Monitoring médií 14.10.2021

Rok čo rok sa poľnohospodári musia trápiť s neduhmi počasia. V prípade, ak je skutočne nepriaznivé, odrazí sa to na úrode, ktorá môže byť niekedy zničená. Podľa informácií Mateja Korpáša zo Slovenskejpoľnohospodárskejapotravinárskejkomory bola žatva v tomto roku mokrá. „Zber obilnín a repky prerušovali časté zrážky, vysoká vlhkosť pôdy a následne aj obilia. Atmosférické zrážky ovplyvnili už aj samotnú sejbu obilnín v minulom roku,“ uviedol Korpáš, podľa ktorého mali poľnohospodári problém už vlani na jeseň, keď potrebovali zasievať oziminy, niekoľko týždňov pršalo.

Problémy nerobí iba počasie

Počasie si teda vybralo svoju daň na tohtoročnej úrode, keďže kvôli spomínanému počasiu nemohli poľnohospodári zasiať všetko to, čo chceli. „Výsledkom boli nižšie výmery obilnín a aj choroby, ktoré v dôsledku väčšej vlhkosti napádali plodiny. Pre daždivé počasie majú naši pestovatelia problém založiť úrodu aj v tomto roku,“ pripomenul Korpáš. Pri porovnaní úrody v rámci jednotlivých okresov východného Slovenska je podľa Korpáša jasne viditeľné, že úrody takzvaných husto-siatych obilnín boli v tomto roku oveľa nižšie ako v minulom. Enormné zrážky dokonca znemožnili poľnohospodárom pozbierať celú úrodu. Okrem počasia je problémom aj poľovná zver, ktorá napáda porasty, a tým sa zhoršujú výsledky žatvy. „V niektorých regiónoch na východe našej krajiny majú poľnohospodári možnosť vidieť naraz na jednom hone aj stádo 70 kusov zveri. Stavy zveri teda stúpajú a nikto to stále nerieši,“ doplnil Korpáš, podľa ktorého aktuálne najviac ovplyvňuje poľnohospodárstvu výrobu zdražovanie energií, hnojív a rozhodujúcich agrárnych komodít – najmä pšenice.

[Späť na obsah]

2. Obilninári hodnotia rok 2021

[13.10.2021; Roľnícke noviny; Hospodárstvo; s. 7; Redakcia]

Združenie pestovateľov obilnín združuje menších í väčších pestovateľov hustosiatych obilnín a zrnovej kukurice už 17 rokov. Od počiatku, sa aktívne zúčastňuje tvorby legislatívy a koncepčných dokumentov.

Hlavnou úlohou tohto občianskeho združenia je však poskytovať aktuálne informácie svojim členom. Ani v ťažších časoch totiž pestovatelia neprestávajú pracovať a zabezpečovať produkty.

Rastúce ceny obilia od začiatku roka 2021 najskôr potešili pestovateľov očakávajúcich novú úrodu. Konečne majú obilniny takú cenu, akú by poľnohospodári potrebovali, aby im umožnila zamyslieť sa aj nad potrebnými investíciami. Vzápätí však prišlo vytriezvenie so zvyšovaním cien vstupov do výroby. Pritom rozdielne ich vnímajú podniky, ktoré sú zamerané iba na rastlinnúvýrobu a podniky, ktoré majú aj hospodárskezvieratá. Zdražovanie sa dotklo nielen cien umelých hnojív, ktoré zvýšili náklady na zakladanie novej úrody roku 2022. Negatívne dopady tohto vývoja sa prejavujú aj v rastúcich cenách kŕmnych zmesí pre zvieratá. Existujú teda dôvody na radosť?

Uspokojivé výsledky

Výsledky žatvy tohto roka uspokojili slovenských producentov obilnín, ale aj pestovateľov repkyolejnej. Podľa dispečingu SPPK bola úroda pšenice 5,84 t.ha1 (najviac za ostatných 5 rokov), jačmeňa 5,14 t.ha-1 a raže 3,61 t.ha1. Celkovo hustosiate obilniny dosiahli v roku 2021 úrodu 5,48 t.ha1, čo je pre Slovensko nadpriemerný výsledok. Produkcia obilia je teda dostatočná a Slovensko je u tejto komodity sebestačné na asi 150%. Spokojnosť je aj s kvalitou zrnín, dokonca pre sladovnícky jačmeň bol, z pohľadu päťročného priemeru, lepší rok.

Tento hospodársky rok bol pre poľnohospodárov najextrémnejší z pohľadu priebehu počasia. Od jesene 2020, kedy daždivý september bránil kompletnému osevu ozimín, cez pomerne suchú zimu až po mokré leto 2021 s lokálnymi prívalovými zrážkami, ktoré spomaľovali žatvu. Pestovateľov nepotešili ani najnovšie odhady Štatistického úradu SR k 15. 9., podľa ktorých bude produkcia zrnovej kukurice nižšia, napriek väčšej osiatej výmere (203 000 ha). Hektárový výnos 7,51, ktorý je nižší ako v minulom roku (8,58 t.ha-1), aj ako päťročný priemer úrod kukurice (7,85 t.ha-1), dáva predpoklad jej tohtoročnej produkcie na Slovensku v objeme iba 1,5 mil. ton. Ceny sú však zaujímavé aj tu. Mimoriadne vysoké ceny

Rok 2021 charakterizujú aj nezvyčajne vysoké ceny obilnín. Medziročne vzrástli v Európskej únii o 30 až 40 percent. Na vývoj cien obilia na svetovom trhu vplývajú nielen extrémy počasia, ktoré sa vo svete pomaly stávajú skôr pravidlom a znižujú objem aj u najväčších výrobcov, ale aj negatívne dopady pandémie korony, rastúci dopyt z ázijských krajín, či špekulácie obchodníkov. Ku koncu septembra bola cena pšenice potravinárskej vo francúzskom prístave Rouen 264 eur za tonu (1. trieda kvality), pšenica tvrdá sa v Port-la-Nouvelle predáva za 454 eur za tonu a kukurica v Bordeaux za 244 eur za tonu. V Spojených štátoch sú ceny ešte vyššie a siahajú na úroveň 300 eur na tonu.

Ceny obilnín na Slovensku sa obvykle odrážajú od hodnoty na parížskej burze Matif, avšak znížené o prepravné a poistné náklady (cca 30 eur za tonu). Pohybujú sa na úrovni okolo 200 – 220 eur za tonu pri pšenici potravinárskej, 180 210 eur za tonu pri kukurici na zrno a 170 – 200 eur za tonu pri kŕmnom obilí. V pripadejačmeňa sladovníckeho došlo dokonca k paradoxu, keď ceny v zmluvách, ktoré uzatvárali sladovne s pestovateľmi začiatkom roka (t. j. 170 – 190 eur za tonu) vysoko prekračujú ceny jačmeňa na voľnom trhu (220 – 240 eur za tonu). Domáci dopyt je vysoký, keďže u viacerých významných európskych producentov došlo k poklesu úrody aj kvality jačmeňa na slad.

K stabilizovaniu situácie na trhu v našej oblasti neprispieva ani neistota, pretože dopady zmien Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie v najbližších rokoch sú diskutabilné. Predovšetkým veľmi ambiciózne ciele Zelenej dohody EÚ, pretavené do stratégií „Z farmy na vidličku“ a „Biodiverzita“. Zámery znížiť o 25 % používanie umelých hnojív, rovnako niektorých chemických látok na ochranu rastlín a pritom zvýšiť podiel ekologickej produkcie na štvrtinu poľnohospodárskej výmery, totiž neposkytujú optimistické výhľady na zvyšovanie objemu výroby zrnín v Európe. Medzi európskymi obilninármi rastú obavy, či dokážu zabezpečiť dostatok aj kvalitu produkcie v budúcich rokoch.

Lavína sa odtrhla

Vyššie ceny obilnín sú len jedným z dôvodov rastúcich cien pečiva, múky, či kŕmnych zmesí pre zvieratá. Na výslednej cene pekárskych výrobkov sa podieľajú iba asi tretinou. Ceny potravín navyšujú aj personálne náklady (preplatené víkendy, nočná práca a nadčasy), energie, pohonné hmoty, obaly, nájmy, či ďalšie výdavky. No asi najväčšou časťou sa na výslednej cene tovaru, ktorý si spotrebiteľ vkladá do košíka, podieľa marža obchodníka. Spotrebiteľ by mal pri nákupe chleba myslieť aj na to, kde nakupuje a koho tak podporuje.

Prakticky všetci účastníci výrobného procesu – od prvovýroby surovín, cez dopravu, skladovanie, spracovanie potravín až po ich predaj – dnes avizujú nevyhnutné zvyšovanie cien. Cena ropy sa v priebehu roka takmer zdvojnásobila a ku koncu septembra je na úrovni 75 USD za barel (september 2020: 42 USD). Na to nadväzujú ceny pohonných hmôt, umelých hnojív, zemného plynu na sušenie zrna, či pečenie chleba. Následne tiež ceny mäsových a mliečnych výrobkov. FAO predpokladalo tento nárast cien základných surovín už v roku 2020 (viď graf). Cena pšenice stále stúpa, kukurica mala svoj vrchol v máji 2021. Trendy exponuje aj pandémia koróny, ktorá spomalila svetový obchod a obmedzila dostupné ľudské zdroje pre prácu.

Ing. Igor Jakubička, predseda Poľnohospodárskeho družstva DEVIO Nové Sady, podpredseda ZPO, výstižne zhodnotil aktuálnu situáciu na trhu takto: „Z dlhodobého pohľadu to bol veľmi úspešný rok. Najviac asi vyčnieva cena repky olejnej. V decembri 2020 sme ju kontrahovali za cenu 390 eur za tonu a aj to už bola cena o 30 eur vyššia ako v roku 2020. Od začiatku roka 2021 však došlo k prudkému nárastu ceny, ktorá sa na voľnom trhu vyšplhala doteraz až na 550 – 560 eur za tonu. Výrazný rozdiel medzi zmluvnými cenami a tými na voľnom trhu bol aj pri jačmeni sladovníckom.

Z môjho pohľadu teda pestovateľ, ktorý nezazmluvňoval úrodu tohto roku vopred, vyšiel napokon ekonomicky lepšie. Dopyt je určujúci pre trhovú cenu, ale tieto trendy môžu ešte viac roztrhať krehké väzby slovenských pestovateľov so spracovateľmi, čo by nebolo dobré.“

Ing. Jakubička však vníma dopady vyšších cien zrnín aj z druhej strany: „Pozitívna zmena v realizácii rastlinnej výroby znamená negatívne dopady pri vstupoch do živočíšnej výroby. V našom podniku je pomer tržieb z rastlinnej a živočíšnej výroby asi 50:50. A tak to, čo mi príde do jedného vrecka, z druhého odíde. Napríklad repkové šroty, ale aj sójové šroty, ktoré využívame na výrobu kŕmnych zmesí pre naše zvieratá, budú v nasledujúcom období drahšie. Taktiež cena kŕmnej pšenice je asi až umelo vyhnaná na 200 eur za tonu, veď vlani bola aj potravinárska kvalita lacnejšia. K tomu všetkému treba ešte spomenúť medziročne nižšie výkupné ceny produktov živočíšnej výroby. Napokon, vyššie náklady majú poľnohospodári aj pri zakladaní novej úrody. Najväčšie obavy mám o jar 2022, lebo pre prihnojovanie ozimín a osev jarín sú avizované pri niektorých priemyselných hnojivách ceny vyššie aj o 100 až 150 % ako boli rok predtým.“

Ing. Peter Marko, predseda Združenia pestovateľov obilnín, vidí jednu z perspektívnych ciest pre obilninárov v inovatívnych prístupoch v agronómii. Návratnosť prvotných investícií spočíva najmä v úspore množstva použitých priemyselných hnojív, osív a prípravkov na ochranu rastlín. Združenie pestovateľov obilnín preto zorganizovalo pre členov a spolupracujúce spoločnosti študijnú cestu do Českej republiky, ktorej hlavnou témou bolo precízne poľnohospodárstvo a šetrné prístupy k pôde. Viac informácií o jej obsahu nájdete v nasledujúcom článku.

Obilninári nelenia

A ako hodnotí Ing. Vladimíra Debnárová, výkonná tajomníčka ZPO, rob 2021 z pohľadu činnosti samosprávy? „Naše združenie fungovalo aj v čase koronakrízy, rovnako ako museli pracovať naši členovia. V marci zasadalo Predstavenstvo a Kontrolná komisia online spôsobom a prakticky celá komunikácia až do mája prebiehala prostredníctvom internetu a telefónu. Zúčastňovali sme sa teda aj online zasadnutí pracovných skupín pre prípravu strategického plánu SPP, či rokovaní COPA/COGECA.

Prakticky od konca roka 2020 sme spolupracovali s NPPC – VÚEPP pri príprave „Koncepcie spoločných postupov pri budovaní moderného pôdohospodárstva v horizonte roku 2035″, ktorá je práve v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Podklady sme spracúvali v spolupráci s ostatnými samosprávnymi zväzmi vertikály obilnín, aby sme predložili čo najlepšie návrhy pre rozvoj tohto sektora na Slovensku. Napokon sme vyčíslili investičné potreby pre obilniny v sume 2,36 miliárd eur! Toľko nám momentálne chýba na modernejšie technologické zariadenia, poľnohospodársku mechanizáciu, pozberové linky a skladovanie, lepší odbyt, zvýšenie kvality produktov, závlahové systémy, riadenie rizík, zníženie energetickej náročnosti, inovácie produktov, rekonštrukciu budov a obnovu vozového parku.

Na jeseň sme zorganizovali dvojdňovú študijnú cestu do Českej republiky s témou presného poľnohospodárstva a inovatívnych prístupov v agrotechnike, ktorá sa stretla s vysokým záujmom a pozitívnym hodnotením. Spracovali sme tiež propagačný leták združenia a po celý rok prinášame aktuálne informácie a prehľad o trhových cenách komodít prostredníctvom internetovej stránky www. obilninari.sk. Ďakujeme našim členom za priazeň a finančné príspevky. Priali by sme si, aby samosprávne organizácie dokázali spojiť sily a pripravili slovenských poľnohospodárov a potravinárov na nadchádzajúce náročné obdobie. Myslíme si, že v ťažších časoch uspejú práve tie podniky, ktoré sa dokážu rýchlo prispôsobiť.“

Združenie pestovateľov obilnín

[Späť na obsah]

3. Víťazi Agrofilmu 2021 sú už známi

[13.10.2021; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 3; MALVÍNA GONDOVÁ]

Aj napriek sťaženým podmienkam v čase tretej vlny pandémie pripravili organizátori divákom plnohodnotný festivalový týždeň.

Diváci mohli zo svojich domovov vidieť takmer všetky filmy prihlásené na 37. ročník Agrofilmu, spolu to bolo 44 hodín online premietania. Nechýbalo ani sprievodné podujatie – diskusia na aktuálnu tému. Tentokrát sa na pôde NPPC v Lužiankach aj v online priestore diskutovalo o pozemkových úpravách a ich dopadoch v praxi.

Nechýbali ani tradičné premietania, ktoré boli prispôsobené tak, aby verní diváci mohli bezpečne sledovať filmy, či už na akademických pôdach viacerých univerzít v Nitre, Bratislave, Zvolene a Košiciach, ale aj v Múzeu TANAPu, v NPPC Bratislave a v synagóge v Brezne. V ponuke bolo spolu 68 hodín zaujímavých dokumentov z oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva, trvalo udržateľného využívania zdrojov a tiež výskumu a inovácií.

Už druhý rok po sebe sa v dôsledku pandémie nekonal slávnostný záverečný ceremoniál a autorom 14 ocenených filmov budú ceny zaslané poštou. Medzi ocenenými snímkami tento ročník dominovali nemecké a slovenské filmy.

Hlavnú cenu festivalu získal nemecký film z produkcie BBC Studios Vymieranie druhov – fakty, ktorý odhaľuje zarážajúce výsledky vedeckého bádania 450 popredných vedcov. Nachádzame sa uprostred globálneho masového vymierania miliónov druhov rastlín a živočíchov.. Ako spomaliť tento tisíckrát zrýchlený prejav evolúcie? Čo to znamená pre ľudstvo? Tieto otázky ale aj odpovede spracovala režisérka Charlotte Lathane, ktorá získava na festivale aj symbolický finančný príspevok 2 000 eur na ďalšiu tvorbu.

Film z produkcie RTVS režisérov Ľubomíra Viludu a Ivana Kršiaka Ovčiarskou cestou získal cenu ministrapôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Sprievodcami dokumentu sú ľudia, ktorí svoj život zasvätili nielen chovu oviec, ale tiež zachovaniu zvykov na slovenských salašoch a ktorí svoje životy prežili v harmónii s prírodou. Čarovné formulky, mágia a obradné rituály im pomáhali chrániť seba a stádo pred chorobami, prírodnými živlami a zlými silami.

Poľský koprodukčný film Ukradnuté ryby je ovenčený viacerými medzinárodnými oceneniami a na Agrofilme tiež zaslúžene získal cenu prezidenta festivalu. Ukazuje, že výsledkom ekonomických aktivít čínskej rybárskej korporácie je vyčerpaný morský ekosystém a strata potravinových zdrojov pre obyvateľov najmenšej africkej krajiny Gambie. Je to prvý film o továrňach na rybiu múčku v tejto krajine, ktorý ponúka jedinečný pohľad na príčiny migrácie ľudí a úlohu žien v nových ekonomických podmienkach.

Odkedy sa avokádo “stalo „mäsom vegánov” a najnovšie tiež „superpotravinou“, jeho pestovanie sa rozšírilo po celom svete. V Európe je klimaticky najvhodnejšou krajinou na jeho produkciu Portugalsko. Obyvatelia a drobní farmári sa však nechcú zmieriť s týmto trendom, lebo ako sa ukázalo pestovanie „smädného” avokáda dramaticky zhoršuje situáciu s dlhodobým nedostatkom vody. Film Smädné avokádo – nové monokultúry na juhu Portugalska získal cenu primátora mesta Nitra.

Úspešný projekt, ktorý pomohol indickým poľnohospodárom v oblasti subhimalájskych nížin prekonať nepriaznivú situáciu a úspešne hospodáriť za pomoci moderných technológií bol námetom na indický film Rezonujúca odolnosť. Medzinárodná porota mu udelila cenu FAO. Strategický výskum, budovanie kapacít, ukážky postupov odolných voči zmene klímy, riešenia náchylnosti poľnohospodárstva na klimatické zmeny a zvýšenie finančnej podpory, to je cesta k úspechu.

Zdroj: Agrofilm MALVÍNA GONDOVÁ

Ocenené filmy

názov filmu	krajina	ocenenie
Vymieranie druhov – fakty	Nemecko	Hlavná cena Agrofilmu
Korene – zázrak pod povrchom	Nemecko	Cena rektorky SPU v Nitre
Ovčiarskou cestou	Slovensko	Cena ministrapôdohospodárstvaa rozvoja vidieka SR
Divoké lesy, divoké hory – Po stopách fantóma	Maďarsko	Cena za réžiu
Ukradnuté ryby	Poľsko, Veľká Británia, Španielsko	Cena prezidenta Agrofilmu
Chrastavitosť jabĺk – Venturia inaequalis	Nemecko	Cena medzinárodnej poroty Agrofilmu
Nedaj sa – Kto zaplatí účet	Česko	Cena predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja
Má poľovníctvo zmysel?	Slovensko	Cena rektora UKF v Nitre
Re: smädné avokáda – nové monokultúry na juhu Portugalska	Nemecko	Cena primátora mesta Nitra
Multisoil – šanca pre pôdu	Slovensko	Cena zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR
Rezonujúca odolnosť	India	Cena FAO
Príbeh krajiny lúk	Slovensko	Cena Slovenskejpoľnohospodárskejapotravinárskejkomory za slovenský film
Planéta e.: Miliardová výsadba stromov – pomôže zalesnenie ochrániť klímu?	Nemecko	Cena rektora Technickej univerzity vo Zvolene
Môj život na gazdovstve	Slovensko	Cena RTVS v kategórii Propagačné filmy

[Späť na obsah]

4. Ako vyzerá americká verzia stratégie Z farmy na stôl?

[13.10.2021; Roľnícke noviny; Agrárna samospráva; s. 6; MIROSLAVA ARTIMOVÁ]

Situáciu v EÚ v oblastí regulačných snáh o udržateľnejšie poľnohospodárstvo poznáme. Politická objednávka vo forme stratégie Z farmy na stôl de facto odoberá agropotravinárstvo z rúk jeho predstaviteľov, a „zablúdených“ poľnohospodárov a potravinárov chce doviesť späť na cesty jednostranne chápanej udržateľnosti.

To všetko na základe arbitrárne vyčíslených cieľov bez predchádzajúceho posúdenia dopadu – čo zrejme umožnilo, aby ciele stratégie vyšli (v inak nepravdepodobných) okrúhlych číslach (20-percentný pokles použitia hnojív, 50-percentný pokles použitia a rizika pesticídov, 50-percentný pokles predaja antimikrobiálnych látok, 25-percentný podiel ekologického poľnohospodárstva, vyňatie 10 % poľnohospodárskejpôdy z produkcie, atď.).

Naplánovaný je dokonca aj dopyt – spotrebitelia majú (rozhodnutím zhora) konvertovať na udržateľné stravovacie vzory napríklad znížením spotreby mäsa či zvýšením spotreby bioproduktov.

A všetko stojí na tom, že k EÚ sa pridá celý svet, lebo inak to vlastne nemá zmysel: podiel EÚ na svetových emisiách je nízky, a bez zapojenia sa ostatných krajín by celkové emisie v skutočnosti stúpli, keďže emisie, „ušetrené“ v EÚ, by sa len „preliali“ do iných krajín a pravdepodobne by ich bolo viac.

Postoj USA

Postoj USA k udržateľnosti poľnohospodárstva je už po dlhšiu dobu odlišný. Minister poľnohospodárstva USA T. Vilsack – podobne ako jeho predchodca S. Perdue – obhajuje prístup založený na dobrovoľnosti a na motivácii, ktorý neobmedzuje produkciu potravín či podnikateľské rozhodnutia agropotravinárov.

V USA – na rozdiel od EÚ – majú kľúčovú úlohu zohrávať veda a inovácie. Biotechnológie, úprava génov, výskum a vývoj, umelá inteligencia a presné poľnohospodárstvo majú pomôcť poľnohospodárom „byť produktivnějšími a udržateľnejšími“. Na rozdiel od EÚ stojí poľnohospodár v USA uprostred (a nie na okraji) snáh o komplexne chápanú udržateľnosť.

Vilsack na septembrovom stretnutí ministrov poľnohospodárstva pred samitom G20 uviedol, že udržateľnejšie poľnohospodárstvo môže byť aj produktivnejším poľnohospodárstvom, keďže uspokojí potreby a požiadavky rastúcej svetovej populácie.
Vilsack zároveň povzbudil ostatné podobne zmýšľajúce krajiny, aby sa postavili proti vplyvu EÚ a pripojili sa k USA v rámci tzv. Koalície pre rast produktivity. Brazília, Austrália a mnoho sektorových organizácií sa takmer okamžite pridalo.

Koalícia urýchli prechod na udržateľnejšie potravinové systémy prostredníctvom rastu poľnohospodárskej produktivity, ktorý optimalizuje udržateľnosť zo sociálneho, ekonomického a environmentálneho hľadiska. Prístup k rastu produktivity je holistický – so zohľadnením rôznych vplyvov a kompromisov medzi cieľmi.

Na zeleno inak

Nulové čisté poľnohospodárskeemisie sa dajú podľa T. Vilsacka dosiahnuť aj iným spôsobom ako obmedzovaním vstupov a nariaďovaním konkrétnych výrobných postupov. V celom procese by nemala byť ohrozená konkurencieschopnosť poľnohospodárov.

Americké ministerstvo poľnohospodárstva plánuje svojimi zdrojmi podporovať klimaticky inteligentné poľnohospodárske postupy a poľnohospodárom chce poskytnúť finančnú kapacitu na implementáciu týchto postupov.

Vilsack opakovane deklaroval, že potrebné prispôsobenia sa sektora môžu byť ústretové smerom k poľnohospodárom.

My, ktorí žijeme na druhej strane Atlantiku, zrejme ešte musíme prejsť určitú cestu na to, aby sme dokázali oceniť, podporovať a chrániť prácu našich poľnohospodárov a potravinárov. Namiesto ich marginalizácie a stigmatizácie.

MIROSLAVA ARTIMOVÁ, SPPK

[Späť na obsah]

5. Na zdražovanie múky sa pripravujú aj slovenskí mlynári

[13.10.2021; Roľnícke noviny; Agrárna samospráva; s. 6; JANA HOLÉCIOVÁ]

Mlynári chcú zvyšovať odbytové ceny muk, ktoré vyrábajú. Reagujú na výrazne nepriaznivú situáciu na trhu, keď od začiatku roka – a najmä po neúspešnej žatve vo svete – dramaticky stúpli ceny rozhodujúcich agrárnych komodít a ďalších vstupov, ktoré ovplyvňujú výrobu potravín.

Slovenskí mlynári dlhodobo upozorňujú na ich zložitú ekonomickú situáciu. Odvetvie je v strate od roku 2017 hlavne preto, lebo podnikatelia nemôžu premietnuť rast cien vstupov do odbytových cien mlynských výrobkov. V tomto roku je už situácia mimoriadne kritická. Výrazne a skokmi rastú ceny všetkých rozhodujúcich vstupov: obilia (tvorí 70 – 80 % nákladov na výrobu múky), energií, obalových materiálov, logistiky a pohonných hmôt či mzdových nákladov.

V prvom štvrťroku na ekonomiku nepriaznivo vplývali aj následky koronavírusu. Zabezpečenie trhu s mlynskými výrobkami v zložitých epidemiologických podmienkach zvyšovalo výrobné náklady, čo popri minimálnej – respektíve v prípade väčšiny podnikov dokonca žiadnej – podpore štátu išlo na úkor ekonomiky týchto firiem.

Výrazne a neobvykle rastú ceny obilia

Cena potravinárskej pšenice bola k 30.9.2021 na burze MATIF Paríž 257,50 eur za tonu, potom narástla cena na 268,25 eur za tonu. Zvýšenie cien pšenice na svetových trhoch má vplyv aj na domáci obchod s touto komoditou. V súčasnosti mlynári nakupujú potravinársku pšenicu v priemere za 240 eur za tonu, cena má rastúcu tendenciu, pričom podľa údajov ATIS v decembri 2020 bola priemerná nákupná cena potravinárskej pšenice 156,44 eur za tonu. Ide o 56% nárast cien. Samotné ceny muk však takéto zdraženie obilnín nezohľadňujú. Dokonca sú aj také predajne, kde je nárast spotrebiteľských cien je vyšší ako je prírastok dodávateľskej ceny od výrobcu. Tento jav je dlhodobo neudržateľný a pre mlynský priemysel je neakceptovateľný.

Ceny obalových materiálov (papier, fólie, palety) v tomto roku stúpli o 30 70 %. Výrazný nárast cien sa očakáva pri elektrickej energii. Optimistický odhad je 75 %. Nárast nákladov v logistike a v cenách pohonných hmôt predstavuje asi 20 %.

Podstatne vyššie ceny potravinárskeho obilia a ostatných vstupov na našom trhu nie sú prechodné; sú pod vplyvom globálnych ekonomických tendencií. Pokiaľ má mlynský priemysel na Slovensku za týchto podmienok naďalej fungovať, vyrábať múky, zabezpečovať sebestačnosť v mlynských výrobkoch, potom dlhodobo nemôže ohrozovať svoju ekonomickú stabilitu.

Aj preto našim mlynárom neostáva nič iné ako nanovo rokovať so svojimi odberateľmi o zvýšení odbytových cien za svoje výrobky v priemere o 25 – 30 %. Mlynári chcú o úprave cien hovoriť už v najbližšom období.

JANAHOLÉCIOVÁ, hovorkyňaSPPK

[Späť na obsah]

6. Začal sa už 9. ročník projektu Hovorme o jedle

[13.10.2021; Roľnícke noviny; Agrárna samospráva; s. 6; MATEJ KORPÁŠ]

Tisícky žiakov základných škôl budú aj v tomto roku diskutovať, fotografovať, maľovať a aj písať o potravinách. Už 9. ročník projektu Hovorme o jedle, ktorý sa koná v týždni od 11. do 15. októbra, prináša žiakom základných škôl možnosť zamyslieť sa nad významom, úlohou a účinkami potravín, hovoriť o pozitívach a negatívach, o pôvode, o plytvaní, a viac sa naučiť o dobrých stravovacích návykoch.

Projekt Hovorme o jedle sa každoročne koná pri príležitosti Svetového dňa potravín, ktorý pripadá na 16. október.

Hlavní organizátori, Slovenskápoľnohospodárskaapotravinárskakomora a Centrum rozvoja znalostí o potravinách, n. o., pripravili pre žiakov základných škôl, ktoré sa do projektu zapojili, 10 denných tém.

Päť tém sa týka konkrétnej potravinovej skupiny (podľa potravinovej pyramídy). Ďalších 5 tém sa zameriava na základné vedomosti a zručnosti žiakov v oblasti pôvodu potravín, označovania potravín, významu potravín pre zdravý rozvoj ľudského tela a objavovania významu potravín pre regionálny rozvoj, rast zamestnanosti a ochranu životného prostredia.

Súčasťou Projektu Hovorme o jedle je aj výtvarná súťaž Chutné maľovanie a súťaž pre mladých fotografov s názvom Očami gurmána.

Rok 2021 vyhlásila Organizácia spojených národov za Medzinárodný rok ovocia a zeleniny, preto je viacero aktivít týždňa Hovorme o jedle úzko spojených práve s touto témou. Obľúbená literárna súťaž, v rámci ktorej žiaci 1. a 2. stupňa píšu rôzne eseje, úvahy, ale aj básne, má v tomto roku názov Najzdravšie ovocie a zelenina rastie za rohom.

Špecialitou je v tomto roku aj súťaž pre školské jedálne, ktoré na prípravu jedál pre žiakov školy nakúpia ovocie a zeleninu od slovenských pestovateľov. Po skončení súťaže vyžrebujeme dve jedálne, ktoré vyhrajú 250 kg vybraného ovocia a zeleniny od Zemiakarskeho a zeleninárskeho zväzu Slovenskej republiky, Ovocinárskej únie Slovenskej republiky a od Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska (členovia SPPK).

„Sme veľmi radi, že aktuálna pandemická situácia nám dovolila zorganizovať tento výnimočný projekt. Komora už deviaty rok systematicky pracuje na podpore výchovy mladej generácie spotrebiteľov, aby mladí ľudia už počas základnej školy získali základné vedomosti o potravinách a o výžive, aby si budovali pozitívnejší vzťah k potravinám, aby zistili význam a hodnoty potravín a naučili sa vážiť si ich,“ povedal pri príležitosti otvorenia týždňa Hovorme o jedle predseda an custom-style=“Highlight1” class=“highlight highlight-1”>SPPK EmilMacho.

Mená výhercov hodnotných finančných a vecných cien sa dozvieme v novembri, na oficiálnom vyhlásení víťazov v Bratislave. Pravda, ak nám to protipandemické opatrenia dovolia.

Projekt finančne podporujú Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Mliečny fond, ktorý vytvorili Slovenský mliekarenský zväz a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka.

Odbornú garanciu nad projektom prevzala Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Úrad verejného zdravotníctva SR, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav potravinársky, Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a poľnohospodárske a potravinárske profesijné zväzy a združenia: Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka, Slovenský mliekarenský zväz, Slovenský cukrovarnícky spolok a Únia hydinárov Slovenska.

Záštitu nad projektom prevzali Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

MATEJ KORPÁŠ, TlačovýodborSPPK

[Späť na obsah]

7. Štát chce ekologickejšie farmárčenie

[13.10.2021; RTVS Dvojka; Správy RTVS z regiónov; 17:30; Jana Obrancová / Andrej Bálint]

Andrej Bálint, moderátor: „…za menej peňazí. Aj takto reagujú poľnohospodári na štátom pripravované zmeny v takzvaných ekologických schémach. Ide o platby, ktoré farmári dostávajú za prírode bližšie hospodárenie. Hoci na to štát vyčlení viac peňazí ako doteraz, v praxi budú platby pre farmárov nižšie.“

Jana Obrancová, redaktorka: „Hospodárenie blízke prírode spustil neďaleko Vrábeľ aj Ján Gúgh. Zvieratá chová najmä s cieľom spásať krajinu a tým pomôcť biodiverzite.“

Ján Gúgh, mladý farmár z vrábeľského regiónu: „Vytvárajú jednak vhodné podmienky z hľadiska štruktúry biotopov, ale zároveň aj tým, že niečo spasú, niečo vyprodukujú, a to zostane v krajine, tak obohacujú prírodu a zabezpečujú aj pestrosť.“

Jana Obrancová: „Farmár svoj chov financuje zatiaľ z grantu z oblasti životného prostredia. Bežných poľnohospodárov majú k ekologickejšiemu hospodáreniu motivovať takzvané ekoschémy. V najbližších rokoch na ne pôjde vyše päťsto miliónov eur. Hoci balík peňazí narastie, poľnohospodári upozorňujú, že v praxi dostanú na každý hektár menej peňazí ako doteraz.“

EmilMacho,predsedaSlovenskejpoľnohospodárskejapotravinárskejkomory: „My za štyridsaťpäť eur, čo je o dvadsaťpäť eur menej oproti sedemdesiatim, máme robiť menšie lány, máme robiť to, že oveľa viacej organickej hmoty musí ísť do pôdy, máme robiť biopásy. Praxi to nebude fungovať, lebo ten poľnohospodár jednoducho má s tým spojené náklady.“

Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (nominant OĽaNO): „Rozumiem tomu, že v minulosti na greening brali väčšie čiastky, ale súvisí to so zmenou politiky tak Európskej komisie, ako aj Slovenska.“

Jana Obrancová: „Štát chce farmárov motivovať skôr cez projekty. Podľa nich by však aj ekologické schémy mali byť motivačné.“

Jozef Šumichrast, riaditeľ Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska: „Má to poľnohospodára aj motivovať k tomu, aby sa do tej schémy zapojil. My teraz tvrdíme, že je to nedostatočné.“

Samuel Vlčan: „Je to systém, ktorý je dobrovoľnými. My síce musíme až dvadsaťpäť percent z balíka obálky prvého piliera venovať do ekoschém, ale či sa nám poľnohospodári zapoja, je na ich rozhodnutí.“

Jana Obrancová: „Dotácie z ekoschém budú pre farmárov peniazmi nad rámec základných platieb, ktoré poberá asi devätnásťtisíc poľnohospodárov. Aj na ich získanie sa však po novom podmienky sprísnia tiež o niektoré zelenšie opatrenia.“

[Späť na obsah]

8. Pripravované zmeny v ekologických schémach

[13.10.2021; Regina Západ; Žurnál Rádia Regina; 17:00; Jana Obrancová / Lenka Bodóvá]

Lenka Bodóvá, moderátorka: „Viac muziky za menej peňazí. Aj takto poľnohospodári reagujú na štátom pripravované zmeny v takzvaných ekologických schémach. Ide o platby, ktoré farmári dostávajú za prírode bližšie a ekologickejšie hospodárenie. Štát dlhodobo deklaruje, že chce, aby sa na Slovensku farmárčilo ekologickejšie. V novom programovacom období od roku 2023 preto má vzrásť aj balík peňazí na takéto opatrenia. V praxi však platby farmárov budú nižšie.“

Jana Obrancová, redaktorka: „Hospodárenie blízke prírode spustil neďaleko Vrábeľ aj Ján Gúgh. Zvieratá chová najmä s cieľom spásať krajinu a tým pomôcť biodiverzite.“

Ján Gúgh, farmár: „Vytvárajú jednak vhodné podmienky z hľadiska štruktúry biotopov, ale zároveň aj tým, že niečo spasú, niečo vyprodukujú a to zostane v krajine, obohacujú prírodu a zabezpečujú aj pestrosť.“

Jana Obrancová: „Farmár svoj chov financuje zatiaľ z grantu z oblasti životného prostredia. Bežných poľnohospodárovmajú k ekologickejšiemu hospodáreniu motivovať takzvané ekoschémy. V najbližších rokoch na ne pôjde vyše päťsto miliónov eur. Hoci balík peňazí narastie, poľnohospodári upozorňujú, že v praxi dostanú na každý hektár peňazí menej ako doteraz. EmilMacho z ich komory.“

EmilMacho, predsedaSlovenskejpoľnohospodárskejapotravinárskejkomory: „My za štyridsaťpäť eur, čo je o dvadsaťpäť eur menej oproti sedemdesiatim, máme robiť menšie lány, máme robiť to, že oveľa viacej organickej hmoty musí ísť do pôdy, máme robiť bio. V praxi to nebude fungovať, lebo ten poľnohospodár jednoducho má s tým spojené náklady.“

Jana Obrancová: „Reaguje minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.“

Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Rozumiem tomu, že v minulosti na greening brali väčšie čiastky, ale súvisí to so zmenou politiky tak Európskej komisie, ako aj Slovenska.“

Jana Obrancová: „Štát deklaruje, že viac peňazí dá do motivujúcich projektových podpôr. Farmári aj cez Jozefa Šumichrasta zo zväzu zeleninárov upozorňujú, že aj ekologické schémy musia okrem kompenzácií nákladov mať aj motivačnú zložku.“

Jana Obrancová: „Minister Samuel Vlčan priznáva, že problémom môže byť dobrovoľnosť systému.“

Samuel Vlčan: „Samozrejme je to systém, ktorý je dobrovoľný. My síce musíme až dvadsaťpäť percent z balíka obálky prvého piliera venovať do ekoschém, ale či sa nám poľnohospodári zapoja, je na ich rozhodnutí.“

[Späť na obsah]

9. Világiho so Sabolom upútalo doručovanie výpisov z bánk a firiem. Preberajú najväčšieho konkurenta štátnej pošty

[13.10.2021; dennikn.sk; Ekonomika; 12:12; Ivan Haluza]

Veľkopodnikatelia Ján Sabol a Oszkár Világi k spoločnému biznisu v agrosektore pridávajú ďalšie podnikanie. Preberajú polovičný podiel v skupine Billing Alliance, ktorá doručuje výpisy a faktúry bánk a firiem.

Cromwell, najcennejšia firma ich novej skupiny, ovláda až pätinu slovenského poštového trhu a je najväčším konkurentom štátnej pošty.

Dvojica v Billing Alliance nahrádza iného vplyvného biznismena Jána Kaspera.

Noví spoluvlastníci chcú ďalej rozširovať aj čoraz populárnejšie digitálne doručovanie a s Cromwellom chcú realizovať aj zahraničné akvizície podobných hráčov.

Bratislavský priemyselník Ján Sabol a najvplyvnejší slovenský Maďar Oszkár Világi podnikajú už dlho v potravinárstve, energetike a výrobe biopalív a jednu z najväčších farmárskych skupín v krajine Exata Group dokonca vlastnia spoločne. Teraz spolu vstupujú do ďalšieho nového biznisu. Preberajú polovičný podiel v skupine Billing Alliance, ktorá sa zameriava na doručovateľské služby pre banky a telekomunikačné či energetické firmy. Ich koncovým zákazníkom doručuje papierové výpisy z účtov, faktúry či nové reklamné ponuky. No rovnako im ich posiela aj v modernejšej digitálnej forme na e-mailové adresy alebo esemeskami.

Ide o významný obchod a dvojica vplyvných biznismenov sa takto [lock][lock e]stáva v doručovacej službe aj významným konkurentom štátu. Veď najdôležitejšou súčasťou skupiny Billing Alliance je firma Cromwell, ktorá je v doručovacích službách najväčším súperomSlovenskej pošty. Cromwell drží zhruba pätinu domáceho poštového trhu a patrí k najmodernejších tlačiarensko-distribučným centrám pre oblasť hybridnej pošty v strednej Európe.

Polovičný podiel v Billing Alliance dvojica prevzala od iného vplyvného biznismena Jána Kaspera. Aj ten rovnako ako oni dvaja vo veľkom podniká v krajine už od 90. rokov.

Naopak, ďalší traja pôvodní spoluvlastníci Billing Alliance, ktorými sú IT špecialisti Peter Kotuliak, Jozef Mokrý a Štefan Petergáč, v spoločnosti zostávajú so Sabolom a Világom aj naďalej. „So všetkými troma by sme mali spolupracovať dlhodobo aj naďalej, nakoľko sú to odborníci na digitálne služby,“ hovorí jeden z najvyššie postavených manažérov biznis skupiny Jána Sabola VladimírTvaroška, ktorý za éry Ivana Mikloša pôsobil aj ako štátny tajomník ministerstva financií.

Kotuliak, Mokrý a Petergáč pritom spolu vlastnia aj inú veľkú IT firmu Tempest a sedia aj v riadiacich orgánoch ďalšej IT firmy Datalan.

Čo láka Sabola a Világiho na doručovacích službách

Obaja tento biznis už čiastočne poznajú. Dávnejšie získali tlačiarenské podniky, ktoré tlačia aj rôzne materiály pre firemných zákazníkov. Világi vlastní tlačiareň ADC Media z Vozokan pri Galante. A Sabol zasa donedávna ovládal tlačiareň Tatra Billing, ktorú pôvodne získal od Tatrabanky, ale nedávno ju predal. Práve preto, že zasielanie výpisov z účtov či faktúr v písomnej forme je na ústupe a do popredia idú digitálne firmy so zasielaním na emaily či do mobilov.

Billing Alliance dvojicu zaujala práve tým, že biznis doručovania pokrýva v celej jeho šírke, a tak je flexibilnejšia.

So skupinou má dvojica aj širšie zahraničné plány. „Veríme, že Cromwell bude úspešný aj v prebiehajúcej rýchlej konsolidácii na trhu tlače adresných zásielok v stredoeurópskom regióne,“ hovorí Tvaroška.

Világi už pred dvoma rokmi pre Trend uviedol, že časom by chcel podnikať aj v doručovaní, vtedy konkrétne spomenul doručovanie balíkov. Tento biznis chcel prepájať so stredoeurópskou sieťou čerpacích staníc maďarského MOLu, pre ktorý pracuje ako top manažér a riadi aj jeho slovenskú rafinériu Slovnaft. „Ak s balíkmi nepresvedčím MOL, išiel by som do toho aj sám,“ uviedol vtedy Világi.

Čo všetko zahŕňa Billing Alliance

Celkové tržby skupiny dosahujú zhruba 60 miliónov eur, i keď koronakríza ich tento rok podľa Tvarošku zníži na zhruba 55 miliónov eur.

Najcennejšou súčasťou skupiny je Cromwell, ktorý vlani pri celkových tržbách 47 miliónov eur zarobil v čistom 2,7 milióna eur. Pre túto firmu pracuje 3 700 doručovateľov. Vlastných kmeňových zamestnancov má celá skupina iba 250.

Cromwell má však za sebou aj jednu staršiu kauzu. Jedna z jeho dcér firma Paywell získala pred siedmimi rokmi od jednofarebnej vlády Smeru lukratívny kontrakt na autorizáciu platieb diaľničného mýta. Kontrakt zaujímal slovenských vyšetrovateľov i bruselskú centrálu EÚ. Bolo to v čase, keď média spájali túto firmu s J&T, i keď táto skupina to odmietala.

Súčasťou Billing Alliance je aj digitálny doručovateľ Zelená pošta, IT-špecialista na digitálnu komunikáciu Digitance, kuriérska spoločnosť Kolos, reklamná agentúra Direct Marketing a tiež špecialista na programovanie Contally.

Zelená pošta sa na svojej webovej stránke prezentuje, že je lacnejšia aj pohodlnejšia ako štátna Slovenská pošta. Doteraz doručila len deväť miliónov zásielok a jej ročne tržby siahajú k dvom miliónom eur.

Vstup nových vlastníkov do skupiny už odobril aj Protimonopolný úrad.

Sabol vstupuje do nového biznisu cez svoju firmu AZC, ktorá zastrešuje celý jeho biznis. Világi cez holandskú spoločnosť On Rail Holding.

Prečo Kasper uvoľnil priestor Világimu a Sabolovi

Ján Kasper Denníku E priznal, že z najväčšieho konkurenta Slovenskej pošty odchádza, lebo ho zaujala finančná ponuka Sabola a Világiho.

„Skupinu som spoluvlastnil necelé tri roky a teraz to predávame s pekným ziskom. To je hlavný dôvod môjho odchodu. V Billing Alliance som pôsobil len ako finančný spoluinvestor a teraz som využil výhodné speňaženie svojho podielu,“ uviedol s tým, že výšku transakcie spresňovať nebude.

Kasper v 90. rokoch rozbiehal svoje podnikanie cez dodnes známu reklamnú agentúru Soria & Grey. Neskôr sa stal spolumajiteľom najväčšej mediálnej agentúry v krajine – Unimedie. Dnes je tiež významným hráčom v realitnom biznise a energetike, spoluvlastní golfový rezort Penati.

V minulosti spolupracoval s Dzurindovou SDKÚ v čase, keď pred prelomom milénia vytlačila z vlády HZDS. V súčasnosti už vplyv na politikov odmieta. Trvalé bydlisko si uvádza v zámockom hoteli na českej Vysočine, ktorý disponuje aj vlastným heliportom.

[Späť na obsah]

10. Nesúhlasia so zmenou ekologických platieb

[13.10.2021; RTVS Jednotka; Ranné správy; 07:30; R / Martina Jančeková]

Martina Jančeková, moderátorka:

„Viac muziky za menej peňazí. Aj takto poľnohospodári reagujú na štátom pripravované zmeny v tzv. ekologických schémach. Ide o platby, ktoré farmári zostávajú za prírode bližšie a ekologickejšie hospodárenie. Štát dlhodobo deklaruje, že chce, aby sa na Slovensku farmárčilo ekologickejšie. V novom programovacom období od roku 2023 preto má vzrásť aj balík peňazí na takéto opatrenia. V praxi však platby pre farmárov budú nižšie.“

SamuelVlčan, ministerpôdohospodárstva (OĽaNO):

„Rozumiem tomu, že v minulosti na greening brali väčšie čiastky, ale súvisí to so zmenou politiky tak Európskej komisie, ako aj Slovenska. Samozrejme, je to systém, ktorý je dobrovoľný. My síce musíme až 25 percent z obálky prvého piliera venovať do ekoschém, ale či sa nám poľnohospodári zapoja, je na ich rozhodnutí.“

EmilMacho, predsedaSlovenskejpoľnohospodárskejapotravinárskejkomory:

„Z pohľadu ekoschém máme dostávať na ekoschémy iba 45 eur na hektár. To, čo ministerstvo chce, že chce tu mať menšie lány, to znamená menšie parcely 50-hektárové v štandardnom území, 20-hektárové v chránenom území, je fajn a slovenskí poľnohospodári sú to pripravení robiť, ale nemôžme to robiť, preboha živého, za 45 eur na hektár. Toto nebude fungovať z toho titulu, že tieto ekoschémy sú dobrovoľné a poľnohospodár sa môžu rozhodnúť, či sa ich zúčastní, alebo sa ich nezúčastní.“

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

3. DEMETER: zhodnotenie ovčiarskeho roku

[13.10.2021; Roľnícke noviny; Živočišná výroba; s. 18; PATRÍCIA DOLEŠOVÁ]

Tradičné ukončenie ovčiarskej sezóny spojené s oceňovaním najúspešnejších chovateľov sa konalo 28. septembra na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach,

VEĽKÉ TERIAKOVCE. Ovčiarska sezóna sa podľa tradícií končila 26. októbra, na sviatok Svätého Demetera, patróna pastierov. Zo salašov sa durili ovečky dolu do doliny, bačovia a valasi sa vracali do dedín, nasledoval oldomáš a hodnotenie sezóny.

A práve v tomto období Zväz chovateľovoviec a kôz na Slovensku – družstvo (ZCHOK) organizuje slávnostné ukončenie ovčiarskej sezóny DEMETER, ktoré je spájané aj s odovzdávaním ocenení najúspešnejším chovateľom. Cena TOP 2020 bola udelená v kategóriách – Plemeno zošľachtená valaška, Plemeno cigája, Plemená mäsové, Plemená mliekové, Plemeno slovenská dojná ovca, Celkový víťaz TOP 2020 – OVCE a TOP 2020-KOZY.

Do súťaže TOP boli zaradené len šľachtiteľské a šľachtiteľsko-experimentálne chovy. Vyhodnocovali sa stáda podľa menovky chovov v databáze Účelového plemenárskeho zariadenia (ÚPZ) Žilina, t. j. chovateľ, ktorý má evidovaných viac stád, bol zaradený do súťaže s každým stádom samostatne. Minimálna početnosť bahníc v stáde bola 50 ks zapísaných do Plemennej knihy k 1. januáru sledovaného roku.

Pozornosť sa venovala sledovaným ukazovateľom ako sú percento plodnosti na obahnenú bahnicu, produkcia mlieka (resp. korigovaný denný prírastok – pri mäsových plemenách), počet baranov predvedených a zaradených v triede ÉR. Produkcia stáda musela byť – minimálne jeden baran zaradený do plemenitby a minimálne jeden baran zaradený do plemenitby s výslednou triedou ER. Pri kozách bol podmienkou minimálny počet 3 kusy zaradené v Kontrole mliekovej úžitkovosti (KMÚ) v sledovanom roku a štatút ŠCH.

Medzi TOP celkovými víťazmi v kategórii ovce sa umiestnili NOFA – Ing. N. Fassinger (zošľachtená valaška), Agrofarma, s. r. o., Červený Kameň (cigája), Ing. Pavol Gonda, SHR (mäsové plemená oviec), Ing. Igor Nemčok (mliekové plemeno oviec – lacaune) a NOFA Ing. N. Fassinger (slovenská dojná ovca).

Situácia v chove a podpory

Chovoviec bol donedávna prezentovaný ako najviac stabilný sektor v oblasti živočíšnejvýroby. Tento fakt už nemôžeme považovať za pravdivý. S ohľadom na klesajúci vývoj stavov oviec v posledných rokoch musíme konštatovať, že toto odvetvie vykazuje straty a pokles vo všetkých smeroch.

Podľa prezentácie Ing. Petra Juhásza, riaditeľa Odboru živočíšnejvýroby – MinisterstvapôdohospodárstvaarozvojavidiekaSR (MPRVSR), týkajúcej sa aktuálnej situácie v chove oviec a kôz, možno však v sektore vidieť aj pozitíva. Aj napriek pandemickým opatreniam a neľahkej situácii v sektore stúpa mlieková úžitkovosť zvierat, stúpa spotreba ovčieho mlieka a výrobkov a stúpa tiež zapojenie oviec a kôz do kontroly úžitkovosti.

Na druhej strane však spomenul každoročný pokles stavov oviec, neistý zahraničný obchod a cenu ovčieho mäsa, dovoz ovčieho mlieka a jeho neistú cenu, problém s pracovnou silou, stagnáciu šľachtiteľských chovov a nízku cenu za vlnu i problém s jej spracovaním.

Čo sa týka podpory zo strany MPRVSR, živočíšnu výrobu v tomto roku podporili prostredníctvom Štátnej pomoci na kontrolu úžitkovosti (KÚ), testovanie a odhad plemennej hodnoty hospodárskych zvierat – výška pomoci na rok 2021 bola pre sektor oviec a kôz vo výške 126 521,34 eur. Tiež prostredníctvom Štátnej pomoci na založenie a vedenie plemennej knihy a plemenárskej evidencie – výška pomoci na rok 2021 bola pre sektor oviec a kôz vo výške 148 369,60 eur.

Prostredníctvom III. piliera bol podporený sektor oviec a kôz celkovou sumou 8 785 861,50 eur. Podporená bola každá ovca a koza v CEHZ (Centrálnej evidencii hospodárskych zvierat) a len chov zapojený do KÚ, stop stav k 30. 6. 2021 – 117 960 ks oviec a 2 075 ks kôz – celková suma 4 681 365,00 eur (39 eur na ks). Podporená bola každá žijúca ovca a koza a len chovy, ktoré nie sú zapojené do KÚ, ale sú evidované v CEHZ, stop stav k 30. 6. 2021 (od 1 DJ) – 197 012 ks oviec a 13 475 ks kôz – celková suma 4 104 496,50 eur (19,50 eur na ks). Finančné prostriedky by mali byť vyplatené do konca roka 2021.

V nasledujúcom období bude viazaná podpora v období rokov 2023 – 2027 zvýšená. Podpora cez doplnkovú vnútroštátnu platbu zostane a podpora cez III. pilier zanikne. Pribudne však podpora cez dobré životné podmienky (AW).

Ako uviedol Ing. Peter Juhász vo svojom príspevku, MPRVSR citlivo vníma zlú situáciu so spracovaním ovčej vlny a preto v spolupráci zo ZCHOK a BBSK pripravuje realizáciu a spustenie slovenskej prevádzky, ktorá by ’zabezpečila výkup ovčej vlny a jej následné spracovanie pre rôzne odvetvia priemyslu. Zapojí sa tiež do osvety ohľadom spotreby jahňacieho a ovčieho mäsa tak, aby sa v spoločnosti zvýšil záujem o túto komoditu.

Ďalšou prioritou ministerstva v nasledujúcom období bude nastavenie pomoci tak, aby dotačná podpora bola bez ohľadu na druh hospodárskych zvierat rovnaká.

[Späť na obsah]

4. Nedostatok kapitálu hatí rozvoj agrárneho sektora

[13.10.2021; Roľnícke noviny; Publicistika; s. 5; RÓBERT HÔLCZ]

Agropotravinársky sektor EÚ nestratil ani v pandemíckom období významné postavenie v oblasti dovozu a vývozu svojich produktov, pričom aj naďalej viac vyváža ako dováža. V štruktúre vývozu dominuje bravčové mäso a pšenica, kým v oblasti dovozu sú to základné potravinárske produkty akrmiva.

na aktuálnu tému

Pokiaľ ide o jednotlivé globálne regióny, z USA dovoz a vývoz klesajú, do Číny rastie predovšetkým vývoz bravčového mäsa, do Afriky sa vyváža predovšetkým pšenica. A najviac prekvapuje to, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného írska zostáva aj po odchode z EÚ jej najdôležitejším obchodným partnerom.

Z tohto stručného prehľadu je vidieť, že agropotravinársky sektor EÚ výrazne pomohol pri zmierňovaní negatívnych dopadov pandémie na životnú úroveň domácností. A preto väčšinu z nás prekvapuje, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa vo svojom prejave o stave Únie vôbec nezmienila o európskom poľnohospodárstve. Pritom ide o sektor, ktorý z európskych peňazí vyčerpá najviac.

Práve v budúcom roku si Spoločná poľnohospodárska politika EÚ pripomenie 60 rokov od svojho vzniku. „Pozabudnutie“ prekvapuje o to viac, že v súvislosti s uvoľňovaním peňazí z Fondu obnovy sa opakovane prízvukuje potreba zelenej ekonomiky, s čím úzko súvisí aj iniciatíva na podporu uhlíkového poľnohospodárstva.

Podmienená akreditácia brzdí dotácie

Slovenskí poľnohospodári netrpezlivo čakajú, ako bude fungovať Spoločná poľnohospodárskapolitika EÚ na roky 2023 – 2027, ktorá však doteraz nie je schválená. Brusel totiž chce, aby sa časť z agrárnych dotácií použila do ekológie poľnohospodárstva a teda na zlepšenie životného prostredia. A aby sa menej peňazí použilo priamo na podporu produkcie, čo ale podľa názoru poľnohospodárskych odborníkov zvýši cenypotravín v obchodoch.

Európske inštitúcie definovali oblasti smerovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ do roku 2027. Sú medzi nimi okrem iného aj potreba zabezpečiť spravodlivý príjem pre poľnohospodárov, zvýšiť ich konkurencieschopnosť či obnoviť rovnováhu v potravinovom reťazci. Príslušné dokumenty, vyplývajúce z dohody, ktorá však zatiaľ nebola dosiahnutá, musia potom schváliť aj európski poslanci a Rada EÚ.

Predmetom dohody je spôsob využitia agrárnych dotácií v objeme 390 miliárd eur v európskom agrárnom sektore. Koľko z nich sa dostane do nášho agrárneho sektora, to bude závisieť aj od udelenia akreditácie Pôdohospodárskejplatobnejagentúre, ktorá bola pozastavená z dôvodu podozrenia, že peniaze európskych daňových poplatníkov sú v našom agrárnom rezorte zneužívané. Navyše, Európska komisia nám skrátila poskytované dotácie o jednu štvrtinu, čo musíme doplatiť z nášho štátneho rozpočtu.

Predpokladá sa, že do polovice októbra tohto roku bude spomenutá akreditácia už obnovená a že sa budú môcť vypísať výzvy v objeme 170 miliónov eur, za ktoré sa nakúpia predovšetkým stroje a technológie, aby sa zvýšila naša konkurencieschopnosť a potravinová sebestačnosť, po ktorej už niekoľko rokov voláme.

V tejto súvislosti však treba povedať, že pozastavené sú len výzvy na projekty, avšak nie výzvy na štátne, priame, trhové alebo projektové akcie, na ktoré je možné žiadať peniaze.

Odvetvové kompenzácie nákladov

Všetky odvetvia agrárneho sektora dnes zápasia s narastajúcimi nákladmi na energie, minimálne mzdy a na príplatky za prácu.

To, aký je ich podiel na celkových nákladov, závisí od toho, či ide trebárs o chov a spracovanie hydiny, kde najväčší podiel predstavuje cena kŕmnych zmesí, ktoré sa v tomto roku zvýšili až o 20 percent. Narástla aj cena jednodňových kurčiat. So zvýšenými nákladmi zápasia tiež chovatelia nosnic pri produkcii vajec a rovnako aj spracovatelia hydiny.

Moderné technológie by s podporou eurofondov potrebovali nakúpiť aj pekári, ktorí si takisto musia vykompenzovať zvýšené náklady.

U ovocinárov sa počíta so zvýšením sadzby na hektár o niekoľko sto eur – v závislosti od toho, či pôjde o viazané platby, o ekologickú produkciu alebo o ovocie produkované v integrovanej produkcii.

Ministerstvopôdohospodárstva už vyhlásilo výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie pomoci pri náhrade škôd, spôsobených chorobami zvierat či žiadostí o poskytnutí štátnej pomoci na odstraňovanie a likvidáciu mŕtvych hospodárskych zvierat.

Marketingový prieskum efektívnych výziev

Viaceré potravinárske odvetvia sa domáhajú označovania slovenského pôvodu potravín slovenskou vlajkou, lepšej navigácie k pultom ako aj niektorých ďalších opatrení, zameraných na podporu predaja slovenských výrobkov. Keďže označovanie produktov by bolo v rozpore s pravidlami fungovania jednotného európskeho trhu, ministerstvopôdohospodárstva predložilo návrh novely zákona, ktorý obsahuje zrušenie povinného označovania zastúpenia domácich producentov v propagačných materiáloch.

Aký to bude mať dopad na zvyšovanie kapacít slovenského potravinárstva, ktorého rast je závislý aj od exportu, na to si budeme musieť počkať.

Zaujímať nás bude aj to, ako dopadne marketingový prieskum prostredníctvom elektronického dotazníka, ktorým sa má u slovenských poľnohospodárov zistiť účel čerpania európskych peňazí na investičné dotácie či na podporu zvyšovania konkurencieschopnosti.

Podľa výsledkov tohto prieskumu bude potom ministerstvopôdohospodárstva nastavovať podmienky ďalších výziev, čo umožní, aby poľnohospodári dostali peniaze len na také akcie a zámery, ktoré si sami naplánujú a ktoré potrebujú.

[Späť na obsah]

5. Už žiadne „tabletky na spanie“

[13.10.2021; Roľnícke noviny; Titulná strana; s. 1; BOHUMIL URBÁNIK]

Predstavitelia Potravinárskejkomory Slovenska predostreli ich očakávania

V Turčianskych Tepliciach sa uskutočnilo Valné zhromaždenie Potravinárskejkomory Slovenska (PKS). Okrem prerokovania pracovnej agendy boli na programe aj voľby prezidenta PKS, za ktorého bol opäť zvolený Daniel Poturany.

TURČ. TEPLICE. Na rokovaní sa zúčastnil aj štátny tajomník MP RV SR Milan Kyseľ, poslankyňa NR SR a členka Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie JarmilaHalgašová, generálna riaditelka Sekcie potravinárstva a obchodu MP RV SR Zlata Smolková a ďalší hostia.

V úvode rokovania prezident PKS ozrejmil, čo slovenskípotravinári očakávajú od príslušných štátnych orgánov v najbližšom období. K horúcim očakávaniam patria schémy štátnej pomoci, zjednotenie národnej kontroly potravín, rekodifikácia potravinového práva či možnosť pre potravinárov prihlásiť sa do programu Zelená nafta.

Podčiarkol, že kým v predchádzajúcich obdobiach uplatňovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ išlo v rámci podpôr prostredníctvom programovrozvojavidieka neraz o „tabletky na spanie“, v novom Programerozvojavidieka na roky 2023 – 2027 sa vyžaduje proaktívny prístup. V tejto súvislosti povedal, že 105 miliónov eur, s ktorými sa počíta pri podpore slovenskéhopotravinárstva, „je veľmi malá suma“.

Dodal, že v minulom období išlo na podporu pre všetky spracovateľské potravinárske firmy na Slovensku len 200 miliónov eur. Ako protipól uviedol príklad zo susedného Maďarska, ktoré je schopné a ochotné podporiť svojich potravinárov sumou 670 miliónov eur.

„V podporách potravinárstva už dnes za okolitými krajinami výrazne zaostávame,“ konštatoval D. Poturnay.

V ďalšej časti svojho vystúpenia sa potom venoval zastúpeniu slovenskýchpotravinárskych výrobkov na pultoch obchodov. Vývoj v tejto oblasti označil ako stagnáciu, lebo podľa jeho slov zastúpenie slovenských potravín v uplynulom období narástlo len v obchodnom reťazci Lidl.

„Lenže celý tento nárast bol dosiahnutý vďaka tzv. privátnym značkám,“ vysvetlil prezident PKS.

Štátny tajomník MP RV SR Milan Kyseľ upriamil pozornosť účastníkov valného zhromaždenia na audit, ktorý sa v týchto dňoch koná v Pôdohospodárskejplatobnejagentúre.

„Na to sme v týchto dňoch sústreďovali našu pozornosť,“ uviedol M. Kyseľ. Povedal, že na MP RV SR sa pracuje na príprave dôležitých strategických materiálov smerom k ďalšiemu programovaciemu obdobiu SPP EÚ.

„Chceme predložiť plnohodnotné materiály, aj keď už teraz vieme, že splniť požiadavky všetkých odvetví v rezortepôdohospodárstva bude ťažké,“ konštatoval M. Kyseľ.

Poslankyňa NR SR J. Halgašová vo svojom vystúpení uviedla, že potravinársky priemysel na Slovensku nikdy nebol v centre politického záujmu, a aj preto sú všetky krajiny V4 v tomto odvetví pred nami. Aj preto verí, že v nasledujúcom období sa pre potravinárstvo vyčlení viac finančných prostriedkov.

[Späť na obsah]

6. Zvýšili odhad produkcie vína, stále ho však bude menej

[13.10.2021; Roľnícke noviny; Titulná strana; s. 1; tasr]

Francúzske ministerstvopôdohospodárstva zlepšilo odhad tohtoročnej produkcie vína. K posunu prognózy smerom nahor prispelo zlepšenie situácie v oblastiach Champagne, Bordeaux a Charentes.

PARÍŽ. Aj napriek zlepšeniu odhadu však bude produkcia vína v tomto roku o viac než štvrtinu menšia než v roku 2020.

V najnovšej prognóze francúzske ministerstvopôdohospodárstva uviedlo, že v tomto roku by sa vo Francúzsku malo vyprodukovať 34,4 milióna hektolitrov vína. V predchádzajúcej prognóze, zo septembra 2021, bola produkcia stanovená na úrovni 33,3 milióna hektolitrov, informovala agentúra Reuters.

Ako dodalo ministerstvo, zrážky v letných mesiacoch prispeli k zvýšeniu úrody v niektorých regiónoch. Aj po zlepšení prognózy sa však odhaduje zhruba o 27 percent nižšia produkcia vína než bola v minulom roku. Dôvodom sú choroby a mrazy, ktoré v skorších mesiacoch poškodili vinice.

Mrazy a choroby zasiahli vinice vo všetkých pestovateľských oblastiach; rozsah škôd je však v jednotlivých regiónoch odlišný. Najhoršie sa vyvíja situácia v oblasti Burgundsko-Beaujolais, v ktorej ministerstvo odhad produkcie vína ešte zhoršilo.

V septembrovej prognóze sa počítalo s medziročným poklesom produkcie o 47 percent, teraz sa očakáva pokles o 51 percent. Tento región patrí medzi regióny, ktoré boli najviac zasiahnuté mrazmi, chorobami a ľadovcom.

V oblasti Champagne sa očakáva pokles produkcie o 28 percent; je to však zlepšenie prognózy, kedže pred mesiacom sa pokles odhadoval na úrovni 36 percent. Napriek tomu to bude najslabšia produkcia v danom regióne za posledných 40 rokov.

Ministerstvo však zlepšilo prognózu aj v oblasti Bordeaux. V septembri očakávalo pokles produkcie vína v porovnaní s minulým rokom o 25 percent, teraz počíta s tým, že produkcia bude nižšia o 21 percent. Tamojšiu úrodu hrozna čiastočne zlepšili zrážky na konci leta.

Najmenší pokles produkcie v porovnaní s minulým rokom sa čaká v oblasti Charentes. Ešte v septembri sa tam očakával pokles produkcie vína o 21 percent, teraz ministerstvopôdohospodárstva počíta s poklesom iba o 11 percent.

(tasr)

[Späť na obsah]

7. Zasadnutie ministrov poľnohospodárstva V4+4 v Budapešti

[13.10.2021; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 2; tsu]

V Budapeští sa v minulom týždni konala konferencia ministrov poľnohospodárstva a pôdohospodárstva z krajín V4, ako aj zo Slovinska, Chorvátska, Bulharska a z Rumunska. Za Slovenskú republiku sa na zasadnutí zúčastnil ministerpôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

BRATISLAVA. Hlavnými témami stretnutia boli strategické plány Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a udržateľné potravinové systémy s dôrazom na ich digitálnu transformáciu, ako aj výzvy, súvisiace s plytvaním potravín. O podrobnostiach nás v tlačovej správe informovali pracovníci z Odboru komunikácie MP RV SR.

Spomenutá konferencia ministrov sa konala pri príležitosti národnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy OMÉK a aj svetovej výstavy poľovníctva a prírody s názvom V jednote s prírodou (One with Náture).

Počas diskusie sa potvrdilo, že v súvislosti s postupom schvaľovania národných strategických plánov SPP zo strany EK sa štáty, zastúpené na ministerskej konferencii, zhodujú vo viacerých kľúčových otázkach. Dôkazom toho je aj spoločná deklarácia ohľadne procesu schválenia strategických plánov, ktorú ministri prijali v závere konferencie.

Podľa ministra S. Vlčana je v otázke finalizácie strategických plánov nevyhnutné, aby Európska komisia v čo najskoršom možnom termíne prijala sekundárnu legislatívu.

„Ale ak Európska komisia schváli a zverejní uvedenú legislatívu až na konci roka, potom od členských štátov nemôže očakávať predloženie finálnych návrhov strategických plánov do 31. decembra 2021,“ uviedol S. Vlčan.

V otázke udržateľných potravín delegácie ocenili organizáciu nedávneho samitu OSN k trvalo udržateľným systémom, na ktorom zúčastnené štáty opakovane potvrdili svoje záväzky pri napĺňaní cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030.

Minister S. Vlčan vo svojom vystúpení zdôraznil, že pri transformácii potravinových systémov na regionálnej úrovni je prioritou zabezpečiť zdravú výživu občanov SR, pričom osobitná pozornosť by mala byť venovaná najmä mládeži a zlepšovaniu jej stravovacích návykov.

V súvislosti s výzvami, týkajúcimi sa plytvania potravín, ministri poľnohospodárstva a pôdohospodárstva poukázali na to, že ide o závažný globálny problém, ktorého riešenie si vyžaduje neustále úsilie a zapojenie sa všetkých členských štátov.

Na záver ministerskej konferencie v Budapešti odznela aj informácia o konferencii BIOEAST, ktorej hlavným cieľom bolo predstavenie výhľadovej správy a diskusia o prioritných otázkach v oblasti udržateľného biohospodárstva.

[Späť na obsah]

9. Prvovýroba mlieka v podmienkach našej a európskej poľnohospodárskej politiky

[13.10.2021; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 4; Ing. MARGITA ŠTEFÁNIKOVÁ]

Slovenský zväz prvovýrobcov mliekapripravuje ďalší, v poradí už 16. ročník Dňa prvovýrobcov mlieka. Bude sa konať 19. októbra 2021 v pavilóne K na výstavisku Agrokomplex v Nitre so začiatkom o 9.30 hod.

NITRA. Ústrednou témou tohtoročného Dňa prvovýrobcov mlieka je Budúcnosť sektoru prvovýroby mlieka v podmienkach národnej a európskej poľnohospodárskej politiky.

Záštitu nad tohtoročným Dňom prvovýrobcov mlieka prevzal ministerpôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR SamuelVlčan, ktorý prisľúbil aj účasť na tomto podujatí.

Očakáva sa, že ministerpôdohospodárstva bude účastníkov podujatia informovať o aktuálnom stave v príprave programových dokumentov a o nastavení systémových opatrení, zameraných na podporu sektoru prvovýroby mlieka v prechodnom období rokov 2021 – 2022 a v rámci prípravy novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na obdobie 2023 – 2027.

Odborným cieľom tohto prestížneho podujatia je poskytnúť najnovšie informácie zo sektoru mlieka a rozvinúť diskusiu o aktuálnych témach. Spoločenským cieľom Dňa prvovýrobcov mlieka 2021 je prejaviť úctu k práci všetkých ľudí, ktorí sa podieľajú na výrobe mlieka ako dôležitej poľnohospodárskej komodity.

Účastníci podujatia budú mať možnosť získať prehľad o tom, v akom stave sa nachádza slovenský a aj európsky sektor prvovýroby mlieka z hľadiska vývoja produkčných a ekonomických ukazovateľov, akým výzvam musí čeliť, a aké sú požiadavky slovenských prvovýrobcov mlieka z hľadiska zabezpečenia ich konkurencieschopnosti.

Deň prvovýrobcov mlieka 2021 bude uskutočnený v súlade s platnými hygienickými a epidemiologickými opatreniami zameranými na zabránenie šírenia Covid-19.

Z dôvodu dodržania kapacitných obmedzení je v tomto roku na podujatí umožnená účasť len prihláseným zástupcom podnikov prvovýroby mlieka a pozvaným hosťom.

Podrobnejší program a organizačné pokyny nájdete na webovej stránke www.szpm.sk.

Ing. MARGITA ŠTEFÁNIKOVÁ, riaditeľka SZPM

[Späť na obsah]

10. O rozpočet sa bude ešte bojovať, výška deficitu nie je definitívna

[13.10.2021; etrend.sk; FINANCIE; 21:47; Ján Beracka]

Konečná výška rozpočtového schodku bude závisieť od toho, či koalícia schváli trojicu dôležitých, no problémových zákonov. Rodičovský bonus podľa Igora Matoviča nevznikne

Výška rozpočtového deficitu budúcoročného rozpočtu zatiaľ nie je definitívne jasná. Rozhodnuté je zatiaľ iba to, že schodok rozpočtu neprekoná hranicu 4,94 percenta HDP. Deficit môže byť aj nižší, záležať bude od toho, ako sa dohodnú koaliční partneri na ďalšej legislatíve.

Tri kľúčové zákony

Kľúčové sú z tohto pohľadu tri zákony, teda zákon o dlhovej brzde, zákon o výdavkových stropoch a dôchodková reforma. Ak sa túto trojicu zákonov podarí schváliť, ministerstvo financií je ochotné akceptovať deficit na úrovni práve 4,94 percenta HDP. V absolútnom vyjadrení by schodok štátneho rozpočtu v budúcom roku mal byť takmer 5,5 miliardy eur.

Ak sa ale tieto zákony nepodarí presadiť, podľa ministra financií „nedostane nikto nič navyše“ a rozpočtový deficit bude na úrovni 4,3 percenta HDP. K premiantom z hľadiska medzinárodného porovnania tak nebudeme patriť určite. Ak výdavky porastú pri deficite na úrovni piatich percent, bude podľa I. Matoviča na dohode rezortov, ako si dodatočné zdroje rozdelia.

„Rozpočet je napísaný presne tak, ako nám dovoľujú pravidlá spoločenstva, ktorého sme súčasťou, a to je EÚ. Peniaze, ktoré by sme navyše mohli mať, musia rozhodnúť koaličné strany, že či budeme zodpovední a či splníme sľuby, ktoré sme dali voličom. Preto sú tie dodatočné peniaze naviazané na splnenie prijatia troch zodpovedných zákonov. Keď ich splníme, budú aj nejaké peniaze navyše,“ poznamenal v stredu I. Matovič.

Dlhová verzus daňová brzda

Zákon o dlhovej brzde sa v súčasnosti mení na gilotínu, pod ktorú musí súčasná vláda položiť hlavu. Predstavitelia rezortu financií jednohlasne hovoria, že je nereálne, aby Slovensko v dohľadnom čase dosiahlo vyrovnaný rozpočet. Súčasné nastavenie dlhovej brzdy ale zaväzuje vládu, aby bol rozpočet na rok 2024 prinajhoršom vyrovnaný, prípadne prebytkový. V opačnom prípade bude musieť vláda ešte pred riadnym termínom volieb podať demisiu.

Samotný I. Matovič považuje zmenu zákona o dlhovej brzde za nevyhnutnosť. Argumentuje napríklad tým, že povinnosti vyplývajúce zo zákona o dlhovej brzde, sa dajú ľahko obchádzať, napríklad rekonštrukciou vlády. Povinnosti vyplývajúce zo zákona o dlhovej brzde sa novej vlády počas dvoch rokov automaticky netýkajú.

Problém so zmenami v dlhovej brzde má ale koaličná strana SaS. Richard Sulík, minister hospodárstva a predseda SaS, chce aby súčasťou zmien fungovania dlhovej brzdy bola aj takzvaná daňová brzda. Daňová brzda by inými slovami mohla byť určená hodnota, ktorú štát smie vybrať na daniach. Daňová brzda by teda určila konkrétne percento z HDP, ktoré smie štát vybrať na daniach a odvodoch, no túto hodnotu by nesmel prekročiť.

S týmto návrhom má ministerstvo financií problém. Schváliť zákon o dlhovej brzde môže byť teda problém.

Rodičovský bonus je neistý

Rozdielne sú pozície koaličných partnerov aj pri zákone o dôchodkoch. Novela dôchodkového systému má zabezpečiť, že výška dôchodkového veku sa bude odvíjať od strednej dĺžky dožitia. Zastropovanie dôchodkového veku by sa teda zrušilo.

Súčasťou dôchodkovej reformy podľa hnutia Sme rodina je aj takzvaný rodičovský bonus, teda možnosť pre pracujúcich, aby poukázali časť zaplatených odvodov v prospech svojich rodičov. Ministerstvo financií s rodičovským bonusom už dlhšie nesúhlasí a podľa I. Matoviča nebude tento nástroj súčasťou dôchodkovej reformy. Tvrdí to aj napriek tomu, že základy takzvaného rodičovského bonusu sú zakotvené v ústave. Rodičovský bonus sa popri reforme súdnictva dostal do základného zákona štátu v minulom roku.

Aj dôchodková reforma tak môže byť ďalším zo sporov vo vnútri aktuálnej koalície. Rodičovský bonus totiž patrí k výrazným opatreniam ministra práce Milana Krajniaka. Odborníci na dôchodkové systémy ale toto opatrenie kritizujú.

Víťazi a porazení

V porovnaní s minuloročným rozpočtom si pohorší päť ministerstiev. Najhoršie je na tom ministerstvo vnútra, ktoré na kapitálové výdavky získa o takmer 1,4 miliardy menej ako v predchádzajúcom rozpočte. Ide o pokles na úrovni až 45 percent.

Kapitálové výdavky ministerstvapôdohospodárstva sa znížia o takmer 18,5 percenta a rezort financií minie o 15 percent menej. Škrty v kapitálových výdavkoch čakajú ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo zahraničných vecí. Výrazný nárast oproti predchádzajúcemu roku čaká ministerstvo investícií a aj školstva. Tieto údaje počítajú s príjmami z európskych fondov a z Plánu obnovy.

		Medziročný rozdiel v kapitálových výdavkoch ministerstiev v štátnom rozpočte na rok 2022
\|
Ministerstvo	Medziročný rozdiel (mil. eur)	Medziročná zmena (%)
Ministerstvo vnútra SR	-1 369,70	-45.57
MinisterstvopôdohospodárstvaarozvojavidiekaSR	-274.7	-18.46
Ministerstvo zdravotníctva SR	-100.4	-5.88
Ministerstvo financií SR	-98	-15.14
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR	-0.33	-0.21
Ministerstvo hospodárstva SR	23.4	4.75
Ministerstvo kultúry SR	23.8	8.15
Ministerstvo životného prostredia SR	71.6	14.5
Ministerstvo spravodlivosti SR	96.9	20.37
Ministerstvo obrany SR	106.5	8.68
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR	170.6	5.2
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR	713.5	914.53
Ministerstvo dopravy a výstavby SR	723.4	48.56
Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR	1892.3	108.05

Prameň: Návrh štátneho rozpočtu SR

[Späť na obsah]

15. Napriek opatreniam sa nedarí zabrániť šíreniu afrického moru na západ

[13.10.2021; openiazoch.zoznam.sk; 14:46; redakcia]

Napriek mnohým prísnym opatreniam sa nedarí zabrániť neustálemu šíreniu afrického moruošípaných (AMO) z východnej časti Slovenska smerom na západ.

Napriek mnohým prísnym opatreniam sa nedarí zabrániť neustálemu šíreniu afrického moruošípaných (AMO) z východnej časti Slovenska smerom na západ. Uviedlo to Ministerstvopôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v informatívnom materiáli, ktorým by sa vo štvrtok (14. 10.) mala na svojom zasadaní zaoberať vláda.

Podľa materiálu ku koncu augusta 2021 bolo ulovených a uhynutých 30.968 diviakov, kým ku koncu augusta 2020 bola bilancia ulovených a uhynutých diviakov 31.219 kusov.

“Pokles lovu môže byť spôsobený viacerými faktormi. Jedným z nich je nárast počtu uhynutých diviakov, pričom predpokladáme, že nie všetky sa našli a skutočný počet uhynutých kusov je oveľa väčší. Ďalším významným dôvodom poklesu lovu je zákaz lovu zveri nariadený príslušnými regionálnymi veterinárnymi a potravinovými správami v niektorých oblastiach. Toto potvrdzuje fakt, že k poklesu lovu diviakov došlo najmä v okresoch Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja, kde už bol AMO zaznamenaný,” dodalo v materiáli MPRV.

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Cena bavlny vyletela najvyššie za dekádu

[14.10.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 9; Dominika Koštialiková]

Hodnota huňatého vlákna nebola takto vysoko od júla 2011. Podiel na tom má Donald Trump aj horúčavy, a môže zvýšiť ceny oblečenia.

Dominika Koštialiková

Bratislava – „V roku 2011 sme potrebovali modlitebné stretnutie,“ zaspomínal popri prezentovaní kvartálnych výsledkov spoločnosti Levi Strauss jej šéf Chip Bergh. Ceny bavlny vtedy dosiahli historické maximum, keď prekročili dva doláre za libru. Pocítili to aj zákazníci. „Keď sa to stalo naposledy, bavlnené tričko zdraželo asi o 1,50 až 2 doláre,“ povedal Fox Business ekonóm Jack Kleinhenz. Postupný nárast ceny po viac ako desaťročí zaznamenalo vlákno aj teraz. Obchodovací deň v piatok uzavrelo na 1,11 dolára za libru, teda necelého pol kilogramu, a v priebehu dvoch týždňov hodnota komodity narástla o viac ako 22 percent. Podľa Bergha sú dnes disciplinovanejší a vybavení lepšími dátami ako pred dekádou a pri nastavovaní cien už rátali s inflačnými tlakmi. „Dnes je to veľmi odlišná situácia,“ povedal. Výkyvy na burze sa však premietnu aj do našich šatníkov, zhodli sa analytici. Čo je za náhlym rastom „V porovnaní s minulými kolekciami sa nám v tomto roku zvýšili vstupné náklady do výroby o niekoľko percent. Jedným z najviac zdražovaných materiálov sú práve netkané textílie, ako aj bavlna“. priblížila situáciu slovenská značka Lull. Nie je však za tým len pandémia. Silné cenové nárasty komodít súvisia podľa analytika Tatra Asset Management Michala Májeka takmer vždy s inou skupinou faktorov. „Avšak, tie majú vždy spoločný výsledok – rovnováha medzi dopytom a ponukou sa významnejšie naruší a jediným krátkodobým riešením je zmena ceny.“ Tentoraz sa pod zdražovanie môže podpísať aj bývalý americký exprezident Donald Trump. Jeho administratíva zakázala dovážanie vlákna z čínskeho regiónu Sin-ťiang pre obavy z nútených prác tamojšej ujgurskej menšiny. „Americké spoločnosti sa tak musia spoliehať na domácu produkciu bavlny, ktorej nebol dostatok pre zlú úrodu,“ vysvetlil trhový analytik Next Finance Jiří Cihlář. Pre tento zákaz museli čínske spoločnosti kupovať americkú bavlnu, z nej vyrábať produkty a dovážať ich do USA, doplnil Májek. „Horúci kapitál teraz tlačí ceny mnohých aktív skokovo smerom nahor, čo platí aj pre bavlnu. V prípade poľnohospodárskych komodít navyše vždy hrá dôležitú úlohu počasie,“ vysvetlil Cihlář. Zlá sezóna stála aj za rekordom z roku 2011, keď sa Pakistanom prehnali mohutné záplavy. Výraznú úlohu hrala tiež neutíchajúca spotreba Číny. Tohtoročnú žatvu u tretieho najväčšieho producenta komodity na svete, Spojených štátov, zničili okrem záplav aj extrémne horúčavy. Produkciu v Indii, druhej v poradí v objeme produkcie, naopak, ohrozil nedostatok monzúnových dažďov. Tajná zbraň obchodníkov Podľa analytika Credit Suiss Michaela Binettiho je tajnou zbraňou maloobchodu „pricing power“, teda schopnosť zvýšiť ceny bez zníženia dopytu po výrobkoch. „Myslíme si, že akcie podceňujú najsilnejšiu dynamiku, akú tento sektor nemal viac ako desať rokov,“ povedal Binetti v tejto súvislosti. Obchody počas pandémie zatvorili svoje predajne a zákazníci priškrtili financie. Mnohé značky už však počas tohto obdobia počítali s návratom do normálu. Očakávali, že sa po mesiacoch strávených v teplákoch budú ľudia chcieť vybaviť novým šatníkom, a to dalo priestor zdražovaniu. Spomínaná spoločnosť Levis v druhom kvartáli zvýšila ceny produktov o päť percent. Dáta amerického Úradu pre štatistiku práce zaznamenali od augusta 2020 do augusta 2021 nárast cien tričiek a svetrov pre mužov o 4,4 percenta, nohavíc o 6,6 percenta a ženských šiat o 11,9 percenta. Na Slovensku priemerná cena pánskeho obleku za ten čas stúpla o 4,2 percenta, ponožiek o 7, 3 a pulóvra o tri percentá.

[Späť na obsah]

2. Komoditné indexy prekonávajú maximá

[14.10.2021; Trend; Ekonomika; s. 39; Tomáš Mikulík]

Vyčerpané zásoby, problém s dopravou, suchá, ale aj dôsledky politických rozhodnutí. Ceny komodít rastú z rôznych dôvodov

Ceny komodít sú na vzostupe, prekonávajú dlhodobé či historické maximá a každá z nich má na to dôvod. Ide o udalosti, ktoré sa stali aj v minulosti, ale väčšinou to boli izolované incidenty, ktoré mali vplyv len na určitý druh komodity. Teraz sa však mnoho z týchto incidentov deje naraz. Cena všetkého ide nahor, od benzínu cez stavebné materiály až po mäso. Bloomberg Commodity Index minulý týždeň prekonal svoje doterajšie maximá z roku 2011.

A víťazom sa stávajú energie

Bloomberg zoradil všetky sledované komodity v indexe podľa ich výkonnosti počas tohto roka. Najväčšiu váhu v indexe majú energie, nasledované obilninami a priemyselnými kovmi. Energetické komodity doslova prevalcovali všetko ostatné a obsadili prvých šesť priečok. Cena zemného plynu stúpla už o viac ako 130 percent. Cena benzínu, vykurovacieho oleja, nafty a ropy vzrástla o viac než polovicu.

Zásoby zemného plynu sú všade relatívne nízke, pretože sa nestihli doplniť po minuloročnej dlhej zime. Odstávka jadrových elektrární a slabý výkon alternatívnych zdrojov energie zvyšuje dopyt po alternatíve – zemnom plyne. V tesnom závese za ním už nasleduje uhlie, keďže zemný plyn sa predražuje, hľadá sa náhrada. Niektoré krajiny v panike začínajú skupovať aj vykurovací olej a všetko, s čím sa dá kúriť. OPEC na svojom zasadnutí odmietol zvyšovať produkciu o väčší objem, ako mal v pláne, čo ťahá nahor aj ceny ropy.

Rezíduá Trumpovej politiky

Prudká obnova dopytu po hliníku a rastúce ceny prepravy sa stretli s pozostatkami politiky bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten zaviedol clá na import hliníka z Kanady, neskôr ich zrušil a zaviedol kvóty. Cena hliníka tak vzrástla o polovicu. Exprezident má čiastočne prsty aj v silnom raste cien bavlny. Tá sa dostala na desaťročné maximá, keďže v rámci obchodnej dohody Čína zvyšuje dopyt po americkej bavlne, ktorá sa vozí na opačnú stranu planéty a bavlnené produkty sa vozia späť. Americké firmy totiž nesmú dovážať oblečenie z Číny, ak je vyrobené z čínskej bavlny. Dopyt po oblečení silnie, keď si ľudia obnovujú šatník po mesiacoch lockdownov. Káva a cukor zdražie pre suchá v Brazílii, ktoré spôsobili ich slabúúrodu.

Na opačnej strane spektra sa nachádzajú plodiny ako sója, či drevo. Tie prudko rástli začiatkom roka 2021, ale ich cena sa nakoniec skorigovala, pretože očakávania nedostatku boli prehnané. To sa môže stať aj ďalším komoditám. Drahé kovy tento rok strácajú pre očakávané sprísňovanie menovej politiky a silnejúci americký dolár. Zlato kleslo o vyše sedem percent, striebro takmer o 15 percent a paládium o 24 percent.

Začína sa nový cyklus

Ceny komodít sú často volatilné, pohybujú sa v takzvanom bravčovom cykle. Opísal ho v roku 1925 Mordecai Ezekiel na príklade trhu s bravčovým mäsom. Základným princípom je, že efekt zvýšenia investícií sa vo väčšej produkcii prejaví s určitým odstupom. Ak je trh slabo zásobený a cena ide nahor, producent mäsa sa rozhodne zvýšiť produkciu a rozšíri stádo. Kým ho vykŕmi a bude mať mäso na predaj, prejde určitý čas.

Trh zatiaľ trpí nedostatkom, tovar je drahý. Postupne sa ponuka začína zvyšovať, pretože aj konkurencia sa rozhodla participovať na vyšších cenách a rozšíri stádo. Trh sa dostane do bodu, keď je dostatočne zásobený a cena prestáva rásť. Produkcie môže byť nadbytok, čo vedie k prepadu ceny a obmedzeniu produkcie. Cyklus sa uzatvára. Jedným z dôvodov súčasného rastu je to, že ceny niektorých komodít boli také nízke, že produkcia a ťažba sa utlmovali. Teraz sa rozbiehajú – začína sa nový cyklus. Problém je, že zvýšenie ponuky chvíľu potrvá.

[Späť na obsah]

6. Rast cien potravín sa nezastavil ani v septembri

[13.10.2021; Roľnícke noviny; Európska únia; s. 8; MALVÍNA GONDOVÁ]

Podľa najnovšej správy Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), svetové ceny potravinárskych komodít v septembri vzrástli, čo je dôsledkom sprísnenia dodávateľských podmienok a silného dopytu po základných produktoch, ako je pšenica a palmový olej. Index cien potravín FAO dosiahol v septembri v priemere 130,0 bodu, čo je o 1,2 percenta viac ako v auguste a o 32,8 percenta viac ako v septembri 2020. Index sleduje mesačné zmeny medzinárodných cien bežne obchodovaných potravinárskych komodít.

Index cien obilnín FAO v septembri vzrástol oproti predchádzajúcemu mesiacu o 2,0 percenta, pričom svetové ceny pšenice vzrástli takmer o 4 percentá – a sú teraz o 41 percent vyššie ako pred rokom – v dôsledku zníženia dostupnosti exportu pri silnom dopyte.

V septembri rástli aj svetové ceny ryže, zatiaľ čo cena kukurice sa zvýšila o miernych 0,3 percenta (v priemere je však už jej cena medziročne o 38 percent vyššia), pretože lepšie prognózy pre plodiny a začiatok zberu v USA a na Ukrajine do značnej miery zmiernili vplyv problémov v prístavoch, ktoré spôsobili hurikány v USA.

Index cien rastlinného oleja FAO sa medzimesačne zvýšil o 1,7 percenta (čo je od septembra 2020 nárast zhruba o 60 percent), pretože medzinárodné ceny palmového oleja dosiahli 10-ročné maximá v dôsledku silného globálneho dopytu po dovoze a obáv z nedostatku pracovnej sily migrantov, ktorý mal vplyv na produkciu v Malajzii.

Svetové ceny repkového oleja sa tiež výrazne zhodnotili, zatiaľ čo ponuky pre sójový a slnečnicový olej klesli. Index cien mliečnych výrobkov FAO sa od augusta zvýšil o 1,5 percenta, pretože silný svetový dopyt po dovoze a sezónne faktory v Európe a Oceánii zvýšili medzinárodné cenové ponuky pre všetky mliečne výrobky, najmä maslo.

Index ceny cukru FAO bol o 0,5 percenta vyšší ako v predchádzajúcom mesiaci (a o 53,5 percenta vyšší ako v predchádzajúcom roku) a bol spôsobený nepriaznivými poveternostnými podmienkami a vyššími cenami etanolu v Brazílii, ktorá je najväčším svetovým vývozcom cukru. Spomalenie globálneho dovozného dopytu a dobré prognózy produkcie v Indii a Thajsku obmedzili tlak na rast.

Index cien mäsa FAO sa v septembri od predchádzajúceho mesiaca prakticky nezmenil a na ročnej báze vzrástol o 26,3 percenta. Cenové ponuky pre ovčie a hovädzie mäso sa zvýšili v dôsledku sprísnenia podmienok dodávok, zatiaľ čo ponuky pre hydinové a bravčové mäso klesali v dôsledku veľkého objemu globálnej ponuky hydinového a nižšieho dopytu po bravčovom mase v Číne a Európe.

Rekordná produkcia obilnín v roku 2021 je stále nižšia ako dopyt

Svetová produkcia obilnín v roku 2021 je na ceste k dosiahnutiu historického rekordu 2800 miliónov ton, čo je však podľa nových prognóz v najnovšej Správe FAO o dodávkach a dopyte po obilninách o niečo menej ako sú očakávané požiadavky na spotrebu v obchodnom roku 2021/22.

FAO teraz očakáva, že v roku 2021 bude zozbieraných 776,7 milióna ton pšenice, pričom očakávané vyššie úrody vo východnej Európe a Austrálii vykompenzujú poklesy produkcie súvisiace s počasím a výsadbou, ktoré sa predpokladajú v Kanade a Ruskej federácii. Prognóza globálnej produkcie zrnín je v súčasnosti stanovená na 1504 miliónov ton, pričom celosvetová úroda ciroku a jačmeňa rastie rýchlejšie ako v prípade kukurice.

Svetová spotreba obilnínv rokoch 2021/22 sa v súčasnosti predpovedá na 2811 miliónov ton, čo je o 1,8 percenta viac ako v predchádzajúcej sezóne. Je to dôsledkom očakávaného významného nárastu využívania pšenice na kŕmenie hospodárskychzvierat a tento trend čiastočne spôsobujú vysoké ceny zrnín.

[Späť na obsah]

Maďarsko oficiálne prestane s nákupom pôdy v zahraničí. Finančné zdroje presunú

[13.10.2021; finweb.hnonline.sk; Zahraničná ekonomika; 15:44; TASR]

Maďarsko zverejnilo okamžité odvolanie nariadenia o zriadení fondu na nákup pôdy v zahraničí v štátnom vestníku.

V maďarskom štátnom vestníku v utorok 12. októbra večer zverejnili okamžité odvolanie vládneho nariadenia o zriadení fondu na nákup poľnohospodárskejpôdy v zahraničí. Na zverejnenie odvolania, ktoré podpísal premiér Viktor Orbán, upozornil v stredu spravodajský server 24.hu.

Slovenský premiér Eduard Heger v utorok v Budapešti povedal, že je rád, že vláda Maďarska zrušila uznesenie o nákupe poľnohospodárskejpôdy v susedných krajinách. Je to podľa neho dôležité pre budovanie vzájomných a korektných vzťahov.

“Dnes ráno, keď som prišiel na stretnutie V4, mi premiér Viktor Orbán oznámil, že ustupuje od tejto legislatívy aj na základe nášho včerajšieho rozhovoru,” spresnil Heger.

V odvolaní nariadenia sa uvádza, že finančné zdroje fondu šéf diplomacie Péter Szijjártó nemôže použiť, o ich osude neskôr rozhodne kabinet.

Svet

Skupovanie slovenskej pôdy? Nechce sa mi veriť, že by sa toho Orbán vzdal, tvrdí politológ

Orbán v júli nariadil, aby minister zahraničných vecí do konca septembra zriadil fond s rámcom 400 miliónov eur, ktorý by bol „základom pre rozširovanie domácich poľnohospodárskych podnikov v zahraničí,“ pričom 70 percent fondu malo byť hradených zo štátneho rozpočtu.

Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok sa 5. októbra stretol so Szijjártóom. Na spoločnej tlačovej konferencii v Bratislave naznačil otázku skupovania budov v Košiciach i poľnohospodárskejpôdy maďarskou vládou.

Šéf diplomacie vtedy zdôraznil, že Slovensko požiadalo Maďarsko, aby svoje vládne programy, ktoré majú presah na Slovensko, robili po vzájomnej konzultácii a dohode.

[Späť na obsah]

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk