Monitoring médií 17.10.2019

Potraviny Kačka idú po mesiacoch turbulencií do konkurzu, rozhodol súd. Firma už len čaká na vyhlásenie konkurzného správcu, ktorý prevezme opraty. Búrlivý vývoj, ktorý okolo spoločnosti vznikol v poslednom období, len tak rýchlo nepominie. Ozývajú sa nespokojní zamestnanci aj dodávatelia. V neposlednom rade bude mať tento nezdar dosah aj na podnikanie investora, ktorý situáciu na Slovensku nezvládol už druhýkrát.

Konkurz napriek injekcii

Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok potravín Kačka. Reťazec bude podľa Obchodného vestníka ministerstva spravodlivosti zastupovať eseročka Beatow Partners. Meno konkurzného správcu neuviedli. Návrh na konkurz podalo predstavenstvo firmy v auguste tohto roka, no o finančných problémoch sa hovorilo už dlhšie. Podľa informácií TRENDU začali minimálne od jari. Teda len pár mesiacov po tom, ako Kačku ešte pod názvom CBA Slovakia prevzala od Mariana Šufliarskeho najstaršia stredoeurópska private equity spoločnosť Enterprise Investors (EI).

Poliaci dostali do rúk 310 predajní zväčša na juhu západného a stredného Slovenska a relatívne fungujúcu spoločnosť, ktorá bola najsilnejším hráčom nákupnej aliancie CBA. Po prevzatí začali s veľkým rebrandingom na „najuletenejšie“ potraviny Kačka a spustili plán masívnej expanzie. Vedenie spoločnosti sa bráni tým, že „investor kupoval sieť potravín v zlom stave, na základe skúseností z iných európskych trhov však veril, že dokáže obchodný reťazec ozdraviť“.

Pravda je, že predchádzajúce investície do reťazcov spoločnosti Enterprise Investors vyšli. Poľský reťazec Dino aj rumunský Profi počas pôsobenia vo firme zlepšili svoje výsledky. Na Slovensku však Poliaci narazili na nečakané komplikácie. Napriek finančnej injekcii vo výške 18 miliónov eur prispelo podľa generálneho riaditeľa Wieslawa Chlebuśa k nezdaru projektu výrazné zvýšenie mzdových nákladov v dôsledku rastu minimálnej mzdy a príplatkov za prácu cez víkend, sviatky a v noci. Ale aj vysoké ceny energií a služieb.

„Situácii nepomohli ani výrazne sťažené podmienky na podnikanie v maloobchode na základe zákona o neprimeraných podmienkach, ktoré si vyžadovali dodatočné financovanie. Zlom však nastal momentom zmrazenia účtov bankou, v dôsledku čoho bolo vedenie spoločnosti povinné podať návrh na konkurz,“ uvádza W. Chlebuś.

Bez výplaty

Predajne začali koncom septembra s masívnym výpredajom zásob so súhlasom financujúcej banky a následne zatvorili posledné fungujúce predajne. Kačka teraz čaká na oznámenie konkurzného správcu, pod ktorého prejde správa spoločnosti.

Podľa zákona musí v prvom rade uspokojiť zabezpečených veriteľov, čo je v tomto prípade financujúca banka. Až potom sú na rade dodávatelia a zamestnanci, ktorí stále čakajú na výplaty. V rukách zatiaľ nemajú ani výpoveď, a tak nie sú oficiálne nezamestnaní. Pre rodiny menej zabezpečených pracovníkov je to každodenný boj o prežitie a rátanie každého eura. Vedenie podľa nich dostatočne nekomunikovalo, a tak vzali veci do vlastných rúk.

Stovky zamestnancov prišli posledný septembrový deň do Lučenca a vtrhli do kancelárie generálneho riaditeľa s otázkami. Zároveň podali podnet na Inšpektorát práce v Banskej Bystrici. Po týchto udalostiach zamestnancom uložili zákaz vstupu do areálu firmy, až na výnimku pre 29 pracovníkov, ktorí sú na zozname. Tí sú zároveň jediní, ktorí dostali plnú výplatu. V spoločnosti ostala len personalistka a mzdárka.

Zoznam obsahuje mená zamestnancov, ktorí sú nevyhnutní na ďalšie fungovanie firmy. Podľa šéfky odborového zväzu Simony Stierankovej sú na ňom však aj kontrolóri maloobchodných jednotiek, ktorí sú pri zavretých prevádzkach zbytoční. Podľa W. Chlebuśa dopísali vybraných prevádzkových a oblastných manažérov, ktorí zabezpečujú balenie a presun tovaru medzi obchodmi.

Primátorka Lučenca Alexandra Pivková sľúbila pracovníkom právne poradenstvo a v prípade záujmu aj pomoc pri hľadaní novej práce. Vedenie Kačky trvá na tom, že sa snaží o dialóg, no zamestnanci na čele s odborovým zväzom sú skeptickí.

Poškodení dodávatelia

„Mrzí nás a sme prekvapení prístupom odborov a eskalovaním situácie okolo zamestnancov vo vzťahu k médiám. Na minulotýždňovom stretnutí sme konštruktívne prebrali jednotlivé otázky ohľadom pracovníkov a dohodli sme sa, že najlepšie v súčasnej situácii bude spojiť sily a spolupracovať, aby sme čo najrýchlejšie pomohli zamestnancom,“ tvrdí W. Chlebuś. Po proteste zamestnancov sa vraj v priestoroch spoločnosti nachádzali aj „cudzie“ osoby, preto museli prijať pravidlá zabraňujúce vstupu neoprávnených osôb do areálu spoločnosti.

Reťazec vo štvrtok ukončil rokovania s úradom práce, ktorý definitívne potvrdil skrátenie lehoty na hromadné prepúšťanie z 30 na 18 dní, čiže najskôr k 21. októbru. Zamestnanci teraz môžu počkať a požiadať o dávku z garančného fondu alebo sa rozhodnúť pre okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom vtedy majú podľa Zákonníka práce nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú lehotu dvoch mesiacov.

Správa o ukončení rokovaní prišla krátko po tom, ako sa na Kačku zniesla vlna kritiky od predsedu vlády Petra Pellegriniho. „Musíme sa pokúsiť ľuďom poskytnúť maximálnu možnú pomoc, najmä v období pred vianočnými sviatkami im dať nejakú istotu, keď sa ocitli v takejto zložitej životnej situácii. To, čo ma zaráža a ľudsky rozčuľuje, je správanie ich dnes už bývalého zamestnávateľa, ktorý sa nesnažil situáciu riešiť. Takto by sa zodpovední podnikatelia, ktorí sa dostanú do ekonomických problémov, nemali správať,“ zdôraznil premiér.

Ozývajú sa aj poškodení dodávatelia. Potravinárske spoločnosti združené v Potravinárskej komore Slovenska (PKS) tiež evidujú vo vzťahu ku Kačke pohľadávky, preto očakávali, kedy príslušný súd vyhlási na spoločnosť konkurz. Výška jednotlivých pohľadávok sa pri konkrétnych dodávateľoch podľa riaditeľky PKS Jany Venhartovej pohybuje rôzne, od niekoľko tisíc eur po desaťtisíce eur.

„Pretože potravinárske spoločnosti budú tvoriť značný počet veriteľov s nezanedbateľnou celkovou výškou pohľadávok, majú potravinárske podniky záujem nominovať svojho zástupcu do veriteľského výboru,“ avizuje J. Venhartová. Podľa Jany Holéciovej, hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), by mohli slovenskí producenti, ktorí dodávali svoje výrobky do Kačky, prísť o 25 miliónov eur.

„Pre ukončenie pôsobenia siete potravín Kačka na Slovensku príde o prácu približne 1 800 ľudí, ktorí navyše nedostali svoje výplaty. Máme však pocit, že to nikoho nezaujíma. Ak hrozí prepúšťanie v inom segmente, často v omnoho nižšom meradle, záujem verejných činiteľov je úplne na inej úrovni,“ reaguje na konkurz obchodnej siete potravín Kačka predseda SPPK Emil Macho.

„Privítali by sme, keby štát reagoval na takéto špecifické situácie opatreniami, ktoré by chránili dodávateľa potravín. Za tovar, ktorý sa v predajniach potravín Kačka už predal, naši dodávatelia za mesiace júl a august nedostali zatiaľ ani euro. Naši potravinári však tiež potrebujú zaplatiť svojim zamestnancom mzdy,“ vysvetľuje.

—-

Nie je to prvý nezdar na Slovensku

Dalo sa to aj inak

Enterprise Investors sú najstaršou a jednou z najväčších spoločností, ktorá spravuje private equity fondy v strednej a vo východnej Európe. Poliaci sa špecializujú na odkupovanie stredne veľkých rastúcich spoločností až po expanzívne financovanie rýchlo rastúcich firiem vo všetkých odvetviach. Zatiaľ úspešne vytvorili deväť fondov s celkovou hodnotou presahujúcou 2,5 miliardy eur, ktoré dosiaľ investovali 1,9 miliardy eur do 143 spoločností. Doterajšie úspešné projekty, ktoré už ukončili, im v hrubom vyniesli 3,7 miliardy eur. Na Slovensku sa nepotkli prvýkrát.

V roku 2007 nadobudli dve slovenské firmy z brandže medzinárodnej kamiónovej dopravy STD Slovakia a Donivo MKD a podporili ich zlúčenie. Vznikol podnik STD Donivo. Zakladatelia spoločností si ponechali významné minoritné podiely, kým Enterprise Investors získali 75 percent spoločného podniku. V čase krízy prišli zlé manažérske rozhodnutia a firma smerovala do reštrukturalizácie. EI onedlho z firmy odišli, čo sa pre nich ukázalo ako nešťastný krok. Po ich odchode z STD Donivo firme stabilne stúpajú tržby. Minulý rok sa pohybovali nad 90 miliónmi eur.

Viceprezident EI Martin Chocholáček to v rozhovore pre TREND nazval „dobrou školou“. Teraz však dostávajú novú, ešte tvrdšiu lekciu. Situácia okolo zamestnancov Kačky a ich nevyplatené mzdy vrhajú zlé svetlo nielen na skrachovaný reťazec, ale aj na poľských investorov. Vybrali si cestu mlčania a čakania na rozhodnutie súdov a úradu práce, na ktoré sa vedenie aj vo svojich stanoviskách odvoláva. Dalo sa to urobiť aj inak. Pri veľkých investičných skupinách je dobrým zvykom problémové firmy a ich pohľadávky financovať z iných zdrojov s tým, že nedôjde k ujme na povesti.

—-

„Takto by sa zodpovední podnikatelia, ktorí sa dostanú do problémov, nemali správať.“

Peter Pellegrini Premiér sa vyjadril k situácii v reťazci potravín Kačka

—-

Kačka musí najprv uspokojiť financujúcu banku. Až potom sú na rade dodávatelia a zamestnanci

—-

25 mil. € je podľa hovorkyne SPPK Jany Holéciovej suma, o ktorú by mohli v Kačke prísť slovenskí producenti

[Späť na obsah]

2. Cena bravčového mäsa mieri do nových výšin

[17.10.2019; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 10; Vivien Cosculuela]

POTRAVINÁRSTVO

Africký mor vyhnal cenu bravčového na šesťročný rekord, no blížiace sa sviatky zrejme potlačia cenu ešte viac nahor.

Vivien Cosculluela

Bratislava – Na pultoch slovenských predajní stálo bravčové karé s kosťou v júni a v júli rekordných 5,21 eura za kilogram. Túto cenu si udržalo až doteraz, ale Vianoce pomaly prichádzajú a nie je vylúčené, že slovenský spotrebiteľ si bude musieť za bravčovinu priplatiť ešte o niečo viac. Dôvodom je nedostatok mäsa z ošípaných, keďže africký mor výrazne zasiahol chovy v Číne, ale aj v Európe. „Situácia v Číne má výrazný vplyv na ceny bravčového mäsa a ošípaných. Tie sa netvoria na Slovensku, ale slovenský trh sa riadi podľa nemeckej burzy. Momentálne sa cena kilogramu živého zvieraťa pohybuje v rozmedzí 1,48 až 1,52 eura. Je to podstatne viac ako vlani, keď bola priemerná cena na úrovni 1,17 eura za kilogram živého zvieraťa,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. Podľa nej by ceny mohli zostať na tejto úrovni aj v závere roka: „Zväz chovateľov ošípaných odhaduje, že ceny by už do konca roka nemali výraznejšie vzrásť. Zväz naznačuje stabilizovanie cien na súčasnej úrovni.“ Nie všetci však majú rovnaký názor. „Na základe vývoja celosvetovej situácie s africkým morom ošípaných Zväz spracovateľov mäsa očakáva do konca roka 2019 ďalší rast cien bravčového mäsa, ktorý bude pretrvávať aj v roku 2020,“ tvrdí, naopak, výkonná riaditeľka zväzu Eva Forrai. Podobne sa vyjadril konateľ mäsokombinátu Laprema Trnava Peter Lančarič. „Prognóza nie je pozitívna a myslím si, že do konca roka cena živých ošípaných bude aj naďalej na vzostupe.“ Rast cien živých ošípaných sa následne prejaví aj na cenách mäsa a mäsových výrobkov.

Kríza prichádza z Číny

Trh do tejto situácie zatiahlo prepuknutie afrického moru ošípaných. Ten však nevyčíňa v Afrike, ale najmä v Číne a zaznamenali ho už aj na východe Slovenska. Plošná likvidácia stavov ošípaných v Číne a následný dopyt po európskom bravčovom mäse spôsobili prudký nárast cien v celej Európe. Začiatkom týždňa oznámilo čínske ministerstvo poľnohospodárstva, že v septembri klesol v krajine počet ošípaných o 41 percent oproti minulému roku. Odborníci z holandskej banky Rabobank dokonca odhadujú, že počet ošípaných sa scvrkol na polovicu a že by sa do konca roka mohol znížiť až o 55 percent. Čínska produkcia bravčového mäsa bude podľa nich o štvrtinu nižšia oproti roku 2018 a očakávajú, že pád bude pokračovať aj v roku 2020. To vytvára ďalší tlak na rast cien. Čína bude skupovať bravčové mäso na zahraničných trhoch, aby pokryla domáci dopyt. A bravčové mäso v Číne je veľmi obľúbené. V roku 2018 sa ho predalo približne 50 miliárd ton, čo je takmer dvojnásobok toho, čo skonzumujú USA a EÚ spolu. „Od začiatku roka 2019 dlhodobo pretrvávajúci dopyt Číny po bravčovom mäse z EÚ významne vplýva na cenový vývoj bravčového aj na území Slovenska. Tento stav sa od začiatku roka 2019 prejavil tiež na náraste priemernej mesačnej ceny ošípaných v živom, a to na úrovni cca 40 percent. Cenový nárast niektorých druhov výrobných surovín mohol byť zaznamenaný aj na úrovni viac ako 80 percent,“ analyzuje Forrai.

S morom bojuje celá Európa

Od začiatku roka vyskočili veľkoobchodné ceny v Európskej únii o 72 percent. Sú to od septembra 2013 nevídané hodnoty. Podľa analytikov z Rabobank by mal byť čínsky dopyt najvyšší medzi Vianocami a čínskym novým rokom. Koniec roka bude teda najťažšou skúškou pre spotrebiteľské ceny v Európe. Celý kontinent zápasí s rastom cien bravčoviny, ale jednotlivé štáty hľadajú predovšetkým riešenie naozajstnej príčiny krízy. Snažia sa mnohými opatreniami obmedziť šírenie nákazy. Európska komisia eviduje od začiatku roka do 13. októbra 1 676 prípadov moru pri chovaných ošípaných a 4 777 pri diviakoch. Ak sa africký mor dostane do najväčších chovateľských krajín EÚ, problém by sa mohol ešte prehĺbiť. V pondelok zasadla Európska rada, aby informovala ministrov členských krajín o stave a vývine situácie. „Je dôležité, aby štáty naďalej kontrolovali rozširovanie tejto choroby,“ vyhlásil komisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan.

Africký mor pri chovaných ošípaných

Bulharsko	39
Taliansko	1
Lotyšsko	1
Litva	19
Poľsko	48
Republika srbská	18
Rumunsko	1 502
Slovensko	11
Ukrajina	37

[Späť na obsah]

3. Deti ako bystrí partneri farmárov

[17.10.2019; Pravda; kvalitné potraviny; s. 20; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák

Bratislava

Slovenskoje už roky na chvoste spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v Európe. Nájdu sa deti, ktoré si myslia, že mlieko sa rodí na polici supermarketov. Nepriťahuje ich ani práca na farmách či v mliekarňach. Roľníci a potravinári pohli rozumom a začali viesť s deťmi od škôlkárov až po stredoškolákov aktívny dialóg na sociálnych sieťach. „Mládež nastavuje zrkadlo našej práci,“ hovorí Stanislav Voskár, predseda Slovenského mliekarenského zväzu.

Mlieko, syry, život na farme a v mliekarni onedlho predstavia formou videí stredoškoláci a tie najmenšie na virtuálnej farme doja svoju kravičku a mútia maslo.

Prostredie, v ktorom žijeme, sa rýchlo mení, až tak, že sa stiera rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom. Nielen deti, ale aj dospelí sa v tom prestávajú vyznať. Čo s tým robiť?

Naozaj, pokiaľ ide o potraviny, časť spoločnosti začína žiť zásluhou sociálnych sietí v zajatí rôznych falošných mýtov a predstáv. Moderné komunikačné prostriedky však môžeme využiť aj na zlepšenie reputácie zdravých potravín a predstaviť cez médiá reálne prostredie, v ktorom sa rodia. Virtuaľitou je presiaknutá celá spoločnosť, dôležité je, aby to, čo predstavuje, bolo najbližšie k správnemu spôsobu života. Teda, aby sme si vedeli vybrať chutné a zdravé jedlo, aby záujem oň prebudil v deťoch aj chuť spoznať zvieratá, život na farme či v mliekarni.

Jedno je teória, druhé zelený strom života. Ako naň vyliezť?

Pred niekoľkými rokmi prvovýrobcovia a mliekari vytvorili Mliečny fond. Odopreli sme si časť zisku, dali ho do fondu, z ktorého financujeme rôzne aktivity na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré sa vyrábajú na Slovensku. Jednou z nich je projekt Adoptuj si kravičku. Je to spôsob, ako hravou formou pritiahnuť deti a rodičov k pravidelnej spotrebe mlieka a mliečnych výrobkov. Najdôležitejšie je viesť s malými aj veľkými spotrebiteľmi nepretržitý dialóg, aby sme si ich udržali a najmä rozšírili okruh konzumentov mlieka. Ide jednak o zdravú výživu, ale jej prostredníctvom sa udržuje aj zelená krajina a kontinuita života v spoločnosti. Ak si vychováme uvedomelých spotrebiteľov, vychováme si aj budúcich hospodárov – na pôde, v mliekarňach, v krajine vôbec.

Mám sedemročnú vnučku, ktorá rada kŕmi svoju adoptovanú kravičku. Na Štedrý deň bola na farme a nadchlo ju dojenie. Sadla k počítaču a chcela dojiť svoju kravičku, ako to videla na farme. Nešlo to.

Keď si najnovšie otvorí počítač, zistí, že môže svoju kravku nielen nachovať, očesať, ale aj podojiť. Program začínajúci sa adopciou sme rozvinuli. Dieťa si môže postaviť virtuálnu mliekáreň, vyrábať v nej jogurty či maslo a ďalej ich predávať. To však nie je všetko.

Aké prekvapenie ste deťom pripravili?

Začali sme deti učiť základom potravinárskej abecedy. Zistia napríklad to, že na kilogram syra treba nadojiť od kravičky 10 litrov mlieka. Deti tak získavajú predstavu, koľko suroviny treba mať na obľúbený syr a zároveň sa učia spoznávať hodnotu vecí. Mlieko, maslo, jogurty, syry predávajú v obchode za dukáty. Hra upevňuje správne spotrebiteľské návyky a robí z dieťaťa malého podnikavého hospodára.

Je to šikovne vymyslené.

Posun v hre, ktorá je jednou z foriem našej komunikácie so spoločnosťou, kvitovali aj návštevníci potravinového festivalu MňamFest v Bánovciach nad Bebravou, kde sme pokračovanie hry Adoptuj si kravičku predstavili. Myslím si, že projekt pomáha nielen poľnohospodárom a potravinárom, ale všetkým, ktorým záleží na výchove detí. Pravdaže, nechceme, aby deti vysedávali len pri počítačoch. Chceme, aby boli naši aktívni partneri.

Ako to chcete dosiahnuť?

Slovenské školy navštevujú Mliečne hliadky. Trojčlenné tímy v kravičkovských kostýmoch navštevujú školy, cieľom Mliečnej hliadky je poskytnúť deťom hravou formou informácie o výrobe a spracovaní mlieka, vybudovať u nich pozitívny vzťah ku zvieratám a prispieť k ich správnym stravovacím návykom. Deťom ukážu, ako si adoptovať kravičku, ako jej vytvoriť farmu. A odmeňujú ich slovenskými mliečnymi výrobkami. Je to príležitosť povedať viac o živote kravičiek, o ktoré sa starajú slovenskí farmári a predstaviť mliečne výrobky, ktoré vyrábajú slovenskí mliekari. Potrebujeme si vybudovať neformálne vzťahy s deťmi v záujme budúcnosti poľnohospodárstva, potravinárstva. Je to spôsob, ako predstaviť nielen samotné jedlo, ale aj odvetvia a>ľudí, ktorí potraviny vytvárajú.

Zdá sa, že ste našli spôsob, ako z jednej strany nakloniť pozornosť detí k mlieku a z druhej aj poľnohospodárskym a potravinárskym profesiám.

Získať si pokračovateľov nie je jednoduché. Mliečny fond podporuje finančne aj aktivitu, ktorú zastrešuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Je ňou projekt Podpor svoj odbor. Mieri na študentov stredných odborných škôl so zameraním na poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Vyzvali sme ich, aby nakrútili video, prečo si vybrali štúdium práve toho či onoho agropotravinárskeho odboru, čo ich na ňom baví a prečo by na školu pozvali budúcich spolužiakov. Chceme, aby študentské, videá zdieľali ôsmaci, deviataci na základných školách.

Stavili ste na to, aby rovesníci presvedčili rovesníkov?

Presne, darmo sa budeme prezentovať vyhláseniami, aký je agropotravinársky sektor dôležitý, jeho príťažlivosť musí objaviť sama mládež. Dôležitý je jej pohľad na farmy, spracovanie potravín. Každá generácia má svoju reč, svoj názor, svoj pohľad na vec. Je dobré, keď deti k štúdiu, o ktoré nám ide, prilákajú ich vrstovníci. Inak, chlapci a dievčatá sa už registrujú, tešíme sa na videá, ktoré vzniknú.

Zdá sa, že je to dobrý nápad, ako rozvinúť aj duálne vzdelávanie.

Už vznikli prvé triedy s duálnym vzdelávaním a snažia sa aj odborné školy. Ako mliekara ma teší, že v mliekarenskom sektore je zrejme najväčšie percento certifikovaných výrobcov na duálne vzdelávanie. Dôležité je, pravda, aby sme na svoju stranu získali rodičov žiakov 7., 8. a 9. ročníkov na ZŠ. Ak tých nepresvedčíme, potom mnohé profesie a študijné odbory, ktoré ich vyučujú, zostanú neobsadené.

Čo presvedčí rodičov, že nemajú deťom brániť v štúdiu poľnohospodárskych a potravinárskych odborov?

Myslím si že, silným argumentom je finančné zabezpečenie, ktoré tá či oná poľnohospodárska a potravinárska profesia prináša. A, samozrejme, je tu aj praktická otázka samotného štúdia. Máme spoločnosti, ktoré financujú dopravu, internáty, je to návrat k bývalým podnikovým štúdiám. Dôležité je zbúrať predstavu, že poľnohospodárstvo a potravinárstvo sa spája s ťažkou a nezaujímavou neatraktívnou prácou.

Koluje predstava, že traktorista je špinavý, zamastený…

…lenže keď si chlapec sadne do moderného traktora, ocitne sa v kokpite podobnom lietadlu. A v mliekarňach objavia dievčatá, ale aj chlapci na jednej strane tiež prekvapujúce technológie a zároveň sa uplatní a rozvinie talent kaž’ dého, kto rád vlastnými rukami pripravuje jedlo. Aj preto musíme viac otvárať farmy a potravinárske závody mladým ľuďom. Stále platí, lepšie jeden raz uvidieť, ako sto razy počuť.

[Späť na obsah]

4. Editoriál

[17.10.2019; Trend; Editoriál; s. 3; redakcia]

„Chýba nám zdravá národná hrdosť, akú majú v zahraničí, kde preferujú najmä vlastné víno.“

VLADIMÍR MRVA spolumajiteľ vinárstva Mrva & Stanko Trnava

strana 14

—-

„V obchodnom registri je zapísaných viac ako 300-tisíc subjektov. Medzi nimi sa javí viac než 100-tisíc mŕtvych spoločností.“

ZUZANA DROBOVÁ tlačové oddelenie rezortu spravodlivosti SR

strana 28

—-

„Máme pocit, že to nikoho nezaujíma.“

EMIL MACHO predseda SPPK komentuje stav, keď pre konkurz siete potravín Kačka príde na Slovensku o prácu približne 1 800 ľudí, ktorí ani nedostali výplaty

strana 30

—-

„Udržateľná architektúra je ekologická, no ekologická výstavba nemusí byť hneď udržateľná.“

ROMAN RUHIG Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity

strana 40

—-

„Jedinou istotou v súčasnosti sa stáva zmena.“

ZUZANA ČMELÍKOVÁ odborníčka na organizačnú etiku, vodcovstvo a rezilienciu

strana 78

[Späť na obsah]

5. Cena bravčového mäsa u nás mieri do nových výšin

[17.10.2019; finweb.hnonline.sk; Zahraničná ekonomika; 00:00; Vivien Cosculuela]

Africký mor vyhnal cenu bravčového na šesťročný rekord, no blížiace sa sviatky zrejme potlačia cenu ešte vyššie.

Na pultoch slovenských predajní stálo bravčové karé s kosťou v júni a v júli rekordných 5,21 eura za kilogram. Túto cenu si udržalo až doteraz, ale Vianoce pomaly prichádzajú a nie je vylúčené, že slovenský spotrebiteľ si bude musieť za bravčovinu priplatiť ešte o niečo viac.

Dôvodom je nedostatok mäsa z ošípaných, keďže africký mor výrazne zasiahol chovy v Číne, ale aj v Európe. „Situácia v Číne má výrazný vplyv na ceny bravčového mäsa a ošípaných.

Tie sa netvoria na Slovensku, ale slovenský trh sa riadi podľa nemeckej burzy. Momentálne sa cena kilogramu živého zvieraťa pohybuje v rozmedzí 1,48 až 1,52 eura. Je to podstatne viac ako vlani, keď bola priemerná cena na úrovni 1,17 eura za kilogram živého zvieraťa,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

Podľa nej by ceny mohli zostať na tejto úrovni aj v závere roka: „Zväz chovateľov ošípaných odhaduje, že ceny by už do konca roka nemali výraznejšie vzrásť. Zväz naznačuje stabilizovanie cien na súčasnej úrovni.“

Nie všetci však majú rovnaký názor. „Na základe vývoja celosvetovej situácie s africkým morom ošípaných Zväz spracovateľov mäsa očakáva do konca roka 2019 ďalší rast cien bravčového mäsa, ktorý bude pretrvávať aj v roku 2020,“ tvrdí, naopak, výkonná riaditeľka zväzu Eva Forrai.

Podobne sa vyjadril konateľ mäsokombinátu Laprema Trnava Peter Lančarič. „Prognóza nie je pozitívna a myslím si, že do konca roka cena živých ošípaných bude aj naďalej na vzostupe.“ Rast cien živých ošípaných sa následne prejaví aj na cenách mäsa a mäsových výrobkov.

Kríza prichádza z Číny

Trh do tejto situácie zatiahlo prepuknutie afrického moru ošípaných. Ten však nevyčíňa v Afrike, ale najmä v Číne a zaznamenali ho už aj na východe Slovenska.

Plošná likvidácia stavov ošípaných v Číne a následný dopyt po európskom bravčovom mäse spôsobili prudký nárast cien v celej Európe. Začiatkom týždňa oznámilo čínske ministerstvo poľnohospodárstva, že v septembri klesol v krajine počet ošípaných o 41 percent oproti minulému roku.

Odborníci z holandskej banky Rabobank dokonca odhadujú, že počet ošípaných sa scvrkol na polovicu a že by sa do konca roka mohol znížiť až o 55 percent. Čínska produkcia bravčového mäsa bude podľa nich o štvrtinu nižšia oproti roku 2018 a očakávajú, že pád bude pokračovať aj v roku 2020.

To vytvára ďalší tlak na rast cien. Čína bude skupovať bravčové mäso na zahraničných trhoch, aby pokryla domáci dopyt. A bravčové mäso v Číne je veľmi obľúbené. V roku 2018 sa ho predalo približne 50 miliárd ton, čo je takmer dvojnásobok toho, čo skonzumujú USA a EÚ spolu.

„Od začiatku roka 2019 dlhodobo pretrvávajúci dopyt Číny po bravčovom mäse z EÚ významne vplýva na cenový vývoj bravčového aj na území Slovenska. Tento stav sa od začiatku roka 2019 prejavil tiež na náraste priemernej mesačnej ceny ošípaných v živom, a to na úrovni cca 40 percent. Cenový nárast niektorých druhov výrobných surovín mohol byť zaznamenaný aj na úrovni viac ako 80 percent,“ analyzuje Forrai.

S morom bojuje celá Európa

Celý kontinent zápasí s rastom cien bravčoviny, ale jednotlivé štáty hľadajú predovšetkým riešenie naozajstnej príčiny krízy. Snažia sa mnohými opatreniami obmedziť šírenie nákazy. Európska komisia eviduje od začiatku roka do 13. októbra 1 676 prípadov moru pri chovaných ošípaných a 4 777 pri diviakoch. Ak sa africký mor dostane do najväčších chovateľských krajín EÚ, problém by sa mohol ešte prehĺbiť.

V pondelok zasadla Európska rada, aby informovala ministrov členských krajín o stave a vývine situácie. „AMO zostáva naďalej rizikom a ohrozením európskeho trhu s bravčovým mäsom a ďalšie rozširovanie ochorenia by mohlo mať vážne dôsledky na európskych producentov, preto je dôležité, aby členské štáty naďalej kontrolovali rozširovanie tejto choroby,“ vyhlásil komisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan.

[Späť na obsah]

6. Hovorme o jedle: práve začíname

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Agrárna samospráva; s. 4; JANA HOLÉCIOVÁ]

Práve počas týždňa, v ktorom si pripomíname Svetový deň potravín, sa začal 7. ročník celoslovenskej súťažno-vzdelávacej aktivity s názvom HOVORME O JEDLE.

Žiaci zaregistrovaných základných škôl na Slovensku v dňoch 14. až 18. októbra tvorivo pracujú s tematikou potravín, zdravého stravovania a budovania zdravého životného štýlu. Počas vyučovania, a aj po jeho skončení, tak v rámci školských klubov môžu tvoriť, písať, maľovať a fotografovať na tému slovenských potravín.

Počas VII. ročníka súťaže HOVORME O JEDLE pripravila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora 4 aktivity. Ide o súťažno-vzdelávaciu aktivitu Hovorme o jedle, o výtvarnú súťaž Chutné maľovanie, o literárnu súťaž Poznám zdravé potraviny z môjho mesta či dediny a o fotografickú súťaž Očami gurmána.

„Slovensko si potrebuje vychovať uvedomelého spotrebiteľa, ktorý rozumie tomu, čo kupuje. Veľký nárast civilizačných chorôb, počtu pacientov s rakovinou hrubého čreva (v celosvetových štatistikách sme na smutnom 1. mieste) len potvrdzuje to, že spotrebitelia potrebujú mať oveľa viac vedomostí o potravinách a o správnych stravovacích návykoch“, uviedol počas prvého dňa súťaže HOVORME O JEDLE podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory pre potravinárstvo Marián Šolty.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora po siedmy rok systematicky pracuje na výchove mladej generácie spotrebiteľov, aby mladí ľudia už počas základnej školy získali pozitívnejší vzťah k potravinám, aby zistili význam hodnoty potravín a naučili sa vážiť si ich.

Vlani sa do VI. ročníka projektu HOVORME O JEDLE zapojilo 452 základných škôl.

Cieľom projektuje vyvolávať a podporovať spoluprácu a aktívnu účasť školy pri vzdelávaní detí a mládeže o potravinách a o dobrých stravovacích návykoch ako súčasti zdravého životného štýlu, o úlohe potravín pri ochrane zdravia a ich význame pre tvorbu a ochranu životného prostredia, ale cieľom je aj podporiť regionálny rozvoj a zamestnanosť.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora spolu s Centrom rozvoja znalostí o potravinách vyjadrujú veľkú vďaku všetkým odborným garantom, partnerom podujatia a najmä pedagógom, vďaka ktorým základné školy projekt HOVORME O JEDLE každoročne zaradujú do vyučovacieho procesu.

JANA HOLÉCIOVÁ, hovorkyňa SPPK

Cieľom je podporovať spoluprácu a aktívnu účasť školy pri vzdelávaní detí a mládeže o potravinách a o dobrých stravovacích návykoch ako súčasti zdravého životného štýlu.

[Späť na obsah]

8. Sme na začiatku stabilizácie

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Agrárna samospráva; s. 4; MATEJ KORPÁŠ]

Vo Vígľaši sa dňa 9. októbra 2019 stretli predsedovia a podpredsedovia regionálnych poľnohospodárskych a potravinárskych komôr a regionálnych komôr so štatútom, aby získali najaktuálnejšie informácie z agrárneho sektora,

V úvode porady vystúpili dvaja hostia: generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Juraj Kožuch a generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MP RV SR) Štefan Ryba.

Čerpanie financií z prvého a druhého piliera

Juraj Kožuch hovoril o priamych platbách v roku 2019 s výhľadom na nasledujúci rok. Zhodnotil, že PPA sa darí robiť viaceré úkony v predstihu, a to vďaka investíciám do IT systémov. Stále však agentúre chýba približne 130 zamestnancov, čo výrazne sťažuje niektoré procesy. Počet chybných žiadostí, respektíve počet žiadostí s tzv. prekryvom, v roku 2019 mierne klesol. Generálny riaditeľ PPA prezentoval vo svojom vystúpení aj najčastejšie chyby v žiadostiach, ktorými sú najmä zmeny po podaní žiadosti, predkladanie nesprávnych dokumentov, tzv. nadvýmera, neobhospodarovanie či neplnenie podmienok zaťaženia.

V súvislosti s projektovými podporami poznamenal, že vyhlasovanie výziev pokračuje podľa indikatívneho harmonogramu výziev, ktorý je zverejnený na webovom sídle ministerstva pôdohospodárstva.

„Aktuálne ukončujeme vyhodnocovanie výzvy na závlahy. Chceli by sme, aby ste do konca jesene mali v rukách rozhodnutia,“ spresnil generálny riaditeľ PPA.

Štátna pomoc na aktuálny rok

Veľkou témou bolo v aktuálnom roku aj sucho v roku 2017, na ktoré prijala PPA 183 žiadostí, z toho bolo 37 žiadostí vyradených. Aktuálne bolo 139 žiadateľom z výslednej nárokovanej sumy 16,5 milióna eur vyplatených už takmer 15,6 milióna eur. V prípade štátnej pomoci na platby poistného v poľnohospodárskej výrobe bolo prijatých 652 žiadostí (25 žiadostí bolo vyradených). Požiadavka je 5,79 mil. eur, čo presahuje stanovený limit (4 mil. eur). Predpokladaný termín vyplatenia je december 2019.

Masmediálne najviac diskutovanou témou bola v aktuálnom roku zelená nafta pre poľnohospodárov, na ktorú ministerstvo vyčlenilo 30 miliónov eur. Po prijatí 2 213 žiadostí z celkového počtu približne 7-tisíc možných žiadateľov sa táto suma upravila na takmer 24 miliónov eur.

„Očakávali sme trochu väčší záujem najmä z radov pestovateľov. Chovatelia sa nám prihlásili takmer všetci. Zamrzeli nás aj vyjadrenia o komplikovanom procese podávania žiadosti. Daná žiadosť sa dala podať v priebehu 10 minút. Sám som si to vyskúšal,“ reagoval Juraj Kožuch.

Generálny riaditeľ Sekcie poľnohospodárstva MP RV SR Štefan Ryba následne rozvinul tému zelenej nafty. Potvrdil, že pri nízkom záujme v rámci registrácie potenciálnych žiadateľov do štátneho DataCentra bolo zjavné, že suma 30 miliónov eur nebude vyčerpaná. Vo svojom vystúpení preto zdôraznil, že systém výpočtu opatrenia bol upravený a doplnený o výrobu krmív.

„Ten normatív bol teda navýšený hlavne v živočíšnej výrobe. Pôvodne to nebol náš zámer, ale keď sme videli, aké čerpanie hrozí, tak sme to upravili. Najmä preto, lebo sme 30 miliónov eur už mali schválených v rozpočte. Nie je nič horšie ako keď sa financie nevyčerpajú,“ povedal Štefan Ryba.

Očakávané opatrenia

Štefan Ryba sa zároveň dotkol aj témy dlho očakávaného rizikového fondu, po ktorom volajú poľnohospodári už vyše desaťročie. Spresnil, že ambíciou ministerstva je priniesť opatrenie vo forme zákona, čo prinesie garanciu čerpania financií zo schváleného štátneho rozpočtu.

„Dnes máme na Slovensku len dva takéto fondy environmentálny a štátny fond rozvoja bývania. My teda máme ambíciu priniesť tento fond v rámci riadenia rizík,“ spresnil Štefan Ryba. Veľkým problémom je narastajúci počet hlásení o škodách, spôsobených na poľných kultúrach poľovnou zverou. Potvrdzujú to aj slová generálneho riaditeľa Sekcie poľnohospodárstva MPRVSR:

„Škody, ktoré sú v súčasnosti takto spôsobované, predstavujú najväčšie straty. Dovolím si povedať, že ani sucho či mráz a ďalšie hrozby by v budúcnosti nepriniesli toľko strát ako v poslednej dobe spôsobuje práve premnožená zver.“

Potvrdil, že pri schvaľovaní nového zákona o poľovníctve je na strane prvovýroby, a za velkú angažovanosť v celom procese rokovaní pochválil predsedu RPPK Lučenec Rastislava Slocíka.

Témou, ktorá sa poľovníctva bezprostredne dotýka, je africký mor ošípaných. Zástupca MP RV SR potvrdil, že problém riešia, a na opatrenia pre boj proti nákaze budú taktiež vyčlenené nemalé finančné zdroje.

Aktivity SPPK

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho v diskusii poznamenal, že 2 200 žiadateľov o zelenú naftu na podporu špeciálnej rastlinnej výroby a živočíšnej výroby je reálnym obrazom slovenského poľnohospodárstva. Zároveň zdôraznil, že prisľúbených 80 miliónov eur zo štátneho rozpočtu na podporu odvetvia doposiaľ nebolo stopercentne prerozdelených, preto poľnohospodári a potravinári očakávajú včasnú informáciu o ďalšom smerovaní aktivít ministerstva pôdohospodárstva. „Nepovedal by som, že všetky začaté opatrenia vedú k stabilizácii sektora, skôr k začatiu stabilizácie,“ spresnil Emil Macho.

Informácie z RPPS

Predseda SPPK predniesol aj informácie z rokovania Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv (RPPS) SR, ktorá rokovala v Bratislave deň pred poradou vo Vígľaši. Zásadnou aktivitou RPPS SR, ktorej SPPK aktuálne predsedá, je stretnutie s predstaviteľmi relevantných politických strán, ktoré sa v budúcom roku budú uchádzať o miesta v Národnej rade SR.

„Chceme vedieť, aký majú názor na vývoj agropotravinárstva; programy niektorých strán v rámci tohto odvetvia sú zaujímavé,“ poznamenal Emil Macho. Zároveň potvrdil, že najzávažnejšie otázky okolo dofinancovania štátnej pomoci v aktuálnom roku, príprava rozpočtu na budúci rok či africký mor ošípaných sú témami, ktoré chce RPPS SR čo najrýchlejšie riešiť s podpredsedníčkou vlády -SR G. Matečnou.

Macho poznamenal, že v rámci rozpočtu na budúci rok netreba zabúdať ani na dokument o pozemkových úpravách, hradených zo štátneho rozpočtu, ktorý schválila vláda SR. Zásadnou sa však javí nevyhnutnosť notiflkovať ďalšie schémy štátnej pomoci tak, aby boli do budúcna pripravené. „Notifikácia štátnej pomoci môže pokojne trvať aj trištvrte roka – pokiaľ prejde všetkými potrebnými kanálmi. Preto je potrebné navrhovať veci, ktoré sa reálne dajú notiflkovať, aby sme v budúcnosti nestrácali čas,“ dodal predseda komory.

Lobbtng pri príprave SPPEÚ

Veľký priestor dostala vo Vígľaši aj téma prípravy novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ po roku 2020. Do Vígľaša ju prišla vysvetliť Adéla Paďourková, ktorá pracuje pre Konzorcium agrárnych samospráv ČR a SR, ktorej je SPPK súčasťou.

„Hlavným cieľom pri vzniku Konzorcia bolo aktívne zapájanie sa a ovplyvňovanie tvorby SPP EÚ. K tomu smerujú aj všetky aktivity, ktoré na pôde Bruselu uskutočňujeme,“ vysvetlila Adéla Paďourková.

Dôležitý je tak lobbing na pôde Európskeho parlamentu ale aj na pôde mimovládnych organizácií. Adéla Paďourková predstavila publiku všetky postupy pri rokovaniach, jednotlivé pozície a návrhy výborov Európskeho parlamentu ENVI a AGRI. Veľkou výhodou je to, že po nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu sa do 48-členného výboru AGRI dostali aj „naši“ zástupcovia. Ide však len o malé víťazstvo, nakoľko sa vo výbore nachádza drvivá väčšina „zeleno zmýšľajúcich“ politikov.

Nová tvár zasadne aj na stoličku eurokomisára pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, pretože dňa 8. 10. 2019 bol schválený poľský nominant Janusz Wojciechowski. Množstvo noviniek a názorových rozporov v spojitosti s brexitom sa však musí riešiť predovšetkým na Rade ministrov, kam však ako Konzorcium nemáme prístup. Preto je potrebná úzka súčinnosť s mímsterstvom pôdohospodárstva.

MATEJ KORPÁŠ, Tlačový odbor SPPK

Veľkým problémom je narastajúci počet hlásení o škodách, spôsobených poľovnou zverou.

[Späť na obsah]

9. zrkadlo 168 hodín

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 3; tasr]

Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami Slovenska bolo v období január až júl 2019 pasívne, a to v hodnote 1,059 miliardy eur. V medziročnom porovnaní sa zvýšilo o 4,8 %. Uviedol to Matej Korpáš z SPPK. Záporné saldo vývozu a dovozu sa podľa neho v medziročnom porovnaní zvýšilo pri živočíšnych výrobkoch o 18,5 %, pri tukoch a olejoch o 10,8 % a pri potravinách, nápojoch a tabaku o 2,6 %, znížilo sa pri rastlinných výrobkoch o 11,4%. Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v mesiacoch január až júl 2019 bol v hodnote 2,711 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2018 bol dovoz agropotravinárskych výrobkov o 4,3 % vyšší. Vyšší dovoz sa v sledovanom období roku 2019 oproti roku 2018 zaznamenal pri rastlinných výrobkoch o 7,5 %, v odvetví potravín, nápojov a tabaku o 5,2 % a pri živočíšnych výrobkoch bol dovoz vyšší o 1,4%. Medziročne sa dovoz znížil len v odvetví tukov a olejov o 8,9%.

(tasr)

[Späť na obsah]

10. Dobre spravovať krajinu je umenie

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Top Agro a Chotár roka; s. 6; SOŇA LUDVIGOVÁ]

Tohtoročná súťaž o Najkrajší chotár opäť ukázala, že na Slovensku je veľa farmárov, ktorí gazdujú na pôde a chovajú zvieratá s láskou a v súlade s ochranou životného prostredia.

Ani krajinotvorba pre nich nie je neznámym pojmom. V 19. ročníku súťažili takí, ktorým pridaná hodnota zostáva doma. Všetku, alebo časť poľnohospodárskej produkcie finalizujú a ponúkajú prostredníctvom predaja z dvora. Upravené dvory často s umeleckým exteriérom, polia so zdravými plodinami bez burín, či zvieratá v pohode. To je spoločná črta všetkých fariem. A hoci má súťaž len dve kategórie, pokojne by sme súťažiacich mohli rozdeliť aj do viacerých. Okrem podnikov, ktoré produkujú prevažne pre trh sú to aj rodinné gazdovstva s regionálnymi produktami a potom zážitkové či edukatívne farmy, ktoré ponúkajú oddych, zábavu, otvárajú obzory najmenším návštevníkom, ktorí sa často iba pobytom na farme stretávajú so zvieratami, ktoré prinášajú úžitok. A je dobre, že poľnohospodárstvo má rôzne formy aj prejavy podnikania. Veď o krajinu sa treba starať. A tú starostlivosť dostali do vienka práve poľnohospodári. Aj keď si niektorí, napríklad zo zážitkových či edukatívnych fariem nehovoria, že patria ku skupine poľnohospodárov. O ten kúsok slovenskej zeme, na ktorej či vďaka ktorej rozvíjajú svoju činnosť prispievajú k udržateľnosti vidieka aj životného prostredia.

Odborná komisia, zložená zo zástupcov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), Slovenskej agentúry pre životné prostredie so sídlom v Banskej Bystrici (SAŽP), Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU), Vidieckeho parlamentu so sídlom v Banskej Bystrici (VIPA) aj Klubu poľnohospodárskych novinárov to nemala ľahké. Jednak preto, že všetky prihlásené subjekty by si zaslúžili ocenenie, ale aj preto že na prvý pohľad museli porovnávať neporovnateľné. Všetkých však nejaká činnosť v každej farme chytila za srdce, či im dokonca učarovala.

Pohľady hodnotiacej komisie

Martin Siman zo SAŽP nevedel odtrhnúť zrak od zvierat v PD Lieskovec (okres Zvolen), kde bola priam oslňujúca pohoda kráv, ani od predavačiek v družstevnom obchodíku, ktoré ponúkali nielen družstevné ale aj miestne produkty v oblečení s nádychom folklóru. Janke Mikušákovej (VIPA) učaroval v Želiezovciach (okres Levice) vzťah Ľudovíta Kissa k zeleninárstvu, ktorému je napriek turbulenciám verný takmer 30 rokov. Konštatovala: „Pestuje ju umne, so srdcom a s fortieľom. Jeho zelenina sa sama chváli kvalitou. Škoda len, že to nevedia oceniť obchodníci, ktorí ponúkajú na pultoch často zeleninu bez chuti a vône, ktorá pricestovala na Slovensko stovky aj tisícky kilometrov.“ Profesor Miroslav Žitňák z SPU obdivoval prepracovanosť podnikania v AGRO Hniezdne (okres Stará Ľubovňa). „V Hniezdnom majú síce kapitál, ale všetky peniaze vracajú naspäť do rozvoja poľnohospodárskej výroby,“ pozitívne hodnotil aktivity podniku Matej Korpáš (SPPK) a dodal: „Záleží im na tom, aby ľudia z okolia videli a pocítili ich produkt z miestneho mlieka či inej suroviny, snažia sa zamestnávať miestnych ľudí. Nehľadajú nejakých cudzincov na zamestnávanie. Také to „tradično“ ma v Hniezdnom zaujalo.“

Manželov Beňušovcov z Oravskej Polhory, ktorí iba s nápadom a bez veľkého kapitálu zdvihli zo zeme miestny zdroj – čučoriedky a spracúvajú ich na regionálny produkt – Hafirovicu ocenili viacerí členovia komisie.

Vedia ako na to

Tohtoročná súťaž ukázala, že poľnohospodárstvo je pestré, dokonca aj dobrodružné, kto chce niečo robiť a má nápad, si cestu nájde. Príkladom toho je nielen zážitková farma v Dolných Orešanoch (okres Trnava), ale najmä dvaja mladí muži, ktorí v Bošáci (okres Nové Mesto nad Váhom) rozmnožujú a tak zachovávajú tradičné odrody ovocných stromov, ktoré sa prispôsobujú zmenenej klíme. Ich spoločnosť Ovocný strom s. r. o. vysádza také sady vo viacerých obciach či mestách a najnovšie pripravujú výsadbu hektárového ovocného sadu v bratislavskej Petržalke, neďaleko Digital parku. No a plné detského dobrodružstva je Biofarma Príroda v Stupave. Jednoducho, 19. ročník súťaže ukázal, že poľnohospodárstvo je vo svojej podstate veľmi pestré a tí, ktorí sa starajú o väišší či menší kus slovenskej zeme, vedia ako na to.

SOŇA LUDVIGOVÁ

[Späť na obsah]

11. Spor o príplatky za prácu

[16.10.2019; TV TA3; Téma dňa; 19:50; Daniel Horňák / Peter Bielik]

Peter Bielik, moderátor: „Predseda vlády a minister financií tvrdia, že vláda prijala kompromisný návrh štátneho rozpočtu 2020. Ich prioritou bolo, aby sa napriek spomaleniu ekonomiky nešetrilo na ľuďoch. Opozícia však tvrdí, že tak ako rozpočet v tomto roku je aj rozpočet 2020 nereálny. Poukazujú najmä na deficit, ktorý mal byť v tomto roku nulový a nie miliardový s tým, že budúci rok to nebude inak. Nakoľko sú východiská rozpočtu najmä z hľadiska príjmov realistické? Kedy Slovensko prestane žiť na dlh? Odpovie minister financií Ladislav Kamenický. Keď dávajú, ber. Tak znie slovenské príslovie. Jedinečná príležitosť na jeho uplatnenie v praxi sa nám naskytá pri čerpaní eurofondov. Európska únia nám tie peniaze doslova dáva. Trvá však na dodržiavaní pravidiel a transparentnosti. Prečo si potom nedokážeme vziať všetky peniaze, ktoré nám núkajú? Ako sme na tom v tomto programovacom období? Odpovie odborník strany Sloboda a Solidarita na eurofondy Ján Rudolf. Vitajte pri sledovaní Témy dňa na TA3. Pripravované zvýšenie príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky je podľa zamestnávateľov likvidačné. Ich šanca zmierniť zámer vlády je pritom malá. Minister práce Ján Richter zastavil rokovania o alternatívnych návrhoch a koaliční poslanci sú pripravení avizované zvýšenie príplatkov schváliť.“

Daniel Horňák, redaktor: „Vláda zvyšuje príplatky za prácu od roku 2018 najmä preto, že firmy na Slovensku príliš často využívajú svojich zamestnancov cez noc, víkendy a sviatky. Firmy túto záťaž doteraz zvládali. Vláda chce ale od januára zvýšiť príplatky tak výrazne, že napríklad poľnohospodárska a potravinárska komora varuje pred likvidáciou pekární či družstiev.“

Emil Macho, predseda SPPK: „Živočíšna výroba a špeciálna rastlinná výroba si vyžaduje prácu v noci, prácu cez soboty, prácu cez sviatky, prácu cez víkendy. A všetky tie príplatky za tieto práce spôsobujú poľnohospodárom dá sa povedať existenčné problémy.“

Daniel Horňák: „Vláda chce od budúceho roku naviazať príplatky na minimálnu mzdu, ktorá prudko rastie. Minister práce na žiadosť zamestnávateľov pripravil kompromisné riešenia, ale podmienil ich tým, že zamestnávatelia budú súhlasiť s nastavením minimálnej mzdy na úroveň šesťdesiatich percent priemernej mzdy. Keďže firmy to odmietajú, ani z tohto kompromisu nič nebude.“

Ján Richter, minister práce, sociálnych vecí a rodiny (Smer-SD): „Na záver diskusie som sa dozvedel hlavne zo strany zamestnávateľov, že oni nie sú žiadnym spôsobom pripravení podporiť obsah toho poslaneckého návrhu, ktorý hovorí o šesťdesiatich percentách minimálnej mzdy, takže tá diskusia vlastne bola do istej miery bezpredmetná.“

Daniel Horňák: „Návrh na zvýšenie príplatkov je v parlamente. Jedinou nádejou firiem je to, že koalícia napokon návrh neschváli. Napríklad SNS podmienila svoje hlasy tým, že Smer jej zahlasuje za návrh na zavedenie minimálneho dôchodku. Šanca, že zamestnávatelia uspejú na základe tohto scenára, je ale minimálna.“

Rastislav Machunka, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení: „Otázne je, ako tieto politické obchody dopadnú. To samozrejme v tejto chvíli predvídať nevieme. A nevieme ani predvídať to, že či niektoré iné politické strany budú chcieť sa priživiť politicky na tejto vlne.“

Erik Tomáš, poslanec NR SR (Smer-SD): „Ešte si chceme vypočuť nejaké odborné pripomienky, ktoré k tomu sú, ale nevylučujem podporu minimálneho dôchodku samozrejme.“

Daniel Horňák: „Podľa niektorých prepočtov môže avizované zvýšenie príplatkov stáť firmy ročne dvadsaťpäť miliónov eur. Doplatiť na to môžu predovšetkým malé a stredné spoločnosti s nepretržitou prevádzkou.“

[Späť na obsah]

12. Rozpočet 2020: Kompromis alebo fikcia

[16.10.2019; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Peter Bielik]

Peter Bielik, moderátor: „Som veľmi rád, že v štúdiu televízie TA3 môžem privítať ministra financií Ladislava Kamenického, dobrý večer.“

Ladislav Kamenický, minister financií (Smer-SD): „Dobrý večer.“

Peter Bielik: „Videli sme v predchádzajúcom príspevku isté výhrady, ktoré má Asociácia zamestnávateľských zväzov, aj SPPK, Slovenská a poľnohospodárska a potravinárska komora. O malú chvíľu sa dostaneme aj k výhradám ZMOS-u. Tohtoročný deficit sa ukázal ako nerealistický a preto sa obávajú všetky tieto subjekty, aj opozícia, že taký istý bude aj ten, ktorý ste vypracovali na budúci rok. Prečo sme v tomto roku nedosiahli ten nulový deficit, ktorý sme mali naplánovaný a naprojektovaný?“

Ladislav Kamenický: „Na úvod by som chcel povedať, že zostavovanie rozpočtu na tento rok nebolo vôbec jednoduché a ja som už aj sa vyjadroval, že v podstate balansujeme na hrane. Poviem aj čo tým myslím. Myslím tým práve tá rovnováha medzi tým čo všetko chceme poskytnúť. Ja som sociálny demokrat a my sa snažíme, aby sme urobili čo najviac opatrení pre ľudí. Ja si myslím, že víťazmi tohto rozpočtu práve sú ľudia. Najväčší či navýšenie rozpočtu práve zaznamenáva ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Na druhej strane sme dali prioritu zdravotníctvu. Čiže myslím, že toto sú dva rezorty, ktoré sú víťazmi tohto rozpočtu. Chcel by som povedať, že po ôsmich rokoch posledných by som povedal, že je to druhý volebný rozpočet. To znamená, môj predchodca Peter Kažimír prijímal rozpočet v prostredí, kedy tu bola vláda jednej strany a dnes musím povedať, som v zložitom období pred voľbami, kedy máme tri koaličné strany a musíme nájsť určitý kompromis. Čo sa týka zostavovania rozpočtu, išiel som skutočne na maximálny limit toho, čo nám povoľoval zákon. To znamená mínus nula celá štyridsaťdeväť percenta. Je tu zákon o rozpočtových pravidlách a takisto sú tu nejaké pravidlá Európskej komisie a na základe toho samozrejme máme nejaké príjmy, máme nejaké výdavky a tomu sme prispôsobovali celé ciele.“

Peter Bielik: „To je taký ten možno ľúbivý obal, ale musíme sa dostať naozaj k realite. Pretože ak chceme hovoriť o budúcoročnom rozpočte, musíme sa dostať na nejakú bázu a tú nám dá tohtoročný rozpočet a deficit, ktorý sme dosiahli.“

Ladislav Kamenický: „Vyjadrím sa.“

Peter Bielik: „Preto sa pýtam, nebol nulový, je tam prognóza, že môže byť až miliardový. Preto je tá otázka prečo sme nedosiahli ten nulový deficit tak, aby sme sa mohli odraziť povedzme aj v tej diskusii aj o budúcoročnom rozpočte?“

Ladislav Kamenický: „Keď sme rozpočtovali minulý rok, alebo teda ministerstvo financií, môj predchodca rozpočtoval rozpočet na tento rok, tak v rozpočte bol napísaný hospodársky rast na úrovni štyri a pol percenta. Realita je taká, že momentálne máme odhadovaný rast na úrovni dva celá štyri percenta, na budúci rok dva celá tri percenta. Prejavili sa určité riziká v celkovom globálnom ekonomickom cykle. Vidíme veľké problémy má napríklad Nemecko, ktoré je naším najväčším partnerom a napríklad v Nemecku klesol hospodársky rast z dvoch percent na pol percenta. Samozrejme s tým makrom má súvis aj výber daní a ja musím povedať, že na rozdiel od môjho predchodcu, ktorý mal ten komfort nadpríjmov daňových, ja bojujem s príjmami z daní, ktoré je nižšie asi o dvesto miliónov. Čiže samozrejme to sa musí nejako prejaviť a chcem povedať, že v máji tohto roku, keď som preberal rezort financií, už Národná banka, bola to júnová prognóza, Národná banka odhadovala deficit na úrovni nula celá sedem percenta. Ja doručujem rozpočet teda na tento rok, nejakú očakávačku tak zvanú na úrovni nula celá šesťdesiatosem percenta. Samozrejme, máme tu ďalšie externé riziká, ako je napríklad sú to obchodné vojny medzi USA a Čínou a myslím si, že veľkým rizikom je takisto možné zavedenie ciel na automobily, prípadne brexit. Takže tých rizík je relatívne dosť veľa. Takže treba s tým pracovať.“

Peter Bielik: „Áno, len to čo ste hovorili o spomalení ekonomiky, práve súvisí s tými externými rizikami. Teda to nie sú dodatočné nejaké kritériá, alebo riziká, ktoré by mohli nastať. To všetko súvisí povedzme s externými vplyvmi, ale sú tu aj interné vplyvy. Vy ste tiež použili ten terminus technicus, slovné spojenie volebný rozpočet. To už ideme do kategórie takzvanej politickej ekonómie a povieme si teda narovinu, že je to jednoducho tak, že vláda v poslednom roku svojho volebného obdobia sa snaží ukázať svoje výsledky, dokončiť svoje projekty a prípadne áno, zapáčiť sa aj voličom.“

Ladislav Kamenický: „Poviem otvorene, predseda vlády nazval tento rozpočet ako kompromisný rozpočet, so silným sociálnym akcentom a to, čo som hovoril, skutočne víťazmi tohto rozpočtu sú ľudia. Pred voľbami máme v podstate každý rok. Čiže tie opatrenia myslím, že každá vláda musí robiť počas celého svojho obdobia a táto koalícia urobila veľa opatrení v prospech ľudí a boli tu aj prijaté určité opatrenia mimo nejaký dosah ministerstva financií. Sú to práve poslanecké návrhy, ktoré prešli cez Národnú radu, ktoré stoja nejaké peniaze a ja ako predstaviteľ som aj politik, takže musím akceptovať niektoré rozhodnutia koalície. Na tieto opatrenia, alebo tie zákony som nemal žiadny vplyv. Tie už boli dohodnuté ešte predtým ako som nastúpil na post ministra financií. Ja som ich akceptoval a sú premietnuté v tom danom rozpočte. Ale musím povedať, že popri niektorých tých opatreniach, s niektorými sa dá súhlasiť možno viac, s niektorými menej. Ale sú tam napríklad opatrenia, ako napríklad zaviesť príspevok pre školy, pre deti teda, ktoré nastupujú do školy, rodičovský príspevok, je tam zdvojnásobenie vianočného príspevku zahrnuté, príspevok na opatrovanie a takisto sme dali príspevok na poskytovanie sociálnych služieb. Okrem toho sa…“

Peter Bielik: „Takže je to politická rovina, na základe ktorých boli prijaté aj tieto…“

Ladislav Kamenický: „Áno, ale to treba povedať. Niečo za niečo. Vždycky je tu ten, ja, minister financií je na jednej strane zodpovedný za to, aby vybalansoval ten rozpočet. Na druhej strane je tu politika, je tu koalícia a treba doručovať nejaké výsledky pre tých ľudí a sme, jak ste povedali, sme pred voľbami, robíme odpočty napríklad programového vyhlásenia vlády a je to vidieť aj pri práci vo vláde, kde každý minister sa snaží ešte doručiť svoje resty, ktoré nestihol a samozrejme na konci cyklu sa to niekedy nakopí.“

Peter Bielik: „No dobre, ak je tam v tom politika a nie je to len suchá matematika, alebo povedzme ekonómia, tak to môže potom znieť logicky, že teda máme ten deficit už v tomto roku o niečo vyšší. Čo to však urobí potom s tou bázou, z ktorej sa chcete odraziť do budúcoročného rozpočtu a či ten budúcoročný rozpočet je rovnako nerealistický ako ten tohtoročný.“

Ladislav Kamenický: „My sme, takto, existujú určité pravidlá, ktoré musíme dodržiavať a ja som, aj premiér, aj ja sme povedali, že my si ctíme zákon a ten zákon musíme dodržať a sú tu, tie pravidlá nám hovoria, že ten budúcoročný rozpočet musí byť na úrovni nula celá päť percenta. Čiže my sme ho stanovili, je tam nejaká cyklická zložka. Nebudem to vysvetľovať, ale preto je stanovená nula celá štyridsaťdeväť percenta. na to aby sme ho mohli dosiahnuť sme museli urobiť aj škrty v rozpočte vo výške asi päťstoštyridsaťsedem miliónov eur a celkové opatrenia vo výške asi deväťstoštyridsať miliónov eur, ktoré sme zapracovali do tohto rozpočtu a každý minister financií sa musí, tak ako ste povedali, nie je to len suchá matematika. Nie je to len o tabuľkách. Musíte nájsť určitý kompromis aj medzi koaličnými partnermi. Viete, každá jedna dohoda, každý jeden zákon musí prejsť cez parlament a keď nemáte túto dohodu, tak sa vám ťažko potom bude presadzovať tie priority, ktoré každá koaličná strana má.“

Peter Bielik: „No len dohody sú skvelé, keď sa plnia a keď sa prijme štátny rozpočet, zákon zákonov, tak sa mu hovorí a nedodrží sa, kto je za to zodpovedný? Alebo keď sa poruší iný zákon, tak väčšinou nasleduje sankcia. Tu žiadna neprichádza a viete, ak tento tohtoročný rozpočet prešiel takýmito zmenami, realistickými zmenami počas toho roka dosiahneme pravdepodobne až miliardu. Hovoríte mimochodom o nula celá šesťdesiatosem, ale Rada pre rozpočtovú zodpovednosť to odhaduje až na jedna celá jedna percenta. To sú práve tie rozdiely, okolo ktorých sa stále točíme. Ale keď nemáme pevnú pôdu pod nohami a nevieme kam sme sa dostali tento rok, ako môžeme prognózovať potom financie a deficit na budúci rok?“

Ladislav Kamenický: „Ja by som to asi až tak nespochybňoval. Poviem jednu vec. My vždy pri zostavovaní rozpočtu vychádzame z takzvanej makroekonomickej prognózy a takisto daňovej prognózy, ktorá je absolútne skoro nezávislá od nejakého vplyvu ministra a ja pracujem s tými číslami, ktoré dostanem na stôl od týchto dvoch komisií a tie čísla, ktoré sme dostali, zhodnotili tieto výbory ako realistické. Samozrejme potom je otázka jak ich naplniť, ako s nimi pracovať a my sme sa, ja poviem, ja mám stále tých istých ľudí na ministerstve financií ako môj predchodca a tí istí ľudia pripravovali tento rozpočet a snažili sme sa urobiť maximum pre to, aby ten rozpočet bol zostavený. Poviem, oni mi sami hovorili, že tento rok je to prvýkrát za osem rokov, ktorý to bol skutočne to nebolo jednoduché. Rozpočet sme predložili, schválila ho zatiaľ vláda. Samozrejme musím povedať, že ten rozpočet posielame aj do Európskej komisie, kde je tá situácia musím povedať taká, že komisia zatiaľ ešte stále sa posúva, teda vznik tej novej komisie, ale my komunikujeme s komisiu, aj budeme komunikovať. Samozrejme na niektoré čísla môžu mať oni svoj pohľad, na niektorý máme my. Ale komisia bude predstavovať takzvanú jesennú prognózu. Bude to niekedy v prvej polovičke novembra, kedy bude hodnotiť všetky rozpočty. Musím, ale tuto chcem povedať jednu dôležitú vec. Zúčastňujem sa rokovaní Ekofinu, aj takzvanej euroskupiny neformálneho zoskupenia ministrov financií a takisto pri tej jesennej prognóze sa môžu prejaviť vplyvy tých nálad, ktoré sú momentálne. Zatiaľ sa očakáva, nemáme nejaké veľmi pozitívne vyhliadky čo sa týka celkovej globálnej ekonomiky. Zatiaľ sa očakáva, že koncom možno 2020, začiatkom 2021 by mohlo nastať opäť oživenie. Čiže uvidíme ako tá jesenná prognóza dopadne. Ak teda komisia bude vidieť ešte nejaké riziká, budeme s ňou komunikovať. Ja nevylučujem ešte nejaké dodatočné opatrenia.“

Peter Bielik: „To znamená, vy si myslíte, že komisia skôr sa prikloní na vašu stranu a váš odhad tohtoročného deficitu ako Rady pre rozpočtovú zodpovednosť? Myslím si, že už dnes vyšla aj prognóza Medzinárodného menového fondu. Aj tá hovorí o vyššom deficite na tento rok, ako ste odhadli vy na ministerstve financií. Čo to potom znamená pre ten budúcoročný rozpočet, keď nevieme presne z akej bázy sa odrážame?“

Ladislav Kamenický: „Pozrite sa, každý rozpočet je určitým plánom. Čiže ja netvrdím, že všetko vám môže vyjsť. Sú tu určité vplyvy, napríklad hospodárenie samospráv, ktoré minister financií nemá pod kontrolou. Minister financií má dostatok nástrojov na to, aby vedel riadiť ten rozpočet. My napríklad tento rok sme prijali úsporné opatrenia vo výške asi dvestoštrnásť miliónov eur. Doručili sme tie naše požiadavky na ministerstvá do pätnásteho októbra, ktoré sa ich mali doručiť odpovede. My robíme opatrenia aj už v tomto roku. Zaviazali sme niektoré kapitoly, čo sa týka všeobecnej pokladničnej správy v súvislosti s niektorými zákonmi z tohto roku a budúci rok takisto sme pristúpili k tým škrtom, ktoré som spomínal. Týkajú sa samozrejme niektorých, hlavne teda prevádzkových nákladov. Tam je najväčšia skupina, teda najväčšia suma. Takisto možno niektoré, vzhľadom aj na možnosti rozpočtu, niektoré projekty sa budú musieť možno posunúť. Takže a sú tam minimálne vplyvy aj v oblasti osobných výdavkov.“

Peter Bielik: „Stále sa ale musíme vrátiť k tej báze, pretože v súčasnosti sa musíme odraziť od reality. Ja viem, že ešte nie je koniec roka. Viem, že sa to ťažko prognózuje. Ale sú tu rôzne prognózy, ktoré sa rozchádzajú s tou vašou, s prognózou ministerstva financií. Skúsim ešte raz pripomenúť aj tú otázku, kde sa hľadá teda zodpovednosť, ak sa štátny rozpočet nedodrží a plus očakávate, že keď hovoríte, že ten rozpočet je na hrane, že hladko prejde aj parlamentom, hladko prejde aj Európskou komisiu, ak je tu tá pochybnosť z tohto roka?“

Ladislav Kamenický: „Musím povedať, ja chápem, že vy sa opierate o čísla Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Medzinárodný menový fond, neviem, myslím dal deficit nula celá osem, o niečo horší. Nie je až taký veľký rozdiel, to sa bavíme o sto miliónoch eur, ale stále sa snažíte ma nejak dotlačiť do toho, že spochybňujete ten rozpočet ako obsah.“

Peter Bielik: „No aký bude tohtoročný deficit a…“

Ladislav Kamenický: „Ja tvrdím to, že my sme dali čísla na papier. Čo sa týka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, to je stále o tom, že sú tu nejaké pozitívne a negatívne riziká. Samozrejme, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť si robí svoju robotu a upozorňuje hlavne na tie negatívne riziká. Ale sú tu aj pozitívne riziká. Myslím, že najviac údajov o tom, ako sa vyvíja rozpočet, má práve ministerstvo financií a ja sa budem snažiť, aby ten výsledok bol najbližšie k tomu číslu, ktoré som odhadol. Ideálne samozrejme, keby to bolo to číslo. Ja opäť zopakujem, ja som prebral tento rezort s deficitom nula celá sedem percenta a snažím sa, aby ten, aby sa neprehlboval, aby to bolo v takom stave, v akom som to aspoň prebral. Ale chcem, tu musím povedať zásadné veci. Jedna vec je, aj predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko hovorí o tom, že strašne sa sústreďujeme na to číslo deficitu a hovorí aj o tom, že keď máme deficit do jedného percenta a ja si za tým stojím, stále máme zdravé verejné financie a ja hovorím, my keď budeme rozprávať negatívne, veľmi negatívne a to sa netýka len Slovenska, to sa týka celej Európy, tak my sa sami nejakým spôsobom dostaneme do tej krízy, alebo do tej recesie. Lebo samozrejme tie nálady sa začnú meniť a ja stále tvrdím, my máme jednu z najnižších, teda čo sa týka dlhu, sa nachádzame medzi, sme v prvej tretine krajín, ktoré majú najnižší dlh. Znižujeme ho niekoľko rokov po sebe a keď sa bavíme o deficite, musím povedať, že máme tu takzvaný primárny prebytok. Hovorím od roku 2017 dá sa povedať, že naše príjmy sú vyššie ako výdavky, keď odhliadneme od obsluhy dlhu. Takže toto sú pozitívne veci a netreba sa skutočne sústrediť až tak negatívne a stále negatívne rozprávať o celkovom vývoji. Slovenská ekonomika je stále v dobrom stave. Treba si povedať samozrejme na čo tá ekonomika má a ja hovorím o tom, keď som povedal, že na hrane, že urobili sme maximum v tej sociálnej sfére. To znamená, ľudia dostali svoje. Zvyšujú sa platy, platy stúpajú na Slovensku, minulý rok to bolo sedem celá štyri percenta. Tento rok sa očakáva asi štyri celá sedem percenta. Je to jeden z najvyšších rastov v rámci Európskej únie a priemerný plat v budúcom roku by mal dosiahnuť tisíc stotridsaťdeväť euro. Ale by som chcel povedať…“

Peter Bielik: „Budem opäť trošku konkrétnejší…“

Ladislav Kamenický: „Na tej druhej strane samozrejme potom musíte brať ohľad aj na to, že aké sú kapacity a možnosti toho rozpočtu a to je to, kde sa musíte snažiť nájsť tú rovnováhu medzi týmto.“

Peter Bielik: „Ešte raz, ale trochu skonkretizujem tú moju otázku. Pýtal som sa na to či očakávate, že to hladko prejde parlamentom, hladko Európskou komisiou. Čo sa týka výhrad napríklad opozície, tá tvrdí, že už tohtoročný rozpočet bol nadhodnotený, alebo zle vyhodnotený. Pamätáme si tú situáciu, on nebol predkladaný s nulovým deficitom a až na zásah Bruselu potom prišlo k úprave na nulový deficit. To znamená, dá sa povedať, že Brusel nás dokopal do nulového deficitu. Ale podstatné je to, že my sme to prijali a niekto sa pod to podpísal pod ten zákon. Teraz opäť je tu tá otázka či to prejde teda hladko. Opozícia tvrdí, že napríklad boli výdavky podhodnotené a tie rastú. Aby sme nehovorili len o externých rizikách, výdavky vlády podľa opozície rastú o pätnásť percent. To súvisí s tým čo ste hovorili, že ide o volebný rozpočet?“

Ladislav Kamenický: „Súvisí to samozrejme aj s tými zákonmi, ktoré sa prijali. Čiže jednoznačne áno. Ja hovorím tak, že samotné hospodárenie je o tom, že či robíte opatrenie, na ktoré máte peniaze, alebo nemáte. Mnohé tie opatrenia boli prijaté mimo nejakého vplyvu ministra financií a ja si viem predstaviť, že niektoré možno by nemuseli byť, nemuseli, mohli sme pridávať niekde inde, prípadne míňať na niečo iné. Ale minister financií je zodpovedný aj za to, aby sa plnilo programové vyhlásenie vlády. Čiže to sa snažíme. Pýtali ste sa, že či všetko prejde hladko. Jak som povedal, ten rozpočet ja stále považujem zostavený na hrane. Čiže ja naďalej budem komunikovať aj s Európskou komisiou, ak budú nejaké výhrady, samozrejme budem s nimi ešte riešiť veci. Nevylučujem to, ak budú nejaké požiadavky, budeme musieť ešte prijať nejaké dodatočné opatrenia. Čo sa týka prejdenia v Národnej rade, to samozrejme vždy záleží od dohody koaličných strán. Ja chcem len jednu vec povedať, že máme nastavený deficit na nula štyridsaťdeväť percenta. To je ten maximálny limit. To znamená, ak by ešte dodatočne prišli nejaké opatrenia v rámci parlamentu, ktoré by tento deficit prehlbovali, tak by sme išli do rozporu so zákonom o rozpočtových pravidlách a v tom prípade by som nesúhlasil s takýmto rozpočtom v parlamente.“

Peter Bielik: „Môže to byť napríklad taká téma, akú sme uvádzali aj na začiatku našej diskusie ohľadne príplatkov a ohľadne následne potom požiadavky SNS na schválenie, alebo zvýšenie minimálneho dôchodku?“

Ladislav Kamenický: „Záleží samozrejme čo sa týka záväznosti rozpočtu, bavíme sa o jednoročnom cykle. To znamená, my vždy predkladáme rozpočet na ďalší rok a ten je záväzný. Tie dva ďalšie sú v podstate indikatívne a každý minister financií aj na základe, poviem, v čase sa mení situácia. Takisto jak minister Kažimír v minulosti nemohol vedieť, že v júni sa nám prepadne priemyselná produkcia do mínus sedem percent. To nikto nemôže tušiť, tak sa mení sa celková situácia. Čo sa týka závisí všetko od toho kedy by bola účinnosť tých zákonov. To znamená či bude mať vplyv na budúcoročný rozpočet, alebo nebude mať vplyv. Pre mňa je úplný základ budúcoročný rozpočet a to je pre mňa dôležité, aby prešiel teda aj parlamentom. Samozrejme všetko závisí od toho, ako sa bude ďalej vyvíjať situácia. Máme pred sebou, aj som včera sa zúčastnil rokovania parlamentu na tejto schôdzi. Ja som predkladal štyri zákony. Posledná schôdza bude v podstate tá novembrová, decembrová, kde sa môžu robiť ešte posledné, vôbec posledné zmeny zákonov a tá by mala byť, táto schôdza by mala sa zaoberať aj prijatím rozpočtu na budúci rok.“

Peter Bielik: „Zákon tak či tak myslím musí byť prijatý do pätnásteho decembra, taký je úzus a ďalej by to nemalo ísť.“

Ladislav Kamenický: „Áno, ale schôdza je do trinásteho decembra. Takže tam nevidím žiadny problém.“

Peter Bielik: „Predseda vlády vyzval k tomu, aby sa už do konca volebného obdobia, to znamená do toho približne februára budúceho roka, nerealizovali žiadne väčšie štátne nákupy a tendre. Aj na tom je v koalícii zhoda, ak teda očakávate, že prejde tento rozpočet? Predpokladám, že nejaká zhoda existuje. Je tam aj prísľub koaličných strán, že už nebudú napríklad do vlády predkladať žiadosti, alebo návrhy na nákup veľkých zákaziek, alebo obstarávanie veľkých tendrov?“

Ladislav Kamenický: „V podstate posledné veci, ktoré sa riešili, boli na posledných vládach. Predseda vlády vyzval všetkých ministrov, aby už nepredkladali ďalšie návrhy zákonov, čo je myslím veľmi rozumné, nakoľko nemôžeme, ten proces sa niekde musí skončiť, lebo ten rozpočet potom sa nebude dať nijakým spôsobom dať dokopy. Áno, boli určité presuny niektorých projektov a niektorých výdavkov, napríklad v oblasti obrany. Viem, že sa nebudú realizovať niektoré projekty, nákupy. Takže ja to považujem za rozumné a to je nejaký základný predpoklad na to, aby sme tento rok dokázali dokončiť tak ako sa má.“

Peter Bielik: „To sa má týkať aj transportérov osemkrát osem, alebo vozidiel štyrikrát štyri, ktoré mala armáda v pláne zakúpiť?“

Ladislav Kamenický: „Áno.“

[Späť na obsah]

13. Situácia v pekárskom sektore sa zhoršuje

[16.10.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Jana Obrancová / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Nedostatok pracovníkov a rastúce náklady na mzdy a energie. To všetko sa zatiaľ nepremieta do cien. Situácia v pekárskom sektore sa podľa samotných pekárov kriticky zhoršuje. Aj napriek tomu sa v Nitre rozhodli osláviť dnešný Svetový deň chleba vytvorením nového pekárskeho rekordu.“

Jana Obrancová, redaktorka: „Osemnásť poschodí a celkovo takmer stodeväťdesiat centimetrov. Takýto vianočný stromček z chlebového cesta upiekli nitrianski pekári. Ako rekord sa dostane aj do Slovenskej knihy rekordov a časť z neho poputuje deťom a ženám v azylových domoch. Novým rekordom chcú pekári upozorniť ľudí aj na dnešný Svetový deň chleba. Jeho výroba má na Slovensku silnú tradíciu, podmienky pre ňu sa však podľa samotných pekárov neustále zhoršujú.“

Vladislav Baričák, zástupca nitrianskej pekárne: „Na Slovensku sa situácia pre pekárov veľmi kriticky sťažuje, hlavne neschopnosti pretavenia nárastu nákladov do odbytových cien, ako aj rozhodnutiami štátnej legislatívy, a to v enormnom raste minimálnej mzdy a príplatkoch, ktoré súvisia za prácu v noci, cez víkend a vo sviatok.“

Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravín MPRV: „Ja si myslím, že tí zamestnanci si po rokoch práce zaslúžia dostať adekvátnu mzdu.“

Jana Obrancová: „V časoch, za ktoré majú zamestnávatelia platiť vládou schválené príplatky, však pekári odpracujú až osemdesiatjeden percent pracovného času a zvýšené náklady nedokážu premietnuť do cien.“

Emil Macho, predseda SPPK: „Tie biele rožky sa predávajú za štyri–päť centov, na pulte obchodných reťazcov je cena osem–deväť centov. Situácia nielen v pekárenskom, ale aj mlynárskom priemysle je za posledné roky z môjho pohľadu najalarmujúcejšia.“

Jana Obrancová: „Podľa ministerstva pôdohospodárstva by práve vzťah medzi pekármi a reťazcami mal upraviť nový zákon, ten totiž už zakazuje vykupovať potraviny pod výrobné náklady.“

Milan Lapšanský: „Historicky ten tlak zo strany reťazcov bol taký silný, že dodávatelia a pekári tiež vlastne v snahe prežiť museli dodávať tovar pod výrobné náklady. Čiže čím viac dodali, tým väčšiu stratu urobili. Teraz sa ten systém napráva. K tomu prispeje samozrejme aj zníženie DPH na vybrané druhy potravín. Od prvého prvý 2020 by malo dôjsť k výraznému poklesu cien niektorých druhov.“

Vladislav Baričák, zástupca nitrianskej pekárne: „Z titulu poklesu DPH určite neočakávame pokles ceny produktov na pulte. Myslíme, že tento pokles DPH len vykompenzuje možno to, aby tie výrobky radikálne nezdražovali na našich pultoch.“

Jana Obrancová: „Pekári, však nevylučujú zvýšenie cien pekárenských výrobkov už od začiatku budúceho roka.“

[Späť na obsah]

14. Situácia v pekárenskom sektore

[16.10.2019; Regina Západ; Žurnál Rádia Regina; 17:00; Jana Obrancová / Ctibor Michalka]

Ctibor Michalka, moderátor: „Nedostatok pracovných síl a rastúce náklady na mzdy a energie, ktoré sa nepremietajú do cien. Situácia v pekárenskom sektore sa podľa samotných pekárov kriticky zhoršuje. Aj napriek tomu sa v Nitre rozhodli osláviť dnešný svetový deň chleba vytvorením nového pekárskeho rekordu.“

Jana Obrancová, redaktorka: „Rekord v podobe osemnásťposchodového vianočného stromčeka z chlebového cesta sa dostane aj do Slovenskej knihy rekordov. Nitrianski pekári aj takto chceli ľudí upozorniť na dnešný svetový deň chleba. Jeho výroba má u nás silnú tradíciu. Podľa samotných pekárov sa však podmienky pre ňu neustále zhoršujú. Potvrdil aj Vladislav Baričák z pekární v Nitre.“

Vladislav Baričák, manažér pekárskej divízie Penam Slovakia: „Hlavne v neschopnosti pretavenia rastu nákladov do odbytových cien, ako aj enormné rasty v minimálnej mzde a príplatkoch, ktoré súvisia za prácu v noci, cez víkend a vo sviatok.“

Jana Obrancová: „Milan Lapšanský z agrorezortu oponuje, že mzdy v potravinárstve patria roky k najnižším a je namieste ich zvyšovať.“

Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Zamestnanci si po rokoch práce zaslúžia dostať adekvátnu mzdu.“

Jana Obrancová: „V časoch, za ktoré majú zamestnávatelia platiť vládou schválené príplatky, však pekári odpracujú až osemdesiatjeden percent pracovného času. A zvýšené náklady nedokážu premietnuť do cien. Upozorňuje Emil Macho zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Tie biele rožky sa predávajú za štyri – päť centov, na pulte obchodných reťazcov je cena osem – deväť centov.“

Jana Obrancová: „Podľa Milana Lapšanského z ministerstva pôdohospodárstva by práve vzťah medzi pekármi a reťazcami mal upraviť aj nový zákon. Zakazuje vykupovať potraviny pod výrobné náklady.“

Milan Lapšanský: „Historicky ten tlak zo strany reťazcov bol taký silný, že dodávatelia v snahe prežiť museli dodávať tovar pod výrobné náklady. Teraz sa ten systém napráva. K tomu prispeje samozrejme aj zníženie DPH na vybrané druhy potravín. Od prvého prvý 2020 by malo dôjsť k výraznému poklesu cien niektorých druhov potravín.“

Jana Obrancová: „Vladislav Baričák z pekární v Nitre to však nepredpokladá.“

Vladislav Baričák: „Pokles DPH len vykompenzuje možno to, aby tie výrobky radikálne nezdražovali na našich pultoch.“

Jana Obrancová: „Pekári nevylučujú, že by sa ceny pekárenských výrobkov mohli zvýšiť začiatkom budúceho roka.“

[Späť na obsah]

15. Richter pri príplatkoch firmám neustúpil, vyhovoril sa na nedohodu s odborármi

[16.10.2019; dennikn.sk; Ekonomika; 15:12; Zuzana Kolárová]

Firmy po minulotýždňovom stretnutí s premiérom verili, že budúci rok sa rast príplatkov k práci v noci a cez víkend aspoň pribrzdí. Minister práce však prišiel na tripartitu s návrhmi, ktoré boli neprijateľné buď pre odborárov alebo pre zamestnávateľov.

Minister Richter dostal úlohu zmeniť príplatky na budúci rok od premiéra Petra Pellegriniho.

„Stalo sa tak po veľkom nátlaku zamestnávateľov v priemysle na predsedu vlády Petra Pellegriniho. Ak by sa príplatky za prácu odvíjali budúci rok od minimálnej mzdy, mnohé firmy by museli pristúpiť ku krízovým opatreniam,“ upozornil generálny tajomník Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz.

Preto zamestnávatelia navrhovali, aby sa príplatky vypočítavali už od budúceho roku od priemernej mzdy. Ak by boli mzdové tarify a príplatky naviazané na priemernú mzdu, nerástli by tak rýchlo ako dnes, keď sa odvíjajú od minimálnej mzdy. Firmy by dokázali ľahšie predvídať svoje budúce náklady a neboli by v tomto plánovaní závislé od aktuálnych rozhodnutí štátu.

Minister práce Ján Richter prišiel s tromi variantmi:

* Prvým bolo, že sa príplatky budú v roku 2020 počítať tak ako doteraz, teda z minimálnej mzdy.

* Podľa druhého návrhu by sa príplatky už budúci rok valorizovali podľa rastu priemernej mzdy.

* Tretím variantom bolo ponechať aktuálnu výšku príplatkov aj v budúcom roku, to znamená, že by sa nezvyšovali hoci minimálna mzda od januára porastie na 580 eur.

Minister Richter zároveň povedal, že pozmeňovák predložia poslanci len vtedy, ak sa na zmene dohodnú odbory so zamestnávateľmi.

Tripartita sa však na riešení príplatkov nedohodla. Konfederácia odborových zväzov nepodporila odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy tak, ako ho požadujú zamestnávatelia.

Odborári chcú, aby zostali príplatky napojené na minimálnu mzdu a podporujú tiež Ficov návrh o minimálnej mzde, aby sa stanovovala ako 60 % z priemernej mzdy.

Vo vzduchu pozmeňovák na poslednú chvíľu

Odpojenie príplatkov za nočnú a víkendovú prácu by poslanci za Smer mohli ešte vyriešiť podaním pozmeňujúceho návrhu v pléne parlamentu k novele zákona o minimálnej mzde. Tú pretláča Robert Fico a parlament ho bude schvaľovať na tejto schôdzi ako 37. bod programu.

Priemyselné zväzy hovoria, že ak aj bude ktorýkoľvek z týchto návrhov súčasťou poslaneckej novely zákona o minimálnej mzde, podľa ktorej majú najnižšie hrubé zárobky od roku 2021 dosahovať 60 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov, nepodporia ho.

Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunka je možné, že novela minimálnej mzdy aj so zmenami napokon prejde, keďže „ide o politický obchod strany Smeru a SNS, ktorá zmeny minimálnej mzdy podporí, ak Smer zahlasuje za návrh národniarov na zvýšenie minimálnych dôchodkov.“

Príplatky za prácu od 1. mája 2019 a budúci rok (ak sa nič nezmení):

Nočná práca

40 % minimálnej mzdy (neriziková práca), za hodinu 1,1956 eura v roku 2019, 1,1956 v roku 2020

50 % minimálnej mzdy (riziková práca), za hodinu 1,4945 v roku 2019, 1,667 v roku 2020

Sviatok

100 % z priemerného hodinového zárobku zamestnanca

Sobota

50 % minimálnej mzdy, za hodinu 1,4945 eura v roku 2019, 1,667 v roku 2020

Nedeľa

100 % minimálnej mzdy, za hodinu 2,9890 eura v roku 2019, 3,339 v roku 2020

Likvidačný nárast

Najväčšie slovenské firmy síce zamestnávajú minimum zamestnancov na minimálnu mzdu, ale náklady ich dvíhajú najmä príplatky a tarify naviazané na vyššie stupne minimálnej mzdy.

Zamestnávateľov likviduje tiež súbeh príplatkov. Napríklad ak zamestnanec pracuje v sobotu, ktorá pripadne na sviatok, zamestnávateľ mu musí okrem príplatku za prácu v sobotu dať aj príplatok za prácu vo sviatok.

Dopad rastu príplatkov vo firmách po zvýšení minimálnej mzdy na 580 eur zmapovala spoločnosť Trexima. Len náklady za prácu v sobotu by znamenali pre firmy nárast o vyše 6,8 milióna eur, za nedeľu o 8 miliónov, príplatky za prácu v noci by sa zvýšili o 10,5 milióna eur. Spolu by firmy na príplatkoch museli priplatiť 25,5 milióna eur.

„Treba si uvedomiť, že väčšina ľudí pracuje v malých a stredných firmách. Tieto firmy oveľa viac pocítia zvyšovanie nákladov,“ pripomenul Machunka. Podľa neho aj veľké firmy budú po zvýšení príplatkov uvažovať, či budú investovať do rozvoja svojho biznisu na Slovensku.

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho pripomenul, že nárast príplatkov môže mať na likvidačný účinok najmä na pekárne.

Ilustroval to na príklade stredne veľkej pekárne so sto zamestnancami. „Tejto pekárni sa oproti januáru 2019 mesačne zdvihli náklady o 16 270 eur. Ak sa od januára zdvihne minimálna mzda na 580 eur, mesačné náklady oproti januáru 2017 budú vyššie o vyše 55-tisíc eur.“

Problémom je podľa neho to, že do cien pekárenských výrobkov nemôžu pekári premietnuť zvýšené náklady, pretože výrobky by boli nepredajné.

„Budeme tvrdo trvať na tom, aby štát urobil výnimky pre agrosektor,“ dodal Macho.

[Späť na obsah]

16. A munkáltatóknak sem tetszik a jövő évi büdzsé

[16.10.2019; ujszo.com; Gazdaság; 06:16; Molnár Iván]

Míg a kormány folyamatosan növeli a munkáltatókra háruló terheket, képtelen spórolni, a jövő évi állami költségvetést pedig politikai érdekek alapján állította össze – állítja a munkáltatók szakmai szervezete, amely szerint a kormány elhibázott lépései miatt rengeteg munkahely szűnhet meg.

A cégeknek eleve problémát okoz, hogy Szlovákia legjelentősebb kereskedelmi partnereinél csökken a kereslet, ami a szlovák kivitelre is rányomja a bélyegét, a kormány pedig csak tetézi a bajt azzal, hogy újabbnál újabb terheket (szociális csomag, bérpótlék és minimálbér növelése, üdülési utalványok stb.) rak a vállalkozásokra – állítja Rastislav Machunka, a Munkáltatók Szövetségének (AZZZ) az alelnöke. Szerinte csak idő kérdése, hogy a cégek elkezdik visszafogni a termelésüket, megválva az alkalmazottaiktól. „Mindez épp a legrászorultabbakat érinti majd, vagyis elsősorban a kisebb és közepes cégek alkalmazottait, és azokat, akik az elmaradottabb, eleve nagyobb munkanélküliséggel küszködő régiókban dolgoznak” – tette hozzá Machunka.

Az AZZZ alelnöke szerint már csak hab a tortán a jövő évi állami költségvetés kormány által hétfőn elfogadott javaslata.

„Ennek a költségvetésnek van eddig a legalacsonyabb politikai támogatottsága. A kormánynak jóval takarékosabb költségvetést kellett volna összeállítania, amire meg is lett volna a lehetősége, politikai okokból azonban ezt elvetette”

– mondta Machunka a jövő évi parlamenti választásra utalva, emiatt a kormány ugyanis több olyan intézkedést is hozott, amelyek alaposan megcsapolják az államkasszát.

Nincsenek megelégedve a hétfőn elfogadott költségvetési tervezettel a gazdák képviselői sem. „A kormányprogram szerint a mezőgazdaságot stratégiai ágazatként kezelik, a jövő évi költségvetés tervezete ugyanakkor nem határozza meg pontosan, mekkora összeget is szánnak erre a célra” – nyilatkozta Emil Macho, a Szlovák Mezőgazdasági és Élelmiszeripari Kamara (SPPK) elnöke.

A cégek részéről rengeteg a panasz az ország infrastruktúrájára is. A jó hír, hogy jövőre erre több pénz jut. A költségvetési tervezet szerint 1,16 milliárd euróval gazdálkodhat a közlekedési tárca, ami 5,39 millió euróval több, mint idén. A keretben 113 millió uniós támogatás is szerepel. Közúti és vasúti közlekedésre 982 milliót költhet a tárca, 61 millió euróval többet, ennek nagy részéből az uniós projektek önrészét fizetik ki. A Nemzeti Autópálya-társaság (NDS) és a Szlovák Útkezelőség (SSC) 34,4 millió eurót kap útépítésre, ez megfelel az idei keretnek, és nincsenek benne az uniós Integrált Infrastruktúra Operációs Program (OPII) költségeivel kapcsolatos kiadások. Az autópályák karbantartására és javítására 65,8 millió euró jut, 1,58 millióval több, mint idén, és ebből az összegből fedezik az SSC alkalmazottai bérének a valorizálásából adódó pluszköltségeket is. A vasúti személyi közlekedés működtetésére 538 millió eurót kap a Szlovák Vasutak (ŽSR), 38,5 millió euróval többet, mint idén. Ebből fedezik a vasúti személyi közlekedés 2018-as veszteségeit is. A Szlovák Vasúttársaság (ZSSK) 266 millió eurót kap a személyi közlekedés működtetésére, a többi szállító 8,44 milliót. Autópályák és gyorsforgalmi utak építésére 2020-ban 156 millió eurót különítenek el a tárca számára, ebből az R1-es PPP-projektre 128 milliót, a D4/R7-es PPP-projektre pedig 22,3 millió eurót. Ez összességében 22,4 millió euróval több, mint idén. (mi, TASR)

[Späť na obsah]

17. RPPS prijala návrh budúcoročného štátneho rozpočtu s rozpakmi

[16.10.2019; 24hod.sk; Ekonomika; 00:00; Teraz.sk;TASR]

24hod.sk Ekonomika

Na archívnej snímke minister financií SR Ladislav Kamenický.

Bratislava 16. októbra (TASR) – Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv (RPPS) SR prijala návrh budúcoročného štátneho rozpočtu s rozpakmi. Podľa nej sa aj naďalej bude prehlbovať rozdiel v podporách v rámci krajín Európskej únie, ale aj krajín V4. Informovala o tom Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv podľa nej vkladá nádeje do vyjadrení ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) po rokovaní vlády SR, že po stretnutí so Slovenskou národnou stranou (SNS) sa aj na budúci rok počíta so štátnou podporou pre agropotravinársky priemysel vo výške 80 miliónov eur.

Pripomenula, že slovenskí poľnohospodári a potravinári dostávali počas celého tohto roka verejné prísľuby politikov o stabilnom a silnom rozpočte na rok 2020. V kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je vyčlenených 30 miliónov eur na systémové riešenie Zelená nafta pre poľnohospodárov.

Doplnila, že v rámci štátnej pomoci je však pre poľnohospodárov a potravinárov deklarovaný len 1 milión eur. Podľa ministra financií majú agropotravinári ďalšiu podporu vo výške 25 miliónov eur sľúbenú zo zdrojov na tovary a služby. Ďalších 25 miliónov eur by mali predstavovať financie zo Všeobecnej pokladničnej správy. Dokopy ide teda o 50 miliónov eur. Spolu tak vychádza pre poľnohospodárov a potravinárov na budúci rok 81 miliónov eur, čo je približne rovnaká suma, ako im deklaroval rozpočet na rok 2019.

“Požadujeme, aby vyčlenené finančné prostriedky boli exaktne prenesené do kategórie štátnej pomoci pre agropotravinársky sektor. Dovtedy podľa nás ide len o nejasnú formu sľubu. Nikde nemáme jasne zadefinované, že tieto financie naozaj pôjdu do podpory konkurencieschopnosti našich poľnohospodárov a potravinárov. Peniaze navrhujeme smerovať do výraznejšej podpory poddimenzovaného potravinárskeho sektora a ďalšej výraznejšej podpory živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby. Žiaduce je rovnako pokračovať v podpore poistenia pre poľnohospodárske podniky a zároveň dotiahnuť do konca výzvy na likvidáciu kadáverov a podporu chovu hydiny a ošípaných,” reagoval na návrh rozpočtu na rok 2020 predseda SPPK Emil Macho, ktorý aktuálne predsedá RPPS SR.

V tejto súvislosti treba podľa Holéciovej pripomenúť, že poľnohospodári v roku 2020 budú mať nižšie priame platby o viac ako 60 miliónov eur. Súvisí to s presunom financií z tzv. 2. piliera do 1. piliera, ktorý sa skončí v roku 2019. Rovnako agropotravinársky sektor v roku 2020 výrazne zasiahnu zvýšenie minimálnej mzdy, tzv. sociálne balíčky a už platné zmeny v odmeňovaní za prácu cez sviatky a víkendy.

RPPS podľa Holéciovej nepožaduje silný rozpočet pre poľnohospodárov, ktorí nevytvárajú pridanú hodnotu na vidieku a pestujú len štandardných niekoľko plodín. Silný rozpočet má pomôcť tým, ktorí sa venujú špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výrobe, zamestnávajú ľudí na vidieku, starajú sa o krajinu a vyrábajú kvalitné a bezpečné slovenské potraviny.

„Najradšej by sme boli, keby systém európskeho poľnohospodárstva a potravinárstva nebol postavený na nariadených a často aj skrytých štátnych podporách. Práve preto je agropotravinársky sektor najpokrivenejším sektorom v rámci európskeho hospodárstva. My sa buď prispôsobíme a prijmeme silný štátny rozpočet, alebo sa budeme len prizerať, ako nám ‘utešene’ rastie saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami a na vidieku domáce poľnohospodárstvo a výroba potravín postupne zanikajú. Slabý rozpočet v kombinácii so sociálnymi balíčkami, rastom minimálnej mzdy a zákonnými príplatkami zastaví snahu vyrábať domáce čerstvé potraviny pre spotrebiteľov,“ dodal Macho.

Holéciová avizovala, že z uvedených dôvodov v najbližšom čase plánuje RPPS SR podniknúť a využiť všetky možné spôsoby na to, aby štátny rozpočet spoľahlivo deklaroval sľúbené finančné zdroje do agropotravinárstva.

Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv SR tvorí päť najreprezentatívnejších organizácií v agropotravinárskom sektore Slovenska, a to SPPK, Agrárna komora Slovenska, Potravinárska komora Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.

[Späť na obsah]

21. 10:46; Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospr…

[16.10.2019; dennikn.sk; Ekonomika; 10:46; Minúta po minúte]

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv prijala s rozpakmi návrh štátneho rozpočtu. Podľa nej sa bude ďalej prehlbovať rozdiel v podporách v rámci krajín EÚ aj V4.

Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv vkladá nádeje do vyjadrení ministra financií Ladislava Kamenického, že sa aj pre budúci rok počíta so štátnou podporou pre agropotravinársky priemysel vo výške 80 miliónov eur.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. Nízke ceny vína likvidujú vinárov aj vinohradníkov

[17.10.2019; Hospodárske noviny; OBCHODNÉ REŤAZCE; s. 18; Lucia Páchniková]

OBCHOD

Päť miliárd litrov moku na svetom trhu, o ktoré nemá nikto záujem, môže zruinovať aj slovenských pestovateľov hrozna a producentov vína. Tí, ktorí nemajú dobre nastavené portfólio, môžu mať problémy už v najbližších rokoch.

Lucia Páchniková

Celosvetový prebytok vína potvrdila aj Medzinárodná organizácia pre vinič a víno. Organizácia, ktorá sídli v Paríži, vo svojej najnovšej správe informuje, že v roku 2018 sa celosvetovo vyrobilo 292 miliónov hektolitrov vína. Ide o druhú najvyššiu úrodu od začiatku milénia. Spotreba sa však už od roku 2008 pohybuje približne na rovnakej úrovni – 242 až 246 miliónov hektolitrov. Pri relatívne stabilnej spotrebe to znamená, že ročne vznikne prebytok 50 miliónov hektolitrov vína. Ten tlačí svetové ceny rapídne dole, až na rekordne nízku úroveň. Priemerná predajná cena vína sa pohybuje okolo 34 centov za liter. Vína dovážané zo zahraničia, najmä z Talianska a zo Španielska, sa dostali už aj na pulty našich obchodov. Reťazce prispôsobujú nízkej cene zahraničného vína aj ceny domáceho. Obchodné reťazce predajú asi 87 percent všetkého vína, ktoré sa na Slovensku skonzumuje. Liter, bez ohľadu na to, či je domáci, alebo zo zahraničný, sú ochotné kúpiť za euro 30 centov. Maximálne prihodia ešte 20 centov. K zákazníkovi sa tak liter vína dostane približne za tri eurá 50 centov až štyri eurá.

O cene rozhoduje fľaškové

Ak slovenskí vinári chcú predať svoje víno na Slovensku, musia cenu prispôsobiť dovážanému zo zahraničia. V praxi to znamená ísť s cenou dole s ohľadom na cenu fľaškového vína svetovej produkcie na našom trhu. „Keď sa cene neprispôsobia, ich miesto v obchodoch zaberie ďalší zahraničný výrobca. Aj ten, ktorý víno dovezie v sudoch a u nás nafľaškuje,“ vysvetľuje Jaroslava Kaňúchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska. Objavujú sa aj prípady, že nepoctiví vinári predávajú dovážané víno ako slovenskú produkciu. „Pod etiketou sľubujúcou domáci pôvod, vysokú kvalitu, sa skrýva dovezené hrozno či priamo cisternové víno z Maďarska, Talianska, zo Španielska alebo z Moldavska. Signály z trhu sú, že takéto praktiky pribúdajú. Tomu vážne nedokážeme konkurovať,“ apeluje Miroslav Fondrk, predseda Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska, ktorý združuje viac ako päť desiatok z nich. Naša je asi iba tretina, ak vôbec. Z celkového predaja je na pultoch v obchodoch asi 24 až 36 percent slovenského vína. Percentuálny podiel domáceho a zahraničného v Horeca segmente je približne rovnaký, 30 : 70. Tohtoročný zber úrody sa na Slovensku začal o dva týždne neskôr. Zväz odhaduje, že úroda bude nižšia ako vlani. „Očakáva sa pokles o 15 percent, čo spolu s nízkymi cenami vína a hrozna znamená pre vinohradníkov aj vinárov existenčné problémy. Tretí rok za sebou dostanú menej peňazí,“ spresňuje Jaroslava Kaňúchová Pátková. V roku 2017 pestovatelia prišli o 40 percent úrody. Zničil ju mráz. O rok neskôr sa síce tešili z dobrej úrody, no tá znamenala výrazné stlačenie cien hrozna. Tohtoročný pokles prinesie nízke príjmy.

Viac na škodu ako na úžitok

Zväz vinohradníkov a vinárov upozorňuje na problémy v segmente dlhodobo. Prebytok vína na svetových trhoch zrejme spôsobili zle nastavené pravidlá Európskej únie do roku 2009. „75 percent rozpočtu, teda miliarda 100-tisíc eur, išlo do likvidácie prebytkov vína. Delilo si ho päť krajín Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Grécko a Nemecko. Krajiny, ktoré čerpali podporu, vysádzali ešte viac vinohradov zameraných na maximálnu produkciu a minimálne náklady na obhospodarovanie. Výnosy dosahujú 30 až 40 ton z hektára. Zrušením dotácie sa nezlikvidovali a vyrábajú obrovské prebytky,“ vysvetlila výkonná riaditeľka zväzu. Z geografického hľadiska v rámci pestovania hrozna sa Slovensko nachádza na severnom okraji. „V starších viniciach sú priemerné hektárové výnosy sedem ton na hektár a pri nových 12. Tento rok vzhľadom na nedostatok vlahy očakávame menšiu úrodu, ale kvalitné hrozno. V teplých krajinách sú výnosy niekoľkonásobne vyššie, do 35 ton na hektár. Preto sú slovenské vína zákonite drahšie ako tie, ktoré sú produkované v teplejších krajinách,“ spresnil Miroslav Fondrk.

Kritický rok a ďalšie prídu

To, že rok 2019 je pre pestovateľov hrozna a výrobcov slovenského vína ťažkým rokom, potvrdzuje aj prax vinárov a vinohradníkov združených v cechu. „Neúnosná záťaž môže niektorých doslova položiť,“ varuje Martin Pomfy, jeden z jeho zakladateľov. „Ide o nekalú konkurenciu lacného vína s nejasným pôvodom, a teda aj nízke výkupné ceny za slovenské hrozno. Tie nedokážu pokryť ani náklady na jeho dopestovanie a zber. Navyše pestovateľov trápi sucho,“ vysvetlil. Už v prvom polroku zaznamenali výrazný pokles v predaji vína. „Na druhej strane sa darí predajom lacných vín nízkej kvality často s nejasným pôvodom, keďže v tomto ohľade chýba dôkladná kontrola. Podpísalo sa to pod avizovaný malý záujem o slovenské hrozno z ročníka 2019. Nastal najkritickejší rok za posledných niekoľko desiatok rokov,“ zhodnotil Martin Pomfy. Známy je podľa cechu aj fakt, že vinári majú zásoby vína ešte z predošlých ročníkov, a preto budú spracúvať menej novej úrody. „Slováci neradi kupujú staršie vína a uprednostňujú aktuálne ročníky, najmä pri bielom víne. Naši pestovatelia nedokážu reálne konkurovať producentom z južnejšie položených štátov, z ktorých sa dováža hrozno aj víno vo veľkom,“ spresnil. Zväz požiadal o podporu z rezortu pôdohospodárstva už pred dvomi rokmi. Vlani v auguste navrhol aj konkrétne opatrenia, ktoré by mali sektoru pomôcť. Požiadali o dotáciu sto eur na hektár vinice, čo by do sektora prinieslo viac ako pol milióna eur ročne. „Peniaze by pomohli prekonať tlak nízkych cien a svetovú nadprodukciu. Problémom je aj Brusel. Pomoc, o ktorú žiadame je buď odmietnutá, schvaľuje sa zdĺhavo, a problematické je aj jej odklepnutie a v neposlednom rade nadobudnutie účinnosti. To môže trvať aj roky,“ spresnila Jaroslava Pátková.

Za hranicami je to inak

Okolité krajiny reagujú rýchlejšie. Maďarsko vlani vyplácalo podporu 20 centov na kilogram hrozna. V tomto roku na zber zeleného hrozna dalo 17 centov. V Rakúsku a v Česku výrazne podporujú predaj. V Česku na to ročne ide 40 miliónov korún a Rakúšania dajú 24 miliónov eur. Pri mrazoch okamžite dotujú sektor ďalšími miliónmi. Cech navrhuje zmeniť nedokonalý systém evidencie a kontroly pôvodu vína. „Napríklad v Česku vyriešili situáciu ráznymi kontrolami a exemplárnymi pokutami. Pôvod vína sa dá pomerne jednoducho zistiť a sú na to prístroje, ktoré bežne používajú aj v spomínanom Česku či Rakúsku,“ dodal Miroslav Fondrk.

Pôvod vína sa dá pomerne jednoducho zistiť. Sú na to prístroje, ktoré sa bežne používajú aj u našich susedov.

Miroslav Fondrk, jeden zo zakladateľov Cechu vinárov a vinohradníkov Slovenska

[Späť na obsah]

2. Vinárom by sa zišla pomoc od štátu aj marketérov

[17.10.2019; Hospodárske noviny; OBCHODNÉ REŤAZCE; s. 18; Lucia Páchniková]

ROZHOVOR

Zbytočného vína ešte pribudne. Slovenskí vinári a vinohradníci sa pripravujú na boj za naše víno Predsedníčka ich zväzu, Jaroslava Kaňúchová Pátková avizuje, čo im zrejme prinesie budúcnosť.

Predpokladáte, že situácia sa zlepší alebo bude pokračovať negatívny vývoj?

Nepriaznivá situácia bude pokračovať a potrvá niekoľko rokov. Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska predpokladá, že to potrvá minimálne desať rokov. Na problémy však upozorňujeme už dlhodobo. Teraz sa musíme pripraviť najmä na čoraz väčší tlak lacného vína. Doteraz sme šli cestou vysokokvalitného vína, no zistili sme, že slovenský zákazník naň jednoducho nemá peniaze, respektíve si takéto víno nekúpi. Zväčša u neho rozhoduje cena. Uspieť so slovenským vínom vo svete pri silnom tlaku stojí zas vinárov veľmi veľa peňazí.

Ako sa dá niečo také zrealizovať?

Je pred nami výzva zo slovenského vína urobiť víno, ktoré bude dostupné pre všetkých. Predovšetkým to chce výstavbu nových vinohradov na Slovensku, ktoré budú vysokoprodukčné. Musíme nájsť aj inovatívne spôsoby na oslovenie zákazníka a zišla by sa aj koncepčná finančná podpora od štátu, bez ktorej to veľmi nejde.

V čom vidíte reálne možnosti, ako lepšie osloviť slovenského zákazníka?

Na Slovensku nám napríklad chýba aj silná podpora turistického ruchu, respektíve agroturistiky po našich regiónoch, ktorá sa týka cestovania za vínom. Nie je u nás žiadna organizácia, ktorá celoštátne zastrešuje túto problematiku a cielene sa jej venuje.

Najbližších desať rokov bude podľa vás zrejme pre vinárov náročných a zišla by sa pomoc štátu.

Vlády v susedných krajinách na nepriaznivú situáciu na svetovom trhu reagujú mimoriadnymi finančnými a ďalšími podpornými opatreniami. Susedné krajiny dotujú pestovanie hrozna alebo marketing vína. Pomoc a riešenie problémov hľadáme na ministerstve aj v iných štátnych orgánoch. Napríklad v Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom či Pôdohospodárskej platobnej agentúre.

Trápia vinárov a vinohradníkov aj iné problémy?

Áno. Vinohradníci a vinári bojujú aj s ďalšími problémami. Okrem finančných ich trápia problémy aj z celkom iného súdka. Škorce, vysoká zver, napríklad diviaky, sú pre vinohradníkov aj vinárov obrovským problémom. Vedia narobiť obrovské škody. Celú úrodu dokážu zlikvidovať niekedy aj do hodiny. Lucia Páchniková

[Späť na obsah]

3. Festival zbližujúci mesto a vidiek

[17.10.2019; Pravda; kvalitné potraviny; s. 18; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák

Bánovce nad Bebravou

Na začiatku boli spory o cenu mlieka a na konci zrod jedného z najpopulárnejších slovenských potravinových festivalov MňamFest Bánovce nad Bebravou. Pred desiatimi rokmi ho založili poľnohospodári a potravinári z okresu, v ktorom sa niva Bebravy vlní a dvíha do oblých pretiahnutých vŕškov lemovaných panorámou modrastých hôr. V tomto poetickom priestore nachádzame jedny z najlepšie hospodáriacich podnikov Slovenska, s mliekarňou, ktorej produkty pozná celá krajina. Rodí sa tu šťavnaté ovocie a vzniká množstvo potravín s nenapodobiteľnou chuťou každej doliny. Ožili v nich už zabudnuté receptúry alebo boli vyvinuté úplne nové. Keď v roku 2009 vrcholila mliečna kríza, stláčajúca ceny mliečnym farmárom, rozsekli spor o ceny Štefan Petrík, vyjadrujúci názory poľnohospodárov, a vtedajší riaditeľ bánovskej Milsy Stanislav Voskár zmierom, aký na Slovensku nemal obdobu. Zakopali vojnovú sekeru a rozhodli sa zvýšiť predaj mlieka a mliečnych výrobkov a spolu s nimi aj ostatných potravín zorganizovaním potravinového festivalu. Nazvali ho MňamFest. Našli na ňom najlepšieho spojenca slovenských poľnohospodárov a potravinárov – spotrebiteľov.

Festival dobrého života

Posledných desať rokov v Bánovciach a okolí jeseň neomylne otvára MňamFest. Hlavné námestie pod vežou kostola a ďalší priľahlý priestor sa z noci na ráno zmenia. Objavia sa tam dve tribúny, na ktorých od sobotňajšieho rána až do večera vyhráva, muzika, z nespočetného množstva stánkov sa šíri vôňa pečených klobás, opekaného prasiatka, vola a grilovaných kurčiat. Vinohradníci z Pezinka nalievajú burčiak, tetky bylinkárky ponúkajú medicínu na každú chorobu, vrátane byliniek na stopercentný sex. To však nie je všetko, akýsi obranný val festivalu tvorí poľnohospodárska technika, akú ľudia vidia od jari do jesene na poliach. Postávajú okolo nich rodičia prevažne s chlapcami, ktorí sa hrnú do kabín traktorov, kombajnov, postrekovačov. Stoh vytvorený z obrích balíkov slamy slúži šarvancom ako horolezecký svah a ohrady s kozami, koňmi, so sliepkami, s kohútmi, kačicami a kozami sú obliehané malými chovateľmi. Paráda, aká sa vidí len raz do roka. Na MňamFeste jednou ranou zabili hneďniekoľko múch. Urobili skutočnú ľudovú veselicu, nahrádzajúcu dožinky, ktoré sa z dedín už vytratili. Súčasne naservírovali ľuďom nepreberné množstvo čerstvých potravín a jedál, ktoré ukazujú ľuďom, že jesť možno aj lepšie – pestrejšie, chutnejšie a zdravšie, ako je obvyklé v stereotypnom režime všedných dní. Najmä však festival nevtieravé rozprúdil komunikáciu medzi poľnohospodármi a potravinármi a spotrebiteľmi. Štefan Petrík spomína, že počas prvého festivalu hostili ľudí dobrotami z 35 stánkov, ponuku tvorili tradičné guľáše, držkové polievky, zabíjačkové a mliečne špeciality. Dnes je to skutočný gurmánsky festival, počet vystavovateľov stúpol takmer päťnásobne a register vystavovaných a predávaných potravín, nápojov, ovocia, zeleniny, medu, lekvárov, džemov a byliniek dokáže uspokojiť nároky každého návštevníka. Stanislav Voskár, dnes predseda Slovenského mliekarenského zväzu, nezabudne pripomenúť, rolu mesta. Festival vyrástol do súčasnej podoby aj vďaka pochopeniu radnice, ktorá od prvej chvíle, bez ohľadu na to, kto stál na jej čele, mala pochopenie pre organizáciu podujatia. Všimli si to aj v centre politickej a štátnej moci a takisto aj v ústredí roľnícko-potravinovej samosprávy. Na MňamFest chodia pravidelne, aby vzdali hold nielen miestnym organizátorom, ale sami načerpali inšpiráciu. Slovensko, ktorého sebestačnosť v produkcii potravínupadla, potrebuje takéto podujatia, aby si, ako povedala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, ľudia uvedomili kvalitu potravín a cielene ich nakupovali. Je to najlepší spôsob, ako podporiť výrobu domácich potravín.

Zabudnuté aj nové chute

Na MňamFeste možno nájsť viaceré unikátne potraviny, ktoré tu zažívajú premiéru. Ak ľuďom zachutia, začínajú ich potom vyhľadávať buď v klasických sieťach potravín, alebo neváhajú cestovať za ich výrobcami. PD Brezina Pravotice ponúklo napríklad mäsové špeciality z diviny. Družstvo má vlastnú mäsoprevádzku a dobre spolupracuje s poľovníkmi. Cestu k zákazníkom skrátilo predajom z dvora, jednak má vlastnú kamennú, jednak aj mobilnú predajňu. Štefan Petrík, inak riaditeľ agilnej poľnohospodárskej spoločnosti MVL Agro, dáva do pozornosti na Slovensku ojedinelý produkt, mlieko označené kódom A2. Ide o vzácnu formu mliečnej bielkoviny, ktorá vznikla pri vývoji plemien dobytka mutáciou génov. To však nie je všetko, družstevníci v Slatine nad Bebravou, ktorí sú producenti tohto mlieka, chovajú kravy na vápencových lúkách. Keďže ich chotár je súčasťou chráneného vodného zdroja, hospodária ekologicky. Hoci na Slovensku v posledných rokoch spotreba mlieka a mliečnych výrobkov stúpla, samotného mlieka sa pije menej a menej. Je to už len čosi okolo 50 litrov mlieka. A to aj kvôli tomu, že mnohí ľudia majú problém so štiepením laktózy. No mlieko s betakazeínom A2 je stráviteľné aj pre týchto spotrebiteľov. MVL Agro, ktoré vstúpilo do slatinského družstva, teraz rokuje o tom, aby sa vzácne mlieko prostredníctvom mliekarne Rajo predávalo aj v Bratislave. Dôležité je však ešte niečo. Pod značkou Moja kravička sa nepredáva len toto mlieko, ale vyrába aj tvrdý zrejúci syr, porovnateľný kvalitou s obdobnými produktmi švajčiarskych syrárov. MňamFest sa tak stáva svojráznym testovacím miestom potravinárskych inovácií. To, čo zachutí tisíckam jeho návštevníkov, sa potom vydáva na trh nielen regiónu, ale aj ďalej za jeho hranice.

Mnohorakosť podnikania

MňamFest zároveň ukazuje, že slovenské potravinové hospodárstvo potrebuje výrobcov všetkých podnikateľských foriem. „Pre napĺňanie potrieb trhu musia existovať malí, strední aj veľkí hospodári,“ povedal Miroslav Maxon, predseda Trenčianskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Spolupráca malých a veľkých hospodárov urýchli stabilizáciu poľnohospodárstva a umožní s citom pre životné prostredie obrábať pôdu vo všetkých chotároch. Spotrebitelia poznajú len dobrých výrobcov potravín, hovoriť o veľkých podnikoch a ľuďoch, ktorí stoja za ich rozvojom, ako o agrobarónoch, je podľa Maxona nepatričné. Veď práve tieto podniky prispeli k stabilizácii výroby mlieka, cukrovej repy, teda komodít, kde je ešte Slovensko sebestačné. „Hovorme o spolupráci a v súvislosti s budúcnosťou rozvíjajme redistributívne platby, ktoré môžu pomôcť ekonomike menších fariem. Jednostranné stropovanie nie je riešením pri prevažujúcom veľkovýrobnom modeli podnikania na Slovensku, ktorý vznikol v dôsledku povojnového vývoja,“ konštatoval Maxon. MňamFest odhalil rôzne stránky podnikania na pôde. Už aj na vidieku začínajú prekážať farmy s dobytkom, ovcami a ošípanými, a to najmä mladšej generácii alebo ľuďom, ktorí sa prisťahovali do dedín z miest. Lenže kde, ak nie v dedinách s vybudovanou a priebežne obnovovanou infraštruktúrou živočíšnej výroby sa majú produkovať potraviny, ktoré ľuďom, ako ukázal jubilejný MňamFest, tak chutia. Každá minca má rub aj líce, syr, jogurt či roštenka alebo krkovička sa rodia v maštaliach. Tie poskytujú ľuďom prácu a, samozrejme, vedľajším produktom každého chovu je hnoj a hnojovica, ktoré treba zapraviť do pôdy. Robili to celé generácie sedliakov a musia to robiť aj súčasníci. Predstava, že život na dedine sa úplne spodobní s mestským, je scestná.

[Späť na obsah]

5. Treba ešte vyšetriť tunajších prisluhovačov Vadalu

[17.10.2019; Trend; Editoriál; s. 3; Ivan Haluza]

Rezort vnútra, polícia i prokuratúra mohli na precízne vyšetrenie tunajších aktivít Antonina Vadalu nasadiť špecializovaný tím už dávno predtým, ako sa o ňom Slovensko dozvedelo po vražde novinára Jána Kuciaka. Informácie o možnej trestnej činnosti talianskeho mafiána mali už vtedy. Rovnako vedeli o jeho kamarátstvach s nejedným politikom vládnej strany Smer-SD. Po jeho odsúdení talianskym súdom za pašovanie drog z Južnej Ameriky do Európy takmer na deväť a pol roka na to majú poslednú možnosť.

Čo všetko, s kým a ako robil A. Vadala na Slovensku, treba vyšetriť čo najpodrobnejšie. Jeho tunajšej činnosti sa musia venovať nezávislí špecialisti, ktorých nikto nebude brzdiť pri preskúmavaní akéhokoľvek mena.

Fakt je, že A. Vadala bol v Taliansku odsúdený aj na základe svedectiev od nasadeného policajného agenta, ktorému sa Talian chválil, že drogy pašuje cez Slovensko v ovocí či v mäse aj s pomocou slovenských colníkov. Zločinec tiež v odpočúvaných telefonátoch hovoril, že investoval milión eur do toho, aby podplatil ľudí v slovenskej polícii či v tajnej službe.

Taliansky denník La Republica tvrdí, že na základe zdroja z tamojšej prokuratúry si A. Vadala v roku 2012 telefonoval aj s expremiérom Robertom Ficom.

Ak sú na Slovensku úradníci, policajti či politici, ktorí prehliadali Talianovu drogovú činnosť či jej dokonca pomáhali, netreba sa uspokojiť iba s tým, že finančná správa, pod ktorú patria colníci či bývalý šéf tajnej služby SIS z rokov odpočúvania Vadalu Ján Valko, to pred médiami popreli. Všetko treba aj prešetriť. Ak sa pritom nájdu Vadalovi posluhovači, treba ich pohnať pred súd a potrestať. Podľa obľúbeného vyhlásenia politikov – padni, komu padni.

Všetko, na základe čoho dostal A. Vadala v Taliansku vyše deväť rokov natvrdo, nemôžu byť len jeho chvastúnske výmysly, ako sa to snažia podsúvať všetci dotknutí na čele s R. Ficom. To, že A. Vadala mal svoje chápadlá mimoriadne hlboko v slovenskej politike, dokazuje aj to, že jednu bývalú družku, Máriu Troškovú, dosadil ako poradkyňu priamo k R. Ficovi a druhú, Denisu Bahledovú, zasa na dôležitý post rezortu pôdohospodárstva, z ktorého jeho farmy i podniky jemu blízkych Talianov na východe Slovenska čerpali milióny eur dotácií.

Mimochodom, ani rezort pôdohospodárstva dodnes nepovedal, ako chce pri rozdeľovaní agrárnych eurofondov vylúčiť také kotrmelce, ako sa mu „podarili“ práve pri farmách klanu Vadalovcov a Rodovcov. Na niektoré poľnohospodárske podniky načerpávali eurofondy už v čase, keď iné ich farmy, vystužené európskymi peniazmi z predchádzajúceho obdobia, už s vysokými dlhmi padali do konkurzov a reštrukturalizácií.

Kauza Vadala sa pre Slovensko neskončila jeho odsúdením a uväznením v Taliansku. Ak má byť Slovensko naozaj právnym štátom, musí sa vyrovnať aj s jeho tunajšími prisluhovačmi. A potrebuje nastaviť také mechanizmy, aby už podobní ľudia nemohli zneužívať štátnu správu.

Ivan Haluza zástupca šéfredaktora

[Späť na obsah]

6. Potraviny ako obraz vyspelosti a kultúry každého národa

[17.10.2019; Pravda; kvalitné potraviny; s. 14,15; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák

Bratislava

Ani nie rok po založení Československa vzniká vo Svätom Jure neďaleko Bratislavy Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný. Predchodca dnešného Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva potravinárstva, zakladateľ modernej agrárnej politiky na Slovensku, oslavuje sto rokov. „Ústav od začiatku nabádal na premýšľavé hospodárenie na pôde, na združovanie výrobcov aj potravinárske inovácie,“ hovorí Štefan Adam, súčasný riaditeľ najstaršej poľnohospodárskej vedeckej ustanovizne na Slovensku.

Ústav založili krátko po prvej svetovej vojne. Prečo ho nový štát potreboval?

Dôvodov bolo viac než dosť. Vznikajúce Československo bolo hladné, rýchlo potrebovalo rozhýbať výrobu a trh s potravinami. Ústredná moc v Prahe sa usilovala získať prehľad o štruktúre a výkonnosti poľnohospodárstva na Slovensku. Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný bol zároveň nástrojom, ako ovplyvňovať a realizovať rodiacu sa agrárnu politiku nového štátu.

Vieme si predstaviť, ako vyzeral vtedajší slovenský vidiek, ako sa hospodárilo a čo sa jedlo?

Vieme to aj vďaka nášmu ústavu. Podobne ako pri založení Univerzity Komenského aj poľnohospodársky výskum zakladali osvietení českí odborníci. Boli to vzdelaní ľudia, veď prvý riaditeľ Eduard Holub bol doktor práv aj inžinier. Postupne vybudoval tím 60 ľudí, ktorí okrem iného zistili, že na jedného roľníka vtedy pripadalo 1,29 hektára pôdy. Ešte v roku 1930 bolo na Slovensku 167 500 hospodárstiev, čo bola viac ako jedna tretina podnikov, len s výmerou od 0,1 hektára do 2 hektárov. Do 5 hektárov ich bolo takmer 127-tisíc a do 10 hektárov 92-tisíc. To vysvetľuje aj súčasnú obrovskú rozdrobenosť vlastníctva k pôde. Slovensko bolo chudobnou maloroľníckou krajinou a žilo sa veru striedmo. Potraviny boli vzácne, jedli sa najmä zemiaky, kapusta, strukoviny a obilniny. Chlieb sa šetril a mäso bolo na stole raz za čas. Maslo si roľníci odtŕhali od úst a predávali ho na trhoch v mestách. Živiteľkami rodín boli nielen kravičky, často zapriahané do pluhov, ale aj kozy. Je dobré to pripomenúť generácii, ktorá prežíva časy potravinovej hojnosti.

Naši starí otcovia vraveli, kto počtuje, ten gazduje. Čo priniesol poľnohospodár sky výskum krajine?

Učil racionalite v hospodárení. S peniazmi nieje ľahké narábať, či už na úrovni rodiny, malého hospodárstva, ale aj štátu. Ústav zbieral všetky dáta o hospodárení a spôsobe života. Sledoval napríklad zadlženosť roľníkov, pracovný čas v poľnohospodárstve, bytové pomery roľníkovi potrebu ručnej, záprahovej a strojovej práce. A robil aj ročné účtovné uzávierky, navrhoval roľníkom, ako zlepšiť hospodárenie vrátane spotreby domácnosti.

Aké bolo postavenie slovenského polhohospodárstva voči českému?

Počas celého trvania ČSR zostávalo Slovensko zaostalejšou agrárnou súčasťou štátu. Kto si dnes spomenie, že región v okolí Rimavskej Soboty bol druhým najväčším trhom dobytka v bývalom Uhorsku, že tamojší roľníci zásobovali Budapešť ovocím a zeleninou? Vznikom nového štátu sa pôvodný funkčný agrárny trh rozpadol. Nehľadiac na rastúcu gramotnosť a kultúru podnikania, ktorú na Slovensko priniesol československý štát, prednejšie boli záujmy vyspelejšieho českého agrárneho sektora.

Obdobie tzv. Slovenského štátu prinieslo rozporuplný rozvoj poznačený arizáciami židovských majetkov, tragédiou tisícok rodín a vyústilo do vojnového spustošenia krajiny a rolhíckych hospodárstiev. Ako sa vtedy hospodárilo a jedlo?

Spomeňme niektoré fakty, ktoré ilustrovali vojnové poľnohospodárstvo. Uskutočnila sa pozemková reforma, ktorá rozdelila roľníkom 13 400 hektárov poľnohospodárskej a 18-tisíc nektárov lesnej pôdy patriacej židovským vlastníkom. To sa dlho zamlčiavalo. Cenou za ňu boli ľudské tragédie. Po strate južných území, ktoré zabralo horthyovské Maďarsko, krajina prišla. o produkčné chlebové oblasti aj semenárske a plemenárske centrá. Hospodárska politika sa usilovala stimulovať modernizáciu roľníckych hospodárstiev, dotácie pokryli 25 až 50 percent nákladov na nákup strojovej techniky pre asi 13-tisíc roľníkov. Investovalo sa do mláťačiek, silážnych žľabov, skládok maštaľného hnoja. Boli to dobre mierené opatrenia, ale ich výsledok treba vidieť v kontexte vojnovej doby. Napriek všetkým opatreniam, počnúc rokom 1941 bol zavedený prídelový systém na chlieb, múku a mäso, najnedostatkovejšou potravinou počas vojny bola masť. Netreba si robiť ilúzie o dobrých časoch počas tzv. Slovenského štátu.

Roky 1949 až 1989 sa niesli v znamení kolektivizácie. Ako ju vlastne hodnotiť?

Storočie nášho ústavu je storočím dramatického vývoja Slovenska. Treba ho vidieť v širších geopolitických súvislostiach. Kolektivizácia vidieka nebola domácim politickohospodárskym modelom, ale dôsledkom toho, že Slovensko sa ocitlo v sovietskej zóne. Rok 1948 priniesol sovietsky model kolektívneho hospodárenia. Prechod od súkromnej poľnohospodárskej výroby ku kolektívnym formám hospodárenia bol na dedine poznačený mnohými tragédiami, represiami, nezákonnosťami, sklamaním a rozvráteným životmi rodín celej jednej generácie slovenských roľníkov. V roku 1960 zostalo na Slovensku z vyše 7-tisíc prosperujúcich „kulackých“ hospodárstiev len 536 poľnohospodárskych podnikov, aj to úplne zdecimovaných. Komunistický štát silou dosiahol, ako sa neskôr hovorilo, združstevnenie dediny.

Od polovice 60. rokov sa však hospodárenie družstiev začalo zlepšovať. Čo bolo za ním?

Príchod novej generácie vzdelaných mladých ľudí, odchovancov množstva stredných poľnohospodárskych škôl a nitrianskej univerzity. Mladí už neboli zaťažení krivdou a hnevom zo straty pôdy a majetku ako ich rodičia, rýchlo si osvojovali nové agrotechnológie a postupne sa z nich stali obyvatelia s vyšším sociálnym statusom, napriek tomu, že teraz sa už status nemeral veľkosťou majetku (pôdy).

Prvý a najdlhšie slúžiaci slovenský minister poľnohospodárstva Ján Janovic (1969 až 1985), inak pracovník a odchovanec vášho ústavu, prirovnal vzostup slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva k izraelskému. Bol to naozaj porovnateľný modernizačný skok?

Ján Janovic viedol ústav v rokoch 1963 až 1967 a sformoval vedecké tímy, ktoré pripravili reformu vtedajšieho poľnohospodárstva. Janovicovo motto znelo: tam kde nie je vyspelý vidiek, nieje ani vyspelý štát. Počas jeho šestnásťročného pôsobenia vo funkcii ministra poľnohospodárska produkcia vzrástla viac ako dvojnásobne. Janovic mal teda autorské právo na takýto výrok. Áno, slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo bolo svojho času porovnateľné v mnohých parametroch s krajinami, ktoré hospodárili v porovnateľných podmienkach. Boli predsa vybudované nielen moderné poľnohospodárske podniky, s bohato diverziflkovanou vedľajšou nepoľnohospodárskou výrobou, ale aj moderný krmovinársky, mliekarenský, mäsový, hydinársky priemysel. Krajina disponovala silnou a potentnou vedeckovýskumnou základňou. Isteže, očividné boli aj rezervy vtedajšieho agrosektora.

Posledných tridsať rokov prechádza slovenské potravinové hospodárstvo komplikovanou vnútornou premenou. Tá vyústila až do fŕustrujúcej straty výkonnosti. Ako ju obnoviť v rámcoch, ktoré umožňuje Spoločná poľnohospodárska politika?

Pred zhruba 30 rokmi sme mali druhé najdynamickejšie sa rozvíjajúce poľnohospodárstvo na svete, teraz hľadíme napríklad Poľsku na chrbát. Nariekať nad tým, čo sa stalo, nepomôže. Potrebujeme naozaj strategický plán rozvoja pre budúce desaťročie, ktorý zohľadní to, čo ponúka práve sa formujúce sedemročné plánovacie obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Slovensko dostane síce o čosi menej zdrojov, ale stále ide o obrovskú sumu 4,4 miliardy eur. Ide o to, ako ich využijeme na rozvoj existujúcich aj vznikajúcich podnikov. Spoločnosť sa začala viac zaujímať o slovenské potraviny a s nimi aj o slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Slovenské potraviny majú punč vysokej kvality, nie sú zaťažené potravinovými škandálmi. Sú naozaj zdravé, nezanechávajú uhlíkovú stopu, aleje ich málo. Dopyt po nich však rastie. Musíme túto náladu využiť a presvedčiť slovenských politikov, že poľnohospodárstvo v širšom zmysle potravinové hospodárstvo je odvetvím, ktoré je podmienkou trvale udržateľného života v našej krajine.

Čelíme klimatickej zmene, ktorá výrazne zhoršuje hospodárenie aj na pôde. Sme schopní v globálne horších podmienkach naštartovať poľnohospodárstvo a potravinárstvo?

Vrátim sa k storočiu nášho ústavu. Tímy, ktoré v ňom pracovali, prežili dve svetové vojny, revolúcie a rozpady štátov. Spoločnosť bola často na kolenách, ale boli to osvietení poľnohospodárski ekonómovia, naozaj národohospodári, ktorí zakaždým dokázali sformulovať programy motivujúce programy rozvoja. Išlo vždy o vzácnu súhru politiky a ekonomiky. Opäť ju potrebujeme dosiahnuť. Napriek stratám, ktoré sme utrpeli, ešte stále disponujeme viacerými tromfami. Patrí k nim geografická poloha Slovenska, relatívny dostatok pôdy a vody, stále dobrá vedomostná výbava. Musíme však hľadať viac porozumenia nielen u politikov a ekonómov krajiny, ale aj vnútri medzi poľnohospodármi, ktorí sú bohatšie štruktúrovaní ako v nedávnej minulosti. Máme tu družstvá, akciové spoločnosti, ale aj rodinné farmy, mladých farmárov. Potrebujeme kooperáciu medzi všetkými podnikateľskými formami, ktoré sa historicky vyvinuli. Musíme viac načúvať jeden druhému. Namiesto boja na poliach potrebujeme na nich mier. Potrebujeme nové desaťročie odštartovať gestom dobrej vôle.

[Späť na obsah]

7. Väčšia aktivita má priniesť väčšie peniaze

[17.10.2019; Hospodárske noviny; OBCHODNÉ REŤAZCE; s. 18; RED]

Bratislava – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka má o podporu vinárov a vinohradníkov záujem, a to rôznymi formami. Dôkazom toho majú byť aj opatrenia, ktoré v poslednom období rezort vykonal. „Ministerstvo má vypracovaný a Európskou úniou schválený Národný podporný program v rámci spoločnej organizácie trhu s vínom pre roky 2019 až 2023. Slovenskí vinohradníci a vinári môžu čerpať verejné finančné prostriedky na opatrenia, ktoré im umožnia eliminovať straty, zefektívniť výrobu, zlepšiť propagáciu a zvýšiť predajnosť slovenských vín na vnútornom trhu aj v krajinách mimo Európskej únie. Ročne na to alokujeme viac ako päť miliónov eur. Určené sú na reštrukturalizáciu vinohradov, investície do vinárskych podnikov, na poistenie úrody vinohradov a propagáciu,“ informoval Daniel Hrežík z odboru komunikácie a marketingu ministerstva pôdohospodárstva. „Rezort podporuje vinárov a vinohradníko aj ďalšími mechanizmami. Napríklad prostredníctvom Programu rozvoja vidieka. Súhlasíme však s tvrdením Zväzu vinárov a vinohradníkov Slovenska, že akákoľvek nadprodukcia vína v Európskej únii má za následok zníženie predajných cien, čo záporne ovplyvňuje rentabilitu výroby, a to cítia hlavne malí vinohradníci a vinári,“ spresnil Daniel Hrežík. „Privítali by sme väčšiu aktivitu vinárov. Mali by sa viac zaujímať o export, nie predávať iba na domácom trhu, aj na budovanie obchodných vzťahov a zúčastňovať sa na medzinárodných výstavách. Najprv by mali rozšíriť svoje odbytové kanály, až potom môžeme diskutovať o možnostiach rozšírenia štátnych podpôr“, avizoval Daniel Hrežík. (RED)

[Späť na obsah]

8. Čo ukázali testy na pesticídy

[17.10.2019; Pravda; kvalitné potraviny; s. 22; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák

Bratislava

Potravinoví inšpektori podrobili kontrolám na zvyšky pesticídov viacero druhov potravín. Viac ako polovica slovenských produktov neobsahovala žiadne stopy po pesticídoch. Ide o látky s významnými toxickými vlastnosťami, ktoré môžu mať negatívne účinky na zdravie spotrebiteľov. Kontrola zvyškov pesticídov v potravinách je v EÚ aj na Slovensku prísne monitorovaná. „Potraviny od slovenských pestovateľov a spracovateľov dokážeme skontrolovať ešte predtým, ako sú vôbec distribuované do obchodov. V prípade dovážaných produktov takúto kontrolu nad bezpečnosťou produktov nemáme, pretože inšpektori sú odkázaní na odber vzoriek z distribučných skladov alebo priamo z predajní, kde už do kontaktu s potravinami prichádzajú spotrebitelia. Preferovať domáce produkty pred zahraničnými preto vôbec nieje samoúčelné,“ podotkla vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS). Agrorezort prísne dohliada na to, aby sa na slovenský trh dostávali bezpečné potraviny, ktoré nie sú kontaminované nepovolenými množstvami pesticídov a nepredstavujú tým pre spotrebiteľov zdravotné riziko. Zvyšky pesticídov môžu zostávať nielen vnútri, ale aj na povrchu plodín. Keďže v mnohých prípadoch ide o účinné látky s významnými toxickými vlastnosťami, Európska komisia reguluje systém posudzovania a schvaľovania pesticídov v súvislosti s ich vplyvom nielen na zdravie ľudí, ale aj životné prostredie. Kompetencie v oblasti kontroly zvyškov pesticídov v potravinách sú rozdelené medzi rezort zdravotníctva a agrorezort tak, že kontrolu detskej a dojčenskej výživy zabezpečuje Úrad verejného zdravotníctva SR a ostatných potravín Štátna veterinárna a potravinová správa SR. V roku 2018 bolo na prítomnosť zvyškov pesticídov testovaných 482 vzoriek čerstvého, mrazeného alebo inak spracovaného ovocia a zeleniny, obilia a výrobkov z obilia, masla a slepačích vajec, detskej a dojčenskej výživy. Inšpektori odoberali vzorky v distribučných skladoch, predajniach obchodných reťazcov, veľkoskladov a tiež maloobchodných prevádzkach, V prípade detskej a dojčenskej výživy bol odber vzoriek realizovaný v lekárňach a maloobchodných prevádzkach. Niektoré vzorky potravín pochádzajúcich z krajín mimo EÚ sa odoberali v rámci kontroly dovozu týchto produktov na hraniciach. V 267 vzorkách (55,4 percenta) odhalili testy jeden alebo viac druhov zvyškov pesticídov. Vo väčšine prípadov išlo o minimálne dávky, ktoré sa pohybovali pod povolenými množstvami. Maximálne limity pre pesticídy prekročilo 10 vzoriek (2,1 percenta). Problematické z hľadiska zdravia spotrebiteľov sú nálezy viacerých zvyškov pesticídov v potravinách z dôvodu ich možného synergického toxického účinku. Najväčší kokteil pesticídov, zložený až zo 16 rôznych druhov látok, bol nameraný vo vzorkách goji (kustovnice čínskej) z Číny. Zvyšných 215 vzoriek (44,6 percenta) neobsahovalo žiadne stopy po pesticídoch. Pozitívnou správou je, že v prípade slovenských potravín nenamerali testy žiadne zvyšky pesticídov v 55,4 percenta prípadov. Výsledky testov ukázali, že pri niektorých produktoch je problematické zistiť, odkiaľ vôbec pochádzajú. Kontroly podstúpilo 101 vzoriek z domácej produkcie, 241 vzoriek z krajín EÚ a 129 z tretích krajín. V11 prípadoch bola krajina pôvodu utajená. „Spotrebitelia musia byť povinne informovaní o krajine pôvodu v prípade ovocia, zeleniny, mäsa, medu a olivového oleja. Ak tento údaj na produktoch chýba, ide o zásadné porušenie európskej legislatívy,“ uviedol Milan Lapšanský, generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV SR. Pozitívny výsledok priniesli kontroly detskej a dojčenskej výživy. Ani jedna z testovaných vzoriek nebola kontaminovaná zvyškami pesticídov.

[Späť na obsah]

9. Pre senických družstevníkov je krajinotvorba alfou a omegou

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Top Agro a Chotár roka; s. 8; SOŇA LUDVIGOVÁ]

Poľnohospodárske družstvo Senica nie je nováčikom v súťaží o Najkrajší chotár na Slovensku, ibaže sa na niekoľko rokov odmlčalo.

Vždy sa hrdilo upravenými hospodárskymi dvormi, zdravými porastmi na poliach či pokosenými pásmi medzi cestami, aj poľnými a kultúrnym porastom, aby si nezanášali burinu na polia. Klasická poľnohospodárska výroba a starostlivosť o rozľahlý chotár v katastri 13 obcí družstevníkom vždy dala zabrať. Najmä po zmene politicko-ekonomických pomerov v krajine. Za tých 30 rokov však dokázali, že pracovať s pôdou vedia, že správna poľnohospodárska prax nie je pre nich neznámym pojmom, že o zvieratá sa starajú s láskou a čo je najdôležitejšie – netrieštili sily na rozbroje, rozvody a gazdujú v tíme tých istých obcí už 44 rokov. Tak, ako keď sa päť menších JRD z obcí v okolí Senice zlúčilo do väčšieho celku.

Podporu využijú na rozvoj

PD Senica sa tak zaradilo k hŕstke podnikov na Slovensku, ktoré si udržali pôvodný veľkovýrobný charakter a v súčasnosti hospodária na 4 100 hektároch poľnohospodárskej pôdy. Predseda Peter Morávek členom odbornej komisie súťaže o Najkrajší chotár 2019 povedal: „Najviac nás teší, že sme odolali tlakom veľkých finančných skupín, ktoré chceli náš majetok. Pred piatimi rokmi sme kúpili družstevné podielnické listy (DPL) od nečlenov družstva a teraz vlastníci pôdy aj 360 členov družstva dôverujú našim schopnostiam spravovať ich majetok čo najlepšie.“ Je to veru nezaplatiteľná devíza, lebo dáva 155 zamestnancom šancu naplno sa venovať poľnohospodárskej činnosti.

A robia to dobre. Potvrdzuje to napríklad aj fakt, že v tomto roku si prvýkrát za 30 rokov nemuseli zobrať medziúver na činnosť, ktorý by splatili priamymi platbami. Teda – tento rok nebudú žiť z európskych peňazí, ako viacerí kolegovia, ale európsku podporu využijú na ďalší rozvoj družstva. Navyše, pred rokom otvorili novú farmu pre 350 dojníc. Investícia v hodnote 1,4 milióna eur sústredila na seba pozornosť najmä preto, že v čase, keď ostatní poľnohospodári prestávali chovať dojnice a končili s výrobou surového kravského mlieka, Seničania toto odvetvie posilňujú.

No nielen týmto rozhodnutím plávajú proti prúdu. Farmu vybudovali vlastnými financiami a zobrali si úver. Žiadosť o projekt im totiž pracovníci Pôdohospodárskej platobnej agentúry zamietli. „Ale stálo to zato,“ podotkla zootechnická Jarmila Jakubovičová, lebo úžitkovosť dojníc sa výrazne zlepšila za ten rok, odkedy dali novú maštaľ do prevádzky. Na rozľahlej výmere družstevníci pestujú pšenice, jačmene, repku, kukuricu na zrno aj siláž, slnečnicu, cukrovú repu a mak, ktorého cieľovou stanicou je nielen Česká republika, ale aj Holandsko. Keďže chovajú 1 800 kusov dobytka, viac ako 1 300 ošípaných, ale aj 23 koni, z ktorých sedem vlastní družstvo, ich úsilie sa orientuje aj na dorobenie kvalitných krmovín. Portfólio družstva doplna vlastný bitúnok, kde porazia mesačne 180 – 200 ošípaných a 25 kusov hovädzieho dobytka a produkty si môžu kúpiť záujemcovia v rámci predaja z dvora.

Až 80 percent produkcie mäsa a mäsových výrobkov putuje do predajní COOP Jednoty. Neobsahujú žiadne nahrážky mäsa, sú čisto mäsové, ako ich poznali a vyrábali na zabíjačke naši predkovia. A veru na oškvarky treba čakať aj dva mesiace. Taký je záujem.

Príjemne prekvapili

Polia a trvalé trávnaté porasty sú pastvou pre oči. Vedúci rastlinnej výroby Ján Schemmer konštatoval, že Záhorie, najmä časť, v ktorej hospodári družstvo, je položené na najväčšej pieskovej dune v Európe. Takže naozaj musia veľmi zvážiť, čo kde pestovať a aké odrody zapraviť do pôdy, aby zobrali aj úrodu v kvalite, akú požadujú. Remízky dotvárajú tvár krajiny a zver sa má kde ukryť a napokon – remízky udržiavajú vlahu v pôde, ktorej je stále v piesčitých pôdach nedostatok. Remízky však aj predeľujú parcely na menšie, aby sa mohli účelnejšie obrábať.

Členovia odbornej komisie súťaže konštatovali, že Seničania príjemne prekvapili. Napriek tomu, že do družstva nikto nevlial kapitál, je v dobrej kondícii, hospodári v súlade s pravidlami ochrany životného prostredia, vďaka manažérom sa na poliach odráža výborná agrotechnika a o zvieratá sa starajú s láskou. Aj starostlivosť o ľudí je na vysokej úrovni. A tak pridelili družstvu v kategórii veľkých fariem pomyselnú zlatú medailu.

SOŇA LUDVIGOVÁ Chotár roka 2019

[Späť na obsah]

12. Dôstojný Šampionát holsteinského plemena

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Živočišná výroba; s. 20; PATRÍCIA DOLEŠOVÁ]

Šampionát holsteinských dojníc, ktorý sa konal 11. septembra v priestoroch Národného výstaviska Agrokomplex š. p. Nitra, nadviazal na úspešné chovateľské dni v Kočíne

Na podujatí, ktoré zorganizovala Slovenská holsteinská asociácia (SHA) s podporou MPRV SR a viacerých sponzorov sa predstavilo vyše 50 špičkových dojníc čiernej i červenej variety z 19 slovenských chovov.

Chovateľská akcia mala ambíciu prispieť k pozdvihnutiu nálady a chuti chovateľov čeliť existujúcim problémom v chove dojníc na Slovensku a prezentovať kvalitný genofond mliekového dobytka. Ukázať, že máme chovateľov, ktorí ovládajú svoje remeslo a napriek tomu, že sa denne boria so starosťami, neváhajú a prídu sa pochváliť so svojimi chovateľskými úspechmi.

Ako uviedol Ing. Vladimír Chovan, predseda predstavenstva SHA, počas predchádzajúcich 7 ročníkov tohto podujatia, ktoré sa konali na farme Šterusy Poľnohospodárskeho výrobného a obchodného družstva (PVOD) Kočín, bola „latka“ úrovne nastavená veľmi vysoko. O špecifickú atmosféru týchto chovateľských dní sa vtedy postarali najmä predseda hostiteľského družstva Ing. Jozef Puvák a vtedajší výkonný riaditeľ SHA Ivan Hrica.

„To, že situácia nie je jednoduchá, sme cítili aj počas prípravy tohtoročnej akcie. Finančné prostriedky v našej oblasti sú „napnuté“, ale našťastie ich bolo dostatok na to, aby sa podujatie mohlo uskutočniť v dôstojných podmienkach. Vďaka patrí sponzorom, ktorí podujatie podporili, ako aj hlavným partnerom – MPRV SR a štátnemu podniku agrokomplex Národné výstavisko. Sme prvý chovateľský zväz na Slovensku, ktoré v reprezentačných priestoroch výstaviska organizuje chovateľský deň, čím sme sa dostali na štandard úrovne ostatných vyspelých európskych krajín. Naši chovatelia sa nemajú za čo hanbiť. Šľachtiteľské chovy holsteinských zvierat v kontrole úžitkovosti už v minulom roku prekročili hranicu 10 tisíc kg mlieka a naše najlepšie zvieratá dosahujú úžitkovosť vyššiu ako 12 tisíc kg mlieka. Máme dobrú základňu a veríme, že postupne dostaneme adekvátnu podporu na to, aby sa naše chovy mohli rozrastať a že naštartujeme novú tradíciu chovateľských dní,“ uviedol Vladimír Chovan.

Špičkové dojnice

Okrem skúsených chovateľov, ktorí sa výstav zvierat zúčastňujú už tradične, sa medzi súťažiacimi ocitli aj nováčikovia. Holsteinske dojnice predviedli chovatelia z podnikov: PD Senohrad, PVOD Kočín – farma Šterusy, PD Ludanice, AgroContract mliečna farma, a. s. Jasová, PD Čachtice, MVL AGRO s. r. o., Malé Chlievany – farma Veľké Hoste, RDP Most pri Bratislave, Farma Majcichov a. s. – farma Vlčkovce, PD Slatina nad Bebravou, Školské hospodárstvo Trnava, AGROCONTRACT a. s., farma Mikuláš, Poľnohospodár a. s. Nové Zámky – farma Bánov, PD Kukučínov, PD Zavar farma Brestovany a Dolné Lovčice, PD Horné Dubové – Naháč, PD Podolie, Pernecká agrárna spoločnosť, spol. s. r. o. – farma Prievaly a FOOD FARM s. r. o. – farma Dolné Trhovište.

V Nitre sa predviedli exteriérovo veľmi pekné zvieratá s harmonickou stavbou tela. Postupne sa predstavili kravy „redky“ a za nimi čiernostrakaté dojnice na prvej, druhej, tretej a vyššej laktácii. Zvieratá posudzoval David Sayce, oficiálny rozhodca z Veľkej Británie.

Za víťazku Šampionátu holsteinského plemena bonitér označil červenostrakatú dojnicu, víťazku v kategórii Krava s najlepším vemenom, farebnú varietu, ktorá je pri tomto plemene pomerne vzácna. Rozhodca ocenil jej vyrovnanosť, silu konštitúcie, úžasnú kapacitu tela a vemena, veľmi dobrý mliečny typ, korektnú chrbtovú líniu, panvu, bedrové kĺby i veľmi dobrý pohyb. Šampiónku predviedli chovatelia z PVOD Kočín. Ide o družstvo, ktoré patrí medzi naše najlepšie poľnohospodárske podniky, trvalo dosahujúce nadpriemerné výsledky v chove hovädzieho dobytka.

PATRÍCIA DOLEŠOVÁ

[Späť na obsah]

13. Ovocinárov ťaží nedostatok pracovnej sily, odvody a potreba investovať

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Rastlinná výroba; s. 17; VIERA UVÍROVÁ]

„Poľnohospodárstvo je ako celok závislé od priebehu počasia, ktoré má zvlášť výrazný dosah na špeciálne plodiny. Pestovanie ovocia, taktiež zeleniny a viniča je závislé na ľudskej práci, pričom až 60 percent z celkových nákladov vynakladáme práve na pracovnú silu. V minulom roku sa na Slovensku urodilo 70 000 ton ovocia avšak pre nedostatok sezónnych pracovníkov bolo pozberaných len 50 000 ton, ostatok zostal v sadoch a zaradil sa do kolobehu prírody.“

Uviedol Ing. Marián Varga, predseda Únie ovocinárov Slovenskej republiky v rozhovore zameranom na problematiku zamestnávania sezónnych pracovníkov v ovocinárstve, podmienok na trhu s ovocím a tlakom na modernizáciu ovocných sadov u nás.

V ovocinárstve je dnes zamestnaných okolo 5 000 ľudí, podobne aj v zeleninárstve a vinohradníctve. Podľa M. Vargu sú títo stáli zamestnanci svojim spôsobom ohrození, pokiaľ nebude v sektore k dispozícii aspoň 500 sezónnych pracovníkov, hlavne pre vykrytie prác či už pri reze ovocných rastlín, alebo ich zbere.

„Otázku zamestnávania sezónnych pracovníkov sme začali riešiť už pred tromi rokmi, permanentne komunikujeme najmä s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR). Naše Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) nám vychádza v ústrety pokiaľ je to v jeho kompetenciách,“ uviedol k problematike M. Varga. Upozornil, že problém je naďalej otvorený a situácia v zamestnávaní sa zatiaľ nezlepšila. „Zlepšila sa len vďaka opatreniam, ktoré prijali sami ovocinári. Z 3 000 hektárov vysokoprodukčných sadov sme ešte na jeseň minulého roka takmer 10 percent zlikvidovali. Aj preto sa tak negatívne neprejavil nedostatok pracovníkov ako v roku 2018,“ uviedol ďalej M. Varga. Skonštatoval, že v tomto roku „pomohla“ aj príroda – úroda ovocia je o niečo nižšia. Podľa M. Vargu ovocinári pre nedostatok sezónnych pracovníkov začali viacej investovať do automatizačných systémov, nemajú totiž iné východisko. „Treba si ale uvedomiť, že investície do strojov, do moderných technológií si nemôže dovoliť každý, sú finančne veľmi náročné. Navyše špecializované stroje do sadov sa vyrábajú v zahraničí, takže aj v tomto prípade by sme podporovali, resp. podporujeme zahraničnú pracovnú silu,“ objasnil situáciu.

Návrhy zatiaľ neprešli

„Rezortu práce (MPSVR SR) sme navrhovali viacero možností ako zjednodušiť zamestnávanie sezónnych pracovníkov z tretích krajín. Jednou z nich bolo zrušenie alebo zmiernenie 30 percentnej hranice pre zamestnávanie štátnych príslušníkov z tretích krajín v sektore ovocinárstva, zeleninárstva a vinohradníctva. Znamená to, že pri zamestnaní nad 30 percent týchto ľudí platí pre nás sprísnený režim. Pre vstup na pracovný trh sa v takomto prípade 30-dňová lehota predlžuje až na 90 dní, čo je pre práce v sade neprijateľné,“ objasnil M.Varga. Ďalší z návrhov bolo zavedenie elektronickej formy pracovnej karty pre efektívnejšiu komunikáciu s úradmi práce. Taktiež jednou z možností, osvedčenou v zahraničí, je presun sezónnych zamestnancov medzi jednotlivými ovocinárskymi subjektmi bez zbytočnej byrokracie. V praxi by to znamenalo mať s týmito pracovníkmi uzatvorené rámcové pracovné dohody. Podľa dozrievania ovocia a aj podľa priebehu počasia ich flexibilne presúvať medzi ovocinárskymi subjektmi, dodal M. Varga. „Komunikovali sme aj návrh zaviesť pracovné knižky, kde by títo zamestnanci dostali štátom stanovenú kvótu, ktorú by každý jeden počas sezóny mohol napĺňať,“ uviedol ďalej, „principiálne je to podobné agentúrnemu zamestnávaniu, ktoré má ale svoje mínusy. Myslím si, že prostredníctvom, napr. pracovných knižiek, by každý takýto zamestnanec bol pánom svojej situácie a nebol by viazaný často tvrdými podmienkami pracovnej agentúry.“

Za najdôležitejší bod M. Varga považuje zníženie odvodového zaťaženia sezónnych pracovníkov, pretože až polovicu ich mzdy tvoria náklady na odvody, resp. dane. Týka sa to aj samotných zamestnávateľov. „Pre porovnanie odvodové zaťaženie pestovateľov v Poľsku sa blíži k nule. Preto aj ovocie dokážu omnoho lacnejšie vypestovať a k nám ho dovezú za veľmi nízke ceny,“ dodal.

Upozornil, že s pretrvávajúcou situáciou u nás súvisí rastúce záporné obchodné saldo štátu a komodity, ako zelenina, ovocie majú na tom podstatný podiel. „Ako spoločnosť s tým roky nevieme pohnúť, nevieme vyjsť v ústrety domácim pestovateľom v rámci špeciálnej rastlinnej výroby. Pritom nemusíme nič nové vymýšľať, stačí sa inšpirovať tým, čo sa osvedčilo v iných štátoch EÚ,“ uviedol M. Varga. Skonštatoval, že napriek trojročným rokovaniam s MPSVR SR zatiaľ ani s jedným z návrhov neuspeli.

Dôraz na propagáciu regionálnych výrobkov

Ovocinári majú v podstate dva vážne problémy a tým je už spomenutá chýbajúca pracovná sila, taktiež slabá propagácia a podpora slovenských produktov, aby sa presadili na trhu. Podľa M. Vargu treba vyjsť v ústrety našim vlastným pestovateľom: „Aj my- Únia ovocinárov SR investujeme nie malé prostriedky do propagácie slovenského ovocia. Našim cieľom je nájsť také riešenia, ktoré budú zvýhodňovať regionálne produkty – v našom prípade doma dopestované ovocie.“

Na záver dodal: „Stále sa máme čo učiť, ako viacej komunikovať so spotrebiteľom. V konečnom dôsledku z toho môžu ťažiť nielen samotní zákazníci, ale aj pestovatelia a samozrejme celá spoločnosť. Ak by sme totiž zvýšili možnosti predávať naše produkty, tak by sme mohli vysádzať nové sady, ktoré nám chýbajú a investovať do nových, modernejších technológií. A snáď pri zlepšení podmienok na trhu naše ovocie v budúcnosti aj vyvážať.“

VIERA UVÍROVÁ

[Späť na obsah]

14. AMO šarapatí aj na pultoch predajní

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 5; tasr]

Zásoby tovaru z bravčového mäsa vo farmárskych predajniach, patriacich do reťazca Farmfoods, ktorého členom je aj spoločnosť AT Zemplín, Stredisko Dúbravka, v okrese Michalovce, postačia do konca roka.

MICHALOVCE, Táto spoločnosť prestala porážať a ďalej spracúvať bravčové mäso z vlastného chovu po tom, čo Štátna veterinárna a potravinová správa SR zaviedla povinnosť označovať bravčové mäso a výrobky z neho špeciálnou štvorcovou pečiatkou, informujúcou ojeho pôvode. Ako uviedol Alexander Palágyi, konateľ spoločnosti, prekážkou v podnikaní je aj malá kapacita dvoch certifikovaných bitúnkov.

Povinnosť umiestňovať na bravčovom mäse špeciálnu štvorcovú pečiatku, ktorá hovorí o pôvode zdravého bravčového mäsa a o zdravých ošípaných z infikovaných oblastí východného Slovenska, platí od 20. augusta 2019. Takto označené výrobky musia byť následne umiestňované výlučne na slovenskom trhu.

„Nariadenie Európskej komisie je také, že musíte zvieratá z infikovanej zóny, i keď zdravé, chovať minimálne 30 dní na farme. Toto každý chovateľ spĺňa. Chov musí byť pod dohľadom veterinárneho lekára. To každý chovateľ spĺňa. Zviera musí byť vyšetrené pred porážkou. I to dokážu všetci splniť,“ vysvetlil A. Palágyi. Podľa jeho ďalších slov považujú veľkochovatelia z postihnutých oblastí takéto opatrenia za dostatočné.

„V očiach spotrebiteľa by označovanie produktov známkou velkou 5,5 krát 5,5 centimetra znamenalo, že sú vyrobené z infikovaného zvieraťa,“ doplnil. Má za to, že toto označovanie likviduje výrobu bravčových výrobkov z infikovanej zóny. Okrem známky je podľa A. Palágyiho v súčasnosti problematické aj samotné, spracovanie bravčového mäsa. Ošípané z infikovaných oblastí môžu porážať len dva certifikované bitúnky na Slovensku, oba sa nachádzajú v okrese Trebišov. „Sú to malé bitúnky, ktoré robia porážku len vlastných ošípaných, do desať kusov týždenne. To po prvé. A po ďalšie, majú obavy porážať cudzie ošípané z chovov v infikovaných zónach. Boja sa, že by to odradilo ich klientov,“ ozrejmil A. Palágyi.

Spoločnosť AT Zemplín, ktorá na trhu s bravčovým mäsom prevádzkuje uzavretý cyklus jeho spracovania od chovu cez bitúnok až po výrobu mäsových produktov, tak podľa A. Palágyiho denne zaznamenáva tisícové straty v eurách. „Nedokážete predať v danom období, keď má ošípaná najväčšiu hodnotu, pretože nám ošípané „stoja“ v maštali od konca augusta. Tiež strácate tým, že každý deň krmíte ošípanú, ktorá v maštali už nemala byť. A nedokážete predať ani ošípanú, z ktorej by ste mali peniaze a pokrývali by ste finančné náklady, ktoré ste vynaložili na chod. Stratu máte na každej strane. Nehovoriac o tom, že v prípade úhynu takejto ošípanej, ktorá je už prerastená, ešte musíte zaplatiť kafilérii,“ doplnil A. Palágyi s tým, že rovnaký problém trápi všetkých veľkochovateľov ošípaných v infikovaných zónach.

Spoločnosť AT Zemplín je s počtom viac ako 500 prasiat jedným zo štyroch veľkochovateľov ošípaných v okrese Michalovce. Podľa informácií, ktoré poskytol Aleš Novotný, riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Michalovce, spolu sa v ich chovoch nachádza 5 400 ošípaných. V okrese Sobrance fungujú dva velkochovy s počtom 2 000 ošípaných.

(tasr)

[Späť na obsah]

15. Z domácich výrobkov sa stala celospoločenská téma

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Titulná strana; s. 1; tasr]

Dôležitosť nakupovania domácich výrobkov sa na Slovensku stala celospoločenskou témou. Viac ako 60 percent ľudí sa rozpráva o vplyvoch nákupného patriotizmu na kvalitu života.

BRATISLAVA, V pondelok to uviedla Bohumila Tauchmannová, autorka projektu Kvalita z našich regiónov a kampane Národných dní na podporu ekonomiky Slovenska. Stalo sa tak na úvod 6. ročníka Národných dní na podporu ekonomiky Slovenska. „Je povzbudzujúce, že až 65 percent zo spotrebiteľov nakupuje potraviny zo Slovenska, pokiaľ ich má na výber, a považuje ich za najkvalitnejšie,“ povedala B. Tauchmannová.

„Najdôležitejšia informácia je pre nich práve krajina pôvodu, potom obsah konzervantov a cukrov,“ povedal na základe prieskumu z jari 2019 Ladislav Csengeri, riaditeľ Divízie spotrebiteľského panelu pre CZ & SK z agentúry GfK. Dodal, že z dlhodobého hľadiska pribúda kupujúcich s preferenciou slovenských výrobkov. Anna Balková, členka výkonného výboru Vidieckej platformy, v súvislosti s potravinovou sebestačnosťou uviedla, že ju nezabezpečí pestovanie technických plodín. Spolu s B. Tauchmannovou sa zhodli v tom, že menší slovenský producent nemá možnosť splniť podmienky obchodu, ktoré ten musí vyžadovať podľa legislatívy. Boli by to napríklad tzv. kútiky s lokálnymi potravinami, ktoré nemajú trvácnosť mliečnych výrobkov pol roka.

MP RV SR v reakcii na vyjadrenia z tlačovej besedy občianskeho združenia Kvalita z našich regiónov, kde vystúpila aj predstaviteľka Vidieckej platformy, že MP RV SR v roku 2017 začalo s projektom regionálnych pultov s názvom Chcem dodávať, do ktorého sa zapojilo viacero obchodných reťazcov.

„Naším cieľom je podpora malých a stredných výrobcov potravín. Regionálne pulty umožňujú malým a stredným producentom odbyt, možnosti na rozvoj aj zamestnanosť. Spotrebitelia majú širšiu ponuku kvalitných domácich výrobkov priamo zo svojho regiónu,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja Gabriela Matečná.

Podstata projektu spočíva v tom, že lokálni výrobcovia môžu v prípade záujmu pravidelne dodávať potraviny priamo do maloobchodných predajní konkrétneho reťazca, a to do vzdialenosti 50 kilometrov od miesta ich výroby. Dodávatelia do regionálnych pultov majú zjednodušené dodacie podmienky a skrátené splatnosti faktúr. Do projektu sa zapojili desiatky až stovky výrobcov.

(tasr)

[Späť na obsah]

16. 100 rokov Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Publicistika; s. 10,11; PhDr. STANISLAV BUCHTA]

Vlastná história ústavu sa odvíja od roku 1919, kedy na základe Nariadenia vlády republiky Československej číslo 400 zo dňa 15. júla 1919 vznikol Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný (spravoveda bol dobový názov pre poľnohospodársku ekonomiku a riadenie podniku – pozn. aut.).

Sídlo ústavu bolo v Prahe, pobočky mal v Brne, Bratislave (pôvodne v Jure pri Bratislave) a v Užhorode. Bola to inštitúcia, ktorá sa stala prvým profesionálnym pracoviskom pre výskum poľnohospodárskej ekonomiky na Slovensku. Úlohou ústavu bolo zbierať účtovné údaje o hospodárení, vykonávať rozličné ad hoc prieskumy o sociálnej situácii roľníckych domácností a tiež vykonávať osvetu v rozširovaní pokrokových metód hospodárenia v poľnohospodárskych podnikoch.

Pobočka Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného v Bratislave bola miestom, kde sa – i keď spočiatku v elementárnej forme – skúmali podmienky ekonomiky poľnohospodárskych podnikov, odkiaľ sa šírila ekonomická osveta, kde sa zisťovali potreby poľnohospodárskej výroby či dôsledky pozemkové reformy. Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný v Bratislave bol až do roku 1939 jediným pracoviskom, v ktorom sa skúmali podmienky ekonomiky poľnohospodárskych podnikov a poľnohospodárstva ako odvetvia národného hospodárstva. Iba z tohto ústavu sa šírila ekonomická a širšia spravovedná roľnícka osveta na slovenský vidiek.

Hospodárske informácie pre štátne orgány obstarával ústav aj pomocou dotazníkových akcií, pomocou spotrebnej štatistiky a cenového spravodajstva. Ústav takto pripravil, zorganizoval a spracoval niekoľko dotazníkových akcií. V roku 1931 sa organizovalo veľké dotazníkové zisťovanie na vzorke 4044 podnikov, v ktorých sa za roky 1926 – 1930 sledovali výrobné, výnosové a organizačné pomery podľa výrobných oblastí, velkostných skupín a administratívnych celkov. V rámci tejto dotazníkovej akcie sa zisťovali výrobné podmienky, organizácia a výsledky hospodárenia v reprezentačnom súbore poľnohospodárskych podnikov, zbierali sa údaje o výsledkoch pozemkovej reformy, o spotrebe priemyselných hnojív v poľnohospodárstve či o potrebe ručnej, záprahovej a motorovej práce.

Pobočka Poľnohospodárskeho ústavu účtovnícko-spravovedného v Bratislave začínala pracovať s malou skupinou ľudí, prevažne so stredným vzdelaním, ale na jej čele bol vysokoškolsky vzdelaný odborník. V roku 1931 tu pracovalo 19 ľudí, z ktorých 6 malo vysokoškolské vzdelanie. Po celé toto obdobie, až do zániku ČSR, ústav zbieral štatistické údaje o poľnohospodárstve, poskytoval ekonomické poradenstvo roľníkom a robil poľnohospodársku osvetu.

Ústav viedol roľníkom účtovníctvo podľa poskytnutých prvotných záznamov, robil ročné účtovné uzávierky, oznamoval im výsledky s návrhmi na zlepšenie riadenia hospodárstva. Sledoval aj vývoj cien poľnohospodárskych výrobkov, výrobných nákladov a spotrebu domácností roľníkov.

Činnosť v tzv. Slovenskom štáte

Pre slovenské poľnohospodárstvo sa v tomto období otvoril obrovský ekonomický priestor v Nemecku. S prehlbovaním vojnového konfliktu prudko rástla aj absorpčná schopnosť tohto priestoru. V záverečnej fáze Druhej svetovej vojny sa však nemecký ekonomický priestor zmenil na „čiernu dieru“, pohlcujúcu takmer všetky druhy produkcie. Hospodárska situácia Slovenska v rokoch 1939 – 1943 zaznamenala veľmi pozitívne výsledky. V porovnaní s európskymi štátmi mal tzv. Slovenský štát v tomto období jednu z najstabilnejších ekonomík.

Životná úroveň obyvateľstva sa však po roku 1943 zhoršovala aj vzhľadom na rýchlo rastúce maloobchodné a veľkoobchodné ceny. Ceny potravín rastlinného pôvodu vzrástli dvojnásobne, a v prípade potravín živočíšneho pôvodu sa zvýšili dokonca 2,5 krát. Roľníkom stanovili samozásobiteľské dávky, nevyhnutné na výživu ich rodiny, a celú ďalšiu produkciu museli odpredať štátu za pevné ceny, ktoré sa zvyšovali podstatne pomalšie než inflácia a ceny priemyselných výrobkov. Ministerstvo hospodárstva vydalo nariadenie č. 221/1940 o zákaze hromadenia predmetov dennej potreby. Roľníci ukrývali časť prebytkov, aby ich mohli predať na čiernom trhu.

Ústav si za činnosť v tomto období získal vysoké spoločenské ocenenie a jeho pôsobenie malo značný spoločenský význam. Organizačné zmeny a rozsah pôsobnosti ústavu sa v Sloven’skom sneme dvakrát legislatívne upravoval formou samostatných zákonov. Spoločenský význam ústavu bol za tzv. Slovenského štátu mimoriadny. Vyplývalo to zo strategického významu poľnohospodárskej produkcie v období vojnového hospodárstva. V roku 1940 sa na základe zákona č. 151/1940 SI. z. z pobočky Zemedelského ústavu účtovnícko-spravovedného vytvoril samostatný Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný.

Empirické dáta, ktoré sa získali od roľníkov a od iných organizácií, sa využívali na vypracovávanie rôznych situačných správ pre štátne orgány. Ústav pravidelne vydával cenové prehľady a správy o súčasnej ekonomickej situácii v poľnohospodárstve. V roku 1940 ústav uverejnil indexy cien poľnohospodárskych výrobkov, publikoval vlastné náklady rastlinných a živočíšnych výrobkov, výpočty zisku priemerného poľnohospodárskeho podniku a dôchodku roľníckej rodiny (podľa velkostných skupín a výrobných oblastí); uverejnil aj prehľady, rozbory, analýzy a iné materiály.

Úlohou ústavu bolo v prvom rade vychovávať drobných roľníkov a učiť ich, ako treba správne viesť hospodárstvo tak, aby bolo efektívne a rentabilné. V tomto duchu ústav pomáhal viesť účtovníctvo, robil bilančné uzávierky, sledoval nákladové a spotrebné pomery v roľníckych rodinách, a na základe takto získaných výsledkov poskytoval poradenstvo rôznym skupinám roľníkov.

Vládne orgány však v roku 1944 Poľnohospodársky ústav účtovnícko-spravovedný zrušili, a na základe zákona č. 81/1944 Slovenského zákonníka ho spolu s odborom pre výskum konjunktúry Slovenskej národnej banky integrovali do Ústavu pre výskum hospodárstva. V júli 1945 Ústav pre výskum hospodárstva zrušili a jeho úlohy prevzal Štátny plánovací a štatistický úrad v Bratislave.

Inštitucionálne premeny ústavu po roku 1945

Vzhľadom na početný stav roľníctva, vzhľadom na jeho volebný potenciál a nezastupiteľnú úlohu poľnohospodárstva v celom národnom hospodárstve i pri zaisťovaní výživy sa agrárna otázka dostala v povojnových rokoch do popredia. Od polovice roku 1946 prežívala dedina búrlivé obdobie, v ktorom sa prehlbovali diferenciácie medzi zástancami reforiem a stúpencami tradičného usporiadania agrárnych vzťahov.

Ústav pre výskum hospodárstva bol po roku 1945 zrušený, a poľnohospodárske účtovníctvo a spravoveda prešli do Štátneho plánovacieho a štatistického úradu v Bratislave. Účtovnícko-spravovedná agenda bola najprv sústredená v oddelení poľnohospodárskeho účtovníctva, a neskôr, v roku 1948, v pododbore poľnohospodárskej ekonomiky.

Účtovnícko-spravovedná agenda bola v roku 1950 zo Štátneho plánovacieho a štatistického úradu v Bratislave vyčlenená a bola začlenená na pracovisko s názvom Ústav pre ekonómiu v poľnohospodárstve a lesníctve, ktorý bol organizačne zaradený do Štátnych výskumných ústavov poľnohospodárskych v Bratislave. Na základe Vyhlášky Ministerstva zemédélství ČSR zo dňa 12. 1. 1951, číslo 53 ÚL, opäť vznikol celoštátny Výskumný ústav poľnohospodárskej ekonomiky v Prahe aj s pobočkou v Bratislave.

V dôsledku politických rozhodnutí o kolektivizácii poľnohospodárstva bola činnosť ústavu plne zapojená do plnenia cieľov štátnej administratívy pri organizovaní družstiev a štátnych majetkov. Povaha a zložitosť problémov, ktoré vznikali pri kolektivizácii poľnohospodárstva na celom území štátu boli dôvodom, prečo zo začiatku ústav iba participoval na riešení celoštátnych tém, no postupne preberal riešenie výskumných úloh oblastného i celoštátneho významu. V 60. rokoch 20. storočia sa činnosť ústavu vecne orientovala na rozbory a na metodické práce, vyhodnocujúce hospodársku činnosť podnikov a efektívnosť socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby. Realizovali sa rozbory hospodárskej činnosti, odmeňovanie či rozdeľovanie výroby. V ústave sa systematicky rozpracovávali metódy a formy zdokonaľovania organizácie práce v rastlinnej a v živočíšnej výrobe z hľadiska využívania pracovnej sily a mechanizačných prostriedkov. Riešili sa metodické otázky ohľadne tvorby ročných výrobno-finančných plánov, skúmali sa náklady na výrobu, ďalej tvorba a rozdeľovanie družstevných dôchodkov, produktivita práce a tiež tzv. vnútropodnikový chozrasčot.

Obdobie rokov 1960 – 1989. Ústav v období socialistickej prestavby

Od polovice 60. rokov 20.,storočia sa začala zvyšovať životná úroveň družstevníkov, čo bolo spôsobené celkovou zmenou situácie v poľnohospodárstve, vytváraním vlastných agrárnych modelov, prosperovaním družstiev a príchodom novej generácie do ich riadiacich postov. Mladá generácia družstevníkov už nebola natoľko zaťažená krivdou a hnevom zo straty vlastnej pôdy a majetku ako ich rodičia. Väzby na pôdu sa postupne oslabovali. Táto sa obohacovala o nové poznatky vedy a techniky, ktoré mladí ľudia nemohli dostať od svojich rodičov.

V rokoch 1966 – 1976 dochádza ku kvalitatívnemu skoku vo vývoji poľnohospodárskej výroby. Poľnohospodárstvo sa z tzv. „úzkeho miesta“ zmenilo na stabilizačný faktor národného hospodárstva. Stále však pretrvávali isté nedostatky, ako bola nehospodárnosť, dlhodobá existencia družstiev s podpriemernými výsledkami, neuspokojivá údržba hospodárskych objektov, ekologické záťaže, rozšírené krádeže družstevného majetku a podobne.

Poľnohospodárske družstvá však boli vo všeobecnosti životaschopnejšie a viac pripravené na trhové podmienky ako niektoré štátne podniky. Poľnohospodárska výroba zaznamenala v rokoch 1960 až 1989 mnohé úspechy. Výrazná podpora poľnohospodárstva a potravinárstva najmä prostredníctvom dotačnej a daňovej politiky umožnili dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe poľnohospodárskych produktov mierneho pásma pri vysokom štandarde spotreby potravín na jedného obyvateľa. Vysoký štandard v rámci národného hospodárstva dosahovalo tiež spoločenské uznanie práce poľnohospodárov, ktoré im zabezpečovalo príjem nad úrovňou priemeru príjmov v národnom hospodárstve. Postupne dochádzalo ku generačnej obmene.

V 60. rokoch 20. storočia ústav prechádzal k riešeniu podnikovo-ekonomických otázok. Významné miesto mal v tomto období výskum prírodných podmienok a ich klasifikácie, ktorý sa riešil pod gesciou pražského ústavu.

Pokračovanie na 11. strane Dokončenie z 10. strany

Výsledkom bola bonitácia a oceňovanie produkčno-ekonomickej účinnosti pôdneho fondu, čo vyústilo do vymedzenia geonomických, neskôr výrobných oblastí, ktorých súčasťou bolo aj vytvorenie tzv. stanovištných jednotiek. Priestor si nachádzala aj problematika ľudského faktora v ekonomicko-výrobných procesoch, a to symbiózou ekonomického a sociologického výskumu. Po federatívnom štátoprávnom usporiadaní ČSSR na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia dochádza k novému postaveniu ústavu. Bratislavská pobočka Výskumného ústavu poľnohospodárskej ekonomiky v Prahe sa od roku 1969 osamostatnila ako Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a výživy v Bratislave (VÚEPVž). Táto zásadná inštitucionálna zmena našla nevyhnutný odraz aj v jeho ďalšom zameraní. Ústav sa vo svojej činnosti viac orientoval na riadiacu činnosť ministerstva poľnohospodárstva, a vytváral tak vedecko-výskumné zázemie hospodárskej politiky rezortu.

Obsahové zameranie ekonomického výskumu v poľnohospodárstve v 70. a v 80. rokoch minulého storočia bolo orientované na aktuálne otázky, spojené s realizáciou hospodárskej politiky v rezorte. Vypracovávali sa rôzne expertízy a kvalifikované stanoviská ku koncepčným a zásadným dokumentom, týkajúcim sa rozvoja poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu (PPoK).

V spolupráci pôdoznaleckého a ekonomického výskumu sa v roku 1972 začalo s bonitáciou poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Vytvoril sa nový klasifikačný systém so základnou klasifikačnou jednotkou BPEJ (bonitovaná pôdno-ekologická jednotka), pomocou ktorej sa vykonávalo produkčné a nákladové oceňovanie pôdy. Riešili sa účinky a vplyv diferenciálnej pozemkovej renty na jednotné celoštátne nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov, na výšku sadzieb dane z pozemkov a na výšku diferenciálnych príplatkov.

V roku 1977 sa k VÚEPVž pričlenil Ústav práce v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle. Náplň práce ústavu sa tak rozšírila o problematiku ekonomiku práce a o ergonomické otázky, súvisiace s racionalizáciou, normovaním a s hodnotením práce. V roku 1980 bolo do ústavu začlenené Centrálne výpočtové stredisko Podniku racionalizácie riadenia poľnohospodárstva a výživy, a od roku 1983 aj Oddelenie prognóz Ústavu pre vedeckú sústavu hospodárenia. Posilnila sa komplexnosť práce ústavu, ktorý bol v tom období schopný zachytiť veľmi široký diapazón problematiky od ekonomiky výrobných činiteľov, racionalizácie vnútropodnikového riadenia až po organizáciu výrobno-technickej základne, odvetvové plánovanie a po celkovú ekonomiku odvetvia. Ku koncu roka 1989 mal ústav okolo 220 pracovníkov, a na dlhodobých výhľadoch poľnohospodárstva pracovalo do 25 výskumníkov.

Ústav po roku 1989

So zánikom socialistického politického systému sa slovenské poľnohospodárstvo transformovalo na podmienky trhovej ekonomiky a dochádzalo k zásadným zmenám v podnikateľských štruktúrach. Prakticky až do roku 1995, kedy ústav získal dlhodobejšiu verejnú objednávku vo forme dvoch vedecko-technických projektov, ústav nemal žiadny dlhodobejšie finančne zabezpečený výskumný program. Pokračovali však práce na odvetvových prognózach, bonitácii pôdneho fondu, analýzach hospodárskeho vývoja odvetvia či na analýzach sociálnych dôsledkov transformácie. Ústav sa zapájal do prác na príprave systému trhovej intervencie, do štrukturálnych plánov potravinárskeho priemyslu, podieľal sa na podkladoch pre projekty PHARE, organizoval výberové zisťovania pre potreby rezortnej administratívy a podobne. Pre ústav sa otvorili možnosti participovať na medzinárodných projektoch.

Po rozdelení Československa a po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sa postupne aplikovala zásadná prestavba poľnohospodárskeho ekonomického výskumu, a tým aj vnútorná organizačná štruktúra ústavu, ktorá reagovala na aktuálne potreby trhovej ekonomiky. Pracovníci ústavu sa preorientovali na teóriu a princípy trhovej ekonomiky, s čím súvisela značná personálna redukcia z počtu viac ako 220 na asi 70 pracovníkov ústavu. So zmenou vecnej orientácie ústav zmenil názov na Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP).

Na utváranie inovovaného profilu ústavu mali v rokoch 1990 až 1995 veľký význam dve skutočnosti. Prvou bola tá, že v roku 1993 prišlo zadanie vtedajšieho ministra pôdohospodárstva vypracovať Zásady a koncepciu agrárnej politiky, a druhou bolo rozhodnutie o každoročnom predkladaní vláde SR a parlamentu SR Správy o stave poľnohospodárstva a potravinárstva (tzv. Zelenej správy). Týmto sa konštituoval aj inštitucionálny rámec pre systematickú analýzu výrobných, ekonomických a sociálnych pomerov v odvetví ako východiska pre tvorbu koncepcií, stratégií a prognóz budúceho vývoja. Ústav riešil tzv. rezortné grantové úlohy. Riešili sa napríklad otázky informačného systému PPoK, oceňovanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, analýza ekonomickej efektívnosti dotácií, poskytovaných poľnohospodárstvu, otázky hospodárskeho a sociálneho rozvoja vo vybraných regiónoch SR, problémy transformácie poľnohospodárskych družstiev, koncepcia výživovej politiky či návrh reštrukturalizácie potravinárskeho priemyslu. Jednou z najvýznamnejších prác v tejto oblasti bola analýza a prognóza agrárneho trhu SR v procese transformácie ekonomiky a analýza vplyvu aso-, ciačnej dohody SR s EÚ na slovenské poľnohospodárstvo.

V druhej polovici 90. rokov sa začínalo i s prácami, súvisiacimi so vstupom SR do EÚ. Ústav sa stal gesčným pracoviskom rezortu za problematiku integrácie Slovenska do EÚ z hľadiska agrárnej ekonomiky a politiky. Spresňovali a aktualizovali sa implikácie vstupu SR do EÚ na slovenské poľnohospodárstvo z hľadiska negociačnej pozície SR, vrátane zisťovania dosahov budúceho členstva SR v EÚ na agrárny obchod SR. Značným prínosom pre dosiahnutie transparentnosti agrárneho trhu bolo vytvorenie Odboru trhových informácií (ATIS), ktorý vznikol na pôde ústavu. Podnikateľom v sektore poskytujú pravidelný a aktuálny obraz o cenovom vývoji základných komodít ako aj o situácii na zahraničných trhoch. Od 1. 9. 2004 bol Odbor ATIS začlenený do Pôdohospodárskej platobnej agentúry SR.

Dôležitou analytickou aktivitou sú Ponukové bilancie vybraných agropotravinárskych komodít a každoročná Správa Slovenskej republiky pre Monitoring agrárnych politík členských štátov OECD, ktorá je súčasťou publikácie s názvom Poľnohospodárske politiky v krajinách OECD.

Integrácia VÚEPP do NPPC

Od roku 2014 je VÚEPP integrovaný do Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC). NPPC bolo zriadene 1.1.2014.

V ostatnom období ústav zorganizoval vedecké a odborné podujatia, ktoré boli hodnotené veľmi pozitívne. Konkrétne išlo o tieto akcie:

Prednáška experta OECD Václava Vojtecha s názvom Monitoring a hodnotenie poľnohospodárskych politík OECD – 16. január 2018;
Konferencia s názvom Situácia a perspektívy trhu vybraných agropotravinárskych komodít v Slovenskej republike – 22. marec 2018, Hotel Senec;
Medzinárodná vedecká konferencia s názvom Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore – 17. – 18. október 2018, Hotel Double Tree by Hilton, Bratislava
Konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva a oslava lOO.výročia založenia Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, 17.10.2019, Hotel NH Bratislava, Gate One.

V roku 2017 sa ústavu dostalo významného rezortného ocenenia: dňa 17. 8. 2017 udelila Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ŠR Gabriela Matečná titul ZLATÝ KOSÁK Národnému poľnohospodárskemu a potravinárskemu centru – Výskumnému ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, za odbornú publikáciu analytického porovnania vývoja agrosektora na Slovensku, ČR a v Maďarsku po vstupe SR do EÚ (Structural Changes in Agriculture Since EU Accession in Slovakia, The Czech Republic and Hungary, Research Inštitúte of Agricultural Economics, Budapest, 2017, Agricultural Economics Books serieš). Stalo sa tak v rámci súťaže exponátov na Medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstave AGROKOMPLEX 2017 v Nitre.

V auguste 2019 získalo NPPC Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva na výstave Agrokomplex v Nitre opäť ocenenie Zlatý kosák za komplexnú analýzu možností uplatnenia sa slovenských agropotravinárskych výrobkov na domácom a zahraničnom trhu. Uvedená problematika bola riešená vdvoch monografiách:

– Perspektívy odbytu slovenských agropotravinárskych výrobkov s akcentom na komodity živočíšneho pôvodu;

– Možnosti uplatnenia sa slovenských agropotravinárskych výrobkov rastlinného pôvodu na domácom a medzinárodnom trhu.

Na Slovensku je ústav dominantným výskumným pracoviskom, zameraným na problematiku odvetvovej ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ekonomiku a manažment podnikateľských subjektov a na otázky hospodárskej a sociálnej politiky agropotravinárskeho komplexu. Neprerušená historická kontinuita ukázala nespochybniteľnú existenčnú opodstatnenosť, spoločenskú potrebu a celospoločenský význam ústavu.

Zo stručne načrtnutej histórie je zjavné, že ústav zaujímal, respektíve zaujíma, jednoznačné a výrazné postavenie nielen ako významná súčasť vedecko-výskumnej základne rezortu, ale tiež ako poskytovateľ expertného profesionálneho servisu a informačných služieb.

Riaditelia a riaditeľky VÚEPP Bratislava počas jeho 100-ročnej histórie

JUDr. Ing. Eduard Holub 1919 -1925

Ing. J. Vokurka 1925 – 1931

Ing. Antonín Slanina 1931 -1939

JUDr. Ing. Viktor Gejmovský1940-1951

JUDr. Martin Ostrovský, CSc. 1951-1963

Ing. Ján Janovic, CSc. 1963-1969

JUDr. Ing. Eugen Palášthy, CSc. 1969-1981

Ing. Jaroslav Korbíni, CSc. 1981-1982

Doc. Ing. Juraj Mikita, CSc. 1982-1987

Doc. Ing. Andrej Tatarko, CSc. 1987-1988

RSDr. Ing. Ivan Pánik, CSc. 1988-1989

Doc. Ing. Jarolím Hetteš, CSc. 1990-1991

Ing. Dezider Mosný, CSc. 1991

Doc. Ing. Viera Ižáková, CSc. 1991 -1999

Doc. Ing. Gejza Blaas, CSc. 1999 – 2008

Ing. Andrea Palacková 2008 -2010

Doc. Ing. Štefan Buday, CSc. 2010-2017

Ing. Zuzana Nouzovská od 23.2.2017

Ing. Štefan Adam, PhD. od 4.5.2017

PhDr. STANISLAV BUCHTA,

Bratislava

Foto:

Žatva. Fotografia z knihy prof. PhDr. Pavla Martuliaka, CSc, s názvom História slovenského poľnohospodárstva.

Budova NPPC – VÚEPP v Bratislave.

Rozorávanie medzí v roku 1950 v JRD Cerovo. Fotografia z knihy prof. PhDr. Pavla Martuliaka, CSc, s názvom História slovenského poľnohospodárstva.

Súčasný kolektív NPPC – VÚEPP.

Ocenenie Zlatý kosák prebral z rúk podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriely Matečnej riaditeľ VÚEPP – NPPC, Ing. Štefan Adam, PhD. Foto – NPPC – VÚEPP

[Späť na obsah]

17. Známy slovenský reťazec sťahuje z pultov obľúbené čipsy: Závažné odhalenie! Máte ich doma?

[16.10.2019; cas.sk; Čas.sk; 20:32; voj]

Otvoriť galériu

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ŠVPS) si v známom reťazci posvietila na výrobok, ktorý obľubujú malí i veľkí. Výsledky sú znepokojujúce!

Ako ŠVPS uvádza na svojej webovej stránke, kontrola prebehla vo zvolenskej prevádzke Kauflandu, kde odobrali vzorky výrobku “Banánové plátky fritované, sladené”, výrobná šarža L918200731, DMT 30.6.2020, výrobca POEX Velké Meziříčí a.s., Třebíčská 384, 594 01 Veľké Meziříčí, Česká republika.

Otvoriť galériu

“V analyzovanej vzorke bolo potvrdené prekročenie najvyššieho prípustného množstva benzo(a)pyrénu- 3,8 µg/kg (max 1,6 µg/kg). Výrobok sa sťahuje z trhu,” rozhodla ŠVPS.

[Späť na obsah]

21. Umelá inteligencia a my

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Európska únia; s. 12; Mgr. JARMILA DUBRAVSKÁ;PhD.]

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru pripravila na základe požiadavky Európskej komisie stanovisko k oznámeniu „Budovanie dôvery k umelej inteligencii sústredenej na človeka“.

Ide o dokument, ktorý pripravila komisia v prvom polroku 2019 a bol zaradený na rokovanie pracovnej skupiny.

Pohľad Európskej komisie na umelú inteligenciu

Umelá inteligencia má veľký potenciál pri zlepšení života človeka. Môže uľahčiť náš život takmer vo všetkých oblastiach, a to od zdravotníctva, cez energetiku, automobilový priemysel až po poľnohospodárstvo. Očakáva sa, že vďaka umelej inteligencii budeme napríklad efektívnejšie využívať vodu a prírodné zdroje, ale aj produkovať menej odpadu, či efektívnejšie bojovať proti trestnej činnosti. Umelá inteligencia by teda mohla byť prospešná pre celú našu spoločnosť a hospodárstvo. Je to technológia, ktorá sa v súčasnosti vyvíja skutočne rýchlym tempom a využíva sa na celom svete. Tak, ako každá technológia, má okrem svojich prínosov aj určité riziká a je potrebné v tomto prípade riešiť aj otázky právne, či etické. Komisia uvádza, že je pri umelej inteligencii potrebné splniť tri základné zložky, teda musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí spĺňať etické ciele a má byť spoľahlivá. Ďalej komisia určila sedem požiadaviek, ktoré by mali aplikácie spĺňať, aby sme ich mohli považovať za dôveryhodné. Ide o ľudský faktor a dohľad, technickú odolnosť a bezpečnosť, riadenie súkromia a údajov, transparentnosť, rozmanitosť, nediskrimináciu a spravodlivosť, spoločenský a environmentálny blahobyt a zodpovednosť. Komisia zdvojnásobila investície do umelej inteligencie v programe Horizont 2020 a plánuje v ďalšom rozpočtovom období (teda od roku 2021 do roku 2027) ročne investovať 1 miliardu eur z programov Horizont Európa a Digitálna Európa na podporu najmä spoločného dátového priestoru v oblasti zdravotníctva, dopravy a výroby a veľkých experimentálnych zariadení (inteligentné nemocnice a infraštruktúry), ako aj strategického výskumného plánu. Zároveň vznikla skupina, ktorú tvoria experti z rôznych členských krajín a títo by sa mali zamerať na plnenie uvedených požiadaviek. Zároveň by mali byť schopní zistiť, aké negatívne vplyvy môže mať technológia umelej inteligencie. Je potrebné predchádzať rizikám a myslieť dopredu na možné problémy.

A ako vidia umelú inteligenciu zástupcovia občanov?

Z navrhovaných záverov vyberáme len časť. Členovia výboru vítajú prínos novej technológie a jej využitie pre uľahčenie života občanov. Obávame sa však prípadných negatívnych následkov pri zneužití technológie alebo pri jej zlyhaní. Preto členovia žiadajú komisiu, aby vypracovala spoľahlivý certifikačný systém, ktorým by sa zabezpečila spoľahlivosť a bezpečnosť systémov umelej inteligencie. Zároveň chcú členovia výboru, aby sa nové technológie využili aj pri znížení emisií skleníkových plynov, a to najmä v priemysle, doprave, energetike, stavebníctve a poľnohospodárstve. EHSV odporúča, aby sa stanovili jasné pravidlá určenia zodpovednosti, v prípade pochybenia. Členovia tiež podporujú dialóg medzi Európskou úniou a tretími krajinami, aby štáty navzájom hľadali regulácie v oblasti technológií, nakoľko tieto presahujú hranice nielen štátov, ale aj kontinentov. Je preto dôležité dosiahnuť medzinárodnú dohodu pre dôveryhodnú umelú inteligenciu.

Pamätajme na zadné vrátka

Umelá inteligencia. Slovo, ktoré sa dostalo do nášho slovníka a začíname ho bežne používať. V praxi sú to napríklad autá bez vodičov, či traktory a ďalšie stroje, ktoré nepotrebujú šoféra a vedia sa podľa na základe GPS signálu presne pohybovať na poliach. Ale sú to aj rôzne inteligentné systémy, ktoré upratujú naše byty či domy alebo vykúria domovy pred naším príchodom. Technológie nám skutočne uľahčujú život, ale musíme pamätať aj na „zadné“ vrátka. Stačí, keď napríklad na krátku chvíľku vypadne elektrický prúd, či nemôžeme použiť mobilný telefón a hneď cítime závislosť a odkázanosť (niekedy aj bezmocnosť).

Mgr. JARMILA DUBRAVSKÁ, PhD. členka EHSV, nominovaná SPPK

[Späť na obsah]

26. Na Slovensku sa môže uloviť 35 vlkov, europoslanci chcú vedieť názor Komisie

[16.10.2019; euractiv.sk; euractiv.sk; 00:00; Katarína Detersová;EURACTIV.sk]

Vlk dravý. [Zdroj: TASR/DPA/Swen Pförtner]

Komentáre Tlač Email Facebook Twitter LinkedIn WhatsApp

Rezort pôdohospodárstva tvrdí, že populácia vlka je na dobrej úrovni a možno ho loviť bez negatívneho dopadu. Environmentálne mimovládky a 60-tisíc ľudí však vyzývajú na úplný zákaz lovu. Obe strany argumentujú predchádzaním hospodárskych škôd.

„Vlci na Slovensku podľa oficiálnych štatistík zabijú každoročne stovky hospodárskych zvierat. Podľa vyjadrení samotných chovateľov ide o tisícky. Stav vlkov je preto nevyhnutné monitorovať a udržiavať ho v zdravej kondícii,“ vysvetľuje ministerstvo pôdohospodárstva, prečo v poľovníckej sezóne 2019/2020 určilo kvótu lovu vlka na 35 kusov.

Na Slovensku je podľa rezortu asi 400 vlkov a ďalších 240 až 280 tohtoročných vĺčat. Kvóta teda nie je väčšia ako ročný prírastok znížený o prirodzené alebo iné straty. Ministerstvo tiež pripomína, že každoročne sa uloví nižší počet vlkov ako je kvóta a pre lov vlkov platia prísne pravidlá.

Aktívna ochrana a manažment vlka dravého sú na Slovensku nevyhnutné!Populácia vlka dravého na Slovensku je na takej…

Geplaatst door Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR op Maandag 14 oktober 2019

Podľa ministerstva je teda všetko v poriadku. Iný názor má 28 mimovládnych organizácií a 62.000 podpísaných pod výzvou na zastavenie lovu vlka na Slovensku.

Ochrana pred hospodárskymi škodami

„Zastavenie lovu vlkov a zavedenie ich úplnej a dôslednej ochrany na celom území Slovenska zvýši pozitívny vplyv vlkov na zdravotný stav diviakov a jeleňov, prirodzeným spôsobom prispeje k likvidácii prírodných ohnísk moru v populácií diviakov a tiež k predchádzaniu hospodárskych škôd,“ uvádzajú autori výzvy.

Zároveň pripomínajú, že od roku 2000 bolo legálne ulovených viac ako 1760 vlkov a ďalší boli zabití pytliakmi. „Lov vlkov pritom negatívne zasahuje do celej jeho populácie a môže ovplyvniť zloženie a následne i správanie vlčích svoriek, s vplyvom na spôsob lovu a výber potenciálnej koristi,“ dodávajú.

Škody, ktoré vlci spôsobia na hospodárskych zvieratách, sú podľa aktivistov zanedbateľné v porovnaní so škodami, ktorým pomáhajú predchádzať v súvislosti s premnožením kopytníkov alebo šírení afrického alebo klasického moru ošípaných.

Chovatelia hospodárskych zvierat čelia problémom kvôli rastúcej populácii vlkov a ich chránenému statusu. Európska komisia podľa nich uprednostňuje vlky pred dobytkom aj farmármi.

Europoslanci sa spýtajú Komisie

Slovenský europoslanec Michal Wiezik (EPP, Spolu) sa chce v otázke lovu vlkov na Slovensku obrátiť na Európsku komisiu a vysvetliť jej, akým spôsobom sa kvóty na Slovensku zostavujú. „Chýba dôsledné zdôvodnenie výšky kvóty a jej celkové opodstatnenie. Žiadne pádne argumenty na inú ako nulovú kvótu v procese neodzneli,“ konštatoval pre EURACTIV.sk.

Europoslanec chce preto zistiť, či je podľa Komisie takýto postup pre Slovensko stále vhodný. Spomenúť chce aj verejnú výzvu na zastavenie lovu.

Tomuto postupu vyjadrili podporu aj ďalší slovenskí europoslanci: Vladimír Bilčík (EPP, Spolu), Ivan Štefanec (EPP, KDH) a Martin Hojsík (Renew Europe, PS). Komisia musí na otázku odpovedať do šiestich týždňov po jej doručení, prípadne do troch, ak ide o prioritnú otázku. Každý poslanec môže raz za mesiac označiť jednu zo svojich otázok ako prioritnú.

Ochrana prináša výsledky: do európskych lesov sa pomaly vracia vlk. Niektoré hlasy začínajú opäť volať po preventívnej kontrole jeho populácie.

Spresnenie, ktoré sa netýka Slovenska

Wiezik chce v otázke spomenúť aj minulotýždňové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. V reakcii na prípad z Fínska súd spresnil podmienky, za akých je možné udeliť výnimku a povoliť lov zvierat zo štvrtej prílohy smernice o biotopoch, kam patrí aj vlk vo väčšine členských krajín.

Výnimky sa podľa neho môžu udeľovať len s jasným cieľom, ktorý sa nedá dosiahnuť iným spôsobom. Musí tiež byť vedecky dokázané, že využitím výnimky sa tento cieľ dosiahne a výnimka nemôže mať nepriaznivý vplyv na zachovanie populácie dotknutého druhu.

Tieto pravidlá sa však Slovenska netýkajú. Slovenská populácia vlka je v smernici zaradená do prílohy V. Tá zahŕňa druhy, o ktoré má spoločenstvo záujem a ktorých „chytanie a zber vo voľnej prírode a využívanie môže podliehať správnym opatreniam“. Zároveň patrí aj do prílohy II., teda k druhom, ktorých ochrana vyžaduje označenie osobitne chránených oblastí.

Wiezik sa chce Komisie spýtať, či by rovnako adresný postup, ako popísal súd, nemal platiť aj pre druhy v prílohe V. „V konečnom dôsledku ide stále o ten istý živočíšny druh a tvrdenie ministerstva pôdohospodárstva, že vlk je v stave, kedy jeho poľovné využívanie nemá negatívny dopad na populáciu, považujem za neopodstatnené a nedokázané,“ poznamenal.

[Späť na obsah]

27. Rozpočet na rok 2020 je pokračovaním totálnej deštrukcie slovenského poľnohospodárstva.

[16.10.2019; blog.sme.sk; Blogy; 00:00; Jaroslav Karahuta]

Stane sa Slovensko koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od vyspelých štátov Európy ?

Nikdy som neveril falošným marketingový prejavom ministerky Matečnej, ani vulgárnej argumentácii predsedu Danka a nikdy som nečakal, že urobia aspoň niečo pozitívne pre slovenský agropotravinový sektor

Avšak to, čo SNS predložila do Štátneho rozpočtu na rok 2020, v rámci kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva, môžeme nazvať iba časovanou bombou a pomstou všetkým slušným poľnohospodárom, všetkým malým, stredným a rodinným farmám, ktorým ešte stále záleží na tom, aby sme mali rozvinutý vidiek a aby Slovenská republika bola aspoň z časti potravinovo bezpečný štát.

Je to pomsta SNS, za snahu našich sedliakov o oživenie a obnovu vidieka a zaradenie Slovenska do potravinovo vyspelých štátov Európy.

Je to pomsta za to, že väčšina normálne zmýšľajúcich ľudí z vidieka už nechcú byť otrokmi a slúžiť úzkej skupine agrobarónov, ktorej cieľom je rozkrádanie a znehodnocovanie európskych podpôr a domácich verejných zdrojov a ktorým nezáleží na tom, ako vyzerá Slovenský vidiek a aká je kvalita potravín, ktorou sa živí tento národ.

Schválením rozpočtovej kapitoly MPaRV SR pre rok 2020 nastane to, že :

Slovensko sa definitívne stane koloniálnou krajinou, závislou na dodávkach potravín od potravinovo vyspelých štátov Európy.

Vláda Slovenskej republiky v pondelok 14.10.2019 schválila štátny rozpočet pre rok 2020.

Krátenie výdavkovej časti rozpočtu o takmer 250 mil. EUR, čo je takmer 40% oproti roku 2019, so štátnou pomocou na úrovni 31 mil. EUR je pokračovaní agro – potravinárskej agónie, ktorá pretrváva od roku 2004.

Rozpočet pre rezort ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na rok 2020, je určite tým naj-kontroverznejším a najhorším, aký sme mali za posledných 15 rokov.

Na jednej strane vláda schválila ciele rezortu pôdohospodárstva na úroveň priemeru EÚ bezduchým skopírovaním grafov a tabuliek zo záverečnej správy Revízie výdavkov na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka od Inštitútu poľnohospodárskej politiky a hneď na to naservíruje budúcej vláde a budúcemu ministrovi pôdohospodárstva rozpočet, ktorý ho ešte viac oddiali od tohto cieľa.

Preto jediným východiskom pre Slovenský vidiek je neschválenie predloženého Štátneho rozpočtu, prechod do rozpočtového provizória na úrovni rozpočtu roku 2019 a nechať na novú vládu schválenie rozpočtu 2020, ktorý bude pre slovenský agropotravinový sektor a slovenský vidiek prínosom a neurobí z našej úrodnej krajiny potravinovo závislú kolóniu vyspelých štátov EÚ.

Inak môžeme očakávať najväčšiu rezignáciu živočíšnej výroby, rastlinnej produkcie a produkcie ovocia od roku 2004.

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Popularita piva rastie s jeho kvalitou

[17.10.2019; Hospodárske noviny; OBCHODNÉ REŤAZCE; s. 17; Lucia Páchniková]

PRIEMYSEL

Sedem sladovní a viac ako šesťdesiat pivovarov. Výroba zlatého moku zamestnáva na Slovensku asi 15-tisíc ľudí. Odborníci strážia kvalitu, varenie piva, jeho skladovanie aj servírovanie.

Lucia Páchniková

Slováci sú viac pivári ako vinári. Potvrdzujú to najnovšie štatistiky, podľa ktorých 38 percent dospelých obľubuje pivo, víno si vychutná 26 percent z nich. Ročne sa na osobu vypije 74,5 litra, čo je 149 veľkých pív. Spolu 391 miliónov litrov nápoja. Slováci obľubujú najviac svetlú desiatku. Do popredia sa dostávajú nealkoholické a ochutené pivá a radlery. Najväčšími fanúšikmi piva sú tradične muži. Nezaostávajú ani ženy, ktoré majú k tomuto nápoju rovnako pozitívny vzťah. Väčšina preferuje malé pivo, prípadne jeho verziu bez alkoholu či s príchuťou. Tie obľubujú šoféri a športovci. Najobľúbenejšia je citrónová príchuť. Záujem je aj o nápoje s nižším obsahom cukru a novinky s príchuťou byliniek, kolového orieška. Slováci, na rozdiel od Čechov, experimentujú. Lákajú ich nové chuťové variácie. „Je to pre uvedomelejší životný štýl. Slováci radi siahnu po nápojoch prírodného charakteru bez konzervantov, umelých farbív a sladidiel,“ vysvetľuje Jana Sheppard, prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.

Nápoj na každú príležitosť

„Pivo je nápoj, ktorý vďaka nespočetným variáciám chutí a štýlov ponúka niečo na každú príležitosť a reaguje na zmeny v životnom štýle ľudí,“ hovorí Jana Sheppard. „Slováci sú náročnejší. Hľadajú kvalitné a štýlové nápoje,“ dodáva. Spotreba piva v rastie. „Dôvodom, prečo majú Slováci pivo tak radi, je aj fakt, že je vyrábané z prírodných surovín. Je nízkoalkoholické, nízkokalorické, osviežuje a hasí smäd. Muži aj ženy sa zhodujú, že je to nápoj, ktorý spája ľudí, pretože sa pri ňom dá dobre porozprávať,“ sumarizuje. Záujem o kvalitné a štýlové pivo potvrdilo aj toto leto. Hoci pivovarníkov nepotešil studený máj, teplé prázdninové mesiace prebudili pivný apetít. „Záujem o prémiové, remeselné pivá a špeciály je zreteľný už dlhšie. Čoraz viac Slovákov uprednostňuje prémiové pivá, nefiltrované a vrchne kvasené. Už nie sú iba doménou remeselných minipivovarov,“ vysvetľuje prezidentka.

Vedie svetlá desiatka

Za milovníkov piva sa označuje 77 percent mužov a 54 percent žien. „Nežnejšie pohlavie vypije šesť litrov piva mesačne, muži dvojnásobok. Polovica si pivo dopraje aj viackrát do týždňa, ženy zväčša iba jedenkrát. Uprednostnia svetlú desiatku a nealko pivo v pohári na stopke v peknom podniku, muži svetlú desiatku alebo dvanástku v krígli v pivárni,“ spresnila. Ženy rady skúšajú nové značky, muži zostávajú verní svojej obľúbenej. Vyznajú sa oveľa viac v pive a vychutnajú si špeciály, ženy majú rady tmavé pivo. Uvariť dobré pivo je umenie. Proces, ktorý majú pod palcom sládkovia, trvá približne mesiac. Pivo sa vyrába zo štyroch základných surovín – vody, sladovníckeho jačmeňa, chmeľu a pivovarníckych kvasníc. „Používajú sa predovšetkým slovenské suroviny. Slovensko je známe kvalitnou vodou, nemenej kvalitný je jačmeň, z ktorého sa vyrába slad. Ten žiadajú vo veľkom aj v zahraničí,“ vysvetľuje Jana Sheppard.

Čísla neklamú

Pivovarnícky a sladovnícky trh na Slovensku tvoria dva veľké pivovary s produkciou viac ako milión hektolitrov piva ročne, dva malé pivovary, 64 remeselných a reštauračných minipivovarov a sedem sladovní. Aj toto vyplýva z výsledkov analýzy, ktorú si dalo vypracovať spoločnosťou EY Slovenské združenie výrobcov piva a sladu. „Veľké pivovary tvoria 90 percent trhu, deväť percent malé. V rokoch 2014 až 2017 sa počet minipivovarov zdvojnásobil, ich podiel na trhu však tvorí iba jedno percento,“ spresnila.

Poctivá slovenská výroba

„Na Slovensku sa v roku 2017 vyrobilo 243-tisíc ton sladu. 13 percent pokrylo celkovú spotrebu našich pivovarov, 87 percent sa exportovalo (212-tisíc ton). Celková produkcia piva dosiahla 12 miliónov litrov. Na Slovensko sa dováža ročne viac ako 163 miliónov litrov piva – najviac, 90 percent, sa importuje z Česka,“ vyčíslila Jana Sheppard. Pivovarníctvo a sladovníctvo patria k odvetviam, ktoré pri výrobe používajú primárne domáce suroviny. „Sladovne napríklad využívajú približne 88 percent nášho jačmeňa. Čoraz viac sú nútené obilninu dovážať. Za posledných desať rokov u nás klesla osevná plocha na polovicu,“ upozornila. Slovenské pivovary a sladovne priamo zamestnávajú asi 1 530 ľudí, ďalších 13 100 nepriamo. „Každé pracovné miesto v sektore pivovarníctva generuje v našej ekonomike ďalších sedem pracovných miest,“ vysvetľuje Jana Sheppard. „Pivovarnícky a sladovnícky priemysel prispieva pozitívne v mnohých sférach slovenskej ekonomiky. Okrem daní, tvorby pracovných miest, podporuje lokálnych dodávateľov a rozvíja sieť odberateľov (distribúcia, gastro sektor, maloobchod). Investíciami podporujú aj moderné technológie,“ dodáva.

Milióny zo zisku pre štát

Pivovary a sladovne každoročne prispejú do štátneho rozpočtu viac ako 115 miliónov eur. Najviac zo spotrebnej dane, z dane z pridanej hodnoty a zamestnaneckých odvodov. „Výber spotrebnej dane z piva dosahuje asi 57,5 miliardy eur a 21 percent celkového inkasa spotrebných daní z alkoholu,“ vyčísľuje Jana Sheppard. V maloobchodnej sieti sa predáva asi 71 percent piva, on trade 29. „Dlhodobý pokles predaja v reštauráciách je problémom nielen pre pivovarníkov, ale aj pre celý gastrosektor. Privítali by sme väčšiu podporu štátu. Napríklad v zmene daní, ktoré by mohli priniesť úspory pre prevádzky a motivovať k skvalitneniu reštauračných služieb, nárastu investícií do vzdelania zamestnancov, aj podporiť rozvoj cestovného ruchu, vyššie tržby a v konečnom dôsledku vyššie odvody do štátnej pokladnice,“ apeluje prezidentka združenia. Na nákup vstupov od dodávateľov investujú pivovary a sladovne ročne asi 200 miliónov. Do sektora hotelových a reštauračných služieb idú štyri milióny. „Investuje sa do výčapných zariadení, školenia personálu, právnych služieb či marketingu a reklamy,“ uzavrela.

Slováci sú čoraz náročnejší. Hľadajú kvalitné a štýlové nápoje. Pivo vie reagovať na zmeny v životnom štýle ľudí a vďaka nespočetným variáciám chutí ponúknuť niečo na každú príležitosť.

Jana Sheppard, prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu

[Späť na obsah]

2. Superpšenice si má poradit i se suchem

[17.10.2019; Mladá fronta Dnes; Z domova; s. 5; Radka Hrdinová]

Čeští vědci chtějí vypěstovat odrůdu odolné pšenice, která vydrží sucho. Zkříží ji s planou trávou.

Radka Hrdinová

reportérka MF DNES

Brzy se na polích možná bude vlnit pšenice, jejíž sklizeň neovlivní sucho, bude odolnější vůči chorobám a škůdcům, a navíc bude mít více vlákniny. Sci-fi? Spíše nezbytnost, protože suchu bude do konce tohoto století zřejmě čelit více než polovina oblastí, kde se pšenice pěstuje.

Vědci z olomouckého pracoviště Ústavu experimentální botaniky Akademie věd sestavili mapu dědičné informace trávy z rodu mnohoštět, která je vzdálenou příbuznou pšenice seté. Nyní se budou snažit přenést do genetické informace pšenice některé z vlastností, které umožňují trávě vyrovnat se například právě se suchem.

„Tak jako se mnoho dnešních ras psů svým nejbližším příbuzným vlkům moc nepodobá, pšenice se příliš nepodobá svým planým příbuzným. Plané druhy trav mají přitom unikátní vlastnosti. Nikdo je nechránil před suchem, chorobami a škůdci, a pokud chtěly přežít, musely se o sebe umět postarat. Naším cílem je do dědičné informace pšenice přidat geny, které travám tyto vlastnosti dávají,“ vysvětluje vedoucí ústavu profesor Jaroslav Doležel z Ústavu experimentální botaniky.

Lepší pšenici chtějí všichni

Olomoucký výzkum planých příbuzných pšenice dostal směr před dvěma lety, kdy se na laboratoř obrátil maďarský vědec István Molnár. Ten získal prestižní evropský grant na vyšlechtění odolnější pšenice a chtěl k tomu využít i zkušenosti českých genetiků, kteří před dvěma lety významně přispěli ke zmapování 107 tisíc genů pšenice. Na tomto úkolu spolupracovali přes deset let týmy z celého světa.

Nyní stejnou metodou zmapovali mnohoštět. Hotovou genetickou mapu použijí šlechtitelé při křížení pšenice s trávou. Na této fázi výzkumu už budou pracovat v Maďarsku. Poznatky českých genetiků pro ně budou nepostradatelné.

Vnesení kousku dědičné informace z trávy do pšenice je totiž piplavá práce náročná na čas i na peníze. Nejprve je třeba zabránit tomu, aby se pšenice opylila vlastním pylem. Aby toho šlechtitelé dosáhli, musí každou z rostlin zbavit droboučkého prašníku. Potom musí počkat, až opylená tráva dozraje a oni sklidí zrno. To bude mít polovinu genetické výbavy pšenice a polovinu od planého mnohoštětu.

Genetická mapa jim umožní vybrat jen ty, které po mnohoštětu zdědily požadované vlastnosti. A ty pak znovu a znovu křížit se pšenicí a jejich potomky vybírat tak, aby v nové rostlině z trávy zbyly jen požadované kousky genetické informace. Ostatní vlastnosti pšenice mají být zachovány.

„Když porovnáte pšenici s travami, jejichž křížením vznikla, včetně zmiňovaného mnohoštětu, je to opravdu zázrak. Dědičná informace odpovídající za výnos je u pšenice vyladěná téměř na maximum,“ podotýká Doležel.

Není to první pokus o vylepšení pšenice za pomoci genů jejích planých příbuzných. „Například v Číně osévají miliony hektarů odrůdami pšenice získané křížením s druhem trávy, který je odolný vůči padlí,“ říká Doležel. Jenže jak už bylo řečeno, klasické šlechtění je obtížné, pracné, drahé a na dlouho. Jakákoli metoda, která vše urychlí, má proto cenu zlata.

[Späť na obsah]

3. Zobudené slovenské vinárstvo môže byť ešte lepšie

[17.10.2019; Trend; Názory, Komentáre; s. 9; Ivan Haluza]

Ivan Haluza zástupca šéfredaktora

V deväťdesiatych rokoch bolo slovenské vinárstvo hlavne o veľkých upadajúcich firmách, ktoré cez nahromadené dlhy za dodané hrozno pochovávali tunajšie vinice. Z bývalých necelých 40-tisíc hektárov sa v súčasnosti riadne obrába len štvrtina slovenských viníc. Dnes je však vinárstvo jedným z najprofitabilnejších odvetví slovenského potravinárstva. Za ostatných päť rokov dokázalo na čisté zisky premieňať každé trináste utŕžené euro. Navyše nemálo slovenských vinárov zbiera ocenenia z najuznávanejších svetových výstav.

Sektor láka aj čoraz viac nových hráčov, i keď sa často do výroby vína iba zaúčajú. Ide o majetných ľudí, ktorí chcú mať po zarobení peňazí v iných brandžiach aj vlastné vinárstvo.

Reštart sa vinárstvu podaril vďaka tomu, že Slováci rozumne rezignovali na to, že v konkurenčnom boji s produkčnejšími časťami sveta môžu vyhrať veľkou výrobou. Proti španielskym či čilským viniciam zaliatym slnkom nemajú v boji o objem šancu. Slováci oveľa rozumnejšie stavili na výrobu vyššej kvality v menších množstvách.

Tunajšie vinárske podniky nie sú žiadnymi veľkofirmami. Aj tržby dvoch najväčších presahujú len dvadsať miliónov eur a väčšina podnikov má tržby iba v státisícoch, najviac v zopár miliónoch eur. Ich biznis je rozhodne stabilný. Vyššou úrovňou rozvoja domáceho vinárstva po reštarte môže byť ďalší rast existujúcich hráčov a pribúdanie nových. Priestor na to rozhodne existuje. Nie však v exporte. Lebo napriek medailám Slovákov kupujú Západoeurópania, ale trebárs aj Česi najmä vína z domácej produkcie, a nie zahraničné značky. Ak sa podobný lokálpatriotizmus viac uchytí aj medzi Slovákmi, tuzemské vinárstvo môže výrazne zmohutnieť. Na Slovensku sa dnes spotrebuje približne len tretina domáceho vína.

Štát okrem budovania vzťahu Slovákov k vlastným produktom musí ostrejšie zakročiť proti tuzemským falšovateľom vín. Slušní vinári už dlhšie upozorňujú na to, že niektoré tunajšie firmy predávajú aj vína z dovozu, ale deklarujú pri nich slovenskú produkciu. Štát podľa nich musí sprísniť rozbory, aby sa takéto nezákonné praktiky ďalej neprehliadali.

[Späť na obsah]

4. Ovocie, ktoré dáva zmysel životu

[17.10.2019; Pravda; kvalitné potraviny; s. 26,27; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák

Podkylava

Každý kraj má svoju zlatú žilu, len ju treba objaviť. No kým zlato sa raz pominie, ovocinárstvo je ako perpetuum mobile. Občas ho, pravda, kadečo zabrzdí. Do sadov vtrhne mráz či šarka alebo hotové dielo krásny sad so sušiarňou ovocia a čokoládovou linkou sa pominie v ohni revolúcie a následných zmien. Vojto Tlčik, roľník telom aj dušou, ktorý sa usadil pred polstoročím na myjavských kopaniciach, zažil všetko, čo vie Človeku pripraviť život spojený s pôdou. Vzostupy aj pády.

Nedávno po svojom oslávil 75 rokov – na Podkylave spúšťa najmodernejší závod na výrobu ovocných delikates a v hlave má plán postaviť závod dvojča v srbskej Vojvodine. TÍčikovi život doprial veľa šancí a vždy ich vedel zužitkovať. Krátko po vysokej škole, keď v Krajnom zomrel predseda družstva, dostal ako mladý poľnohospodársky inžinier príležitosť viesť veľký poľnohospodársky podnik. Bola to dobrá voľba, pretože v osemdesiatych rokoch ukázal, do čoho by mala vyústiť diverzifikácia poľnohospodárstva. V kopaničiarskom kraji so silnou ovocinárskou tradíciou vybudovali pod TÍčikovou taktovkou 150-hektárový sad a začali tam vo veľkom sušiť slivky. Potom prišla revolúcia, delenie zlúčeného družstva a na konci hľadania nových začiatkov bol ako inde na Slovensku zdevastovaný majetok družstva vrátane jeho ovocinárskej pýchy. TÍčik hľadal šťastie a novú inšpiráciu v Amerike, robil na miestnych farmách každú prácu, a keď sa vrátil domov, všetko už bolo inak. S podporou Američanov rozbehol podnik na výrobu hasiacich prístrojov, ale nebolo to podnikanie, v ktorom by sa cítil vo svojej koži.

Jeho živlom bola zem so všetkým, čo na nej rastie a pasie sa. Mal talent prepájať jedno podnikanie s druhým, a tak celkom prirodzene začal budovať farmu, ktorej spoločenským centrom sa stal agropenzión. Premenil naň opustenú školu, rozšíril o relaxačné centrum s bazénom, najmä sa však postaral o to, aby sa tu servírovali chutné kopaničiarske jedlá, také, aké varili naše staré či skôr prastaré mamy. Na farme sa objavilo pätoro druhov dobytka, k tomu mangalice. Keď začali podávať perky plnené slivkovým lekvárom posypané makom a orechmi, TÍčika začala znova prenasledovať myšlienka ako oživiť pestovanie sliviek, ktoré by vyústilo do výroby poctivého slivkového lekváru, sušených sliviek, jabĺk, hrušiek. Úplne ho omámila predstava spojiť pikantnú chuť ovocia s čokoládou.

Kde sa strácajú a kde rodia hodnoty

Tak sa zrodil projekt Nielen ovocie, motivujúci žiť naplno vo veku, keď iní si užívajú dôchodok. Chvíľu trvalo, kým doma presvedčil rodinu, potom než projekt posúdili odborné autority, ale všetko dopadlo dobre. Investícia v hodnote dvoch miliónov eur je už hotová, tejto jesene sa v nej rozbehla skúšobná prevádzka, čaká sa už len na vychytanie kolaudačných bĺch. Jedno je však isté, tento malý ovocinársky závod je v skutočnosti veľký, pretože prináša kraju aj Slovensku inšpiratívny rozvojový impulz. Nejde o to, že závod, súčasťou ktorého bude aj varenie piva, vytvorí priamo okolo 15 až 20 pracovných miest. Dôležitejší je signál, ktorý vysiela okolitým ovocinárom, malým aj veľkým. Ten znie: Dokážeme dať ovociu väčšiu pridanú hodnotu, než keď sa slivky či jablká predajú na priamy konzum.

Slovensko takmer prišlo o schopnosť spracovávať ovocie vlastnými silami. A keby len to, po lanskej nadúrode jabĺk vyrúbali ovocinári 270 hektárov sadov, pretože zo 70-tisíc ton jabĺk 20-tisíc ton zhnilo pod stromami. Aký to paradox: Najprv sady založíme a potom ich vyrúbeme, len preto, že nevieme nájsť stimuly, ako udržať vlastných ľudí pri zbere ovocia. Našinci utečú do Talianska a Francúzska, kde si poriadne zarobia, a slovenskí ovocinári potom hľadajú náhradu v Srbsku a na Ukrajine.

Pripomína to Kocúrkovo, tobôž keď Slovensko dováža už aj sušené ovocie, džemy a lekváre z celého sveta. V lepšom prípade sa krajina stáva akousi filiálkou podnikavejšej Českej republiky a celkove odbytiskom všetkých Šikovnejších susedov – bližších aj vzdialenejších.

Sme to vôbec schopní zmeniť? Vojto TÍčik ukazuje, že zmena je najmä v našich rukách. Porátal, že na kopaniciach rastie 200-tisíc ovocných stromov. Isteže, nestiahne všetku produkciu do svojej fabriky na lekvár a sušené ovocie, ale ľudia už vedia, komu môžu svoje prebytky predať. To je, pravda, len jeden moment podnikania, ten druhý spočíva v inovácii. Ovocné čipsy sú nepochybne lepším a zdravším produktom ako solené zemiakové lupienky. No keďovocie namočia do čokolády, bude to viac než výrazný pokrok dopredu. Takýto výrobok posunie ovocie obohatené o čokoládu do kategórie delikates, lahôdkových potravín s najvyššou pridanou hodnotou. Do istej miery to mení aj status samotného spracovateľského závodu, stáva sa z neho súčasne vývojové laboratórium. TÍčik priznáva, že zvládnuť výrobu ovocia namáčaného do čokolády nie je jednoduché, ale na druhej strane podporilo a rozvinulo to spoluprácu so Strednou potravinárskou školou aj Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. Farma a závod na Podkylave ukazujú mladým ľuďom poľnohospodárstvo a potravinárstvo v inom svetle. Práve takéto odvážne experimentujúce podniky robia z poľnohospodárstva a potravinárstva atraktívne odvetvia, také, s ktorými sa oplatí mladým ľuďom žiť a pracovať aj na kopaniciach. Doteraz sme svedkami opačného javu, vidiek sa nám vyľudňuje, ľudia utekajú do miest a potom cez víkendy ši idú vetrať hlavy do zabudnutých dedín ležiacich v lone prírody. Podkylava je miestom na bývanie, o akom mnohí snívajú, a to nielen preto, že do Piešťan a na diaľnicu je to dákych 15-20 minút autom. Iné je dôležitejšie, je tu oáza ticha, myseľ upokojujúcich zelených pasienkov a obnovujúcich sa sadov. Tu je zdravé bývanie a žitie založené na práci, ktorá vyúsťuje do tvorby kvalitných potravín – šťavnatého hovädzieho mäsa a ovocia vo všetkých podobách. Mimochodom, v Podkylave už majú urobené pozemkové úpravy, práve scelenie parciel zjednodušuje zaobstarávanie pozemkov na bývanie aj podnikanie.

Ako sa Slováci učia podnikať od Slovákov

Ale vráťme sa ešte k ovociu. Aj v podkylavskej ovocnej fabrike pracujú Srbi. Je to však len do istej miery prejav štandardného nedostatku pracovných síl v ovocinárstve. Manželia Ján a Anna Tomečkovci sú srbskí Slováci z obce Jánošík vo Vojvodine. Ich predkovia sa začiatkom 19. storočia vysťahovali do úrodného Banátu z Vrboviec z druhého konca Myjavského okresu. Na Podkylavu ich zo Srbska nepriviedol len nedostatok práce, k tomu ešte slabo platenej. Prilákal ich projekt spracovania ovocia. Na jar sa Vojto TÍčik ocitol vo Vojvodine s myjavským primátorom Pavlom Halabrínom. Navštívili miestnych Slovákov aj v dedinke Jánošík, kde už skôr Myjavčania s využitím predvstupovej pomoci do EÚ vybudovali čistiareň odpadových vôd. TÍčika tu zaujali rozľahlé višňové sady. Práve kvitli. Ani nevedel ako, dali sa do reči aj s Jánom Tomečkom, ktorý dlhé roky pracoval v miestnej samospráve. Je jeseň a manželia Tomečkovci už varia slivkový lekvár v Podkylave. Dostali štandardnú pracovnú zmluvu, ktorá by mala vyústiť do nazbierania skúseností, ako finalizovať ovocie aj v dedinke Jánošík. „Každý druhý dom v dedine je prázdny, tí, čo zostali doma a venujú sa ešte poľnohospodárstvu, nevedia prežiť. Ovocie skupujú Macedónci, kilogram višní ledva za SO centov, a z toho sa veru vyžiť nedá,“ opisuje hospodárske pomery vo svojom rodisku Ján Tomeček. Sám má v Jánošíku desať hektárov poľa, ale na obživu to nestačí. Tomeček aj TÍčik uvažujú, ako vybudovať v Jánošíku fabriku dvojča, ktorá by s efektom spracovala vynikajúce vojvodinské višne a čerešne. Polovica Slovákov z Jánošíka pracuje v slovenských automobilkách alebo v Slovnafte Bratislava, lenže ľudia milujú kraj, kde už zapustili korene. Útek za prácou nie je riešením, ale ovocinárska fabrika ako spoločný Slovensko-srbský podnik by ním mohla byť. Nemá zmysel komplikovane dovážať surovinu na Slovensko, lepšie je zhodnotiť ju vo Vojvodine. Na tom sa zhodli tak TÍčik, ako aj Tomečkovci. Zdá sa, že sa rodí tretí veľký projekt Vojta TÍčika, ovocie, ktoré ho drží nad vodou života a dáva zmysel pracovať naplno v každom veku. Nielen jemu, ale aj manželom päťdesiatnikom Tomečkovcom.

[Späť na obsah]

5. Prečo pariť zemiaky?

[17.10.2019; Dobré jedlo; nezaradené; s. 28; redakcia]

Varením zemiakov vo vode sa vyplaví časť zemiakovej chuti do vody. V recepte na šalviové bravčové koleno na cesnaku s pareným gaštanovo-zemiakovým pyré parte zemiaky nad malým množstvom vody, obohatenej o cesnak a šupky, ktoré obsahujú veľa zemiakovej chuti. Zemiaky sa tak šetrne tepelne upravia a z vody sa stane silná zemiaková polievka, ktorú ešte viac zosilnite redukciou varením, a vráťte spolu s mliekom do pyré.

[Späť na obsah]

6. Repka nahradila jačmeň, zemiaky ustúpili sóji

[17.10.2019; Trend; SLOVENSKO V ČÍSLACH; s. 82; Michal Janko]

Farby slovenských polí sa za 40 rokov nápadne zmenili

Michal Janko

Poľnohospodári už bilancujú tohtoročný zber. „Úroda kukurice na zrno, kukurice na zeleno a siláž, slnečnice a technickej cukrovej repy by mala byť v porovnaní s rokom 2018 nižšia, pri všetkých týchto plodinách sa očakáva aj medziročne nižšia úroda z jedného hektára,“ uviedol Štatistický úrad SR vo svojom októbrovom odhade.

Zemiakom počasie prialo, zozbieralo sa ich o desatinu viac ako vlani. 170-tisíc ton však bledne pri porovnaní s minulosťou. Pred 40 rokmi ich poľnohospodári na Slovensku vypestovali skoro milión ton.

Hoci sa celková plocha obrábanej pôdy za štyri dekády zmenšila, na prvých miestach sa štruktúra plodín nezmenila. Dominantná je naďalej pšenica. Vlani zaberali pšeničné lány 403-tisíc hektárov, o štyri dekády skôr to bolo o 35-tisíc hektárov viac. Druhá priečka patrí kukurici, ktorú v súčasnosti nájdeme na 252-tisíc hektároch, v roku 1978 zaberala plochu 317-tisíc hektárov. Oproti minulosti sa častejšie pestuje na ľudskú stravu než pre dobytok.

Tabak, ľan, fazuľa, paprika, jahody – tieto plodiny boli na slovenských poliach na sklonku 70. rokov bežné, dnes z nich však takmer vymizli. Viac ako polovičný úbytok zaznamenali krmoviny, najmä ďatelina. Zelenina sa nadobro presťahovala do skleníkov, cukrová repa a hrozno sa tiesnia na tretine pôvodnej rozlohy. Na ich mieste rastú najmä olejniny. Repka vlani obsadila šesťkrát viac polí ako v roku 1978 a sója, ktorá bola až do polovice 90. rokov raritou, teraz zaberá 45-tisíc hektárov. Zemiakom musí stačiť sedemtisíc hektárov.

[Späť na obsah]

7. Ceny bravčového sú na šesťročnom maxime

[17.10.2019; Hospodárske noviny; Titulná strana; s. 1; VIV]

Bratislava – Africký mor stále decimuje chovy ošípaných v Ázii a vo východnej Európe. A ceny bravčového sa už tretí mesiac držia na šesťročných maximách. Obdobie sviatkov sa pomaly blíži a aktuálna stagnácia cien sa môže rýchlo zmeniť na rast. Hlavným dôvodom je, že situácia v Číne sa podľa analytikov do konca tohto roka zrejme ešte zhorší. To vytvorí ďalší tlak na rast cien bravčového mäsa na európskych burzách a vzápätí aj na slovenských pultoch. V rovnakom čase sa európske štáty snažia obmedziť šírenie nákazy, ktoré prichádza z Rumunska, Maďarska a Poľska. (VIV)

[Späť na obsah]

8. Mena, s ktorou pracujú, sa volá dobrý pocit

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 2; MALVÍNA GONDOVÁ]

Hnutie Slow Food vzniklo pred 30 rokmi v Taliansku ako protiklad šíriacemu sa

Cieľom hnutia je opäť naučiť ľudí vážiť si kultúru stolovania, vychutnávať miestne produkty a chrániť ich pred zánikom vplyvom fastfoodového spôsobu stravovania. Myšlienky Slow Food na Slovensko priniesla a už sedem rokov propaguje Petra Molnárová.

K vidieku, farmám a tradičným potravinám sa dostala trochu netradičnou cestou. Rodená „prešporáčka“ vyštudovala tlmočníctvo a prekladateľstvo so zameraním na nemčinu a taliančinu. Práve vďaka talianskemu jazyku si zamilovala taliansky vidiek a prostredníctvom neho objavila aj ten slovenský. Od roku 2000 spolupracovala s prvými priekopníkmi vidieckeho cestovného ruchu na Slovensku. K pobytu na vidieku neodmysliteľne patria aj tradičné potraviny a jedlá, s ktorými sa spájajú idey hnutia Slow Food. V súčasnosti sa teda naplno venuje kvalitným remeselným potravinám a spájaniu konzumentov s výrobcami.

* Ako sa hnutiu Slow Food darí na Slovensku?

Združenie Slow Food Pressburg existuje už sedem rokov. Následne vzniklo aj v Banskej Bystrici, avšak sa zatiaľ veľmi neuchytilo. Úspešnejšie je Slow Food Tatry, ktoré funguje asi 6 rokov a nedávno sa im podarilo vytvoriť prvé Prezídium Slow Food Bryndza 1787 – ktorá je vyrábaná z nepasterizovaného mlieka pôvodných plemien oviec valaška a cigája.

Trhy v bratislavskej Starej tržnici, na ktorých predávajú len vyberaní roľnícki prebytkári, SHR, rodinné farmy a výrobcovia remeselných potravín, vychádzajú z kódexu, ktorého sme autorom. Prioritní predajcovia sú slovenskí a sortiment dopĺňame aj starostlivo vyberanou kávou, olivovým olejom a čokoládami. V Pezinku organizujeme tiež malý komunitný zážitkový trh. Naša práca prináša ovocie, máme už asi 30 intenzívne spolupracujúcich partnerov, ktorí ponúkajú produkty najvyššej kvality. Ľudia v zahraničí si takéto výrobky vedia aj oceniť, čo u nás zatiaľ ešte neplatí. Často je problém vysvetliť ľuďom jednoduchý princíp mať úctu k pôde, životnému prostrediu, zvieratám a na tom stavať naše priority, či sme konzumenti, Či sme farmári. Kontinuita rodinných fariem bola u nás prerušená. V západnej Európe vidíme niekoľkogeneračné farmy, či pekáreň, výrobňu mäsa, ktoré existujú 100 rokov. To u nás nie je a musíme veľa okolo toho vysvetľovať, rozprávať sa s ľuďmi a snažiť sa ich hodnotovo nastaviť tak, aby sme vedeli šíriť filozofiu Slow Food,

* Ako sa to prejavuje v praxi?

Hlavnou úlohou Slow Food-u je približovať čo najviac k sebe konzumentov s farmármi a remeselnými producentmi potravín. Ide vlastne o tú skupinu výrobcov potravín, ktorí sú v oproti priemyselnej veľkovýrobe v minorite a majú čoraz ťažšie podmienky na to, aby vedeli existovať. Títo ľudia sú nositeľmi kultúrnej identity krajiny, snažia sa zachovávať tradičné postupy, chovať pôvodné plemená zvierat, pestujú hospodárske rastliny, ktoré boli pre to ktoré územie typické, čiže sú veľmi podstatní aj pre zachovanie biodiverzity. Úlohou štátu by malo byť takýchto ľudí podporovať.

Chceli by sme, aby bol vytvorený katalóg tradičných regionálnych potravín a na tom stavať aj podporu ich výroby. Samozrejme je jednoduchšie vzdať sa tradičných odrôd a plemien, pretože sú ekonomicky nezaujímavé. Keď si spoločnosť uvedomuje hodnotu tradičných remeselných potravín a zároveň dôležitosť podpory jej výrobcov, hľadá jej využitie v rôznych oblastiach, napríklad aj v cestovnom ruchu, predovšetkým v tom vidieckom.

* V nadchádzajúcom týždni organizujete konferenciu so zaujímavým názvom Degustorium. Čím sa odlišuje od iných konferencií a čo je jej cieľom?

Slow Food hovorí, že konzument plnohodnotne konzumuje vtedy, keď vníma potravinu všetkými zmyslami. Preto sme si povedali, že urobiť klasickú konferenciu o remeselných potravinách je málo a vymysleli sme ochutnávkovú konferenciu. Domáci aj zahraniční rečníci, ktorých sme vybrali, sú svojimi príbehmi veľmi inšpiratívni. Diváci počas ich prezentácie budú mať možnosť ochutnávať produkt, o ktorom budú hovoriť. Zážitok z prezentácie sa takto umocní a ľudia si z konferencie odnesú oveľa viac ako je bežné. Rečníkmi konferencie budú inšpiratívni úspešní farmári, remeselní výrobcovia, manažéri a experti z oblastí, ktoré s remeselnou potravinou súvisia. Mnohí z nich prišli do poľnohospodárstva z úplne iných odvetví. Museli sa veľa učiť. S problémami sa však dokázali popasovať a prerazili až do zahraničia. Cieľom konferencie je v prvom rade inšpirovať, dodať odvahu a začať hľadať optimálne riešenia, ktoré vytvoria pre rodinné farmy a manufaktúry férové podmienky a podporia ich produkciu. Nesťažujme si, ale hľadajme spolu, ako sa veci dajú robiť čo najlepšie a v čo najkratšom horizonte. Okrem rečníkov sme postavili panelové diskusie: predstavíme medzinárodné hnutie Slow Food, budeme sa venovať aj téme odvážne nazvanej Agro 4.0 o možnostiach využívania moderných technológií v prostredí rodinných fariem a manufaktúr, ktoré stoja na tradičných spôsoboch výroby. Budeme hovoriť aj o zachovaní rodinných fariem, čo je pre potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť potravín veľmi podstatné. Zúčastnia sa jej farmári so svojimi deťmi, ktorých názory nás zaujímajú. Ďalšou témou je marketing remeselnej potraviny – a ako ho robiť v súlade s trvalo udržateľnou výrobou. Poslednou bude debata s etnologičkou Katarínou Nádaskou a s vinohradníkom, drobným chovateľom a pestovateľom v ekológii, ktorá bude venovaná remeselnej potravine z pohľadu našej kultúrnej identity. Budeme sa spoločne zamýšľať nad tým, či vôbec vieme, čo je naše tradičné.

* Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Boli by sme veľmi radi, keby sa k Slow Food-u pridalo viac ľudí. Chceme osloviť mladých, ktorí by si tieto myšlienky vedeli zobrať za svoje a chceli ich rozvíjať. Je to všetko práca, ktorou si niečo odovzdávame a naspäť dostávame dobrý pocit. To je mena, s ktorou pracujeme. Chceli by sme, aby sa k nám pripájali drobní roľníci, rodinné farmy, remeselní výrobcovia, ktorí chcú to, čo robia, robiť ešte lepšie. Chýba nám silná komunikačná platforma. Chceme spoločne hľadať možnosti, ako malým farmárom a remeselným výrobcom potravín zlepšiť podmienky na ich každodenné fungovanie. Zatiaľ máme pocit, že sú odsúvaní na vedľajšiu koľaj. Radi zdôrazňujeme, že sme poľnohospodárska krajina, ale realita to neodzrkadľuje.

MALVÍNA GONDOVÁ

[Späť na obsah]

9. Náklady kontra odbytové ceny

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Titulná strana; s. 1; BOHUMIL URBÁNIK]

V hydinárskom odvetví sa v ostatných rokoch otvárajú tzv. cenové nožnice

Hydinárskemu odvetviu na Slovensku hrozí kolaps. Taký je jeden zo záverov tlačovej besedy, ktorá sa v minutom týždni konala v Bratislave.

BRATISLAVA. Na podujatí novinárov informovali Ing. Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS), a Ladislav Birčák, riaditeľ podniku Novogal, a. s., Dvory nad Žitavou. Príčinou tohto stavu sú otvárajúce sa nožnice medzi výrobnými nákladmi chovateľov a spracovateľov hydiny na jednej strane a odbytovými cenami hydiny, hydinového mäsa a vajec na strane druhej.

Riaditeľ ÚHS D. Molnár citoval údaje zo Štatistického úradu SR, podľa ktorých v júli tohto roku klesli odbytové cenyjatočnej hydiny na Slovensku o 0,4 percenta, a odbytové ceny konzumných slepačích vajec dokonca o 5,5 percenta.

„Štatistický úrad tak v podstate potvrdil to, na čo my, hydinári, upozorňujeme už po dlhší čas. A síce, že odbytové ceny hydiny a vajec klesajú aj napriek tomu, že náklady na chov a spracovanie hydiny u nás v posledných rokoch stúpajú,“ uviedol D. Molnár. K rastúcim nákladom zaradil riaditeľ ÚHS napríklad zavedenie rekreačných poukazov pre zamestnancov, ale predovšetkým príplatky k mzdám za prácu počas sviatkov a počas nočných služieb. Hydinárom však vzrástli aj náklady na energie, na obalové materiály, ale napríklad „hore išli“ aj ceny kŕmnych zmesí.

Podľa údajov, ktoré predstavitelia ÚHS poskytli novinárom, v rokoch 2016 až 2019 prišlo vo výkrme brojlerov na Slovensku k zvýšeniu nákladov na energie o 41 percent, kým v chove nosníc dokonca o 56 percent. Ceny kŕmnych zmesí sa v rovnakom období zvýšili o 7 percent. Avšak odbytová cena živej jatočnej hydiny bola v roku 2013 na úrovni 1,01 eura za kilogram, kým v súčasnosti dosahuje len 0,82 eura za kilogram. Tým istým smerom sa vyvíjala aj cena konzumných slepačích vajec.

„Kým v roku 2017, ešte pred tzv. fipronilovou kauzou, sme predávali 100 vajec za 8,03 eura, v tomto roku cena rovnakého množstva vajec poklesla na 7,12 eura, čo predstavuje 13 percent,“ uviedol L. Birčák. Cenové nožnice sa však podľa slov predstaviteľov ÚHS v ostatných rokoch otvárali aj v odvetví spracovania hydiny.

Tak napríklad priemerné ročné mzdové náklady na zamestnanca v odvetví spracovania hydiny vzrástli v rokoch 2018 a 2019 až o 30,2 percenta.

„Ak by sme však vzali do úvahy obdobie medzi rokmi 2013 až 2019, potom mzdový nárast predstavuje až 57 percent,“ dodal Ing. D. Molnár.

Avšak kým odbytová cena za kilogram chladeného kurčaťa bola v roku 2013 na úrovni 2,09 eura, v roku 2019 je už iba na úrovni 1,71 eura za kilogram, čo predstavuje pokles o takmer 20 percent.

Podľa predstaviteľov ÚHS je pre slovenských hydinárov zničujúci predovšetkým vysoký podiel dovážaného hydinového mäsa a vajec na pultoch zahraničných obchodných reťazcov ako aj skutočnosť, že predovšetkým v tzv. akciách sú tieto tovary ponúkané za výrazne nižšie maloobchodné ceny ako sú ich výrobné náklady.

Zároveň dodali, že pri odbytových cenách za hydinu a vajcia bude treba zaviesť rovnaký trend, aký je v súčasnosti pri nákladoch, čo preložené do laickej reči znamená, že tieto ceny bude treba zvýšiť.

BOHUMIL URBÁNIK

[Späť na obsah]

10. Výsledky súťaže o Najkrajší chotár na Slovensku

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Top Agro a Chotár roka; s. 7; Redakcia]

Veľké farmy (nad 500 ha):

PD Senica
PD Lieskovec
PPD Liptovská Teplička

Malé farmy (do 500 ha):

Ovocná a okrasná škôlka Biele Karpaty Ovocný strom s. r. o., Bošáca
Včeliafarma Statok Orešany s. r. o., Dolné Orešany
SOŠ pod Bánošom, Banská Bystrica

[Späť na obsah]

11. Odškodnění za hraboše?

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 5; ZUZANA FIALOVÁ]

Zemědělcům, postiženým zvýšeným výskytem hrabošů, by podle sněmovního zemědělského výboru mělo škody kompenzovat Ministerstvo životního prostředí (MŽP) ČR. Výbor vyzval tento úřad, aby pro zemědělce vytvořilo kompenzační dotační titul.

Podle náměstka ministra životního prostředí Vladimíra Dolejského se tím bude úřad zabývat, ale volné peníze na takovou dotaci nemá. „Ministerstvo životního prostředí ČR je žádáno, aby vytvořilo dotační titul, kterým budou kompenzovány ztráty, které vznikly působením hraboše. Tou výzvou se budeme zabývat,“ řekl Dolejský. Podle něj bude úřad jednat s dalšími ministerstvy.

„Vidíme ten problém jako společný – měl by to být společný zájem. Ministerstvo životního prostředí nedisponuje takovou finanční částkou, aby mohlo naplnit takový finanční titul,“ dodal. Podle ministra zemědělství ČR Miroslava Tomana škody po hraboších už přesáhly miliardu korun. Navíc se zatím stále nejedná o konečné číslo. Podle ministra je to nejhorší hraboší kalamita za posledních třicet let. „Někde hraboš sežral až polovinu obilí. Na Hané jsem viděl pole, kde nezůstalo téměř nic,“ řekl poslancům Jaroslav Faltýnek, předseda sněmovního zemědělského výboru.

Podle něj se od léta, kdy stát pozastavil povolení opatření, nestalo prakticky nic. Mělo by se tak podle něj debatovat o finanční kompenzaci pro zemědělce. „Samozřejmě, z prostředků Ministerstva životního prostředí ČR,“ dodal předseda výboru.

Zatím tak není jasné, kdy a zda vůbec by se zemědělci mohli odškodnění dočkat. Vláda je sice odpovědná Poslanecké sněmovně, ale jako celku, nikoli jednotlivým výborům. Náměstek ministra V. Dolejský popřel, že by Ministerstvo životního prostředí ČR nějak omezovalo zemědělce v hospodaření.

Debata o dopadech nárůstu výskytu hrabošů na sněmovním výboru byla emotivní. Poslanci rokovali se zemědělci nebo myslivci o problému od rána zhruba do poledne.

„Zajímá se někdo na resortu životního prostředí o zemědělce? Je tam aspoň někdo, kdo by se o ně zajímal? Pokud zemědělci přemýšlejí o tom, že nezasejí, tak ta pole asi budou přes zimu neoseta. Zajímá to někoho na MŽP ČR?“ ptal se J. Faltýnek. Náměstek V. Dolejský mu odvětil, že úřad se o zemědělce zajímá.

Hlodavci jsou přemnožení hlavně na jižní a na střední Moravě. Jediným účinným nástrojem pro potlačení přemnožených hrabošů je podle Zemědělského svazu ČR plošný rozhoz jedu Stutox II. Výjimku, která aplikaci jedu umožňovala, ale stát po kritice ze strany Ministerstva životního prostředí ČR a ekologických organizací pozastavil. Zemědělci nyní žádají Ministerstvo zemědělství ČR, aby výjimku obnovilo. Podle Martina Pýchy, předsedy Zemědělského svazu ČR, zatím ale není ze strany MŽP ČR ani náznak toho, že se tak stane.

Podle M. Tomana udělali zemědělci všechna možná agrotechnická opatření, jako je orba nebo diskování, aby kalamitu snížili, přesto je hlodavec přemnožený dále. Zemědělský svaz ČR již dříve uvedl, že jedná s ministerstvy zemědělství a životního prostředí o možnostech finanční kompenzace ztrát. Zemědělci také žádají, aby byly orgány ochrany přírody operativnější a aby povolovaly aplikaci jedu alespoň do nor rychleji – pokud možno za několik dní. S tím jsou podle svazu problémy, protože v některých oblastech na Moravě se vyskytuje chráněný křeček.

Orgány ochrany přírody se však v některých případech podle M. Tomana řídí mapami výskytu křečka z roku 1972. Protože si zemědělci nejsou jistí, jestli křečka na polích nemají, žádají pak orgány ochrany přírody o potvrzení, že na jejich polích skutečně není.

Ohrožením některých druhů ptáků a savců argumentuje i Česká inspekce životního prostředí, podle níž je plošné použití jedu v rozporu se zákonem na ochranu přírody a krajiny.

ZUZANA FIALOVÁ FOTO – AUTORKA

[Späť na obsah]

12. Recept na získanie si mladých ľudí

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Poľnohospodárska technika; s. 23; LADISLAV ZÁVODSKÝ]

Začiatkom októbra sa na pôde VPP Kolíňany uskutočnil druhý ročník Univerzitného dňa techniky, organizovaný Technickou fakultou SPU v Nitre v spolupráci s poprednými dodávateľmi techniky a Združením dodávateľov pôdohospodárskej techniky v SR AGRION. Na podujatie, ktoré bolo vytvorené prioritne pre študentov vysokých a stredných škôl, ale i odbornú verejnosť si našlo cestu množstvo mladých ľudí, ktorý mali možnosť získať zaujímavé informácie o modernej aplikačnej technike, závlahách, traktoroch, ale i presnom poľnohospodárstve.

Ako aj počas predošlého ročníka mali študenti možnosť navštíviť stánky rôznych predajcov poľnohospodárskej techniky, medzi ktoré patrili firmy Agroservis, Agri CS Slovakia, Agrotrade Group, VPP, Šupa, Hriadeľ, Leading Farmers a Land Technologies. Pedagogickí zamestnanci Technickej fakulty doc. Ing. Jana Galambošová, PhD., doc. Ing. Ján Jobbágy, PhD., Ing. Jozef Halva, PhD., prof. Ing. Ján Gaduš, PhD. odovzdali svoje vedomosti na jednotlivých stanoviskách, kde sa venovali problematike závlah, bioplynových staníc, variabilnej aplikácii hnojív, diaľkového prieskumu zeme a fotogrametrie s využitím dronov.

Podujatie otvoril dekan Technickej fakulty, prof. Ing. Roman Gálik, PhD. Ten vo svojom prejave uviedol, že Technická fakulta pripravuje pre študentov stredných škôl profesijne orientovaný študijný program Agromechatronik. „Naša fakulta už v súčasnosti ako jediná na Slovensku ponúka študijné programy zamerané na problematiku poľnohospodárskej techniky. Poľnohospodárska prax v súčasnosti upozorňuje na to, že máme v našom poľnohospodárstve nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na obsluhu poľnohospodárskej techniky. I toto je jeden z dôvodov, prečo takéto podujatie organizujeme a verím, že si z neho odnesiete množstvo nových informácií,“ zhodnotil dekan Technickej fakulty prof. Gálik.

Konateľ VPP Kolíňany, Ing. Ján Lajda vo svojom príhovore vyjadril presvedčenie, že sa jedná o podujatie, ktoré by malo podporiť praktickú výučbu študentov. Zároveň vyjadril aj vďaku zúčastneným firmám, ktoré participovali na príprave podujatia i napriek tomu, že im neprinesie žiadne väčšie výnosy.

Receptom sú praktické ukážky

Organizátori si pripravili pre návštevníkov aj praktické ukážky techniky. Pri týchto ukážkach sprevádzal návštevníkov Ing. Miroslav Macák, PhD., ktorý ich uviedol do problematiky navádzania a zároveň povedal niekoľko zaujímavostí o predvedených strojoch. Záujemcovia si mali možnosť vyskúšať na vlastnej koži, ako funguje navigácia v jednotlivých traktoroch, ktoré poskytli zúčastnené firmy. Zástupcovia spoločností načítali predom do pamäte strojov trasu, ktorá bola vytýčená balíkmi slamy. Následne sa mali možnosť jednotliví študenti presvedčiť, či dokážu jednotlivé traktory prejsť trasu bez akéhokoľvek zásahu obsluhy, ktorou sa na okamih mali možnosť stať. Case IH Quadrtrac 540, John Deere 5100R a 6155R, či Massey Ferguson 8740S túto úlohu zvládli bez akýchkoľvek problémov. I vďaka takýmto pozitívnym skúsenostiam s používaním poľnohospodárskej techniky môžu firmy a vzdelávacie inštitúcie pritiahnuť do poľnohospodárstva mladých a perspektívnych ľudí, ktorí budú mať záujem pracovať s modernými technológiami, a taktiež za adekvátnu mzdu.

LADISLAV ZÁVODSKÝ

Foto:

O otvorenie podujatia sa postaral dekan Technickej fakulty, prof. Ing. Roman Gálik, PhD. (v popredí), spolu s riaditeľom VPP Kolíňany a zástupcami spoločností.

Doc. Ing. Jana Galambošová, PhD. oboznámila študentov s problematikou variabilnej aplikácie hnojív.

foto – autor

O praktické ukážky techniky bol zo strany študentov veľký záujem.

[Späť na obsah]

13. Agrall oslávil desiate výročie založenia

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Poľnohospodárska technika; s. 21; LADISLAV ZÁVODSKÝ]

Agrall, spoločnosť, ktorá zastupuje na slovenskom trhu značky CLAAS, VÄDERSTAD a od roku 2019 aj nemeckých výrobcov BERGMANN a AGROLINER oslávila desiate výročie svojho založenia na poliach PD Sokolce. Očakávania, ktoré mali návštevníci tohto podujatia boli vzhľadom na skladbu sprievodného a odborného programu veľké, avšak môžeme konštatovať, že sa ich organizátorom podarilo nielen naplniť, ale aj prekonať.

Pri vstupe na parcelu čakala na návštevníkov statická expozícia techniky. Agregácie zelenobielych traktorov s červenožltým náradím predstavovali takmer celé portfólio spoločnosti, ktoré pokope uvidí oko poľnohospodára len zriedkakedy. Traktory od najmenšieho radu až po tie najvýkonnejšie zaujali „malých i veľkých poľnohospodárov“, no tou zaujímavejšou časťou programu bolo dynamické predvádzanie techniky. Tomu predchádzalo oficiálne otvorenie podujatia, o ktoré sa postarali riaditeľ spoločnosti Agrall Ing. Jaroslav Moravčík, predseda PD Sokolce Ing. Peter Lelkes spolu s moderátorom podujatia, Martinom Chynoranským.

Predseda PD Sokolce, Ing. P. Lelkes vo svojom príhovore predstavil hostiteľské družstvo a pochvaľoval si spoluprácu s firmou AGRALL. Podľa svojich slov je presvedčený, že družstvo patrí medzi popredné slovenské poľnohospodárske podniky. „Trend, ktorý razíme, razíme spolu so spoločnosťou Agrall. V našom strojovom parku nájdete veľké zastúpenie strojov od tejto spoločnosti – od kombajnov, cez rezačky, traktory a stroje na spracovanie pôdy. Na Slovensku má táto spoločnosť dobré meno, ktoré si vybudovala aj vďaka svojim pracovníkom,“ uviedol P. Lelkes.

Spoločnosť Agrall si dala pri tvorbe programu podujatia záležať. Jedným z prekvapení bolo efektné vystúpenie akrobaticko-tanečného zoskupenia Vertigo. Šou, pri ktorej využili akrobatky teleskopický nakladač CLAAS SCORPION 960 stelesňovala skĺbenie elegancie, ženského šarmu, ladných pohybov a sily zároveň. Po nej už prišlo na rad komentované predvádzanie techniky – ako statické, tak aj dynamické.

Prvým z plejády predvedených strojov bola silážna rezačka JAGUAR 870 s desaťriadkovým adaptérom na zber kukurice ORBIS 750. Tento stroj v špeciálnom lakovaní k 25. výročiu výroby rezačiek CLAAS vlastní samotné PD Sokolce. Ako uviedol M. Deák, o kvalite zberových strojov CLAAS svedčí aj dominantné postavenie na trhu silážnych rezačiek, kde je celosvetový podiel týchto strojov viac ako 50 %. Koncept rezačky je veľmi jednoduchý, ale zároveň efektívny. Asistenčný systém CRUISE PILOT dáva obsluhe na výber medzi troma stratégiami zberu: tempomatom, konštantnou priechodnosťou a zaťažením motora. Veľkým pomocníkom je systém Autopilot, ktorý slúži aj na automatické plnenie dopravných zariadení.

Novinkou v portfóliu firmy sú nemecké značky Bergmann a Agroliner, zaoberajúce sa prevažne výrobou traktorových návesov a prívesov. Obe značky z portfólia boli predvedené pri zbere kukurice, kde sme ako prvú mohli vidieť agregáciu traktora CLAAS AXION 850 s tandemovým návesom Agroliner TAW 30 s nosnosťou 34 t a objemom 48 m3. Na celkovom spracovaní a vysokej výbave si nemecký výrobca dáva skutočne záležať a tak je tento možné vybaviť hydraulickou plachtou, hydraulickým odpružením, či núteným riadením.

Skutočné revolúcie začínajú v srdci

CLAAS je jedným z popredných, ak nie tým najpoprednejším výrobcom obilných kombajnov. Viaceré riešenia, ktoré firma priniesla do tohto segmentu boli vo svojej dobe revolučnými. Pri najnovších modeloch, predstavených v lete tohto roka, je tomu zrejme rovnako. Najväčším lákadlom pre návštevníkov na dni poľa AGRALL bola slovenská premiéra nového vytriasadlového obilného kombajnu CLAAS LEXION 6600. Ten organizátori až do posledných chvíľ starostlivo ukryli pred zrakmi návštevníkov, a jeho príchod pred zraky divákov bol o to veľkolepejší.

O predstavenie jednotlivých systémov, ktoré využíva najnovší LEXION sa postaral M. Deák. Systém CEMOS AUTOMATIC má za úlohu zefektívniť prácu kombajnu, odbremeniť obsluhu stroja a zároveň šetriť náklady. V roku 2006 predstavila firma CLAAS systém CRUISE PILOT, ktorý má na starosti automatickú reguláciu pojazdovej rýchlosti stroja na základe zaťaženia motora a mlátiaceho ústrojenstva. Následne bol v roku 2009 uvedený na trh CEMOS DIALOG, ktorý rieši problémy obsluhy s nastavením obilného kombajnu. V roku 2013 boli firmou CLAAS predstavené prvé automatizované systémy CEMOS AUTO SEPARATION a AUTO CLEANING. Automatické nastavenie otáčok rotorov, ktoré majú na starosti separáciu a automatické nastavenie čistenia patrili medzi revolučné riešenia. Jedným z posledných tromfov výrobcu bol systém AUTO TRESHING, ktorý bol uvedený v roku 2017. Ide o systém, ktorý sa stará o automatické nastavenie mláťacieho ústrojenstva.

Skutočná revolúcia, ktorá prišla s novou generáciou vytriasadlových kombajnov CLAAS tkvie v jeho mlátiacom ústrojenstve. Nové modely radu 5000 a 6000 disponujú mlátiacim systémom zloženým z urýchľovacieho bubna, mlátiaceho bubna, odmetacieho bubna a rotačného separátora. Priemer mlátiaceho bubna bol navýšený o 26 %, a to na celých 755 mm. Okrem toho zaistili konštruktéri i menší uhol opásania, ktorý má vplyv na plynulejší tok materiálu. I keď je plocha vytriasadiel menšia, ako v minulosti, celková separačná plocha sa zvýšila. Celková výkonnosť stroja stúpla podľa zástupcu spoločnosti AGRALL, M. Deáka až o 25 %. Nový rad obilných kombajnov môže byť podľa modelu vybavený motormi dvoch výrobcov – MAN a Mercedes. Vo vnútri kabíny potom nájdeme nový dotykový terminál CEBIS TOUCH a novú lakťovú opierku.

Druhým tohtoročným prírastkom vo forme prekladacích vozov BERGMANN skompletizovala spoločnosť AGRALL svoje portfólio strojov používaných pri zbere poľných plodín. Organizátori tak nemohli vynechať ani predvedenie modelu BERGMANN GTW 330 s kapacitou 30 m3 v agregácii s traktorom ARION 850.

Výrazné postavenie pre stroje na spracovanie pôdy

Ku slovu sa nakoniec dostala aj celá plejáda strojov na spracovanie a sejbu dnes už legendárnej švédskej značky VÄDERSTAD. Počas desaťročného pôsobenia spoločnosti AGRALL na slovenskom trhu sa ich firme podarilo umiestniť ku slovenským poľnohospodárom viac ako 400 kusov. O predstavenie techniky červenožltej farby sa postaral Ing. Ivan Kasala. Ten ako prvý uviedol radličkový podmietač Väderstad Cultus 350 v agregácii s traktorom AXION 650.

Stroj VÄDERSTAD SWIFT 640, ktorý zažíval na tomto podujatí slovenskú premiéru, bol agregovaný s traktorom Claas AXION 950 vybaveným motorom FPT s objemom 8,7 1 a výkonom 302 kW (410 k). Podľa I. Kasalu bude mať práca tohto radličkového náradia čoraz väčšie opodstatnenie vzhľadom na postupné upustenie od používania glyfosátov. Stroj je vybavený štyrmi radmi vibračných radličiek, ktoré spracovávajú pôdu do hĺbky 20 cm a je dostupný v pracovných záberoch 4,0 – 8,7 m. Viacero modelov radličkových kypričov vystriedali diskové podmietače CARIER 925 a CARIER XL 425 v agregácii s najvýkonnejším predstaviteľom traktorov, modelom CLAAS XERION 4000 s výkonom 320 kW (435 k). A keďže je po príprave pôdy potrebné na polia i niečo zasiať, firma si predstavila na záver ukážku sejacích strojov. RAPID 300C vystriedal CLAAS AXION 920 v agregácii so sejačkou RAPID A 800S vybavenou systémom SeedEye (kontrola výsevu) a možnosťou nastavenia počtu jedincov na jednotku plochy. Praktické predvádzanie uzatváralo celé portfólio sejačiek TEMPO od modelu TPF až po najznámejší sejací stroj TEMPO TPL 12. Záverečné defilé všetkých predvedených strojov bolo nevšedným a dych berúcim zážitkom, ktorý postavil na nohy takmer všetkých divákov a dal krásnu bodku za týmto vydareným podujatím. Záverečnou čerešničkou na torte bol koncert skupiny Peter Cmorík Band.

LADISLAV ZÁVODSKÝ

[Späť na obsah]

14. Zatiaľ len inovácie, tromfy zrejme neskôr

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Poľnohospodárska technika; s. 22; LADISLAV ZÁVODSKÝ]

Agritechnica 2019 sa nezadržateľne blíži. Niektoré firmy už svoje nové produkty predstavili, iné si nechávajú najväčšie tromfy v talóne. Medzi tie druhé patrí dánsky výrobca techniky na chemickú ochranu rastlín, spoločnosť HARDI. Tá predstaví podľa zástupcov spoločnosti na výstave v Hannoveri hneď niekoľko inovácií, o ktorých sme sa dozvedeli počas septembrovej tlačovej konferencie v nemeckom Kasseli a nejaký ten tromf ponúkne poľnohospodárom až počas podujatia. Dnes sa pozrieme teda na to, čo bolo novinárskej obci už predstavené.

Inovácie ťahaných postrekovačov

Ako prvý z radu inovovaných strojov si predstavíme „ľudový“ postrekovač HARDI NAVIGATOR. Ten bude odteraz vybavený novou elektronickou platformou HARDI SmartCom, prinášajúcou možnosť výbavy postrekovača viacerými inteligentnými riešeniami. Táto platforma je plne ISOBUS kompatibilná, vďaka čomu dostane majiteľ nových postrekovačov NAVIGATOR možnosť ovládať všetky funkcie stroja priamo z kabíny traktora bez prídavného terminálu. Treba spomenúť, že SmartCom je v podstate modulárnym systémom – ak potrebujete väčšiu kapacitu, jednoducho pridáte ďalší modul. Medzi ďalšie inovácie patrí systém AutoNozzleControl, ktorý zabezpečuje automatické vypínanie jednotlivých dýz pre presnú aplikáciu s minimom prekryvov. Výhodou tak nie je len minimalizácia rizika fytotoxicity, ale aj úspora nákladov na aplikáciu až do výšky 10 %. Ďalším z radu systémov, ktoré predstavujú pokrok v segmente ťahaných postrekovačov je systém PrimeFIow, ktorý sa stará o prípravu ramien pred postrekom. Tlakový systém využíva elektromotory umiestnené pri dýzach na ich plynulé a okamžité otváranie a zatváranie. Nové postrekovače NAVIGATOR budú vybavené i systémom AutoSelect, ktorý umožňuje výber medzi dýzami za jazdy, prípadne používanie oboch dýz súčasne pre vysoké pracovné rýchlosti, či vysoké dávky postreku. HARDI AutoWash je podľa zástupcov spoločnosti systémom, ktorý na trhu len ťažko nachádza konkurenciu. Obsluha má vďaka systému na výber tri programy umývania – zvyšok je ponechaný na automatiku. Vyplachovanie nádrže nikdy nebolo jednoduchšie. Vyššie spomínané systémy dopĺňajú posledné dva, ktorými sú AutoFill a AutoAgitation pre rýchle plnenie, miešanie zmesi a vyprázdňovanie nádrže. Zákazník si odteraz bude mať možnosť vybrať medzi jednoduchým postrekovačom, či postrekovačom s vysokou výbavou a inteligentnými systémami. Ťahané postrekovače NAVIGATOR budú dostupné tak, ako doteraz s kapacitou 3 000 – 6 000 l a pracovným záberom od 18 do 39 m.

Vynovený nesený postrekovač

Na základe požiadaviek na navýšenie kapacity nesených postrekovačov sa spoločnosť HARDI rozhodla pre niektoré zmeny, ktoré prinesie do modelového radu MEGA. S kapacitou od 1 200 l do 2 200 l sa nesený postrekovač HARDI MEGA dokáže vyrovnať i niektorým ťahaným postrekovačom. Plne ISOBUS kompatibilný stroj umožňuje presnú a promptnú reguláciu postrekovej kvapaliny a jednoduchú diagnostiku. Model MEGA je tak, ako aj iné postrekovače dánskeho výrobcu vybavený systémom DynamicFluid 4. Primiešavacie zariadenie TurboFiller 25 l je špeciálne vyvinuté pre manipuláciu s veľkým množstvom práškov a kvapalných hnojív a pesticídov. Kombináciou vákua a silnej rotácie vo vnútri násypky rýchlo a bezpečne mieša všetky typy chemikálií a je ľahko čistiteľné. Srdcom postrekovača sú známe čerpadlá 364/464, ktoré sú jednoduché na údržbu. NAVIGATOR je vybavený vertikálne skladateľnými mriežkovanými ramenami PRO VHY/Z 15 – 18 m a VPZ 20 – 28 m, ktoré sú vytvorené s dôrazom na stabilitu a zároveň nízku hmotnosť. Na želanie je možné postrekovať vybaviť systémom AirRide, ktorý minimalizuje vplyv nerovností terénu na stabilitu postrekovacích ramien.

Menšie zmeny v rade samochodov

Samohybné postrekovače HARDI ALPHA evo pozná zrejme každý, a nie je potrebné ich nejako zvlášť predstavovať. Spoločnosť HARDI teraz prichádza s modelmi ALPHA evo, ktoré sú vybavené motormi spĺňajúcimi emisné normy STAGE V Aby však trend zvyšovania kapacity postrekovačov nebol aplikovaný len pri menších postrekovačoch, modely ALPHA evo budú po novom vybavené nádržami s objemom 4 200 a 5 100 l. Navýšenie kapacity pre zvýšenie produktivity si však vyžaduje i zvýšenie komfortu obsluhy, vplývajúceho na podávanie vysokých výkonov. Modely ALPHA evo sú už dva roky vybavené pneumatickým odpružením náprav. HARDI však teraz prichádza s pneumatickým odpružením kabíny pre model ALPHA, čím jednoznačne zvýši komfort obsluhy svojho samochodu. Aby však bol zachovaný prístup pre údržbu, firma HARDI ponechala možnosť zdvihnúť ľavú časť kabíny. Čo sa týka presnosti a kvality aplikácie, postrekovacie ramená TWIN FORCE patria medzi svetovú špičku. Modely ALPHA evo, sú teraz dostupné s ramenami so zábermi 24 – 39 m, vyrobenými z preslávenej švédskej ocele, zaručujúce možnosť práce pri vysokých pracovných rýchlostiach pri zachovaní požadovanej kvality. Známy systém vzduchovej podpory TWIN znižuje pri správnom nastavení úlet postreku až o 80 %. Odteraz budú samochody ALPHA vybavené stredovou sekciou so systémom AutoTerrain, ktorý sa na rozdiel od konkurenčných systémov korigujúcich neželané výkyvy ramien snaží takýmto pohybom zabraňovať. Nový hydraulický systém obmedzuje kývanie sa ramien postrekovača a možnosť pracovať so záporným sklonom. Vďaka tomuto riešeniu je podľa zástupcov spoločnosti možné očakávať dokonalé nastavenie výšky, sklonu a natočenia.

Aj terminály prechádzajú svojim vývojom tak, ako sme na to zvyknutí u našich smartfónov. HARDI teraz aktualizoval svoje terminály tak, aby ponúkali ešte viac ISOBUS funkcií a zefektívnili správu údajov. Nová generácia terminálov ISOBUS HC 8700 a HC 9700 ponúka okrem iného nové možnosti prenosu dát vo formáte ISOXML. Terminály majú zjednodušiť i pripojenie k niektorým prijímačom GPS. A keď sme pri prijímačoch, HARDI chystá i prezentáciu svojich nových prijímačov s vylepšenou presnosťou pre zjednodušenie práce so systémom riadenia sekcií a pod.

Teraz so systémom PulseSystem

Ramená TWIN FORCE bude odteraz možné vybaviť systémom pulznej modulácie. Spojenie Twin systému s pulznou moduláciou bude znamenať nižší úlet postrekovej kvapaliny, ako kedykoľvek predtým. Systém PWM (pulse-width modulation) pulzáciu namiesto tlaku pre udržiavanie požadovanej dávky postreku. Solenoidy (elektromagnetické ventily) púšťajú prúd kvapaliny do dýz až 20-krát za sekundu, čím je dosahovaná želaná dávka postreku, ako aj požadovaná veľkosť kvapiek nezávisle na zmene pojazdovej rýchlosti stroja. Okrem toho je možné ramená vybaviť i kamerovým systémom pre identifikáciu burín a cielenú aplikáciu postreku.

LADISLAV ZÁVODSKÝ

[Späť na obsah]

15. Analýza stavu slovenského ovocinárstva

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Téma týždňa; s. 13,16; Ing. MARIÁN VARGA]

Slovenské ovocinárstvo prešlo v posledných desaťročiach veľkými zmenami – od zmeny pestovateľských systémov až po prispôsobenie sa marketingu vo virtuálnom svete. Posledné dva roky sú plné paradoxov: ovocinári dopestovali v reku 201,8 rekordné úrody, z ktorých však pre nedostatok pracovných síl nedokázali pozberať až 23 percent a ovocie skončilo na zemi a bolo zaradené do kolobehu prírody.

Súčasných ovocinárov na Slovensku môžeme vidieť takpovediac v štyroch rozmeroch. Sú tu malí lokálni pestovatelia ovocia – producenti, ktorí dodávajú ovocie na regionálny trh. Ďalej je tu skupina producentov, ktorí produkujú špičkové ovocie a špičkový biologický materiál. A taktiež tu máme ďalšiu skupinu producentov – „neproducentov“, čo sú iba takzvaní ovocinári, ktorí sa zameriavajú na poberanie dotácií. Na jednej strane teda v rámci Európy disponujeme vysoko kvalitnými odborníkmi na vysokej odbornej úrovni, na strane druhej je tu stále ešte veľa registrovaných producentov, ktorí však viac – menej ovocie neprodukujú a teda nedodávajú na trh. V posledných rokoch sa tu profiluje stále väčšia skupinka predovšetkým drobných ovocinárov, ktorí pestujú ovocie pre potešenie, prípadne samozásobenie, alebo z titulu tradície, či zachovania genofondov starých odrôd, kedy tieto sady plnia hlavne funkciu krajinotvorby.

V tomto príspevku sa pozrieme na slovenské ovocinárstvo cez čísla. Údaje boli použité zo Situačnej a výhľadovej správy Ovocie a zelenina, ktorú každoročne vydáva Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC) – Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP).

Základný prehľad

Na Slovensku je evidovaných okolo 450 producentov ovocia, ktorí obhospodarujú cca 6 700 hektárov ovocných sadov. Výmery ovocných sadov na Slovensku majú klesajúci vývoj. V 90-tych rokoch minulého storočia boli na úrovni okolo 16000 hektárov, dnes je to takmer o 10 tisíc hektárov menej. Neznamená to však, že sa ovocné sady iba likvidujú, znamená to, že obnova sadov je pomalšia priemerne sa každý rok vysadí okolo 200 hektárov nových výsadieb.

Najviac pestovaným ovocným , druhom je jabloň, ktorá si dlhodobo drží prvenstvo a aktuálne pestuje sa na 48 percentách plochy všetkých sadov, čo je takmer 2600 hektárov.

Pokračovanie na 16. strane

Dokončenie z 13. strany

Druhým najpestovanejším ovocným druhom sa za posledné roky stal orech kráľovský (vlašský) a tvorí 20 percent z celej plochy ovocných sadov. Ďalej sa pestujú v poradí slivky, broskyne, marhule, ríbezle čierne, čerešne, jahody a hrušky. V posledných rokoch zaznamenávame mierny nárast záujmu o pestovanie drobného ovocia, predovšetkým jahôd, čučoriedok a malín. Celkovo výmera registrovaných sadov každoročne klesá.

Produkcia slovenského ovocia sa drží v relatívne stabilných číslach. Výška dosahovaných úrod je závislá od klimatických podmienok v danom roku. Na grafe môžeme vidieť výrazne nižšiu úrodu – napríklad v rokoch 2007, 2016 a 2017, kedy Slovensko postihli mrazy, ktoré zlikvidovali veľkú časť produkcie. V roku 2011 postihli Slovensko mrazy i ľadovec. Produkcia ovocia sa dlhodobo pohybuje okolo 50 tisíc ton ročne a lineárne má stúpajúci trend. Je to taký paradox – so stále klesajúcimi výmerami sadov na Slovensku si produkcia ovocia drží ustálenú až stúpajúcu úroveň. Z toho vyplýva, že sa postupne likvidujú staršie alebo neprodukčné výsadby.

Organizácie výrobcov a Ovocinárska únia SR

Na Slovensku pôsobí od roku 1991 aj Ovocinárska únia SR, ktorá je občianskym združením zaoberajúcim sa ovocinárskou výrobou, vrátane produkcie kvalitného ovocia, ovocných výpestkov, zakladania a rekonštrukcie sadov, presadzovania integrovanej produkcie ovocia podporovania a združovania svojich členov do organizácií výrobcov (OV) a inou problematikou, súvisiacou s ovocinárskou činnosťou. Aktuálne združuje aj 45 producentov ovocia. Títo pestovatelia sa významným percentom podieľajú na produkcii slovenského ovocia. V roku 2018 týchto 45 producentov ovocia (z celkového počtu 450 registrovaných pestovateľov) dopestovalo až 84 percent z celej produkcie ovocia v SR. Podrobnejšie údaje sú v tabuľke.

Záverom

Slovenské ovocinárstvo disponuje producentmi ovocia s vysokou odbornosťou, ktorí dokážu dopestovať kvalitnú produkciu. Ešte stále máme odborníkov, ktorí sú ochotní pracovať v ovocinárstve a máme líderských producentov s hodnotami. Slovensko má taktiež veľmi vysokú kvalitu i kvantitu produkcie biologického výsadbového materiálu. Produkcia výsadbového materiálu je snáď najvyššia v Európe v prepočte na jedného obyvateľa SR, avšak viac ako 90 percent tejto produkcie sa vyváža za hranice Slovenska. Je tu teda veľký potenciál na to, aby Slovensko bolo sebestačné v tejto komodite. Dopestujeme však iba tretinu spotrebovaného ovocia. Nesmieme zabudnúť, že Slovensko má ideálne podmienky na pestovanie ovocia mierneho pásma. Je teda už len potrebné nastaviť taký systém, ktorý bude z dlhodobého hľadiska podporovať produkciu i spracovanie slovenského ovocia, aby sa z neho čím viac dostalo na stoly obyvateľov našej krajiny.

Ing. MARIÁN VARGA

[Späť na obsah]

16. Súťaž Top Agro

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Top Agro a Chotár roka; s. 7; NPC – VÚEP]

	(na základe finančno-ekonomických výsledkov za rok 2018)
1.	AGROMAČAJ a. s.
2.	SEMA HŠ s. r. o.
3.	AGROCOOP IMEĽ, a. s.
4.	František Szaxon SHR
5.	Attila Tóth
6.	Stanislav Bartoš
7.	Podielnicke poľnohospodárske družstvo Komjatice
8. – 9.	Podielnicke poľnohospodárske družstvo Inovec
8. – 9.	PLANTEX,s.r.o
10.	AGRO – GOMBÁR, s. r. o.
11.	Ján Jelen
12.	VITA-ZEL company, spol. s r.o.
13.	FirstFarms Agra M s. r. o.
14.	Poľnohospodár Nové Zámky a. s.
15.	PD BREZINA PRAVOTICE, družstvo
16.	Agroklas s. r. o.
17.	FARMA MAJCICHOV, a. s.
18.	AGROTREND Kolárovo, s. r. o.
19.	POĽNOCHOv, s. r. o.
20.	Klára Kissová
21.	AGRODAN, s. r. o.
22. – 23.	Podielnické poľnohospodárske družstvo Rybany
22. – 23.	FOOD FARM, s. r. o.
24.	Poľnohospodárske družstvo v Chynoranoch
25.	Ing. Peter Horváth
26.	BIELY POTOK, a. s.
27. – 28.	Mária Molnárová SHR
27. – 28.	MORKY PETRÁNEK, s. r. 0.
29.	GAMOTA JR, s. r. o.
30.	PD Popudinské Močidľany, družstvo
31.	Poľnohospodárske družstvo KOLTA
32.	ZDENEK ČERNAY
33.	SUPRO Marcelová, a. s.
34.	Poľnohospodárske družstvo Okoč-Sokolec
35.	MATEX, s. r. o.
36.	Poľnohospodárske družstvo Malženice
37.	AGROTOM s. r. o.
38.	Poľnohospodárske družstvo v Šenkviciach
39. – 40.	Poľnohospodárske družstvo Trenčianska Turná
39. – 40.	SLOV-MART, s. r. o.
41.	Poľno SME, s. r. o.
42. – 45.	Poľnohospodárske družstvo Holice
42. – 45.	Poľnohospodárske družstvo Neverice
42. – 45.	ORAGRO – V, s. r. o.
42. – 45.	Agrofarma – K, s. r. o.
46. – 47.	Novogal a. s.
46. – 47.	Poľnohospodárske družstvo Strekov
48. – 49.	Poľnohospodárske družstvo Zlatý klas Urmince
48. – 49.	AGROMARKT – Nýrovce, s. r. o.
50.	Družstvo podielnikov Devín
Zdroj: NPPC – VÚEPP,

[Späť na obsah]

17. Stavili na nosné materiály

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Rastlinná výroba; s. 19; VIERA UVÍROVÁ]

Na dni poľa kukurice, ktoré sa uskutočnili 11. a 12. septembra 2019 tentoraz v Drienovci na východe Slovenska, priniesla spoločnosť Candor viaceré zaujímavé materiály. Ich prednosťou je poskytovanie stabilných, nadpriemerne vysokých úrod, pričom pestovateľa úrodami podržia aj v horších podmienkach.

„Z nášho portfólia tu v Drienovci predstavujeme štyri najdôležitejšie hybridy kukurice s využitím na zrno a siláž,“ uviedol Ing. Vladimír Miklovič zo spoločnosti Candor. Ako prvý predstavil SAN LEO RH+,(FAO 320) – hybrid kukurice určený výlučne pre výrobu siláže. Pri tomto hybride upozornil na vysoký, až 12-percentný obsah oleja. Aj preto okrem výroby veľmi kvalitnej siláže, sa v Taliansku a na Slovensku z tejto kukurice lisuje kvalitný kukuričný olej.

ES Mylord je nosným materiálom zrnového segmentu spoločnosti s FAO 370. Podľa V. Mikloviča je tento hybrid „kráľ“’ intenzívnych podmienok. Odporúča ho tým pestovateľom, ktorí sa intenzívne venujú pestovaniu kukurice a majú ideálne podmienky – ako pôdne, tak vlahové a investujú do technológie pestovania. Výsledkom je nadpriemerne vysoká úroda zrna, navyše je možné ho využiť aj na výrobu siláže – dokáže poskytnúť až 30 ton zelenej hmoty z hektára. Stabilitou v poskytovaní úrod v rôznorodých podmienkach vyniká ES Method (FAO 350). Najmä v suchom roku dosahuje veľmi dobré úrody v porovnaní s konkurenčnými hybridmi. Taktiež je vhodný do podmienok dlhodobo suchých oblastí, kde sa štandardne pestujú kukurice s FAO 450. Napríklad v oblasti Palárikova a Nových Zámkov patrí napriek nízkemu FAO k najúrodnejším hybridom. Podľa zástupcu spoločnosti v takýchto podmienkach predstavuje istotu v úrode, pričom v pestovateľský priaznivých rokoch poskytuje skôr priemerné úrody.

K vysokoolejnatým hybridom kukurice (16 percent oleja) patrí aj ďalší predstavený materiál – SAN ISIDRO RH+ (FAO 450) určený na výrobu siláže. Ako uviedol zástupca spoločnosti dosahuje veľmi dobré parametre kvality, čo potvrdili aj pokusy v Okoči, kde sa pre dvomi rokmi zaradil medzi päť najlepších hybridov. V pokuse zaujal výškou a dobrým olistením celej rastliny.

VIERA UVÍROVÁ

[Späť na obsah]

18. Ocenenia

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Titulná strana; s. 1; MALVÍNA GONDOVÁ]

S blížiacim sa koncom ďalšieho roka prichádza opäť obdobie bilancovania a hodnotenia. Počas prichádzajúcich týždňov mnohí absolvujeme konferencie, semináre a slávnostné podujatia. Súčasťou niektorých je aj oceňovanie dosiahnutých výsledkov. V najbližších dňoch sú to hneď dve príležitosti, pri ktorých sa stretnú ľudia z oblasti výskumu aj poľnohospodárskej praxe. Pri príležitosti stého výročia založenia VÚEPP budú ocenení jeho pracovníci a počas slávnostného vyhodnotenia súťaží Top Agro a Najkrajší chotár roka 2019 budú odovzdané ceny manažérom z poľnohospodárskej praxe. Verejné vyslovenie uznania a ohodnotenie úspechu znamená často pre ocenených viac, ako hmotné či finančné dary. Množstvo vynaloženej práce, menších, či väčších problémov a zlyhaní, ktoré mu predchádzali, poznajú len oni sami a možno práve tá „chvíľa slávy“ ich dokáže hnať ďalej alebo inšpirovať iných, aby na sebe ďalej pracovali a zlepšovali sa. Martin Luther King Jr. povedal: „Ak nemôžeš lietať, tak bež. Ale nemôžeš bežať, tak kráčaj. Ak nemôžeš kráčať, tak sa plaz. Ale nech už robíš čokoľvek, tak sa stále hýb vpred.“

MALVÍNA GONDOVÁ

[Späť na obsah]

19. Ozimné plodiny si vyžadujú našu pozornosť

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Rastlinná výroba; s. 17; Ing. MÁRIA SEKERKOVÁ;CSc.]

Konečne sme sa dočkali „babieho leta“, ktoré okrem krásnych teplých jesenných dní vytvára podmienky aj pre škodlivých činiteľov. Títo sa objavujú ako na repke olejke tak aj na ozimných obilninách.

Na repke olejke ozimnej sa v súčasnej dobe objavuje celkom početné spoločenstvo škodcov, pravdaže nie na celom Slovensku rovnako. Na mladších jedincoch, t. j. takých, ktoré majú dva, tri a viac pravých listov sa vyskytuje skočka repková a žiaľ aj na porastoch, ktoré boli insekticídne namorené (treba poznamenať, že v niektorých oblastiach repka vplyvom sucha dlhšie vzchádzala a následne bola insekticídna ochrana mladých rastlín už slabšia). Na všetkých vývojových štádiách repky sa v závislosti od lokalít nájdu piliarky, siatice, larvy mlynárika kapustového, na spodnej strane listov môžeme nájsť malé zelené larvičky moličky kapustovej.

Pestovateľov repky by som chcela upozorniť, aby nezanedbali prehliadky porastov. Objavila som už aj nálety vošiek, a z minulého vegetačného obdobia má určite každý pestovateľ ešte v živej pamäti ich záškodnícku činnosť v podobe likvidácie (formou vycicania) listov a postupne celých rastlín.

Tiež by som chcela pripomenúť morforegulačné ošetrenie repky, hlavne z dôvodu zastavenia prerastania vegetačného vrcholu. Tu by som opäť rada zdôraznila, že aplikáciou morforegulátorov, poprípade fungicídov s morforegulačnou účinnosťou regulujeme vegetačný vrchol a nie rast listov. Ešte stále sa stretávam s názorom – „ už som dal plnú dávku morforegulátora a pozrite listy sú až po kolená“. Takýto jav môžeme vidieť hlavne na hustých porastoch (samozrejme aj pohnojených), kde sa repka – listy nemajú priestor rozložiť.

Čo sa chorôb týka, je na tom repka veľmi dobre. Stretla som sa len so sporadickým výskytom fómovej hniloby na listoch.

K ozimným plodinám patria aj ozimné obilniny, pokiaľ sú už povzchádzané, tiež im treba venovať pozornosť. Aj na ozimnej pšenici a ozimnom jačmeni niekde len na prvých listoch som už našla vošky a samozrejme už tradične aj cikádky. Ako som už v úvode spomínala súčasné teploty, ako cez deň tak aj v noci, vytvárajú podmienky pre nálet a škodlivú činnosť spomínaných škodcov. V minulom vegetačnom období bolo veľa porastov ozimnej pšenice a tiež ozimného jačmeňa napadnutých virózami, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo na výrazne nižších úrodách.

Myslím si, že insekticídne ošetrenie napadnutých porastov je potrebné, hlavne ak očakávame dobré úrody- čo chce určite každý pestovateľ a minuloročné výhovorky typu už sme zazimovali postrekovač (aj takí sa našli) sa túto jeseň nebudú opakovať.

Ing. MÁRIA SEKERKOVÁ, CSc.

odborný poradca – ochrana rastlín

[Späť na obsah]

20. Osobitosti trávenia u hydiny

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Chovateľ; s. 24; dod]

Hydina je z hľadiska tráviaceho ústrojenstva veľmi špecifickou kategóriou zvierat.

Hydina má minimálny počet chuťových pohárikov, ktoré sú citlivé na kyslú chuť, málo však vníma slanú chuť. Chemorecepčná voľba krmiva je preto obmedzená; výber je najmä mechanorecepčný a optický, podľa tvaru, veľkosti, tvrdosti a farby častíc krmiva.

Mechanoreceptory sú umiestnené hlavne na špičke horného a dolného zobáku. Pri zmene kŕmnej dávky zviera spočiatku krmivo nežerie, len ho ďobaním a zrakom skúma. Jeho vlastnosti si „vtisne“ do pamäti a neskôr ho už prijíma bez problémov. Negranulovanú zmes vníma ako jej jednotlivé častice, z ktorých si pod kontrolou zraku vyberá.

Kŕmenie gritom

Žalúdok hydiny má dva úseky. V žľaznatom žalúdku sa potrava spracováva chemickou cestou. Vylučuje sa tu kyselina chlorovodíková, pepsinogén a mucín. Kyselina chlorovodíková premieňa pepsinogén na pepsín, ktorý začína štiepiť bielkoviny na peptidy a aminokyseliny. Žalúdočná šťava má pH 1,5 – 2. Žuvaciu funkciu zubov preberá svalnatý žalúdok, v ktorom sa mechanicky spracováva a premiešava potrava napučaná a natrávená v žľaznatom žalúdku.

Aby bola uľahčená drviaca a mlecia funkcia žalúdka, hltajú vtáky kamienky a zadržujú ich v svalnatom žalúdku. Ak je ich príjem malý, vydržia v žalúdku dlho; ak prístup ku kamienkom nie je obmedzený, viac ich odchádza vo výkaloch. Kamienky možno hydine zámerne podávať vo forme gritu v rôznom zrnení. Nerozpustný grit sa v žalúdku obrusuje len pozvoľna, vydrží v ňom dlho, preto sa môže podávať v dlhších intervaloch. Vápenatý grit sa v kyseline chlorovodíkovej v žalúdku rozpúšťa, preto musí byť zvieratám stále k dispozícii. Pre nosnice môže byť v primeraných dávkach dobrým zdrojom vápnika, pre ostatnú hydinu je vzhľadom na nadmerný prísun tohto prvku nevhodný.

Grit nie je nutný pre drvenie krmiva, svaly žalúdka to ľahko zvládnu i bez gritu. Celá pšenica i iné zrniny sú v svalnatom žalúdku napučané a natoľko mäkké, že ich možno miernym tlakom medzi dvomi prstami ľahko rozžmoliť na kašu. Problém je s rozdrvením zožratého peria a tvrdých častíc podstielky, tam kŕmenie gritom uľahčí ich deštrukciu.

Dve slepé črevá

Sliznica svalnatého žalúdka je pred poškodením chránená kutikulou. V svalnatom žalúdku sa netrávia len bielkoviny pôsobením pepsínu produkovaného v žľaznatom žalúdku, ale aj lipidy a sacharidy; antiperistaltickými pohybmi sa sem dopravuje pankreatická šťava.

V dvanástniku pokračuje trávenie v kyslom prostredí. Na rozdiel od cicavcov ústia vývody pankreasu spoločne so žlčovými vývodmi až do jeho distálnej časti. Pankreas produkuje lipázu, amylázu, trypsinogén, chymotrypsinogén, karboxypeptidázy, cholesterolesterázu a hydrogenuhličitan sodný, ktorý pufruje kyselinu chlorovodíkovú vyprodukovanú v žľaznatom žalúdku. Na úprave pH sa podieľa aj slabo alkalická žlč.

Hrubé črevo vtákov sa skladá len z dvoch slepých čriev (ceca) a krátkeho priameho čreva (rectum). V slepých črevách prebieha intenzívne mikrobiálne trávenie, pri ktorom sú vytvárané prchavé mastné kyseliny a produkujú sa niektoré vitamíny. Slepé črevá sa plnia antiperistaltickými pohybmi rekta. Krmivo je tu obvykle trávené 24 – 48 hodín.

Mikrobiálna populácia čriev je neoddeliteľnou súčasťou tráviaceho systému všetkých zvierat. Typická mikroflóra pre dospelú hydinu sa v tenkom čreve ustáli až počas druhého týždňa života a v slepých črevách do veku 30 dní. Mikroorganizmy využívajú všetky živiny, ktoré dokáže využiť hostiteľ, ale využívajú i mnohé z tých, ktoré hostiteľ využiť nedokáže.

Zloženie kŕmnej dávky a niektoré kŕmne aditíva výrazne ovplyvňujú druhové zastúpenie bakteriálnej populácie a tak ovplyvňujú trávenie a vstrebávanie živín. Niektoré baktérie produktmi svojho metabolizmu redukujú zastúpenie patogénnych mikroorganizmov v črevách, niektoré zlepšujú stráviteľnosť minerálnych látok a iné naopak produkujú pre hostiteľa škodlivé látky.

Moč a trus

Moč vtákov obsahuje veľmi málo močoviny; odpadovou splodinou metabolizmu dusíkatých látok je najmä kyselina močová. Tá je pomerne ťažko rozpustná, preto sa počas embryonálneho vývoja ukladá vo vajci v tuhej forme; vtáčie embryo je tak chránené pred otravou jej vysokou koncentráciou.

Tvorba kyseliny močovej potom pretrváva i v postembryonálnom živote. Pri nedostatku dusíkatých látok v krmive sa vracia z kloaky do slepých čriev a v menšej miere až do ilea viac kyseliny močovej, než pri skrmovaní zmesi bohatej na dusíkaté látky. Trusom vtákov sú spolu vylučované výkaly a moč. Podľa farby a konzistencie trusu môžeme posúdiť kvalitu výživy. Pri prebytku bielkovín v kŕmnej dávke je trus čierny a riedky; pri vysokom obsahu sacharidov hnedý a cestovitý. Biely a vodnatý trus signalizuje, že zviera nežerie, má negatívnu bilanciu dusíka a v jeho truse je najmä kyselina močová.

[Späť na obsah]

21. IP – riešenie pre špeciálnu rastlinnú výrobu

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Téma týždňa; s. 16; Ing. JOZEF ŠUMICHRAST]

Za posledných 20 až 30 rokov sa značne obmedzili mechanické vstupy do pôdy, v osevných postupoch sa zúžil počet pestovaných plodín, pričom sa celkove podceňuje prevencia a uplatňuje sa najmä ochrana plodín pesticídmi. Avšak namiesto chemických metód treba v ovocinárstve, zeleninárstve a vo vinohradníctve uprednostniť trvalo udržateľné biologické, fyzikálne a iné nechemické metódy s dôrazom na prevenciu.

Kým klasický spôsob pestovania ovocia, zeleniny, zemiakov a viniča sa zameriava na produkciu, teda na výsledok a množstvá, naopak ekologické pestovanie sa sústreďuje na proces pestovania a kvantitu produkcie nie je možné ovplyvniť. Zlatou strednou cestou je integrované pestovanie, ktoré využíva pre životné prostredie bezpečnejšie postupy a zároveň je jeho cieľom dosiahnuť stabilnú produkciu. Eliminuje chemické zásahy a preferuje biologické a mechanické postupy. Používa metódy overené časom a našimi predkami, ako vedenie záznamov o počasí, vykonávanie monitoringu škodlivých organizmov, či dodržiavanie osevného postupu, ktorého základom je rotácia plodín s cieľom zabrániť narastajúcemu výskytu chorôb a škodcov.

Postupy trvalo udržateľného poľnohospodárstva

Integrovaná produkcia (IP) používa postupy trvalo udržateľného poľnohospodárstva. Pestované plodiny sú pod zvýšeným dohľadom a vzorky pôdy sú pravidelne kontrolované na živiny a ťažké kovy, napríklad na obsah olova, kadmia, ortuti, či arzénu. Vďaka integrovanému pestovaniu plodín sú ich hodnoty dlhodobo hlboko pod hranicou povolených limitov. Integrovaná produkcia je aktuálne súčasťou druhého piliera neprojektových opatrení, takzvaných agro-environmentálnych opatrení (AEKO). Okrem rozmeru podpory lokálnej produkcie, je to aj významný nástroj na motivovanie pestovateľov zaviesť také pestovateľské postupy, ktoré budú šetrnejšie pre životné prostredie a prínosné pre zdravie spotrebiteľov.

V súčasnosti, keď sa pripravuje nový strategický plán pre uplatnenie spoločnej poľnohospodárskej politiky v podmienkach Slovenskej republiky na roky 2021 – 2027, sa jednotlivé zväzy a združenia dotknuté schémou integrovanej produkcie zaoberajú analýzou stavu a navrhujú riešenia, pre čo najlepšie využitie potenciálu špeciálnej rastlinnej výroby. Vhodné nastavenie bude viesť k rastu produkcie a zároveň umožní producentom prejsť od konvenčného pestovania k ekologickejšiemu pestovaniu. Integrovaná produkcia predstavuje toto rozumné riešenie.

Predpoklady úspešného fungovania IP

Dôležité je umožniť samosprávu zväzom dotknutých schémou IP a to hlavne v rozsahu vedenia registra, certifikácie a vypracovania vlastnej metodiky na pestovateľské postupy používané v IP a kontrolu pestovateľov v schéme IP.

Keďže IP nie je ešte ekologické pestovanie, ale iba k nemu smeruje, nie je nutné počas celého obdobia záväzku držať celú plochu osevného postupu v IP. V prípade zeleniny, ktorá má často osevný postup aj s 3- až 6-ročnou prestávkou, by v záväzku mohla byť napríklad iba plocha, na ktorej sa zelenina v aktuálnom roku pestuje a v ďalšom roku by ju bolo možné vybrať. Podmienkou by bol test na ťažké kovy v pôde pre nové a aj pre znovu prijaté plochy do záväzku. V záväzku by bola iba produkčná plocha, ktorá by sa mohla presúvať v závislosti od plodiny, nie všetky polia podniku. Pri schémach ako „CHVO – Žitný ostrov“ musí byť IP nadstavbou, nie vylučovacou schémou.

Umožniť zväzom, keď budú mať vypracovanú a schválenú metodiku a smernice na pestovateľské postupy používané v IP, kontrolu pestovateľov žiadajúcich o podporu v schéme IP. Preto nie je nutné stanoviť od stola maximálne množstvo aplikácií prípravkov na ochranu rastlín (PÓR). Veď dnes je dokázané, že pre životné prostredie a kvalitu plodov je oveľa lepšie použiť častejšie nízke dávky prípravkov na ochranu rastlín kontaktným spôsobom, napr. na základe lapačov hmyzu a modelov sledovania tlaku chorôb, ako jednorazovú aplikáciu vysoko koncentrovaného systémového postreku. Samozrejme, princíp superkontroly integrovanej produkcie by nemal byť narušený a mal by zostať zachovaný, pričom by ju mala vykonávať Poľnohospodárska platobná agentúra (PPA) a kontrolné organizácie podľa príslušných zákonov (ÚKSÚP – rozbory pôdy, vedenie registrov, ŠVPS SR – rozbory plodov na vybrané látky).

Keďže výsledkom IP je produkcia, nemala by sa zneužívať na čerpanie nezaslúžených dotácií, ale treba zväzom umožniť certifikáciu podnikov a plôch v registri a produkcie. Napríklad v prípade podpory tekvice, konkrétne pestovanej za účelom výroby oleja a jadierok na export, ide cez schému IP takmer 30 percent finančných prostriedkov, čo určite nie je cieľom tejto podpory.

Certifikovaná produkcia s použitím čísla registrácie, preveriteľného na verejnom webe zväzov, prípadne s použitím jednotného loga IP bude pre spotrebiteľa čitateľná a bezpečná, pričom spotrebitelia okrem kvality budú mať aj istotu pôvodu.

Zvýšiť pestovateľské plochy

V prípade úspešného zavedenia zmien v IP a ďalších synergií v rámci ostatných podpôr, by sme plochy výkonných produkčných sadov mohli zvýšiť zo súčasných 3 500 hektárov na 5 000 hektárov, plochy zeleniny zo súčasných 4 000 hektárov na 8 000 hektárov, plochy zemiakov zo súčasných 5 000 hektárov na 8 000 hektárov a plochy vinohradov zo súčasných 8 500 na 15 000 hektárov.

Pre rozpočet Slovenskej republiky by zavedenie pre prax použiteľnej schémy IP a hlavne v relevantnej výške podpory (600 – 900 eur na hektár p. a.), vzhľadom na použité prostriedky, ktoré sú súčasťou Európskych podporných fondov, nebola vysoká záťaž. Ak sa od podpory odrátajú zaplatené dane a odvody, vyplývajúce zo zvýšenej produkcie, mohla by takáto podpora byť pre našu krajinu investícia s garantovanou návratnosťou, čo sa o mnohých ostatných podporách nie len v sektore poľnohospodárstva nedá povedať.

Ing. JOZEF ŠUMICHRAST

Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska

[Späť na obsah]

22. Podstata premeny

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Top Agro a Chotár roka; s. 6; JOZEF SEDLÁK]

V novembri 2019 uplynie 30 rokov od udalostí, ktoré radikálne zmenili spoločnosť na Slovensku.

Vidno to aj na poľnohospodárstve – žijeme v tej istej krajine, ale vyzerá inak. Mení sa jej ráz, pretože sa zmenilo hospodárenie na pôde a vzťah spoločnosti k pôde a vidieku. Niektoré veci a javy ľudia registrujú len letmo, iné nadobudli pre nich mimoriadny význam. Jedným z atribútov dobrého života sa stali zdravé, kvalitné potraviny, upravená, svieža a čistá krajina. Oboje ako základ trvalej existencie ľudí vie poskytnúť len rozumne spravované hospodárenie podnikanie na pôde. Po tridsiatich rokoch od veľkých spoločenských zmien nemôžeme byť spokojní s tým, čo sme dosiahli.

Na jednom sa zrejme zhodneme: zmeny boli nevyhnutné, ale spôsob, akým sme ich uskutočňovali, nepriniesol žiaduci výsledok. Spoločnosť ako celok si to uvedomila vo chvíli, keď sa po reťazi opakujúcich sa potravinových škandálov koreniacich v mäse, vajíčkach či iných produktov z dovozu začala dožadovať chutných čerstvých domácich potravín. Rastúci dopyt po nich nastavil zrkadlo skutočnej výkonnosti poľnohospodárstva a potravinárstva a štruktúre, ktorá ju reprezentuje. Všetci už vieme – stratili sme sebestačnosť v základných potravinách. Otázka znie, či sme ju schopní obnoviť a v akej miere?

Potenciál je v ľuďoch

Sme, celkom určite. Slovenské poľnohospodárstvo nehľadiac na zábery kvalitnej pôdy, ktorá padla za obeť živelnej a jednostrannej modernizácii krajiny najmä v podaní automobiliek, ale aj neriadenej výstavbe satelitných sídlisk, stále disponuje dostatočným pôdnym rezervoárom. Najmä však podnikavými, premýšľavými ľuďmi, ktorí vedia rozumne a so srdcom na pôde hospodáriť. To oni ukazujú, ako efektívne využiť potenciál krajiny. Ako lepšie čerpať živú vodu z tejto studne múdrych hláv, už takmer jedno štvrťstoročie upozorňuje Top Agro, súťaž o najlepšie manažmenty v poľnohospodárstve. Keď sa začítame do príbehov najlepších hospodárov končiaceho sa desaťročia, ktoré sa opierajú o výsledky roku 2018, objavíme medzi nimi príslušníkov rôznych generácií. Tých, čo zažili obdobie pred transformáciou, prebudovali družstvá na podniky podielnikov alebo ich premenili na akciové spoločnosti. Mnohí z nich si vychovali nasledovníkov a odovzdali či chystajú sa odovzdať manažérske kormidlo, na ich i našu radosť, neraz svojim synom alebo dcéram.

A máme tu veľmi pestrú, vekovo i veľkostne, skupinu rodinných hospodárstiev, ktorá zahŕňa malé, stredné aj skutočne veľké podniky. Vybudovali hospodárstva, ktoré si ich predkovia nevedeli predstaviť ani v najsmelších snoch. Tento obrovský kvalitatívny skok je tiež dôsledkom nášho historického vývoja. Reakciou naň v medzinárodnom kontexte bol vstup zahraničného kapitálu do poľnohospodárskych družstiev. Aj Dáni, Nemci či Taliani tvoria obraz súčasného agrárneho Slovenska, ktoré je súčasťou EÚ, kde je prirodzený voľný pohyb kapitálu, ľudí a tovaru.

Identifikácia krajiny

Nepochybne platí, že poľnohospodárstvo je jedným z identifikačných znakov krajiny. Cez víno, syry, ovocie spoznávame vôňu, chuť, charakter a povahu krajiny. Slovenské syry a víno však formoval do súčasnej podoby aj plodotvorný kontakt s vonkajším svetom – valaskou či nemeckou kolonizáciou, dnes špičku v chove ošípaných predstavujú firmy s dánskou kapitálovou účasťou. Učme sa ich pohľadu na podnikanie, ktorý vnímajú ako celostný systém. Ak nám niečo vadí, tak to korigujme a žiadajme vždy férový prístup s ohľadom na potreby našej krajiny. Konajme čestne, aby čestne konali aj tí, od ktorých to žiadame a žiadajme od nich, aby sa svojím podnikaním stali organickou súčasťou Slovenska. Na prvom mieste musí byť záujem krajiny, kde podnikám a ergo žijem, teda zakoreňujem.

Potrebujeme stratégiu

Názory na budúcnosť slovenského poľnohospodárstva sa rôznia, čítame ich aj z aktuálnych príbehov hrdinov slovenských polí, fariem, sadov a zeleninárskych plantáží. To, čo vari najviac potrebujeme, je ako zjednotiť tvorivého podnikateľského ducha a energiu vynikajúcich jednotlivcov do stratégie celonárodného rozvoja poľnohospodárstva a potravinárstva. Stojíme pred novým desaťročím, skutočne zlomovým, možno poslednou príležitosťou, keď ešte býka môžeme chytiť za rohy a nie za chvost.

Potrebujeme program, ktorý nás zjednotí zo severu na juh, od východu na západ a prinesie kooperáciu nielen naprieč jednotlivými druhmi poľnohospodárskej produkcie, ale naprieč všetkými podnikateľskými formáciami, teda spoluprácu medzi malými, strednými a veľkými hospodárstvami. Budeme takí silní, ako budeme kooperatívni, teda spolupracujúci, vzájomne ústretoví ajednotní. Isteže, vždy sa budeme líšiť, v rozdielnosti je krása a príťažlivosť života, ale práve v jeho mene sme odsúdení na kompromisy, na vzájomnú ústretovosť, akú dôverne poznáme z manželstiev. Tie nás napĺňajú, pokiaľ sú založené na dôvere a nie na podrazoch. Dôležité je podnikať kroky k vyladeniu a nie k rozbíjaniu vzťahov spolupráce, môžeme robiť len s tým, čo máme k dispozícii, zveľaďujme naše hospodárstva s myšlienkou starých Rimanov – Laboremus pro patria – Pracujeme pre vlasť, domovinu.

Nie je to nadnesené? Nie, potrebujeme pozitívnu víziu, myšlienku, ktorá nadchýna a motivuje.

Ide o záujem nás všetkých

Onedlho si slovenská spoločnosť vyberie novú politickú moc. Práve politici realizujú zmeny, po ktorých túži spoločnosť. Bolo by dobré, keby sme konečne dokázali sformulovať program jasnej vízie rozvoja poľnohospodárstva schválený ústavnou väčšinou, aby bol záväzný nielen pre jednu vládu, ale aj tie nasledujúce, lebo ide o záujem krajiny a jej ľudu.

Luď sme vo všetkej rôznorodosti my, obyvatelia Slovenska. Ak nám ide naozaj o trvalo udržateľný rozvoj života v našej domovine, potrebujeme prosperujúce poľnohospodárstvo, uchovávajúce zdravú pôdu, vodu a vzduch pre naše deti a deti ich detí. Nie sme nič viac a nič menej iba dočasní správcovia krajiny, povinnosťou ktorých je konať zodpovedne.

JOZEF SEDLÁK

[Späť na obsah]

23. Agromačaj zachraňuje česť domácemu pestovaniu zeleniny

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Top Agro a Chotár roka; s. 7; JURAJ HUBA]

Mrkva, petržlen, zeler, kapusta, paprika alebo melóny. Sortiment, o ktorom hovoríme, že chýba na pultoch obchodných reťazcov zo slovenských zdrojov, sa vo veľkom pestuje neďaleko obce Voderady v Trnavskom kraji.

Ráz tamojších polí pôsobí ako zväčšené záhony starostlivého záhradkára. Mrkva a petržlen sú zasiate do hrobčekov a zeleru sa akurát tvorí bulva. V závere júla je poľná paprika bohato zaradená a zberajú ju desiatky zamestnancov a brigádnikov spoločnosti Agromačaj. Tá hospodári pri Voderadoch len tretí rok a výrazne zmenila osevný postup, na ktorý boli tamojší obyvatelia zvyknutí. V minulosti sa v tejto obci vyrábalo najmä mlieko, čomu bola prispôsobená aj štruktúra rastlinnej výroby. Dnes je táto oblasť zásobárňou zeleniny nielen pre slovenský, ale aj český a maďarský trh. Potenciál v tamojšej pôde videl najväčší slovenský zeleninár a v tomto roku aj obhajca víťazstva v súťaži TOP Agro Slovensko – Juraj Mačaj. Jeho rodina roky hospodárila najmä v okolí Kráľovej pri Senci a známi boli najmä ako producenti zemiakov.

Podľa požiadaviek odberateľa

To sa v posledných desiatich rokoch začalo meniť. K zemiakom pribudla aj iná zelenina a polia spoločnosti sa rozšírili až k Malým Karpatom alebo k Trnave. Rozmanitosť výroby je čím ďalej väčšia a aj osvedčené zemiaky alebo cibuľa pýtajú čoraz rozsiahlejšie výmery. Obchodné reťazce, ktoré produkciu z tamojších polí vykupujú, sú spokojné s kvalitou, cenou aj dodanými množstvami. „Odberateľa musíte stále držať v tranze. Keď povie skoč, nemôžete sa pýtať prečo, ale ako vysoko,“ smeje sa Juraj Mačaj.

Mimochodom, dôsledkom spomínaného prístupu je, že sa v tomto roku prvý raz na jeho poliach objavila poľná paprika. „Oslovili nás z Tesca, ktorému dodávame sortiment zeleniny, či im nevieme zabezpečiť aj poľnú papriku. Môj prvý plán bol zakontrahovať ju u slovenských pestovateľov a dodať ju do obchodnej siete. Ale nájsť spoľahlivého pestovateľa nebolo jednoduché, tak sme sa rozhodli zadovážiť ju z našej produkcie,“ hovorí Juraj Mačaj. Vysadili ju na siedmich hektároch pôdy a ak sa nič neočakávané nestane, tržby z hektára by ich mali príjemne prekvapiť. Začiatky pestovania sú pri každej novej plodine u Mačajovcov rovnaké. Pustia sa do výroby s plným nasadením a neúspech si nepripúšťajú. Robia všetko preto, aby stopercentný prístup priniesol želaný efekt. Z toho vyplývajú aj investície do technológií, ktoré nakúpili až na 30-hektárovú výmeru papriky. Okrem nej je však dôležité ovládať a poznať potreby danej plodiny.

„Do tímu nám pribudla pani, ktorá celý svoj profesionálny život pestovala zeleninu. Dnes je u nás a má absolútne voľné ruky pri pestovateľských postupoch, nákupe vstupov alebo organizácii spolupracovníkov. Špičkové výsledky dosiahnete len s najkvalitnejšími ľuďmi. Preto už roky máme napríklad špecialistu na zemiaky, cibuľu alebo koreňovú zeleninu,“ vymenúva Juraj Mačaj.

Zdvojnásobili výmery

Za ostatných päť rokov dokázali Mačajovci pri väčšine plodín zdvojnásobiť výmery. Dnes preto pestujú tisíc hektárov zemiakov, 560 hektárov cibule, 230 hektárov koreňovej zeleniny, 95 hektárov kapusty alebo 60 hektárov cesnaku. Kým iní postupne z trhu odchádzali, oni sa zväčšovali. Ostatné roky im nahráva aj samotný záujem spotrebiteľov o pôvod potravín, ktoré konzumujú. Tomu sa prispôsobili aj obchodné reťazce a vo väčšej miere sa starajú o nákup z lokálnych zdrojov.

Obchod riadia sami

„To, prečo väčšina poľnohospodárov upustila od poľného pestovania zeleniny je, že neboli priamo zastúpení na trhu. My máme zmluvy s reťazcami. Žiadne medzičlánky, ktoré v niektorých prípadoch dokázali odkrojiť 50, ale aj 80 percent potenciálnej marže. Sprostredkovatelia boli schopní dotlačiť pestovateľa až na krv. Tomuto sa od roku 2001 vyhýbame a obchod si riadime sami. Stálo nás to veľa energie a rizika, ale bolo to kľúčové rozhodnutie,“ spomína Juraj Mačaj.

O maloobchod sa tamojší hospodári starajú aj potom, keď sa zo skladu vyvezie posledná vlečka zeleniny, ktorá sa urodila na ich poliach. Produkciu dodávajú celoročne, to znamená, že časť musia nakúpiť v zahraničí. „Celé to riešime za zákazníka. Keď vieme, že sa zber našej úrody začne skôr, skončíme aj skôr s dovozom. Ale ak vidíme, že sezóna potrvá“ dlhšie, tak sa zahraničná zelenina na pultoch objaví neskôr. Má to svoje výhody. Pravdepodobne, keby sme dodávali len našu produkciu, zákazník nás odstaví od dodávok skôr z obavy, či dokážeme plniť jeho požiadavky aj v závere sezóny,“ hovorí Juraj Mačaj,

Poľnohospodárstvo je volatilné odvetvie, ktoré veľmi citlivo vníma napríklad sucho alebo neúrodu vo svete. Ceny vedia v priebehu týždňa výrazne vyrásť, ale aj padnúť na dno. Pri zelenine stále platí, že jej cena sa určuje dopytom a ponukou na trhu a nie burzovými špekuláciami. „Vyhrávame heslom, čím je horšie, tým lepšie. Čím je väčšie sucho a neúroda v Európe, tým lepšie pre nás,“ tvrdí Juraj Mačaj. V zapätí vysvetľuje, že oni majú väčšinu polí pod závlahou a tým dokážu do veľkej miery stabilizovať úrody. A to odberatelia oceňujú.

JURAJ HUBA

Juraj Mačaj chváli rozhodnutie začať s pestovaním poľnej papriky. Verí, že po septembrovom ukončení zberu skonštatujú úrodu 80 ton z hektára. foto – autor

Závlahy sú pri zelenine stabilizačný faktor úrod.

[Späť na obsah]

24. Slovenské ovocinárstvo dnes – očakávania a výzvy do budúcnosti

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Téma týždňa; s. 14; VIERA UVÍROVÁ]

Slovenské ovocinárstvo Je v posledných rokoch viac alebo menej v pozornosti širokej verejnosti. 3e súčasťou poľnohospodárskej prvovýroby so všetkým, čo k tomu patrí. Má aj silné aj slabé stránky. Špeciálne plodiny sú náročné na ľudskú prácu a ešte viac na investície. Pre objasnenie problematiky sme preto o rozhovor požiadali Ing. Mariána Vargu, predsedu Ovocinárskej únie Slovenskej republiky.

Kde sa slovenské ovocinárstvo nachádza dnes?

Ovocinárstvo na Slovensku si posledných takmer dvadsať rokov stále drží trend úrod okolo 50-tisíc ton ovocia ročne. Kým v minulosti sme mali 16 000 hektárov sadov, dnes oficiálne vykazujeme už len 6 700 hektárov, z toho vyslovene produkčných sadov je len 3 500 hektárov, ostatných 3 000 hektárov je s veľmi nízkou, takmer nulovou produkciou ovocia. V tom historickom vývoji sme síce spadli na podstatne nižšiu výmeru, ale s vyššou produkciou ovocia z hektára, pričom celková produkcia sa udržala.

Na Slovensku je celkovo 450 ovocinárov. Avšak tých, ktorí produkujú certifikované ovocie, t. j. ovocie, ktoré môže ísť do obchodných sietí, je len okolo 30 subjektov. Časť z nich sú v odbytovom združení, buď SK Fruit, alebo Bonum. Znamená to, že na Slovensku máme stále menej a menej ovocinárov, ale tí čo ostali, sú výkonnejší. Čo sa kvality týka slovenské ovocinárstvo z pohľadu svetového, ale aj európskeho ovocinárstva, veľmi razantne speje k vysokej kvalite produkcie.

Špecifikoval by ste problémy ovocinárskej výroby?

Boríme sa s neusporiadanými vlastníckymi vzťahmi k pôde. Postaviť dom na cudzom pozemku je veľmi veľké riziko a rovnako aj vysadiť sad. Pri rôznych zmenách vlastníctva, by ovocinár mohol o ten sad prísť. Druhá vec je investičná náročnosť ovocinárskej výroby, pretože máloktorý domáci subjekt má na to, aby zakladal sad. Dnes vysadiť ovocný sad nie je problém. Problémom je jeho technické zabezpečenie – závlahy, ochrana proti ľadovcu, proti mrazová ochrana, to všetko si vyžaduje vysoké investície. Samotná výsadba, biologický materiál – stromčeky, tvorí možno 40 percent z celkových nákladov. Založiť technologicky zabezpečený sad predstavuje investíciu vo výške okolo 50-tisíc eur na hektár. Takže málokto si môže dovoliť vysádzať vo veľkom.

Aké máme prednosti, prípadne výhody v porovnaní s okolitým svetom?

Slovensko má jednu obrovskú výhodu – dovolil by som si tvrdiť, nielen v Európe, ale ani vo svete sa nenájde štát, ktorý by mal toľko biologického materiálu stromov, ktoré by mohli vysádzať. Viac ako 90 percent našej výroby – čo sú takmer 2 milióny ovocných stromov, vyvezieme do zahraničia. Vysádzajú sa v celej Európe, kde sme známejší ako na Slovensku. Naša krajina je veľmocou nielen v automobilovom priemysle, ale aj v produkcii ovocných stromov, čo málokto vie. Ak dnes nevyužijeme túto fantastickú výhodu, tak raz budeme naše sady vysádzať so stromami, ktoré sa nedopestujú u nás. Ako sa hovorí: „doma nikto nie je prorokom“. Žiaľ musím skonštatovať, že u nás nemáme žiadnu pomoc, aby sme mohli takýto biologický materiál produkovať. Nie je to také jednoduché, akoby sa zdalo, pretože všetok základný východiskový certifikovaný materiál – očká, podpníky, cca 80-90 percent sa musí dovážať z Holandska, Nemecka, Belgicka, Francúzska. My v spolupráci s nimi vyrábame konečný biologický materiál – stromy. U nich ovocinárske škôlky v nedávnej minulosti pomaly krachovali, my sme sa vzmáhali, ale teraz, keď máme problémy najmä s pracovnou silou, sa obávam, že to nevydržíme.

Z hľadiska prírodných podmienok a aj vplyvom zmien klímy, ako sme na tom dnes?

Pre pestovanie ovocia máme na Slovensku takmer ideálne pôdnoklimatické podmienky – tretie najvhodnejšie v Európe. Zmena klímy nám otvára určitý priestor na pestovanie ovocných druhov, ktoré sme tu v minulosti nepestovali. Napríklad taký Granny Smith – odroda jablone, ktorá tu pred 15-20 rokmi nedozrela. Alebo aj obyčajné goldeny, ktorým sa dnes darí aj pod Tatrami v Poprade. V prípade kôstkovín, ktoré u nás neskôr dozrievajú, môžeme vstúpiť, napr. na španielske a talianske trhy, v čase keď tam takéto ovocie už v ponuke nemajú. Je len na nás, ako tieto prírodné rozdielnosti v podmienkach využijeme.

Kam v súčasnosti speje svet najmä v ošetrovaní sadov?

Svet speje k vyššej ekologizácii, od konvenčného spôsobu pestovania prechádza k ekologickému, resp. k prírode šetrným technológiám. Dnes tu máme integrovaný spôsob pestovania, v ktorom v princípe ide o čo najnižšie zaťažovanie životného prostredia. Je nutné si ale uvedomiť, že bez chemickej ochrany to úplne nejde. Myslím si, že jednoznačne musíme vsadiť na integrovaný spôsob pestovania, pričom sa treba zamerať na našich zákazníkov. Čiže každý jeden ovocný druh, ktorý ide do predaja, musí byť pod kontrolou. S potešením môžem skonštatovať, že v posledných rokoch nebol zistený čo len jeden negatívny výsledok ohľadom rezíduí v ovocí. Pri všetkom rešpekte a pokore hovorím, že sme sa to asi naučili robiť. Zároveň musím povedať, že tu máme legislatívu, ktorá nás zbytočne obmedzuje. Celý svet v integrovanom spôsobe aj v ekologizácii speje k tomu, aby sa potlačila primárna infekcia. Znamená to, že ako náhle vzniká riziko napadnutia patogénom, je nutné okamžite vykonať ošetrovanie, ktoré je obyčajne s kontaktnými, pre životné prostredie menej zaťažujúcimi prípravkami. My naopak, sme jediný vo svete, kde máme stanovený limitovaný počet zásahov. Každý, kto pozná problematiku, sa nad tým pozastavuje. Preto my – Ovocinárska únia, Zväz zeleninárov, Zväz vinohradníkov sa chceme združiť s cieľom presadenia integrovaného spôsobu pestovania s lepšie nastavenými pravidlami ochrany.

Ako to v súčasnosti vyzerá s našou produkciou ovocia v konfrontácii s okolitými štátmi?

Rád by som sa dožil doby, aby sme v rámci produkcie ovocia v Európe tvorili aspoň jedno percento. Znamená to vyprodukovať 100-tisíc ton ovocia ročne. V kontexte s tým, že na Slovensku sa spotrebuje do 160-tisíc ton ovocia mierneho pásma. Máme tu ideálne podmienky na pestovanie, ovocie by sme mohli aj vyvážať. Je fakt, že na trhu máme ovocie v dumpingových cenách, napr. z Poľska, kde majú úplne iné ekonomické podmienky ako my, pričom nemajú ani zďaleka také odvodové a daňové zaťaženie. Ak by sme naše prírodné podmienky dokázali využiť, mohli by sme vo vývoze ovocia dosiahnuť aktívne obchodné saldo. Napr. na ročnú produkciu 200-tisíc ton ovocia by nám stačilo 5 000 hektárov produkčných výkonných sadov. Dnes, ak chce ovocinár prežiť, sa v úrodách musí pohybovať okolo 50 ton z hektára. Náš celoštátny priemer v jablkách je 18 ton z hektára. V produkcii máme stále veľký priestor. Sú u nás aj výmery, kde dokážu vypestovať 70 aj 100 ton z hektára, avšak na úkor kvality.

Za jeden z veľkých problémov ste označil aj pracovnú silu, aký má dopad na ovocinársku výrobu?

Pracovná sila je problémom v celej Európe. Dnes nevieme ovocie pozberať, nemáme dosť ľudí. V tomto máme dve možnosti: začať znižovať výmery, čo sme aj minulý rok urobili. V sadoch nám chýbalo 500 ľudí, keďže na jeden hektár je potrebný jeden človek, tak sme naplánovali zníženie výmery o 500 hektárov. Bolo to kruté, ale nevyhnutné rozhodnutie. Ovocinári, ktorí to pochopili, časť sadov zlikvidovali – celkovo o 270 hektárov a tento rok o ďalších 230 hektárov. Sme v tom stave, pre ktorý máme dostatok ľudí. Nemusíme sa prosiť a čakať, že nám niekto povolí zamestnancov, napr. z Ukrajiny. Naša legislatíva nám v zamestnávaní sa sezónnych pracovníkov nie je nápomocná. Potrebovali by sme úplne zmeniť prístup k špeciálnym plodinám, ktoré musia mať, tak ako to z ich pomenovania vyplýva, špeciálny prístup. V oblasti zamestnávania máme legislatívu nastavenú pre automobilový priemysel, ale nie pre poľnohospodárstvo, kde sa musia rešpektovať prírodné zákonitosti. Faktom je, že o našej problematike veľakrát rozhodujú ľudia, ktorí ju neovládajú. Pokiaľ sa nám nepodarí zvrátiť stav, budeme musieť naďalej znižovať pestovateľské plochy sadov. Je tu ešte druhá možnosť a to dvíhať investície a vysádzať nové sady do úzkych pásov, kde nebudú pracovať ľudia, ale stroje. Je to však investične veľmi náročné.

A čo mali a najmä začínajúci mladí podnikatelia-ovocinári?

Ovocinárstvo so svojimi špeciálnymi plodinami predstavuje ideálnu príležitosť pre mladých začínajúcich a rovnako aj pre malých pestovateľov. Vtedy sa im bude dariť a budú rásť, keď budú mať pri sebe aj tých stredných a veľkých ovocinárov so 100 až 150 hektármi sadov. Vidíme to v našom odbytovom družstve, v ktorom sú dva dominantné ovocinárske subjekty, ktoré strojmi, prípadne ich nákupom, podporujú začínajúcich a malých pestovateľov. Malé subjekty pre ne výhodných úveroch odoberajú od veľkých biologický materiál – stromy. V ochrane sadov využívajú informačný systém, čo by si inak nemohli dovoliť. Čo sa týka odbytu začínajúce a taktiež malé subjekty sa popri veľkých zabehnutých ovocinárskych spoločnostiach aj v rámci odbytového združenia rýchlejšie zaradia do konkurenčného trhového prostredia. Nie je nič horšieho, ak začínajúce spoločnosti vyrastajú mimo – sú bez šance uchytiť sa. Prezradím jednu nadobudnutú skúsenosť, ten, kto sa odhodlá vysadiť svoj prvý ovocný sad so životnosťou 15 až 18 rokov, tento je určený len na to, aby sa v ňom naučil zvládnuť technológie. Samozrejme, že je dobré, keď môže po piatom desiatom roku vysádzať ďalšie a ďalšie hektáre, ale prvý sad je len na učenie sa.

Spomenul ste už odbytové družstvá, aký je rozdiel medzi našimi a tými v zahraničí?

Základ je, nemyslieť si, že všetko čo dopestujem aj predám „doma z dvora“. Je nutné si budovať dodávateľsko-odberateľské zmluvné vzťahy a je dobré, aby bol pestovateľ (najmä ak začína, alebo je malý) napojený na odbytové družstvo. Doň, keď vstúpi – vzdáva sa z časti individuality, ale na druhej strane dostane určité zázemie. Odbytové združenie je momentálne jediná cesta, ako sa presadiť na čoraz zložitejšom trhu. Je fakt, že viaceré ovocinárske subjekty nedôverujú odbytovému združeniu ako projektu. Vysvetlím, aký je rozdiel medzi našimi odbytovými združeniami u nás a tými v tzv. západnej Európe. Tam je tisíc ovocinárov malých, ktorí si ale nedovolia vybudovať sklady, u nás je 10 ovocinárov – každý silný, každý so svojim skladom, so svojou technológiou a strojmi, len potrebuje predať. My u nás sa spájame kvôli predaju. Naopak ovocinári v západnej Európe sa nespájajú kvôli predaju – ale kvôli tomu, aby sa koordinovali, napr. aj vo vysádzaní jednotlivých odrôd ovocia. Diverzifikujú si tak podnikateľské, riziko a prípadné nepriaznivé dopady na svoju činnosť. Tá doba, keď boli silne dotované odbytové združenia v západnej Európe, aby sa vybudovali, je už preč. My sme do toho vstúpili odrazu, nevybudovali sme si ich, resp. nedokázali sme to. Dnes dotácia je už len na tržbách za ovocie a ešte ich máme nízke. Na Slovensku máme silnejšie ovocinárske subjekty ako združenia. Preto odbytové združenia u nás nikdy nebudú dominantné, ani nemôžu, nemajú zabezpečenie ľuďmi, ktorí pracujú výlučne pre odbytovku. A do toho vstupujú malé ovocinárske subjekty, ktoré nemajú dohromady nič. V ich prípade je dobré zamerať sa, napr. na drobné ovocie, ktorého stále nie je na trhu dosť. Je to pre takéto subjekty najmä na začiatku prijateľnejšie, aby prežili.

Ďakujeme za rozhovor.

[Späť na obsah]

25. Reforma potrebuje ďalšie diskusie

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Európska únia; s. 12; MALVÍNA GONDOVÁ]

V pondelok a utorok zasadala Rada ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo EÚ, ktorá sa venovala rybárstvu, reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) aj lesníctvu, ktoré je pre predsedajúcu krajinu – Fínsko, prioritou.

Rada sa dohodla na celkovom povolenom výlove a kvótach pre členské štáty na rok 2020, pre desať komerčne najdôležitejších druhov rýb v Baltskom mori. V súlade s najnovšími vedeckými odporúčaniami zdôrazňujúcimi zlé podmienky v Baltskom mori sa Rada rozhodla znížiť objemy rybolovu pre väčšinu druhov rýb. Povolený výlov sa mierne zvýšil iba v prípade sleďa obyčajného v Rižskom zálive a na rovnakej úrovni zostal pre lososa vo Fínskom zálive. Zníženia boli obzvlášť významné pre tresku, so 60 % poklesom v západnej časti Baltského mora.

„Museli sa prijať niekoľko odvážnych rozhodnutí na zachovanie zdravia zásob rýb v Baltskom mori a dlhodobej udržateľnosti rybolovu v tejto oblasti. Dnešná dohoda nielenže umožňuje obnovu zásob, ale tiež pomáha zmierňovať sociálno-ekonomické účinky na rybárov EÚ,“ uviedol Jari Leppä, fínsky minister poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a predseda Rady.

Balík reforiem SPP po roku 2020

Rada na verejnom zasadnutí rokovala aj o Správe o pokroku prác prípravných orgánov Rady na návrhoch Komisie na reformu SPP po roku 2020. Ministri sa zamerali najmä na tie prvky, ktoré považovali za kľúčové v reformnom balíku, ktorými sú podľa nich nový model realizácie poľnohospodárskej politiky a „zelená architektúra“ a ktoré si vyžadujú ďalšiu diskusiu. Rada bola informovaná aj o spoločnom vyhlásení niektorých členských štátov k rozpočtu SPP.

Zintenzívnia ochranu lesov

Rada si vymenila názory na oznámenie Komisie o zintenzívnení aktivít EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, pričom sa sústredila najmä na prioritné opatrenia. Ministri tiež hovorili o budúcej stratégii EÚ v oblasti lesného hospodárstva po roku 2020 a boli informovaní o spoločnom vyhlásení niektorých členských štátov o udržateľnom lesnom hospodárstve. Predseda Rady uviedol: „Odlesňovanie pokračuje alarmujúcou rýchlosťou a na jeho zastavenie je potrebné urýchlene konať. Lesníctvo je preto najvyššou prioritou fínskeho predsedníctva a snažíme sa zdôrazniť, aj prostredníctvom prijatia záverov Rady, potrebu zalesňovania, spoľahlivého a udržateľného hospodárenia a ochrany a obnovy lesov.“

Situácia na trhu

Komisia informovala Radu o najnovšom vývoji na najdôležitejších trhoch s poľnohospodárskymi komoditami. Ministri privítali všeobecne pozitívnu hospodársku situáciu a prognózy pre hlavné segmenty trhu, vyjadrili však aj obavy týkajúce sa zložitej situácie v sektore cukru, olivového oleja a stolových olív, hovädzieho mäsa a ryže. Ministri tiež diskutovali o potenciálnych účinkoch nedávneho oznámenia Úradu obchodného zástupcu Spojených štátov amerických, že od 18. októbra 2019 uloží dodatočné clá na niektoré poľnohospodárske a potravinárske produkty z EÚ v súvislosti s rozhodnutím WTO v prípade Airbus.

[Späť na obsah]

26. Trojica noviniek zaujala

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Rastlinná výroba; s. 19; VIERA UVÍROVÁ]

„Výsledkom nového šľachtenia spoločnosti RAPOOL sú moderné hybridy kukurice s rýchlejším uvoľňovaním vody v závere vegetácie, čím prispievajú k celkovej ekonomike výroby.“

Uviedol Ing. Martin Štrba, produktový manažér spoločnosti RAPOOL počas prehliadky pokusu s hybridmi kukurice na dňoch poľa v Drienovci na východe Slovenska.

Aj v tomto roku v pokuse z portfólia spoločnosti predstavili tri perspektívne novinky: SU Questum, Piatov a nový hybrid pripravovaný pre sezónu 2021 Jiminy. Z nich ako prvý silážny hybrid SU Questum (FAO 490), ktorý je vhodný práve do podmienok Podunajskej a Východoslovenskej nížiny. Vytvára mohutné rastliny s veľkými šúľkami, a je tak základom pre výrobu kvalitnej siláže s dostatkom jadra. Jiminy (FAO 440) je kombinovane využiteľný hybrid na zrno a vďaka vyššiemu vzrastu aj na siláž. Naopak Piatov (FAO 400) je nižší, výlučne zrnový hybrid kukurice s výborným uvoľňovaním vody zo zrna v závere vegetácie. Podľa M. Štrbu nové hybridy disponujú lepšími vlastnosťami v porovnaní s už zabehnutými materiálmi. Najmä lepšou prispôsobivosťou k podmienkam prostredia, pričom stabilné úrody poskytujú aj v horších podmienkach. Navyše lepšie znášajú sucho, sú odolnejšie proti chorobám, disponujú dobrou odolnosťou proti poliehaniu a vďaka mohutnejšiemu koreňovému systému lepšie hospodária s vodou.

Z osvedčených materiálov spoločnosti v pokuse predstavili zrnové hybridy Judoka (FAO 340), nosný hybrid pre sezónu 2020 Replík (FAO 370), Badiane (FAO 380) a Eldacar (FAO 420) s kombinovaným využitím na zrno a siláž.

[Späť na obsah]

27. Deň mlieka

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 2; Ing. MARGITA ŠTEFÁNIKOVÁ]

Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) pripravuje jubilejný 15. ročník Dňa prvovýrobcov mlieka (DPM). Podujatie sa uskutoční 24. októbra 2019 v Hotali Kaskády v Sielnici.

Podujatie je určené pre podniky prvovýroby mlieka, pre nákupcov mlieka a tiež pre predstaviteľov štátnych, samosprávnych, výskumných, vzdelávacích a poradenských inštitúcií. Nosnou témou DPM 2019 bude Prvovýroba mlieka na Slovensku v novom programovacom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, teda v rokoch 20202027.

Na podujatí budú prezentované najnovšie informácie o vývoji, súčasnom stave a vyhliadkach sektoru mlieka na Slovensku, v Európskej únii a vo svete.

V tomto roku sa na DPM 2019 zúčastnia aj zástupcovia prvovýroby mlieka z Dánska, ktorí prinesú informácie o tom, v akom stave je sektor mlieka v Dánsku, a aké sú jeho vyhliadky do budúcnosti.

Pozvánku spolu s podrobnejšími informáciami nájdete na webovej stránke organizátora www.szpm.sk.

Ing. MARGITA ŠTEFÁNIKOVÁ, riaditeľka SZPM

[Späť na obsah]

28. Odbytové organizácie v Európe a u nás

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Téma týždňa; s. 15; PETER TURLÍK]

Európska Únia sa prostredníctvom spoločnej organizácie trhy usiluje stabilizovať sektor a pomocou viacerých nástrojov zmierňovať výkyvy. Už viac než 20 rokov sa na základe legislatívy zakladajú organizácie výrobcov. Aktuálne na Slovensku pôsobí v sektore ovocia a zeleniny päť odbytových organizácií, ktoré využívajú pre rozvoj svoj a svojich členov operačný program. V praxi sa používa na označenie odbytová organizácia aj skupina výrobcov, alebo organizácia výrobcov. V západnej Európe majú tieto organizácia povahu družstiev,

Z môjho pohľadu dobre fungujúcim príkladom je organizácia predaja ovocia najmä jabĺk v Južnom Tirolsku. Tisíce malých pestovateľov, malých tradičných rodinných fariem s priemernými výmerami 2 až 5 hektárov sa združili a za pomoci regiónu, štátu a neskôr aj Európskej únie založili družstvá, ktoré postavili sklady, zabezpečili moderné pozberové linky na triedenie a balenie ovocia a zriadili predajné centrá na predaj ovocia. Snaha obchodu znižovať predajné ceny ovocia pod výrobné náklady producentov s mottom: „Susedia mi dodajú lacnejšie“, a súčasne z dôvodu efektívnejšej pozberovej úpravy, ktorá zabezpečí vyššie pestovateľské ceny. Postupným vývojom zlučovania a fúzií týchto odbytových organizácií došlo k vytvoreniu obrovských predajných, marketingovoskladových centier, ktoré sú schopné zabezpečovať požiadavky veľkých obchodných sietí. Okrem modelu množstvo malých pestovateľov združených v silnom odbytovom združení existujú v Európe aj veľké odbytové združenia, ktoré majú málo členov, ale títo disponujú veľkými výmerami sadov a pomerne dobrým zázemím skladovacích a triediacich kapacít, avšak obchod realizujú spoločne prostredníctvom družstva.

Ako je to na Slovensku?

Dlhodobo na Slovensku pôsobili len dve odbytové organizácie v sektore ovocia a to – SK Fruit a Ovocinárske družstvo Bonum. Pred rokom 2014 boli pokusy zakladať aj ďalšie predajné organizácie, ale nepodarilo sa im vybudovať si svoje postavenie na trhu. V posledných piatich rokoch sme zaznamenali vstup na trh aj tri nové odbytové organizácie, ktoré prinášajú najmä zeleninu a zemiaky zo slovenských polí a paradajky zo skleníkového hospodárstva. Štatistika uvádza zvýšenie koncentrácie organizovaných pestovateľov na Slovensku mierne nad 20 percent. Podľa môjho názoru je to stále nedostatočné oproti 80 či 90 percentnej organizovanosti prvovýrobcov, napríklad v štátoch Beneluxu. Vstupom do odbytovky by si mal pestovateľ uvedomiť, že deleguje predaj svojej ťažko dopestovanej produkcie na odbytovku. Odbytová organizácia zasa nesie zodpovednosť za predaj dodanej produkcie členov v čo najlepších možných cenách, aby tržby boli čo najvyššie pri čo možno najnižších nákladoch spojených s predajom. Kedysi stačilo produkciu vypestovať, naložiť na auto, alebo traktor a predať popri ceste. Dnes vývoj obalov, logistiky, najrôznejších špecifikácií zákazníkov ide tak ďaleko, že kladie vysoké požiadavky na vybudovanie komplexných logistických centier producentov, ktoré dokážu spĺňať náročné požiadavky na „celoročné“, alebo aspoň celosezónne pravidelné dodávky produktu podľa objednávky obchodných reťazcov.

Vychádzať z presných informácií

Za stále dôležitejšie považujem rýchle a presné výmeny informácií medzi požiadavkou trhu a producentom. Producent musí vedieť, čo má pestovať. A zasa obchodná sieť musí mať informáciu, aký produkt sa bude v optimálnej zrelosti zbierať nasledujúci týždeň, aby vedel nastaviť objemy predaja, logistiku a podobne. To je primárna úloha odbytovky. Tým väčší stres zažíva obchod, čím sezónnejší produkt je potrebné umiestniť na trh. Dosiahnuť tento hlavný cieľ pomáhajú samozrejme ďalšie čiastkové úlohy a činnosti, napríklad:

– Zabezpečenie poradenstva pri pestovaní.

– Prístup k novým investíciám, ktoré zefektívnia pestovanie.

– Ochranu produkcie prostredníctvom, tzv. ochranných investícií, napríklad do sietí proti ľadovcu, protimrazovej závlahe a pod.

– Pravidelne komunikovať výsledky predaja pestovateľom, aby títo vedeli upravovať svoje pestovateľské postupy, aby nimi dodávaný produkt spĺňal požiadavky trhu.

– A v neposlednom rade zabezpečovať včasné a pravidelné platby za predaný produkt.

Nevyhnutnosť sa združiť

Aby odbytová organizácia mohla plniť svoje primárne úlohy, musí mať zabezpečený „prísun suroviny“. Producent, ktorý sa rozhodol vstúpiť do odbytového združenia, sa vzdáva práva na rozhodovanie, kam a ako predá svoju produkciu. V niektorých odbytových združeniach môže participovať na spoločných rozhodnutiach týkajúcich sa predaja produkcie.

Hoci sa Európska únia svojou stále modernizujúcou legislatívou usiluje zabezpečiť demokratickosť rozhodovacieho procesu v odbytových združeniach, musia členovia chcieť mať ochotu dlhodobo budovať svoju odbytovku, do ktorej patria, kam dodávajú produkciu, ktorej dôverujú a zároveň na ktorú sú hrdí.

V období pred dominantným postavením obchodných reťazcov mali producenti možnosť predávať rôznym obchodníkom, niekedy výhodne, niekedy za nižšie ceny. Príchod malospotrebiteľských sietí však priniesol okrem výrazného sprehľadnenia toku ovocia a zeleniny, spresnenie dodávok a potrebu plánovania veľkého množstva produkcie. Z pohľadu jedného pestovateľa je to však dlhodobo nereálne. Preto vidím nevyhnutnosť odbytových organizácií, ktoré v dobe úzkej špecializácie, zabezpečujú produktu, aby bol odbytovaný a producentom, aby sa mohli sústrediť na pestovanie produkcie v zmysle očakávaní trhu.

Doba, kedy sused susedovi závidel a radšej postavil vysoký plot, aby nevidel čo robí si myslím je za nami. Medzi podnikmi, ktoré si uvedomujú, že vďaka výmene informácií, poskytnutí istej miery solidarity a dobrej vôle vzájomne sa jeden od druhého učiť, vznikajú vzájomné väzby napomáhajúce synergickým efektom, ktoré pomáhajú predovšetkým im samým.

PETER TURLÍK

Ovocinárske družstvo Bonum

[Späť na obsah]

29. Kukurice s benefitmi pre pestovateľa

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Rastlinná výroba; s. 18; VIERA UVÍROVÁ]

„Základom kukurice s genetikou Artesian je robustný koreňový systém so schopnosťou čerpať vodu z hlbších vrstiev pôdy, vďaka čomu rastliny efektívnejšie využívajú dostupnú vodu pre tvorbu úrody. Ďalej je to synchronizácia kvitnutia samčích a samičích súkvetí, schopnosť doopeľovania špičiek šúľka a napĺňanie zrna najmä v podmienkach sucha. V priaznivých podmienkach je úroda hybridov kukurice s technológiou Artesian® porovnateľná s výkonnými hybridmi od konkurencie.“

Uviedol Ing. Ivan Fabián, zástupca spoločnosti Syngenta na Dňoch poľa kukurice v Drienovci.

Spoločnosť Syngenta v pokuse predstavila desať hybridov kukurice s FAO 280 až 600. Zástupca spoločnosti vyzdvihol dve najhorúcejšie novinky pre sezónu 2020 – SY Impulse (FAO 280) a SY Torino (FAO 320). SY Impulse je skorý zrnový hybrid kukurice z najnovšieho šľachtenia spoločnosti. Napriek nízkemu FAO, poskytuje nadpriemerný výkon, ktorým sa približuje k hybridom s FAO 300. Vytvára zrno typu konský zub, ktoré v závere veľmi dobre uvoľňuje vodu. Zrno hybridu SY Impulse obsahuje karotenoidy, ktoré sú prospešné pri výkrme hydiny (lepšie sfarbenie žĺtka a mäsa). Je zaradený na viacerých pokusných lokalitách na Slovensku, podľa I. Fabiána na väčšine z nich vizuálne vyzerá veľmi dobre s predpokladom dosiahnutia veľmi dobrých výsledkov. Zrnový hybrid SY Torino je vyšľachtený do intenzívnych podmienok pestovania, ktoré maximálne využije na vytvorenie veľmi dobrých úrod. Vytvára dlhý produktívny šúľok s 18 – 22 radmi zŕn,’ o čom sa bolo možné presvedčiť priamo v pokuse v Drienovci. Rovnako aj tento hybrid veľmi dobre uvoľňuje vodu zo zrna v závere vegetácie. Podľa I. Fabiána výškou úrody prekonáva hybridy v rámci svojej skorostnej skupiny, pričom v priaznivých podmienkach a ročníkoch sa úrodami približuje k hybridom s FAO 400.

V pokuse zaujali aj novinky uvedené v tomto roku: SY Orpheus (FAO 380), SY Premeo (FAO 400) a SY Carioca (FAO 460), patriace do skupiny Artesian®, t. j. veľmi dobre hospodária s vodou a vedia si poradiť aj so suchými podmienkami. SY Premeo je vizuálne nižší hybrid kukurice, ktorý sa podľa I. Fabiána vyznačuje stabilitou v dosahovaní nadpriemerných úrod. Je vhodný aj na horšie stanovište, v závere vegetácie výborne uvoľňuje vodu zo zrna. V prípade hybridu SY Orpheus I. Fabián vyzdvihol veľmi dobrý zdravotný stav, hlavne odolnosť proti fuzariózam klasu. Napriek tomu, že vytvára mohutné rastliny, nepolieha. SY Carioca je vyšľachtený do teplých a suchých oblastí, v ktorých dobrými úrodami podrží pestovateľov.

Z osvedčených hybridov upozornil na SY Helium (FAO 600), ktorý využívajú pestovatelia najmä na južnom a juhozápadnom Slovensku pre suchovzdornosť vychádzajúcu z podstaty technológie Artesian®. „Je to mimoriadne výkonný hybrid s univerzálnym využitím na zrno a siláž, prípadne na CCM. Disponuje silným stay-green efektom. Napriek dlhšej vegetačnej dobe dozrieva na úrovni hybridov FAO 550,“ dodal I. Fabián. Stálicou v ponuke je SY Triade (FAO 430) – univerzálne využiteľný hybrid na zrno a siláž s technológiou PowerCell®. Jej základnou vlastnosťou je geneticky podmienená vysoká stráviteľnosť vlákniny, čo je zásadné pre nadpriemernú produkciu mlieka a bioplynu.

„Nové hybridy z nášho šľachtenia podľa výsledkov v pokusoch, ale aj v praxi presvedčili ako v úrodách zrna, tak zelenej hmoty. Považujeme ich za materiály, ktoré posúvajú kvalitu nášho portfólia dopredu,“ dodal na záver prehliadky I. Fabián.

VIERA UVÍROVÁ

[Späť na obsah]

30. Nový škodca v záhradách a ovocných sadoch

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Rastlinná výroba; s. 18; Ing. JÁN TANCIK;PhD.]

V júli, na rôznych rastlinách v záhradách, sme si mohli všimnúť biele chumáčiky pripomínajúce vatu. Pod tou vatou, sa nachádzali drobné larvy bielej farby s vyvinutými základmi krídiel. Boli to larvy voskovky zavlečenej, Metcalfa pruinosa, patriacej do čeľade Flatidae, rad

Voskovka zavlečená je cikáda, ale dospelé jedince sa veľmi podobajú motýľom, obaľovačom. Dospelé jedince, imága, majú telo dlhé 5,5 – 8 milimetrov, široké 2 – 3 milimetre a rozpätie krídel 17 – 18 milimetrov. Krídla sú strmo strechovito zložené. Predný pár krídel je sivej až hnedej farby, čo závisí od modro-bieleho voskového povlaku, ktorý prekrýva krídla a dáva im svetlý vzhľad. Zadné krídla sú trojuholníkového tvaru, sivo hnedej farby s početnými tmavými žilkami. Dospelé jedince sú najskôr biele, potom stmavnú. Hlava je široká s relatívne veľkými oranžovožltými očami. Vajíčka sú cylindrického tvaru, dlhé do 0,8 milimetra. Larvy- nymfy sú najprv bielej farby, neskôr bledo zelené, obalené vatovitým voskovým povlakom. Počas vývoja majú larvy 5 instarov, v poslednom instare majú telo dlhé 4 až 6 milimetrov.

Bionómía škodcu

Prezimuje v štádiu vajíčka, ktoré sú nakladené v puklinách kôry krov a stromov. Z vajíčok sa v máji liahnu larvy (nymfy), ktoré sajú šťavy z floému hostiteľských rastlín. Nymfy z časti zostávajú na rastline, na ktorej prezimovali a zväčša padajú na porasty, ktoré sú pod drevinami a tu sa zoskupujú do kolónií. Larvy sú málo pohyblivé, žijú spolu v kolóniách a vytvárajú spoločný voskový povlak, ktorý sa podobá na tenkú vrstvu vaty. Vývoj lariev trvá okolo dvoch mesiacov, prechádza cez 5 instarov, v ktorých posledných dvoch larvy majú schopnosť skákať. Imága sa objavujú v polovici júla až do konca augusta. Masové liahnutie prebieha na prelome júla a augusta. Približne po týždni až dvoch migrujú z rastlín, kde prebiehal ich vývoj, do sadov, záhrad, parkov ale aj na jahody. Na rastlinách sa nachádzajú usporiadane v radoch. Tu škodia cicaním až do konca septembra. Samčeky a samičky produkujú špecifické vibračné signály počas dňa, ale najmä v noci. Po párení v septembri a októbri kladú vajíčka do drevín pod kôru. Jedna samička nakladie okolo 100 vajíčok. Má jednu generáciu do roka.

Rozšírila sa aj k nám

Voskovka zavlečená pochádza z východnej častí Severnej Ameriky (kanadské provincie Quebec a Ontario cez USA – od Atlantiku po štáty Minnesota, Nebraska, Kansas a Texas na západe). V Európe bol tento druh prvýkrát zaregistrovaný na severe Talianska v okolí mesta Treviza (nachádza sa tam vojenské letisko, kde sa zlietajú transportné lietadlá z USA). Do polovice 90. rokov bol tento škodca zistený vo Francúzku, Švajčiarsku, Španielsku, v Slovinsku, Chorvátsku. V roku 1994 bola zistená aj vo Veľkej Británii, ale tento prvý výskyt bol zlikvidovaný, podobne ako aj pri prvom náleze v Českej republike v roku 2001. V Srbsku, Bosne a Hercegovine a Bulharsku bol prvý výskyt zaznamenaný v roku 2006. Na Slovensku bola voskovka zavlečená prvýkrát zistená v roku 2010 na jednej lokalite pri Bratislave.

Ekológia škodcu

Voskovka zavlečená je teplomilný druh. Optimálna teplota pre jej vývoj je 22 – 28 °C. Minimálna teplota na jej vývoj je 13 °C a maximálna 31 °C. V USA sa najviac vyskytuje v oblastiach, kde suma ročných zrážok je medzi 610 a 1 625 milimetrov.

Hostiteľské rastliny

Voskovka zavlečená je polyfág. Na dlhom zozname jej hostiteľských rastlín sú početné druhy lesných stromov, okrasných a ovocných stromov, vinič, mnohé kry a niektoré byliny. V jej pôvodnom areáli sa udáva viac ako 150 rastlín z 50 čeľadí, v Európe počet hostiteľských rastlín stúpol na 330 druhov zo 78 čeľadí. Najviac sa vyskytuje na agáte bielom, javore, pŕhľave, orechu, ostružine černicovej. Vo väčšej miere sa vyskytuje aj na viniči, jabloni, hruške, citrusoch, olivách, marhuliach, slivkách, slnečnici a sóji.

Priame aj nepriame škody

Priame škody spôsobuje vyciciavaním štiav, čo oslabuje rastliny, znižuje ich kondíciu, čo vedie k deformáciám letorastov, ich zasychaniu, opadu kvetov a deformáciám a opadu plodov. Nepriame škody spôsobuje vylučovaním medovice a vosk, čím znečisťuje povrch rastliny. Na takto napadnutých miestach sa rozrastajú huby – černe, čo vedie k zníženiu asimilácie a k oslabeniu rastlín, ale hlavne k zníženiu estetickej hodnoty okrasných rastlín, alebo ovocných plodov.

V Amerike nie je voskovka považovaná za významného škodcu. V Európe je situácia iná. V Taliansku na sóji spôsobila 30- až 40-percentné zníženie úrody, v Turecku spôsobila vážne škody na kivi a v Rumunsku bolo po silnom napadnutí týmto škodcom pozorované odumieranie jabloní. Môže spôsobiť škody aj na viniči, čiernom ovocí a okrasných rastlinách.

Voskovka zavlečená patrí do radu Homoptem – rovnokrídlovce. Predstavitelia tohto rodu sú významnými vektormi mnohých fytopatogénych vírusov a fytoplaziem. Mnoho vedeckých prác hovorí, že voskovka nie je schopná prenášať pôvodcov obávaných chorôb. Ale sú aj práce, ktoré tvrdia opak. Talianski vedci zistili, že voskovka môže byť vektorom dvoch fytoplaziem: pôvodcu žltačky astier, ktorá okrem astier napáda aj zeleninu a fytoplazmy, ktorá vyvoláva stolbur (Bois Noir) na viniči.

Pre včelárov je zasa voskovka vítaným živočíchom. Nadprodukcia medovice predlžuje využitie, napríklad agátu aj po odkvitnutí. V Taliansku sa med z medovice predáva ako špecifický druh medu.

Monitoring v prostredí

Zistiť populačnú hustotu sa dá viacerými spôsobmi, ale väčšina z nich je problematická. Najspoľahlivejšia metóda je počítanie vajíčok na konároch v zimnom období. Zatiaľ nie sú dané prahy škodlivosti, takže táto metóda je len orientačná. Využívanie žltých lepových dosiek neposkytlo relevantné výsledky. Metóda sklepávania tiež nie je spoľahlivá, lebo nymfy a imága vyskakujú a odlietajú zo sklepávadla. Vizuálna metóda sledovania v období od mája do júla s cieľom zisťovania výskytu lariev je významná z dôvodu ochrany, ktorá by sa mala robiť práve proti larvám.

Možnosti ochrany

V pôvodnom prostredí, v Severnej Amerike, nie je voskovka považovaná za významného škodcu, lebo má prirodzených nepriateľov ktorí ju efektívne regulujú. Preto bol introdukovaný parazitoid Neodryinus typhlocybae do niektorých krajín južnej Európy, najprv do Talianska v roku 1992 a neskoršie aj do Francúzka a Slovinska. Prvé výsledky neboli sľubné, ale neskoršie – po 16 rokoch od prvej aplikácie, sa zistila 30 percentná parazitácia škodcu. V krajinách Európskej únie sa proti tomuto škodcovi robí chemická ochrana. Odporúčajú sa organofosfáty a pyretroidy, tiež aj účinná látka indoxakarb. V ekologickej sústave hospodárenia by sa mohol použiť prípravok na báze azadirachtinu (NeemAzal TS) na plodiny, do ktorých je registrovaný tento prípravok.

Ing. JÁN TANCIK, PhD.

Imága voskovky zavlečenej.

[Späť na obsah]

31. Obyvatelia Kolárova proti plánovanej megafarme

[16.10.2019; Regina Západ; Žurnál Rádia Regina; 17:00; Iveta Tanoczká / Ctibor Michalka]

Ctibor Michalka, moderátor: „Obyvatelia Kolárova sa ostro postavili proti plánovanej megafarme ošípaných. Dánsky investor chce v katastri mesta zriadiť chov pre viac ako šestnásťtisíc prasiat. Firma chce s výstavbou prevádzky začať už o dva roky. Podľa ministerstva životného prostredia je proces schvaľovania projektu ešte len na začiatku.“

Iveta Tanoczká, redaktorka: „Viac ako deväťtisíc ľudí sa podpísalo pod petíciu proti výstavbe farmy ošípaných v katastri Kolárova. Hovorí predseda petičného výboru Béla Halász.“

Béla Halász, predseda petičného výboru: „Petíciu sme začali zbierať v polovici augusta, pozbierali sme deväťtisíc stodeväť podpisov. Každý to cíti, že to je vážna vec.“

Iveta Tanoczká: „Ľudia sa obávajú znečistenia spodných vôd, znehodnotenia pozemkov a najmä zápachu.“

Opýtaný: „Lepšie by bolo, keby tu nebol.“

Opýtaný: „Smrad, znehodnotenie v blízkosti pozemkov alebo nejakých tých budov, ktoré sú blízko týchto vecí, strata na majetku.“

Iveta Tanoczká: „Proti zámeru sa postavila mestská samospráva, aj okolité obce. Rozšírenie existujúcej farmy pre tisíc päťsto ošípaných na prevádzku s asi šestnástimi tisíckami prasiat podľa primátora mesta Árpáda Horvátha nedovoľuje ani územný plán Kolárova.“

Árpád Horváth, primátor mesta Kolárovo: „My nechceme zakazovať, my nie sme proti. Sme proti tým megafarmám.“

Iveta Tanoczká: „Firma Dan-Slovakia Agrar, za ktorou stojí dánsky investor, prevádzkuje na Slovensku už niekoľko veľkochovov ošípaných. Do projektu v Kolárove plánujú investovať päť a pol milióna eur. Začať s rekonštrukciou farmy by chceli už o dva roky. Podľa stanoviska, ktoré nám zaslali, by chceli prevádzku v zrekonštruovanej farme spustiť v roku 2023. Vedenie firmy je zároveň presvedčené, že v dopracovaných odborných štúdiách vyvrátia obavy občanov. Hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák zdôrazňuje, že proces schvaľovania prevádzky je ešte len na začiatku.“

Tomáš Ferenčák, hovorca Ministerstva životného prostredia SR: „Za účasti zástupcov obcí, orgánov verejnosti bol určený rozsah hodnotenia a investor má maximálne tri roky na to, aby vypracoval správu o hodnotení, a potom bude proces ďalej pokračovať.“

Iveta Tanoczká: „Primátor Kolárova zajtra odovzdá petičné hárky ministrovi životného prostredia Lászlóvi Sólymosovi. Mestu i ďalším dotknutým orgánom teraz zostáva čakať na reakciu investora.“

[Späť na obsah]

32. Tekvicovo-zemiaková krémová polievka s paradajkami

[16.10.2019; woman.sk; woman.sk; 00:00; Henrieta Karabova]

30 minút

Táto tekvicová polievka je veľmi jednoduchá, preto ju tak rada pripravujem. V podstate si len nachystáme všetku zeleninu, ktorú dáme zapiecť do rúry a potom všetko rozmixujeme s vývarom. Tekvicovo-zemiaková krémová polievka s paradajkami je vynikajúca a skvele zasýti:) Tak poďme na to!

Suroviny na tekvicovo-zemiakovú krémovú polievku s paradajkami:

1 menšia tekvica hokaido, 2-3 zemiaky, 4 rajčiny, 5 strúčkov cesnaku, olivový olej, 1/2 l zeleninového vývaru, 1 dl 33 % šľahačky, soľ, čerstvé bylinky ako oregano, bazalka, rozmarín

Obrázok od RitaE z PixabayPostup:

Umytú tekvicu rozkrojíme, vydlabeme semienka, pokrájame na kocky. Rajčiny narežeme, sparíme vo vriacej vode, schladíme v studenej vode, olúpeme a rozkrájame na kúsky. Zemiaky ošúpeme a nakrájame na kocky. Tekvicu, rajčiny a zemiaky dáme na plech vyložený papierom, pokvapkáme olivovým olejom, pridáme strúčky cesnaku so šupkou, rozložíme stonky byliniek a všetko osolíme. Vo vyhriatej rúre pečieme 45 minút pri teplote 200 C. Po upečení odstránime bylinky, cesnak vylúpneme zo šupky a všetko preložíme do hrnca. Pridáme 1/2 l vývaru a rozmixujeme. Krém necháme prejsť varom, pridáme šľahačku, dosolíme a dokoreníme. Na tanieri ozdobíme plátkom tvrdého syra a lístočkom bazalky.

Tekvicovo-zemiaková krémová polievka s paradajkami je výborná keď je vonku sychravé počasie. Poteší a zahreje.

Dagmara Pifflová

Súvisiace články

Tekvicovo-orechový koláč s čokoládovou polevou

Slané tvarohové tyčinky

Kuracie krídelká s medom

Tvarohová torta s čučoriedkami a čokoládou

Ratatouille s baklažánom

Pečená bravčová panenka s feniklom a cesnakom

Lákavé, sladké, ružové – jednoducho nesmrteľné punčové rezy

Prílohy sú nudné? Skúste túto! Cibuľové čatní so slaninkou

Henrieta Karabova

[Späť na obsah]

33. Živá voda na internete pre malé farmy

[16.10.2019; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Pravda]

Ako bez veľkých nákladov rozhýbať výrobu a obchod s čerstvými potravinami na malých rodinných farmách a družstvách?

S výborným nápadom prišiel Marek Petriľák, keď na Facebooku založil platformu predstavujúcu chutné čerstvé produkty miestnych farmárov. Nazval ju Naše-Vaše.

Tisíce ľudí prostredníctvom svojich priateľov na sociálnej sieti odrazu spoznalo výrobky a výrobcov, o ktorých dovtedy nemalo tušenie, hoci im farmári žili takrečeno pod nosom.

Slovensko potrebuje nápady mladých a šikových ľudí. Marek Petriľák je rodák zo Starej Ľubovne. Autor: ARCHÍV M. PETRIĽÁKA

Marek Petriľák je rodák zo Starej Ľubovne, pochádza z rodiny poľnohospodára a teraz si robí doktorandúru na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. Témou jeho vedeckej práce je efektívne fungujúci krátky dodávateľský reťazec. Znie to trochu abstraktne, náležite vedecky, ale vo svojej podstate je to živý projekt, ktorý chytil ľudí za srdce. Celkom iste preto, lebo jeho základom sa stala komunikácia blízka ľuďom 21. storočia.

Veľa rozprávame o slovenských potravinách. Ale ako sa dostať k ich prameňu obíduc všetkých sprostredkovateľov? Jednoducho, vytvorením nákupnej platformy na dostupnej sociálnej sieti, ktorá dá do pozornosti bryndzu, oštiepky, parenice, nite, košíky s čerstvými mliečnymi výrobkami z fariem. Práve to urobil Petriľák.

Bystrý východniar je inovátor, akých Slovensko potrebuje. Vybudoval most, ktorý spája malých výrobcov s ich potenciálnymi zákazníkmi. Čo robia farmári? Venujú sa svojim hospodárstvam. Mnohí nadväzujúc na tradície predkov obnovili výrobu tradičných potravín, ale nemajú zvyšné prostriedky na marketing ani skúsenosti s ním. A tu sa na scéne objavuje Petriľák, chlapec z periférie, a oslovuje farmárov s nápadom, že im vytvorí profily zobrazujúce ich produkty a farmu, miesto a prostredie, kde vznikajú.

Prvý krok sa mu vydaril aj preto, lebo jeho nápad predstavila verejnosti populárna televízna Farmárska revue a podporil ho svojou autoritou aj Stanislav Voskár, predseda Slovenského mliekarenského zväzu. Aby nápad nezostal visieť kdesi v povetrí, potreboval Petriľák osobne hovoriť s farmármi. Kde na to vziať prostriedky?

Cez portál Ľudia ľuďom oznámil, čo má za lubom, a tí, čo pochopili jeho zámer, sa mu poskladali na pracovné cesty k drobným slovenským hospodárom. Dovedna sa vyzbieralo vyše 200 eur, čo stačilo na to, aby mladý doktorand autom obišiel Oravu, Kysuce, okolie Veľkého Krtíša, Tisovca a presvedčil 27 farmárov, že platforma Naše-Vaše môže byť pomyselným mostom, ktorý k nim privedie spotrebiteľov.

Vzápätí mladý muž vytvoril deväť profilov pre najodvážnejších hospodárov. Keď sa ocitli na sociálnej sieti, prišlo nečakané facebookové zúročenie v podobe 40-tisíc reakcií, na konci ktorých boli reálne nákupy čerstvých slovenských potravín.

Petriľák s dobrým nápadom rozhýbal k akcii obe strany slovenského potravinového sveta, producentov aj ich potenciálnych a dnes už aj reálnych spotrebiteľov.

Zámer vytvoriť priestor pre tovar miestnych poľnohospodárov s pridanou hodnotou, ktorý bude distribuovaný a spotrebovaný v každom regióne, začína fungovať. Ľudí k činu dostal mladík, ktorý nemal naporúdzi nič viac než dobrý nápad. Neopieral sa o žiaden štátny aparát, najnevyhnutnejšie financie na živú osobnú komunikáciu s farmármi mu pokryla zbierka, podpora ľudí a priateľov, čo si uvedomili, že z tejto podnikateľskej iskierky vzbĺkne plameň, ktorý osvieti možnosti podnikania.

Projekt Naše-Vaše už žije svojím životom, potraviny z malých fariem sa začínajú lepšie predávať, lebo je za nimi odporúčanie našich-vašich osobných priateľov. Produkty sú pod trvalou spotrebiteľskou kontrolou.

„Ochutnala som vynikajúcu bryndzu,“ napísala jedna z novozískaných fanúšičiek. Tým povzbudila k návšteve hospodárstva so salašom svojich známych a motivovala baču a jeho rodinu. Malé farmy boli pokropené živou vodou.

Slovenské potravinové hospodárstvo potrebuje mladú krv, ktorá ho okysličí životodarnými nápadmi. Marek Petriľák našiel spôsob, ako bez veľkých rečí robiť poctivú agrárnu politiku, z ktorej majú osoh drobní hospodári aj spotrebitelia. Inak na sociálnej sieti sú fotografie, čo ilustrujú, že máme hospodárov, ktorých produkty prekračujú rámec bežnej remeselnej výroby. A bonusom návštevy týchto hospodárstiev môže byť prechádzka po naozaj dobre spravovanej krajine. Tam pochopíme všestrannú rolu poľnohospodárstva v krajine.

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. Pivovarníci sú priekopníkmi v komunikácii firiem a klientov

[17.10.2019; Hospodárske noviny; OBCHODNÉ REŤAZCE; s. 17; Lucia Páchniková]

Bratislava – V septembri sa stretli európski pivovarníci. Dohodli sa na novom označovaní fliaš a plechoviek piva, podľa ktorého od roku 2022 na balení nebude chýbať informácia o zložení a výživových hodnotách. Mnohé slovenské pivá spĺňajú tento záväzok už dnes. Napriek tomu, že legislatíva Európskej únie oslobodzuje alkoholické nápoje s obsahom alkoholu viac ako 1,2 percenta od uvádzania týchto informácií na obale, väčšina pivovarov, ktoré sú členmi Európskeho združenia pivovarníkov (Brewers of Europe), označujú energetickú hodnotu (dve tretiny z nich) aj zloženie surovín (štyri pätiny). Medzi nimi aj tie slovenské. „Pivovarníci sú priekopníkmi jasnej a transparentnej komunikácie medzi výrobcami alkoholických nápojov a spotrebiteľmi,“ vyhlásil pri tejto príležitosti Vytenis Andriukaitis, eurokomisár pre zdravie.

Slováci nemajú čo skrývať

Memorandum podpísalo desať európskych pivovarov a 25 národných pivovarníckych združení. Medzi nimi aj Slovenské združenie výrobcov piva a sladu. Naši pivovarníci, zdá sa, pristupujú zodpovedne k výrobe piva aj k očakávaniam spotrebiteľov. „Slováci majú radi pivo a pivovarníci sa neboja zverejniť, z čoho pivo varia či koľko má kalórií. Nemajú čo schovávať. Etikety sú zároveň priestorom, kde môžu otvorene informovať o rizikách konzumácie alkoholu pre citlivé skupiny, akými sú mladiství, tehotné ženy či vodiči. Otvorená komunikácia je jedným z príkladov zodpovedného prístupu,“ vysvetľuje Jana Sheppard, prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu.

Pravidlá v prospech výrobcov

„Európske regulácie a zákony by mali byť naklonené európskym výrobcom. Európske pivo by malo obsahovať čo najviac domácich surovín a spĺňať najvyššie štandardy kvality. Legislatívne zmeny by mali viesť k zlepšovaniu podnikateľského prostredia a odrážať sa v spokojnosti zákazníka,“ vyhlásil Ivan Štefanec, slovenský europoslanec vo funkcii prezidenta Klubu piva v Európskom parlamente (EP Beer Club).

Boj proti obezite

Pivo a ďalšie alkoholické nápoje v Únii mali výnimku z európskych pravidiel o označovaní, ktoré platia pre všetky ostatné potraviny a nápoje. Európska komisia však vyzvala aj toto odvetvie, aby vypracovalo plán na reguláciu. Dôvodom bol všeobecný záujem spotrebiteľov o zdravšie stravovacie a pitné návyky. Európska spotrebiteľská organizácia BEUC dlhodobo upozorňuje, že starý kontinent čelí kríze obezity, a preto je potrebné obsah kalórií označovať aj pri alkoholických nápojoch. Prvé nové etikety s informáciami pre zákazníka by sa mali objaviť už v decembri 2019. Na fľašiach alkoholu či plechovkách piva sa bude uvádzať energetická hodnota sto mililitrov nápoja ako pri štandardných nápojoch aj odporúčané podávanie. Predpokladá sa, že do konca budúceho roku bude tieto informácie obsahovať asi každá štvrtá fľaša na trhu Európskej únie, o rok neskôr sa ich počet zvýši o 50 percent a do konca roka 2022 na 66 percent.

Nielen pivovarníci

Memorandum podpísalo v tomto roku spolu 31 národných organizácií a šesť výrobcov liehovín: Diageo, Pernod Ricard, Moët Hennessy, Remy Cointreau, Bacardi-Martini a Beam Suntory. Campari, Brown-Forman a Edrington ho nepodpísali. Lucia Páchniková

31 NÁRODNÝCH ORGANIZÁCIÍ a šesť výrobcov liehovín zverejní na fľašiach či plechovkách informácie o zložení a kalóriách.

[Späť na obsah]

2. Potraviny opäť zdraželi, Česi i Maďari platia menej: Pozrite, koľko Slovákov nemá ani na obed!

[17.10.2019; pluska.sk; Rady a tipy; 06:00; loľ]

Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich výdavkov. Potraviny patria medzi nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme na dennej báze. Čím viac nám každý mesiac ukroja z našich rodinných rozpočtov, tým menej finančných prostriedkov nám zostáva na iné tovary a služby. Pozrite, ako sa na Slovensku vyvíjajú ceny potravín, ako nimi plytváme, ale aj na to, koľko slovenských domácností si nemôže dovoliť každý druhý deň poriadny obed.

dnes 6:00Slovensko zaostáva za európskym priemerom, nakoľko náklady na potraviny a nealkoholické nápoje tvoria z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere 12 %.

Počas prvého polroka 2019 boli na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 3,0 %. “V júli tempo ich medziročného zdražovania zrýchlilo na 4,7 %, v auguste na 5,2 % a podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme si v septembri 2019 za potraviny a nealkoholické nápoje priplatili o 4,9 % viac ako vlani,” informuje Eva Sadovská, analytička WOOD & Company. Hoci potraviny v posledných mesiacoch dražejú, v rámci EÚ máme aj naďalej ôsme najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. Na druhej strane, u všetkých našich susedov z V4 (v Maďarsku, Českej republike či Poľsku) nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás.

Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou až pre 15 % slovenských domácností. Najviac sa tento problém týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletým dieťaťom (v oboch prípadoch cca tretina). Naopak, najmenej sa do spomínanej situácie dostávajú domácnosti s dvomi dospelými osobami a jedným alebo dvomi deťmi. Spomedzi takto zložených domácností si poriadny obed nemôže dovoliť každý druhý deň iba cca 6 %. Podľa údajov Eurostatu je obdobná situácia ako u nás ešte u Litovčanov a a Rumunov (v rozpätí 14 – 16 %). Najhoršie je na tom v rámci celej EÚ Bulharsko, kde si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť každý druhý deň až takmer tretina domácností. Naopak, najlepšie sú na tom Švédsko, Dánsko a Írsko, kde sa spomínaný problém týka maximálne 2 domácností zo 100.

Slováci kilogramy jedla vyhadzujú

Hoci sa sťažujeme na rast cien potravín a na ich nákup nám odchádza až pätina výdavkov, podľa prieskumov na Slováka pripadá ročne až 111 kg potravinového odpadu (t. j. 0,3 kg potravinového odpadu denne). Len pre lepšiu predstavu, je to to isté, ako keď si kúpite každý deň v reštaurácii hlavné jedlo a bez toho, aby ste sa ho čo i len dotkli, ho rovno vyhodíte do koša. Aj napriek tomu v rámci EÚ plytváme potravinami pomenej. Podľa štatistík končí v odpade najviac potravín v prepočte na obyvateľa v Holandsku. Najmenej sa plytvá potravinami v Grécku, na Malte, ale aj u našich susedov v ČR. Napriek tomu, že potravinový odpad vzniká už pri samotnej výrobe, počas prepravy, v obchodoch, či v hoteloch a v reštauráciách, najviac sa ho vyprodukuje práve v našich domácnostiach s odhadovaným podielom cca 40 %.

„Na Slovensku najčastejšie v odpadových nádobách domácností končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, ale aj zvyšky uvareného nedojedeného jedla. Biologicky rozložiteľný odpad (odpad zo záhrad či potravín) sa podieľa dlhodobo na zmesovom komunálnom odpade cca 40 – 50 % – ami,“ upozorňuje Sadovská. Práve kuchynský bioodpad, ktorý vzniká počas celého roka, je jeho neprehliadnuteľnou súčasťou. Existujú ale spôsoby, ako množstvo takéhoto bioodpadu eliminovať. V súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Pomôcť by mohol takpovediac rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Ak už kuchynský odpad vznikne, je dobré ho v rámci možností kompostovať alebo ho umiestniť do hnedých odpadových nádob v obci podľa inštrukcií zberovej spoločnosti (zväčša sú uvedené na nádobe).

[Späť na obsah]

3. Bežná slovenská domácnosť minie na potraviny približne pätinu zo svojich výdavkov

[16.10.2019; europskenoviny.sk; SPOTREBITEĽ; 00:00; dac]

BRATISLAVA – Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich výdavkov. V porovnaní s európskym priemerom je to viac, nakoľko náklady na potraviny a nealkoholické nápoje tvoria z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere 12 %.

„Potraviny patria medzi nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme na dennej báze. Čím viac nám každý mesiac ukroja z našich rodinných rozpočtov, tým menej finančných prostriedkov nám zostáva na iné tovary a služby,“ informovala v utorok na základe výsledkov analýzy WOOD & Company analytička Eva Sadovská.

Počas prvého polroka 2019 boli na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 3,0 %. V júli tempo ich medziročného zdražovania zrýchlilo na 4,7 %, v auguste na 5,2 % a podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR si Slováci v septembri 2019 za potraviny a nealkoholické nápoje priplatili o 4,9 % viac ako vlani. „Hoci potraviny v posledných mesiacoch dražejú, v rámci EÚ máme aj naďalej ôsme najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. Na druhej strane, u všetkých našich susedov z V4 (v Maďarsku, Českej republike či Poľsku) nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás,“ upozornila Sadovská.

Na Slovensku síce podľa údajov obyvatelia nehladujú, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 15 % slovenských domácností. „Najviac sa tento problém týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletým dieťaťom (v oboch prípadoch zhruba tretina). Naopak, najmenej sa do spomínanej situácie dostávajú domácnosti s dvomi dospelými osobami a jedným alebo dvomi deťmi,“ dodala Sadovská.

Viac.. Hygienici upozorňujú na tieto produkty, sťahujú ich z trhu

Hoci sa podľa analytičky Evy Sadovskej Slováci sťažujú na rast cien potravín a na ich nákup, podľa prieskumov na Slováka pripadá ročne až 111 kg potravinového odpadu (t. j. 0,3 kg potravinového odpadu denne). „Len pre lepšiu predstavu, je to to isté, ako keď si kúpite každý deň v reštaurácii hlavné jedlo a bez toho, aby ste sa ho čo i len dotkli, ho rovno vyhodíte do koša,“ doplnila Sadovská. Aj napriek tomu v rámci EÚ plytvajú Slováci potravinami pomenej. Na Slovensku najčastejšie v odpadových nádobách domácností končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, ale aj zvyšky uvareného nedojedeného jedla.

Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk

[Späť na obsah]

Iné informácie

1. Inovatívne projekty poznajú víťazov

[16.10.2019; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 3; MALVÍNA GONDOVÁ]

Vo Výskumnom centre AgroBioTech na SPU v Nitre sa uskutočnilo finále súťaže EIT Food RIS Innovation Prizes 2019 v rámci prestížneho projektu EIT Food Hub, ktorý je ako jediný v SR admínistrovaný na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

O projekte aj o súťaži povedala viac prof. Ing. Adriana Kolesárová, PhD. prodekanka pre vedu, výskum a zahraničné vzťahy Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre, koordinátorka projektu EIT Food Hub na Slovensku: „Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) je nezávislý orgán Európskej únie so sídlom v Budapešti. Jeho úlohou je podnecovať podnikateľské talenty, vytvárať možnosti pre spoluprácu a predovšetkým prepájať popredné podniky, univerzity a inštitúcie do znalostného trojuholníka, čím podporuje vznik a realizáciu nových nápadov, myšlienok a inovácií. S týmto cieľom bola vyhlásená súťaž pod názvom „Ceny za inovácie“ v agropotravinárskom sektore vo všetkých európskych krajinách, ktorá prebiehala od júna do septembra a zapojiť sa do nej mohli v rámci každej krajiny potenciálni podnikatelia a start-upy. Organizátorom prestížnej európskej súťaže na Slovensku je EIT Food Hub na SPU v Nitre. Do slovenského kola súťaže sa prihlásilo 23 startupistov so svojimi podnikateľskými nápadmi. Po prvotnom posudzovaní zahraničnými hodnotiteľmi sa do finále dostalo desať projektov. Odborná porota hodnotila každý projekt po jeho prezentácii a prihliadala na reálnosť podnikateľského zámeru a jasné definovanie cieľovej skupiny na trhu. Celé podujatie prebiehalo v anglickom jazyku.

Finalisti predstavili svoje inovatívne podnikateľské nápady pod názvami „SAMO Europe“, „LivingElements”, „NU3Gen s. r. o.“, „B4D – biomimicry for design”, „BFT, s. r. o.“, „Honey Lab”, „Naše-Vaše“, „Modoo”, „Bee is to be“ a „ŽI“ a bojovali o 10000 a 5000 €. Všetky tímy mali na predstavenie podnikateľského zámeru presne vymedzený čas a následne odpovedali na otázky poroty zostavenej zo zahraničných a národných externých členov. Víťazmi súťaže sa stali projekty „NU3Gen s. r. o.“ a „LivingEIements“.

Cieľom projektu „Living elements“ je vytvorenie kultivátora pre riasu Spirulina platensis do domácnosti či reštaurácie. Dôležitým aspektom produktu je jeho integrácia do interiéru ako plnohodnotného artefaktu obývacieho či jedálenského priestoru. Preto je cieľom vytvoriť prototyp polyfunkčného svietidla, ktoré okrem svojej základnej funkcie (svetlo) poskytne aj lokálnu potravu pre človeka (mikro-riasy). Podľa autorov projektu, mikro-riasy majú minimálnu spotrebu vody a nulovú spotrebu pôdy oproti klasickým poľnohospodárskym plodinám či mäsovým výrobkom a svojim obsahom proteínov, vitamínov a aminokyselín sú považované za super potravu budúcnosti.

Projekt „NU3Gen“ predstavuje mobilnú aplikáciu, ktorá vyhodnotí DNA potravín ktoré má spotrebiteľ na tanieri. Ako uviedol autor projektu Radoslav Židek: „Genetika sa oklamať nedá, každá bunka produktu nesie informáciu o zvierati, z ktorého vzišla.“ A keďže sa ľudia čoraz viac zaujímajú o to, čo jedia, očakávajú úspech tohto projektu, ktorému odborná porota udelila hlavnú cenu súťaže.

MALVÍNA GONDOVÁ

[Späť na obsah]

Viac na siacplus.sk

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk