Monitoring médií 12.02.2021

Farmárske organizácie na čele so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou stále hrozia protestmi. Nezabral sľub ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského, že peniaze na vyššie dotácie pre malých farmárov nezoberie z podpôr veľkých fariem, ale z iných zdrojov rezortu.

https://e.dennikn.sk/minuta/2266709/

[Späť na obsah]

2. Mičovský na vyššie dotácie pre malých farmárov napokon nezoberie z podpôr veľkých, no tí chcú aj tak protestovať

[11.02.2021; dennikn.sk; Ekonomika; 14:06; Ivan Haluza]

Je dobré, že minister pôdohospodárstva Ján Mičovský chce zaviesť od tohto roka systém redistributívnej platby, ktorý spočíva v tom, že malí farmári obhospodarujúci najviac 28 hektárov pôdy budú mať na svoje polia výrazne vyššie hektárové dotácie ako väčšie farmy.

Vekový priemer v domácom poľnohospodárstve je vyše 50 rokov a atraktívnejšie dotácie môžu prilákať do sektora nových podnikateľov. Navyše, malí farmári sa častejšie púšťajú do výroby hotových potravín a nekončia len pri veľkoprodukcii základných agrárnych surovín.

Plán ministra však vyvoláva medzi väčšími farmármi opäť veľké vášne. Dokonca upozorňujú, že keby nebola pandémia, už štrajkujú v uliciach, lebo nový plán ministra je len pokračovaním údajného chaosu a anarchie na jeho rezorte.

Chuť na celonárodný štrajk ich neprechádza ani potom čo minister po stredajších rokovaniach s nimi vyhlásil, že desiatky miliónov eur na vyššie dotácie pre malých nebude brať z dotácií pre ostatné farmy, ale ich nájde v iných zdrojoch svojho rezortu.

Farmárom na čele s ich najväčšou organizáciou – Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK) totiž neprekáža ani tak to, že väčšie farmy sa majú skladať na vyššie dotácie pre najmenších farmárov. Aspoň tak znejú ich oficiálne vyjadrenia.

Najviac kritizujú, že malým chce Mičovský rozdať vyššie dotácie bez toho, aby boli naviazané na dosahovanú produktívnosť. Takto sa podľa nich vyššie dotácie medzi malými farmármi iba minú, no hlavný cieľ, ktorým je zvyšovanie domácej ponuky potravín, sa nenaplní.

„V našom poľnohospodárstve nie je tak veľa peňazí aby sme ich mohli iba tak rozdávať. My súhlasíme, aby malí farmári získali na svoje prvé hektáre vyššie dotácie, no ich vyplácanie sa musí ošetriť tak, aby boli aj naozaj produktívni, a nie že budú mať z polí iba trávniky,“ uviedol v debate s ministrom na TA3 predseda SPPK Emil Macho.

Tento názor podľa neho zdieľajú aj mnohé spolky malých farmárov, lebo aj im ide predovšetkým o zvyšovanie nedostatočnej ponuky domácich potravín.

Na rokovania a doťahovanie nového lukratívnejšieho dotovania malých fariem majú obe strany ešte týždeň. Do konca budúceho týždňa musí totiž Mičovský poslať svoj model zavedenia takzvanej redistributívnej platby EÚ. Ak sa to nestihne, Slovensko ju bude môcť zasa zaviesť až od budúceho roka.

Ako vyzerali prvotné plány ministra

Prvé plány na zvýšenie dotovania malých farmárov obhospodarujúcich menej ako 28 hektárov prenikli z Mičovského rezortu do médií len minulý týždeň. Hovorili o tom, že malým podnikateľom sa hektárová podpora zdvihne z terajších vyše sto eur o ďalších 150 eur na hektár. A potrebných 30 miliónov eur sa získa krátením dotácií všetkých ostatných väčších fariem.

Analytici zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ján Pokrivčák a Marián Tóth prepočítali, že každý malý farmár takto získa od štátu navyše tisíce eur, zatiaľ čo veľké farmy stratia každoročne desaťtisíce eur:

Konkrétnejšie ich prepočty ukázali, že najväčšie šesťtisíc-hektárové slovenské farmy by si oproti súčasnosti pohoršili o vyše 52-tisíc eur ročne. Takto by prišli o skoro osem percent súčasných platieb.

Farma s 1 500 hektármi by prišla zasa o 12-tisíc eur, o necelých sedem percent svojej podpory.

Podľa portálu Euractiv.sk európska legislatíva hovorí, že členské štáty sa pri určení prahového rozmeru polí na vyplácanie redistributívnej platby nemusia držať iba základnej a najčastejšie využívanej úrovne 28 hektárov. Môžu si ju určiť až do výšky priemernej rozlohy poľnohospodárskeho podniku, čo je na Slovensku až 80 hektárov. Ak vezmeme do úvahy iba farmy, ktoré poberajú dotácie, na Slovensku sa prahový rozmer dostáva až na 100 hektárov.

Takéto vyššie úrovne by samozrejme zobrali z dotácií veľkých fariem ešte viac peňazí, lebo k vyšším dotáciám by sa dostalo viac menších farmárov. No Mičovský dodnes uisťuje, že sa chce držať hranice 28 hektárov.

Ján Mičovský. Foto – TASR

Ako aktuálne minister plány mení

Po stredajšom rokovaní s SPPK a inými farmárskymi spolkami minister v TA3 vyhlásil, že vyššie dotácie pre malých farmárov nebude financovať z krátenia dotácií ostatných fariem, ale ich nájde v iných zdrojoch jeho rezortu:

Konkrétne automaticky vyplácané priame agrárne platby minister posilní presunom časti peňazí, s ktorými slovenský rozpočet spolufinancuje nové rozvojové projekty z agrárnych eurofondov.

Dohromady takto prevedie 64 miliónov eur. Väčšia časť z toho pôjde na samotné zvýšenie dotácií pre najmenších farmárov a ostatok si rozdelia všetci farmári na podporu produkcie nedostatkových komodít, akými sú mäso, ovocie a zelenina. Práve tie sa na Slovensko vo veľkom vozia z cudziny.

Minister po rokovaniach tiež spresnil, že vyššia dotácia pre malých farmárov bude od tohto roka činiť 257 eur na hektár. Dotácie pre ostatné farmy zostanú na 117 eur na hektár.

Prečo sa farmári Mičovského plánov stále obávajú

Líder SPPK Macho ministrovi za nové rýchle zdroje pre celý domáci agrosektor vo výške 64 miliónov eur síce poďakoval, no zároveň uviedol, že plán zvýšenia dotácii pre malých farmárov má stále viacero zásadných problémov, ktoré treba rozhodne eliminovať:

Macha hnevá, že celý slovenský agrosektor najnovším rozhodnutím ministra tak či tak príde o časť peňazí, ktoré mali byť využité na financovanie nových eurofondových projektov. Farmár ich získava iba vtedy, ak investuje do rozšírenia svojej produkcie.

No hlavne mu prekáža, že poskytnutie vyšších dotácií pre malých farmárov Mičovského administratíva dodnes nijako nepodmieňuje tým, aké objemy potravín za ne môže celá krajina očakávať. „Pozor na to, aby to neboli len vyliate peniaze. Redistributívna platba je dobrá vec, ale treba ju naviazať na produktívnosť, aby domáca produkcia potravín začala naozaj stúpať,“ upozorňuje Macho.

Predák SPPK sa obáva, že bez viazania na produkciu gro vyšších platieb pre malých farmárov skonči u zhruba 10-tisíc drobných obhospodarovateľov, čo ani neplatia dane a vyše polovica ich pôd predstavujú trvalo trávnaté porasty. Hovorí, že tieto jeho odhady sa opierajú o dnešné štatistiky.

Navyše sa Macho obáva, že po spustení vyšších dotácií sa objavia tisíce nových žiadateľov, čo sa doteraz o dotovanie ich drobných kusov pôdy nezaujímali. „Prípadne otcovia budú deliť svoje rozsiahlejšie lány pôdy medzi deti iba špekulatívne, len aby si na menšie plochy do 28 hektárov mohli žiadať viac peňazí,“ tvrdí Macho.

Bedničky potravín pripravené SPPK pre členov vlády na protest proti zmenám v platbách. Foto – TASR

Hľadanie ďalších kompromisov

SPPK žiada, aby všetky tieto riziká eliminovala Mičovského administratíva tým, že vyplatenie vyšších dotácií podmieni aj ekonomickou výkonnosťou malých farmárov. A tiež tým, že vyššie dotácie sa budú vyplácať až od plochy piatich hektárov. Nech nemôžu o vyššie dotácie žiadať aj tí ľudia, čo majú len malé plochy pôdy, a v skutočnosti ich nedokážu efektívne obrábať, lebo sú až príliš malé.

Macho upozorňuje, že ani Poľsko, ktoré má redistributívnu platbu zavedenú už dlhšie, ju nevypláca od úplne najmenších plôch, ale až od troch hektárov.

Mičovský s rozmedzím vyplácania vyšších dotácií od päť do 28 hektárov nesúhlasí. „Prečo by malým farmárom mal byť len niekto, kto má viac ako päť hektárov? My chceme podporiť všetkých malých farmárov,“ oponuje.

Rovnako minister sľubuje, že časom zabezpečí aj vyššiu zásluhovosť vyšších dotácií, a to zmenou agrárnej legislatívy. Macho mu oponuje, nech to urobí hneď, a nie až od budúceho roka, keď už budú tohtoročné vyššie platby pre malých farmárov dávno minuté.

O všetkom sa bude ešte ďalej rokovať. Na piatok je k vyšším platbám pre malých farmárov zvolaný aj mimoriadny parlamentný výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Jeho šéf Jaroslav Karahuta zo Sme rodina sa už skôr vyjadril, že on sám zavedenie redistributívnej platby podporuje až od roku 2023.

Čo je skryté v pozadí

Veľkým farmám môže prekážať prvotný ministrov plán, ktorý im chcel krátiť dotácie, hoci nahlas kritizujú najmä iné -, že vyššie platby pre malých farmárov nemajú byť nadviazané na produkciu.

Pred stredajším rokovaním sa totiž na zvýšenie dotácií pre malých niektorí farmári sťažovali. Kritizovali, že Mičovský im ide dať o polovicu viac dotácií ako napríklad v Bulharsku, ktoré má v súčasnosti v celej EÚ vôbec najvyššiu redistributívnu platbu.

Zvýšenie dotovania malých slovenských farmárov dáva zmysel aj preto, že v koncentrácii európskej finančnej podpory patrí Slovensku prvenstvo v celej EÚ. Až 94 percent všetkých dotácií tu končí na účte 20-tich percent najväčších fariem.

A menší farmári sú aj navyše závislejší od európskych agrodotácií. „Malé farmy totiž nemôžu využívať ekonomické úspory z rozsahu, ako to robia veľké farmy. A majú aj horší prístup k úverom,“ hovoria analytici Pokrivčák a Tóth.

Zbiera sa to dlhšie: Veľká nervozita okolo zvýšenia dotácií pre malých farmárov je okrem iného vyústením viacerých sporov medzi ministrom a farmármi:

SPPK a iné spolky sa už dlhšie sťažujú, že Mičovského administratíva s nimi nevedie dostatočnú diskusiu o nových stratégiách. Často sa dôležité zmeny dozvedajú až na poslednú chvíľu, ako to bolo aj v prípade zvýšenia dotovania malých farmárov.

Koncom minulej jari farmárov nahnevalo, že ministerstvo im chcelo uprostred roka krátiť automaticky vyplácané priame platby, hoci so sľubom posilnenia neistých podpôr z eurofondov. S posilnením rozvojových projektov síce súhlasili, ale chceli o tom vedieť aspoň rok vopred, aby tomu mohli prispôsobiť svoje firemné rozpočty.

Farmárom prekáža aj to, že Mičovský im zdvihol nájmy za štátnu pôdu. Ten tvrdí, že to musel urobiť, lebo EÚ Slovensku príliš nízke nájmy vyčítala ako neprimeranú štátnu pomoc.

V posledných mesiacoch farmárom pribúda kritiky, že Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá administruje všetky agrárne dotácie, dodnes nemá nové generálneho riaditeľa. Jej pôvodný šéf Tibor Guniš odchod z agentúry na vlastnú žiadosť oznámil už koncom leta.

Minister pritom dočasne poveril vedením agentúry Jaroslava Jánoša, ktorý pred voľbami kandidoval za stranu Máme toho dosť, sám sa venoval viac stavebnému biznisu ako farmárčeniu, nemá skúsenosti s manažovaním veľkých spoločností a je v množstve konfliktov záujmov, lebo agentúra rieši množstvo dotačných sporov jeho kamarátov zo strany Máme toho dosť a dokonca aj jeho pokutu, ktorú v minulosti dostal za neoprávnené čerpanie dotácií. Mičovský za Jánošom ale stojí a považuje ho za čestného a schopného človeka.

Viacero kľúčových odborníkov, ktorých si Mičovský vyberal v priebehu jari, ho už opustilo.

Toto všetko postupne vyvoláva medzi farmármi stále väčšie vášne. „Pán minister Mičovský nám nestojí už ani za vlečku hnoja, ktorú by sme mu mohli vysypať pred jeho ministerstvo,“ povedal tento týždeň podpredseda SPPK Marián Šolty.

Protest SPPK, september 2020. Foto – TASR

A všetkého sa chytila aj opozícia

Zo sporov medzi farmármi i ministrom sa snaží vyťažiť aj opozícia. Hlas Petra Pellegriniho tento týždeň napríklad zverejnil, že materská strana ministra Mičovského OĽaNO by mala agrorezort ihneď odstúpiť inému koaličnému partnerovi, lebo tam bude chaos a neporiadok iba ďalej narastať.

SPPK politizáciu svojich sporoch s ministrom tlačovou správou odmietla. Zdôraznila, že jej ide len o vecné doriešenie konkrétnych problémov.

https://e.dennikn.sk/2266590/micovsky-na-vyssie-dotacie-pre-malych-farmarov-napokon-nezoberie-z-podpor-velkych-no-ti-chcu-aj-tak-protestovat/

[Späť na obsah]

4. Slovenskô: Lidl prichádza s privátnou značkou výlučne od slovenských dodávateľov

[11.02.2021; webnoviny.sk; PR Články; 11:22; redakcia]

Skrýva sa za ňou história, tradície a je vyprodukovaná na našej domácej pôde. Presne tým je charakteristická nová privátna značka Slovenskô, ktorá je odteraz stálou súčasťou ponuky reťazca Lidl. Zákazníci, ktorých zaujíma pôvod potravín majú tak uľahčenú prácu pri prezeraní obalu. Privátna značka je vizuálne zjednotená a ľahko odlíšiteľná. Lidl týmto krokom pokračuje v systematickej podpore slovenských dodávateľov.

Aj v aktuálnej neľahkej situácii je snahou spoločnosti Lidl neprestajne zvyšovať podiel produktov od slovenských dodávateľov. Svedčí o tom fakt, že cieľ, ktorý sa týka zvýšenia nákupnej hodnoty výrobkov od lokálnych dodávateľov o 20 % do konca obchodného roka 2020, sa v roku 2019 podarilo naplniť, dokonca prekonať o ďalších 10 %. Do roku 2025 by Lidl chcel zvýšiť hodnotu výrobkov nakúpených od slovenských dodávateľov o 30%.[1]

„Každým rokom nám rastie počet slovenských dodávateľov potravín, podiel ich výrobkov na našom sortimente a tiež ich celková hodnota. V poslednom uzavretom obchodnom roku sme slovenským dodávateľom zaplatili viac ako 320 miliónov eur v nákupných cenách – medziročne ide o nárast o 13 % alebo inak povedané o 40 miliónov eur. Aktívne podporujeme aj export slovenských firiem do zahraničia, ide o výrobky v hodnote desiatok,“ povedal Matúš Gála, generálny riaditeľ pre Lidl Slovensko.

Za lokálne produkty považuje Lidl tie, ktoré boli vyrobené firmami so sídlom na území Slovenskej republiky. Práve týchto dodávateľov aj v obchodných rokoch 2018-2019 diskont hľadal prostredníctvom špeciálnej výzvy „Slovenskí dodávatelia, dajte o sebe vedieť“, ktorú aj dnes nájdete na webovej stránke www.lidl.sk. Aby však mohol Lidl podiel lokálnych produktov vo svojom sortimente zvyšovať, je dôležité, aby ich preferovali najmä zákazníci.

„Privátna značka Slovensko“ je jedným z ďalších veľmi silných projektov na podporu slovenského potravinárstva a poľnohospodárstva. Bude unikátna práve tým, že bude mieriť na to najtypickejšie slovenské, pochádzajúce z rôznych regiónov, rôznych kútov Slovenska, od Spiša, cez Gemer až po Západné Slovensko a zákazník v predajni bude vidieť regionálne špeciality,“ dodáva Matúš Gála.

Jedným z dodávateľov, ktorý spolupracuje s Lidlom a zákazníci nájdu jeho výrobky na pultoch predajní medzi sortimentom novej privátnej značky je Tatranská mliekareň. „Spoločnosť Lidl patrí medzi našich TOP 5 odberateľov, určite nám spolupráca s Lidl priniesla možnosti rozšírenia objemu produkcie a taktiež sa nám v priebehu dlhoročnej spolupráce otvorili aj iné trhy v rámci Európy – vďaka privátnym značkám. Vždy sa snažíme nájsť kompromis, ktorý následne aplikujeme do spolupráce,“ vyjadril sa Ján Husák, obchodný riaditeľ uvedenej spoločnosti vyrábajúcej širokú škálu mliečnych produktov.

Ďalším príkladom podpory slovenských dodávateľov zo strany Lidla je družstvo Zeleninárska, ktoré združuje 13 pestovateľov. Pôsobia na regionálnej úrovni a zemiaky, cibuľu, koreňovú a ostatnú zeleninu pestujú na poliach rozprestierajúcich sa od Trnavy po Sládkovičovo cez Bernolákovo a Šamorín. So Zeleninárskou nadviazal Lidl spoluprácu na konci roka 2018 a odvtedy toto družstvo dodalo na pulty jeho predajní až 33 500 ton zemiakov a zeleniny.

Juraj Mačaj, predseda spoločenstva uviedol: „Lidl nám priniesol stabilitu do pestovania a následného spracovania našich hlavných plodín, zemiakov, cibule, cesnaku a koreňovej zeleniny. Vďaka zvyšujúcej sa spolupráci sme mohli zvýšiť pestovateľské plochy, čomu sme následne prispôsobili naše spracovateľské a skladovacie kapacity. Takáto podpora podnikania samozrejme ide ruka v ruke aj s rastom pracovných miest, ktoré vieme v rámci regiónu ponúknuť.“

Nový rad výrobkov Slovenskô, ktorého sú aj uvedení dodávatelia súčasťou, v sebe snúbi kvalitné slovenské výrobky – od zeleniny, mäsových výrobkov, mliečnych výrobkov až po pekárenské produkty. Mnohé sú opradené tradíciami a ich korene siahajú ďaleko do histórie ako napríklad Spišské párky, Gazdovská parenica, šúľance a iné. Detaily a zaujímavosti priblížila etnologička PhDr. Katarína Nádaská, PhD.: „Parenica sa robí z ovčieho mlieka, pričom vysokohorský chov oviec k nám priniesli v 17. storočí valasi v rámci valašskej kolonizácie. Boli to pastieri zo špecifickou pastierskou kultúrou a spôsobom života. Šúľance zas patria k starému obradovému jedlu. V minulosti sa konzumovali na Štedrý večer, Nový rok, na Hromnice kvôli tomu, aby bolo obilie, ľan a konope dlhé a dobre sa vydarili. Na tradíciu stredovekých poctivých mäsiarskych majstrov na Spiši nadviazala aj výroba spišských párkov. Na ich výrobu sa kupovali teľatá z vysokohorských pastvín, najčastejšie zo Zamaguria. Aj konzumácia údenín mala svoju tradíciu. Jedli sa zásadne rukami, pri zahryznutí museli puknúť.“

Už teraz nájdu zákazníci desiatky výrobkov radu Slovenskô na pultoch predajní Lidl a postupne sa ich množstvo bude zvyšovať. Dlhodobým cieľom pri tejto privátnej značke je zapojiť aj ďalších dodávateľov a ich produkty. Okrem výrobkov typických pre slovenské regióny, ktoré dostali vlastnú vizualitu, spoznajú zákazníci v Lidli produkty od domácich dodávateľov podľa loga Slovenskô. To bude umiestnené na ďalších desiatkach produktov vyrobených na Slovensku, napríklad na minerálnej vode či tofu.

Domáci dodávatelia zaviezli v poslednom uzavretom obchodnom roku tretinu všetkého potravinového tovaru pre Lidl Slovenská republika, čo zároveň tvorí najväčší podiel závozu pre diskontný reťazec. Druhú priečku obsadili firmy z Českej republiky s 22%.

[1] v porovnaní s obchodným rokom 2019.

Informačný servis

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/slovensko-lidl-prichadza-s-privatnou-znackou-vylucne-od-slovenskych-dodavatelov/

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. ŠTÚDIO TA3: J. Bíreš a Z. Stanová o zákaze chovu zvierat tyranom

[11.02.2021; ta3.com; Slovensko; 17:35; TA3]

V oblasti ochrany zvierat sa nedávno podaril veľký úspech. Ľuďom, korí budú preukázateľne týrať svoje zviera, budú môcť veterinárni inšpektori zakázať chov, a to na dobu až piatich rokov. O tom, čo táto novinka prinesie v oblasti ochrany zvierat a ako vôbec pomôže zvieratám, sme sa rozprávali s ústredným riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefom Bírešom a zvieracou ombudsmankou Zuzanou Stanovou.

https://www.ta3.com/clanok/1202907/studio-ta3-j-bires-a-z-stanova-o-zakaze-chovu-zvierat-tyranom.html

[Späť na obsah]

7. Samosprávy informovali vedenie EÚ o problémoch s čerpaním eurofondov

[11.02.2021; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Slovensko; 00:00; SITA]

ZMOS spolu s Národnou sieťou žiadajú o pomoc na európskej úrovni.

BRATISLAVA. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) informovalo Európsku komisiu o problémoch s čerpaním eurofondov pre regionálny rozvoj na Slovensku.

Združenie o tom informovalo v tlačovej správe, ktorú zaslal ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.

video http://www.youtube.com/embed/H2Rw8vhzjPsZlyhania štátu

Štát podľa združenia nedostatočne komunikuje a nerieši problémy týkajúce sa čerpania eurofondov.

Slovensko navyše zlyháva v zavádzaní prístupu Leader, ktorý spája aktivity na podporu rozvoja vidieka. Rovnaká je situácia so zavádzaním nástroja CLLD, teda zapájaním miestnych akčných skupín (MAS) do regionálneho rozvoja.

Nespokojní poľnohospodári

Komisárovi Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a eurokomisárke pre kohéziu a reformy preto ZMOS zaslal list.

V ňom Európsku komisiu informoval, že situácia má mimoriadne negatívne ohlasy vo vidieckych komunitách. Tie vnímajú v negatívnom svetle aj samotný prístup Leader, nástroj CLLD a oba fondy – poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka aj fond pre regionálny rozvoj.

Zavádzaniu oboch metód podľa ZMOS-u neboli dlhodobo venované dostatočné kapacity ani adekvátna odborná podpora zo strany štátnych orgánov.

Zavádzanie do praxe je podľa združenia nastavené zle a problémy sa tak ťahajú už od roku 2015.

Zároveň konštatujú, že kým táto situácia je hazardom s nádejou, tak jej neriešenie ešte viac prehĺbi nedôveru voči Európskym investičným a štrukturálnym fondom pre nasledujúce programové obdobie.

https://ekonomika.sme.sk/c/22594958/samospravy-informovali-vedenie-eu-o-problemoch-s-cerpanim-eurofondov.html

[Späť na obsah]

8. Združenie informovalo Európsku komisiu o problémoch s čerpaním eurofondov na regionálny rozvoj

[11.02.2021; banky.sk; 00:00; SITA;Foto: redakcia]

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger spolu s predsedom Národnej siete MAS Štefanom Škultétym spoločným listom žiadajú o pomoc na európskej úrovni.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) informovalo Európsku komisiu (EK) o problémoch s čerpaním eurofondov pre regionálny rozvoj na Slovensku. Združenie o tom informovalo v tlačovej správe, ktorú zaslal ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS Michal Kaliňák. Štát podľa združenia nedostatočne komunikuje a nerieši problémy týkajúce sa čerpania eurofondov. Slovensko navyše zlyháva v zavádzaní prístupu Leader, ktorý spája aktivity na podporu rozvoja vidieka. Rovnaká je situácia so zavádzaním nástroja CLLD, teda zapájaním miestnych akčných skupín (MAS) do regionálneho rozvoja.

Komisárovi EK pre poľnohospodárstvo a eurokomisárke pre kohéziu a reformy preto ZMOS zaslal list. V ňom EK informoval, že situácia má mimoriadne negatívne ohlasy vo vidieckych komunitách. Tie vnímajú v negatívnom svetle aj samotný prístup Leader, nástroj CLLD a oba fondy – poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka aj fond pre regionálny rozvoj. Zavádzaniu oboch metód podľa ZMOS-u neboli dlhodobo venované dostatočné kapacity ani adekvátna odborná podpora zo strany štátnych orgánov. Zavádzanie do praxe je podľa združenia nastavené zle a problémy sa tak ťahajú už od roku 2015.

Predseda ZMOS-u Branislav Tréger spolu s predsedom Národnej siete MAS Štefanom Škultétym preto spoločným listom žiadajú o pomoc na európskej úrovni s cieľom záchrany prístupu Leader a nástroja CLLD v prospech rozvoja vidieckych oblastí na Slovensku a v Európskej únii. Zároveň konštatujú, že kým táto situácia je hazardom s nádejou, tak jej neriešenie ešte viac prehĺbi nedôveru voči Európskym investičným a štrukturálnym fondom pre nasledujúce programové obdobie.

https://banky.sk/zdruzenie-informovalo-europsku-komisiu-o-problemoch-s-cerpanim-eurofondov-na-regionalny-rozvoj/

[Späť na obsah]

9. ZMOS informoval Európsku komisiu o problémoch s čerpaním eurofondov na regionálny rozvoj

[11.02.2021; pravda.sk; EKONOMIKA; 00:00; SITA]

https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/577698-zmos-informovalo-europsku-komisiu-o-problemoch-s-cerpanim-eurofondov-na-regionalny-rozvoj/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

10. Z futbalového rozhodcu štátny tajomník, Stredáka mal dosadiť Bödör

[11.02.2021; domov.sme.sk; Domov; 00:00; Patrik Sopóci]

O vzťahu medzi Stredákom a Bödörom vypovedali svedkovia v kauze Dobytkár.

BRATISLAVA. Bývalý štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Anton Stredák mal podľa výpovedí svedkov v kauze Dobytkár blízky vzťah s obvineným podnikateľom Norbertom Bödörom.

Nominant Smeru sa mal k vysokej funkcii dostať práve zásluhou Bödöra. Informuje o tom portál aktuality.sk.

Stredák bol v čase jednofarebnej vlády Smeru šéfom služobného úradu. V minulosti pôsobil aj ako futbalový rozhodca. Štátnym tajomníkom sa stal po parlamentných voľbách v roku 2016.

Ministerstvo pôdohospodárstva, pod ktoré spadá aj Pôdohospodárska platobná agentúra, vtedy pripadlo SNS. Bödör mal podľa výpovedí svedkov záujem udržať si vplyv v rezorte.

Svedok opísal, ako Bödör telefonoval vtedajšiemu premiérovi Robertovi Ficovi a dôrazne požadoval dosadenie Stredáka na post štátneho tajomníka agrorezortu, “inak bude zle”. Fico mu mal obratom zavolať späť a potvrdiť povýšenie Stredáka.

Ako vyplynulo z vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, Bödör v minulosti viackrát volal na Úrad vlády SR.

Bödör bol podľa polície v rokoch 2012 až 2016 špičkou ľadovca korupčného systému s agrodotáciami. Jeho návštevy na ministerstve, dokonca v priamo v Stredákovej kancelárii, potvrdili aj ďalší svedkovia.

Stredák sa k svedectvám odmietol vyjadriť s tým, že s políciou spolupracuje. „Dňa 21. decembra 2020 som bol predvolaný na výsluch. Odpovedal som na otázky vyšetrovateľa. Keďže ide o neukončené vyšetrovanie, nebudem sa k jednotlivým detailom vyjadrovať,“ povedal pre Aktuality.sk.

https://domov.sme.sk/c/22594348/kauza-dobytkar-bodor-stredak-fico-ppa.html

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. Nebezpečné jedlo

[12.02.2021; Hospodárske noviny; hlavná téma; s. 14,15,16,17,18,19; Iveta Grznárová]

Choroby, ktoré si môžeme privodiť potravinami

Text: Iveta Grznárová Foto: Dreamstime, Shutterstock

BEZ JEDLA BY NÁŠ ŽIVOT NEBOL MOŽNÝ. NO OBČAS NÁS OŇ DOKÁŽE AJ PRIPRAVIŤ. ZRIEDKA NEČAKANE A NÁHLE, OVEĽA ČASTEJŠIE NEBADANE A POSTUPNE. NA ČO SA SÚSTREDIŤ, ABY MALA NAŠA STRAVA BLIŽŠIE K LIEKU AKO K JEDU? AKÝCH POTRAVÍN SA VYVAROVAŤ ÚPLNE A PRI KTORÝCH ZOSTÁVAŤ OBOZRETNÝ? PRINÁŠAME VÁM RADY ODBORNÍKOV AJ VÝSLEDKY NAJNOVŠÍCH VEDECKÝCH ŠTÚDIÍ.

Nasrdci med a v ústach jed. Žiaľ, v státisícoch slovenských domácností je táto na hlavu pretočená ľudová múdrosť realitou. V podobe presolených polievok, nezdravých margarínov, topených syrov či sladených nápojov. Obvykle servírovaných z lásky.

Kým o mnohých potravinách či aditívach je notoricky známe, že viac než zdraviu prospievajú našim chuťovým pohárikom, niektoré dodnes klamú imidžom. K mimoriadne dômyselným prestrojencom patria napríklad müsli tyčinky či agávový sirup. Ak raz celoeurópsky či nebodaj celosvetovo vstúpi do platnosti NutriScore, systém farebného značenia potravín z pohľadu zdravia, vyvinutý a potvrdený v roku 2017 nezávislým výskumným tímom Equipe de Recherche en Epidémiologie Nutritionnelle, problém sa z veľkej časti vyrieši.

Nateraz však nechajme zaznieť hlasy jednotlivých lekárov a vedcov a spravme si malú potravinovú revíziu.

Pozor na bobule a klíčky

Na úvod novinky zo sveta. Nový Zéland, ako píše portál zameraný na bezpečnosť potravín Food Safety News, totiž prepisuje rizikový zoznam pre tehotné ženy. “Pozreli sme sa na nové potraviny, ktoré sme predtým nebrali do úvahy,” vyjadruje sa Claire McDonald, manažérka operačného výskumu v inštitúte New Zealand Food Safety. “Je dôležité, aby tehotné ženy vedeli, čo je pre ne bezpečné, aby sa vyhli nebezpečným infekciám, ako sú listerióza a toxoplazmóza, ktoré ich môžu postihnúť závažnejšie.”

Tak aspoň v skratke. Sušené byliny, mrazené bobuľové plody, ako aj klíčky – napríklad lucernu alebo fazuľu mungo – odporúča inštitút po novom prevárať. Melóny zas pred rozrezaním umyť a osušiť. Úplne sa však treba vyhnúť pasterizovanému mlieku či jogurtu dva dni po otvorení. Nepasterizované mlieko a mliečne výrobky takisto neodporúča inštitút vôbec konzumovať, rovnako ako koláče či šišky s pridanou smotanou a krémom – s výnimkou tých úplne čerstvých. To isté platí pre surové ryby a surové vajcia, ako aj pre tepelne neupravené mäkké pasterizované syry s nízkym obsahom kyselín, ako je brie, camembert, syry s modrou plesňou, ricotta, mozzarella a feta. Ale v týchto prípadoch nejde o novinku. Tabu by mali byť aj vopred nakrájané a zabalené listové zelené šaláty, ako i kupované suši, a v neposlednom rade i hummus.

Pri príprave akéhokoľvek surového mäsa alebo vnútorností by sa tehotné ženy podľa inštitútu nemali dotýkať tváre, úst alebo očí a na konci by si mali poriadne umyť a osušiť ruky.

Ambivalentné potraviny

A teraz pristúpme k informáciám, ktoré sa týkajú všetkých bez rozdielu. A hneď na úvod si treba povedať, že najistejšou cestou, ako si jedlo nepremeniť na jed, je stravovať sa pestro, nepreháňať to so žiadnou, ani tou vitamínmi “najnabitejšou” potravinou. Slovami Jany Jurkovičovej, odborníčky na výživu a prevenciu chronických ochorení z Lekárskej fakulty UK, “každá, aj tá najlepšia superpotravina v nadmernom množstve môže uškodiť”. Napríklad aj mrkva. “Má veľa betakaroténu, no ak je jej priveľa, môže poškodiť pečeň. Pomôžem si výrokom Paracelsa, ktorý v 16. storočí povedal toto: ,I potrava môže byť liekom alebo jedom a nič nie je bez jedu. Záleží iba na veľkosti dávky, kedy sa vec stane jedom’,” ozrejmuje profesorka.

A rovnaké pravidlo pestrosti platí aj pre potraviny s rôznymi aditívami, ako pre časopis Téma vysvetľuje toxikológ Miloslav Pouzar. “Pre potenciálne rizikové látky sa počíta tzv. akceptovateľný denný príjem (skratka ADI z anglického acceptable daily intake, pozn. red.). ADI sa potom využíva pri tvorbe limitov, regulujúcich výskyt škodlivín v jednotlivých potravinách. Pri výpočte týchto limitov je zohľadnené, v akom množstve typický spotrebiteľ danú potravinu konzumuje. Problém, samozrejme, nastáva, ak nie ste typický spotrebiteľ. Keď budete napríklad vegán, vylúčite určité zložky stravy a sústredíte sa na iné, potom vypadávate z bežného spotrebného koša. A potom rastie riziko, že v zúženom sortimente presiahnete bezpečnú dávku kontaminujúcej látky. Na druhej strane sú limity počítané tak, aby ochránili aj tento typ spotrebiteľov. Nemalo by vám to teda poškodiť zdravie, ale určite budete vo väčšom riziku.” Typickými kontaminantmi potravín sú podľa jeho slov rezíduá pesticídov, ale aj kovy, látky, ktoré môžu presakovať do potravín z obalov, alebo antibiotiká, ktoré pomerne často šarapatia v mäsových výrobkoch. Ambivalentnou potravinou, kraľujúcou na jednej strane rebríčkom zdravých potravín a na druhej strane opakovanou víťaziacou v meraní množstva pestidícov, je goji. V závese s jablkami či jahodami. Takže aj pri týchto potravinách sa oplatí byť obozretný. (Poznámka na okraj: v prípade jabĺk sa riziku vyhnete najmä kúpou tých domácich, ktoré dlhodobo obsahujú menej pesticídov. A to platí prakticky pre všetko slovenské ovocie.)

Keď už sme pri pesticídoch, týka sa ich aj jedna zákerná zákonitosť. Každý pesticíd je regulovaný individuálne, a keď sa vo výrobku zíde koktail rezíduí a všetky sú pod limitom, neexistuje legislatívna páka, ako taký výrobok z trhu odstrániť. A pritom je otázne, aký môže mať na naše zdravie vplyv, keď sa napríklad pri príprave jedla použije naraz niekoľko potravín s hraničnými limitmi škodlivosti. V tejto sfére však svitá na zdravšie časy. “Európsky úrad pre bezpečnosť potravín intenzívne pracuje na systéme hodnotenia kumulatívneho pôsobenia na zdravie,” hovorí Miloslav Pouzar. “A my teraz robíme na projekte Foodsmart Phone, ktorý smeruje k tomu, aby bol k dispozícii nástroj na rýchle odhalenie rezíduí jednej skupiny neurotoxických insekticídov v zelenine a ovocí. Niečo ako tehotenský test, ale pre záhradkárov či konzumentov. Pomocou inteligentného telefónu vybaveného vhodnou aplikáciou bude možné, po umytí vzorky a na základe zafarbenia testu, prečítať si informáciu o prípadnej kontaminácii. Tým sa splní prianie mnohých konzumentov, aby si mohli urobiť vlastnú kontrolu. To teraz mimo laboratória možné nie je.”

Nebezpečný fosfor

Ale nazad do temnejších vôd. Nie je to tak dávno, čo výskum spoločnosti Fresenius Medical Care a českej Vysokej školy chemicko-technologickej preukázal úplne nové riziká látky menom fosfor. Zistil, že určité priemyselne spracované potraviny s “éčkami” zvyšujú jeho obsah v jedle až o niekoľko stoviek percent, čo môže viesť až k citeľnému poškodeniu ciev. Nadbytočný fosfor totiž výrazne znižuje ich pružnosť. “Za normálnych okolností človek každý deň prijme okolo jedného gramu fosforu a zhruba rovnaké množstvo tiež vylúči: približne dve tretiny močom a jednu tretinu stolicou. Bohužiaľ, vďaka reštauráciám s rýchlym občerstvením a priemyselne upravovaným potravinám sa nám ho dostáva do tela výrazne väčšie množstvo,” objasnil pre Lidové noviny primár dialyzačného strediska NephroCare v Prahe Petr Táborský. “Na svedomí to majú, okrem zvýšenej spotreby bielkovín prostredníctvom mliečnych výrobkov a mäsa, hlavne potravinárske prísady – tzv. éčka. Veľká časť z nich obsahuje fosfor a na obaloch sa skrýva pod kódovým označením E 338-343, E 450-452 a E1410-1414.”

Jeho nadbytok najviac ohrozuje pacientov s chorými obličkami, predovšetkým tých na dialýze. Ale zďaleka nie sú bez rizika ani tí zdraví. Špeciálne analyzovaní boli ľudia po infarkte a zistila sa u nich jasná úmera: čím vyššia hladina fosforu, tým väčšia úmrtnosť do piatich rokov od infarktu.

Ako sa teda nadbytočnému fosforu vyhnúť? V prvom rade, nepreháňať to so živočíšnymi bielkovinami, obsiahnutými v mäse, mlieku a, samozrejme, vo vajíčkach. Druhým zdrojom fosforu sú už spomínané aditíva. “Tu platí jednoduchá zákonitosť: čo je určené na okamžitú spotrebu, to má pravdepodobne najnižší obsah fosforu. Predĺžená trvanlivosť je väčšinou dosiahnutá za cenu chemickej úpravy. Sušené šunky – pršut, Schwarzwaldská alebo parmská šunka – sa konzervujú solením a sušením, konzervačné látky nepotrebujú, obsah fosforu je v nich preto nízky. Naopak, mäkké údeniny, ako párky alebo špekáčiky, obsahujú fosforu viac, pretože ich prirodzená trvanlivosť je krátka. Pri syroch zaisťujú fosforové prídavky mäkkú konzistenciu a dobrú roztierateľnosť. Najmenej fosforu obsahujú syry podobné tvarohu, najviac topené syry,” uzatvára Petr Táborský.

Keď už sme pri soli alias zdravšej verzii konzervačnej látky, treba povedať, že práve Slováci si túto pre život nevyhnutnú komoditu svojou nemiernosťou úplne dobrovoľne premieňajú na “jed”.

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy vo svojej štúdii Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva cituje Svetovú zdravotnícku organizáciu, ako aj naše úrady verejného zdravotníctva, že vysoko prekračujeme príjem soli, škodlivých druhov tukov i bielkovín. A naopak: výrazne zaostávame v spotrebe vlákniny. A to aj tam, kde to má pod kontrolou štát – v školskom stravovaní. Odporúčaný príjem soli pre deti predškolského veku bol podľa výskumu z roku 2015 prekračovaný priemerne o vyše dvesto percent, teda až trojnásobne. A všetci pritom vieme, aká úzka je súvislosť medzi soľou a rizikom hypertenzie. Ako aj to, že práve hypertenzia je náš zabijak číslo jeden.

Medzičasom sa v školských jedálňach, našťastie, nastavili kvóty. Na to, či ste si množstvo soli znížili aj vo vlastnej domácnosti, si už musíte zodpovedať sami.

Tajomstvo “zdravých” sladkostí

Isté je jedno, ako upozorňuje aj Miloslav Pouzar. “U nás sa najčastejšie zomiera na choroby srdca, potom na nádorové ochorenia a potom na cievne príhody. Na tieto choroby zomierajú ľudia v dôsledku dlhodobého poškodenia zdravia. Musia na tom teda dosť dlho ,pracovať’. Takže to, čo je pre zdravie najškodlivejšie, je zlý životný štýl a zlé zloženie stravy. Zdraviu škodlivé látky, ktoré sú v strave, napríklad mykotoxíny z plesní alebo rezíduá pesticídov, nemajú na zdravotný stav človeka, z hľadiska celkového obrazu, v podstate žiadny vplyv.”

—-

Rizikové potraviny

Müsli tyčinky

Priemyselne vyrábané müsli ani zďaleka nepatria k zdravým variantom sladkostí. Dôvod? Zvyčajne sú zaliate v lacnej poleve s vysokým obsahom transmastných tukov a zlepené veľkým množstvom cukru, často v podobe fruktózového alebo invertného sirupu. Koncentrovaná fruktóza (teda nie tá v ovocí) je pritom mimoriadne zradná, lebo podporuje chronický zápal, tukovatenie pečene, viscerálnu obezitu.

Čaj

Nadlimitné pesticídy, mykotoxíny, alkaloidy. Čaje považované za kľúč k zlepšeniu zdravia sa mimoriadne často ocitajú za hranicou bezpečnosti. Pred časom sa český portál dTest zameral na kvalitu bylinných čajov a odborníci skonštatovali, že približne tretina testovaných výrobkov prepadla. Nachádzali sa v nich pesticídy a jedovatá burina. Oplatí sa investovať do osvedčených značiek.

Uhorka

Ak si ju poriadne neumyjete pod tečúcou vodou, viac ako pri iných druhoch ovocia riskujete nákazu listériou. Dôsledkom môže byť listerióza, ochorenie rizikové najmä pre tehotné ženy, deti, starých ľudí či osoby s oslabenou imunitou. Môže totiž vyvolať smrteľný zápal mozgových blán a mozgu.

Agávový sirup

Hoci prírodné extrakty z rastlín agávy majú antioxidačné a protizápalové vlastnosti, tieto prospešné prvky nie sú prítomné v sirupe z agávy, ktorý nájdeme v obchode. Ide len o extrahovanú cukrovú šťavu, ktorá sa tepelne a enzymaticky upravuje, čím sa ničia prospešné látky a premieňajú na fruktózu.

Kokosový tuk

Hoci mierne zvyšuje dobrý cholesterol, približne v rovnakej miere zvyšuje aj ten zlý, takže bol definitívne vyradený zo zoznamu zdraviu prospešných tukov.

Biela múka

Jej konzumácia patrí k najväčším gastronomických prehreškom. Na rozdiel od svojej prirodzenej celozrnnej sestry má vysoký glykemický index a je ochudobnená o vitamíny, minerálne látky a vlákninu, čo z nej robí potenciálneho spúšťača obezity, rakoviny a cukrovky.

Kukuričné lupienky

Takzvané corn flakes nepatria k najzdravšej verzii raňajok. Ide o škrob z kukuričného zrna s prídavkom maltózy, repného cukru či iného sladidla a soli. Pri procese výroby dochádza ku kvalitatívnym zmenám kukuričného škrobu a výsledkom je ich vysoký glykemický index.

Sladené nápoje

Nič natoľko nezvyšuje obezitu ako ony. Dôvodom je najmä glukózovo-fruktózový sirup. Nárast obezity za posledných 35 rokov je paralelný práve s nárastom jeho používania. Môže podporiť kumuláciu tuku v oblasti brucha a brušných orgánov a tiež tvorbu triglyceridov, cholesterolu a takzvaných fosfolipidov v pečeni z netukových zdrojov.

Párky

Dusitany, ktoré sa vo veľkom pridávajú do párkov, špekáčikov, salám či šunky, patria k dokázateľným karcinogénom. Podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny tieto mäsové výrobky môžu spôsobiť rakovinu tráviaceho traktu. Agentúra upozorňuje, že škodí už 50 gramov spracovaného mäsa denne.

Arašidy

Aflatoxíny, ktoré rady napádajú strukoviny, semienka, koreniny či orechy, patria ku karciongénom prvej triedy. Mimoriadne často sa nachádzajú v arašidoch, preto to s ich konzumáciou nemožno preháňať. A úplne sa vyhnúť tým, ktoré sú porušené či čierne.

Pečivo

Ak pečivo či chlieb nestihnete zjesť do dvoch dní, radšej ich zamrazte. Inak hrozí, že ich napadnú neviditeľné, no škodlivé plesne. Neodstránime ich ani tým, že si z nich urobíme hrianky.

Med

Treba ho uchovávať v chlade a temne, ideálne v chladničke. Inak môže obsahovať látku so zložitým názvom 5-hydroxymethyl-2-furaldehyd, ktorá vzniká degradáciou v ňom obsiahnutých sacharidov. V našej pečeni sa z nej potom môžu stať karcinogénne látky. Problém naznačuje postupné hnednutie. Platí to aj pri kompótoch.

Jahody

Spoločne s goji patria k plodinám, ktoré celosvetovo obsahujú najviac zvyškových pesticídov.

Špenát

O jeho benefitoch netreba diskutovať. Žiaľ, patrí tiež k najrizikovejším druhom zeleniny z hľadiska pesticídov a dusičnanov. Ohrievanie riziko zvyšuje. Kupujte predovšetkým slovenský. A ak tolerujete mlieko, pripravujte ho spolu s ním.

Hlávkový šalát

Listové šaláty všeobecne bývajú “bohaté” na pesticídy, no problémom sú aj dusičnany. Mimoriadne rizikové sú vopred nakrájané a zabalené listové šaláty, dobre sa v nich totiž darí salmonele.

Jablko

Spolu s hroznom a citrusovými plodmi patrí k najrizikovejším plodinám z hľadiska pesticídov. Jeho nekvalitné druhy určené na výrobu vedľajších produktov môžu obsahovať nebezpečný mykotoxín patulín. Niektoré dovozové druhy sa zas zvyknú voskovať, preto ich treba poriadne umyť.

Mrkva

Našťastie sa nezvykne nachádzať na popredných priečkach “pesticídového” rebríčka, no najmä mladá často obsahuje nadbytok dusičnanov.

Goji

Kustovnica čínska je aktuálnou držiteľkou smutného prvenstva: pri väčšine posledných kontrol obsahovala najviac pesticídov.

Vrecúškové polievky

V nich a bujónoch sa najčastejšie stretávame s glutamanom sodným, zvýrazňovačom chuti, ktorého nadmerné užívanie sa spája s poškodeniami mozgu či celkovým dráždením organizmu. Ak si raz za čas dožičíme čínsku instantnú polievku, nemala by nám uškodiť. Problémom je, že glutaman sa používa aj v množstve ďalších produktov, ako sú bujón, paštéty, údeniny či rozličné dochucovadlá. Ani označenie “bez glutamanu” na obale nemusí zaručovať, že v sypkej zmesi polievky sa neobjavia iné zvýrazňovače chuti.

Syr s modrou plesňou

Keď už raz otvoríme plesňový syr, mali by sme ho zjesť do 24, maximálne do 48 hodín. Takto predídeme zmnoženiu nežiaducich baktérií a plesní. Chladnička je veľmi dobré kultivačné médium, kde sa nielen plesne veľmi dobre množia. Treba ju pravidelne umývať a vyhadzovať pokazené potraviny. Najmä syry s modrou plesňou sa môžu nebezpečne “zvrhnúť”, rizikom môže byť aj prítomnosť listérie.

[Späť na obsah]

2. Gastro biznis má už toho dosť: Vyvodenie zodpovednosti žiadajú od MATOVIČA aj KOLLÁRA!

[11.02.2021; pluska.sk; 02:54; redakcia]

Cestovnému ruchu a gastro priemyslu už došla trpezlivosť! Po tom, čo sa nedočkali pomoci, pristupujú k radikálnemu kroku. O vyvodenie personálnej zodpovednosti – za stagnujúcu pomoc – žiadajú premiéra Igora Matoviča aj predsedu parlamentu Borisa Kollára!

Iniciatíva 10 pre gastro zastupuje už vyše 1 000 gastro prevádzok, dodávateľov, vinárov, pivovarníkov a takmer 10- tisíc zamestnancov či hostí, ktorí iniciatívu podporili formou petície. Teraz dôrazne vyzýva premiéra Igora Matoviča ako aj predsedu strany Sme rodina a predsedu parlemntu Borisa Kollára k okamžitému vyvodeniu politickej a personálnej zodpovednosti za nezvládnutie vyplácania pomoci cestovnému ruchu cez ministerstvo dopravy a výstavby.

Tvrdia, že premiér klame

Iniciatíva sa odvoláva na to, že premiér Igor Matovič už 22.11.2020 v rámci relácie na TA3 presvedčivo povedal, že prevádzky v cestovnom ruchu dostávajú 10% tržby. “Klamal. V tom čase sa o túto pomoc nedalo ani žiadať. Pomoc bolo možné žiadať od 15.12.2020, a to len za mesiace apríl až október 2020. 07.01.2021 ministerstvo dopravy aj písomne potvrdilo, že do 30 pracovných dní bude pomoc žiadateľom, ak splnia podmienky a vyplnia bezchybne žiadosť vyplatená,” uviedli vo výzve, ktorú zaslali do médií.

Podľa vyjadrení iniciatívy si prevádzky dohodli s dodávateľmi aj so štátom, že v tomto termíne teda okolo 05.02.2021 zaplatia svoje záväzky, alebo aspoň ich časť. “Dňa 03.02.2021 Ministerstvo dopravy potichučky na stránke zmenilo pravidlá a zverejnilo, že ministerstvo má 30 dní na vydanie rozhodnutia a ďalších 30 dní na vyplatenie prostriedkov. Následne dňa 08.02.2021 na tej istej stránke zverejnilo ďalšiu zmenu, a po tejto zmene má ministerstvo až 95 dní na vyplatenie prostriedkov. Čo reálne znamená, keďže sa jedná o pracovné dni, až 4 mesiace. Takže – ak niekto poslal žiadosť 15.12.2020, peniaze uvidí až v apríli,” uviedli v stanovisku a iniciatíva 10 pre gastro to označila za nehorázne.

Zlyhanie Doležala?

Problém však majú aj s ministrom Doležalom. Uvádzajú, že ak sa šéf rezortu dopravy vedel postaviť pred kamery, aby sa pochválil, že takáto pomoc sa bude dať žiadať, mal sa ako chlap pri každej zmene tak isto postaviť pred kamery a informovať a priznať chyby a neschopnosť ministerstva.

“Sme veľmi dobre informovaní, že na ministerstve došlo k chybe pri kontrolách a všetky žiadosti, ktoré boli kontrolované od 15.12.2020 do 06.01.2021, sa museli kontrolovať znova,” poznamenala iniciatíva vo výzve s tým, že príspevok je aktuálne možné žiadať za mesiace apríl – október 2020. “Ministerstvo ani len neumožňuje žiadať za najhoršie mesiace november, december 2020 a január 2021. Ale štát si pod hrozbou sankcií tvrdo vymáha všetky svoje pohľadávky aj za tieto mesiace. Ak to ministerstvo nedokáže, je nevyhnutné vymeniť zodpovedné osoby na ministerstve hneď,” bráni sa gastro sektor.

Vláda ich oberá o dôstojnosť

Argumenty vlády pritom iniciatíva označuje za výhovorky a tvrdia, že za 11 mesiacov sa neurobilo nič. Tak isto považujú za absolútne zlyhanie, že pomoc, ktorá bola vyhlásená 15.12.2020, absolútne neumožňuje o túto pomoc žiadať prevádzkam, ktoré vznikli po 31.03.2020.

“Tieto prevádzky sú absolútne na mizine a sú aj dnes zdierané štátom, že si voči štátu neplnia záväzky za mesiace – OKTÓBER, NOVEMBER, DECEMBER 2020 a to len preto, že Vláda SR im zakázala vykonávať svoju činnosť,” píše sa vo výzve. Ďalej tiež uvádzajú, že nie je problém to, že majú na krku jednu – dve exekúcie či nedoplatky, ktoré narastajú geometrickým radom. Väčšina z nich podľa listu reálne zvažuje čo kúpi deťom na večeru, do čoho ich oblečú, ale aj to, že prevádzky, ktoré si roky splácali a budovali, sú v zúfalom stave.

Ministerstvo dopravy sa bráni

Hovorca ministerstva Ivan Rudolf uviedol ako jeden zo zásadných problémov, že žiadosti ministerstvu dopravy často posielajú aj subjekty, ktoré by si mali pomoc žiadať od ministerstva hospodárstva. Zároveň poznamenal, že problémom sa budú venovať aj na streame, ktorý ministerstvo dopravy absolvuje každý týždeň. Minister Andrej Doležal v ňom odpovedá na aktuálne otázky. Ten sa vyjadril, že objem žiadostí svedčí o obrovskom probléme v gastrosektore. Počet žiadostí o pomoc zároveň vedie k tomu, že finančné prostriedky sú takmer vyčerpané. “Budeme musieť hľadať ďalšie zdroje,” poznamenal minister Doležal. O stanovisko sme opakovane žiadali premiéra Igora Matoviča, Úrad vlády aj predsedu parlamentu Borisa Kollára. Odpovede sme nedostali.

Viac sa dozviete vo videu

https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/gastro-biznis-ma-toho-dost-vyvodenie-zodpovednosti-ziadaju-matovica-aj-kollara

[Späť na obsah]

3. Výdavky na potraviny stúpli Slovákom najviac z EÚ

[11.02.2021; tyzdennikkoment.sk; Ekonomika; 00:00; Redakcia]

Výdavky na potraviny a nealko nápoje rástli slovenským domácnostiam od roku 2010 najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Uviedla to v analýze Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

Kým v roku 2010 dávali Slováci na potraviny mesačne približne 17 % z celkových rodinných výdavkov, aktuálne je to podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat vyše 18 %. Horšie je na tom už len Česko, ktorému narástli výdavky zo 14 % na takmer 16 %.

Koronakríza však rast cien koncom roka mierne zastavila. „Už niekoľko mesiacov ovplyvňuje ceny potravín do veľkej miery koronavírus a s tým súvisiace opatrenia. Počas prvého lockdownu na jar minulého roka bola obmedzená medzinárodná doprava, čo malo vplyv na vyššie ceny dovážaných potravín.

Koncom vlaňajška sme však mohli sledovať postupné zlacňovanie, najmä zeleniny, cukru, čokolády, vajec, mlieka či rýb,“ povedala Buchláková. Zdôraznila, že rast spotrebiteľských cien koncom minulého roka síce mierne poskočil na 1,6 %, stále je však na najnižších úrovniach za posledné tri roky. Zníženie cien bolo citeľné v prípade zeleniny vrátane zemiakov, a to až o 3 %.

Ceny ovplyvňuje najmä úroda

„Lacnejší je aktuálne aj cukor, džemy, med, sirup či rôzne druhy čokolád a cukroviniek. Vlani sa koncom roka znižovala aj cena mlieka, syrov a vajec či chleba a obilnín. Stále platí, že ceny potravín ovplyvňuje najmä úroda, ktorá je závislá od počasia.

Pri zemiakoch a iných druhoch zeleniny sme na Slovensku zaznamenali lepšiu úrodu. Pod vývoj cien potravín sa podpisujú aj náklady na prácu, ako sú príplatky za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky, spracovanie surovín či prepravné a iné náklady,“ doplnila Buchláková.

Dodala, že opäť rástli ceny mäsa vplyvom vyšších cien údenín a hovädzieho mäsa. Pri cenách bravčového mäsa možno vidieť stále vyššie cenovky. Podpísal sa pod to africký mor ošípaných, ktorý zdecimoval farmy po celom svete a zvýšil dopyt po bravčovom mäse z Európy, pričom spotrebitelia rastúce ceny bravčoviny pociťujú už od roku 2019.

http://www.tyzdennikkoment.sk/vydavky-na-potraviny-stupli-slovakom-najviac-z-eu/

[Späť na obsah]

4. Pivovar Heineken prepustí osemtisíc zamestnancov

[11.02.2021; hlavnespravy.sk; Hlavné správy; 00:00; redakcia]

Haag 11. februára 2021 (SITA/HSP/Foto:Wikimedia)

Holandský pivovar Heineken plánuje celosvetovo prepustiť osemtisíc zamestnancov. Toto číslo predstavuje takmer 10 % všetkých pracovníkov firmy. Reorganizácia a znižovanie nákladov prichádza po tom, ako spoločnosť vlani pre pandémiu koronavírusu zaznamenala stratu 204 miliónov eur

Ilustračné foto

Keďže reštauračné zariadenia, bary či krčmy boli v uplynulom roku mnohokrát zatvorené, Heineken predal o 8 % menej piva ako rok predtým. Príjmy firmy poklesli o takmer 17 % na 23,8 miliardy eur.

Iný pivovar, český Budvar nedávno informoval o úplne odlišnej situácii. Vlani napriek pandémii zvýšil produkciu o 3 % na rekordných 1,73 milióna hektolitrov. Dopyt po pive v tankoch a sudoch minulý rok klesol, Budvar však dokázal uspokojiť rastúci záujem o fľaškové pivo.

Nahlásiť chybu v článku Pošlite nám tip

https://www.hlavnespravy.sk/pivovar-heineken-prepusti-osemtisic-zamestnancov/2434840

[Späť na obsah]

Iné informácie

1. Rakúski poľnohospodári dostanú investičnú podporu za 314,2 milióna eur

[11.02.2021; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračné foto. Foto: TASR/Roman Hanc

Zo sektora pôdohospodárstva doteraz prišlo 28 169 žiadostí v celkovej výške 196,6 milióna eur pre investície za 2,27 miliardy eur.

Viedeň 11. februára (TASR) – Rakúska investičná podpora v časoch koronakrízy, tzv. investičná prémia, je dostupná aj pre pôdohospodársky a potravinársky sektor. Rakúske ministerstvo pôdohospodárstva eviduje 32.940 žiadostí v celkovej hodnote 314,2 milióna eur, ktoré by mali vyvolať investície vo výške 3,54 miliardy eur. Ministerstvo poukazuje na to, že 40 % projektov spĺňa ekologické kritériá, vďaka čomu sa podpora zdvojnásobí zo 7 % na 14 %. “Od nových poľnohospodárskych vozidiel cez solárne panely na strechách stajní a zariadenia na spracovanie biomasy až po modernizáciu prístrojov, všetko tam je,” cituje agentúra APA ministerku pôdohospodárstva Elisabeth Köstingerovú. “Aj založenie novej domovskej stránky na priamy predaj má nárok na podporu,” doplnila. Investičná prémia sa má postarať o investície počas krízy, čo posilní nielen samotné firmy, ale aj celé hospodárstvo. Žiadosť musí byť predložená do 28. februára a začiatok investície musí byť do 1. júna. Lehota na zrealizovanie investície do 20 miliónov eur trvá do 28. februára 2023. Akékoľvek podporovateľné investície dostanú prémiu 7 %, mimoriadne ekologické investície, napríklad fotovoltika alebo biomasa, majú nárok na 14 %. Vyššiu sumu prémie dostávajú aj investície do digitalizácie. Ak poľnohospodár investuje do rotačnej brány 6000 eur netto, za investíciu do tohto zariadenia získa od štátu príspevok 7 %, čiže 420 eur, uviedlo ministerstvo ako príklad. Ďalším príkladom je, ak niekto investuje do vytvorenia novej internetovej stránky s online predajom svojich výrobkov 6000 eur, dostane od štátu prémiu 14 %, čiže 840 eur (digitalizácia). Ministerstvo pre 7-percentné prémie eviduje žiadosti v hodnote 187,4 milióna eur, pre 14-percentné v hodnote 126,8 milióna eur. Zo sektora pôdohospodárstva doteraz prišlo 28.169 žiadostí v celkovej výške 196,6 milióna eur pre investície za 2,27 miliardy eur. Lesné hospodárstvo podalo 1384 žiadostí o prémie v hodnote 13,2 milióna eur pre investície v objeme 152,2 milióna eur, rybolov a chov rýb 16 žiadostí v hodnote 0,4 milióna eur (investície 4,6 milióna eur) a potravinárstvo 3371 žiadostí v hodnote 104,2 milióna eur (investície 1,12 miliardy eur).

https://www.teraz.sk/ekonomika/agro-rakuski-polnohospodari-dostanu/527233-clanok.html

[Späť na obsah]

Viac na siacplus.sk

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk