekončí, a tak na pestovanie a všakovaké experimenty budeme mať času dosť. Navyše, v minulosti bola úroda zo záhradky aj nepriamym prilepšením rodinného rozpočtu. Nebolo treba kupovať zemiaky, koreňovú zeleninu ani ovocie.

Jar je tiež ideálnym obdobím na reštart trávnika. Niektorí ho príliš neriešia, iní si na ňom dajú výrazne záležať. Keď sa zamyslíme, trávnik je neprirodzené spoločenstvo, monokultúra, podobne ako polia plné pšenice alebo kukurice. A takisto ako sa obilie nepestuje bez hektolitrov chémie od hnojív až po jedovaté postreky a herbicídy, aj dokonalý trávnik udržíme iba s náročnými vstupmi. Má to zmysel? U nás doma sme to už dávnejšie vzdali, i keď v prvom pláne vzhľadom na niekoľkoárovú plochu. Pár metrov štvorcových trávnika na dvorčeku si aspoň trošku „rozmaznávame“, ale ďalej od dvora si žije svojím životom. A má to svoje výhody. Je plný rôznych kvitnúcich druhov, ktoré privial vietor. Nepolievame, nehnojíme, nestriekame, kosíme menej často. Kým tráva dostáva v lete zabrať, krásne zelené ostávajú plazivé ďateliny, trsy myšieho chvostíka, v polotieni zádušník a množstvo iných bylín. Mnohé z nich sú liečivé alebo jedlé. Takýto bylinný trávnik je aj pastvou pre rôzne druhy hmyzu, ktorého stavy, ako varujú odborníci, prudko klesajú. Toto je zrejme cesta do budúcna. Udržať nízko kosený trávnik tam, kde to má naozaj zmysel, a v iných častiach proste poľaviť.

Monika Felixová Králová šéfeditorka

[Späť na obsah]

11. Počet žien na riadiacich pozíciach v poľnohospodárstve EÚ sa zvyšuje. Ako je na tom Slovensko?

[08.03.2021; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 16:33; redakcia]

Počet žien na riadiacich pozíciách v poľnohospodárstve Európskej únie sa v posledných rokoch pomaly zvyšuje. Najnovšie údaje Eurostatu naznačujú, že v priemere 29 % fariem v celej únii riadia ženy. Informovala o tom v pondelok Európska komisia pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, pričom vychádzala z údajov Eurostatu za rok 2016. Komisia však zároveň dodala, že medzi jednotlivými krajinami EÚ panujú pri zastúpení riadenia fariem ženami značné rozdiely.

V Litve a Lotyšsku riadia ženy takmer polovicu všetkých fariem (45 %). Naopak, na Malte, v Nemecku, Dánsku a Holandsku nepresahuje podiel ženských riadiacich pracovníkov na farmách 10 %. Na Slovensku je tento podiel 19 %.

Malý podiel žien v niektorých krajinách EÚ na riadiacich pozíciách v poľnohospodárstve môže byť podľa Európskej komisie problémom do budúcnosti. V európskom poľnohospodárskom sektore totiž dominuje staršia populácia, pričom pokiaľ ide o farmárky, súčasné údaje ukazujú, že iba 4,2 % farmárok má menej ako 35 rokov.

„Vzhľadom na to, že 42 % žien pracujúcich v poľnohospodárstve má viac ako 65 rokov, na rozdiel od iba 29,2 % u mužov, existuje potenciál pre zväčšenie rodových rozdielov v poľnohospodárstve v budúcich rokoch,“ upozornila Európska komisia.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/pocet-zien-na-riadiacich-poziciach-v-polnohospodarstve-eu-sa-zvysuje-ako-je-na-tom-slovensko/

[Späť na obsah]

12. Včely z úľov pri najrušnejšej križovatke v Bratislave: Prečo je ich med špeciálny?

[08.03.2021; dnes24.sk; Bratislava; 11:29; redakcia]

Včelstvá, ktoré obývajú strechu Novej tržnice, lietajú za svojou “hostinou” do parku na Račianskom mýte, ale aj na zelené plochy na Kuchajde, či v parku JAMA a na Kolibu.

Hoci strecha Novej tržnice na Trnavskom mýte nevyzerá nijako vábne, žije svojim „tajným“ životom. Obýva ju totiž až 200-tisíc včielok, ktoré sa tam zlietajú z rôznych častí Nového Mesta, kam každý deň vylietavajú.

Včielky v meste

Za zaujímavým projektom stoja členovia občianskeho združenia Novomestský okrášľovací spolok a občianskej iniciatívy Nové Mesto – Náš Domov. Včielky si adoptovala ZŠ Jeséniova, ktorá sídli na Kolibe. Táto lokalita totiž patrí tiež k obľúbeným miestam, kam včely z tržnice zaletia. Žiaci školy zároveň nádherne vymaľovali úle.

O včelstvo sa stará Dušan Geschwandtner z Včelej farmy Orešany. „Včely na streche Tržnice sú pokojné, už niekoľko generácií šľachtené pre mierumilovnosť a pochádzajú priamo z Dolných Orešian. Neštípu na počkanie, ak im nejde človek priamo do úľa brať med,“ hovorí včelár Dušan Geschwandtner.

Včely sú ukazovateľom kvality a množstva zelene v meste. Štyri včelstvá, ktoré obývajú strechu Novej tržnice, lietajú za svojou „hostinou“ do parku na Račianskom mýte, ale aj na zelené plochy na Kuchajde, či v parku JAMA a na už spomínanej Kolibe.

Netradičné druhy medu

V celej Európe vznikajú v mestách chovy mestských včiel, ktoré prinášajú zmenu v chápaní ochrany biodiverzity a obohacujú mestské prostredie. „Nájdeme ich dnes na strechách budov, sídiel inštitúcií, obchodných domoch, či aj škôl v Londýne, Oslo, Paríži, vo Viedni a našťastie hojne už aj v Bratislave – v Prezidentskej záhrade, Vodárenskej komunitnej záhrade, či rovnako na strechách sídla Slovenskej Sporiteľne, Hotela Gate One, Rektorátu Paneurópskej Univerzity, streche YIT, či budovy Magistrátu Hl. Mesta,“ vyratúva na svojom webe Bratislavský samosprávny kraj (BSK).

Včely zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní rovnováhy v ekosystémoch. Sú najväčším opeľovačom plodín a závisí na nich trištvrtie úrody na svete.

Včely v meste produkujú netradičné druhy medu. Mestský med vďaka rozmanitosti rastlín, na ktoré v meste včielky lietajú, je chuťovo bohatý a rovnako zdravotne bohatý na antibakteriálne a antimikrobiálne látky. Konzumácia lokálneho medu môže pomôcť aj alergikom, pre vysoký obsah peľu, ktorý včely zbierajú z miestnych rastlín.

https://bratislava.dnes24.sk/vcely-z-ulov-pri-najrusnejsej-krizovatke-v-bratislave-preco-je-ich-med-specialny-384422

[Späť na obsah]

14. Uživí ekologické poľnohospodárstvo Slovensko?

[08.03.2021; euractiv.sk; euractiv.sk; 00:00; Marián Koreň;EURACTIV.sk]

(aktualizované: )

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Komentáre Tlač Email Facebook Twitter LinkedIn WhatsApp

Európska komisia minulý rok predstavila dlhodobú potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, ktorá má zásadným spôsobom prekopať celý poľnohospodársky a potravinový systém v EÚ. Jej zámerom je zaistiť, aby agropotravinárstvo takisto prispelo k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody.

Jedným z hlavných cieľov stratégie je väčšia podpora ekologického poľnohospodárstva. Do roku 2030 by ekofarmy mali tvoriť aspoň 25 percent poľnohospodárskej pôdy v EÚ. S tým súvisia aj ďalšie ciele stratégie, ktoré sú nevyhnutným predpokladom ekologického poľnohospodárstva: zníženie používania chemických ochranných prostriedkov a hnojív, či dobré životné podmienky zvierat.

Je v silách slovenského agropotravinárskeho sektora splniť európske ciele?

Veggie verzus hovädzí burger? Zlá otázka, prežijú oba, no ľudia od výrobcov očakávajú zlepšenia

Názor | Ekonomika

Tak ako výroba spaľovacích motorov prežila nástup elektrických vozidiel, aj jedlá zo živočíšnych bielkovín budú ďalej existovať popri rastúcom segmente rastlinných alternatív. Dôležité však bude zabezpečiť dostatočnú výživnosť potravín, ako aj ich udržateľnejšiu výrobu. Adam Šebesta je senior konzultant špecializujúci sa …

Sedem pripomienok poľnohospodárskeho výboru k stratégii o biodiverzite

Článok | Ekonomika

Europarlamentný výbor pre poľnohospodárstvo v stanovisku podporil Stratégiu pre ochranu biodiverzity. Členovia však vyzývajú, aby opatrenia nešli na úkor konkurencieschopnosti poľnohospodárov.

Ekologické poľnohospodárstvo v Únii a na Slovensku (INFOGRAFIKA)

Infografika | Ekonomika

Aby Slovensko splnilo cieľ potravinovej stratégie EÚ Z farmy na stôl, muselo by rozlohu ekofariem zvýšiť o takmer 300 tisíc hektárov. Dnes sa ekologickým spôsobom hospodári na 197 tisíc hektároch, čo je asi 10 percent ornej pôdy.

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/special_report/uzivi-ekologicke-polnohospodarstvo-slovensko/

[Späť na obsah]

16. Veggie verzus hovädzí burger? Zlá otázka, prežijú oba, no ľudia od výrobcov očakávajú zlepšenia

[08.03.2021; euractiv.sk; euractiv.sk; 00:00; Adam Šebesta;EURACTIV.sk]

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Komentáre Tlač Email Facebook Twitter LinkedIn WhatsApp

Adam Šebesta je senior konzultant špecializujúci sa na poľnohospodársku a potravinovú politiku.

Dopyt po rastlinných alternatívach k mäsovým výrobkom dosiahol v západnom svete počas pandémie ďalší nárast. Podľa dát neziskovej organizácie Good Food Institute predaj rastlinných alternatív v rokoch 2017 až 2019 vzrástol o 38 percent. Experti banky UBS ešte v období pred pandémiou Covid-19 predpokladali, že takýto rast bude pokračovať a v roku 2030 dosiahne až 18,5-násobne vyššie tržby v porovnaní so súčasnosťou, v odvetví s očakávaným obratom 85 miliárd dolárov. Výrazný rast však nastal aj v „tradičnom“ sektore mäsových výrobkov a bude pokračovať aj v nasledujúcom desaťročí (podľa predpovedí OECD sa spotreba mäsa do roku 2029 zvýši o 12 percent), podľa OSN očakávame, že do roku 2050 populácia dosiahne 9 až 10 miliárd. Zatiaľ čo súčasnú Európu a Ameriku možno označiť za „kultúrne orientovanú na mäso,“ kde prevažná väčšina ľudí pravidelne konzumuje mäsové výrobky, prechod na vegetariánsku a vegánsku stravu je čoraz rýchlejší.

Tlak regulácií a politikov

Vznik nových rastlinných bielkovinových produktov priniesol do potravinárskeho sektora rušivý prvok, ktorý spôsobil, že sa obidve strany čoraz častejšie púšťajú do vzájomných „krížových výprav“: obhajcovia nových rastlinných produktov na jednej strane hovoria o niekoľkonásobnom znížení environmentálnej stopy (americký výrobca burgrov Impossible Burger deklaruje zníženie uhlíkovej stopy o 89 percent v porovnaní s hamburgerom z hovädzieho mäsa), tradičný mäsový priemysel na druhej strane poukazuje na zdravotné aspekty výrobkov z „falošného mäsa“ ako vysoko spracovaných a obsahujúcich nežiaduce množstvá rafinovaných olejov a príchutí (v porovnaní s mäsom obsahujú porovnateľné množstvo nasýtených tukov, no sú významnejším zdrojom sodíka).

Aby to bolo ešte zložitejšie, politickí predstavitelia Európskeho parlamentu, členských štátov a Komisie vedú vojny o označenia tradičných živočíšnych výrobkov. Vyzerá to tak, že pojmy ako burger, klobása a steak budú k dispozícii aj pre rastlinné výrobky, avšak mlieko a jogurt budú exkluzívne patriť len mliečnym produktom. Niet pochýb o tom, že prebiehajúce rokovania o novej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ (SPP), ako aj o vnútroštátnych právnych predpisoch v členských štátoch, prinesú tieto témy späť do politickej arény.

Výživná hodnota potravín a udržateľnosť – zabudnuté paradigmy?

S politizáciou procesu okolo názvov nových rastlinných alternatív sa často zabúda na základné problémy, ako je podvýživa a obezita. Ide o to, že popri boji o označenie potravín často zabúdame na hodnotenie, aký je skutočný vplyv rôznych druhov potravinových výrobkov na výživu, stravovanie, ako aj príspevok k udržateľnosti.

Kým hovädzie mäso z pastvín, ktoré nie sú výsledkom odlesňovania, poskytujúce miestnym spoločenstvám mliečne a mäsové výrobky, ako aj kožu a iné materiály, môže byť prínosom pre životné prostredie, ako aj skrátenie dodávateľských reťazcov a zvýšenie potravinovej bezpečnosti, vysoko spracovaná vegánska alternatíva obsahujúca kokosové oleje, čokoládu a iné exotické komodity dovážané cez polovicu Zeme a vyrábané v intenzívnom poľnohospodárstve, nemusí byť reálnou alternatívou. To isté však môže v opačnom zmysle platiť pre intenzívny chov dobytka kŕmeného dovážaným neudržateľne vyrobeným krmivom na báze sóje v porovnaní s rastlinným výrobkom vyrobeným napríklad z európskej sóje alebo hrachu – pestovaným v súlade s princípmi udržateľného rozvoja. Ale ako to je s výživovou hodnotou týchto produktov? Riadia sa všetky zúčastnené strany vedeckými dôkazmi o tom, čo je skutočne vyvážená a zdravá strava?

Budúcnosť? Inteligentná inovácia pre oba sektory

Táto téma určite nie je čiernobiela a vyžaduje si seriózne premýšľanie o tom, ako umožniť a stimulovať inovácie v oboch odvetviach. Odvetvie chovu hospodárskych zvierat by profitovalo z verejných finančných prostriedkov, ktoré by pomohli prejsť na udržateľnejšiu výrobu a zlepšiť životné podmienky zvierat. Hoci je to dnes v rozpore s romantickou predstavou poľnohospodárstva, vďaka jednoduchšej adaptácii nových technológií by masová živočíšna výroba mohla v niektorých prípadoch oveľa rýchlejšie zabezpečiť dobré životné podmienky zvierat. To isté platí o cieli obmedziť stopy živočíšnej výroby: tá sa dá znížiť o 30 až 50 percent pri hovädzom mäse vďaka lepšiemu krmivu a zdraviu zvierat, a to aj zásluhou nových technológií, ako je precízny chov hospodárskych zvierat, použitím senzorov v poľnohospodárskych podnikoch a digitalizáciou. Rýchle rozšírenie inovácií a nových technológií by tiež mohlo zvýšiť konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov. Tí budú mať jedinečnú pozíciu, ktorá spojí environmentálnu udržateľnosť, dobré životné podmienky zvierat a zvýšenie produktivity.

Potravinová stratégia Z farmy na stôl má určiť štandard udržateľnej výroby a spotreby potravín pre celý svet. Európska komisia chce, aby európske potraviny boli zdravé, cenovo dostupné a aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

Na druhej strane, vegánske alternatívy by mohli ťažiť z udržateľnejšej výroby, ako aj z dôkladného posúdenia toho, ako môžu z dlhodobého hľadiska prospievať ľudskému zdraviu: tak ako existujú otázniky nad výživnosťou masovo vyrábaných a vysoko spracovaných rastlinných alternatív k tradičným mäsovým výrobkom, tak sú aj naďalej opravenými otázky o možnom vzťahu medzi konzumáciou spracovaného mäsa a vážnymi chorobami, vrátane rakoviny. Celkovo je jasné, že oba sektory môžu iba získať zo špecializovaného výskumu stimulovaného verejnými financiami, aby pokračovali v zmierňovaní svojho vplyvu na klímu a zvýšili svoj prínos k zdravej strave. A čo je najdôležitejšie, aby zabezpečili, že žiadny z produktov nebude prispievať k civilizačným ochoreniam (akné, obezita, cukrovka, srdcové choroby a rakovina).

Neexistuje jedno jediné správne riešenie, no politikárčenie musíme nahradiť vedecky podloženým rozhodovaním. Celoeurópska debata by mala viesť k jasným vedeckým záverom ohľadne výživových hodnôt potravín a ich vplyvu na životné prostredie a ľudské zdravie. Namiesto toho, aby si obidva sektory naložili viac, ako dokážu uniesť, mali by sa naučiť spolunažívať vedľa seba, priznať svoje limity a zamerať sa na to, ako môžu znížiť svoje uhlíkové stopy a zlepšiť výživnosť v prospech spotrebiteľa a životného prostredia. Koniec koncov, Európsky ekologický dohovor a stratégia Európskej komisie Z farmy na stôl, ako aj obdobie „po Covide,“ poskytujú jedinečnú príležitosť prísť s novým plánom.

https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/opinion/veggie-verzus-hovadzi-burger-zla-otazka-preziju-oba-no-ludia-od-vyrobcov-ocakavaju-zlepsenia/

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. Trh za miliardy: vegáni menia pulty obchodov

[09.03.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 12; Rastislav Tinák]

GASTRO

Dopyt po rastlinných alternatívach značne mohutnie. Spoločnosti reagujú rozširovaním ponuky či investíciami do výroby.

Rastislav Tinák

Bratislava – „Už nebudem jesť mäso!“ Niektorí sa tak rozhodli, lebo dbajú na svoje zdravie. Iní zase preto, že im záleží na životných podmienkach zvierat. Ďalší pre problémy spojené s globálnym otepľovaním. Nech je dôvod akýkoľvek, faktom zostáva, že trh s vegánskymi či vegetariánskymi produktmi rastie raketovo. Podľa analytikov zo spoločnosti Expert Market Research prvý z nich mal vlani hodnotu 15,4 miliardy dolárov a bude každý rok stúpať deväťpercentným tempom. To si uvedomujú aj výrobcovia potravín, ktorí pravidelne obohacujú svoju ponuku. Kategóriu vegánskych produktov tak nedávno začala budovať spoločnosť Nestlé. V nej sa nachádzajú napríklad cukríky Jojo bez akýchkoľvek prísad zo zvieracej ríše alebo ich vlajková loď: alternatíva k mäsu Garden Gourmet. Podľa predstaviteľov firmy im dopyt po tomto artikli každoročne značne narastá. Preto sa rozhodli vo svojom českom závode rozšíriť výrobné kapacity najväčšou investíciou od privatizácie v hodnote 30 miliónov eur.

Nákladnejšie portfólio výrobcov

Výhody spomínaných dobrôt sa nespájajú iba so zdravým životným štýlom. Majú totiž aj priaznivejší environmentálny dosah ako živočíšne výrobky. „Garden Gourmet Sensational Burger má podľa nezávislých hodnotení o 75 percent nižšiu uhlíkovú stopu než jeho hovädzia alternatíva a na jeho výrobu sa spotrebuje o 80 percent menej energie,“ zdôrazňuje Robert Kičina, manažér komunikácie v Nestlé. Silný potenciál rastlinných produktov si rovnako uvedomujú v spoločnosti Unilever, kde ponúkajú napríklad nanuk Magnum alebo tatársku omáčku Hellmann’s vo verzii bez prísad živočíšneho pôvodu. Proces produkcie je pritom nákladnejší, keďže sa stroje často musia úplne vyčistiť. „Výrobná linka musí zaistiť mieru bezpečia pred možnou kontamináciou nevegánskymi surovinami,“ konštatuje Magdaléna Leimerová z oddelenia komunikácie Unilever. V pretekoch gigantov o tento rýchlo stúpajúci trh nechýba ani francúzske Danone. Spoločnosť má dokonca dedikovanú značku pre toto publikum – Alpro, ktorá má v portfóliu 65 rastlinných alternatív k mliečnym výrobkom. Záujem o ne sa podľa firmy každoročne zvyšuje o 20 percent, pričom nejde len o jednu skupinu klientov. „Zameriavame sa najmä na vegánov, ale máme celkovo päť skupín ľudí,“ tvrdí Jakub Špiller, manažér komerčného rozvoja v Danone. Medzi nich patria napríklad flexitariáni, nadšenci zdravého a športového štýlu, ale aj rodičia podporujúci prírodný životný štýl s vysokým dôrazom na ekológiu.

Dlhodobý trend je už nastavený

Od výroby smerujú produkty na pulty obchodníkov, ktorí pravidelne sledujú dopyt zákazníkov. „Nielen na Slovensku, ale aj celosvetovo vidíme, že pribúda ľudí, ktorí preferujú alternatívne potraviny nielen zo zdravotných dôvodov, ale napríklad aj pre environmentálne princípy,“ uviedol Peter Steigauf, hovorca Tesca. Preto prispôsobujú ponuku, ktorá sa v uplynulom období rozšírila o približne 110 výrobkov na 240 jedál určených na špeciálnu výživu. Nezaostáva ani konkurenčný maloobchodný reťazec Kaufland, ktorý zaviedol privátnu značku K-Take it veggie. Predajcovia vnímajú tento segment ako dôležitý, a preto sa v prevádzkach väčšinou vyskytuje spolu na samostatných pultoch. Aj odvetvie HoReCa pochopilo, že tento trend nie je iba chvíľkový. Do vlaku tak nastúpilo veľa reštaurácií, pričom fast foody sú často priekopníkmi. Ponukou špeciálne pre vegetariánov sa zo zahraničia napríklad inšpirovali v sieti Regal Burger. „Pre nich máme alternatívu od založenia firmy. Tá je buď s baklažánom, prípadne ovčím syrom. Od marca máme aj novinku, takzvaný No Meat Burger,“ priblížili Jozef Bardík a Jozef Kuzma, spolumajitelia firmy.

[Späť na obsah]

3. Ceny pekárenských výrobkov porastú

[08.03.2021; Naše novosti; SPRAVODAJSTVO/INZERCIA; s. 3; Redakcia]

Nové Zámky, 3. marec 2021 – Zvyšovanie cien pekárenských výrobkov v súčasnej nepriaznivej situácii na trhu zhodnotila väčšina pekárov ako nevyhnutnosť.

Dôvodom k úprave cien sú najmä zvyšujúce sa mzdové podmienky a s tým súvisiace náklady s prácou cez víkend, v noci a počas sviatkov, ale aj súčasná pandemická situácia, ktorá prinútila pekárov konať.

Maloobchodná sieť potravín COOP Jednota Nové Zámky, spotrebné družstvo, tento problém intenzívne vníma a rozhodla sa prijať potrebné kroky. „V záujme zabezpečenia a zachovania kvality a dostupnosti slovenských pekárenských výrobkov, pristúpila COOP Jednota Nové Zámky, s. d. od začiatku marca k úprave nákupných cien pekárenských výrobkov, pričom zákazníkov sa zmena cien dotkne len minimálne,“ uviedol Ing. Štefan Mácsadi, predseda predstavenstva.

COOP Jednota Nové Zámky, s. d. v aktuálnej nepriaznivej situácii plní strategickú úlohu v zabezpečovaní základných potravín pre obyvateľstvo a reaguje najvýhodnejšími podmienkami pre svojich zákazníkov.

[Späť na obsah]

Legislatíva EÚ, štrukturálna politika a medzinárodné organizácie

5. Európa sa so Spojenými štátmi dohodla na poľnohospodárskych kvótach

[08.03.2021; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Svet; 00:00; TASR]

Dohoda pokrýva desiatky rôznych kvót v hodnote niekoľkých miliárd eur.

BRUSEL. Európska komisia (EK) v pondelok upozornila na ukončenie procesu dvojročných rokovaní o úprave poľnohospodárskych kvót Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré prebiehali medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie.

Komisia spresnila, že ide zavŕšenie procesu prebiehajúceho v rámci WTO o rozdelenie kvót pôvodne 28-člennej EÚ. Kvóty boli rozdelené na základe obchodných tokov z posledného obdobia, pričom časť kvót zostane EÚ a časť z nich je určená pre Spojené kráľovstvo.

Dohoda za miliardy eur

Dohoda pokrýva desiatky rôznych kvót v hodnote niekoľkých miliárd eur, vrátane kvót pre obchodovanie s hovädzím mäsom a hydinou, ryžou, mliečnymi výrobkami, ovocím a zeleninou a vínami.

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski v tejto súvislosti ocenil, že sa EÚ podarilo dosiahnuť dohodu s USA, s jej najdôležitejším obchodným partnerom. „Dohoda uzavretá v rámci WTO zachováva pôvodné objemy, ale rozdeľuje ich medzi EÚ a Britániu. Poskytuje poľnohospodárstvu a našim trhom istotu a stabilitu,“ opísal situáciu komisár.

Podľa jeho slov aj táto dohoda potvrdila význam obchodných a hospodárskych európsko-amerických vzťahov a vyslala dobrý signál o spoločnom záväzku oboch strán spolupracovať bilaterálne aj v rámci WTO.

Európa rokuje

Komisia pripomenula, že EÚ vedie podobné rokovania o rozdelení colných kvót s 21 ďalšími partnermi, ktorí majú právo na prístup k týmto kvótam.

Únii sa už podarilo uzavrieť rokovania napríklad s Argentínou, Austráliou, Indonéziou, Nórskom, Pakistanom či Thajskom.

Po schválení dohody o úprave poľnohospodárskych kvót medzi EÚ a USA zo strany Európskej komisie bude dohoda zaslaná na ratifikáciu Rade EÚ (ministri členských krajín) a Európskemu parlamentu, aby mohla čo najskôr vstúpiť do platnosti.

https://ekonomika.sme.sk/c/22612770/europa-sa-so-spojenymi-statmi-dohodla-na-polnohospodarskych-kvotach.html

[Späť na obsah]

7. WHO nedoporučuje covid pasy Unie

[06.03.2021; Právo; ZE ZAHRANIČÍ; s. 15; mcm]

Světová zdravotnická organizace (WHO) se staví proti očkovacím pasům, jež chce navrhnout Evropská komise. Regionální ředitel této organizace pro Evropu Hans Kluge sice podle německého listu Die Welt uznal, že pro toto léto je to „pravděpodobně nevyhnutelný“ krok, ihned ale dodal, že „nejde o doporučení WHO“.

„Chápeme, že vlády čelí politické realitě,“ připustil Belgičan Kluge. Dodal ale, že existují vážné obavy z následků zavedení pasů. Není totiž jisté, jak dlouho imunita po očkování vydrží, a navíc vakcína „nemusí nutně zabránit nakažení druhých“. Kluge zároveň vyjádřil naději, že počátkem příštího roku pandemie skončí, což ovšem neznamená, že virus zmizí.

Evropská komise chce 17. března předložit návrh normy o „digitálním zeleném pasu“, který bude obsahovat údaje o očkování proti covidu, o prodělání této nemoci a o negativních testech. Má to umožnit bezpečné odbourání překážek pro cestování v Unii.

(mcm)

[Späť na obsah]

Odpady

1. VYČISTILI PRÍRODU

[08.03.2021; Nitrianske noviny; SPRAVODAJSTVO; s. 10; (AH)]

ČERNÍK

Obec Černík v spolupráci s miestnymi obyvateľmi a členmi poľovného združenia sa zapojili do iniciatívy „Za čistejší Černík“. Svojím počinom chcú motivovať verejnosť k dodržiavaniu čistoty a poriadku v lesoch a verejných priestranstvách.

Výsledkom upratovania bolo vyčistenie lokality Horný háj. Zhruba päťdesiat vriec odpadu obsahovalo plastové fľaše, plechovky, konzervy, plastové obaly, sklo, železo a až 25 pneumatík.

„Táto akcia bola kombináciou dvoch pocitov. Na jednej strane je to zúfalstvo, aké obrovské množstvo odpadu sa nachádza v prírode. Na strane druhej je to zasa viera v ľudí, ktorí chcú ísť príkladom a priložiť ruku k tomu, aby ich okolie bolo pre nich i zvieratá čistejšie a bezpečnejšie,“ uviedla neoficiálna stránka obce na sociálnej sieti.

„Podarila sa nám skvelá vec, skrášlili a ozdravili sme si naše životné prostredie,“ dodala iniciatíva s tým, že podobné aktivity budú v obci pokračovať. „Chválim, bola to super akcia. Radi sme sa zúčastnili. I do budúcna sa určite znovu pridáme,“ uviedla na sociálnej sieti Miriam.

[Späť na obsah]

4. Na vzdialenosti pri zbere odpadov záleží

[08.03.2021; enviroportal.sk; Mestské a vidiecke ŽP; 00:00; Enviroportal]

Na triedenie skla, papiera, či plastov si Slováci už dávno zvykli, novinkou pre mestá a obce je ale zber biologicky rozložiteľného odpadu. Samosprávy, okrem Bratislavy a Košíc, majú od januára povinnosť triediť kuchynský odpad a vzdialenosť, ktorú musia obyvatelia prekonať k nádobám určeným na takýto zber, môže zásadne ovplyvniť mieru triedenia samospráv.

Čím bližšie sa totiž zberné nádoby na odpad nachádzajú, tým ľudia viac, lepšie a aj čistejšie triedia. Vzdialenosť je totiž jedným z najdôležitejších faktorov na úspešné zavedenie správneho systému zberu odpadov.

Čo všetko sa môže pokaziť

Na začiatku spustenia systému zberu by si každá samospráva mala stanoviť tri základné ciele. Hlavným dôvodom zavedenia by malo byť zníženie množstva skládkovaného odpadu tak, aby sme splnili európske ciele. Tie stanovujú, že do konca roku 2025 by sme mali opätovne využiť a recyklovať minimálne 55 percent komunálneho odpadu. Dôležitú úlohu zohráva ekonomická efektívnosť systému a v neposlednom rade aj vysoká miera spokojnosti a zapojenia občanov.

„Na týchto troch pilieroch môžu mestá a obce postaviť úspešný projekt. Nebudú tak vyhadzovať peniaze za nefunkčný systém a zároveň môže byť zhodnotené alebo zrecyklované maximálne množstvo odpadov,“ hovorí Martina Gaislová, odborníčka na komunálny odpad z portálu menejodpadu.sk. Samosprávy by mali občanom vytvoriť podmienky, aby bolo triedenie bioodpadu prirodzené a aby ich neodradili hneď na začiatku.

Ak systém nebude zrozumiteľný a pohodlný, môže byť síce vybavený najmodernejšou technológiou, no obyvatelia triediť nebudú. Jedným z rozhodujúcich faktorov je vzdialenosť. „Ľudia si na nové spôsoby zvykajú ťažšie, ak narúšajú ich doterajší komfort. Väčšina z nich nechce a nebude chodiť s vytriedením bioodpadom cez polovicu obce či sídliska. Preto by nádoba mala byť najďalej tam, kde je aj kontajner na zmesový komunálny odpad,“ vysvetľuje Martina Gaislová. Obyvatelia majú už totiž vytvorený návyk a vrecko s bioodpadom len hodia na rovnakom mieste len do inej nádoby.

Ak sa na zber pozrieme cez čísla, najvyššia zapojenosť, ako aj účinnosť zberu je priamo pri zdroji. Bioodpad dajú obyvatelia do košíka priamo na svojej kuchynskej linke. Keď sa im košík naplní, vyberú recyklovateľné vrecko, ktoré musia vyniesť do zbernej nádoby. Ak by mali triediť na mieste, ktoré je od nich vzdialené 25 metrov, do zberu sa zapojí o štvrtinu menej domácností a vytriedia sa len dve tretiny bioodpadu.

S narastajúcom vzdialenosťou tak záujem a ochota ľudí výrazne klesá. Ak by mali prejsť s bioodpadom dvesto metrov, urobí tak menej ako každá desiata domácnosť, pričom vytriedenia len tri percentá bioodpadu. Zvyšok skončí ako zmesový odpad na skládke, kde vplyvom podmienok hnije, zapácha a vytvára jeden z najsilnejších skleníkových plynov metán.

„Ak však samosprávy zavedú zber priamo od zdroja, časom zistia, že množstvo zmesového odpadu určeného na skládku začne klesať. Mali by tak znížiť frekvenciu jeho odvozu alebo zmenšiť nádoby,“ hovorí Martina Gaislová. V konečnom dôsledku ušetria samotní obyvatelia, lebo čím menej odpadu na skládke, tým menšie poplatky za skládkovanie.

Ako správne triediť už doma

V domácnostiach nie je jedno, do čoho sa kuchynský odpad zbiera. Ak je nádoba bez veka, veľmi rýchlo bude domácnosť plná vínnych mušiek. Ak samosprávy zvolia zas plastové nádoby bez vetrania, mušiek sa ľudia zbavia, no vysypanie zhnitej masy do zbernej nádoby nebude práve najobľúbenejšou činnosťou. Nehovoriac o potrebe následného umývania nádoby. „Po jednom či dvoch pokusoch budú mnohí používatelia znechutení a so zberom skončia. Bioodpad radšej vysypú do zmesového odpadu, ktorý skončí na skládke,“ hovorí Martina Gaislová.

Naopak, ak samosprávy rozdajú do domácností prevetrávané košíky s kompostovateľnými vreckami, bioodpad sa v nich bude prirodzene vysušovať. Takto dokáže stratiť až 30 percent hmotnosti. V košíku ani v kuchyni nebude nič zapáchať ani hniť a dokonca sa zníži aj objem a hmotnosť bioodpadu. V konečnom dôsledku sa do vonkajšej zbernej nádoby na stojisku zmestí viac kuchynského odpadu.

Správne nádoby znamenajú nižšie náklady na odvoz

Od januára pribudli na stojiskách aj nádoby na biologicky rozložiteľný odpad. Ak budú nádoby na kuchynský odpad zapáchať a budú špinavé, po prvej skúsenosti ich už obyvatelia nebudú chcieť ani len otvoriť. Okrem zápachu v nich nájdeme hmyz, hlodavce a množstvo baktérií. Ak samosprávy chcú, aby ľudia boli ochotní triediť, musia zabezpečiť čistotu kontajnerových stojísk, vybrať správnu nádobu na kuchynský odpad a zabezpečiť pravidelný odvoz všetkých druhov odpadov.

„Na základe skúseností zo zahraničia, napríklad z talianskych miest, vieme, že na zber kuchynského odpadu na stojiskách sú vhodné menšie zberné nádoby s objemom 120 alebo 240 litrov s prevetrávanými stenami, odtokovou mriežkou a prípadnou ochranu povrchu proti baktériám a vírusom vrátane nového koronavírusu,“ vysvetľuje Martina Gaislová. Skúsenosti zo zahraničia zároveň ukazujú, že odvoz odpadu pri kuchynských nádobách by mal byť vo vyššej intenzite, aspoň raz za týždeň. Samosprávy sa tak môžu vyhnúť všetkým vyššie zmieňovaným negatívnym dôsledkom zberu bioodpadu.

Na Slovensku môže byť pozitívnym príkladom zavedenia správneho systému zberu samospráva v Beluši na Považí, kde od začiatku roka začali s triedeným kuchynského odpadu. V rodinných domoch ho obyvatelia kompostujú na svojich záhradách, v bytovkách zas domácnosti dostali prevetrávané košíky s kompostovateľnými vreckami. Ak ich naplnia, vyhodia ich na zberných miestach do nádob na bioodpad, ktoré majú 120 alebo 240 litrov.

„Kým pri prvom zbere na začiatku januára dokázali obyvatelia vytriediť 440 kilogramov kuchynského odpadu, už o mesiac to bolo viac ako tisíc kilogramov,“ hovorí Martina Gaislová. Odborníci vyhodnotili potenciál obce na úrovni 1 100 kilogramov mesačne. Vďaka nastavenému systému triedenia je odpad veľmi dobre vytriedený, bez znečistenia inými druhmi odpadu, čo zásadne uľahčuje jeho ďalšie spracovanie. A najmä zvyšuje kvalitu výsledného produktu – kompostu. Ten má pri takto vhodne pripravenom vstupe potenciál dosiahnuť kvalitu využiteľnú v poľnohospodárstve, čím sa Slovensko opäť obohatí o zdravú pôdu a zdravé plodiny.

Zdroj: menejodpadu.sk

http://www.enviroportal.sk/clanok/na-vzdialenosti-pri-zbere-odpadov-zalezi

[Späť na obsah]

Iné informácie

1. Ptačí chřipka řádí i na severu Moravy

[09.03.2021; Lidové noviny; EKONOMIKA; s. 4; ČTK]

PRAHA/OSTRAVA Veterináři potvrdili o víkendu deváté a desáté ohnisko ptačí chřipky v Česku. V obou případech šlo o malochovy, nově byl jeden v Moravskoslezském kraji. Druhé nové ohnisko bylo ve středních Čechách, kde už byla chřipka dříve zjištěna, uvedl včera za Státní veterinární správu Petr Majer. První nové ohnisko bylo v obci Velké Hoštice na Opavsku. Ohniska v chovech se tak nacházejí už v šesti krajích, kromě Středočeského a Moravskoslezského také v Jihočeském, Pardubickém, Plzeňském a na Vysočině. U volně žijících ptáků se choroba potvrdila také v Libereckém, Olomouckém, Zlínském a Ústeckém kraji a v Praze.

[Späť na obsah]

2. Pivovary Lobkowicz zavírají také Vysoký Chlumec

[08.03.2021; Právo; TRHY & EKONOMIKA; s. 14; ČTK;zr]

Pivovary Lobkowicz Group uzavírají po podnicích v Uherském Brodě a Klášteře i pivovar ve Vysokém Chlumci na Příbramsku. Důvodem jsou důsledky pandemie koronaviru. Provoz je podle mluvčí Martiny Huskové dočasně přerušen a otevření bude skupina řešit až po překonání epidemie, oživení ekonomiky a nárůstu poptávky po otevření restaurací.

(ČTK, zr)

[Späť na obsah]

3. V Poľsku vycvičia psy na odhaľovanie infikovaných koronavírusom

[08.03.2021; aktuality.sk; Svet; 20:18; TASR]

Zvieratá, ktoré zvyčajne využívajú špeciálne tímy poľskej finančnej správy na zisťovanie nelegálne prevážaného tovaru, budú najskôr podrobené osemmtýždňovému špeciálnemu výcviku.

Pri odhaľovaní osôb nakazených koronavírusom budú v Poľsku pomáhať špeciálne cvičené služobné psy. Informovala o tom v pondelok agentúra PAP.

Celý projekt bude prebiehať pod patronátom univerzity vo Vroclavi a veterinárnych odborníkov z Francúzska.

Poľsko zaznamenalo za nedeľu 6170 nových prípadov nákazy koronavírusom a 32 úmrtí. Od vypuknutia pandémie už v krajine celkovo potvrdili 1.801.083 prípadov nákazy, pričom ochoreniu COVID-19, ktoré nový koronavírus spôsobuje, tam podľahlo 45.317 ľudí.

S potvrdenou koronavírusovou infekciou je v Poľsku aktuálne hospitalizovaných 17.337 ľudí a ďalších 219.104 osôb je v karanténe. Z nákazy sa doteraz vyliečilo 1.494.083 ľudí.

Proti koronavírusu bolo v Poľsku do pondelka zaočkovaných 3.969.496 ľudí, vyplýva z údajov zverejnených na oficiálnej webstránke poľskej vlády.

S hromadnou vakcináciou sa v Poľsku, podobne ako vo väčšine krajín EÚ, začalo 27. decembra, pričom medzi prvými zaočkovanými boli zdravotníci. Koncom januára začali očkovať aj seniorov nad 80 rokov. V súčasnosti na rad prišli aj poľskí učitelia.

https://www.aktuality.sk/clanok/871859/v-polsku-vycvicia-psy-na-odhalovanie-nakazenych-koronavirusom/

[Späť na obsah]

4. Aktivisti: Ľudia zničili alebo znehodnotili dve tretiny dažďových pralesov

[08.03.2021; aktuality.sk; Svet; 18:11; TASR]

Viac ako polovica plochy pralesov, ktorá bola zničená od roku 2002, sa nachádza v oblasti Amazónie, uvádza sa v správe.

Ľudia zničili alebo znehodnotili už takmer dve tretiny rozlohy pôvodných tropických dažďových pralesov vo svete. Vyplýva to z pondelok zverejnenej správy ochranárskej organizácie Rainforest Foundation Norway, o ktorej informovala agentúra Reuters.

V dôsledku ťažby dreva a pôdy, najmä na poľnohospodárske účely, bolo zničených približne 34 percent rozlohy pôvodných pralesov. Ďalších 30 percent bolo znehodnotených, čím sa stali zvyšné porasty zraniteľnejšími voči požiarom a ďalšej devastácii.

Viac ako polovica plochy pralesov, ktorá bola zničená od roku 2002, sa nachádza v oblasti Amazónie, uvádza sa v správe.

Postupujúce ničenie pralesov zvyšuje potenciál klimatických zmien, čo následne sťažuje prežitie zostávajúcich porastov, uviedol výskumník a autor správy Anders Krogh. V rokoch 2002 a 2019 podľa neho zmizli dažďové pralesy s rozlohou väčšou ako Francúzsko.

Brazílsky prezident Jair Bolsonaro bol v roku 2019 zvolený za prezidenta aj vďaka prísľubom, že ešte viac otvorí oblasť Amazónie pre rozvoj poľnohospodárstva a ťažbu surovín, čo spôsobilo zvýšenie úrovne odlesňovania. Brazílsky prezident preto čelí rastúcej kritike doma i v zahraničí.

Oblasť Amazónie však predstavuje aj najväčšiu nádej na zachovanie zvyškov dažďového pralesa. Podľa Andersa Krogha amazonský prales a okolité oblasti – povodie Orinoka a andský dažďový les – dovedna tvoria 73,5 percenta plochy tropických pralesov, ktoré nie sú narušené ľudskou činnosťou.

https://www.aktuality.sk/clanok/871825/aktivisti-ludia-znicili-alebo-znehodnotili-dve-tretiny-dazdovych-pralesov/

[Späť na obsah]

5. Kanada rieši záhadu s maslom: Ľudia si všimli, že sa s ním pri izbovej teplote deje niečo zvláštne

[08.03.2021; topky.sk; Zaujímavosti; 00:00; ČTKVIDEO: Youtube/CBC News: The National]

TORONTO – Kanadskí spotrebitelia začali verejne riešiť záhadu, ktorá sa týka kvality masla v obchodoch. Mnohí si totiž všimli, že v ostatných týždňoch sa malo horšie rozotiera a nemäkne ani pri izbovej teplote. Jedným z možných vysvetlení je to, že chovatelia začali kravám do krmiva pridávať väčšie množstvo palmového tuku, napísal server BBC.

Potravinársku aféru vtipne nazvanú “buttergate” podľa anglického označenia pre maslo ako prví rozvírili na sociálnych sieťach profesionálni kuchári a gastronomickí blogeri. “S naším maslom sa niečo deje a ja zistím čo. Všimli ste si, že pri izbovej teplote nemäkne? Je vodové? Gumové?” napísala na Twiteri začiatkom februára kanadská autorka kuchárok Julie Van Rosendaalová.

Tá potom prišla aj s prvým vysvetlením. Podľa nej za zmenou kvality masla stojí zmenené zloženie krmív, ktoré začali farmári používať kvôli zvýšeniu produkcie mlieka. V Kanade totiž vlani kvôli dlhej karanténe a ľuďom, ktorí sa počas nej venovali pečeniu, stúpol dopyt po masle o 12 percent. Doplnky na báze palmového tuku sa pridávajú do krmív už roky, pretože zvyšujú produkciu mlieka a tiež jeho tučnosť. Minulý rok v lete sa ale tieto doplnky začali používať vo väčšej miere. Podľa doterajších zistení môže mať maslo vyrobené z mlieka kráv kŕmených palmovým tukom vyššiu teplotu topenia, čo by vysvetľovalo jeho väčšiu tuhosť.

Zdroj: SITA

Šéf potravinárskeho laboratória na univerzite Dalhousie Sylvain Charlebois vo svojom komentári napísal, že palmový tuk v krmivách je povolený, ale nie úplne neškodný, najmä s ohľadom na životné prostredie. Prax je preto podľa neho “eticky sporná”. Farmári však nesúhlasia; tvrdia, že palmový tuk je spoľahlivým prostriedkom, ako kravám dodať energiu a žiadne škodlivé vplyvy na kvalitu mlieka nie sú známe.

https://www.topky.sk/cl/13/2069087/Kanada-riesi-zahadu-s-maslom–Ludia-si-vsimli–ze-sa-s-nim-pri-izbovej-teplote-deje-nieco-zvlastne

[Späť na obsah]

6. Řešme skutečné problémy zemědělství

[06.03.2021; Právo; Firma; s. 21; Jan Doležal]

Ve středu 20. ledna schválila Poslanecká sněmovna Parlamentu ČR novelu Zákona o potravinách a tabákových výrobcích, a to včetně pozměňovacího návrhu poslance Radima Fialy (SPD) o povinném podílu vybraných (130 položek) základních potravin na pultech větších (plocha nad 400 m2) prodejců potravin. Daný pozměňovací návrh není rozhodně ideální. Pro běžného spotřebitele navíc není vůbec snadno pochopitelný. Vždyť stojí na takových parametrech, jako je například vážený průměr, a navíc operuje s domněnkou, že soběstačnost v těch nejproblematičtějších položkách se bude vlivem zavedení podílu zvyšovat.

Já zákon, a diskusi o něm, beru především jako signál vůči veřejnosti, zemědělcům a potravinářům, a především vůči samotným řetězcům. Ačkoliv se mohou povinné podíly zdát jako extrémní řešení, někdy zkrátka platí „na hrubý pytel, hrubá záplata“.

Jakékoliv méně kontroverzní návrhy, se kterými zemědělci a potravináři v minulosti přicházeli, byly totiž vždy a bez větší pozornosti médií i spotřebitelů smeteny ze stolu. Řetězce se tady za posledních 30 let chovaly jako na „divokém východě“ a výsledkem je situace, kdy se Česká republika stala popelnicí Evropy.

Přiznejme si, že české zemědělství je nesoběstačné a čeští zemědělci jsou závislí na dotačních podporách, které navíc jako přes průtokový ohřívač směřují právě k obchodním řetězcům, jež celou situaci – zaklínaje se dobrem a volbou zákazníků – zavinily.

Zákon potraviny nezdraží

Pokud nám řetězce argumentují tím, že je tu nízká soběstačnost, a proto nelze české potraviny spotřebitelům nabídnout, pak to nelze označit za nic jiného než za vrchol pokrytectví. Asi těžko totiž budou čeští bramboráři za pár týdnů sázet brambory, když je nakonec nemají komu prodat. A letošní rok nám zrovna na bramborách ukazuje, jaký obchodní princip platí.

Řetězce preferují dovoz přebytečné produkce ze západní Evropy, zapříčiněný mimo jiné zavřením gastroprovozů a přebytkem hranolkových brambor, a naše pěstitele následně postaví před cenu 1-2 Kč za kilogram kvalitní a bezpečné produkce, což je likvidační.

Západním kapitálem vlastněné řetězce, které ve všech reklamách milují pro ně zaslíbené Česko, tak jasně vzkázaly, že jim stačí brambory německé, nakoupené za dumpingové ceny, a o ty české nestojí. Ze je kvalita takových brambor mizerná, řetězcům nevadí. Zákazník chce přece potraviny levné, nikoli kvalitní. Říká se tomu údajně lokální preference spotřebitele. Stejná situace je v chovu prasat. Přitom jsme země prostá nákaz a potravinových skandálů, protože máme mimořádně kvalitní a dobře kontrolovanou produkci.

Česká prasata nikdo ani za směšné ceny nechce. Proč by je také řetězce chtěly, když jim nejde ani o české zemědělce a potravináře, ani o blaho spotřebitele – i když se nás o tom snažily svými vyjádřeními v médiích přesvědčit -, ale o maximalizaci zisku za jakoukoliv cenu. Ještě jednou se musím ohradit vůči záměrně zavádějícím tvrzením, že zákon zdraží potraviny pro spotřebitele. Tím, kdo na českém trhu s potravinami určuje ceny, jsou řetězce, nikoliv zemědělci a potravináři.

Zákaz nákupu pod výrobní cenu

Již dříve jsme se snažili prosadit zákaz nákupu pod výrobní ceny a zákaz prodeje pod ceny nákupní. Oboje deformuje trh a devalvuje v očích zákaznika skutečnou cenu potravin. Marně. Stejně tak jsme požadovali dodržování zákona o významné tržní síle. Také marně. Pamětníci si možná vzpomenou na tabule deklarující procentuální zastoupení zboží podle země původu. I to řetězce obcházely vytvořením fiktivní nákupní aliance, která sice nakupovala v zahraničí, ale. na faktuře pro řetězec byl nakonec „český“ dodavatel.

Povinné podíly sice možná nejsou nejšťastnějším řešením, ale jsou budíčkem pro řetězce, které nyní v panice torpédují média a snaží se prostřednictvím lží, nepravd a za vlasy přitažených populistických přirovnání odvádět pozornost od skutečného problému. Tím je jejich chamtivost, která naše prvovýrobce a zpracovatele dovedla tam, kde jsou, tedy k exportu základních surovin a ke ztrátě přidané hodnoty. Projednání novely zákona o potravinách v Senátu a následně další týdny a měsíce tak ukážou, zda zákonodárci chtějí řešit skutečné problémy této země, kterými nesoběstačnost, závislost na dotacích a záporné saldo agrárního zahraničního obchodu jsou, nebo hrát „politiku“.

Je tomu již rok, kdy nám všem koronavirus prakticky obrátil život naruby, a zároveň přitom postupně rozdělil společnost na dva nesmiřitelné tábory. Jedni volají po návratu k normálu, druzí, kteří patří do tzv. rizikových skupin, případně mají s covidem až příliš osobní zkušenost spojenou například s vlastními zdravotními komplikacemi nebo s úmrtím blízkého člověka, zase varují před rizikem zlehčování nebezpečné nákazy.

Obojí je naprosto pochopitelné. Životní situace, která s sebou nese nejen omezení osobních svobod, ale pro mnohé také existenční potíže ne kvůli vlastní neschopnosti, ale kvůli nezbytným, i když někdy zmateným vládním rozhodnutím, je pro mnohé neúnosná a frustrující. Na druhou stranu v době, kdy ještě není dokončeno plošné očkování a není tu stoprocentně účinný lék, neexistuje skutečně udržitelná a zodpovědná alternativa.

Proti sobě tak nakonec stojí dva extrémy. Na jedné straně Klausova „bezroušková“ lehkomyslnost, na straně druhé mrazáková panika. Odpovědí nakonec, pokud budeme chtít žít jako před virem, ovšem dlouhodobě není omezování našich životů, ale především zodpovědný přístup společnosti a technologický pokrok, tedy efektivní vakcína, bezpečný a účinný lék pro těžší případy a vyhovující personální a technické vybavení nemocnic.

Vypjatá debata o klimatu

Podobně extremistická debata še vede již delší dobu na téma udržitelnost a budoucnost lidstva a planety obecně. Na rozdíl od covidu se však v tomto případě nejedná o hrozbu krátkodobou a bezprostřední, ale o záležitost, která se projevuje postupně a v delším časovém horizontu. Navíc se změny klimatu nepřipomínají dennodenně v běžném životě v podobě zarouškovaných lidí a zavřených služeb, ale tu a tam například suchem, za které podle většinové veřejnosti stejně můžou zemědělci, a jindy zase kázáním milionářských celebrit o tom, jak bychom se měli omezit v našich rozmařilých životech.

Vypjatost debaty o klimatu a udržitelnosti si nicméně s tou covidovou v ničem nezadá. Na jedné straně stojí klimatičtí alarmisté, na druhé zase popírači oteplování Země a dopadu člověka na ekosystém planety. Zcela zásadně je nutné ohradit se proti tvrzením, že jestli zásadně neproměníme náš dosavadní způsob života, je konec. Tohle bohužel dnes děti běžně slýchají ve školách a nezřídka to dokonce vede až k úzkostným poruchám u sugestibilnějších jedinců. Z podobných nepodložených proklamací pak bohužel vycházejí i některé návrhy z pera Evropské komise, pravděpodobně brzy posvěcené ultrazeleným evropským parlamentem, jako je třeba zemědělcům velmi známý „Zelený úděl“, tedy Green Deal.

Pravda je uprostřed

Ke skutečnému řešení však ani strašení a omezování osobních svobod, ani popírání problémů bez reálných řešení nepřispěje. Tak jako u debaty covidové, je i v debatě „greendealové“ pravda někde uprostřed. Odpovědí na současné problémy není žít pod totalitní nadvládou korporací nebo vlád, které nás chtějí proti naší vůli zachránit, ani pokrytecky zachraňovat svět z Evropy, ale zároveň přihlížet přelidňování a devastaci ekosystémů ve zbytku třetího světa. Je proto třeba přijít s přijatelným řešením pro pokračování normálního života. Velkým, a ze své podstaty samozřejmě populárním tématem, se v posledních letech a měsících stala otázka konzumace masa a živočišných produktů obecně a úvahy o jejím omezení, například vysokým zdaněním. Také Green Deal evropských úředníků a politiků se přidal. Navrhuje již do blízké buducnosti takové „lahůdky“, jako výrazné omezení živočišné výroby, označování potravin podle dopadu jejich produkce na planetu a koketuje i s uvedenou myšlenkou daně na maso.

Tak jako v případě koronaviru, je i zde jasnou odpovědí aplikace poznatků vědy a techniky spojená s odpovědným přístupem. Totéž platí i pro další současné výzvy v zemědělství, jako je udržitelné vodní, odpadové a oběhové hospodářství. Témat, ke kterým může zemědělství přispět, nebo být přímo klíčem k řešení, je celá řada a jdou nad rámec omezeného rozsahu tohoto textu. Každopádně ale platí, že stejně jako v případě koronaviru není řešením ukazovat na někoho prstem a hledat viníka, ale je nutné vést racionální debatu o tom, co je a co není možné bez apokalyptických vizí na straně jedné a strkání hlavy do písku na straně druhé.

Jan Doležal prezident Agrární komory ČR

[Späť na obsah]

7. Pivních expertek přibývá, tvrdí Prazdroj

[06.03.2021; Právo; Zpravodajství; s. 5; Ivan Blažek]

Ivan Blažek

Počet žen, které samy sebe považují za pivní expertky, výrazně stoupá. A v hospodě, tedy pokud je útulná – a nemá zrovna kvůli pandemii zavřeno -, vysedávají dokonce delší čas než muži. Alespoň podle průzkumu společnosti Kantar, s nímž operuje Plzeňský Prazdroj.

„Popularita piv u žen roste 61 procent tvrdí, že jim pivo chutná, a to je jen o třináct procent méně než u mužů. Navíc se rozdíl mezi oběma pohlavími v posledních letech stále snižuje,“ upozornil Zdeněk Kovář, mluvčí pivovaru.

„Za poslední čtyři roky se také zdvojnásobil počet žen, které se považují za pivní expertky. To se přelévá i do jejich zvýšeného zájmu o tradičně mužské obory spojené s výrobou piva. Z pivovarnických středních a vysokých škol Prazdroj v posledních letech přijímá téměř polovinu absolventek,“ uvedl Kovář s tím, že v podniku nyní pracuje třetina žen, stejné zastoupení mají i ve středním managementu a vedoucích pozicích.

Raději v hospodě

„Naším cílem je tento podíl přirozeně zvyšovat a dosáhnout třetinového zastoupení žen do roku 2030 i na nejvyšších manažerských postech,“ dodal Kovář.

Dámy si rády dají nealko pivo, ale preferují i ležáky, a podle průzkumu roste zájem také o tmavá piva nebo speciály. Stejně jako muži si pivo dají raději v hospodě než doma. „Rozdílná jsou ale jejich kritéria při výběru podniku,“ upozornil Kovář. „U mužů podle dat Kantaru rozhoduje například teplota piva nebo správná míra. Ženy mají priority poskládané jinak: vede u nich vstřícnost personálu, čistota a útulnost interiéru i toalet nebo rychlost obsluhy,“ konstatoval Kovář.

Podle Pavlíny Kalousové, ředitelky firemních vztahů a komunikace, pivovar loni vyčlenil desítky milionů korun na vybavení zahrádek. „Letos to chceme zopakovat,“ poznamenala Kalousová.

„Rozjeli jsme ve spolupráci s architekty a hospodskými projekt na úpravy fasád a exteriérů provozoven. Odebíráme nadbytečné reklamy, děláme přehlednější značení, odstraňujeme polepy z oken, aby bylo vidět dovnitř, což preferuje většina hostů,“ dodala Kalousová. Zmíněný průzkum ukázal, že ženy v útulném prostředí stráví u piva o pětadvacet minut více času než muži.

[Späť na obsah]

Viac na siacplus.sk

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk