Monitoring médií 14.7.2021

„Tieto práce v Turci vrcholia prevažne v polovici júla. Robí sa tzv. zelené krmivolucerny, ďateliny, miešanky, ktoré sa pokosia, ihneď sa zabalia do balíkov, uskladnia a v zime sa potom využívajú pri kŕmení hospodárskych zvierat. Našťastie, pomáha nám aj počasie, pri kosbe sú teplé a suché dni dôležité, “ popísal aktuálne dianie na poliach Edo Kuchárik, predseda Turčianskej regionálnej poľnohospodárskej a potravinovej komory (TRPPK).

Turiec má až 40 percent lúk a pasienkov, aj preto je kosba pre región dôležitá.

„Jedna stránka sú krmoviny, ktoré potrebujeme pre živočíšnu výrobu, a druhá samotné čistenie a údržba chotára. Táto činnosť je priamo spojená s krajinotvorbou,“ vysvetlila Ivica Lačná, predsedníčka PD SNP so sídlom v Sklabini a podpredsedníčka TRPPK.

Príprava na žatvu aktuálne vrcholí

Začiatok júla je i obdobím, keď sa v Turci poľnohospodári pripravujú aj na žatvu. V južných oblastiach Slovenska sa už žatva začala.

„Prvé sa zbierajú oziminyjačmeň, repka olejná, neskôr ozimná pšenica, raž. Potom nasledujú jarné obilniny a žatva sa končí zberom kukurice na zrno,“ podotýka Edo Kuchárik s tým, že žatva je pre poľnohospodára vrcholom celoročného úsilia.

„Každý poľnohospodár vám povie, že úroda sa hodnotí vtedy, keď je pod strechou. Dovtedy tŕpne, či sa niečo nepokazí. Obavy sú najmä z počasia, kedy po horúčavách môže prísť jedna nárazová lokálna búrka, ktorá dokáže veľa zničiť. Dôležité je mať tiež v danom čase a na danom mieste potrebné mechanizmy – napríklad kombajny, lebo o kvalite úrody rozhoduje i čas zberu. No a v neposlednom rade dôležitú úlohu zohrávajú aj ľudia, ktorí vedia, že dlhé dni, od rána do večera, počas žatvy strávia v práci. Ale tých nárazových akcií je viac, nie je to len žatva,“ vysvetľuje Edo Kuchárik.

Musia sa prispôsobiť zmenám počasia

Ivica Lačná na margo vývoja počasia povedala, že nie je také, aké by potrebovali.

„Počasie aj pod vplyvom klimatických zmien je a bude iné, než na aké sme boli zvyknutí. Obdobie dažďov sa bude striedať s obdobím sucha. A my tomu musíme prispôsobiť osevné postupy, ktoré budú mať aj vplyv na zmenu organizácie práce. Už teraz nasádzame také odrody, ktoré dokážu prosperovať v takýchto zmenených podmienkach,“ zdôrazňuje predsedníčka z PD so sídlom v Sklabini.

V Turci má v osevných plánoch najväčšie zastúpenie pšenica, ktorá je právom označená za strategickú plodinu. „Pšenica je vhodná do našich podmienok. V prvom rade je pestovaná na potravinárske účely, na výrobu múky, ale tiež je dôležitou súčasťou výživy zvierat. V našom regióne sa z obilnín pestuje aj jačmeň, raž, okrajovo ovos a triticale. Z krmovín je to okrem lucerny a ďatelín aj kukurica na siláž. No a z olej-nín má v našich osevoch zastúpenie repka olejná, ktorá sa pestuje približne na 10 % ornej pôdy. Repka má v osevoch dôležitú úlohu pri strie-daní plodín, je výbornou predplodinou už spomínanej pšenici. V malom množstve, na spestrenie osevov na turčianskych poliach, môžete vidieť napríklad hrach, sóju, mak, horčicu, konope a ľan,“ hovorí si Ivica Lačná. Z

Turiec má až 40 percent lúk a pasienkov, aj preto je kosba pre región dôležitá i z hľadiska krajinotvorby. archív PD SNP SKLABIŇA

[Späť na obsah]

2. Extrémne sucho má následky. Vypasieme svine, chlieb však nebude

[13.07.2021; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 20:00; Rastislav Tinák]

Vysušené plodiny vidieť na poliach po celom Slovensku. Nedostatok systémov na zavlažovanie situácii nepomáha, a poľnohospodári preto už teraz rátajú škody.

Ideálne počasie na leto, ale pre poľnohospodárov nočná mora. Viaceré časti Slovenska už niekoľko týždňov trápi neštandardne dlhé obdobie sucha. „Približne 47 dní nepršalo, okrem poslednej soboty a nedele,“ vraví predseda družstva v Prašiciach Marián Cikatricis.

Nedostatok vlahy sa podpísal pod stav plodín, čo sa prejaví aj na úrode. Problémy má najmä pšenica, ktorej zrná sa poriadne nenaplnili a bude jej chýbať hektolitrová váha. Hovorí preto o tretinovej strate.

Podobnú skúsenosť majú aj na juhu Slovenska v Poľnohospodárskom družstve Sokolce, kde zvykne byť jún výdatný na zrážky, ale teraz patrí k najsuchším. „Po tom priaznivom vývoji z mája sa to úplne obrátilo. Vysoké teploty a málo zrážok mali veľmi zlý vplyv na všetky rastliny,“ konštatuje predseda družstva Peter Lelkeš.

Aj u nich najviac utrpeli obilniny, pričom problémom nemusí byť ani tak objem ako kvalita. Keď sa nebude dať využiť na výrobu múky, ich využitie bude len na krmoviny, a preto aj výsledná cena bude podstatne nižšia.

Riešením sú závlahy

V Prašiciach už teraz rátajú straty. Okrem obilia to platí aj v prípade hrachu, ktorého bežne dopestujú približne na úrovni štyroch ton. Tento rok hmotnosť zŕn zaostáva zhruba o tretinu, a tak konečná úroda bude len okolo 2,7 tony. V družstve sa preto spoliehajú aj na ďalšie plodiny, ktoré ešte môžu podať dobré výnosy.

„Teraz bolo päť minút po dvanástej, čo padla voda. Hovorím to preto, lebo sme potrebovali vodu na kukuricu a repku, ktorá nám pomohla,“ tvrdí Cikatricis. V posledných rokoch je podľa neho počasie čoraz náročnejšie pre poľnohospodárov. Voda nepadá v správnom čase a je nárazová. Na jeseň a jar spomaľuje osev a, naopak, keď ju treba, tak majú na poliach sucho.

Kukuricu pestujú aj v Sokolciach, kde si ale nemôžu dovoliť vynechať žiadne intervaly vody, a tak využívajú mobilné zavlažovanie. Predseda družstva pritom hovorí, že závlahy u nás sú v katastrofálnom stave, keď veľa z nich je nefunkčných.

„Samozrejme, pomohli by aj investície do systémov. No sú veľmi drahé a návratné najmä v tých skupinách plodín, ktoré sú viac trhové, napríklad zeleniny či niektoré špeciálne rastliny,“ konštatuje Lelkeš. Pri veľkých poľných rastlinách je takéto riešenie nereálne, najmä ak si to má družstvo zaplatiť samo.

Práve závlahy sú podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory alfa a omega poľnohospodárstva. Dôležitú úlohu však zohráva štát, ktorý od roku 1961 do roku 2005 vystaval sústavy na viac ako 320-tisíc hektároch pôdy. V roku 2005 však s investíciami skončil. „Predpokladá sa, že pod závlahami je teraz okolo 60-tisíc hektárov. Skutočnosť však môže byť oveľa nižšia,“ upozorňuje hovorkyňa komory Jana Holéciová.

Čoraz častejšie klimatické zmeny sú tak varovným signálom, aby sme mali na Slovensku viac takýchto plôch. O to by sa mohli postarať správne nastavené výzvy, prostredníctvom ktorých sa budú systémy nielen rekonštruovať, ale aj stavať nové. Rovnako dôležité je podľa hovorkyne diskutovať o zriadení Rizikového fondu proti vzniknutým škodám či zohľadnenie klimatických zmien v pripravovanom Strategickom pláne k Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2021.

Sucho robí miliónové straty

Aj z monitoringu sucha, ktorú robia členovia komory, vyplýva, že suché obdobia sa nezlepšujú. Predvlani poškodili 111-tisíc hektárov a poľnohospodárom ubralo plodiny v hodnote 23,5 milióna eur. Minulý rok bol podobný, keď škody na úrode vyskočili na 22,5 milióna eur. Najviac si to vždy odskáče pšenica, za ňou repka či kukurica. „V časoch klimatických zmien je pestovanie poľnohospodárskych plodín bez závlah veľmi rizikové,“ tvrdí hovorkyňa Jana Holéciová.

Jej slová potvrdzuje aj meteorológ Maroš Turňa zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Výrazne extrémne sucho má podľa neho pretrvávať a na juhozápade dokonca očakáva zhoršenie. „V posledných rokoch sme mali viaceré prípady výskytu extrémneho sucha. Ak je nedostatok zrážok v zime, prípadne je málo snehovej pokrývky, tak je veľké riziko výskytu sucha na jar a neskôr aj v lete,“ tvrdí Turňa.

V lete pritom chýbajú aj celoplošné zrážky, na ktoré sme boli v minulosti zvyknutí. V zime zase ubúda snehová pokrývka, kvôli čomu sa nevytvoria dostatočné zásoby vody v pôde. To následne dobehne poľnohospodárov, ktorí ročne počítajú miliónové škody.

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/5096469-extremne-sucho-ma-nasledky-vypasieme-svine-chlieb-vsak-nebude

[Späť na obsah]

3. Za nákupy si Slováci opäť priplatia, nemôže za to len pandémia

[13.07.2021; webnoviny.sk; Osobné financie; 17:41; Kamila Oláhová]

Za týždenný rodinný nákup zaplatili Slováci v júni zase viac. Pritom v rámci Vyšehradskej štvorky sú u nás ceny potravín dlhodobo najvyššie. Bežná návšteva obchodu totiž v susedných Čechách vyjde v priemere o 16 percent menej, v Maďarsku o 20 percent a v Poľsku tento rozdiel dosahuje až 30 percent.

„Priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov tak minie aktuálne mesačne viac ako 330 eur na potraviny a nealkoholické nápoje,“ uviedla ekonomická analytička FinGO.sk Lenka Buchláková.

Bežné potraviny sa zdražovaniu nevyhnú

Ako vyplýva z odpovedí odborníkov, ktorých oslovili portál voFinanciách.sk, tento trend sa zrejme nezmení a ceny základných potravín budú stúpať.

Napríklad cena vajec medziročne narástla o 10 percent a podľa Buchlákovej nemožno predpokladať, že na tejto úrovni zostane. Každý mesiac za ne spotrebitelia zaplatia o 5 centov viac, čo v praxi znamená, že súčasná cena 1,56 eura za 10 vajec by sa týmto tempom mohlo do decembra vyšplhať na 1,81 eura.

Viniť pritom nemožno chovateľov, ale vonkajšie okolnosti. Napríklad vtáčiu chrípku, ktorá sa objavila v niekoľkých európskych krajinách, najmä v Poľsku, ako aj rast ceny pšenice, ktorá je súčasťou kŕmnych zmesí.

Jej slabšia úroda tento rok môže podľa odhadov Svetového ekonomického fóra zvýšiť jej cenu o viac ako tretinu. Z tohto dôvodu netreba očakávať pokles cien nie len vajec, ale ani hydinového mäsa či chleba a ostatného pečiva.

Bez pomoc štátu

Za chlieb v súčasnosti Slováci síce platia len o 4 centy viac v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, avšak pekári a cukrári už avizovali, že budú rokovať so svojimi obchodnými partnermi o úprave odbytových cien pečiva a chleba.

„Slovenskí pekári už viac ako rok vyrábajú bez akejkoľvek pomoci štátu, pretože boli vylúčení z protipandemickej pomoci,“ hovorí riaditeľ Slovenského zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.

Práve táto nečinnosť v kombinácii so spomínaným rastom surovín podľa neho zvyšuje výrobné náklady, na ktoré musia pekári reagovať.

Zlá úroda hrozí aj v prípade cukrovej trstiny, a tak sa tohtoročná príprava džemu či kompótov gazdinkám môže predražiť. Už v súčasnosti možno cukor v priemere kúpiť za 0,73 eura za kilo, pričom nie je vylúčené, že stúpne na 0,86 eura ako v roku 2017.

Zdravší životný štýl peňaženky neuchráni

Pre pretrvávajúci africký mor ošípaných v Ázii zase podľa Jany Holéciovej, hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, rastie odbytová cena bravčového mäsa. Je o neho záujem najmä v Číne, ktorá len minulý rok musela zabiť polovicu svojich ošípaných.

Kilogram bravčového karé na nedeľný obed preto stojí slovenskú rodinu približne 5 eur.

Príplatkom za jedlo sa nevyhnú ani vegetariáni. Štatistický úrad SR (ŠÚ SR )pri porovnaní cien zistil nárast o 5 percent oproti minulému roku pri ovocí a zvýšenie o 2,1 percenta pri zelenine.

O 7,7 percenta zaplatia viac aj ľudia, ktorí konzumujú alkohol a cigarety, avšak s výnimkou vína. Kvôli prebytkom na trhu si podľa Jaroslavy Kaňuchovej Pátkovej zo Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska nemôžu vinári dovoliť zdvihnúť ceny.

Zvyšovanie cien je podľa Holéciovej potrebné vnímať triezvo, pretože aj potravinári potrebujú dostať za svoje produkty adekvátne zaplatené. „Nikto sa nezamýšľa nad tým, keď sa zvýšia ceny nejakého spotrebného materiálu alebo tovaru, ale keď sa idú zvýšiť ceny potravín, tak všetci z toho robia obrovské haló,“ povedala.

Drahší obed kvôli dezinfekcii

Zdražovanie je citeľní aj v oblasti služieb, kde ceny tlačí hore vyšší spotrebiteľský dopyt aj takzvané hygienické príplatky. Reštaurácie či kaderníctva musia pre pandémiu nového koronavírusu spĺňať vyššie hygienické štandardy, ak chcú ostať pre zákazníkov otvorené, a svoje vyššie náklady tak premietajú do cien.

Pre porovnanie, za rovnakú večeru podľa ŠÚ SR zaplatil vo svojej obľúbenej reštaurácií spotrebiteľ v máji o 3,6 percenta viac než pred rokom.

Systematicky rastie aj cena benzínu, ktorá od prvého januárového týždňa dosiahla v priemere za liter o 20 centov viac. Napriek tomu sa stále oplatí pred cestou do zahraničia tankovať na Slovenku. Liter benzínu stál začiatkom júna 1,39 eura, zatiaľ čo v Chorvátsku 1,44 eura.

Ušetria aj tí dovolenkári, ktorí sa rozhodnú stráviť leto doma, pretože kúpaliská zdražovanie vstupného v júni neavizovali. „Ceny sme zachovali na úrovni minulých rokov,“ uviedol Igor Mráz, riaditeľ Tatralandie.

https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/za-nakupy-si-slovaci-opat-priplatia-nemoze-za-to-len-pandemia/

[Späť na obsah]

4. ÚRODA BUDE ZREJME SLABŠIA

[13.07.2021; Novohradské noviny; SPRAVODAJSTVO; s. 4; Radovan Vojenčák]

PREHRA TÝŽDŇA

V južných oblastiach okresov Rimavská Sobota a Revúca začali poľnohospodári so žatvou jačmeňa ozimného. Ako priblížil predseda Gemerskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (GPPK) František Tóth, úrody bude tento rok zrejme menej.

So žatvou jačmeňa začali poľnohospodári už pred vyše týždňom, zber by mali ukončiť v priebehu toho budúceho. „Horúčavy úrode nepriali, niektoré zrná boli celkom zničené,“ povedal Tóth s tým, že väčšina úrody však bude kvalitou ako sladovnícky jačmeň vyhovovať. Čo sa množstva týka, úrody bude podľa predsedu GPPK tento rok menej.

Niektorí poľnohospodári v regióne už začali aj so zberom hrachu, pokračovať by mali najbližšie dva týždne. Žať začalli aj tí pestovatelia, ktorí desikovali repku olejnú.

„Ostatné oziminy sa ešte zbierať nedajú, je to vlhké, nedozreté. Musíme ešte počkať na lepšie počasie,“ priblížil Tóth. Ako dodal, počet kombajnov je v regióne dostatočný, v prípade priaznivého počasia by teda žatva mala pokračovať bez problémov.

Dozrievanie obilnín je tento rok podľa predsedu GPPK posunuté o desať až 15 dní, so žatvou jačmeňa začínali v minulosti bežne už na konci júna. „Uvidíme, ako to bude s nákupnými cenami, poľnohospodári však majú obavy. Vstupné náklady na založenie porastu na jeseň sa výrazne zvýšili,“ poznamenal Tóth

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. Raj chatárov

[14.07.2021; Život; TAK SI TU ŽIJEME; s. 20,21,22,23,24,25; JAROSLAV SLAŠŤAN]

NACHÁDZA SA TU NAJDLHŠÍ ŽELEZNIČNÝ TUNEL NA SLOVENSKU

ČREMOŠNÉ sa zapísalo do dejín slovenského národa, v roku 1944 sa práve tu rozhodlo o vyhlásení SNP. V malej podhorskej obci dnes píšu svoj príbeh dva úspešné poľnohospodárske podniky so živočíšnou výrobou.

Po prvý raz je obec písomne doložená v darovacej listine Karola Róberta z roku 1340 pod názvom „Polun“. O niečo neskôr, v roku 1398 sa v písomnostiach spomína už ako „Chermozna“ (podľa slovanského slova čremcha – drevina z čeľade ružovité). Aj preto obec od roku 1736 používa erb s vyobrazením tohto stromu na zelenej pažiti, čo symbolizovalo zároveň drevorubačské zamestnanie pôvodných osadníkov. Názov obce sa postupne upravoval, od roku 1927 nesie súčasný názov – Čremošné. Tunajší osadníci sa zaoberali tesárstvom, pálením vápna aj drevárskeho uhlia, čižmárstvom a tkáčstvom. Dnes tu môžete obdivovať dochované zvyšky ľudovej architektúry zosúladené s peknou okolitou prírodou.

Obľúbená lokalita

Malá obec sídliaca v srdci horného Turca sa stala obľúbenou lokalitou pre chatárov. „K dnešnému dňu ich tu máme 129, pre porovnanie obyvateľov obce je len 79 a ich počet klesá takmer každý rok. Obec má vlastnú samosprávu so sídlom v kultúrnom dome. Jeho priestory sa využívajú na organizovanie rôznych akcií, ako je fašiangová zábava, letná hasičská zábava a iné oslavy. Dôležitou súčasťou obce je dobrovoľný hasičský zbor, ktorý je nielen spoluorganizátorom ľudových veselíc, ale pomáha aj pri rôznych zásahoch v okolitých obciach alebo pri lesných požiaroch. Na Čremošnom si môžete poobzerať stádo oviec, ktoré patrí syrárni Polun, nachádzajúcej sa na východnej strane Urpína. Nasýtia sa nielen oči pohľadom na malebnú prírodu, ale aj žalúdok pri ochutnávke rôznych maškŕt z ovčieho mlieka, ako sú parenice, čerstvé a údené syry a, samozrejme, aj žinčica. Ak majú turisti chuť skôr na mäsko, stačí navštíviť predaj moriek z dvora a na ďalší deň si môžu pochutnávať na domácej morke v pohodlí svojej kuchyne. Lúky nad obcou sú bohaté nielen na nádherné pohľady skoro na celý Turiec, ale aj na liečivé bylinky či huby,“ predstavuje obec starostka Zuzana Chorváthová (42).

Polun

V malej obci dnes fungujú dva dvory, farmy so živočíšnou výrobou. Za obcou, smerom na Banskú Bystricu sa v krásnom horskom prostredí nachádza rodinná farma Polun. Jej názov majitelia prevzali z prvej písomnej zmienky o obci. „Bol som spoločníkom v Ilavskej firme s podobným zameraním, ako je dnes naša syráreň. Keď som jedného dňa šiel do Čremošného objednávať morky, zastal som na tomto mieste a kochal sa okolitou nádhernou prírodou. Keď som po pol roku spomínal kamarátovi, že hľadám nejaký areál na podnikanie, spomínal mi, že bývalý areál ovčiarskeho strediska poľnohospodárskeho družstva Mošovce je na predaj. A bol to zrovna tento. Vnímam to teda ako osud,“ opisuje začiatky vzniku syrárne jej majiteľ Martin Necpal (48).

So spoločníkom odkúpili areál a prvý rok dávali „do poriadku“ nájmy, pozemky, čistili parcely, zveľaďovali prostredie, rekonštruovali a budovali. „Neskôr sme sa rozhodli, že nebudeme predávať surovinu – teda mlieko, ale produkt. Zrealizovali sme teda mliekarenskú výrobňu a dnes už tretiu sezónu ponúkame záujemcom čisto ovčie výrobky. Ovčie mlieko a výrobky z ovčieho mlieka majú svoje nezastupiteľné postavenie vo výžive ľudí. Na základe vysokého obsahu vápnika v ovčom hrudkovom syre a v tradičnej bryndzi so zachovanou, teplom nepoškodenou väzobnou bielkovinou možno ovčie syry zaradiť medzi vynikajúce prírodné prostriedky na prevenciu najmä osteoporózy a rakoviny hrubého čreva. Dnes si u nás v predajni môžu zákazníci kúpiť ovčiu bryndzu, žinčicu, jogurty a jogurtové mlieka, čerstvý syr, oštiepky, údenú hrudku, parenice, vyrábame aj zrejúce syry, ochutené lisované ovčie syry s čili a s medvedím cesnakom,“ hovorí sympatický farmár Martin, ktorý dodáva, že nepoužívajú konzervačné látky, farbivá ani stabilizátory.

Dodržiavajú tradičné výrobné postupy. „Snažíme sa ľudí prilákať do našej predajne, 75 % produkcie predáme priamo v našej predajni, na ostatné množstvo máme odberateľov, ktorých zásobujeme. Naše ovčie mlieko nielenže nekombinujeme s kravským, ale ani nenakupujeme ovčie mlieko, spracúvame len to svoje. Práca okolo oviec vám zaberie dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni. Momentálne spravujeme 140 ha trvalo trávnatých porastov a chováme 400 kusov oviec. Kvalita krmiva je u nás na prvom mieste, naše ovce sú odchované na pasienkoch v okolí farmy, v zimnom období sú kŕmené naším lúčnym senom, ktoré si chystáme sami,“ vysvetľuje farmár.

Predaj z dvora

V spodnej časti obce, smerom od Turčianskych Teplíc, sa nachádza areál chovu moriek. Farma Morky Petránek sa zaoberá chovom, spracovaním a predajom gazdovských – jatočných moriek a kurčiat. Od roku 2002 dokázal Pavel Petránek (46) s manželkou vybudovať rodinnú farmu, stať sa lídrom v stredoslovenskom regióne. Obrovskou prednosťou farmy je čerstvosť daná krátkym dodávateľským reťazcom, mäso bez známok stresu, jasný pôvod výrobku, tradičný gazdovský výkrm, ručné spracovanie, kvalitné vychladenie, transparentné zabalenie a dovoz priamo do domácností. „Som rodák z Turčianskych Teplíc, ako stredoškolák som chodil praxovať na túto farmu, ktorá v tých časoch patrila PD Mošovce. Môj otec pracoval ako zootechnik na družstve v Starej Kremničke, neskôr sa ako rodák z Turca vrátil na družstvo v Mošovciach a práve na tomto dvore robil neskôr zootechnika. Vidím v tom teda obrovskú symboliku. Morkárskemu priemyslu som sa priučil počas svojho štyriapolročného pobytu v Spojenom kráľovstve. Pôvodne som sa chcel venovať produkcii jahňaciny, ale nakoniec som sa rozhodol pre produkciu morčaciny.“

Farma sa venuje odchovu, výkrmu, výžive, jatočnému spracovaniu, marketingu, logistike, distribúcii priamo domov k zákazníkovi, ale aj priamemu predaju z dvora. „Táto forma predaja konečnému spotrebiteľovi je však pri hydine limitovaná množstvom 10-tisíc kusov hydiny,“ hovorí zakladateľ farmy s tým, že na Slovensku sú priekopníkmi práve tohto predaja. Už dva mesiace po prijatí legislatívy vtedajším ministrom pôdohospodárstva Stanislavom Becíkom požiadal Pavel Petránek o registráciu prevádzky.

Najdlhší slovenský tunel

Jednokoľajný a neelektrifikovaný Čremošniansky tunel ležiaci na trati Vrútky – Zvolen je so svojou dĺžkou 4 697,15 metra najdlhším železničným tunelom na Slovensku, dokonca bol najdlhším tunelom bývalého Československa. Spája Harmanec a Čremošné, prekonáva najvyšší bod horského sedla Malý Šturec medzi Veľkou Fatrou a Kremnickými vrchmi. Postavený bol v rokoch 1936 – 1940 rakúskou tunelovacou metódou. Razenie tunela prebiehalo v nesmierne ťažkých podmienkach. Prechádza totiž krasovým územím, ktoré spôsobovalo dočasné prítoky vody do tunela, z razeného tunela sa stala drenáž.

Pri výjazde z Turčianskych Teplíc na Šturec sa rozprestiera Žarnovická dolina, ktorá je jednou z najkrajších vo Veľkej Fatre. Atraktívna je nielen pre turistov, ale aj cyklistov a skalolezcov. Do doliny sa dá vstúpiť aj cez Čremošné, nachádza sa v nej aj pamätný zrub Slovenského národného povstania. Pred vypuknutím SNP tu pred vyhlásením Slovenského národného povstania 27. júla 1944 rokovala ilegálna Slovenská národná rada o posledných prípravách na povstanie. Do dejín vstúpila ako porada v Žarnovickej doline. Práve tu sa vyriešili rozhodujúce politické a vojenské záležitosti, cieľom rokovania bolo vypracovať a konkretizovať plán vojenskej a politickej prípravy Slovenského národného povstania. Na porade sa zúčastnilo 12 politikov a dôstojníkov, medzi inými Karol Šmidke, Gustáv Husák, Ladislav Novomeský, Ivan Horváth, Jozef Lettrich, Ján Ursíny a podplukovník Ján Golian.

Prales a Cesta hrdinov

Najdôležitejšia turistická magistrála Slovenska sa nazýva Cesta hrdinov SNP. Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Devín. Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania alebo počas nášho oslobodzovania v rokoch 1944 až 1945. Magistrála je značená po celej dĺžke červeným turistickým značením. Na území Slovenska je na väčšine trasy totožná s medzinárodnou turistickou trasou E8, meria 4 390 km. Trasa Cesty hrdinov SNP bola pomenovaná v roku 1956.

Svrčinník je so svojou výškou 1 312,8 m n. m. druhým najvyšším vrchom Kremnických vrchov. V roku 2001 bola práve v tomto pohorí na ploche 222,49 ha vyhlásená Národná prírodná rezervácia Svrčinník. Predmetom ochrany je zachovalý komplex lesných spoločenstiev Kremnických vrchov vo 4. až 7. vegetačnom stupni s prirodzeným drevinovým zložením a typickou prirodzenou štruktúrou, miestami až pralesného charakteru. Nachádzajú sa tu mnohé chránené a ohrozené druhy fauny Západných Karpát.

Prales zaberá časť rezervácie na strmých severovýchodne orientovaných svahoch hlavného hrebeňa medzi sedlom pod Tablou a sedlom ležiacim severne od kóty Svrčinník. Na zachovaní tunajších lesov mala vplyv veľká členitosť reliéfu, množstvo skalných útvarov a strmosť svahov. Zaujímavosťou je niekoľko úzkych vypreparovaných skalných rebier vybiehajúcich z hlavného hrebeňa či skalné hríby a veže. Na prevažnej časti pralesa dominuje buk s prímesou ďalších listnáčov, jedle a smreka. V najvyšších a najchladnejších polohách sú vyvinuté klimaxové smrečiny a práve oblasť Svrčinníka až Flochovej je jediným miestom prirodzeného výskytu zonálnych smrečín v Kremnických vrchoch.

Najstaršie porasty majú v priemere viac ako 180 rokov, mnohé stromy sú však podstatne staršie. Územie poskytuje útočisko viacerým významným druhom našej fauny, medzi ktoré patrí tetrov hlucháň, sova dlhochvostá, sluka lesná, kuvičok vrabčí, muchárik malý, sokol sťahovavý. Priamo do pralesa nevedie žiadny turistický chodník, no turistické chodníky sú na pomerne veľkej dĺžke vedené po jeho hranici, z ktorej sa dá spoznať charakter územia a vychutnať jeho atmosféra. Integrita pralesa bola v minulosti v niektorých okrajových častiach narušená ťažbou dreva a v území boli identifikované aj stopy po pálení dreveného uhlia.

TEXT A FOTO: JAROSLAV SLAŠŤAN

—-

Čremošné

Lokalizácia: okres Turčianske Teplice, kraj Žilinský, orografický celok Veľká Fatra

Prvá písomná zmienka: rok 1340

Počet obyvateľov: 79

Deti do 18 rokov: 8

Obyvatelia nad 60 rokov: 25

[Späť na obsah]

3. Repky u nás ubúda. Je za tým aj Brusel

[14.07.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 9; Rastislav Tinák]

Populárna olejnina v posledných rokoch prichádza o záujem pestovateľov. Dôvodom sú najmä nariadenia Európskej únie a výkyvy počasia.

Rastislav Tinák

Bratislava – Kým ešte pred troma rokmi to vyzeralo, že celé Slovensko je osiate repkou olejnou, odvtedy sa na našich poliach veľa zmenilo. Nezaslúžil sa však o to bývalý minister pôdohospodárstva Ján Mičovský, ktorému sa nepáčili veľké výmery tejto plodiny. Posledné údaje Štatistického úradu ukazujú, že medziročne klesli plochy s repkou o vyše sedem percent na menej ako 137-tisíc hektárov. V porovnaní s rokom 2018 je to dokonca o 11 percent nižšie číslo. A tento trend ešte nemusí byť na konci. Viacerí poľnohospodári totiž zareagovali na zmenu pravidiel v ochrane rastlín, ktorú urobil Brusel. „Ide o chemickú ochranu proti krytonosu. Čo bolo kedysi v poriadku, Európska únia zmenila a vylúčila niektoré látky,“ tvrdí János Deák, vedúci pracovník družstva Agrárius. Jeho slová potvrdzuje aj vedúca z Poľnohospodárskeho družstva Liptovský Mikuláš Simona Siváková, podľa ktorej sa môže rozsah pestovania repky spájať aj so vstupmi do ošetrovania plodín.

Chémia, počasie aj ceny

Hlavným problémom je podľa Deáka to, že farmári nedokážu na jar účinne ochrániť plodinu proti škodcovi, ktorý im znižoval úrodnosť. Aj preto sa v družstve rozhodli, že repke znížia plochu o 20 až 30 percent z celkovej výmery. Na druhej strane slabšia chemická ochrana nie je pri pestovaní jediný háčik. „Veľká nevýhoda je v tom, že rastlina je takmer 10 mesiacov vonku a sú to veľké vstupné náklady,“ konštatuje Deák. Nepomáhalo im tak ani počasie, ktoré s každoročnými výkyvmi ovplyvňovalo celkovú priemernú úrodu družstva. Zvažovali aj alternatívy, keď napríklad sója sa môže javiť ako ekonomicky výhodnejšia plodina. V porovnaní s repkou je však citlivejšia práve na nevyspytateľné poveternostné podmienky. Podľa šéfredaktora Agromagazínu Davida Karkulína je dôvodom znižovania výmer aj nízka cena olejniny v posledných rokoch. Tá sa pohybovala len na úrovni približne 350 eur za tonu. „Keďže ide o plodinu náročnú na vstupy, je potrebné, aby ju bolo možné realizovať za vyššie ceny,“ upozorňuje Karkulín. Zmenilo sa to až tento rok, keď hodnoty vystúpili na maximá. Karkulín preto očakáva, že to bude opäť pestovateľov motivovať.

Svetové zásoby krívajú

Pri vývoji cien na komoditných trhoch majú posledné slovo pestovateľské veľmoci. V júni síce americké ministerstvo pôdohospodárstva prinieslo odhady, ktoré hovorili, že celosvetové zásoby repky majú klesnúť. O mesiac však aktualizovali svoje odhady úrody zase Austrália a Kanada, ktorá patrí medzi jej najväčších pestovateľov. Obe krajiny ukázali pozitívne čísla, čo podľa Karkulína zatočí aj s rezervami, ktoré by mohli v konečnom dôsledku stúpnuť. Odhady úrody sú zatiaľ vyššie aj v Európe. Podľa Borisa Tomčiaka, analytika z Finlordu, má však tiež rekordne stúpnuť spotreba tejto plodiny. „Problém je v tom, že do novej sezóny vchádzal trh s relatívne nízkymi zásobami. Preto vznikli obavy, že pri ďalšom výraznom raste spotreby nebude dostatok komodity,“ konštatuje Tomčiak. Rozhodujúci tak bude dopyt v Číne, ktorý v poslednom roku rapídne vzrástol. Cena repky sa ešte v apríli dostala vôbec prvýkrát nad hodnotu 600 eur za tonu. Počas tohto istého mesiaca však padla takmer o 15 percent na 515 eur. Odvtedy sa správa na trhu ako na horskej dráhe. „Ceny komodity sú volatilné z dôvodu pokračovania vlaňajšej tesnej bilancie olejnín vo svete, čo ich tlačí na jednej strane nahor, no na druhej nová úroda sa javí ako pomerne bohatá,“ tvrdí Karkulín. To postupne začína vyvolávať tlak na znižovanie hodnoty, čo sa prejavuje aj v nevyspytateľných vývojoch na burze. Vrchol má už plodina za sebou, a tak jej cena pôjde skôr dole.

[Späť na obsah]

5. Martin Fecko sa vzdáva funkcie štátneho tajomníka agrorezortu

[14.07.2021; Korzár; REGIÓN; s. 6; KLAUDIA JURKOVIČOVÁ;TASR;SITA]

Je už tretím východniarom, ktorý tak spravil.

BRATISLAVA, PREŠOV. Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Martin Fecko sa k 15. júlu vzdáva funkcie. Vyplýva to z návrhu na jeho odvolanie, ktorý predložil na stredajšie rokovanie vlády minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (nominant OĽaNO). Vláda vymenovala Fecka za štátneho tajomníka agrorezortu 23. marca 2020. „Dňa 8. júla 2021 doručil štátny tajomník Martin Fecko ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky list, ktorým sa vzdáva svojej funkcie dňom 15. júla 2021,“ konštatuje sa v predkladacej správe.

Pred ním skončil aj Gajdoš

Na základe vzdania sa funkcie predkladá šéf rezortu pôdohospodárstva na rokovanie vlády návrh na odvolanie Fecka z postu štátneho tajomníka. Kabinet by sa týmto materiálom mal zaoberať v stredu. „Pán Fecko sa po vzájomnej dohode s ministrom rozhodol presunúť do parlamentu a posilniť rady poslaneckého klubu OĽaNO, pričom z úrovne výboru pre pôdohospodárstvo chce v koordinácii s ministerstvom ďalej pracovať pre slovenských pôdohospodárov,“ uviedol Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽaNO. Začiatkom júna podal po konci Jána Mičovského (OĽaNO) v kresle ministra demisiu aj vtedajší druhý štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Andrej Gajdoš. Ten pôsobil vo funkcii iba necelých 10 mesiacov. Jediným štátnym tajomníkom agrorezortu tak bude Milan Kyseľ. Toho vláda do funkcie vymenovala ako náhradu za Gajdoša ešte 17. júna 2021.

Už tretí východniar končí ako štátny tajomník

Fecko, ktorý pochádza z Prešova, je jedným zo zakladajúcich členov hnutia OĽaNO. V rokoch 2010 – 2020 pôsobil ako poslanec Národnej rady SR. Už pred Feckom posty štátnych tajomníkov opustili ďalší dvaja východniari. Vladimír Ledecký z Levoče (Za ľudí) skončil ako štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v apríli. Dôvodom jeho rezignácie bolo, že sa mu nepodarilo presadiť svoje zámery na pomoc vylúčeným komunitám. Po ňom na tom istom rezorte končí teraz v júli aj štátny tajomník Marek Antal (Za ľudí) z Košíc. Rozhodol sa skončiť vo funkcii po kritike zo strany líderky ich strany Veroniky Remišovej. KLAUDIA JURKOVIČOVÁ, TASR, SITA

[Späť na obsah]

7. ZMOS uplatnil zásadné pripomienky k pozemkovým úpravám

[13.07.2021; Obecné noviny; Aktuality; s. 2; Michal KALINÁK]

Združenie miest a obcí Slovenska uplatnilo zásadné pripomienky k Návrhu opatrení na urýchlené vykonanie pozemkových úprav v SR z dielne rezortu pôdohospodárstva.

Bez pozemkov nebude rozvoj ani eurofondy

Združenie miest a obcí Slovenska dlhodobo poukazuje na problémy s majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov, pričom na konkrétnych príkladoch z rôznych regiónov, a tiež v súvislosti s nastavovaním nového programového obdobia pre Európske investičné a štrukturálne fondy pripomína, že práve majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov je jedným z kľúčových predpokladov na získanie eurofondov mestami a obcami.

Zoznam katastrálnych území pripravuje podľa stanovených kritérií medzirezortná komisia, zložená zo zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, zástupcov iných ústredných orgánov štátnej správy, združení samospráv, ktoré zastupujú obce a vyššie územné celky, združení ktoré zastupujú záujmy produktívnych vlastníkov a obhospodarovateľov pôdy, Slovenského pozemkového fondu, Komory pozemkových úprav ako aj zástupcov štátnej správy na úseku pozemkových úprav.

Na základe zaslaných návrhov nominantov jednotlivých orgánov, organizácií a združení (podľa vyššie uvedenej štruktúry) vtedajšia ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v roku 2019 zriadila medzirezortnú „Komisiu pre vyhodnotenie kritérií na stanovenie naliehavosti vykonania pozemkových úprav a výber katastrálnych území“.

Komisia na základe výsledkov vyhodnotených kritérií zostavila „zoznam katastrálnych území“, ktorý je zoradený podľa územných obvodov pozemkových a lesných odborov okresných úradov a v rámci nich zostupne podľa získaného celkového počtu bodov. „Zoznam katastrálnych území” pre začatie pozemkových úprav v roku 2022 vrátane návrhu ich finančného krytia rezort pôdohospodárstva pred rokovaním vlády zaradil do medzirezortného pripomienkového konania. Združenie miest a obcí Slovenska v tejto súvislosti reagovalo na uvedený návrh tromi zásadnými pripomienkami.

Argumentujeme konkrétnymi požiadavkami s detailnými príkladmi

ZMOS žiada rezort pôdohospodárstva doplniť kritérium týkajúce sa počtu rokov od poslednej komasácie, resp. od posledných pozemkových úprav v katastrálnom území, kritérium ukončenia reštitučného konania v príslušnom katastrálnom území a kritérium ukončenia prvej fázy pozemkových úprav.

ZMOS okrem toho žiada, aby mal každý okres každoročne rovnomerné zastúpenie v zozname obcí tak, ako bolo pôvodne sľúbené. Dôvodom tejto zásadnej pripomienky je fakt, že niektoré okresy majú zastúpenie len v roku 2022, aj napriek tomu, že sa v okrese nachádzajú obce, kde sa od zrušenia nevoľníctva vlastnícke vzťahy drobili.

ZMOS v rámci medzirezortného pripomienkového konania žiada aj to, aby bolo územie Slovenska zhodnotené a posudzované nižšie uvedenými objektívnymi kritériami tak, aby miestne aj regionálne samosprávy vedeli, kedy a na základe čoho ich pozemkové úpravy čakajú, zároveň kritériá uvedené nižšie považujeme za nejasne a neurčito formulované: Kritérium Ul – silná váha, pritom počet žiadateľov o priame platby v súčasnom nastavení v praxi znamená, že si „farmári“ nevedia zabezpečiť nájom.

Kritérium U2 – znamená, že sa prioritne budú riešiť územia, kde si prihlasujú viacerí užívatelia, teda aj tí, ktorí zjavne neuvádzajú pravdivé informácie. Kritérium U4 – uplatňovanie tohto kritéria je otázne, keďže Pôdohospodárska platobná agentúra platí priame platby aj bez nájomných zmlúv. Kritérium M2 je tiež rovnako otázne, keďže štát disponuje legislatívou na usporadúvanie pozemkov vrátane vyvlastnenia, z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby to bolo kritériom na určenie poradia katastrálnych území v pozemkových úpravách.

Uvedené by malo zmysel, ak by sa toto kritérium nahradilo počtom nevysporiadaných pozemkov pod štátnymi cestami. Pre ZMOS je rovnako otázne aj ďalšie kritérium označené „M4″, keďže vodné toky nie sú zamerané. Tu ZMOS pripomína, že vodné toky tečú mimo korýt zakreslených v mapách.

Michal KALINÁK, ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS

[Späť na obsah]

9. Aj počas pandémie žiadali ľudia o preverenie transparentnosti rozhodovania v mestách a obciach

[13.07.2021; Obecné noviny; NKÚ; s. 7; NKÚ]

Viaceré z podnetov už boli spracované do kontrolných akcií a predseda Národného kontrolného úradu Karol Mitrík rozhodol o rozšírení plánu kontrolnej činnosti na rok 2021.

Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) zaznamenal v prvom polroku viac ako 70-percentný medziročný nárast podaní, najmä žiadostí o kontrolu, či preverenie postupov rôznych verejných organizácií alebo konanie predstaviteľov samosprávy a štátu. Výrazne pritom poklesol počet anonymných odosielateľov. Napriek pandémii, ľudia uprednostňovali klasickú poštu a listy.

Upozorňovali v nich najmä na možné nehospodárne nakladanie s financiami a majetkom obcí, podozrivé rodinné prepojenia verejných činiteľov či netransparentné rozhodovanie. Novinkami boli poukázania na neoprávnené čerpania príspevkov zo schémy „Prvá pomoc“, nedodržiavanie protipandemických opatrení alebo na vyberanie „pandemického poplatku” u lekára. Viaceré z podnetov už boli spracované do kontrolných akcií a predseda úradu Karol Mitrík rozhodol o rozšírení plánu kontrolnej činnosti na rok 2021.

„Dôvera ľudí v národnú kontrolnú autoritu je zaväzujúca. Uvedomujeme si ju pri každej kontrole a následnom spracovávaní jej výsledkov. Každému doručenému podnetu venujeme náležitú pozornosť a posudzujeme ho z hľadiska významnosti či rizík. Príkladom je prebiehajúca kontrola v Slovenskom pozemkovom fonde, či už ukončené kontroly vo viacerých samosprávach, napríklad v meste Sereď,“ zdôrazňuje podpredseda kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Úrad starostlivo chráni identitu pisateľov či oznamovateľov, čo sa odrazilo aj vo výraznom poklese anonymov zaevidovaných v prvých šiestich mesiacoch až pod úroveň 10 %. „Už šesť rokov sa snažíme otvorenou komunikáciou aktívne podporovať ľudí, aby aktívne riešili problémy v ich meste. Je to totiž jedna z kľúčových ciest, aby sme lepšie spravovali veci verejné, aby verejní predstavitelia boli pod väčším drobnohľadom verejnosti. A k napĺňaniu tohto cieľa nám pomáhajú nielen tradičné, ale aj nové, sociálne médiá,“ pripomenul podpredseda úradu.

Úrad v súlade s medzinárodným trendom kontroly využíva nielen klasické správy, ale najmä vizualizácie a videá, ako aj príbehy a posty na Facebooku, Twitteri, Instagrame, Linkedine či YouTube. Online komunikáciu zvolilo aj 39 % pisateľov, ktorí použili e-mail info@nku.gov.sk či formulár podania na webe nku.gov.sk alebo portáli slovensko.sk. Príkladom sú Slováci žijúci v USA či Austrálii, ktorí riešili problémy s pozemkami. Možnosť na telefonický podnet využila 92-ročná obyvateľka jedného z miest, ktorá stále čaká na sľúbené uhradenie jej investície do plastových okien mestskej bytovky.

Stav vecí verejných ľudí znepokojuje

Počet podnetov stúpol najmä počas lockdownových mesiacov. Ani po uvoľnení protipandemických opatrení nepoľavilo tempo podaní, ktorými občania žiadali o pomoc pri preverení reálneho stavu vecí verejných v ich okolí. Opakované sú podnety na možný nezákonný prenájmom pozemkov a poberanie dotácií od PPA (Pôdohospodárska platobná agentúra), – upozornenia na porušovanie zákona o verejnom obstarávaní alebo podnety na správcovské spoločnosti pri vyúčtovaní tepla či hospodárenie neziskových organizácií a športových zväzoV. Nezanedbateľná skupina pisateľov sa sťažovala na nečinnosť úradov, napr. pri stavebnom konaní, ale aj pri prenájme obecných bytov a predaji štátneho majetku.

Spochybnené boli aj dotácie, ktoré obec dostala na výstavbu nájomných bytov alebo pravidlá parkovania v Petržalke. Výrazne pribudli sťažnosti na porušovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nezverejňovanie zmlúv a faktúr, vysoko formálne konanie samospráv a odmietanie sprístupňovania odpovedí na tzv. infožiadosti.

Strata kontroly nad majetkom miest a obcí

Vzrástol aj podiel občanov, ktorí upozorňovali na podozrivé presuny, prenájmy, predaje majetkov obcí a zneužívanie inštitútu osobitá neho zreteľa. Za prvý polrok 2021 tvorili tieto podania 50 % z celej agendy. Viacero sťažností smerovalo do oblastí správy obecných bytových podnikov. Práve na základe podnetu v tejto oblasti uskutočnil úrad kontrolu v meste Sereď. Preverenie nakladania s majetkom mesta a jeho spoločností Mestský bytový podnik a Naša domová správa potvrdilo úvodné podozrenia (riziká) autora podnetu. Vďaka uzatvoreným zmluvám a prevodom orgány mesta Sereď stratili kontrolu nad vlastným majetkom. Mestský podnik, ktorý spravoval aj bytový a nebytový fond, od roku 2014 prevádzkuje len zariadenia na výrobu a rozvod tepla a tepelnej vody, aj to prostredníctvom strategického partnera vybraného vo verejnom ponukovom konaní. Národní kontrolóri preukázali netransparentnosť tohto výberu.

Víťazná spoločnosť V. I. Trade, s. r. o., nemala na rozdiel od ostatných účastníkov požadované skúsenosti s prevádzkou tepelného hospodárstva. Na prevádzku tepelného hospodárstva nezaložila V. I. Trade novú akciovú spoločnosť podľa pravidiel súťaže, ale postúpila prenájom majetku a jeho prevádzku tretej spoločnosti Energetika Sereď, s. r. o. Strategickým partnerom mestského podniku sa tak stala táto eseročka, ktorá poberá úžitok z prenajatého majetku, pretože s ním podniká za odplatu.

Identifikované boli aj významné rozdiely medzi záväznou ponukou a podpísanou zmluvou o nájme. Napríklad pôvodne ponúkaná investícia do tepelného hospodárstva v objeme 4,2 milióna eur sa do zmluvy premietla v sume nižšej o viac ako jeden milión eur. V konečnom dôsledku oklieštila možnosti mesta ako jediného spoločníka rozhodovať o majetku a investíciách.

Riziká v systéme vnútornej konroly

Národní kontrolóri identifikovali významné riziká v systéme vnútornej kontroly a mestskí poslanci zastúpení v dozornej rade sa vo viacerých prípadoch nezúčastnili na zasadnutiach valného zhromaždenia. Konateľom bytového podniku je prednosta mestského úradu, čo predstavuje riziko konfliktu záujmov pri riešení významných záležitostí mesta a obchodnej spoločnosti.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly nabáda samosprávy k väčšej obozretnosti pri správe a ochrane svojho majetku. „Mestskí poslanci, ale aj vedenie samosprávy, si musia byť vedomí, že ak raz rozhodnú o vložení majetku samosprávy do obchodnej spoločnosti, strácajú týmto krokom priamy dosah na jeho hospodárne využívanie či udržateľné zhodnocovanie. Nehovoriac o tom, že je ohrozené aj jeho využitie vo verejnom záujme či proces transparentného rozhodovania,“ pripomína v tejto súvislosti Ľ. Andrassy. „Nemenej dôležitou otázkou je postavenie primátora, starostu či zamestnancov samosprávnych inštitúcií v riadiacich orgánoch obchodných spoločností. Odporúčame poslancom parlamentu, aby zvážili sprísnenie legislatívnych pravidiel pre pôsobenie verejných činiteľov v orgánoch obchodných spoločností, lebo jeden a ten istý človek nemôže sedieť na dvoch stoličkách.

Nemôže byť raz tvrdým obhajcom verejného záujmu v pozícii primátora či prednostu mestského úradu a v tom istom momente aj zástancom obchodnej politiky síce verejného, ale predsa len podnikateľského subjektu,“ uzatvára podpredseda národných kontrolórov.

(NKÚ)

[Späť na obsah]

11. Top 5 udalostí dňa: Ministri EÚ odobrili slovenský plán obnovy a očkovanie bude bez registrácie

[13.07.2021; etrend.sk; Správy; 19:15; TASR]

V Petrohrade sa stretol Putin s Lukašenkom, Fecko sa vzdal funkcie a Správa štátnych hmotných rezerv pri nákupe testov porušila zákon

Slovensko môže v lete získať 800 miliónov eur

Ministri hospodárstva a financií EÚ v Bruseli schválili prvú sériu národných plánov obnovy a odolnosti. V prvej skupine 12 členských krajín, ktorých národné plány ministri financií odobrili, je aj Slovensko. Všetky krajiny tak dostali zelenú na použitie fondov, ktoré dostanú cez ozdravný plán známy ako EÚ budúcej generácie.

Schválenie plánu znamená, že slovenský plán obnovy už v lete môže získať 800 miliónov eur v rámci predfinancovania – predbežné financovanie bolo podľa predošlej dohody stanovené do výšky 13 percent z celkového objemu vyčlenených zdrojov. Ďalšie prostriedky budú Slovensku pravidelne vyplácané na základe plnenia stanovených míľnikov a cieľov v národnom pláne obnovy. Do konca roka 2026 môže Slovensko získať nenávratnú finančnú pomoc vo výške okolo 6 miliárd eur.

Na očkovanie sa už netreba registrovať

Očkovanie proti ochoreniu covid-19 bez registrácie by malo byť postupne možné vo všetkých krajoch. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský o tom informoval po stretnutí so zástupcami samosprávnych krajov. Očkovanie bez registrácie je v súčasnosti možné vo veľkokapacitných centrách v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Minister dúfa, že podobne veľký záujem ako v Bratislave zaznamenajú aj v ďalších krajoch. Zatiaľ preto neplánujú spustiť očkovanie v nákupných centrách či na staniciach, ako v niektorých krajinách.

„Dohodli sme sa, že budeme spolupracovať ešte užšie, že kampaň a očkovanie musíme zintenzívniť rôznymi spôsobmi, či už výjazdovými tímami alebo spoluprácou so všeobecnými lekármi,“ načrtol minister obsah stretnutia.

Sankcie Západu posilnili vzťahy medzi Ruskom a Bieloruskom

V Petrohrade sa konalo stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho bieloruským náprotivkom Alexandrom Lukašenkom. Stretnutie sa začalo rozhovorom medzi štyrmi očami. Pri rokovaniach A. Lukašenko uviedol, že sankcie Západu prispeli k posilneniu vzťahov medzi Ruskom a Bieloruskom. Zároveň obvinil Západ, že Bielorusko terorizuje.

„Vydržíme útoky namierené proti našim krajinám… Použijeme tento moment na to, aby sme posilnili našu ekonomickú spoluprácu a spravili naše krajiny nezávislými, a to nielen z hľadiska ekonomiky,“ uviedol A. Lukašenko, podľa ktorého Bielorusko „bolo, je a bude strategickým partnerom Ruska“. V. Putin tiež konštatoval, že Bielorusko je „veľkým a nádejným partnerom“ Ruska v sfére ekonomiky.

Vlčanovi odchádza štátny tajomník

Štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Martin Fecko sa vzdáva svojej funkcie. Vyplýva to z návrhu na jeho odvolanie, ktorý predložil na rokovanie vlády minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. „Post prvého štátneho tajomníka bude zatiaľ neobsadený,“ reagoval odbor komunikácie MPRV. Rezort konštatoval, že išlo o M. Feckovo osobné rozhodnutie.

Vláda vymenovala M. Fecka za štátneho tajomníka agrorezortu 23. marca 2020. „Dňa 8. júla 2021 doručil štátny tajomník Martin Fecko ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky list, ktorým sa vzdáva svojej funkcie dňom 15. júla 2021,“ konštatuje sa v predkladacej správe.

SŠHR konala protizákonne

Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) postupovala pri troch zákazkách na nákup testov na ochorenie covid-19 v rozpore so zákonom. Rozhodol o tom Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). SŠHR sa odvolala a odmieta, že by postupovala netransparentne. Rozhodnutie teda nie je právoplatné.

Štátne rezervy podľa ÚVO porušili princíp transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. Zmluvu mali uzavrieť „s úspešným uchádzačom, ktorého ponuka nespĺňa požiadavky na predmet zákazky stanovené kontrolovaným, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania“.

https://www.trend.sk/spravy/top-5-udalosti-dna-ministri-eu-odobrili-slovensky-plan-obnovy-ockovanie-bude-bez-registracie

[Späť na obsah]

12. Na opatrenia proti šíreniu afrického moru ošípaných pôjde 12 miliónov eur

[13.07.2021; Rádio Expres; Infoexpres; 17:00; R / Ľuba Tomášiková]

Ľuba Tomášiková, moderátorka:

„Na opatrenia proti šíreniu afrického moru ošípaných pôjde 12 miliónov eur. Štát chce novými opatreniami zabrániť šíreniu moru, ktorý sa u nás po prvýkrát objavil pred dvoma rokmi. Ráta sa prakticky s úplným odstrelom diviakov v okresoch, kde nákazu potvrdili vrátane susediacich lokalít. Okrem toho rezort pôdohospodárstva plánuje intenzívne kontroly dodržiavania hygienických opatrení, napríklad zamedzeniu kontaktov medzi domácim chovom a divo žijúcimi zvieratami. Africký mor potvrdili v 26 okresoch. Pravdepodobne sa k nám dostal z okolitých štátov.“

[Späť na obsah]

19. Potravinoví inšpektori upozorňujú na nevyhovujúci výrobok. Našli v ňom Salmonellu

[13.07.2021; info.sk; Info.sk; 00:00; Zdroj: Info.sk;svps.sk]

ŠVPS SR upozorňuje na mäsový prípravok, v ktorom sa preukázala prítomnosť baktérie Salmonella Derby.

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR upozorňuje na nevyhovujúci výrobok, v ktorom bola nájdená baktéria Salmonella. Ide o „Mletý mäsový prípravok“, 500g, šarža 21163001 s dátumom spotreby 28.6.2021, krajina pôvodu: Poľsko. Vzorky výrobku boli odobraté v predajni hydiny v Liptovskom Mikuláši na ulici Štúrova 32.

„V analyzovanej vzorke bola zistená prítomnosť Salmonella Derby v dvoch vzorkách z piatich. Výrobok bol na prevádzke vypredaný. Inšpektori nariadili prevádzkovateľovi zabezpečiť informovanie zákazníkov prostredníctvom vývesky,“ informovala na svojej webovej stránke ŠVPS SR.

https://www.info.sk/sprava/193672/potravinovi-inspektori-upozornuju-na-nevyhovujuci-vyrobok-nasli-v-nom-salmonellu/

[Späť na obsah]

20. Agrion upozorňuje na katastrofálnu situáciu v obnove agrotechniky

[13.07.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván

Združenie tvrdí, že ak by došlo k uzatvoreniu hraníc, Slovensko nie je schopné so svojimi kapacitami zvládnuť žatvu.

Nitra 13. júla (TASR) – Staronovým prezidentom Agrion – Združenia dodávateľov pôdohospodárskej techniky v SR bude aj v najbližších troch rokoch Peter Matejovič. Rozhodlo sa o tom na zasadnutí valného zhromaždenia a následného predstavenstva združenia, ktoré sa uskutočnilo v utorok v Nitre. Členovia združenia vyzvali Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, aby čo najskôr vyhodnotilo investičné výzvy vyhlásené z Programu rozvoja vidieka SR 2014 – 2020 v minulom období. Dodávatelia strojov upozorňujú, že nie je možné, aby boli výzvy vyhodnocované roky, ako tomu bolo v predchádzajúcom období. „Práve predlžovanie vyhodnocovania prináša možnosť špekulácií, ktoré vstupujú do projektových podpôr a ktoré vo svojom doterajšom vyšetrovaní potvrdzujú v kauze Dobytkár aj orgány činné v trestnom konaní. Máme záujem, aby boli výzvy vyhodnocované čo najskôr od ich vyhlásenia, aby prebehla transparentná kontrola a k samotnej realizácii projektov dochádzalo čo najskôr po vyhlásení výzvy,“ povedal novozvolený prezident Agrionu. Podľa Matejoviča niekoľkoročné vyhodnocovanie projektov nemá opodstatnenie v štandardnom podnikateľskom prostredí. „Dodávateľom techniky a samotným poľnohospodárom by pomohlo, ak by podpory boli naviazané na jednotku výkonu, meter záberu, alebo pri hospodárskych zvieratách na jedno ustajňovacie miesto. Pozitívnou zmenou by bol aj prechod na finančné nástroje. Myslíme tým najmä bonifikáciu úrokov z úverov alebo samotnej istiny,“ skonštatoval Matejovič. Členovia združenia na svojom zasadnutí poukázali na katastrofálnu situáciu v obnove poľnohospodárskej techniky na Slovensku. „V období žatvy je dôležité pripomenúť, že na Slovensku sa každoročne do evidencie nových kombajnov prihlási len štvrtina z počtu strojov, ktoré sú prihlásené v Českej republike,“ tvrdí Matejovič. Česká republika za posledných desať rokov obnovuje obilné kombajny vzhľadom na výmeru ornej pôdy dvojnásobne rýchlejšie ako slovenskí poľnohospodári. „Na Slovensko tak v období žatvy prichádzajú desiatky českých službových kombajnov. Ak by došlo k uzatvoreniu hraníc, Slovensko nie je schopné so svojimi kapacitami zvládnuť žatvu,“ upozornil Matejovič. Za rovnako dramatickú považuje prezident Agrionu aj situáciu v obnove traktorovej techniky, kde Slovensko vychádza v porovnaní so štátmi západnej Európy katastrofálne. „Nedoťahujeme sa ani na našich susedov v rámci Vyšehradskej štvorky,“ zhodnotil. V roku 2020 pribudol na Slovensku jeden nový traktor na 2790 hektárov poľnohospodárskej pôdy, v Rakúsku to bolo na 620 hektárov. V štátoch Vyšehradskej štvorky je najlepšia situácia v Českej republike s 1440 hektármi, približne rovnaká situácia je aj v Poľsku. V Maďarsku pripadá jeden nový traktor na 2040 hektárov. Obnova techniky nie je dobrá naprieč všetkými kategóriami poľnohospodárskych strojov. Na jeseň poľnohospodári s ťažkosťami dokázali zasiať oziminy, pretože vývoj počasia u nás bol veľmi nepriaznivý, zhodli sa členovia Agrionu. Stroje v poľnohospodárskych podnikoch sú často dimenzované na ideálne podmienky a ak sa spojí viacero negatívnych faktorov, spĺňať agrotechnické termíny je pre mnohých poľnohospodárov náročné.

https://www.teraz.sk/ekonomika/agrion-upozornuje-na-katastrofalnu-sit/562664-clanok.html

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Škody narobí už aj malý dážď. Zaplavilo ich za pár dní štvrtýkrát, ľuďom išlo o život

[14.07.2021; Korzár; REGIÓN; s. 2,3; LENKA HANIKOVÁ]

Búrky trápia dediny pri Prešove.

MIKLUŠOVCE, ŽUPČANY. Cesta v Miklušovciach je v utorok ráno už čistá. Večer však môže byť všetko znova inak. Obec v okrese Prešov zasiahla v júli silná búrka s prívalovými dažďami už štvrtýkrát. „Každý večer po búrke berieme lopaty a odznova čistíme cesty,“ hovorí starostka Miklušoviec Mária Čuchtová (KDH). Voda z polí v utorok okolo druhej hodiny ráno zaliala záhrady, prízemie rodinných domov a garáže na troch miestach v obci. Bahno a kamene z polí zahatili priekopu a štátnu cestu, aj miestnu komunikáciu. Z cesty kamene a bahno odpratávali miestni spolu s dobrovoľnými hasičmi už tretí večer za sebou. Miklušovce zatopilo v sobotu, v nedeľu, v pondelok a aj pred týždňom. Práve preto je v obci naďalej vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity, ktorý trvá od nedele. V obci navyše úplne zaplavilo jeden dom, v ktorom takmer prišli o život traja ľudia. „Nárazová vlna buchla do domu z dvoch strán v spodnej miestnosti, v ktorej práve boli všetci traja obyvatelia. Mali tam počítače, práčku, pracovné veci. Všetko môžu vyhodiť,“ približuje situáciu starostka. Silné búrky v pondelok podľa Čuchtovej nevyplavili žiadne domy. Ľudia už majú pripravené vrecia pred domami, aby ich voda nezaliala.

Je to oveľa horšie

Starostka spomína na minulé leto, keď v obci takisto vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity. „Vtedy sme mali zaplavené aj záhrady, ale toto je oveľa horšie, a najmä štvrtýkrát za sebou. Urobili sme opatrenia, ale ak spadne kvantum vody v jednej chvíli, z lesa, z polí, teda z dvoch strán, rigol v potoku to nestíha zadržiavať.“ Obec navyše zaplavuje pieskom, hlinou, bahnom a kameňmi, pričom voda ide po povrchu. „Darmo, že to večer vyčistíme. Príde prívalový dážď a opäť nám to všetko zaplaví,“ hovorí starostka. Vyzdvihuje najmä pomoc hasičov a silu ľudí, ktorí si navzájom pomáhajú.

Pôda ako špongia

Podobná situácia ako v Miklušovciach je po silných dažďoch aj v Župčanoch v tom istom okrese. Hasiči po silných búrkach od nedele pravidelne sťahovali blato z cesty a vystriekali ju s vodou, aby bola čistá. Vzápätí však prišiel ďalší dážď, po ktorom mohli začať odznova. V Župčanoch došlo počas prívalového dažďa k vybreženiu Župčianskeho potoka, k zaplaveniu miestnych komunikácií, studní, pivníc a dvorov a k zaplaveniu poľnohospodárskych pozemkov. V obci pretrhlo aj suchý polder, ktorý si obyvatelia svojpomocne vytvorili v jej strede. „Nemohli sme sa tam dostať ani so strojmi,“ opisuje starosta František Novotný (Smer). Potok sa vylial na začiatku obce a v nových lokalitách. Voda zatopila pivnice v 20 domoch. Dobrovoľní hasiči vyťahovali vodu zo studní aj v utorok. Chodia však aj do Malého Šariša, kde je mimoriadna situácia. „Dúfajme, že sa počasie umúdri a začne to vyschýnať. Pôda je premočená ako špongia a každý menší dážď bude spôsobovať veľké problémy,“ dodáva starosta. LENKA HANIKOVÁ

[Späť na obsah]

2. Pôdu môžete získať aj vydržaním

[14.07.2021; Hospodárske noviny; EXPERT; s. 14; Oldrich Kosť]

O podmienkach vydržania sme sa rozprávali s Martinou Krupcovou, advokátkou zo spolo?nosti Advokátska kancelária RELEVANS.

Oldrich Kosť

V akých situáciách prichádza do úvahy použiť inštitút vydržania pozemku?

Vydržanie slúži na zjednotenie právneho stavu s faktickým. Možno ho použiť v situácii, keď sa ukáže, že titul, na základe ktorého mal byť pozemok nadobudnutý, je neplatný, alebo sa ukáže, že titul je domnelý (a teda neexistuje). V praxi môže ísť napríklad o situáciu, keď kúpite pozemok, ktorého hranice zahŕňajú aj časť susedného pozemku. V takýchto situáciách má držiteľ pozemku možnosť argumentovať, že k pozemku nadobudol vlastnícke právo vydržaním, k čomu však dôjde, len ak budú splnené všetky zákonom vyžadované podmienky.

Aké sú podmienky vydržania pozemku?

Zákon rozoznáva tri podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené súčasne, a to spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a nepretržitosť trvania držby počas desiatich rokov. Spôsobilým vydržania je v princípe každý pozemok okrem tých, ktoré sú zo zákona len vo vlastníctve štátu alebo iných určených osôb (napr. pozemky tvoriace korytá vodných tokov). Tiež treba pamätať na to, že zákon pri niektorých pozemkoch zužuje alebo zužoval okruh osôb, ktoré môžu byť jeho vlastníkom, čo je od roku 2014 napríklad prípad poľnohospodárskych pozemkov v extraviláne. Vydržať možno aj časť pozemku a aj spoluvlastnícky podiel k pozemku. Oprávneným držiteľom je ten, kto je dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí. Pri pozemkoch musí držba trvať nepretržite aspoň desať rokov. Ak držiteľ pozemku nemá pozemok v oprávnenej držbe daný počet rokov, do zákonom požadovanej desaťročnej doby držby je možné započítať aj dobu držby predchádzajúceho vlastníka pozemku, ak aj u neho bola splnená podmienka dobromyseľnosti.

Akým spôsobom sa môžem domáhať vydržania?

Ak sú splnené podmienky vydržania, tak k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku vydržaním dochádza automaticky, zo zákona, uplynutím desaťročnej vydržacej doby. Žiadne ďalšie potvrdenia, resp. rozhodnutia nie sú na samotné nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku vydržaním potrebné. Vydržateľa je však potrebné zapísať do katastra nehnuteľností ako vlastníka pozemku, na čo už také potvrdenia, resp. rozhodnutia potrebné sú. Aktuálne je podkladom na zápis vydržateľa do katastra nehnuteľností buď potvrdenie o vydržaní, ktoré do 30. apríla 2021 vydávali notári vo forme osvedčenia vyhlásenia o vydržaní a od 1. mája 2021 ho vydávajú súdy vo forme uznesenia o potvrdení vydržania, alebo právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe určovacej žaloby. Tieto podklady na zápis sú deklaratórnej povahy, a teda potvrdzujú, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku vydržaním už došlo.

Na čo si dať pri vydržaní pozor?

Zo skúseností by som osobitne upozornila na podmienku dobromyseľnosti držiteľa. Posúdenie, či držiteľ bol počas celej desaťročnej doby dobromyseľný, je komplexné a je potrebné vykonať ho s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobitosti konkrétneho prípadu. Dobromyseľnosť sa totiž posudzuje z objektívneho hľadiska, a teda nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že je vlastníkom pozemku. Pri tomto posúdení treba zohľadniť napríklad okolnosti týkajúce sa titulu, na základe ktorého mal byť pozemok nadobudnutý, ospravedlniteľnosť „omylu“, na základe ktorého sa držiteľ domnieval, že je vlastníkom pozemku, a je potrebné prihliadnuť aj na historicko-právne súvislosti, a teda reguláciu nadobúdania vlastníctva k danému pozemku, ktorá platila počas tvrdenej desaťročnej doby trvania držby. Zároveň netreba opomenúť, že dobromyseľnosť držiteľ stráca okamihom, keď sa od kohokoľvek akýmkoľvek spôsobom (hoc aj ústne podanou informáciou neformálnym spôsobom) dozvie o skutočnostiach, ktoré v ňom objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, či mu pozemok patrí. Takéto skutočnosti môžu vyjsť dodatočne najavo napríklad v súdnom konaní o potvrdení vydržania, ktoré vydržateľ musí iniciovať, aby získal podklad na zápis jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Začatie tohto konania sa totiž po novom zverejňuje v Obchodnom vestníku a námietky proti vydržaniu môže na súd predložiť ktokoľvek. Pre hladký priebeh súdneho konania o potvrdení vydržania preto odporúčam, aby sa posúdenie dobromyseľnosti počas celej tvrdenej desaťročnej doby vykonalo odborne, už pred začatím súdneho konania o potvrdení vydržania.

10 ROKOV trvá nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, ak sú splnené všetky podmieky.

[Späť na obsah]

11. VČELÁRKA: V PYRAMÍDACH NAŠLI MED, KTORÝ BOL ÚPLNE V PORIADKU

[13.07.2021; Brezno; ROZHOVOR; s. 12; Ela Rybárová]

S včelami pracuje zásadne bez rukavíc, v špeciálnom úľovom kufríku ich nosí aj do škôl a necháva deti, aby si podržali v ruke trúda. Včela vytvára fascinujúce spoločenstvo.

Rita Novosadová vyštudovala záhradnú a krajinnú architektúru na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Je členkou Spolku včelárov Slovenska a je certifikovanou apiterapeutkou.

S manželom vedú rodinnú včeliu farmu Včeličo. Venujú sa produkcii medu a včelích produktov, ale aj apiterapii, predaju včelích rodín, poskytujú opeľovacie služby, chovajú včelie matky, vedú kurzy pre začínajúcich včelárov a robia prednášky pre školy aj verejnosť.

Ako dlho pracujete so včelami?

Devätnásť rokov. S manželom sme obaja sídliskové decká. Vyštudovali sme poľnohospodársku školu a manžel hneď po škole začal so včelárstvom. Veľmi túžil mať včely. Miestny včelár nám daroval štyri úle, no tie včely boli hrozne agresívne. Keď sme s nimi pracovali, vždy sme sa utekali schovať do auta. Manžel v roku 2006 odišiel z práce a rozhodol sa, že sa bude venovať včeláreniu profesionálne. Ja som sa k nemu pridala.

Po dlhšom čase je opäť viac komárov a veľa ľudí žiada celoplošné chemické postreky. Čo si o tom myslíte?

Je to veľmi smutné. Všetci pritakávajú, ako treba zachraňovať dažďové pralesy, obmedzovať plasty, ale len dovtedy, kým kliknutím na internete podpíšu petíciu. Ak sa to dotkne ich osobného života, už ich príroda nezaujíma. Už ich obťažujú komáre, nejdú zbierať odpadky do lesa a podobne. Komáre tu sú z nejakého dôvodu. Vytvorili sa obytné zóny v oblastiach, ktoré boli pôvodne zaplavované. Pri Morave a Dunaji sú pásma mokradí európskeho významu. Tento rok sa zaplavili plochy, kde komáre nakládli vajíčka a dostali šancu vyliahnuť sa. Po premnožení komárov, ak vyčkáme, sa premnožia žaby. Ak zasiahneme chémiou, ktorá je hrozivá aj pre ostatný hmyz, porušíme celý ekosystém. Stále je jednoduchšie namontovať sieťku na okno, postriekať sa repelentom, pokojne aj prírodným, a nejaké obdobie vydržať.

Koľko máme na Slovensku včiel, napríklad v porovnaní s obdobím pred päťdesiatimi rokmi?

Najvyšší počet včelstiev bol na Slovensku v roku 1989. Údaje z roku 2018 hovoria, že odvtedy nastal pokles o 40 percent. Dnes máme 16-tisíc včelárov a včelstiev je 290-tisíc. No je absolútne scestné myslieť si, že keď zachránime včely, robíme veľmi veľa pre prírodu. Včela je hospodárske zviera a dokonca môže ohrozovať mnohé prirodzené opeľovače. To včelári neradi počúvajú. Na druhej strane treba povedať, že včela je vynikajúcim indikátorom ohrozenia biotopov. Podľa nej vieme zhodnotiť, ako prostredie ohrozujú pesticídy či klimatické zmeny.

Je dnes ťažšie sa starať o včely ako pre generáciu našich starých rodičov?

Máme oveľa väčší výskyt klieštika, parazita, ktorého priviezli z Ázie. Dokáže zničiť včelstvo alebo ho oslabí, a potom ho napádajú vírusové a bakteriálne choroby. Stále sa objavujú nové ochorenia a treba na to reagovať. Včely ani nemajú dostatok pestrej potravy. Mali by mať aspoň šesť až sedem druhov peľu na to, aby ich tráviaci systém dobre fungoval. Keď človek celý mesiac konzumuje iba guláš, bude ho z toho bolieť brucho. Také riziko predstavujú pre včely napríklad veľké lány repky. Dnes máme obrovské jednoliate výmery. Potrava pre včely je navyše chemicky ošetrovaná. Keď naši starí rodičia hospodárili, boli menšie políčka a včela mala rôznu pašu. Na brehoch riek rástli jelše a vŕby. Toky sa však vyrovnali, brehy upravili, aby neboli zaplavované a nekvitnú tam už napríklad šalvie, ktoré sú pre včely skvelé. Lúky sa kosia, lebo sa na to berú dotácie.

Aké sú alternatívy ekologickejšieho hospodárenia v iných európskych krajinách?

Menšie výmery, pestré výsadby, kombinované výsadby, aby sa rastliny chránili navzájom. Napríklad v Nórsku vytvárajú takzvané včelie diaľnice, systém zelených striech, kvitnúcich lúk, strategicky umiestnených úľov, aby mohli včely migrovať po krajine. V Európe sa bojovalo za zákaz neonikotinoidov, ktoré predstavujú pre včely obrovskú hrozbu. Slovensko sa zdržalo hlasovania. Bol veľký tlak od pestovateľov cukrovej repy, ktorá sa morí práve neonikotinoidmi. Tvrdili, že keď sa zakážu, budú musieť pristúpiť k ešte tvrdšej chémii. Aj keď cukrová repa nie je pre včely zaujímavá, zostáva chémia v divých rastlinách v okolí. Včela neuhynie hneď a je veľmi ťažké dokázať, že zahynula pre vplyv neonikotinoidov.

Čo môžu ľudia urobiť, aby pomohli včelám?

Často sa stretávame s tým, že prídu romantickí nadšenci s predstavou, že chcú pomôcť a umiestnia si na záhradu jeden úľ a nebudú sa oň starať, lebo ich med nezaujíma. Nám vstávajú vlasy dupkom. Nestarať sa o včely je zlé. Ani kravu si len tak nevypustíte na záhradu. Také včelstvo môže byť zdrojom nákazy, môže zahynúť a môžu sa tam rozmnožiť rôzne baktérie a okolití včelári potom budú plakať. Keď ľudia chcú pomôcť, hovoríme im, aby rozmýšľali globálne nad opeľovačmi. Radšej nech si pripravia úkryty pre včely samotárky, hmyzie hotely, vymedzia si plochu, ktorá sa nebude kosiť. Nech vysádzajú medonosné kríky, úžitkové rastliny či bylinky, ovocné stromy. Treba sa vyvarovať sterilných trávnikov, radov tují, bazénov.

Ako vychádzate so susedmi? Sťažujú sa na včely?

Vždy je dobré postaviť to na ľudskom prístupe. Susedia majú vírivku a v jarnom období, keď ešte nič nekvitlo, sa tam chodili včely napiť, keďže tá teplá voda je zdrojom minerálov. Dohodli sme sa so susedom, aby vyčkal dva týždne, kým začnú kvitnúť liesky a vŕby. Dostal za to nejaký podiel medu a bol spokojný. Nie každý má dobrých susedov. My sa snažíme dobre vychádzať s poľnohospodármi a darí sa nám to. Hlásia nám, kedy budú postrekovať, aby sme si zavreli včely. To je úplne ideálne. Robíme aj opeľovacie služby v ovocných sadoch. Prinesieme aj sto rodín na veľké výmery. Poľnohospodár vidí, že má potom veľké výnosy čerešní, jabĺk alebo marhúľ a je spokojný.

Poznajú si včely svojho „pána“ alebo „pani“?

Nepoznajú. No máme rôzne včelie línie, ktoré sa šľachtia napríklad na toleranciu proti klieštikovi, ale aj veľmi mierne línie. Také chováme my, aby sa s nimi dobre pracovalo. Niektorí včelári uprednostňujú agresívnejšie včely, ktoré majú vyššie výnosy medu. Sú útočnejšie, viac štípu bez príčiny. Vyhovuje im to napríklad v oblastiach, kde sú medvede.

Je pravda, že sa včela vždy vracia do svojho úľa?

Áno. Včely sa navzájom rozpoznávajú podľa feromónov, ktoré vylučuje včelstvo. Pri vstupe sú strážkyne, ktoré ju ovoňajú. Ak feromóny sedia, pustia ju dovnútra. Inak ju vyhodia. Niekedy sa stane, že si včela dokáže vyžobrať prístup do cudzieho úľa a podplatí strážkyne tým, že má veľkú zásobu nektáru alebo peľu. Stáva sa nám, že keď máme dlhý rad úľov vedľa seba, v krajných je viac včiel. Keď je včela veľmi ťažká a už sa jej nechce hľadať svoj úľ, zastane hneď na kraji a dokáže si vyžobrať prístup dnu.

Ako spoznať dobrý med?

Med by mal mať určitú hustotu. Keď otočíme fľašu, čím pomalšie prechádza bublina v mede hore a dole, tým je hustejší a lepší. Či tam je cukor, sa dá zistiť kryštalizáciou. Ak med kryštalizuje v profile rovnomerne, je to jednodruhový med a nie je tam pridaný cukor. Ak sa oddelí jedna skryštalizovaná vrstva a nad ňou vrstva, ktorá nie je, môže to znamenať dve veci. Buď včely priniesli dva druhy medu a časom skryštalizuje aj druhá vrstva. Alebo druhá vrstva nikdy neskryštalizuje, a potom je to izoglukóza alebo iná pridaná látka. V Nemecku sú napríklad ľudia naučení, že chcú med, ktorý je vo fľaške skryštalizovaný. Majú tak istotu, že nebol zahrievaný.

Ako dlho vydrží med chutný?

Aj v egyptských pyramídach našli med, ktorý bol úplne v poriadku. Ak nebol v teple a na slnku, nemá sa tam čo pokaziť.

Na Slovensku je už niekoľko domčekov na včeliu terapiu. Ako tieto apidomčeky fungujú?

Je to akoby drevený domček s úľmi na zemi a na nich je položená posteľ. Krásne to tam vonia medom, voskom a propolisom. Často pomáha pri respiračných ťažkostiach, alergiách. Sú tam namontované respirátory, aby ľudia priamo dýchali včelí vzduch. Aj včelí jed je veľmi liečivý, využíva sa pri apipunktúre. Podobne ako pri akupunktúre sa stimulujú miesta včelím bodnutím. Máme vynikajúce výsledky pri liečbe sklerózy multiplex, jej udržaní v určitých medziach. Kamarát dostáva štyri roky dvanásť žihadiel denne a výsledky z CT dokázali, že žiadne nové ložiská choroby nevznikli. Včelí jed stimuluje kôru nadobličiek a telo potom vylučuje vlastné kortikoidy. Včelí jed pomáha aj na seknutie v krížoch, reumu, tenisový lakeť či zápal nervu od klímy.

Máte aj prenosný kufrík so včelami, ktorý nosíte do škôl. Čo deti najviac zaujíma?

Veľmi ich baví hľadať kráľovnú aj trúdy. Niekedy im trúda vyberiem a môžu si ho chytiť do ruky. Nemá žihadlo, má ho premenené na páriaci orgán. Veľmi sa im páči, že majú v ruke včelu, ktorá ich nepoštípe. Vždy to spájame aj so vzdelávaním o opeľovačoch. Hovoríme, že včiel samotárok sa netreba báť, lebo neštípu. Nemajú žihadlo. Ani ázijské včely nemajú žihadlá. Zato africké človeka aj zabijú.

A čo agresívne ázijské sršne, ktoré dokážu zlikvidovať včelstvo razdva?

Včely v Ázii sú na to pripravené, sršňa prieskumníka obalia a kmitaním krídel zvýšia teplotu natoľko, že zahynie a nedokáže ostatným sršňom oznámiť, kam sa dá votrieť. Naše včely to nedokážu, preto keď sa ten sršeň dostal do Francúzska, spôsobil veľké škody. Aj nám sa stáva, že sa do úľa dostane myš alebo bežný sršeň. Včely ich zabijú. Mŕtvu myš nevedia vyniesť, tak aby im tam nehnila, obalia ju propolisom. Potom nájdeme v úli zabandážovanú mŕtvolku. Často nám na včelách zimujú užovky, lebo je tam teplo. Nijako neublížia a na jar odídu. Stáva sa nám aj to, že ďatle alebo žlny vyďobú dieru do boku úľa. Je to pre ne v zime ako all-inclusive hotel, chodia sa kŕmiť. Včely sú skrehnuté a nevedia sa brániť. No aj tento útok prežili. Včelári vedia, že sú lepšie aj horšie roky. Len keby sa s tou chémiou a biodiverzitou dalo niečo robiť.

Foto:

Včela nie je klasické domáce zviera, ktoré si človek pritúli, ale vytvára fascinujúce spoločenstvo, hovorí Rita Novosadová. foto: Marko Erd

[Späť na obsah]

12. V úli – o včelách, včelároch a včelárení vo svete i tôňach horehronských lesov

[13.07.2021; Banskobystrické noviny; SPRAVODAJSTVO; s. 5; (MŤ)]

Včelárstvo, resp. cielený chov včelstiev je bezmála taký starý ako ľudstvo samo. Ide pritom nielen o hospodársku, ale aj významnú spoločenskú činnosť.

BREZNO. Výstava V úli, ktorú od 13. júla sprístupní Horehronské múzeum, mapuje vývoj včelárstva od prvotných pokusov človeka získať včelí med nevyberaným, koristníckym spôsobom, až po uvedomelú hospodársku činnosť, pri ktorej sú prežitie včelích rodín a dobrá kondícia včelstiev prvoradými faktormi. Návštevník výstavy dostane možnosť oboznámiť sa s historickým vývojom chovu včiel v období starovekého Egypta, Grécka či stredovekej Európy. Rovnako nahliadne do sveta horehronských včelárov, ich úpornej snahy venovať sa svojej záľube aj napriek nepriazni prírodných podmienok Horného Pohronia či turbulentných dejinných udalostí 20. storočia. Výstavu V úli doplní samostatná časť venovaná vyše storočnej činnosti ZO Slovenského zväzu včelárov Brezno. V znamení včiel sa budú niesť aj sprievodné aktivity Horehronského múzea. Malá včelárska maturita bude určená všetkým vekovým kategóriám návštevníkov, tí najmenší sa určite dobre zabavia pri skladaní včelieho puzzle alebo vymaľovávaní obrázkov zo života včiel.

Výstava V úli a sprievodné podujatia sú realizované vďaka finančnej podpore Banskobystrického samosprávneho kraja.

ILUSTRAČNÉ M. B.

[Späť na obsah]

13. PÁSMO DOHĽADU SA DOTKLO KATASTRA TAKMER TRIDSIATICH OBCÍ PRI LUČENCI

[13.07.2021; Novohradské noviny; SPRAVODAJSTVO; s. 2; Marcela Balová]

Vo veľkochove ošípaných neďaleko Lučenca potvrdili nebezpečnú nákazu. Pre africký mor ošípaných utratili vyše sedemtisíc prasiat.

Pásmo dohľadu sa dotklo katastrov takmer 30 dedín. Pri Lučenci potvrdili africký mor ošípaných.LUČENEC Vo veľkochove ošípaných družstva Agrospol Boľkovce, konkrétne na farme na Vajanského ulici v Lučenci, potvrdili 22. júna africký mor.

Pre nebezpečnú nákazu museli utratiť vyše 7-tisíc prasiat. Veterinári tiež prijali ďalšie opatrenia. Regionálna veterinárna a potravinová správa v Lučenci (RVPS) vymedzila pásmo dohľadu minimálne 10 kilometrov.

Dotýka sa katastrov obcí Pinciná, Holiša, Vidiná, Boľkovce, Trebeľovce, Halič, Stará Halič, Tomášovce, Trenč, Veľká nad Ipľom, Veľká Ves, Buzitka, Prša, Nitra nad Ipľom, Mikušovce, Mašková, Lehôtka, Kalinovo, Kalonda, Jelšovec, Ľuboreč, Fiľakovské Kováče, Lipovany, Mučín, Rapovce, Lupoč, Gregorova Vieska a Praha.

Opatrenia sa týkajú právnických aj fyzických osôb chovajúcich ošípané.

Podľa informácií, ktoré veterinári zverejnili, musia starostovia dotknutých obcí vykonať do 15. júla súpis chovov ošípaných a predložiť ho RVPS.

„Platí zákaz premiestňovať ošípané z chovu do chovu, okrem nevyhnutnej prepravy v rámci chovu a prepravy schválenej RVPS v Lučenci. Chovatelia musia nahlásiť počet držaných ošípaných RVPS prostredníctvom príslušnej obce,“ informujú veterinári.

Pri vstupe do chovov ošípaných, resp. odchode z chovu je potrebné dodržiavať hygienické opatrenia.

Všetky dopravné prostriedky opúšťajúce chov ošípaných musia dôkladne vydezinfikovať. „Podľa potreby previesť aj dezinsekciu a ošetrenie dopravných prostriedkov a iných vozidiel, tiež vybavenia, ktoré boli použité na prepravu ošípaných alebo iných druhov zvierat alebo materiálov, ktoré môžu byť kontaminované, napríklad telá zvierat, krmivo, hnoj, hnojovica a iné. Žiadne vozidlo použité na prepravu ošípaných nesmie opustiť pásmo bez vyčistenia, dezinfekcie a následnej inšpekcie a opätovného povolenia RVPS v Lučenci,“ uvádzajú veterinári v nariadeniach.

Zdôrazňujú, že nesplnenie nariadení a ignorovanie zákazov bude považované za porušenie zákona.

[Späť na obsah]

15. Povodne za 2. polrok 2020 spôsobili škody za vyše 4,7 milióna eur

[13.07.2021; Obecné noviny; Z regiónov; s. 13; tasr]

Povodne na Slovensku v druhom polroku 2020 spôsobili škody za vyše 4,7 milióna eur. Vyplýva to zo Správy o priebehu a následkoch povodní na území SR, ktorú 7. júla schválila vláda.

Od júla do decembra boli povodňami najpostihnutejšie okresy Gelnica, Prešov, Spišská Nová Ves, Sabinov, Kežmarok, mesto Gelnica a obce Milpoš, Žehra, Chminianske Jakubovany a Nálepkovo. Škody na majetku fyzických osôb boli vo výške 256.220 eur, na majetku právnických osôb a podnikateľov za 44,030 eur. Na majetku obcí vznikli škody za 592.561 eur a na majetku štátu za viac ako 3,05 milióna eur, vyplýva z materiálu.

Výdavky na vykonanie povodňových zabezpečovacích prác boli vo výške viac ako 3,4 milióna eur. Na vykonávanie povodňových záchranných prác bolo vynaložených vyše 1,06 milióna eur. “Podľa zákona o ochrane pred povodňami sa výdavky, ktoré vznikli pri vykonávaní povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác počas druhého stupňa povodňovej aktivity a tretieho stupňa povodňovej aktivity, uhrádzajú z na to vytvorenej rezervy štátneho rozpočtu,” uvádza sa v materiáli.

Správa poukazuje aj na nedostatky ochrany pred povodňami. Ide o nepostačujúcu údržbu vodných tokov, brehových porastov či horských bystrín. Zistené bolo aj narušenie koruny ochrannej hrádze toku a nepostačujúca, znefunkčnená Či chýbajúca sieť rigolov, priekop, priepustov a dažďovej kanalizácie. V mnohých prípadoch nebolo ani dodržané ustanovenie, ktoré predpisuje správcovi poľnohospodárskych pozemkov zachovať podmienky na výskyt vôd.

Tretí stupeň povodňovej aktivity vyhlásili 158-krát a druhý stupeň 293-krát. Starostovia obcí vyhlásili mimoriadnu situáciu z dôvodu výskytu povodní v siedmich oblastiach. Na území Slovenska boli vyhlásené stupne povodňovej aktivity v 286 oblastiach.

Vláda zároveň súhlasí s uvoľnením vyše 4,4 mil. eur. Na úhradu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác sú v sume viac ako 3.404.602 eur a na úhradu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových záchranných prác v sume viac ako 1.063.244 eur.

(tasr)

[Späť na obsah]

16. CHOVATEĽSKÝ DEŇ V MÚZEU KYSUCKEJ DEDINY

[13.07.2021; Kysucké noviny; REGIÓN/INZERCIA; s. 27; Kysucké múzeum]

POZVÁNKA

V nedeľu 18. júla usporiada OZ Chováme doma, Kysucké múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, Zväz chovateľov oviec a kôz, spolu s ďalšími partnermi, v poradí už piaty ročník podujatia zameraného na propagáciu našich národných plemien hospodárskych zvierat.

Cieľom podujatia je propagovať slovenské plemená zvierat, ktorých je pomerne málo a ich chovu sa u nás venuje málo chovateľov. Návštevníci mohli každý rok vidieť priamo pri objektoch skanzenu naše národné plemená hospodárskych zvierat a psov. Tento rok však vzhľadom na opatrenia proti šíreniu Covid 19 výstava zvierat prebehne online.

Ako sprievodný program je pre návštevníkov pripravené od 13.00 – 16.00 hod. vystúpenie sokoliarov HORUS z Košíc.

Srdečne vás pozývame a prajeme pekný deň prežitý v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke.

[Späť na obsah]

17. PRELOMILI STAROSTOVO VETO, V LIPTOVSKOM JÁNE SA ŤAŽIŤ NEBUDE

[13.07.2021; Liptovské noviny; SPRAVODAJSTVO; s. 3; Ľubica Stančíková]

Spoločnosť hrozí žalobou, poslanci to označili za vydieranie.

LIPTOVSKÝ JÁN Doplnok z územnému plánu známej liptovskej obce Liptovský Ján zakazuje ťažbu štrku na poliach s rozlohou 100 hektárov medzi Uhorskou Vsou a liptovskomikulášskou mestskou časťou Okoličné.

Schválili ho vo štvrtok poslanci Obecného zastupiteľstva v Liptovskom Jáne, čím prelomili starostovo veto. Ten nepodpísal uznesenie, ktoré prijali poslanci ešte koncom mája. Poslanci preto museli zvolať do troch mesiacov ďalšie zasadnutie a zmenu územného plánu prerokovať znova.

Aby prelomili starostovo veto, potrebovali súhlas trojpätinovej väčšiny zastupiteľstva. Liptovský Ján má sedem poslancov, jeden z nich je dlhodobo odcestovaný, ďalší sa ospravedlnil s tým, že je práceneschopný. Na zastupiteľstvo prišlo teda päť poslancov, ktorí jednomyseľne zdvihli ruky a hlasovali za zmenu územného plánu.

„Ťažba štrkov v našom turistickom regióne nie je na mieste. V malom množstve ťažba v našom katastri už prebieha a vidíme, aké to má dopady na životné prostredie. Preto chceme zabrániť ťažbe vo veľkom,“ povedala poslankyňa Lenka Mitrengová.

Deň pred zastupiteľstvom poslali list

Spoločnosť poslala deň pred zasadnutím poslancom list, v ktorom ich upozorňuje na hrozbu vzniku škody, zmenu územného plánu označili za protiprávnu. Starosta ho čítal verejne.

„Upozorňujeme, že využijeme všetky dostupné možnosti nápravy, najmä možnosť domáhať sa náhrady spôsobenej škody a ušlého zisku. Zdôrazňujeme, že pri vymáhaní škody za vzniknutú majetkovú ujmu si budeme uplatňovať náhradu peňažných nákladov vynaložených na kúpu pozemkov a ďalšie výdavky spojené s projektovou prípravou a povoľovacími procesmi, teda náhradu škody za zmarenú investíciu,“ napísal Martin Josko zo spoločnosti Slovenské štrkopiesky.

Poslanci hovoria o hrubom vydieraní

Jánski poslanci, ktorí hlasovali za zmenu územného plánu, aj prítomná verejnosť, hovoria o vydieraní a zastrašovaní. Štrkopiesky síce chcú ťažiť na ploche 100 hektárov, ale nevlastnia ich. Kúpili len podiely na veľkých parcelách v spoločnej rozlohe približne 3,5 hektára. Nemajú spracovanú Eiu a ani banské povolenie.

„Ako poslanci sme sa oboznámili s listom. Považujeme ho za irelevantný, pretože spoločnosť s nikým a žiadnym rozhodnutím obce nemá odsúhlasenú ťažbu v katastrálnom území našej obce ani žiadnej inej. Ich tvrdenia považujeme za nedôstojné a nedôvodné vyhrážky, hrubé vydieranie obce a poslancov za účelom ovplyvnenia poslancov pred hlasovaním,“ doplnil poslanec Rastislav Brotka.

Nechce byť zodpovedný za prípadné škody

Liptovský Ján začal pracovať na zmene územného plánu ešte v roku 2019, keď spoločnosť Slovenské štrkopiesky predstavila zámer ťažby štrku v dedine. Ťažobný priestor mal mať podľa ich zámeru 100 hektárov a štrk chceli ťažiť počas pätnástich rokov. Ročne plánujú vyťažiť 200-tisíc ton materiálu. Krátko po oficiálnom oznámení sa rozbehla veľká petícia a na verejnom stretnutí poslanci prisľúbili zmeniť územný plán.

Starosta Liptovského Jána Juraj Filo zmenu územného plánu nepodpísal. Ako vysvetlil, bolo to preto, lebo ťažiari upozorňujú, že obec zažalujú. Starosta hovorí, že ak by sa tak skutočne stalo a obec by súd prehrala, za škodu by mohol byť osobne zodpovedný on. Keď poslanci jeho veto zlomili a zmenu územného plánu schválili, bude to rešpektovať.

Starostovia susedných obcí sú proti

Na zastupiteľstvo prišlo niekoľko obyvateľov Liptovského Jána, ktorí jasne deklarovali, že nechcú mať z poľnohospodárskej pôdy obrovské ťažobné jamy na ploche dlhej takmer 1,7 kilometra.

Do Liptovského Jána prišiel aj Ľubomír Trizna, liptovskomikulášsky viceprimátor, pretože zámer by výrazne ovplyvnil aj život v mestskej časti Okoličné, všetka nákladná doprava by mala ísť po ceste, ktorá je už dnes mimoriadne vyťažená.

Vystúpil aj starosta Uhorskej Vsi Vladimír Multáň, ktorý prezentoval nielen odmietavé stanovisko Uhorskej Vsi, ale aj ďalšej dotknutej obce Závažnej Poruby.

„Od roku 2019 máme nemenný názor. Ťažba totiž najvýraznejšie ovplyvní Uhorskú Ves, takže sme zásadne proti. Je to 200 metrov od obytného územia. Ľudia sa obávajú znečistenia, hlučnosti a prašnosti, ktoré bude spôsobovať ťažba.

[Späť na obsah]

18. NA MAJER ZABLÚDIA ĽUDIA ZRIEDKA, NEVEDIA O ŇOM

[13.07.2021; Zvolensko-Podpolianske noviny; SPRAVODAJSTVO; s. 4; Redakcia]

OČOVÁ Za doposiaľ neobjavené, avšak jedinečné či očarujúce označujú väčšinou náhodní návštevníci miesto, na ktorom stál kedysi Horný majer v katastri Očovej v okrese Zvolen.

Malá osada s vodnou nádržou, asi 20 domami a chalupami, ktorú dnes domáci volajú aj Aladár, sa nachádza na vyvýšenej planine asi štyri kilometre od materskej obce a necelé tri kilometre od dediny Sebedín Bečov v okrese Banská Bystrica.

S popisom histórie

„Miestu sa dodnes darí schovávať pred zrakmi návštevníkov azda aj preto, že pri odbočkách na majer z oboch obcí zmienku o ňom vôbec nenájdete,“ hovorí pani Katarína, ktorá toto miesto objavila len nedávno, celkom náhodou, a to na základe krátkej zmienky na turistickom portáli.

„Ľudia tam ‘zablúdia’ len zriedka, možno aj preto, že poľná cesta od Očovej je hrboľatá, vysypaná hrubým kameňom a cesta autom, ale aj na bicykli nie je príliš schodná,“ hovorí ďalej.

O niečo lepšie je to od obce Sebedín Bečov, ľudí však môže odradiť značka zákazu vjazdu, keďže cesta slúži na zvoz obilia a sena pre poľnohospodárov.

Na mieste len celkom nedávno obec Očová a občianske združenie Podpoľanie osadili tabuľu s popisom a históriou, ktorá sa k nemu viaže.

Návštevníci sa tak môžu dozvedieť, že za Rakúsko-Uhorska bol majiteľom okolitej pôdy občan s neznámym menom. Vlastnil údajne až 99 majerov a medzi nimi aj Horný majer. Jeho správca sa vraj volal Aladár a býval vo veľkom dome v strede majera.

Aby v usadlosti mohli ľudia pokojne bývať a chovať dobytok, bolo potrebné zabezpečiť dostatok pitnej vody. Vodu našli pod úpätím kopca Chochuľka, odkiaľ ju na Aladár dostali potrubím s dĺžkou najmenej štyri kilometre.

Potrubie ústilo do studne v strede usadlosti, z ktorej vytekala prebytočná voda do nádrže zvanej Tajch. „Ten obyvatelia vybudovali ako zásobáreň vody v prípade požiaru, na pranie bielizne a nakoniec aj na močenie konope,“ píše sa na informačnej tabuli.

Studňa s drevenou strieškou dodnes stojí v strede trávnatej uličky vedúcej stredom osady.

V okolí Tajchu boli kedysi vysadené lipy, ktoré skrášľovali a ešte aj dnes skrášľujú priestranstvo a dávajú tomuto miestu zvláštny ráz.

Odišli za prácou

Po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikol na mieste štátny majer, neskôr došlo k rozdeleniu pozemkov na parcely, ktoré si odkúpili obyvatelia Očovej.

K značnému odchodu obyvateľov z majera a jeho okolia došlo po roku 1949, keď začali vznikať poľnohospodárske družstvá a ľudia odišli za prácou.

Po roku 2000 sa na majeri začali opravovať staré domy a budovať chaty. V súčasnosti tam trvalo žije len jedna rodina. Ostatní tam chodia iba oddychovať. (TASR)

Históriu miesta dodnes pripomína tajch aj studňa v strede trávnatej uličky. TASR

[Späť na obsah]

21. Okres Zvolen: Ženu napadol býk

[13.07.2021; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Katarína Kováčiková / Lucia Barmošová]

Lucia Barmošová, moderátorka: „Na lazoch pri Zvolene napadol býk 81 ročnú ženu. Bola na prechádzke. Keď išla k studni, zviera na ňu zaútočilo. Aj napriek ťažkým zraneniam si dôchodkyňa dokázala sama privolať pomoc. Mala pri sebe mobil a hneď volala dcére.“

Katarína Kováčiková, redaktorka: „Nešťastie sa stalo na lazoch nad Zvolenom v ťažko prístupnom teréne. V okolí nie sú žiadne domy a tak 81 ročnej pani nemal kto pomôcť. Jediným šťastím bolo, že mala pri sebe telefón a aj napriek ťažkým zraneniam stihla zavolať dcére.“

Andrea, dcéra napadnutej ženy: „Mamina mi volala, vlastne nerozumela som jej úplne dobre, že leží na lúke niekde pri studni, že ju podupal bujak, alebo krava. Ona má 81 rokov.“

Katarína Kováčiková: „Seniorka bola práve pri studničke, keď sa k nej malo priblížiť stádo voľne pustené na lúkach. Zvieratá chcela odohnať, no jeden z býkov na ňu zaútočil a zhodil ju na zem. Žena by si po útoku sama neporadila, nevládala sa pohnúť.“

Andrea: „Hodinu tam ležala, hodinu, lebo ťažko prístupná cesta.“

Petra Kováčiková, hovorkyňa KR PZ B. Bystrica: „K tejto udalosti došlo včera vo Zvolene v mestskej časti Kráľová, kde vlastne došlo k napadnutiu staršej 81 ročnej ženy domácim dobytkom.“

Katarína Kováčiková: „Dcéra zranenej ženy po telefonáte sadla do auta a takmer hodinu cestovala do Zvolena, kde už na ňu čakali policajti aj hasiči. Keďže lazy dobre pozná, vedela ich odviezť na miesto k studničke, kde sa útok odohral.“

Andrea: „Tu ma už čakali vlastne aj požiarnici, aj policajti, aj záchranka, lebo sme nevedeli keď teraz pršalo, či sa tým terénom dostaneme hore. No horko-ťažko, aj na štvorkolke boli, sme sa teda dostali.“

Alena Krčová, hovorkyňa OS ZZS SR (telefonát): „Vyslaní záchranári ju ošetrili a s fraktúrou rebier a ruky previezli do nemocnice.“

Katarína Kováčiková: „Žena po napadnutí býkom utrpela vážne zranenia, hospitalizovali ju v banskobystrickej nemocnici. Jej stav je mimoriadne vážny. Podľa dcéry bude zrejme potrebná operácia. Okolnosti útoku vyšetruje polícia.“

Andrea: „Keď chodím za maminou na Kráľovú, tak tie kravy a tí bujaci sa tu pohybujú všade možne, vôbec to neni pod dohľadom, absolútne, čo je tu už dosť veľký problém dosť veľa rokov.“

Petra Kováčiková: „Polícia tento prípad vyšetruje ako ublíženie na zdraví.“

Katarína Kováčiková: „Zo stredného Slovenska Katarína Kováčiková, televízia JOJ.“

[Späť na obsah]

22. Jarabina, okres Stará Ľubovňa: Asfalt „zváľalo ako kartón“

[13.07.2021; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Maja Pavlíková / Ján Mečiar]

Ján Mečiar, moderátor: „Od včerajšieho popoludnia majú pri každom zahrmení ľudia z Jarabiny strach, aby sa nezopakovala skaza, ktorú tam napáchala prívalová vlna po intenzívnej búrke. Na jednej ulici voda vytrhala asfalt, za domami sa zasúvajú svahy, v záhradách je zničená úroda, ľudia upratujú vytopené pivnice.“

Lívia Kovalčíková, starostka Jarabiny: „Modlíme sa, aby neprišla nedajbože ďalšia takáto podobná situácia.“

Maja Pavlíková, redaktorka: „Toto bola ešte včera dopoludnia najkrajšia ulica v Jarabine, ale trvalo 20 minút, kým ju prívalová vlna rozobrala na kusy.“

Jozef Orechovský, obyvateľ Jarabiny: „Dali nový asfalt, všetok nový asfalt zváľalo jak kartón.“

Maja Pavlíková: „Jozef si obrovskú vodu nakrútil zo svojej obývačky. Ďakoval nebesám, že sa rozhodol zostať doma a necestovať autom preč. Časť malebnej rusínskej dedinky je úplne zdevastovaná. Vodný živel zničil úrodu, zaplavil pivnice domov a v dedine narobil toľko škody, že starostka ich jedným dychom nestačila vymenovať.“

Lívia Kovalčíková: „Obrovské hlinové nánosy, opevnenie brehov odplavené, zosuvy svahov na súkromných pozemkoch, na obecných pozemkoch, mostíky cez potok odplavené, roztrhnuté.“

Jozef Kormaník, majiteľ chaty a rodák z Jarabiny: „Potočené, pokrútené, polámané konštrukcia, takže už sa nedá nič použiť z toho.“

Obyvateľ Jarabiny: „To až tu, až popred dom a tam svah zozadu za domom. Tu ešte poďte pozrieť na zemiaky tu vzadu.“

Maja Pavlíková: „Príbuzní Jarabinčanov videli dedinskú skazu na sociálnych sieťach. Ihneď štartovali autá a utekali pomáhať.“

Ján, príbuzný poškodenej rodiny: „Ľutoval som tých ľudí, čo bývajú v týchto domčekoch a hovorím, čo ich postihlo všetko. Mám tu ako svatka, rodinu, tak som čím skorej, čím skorej ísť a vidieť a pomáhať čo sa dá.“

Maja Pavlíková: „V dedine sa v týchto dňoch rekonštruuje cesta. Chlapi, ktorí tam pracujú neváhali a po povodni zostali v Jarabine zachraňovať, čo sa dalo. Prišiel každý, koho starostka požiadala o pomoc.“

Lívia Kovalčíková: „A veľmi veľké ďakujem všetkým.“

Maja Pavlíková: „Prioritou je teraz dať do poriadku túto ulicu bez asfaltu a potom pomáhať jeden druhému ako sa len bude dať.“

Lívia Kovalčíková: „Tá dedina nie je o jednotlivcoch, je to jedna veľká rodina a máme spoločný problém.“

Maja Pavlíková: „Z Jarabiny Maja Pavlíková, televízia JOJ.“

[Späť na obsah]

24. Východoslovenská nížina je pre vedcov prírodným laboratóriom. Budeme na nej o pár rokov pestovať zeleninu alebo kaktusy?

[13.07.2021; dennikn.sk; Veda; 18:18; Zuzana Vitková]

Väčšina pôdy na Východoslovenskej nížine je ťažká. Nesúvisí to s jej váhou, ale s tým, že sa ťažko obrába. Vedci zo Slovenskej akadémie vied v Michalovciach skúmajú, ako sa v nej hýbe voda a či to môže uľahčiť prácu poľnohospodárom.

Na Východoslovenskej nížine dominujú pôdy s obsahom ílu, ktoré nie sú také úrodné ako černozeme na západnom Slovensku.

Keď na nich na jar zaprší, nasajú veľa vody a napučia – niekedy sa zväčšia až o tretinu. Technika sa do premočených pôd dostáva ťažko, čo komplikuje sejbu rastlín.

V lete sa zase ťažké ílovité pôdy vysušujú, zmrašťujú a vzniká sieť puklín. Taká, akú si predstavíme skôr na afrických či austrálskych púšťach než na úrodných nížinách.

Tieto zmeny spôsobujú, že sa pôda hýbe do všetkých smerov, čo komplikuje zakoreňovanie aj život rastlín. Väčšina pôd v nížine sa preto ťažšie obrába a je energeticky náročnejšia.

„Povrch pôdy sa po výške zmršťovaním a rozpínaním pohybuje, niekedy je to až 13 centimetrov,“ hovorí Milan Gomboš, vedúci Výskumnej hydrologickej základne Michalovce, ktorá patrí pod Ústav hydrológie SAV. Správanie pôdy je možné prirovnať k rozpínaniu koľajníc počas horúčav.

Pri vysokých teplotách sa ťažké pôdy zmršťujú a pukajú. Foto N – Tomáš Hrivňák

Ťažkých a stredne ťažkých pôd je pritom dokopy viac ako 97 percent. Riešením extrémov by podľa vedcov bola investícia do závlahového systému, ktorý by výkyvy reguloval.

V bode stresu sa rastliny prestávajú rozmnožovať

Michalovskí vedci zo SAV v rámci výskumu rátajú aj to, koľko vody sa z pôdy vyparí, koľko odtečie a koľko v nej zostáva pre rastliny.

„To sme nasimulovali od roku 1970 do roku 2018,“ hovorí Gomboš. Vysvetľuje, že posledné roky sa pomyselné nožnice roztvárajú a z pôdy sa v dôsledku zvyšujúcej sa teploty vyparuje viac vody.

Pôda sa teda vysušuje, na čo bez dobrého závlahového systému doplatia rastliny.

Prečítajte siDolný zemplín 2100: Savany a búrky ako z iného sveta

„Častejšie dochádza k takzvanému bodu stresu, v ktorom rastlina prestáva myslieť na svoje rozmnožovanie a sústredí sa len na to, aby prežila. Ak dochádza až k bodu vädnutia, hovoríme už o pôdnom suchu,“ vraví Gomboš.

Po prekročení bodu vädnutia pre rastlinu niet návratu a hynie. Podľa vedca sa to deje najmä v júli a v auguste.

Pôdy Východoslovenskej nížiny

Každý typ pôdy vo Východoslovenskej nížine pritom viaže iné množstvo vody a každá rastlina z nej dokáže iné množstvo „vycucnúť“ a hospodáriť s ňou. „Logicky to dokáže inak kaktus a inak napríklad pšenica,“ hovorí Gomboš.

Niekoľko minút cesty autom od Ústavu hydrológie v Michalovciach sa nachádza lyzimetrická stanica, kde vedci merajú, ako sa z rôznych druhov pôd odparuje voda, ako to mení jej vlastnosti a ako sa na nej darí rastlinám.

Nejde pritom o žiadne minipolíčka, ale o päť oceľových valcov s výškou 2,5 metra a plochou 1 m2. Jeden takýto valec váži okolo päť ton a v každom je pod povrchom zeme uložená neporušená vzorka pôdy.

Lyzimetrická stanica je pod povrchom, čo vedci oceňujú najmä v lete. Na fotografii hydrológ Branislav Kandra. Foto N – Tomáš Hrivňák

Vzorky ťažkej ílovitej, hlinito-ílovitej, prachovito-hlinitej či piesčito-prachovitej pôdy sú vybraté tak, aby reprezentovali pôdy Východoslovenskej nížiny.

„Dostať sem ťažkou technikou obrovský a neporušený valec pôdy bol mesiac adrenalínu, ale stálo to za to. Máme tu zastúpenú celú Východoslovenskú nížinu, ktorú používame ako prírodné laboratórium,“ hovorí Gomboš.

Ďatelina či kaktus

Valce sú pod povrchom postavené na váhach, ktoré ich vážia s presnosťou na 10 gramov. Vďaka tomu môžu vedci sledovať výpar.

„Údaje sa každú hodinu prenášajú na server. Okrem váhy sledujeme senzormi aj vlhkosť, teplotu či to, ako pôdami pretekajú rôzne látky, napríklad dusičnany. Celkovo ide o desiatky tisícov údajov denne, ktoré spracovávame nepretržite od roku 2014,“ hovorí hydrológ Andrej Tall.

Hydrológ Andrej Tall vchádza do výskumnej stanice. Foto N – Tomáš Hrivňák

Valce majú momentálne trávnatý porast, ale v rámci experimentov tam vedci môžu pestovať rôzne plodiny.

„Ďatelina, kukurica či kaktus – každá rastlina vyparí iné množstvo vody. Na tomto zariadení to môžeme zmerať,“ vysvetľuje vedec a dodáva, že v zahraničí zjednodušená forma ich stanice je bežnou výbavou poľnohospodárov.

„U nás však lyzimetrický výskum takmer zanikol. Sme jedným z veľmi mála výskumných tímov, ktoré sa ním na Slovensku zaoberajú“ hovorí Gomboš.

Valec s pôdou (vpravo) je pokrytý senzormi na sledovanie teploty, tlaku či toho, ako pôdami pretekajú rôzne látky, napríklad dusičnany. Foto N – Tomáš Hrivňák

Závlahy

Z lyzimetrického výskumu môžu profitovať napríklad poľnohospodári, ktorí z dát dokážu vyčítať, koľko živín či závlahy potrebujú plodiny v konkrétnych pôdach.

S michalovskými vedcami spolupracuje napríklad Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre.

„V celej oblasti je problém s manažmentom vody. Hladiny podzemných vôd sú relatívne vysoko, čiže na jar treba územie odvodniť, v lete zase vodu dodávať vo forme závlah,“ hovorí dekan Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej fakulty Dušan Igaz, ktorý sa manažmentu vody v pôde venuje tiež.

Ako vysvetľuje, závlahový systém, ktorý by to umožňoval, bol na Východoslovenskej nížine vybudovaný pred desiatkami rokov. No stav mnohých odvodňovacích staníc si vyžaduje investície do rekonštrukcie.

Vody je na Zemplíne zatiaľ dostatok, len ju treba priviesť k pôde. Ilustračné foto – Tomáš Hrivňák

„Rúrová sieť je za zenitom, čerpacie stanice sú vykradnuté a zdemolované a odvodňovacie kanály máme zarastené. Celá kostra odvodňovacej a zavlažovacej infraštruktúry potrebuje obnovu,“ hovorí Igaz.

Na ťažkých pôdach sa podľa neho darí takzvaným energetickým plodinám, ako pohanka, proso či amarant. Zelenina či iné plodiny tu aj pre zvyšujúcu sa teplotu potrebujú doplnkovú závlahu.

„Pôdu už nezmeníme. No pokiaľ chceme Východoslovenskú nížinu poľnohospodársky využívať aj o tridsať či päťdesiat rokov, bude manažment vody nevyhnutný. Tieto témy sú, bohužiaľ, vždy zaujímavé iba vtedy, keď sú povodne alebo sucho. Chýba tu rozumné riadenie investícií,“ hovorí Igaz.

Rok 2075

Aká je teda budúcnosť pôdy na Východoslovenskej nížine? Podľa vedcov sa hydropedologické zloženie pôdy mení len veľmi pomaly, hovoríme o stáročiach. Meniť sa však budú klimatické podmienky.

„Za tie roky, čo robíme merania, išla teplota o pár stupňov hore, rovnako ako výpar. Tým činom vlhkosť pôdy klesá, čo bude vážny problém,“ upozorňuje Andrej Tall.

Andrej Tall v laboratóriu. Foto N – Tomáš Hrivňák

Michalovskí hydrológovia vedia na základe meraní a klimatologických scenárov niektoré problémy s vodou v pôde predvídať aj dopredu. Ich modely hovoria o čoraz väčších výkyvoch, s vlhšími, no teplejšími zimami a teplými a suchými letami.

„V roku 2030 bude v Medzibodroží (územie o veľkosti 385 km2 v okrese Trebišov na juhu Východoslovenskej nížiny – pozn. red.) chýbať oproti obdobiu 1997 – 2005 až 24 miliónov kubíkov vody. V roku 2075 to bude 30 miliónov kubíkov,“ hovorí Milan Gomboš, ktorý je v rodine už treťou generáciou hydrológov. Odboru sa venuje aj jeho syn.

Extrémy

Ťažkým pôdam Východoslovenskej nížiny pritom takéto výkyvy neprospievajú. Práve na ich vyrovnanie by sa podľa vedcov hodila lepšia regulácia vody v pôde pomocou závlahového systému.

„My s klímou neurobíme nič, ale na základe výskumu vieme napríklad odporúčať, ktoré plodiny sú náročné na spotrebu vody či ako nastaviť závlahy a dodať do pôdy len toľko vody, koľko je potrebné. Dokážeme presne zmerať, koľko to má byť, aby sa vodou zbytočne neplytvalo,“ hovorí Tall.

Pohľad do lyzimetrickej stanice. Na fotografii zľava Branislav Kandra, Andrej Tall a Milan Gomboš. Foto N – Tomáš Hrivňák

V oblasti je pritom vody dosť, stačí spomenúť nádrž Zemplínska šírava. Do pôdy ju však treba nejako dostať, prípadne nadbytočnú vodu odviesť.

„Otázka je, či chceme na Východoslovenskej nížine aj o 30 a 50 rokov niečo pestovať. Predpokladám, že áno, ale keď nebude štát myslieť na rekonštrukciu závlahového systému dopredu, tak to bude, ako keď si doma v kvetináči zasadíte rastlinu a nepolejete ju,“ hovorí Dušan Igaz.

https://dennikn.sk/2466922/vychodoslovenska-nizina-je-pre-vedcov-prirodnym-laboratoriom-budeme-na-nej-o-par-rokov-pestovat-zeleninu-alebo-kaktusy/

[Späť na obsah]

25. Slovensko chystá nové opatrenia proti šíreniu afrického moru ošípaných

[13.07.2021; etrend.sk; Správy; 15:27; ČTK]

Proti africkému moru ošípaných, ktorý zabíja nielen diviaky, ale i domáce svine, vakcína neexistuje

Slovensko pripravuje nový súbor opatrení proti šíreniu afrického moru ošípaných, ktorý bol v krajine prvýkrát potvrdený pred dvoma rokmi a tento rok v júni zasiahol jeden z veľkochovov. Ministerstvo poľnohospodárstva v materiáli vyčíslilo náklady na pokrytie vysoko nákazlivého vírusového ochorenia na viac ako 12 miliónov eur.

Africký mor ošípaných zabíja nielen diviaky, ale i domáce svine. Vakcína proti nemu neexistuje, v ohnisku nákazy sa ošípané míňajú a úrady nariadili zákaz alebo obmedzenie obchodovania s nimi, s bravčovým mäsom aj s výrobkami z neho. Pre ľudí vírus nebezpečný nie je. Nákaza sa v minulosti objavila aj v Českej republike. Na Slovensko bola nákaza podľa tamojších úradov zavlečená zrejme z Poľska, Maďarska a z Ukrajiny.

Opatrenia na potlačenie afrického moru ošípaných počítajú prakticky s úplným odstrelom diviakov v okresoch, kde nákaza nebola ešte potvrdená – vrátane oblastí, ktoré susedia s lokalitami s preukázaným výskytom ochorenia. Tento postup je podľa ministerstva jediným účinným opatrením, ktoré pomôže zamedziť ďalšiemu šíreniu vírusu. Kým vlani v júli bol africký mor ošípaných potvrdený u diviakov, ktorí sú zdrojom nákazy, v piatich okresoch, teraz to je už v 26 okresoch.

Okrem toho ministerstvo poľnohospodárstva predpokladá intenzívnejšie kontroly napríklad dodržiavania opatrení na zamedzenie kontaktu chovaných a divoko žijúcich zvierat, rovnako ako možnosť nariadenia mimoriadnou dezinfekciou areálov s chovom väčšieho počtu ošípaných. Vo veľkochove na strednom Slovensku, kde bol potvrdený africký mor ošípaných, bolo utratených 7-tisíc ošípaných.

Odhadované náklady na opatrenia proti šíreniu afrického moru ošípaných zahŕňajú napríklad výdavky na chladiace boxy pre poľovníkov, ďalej na odoberanie a na laboratórne vyšetrenie vzoriek odstrelených a uhynutých diviakov.

https://www.trend.sk/spravy/slovensko-chysta-nove-opatrenia-proti-sireniu-africkeho-moru-osipanych

[Späť na obsah]

26. Rehoľník a vinár / Verbista Ján Štefanec vyrába v Strekove víno, chce tak podporovať misionárov

[13.07.2021; postoj.sk; Cirkev; 15:04; Pavol Rábara]

Bývalý správca bratislavského UPeCe sa vo voľnom čase venuje vinárstvu. Jeho Dunaj a Modrý Portugal ocenili aj strekovskí vinári.

Osviežujúci Rizling vlašský či Veltlín zelený, sladšia Hetera, ale aj mohutný červený Dunaj. Keď sa stretnete s verbistom Jánom Štefancom, nemusí byť reč iba o teológii či správnom výbere manželského partnera.

Niekdajší správca bratislavského Univerzitného pastoračného centra sa pred pár rokmi začal venovať vinohradníctvu a vinárstvu. A keď človek koštuje jeho produkty, musí uznať, že to bola správna voľba.

Cesta na Strekov

Cesta za vínom sa pre pátra Štefanca začala ešte v časoch, keď pôsobil v „upecečku“. Keďže tam prichádzali mladí z rôznych kútov Slovenska a každý potreboval iný prístup, hľadal prienik, niečo univerzálne, čo všetkých spája a zároveň to nebudú vždy len nábožné reči.

„Rozmýšľal som, kde môžem byť ako kňaz účinný. Samozrejme, sviatosti sú kľúčovou službou, no zistil som, že víno je úžasné médium. Dá sa pri ňom diskutovať a spoznávať všedný, každodenný svet človeka,“ vraví verbista.

Neskôr založil s priateľmi Spoločenstvo svätého Urbana. Spočiatku osem ľudí degustovalo vína a postupne dospeli do bodu, keď páter Štefanec prišiel s nápadom, že nestačí len ochutnávať. „To dokáže každý, ale čo tak víno vyrobiť? Podieľať sa na tom?“

Ako spoločenstvo dali dokopy nejaké financie a kúpili vinohrad v Strekove. Hoci páter Štefanec pôsobí v súčasnosti ako šéf Exercičného domu v Nitre na Kalvárii, za hroznom a vínom sa rozhodol chodiť práve do regiónu pri Nových Zámkoch. Pre dostatok slnečných dní, špecifickú mikroklímu a malebný ráz krajiny so 180 hektármi vinohradov sa Strekov zvykne označovať ako slovenské Toskánsko. „Keď tam prídete, zamilujete si to,“ hovorí verbista.

Pocit zaľúbenia a nadšenie však čoskoro vystriedala konfrontácia s realitou, námahou a prekážkami. „Vinohrad nie je kus železa, ktorý odložím a vrátim sa k nemu, keď sa mi chce. Treba ho obrábať, keď je agrotermín. Od strihania, viazania, ošetrenia, vylámania, keď začnú listy, až po nájdenie spraveného okamihu na zber,“ rozpráva.

Po čase zistili, že vinohrad, čo kúpili, nebude kapacitne stačiť. Zohnali preto ďalší, ktorý však bolo treba vyklčovať, a tak vysadili nový. V jeho prípade treba na hrozno čakať tri roky. „Vinár má za svoj život príležitosť urobiť víno 40- až 50-krát, no keď ste po päťdesiatke, tak máte príležitostí výrazne menej. Vtedy si uvedomíte, že to nerobíte ani tak celkom pre seba, ale skôr pre ďalšiu generáciu,“ uvažuje páter.

Strekov.

Ponuka klubového vinárstva. Foto: Via St. Urbani.

Trpezlivosť je preto jedna z kľúčových vlastností, ktorú si musel pri novej záľube osvojiť. Rok 2022 si určil ako métu, keď by chcel dorobiť tzv. panenské víno, čiže prvé z novovysadeného viniča.

Ďalšou métou, ktorú má, je dorobiť niekedy v živote tzv. veľké víno, s ktorým by bol spokojný nielen on, ale aj každý odborník. „V takomto víne je skoncentrované celé vaše úsilie, kus práce, um, dar nebies – slnko a tiež vychytané niektoré nuansy. Vo fľaši sa to všetko stretne, a keď ju otvoríte a ochutnáte, tak si poviete: toto som si vždy prial.“

Práve budúci rok už bude môcť páter Štefanec spraviť víno z nového vinohradu. V ňom zatiaľ pomaly rastie viac ako tritisíc koreňov viniča. Na necelom hektári zasadil viaceré slovenské novošľachtence. Z bielych odrôd napríklad Svoj sen, čo je kríženec Rulandského šedého, Peseckej Leánky a Rizlingu Rýnskeho. Ďalej Rizling rituál, kríženec z dielne známej šľachtickej rodiny Korpášovcov, a tiež Muškát žltý.

Z modrých odrôd vysadil páter Štefanec strekovský klon Frankovky modrej, ako aj novošľachtence Dunaj či Lavínu.

Vína, ktoré ponúka teraz, pochádzajú z pôvodného vinohradu, ktorý kúpili. Napríklad Veltlínske zelené, Rizling vlašský, Muškát moravský či Svätovavrinecké. Ďalšie hrozno kupuje od suseda, napríklad Nitriu či Alibernet.

Rehoľník vo vinici a pivnici

Páter Štefanec nepochádza z vinárskej rodiny, k vínu „pričuchol“ u priateľov v Dolných Krškanoch pri Nitre, ktorí pestujú hrozno. „Videl som ich prácu a nasadenie a zároveň možnosti, čo to prinášalo,“ spomína. V Strekove sa tiež učí spolupráci a odkázanosti na druhých. Netýka sa to len brigád vo vinohrade, škola pokory sa odohráva aj v pivnici.

Prvý rok mu požičal pivnicu miestny vinár, ktorý verbistovi aj pomáhal. Ako sám hovorí, odložil hanblivosť a pýtal sa aj ostatných vinárov najmä na veci, ktoré sa mu javili ako problémové. „Vinári sú zhovorčiví, boli otvorení, i keď niektoré nuansy si nechajú pre seba,“ vysvetľuje. „Vo vinohrade nemáte veľmi čo pokaziť, pokiaľ sa naučíte, ako ho treba ošetriť, ale alchýmia sa odohráva v pivnici. Kedy stočiť? Ako miešať? Kvasiť ho na šupách a podobne,“ vymenováva páter Štefanec zákutia vinárskeho umenia.

A ako prijala komunita vinárov fakt, že sa medzi nimi pohybuje rehoľník? „Mnohí sa pozastavujú už len nad tým, že tam fyzicky pracujem. Ja sa práce nebojím. Keby som tam iba organizoval a nechal robiť iných, to by nebolo ono. Nemám ani toľko finančných prostriedkov, preto mobilizujem kamarátov,“ dodáva.

Inzercia

Rehoľník z Nitry si však po krátkom čase vybudoval medzi strekovskými vinármi rešpekt. V rámci Strekova sa každoročne koná súťaž, kde môže vinár prihlásiť dve vína. Prvý rok páter Štefanec neuspel, ale už pri druhom pokuse získal zlatú aj striebornú medailu. Zlatú za Dunaj a vysokú striebornú za Modrý Portugal.

Na ochutnávke s pátrom Štefancom. Foto: Juraj Brezáni

Hoci stále hovoríme o Strekove, niektoré vína dorába páter Štefanec aj priamo na Kalvárii v Nitre, v pivnici pod rehoľným domom. „Pri výrobe červeného vína treba k nemu chodiť ako na modlitbu – ráno, na obed a večer –, lebo sa musí miešať, kým vykvasí,“ objasňuje dôvody.

V rehoľnej komunite nemá pre svoje aktivity úplne stopercentnú podporu, ale vraví, že ho to oživuje a pôsobí ako zdroj inšpirácie, aby sa mohol venovať aj iným veciam, najmä duchovnej službe.

Rehoľa mu dala čas ad experimentum, teda na skúšku, pričom sa uvidí, či má tento projekt perspektívu a či bude prínosom. „Spoločenstvo a vinárstvo som zakladal s tým, že ak raz z neho bude prínos a zisk, rád by som ho venoval misiám a našim spolubratom,“ hovorí o vízii klubového vinárstva Via St. Urbani.

Zámer teda nie je zväčšovať vinárstvo alebo kupovať ďalšie vinohrady, ale pomôcť verbistom, ktorí sa na misiách trápia s nedostatkom financií.

Pravda o živote aj kurzy o víne

Práca vo vinohrade aj kúzla v pivnici privádzajú pátra Štefanca k zisteniu, že týmto spôsobom objavuje pravdu o živote.

„Veľa ľudí dnes žije nereálny život, aj ja som taký žil. Myslíme si, že všetko je poruke, všetko sa dá zabezpečiť, keď máme peniaze. Ale teraz, návratom k pôde, vidím, že realita je iná,“ vraví. Pravda o živote podľa neho spočíva v tom, že nemáme byť len konzumenti, ale priložiť ruku k dielu, k niečomu zmysluplnému.

Nehovoriac o tom, že pobyt medzi strekovskými vinohradmi je tiež priestorom na vzťah s Bohom. „Môžem si tam meditovať, koľko len chcem. Keď robím manuálnu činnosť, uvažujem o vzťahoch, premietajú sa mi veci, ktoré som prežil, a tiež myslím na sny a plány.“

Benefit v podobne manuálnej práce vedia oceniť aj jeho pomocníci. „Kamaráti, čo prídu pomáhať, povedia, že si pri tom veľmi oddýchli. Robili monotónnu činnosť a nemysleli na stresy a kanceláriu,“ dodáva.

Otázka, či vinárstvo Via St. Urbani robí aj omšové víno, je tak trochu zbytočná. Ich vína sú použiteľné pri slávení Eucharistie, keďže nepoužívajú žiadne prísady ani chemické prostriedky.

Páter Ján Štefanec. Foto: Juraj Brezáni

Takáto poctivosť bola jeden z dôvodov, prečo chceli mať vlastné vinohrady. Niektorí vinohradníci totiž oberú hrozno rýchlo, lebo sa boja, aby im ho niečo nezničilo, no skorším zberom nedosiahne dostatočnú cukornatosť a víno musia dosládzať. „Keď si hrozno pestujem sám, tak počkám, aby malo dostatok cukru,“ hovorí páter Štefanec.

Jeho vinárske aktivity sa však nesústredia len na vinohrad a pivnicu. Pre tých, ktorí sa zaujímajú o víno nielen z pozície konzumentov, ale chcú sa aj niečo dozvedieť, pripravuje kurzy o víne v Biblii. Obsahom sú poznatky zo Svätého písma, ktoré sa prelínajú s výskytom viniča, pestovaním viniča, výrobou a konzumáciou vína, ako aj sviatkami spojenými s vínom. Účastníci kurzov, samozrejme, nezostanú nasucho, súčasťou sú aj degustácie.

Azda najznámejším biblickým momentom spojeným s vínom je svadba v Káne. Páter Štefanec považuje za zaujímavý fakt vôbec to, prečo sa tento zázrak udial práve na tomto mieste. Ako vysvetľuje, v okolí v Kány Galilejskej sa nepestoval vinič. Svadobčania si teda doniesli na svadbu víno, ale keď sa minulo, nemali ho kam ísť zobrať, keďže to nebola vinárska oblasť. „Boli nahratí, ich situácia bola vyhrotená,“ pokračuje verbista. „Ježiš premenil víno, lebo tam široko-ďaleko nebolo. A keď ho premenil, bolo najlepšie, aké kedy pili,“ dodáva.

O aké víno mohlo ísť? „Môžeme sa nazdávať, že premenené víno bolo čerstvé a svieže, preto dedukujeme, že by mohlo ísť o biele víno. Ale to už asi nikdy nezistíme,“ uzatvára s úsmevom verbista a vinár Ján Štefanec.

https://www.postoj.sk/83255/verbista-jan-stefanec-vyraba-v-strekove-vino-chce-tak-podporovat-misionarov

[Späť na obsah]

27. Zdrvení vinári z Moravy sa boja, že po tornáde prídu aj o úrodu: Na pomoc prišli dobrovoľníci z Bratislavy!

[13.07.2021; cas.sk; Čas.sk; 15:00; jč;sita]

Otvoriť galériu

Nenechali pestovateľov bez pomoci! Ťažká situácia vinohradníkov z južnej Moravy, ktorým zničilo domy aj vinice tornádo, zmobilizovala kolegov z bratislavských vinárskych štvrtí. Skupina dobrovoľníkov z Rače a Vajnor sa preto rozhodla prísť na pomoc s cieľom zachrániť čo najviac z tohtoročnej úrody.

Impulzom pre výjazd šesťčlennej skupiny bola výzva Jana Tomana zo združenia Vinaříček z Moravskej Novej Vsi. Ten vysvetlil, že mnohí vinohradníci aj z ich spolku nemajú čas postarať sa o svoje vinice. „Zachraňujeme si strechy nad hlavou, svoje obydlia, a na starostlivosť o vinohrady neostáva čas. Hrozí, že po tornáde dostaneme ďalšiu ranu v podobe straty očakávanej úrody!“

Fotogaléria

fotiek v galérii

Z Bratislavy vzápätí vyrazili na dvojdňovú brigádu tri posádky nadšencov. V centre zničenej obce ich privítala vinárka Miroslava Ježková a jej otec Mirek ich následne odviedol do jednej z viníc. „Cieľom bolo najmä upraviť bujnejúce letorasty, aby sa majiteľ dostal do riadku s traktorom,“ priblížil Ján Polakovič z Rače.

Vajnory zastúpili Michal Szalay a Juraj Ondruška, ktorí len nedávno rozbehli záchranu spustnutých viníc vo svojom vlastnom chotári. „Toto je situácia, keď si uvedomíte, že vaše vlastné starosti sú nič oproti problémom tých druhých,“ poznamenal Ondruška pri pohľade na niektoré zničené výsadby.

U Ježkovcov bolo treba zachraňovať aj sklady vína v areáli družstva zdemolovanom živlami. Následne sa partia presunula do viníc Tomanovcov, z ktorých vidno Skalicu na druhej strane rieky Morava. „Našťastie všetky požadované činnosti dobre poznáme z našich viníc. Vďaka tomu sme sa hneď mohli dať do práce. Pomohli sme v troch vinohradoch. Ak sa bude dať, ešte sa vrátime,“ sľúbil Peter Pilinský.

V obciach zasiahnutých tornádom už pomoc z Bratislavy zarezonovala – od prvých dní sú v nasadení aj dobrovoľní hasiči z Rače. Napriek snahe je v oblasti stále práce vyše hlavy a každá pomocná ruka je vítaná! „Pomáhajú nám Slováci, Poliaci aj Rakúšania. Nesmierne si to vážime,“ odkázala Ivana Fic Tomanová, ktorej víchrica zobrala strechu z domu a poškodila aj penzión.

Ničivé tornádo

Živel, ktorý zasiahol južnú Moravu, mal podľa Českého hydrometeorologického ústavu silu F4. V tomto stupni sa rýchlosť vetra pohybuje v rozmedzí 74 až 90 metrov za sekundu. V prepočte je to teda 266 až 324 kilometrov za hodinu a v takejto sile tornádo robí závažné rozsiahle škody. Tornádo vzniklo počas jednej z niekoľkých supercelárnych búrok, ktoré sa v oblasti vytvorili.

Foto:

Juraj Ondruška v úplne zničenom a vytrhanom vinohrade dva týždne po tornáde. Zdroj: jsdh Hodonin

https://www.cas.sk/cl/1002811/2551207/zdrveni-vinari-z-moravy-sa-boja-ze-po-tornade-pridu-aj-o-urodu-na-pomoc-prisli-dobrovolnici-z-bratislavy

[Späť na obsah]

28. Obľúbený vláčik na Agrokomplexe opäť jazdí pravidelne: Ožije aj parná lokomotíva!

[13.07.2021; dnes24.sk; Nitra; 12:01; redakcia]

Letné prázdniny spríjemní deťom aj jazda na vlaku Nitrianskej poľnej železnice. Premáva pravidelne každý týždeň.

Premýšľate ako vyplniť prázdniny svojim ratolestiam? Slovenské poľnohospodárske múzeum (SPM) v Nitre v areáli Agrokomplexu spustilo od júla pravidelné jazdy vlakom Nitrianskej poľnej železnice.

Výnimočná jazda

Zviesť sa môžete každý štvrtok letnými vyhliadkovými vozňami ťahanými niektorou z motorových lokomotív. Najbližší štvrtok však bude výnimočný.

„Vo štvrtok (15. júla, pozn. redakcie) bude v rámci pravidelných jázd Nitrianskej poľnej železnice výnimočne premávať parná lokomotíva. Nenechajte si preto ujsť túto jedinečnú príležitosť,“ pozýva múzeum.

Vlak odchádza zo stanice Skanzen vždy o 9:00, 11:00 a 14:00 hodine.

Výška vstupného

Cena jedného lístka je 3 eurá. Deti do troch rokov majú jazdu vlakom bezplatne. Vstup do areálu múzea je cez bránu B5 na rohu Spišskej a Turčianskej ulici. Mapu areálu nájdete TU!

„V prípade, že sa nájde skupina aspoň šiestich cestujúcich, môžeme pre vás pripraviť aj individuálnu jazdu od pondelka do štvrtka v čase od 9:00 do 15:00. Jazdu si môžete dohodnúť na telefónnom čísle +421 911 404 001 alebo na e-mailovej adrese muzeum@spmnitra.sk,“ uvádza múzeum.

Fakty a zaujímavosti

Nitrianska poľná železnica je múzejná úzkorozchodná železnica. S myšlienkou postaviť ju prišlo vedenie SPM v roku 1982.

„Na jej základ sa použilo torzo poľnej železnice z okolia Želiezoviec, ktoré bolo prenesené do múzea v roku 1984,“ stojí na stránke SPM.

Ako uvádza múzeum, v minulosti slúžila na prepravu poľnohospodárskych produktov. Jej pôvod siaha až do roku 1895, kedy ju nechal postaviť ako konskú železnicu majiteľ tamojších latifundií gróf Breuner.

Technická pamiatka

„V r. 1912 si ju prenajal cukrovar v Pohronskom Ruskove. Úzkokoľajová trať s rozchodom 760 mm mala celkovú dĺžku 64 km. Na železničke zaviedli v r. 1913 parnú trakciu, prepravu zabezpečovalo 6 lokomotív a viac ako 300 vozňov. Nepriaznivo postihli železnicu obe svetové vojny, armáda rekvirovala parné rušne a časť vozňov pre potreby frontu. Svojmu poslaniu slúžila železnica až do r. 1971,“ spomína poľnohospodárske múzeum.

Koľajnice a výhybky použité na výstavbu okruhu v skanzene pochádzajú z rokov 1881–1913, a preto už samotná trať je sama o sebe technickou pamiatkou.

Bohatá história ju robí najdlhšie zachovanou poľnou železnicou na území Slovenska.

Chystáte sa na dovolenku do Talianska, Chorvátska či Egypta? Viac o aktuálnych opatreniach v dovolenkových destináciách sa dočítate aj v kategórii Cestovanie.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Vo štvrtok bude v rámci pravidelných jázd Nitrianskej poľnej železnice výnimočne premávať parná lokomotíva? Nenechajte…

https://nitra.dnes24.sk/oblubeny-vlacik-na-agrokomplexe-opat-jazdi-pravidelne-ozije-aj-parna-lokomotiva-394503

[Späť na obsah]

29. Ľudia s hrôzou sledovali, čo spôsobuje búrka a prívalová voda: Vo viacerých obciach vyhlásili 3. stupeň povodňovej aktivity

[13.07.2021; cas.sk; Čas.sk; 09:50; SITA]

Otvoriť galériu

Slovenský vodohospodársky podnik (SPV) eviduje sedem obcí z okresov Prešov, Sabinov a Bardejov, v ktorých v utorok 13. júla ráno platí vplyvom lokálnych zrážok v posledných dňoch vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity (SPA).

V okrese Prešov sú to obce Malý Šariš, Miklušovce, Župčany a Rokycany, v okrese Bardejov obce Lenartov a Zborov a v okrese Sabinov platí najvyšší SPA pre obec Miľpoš. Ako informoval agentúru SITA hovorca SVP Marián Bocák, v mnohých prípadoch boli lokálne povodne spôsobené vnútornými vodami a stekaním vôd z okolitého prostredia.

Obce Lenartov a Malý Šariš majú po intenzívnych zrážkach vyhlásený III. SPA už od nedele, kedy v dôsledku prudkej búrky a prívalovej vody zaplavilo vodou z okolitých polí aj osadu za vodným tokom Svinka v obci Rokycany. V Miklušovciach spôsobil prívalový nočný dážď zaplavenie záhrad a rodinných domov. „Voda z polí okolo druhej hodiny ráno zaliala záhrady, prízemie rodinných domov, garáže na troch miestach v obci. Bahno a kamene z polí zahatili priekopu a štátnu cestu, aj miestnu komunikáciu, ktorá nebola priechodná od 6. hodiny,“ uviedol Bocák.

V Župčanoch sa z koryta vylial miestny Župčiansky potok, ktorý zaplavil miestne komunikácie, studne, pivnice a dvory rodinných domov, ako aj poľnohospodárske pozemky. V obci Zborov prudko vzrástli vodné hladiny tokov v obci, ktoré upchali rúrový priepust. Následne sa vylial z koryta ľavostranný prítok potoka Kamenec. Ako dodal Bocák, ďalších šesť obcí s III. SPA evidujú vodohospodári k utorňajšej 6. hodine rannej aj v okrese Stará Ľubovňa. „V súčasnosti je v teréne 40 pracovníkov a 25 kusov techniky, ktorí vykonávajú bezprostredné zabezpečovacie po povodni na miestach, kde je to možné,“ skonštatoval hovorca SVP.

Ako agentúru SITA informovala operačná dôstojníčka Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove, hasiči počas pondelkového popoludnia zasahovali v súvislosti s nepriazňou počasia celkovo v deviatich prípadoch v okresoch Prešov, Bardejov, Sabinov a Stará Ľubovňa. „Išlo o odstraňovanie prekážok, čerpanie vody z komunikácií, z garáži a suterénov pivníc rodinných domov,“ uviedla operačná dôstojníčka. Celkovo hasiči nasadili 26 príslušníkov a desať kusov techniky.

https://www.cas.sk/cl/1002901/2551277/ludia-s-hrozou-sledovali-co-sposobuje-burka-a-privalova-voda-vo-viacerych-obciach-vyhlasili-3-stupen-povodnovej-aktivity

[Späť na obsah]

30. Návrh riešení na boj s africkým morom ošípaných už má legislatívnu podobu, opiera sa o štyri piliere

[13.07.2021; webnoviny.sk; Lesy a lesníctvo; 09:47; SITA]

Návrh riešení na boj s africkým morom ošípaných (AMO) už predložil agrorezort do medzirezortného pripomienkového konania.

Návrh sa opiera o štyri piliere, a to maximálne zníženie denzity zdravej populácie diviaka, aktívnu ochranu chovu ošípaných, umiestnenie bravčového mäsa z rizikových oblastí na domáci trh a maximalizáciu plnenia úloh hlavného veterinárneho lekára cez zvýšenie účinnosti opatrení na zabránenie šírenia a eradikácie AMO.

Návrh sa predkladá na skrátené pripomienkové konanie z dôvodu, že štátu hrozia značné hospodárske škody v prípade neriešenia akútnej situácie vyplývajúcej zo šírenia AMO.

Potreba akútnych a ráznych opatrení

„Okrem potreby chrániť chovy ošípaných a zabrániť ich infekcii AMO prichádzame s návrhom aj z dôvodu potreby ochrany a zabezpečenia funkcií sektoru živočíšnej výroby ako celku. Vzhľadom na nepretržite stúpajúce množstvo nakazených diviakov, a to, že zdrojom nákazy sú infikované domáce a divo žijúce sviňovité, ako aj na vysokú odolnosť vírusu a schopnosť vírusu perzistovať v prostredí, je potrebné prijať a vykonať akútne, rázne a maximálne účinné opatrenia,“ ozrejmil v materiáli agrorezort.

Okrem úlohy pre hlavného veterinárneho lekára sa materiálom navrhuje uložiť konkrétne úlohy ministerstvu financií s cieľom zabezpečenia rozpočtových nárokov realizácie uvedených opatrení.

Neodporúčajú sa poľovačky

Tiež ministerstvu obrany s cieľom zabezpečenia logistiky najmä pri manipulácii s uhynutými, usmrtenými a ulovenými zvieratami, ministerstvu kultúry s cieľom zabezpečenia osvety pri realizácii opatrení, ministerstvu životného prostredia s cieľom usmernenia okresných úradov a Štátnej ochrany prírody na účely maximálneho poskytovania súčinnosti pri depopulácii diviačej zveri.

Zároveň sa dôrazne odporúča užívateľom poľovných revírov organizovať poľovačky s cieľom pokiaľ možno totálneho odlovu diviačej zveri.

Vyčlenenie mimoriadnych financií

Na účely realizácie úloh z uznesenia vlády sa navrhuje vyčleniť mimoriadne finančné požiadavky na zabránenie šíreniu a eradikáciu AMO na území SR zmenou účelu použitia nevyčerpaných kapitálových výdavkov z predchádzajúcich rozpočtových rokov v kapitole agrorezortu v celkovej výške 294 660 eur.

Pôjde o presun prostriedkov z kategórie 710 – Obstaranie kapitálových aktív do kategórie 630 – Tovary a služby.

Rýchly priebeh afrického moru

Africký mor ošípaných je vysoko nákazlivá vírusová choroba sviňovitých, ktorá sa nachádza v krvi, tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch, v sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat a v ich svalovine.

Choroba sa prejavuje vysokou horúčkou (42 °C), ktorá môže trvať niekoľko dní, zvieratá sú apatické, malátne, vyznačujú sa zvracaním, krvavými hnačkami, krvácaním v podkoží a tiež dýchacími ťažkosťami. Typický je rýchly priebeh. Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou. Úmrtnosť dosahuje až 90 až 95 %.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/navrh-rieseni-na-boj-s-africkym-morom-osipanych-uz-ma-legislativnu-podobu-opiera-sa-o-styri-piliere/

[Späť na obsah]

32. Nitriansky kraj udelí ocenenia štyrom osobnostiam

[13.07.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Ilustračné foto. Foto: TASR/Henrich Mišovič

Cena Nitrianskeho samosprávneho kraja za rok 2020 in memoriam bude udelená Štefanovi Mihinovi, ktorý bol dlhoročným vedecko-výskumným pracovníkovi v oblasti poľnohospodárstva.

Nitra 13. júla (TASR) – Nitriansky samosprávny kraj udelí za rok 2020 ocenenia štyrom osobnostiam. Krajskí poslanci rozhodli, že Cenu NSK získa Juraj Barát, Matej Ruttkay, Vladimír Vnuk a in memoriam Štefan Mihina. Ako informoval Úrad NSK, dlhoročný charitatívny a sociálny pracovník, riaditeľ Diecéznej charity a Domova sociálnej starostlivosti Promerite Quieti v Nitre Juraj Barát získa ocenenie za zásluhy a osobný prínos v oblasti charity a sociálnej práce. Významný slovenský a európsky archeológ, vedec, pedagóg a dlhoročný riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay bude ocenený za zásluhy a osobný prínos v oblasti archeológie a archeologických výskumov zvlášť Nitrianskeho regiónu. Podnikateľ v oblasti poľnohospodárstva, futbalový rozhodca, funkcionár a zostavovateľ fotografických knižných publikácií Vladimír Vnuk získa Cenu NSK za zásluhy a osobný prínos v oblasti poľnohospodárstva, športu a historickej fotografie. Cena Nitrianskeho samosprávneho kraja za rok 2020 in memoriam bude udelená Štefanovi Mihinovi, ktorý bol dlhoročným vedecko-výskumným pracovníkovi v oblasti poľnohospodárstva. Bol tiež iniciátorom vzniku Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra a organizátorom festivalu Agrofilm.

https://www.teraz.sk/regiony/nitra-nsk-udeli-ocenenia-styrom-osobn/562490-clanok.html

[Späť na obsah]

36. V Múzeu kysuckej dediny pripravujú na nedeľu chovateľský deň

[13.07.2021; mykysuce.sme.sk; Kysuce / Spravodajstvo; 00:00; Kysucké múzeum]

Podujatie je zamerané na propagáciu našich národných plemien hospodárskych zvierat.

Chovateľský deň v Múzeu kysuckej dediny

(4 fotografie)

Dňa 18. júla 2021 usporiada OZ Chováme doma, Kysucké múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, Zväz chovateľov oviec a kôz, spolu s ďalšími partnermi, v poradí už piaty ročník podujatia zameraného na propagáciu našich národných plemien hospodárskych zvierat.

Ako sprievodný program je pre návštevníkov pripravené od 13.00 – 16.00 hod. vystúpenie sokoliarov HORUS z Košíc.

Srdečne Vás pozývame a prajeme pekný deň prežitý v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke.

https://mykysuce.sme.sk/c/22700898/v-muzeu-kysuckej-dediny-pripravuju-na-nedelu-chovatelsky-den.html

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

2. Ak máte sacharidy pod kontrolou, pomôžu vám schudnúť, zlepšia spánok a dodajú energiu

[14.07.2021; cas.sk; Čas.sk; 00:00; pr článok]

Otvoriť galériu

Hoci sú v posledných rokoch považované za úhlavného nepriateľa všetkých diét, ich skutočná úloha je pomáhať nášmu telu, aby malo dostatok síl na bežné činnosti, šport, a tiež regeneráciu.

Sacharidy, označované aj ako uhľohydráty alebo karbohydráty, zohrávajú v našom stravovaní významnú úlohu. Aby ste dokázali počas dňa fungovať naplno, potrebujete prijať až 50 % celkovej energie práve z nich.

Sú dôležitou súčasťou rôznych enzýmov, nukleových kyselín či iných podporných štruktúr, podobne ako tuky a bielkoviny. Ich veľkou výhodou je schopnosť rýchlo sa premieňať na energiu. Sacharidy sú právom považované za kvalitný zdroj „paliva“, či už pre prácu svalov alebo mozgu.

Nie sú cukry ako cukry

„Sacharidy sa často nesprávne označujú súhrnným názvom cukry,“ vysvetľuje MUDr. Peter Chlebo, PhD. z Katedry výživy ľudí Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a dodáva: „Pojmom cukry sa pritom označujú len najjednoduchšie formy sacharidov, takzvané monosacharidy a disacharidy.“

Zložitejšie sacharidy obsahujú o čosi viac cukorných jednotiek – napríklad oligosacharidy ich majú tri až deväť, polysacharidy ako najkomplexnejšie sacharidy sa dokonca skladajú z viac ako 9 jednotiek. Otvoriť galériu

Koľko je tak akurát?

Vo všeobecnosti platí, že energetická hodnota 1 g sacharidov je 17 kJ (4 kcal). Podiel sacharidov by mal predstavovať 55 – 60 % z celkovej dennej energetickej potreby organizmu, a to v kombinácii s bielkovinami a tukmi. Pri konzumácii sacharidoch je dôležité postrážiť si kvalitu a množstvo, v ktorom ich konzumujete.

Ich nadmerná konzumácia totiž býva spojená s rizikom výskytu a rozvoja rôznych ochorení. „Viaceré vedecké štúdie uvádzajú, že prílišná konzumácia potravín s vysokým obsahom cukrov môže podnietiť výskyt a rozvoj ochorení, akými sú obezita, cukrovka či zubný kaz. Z tohto hľadiska je dôležité sledovať obsah cukrov v potravinách,“ upozorňuje MUDr. Peter Chlebo, PhD. z Katedry výživy ľudí SPU Nitra.

V rámci vyváženého stravovania odborníci odporúčajú konzumovať všetky sacharidy. Prednosť by však mali dostať hlavne tie pomalé, čiže komplexné sacharidy, ktoré sa do krvi uvoľňujú postupne, čím predchádzajú rýchlej únave a vlčiemu hladu.

Kde ich nájdete?

„Hlavným zdrojom sacharidov sú potraviny rastlinného pôvodu, a to predovšetkým ovocie, zelenina, obilniny či strukoviny,“ menuje odborník na výživu. Okrem ovocia a zeleniny sa sacharidy nachádzajú aj v potravinách živočíšneho pôvodu. Typickým príkladom je mlieko, ktoré obsahuje sacharid laktózu.

Dostatok sacharidov, prijatých počas dňa, vám pomôže pri pravidelnom cvičení, ale tiež náročnom dni v práci. Často sa odporúča konzumácia pomalých sacharidov pred spaním, čím dochádza k skvalitneniu odpočinku. Otvoriť galériu

Máte prehľad?

Konzumácia primeraného množstva sacharidov z kvalitných zdrojov je nevyhnutná pre správne fungovanie nášho tela. Aj preto sa stále viac ľudí zaujíma o zloženie potravín a počas nákupu sleduje údaje na etiketách. Tie sú však často zložité a neprehľadné.

Kaufland používa hodnotenie Nutri-Score na svojich produktoch ako jeden z prvých predajcov potravín na Slovensku. „Snažíme sa pomáhať našim zákazníkov získať prehľad o zložení potravín, ktoré denne konzumujú. Preto naše výrobky postupne označujeme Nutri-Score, ktoré sa vo svete osvedčilo ako veľmi prehľadné a ľahko pochopiteľné,“ hovorí Lucia Vargová, hovorkyňa Kaufland Slovensko.

Nutri-Score je viditeľný už na prvý pohľad a preukázateľne tak šetrí čas i energiu zákazníkov pri každodenných nákupoch. Obsah sacharidov a cukrov v potravine hodnotí ako negatívny, preto ich zaraďuje do kategórie takzvaných N hodnôt. Znamená to, že množstvo sacharidov a cukrov vo výrobku záporne ovplyvňuje Nutri-Score pre daný produkt.

Výsledné hodnotenie neudáva, či je potravina dobrá alebo zlá. Jeho cieľom je nasmerovať zákazníka na zodpovedný nákup, ktorý čo najlepšie pristane jeho zdraviu a preferenciám. Otvoriť galériu

https://www.cas.sk/cl/1002935/2544921/ak-mate-sacharidy-pod-kontrolou-pomozu-vam-schudnut-zlepsia-spanok-a-dodaju-energiu

[Späť na obsah]

3. HODOVANIE BUDE, NO S VÝRAZNÝMI ZMENAMI

[13.07.2021; Novohradské noviny; SPRAVODAJSTVO; s. 3; Radovan Vojenčák]

Novohradského jarmoku, populárnej Mega street dance party či Pivného festivalu sa ľudia nedočkajú. Lákadlom je však novinka.

LUČENEC Lučenecká samospráva zverejnila na sociálnej sieti informáciu ohľadom obľúbeného hodovania, ktoré uzatváralo koncom augusta až do vlaňajška pravidelne letnú sezónu.

Vlani sa kvôli pandemickým opatreniam neuskutočnilo, tento rok bude, ale s výraznými obmedzeniami a zmenami. Kvôli platným nariadeniam vypadli z jeho programu viaceré obľúbené súčasti.

„Keďže podľa nariadení môže byť v exteriéri na jednom podujatí na jednom mieste maximálne tisíc ľudí, museli organizátori pristúpiť k rozloženiu hodovania do viacerých lokalít mesta. Centrom hlavného diania bude mestský park a amfiteáter,“ uviedlo vedenie mesta.

Obľúbené koncerty budú, medzi účinkujúcimi svietia hlavne tieto mená. Kapela Gladiator, Peter Cmorík, Karol Duchoň Show či Karel Gott revival SK.

Deti si prídu na svoje, priestor aj pre remeselníkov

Rozprávkové pódium, určené pre deti každého veku, bude na nádvorí Mestského múzea.

„Najmenší návštevníci sa môžu tešiť na dva dni detského divadla, klauniády, detské koncerty či autorské čítanie rozprávok.“

V mestskej tržnici dostanú priestor lokálni remeselníci a výrobcovia, ktorí sú združení pod značkou kvality „Regionálny produkt Novohrad“.

„Súčasťou tohto trhu bude aj folklórny program a ochutnávka a prezentácia vynikajúcich maďarských vín. O túto prezentáciu sa postará maďarský partner v rámci cezhraničného projektu Interreg,“ spresnila samospráva.

Tentokrát bez populárnej párty

Novinkou hodovania bude na Námestí republiky kotvený let teplovzdušným balónom.

„V tomto roku sa kvôli prísnym pandemickým opatreniam neuskutočnia tieto aktivity: Novohradský jarmok na Masarykovej ulici, Mega street dance party a Pivný festival na Námestí republiky,“ nepotešilo mnohých, alebo možno aj naopak, vedenie mesta.

O podrobnom programe a časovom harmonograme bude mesto ešte informovať prostredníctvom webu aj printových médií.

[Späť na obsah]

4. Sacharidy sú pre človeka nenahraditeľné. Denne z nich prijímame až 50 % celkovej energie

[13.07.2021; aktuality.sk; Pr články; 07:00; PR článok]

Známe aj ako uhľohydráty alebo karbohydráty, zohrávajú v našom stravovaní významnú úlohu. Ak ich máte pod kontrolou, môžu vám pomôcť schudnúť, zlepšiť spánok a dodať potrebnú energiu.

Podobne ako bielkoviny a tuky, sú sacharidy dôležitou súčasťou rôznych enzýmov, nukleových kyselín či iných podporných štruktúr. Ich hlavnou úlohou je pomáhať nášmu telu, aby malo dostatok síl na bežné činnosti, šport i regeneráciu.

„Sacharidy sa často nesprávne označujú súhrnným názvom cukry“, upozorňuje MUDr. Peter Chlebo, PhD. z Katedry výživy ľudí Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a dodáva: „Pojmom cukry sa pritom označujú len najjednoduchšie formy sacharidov, takzvané monosacharidy a disacharidy“.

Jednoduché alebo zložité?

Sacharidy sa skladajú z tzv. cukorných jednotiek, ktoré sú ich základnou stavebnou zložkou. „Monosacharidy a disacharidy obsahujú 1 až 2 cukorné jednotky. Pod monosacharidy patrí glukóza, galaktóza a fruktóza, teda ovocný cukor. Medzi disacharidy zase zaraďujeme laktózu, maltózu a sacharózu“, vysvetľuje MUDr. Peter Chlebo, PhD.

Tri až deväť cukorných jednotiek obsahujú oligosacharidy, ako je maltodextrín, rafinóza či stachyóza. Polysacharidy zásadne obsahujú viac ako 9 jednotiek. Ide o najkomplikovanejšie sacharidy, ktorým je napríklad škrob.

V rámci vyváženého stravovania odborníci odporúčajú konzumovať všetky sacharidy. Prednosť by však mali dostať hlavne komplexné sacharidy, ktoré sa do krvi uvoľňujú postupne, čím predchádzajú rýchlej únave a vlčiemu hladu.

Kde ich nájdete?

Hlavným zdrojom sacharidov sú potraviny rastlinného pôvodu, a to predovšetkým ovocie, zelenina, obilniny či strukoviny. Okrem nich sa sacharidy nachádzajú aj v potravinách živočíšneho pôvodu. Typickým príkladom je mlieko, ktoré obsahuje sacharid laktózu.

Podiel sacharidov by mal predstavovať 55 – 60 % z celkovej dennej energetickej potreby organizmu, a to v kombinácii s bielkovinami a tukmi. Pri konzumácii sacharidoch je dôležité postrážiť si kvalitu a množstvo, v ktorom ich konzumujete.

Koľko je tak akurát?

Nadmerná konzumácia jednoduchých sacharidov je spojená s rizikom výskytu a rozvoja rôznych ochorení. „Viaceré vedecké štúdie uvádzajú, že prílišná konzumácia potravín s vysokým obsahom cukrov môže podnietiť výskyt a rozvoj ochorení, akými sú obezita, diabetes mellitus (cukrovka) či zubný kaz. Z tohto hľadiska je dôležité sledovať obsah cukrov v potravinách“, upozorňuje MUDr. Peter Chlebo, PhD. z Katedry výživy ľudí SPU Nitra.

Dobrou pomôckou na rýchle zorientovanie sa, ktorá potravina obsahuje viac sacharidov a ktorá menej, je moderný systém označovania potravín, nazývaný Nutri-Score. Kaufland ho na svojich produktoch používa ako jeden z prvých predajcov potravín na Slovensku.

Nutri-Score hodnotí obsah sacharidov a cukrov v potravine negatívne, preto ich zaraďuje do kategórie takzvaných N hodnôt. Znamená to, že množstvo sacharidov a cukrov v danom výrobku negatívne ovplyvňuje výslednú hodnotu Nutri-Score pre daný produkt. Výsledné hodnotenie neudáva, či je potravina dobrá alebo zlá. Jeho cieľom je nasmerovať zákazníka na zodpovedný nákup, ktorý čo najlepšie pristane jeho zdraviu a preferenciám.

„Snažíme sa pomáhať našim zákazníkov získať prehľad o zložení potravín, ktoré denne konzumujú. Preto naše výrobky postupne označujeme Nutri-Score, ktoré sa vo svete osvedčilo ako veľmi prehľadné a ľahko pochopiteľné“, hovorí Lucia Vargová, hovorkyňa Kaufland Slovensko.

https://www.aktuality.sk/clanok/902113/sacharidy-su-pre-cloveka-nenahraditelne-denne-z-nich-prijimame-az-50-celkovej-energie/

[Späť na obsah]

Legislatíva EÚ, štrukturálna politika a medzinárodné organizácie

4. EU pripravuje víziu pre vidiecke oblasti spolu s miestnymi samosprávami

[13.07.2021; Obecné noviny; Aktuality; s. 3; ZMOS / Zdroj: CEMR]

Dlho očakávanú dlhodobú víziu EÚ pre vidiecke oblasti do roku 2040 na prelome júna a júla predstavili podpredsedníčka Európskej komisie Dúbravka Suica a komisári pre súdržnosť Elisa Ferreira a pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski.

V súčasnosti žije vo vidieckych oblastiach takmer 30 % európskej populácie – spolu 137 miliónov ľudí – čo pokrýva 80 % územia EÚ. Súčasná situácia vo vidieckych oblastiach však vzbudzuje obavy: dezertifi-, kácia a úpadok verejných služieb smerujú k odcudzeniu a politickej nespokojnosti na celom kontinente.

Vďaka tejto novej vízii sa exekutíva EÚ zameriava na zabezpečenie silnejších a prepojených vidieckych oblastí prostredníctvom mobility a digitálnych riešení, odolnejších oblastí voči klimatickým zmenám a hospodárskej kríze a prosperujúcich vidieckych oblastí prostredníctvom diverzifikovaného hospodárstva.

EÚ je nepochybne súčasťou reakcie na túto situáciu vo vidieckych oblastiach, ale musí zapájať obce a regióny ako hnacie sily dlhodobého územného rozvoja. V skratke zhrnutie, ako to plánuje docieliť:

Aké miesto pre miestne a regionálne samosprávy v novej stratégii?

Cieľom komisie je zmobilizovať verejné orgány na všetkých úrovniach a zainteresovaných aktérov a subjekty z vidieka zavedením Paktu pre vidiek do konca roku 2021. Vyzýva rôzne úrovne riadenia, aby navrhli stratégiu a akčný- plán na riešenie výziev, ktorým čelia vidiecke oblasti.

Musíme mať istotu, že európske obce a regióny budú v strede pozornosti tejto stratégie. A v tomto ohľade predstavuje vytvorenie „Platformy na revitalizáciu vidieka“ veľký krok vpred, keďže jednotné kontaktné miesto pre vidiecke komunity, držiteľov projektov a miestne samosprávy ponúka usmernenie k možnostiam financovania a viditeľnosti úspešných projektov.

Podľa oznámenia sa bude osobitný dôraz klásť na zber osvedčených postupov osobitne pre vidiecke obce a regióny v oblasti udržateľnej multimodálnej mobility, energetického tranzitu a adaptácie na klimatické zmeny.

Rada európskych obcí a regiónov (CEMR) sa zasadzovala za zmenu príbehu pozitívnou komunikáciou propagujúcou kultúrne a turistické bohatstvo vidieka, ale aj prostredníctvom hospodárskej diverzifikácie. Je veľkým krokom vpred, že vízia EÚ je jednoznačne v súlade s týmto odporúčaním a že uznáva rozmanitosť vidieckych oblastí a vyžaduje miestne riešenia.

Vidiecky akčný plán EÚ na implementáciu vízie

Komisia tiež navrhla akčný plán pre vidiek na implementáciu svojej vízie okolo niektorých hlavných iniciatív. Pokiaľ však ide o fondy, iba sa pripomína možnosť, ktorú už ponúka Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), fondy politiky súdržnosti, nástroj na oživenie a odolnosť a InvestEU. Komisia preto vyvinie aj súbor nástrojov pre prístup k optimálnej kombinácii možností financovania EÚ vo vidieckych oblastiach, ktorý bude prístupný miestnym a iným zainteresovaným stranám.

Je potrebné dosiahnuť väčší súlad medzi rôznymi politikami EÚ a ich dopadmi na miestnej úrovni. Preto vítame zavedenie mechanizmu „kontroly vidieka“ na analýzu všetkých potenciálnych dopadov, ktoré môžu mať politiky EÚ na zamestnanosť na vidieku, rast a trvalo udržateľný rozvoj ako súčasť programu lepšej právnej regulácie.

Odteraz sa všetky politiky EÚ budú skúmať aj z vidieckeho pohľadu. Komisia v roku 2022 vytvorí vidiecke observatórium, aby lepšie pochopila a analyzovala hospodárske, sociálne a demografické trendy vo vidieckych oblastiach.

Občania podporujú rozhodnutia prijaté’ na miestnej úrovni

Nedávno zverejnený prieskum Eurobarometer objasnil obavy občanov týkajúce sa situácie vo vidieckych oblastiach. Niektoré z výsledkov jasne rezonujú s odporúčaniami CEMR na revitalizáciu vidieka:

– 79 % občanov Európskej únie podporuje EÚ pri zohľadňovaní vidieckych oblastí pri rozhodovaní o verejných výdavkoch,

– 65 % si myslí, že miestna oblasť alebo provincia by mala byť schopná rozhodnúť, ako sa minú investície EÚ vo vidieckych oblastiach,

– 44% uviedlo dopravnú infraštruktúru a spojenia ako kľúčovú potrebu vidieckych oblastí.

Ďalšie kroky:

– Do polovice roku 2023 komisia zhodnotí dosiahnuté výsledky a zameria sa na zostávajúce medzery a potreby financovania. V roku 2024 navrhne odporúčania pre nadchádzajúci rozpočet Komisie (2028 – 2032).

– CEMR bude pokračovať na aktivitách v tejto téme. Dáva do pozornosti podujatie „Vidiecke spojenia“ 14. októbra 2021 (11.30 – 13.00) počas Európskeho týždňa regiónov a miest, kde sa bude diskutovať o tom, ako dosiahnuť cieľ vízie prostredníctvom mobility a digitálnych inovácií.

Dlhodobá vízia EÚ pre vidiecke oblasti do roku 2040

Rada európskych obcí a regiónov (CEMR) je najstaršie a najväčšie európske združenie miestnych a regionálnych samospráv. Ide o jedinú organizáciou, ktorá združuje národné združenia miestnych a regionálnych samospráv zo 41 európskych krajín a prostredníctvom nich zastupuje všetky úrovne území – miestnu aj regionálnu. Od svojho vzniku v roku 1951 podporuje budovanie zjednotenej, mierovej a demokratickej Európy založenej na miestnej samospráve, rešpektovaní princípu subsidiarity a účasti občanov. Sústredí sa na ovplyvňovanie európskej politiky a právnych predpisov vo všetkých oblastiach s dosahom na obce a regióny a poskytuje fórum na diskusiu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami prostredníctvom národných reprezentatívnych združení. ZMOS je členom CEMR od začiatku 90. rokov.

(ZMOS / Zdroj: CEMR)

[Späť na obsah]

Odpady

1. Kuchynský odpad: Problém sú vrecúška

[14.07.2021; Korzár; REGIÓN; s. 8; JANA OTRIOVÁ]

SNINSKÉ VPS CHCÚ, ABY KOMPOST ODOBERALI POVINNE POĽNOHOSPODÁRI

Kompostáreň slúži Snine aj Humennému.

SNINA, HUMENNÉ. Jediné Regionálne centrum zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu (BRO) v hornom Zemplíne funguje v Snine. Fermentor na spracovanie BRO (vrátane kuchynského) na kompost je v prevádzke už deväť rokov. Okrem sninského spracúva aj humenský. Od 1. júla majú samosprávy povinnosť triediť kuchynský odpad. „Boli sme predpripravení na túto legislatívnu povinnosť. Môžeme povedať, že sme v predstihu o krok pred ostatnými samosprávami,“ hovorí konateľ Verejnoprospešných služieb (VPS) Snina Jozef Ondik.

Z miešacieho stroja do fermentora

Jaroslav Prokop spolu s ďalším kolegom z VPS majú na starosti obsluhu miešacieho stroja, fermentora a manipuláciu s kompostom. „Pomocou nakladača dávame do miešacieho stroja biologicky rozložiteľný kuchynský odpad, trávu, lístie, iný biologický odpad, ktorý štiepkujeme a drvíme. Cez dopravníky sa hmota dostáva do fermentora, kde je 48 hodín pri teplote 70 stupňov Celzia. Vo fermentore sa dá naraz uskladniť 15 až 18 ton,“ opisuje proces spracovania. „Nepoužívame žiadnu chémiu. Všetko je založené na prírodnej báze a vysokej teplote, ktorá likviduje biologické zárodky, klíčivosť semien a podobne. Po 48 hodinách vo fermentore sa všetko vyskladní a umiestni na dvore,“ pokračuje Prokop.

Kompost by mali povinne odoberať poľnohospodári

Výsledný kompost nedosahuje kvalitu jemného humusu, ktorý by VPS mohli ďalej zhodnocovať predajom. Komerčnú kvalitu zatiaľ dokážu zabezpečiť len ručným preosievaním fermentovanej biomasy. Aby ho mohli očistiť od nespracovaných a väčších kusov, potrebujú zabezpečiť preosievač. „Zapojili sme sa do projektu, aby sme získali peniaze z cudzích zdrojov. Uvidíme, či budeme úspešní,“ zdôrazňuje Ondik. Kompost využívajú pri terénnych úpravách a na mestskú zeleň. „Spoliehame sa na zákonodarcov, ktorí sa zaoberajú myšlienkou uzákoniť, aby poľnohospodári povinne odoberali kompost zo samospráv, pretože tie budú mať s ním v budúcnosti problém. Učíme ľudí separovať, kompost sa hromadí a budeme mať problém zapracovať ho. Veríme, že sa tak stane, pretože z environmentálneho hľadiska zapracovaním prírodného kompostu do pôdy dosiahneme nižšiu uhlíkovú neutralitu, čo pozitívne vplýva na životné prostredie,“ vysvetľuje konateľ.

Kuchynský odpad už triedi celá Snina

Na triedenie a zber kuchynského odpadu je nastavené celé mesto. „Z rodinných domov vykonávame zvoz dvakrát týždenne, v pondelok, utorok a štvrtok a piatok. V stredu zvážame kuchynský odpad zo sídliskových častí. Staré 120-litrové hnedé nádoby sme nahradili 240-litrovými. Sú perforované, postačia na zvoz raz za týždeň. V silných jarných a letných mesiacoch vyzbierame mesačne až 200 ton biologicky rozložiteľného a kuchynského odpadu spolu so zeleňou. Spracovať vieme približne 2000 ton ročne,“ hovorí Ondik. Zdôrazňuje, že špeciálne zberové vozidlo pri vyprázdňovaní hnedých nádob ich aj hygienicky vyčistí.

Majú ešte rezervy

Vlani si sninská samospráva dala vypracovať analýzu, ako stojí s triedením odpadu. „Vyplynulo z nej, že pri zmesovom odpade sa nachádzalo ešte 20 – 23 percent biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu, čo predstavuje asi 400 až 500 ton. Máme pred sebou cieľ zvýšiť osvetou mieru separovanosti. Môžeme však s určitosťou povedať, že skládkovaného odpadu je menej. Počítame tak s 1800 až 2000 tonami ročne,“ dodáva.

Humenné vlastnú kompostáreň nemá

V tomto roku vyváža kuchynský odpad do Sniny aj susedné Humenné. V meste zatiaľ jeho zber prebieha len v domácnostiach na najväčšom Sídlisku III. „Od januára do konca júna Technické služby mesta Humenné vyzbierali 86,04 tony kuchynského odpadu. Plánovali rozbehnúť zber aj na ďalších sídliskách do konca júna, avšak projekt z Environmentálneho fondu nebol zatiaľ vyhodnotený a čakáme na jeho schválenie,“ dopĺňa Veronika Lattová z tlačového referátu humenskej radnice.

Problém je s vrecúškami, hrozí zvýšenie poplatku

Za najväčší problém považujú Technické služby používanie igelitových vrecúšok a tašiek v kuchynskom odpade ako náhradu za kompostovateľné vrecká. Pri rozbehu triedenia kuchynského odpadu dostala každá domácnosť na Sídlisku III bezplatne košík a jednu rolku kompostovateľných vreciek s 25 kusmi. Keď sa minuli, ľudia začali používať obyčajné igelitové vrecká. „S kolegom stojíme po oboch stranách dopravníka, igelitové a mikroténové vrecká ručne vyberáme a vyhadzujeme. Fermentor by ich nespracoval. Len zelené kompostovateľné sa pri teplote 70 stupňov rozložia,“ potvrdzuje Jaroslav Prokop z VPS Snina. Aj preto Technické služby upozorňujú, že kuchynský odpad treba z igelitového vrecúška či tašky vysypať priamo do hnedej nádoby. „Kompostovateľné vrecúška možno kúpiť v drogériách a niektorých supermarketoch. V prípade akútneho nedostatku môžu predsedovia spoločenstva vlastníkov bytov či domovníci kontaktovať technické služby a zamestnanci im kompostovateľné vrecúška doručia,“ dodáva Lattová. Upozorňuje, že ak sa situácia nezlepší, hrozí nárast zmluvného poplatku za zhodnotenie kuchynského odpadu. „To by mohlo mať časom negatívny dopad na poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad,“ uzatvára. TEXT A FOTO: JANA OTRIOVÁ

[Späť na obsah]

Iné informácie

2. Budvar vykázal rekordní tržby, vydělal 305 milionů

[13.07.2021; Právo; TRHY & EKONOMIKA; s. 16; svj;ČTK]

Budějovický Budvar loni zvýšil meziročně čistý zisk skoro o desetinu na 305 milionů korun. Tržby stouply o 0,4 procenta na rekordních 2,81 miliardy Kč. Národní podnik přitom zaznamenal ztráty v řádu desítek milionů kvůli zavřeným gastronomickým provozům, vyplývá z výroční zprávy.

Do fondu ministerstva zemědělství Budvar odvede 300 milionů Kč, informoval mluvčí ministerstva Vojtěch Bílý.

Výstav Budvaru stoupl o 3,1 procenta na 1,73 milionu hektolitrů piva, což bylo nejvíc za 125 let existence pivovaru. „Rok 2020 hodnotíme jako úspěšný, a to i přes veškeré problémy způsobené zejména pandemii covidu-19. Pokračovali jsme v naší strategii, dosáhli jsme opět rekordního prodeje. Úkoly a cíle vytyčené plánem a strategií rozvoje podniku jsme splnili a překročili,“ shrnul ředitel Budvaru Petr Dvořák.

(svj, ČTK)

[Späť na obsah]

3. Tepna Afriky prichádza o vodu

[13.07.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Kamil Kolenič / Viliam Stankay]

Viliam Stankay, moderátor: „Najdlhšia rieka na svete môže prísť o tretinu vody. Dôvodom je pokračujúce napúšťanie Priehrady veľkej etiópskej obrody. Spor o vodu z Nílu trvá v regióne už viac ako dekádu. Riešenie doteraz nenašli ani vyjednávači zo Spojených štátov, Európskej únie či Organizácie Spojených národov. Pozorovatelia varujú, že konflikt môže prerásť do vojny. Od vody z Nílu je závislých asi dvestoosemdesiat miliónov ľudí v jedenástich krajinách.“

Kamil Kolenič, redaktor: „Vodné dielo začala stavať Etiópia v roku 2011. Chce z neho vyrábať elektrinu pre seba aj na vývoz. Získané peniaze majú pomôcť rozvoju krajiny. Egypt a Sudán varujú, že projekt im ukradne vodu.“

Sameh Shoukry, minister zahraničných vecí Egypta: „Egypt, národ s viac ako sto miliónmi obyvateľov, čelí existenčnej hrozbe. Na riečnej tepne, od ktorej sme závislí, buduje Etiópia stavbu mamutích rozmerov. Tá vrhá temný tieň na budúcnosť a osudy všetkých Egypťanov.“

Kamil Kolenič: „Káhire dala za pravdu aj najnovšia štúdia Kalifornskej univerzity. Rýchle napúšťanie priehrady by podľa nej mohlo znížiť zásoby vody v Egypte na dolnom toku Nílu o viac ako tretinu. Egypt už v minulosti pohrozil Etiópii vojenským zásahom. Etiópia sa ale svojej veľkej národnej obrody vzdať nechce.“

Seleshi Bekele, minister vody, zavlažovania a energetiky Etiópie: „Tento projekt je jedinou nádejou pre šesťdesiatpäť miliónov Etiópčanov, ktorí nemajú prístup k elektrine. Výstavba vodného diela za päť miliárd dolárov je financovaná krvou, slzami a potom obyčajných ľudí. Priehrada je postavená na správnom mieste a pomôže celému širšiemu regiónu.“

Kamil Kolenič: „Autori štúdie vidia riešenie problému na území Egypta, a to v úpravách prevádzky Asuánskej priehrady, čerpaní väčšieho množstva podzemnej vody a zlepšení neefektívneho zavlažovania. Spor sa zatiaľ nepodarilo vyriešiť ani vyjednávačom z USA a Európskej únie a OSN.“

Barbara Woodwardová, stála zástupkyňa Spojeného kráľovstva pri OSN: „Vyzývame všetky strany, aby nepodkopávali rokovania, ale aby k nim pristupovali konštruktívne a snažili sa nájsť kompromis, ktorý by viedol k prijateľnej dohode.“

Kamil Kolenič: „Podľa viacerých pozorovateľov tento spor ukáže, ako sa v budúcnosti môžu zachovať ďalšie krajiny. Podobná situácia hrozí aj pri riekach Mekong, Zambezi, Eufrat a Tigris.“

[Späť na obsah]

5. Spotrebiteľské ceny v Česku v júni mierne spomalili tempo rastu

[13.07.2021; openiazoch.zoznam.sk; 11:16; redakcia]

Spotrebiteľské ceny v Česku vzrástli v júni medziročne o 2,8 %. To je o 0,1 percentuálneho bodu miernejší rast než v máji.

Spotrebiteľské ceny v Česku vzrástli v júni medziročne o 2,8 %. To je o 0,1 percentuálneho bodu miernejší rast než v máji. Vyplýva to z údajov, ktoré v utorok zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ).

“Spotrebiteľské ceny vzrástli v júni o 2,8 %. Najväčší vplyv na tento cenový rast mali opäť ceny v doprave. Ceny áut boli medziročne vyššie o 5,7 % a ceny pohonných látok a olejov o 20,2 %,” povedala vedúca oddelenia štatistiky spotrebiteľských cien ČSÚ Pavla Šedivá, informoval server novinky.cz.

Okrem pohonných látok mali na medziročný rast cien vplyv aj alkoholické nápoje a tabakové výrobky. Ich ceny vzrástli oproti rovnakému obdobiu pred rokom o 6,7 %.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa spotrebiteľské ceny v Česku zvýšili v júni o 0,5 %. Veľkou mierou sa pod to podpísal rast cien niektorých potravín, najmä zemiakov. Tie vzrástli oproti máju o 10,5 %. Štatistici to vysvetľujú okrem iného prechodom na nové zemiaky. Vyššie než v máji boli aj ceny vajec (10 %) a hydiny (4,9 %).

Za medzimesačným rastom cien o 0,5 % je aj zdražovanie dovoleniek s komplexnými službami. V tejto oblasti sa ceny zvýšili o 4,3 %.

Podľa hlavného ekonóma skupiny Roklen Pavla Peterku výsledky júnovej inflácie naznačujú, že Česká národná banka sa na svojom augustovom zasadnutí rozhodne reagovať. Ako povedal pre Novinky, ak inflácia vzrastie aj v júli podobným tempom ako v júni, potom sa dá očakávať, že k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb dôjde už v auguste.

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/214036/Spotrebitelske-ceny-v-Cesku-v-juni-mierne-spomalili-tempo-rastu

[Späť na obsah]

7. Rast spotrebiteľských cien v Nemecku sa v júni spomalil, prvýkrát za pol roka

[13.07.2021; openiazoch.zoznam.sk; 10:01; redakcia]

Spotrebiteľské ceny v Nemecku spomalili v júni tempo rastu, prvýkrát za šesť mesiacov. Napriek spomaleniu je však rast cien naďalej vysoký.

Spotrebiteľské ceny v Nemecku spomalili v júni tempo rastu, prvýkrát za šesť mesiacov. Napriek spomaleniu je však rast cien naďalej vysoký. Uviedol to v utorok nemecký štatistický úrad Destatis, ktorý zverejnil konečné údaje.

Spotrebiteľské ceny v Nemecku vzrástli v júni medziročne o 2,3 % po 2,5-percentnom raste v predchádzajúcom mesiaci, uviedol Destatis, ktorý tak potvrdil predbežný odhad. Je to prvé spomalenie rastu cien v tomto roku, napriek tomu je však rast stále dosť vysoký, keďže májové tempo rastu bolo najvyššie za takmer desaťročie.

Pod spomalenie rastu cien sa do veľkej miery podpísali ceny energií. Tie v júni vzrástli o 9,4 % po 10-percentnom raste v máji. Stále však majú na celkový vývoj inflácie vysoký vplyv, keďže bez ich započítania dosiahla medziročná miera inflácie v Nemecku v júni 1,6 %.

Miernejšie rástli aj ceny potravín a služieb. Ceny potravín vzrástli v júni medziročne o 1,2 % potom, ako v máji rast dosiahol 1,5 % a rast cien služieb spomalil z májovej úrovne 2,2 % na 1,6 %.

V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa spotrebiteľské ceny v Nemecku zvýšili v júni o 0,4 % po 0,5-percentnom raste v máji. Ceny energií vzrástli o 0,4 %, na druhej strane, ceny potravín v rovnakom rozsahu klesli. Aj v tomto prípade Destatis potvrdil predbežný odhad.

https://openiazoch.zoznam.sk/cl/214030/Rast-spotrebitelskych-cien-v-Nemecku-sa-v-juni-spomalil-prvykrat-za-pol-roka

[Späť na obsah]

Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, 831 03, Bratislava, Slovak Republic

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk