Monitoring médií 16.8.2019

PREŠOV, KAPUŠANY. Obce postihnuté stredajšími záplavami už odvolávajú vyhlásenú mimoriadnu situáciu. Výdatné búrky a lejak na východnom Slovensku však narobil starosti aj poľnohospodárom. Poškodená úroda pšenice ich môže pripraviť o státisíce eur. Presné škody budú môcť vyčísliť až o niekoľko dní. Najhoršia situácia počas stredy bola v obciach Kapušany a Fintice, kde starostky vyhlásili 3. stupeň povodňovej aktivity.

Odvolali mimoriadnu situáciu

Obce Fintice aj Kapušany už 3. stupeň povodňovej aktivity odvolali. Ako informovala starostka Fintíc Terézia Gmitrová, mimoriadnu situáciu v obci zrušili vo štvrtok o 8.00 hod. „V obci k poškodeniu majetku nedošlo. Hladina Sekčova klesla a cesta, ktorá bola ešte v stredu pod vodou, je dnes už priechodná v oboch smeroch. Premáva osobná, nákladná aj autobusová doprava,“ uviedla Gmitrová. V obci Kapušany ešte v stredu večer znížili tretí stupeň povodňovej aktivity a vo štvrtok ráno zrušili aj 2. stupeň. „Všetky hladiny tokov Kapanoš, Ladianka a Sekčov sú v koryte. Situácia sa stabilizovala. Voda síce ešte je na poliach, ale opadáva a situácia sa zlepšuje,“ dodala starostka Kapušian Slávka Guteková.

Zničená úroda

Kým obecný majetok poškodený nebol, škody zaznamenali obyvatelia domov, do ktorých sa dostala voda, no najmä poľnohospodárske družstvá, ktorým dážď zničil úrodu. Ako uviedol riaditeľ rastlinnej výroby Družstva Agroplus Prešov Peter Christakov, výšku škôd ešte nevyčíslili, keďže na polia sa zatiaľ pre neprístupný terén nedostali. Zistia ju až po žatve. Ako dodal Christakov, prešovské družstvo má zničenú úrodu na poliach pri Finticiach a Nižnej Šebastovej, ktoré boli zaplavené. Poškodená je aj úroda vo Vyšnej Šebastovej či pri Prešove, kde prudký dážď úrodu pšenice pováľal a bude problematické ju pozbierať. V zlom stave je zhruba 200 až 250 hektárov pôdy. Škody len na produkcii podľa neho môžu presiahnuť aj stotisíc eur. „Sú to pre nás veľké škody. Nehovorím, že z toho niečo nepozbierame, ale otázna je kvalita a výnos. Straty budú veľké. Presné čísla ale budeme vedieť, až keď pozbierame úrodu,“ uviedol Christakov. Úrodu síce majú poistenú, no dážď a záplavy sa na poistku nevzťahujú. „Poistené sú len požiar a ľadovec, čiže na poistku nemáme nárok,“ dodal.

Kedy pustí terén

Zhruba 200 hektárov pšenice ostalo na poli aj poľnohospodárom z Poľnohospodárskeho družstva v Kapušanoch pri Prešove. Aj oni odhadujú škody na rovnakej úrovni ako prešovské družstvo. „Dúfame, že škody nie sú totálne. Ťažko povedať, čo vymlátime a či to bude použiteľné. Zatiaľ čakáme, keď budeme môcť úrodu pozbierať. Kombajny sú pripravené a uvidíme, kedy nás pustí terén. Myslím si ale, že minimálne o štyri až päť dní,“ uviedla predsedníčka družstva Viera Sučková. Ako podotkla, pod vodou ostala na ploche zhruba 20 až 30 hektárov aj pokosená lucerka. Záplavy pritom prišli podľa Sučkovej v najnevhodnejšej chvíli. Ak by boli o pár dní neskôr, úrodu by už mali pokosenú. Ďalším vážnym problémom je ale podľa predsedníčky družstva aj zakladanie novej úrody, a to najmä v prípade repky a živočíšnej výroby. „Termín na sejbu repky je 25. august, a z tých plôch, kde sme ju mali siať, nie je pozbieraná ani slama. Máme silnú živočíšnu výrobu, chováme kravy a ovce a hrozí, že budeme mať nedostatok slamy,“ upozornila Sučková.

Pomoc od štátu príliš nečakajú

Ani na družstvo z Kapušian sa nevzťahuje uzavretá poistka. Je iba malá nádej, že im škody preplatí štát, no chcú sa o to prostredníctvom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pokúsiť. „Je to čerstvé, ťažko povedať, či o tom ministerstvo vôbec bude uvažovať,“ podotkla.

[Späť na obsah]

2. Záplavy narobili starosti aj poľnohospodárom, poškodená úroda ich môže pripraviť o státisíce eur

[15.08.2019; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 15:00; NasVidiek.sk]

Foto: ilustračné, Getty Images

Obce postihnuté stredajšími záplavami už odvolávajú vyhlásenú mimoriadnu situáciu. Výdatné búrky a lejak na východnom Slovensku však narobil starosti aj poľnohospodárom. Poškodená úroda pšenice ich môže pripraviť o státisíce eur. Presné škody budú môcť vyčísliť až o niekoľko dní.

Prudký dážď pováľal pšenicu

Najhoršia situácia počas stredy bola v obciach Kapušany a Fintice, kde starostky vyhlásili 3. stupeň povodňovej aktivity. Kým obecný majetok poškodený nebol, škody zaznamenali obyvatelia domov, do ktorých sa dostala voda, no najmä poľnohospodárske družstvá, ktorým dážď zničil úrodu.

Ako pre agentúru SITA uviedol riaditeľ rastlinnej výroby Družstva Agroplus Prešov Peter Christakov, výšku škôd ešte nevyčíslili, keďže na polia sa zatiaľ pre neprístupný terén nedostali. Zistia ju až po žatve.

Ako dodal Christakov, prešovské družstvo má zničenú úrodu na poliach pri Finticiach a Nižnej Šebastovej, ktoré boli zaplavené. Poškodená je aj úroda vo Vyšnej Šebastovej či pri Prešove, kde prudký dážď úrodu pšenice pováľal a bude problematické ju pozbierať. V zlom stave je zhruba 200 až 250 hektárov pôdy. Škody len na produkcii podľa neho môžu presiahnuť aj stotisíc eur.

„Sú to pre nás veľké škody. Nehovorím, že z toho niečo nepozbierame, ale otázna je kvalita a výnos. Straty budú veľké. Presné čísla ale budeme vedieť, až keď pozbierame úrodu,“ uviedol Christakov. Úrodu síce majú poistenú, no dážď a záplavy sa na poistku nevzťahujú. „Poistené sú len požiar a ľadovec, čiže na poistku nemáme nárok,“ dodal.

Záplavy prišli v najnevhodnejšej chvíli

Zhruba 200 hektárov pšenice ostalo na poli aj poľnohospodárom z Poľnohospodárskeho družstva v Kapušanoch pri Prešove. Aj oni odhadujú škody na rovnakej úrovni ako prešovské družstvo.

„Dúfame, že škody nie sú totálne. Ťažko povedať, čo vymlátime a či to bude použiteľné. Zatiaľ čakáme, keď budeme môcť úrodu pozbierať. Kombajny sú pripravené a uvidíme, kedy nás pustí terén. Myslím si ale, že minimálne o štyri až päť dní,“ uviedla pre agentúru SITA predsedníčka družstva Viera Sučková. Ako podotkla, pod vodou ostala na ploche zhruba 20 až 30 hektárov aj pokosená lucerka.

Záplavy pritom prišli podľa Sučkovej v najnevhodnejšej chvíli. Ak by boli o pár dní neskôr, úrodu by už mali pokosenú. Ďalším vážnym problémom je ale podľa predsedníčky družstva aj zakladanie novej úrody, a to najmä v prípade repky a živočíšnej výroby.

„Termín na sejbu repky je 25. august, a z tých plôch, kde sme ju mali siať, nie je pozbieraná ani slama. Máme silnú živočíšnu výrobu, chováme kravy a ovce a hrozí, že budeme mať nedostatok slamy,“ upozornila Sučková.

Preplatenie škôd štátom

Obce Fintice aj Kapušany už 3. stupeň povodňovej aktivity odvolali. Ako agentúru SITA informovala starostka Fintíc Terézia Gmitrová, mimoriadnu situáciu v obci zrušili vo štvrtok o 8:00.

„V obci k poškodeniu majetku nedošlo. Hladina Sekčova klesla a cesta, ktorá bola ešte v stredu pod vodou, je dnes už priechodná v oboch smeroch. Premáva osobná, nákladná aj autobusová doprava,“ uviedla Gmitrová. V obci Kapušany ešte v stredu večer znížili tretí stupeň povodňovej aktivity a dnes ráno zrušili aj 2. stupeň.

„Všetky hladiny tokov Kapanoš, Ladianka a Sekčov sú v koryte. Situácia sa stabilizovala. Voda síce ešte je na poliach, ale opadáva a situácia sa zlepšuje,“ dodala starostka Kapušian Slávka Guteková.

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

3. Na Zemplíne je ďalší prípad afrického moru ošípaných

[16.08.2019; Korzár; REGIÓN; s. 5; tasr]

Zaznamenali ho v obci Svätá Mária v domácom chove.

TREBIŠOV. Ďalší prípad afrického moru ošípaných (AMO) v domácom chove na Slovensku zaznamenali v obci Svätá Mária v okrese Trebišov, v časti Pavlovo. Informuje o tom Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR na svojej webovej stránke. Všetky doterajšie prípady AMO zaznamenali v okrese Trebišov. V domácich chovoch to bolo v obciach Strážne, Veľký Kamenec, Somotor a Rad. V týchto prípadoch zlikvidovali všetky chovy v obci s nákazou. Zároveň bol zaznamenaný jeden prípad ochorenia diviaka v katastri obce Svätuše.

Aj tu utratia prasatá

V záhumienkovom chove vo Svätej Márii bolo osem ošípaných, jedna uhynula. Vyšetrením bola diagnostikovaná prítomnosť vírusu AMO. Miesto výskytu je v rámci už vytýčeného ochranného pásma týkajúceho sa predchádzajúcich potvrdených ohnísk. I v tomto prípade prebieha epizootologické šetrenie, uvádza ŠVPS SR s tým, že v danej obci dôjde k utrateniu ošípaných ako v ohnisku, tak i v kontaktných chovoch. Do uvedeného ochranného pásma sú zaradené obce minimálne v okolí troch kilometrov od ohnísk. Ide o obce Strážne, Veľký Kamenec, Malý Kamenec, Somotor, Veľký Horeš, Streda nad Bodrogom, Svätá Mária, Rad, Vojka, Malý Horeš, Svinice a Svätuše. (tasr)

[Späť na obsah]

17. Prenájom štátnej pôdy

[15.08.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Lukáš Dzivý / Agáta Staneková]

Agáta Staneková, moderátorka: „Slovenský pozemkový fond by pri prenájme štátnej pôdy mal viac uprednostňovať malých a stredných farmárov či farmy rodinného typu. Tvrdí to štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Gabriel Csicsai. Štát podľa neho za posledné štyri roky urobil pre malých farmárov málo. Práve preto chce ešte pred koncom volebného obdobia predložiť zákon, ktorý by im mal výrazne pomôcť.“

Lukáš Dzivý, redaktor: „Súčasný zákon síce umožňuje, aby štátnu pôdu mohol do prenájmu získať aj malý farmár. Gabriel Csicsai z Most-Híd však tvrdí, že sa to deje iba zriedkavo. Práve preto pripravujú poslanecký návrh zákona, ktorý by malým a začínajúcim farmárom uľahčil prístup k pôde.“

Gabriel Csicsai, štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva: “Veľa mladých ľudí odrádza presne, že veľmi ťažko sa dokážu dostať k tej pôde. Či už priamo prenájom, jednak nemajú ani peniaze veľa, treba si to povedať na rovinu, nemajú taký základný kapitál a zároveň ten základný kapitál radšej nech investujú do rozvoja svojich fariem, do inovatívnych projektov.”

Lukáš Dzivý: „Celkovo by malo ísť o približne pol milióna hektárov štátnej pôdy, ktorú prenajíma Slovenský pozemkový fond. Podľa ministerstva pôdohospodárstva, súčasne platné zákony dostatočne podporujú malých a začínajúcich farmárov. Tie však nemajú za úlohu podporovať iba jednu formu hospodárenia na úkor druhej, ale podporiť tých, ktorí prispievajú k zabezpečeniu potravinovej sebestačnosti Slovenska. Pokračuje Daniel Hrežík z komunikačného oddelenia rezortu.“

Daniel Hrežík, komunikačné oddelenie ministerstva pôdohospodárstva: “Prednostné právo doterajších nájomcov, spravidla väčších agropodnikov na prenájom pôdy od SPF nevzniká, ak prejaví o nájom pôdy v správe a nakladaní SPF mladý, alebo malý poľnohospodár.”

Lukáš Dzivý: “Martin Fecko z hnutia OĽaNO podporí každú myšlienku, ktorá môže pomôcť malým a začínajúcim farmárom. Zákon o prenájme pôdy však podľa neho potrebuje v mnohých smeroch doladiť. Znížiť by sa podľa neho malo najmä obdobie, na ktoré je pôda prenajímaná.”

Martin Fecko, poslanec NR SR (OĽaNO): “Tu by mal byť taký zákon, ktorý by povedal, že akonáhle ty, ako vlastník, alebo ten, čo má podpísanú nájomnú zmluvu s niekým, že mu dáva do užívania tomu novému subjektu, tak mala by tam byť iba ročná výpovedná lehota.”

Lukáš Dzivý: “Začínajúci farmár by tak pôdu mohol získať skôr. Poslanecký návrh zákona by mal byť predložený už na septembrovú schôdzu parlamentu. Lukáš Dzivý, RTVS.”

[Späť na obsah]

18. Plytvajú potravinami najviac obchody? Ani náhodou. Radšej sa pozrite do svojho koša

[15.08.2019; tvnoviny.sk; Exkluzívne; 10:20; BRATISLAVA/Marcel Marcišiak]

V priemere každý jeden z nás vyhodí za rok 160 kilogramov potravín.

Zdieľať článok

Šialene plytváme potravinami. Hovoria o tom údaje, podľa ktorých sa ich len na Slovensku každý rok vyhodí 880-tisíc ton. Pre lepšiu predstavivosť na jedného Slováka tak pripadá až 160 kilogramov potravinového odpadu.

„Dovolím si tvrdiť, že téme plytvania potravinami sa pripisuje menej pozornosti než mnohým iným envirotémam ako napríklad slow fashion, eko dizajnu, triedeniu odpadov, plastom, úbytku biodiverzity, odlesňovaniu a pod. Ide pri tom o problém, ktorý je ekologický, ekonomický a etický zároveň a ku ktorému prispieva takmer každý jeden z nás väčšinou bez toho, aby sme si uvedomovali dopad plytvania,“ myslí si aktivistka Zuzana Madajová z občianskeho združenia Free food, ktoré sa venuje problému plytvania potravín.

„Ak si uvedomíme, akú záťaž pre životné prostredia predstavuje výroba potravín – poľnohospodárstvo, logistika a doprava (ovzdušie), spracovanie (spotreba energie), tak, ak na konci tohto procesu sa potravina vyhodí, tak táto záťaž bola vynaložená zbytočne,“ hovorí hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Slovensko patrí medzi horších

Horšie na tom je, že Slovensko patrí v tejto problematike medzi horších. V rebríčku európskych krajín, ktoré najviac plytvajú potravinami, je Slovensko ôsme od konca. Podľa ministerstva ale vláda už prijala rôzne stratégie, aby sa situácia zlepšila.

„Detailnejšie sa tejto téme venuje Program predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025, ktorý vo februári tohto roka schválila vláda. Okrem iného navrhujeme budovanie zón neštandardných potravín, ako sú napríklad opticky neštandardné ovocie a zelenina,“ hovorí hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

„Téme sa venujeme aj v Envirostratégii 2030, ktorú už rovnako schválila vláda. Napríklad Envirostratégia navrhuje prehodnotiť používanie označenia potravín „minimálna trvanlivosť do“ a zavedie jednotne iba „spotrebujte do“,” doplnil Ferenčák.

Podľa Madajovej sa diskutuje aj o prijatí zákona o povinnom darovaní prebytkov pre obchody. V praxi by to malo znamenať, že by obchody a reštaurácie nemohli vyhadzovať potraviny, ktoré sa nepredali.

„Reštaurácie a supermarkety budú povinné potraviny ďalej využiť, napríklad darovať charite. Ak už nie sú potraviny vhodné na konzumáciu, budú ich môcť kompostovať či energeticky alebo inak zhodnotiť,“ vysvetlil Ferenčák.

„Naše občianske združenie prišlo aj s ďalším návrhom zákona. Ide o to, aby si mohli obchody pripísať darované jedlo ako daňový náklad a bolo pre nich rovnako výhodné potraviny darovať, ako ich vyhodiť. Bude sa o ňom hlasovať v septembri,“ doplnila Madajová.

Najviac potravinového odpadu tvoria domácnosti

Najväčší problém však netkvie v obchodných reťazcoch a stravovacích zariadenia, ako si mnoho ľudí môže mylne myslieť. Najvýraznejší podiel na plytvaní potravín majú totiž domácnosti, teda bežní ľudia.

„Možno to niekoho prekvapí, ale podľa štatistík EÚ sú to práve obchody, ktoré vyprodukujú najmenej potravinového odpadu z celého potravinového reťazca .. Najviac plytvajú domácnosti, ktorým sa pripisuje vyše 50% celkového potravinového odpadu,“ vysvetlila Madajová.

Podrobnejšie správanie domácností odhalil aj celoslovenský prieskum, ktorý pre ministerstvo pôdohospodárstva vypracovala agentúra AKO v máji minulého roka. Podľa neho sa 23 percent Slovákov priznáva, že vyhadzuje zvyšky jedla.

Takmer polovica opýtaných uvádza, že sa snažia zvyšky jedál využiť pri ďalšom varení, prípadne ich dajú zvieratám. Tretina respondentov deklaruje, že nevyhadzuje takmer žiadne jedlo.

Z vyššie uvedené vyplýva, že ľudia musia začať sami od seba a preto je potrebné, aby sme sa naučili lepšie narábať s potravinami. Vypracovali sme preto jednoduché postupy, ako nimi čo najmenej plytvať. TU si ich môžete pozrieť.

Najlepší a najvyšší čas na zmenu

Aktivisti, ale aj ministerstvo životného prostredia sa zhodujú, že v dobe klimatických zmien, kedy široká verejnosť reflektuje na „zelené“ témy, je najlepší, ale aj najvyšší čas, aby sme boli šetrní aj k potravinám.

„Na Slovensku je teraz vhodný čas na zmenu k lepšiemu. Treba k nej však pristupovať s rozumom, otvoriť diskusiu a zapojiť do nej organizácie a odborníkov, ktorí sa tejto problematike venujú a majú s ňou aktívne do činenia a v neposlednom rade, investovať do riešení a ich implementácie,“ uzavrela Madajová.

[Späť na obsah]

23. Mor sa šíri. Diviaky budú loviť v noci

[15.08.2019; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Pravda]

Pracovník počas minulého týždňa po vykonaní nariadeného preventívneho usmrtenia ošípaných v jednom z domácich chovov v obci Somotor, časť Nová Vieska pri Bodrogu, v ktorej sa potvrdil výskyt afrického moru ošípaných (AMO). Autor: TASR, Roman Hanc

Päť prípadov afrického moru ošípaných v domácich chovoch a jeden medzi diviakmi. Taká je aktuálna slovenská bilancia od záchytu nebezpečnej nákazy ohlásenej po prvý raz 25. júla. V okrese Trebišov, kde prípady pribúdajú, prijali nové mimoriadne bezpečnostné opatrenie. Oddnes povoľuje hlavný veterinárny lekár aj inak zakázaný lov diviakov v noci.

Situáciu, ktorá vznikla na juhovýchode Slovenska, označila ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná za dramatickú. Fakt, že vírus moru zachytili aj medzi diviakmi, mení podľa ministerky situáciu. Mimoriadny odlov diviakov hovorí o tom, že ide naozaj do tuhého.

Okres Trebišov patril v minulosti medzi tzv. produkčné okresy, ktoré zásobovali východné Slovensko obilím, zeleninou a pravdaže aj bravčovým mäsom. Dnes je situácia iná. Stáda ošípaných sú preriedené ako nikdy predtým. Veľké podniky postupne pozatvárali farmy ošípaných a podľa informácií ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej správy Jozef Bíreša sa v Trebišovskom okrese chová už len okolo 2 500 ošípaných. Napospol sú sústredené v menších súkromných chovoch. Iba dva sú väčšie, v jednom je 400 a v druhom 300 zvierat.

Drobní chovatelia roztrúsení po malých pohraničných vieskach sú však pre veterinárov tvrdý oriešok. Chovajú ošípané ako boli po desaťročia zvyknutí a nerešpektujú sprísnené pravidlá, ktoré bol štát donútený vyhlásiť po tom, čo sa mor bezprostredne priblížil k hraniciam Slovenska.

Zodpovednosť politikov a chovateľov

Európska komisia na sklonku minulého roka nariadila oznamovaciu povinnosť už pri chove čo i len jednej ošípanej. Nariadenie vstúpilo do platnosti, ale vidiečania zrejme nielen na periférii krajiny toto pravidlo, ako ukázalo rozšírenie moru, nedodržiavajú. Teraz by všetci, ktorí ho neohlásili regionálnym veterinárnym správam, nemali dostať odškodné.

Podpredsedníčka vlády Gabriela Matečná, ktorá ako nominantka SNS vedie rezort pôdohospodárstva, považuje sankciu za primeranú, jej štátny tajomník Gabriel Csicsai si však myslí, že „nie je čas na vojnu s gazdami a nazdáva sa, že by mal byť odškodnený každý chovateľ ošípaných, teda nielen registrovaný“.

Ako vidno, zvolebnieva sa a na nákazu, ktorá môže byť metlou, čo do posledného zvieraťa vymetie posledné veľké oázy produkcie bravčového mäsa, sú politici schopní hľadieť zhovievavo. Lenže nejde o fazuľky, to vie každý veterinár. Tam, kde udrie mor, likvidujú chovy a je jedno, či je v ňom jedno zviera, stovky alebo celé tisíce. A tie sú sústredené v okresoch Rimavská Sobota, Lučenec a na západnom Slovensku. Tam chovateľom z toho, čo sa deje v okrese Trebišov, vystupuje studený pot na čelo.

Na rovinu treba povedať, že našinec sa chová minimálne nezodpovedne. Vyplýva to z aj posledného registrovaného prípadu moru ošípaných v dedinke Sv. Mária. Tam chovateľ vietnamských ošípaných pokojne nechával prasiatka pásť sa v lese, kde s najväčšou pravdepodobnosťou došlo podľa ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej an custom-style=“Highlight1” class=“highlight highlight-1”>aan> potravinovej správy Jozefa Bíreša k priamemu či nepriamemu kontaktu s diviakmi.

„Ak nechceme mať africký mor ošípaných medzi domácimi ošípanými, musia všetci chovatelia do jedného doržiavať zásady bioochrany. Pravidlo číslo jeden znie zabrániť kontaktu domácich ošípaných s diviakmi,“ zdôraznil profesor Bíreš. Ľudia to však podceňujú a potom prichádzajú o zvieratá, ktoré im šetrili výdavky za potraviny a umožňovali robiť chutné tradičné mäsové špeciality.

Ulovený diviak s potvrdeným vírusom afrického moru ošípaných jasne naznačuje, odkiaľ sa nákaza dostala do domácich chovov. Z polí a lesov, kde ľudia chodili po krmivo alebo na huby, či dokonca tam nechávali svine, ako sa to robilo v minulosti, pásť. Jeden z chovateľov sa priznal, že dával svojim svinkám žrať tekvice a kukuricu z poľa, ktoré bolo rozryté diviakmi.

Svätá prostota, dovliekol si pohromu rovno do svojho chlieva. V susednom Maďarsku, napospol ide o pohraničné obce, majú od začiatku roka identifikovaných 800 diviakov (ulovených alebo zdochnutých), ktoré boli nakazené morom. Diviaky chodia veselo cez zelenú hranicu, bolo len otázkou času, kedy prevlečú mor aj na Slovensko.

A ešte jeden možný príklad prevlečenia nákazy. V jednej z postihnutých obcí veterinári zistili, že tam predávajú melóny dovezené z Maďarska. Už sme písali o „agilných“ maďarských melonároch, ktorí ponúkajú svoje prebytky popri cestách aj inde na Slovensku. Lenže ak sa v melónovom poli vyváľala divá sviňa a vidiečania, čo chovajú ošípané, si kúpia takéto melóny, ktorých zvyšky hodia svojim prasatám, akoby ich rovno poslali pod nôž veterinárov.

Účel svätí prostriedky

Hlavný veterinárny lekár by mal dnes vydať povolenie na mimoriadne odstrely diviakov, a to aj v noci za pomoci reflektorov. To sa prieči etike lovu, ale účel naozaj svätí prostriedky. Cieľom je čo najskôr zlikvidovať diviaky v ohniskách nákazy, teda predovšetkým v okrese Trebišov, ale aj v priľahlom Michalovskom a Sobraneckom. Keď tečie do topánok, siaha sa aj po zakázaných technikách lovu. Diviaky sú totiž viac aktívne počas noci ako za bieleho dňa.

Pre rezortnú ministerku medzitým veterinári pripravili žiadosť o mimoriadny balík financií na tzv. zástrelné. Má ísť o sumu 860-tisíc eur, ktorá by mala v podobe odmien za nálezné uhynutých diviakov či ich odlov motivovať poľovníkov k tomu, aby čo najskôr znížili stavy inak premnoženej zveri, ktorá už korzuje aj po mestských sídliskách hraničiacich s lesom. Pre vládu je to mimoriadny finančný výdavok, lenže ak sa nakazené diviaky objavia pred farmami, kde chovajú tisíce zvierat, budú sa riešiť iné škody.

V priebehu troch týždňov sa zmenila aj nálada medzi drobnými chovateľmi. Ľudia, ktorí nemali ošípané prihlásené, ich začali narýchlo registrovať a na stole veterinárov sa množia aj udania občanov na susedov, ktorí nechovajú zvieratá tak, ako by mali. Až katastrofa, ktorá sa valí na krajinu, odhaľuje, ako sa veci v skutočnosti majú.

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

2. Užívam si život farmára!

[16.08.2019; Plus jeden deň; LUXUSNÉ BÝVANIE; s. 16,17; Dominika Piovarčiová]

Lenny Kravitz kašle na luxus +++ Žije medzi opicami a kravami v haciende v Brazílii

Luxusu a zhonu mal už plné zuby, a tak si povedal dosť. Známy rocker LENNY KRAVITZ (55) skoncoval s večným naháňaním a momentálne si užíva život farmára na svojej haciende v Brazílii. Život v horách medzi opicami a kravami si nevie vynachváliť. Pozrite sa na to bývanie!

Autor: Dominika Piovarčiová

Populárny sympaťák Lenny Kravitz je známy svojimi hitmi ako American Woman či Are You Gonna Go My Way, ktoré už vošli do siene rockovej slávy, ale aj hereckou rolou v sérii Hry o život. Momentálne si užíva život farmára na svojej haciende v Brazílii. Ako sa k nej dostal? Pred rokmi ho raz jeho veľmi dobrý priateľ pozval k sebe na farmu, ktorá ležala v horách, blízko vodopádov, všade boli len kravy, kone, opice. Lennymu sa to tam však zapáčilo natoľko, že jednodňový výlet zmenil na týždňový, potom na štvrortýždňový a nakoniec strávil v tomto čarovnom kúte prírody pol roka. „Naučil som sa jazdiť na koni ako kovboj, dozvedel sa o poľnohospodárstve a znovu som sa spojil s prírodou. Nikdy som sa necítil pokojnejší a bližšie k Bohu. Vtedy som sa rozhodol, že budem farmárom,“ prezradil slávny spevák. Lenny si svoj sen nakoniec aj splnil. O dva roky sa do brazílskeho údolia vrátil a kúpil celý majetok s rozlohou štyroch štvorcových kilometrov. Svoju haciendu si okamžite zútulnil, a keďže je uňho rodina na prvom mieste, všade má umiestnené fotografie svojich najbližších. Špeciálnym miestom je hudobníkova spálňa. Je presne podľa jeho vkusu – na stenách monochromatické banánové listy a čalúnenie starej postele s motívmi hudobných nástrojov. Originálnym detailom je medená vaňa pod oknom. V kuchyni má v strede veľký ostrov, ktorý musí byť vždy naložený čerstvo nazbieraným ovocím a zeleninou. Na to si jednoducho vždy potrpí.

[Späť na obsah]

3. Experti na klimatickú zmenu: Jedlo príde o živiny, obmedzte mäso

[16.08.2019; hnonline.sk; Klíma a fyzika; 00:01; san]

Ľudstvo na Zemi znehodnotilo približne štvrtinu pôdy nepokrytej ľadom. A na zvrátenie katastrofy v podobe globálneho otepľovania musí zastaviť jej ďalšie poškodzovanie. To isté platí pre plytvanie potravín a jedenie mäsa.

V dôsledku klimatickej krízy sa potraviny stanú nedostupnejšími, ich ceny sa zvýšia a plodiny stratia svoju výživovú hodnotu. Tvrdí to najnovšia hlavná správa o využívaní pôdy Medzivládneho panelu Organizácie Spojených národov (OSN) o zmene klímy (IPCC).

Aj keď príliš mnoho ľudí v súčasnosti nemá dostatok jedla, svet dosiahol v tejto oblasti určitý pokrok. V 90. rokoch sa predpokladalo, že sa problém dotýkal 1,01 miliardy ľudí, dnes trpí podvýživou 821 miliónov ľudí. Klimatická kríza však môže všetko vrátiť k horšiemu.

Zmení totiž to, aké druhy plodín môžu farmári pestovať. Niektoré podnebné pásma budú na potraviny príliš horúce a iné zase postihne viac záplav, snehu, vlhkosti vo vzduchu, čo tiež obmedzí možnosti pestovania.

Menej bielkovín i železa

Správa OSN zistila, že kvantitatívne by sa mohla znížiť aj nutričná hodnota potravín.

Napríklad pšenica pri vysokých hladinách oxidu uhličitého podľa experimentov v týchto rastlinách ponúkne o šesť až 13 percent menej bielkovín, o štyri až sedem percent menej zinku a o päť až osem percent menej železa.

Štúdia z mája tohto roka, ktorá sa zamerala na produkciu 10 najlepších svetových plodín – jačmeňa, kasavy, kukurice, palmy olejovej, repky olejnej, ryže, ciroku, sóje, cukrovej trstiny a pšenice – zistila, že v dôsledku klimatickej krízy svet zaznamenal každoročne zníženie o 35 biliónov kalórií. To predstavuje približne jedno percento nutričných hodnôt každý rok.

“Znamená to, že už teraz ničíme živiny v potravinách pre približne 50 miliónov ľudí,” uviedol Deepak Ray, vedecký pracovník Inštitútu pre globálnu iniciatívu životného prostredia na Minnesotskej univerzite. “Ak neznížime emisie uhlíka, v budúcnosti zaznamenáme ešte viac strát.”

Podľa klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Pavla Faška sa klimatická zmena podmienená činnosťou človeka neprejavuje všade rovnako. Doteraz najnegatívnejší vplyv na produkciu potravín v dôsledku klimatickej krízy pociťujú Európa, južná Afrika, južná Ázia a Austrália.

“Pravidelne riešime sucho, lokálne povodne po búrkových lejakoch či pokles hladiny podzemných vôd, a nie sú to iba regionálne záležitosti, ale je to celoštátny problém, a nie iba celoštátny, lebo napríklad v susednom Česku je táto situácia ešte akútnejšia,” pripomenul Faško súčasný vplyv klimatickej zmeny na Slovensko.

Veľká nádej na zvrátenie škôd

Odborníci z OSN v správe navyše varovali, že ľudia ovplyvňujú viac ako 70 percent pôdy bez ľadu na Zemi a štvrtina tejto pôdy je vplyvom odlesňovania a poľnohospodárstva poškodená. Zdôraznili potrebu zastavenia jej ďalšej degradácie, pretože sa oslabuje schopnosť pôdy odvádzať oxid uhličitý z atmosféry a vypúšťajú sa obrovské množstvá skleníkových plynov.

“Spôsob produkcie potravín a toho, čo jeme, prispieva k strate prírodných ekosystémov a znižovaniu biodiverzity,” uviedla Valerie Massonová-Delmottová, spolupredsedníčka IPCC. Plytvanie potravín totiž produkuje osem až 10 percent globálnych emisií a spotreba mäsa až 14,5 percenta. Podľa správy sa aj napriek stovkám miliónov hladujúcich ľudí 25 až 30 percent všetkých vyrobených potravín na svete nikdy nezjedlo.

Vedci však ponúkajú nádej, podľa nich existujú veľké príležitosti na zvrátenie škôd. Výsadba stromov na poľnohospodárskej pôde, známa ako agrolesníctvo, lepšie hospodárenie s pôdou a zníženie plytvania potravinami a spotreby mäsa môžu zvýšiť produktivitu pôdy a znížiť emisie.

[Späť na obsah]

4. Zmeny cien v obchodoch: Za ktoré potraviny dáme menej a za čo si priplatíme?

[15.08.2019; cas.sk; Čas.sk; 16:00; Jozef Čavojec;ivš;Nový Čas]

Otvoriť galériu

Zdá sa vám, že na stravu vynakladáte čoraz viac peňazí? Štatistický úrad informoval, že ceny potravín na Slovensku medzimesačne klesli.

To je prvý raz tento rok! Veľa si však od toho nesľubujte. Oproti minulému roku nás väčšina komodít vyjde drahšie. Na čom ušetríme a za čo si, naopak, priplatíme?

Potraviny medzimesačne zlacneli o 0,3 percenta. Nová úroda ovocia a zeleniny má pozitívny vplyv na vývoj cien. „Pri ovocí a zelenine platí: keď sa začne nová úroda, ceny idú nadol. Môže sa však stať, že nemáme dosť ľudí na zber. Potom nastane problém a ceny môžu vyskočiť nahor,“ pripomína prezident Ovocinárskej únie Slovenskej republiky Marián Varga. Najviac ušetríme na melónoch (24 %), kapuste, paprike a cibuli (na všetkých vyše 10 %).

Sezónne zlacnenie ovocia a zeleniny však nie je také významné, aby stlmilo medziročný rast cien potravín. Oproti vlaňajšiemu júlu sú potraviny drahšie o 4,7 percenta. Dynamicky stúpli najmä ceny zeleniny a mäsa. „K dôvodom zdražovania by sme mohli pravdepodobne zaradiť okrem iných faktorov i vyššie mzdové náklady (príplatky za prácu, nárast minimálnej mzdy, všeobecné mzdové tlaky súvisiace s nedostatkom pracovnej sily). Na zdraženie mäsa mohol mať vplyv aj africký mor ošípaných,“ dodáva analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Čo najviac zlacnelo a čo najviac zdraželo

Otvoriť galériu

Vlani nás to nestálo veľa

Takto pred rokom sme sa nádejali, že potraviny už nemôžu byť drahšie. Mýlili sme sa. Teraz v júli sme si za niektoré komodity priplatili aj desiatky percent. Najviac medziročne zdraželi cibuľa (o 103 %), zeler, mak, zemiaky a petržlen (všetky aspoň o 50 %). Naopak, najviac ušetríme na jablkách (32 %) a citrónoch (25 %).

Úroda je, problém môže byť zber

Marián Varga, prezident Ovocinárskej únie SR

Kardinálny problém je, keď je úroda, ale ju nemá kto pozbierať, alebo keď sa nepozbiera v danom čase. Teraz očakávame nadpriemernú úrodu. Aj vlani sme mali rekordnú úrodu, ale nedokázali sme ju zobrať, tak sme sa pohybovali niekde v priemere. Keby sme mali dosť ľudí, malo by to výraznejší vplyv na ceny. Otvoriť galériu

(pre zväčšenie kliknite na obrázok)

[Späť na obsah]

5. Kežmarské hydinárne ohlásili hromadné prepúšťanie, o prácu by mali prísť stovky zamestnancov

[15.08.2019; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 13:39; NasVidiek.sk]

Foto: ilustračné, Getty Images

Kežmarské hydinárne budú hromadne prepúšťať, o prácu by malo prísť dokopy 394 zamestnancov. Pre agentúru SITA to potvrdila hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Jana Lukáčová.

Podľa nej bolo hromadné prepúšťanie u zamestnávateľa z oblasti spracovania hydinového mäsa nahlásené na úrade práce v Kežmarku 19. júna. Ukončené by malo byť k 1. októbru tohto roka.

Stovky ohrozených miest

„Ústredie práce tiež eviduje hromadné prepúšťanie nahlásené 19. júna na úrade práce vo Zvolene u zamestnávateľa z oblasti spracovania hydinového mäsa na pracovisku v Košiciach,“ doplnila hovorkyňa.

Ohrozených je 314 pracovných miest. Hromadné prepúšťanie by malo byť ukončené rovnako k 1. októbru.

Pôsobila ako štátny podnik

Agentúra SITA kontaktovala akciovú spoločnosť Podtatranské hydinárne, podľa tamojšej zamestnankyne by sa k danej téme mohli kompetentní vyjadriť v piatok 16. augusta.

Prevádzka hydinárne v Kežmarku bola spustená v roku 1978, odkedy pôsobila ako štátny podnik. V roku 1992 vznikla transformáciou štátneho podniku súčasná akciová spoločnosť Podtatranská hydina.

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

2. Carlsberg zaznamenal v 1. polroku nárast tržieb aj zisku

[15.08.2019; openiazoch.zoznam.sk; openiazoch.zoznam.sk; 00:00; Zdroj:]

Dánsky výrobca piva Carlsberg zaznamenal v 1. polroku solídne výsledky. Jeho tržby aj zisk vzrástli vďaka vyšším cenám piva a silnému odbytu v Ázii. Aj prevádzkové marže pivovaru sa zlepšili.

Tržby pivovaru sa za prvých šesť mesiacov roka zvýšili o 6,5 % na 32,99 miliardy dánskych korún (4,42 miliardy eur) z 30,97 miliardy DKK v minulom roku. Celkový objem predaných nápojov vzrástol o 3,7 % na 68,1 milióna hektolitrov.

Čistý zisk za 1. polrok 2019 stúpol na 3,08 miliardy DKK z 2,47 miliardy DKK v predchádzajúcom roku. Za celý rok spoločnosť očakáva vyšší jednociferný nárast zisku.

“Za prvých šesť mesiacov roku 2019 sme dosiahli silný súbor výsledkov so zdravým vývojom na špičkovej úrovni, výrazným zlepšením marže a pokračujúcim solídnym tokom hotovosti,” uviedol generálny riaditeľ Ceest Hart.

Carlsberg 6. februára 2019 oznámil svoj úmysel odkúpiť späť akcie v hodnote 4,5 miliardy DKK počas 12 mesiacov. Dňa 15. augusta skupina začala druhú etapu programu spätného odkúpenia akcií v hodnote 2 miliárd DKK.

[Späť na obsah]

3. Najlepšia správa pre globálnu ekológiu

[15.08.2019; pravda.sk; Blogy; 00:00; iv79]

Životný cyklus výrobkov sa skracuje. Vydržia menej, morálne zastarajú alebo sú aj s drobnou vadou neopraviteľné. Autá kupujeme na päť rokov, potom vymeníme za nové. V rodine máme dve, jedno z nich som kúpil nedávno. Mobilné telefóny majú maximálnu životnosť dva roky, dokedy nám platí paušál alebo pokým ešte skôr nerozbijeme display. Oprava je pridrahá, nový paušál má zjavné výhody, takže telefón si obstaráme nový a modernejší a ten súčasný automaticky doma odkladáme do zásuvky. Ten už potom ani naše deti nechcú, nakoľko IP hone 6 už nie je trendy, veď najnovší model je verzia 8. Ja sám mám aspoň päť starých a ešte funkčných mobilov, ktoré už nikdy nepoužijem. V rodine ich bude aspoň dvadsať. K tomu zväzky káblov a nekompatibilných nabíjačiek. Elektronika zastaráva nebývalou rýchlosťou, plazma televízor čo mal HD rozlisenie pred desiatimi rokmi je už takmer nepoužiteľný, nehovoriac že už nie je „smart“ a HDMI konektivny. Synovi na tom Youtube nepustím. V našich domoch a pivniciach hromadíme elektronicky a iný odpad ktorý je ešte funkčný, je nám ho aj ľúto vyhodiť, ale už je morálne zastaraný a tým pádom v dnešnej dobe nepoužiteľný. Oblečenie je menej kvalitné, sperie sa, tvar a farby nedržia. Ako hovorí Grinch, mohli by sme sa obesiť na všetkých tých hnusných kravatách ktoré sme podostávali na Vianoce.. Trpíme nadspotrebou, nadvýrobou a následnou ohromnou enviro záťažou. Dýchame pokazený vzduch plný CO2, moria sú znečistené a pitná voda je plna mikro plastov. To sme dopadli.

Prepadli sme materialistickej a evolučnej teórii Spencerizmu. Chceme byt silnejší, rýchlejší, bohatší, a ako v teórii druhov o prežití tých najsilnejších, väčšia kvasinka požiera menšiu, rastie a spotrebúva stále viac zdrojov, čím sa stáva ešte silnejšou a životaschopnejšou. Je moderné byt silný a bohatý, mať k dispozícii čo najviac zdrojov ktoré môžeme spotrebovávať. Je to vlastnosť ktorá nemôže byť nikdy dokonale uspokojená.

Nevieme čo s plastmi, okrem určitého percenta recyklovateľných plastových fliaš všetko ostatné končí v komunálnom odpade. Zahrabeme, spálime, utopíme v riekach a moriach. Staré a poškodené hračky, hliníkové plechovky, starý hrebeň, rýchlovarná kanvica, zubné kefky, prasknutý fén, nevýkonný vysávač, počítač, všetko skončí v odpadkoch. O obaloch už ani nehovorím.

Štát zlyháva a nechce alebo nevie ponúknuť riešenia. Čína chrlí výrobky a Západ nadspotrebu miluje. Všetko to sledujeme a čakáme na vonkajší a milosrdný zásah, na spasenie ktoré nás z toho vyvedie, zastaví šialený kolobeh ťažby surovín, drancovania prírody, spracovania, nadvýroby, nadspotreby a rastúcich enviromentálnych a ekologických záťaží.

Aj keď si to svet zatiaľ neuvedomuje, takýto zásah s bezprecedentným dopadom na zníženie globálnej uhlíkovej stopy už pravé prebieha.

Neodštartoval ho nikto iný , ako zatracovaný a mnohými podceňovaný americký prezident Donald Trump. Na začiatku tohto mesiaca oznámil, že uvalí desaťpercentné clo na čínsky tovar, ktorého ročná hodnota dovozu dosahuje 300 miliárd dolárov. V praxi by to znamenalo, že zaťažený clom bude takmer všetok dovoz z Číny do Spojených štátov.

Tak tu mame prvú dobrú správu pre globálnu ekológiu. Druhá dobrá správa je, že Čína príde s protiopatreniami a následne záťaži clami tovar nakupovaný z USA. Už aby sa tak stalo!

V prípade naplnenia tohto scenáru je to pre svetovú ekológiu ta najlepšia správa za posledných tridsať rokov. Okamžité zníženie toku tovarov v globálnom merítku. Žiadny iný politik sa v modernej histórii nepričinil viac o zlepšenie ekologickej situácie našej planéty viac ako súčasný americký prezident. Nebudú to neurčite sľuby a záväzky ktoré sa majú naplniť v roku 2030, ale účinok bude okamžitý.

Výpadok v globálnom obchode spôsobí utlmenie výrobných kapacít, potreby vstupných surovín a energií, zdraženie výrobkov, zníženie objemov vzájomného obchodu, výroby, transportu tovarov a nakoniec aj nadspotreby, a čo je z toho najlepšie – redukciu vzniku odpadov a uhlíkových splodín. Plastový šmejd plávajúci po mori alebo dopravovaný letecky sa zredukuje a neskôr aj pristúpime k lokálnejšej výrobe a distribúcii potravín.

Svetové výrobne kapacity hlásia nebývalý stav, nevyrobíme viac ako pred rokom, prichádza útlm, recesia, nulový rast. Vytvára to v nás dojem že nebudeme už mať ani čo jest. Opak je však pravdou.

Touto cestou dostávame my ako spotrebitelia bezprecedentný stimul, ako si viac vážiť súčasné veci ktoré už máme, už sme ich raz zaplatili, sú stále funkčné, sú spoľahlivé a stále nám poskytujú svoju úžitkovú hodnotu. Veci ktoré nás obklopujú nám odrazu budú o niečo vzácnejšie.

Choďte domov a vyberte z pivnice zaprášený kávovar, naplňte voňavou kávou, dajte opraviť starý vysávač, zalepte prasknutý hrebeň a pokojne sa usaďte.

Nič zlé sa nedeje, to iba svet zažíva jeden z najvýznamnejších environmentálnych stimulov v postindustrialnej histórii.

[Späť na obsah]

Legislatíva EÚ, štrukturálna politika a medzinárodné organizácie

1. Biológ: Bez GMO sa nezaobídeme

[16.08.2019; Sme; Kultúra; s. 16,17; Denisa Koleničová]

Geneticky modifikované potraviny ušetrili životné prostredie od státisíc ton pesticídov

Nedostatok základných potravín vedie k politickej nestabilite a migrácii. A pretože plochu obrábanej pôdy na zemi nezväčšíme, ostáva nám iba zvýšiť výnosy plodín, vysvetľuje český molekulárny biológ JAROSLAV DOLEŽEL. Spolu s kolegami sa venuje šľachteniu plodín, ktoré dokážu lepšie hospodáriť s vodou a budú aj odolnejšie voči chorobám.

V roku 2018 ste sa spolu so svojím tímom stali vo vedeckom svete slávnym vďaka spolupráci na štúdii, ktorej cieľom bolo dešifrovať genóm pšenice. Prečo jeho „prečítanie“ taký problém? Patrí medzi základné suroviny a na prvý pohľad pôsobí veľmi jednoducho.

Zase až takými slávnymi sme sa nestali, boli sme jeden z tímov veľkého medzinárodného zoskupenia, ktorý sa sa podieľal na prečítaní dedičnej informácie pšenice. Pšenica patrí medzi tri najdôležitejšie plodiny na svete a pestuje sa na najväčšej ploche. Asi nikto z nás by nepovažoval pšenicu za organizmus, ktorý by mohol mať zložitejší genóm než človek. No zatiaľ čo dedičná informácia človeka je zapísaná v DNA pomocou asi troch miliárd písmen genetického kódu, v prípade pšenice to je viac ako 16 miliárd.

Takže hlavný problém bola veľkosť?

Samotná veľkosť genómu je problém, pretože neexistuje metóda, ktorá by dokázala takú veľkú dedičnú informáciu plynule prečítať od začiatku do konca. Súčasné metódy dokážu čítať len krátke úseky DNA. Tie sa potom musia poskladať tak, aby vytvorili výsledný text. Čím je dlhší, tým je to zložitejšie. Ďalší problém je, že dedičná informácia obsahuje mnoho navzájom podobných úsekov, ktoré sa v genóme nachádzajú na rôznych miestach. Je potom veľmi ťažké zistiť, kam ktorá časť textu patrí. A to stále nie je všetko.

Ako sa vám to podarilo?

Navrhli sme využiť to, že dedičná informácia všetkých organizmov sa skladá z menších časti, chromozómov. Pšenica ich má 21. Ak by sme boli schopní jednotlivé chromozómy izolovať, celý problém by sme viac než dvadsaťnásobné zjednodušili. Dedičnú informáciu by sme čítali „chromozóm po chromozóme“. Odpadol by teda aj problém prítomnosti troch podobných častí v genóme pšenice, pretože každý chromozóm by vždy pochádzal len z jednej z nich. To sa nám nakoniec podarilo. Vypracovali sme metódu, ktorá izoláciu jednotlivých chromozómov pšenice umožňovala a ktorú medzinárodné konzorcium prijalo ako hlavnú stratégiu.

Prečo bolo prečítanie genómu pšenice veľkým objavom?

Pretože pšenica je významná plodina. Hrá kľúčovú rolu vo výžive ľudstva. Podľa všetkých predpovedí svetová populácia bude rásť až do roku 2100. Už v roku 2050 by nás malo byť desať miliárd. Z nedávnej histórie (arabská jar v roku 2010) vieme, že nedostatok základných potravín vedie k politickej nestabilite, nepokojom a migrácii. Plochu obrábanej pôdy na zemi už nezväčšíme. Neostáva nám nič iné, než zvýšiť výnosy jednotlivých plodín. To je obrovská výzva najmä dnes, keď na vlastné oči vidíme negatívny vplyv zmeny klímy na hospodársku výrobu. Riešením je pestovanie nových odrôd, ktoré budú prispôsobené novým klimatickým podmienkam a pritom dajú väčší výnos. Získať takéto odrody je pre výskum a šľachtenie obrovskou výzvou.

Aké vlastnosti plodín dokážeme vylepšiť genetickým modifikovaním?

V podstate môžeme meniť akúkoľvek vlastnosť. Okrem zvýšenia odolnosti proti škodcom a chorobám, bude dôležité získať odrody schopné prekonať sucho či lepšie hospodáriť s vodou. Ak sa rozprávame o zvýšení výnosu za ekologicky udržateľných podmienok, veľký význam bude mať zvýšenie účinnosti fotosyntézy. Týmto procesom rastliny v zelených častiach využívajú slnečnú energiu na tvorbu energeticky bohatých zlúčenín z vody a oxidu uhličitého. Ďalšia zásadná vlastnosť by mohla byť schopnosť rastliny viazať dusík zo vzduchu. Niektoré rastliny to totiž dokážu! Mohli by sme tým výrazne znížiť používanie dusíkatých hnojív.

Sú podľa vás pravidlá pestovania geneticky modifikovaných plodín (GMO) v Európe nastavené prehnane prísne alebo je zvýšená opatrnosť namieste?

Súčasné princípy už asi ani nemôžu byť prísnejšie. Výsledkom je, že sa v Európe takmer nepestujú. To kontrastuje s veľkou časťou sveta.

Aké následky to môže mať v budúcnosti? Brániť sa pestovaniu GMO v Európe nepovažujete za dobrú stratégiu.

Pestujú sa už v dvadsiatich štyroch štátoch sveta, od USA až po Austráliu. To, že ich v Európe nepestujeme, má negatívny dosah a musíme veľké množstvo plodín dovážať. Chov hospodárskych zvierat je závislý od dovozu geneticky modifkovanej sóje, ktorá sa používa na prípravu kŕmnych zmesí. Sme proti GMO, ale jeme produkty zo zvierat, ktoré sú nimi kŕmené. A samozrejme to má vplyv na výskum a šľachtenie, ktoré nie je stimulované týmto smerom. A logicky preto zaostávame. Európe preto hrozí, že sa stane múzeom poľnohospodárstva.

Častým argumentom odporcov GMO je, že zápory neboli analyzované komplexne a objektívne.

Tieto argumenty sú dnes už smiešne. Proces schvaľovania geneticky modifikovaných odrôd je neuveriteľne zložitý. Prakticky vylučuje, že by sa do prostredia dostala odroda, ktorá by mohla ohroziť zdravie človeka alebo poškodiť životné prostredie. GMO sa pestujú už viac než štvrť storočia. V súčasnosti to je na ploche, ktorá presahuje 13 percent celosvetovo obrábanej pôdy. Doposiaľ nebol zaznamenaný jediný prípad poškodenia zdravia človeka. Viete si predstaviť väčší experiment? Porovnajte to s počtom úmrtí na následky fajčenia, pitia alkoholu alebo s vedľajšími účinkami niektorých liekov.

Napriek tomu sa ľudia GMO bránia a na Slovensku sa od roku 2017 žiadne nepestujú. Napríklad Občianska iniciatíva Slovensko bez geneticky modifikovaných organizmov bojovala za zákaz pestovania modifikovanej kukurice MON 810. Kukurica sama produkuje pesticíd ničiaci jej škodcu, vijačku kukuričnú. Argumentovali, že pesticíd je neselektívny a zabíja aj ostatné motýle v okolí.

Kukurica MON 810 má do dedičnej informácie vložený gén získaný z bežnej pôdnej baktérie. Vďaka tomu rastlina produkuje toxín, ktorý zabíja húseničky vijačky kukuričnej, ktoré sa vyvíjajú v jej steblách. To znamená, že na to, aby zabíjala iné druhy motýľov, by ju museli napádať rovnakými spôsobom ako vijačka. Inak táto kukurica nie je pre žiadny hmyz ani iné organizmy nebezpečná. Naopak. Kukuricu MON 810 netreba chrániť pesticídmi a jej zrno je pre konzumentov zdravšie. Okrem toho, keďže ju nepožierajú húsenice vijačky, nenapádajú ju plesne, a tak neobsahuje alfatoxíny, ktoré vyvolávajú rakovinu.

Pestovanie GMO preto podľa vás nemôže spôsobiť rozvrat prostredia?

Krajina je už výrazne zmenená moderným poľnohospodárstvom, používaním umelých hnojív a pesticídov. Tie zaťažujú životné prostredie. Pestovanie GMO to už nemôže zhoršiť. Ak budú pestované odrody odolné proti chorobám a škodcom, priblížime sa k ideálu takzvaného ekologického poľnohospodárstva a znížime záťaž životného prostredia agrochemikáliami. Pestovanie geneticky modifikovaného bavlníka, kukurice a ďalších plodín odbremenilo svetové životné prostredie od státisícov ton pesticídov.

Vzhľadom na populačný rast je vôbec možné, že by sme sa v budúcnosti dokázali zaobísť bez GMO?

Je asi jasné, že bez zásadnejších zmien to nebude možné. Keď v druhej polovici dvadsiateho storočia hrozil vo veľkých oblastiach Ázie hladomor, podarilo sa ho odvrátiť vďaka tzv. zelenej revolúcii. Išlo o zavedenie výnosnejších odrôd, ktoré si však vyžadovali intenzívne hnojenie a použitie pesticídov. Potenciál tohto postupu je vyčerpaný. Ekologicky udržateľným riešením, bez ďalšieho zaťažovania životného prostredia agrochemikáliami, je pestovanie odrôd s novými vlastnosťami, ktoré však nebude možné získať klasickým šľachtením.

[Späť na obsah]

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk