Monitoring médií 20.8.2019

Bratislava – Majú nízke vzdelanie, robia najmä pomocné práce a zamestnaní sú predovšetkým v textilnom a odevnom priemysle, poľnohospodárstve, potravinárstve aj v hotelierstve a gastre. Takto vyzerá typický pracovník zarábajúci minimálnu mzdu. A práve o jeho plate včera rokovali zamestnávatelia, odborári a ministerstvo práce. Aká bude výška minimálky v budúcom roku, ešte nevieme, sociálni partneri sa na definitívnej sume nezhodli. No už dnes je jasné, že by mala vzrásť minimálne o 60 eur, teda z dnešných 520 na 580 eur. Takýto skokový nárast je pritom najvyšší za posledné dve dekády a pre zamestnávateľov pôsobiacich v spomínaných odvetviach znamená prudký rast nákladov.

Vysoké náklady

Hoci aktuálne pracujú za minimálnu mzdu len približne štyri percentá Slovákov, zmenu môžu pocítiť viacerí našinci – napríklad v zdražení potravín. „Naši potravinári často nevedia predať svoje výrobky za ceny, ktoré by pokrývali všetky náklady na výrobu potravín. Cena ľudskej práce sa rozhodujúcou mierou podieľa na tvorbe odbytovej ceny za rožok alebo chlieb,“ upozornil Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Významnú rolu hrajú mzdové náklady aj v gastronómii a hotelierstve. Podľa generálneho manažéra Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Mareka Harbuľáka tvorí v týchto sektoroch cena práce až polovicu všetkých nákladov. „Akékoľvek ďalšie zvyšovanie nákladov sa tak bude musieť nevyhnutne premietnuť do koncových cien,“ povedal. Aj toto boli niektoré z dôvodov, pre ktoré zástupcovia zamestnávateľov na včerajšej tripartite presadzovali podstatne nižší rast minimálky – na 552,20 eura mesačne. Ďalším argumentom bolo, že skokový rast platov firmy neunesú v čase, keď slovenská ekonomika už začína pociťovať ochladenie. „Už cítime, že trh práce sa prehrial a vidíme to. Stačí sa pozrieť na nemeckú ekonomiku, a to je indikátor toho, čo sa bude diať aj na Slovensku,“ vysvetlil viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.

Automatický mechanizmus

Na druhej strane stoja slovenskí odborári, ktorí argumentovali tým, že minimálna mzda by sa mala pohybovať nad hranicou chudoby, teda 60 percent priemernej mzdy. Ako vysvetlila hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Némethová, postupne sa snažia o zvyšovanie podielu minimálky na priemernej mzde. To podľa Némethovej „v minulých rokoch zabezpečilo, že ľudia s minimálnou mzdou nespadali do príjmového pásma ohrozenia chudobou“. Aby bola minimálna mzda na úrovni 60 percent priemernej mzdy, chce aj predseda najsilnejšej strany Smer Robert Fico. Kým ministerstvo práce pod vedením Jána Richtera presadzuje rast najnižších platov na 580 eur, Fico chce automatický mechanizmus. Ak by sa presadil, mzdy nízkopríjmových zamestnancov by vzrástli na 607 eur.

Ročné náklady na ľudí s minimálnou mzdou (v eurách)

	2019	2020
10 zamestnancov	84,36 tisíca	94-tisíc
50 zamestnancov	421,82 tisíca	470,5 tisíca
300 zamestnancov	2,53 milióna	2,82 milióna

Mesačné príjmy zamestnancov s minimálnou mzdou (v eurách)

	2019	2020
superhrubá mzda	703		784
hrubá mzda	520	580
čistá mzda	427	467

Foto:

Či bude výška minimálnej mzdy v budúcom roku 580 alebo 607 eur, rozhodne minister práce Ján Richter (vľavo) a predseda Smeru Robert Fico (vpravo).

[Späť na obsah]

2. Vyššia minimálka: firmy zaplatia 81 eur na osobu

[20.08.2019; Hospodárske noviny; Titulná strana; s. 1; Lucia Lauková]

Lucia Lauková

PRÁCA

Rast najnižších miezd výrazne zvýši náklady zamestnávateľom. Najmä v hotelierstve, gastre, potravinárstve či textilnom priemysle.

Bratislava – Vezmime si hotel s reštauráciou na východe Slovenska, v ktorom dostáva 20 zamestnancov minimálnu mzdu. Ak sa najnižšie platy zdvihnú zo súčasných 520 na 580 eur, skutočné náklady firmy stúpnu bezmála o 20-tisíc eur ročne. Náklady za cenu práce na jedného zamestnanca za jeden mesiac sa tak zvýšia zhruba o 81 eur. Práve slovenské reštaurácie a hotely patria spolu s textilkami, poľnohospodármi a potravinármi medzi tie odvetvia, kde nájdeme najviac pracovníkov zarábajúcich minimálnu mzdu.

Na rade je vláda

Včera o budúcnosti aj ich biznisu rokovali zástupcovia zamestnávateľov, odborárov a ministerstva práce. Na konečnej výške platov sa nedohodli, preto je teraz na ťahu rezort práce. Ten by chcel minimálku zvýšiť aspoň na 580 eur. Alebo až na 607, ak sa bude najnižšia mzda počítať ako 60 percent z priemerného platu v predchádzajúcom roku. Tak to totiž navrhuje predseda najsilnejšej strany Smer Robert Fico. Šlo by pritom o najvyšší rast najnižších platov za posledných 20 rokov.

Hotelieri aj potravinári

Osloveným zamestnávateľom pritom prekáža celý kokteil vládnych opatrení, ktoré im zvýšili náklady. Od príplatkov za prácu cez víkend a v noci cez zdražovanie energií až po zvyšovanie minimálnej mzdy, vymenoval Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. V potravinárstve, ale aj v hotelierstve a gastre je kľúčová práve cena práce. „Tá tvorí zhruba polovicu všetkých nákladov, akékoľvek zvýšenie nákladov sa bude musieť nevyhnutne premietnuť do koncových cien,“ povedal generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák.

[Späť na obsah]

3. Vyššia minimálka: firmy zaplatia 81 eur na osobu

[20.08.2019; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 00:00; Lucia Lauková]

Zvýšenie najnižších miezd výrazne zvýši náklady zamestnávateľom. Najmä tým, ktorí podnikajú v hotelierstve, gastre, potravinárstve či textilnom priemysle.

Vezmime si hotel s reštauráciou na východe Slovenska, v ktorom dostáva 20 zamestnancov minimálnu mzdu. Ak sa najnižšie platy zdvihnú zo súčasných 520 na 580 eur, skutočné náklady firmy stúpnu bezmála o 20-tisíc eur ročne. Náklady za cenu práce na jedného zamestnanca za jeden mesiac sa tak zvýšia zhruba o 81 eur. Práve slovenské reštaurácie a hotely patria spolu s textilkami, poľnohospodármi a potravinármi medzi tie odvetvia, kde nájdeme najviac pracovníkov zarábajúcich minimálnu mzdu.

Domáca ekonomika

Rast minimálky: firmy hovoria o zdražovaní

Na rade je vláda

Hotelieri aj potravinári

Osloveným zamestnávateľom pritom prekáža celý kokteil rôznych vládnych opatrení, ktoré im postupne zvýšili náklady. Od príplatkov za prácu cez víkend a v noci cez zdražovanie energií až po zvyšovanie minimálnej mzdy, vymenoval Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. V potravinárstve, ale aj v spomínanom hotelierstve a gastre je kľúčová práve cena práce. „Tá tvorí zhruba polovicu všetkých nákladov, akékoľvek zvýšenie nákladov sa bude musieť nevyhnutne premietnuť do koncových cien,“ povedal generálny manažér Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Marek Harbuľák.

[Späť na obsah]

4. Rast minimálky: firmy hovoria o zdražovaní

[20.08.2019; finweb.hnonline.sk; Domáca ekonomika; 00:00; luc]

Zástupcovia zamestnávateľov a odborárov sa na výške najnižších platov nezhodli. Na rade je ministerstvo práce.

Majú nízke vzdelanie, robia najmä pomocné práce a zamestnaní sú predovšetkým v textilnom a odevnom priemysle, poľnohospodárstve, potravinárstve aj v hotelierstve a gastre. Takto vyzerá typický pracovník zarábajúci minimálnu mzdu. A práve o jeho plate včera rokovali zamestnávatelia, odborári a ministerstvo práce. Aká bude výška minimálky v budúcom roku, ešte nevieme, sociálni partneri sa na definitívnej sume nezhodli. No už dnes je jasné, že by mala vzrásť minimálne o 60 eur, teda z dnešných 520 na 580 eur.

Vysoké náklady

Takýto skokový nárast je pritom najvyšší za posledné dve dekády a pre zamestnávateľov pôsobiacich v spomínaných odvetviach znamená prudký rast nákladov. Hoci aktuálne pracujú za minimálnu mzdu len približne štyri percentá Slovákov, zmenu môžu pocítiť viacerí našinci – napríklad v zdražení potravín. „Naši potravinári často nevedia predať svoje výrobky za ceny, ktoré by pokrývali všetky náklady na výrobu potravín. Cena ľudskej práce sa rozhodujúcou mierou podieľa na tvorbe odbytovej ceny za rožok alebo chlieb,“ upozornil Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Významnú rolu hrajú mzdové náklady aj v gastronómii a hotelierstve. Podľa generálneho manažéra Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska Mareka Harbuľáka tvorí v týchto sektoroch cena práce až polovicu všetkých nákladov. „Akékoľvek ďalšie zvyšovanie nákladov sa tak bude musieť nevyhnutne premietnuť do koncových cien,“ povedal. To v preklade znamená zdražovanie.

Aj toto boli niektoré z dôvodov, pre ktoré zástupcovia zamestnávateľov na včerajšej tripartite presadzovali podstatne nižší rast minimálky – na 552,20 eura mesačne. Ďalším argumentom bolo, že skokový rast platov firmy neunesú v čase, keď slovenská ekonomika už začína pociťovať ochladenie. „Už cítime, že trh práce sa prehrial a vidíme to. Stačí sa pozrieť na nemeckú ekonomiku, a to je indikátor toho, čo sa bude diať aj na Slovensku,“ vysvetlil viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.

Automatický mechanizmus

Aby bola minimálna mzda na úrovni 60 percent priemernej mzdy, chce aj predseda najsilnejšej strany Smer Robert Fico. Kým ministerstvo práce pod vedením Jána Richtera presadzuje rast najnižších platov na 580 eur, Fico chce automatický mechanizmus. Ak by sa presadil, mzdy nízkopríjmových zamestnancov by vzrástli na 607 eur. Zavedenie mechanizmu môže priniesť podľa analytika Inštitútu zamestnanosti Alexeja Dobroľubova negatíva. Aj keď sa tak odstráni politický prvok, „nevýhodou je, že v čase krízy by to bolo pomerne neflexibilné“, vysvetlil.

[Späť na obsah]

5. Žiadosti o zelenú naftu

[19.08.2019; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; R / Jana Ondrejková]

Jana Ondrejková, moderátorka: „Záujemcovia z radov poľnohospodárov môžu oddnes podávať žiadosti o zelenú naftu. Poľnohospodárska platobná agentúra dnes oznámila spustenie výzvy. Generálny riaditeľ Branislav Kožuch očakáva zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárov a viac domácich potravín v segmente, ktoré chýbajú na našich pultoch. Myslí si, že by to mohlo pomôcť aj zamestnanosti v daných segmentoch.“

Branislav Kožuch, generálny riaditeľ Poľnohospodárskej platobnej agentúry: „V prvom rade sa jedná o jedno z … opatrení pre podporu poľnohospodárskej prvovýroby a myslím si, že prvýkrát v histórii v takomto rozsahu. Očakávame zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárov, viac domácich potravín v segmente, ktoré chýbajú na našich pultoch, no a myslíme si, že by to mohlo pomôcť aj zamestnanosti v daných segmentoch, ktoré ideme podporovať.“

Jana Ondrejková: „Oprávnení žiadatelia budú môcť získať celkovo 30 miliónov na podporu špeciálnej a špecializovanej rastlinnej a živočíšnej prvovýroby. V živočíšnej výrobe je podľa Branislava Kožucha podpora zameraná na chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz, koní, ale aj hydiny. V rastlinnej výrobe ide predovšetkým o vybrané druhy ovocia, zeleniny, strukovín, okopanín, ale napríklad aj zemiaky či cukrovú repu. Nechýbajú ani olejniny ako mak či ľan. Podporené tiež bude pestovanie chmeľu, viniča, či liečivých rastlín.“

Branislav Kožuch: „Nepôjde o podporu trávnych porastov, lebo to je vlastne v živočíšnej výrobe, nepôjde o podporu repky, obilnín, takého typického konvenčného hospodárenia na pôde, vlastne o to nejde, lebo to máme na Slovensku pomerne dosť a sme v tomto sebestační.“

Jana Ondrejková: „Požiadať o túto štátnu podporu môžu do 20. septembra tí oprávnení žiadatelia, ktorí si aktivovali používateľské konto na štátnom datacentre, keďže proces je plne elektronizovaný. Tento krok privítala napríklad Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Ako povedal jej zástupca Matej Korpáš, zelená nafta je jedným z opatrení, ktoré naštartuje stabilizáciu odvetvia.“

Matej Korpáš, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora: „Projektom Zelená nafta sa ponúkajú väčšie možnosti na stabilizáciu tých oblastí výroby, ktorým sa venujú aktívni poľnohospodári. Naši chovatelia a pestovatelia dlhodobo dokazujú, že dokážu vyrábať naozaj kvalitné a čerstvé potraviny, preto sme radi, že ich v tomto snažení štát podporí.“

Jana Ondrejková: „Monika Budzák z Inštitútu INESS však hovorí, že zelená nafta je len ďalšia forma sociálneho balíčka. Ide podľa nej o ad hoc pomoc, ktorú poznáme už aj z minulosti.“

[Späť na obsah]

6. Kravička je živiteľka a nie ničiteľka

[19.08.2019; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Pravda]

Alexander Pastorek, predseda predstavenstva Agrocoop Imeľ, vedie jeden z najproduktívnejších chovov dojníc na Slovensku. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Kedy sa stal z človeka lovca poľnohospodár? V okamihu, keď skrotil divého tura a mlieko, ktoré dovtedy pili teľatá, začala piť chovateľova rodina.

Na jedálnom lístku sa objavilo mäso už nie z uloveného, ale roľníkom odchovaného býčka. Odvtedy ubehli tisíce rokov a chov dobytka sa nevídane zdokonalil.

Do roka nadojí po nespočetné ľudské generácie šľachtená krava aj desaťtisíc litrov mlieka. Na Slovensku takáto vysokoproduktívna kravka dá mlieko, syry, jogurty a tvaroh pre 56 ľudí. Koľkí z nás to vedeli?

Pred pár dňami zverejnila OSN správu o extrémne sa zhoršujúcich životných podmienkach na Zemi. K otepľovaniu planéty, ktoré prináša roztápanie ľadovcov, zvyšovanie hladín oceánov, ale aj suchá a prívalové dažde, má podľa expertov OSN prispievať aj chov dobytka. Ten totiž produkuje škodlivý metán.

Lenže čo platí možno v planetárnej mierke, neplatí na Slovensku. V krajine medzi Dunajom a Tatrami v priebehu posledných 30 rokov preredli stáda dobytka viac než trojnásobne, pasienky a maštale spustli, sú celé dediny, kde už poľnohospodári vôbec nechovajú dobytok.

Slovensko nie je trojmiliónový Nový Zéland, ktorý na ploche 268-tisíc štvorcových kilometrov chová takmer 10 miliónov kráv. Malý ostrovný štát produkuje ničivé množstvo metánu a jeho export sušeného mlieka zanecháva na planéte obrovskú uhlíkovú stopu. Slovenské stádo dobytka sa scvrklo na 450-tisíc zvierat, kráv máme menej ako 130-tisíc. Náš „príspevok“ v produkcii nebezpečného metánu je zlomkový, ale uhlíková stopa vyplývajúca z dovozu potravín je značná. Vyrobíme si len jednu tretinu masla, ktorú spotrebujeme, len o čosi viac syrov.

A čo je ešte horšie, slovenským pôdam začína chýbať humus, organická zložka, tá, ktorá rozhoduje o zadržiavaní vody v pôde a o živote v nej. Slovensko nie je ani Holandsko, ani Dánsko, čo sú krajiny s extrémne rozvinutou živočíšnou výrobou, my ju, naopak, potrebujeme oživiť, pretože naše poľnohospodárstvo, ale aj spoločnosť sa od nej na hony vzdialili. Ako dosiahnuť obrat?

Ako si počína správca dedičstva

Pozrime sa do jedného poľnohospodárskeho podniku, v ktorom uchovali chov hovädzieho dobytka. Nezápasia tam s problémami, ktoré sa vypuklo prejavili počas tohtoročnej žatvy. Na rozhraní okresov Nové Zámky a Komárno leží chotár spoločnosti Agrocoop Imeľ. Sú tu skôr ľahké piesčité pôdy, a predsa tu tohto roku zobrali veľmi dobrú úrodu obilia – len ozimného jačmeňa sa im urodilo 7 ton priemerne na hektári, pšenice 5,5 tony. V porovnaní s hektárovými úrodami, ktoré dosiahli v okrese Komárno, to bolo o pol až celé dve tony viac. V Imeli totiž pravidelne hnoja pôdu vyzretým maštaľným hnojom, čo je na Slovensku už zriedkavosť.

Uhlík je prvok, o ktorom sa teraz veľmi hovorí. Treba ho podobne ako vodu maximálne udržať v pôde a nie z nej uvoľňovať. V jednom aj druhom prípade hrá dôležitú rolu dobytok, jeho optimálna hustota, teda početnosť stáda na plochu, ktorá prilieha k hospodárstvu, a, samozrejme, správny spôsob chovu. V Imeli pripadá na 1¤800 hektárov pôdy 1¤600 hláv dobytka. To znamená, že hektár pôdy tu uživí takmer jedno zviera, a to aj preto, lebo ročne stádo vyprodukuje 10-tisíc ton maštaľného hnoja.

Keď slovenskí turisti v lete prechádzajú cez Švajčiarsko alebo Rakúsko, udrie im do nosa zápach maštaľného hnoja, ktorý vyviezli na strniská tamojší farmári. Všetci to rešpektujú, farmy predsa patria neodmysliteľne ku krajine. Aj na Slovensku sa hnojilo „voňavou organikou“ vcelku intenzívne, a to až do chvíle, kým sa nezačalo vybíjanie stád v Európe nemajúce obdobu. V priebehu 30 rokov odišlo na bitúnky alebo sa do zahraničia vyviezli vysokoteľné jalovice v celkovom počte okolo 1,2 milióna kusov. Zostalo nám len zopár posledných enkláv dobytka. Jednou z nich je stádo, ktoré chovajú v Imeli.

O udržaní dobytka v podnikoch rozhodli v kritických okamihoch pevné nervy, láska k zvieratám a, pravdaže, uvedomenie si zodpovednosti manažérov a vlastníkov podnikov na jednej strane za zamestnanosť a na druhej za úrodnosť pôdy, za to, že sú len správcami historického dedičstva, ktoré raz odovzdajú svojim nasledovníkom.

Inžinier Alexander Pastorek stojí na čele imeľského Agrocoopu od roku 1992. Je to akciovka, ktorá vznikla z družstva a svojím názvom stále zdôrazňuje potrebu kooperácie (spolupráce) svojich podielnikov, dnes akcionárov. Rodičia poslali Pastoreka na učňovku, za vynikajúci prospech dostal vyznamenanie od ministra Jána Janovica, to ho povzbudilo k štúdiu. Zmaturoval a poďho na vysokú školu.

Keď ho tam vyprevádzal Menyhart Borsányi, predseda družstva v Imeli, odporúčal mu zootechniku, on si však vybral mechanizačnú fakultu. Napokon však život rozhodol inak. Z bývalého mechanizátora je dnes zanietený chovateľ dobytka, ktorý už vyše desať rokov stojí na čele Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Kravy s veselými očami

Nie je to náhoda. V roku 2008 imeľské stádo dojníc ako prvé na Slovensku prekonalo v úžitkovosti hranicu 11 300 litrov a stalo sa v tej chvíli najproduktívnejším v celej krajine. O rok nato sa konal na Slovensku kongres Európskej federácie chovateľov mliečneho dobytka. Farmári z celej Európy chodili po slovenských chovoch, a keď uvideli ten v Imeli, jeden z nich utrúsil poznámku, ktorá sa Pastoreka dotkla. „No, pekná úžitkovosť, ale v pohľade kráv vidím smútok.“

Kde na Slovensku vidíme rozhadzovať po poli maštaľný hnoj ako v chotári Agrocoop Imeľ? Je to čoraz väčšia zriedkavosť. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Alexander Pastorek pochopil, čo mal farmár na mysli. Za vysokú výkonnosť platili zvieratá zdravím, predčasnými odchodmi z maštale na bitúnok. Čo s tým robiť, keď mliekarne a obchodné reťazce nekompromisne tlačili na efektívnosť produkcie, teda maximum mlieka za minimálne náklady. Krátko nato si prečítal článok amerických chovateľov, ktorí na mliečne vykorisťovanie zvierat odpovedali šľachtením – najproduktívnejšie holštajnské plemeno skrížili s odolnejšími typmi dobytka.

V Imeli sa vydali podobnou cestou. Holštajnky skrížili najprv so slovenským strakatým dobytkom a ich potomstvo následne so simentálskym plemenom. Stratili síce ročne tisíc litrov mlieka priemerne na kravu, ale dojnice ozdraveli, nemuseli ich toľko liečiť ako v minulosti. Ale čo je najdôležitejšie, stali sa efektívnejšími.

To potvrdili dve veci, na jednej strane si to všimla dedina a na druhej zbohatla kasa firmy. Ľudia povedali Alexandrovi Pastorekovi, že zápach hnoja nie je taký agresívny ako pred pár rokmi. A pokiaľ ide o ekonomiku, v európskych tabuľkách sa imeľský chov dobytka zaradil medzi tristo najproduktívnejších, keď na jednu pracovnú hodinu dosiahol produkciu 192 kilogramov mlieka. V top eurorebríčku bolo len desať slovenských mliečnych fariem vrátane tých, do ktorých vstúpil dánsky kapitál, a najlepšia bola imeľská.

Robot, eurá a srdce

Zdá sa, že v Imeli našli zlatú strednú cestu, sú ekonomicky efektívni a zároveň ohľaduplní aj voči zvieratám a, pravdaže, aj ľuďom a pôde. Lebo v poľnohospodárstve všetko so všetkým súvisí.

Ľudia si ráno so samozrejmosťou pochutia na jogurte, natrú chlieb maslom, dajú si naň plátok syra, ale kto sa zamýšľa, ako urobiť všetko tak, aby mliečne potraviny boli cenovo prístupné?

Obrázky ukazujú spotrebiteľom veselé kravy, ale v skutočnosti na farmách ide o eurá. Západné rodinné podniky robotizujú dojenie kráv, pretože podobne ako na Slovensku sa do maštalí ani deti farmárov nehrnú. Ibaže robot stále nedokáže človeka nahradiť. V Imeli teraz stavajú nový pavilón dojníc. Prídu doň kravky z maštalí ešte zo 60. rokov minulého storočia. Súčasne s tým treba zmodernizovať dojenie kráv. Alexander Pastorek sa nedávno spolu so synom vydali na skusy po holandských a nemeckých farmách. Zistili, že roboty sú naozaj produktívne. Farmár sedí za počítačom a sleduje, či sa prišli podojiť všetky kravy. Lenže sú to živé tvory a vždy sa nájdu dve-tri, ktoré zabudnú či nevedia nájsť dojiča automat.

„Chceme zvýšiť stádo kráv z 830 na 1¤000. Potrebovali by sme 12 robotov. Tie by nás vyšli na 1,5 milióna eur. Drahý špás a k tomu hľadajte nepodojené dojnice ako ihlu v kope sena. To nie je pre nás schodná cesta ako pre farmárov so stádami od 60 do 200 kráv, tam sa o ešte dá zvládnuť,“ hovorí o technickej stránke problému Alexander Pastorek.

Ten má však aj sociálny rozmer. Dojičky na imeľskej farme zarábajú medzi 1¤300 až 1¤400 eurami mesačne. „A čo bude s nami?“ pýtali sa ženy. Nemusia sa obávať o budúcnosť, v Imeli si vyhodnotili, že ľudia sú stále lepší ako roboty a napokon lacnejší, vnímavejší a ohľaduplnejší voči kravičkám. Nová dojáreň bude stáť pol milióna eur, oproti robotom je to úspora 700-tisíc eur a s ňou istota pracovných miest. Kto by bol povedal, že živočíšna výroba môže byť atraktívna? Je, ak ľuďom garantuje slušné zárobky a podniku celostný rozvoj.

Ešte v roku 2010 bol v poľnohospodárskych podnikoch okresu Komárno podiel tržieb z rastlinnej a zo živočíšnej výroby na hospodárení 1¤:¤1, o necelé desaťročie sa zmenil. Príjmy za živočíšnu výrobu hlboko klesli, stáda dobytka a ošípaných sú až na výnimky zlikvidované. Zato v Imeli majú dve tretiny príjmov zo živočíšnej výroby a jednu z rastlinnej a k tomu zdravú úrodnú pôdu.

Keď nadíde čas, generácia Alexandra Pastoreka odovzdá štafetu v hospodárení na pôde nasledovníkom s čistým svedomím. Pôda tu bude živiť ľudí aj ďalej, pretože tu pamätali a pamätajú na to, že dobytok, ak sa chová, ako má, je neodmysliteľnou súčasťou trvale udržateľného života nielen v ich dedinke, ale na Zemi vôbec.

[Späť na obsah]

7. Agrokomora víta spustenie výzvy na Zelenú naftu pre poľnohospodárov

[19.08.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Na snímke predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Foto: TASR – Pavel Neubauer

Projektom Zelená nafta sa podľa SPPK ponúkajú väčšie možnosti na stabilizáciu tých oblastí výroby, ktorým sa venujú aktívni poľnohospodári.

Bratislava 19. augusta (TASR) – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) víta spustenie výzvy na tzv. zelenú naftu pre poľnohospodárov. Ide o veľmi žiadané systémové opatrenie na výraznejšiu a dlhodobejšiu podporu slovenského poľnohospodárstva. Uviedol to Matej Korpáš z SPPK v reakcii na oznámenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), že od pondelka začala prijímať žiadosti farmárov o zelenú naftu. Projektom Zelená nafta sa podľa SPPK ponúkajú väčšie možnosti na stabilizáciu tých oblastí výroby, ktorým sa venujú aktívni poľnohospodári. V rámci opatrenia ide o podporu špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby, ktoré sú veľmi náročné najmä na ľudskú prácu. “Podpora slovenského ovocinárstva, zeleninárstva, chovu oviec či kôz je správnou cestou pri naštartovaní nášho poľnohospodárstva. Podobné opatrenie, ktoré by zvyšovalo konkurencieschopnosť našich poľnohospodárov na spoločnom európskom trhu, dlho chýbalo. Naši chovatelia a pestovatelia dlhodobo dokazujú, že dokážu vyrábať naozaj kvalitné a čerstvé potraviny, preto sme radi, že ich v tomto snažení štát podporí,” povedal predseda SPPK Emil Macho. SPPK verí, že takéto systémové opatrenia môžu priniesť “odpútanie sa od dna”, na ktoré sa naše chlebové odvetvie v posledných rokoch dostalo. Veľmi pozitívne vníma komora aj elektronizáciu procesu žiadostí o Zelenú naftu, ktorá je vôbec prvou plne elektronizovanou štátnou pomocou v agrosektore. “Aj poľnohospodárov zaťažuje značná byrokracia, ktorá je počas poľnohospodárskej sezóny veľmi náročná. Zadministrovanie všetkých tlačív a potrebných potvrdení si vyžaduje čas, ktorý je pri zakladaní a zbere úrody veľmi vzácny. Elektronizácia týchto krokov tiež vedie k vyššej transparentnosti,” dodal Macho.

[Späť na obsah]

8. Mzda v potravinárstve SR v 1. polroku medziročne stúpla o 9 % na 1011 eur

[19.08.2019; hlavnespravy.sk; Ekonomika; 00:00; TASR/HSP]

Bratislava 19. augusta 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Oliver Ondráš)

Priemerná mesačná mzda v potravinárskom priemysle SR v 1. polroku 2019 dosiahla úroveň 1011 eur. Oproti 1. polroku 2018 to predstavuje nárast o 9 %. Uviedol to pre TASR Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK)

Ilustračné foto

Najvyšší medziročný nárast priemernej mesačnej mzdy podľa neho nastal vo výrobe a konzervovaní hydiny, kde sa priemerná mesačná mzda 1006 eur v 1. polroku 2019 zvýšila oproti 1. polroku 2018 o 15 %. Medziročne sa nezaznamenal pokles priemernej mesačnej mzdy ani v jednom sledovanom odvetví.

Viac ako priemernú mesačnú mzdu v potravinárskom priemysle v 1. polroku 2019 dosiahli zamestnanci v odbore úpravy a spracovania mlieka, a to 1116 eur, vo výrobe hotových krmív to bolo 1169 eur, vo výrobe trvanlivých pekárskych výrobkov 1053 eur, vo výrobe kakaa, čokolády a cukroviniek 1220 eur, vo výrobe ostatných potravinárskych výrobkov 1184 eur, vo výrobe hroznového vína 1035 eur, vo výrobe piva a sladu 1599 eur a pri stáčaní prírodnej minerálnej vody a výrobe nealko nápojov 1235 eur.

Korpáš dodal, že najvyššia priemerná mesačná mzda v 1. polroku 2019 sa dosiahla pri výrobe piva a sladu, a to 1599 eur, najnižšia pri výrobe pekárskych výrobkov vrátane cukrárskych okrem trvanlivých výrobkov vo výške 780 eur a rovnako pri výrobe cestovín vo výške 780 eur.

[Späť na obsah]

9. Agrokomora víta spustenie výzvy na Zelenú naftu pre poľnohospodárov

[19.08.2019; 24hod.sk; Ekonomika; 00:00; Teraz.sk;TASR]

Na snímke predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Projektom Zelená nafta sa podľa SPPK ponúkajú väčšie možnosti na stabilizáciu tých oblastí výroby, ktorým sa venujú aktívni poľnohospodári. V rámci opatrenia ide o podporu špeciálnej rastlinnej a živočíšnej výroby, ktoré sú veľmi náročné najmä na ľudskú prácu.

“Podpora slovenského ovocinárstva, zeleninárstva, chovu oviec či kôz je správnou cestou pri naštartovaní nášho poľnohospodárstva. Podobné opatrenie, ktoré by zvyšovalo konkurencieschopnosť našich poľnohospodárov na spoločnom európskom trhu, dlho chýbalo. Naši chovatelia a pestovatelia dlhodobo dokazujú, že dokážu vyrábať naozaj kvalitné a čerstvé potraviny, preto sme radi, že ich v tomto snažení štát podporí,” povedal predseda SPPK Emil Macho.

SPPK verí, že takéto systémové opatrenia môžu priniesť “odpútanie sa od dna”, na ktoré sa naše chlebové odvetvie v posledných rokoch dostalo. Veľmi pozitívne vníma komora aj elektronizáciu procesu žiadostí o Zelenú naftu, ktorá je vôbec prvou plne elektronizovanou štátnou pomocou v agrosektore.

“Aj poľnohospodárov zaťažuje značná byrokracia, ktorá je počas poľnohospodárskej sezóny veľmi náročná. Zadministrovanie všetkých tlačív a potrebných potvrdení si vyžaduje čas, ktorý je pri zakladaní a zbere úrody veľmi vzácny. Elektronizácia týchto krokov tiež vedie k vyššej transparentnosti,” dodal Macho.

[Späť na obsah]

10. Poľnohospodári môžu žiadať o zelenú naftu

[19.08.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Klára Grausová / Viliam Stankay]

Viliam Stankay, moderátor: „Poľnohospodári už môžu podávať elektronické žiadosti o zelenú naftu. Pôdohospodárska platobná agentúra ich bude prijímať do 20. septembra. Vyčlenených je celkovo 30 miliónov eur ročne na podporu špeciálnej a špecializovanej rastlinnej a živočíšnej prvovýroby.“

Klára Grausová, redaktorka: „Žiadať o zelenú naftu môže viac než 3000 poľnohospodárov, ktorí si vytvorili konto na portáli štátneho Datacentra. Ide o vôbec prvú plne elektrizovanú štátnu pomoc v agrosektore.“

Juraj Kožuch, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry: „Minimalizuje riziko nedostatočného alebo nesprávneho vyplnenia žiadosti o poskytovanie pomoci ako aj odbremeníme žiadateľov od dokladovania dosť veľkého počtu príloh.“

Klára Grausová: „Zjednodušenie podávania žiadostí poľnohospodári vítajú.“

Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska: „Nepotrebujú k tomu behať za potvrdeniami. Toto bude veľmi jednoduchá administrácia. Je to už posledná možnosť na to, aby sme ešte nejakým spôsobom zachránili na Slovensku poľnohospodársku prvovýrobu.“

Matej Korpáš, hovorca Slovenskej poľnohosp. a potravinárskej komory: „Ide o veľmi žiadané systémové opatrenie, ktoré môže z dlhodobého hľadiska naozaj pomôcť slovenskému poľnohospodárstvu.“

Klára Grausová: „V živočíšnej výrobe je podpora zameraná na chov všetkých druhov hospodárskych zvierat. V rastlinnej výrobe ide predovšetkým o vybrané druhy ovocia, zeleniny, strukovín, okopanín, ale aj o zemiaky, cukrovú repu, olejniny či pestovanie chmeľu, viniča a liečivých rastlín.“

Matej Korpáš: „Slováci majú veľký potenciál, čo sa týka pestovania ovocia, zeleniny, chovu oviec alebo kráv. Ide presne o tie komodity, ktoré boli v minulosti trošku zanedbávané.“

Juraj Kožuch: „Očakávame zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárov, viac domácich potravín v segmente, ktoré chýbajú na našich pultoch. No a myslíme si, že to mohlo pomôcť aj zamestnanosti v daných segmentoch, ktoré ideme podporovať.“

Klára Grausová: „Poľnohospodári môžu o zelenú naftu žiadať do 20. septembra. Žiadosť o zelenú naftu môžu záujemcovia odoslať elektronicky v prípade, že majú aktivovaný overený elektronický podpis. Ak nie, je potrebné po vyplnení online formulára túto žiadosť vytlačiť a podpísanú zaslať Pôdohospodárskej platobnej agentúre.“

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

2. Štát tlačí na Billu. Chce vidieť milión na účte

[20.08.2019; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 10; Katarína Runová]

MALOOBCHOD

Reťazcu ostáva na zaplatenie pokuty už iba pár dní. Napriek tomu, že sa voči rozhodnutiu dvakrát odvolal.

Katarína Runnová

Bratislava – Jeden milión eur. Pokutu v takejto výške má na účet štátu poukázať obchodný reťazec Billa. V dôsledku novely zákona o potravinách, ktorá je účinná od 1. mája, mal na to lehotu 15 dní. Peňažný trest dostal koncom júna, zaplatiť mal približne v strede júla. Keďže však ide o sumu vo výške, ktorú obchodníci aj odborníci označujú za likvidačnú, Billa sa rozhodla brániť všetkými dostupnými spôsobmi a získať čo najviac času. Podala viacero odvolaní, ale nová legislatíva je v tomto smere neúprosná: „Odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty nemá odkladný účinok.“ To znamená, že reťazec sa síce proti pokute môže odvolať, ale až keď ju zaplatí. Bille teraz plynú posledné dni, počas ktorých môže miliónový dlh splatiť. Inak jej hrozí, že štát začne sankciu vymáhať exekúciou, čo nedávno avizovala aj ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Rezort však v tomto smere nemá kompetencie, keďže nie je orgánom, ktorý vydal rozhodnutie o uložení pokuty. Tým je Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava. „Ak Billa nezaplatí pokutu, koncom týždňa dávame návrh na exekúciu,“ povedal pre HN jej riaditeľ Miloš Mašlej.

Neúspešné pokusy

Reťazec tvrdí, že pokutu dostal za predaj lieskových orechov a piškót po dátume minimálnej trvanlivosti. Ministerka Matečná však uviedla, že Billa opakovane tepelne upravovala a predávala mäso po dátume spotreby. Rakúsky obchodný reťazec aktuálnu situáciu komentovať nechce. „Spoločnosť Billa dôsledne dbá na dodržiavanie všetkých predpisov a nariadení súvisiacich s predajom potravín. Zároveň však využívame všetky dostupné zákonné možnosti plynúce aj z Ústavy Slovenskej republiky, ako sa proti nespravodlivým rozhodnutiam a zákonom brániť,“ zopakovala hovorkyňa Billy Kvetoslava Kirchnerová nezmenené stanovisko. Čo sa týka spôsobov, ktorými sa reťazec bráni, podľa informácií HN podal už dva návrhy na odloženie výkonu rozhodnutia. Oba boli zamietnuté. Po prvom bola reťazcu doručená ďalšia výzva na zaplatenie sankcie, a to v lehote siedmich dní. Tie uplynuli v priebehu minulého týždňa, keď sa Billa odvolala znova. Opäť neúspešne. Štát jej odpovedal nesúhlasným stanoviskom, ktoré si prevzala včera. Bille zostávajú maximálne dva dni, aby uskutočnila bankový prevod. Celá vec by sa mala uzavrieť do konca týždňa.

Štát je v práve. Napriek kritike

Zákon o potravinách napadla aj Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje viaceré veľké obchodné reťazce vrátane Billy. Obchodníci sa spoločne obrátili na Európsku komisiu, kde v sťažnosti okrem zákona o potravinách napadli aj zákon o neprimeraných obchodných podmienkach v obchode s potravinami z dielne Matečnej. Okrem povinnosti zaplatiť pokutu v akejkoľvek výške v priebehu pár dní obchodníci dlhodobo kritizujú aj povinný 50-percentný podiel domácich výrobkov na propagačných materiáloch či takzvanú generálnu klauzulu.Sťažnosť obchodníkov je aktuálne Komisiou riadne zaevidovaná, no presný časový termín, v ktorom prijme rozhodnutie, nie je známy. Odhliadnuc od kritiky oboch zákonov je situácia taká, že Billa zrejme bude musieť sankciu uhradiť. „Povinnosť okamžitého platenia pokút je v danom prípade záväzná a štát je oprávnený domáhať sa splnenia tejto povinnosti, a to aj prostredníctvom exekúcie,“ objasňuje Tomáš Mészáros z advokátskej kancelárie Kaduc & Partners. Zároveň však vysvetľuje, že aj Billa má k dispozícii viacero spôsobov, ako chrániť svoje práva. „Mimoriadne opravné prostriedky v správnom konaní, ktorými sú návrh na obnovu konania či návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ako aj súdnu ochranu, ktorú môže využiť podaním správnej žaloby,“ menuje možné alternatívy právnik. Využitie týchto nástrojov nespôsobuje automatický odklad splatnosti pokuty.

Ak Billa nezaplatí pokutu, koncom týždňa dávame návrh na exekúciu.

Miloš Mašlej, riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava

[Späť na obsah]

3. DIVIAKY BUDÚ STRIEĽAŤ I V NOCI

[20.08.2019; Noviny Východu; spravodajstvo; s. 4; Magda Haburová]

Čo nového pri otázke výskytu moru ošípaných.

ZEMPLÍN Chov ošípaných v domácnostiach na vidieku južného Zemplína má dlhodobú tradíciu. Preto výskyt afrického moru ošípaných veľmi nepriaznivo zasiahol do zvykov mnohých rodín, ktoré si aj týmto spôsobom zabezpečovali sebestačnosť v potravinách.

V stredu (14. 8.) minulý týždeň preto oznámenie ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej, na tlačovej besede v Trebišove, že „situácia vo výskyte je nie vážna, ale dramatická“, zdvihla hladinu obáv z najbližšej budúcnosti. Tesne pred tlačovou besedou zasadala v Trebišove aj národná expertná skupina, ktorá prijala niektoré ďalšie opatrenia. AMO totiž je prenosný z diviakov na ošípané a šírením dokáže ohroziť a zlikvidovať nielen drobnochov, ale aj veľkochovy, čím vzniknú veľké hospodárske škody. Táto choroba však neškodí a nie je prenosná na ľudský organizmus.

Nedisciplinovanosť chovateľov

Ministerka vyzvala chovateľov, aby pri akýchkoľvek podozreniach na chorobu problém nahlasovali veterinárom. Zároveň apelovala na gazdov, aby nekupovali odstavčatá z neregistrovaných chovov. Najmä však oslovuje tých chovateľov, ktorí urobili zabíjačky načierno, aby neposielali výrobky do iných krajov Slovenska.

V čerstvom mäse sa vírus síce udrží iba niekoľko dní, avšak v mäse uloženom do mrazničiek sa uchová aj 300 dní a tak sa nákaza môže rozširovať aj naďalej.

Vincent Bíreš, ústredný riaditeľ veterinárnej správy, konštatoval, že mozaika výskytu zapadá do prenosu diviakmi z maďarskej strany. Preto aktuálna otázka je, ako sa vysporiadať s diviačou zverou u nás.

Sú rôzne úvahy, jednou z nich je, že vo vymedzenej oblasti vydajú zákaz úplného chovu domácich ošípaných, ak bude pokračovať nákaza smerom do vnútrozemia SR. Zdôraznil, že za šírením AMO je absolútna nedisciplinovanosť domácich chovateľov. Nielen tým, že podceňujú ich registráciu, nakupujú odstavčatá z neregistrovaných chovov, ale nedodržiavajú ani iné opatrenia.

V Svätej Márii jeden z chovateľov choval napríklad ošípané vo voľnom výbehu smerom do lesa, kde je veľké riziko kontaktu s diviakmi. Ďalej odborníci upozorňujú, že aj zber lesných plodov sa môže považovať za jeden zo spôsobov prenosu ochorenia.

Prídu experti z EÚ

Bíreš ďalej povedal, že Slovensko má výhodu v tom, že môže čerpať skúsenosti a opatrenia od štátov EÚ, ktoré už AMO mali. Napríklad v Českej republike ho ako jediní dokázali úplne zlikvidovať, a preto niektoré špecifické opatrenia preberie aj Slovensko. Oznámil, že o niekoľko dní prídu na Slovensko aj experti z Európskej únie.

Podľa najnovších opatrení, ktoré nadobudli už právoplatnosť, najdôležitejšiu úlohu v plošnej likvidácii diviačej zveri budú zohrávať poľovné združenia, ktoré spolu s farmármi najlepšie ovládajú hlavné migračné zóny diviakov aj v poľnohospodárskych plodinách. Poľovníci až do odvolania dostali výnimku zo zákona loviť za pomoci osvetľovacích prostriedkov aj v noci, čo inak zákon nepovoľuje. Zároveň si polícia permanentne posvieti aj na pytliakov. Magda Haburová

[Späť na obsah]

4. Boj s morom sa likvidáciou celého chovu nekončí

[20.08.2019; Hospodárske noviny; Agro; s. 12; Jana Véghová]

NÁKAZA

Chovatelia prasiat na východe Slovenska už niekoľko týždňov žijú v strachu. Dôvodom je africký mor ošípaných, na ktorý neexistuje vakcína. Účinnou dezinfekciou by sa však mohlo výrazne znížiť riziko šírenia epidémie.

Jana Véghová

Africký mor ošípaných sa na Slovensku rýchlo šíri. Prvý prípad veterinári zaznamenali koncom júla v domácom chove v Strážnom a vzápätí vo Veľkom Kamenci. Neskôr sa nákaza potvrdila aj v obciach Somotor a Rad. Pred niekoľkými dňami poľovníci objavili pri Svätuši už aj nakazeného diviaka. Práve divo žijúce svine najčastejšie rozširujú mor do ďalších lokalít. Africký mor ošípaných na území Trebišovského okresu sa rozšíril o ďalšie prípady v chove domácich ošípaných. Počet nakazených diviakov sa zvyšuje. „Druhý diviak bol nájdený uhynutý v poľovnom revíri Brehov, teda v oblasti, kde boli potvrdené prípady v záhumienkových chovoch ošípaných. Počet ohnísk nákazy je už desať,“ informuje Daniel Hrežík z ministerstva pôdohospodárstva. 6. prípad – obec Svätá Mária, v susedstve prípadu č. 5, v chove tri kusy ošípaných, jedna uhynula. 7. a 8 prípad – obec Zemplín, záhumienkové chovy v blízkom susedstve v chove z 29 ošípaných, dve uhynuli, v druhom chove chovaná len jedna ošípaná, ktorá uhynula. 9. prípad – obec Rad – časť Hrušov, neďaleko obce Rad, kde bol potvrdený nedávno štvrtý prípad, v záhumienkovom chove boli chované tri ošípané, jedna uhynula 10. prípad – obec Brehov, súkromný chovateľ – záhumienkový chov, z troch ošípaných jedna uhynula. Národnej expertnej skupine pre africký mor ošípaných sa však zatiaľ nepodarilo identifikovať primárny zdroj epidémie. Nákaza sa k nám mohla dostať aj dovozom infikovaných ošípaných zo zahraničia. Ako zvýrazňuje Daniel Hrežík, v súčasnosti ministerka pôdohospodárstva nariadila intenzívny lov diviakov. Užívateľom vybraných poľovných revírov v okrese Trebišov, v ktorých bol potvrdený výskyt afrického moru ošípaných alebo v revíri bezprostredne ohrozenom, sa ukladajú prísne mimoriadne opatrenia.

Ešte prísnejšie opatrenia

Africký mor ošípaných je vysoko infekčná vírusová choroba, ktorú nevieme liečiť. Človek sa ňou však nemôže nakaziť. Prenáša sa priamym kontaktom, ale aj kontaminovaným krmivom, slamou a exkrementmi. Nakazené jedince sa musia usmrtiť a zlikvidovať v kafilériách. Z preventívnych dôvodov sa však utrácajú aj zdravé prasatá do vzdialenosti troch kilometrov od miesta nákazy. Súčasne v tejto zóne platí zákaz chovu ošípaných. V okruhu desiatich kilometrov od výskytu moru sa potom uplatňuje sprísnený dohľad nad chovmi ošípaných. Nákaza bola zatiaľ potvrdená len u domácich drobnochovateľov, vo veľkochovoch sa zatiaľ neobjavila. Producenti bravčového mäsa však upozorňujú, že ak epidémia potrvá dlhšie ako tri mesiace, ohrozí to ich dlhodobé kontrakty so zahraničnými odberateľmi, najmä z krajín mimo Európskej únie. Zväz chovateľov ošípaných preto požaduje zaviesť ešte prísnejšie opatrenia na potlačenie nákazy, napríklad, aby všetky ošípané v problémových lokalitách boli zlikvidované do 24 hodín, čím sa zabráni ich usmrcovaniu alebo presúvaniu do iných dedín. Veľmi komplikovaná je aj situácia v prípade diviačej zveri, ktorá je premnožená. Počet diviakov žijúcich na Slovensku sa odhaduje na 60- až 80-tisíc. V súvislosti s prevenciou šírenia afrického moru ošípaných poľovníci majú mimoriadne povolený celoročný intenzívny lov diviačej zveri bez ohľadu na vek a pohlavie. Podľa poľovníkov je optimálny stav okolo 10-tisíc kusov.

Dlho prežívajúci patogén

Likvidácia kompletných chovov prasiat a lokálny odlov diviačej zveri v ohniskách výskytu však nestačia na zastavenie šírenia nákazy. Veľmi dôležitá je chemická dezinfekcia chovných priestorov, keďže vírus afrického moru ošípaných dokáže dlho prežívať v prostredí. Napríklad vo výkaloch si pri teplote 20 stupňov zachováva infekčnosť až 11 dní. Prenášačmi kontaminovaného biologického materiálu preto môžu byť aj ľudia, ktorí prišli do kontaktu s infikovaným zvieraťom. Môžu nákazu prenášať na topánkach, odeve či v aute. Dobrou správou pre farmárov je, že existujú dezinfekčné prostriedky, ktoré si s nákazou vedia poradiť. Referenčné laboratórium Európskej únie CISA v Madride potvrdilo, že prípravky Virkon S a Virkon LSP majú mimoriadne vysokú účinnosťa spoľahlivo likvidujú patogény afrického moru ošípaných. „Prvý neutralizuje vírus do desiatich minút pri riedení 1 : 400, druhý dokonca už v priebehu piatich minút pri riedení 1 : 200,“ zdôrazňuje Stephan Cho zo spoločnosti Lanxess, ktorá tieto špeciálne chemikálie vyrába. Preparáty sa testovali podľa európskej normy EN 14675 v extrémnych podmienkach, to znamená pri silnej organickej záťaži, tvrdej vode a teplote 10 stupňov, čo je zárukou, že dezinfekcia je účinná.

KDE JE NÁKAZA MOŽNÁ

Aktuálne ochranné pásma: minimálne tri kilometre – katastrálne územia obcí: Veľký Kamenec, Malý Kamenec, Strážne, Somotor, Veľký Horeš, Streda nad Bodrogom, Svätá Mária, Rad, Vojka, Malý Horeš, Svinice, Svätuše, Ladmovce, Zemplín, Cejkov, Brehov, Sirník, Zemplínske Jastrabie, Zatín

Aktuálne pásma dohľadu: minimálne desať kilometrov kataster obcí Viničky, Klin nad Bodrogom, Pribeník, Borša, Bara, Dobrá, Kráľovský Chlmec, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Čerhov, Kašov, Veľká Tŕňa, Luhyňa, Veľaty, Michaľany, Hrčeľ, Kysta, Novosad, Bol’, Soľnička, Poľany, Leles, Bačka, Biel, Veľké Trakany, Malé Trakany, Čierna nad Tisou, Čierna, Boťany, Byšta, Brezina, Kazimír, Lastovce, Stanča, Zemplínska Nová Ves, Zemplínsky Branč, Kožuchov, Zemplínske Hradište, Hraň

Zavedenie prísnych opatrení a kontrol v oblasti biologickej bezpečnosti je jediný spôsob, ako obmedziť prenos moru z jedného chovu na druhý.

Stephan Cho, spoločnosť Lanxess

[Späť na obsah]

5. Nájom by sa mal farmárom podmieniť novými úlohami

[20.08.2019; Hospodárske noviny; Agro; s. 12; TASR]

Bratislava – Farmy rodinného typu, teda hospodárenie malých a mladých farmárov, by mal štát pri nájme pôdy, ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond, uprednostniť s podmienkou, že budú mať špeciálnu, respektíve živočíšnu výrobu. Uviedol to štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriel Csicsai. „Vláda od začiatku deklarovala, že bude podporovať malé, stredné a rodinné farmy. Máme taký pocit, že za posledné štyri roky sa toho v tejto veci veľa neudialo, viac sa len hovorilo. Princípom farmárčenia je orná pôda ako základný pracovný prostriedok. Pokiaľ sa k nej malé farmy nemôžu ľahko dostať, dovtedy nemôžeme očakávať rozvoj tejto časti poľnohospodárstva. Rozhodli sme sa preto jasne zadefinovať, ako uľahčiť prístup k pôde,“ zdôvodnil Csicsai návrh legislatívnej normy. Predložený poslanecký návrh je, že pri 500-tisícoch hektárov pôdy, ktorú má pozemkový fond v správe, treba uprednostniť malých farmárov. S podmienkou, že budú mať nielen klasickú poľnohospodársku výrobu, ale predložia podnikateľský plán. V ňom zadefinujú aj živočíšnu peciálnu poľnohospodársku výrobu, ako aj spracovanie agroproduktov a ich predaj. Tak sa ich žiadosť podmieni. Skrátka, musia tržby z jedného hektára zvýšiť. Záujem o pôdu by podľa jeho slov mohlo mať za navrhovaných podmienok „niekoľko tisíc“ farmárov, čo by situáciu zlepšilo a malých fariem by pribúdalo. (TASR)

[Späť na obsah]

8. Nová podpora na chod dobytka i pestovanie ľanu

[20.08.2019; Pravda; Ekonomika; s. 9; tasr;pm]

Slovenskí farmári môžu od pondelka žiadať o Zelenú naftu 2019. Žiadosti začala prijímať Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA), ktorá uvádza, že je možné žiadosť podať aj elektronicky. O naftu môžu požiadať len oprávnení žiadatelia, ktorí si vytvorili konto na štátnom DataCentre. Oznámil to generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch. „Dňom 19. augusta začíname prijímať žiadosti o tzv. zelenú naftu. Požiadať o túto štátnu podporu môžu do 20. septembra tí oprávnení žiadatelia, ktorí si aktivovali používateľské konto na štátnom DataCentre, keďže proces je plne elektronizovaný. Doteraz si ho vytvorilo vyše 3 000 subjektov,“ spresnil Kožuch. „Zelená nafta“ je podľa Kožucha prvá systémová štátna podpora v agrosektore v histórii Slovenska, ktorá bude na 100 % realizovaná elektronicky.

Oprávnení žiadatelia budú môcť z tohto systémového opatrenia získať celkovo 30 miliónov eur na podporu špeciálnej a špecializovanej rastlinnej a živočíšnej prvovýroby. V živočíšnej výrobe je podľa Kožucha podpora zameraná na chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz, koni, ale aj hydiny. V rastlinnej výrobe ide predovšetkým o vybrané druhy ovocia, zeleniny, strukovín, okopanín, ale napríklad aj o zemiaky či cukrovú repu. Nechýbajú ani olejniny ako mak či ľan. Podporené bude tiež pestovanie chmeľu, viniča či liečivých rastlín. Elektronizáciu procesu žiadostí o Zelenú naftu 2019, vôbec prvú plne elektronizovanú štátnu pomoc v agrosektore, umožnila podľa Kožucha spolupráca s Úradom podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a využitie jeho systému ITMS. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka už v apríli zadefinovalo plodiny a hospodárske zvieratá, ktoré podporí systémovým opatrením projektu Zelená nafta. Priniesť má vyššiu efektívnosť rastlinnej a živočíšnej výroby a tiež zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských farmárov. Pre spotrebiteľov agrorezort očakáva viac dostupných bezpečných slovenských potravín na pultoch. Účelom štátnej pomoci je teda podporenie podnikov pôsobiacich v sektore poľnohospodárskej prvovýroby so sídlom výrobnej prevádzky v Slovenskej republike. Získať budú môcť dotáciu vo výške časti spotrebnej dane zo spotrebovaných minerálnych olejov, čo má poľnohospodárom vykompenzovať časť vynaložených nákladov na spotrebu nafty. „Chceme, aby sme mali’na pultoch slovenské strukoviny, ovocie, zeleninu a mäso. Zelenú naftu preto rozdelíme aktívnym farmárom, ktorí pestujú, chovajú, a teda pomáhajú zvyšovať našu potravinovú sebestačnosť,“ povedala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.

[Späť na obsah]

13. Ako si podať žiadosť na zelenú naftu: Kompletný návod

[19.08.2019; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 21:39; Ivana Sladkovská]

Foto: ilustračné, thinkstock.com

Postup pri podávaní žiadosti

* Prihláste sa do svojho konta na http://itms2014.sk/

* Na stránke nájdete formulár žiadosti na zelenú naftu 2019+, ktorý vyplníte. Celým procesom vás budú sprevádzať pomocné okná, ktoré vám poradia s ďalším krokom.

Celý postup aj s obrázkami nájdete na stránkach Pôdohospodárskej platobnej agentúry v dokumente „Usmernenie k podávaniu žiadosti“.

Na záver sa vás systém opýta, či chcete žiadosť podať listinne alebo elektronicky. Prvú možnosť, teda elektronické podanie vyberte v prípade, že máte elektronický podpis.

Ak nemáte elektronický podpis, musíte žiadosť a prílohy poslať poštou. Pozor, ak ste samostatne hospodáriaci roľník a máte elektronický podpis, musíte poslať žiadosť aj poštou. Ak elektronický podpis nemáte, vyberte možnosť podať listinne.

Dôležité je, aby vaše podpisy na dokumentoch boli notársky overené. Overenie podpisu vybavíte u notára, alebo na miestnej matrike. O akceptovaní žiadosti rozhoduje dátum pečiatky na obálke. Žiadosti odoslané po 20. septembri nebudú akceptované!

Poštová adresa PPA:

Pôdohospodárska platobná agentúra

Sekcia organizácie trhu a štátnej pomoci

Odbor štátnej pomoci

Hraničná12

815 26 Bratislava

Ak žiadateľ podniká podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov ako SAMOSTATNE HOSPODÁRIACI ROĽNÍK je povinný k žiadosti priložiť:

– originál alebo úradne osvedčenú kópiu osvedčenia o zápise samostatne hospodáriaceho roľníka

– potvrdenie obecného úradu, že osvedčenie trvá, nie staršie ako 60 dní

– kópiu potvrdenia o pridelení identifikačného čísla

[Späť na obsah]

17. Projekt Zelená nafta 2019

[19.08.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Lukáš Dzivý / Soňa Weisová]

Soňa Weissová, moderátorka: „Pôdohospodárska platobná agentúra prijíma žiadosti o finančnú podporu z projektu Zelená nafta 2019. Pôdohospodári, ktorí si aktivovali konto cez štátne datacentrum, si môžu podať žiadosť do dvadsiateho septembra. Zelená nafta je vôbec prvá plne elektronická štátna pomoc v agrosektore. Oprávnení žiadatelia získajú celkovo tridsať miliónov eur na podporu špeciálnej a špecializovanej rastlinnej či živočíšnej prvovýroby.“

Lukáš Dzivý, redaktor: „Finančná podpora z projektu Zelená nafta je v živočíšnej výrobe zameraná najmä na chov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny. Pokračuje riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch.“

Juraj Kožuch, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry: „V rámci výroby rastlinnej sa jedná o výrobu špeciálnu, teda ovocie, zeleninu, a v prípade výroby rastlinnej špecializovanej sa jedná o komodity, ako napríklad ľan, konope, chmeľ.“

Lukáš Dzivý: „Poľnohospodári získajú peniaze na základe normatívu, ktorý určili pre každú konkrétnu plodinu a počet kusov dobytka. Opäť Juraj Kožuch.“

Juraj Kožuch: „Zelená nafta je podpora pre poľnohospodársku prvovýrobu vo forme vrátenia časti spotrebnej dane z minerálnych olejov, a to vo výške vyčíslenej na základe štandardizovanej spotreby pohonných hmôt cez takzvaný normatív, takže nebudú musieť žiadatelia si odkladať bločky a faktúry nákupu pohonných hmôt.“

Lukáš Dzivý: „Zelená nafta je vôbec prvá plne elektronická štátna pomoc v agrosektore. Spolupracoval na nej aj Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Generálny riaditeľ sekcie informačných technológií verejnej správy Jaroslav Kmeť verí, že celý proces bude transparentný a jednoduchší.“

Jaroslav Kmeť, generálny riaditeľ sekcie informačných technológií verejnej správy ÚPVII: „Každý jeden krok od podania žiadosti až po kontrolu je monitorovaný a zachytený elektronicky, čiže minimalizujeme zlyhanie ľudského faktora.“

Lukáš Dzivý: „Analytička inštitútu INESS Monika Budzák síce uznáva, že Zelená nafta môže pomôcť podporiť pestovanie plodín a chov zvierat s vyššou pridanou hodnotou, projekt je však podľa nej príliš podobný s inými dotáciami.“

Monika Budzák, analytička Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz: „Napríklad cez viazané priame platby je podporované pestovanie chmeľu alebo cukrovej repy. A práve cez Zelenú naftu ide vláda podporovať vlastne to isté. Tie peniaze by mohli byť efektívnejšie vynaložené v nejakých dlhodobejších systémových opatreniach ako konkrétne v projekte Zelená nafta.“

Lukáš Dzivý: „Všetky potrebné informácie o žiadostiach na podporu projektu Zelená nafta sú zverejnené na internetovej stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry.“

[Späť na obsah]

28. Môžete si podať žiadosť o zelenú naftu, PPA ich začala príjímať

[19.08.2019; ta3.com; Ekonomika; 10:27; TA3 TASR]

Pôdohospodárska platobná agentúra začala od pondelka prijímať žiadosti o “Zelenú naftu 2019” od slovenských poľnohospodárov. Žiadosť je možné podať elektronicky. O naftu môžu požiadať len oprávnení žiadatelia, ktorí si vytvorili konto na štátnom DataCentre. Oznámil to na tlačovej besede generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch.

Proces je plne elektronizovaný

“Dňom 19. augusta začíname prijímať žiadosti o tzv. zelenú naftu. Požiadať o túto štátnu podporu môžu do 20. septembra tí oprávnení žiadatelia, ktorí si aktivovali používateľské konto na štátnom DataCentre, keďže proces je plne elektronizovaný. Doteraz si ho vytvorilo viac ako 3000 subjektov,” spresnil Kožuch.

“Zelená nafta” je podľa Kožucha prvá systémová štátna podpora v agrosektore v histórii Slovenska, ktorá bude na 100 % realizovaná elektronicky. Oprávnení žiadatelia budú môcť z tohto systémového opatrenia získať celkovo 30 miliónov eur na podporu špeciálnej a špecializovanej rastlinnej a živočíšnej prvovýroby. V živočíšnej výrobe je podľa Kožucha podpora zameraná na chov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz, koní, ale aj hydiny. V rastlinnej výrobe ide predovšetkým o vybrané druhy ovocia, zeleniny, strukovín, okopanín, ale napríklad aj zemiaky či cukrovú repu. Nechýbajú ani olejniny ako mak či ľan. Podporené budú tiež pestovanie chmeľu, viniča či liečivých rastlín.

Elektronizáciu procesu žiadostí o Zelenú naftu 2019, vôbec prvú plne elektronizovanú štátnu pomoc v agrosektore, umožnila podľa Kožucha spolupráca s Úradom podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a využitie jeho systému ITMS.

Odbremeňuje a urýchľuje

“Na úrade vicepremiéra bojujeme proti byrokracii a pri využívaní ITMS2014+ majú jeho používatelia možnosť predkladať formuláre elektronicky, bez zbytočných papierov. Tento informačný systém umožňuje vyhľadať všetky potrebné informácie a následne pracovať s elektronickými a inteligentnými formulármi. Navyše, kompletná elektronizácia prideľovania dotácií minimalizuje zlyhanie ľudského faktora a prispieva k maximálnej miere transparentnosti,” povedal generálny riaditeľ sekcie informačných technológií verejnej správy Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Jaroslav Kmeť.

Kožuch podčiarkol, že PPA zároveň tak napreduje v elektronizácii procesu, čo odbremení žiadateľov od administratívy, znižuje chybovosť pri žiadostiach a zároveň urýchľuje procesy spracovania žiadostí. V prípade Zelenej nafty tak nebudú musieť žiadatelia podávať množstvo tlačív, ale tie si PPA overí priamo zo štátnych databáz a registrov. Z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat bude priamo čerpať stavy hospodárskych zvierat k 30. novembru 2018 a podporované plodiny zasa z Integrovaného administratívneho a kontrolného systému za rok 2018. Všetky informácie o žiadostiach na “Zelenú naftu 2019” sú zverejnené na webstránke PPA Podpory/Štátna pomoc/Výzvy.

[Späť na obsah]

29. Reťazce obmedzujú tlačené letáky. Lidl ich posiela cez Messenger, Kaufland cez Viber

[19.08.2019; etrend.sk; Marketing; 10:05; pol]

Diskontný reťazec Lidl obmedzuje objem tlačených letákov, v ktorých pravidelne zákazníkov informuje o aktuálnych zľavách. Aj ostatné maloobchodné siete sa čoraz viac spoliehajú na online komunikáciu so spotrebiteľmi.

Novinkou, ktorú reťazce na Slovensku testujú niekoľko týždňov, je zasielanie akčných ponúk cez četovacie aplikácie.

Lidl v júli spustil distribúciu letákov v elektronickej forme do Messengera. Podľa reťazca túto službu v súčasnosti využívajú „tisíce zákazníkov“, presný počet spoločnosť neuvádza.

Leták pošle bot

Novinka má názov LidlBot, funguje na princípe klasických četovacích botov. Zákazníkov si ju môže aktivovať na webe.

Ide o personalizovaný leták, zákazník teda zodpovedaním pár otázok môže prezradiť svoje preferencie a Lidl mu leták pošle s „predlistovanými“ stranami, ktoré ho môžu zaujímať najviac. Pozerať si ho však môže naďalej aj celý.

Otázky na personalizáciu sú zatiaľ iba dve všeobecné – aplikácia zisťuje, či zákazník nakupuje aj veci pre deti a tiež sa pýta, ako je na tom s varením – bude alebo nebude tak dostávať ponuku s detskými tovarmi, alebo si môže a nemusí nechať posielať recepty z Kuchyne Lidla.

Po zodpovedaní dvoch otázok popraje LidlBot pekný deň a zákazníkovi v Messengeri oznámi najbližší termín zaslania letáku. Lidl tvrdí, že leták posiela týmto spôsobom každý štvrtok, v reálnom testovaní bot informoval, že ďalšiu ponuku pošle v nedeľu.

Četovacím botom Lidl rozšíril možnosti online odoberania letákov – zákazníci ich môžu sledovať na webe, sociálnych sieťach či odoberať e-mailom.

„Uvedomujeme si náš dopad na životné prostredie, a preto sa neustále snažíme prichádzať s inovatívnymi riešeniami a znižovať našu spotrebu surovín,“ uvádza hovorca Lidla Tomáš Bezák.

Personalizuje aj Kaufland

Cez četovaciu aplikáciu doručuje už aktuálny newsletter zákazníkom aj Kaufland. V tomto prípade ide o Viber, registrácia trvá takisto pár desiatok sekúnd.

Zákazník napíše do formulára svoje číslo telefónu, predtým dá súlas so spracovaním údajov. Zasielané informácie si personalizuje výberom kategórií, ktoré ho zaujímajú – ide o sedem možností: akciová ponuka, recepty, bio/vegánske a vegetariánske produkty, detí a bábätká, súťaže, oblečenie a domácnosť, šport a voľný čas. V Nemecku Kaufland posiela leták aj cez ďalšiu aplikáciu WhatsApp, u nás zatiaľ nie.

Letáky e-mailom pošlú zákazníkom aj Tesco a Billa, no v aplikácii ich zatiaľ nemajú. Tesco prezentuje v appke zľavy len členom Tesco Clubcard.

Staršia aplikácia Billa Slovensko síce obsahuje položku Ponuka týždňa, pri teste na operačnom systéme iOS však nič nenačítala. Nemecká verzia aplikácie pritom zobrazuje akčnú ponuku aj celý leták na listovanie.

Reťazce zmeny robia aj v samotných tlačených letákoch. Zákon z dielne ministerstva pôdohospodárstva im od mája prikazuje zobrazovať minimálne polovicu slovenských potravín.

To sa Lidl snažil obísť tak, že obrázky slovenských potravín dal do letáku zmenšené, čím sa ich do propagačného materiálu vošlo viac. Použitím väčšej fotografie s vymenovaním ďalších druhov a príchutí toho istého produktu sa vynašli Tesco aj Billa, všimol si Denník N.

Ministerstvo následne reagovalo usmernením, že potraviny majú byť vyobrazené v primeranej veľkosti a jednotnej grafickej forme.

Reťazce zároveň priebežne optimalizujú letáky, či už ekologickejším papierom alebo znižovaním počtu strán.

Lidl napríklad uvádza, že po svojich opatreniach ušetrí ročne 2 400 ton papiera. Presné čísla nákladu reklamného časopisu však spoločnosť neuvádza. Hovorí len, že ročne recykluje 18 500 ton papiera a kartónov – letáky tlačí na recyklovateľnom papieri s nižším vplyvom na životné prostredie, čo však platí aj pre viaceré ďalšie reťazce.

Menej papiera

Ako informoval denník Sme, Lidl tento rok v marci prestal posielať tlačené letáky obyvateľom v 24 mestách na juhozápade Slovenska vrátane Nitry a Trnavy.

Išlo o oblasti, kam distribuoval tlačovinu zo svojho logistického centra v Seredi. Letáky ešte do domácností posiela z Nemšovej a Prešova. V mestách, kde do schránok neputujú, ich nájdu zákazníci v tlačenej forme v predajniach.

Letáky sú pre maloobchodné reťazce naďalej jednou z esenciálnych súčastí efektívneho marketingu. Online spôsob doručovania im však môže ušetriť značnú časť nákladov. Do tlače letákov pritom reťazce investujú milióny eur ročne.

[Späť na obsah]

36. Dejiskom tohtoročných Dní sv. Huberta bude kaštieľ Betliar

[19.08.2019; 24hod.sk; Z domova; 00:00; Teraz.sk;TASR]

24hod.sk Z domova

Ilustračná snímka.

Svätý Anton/Betliar 19. augusta (TASR) – Dejiskom tohtoročných Hubertových slávností bude netradične kaštieľ Betliar v okrese Rožňava. V poradí 29. ročník Celoslovenských poľovníckych slávností Dni sv. Huberta sa tu uskutoční v sobotu 7. septembra.

“Jednodňové podujatie začne slávnostným sprievodom o 8.30 h a následne bude pokračovať Svätohubertovskou omšou so sprievodom s uloveným jeleňom a obetnými darmi – velebou prírode a poďakovaním Stvoriteľovi,” informovala Jana Slaná z oddelenia marketingu Múzea vo Svätom Antone s tým, že záštitu nad podujatím opäť prevzalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Ako ďalej uviedla, pripravený bude bohatý sprievodný program. Tradične sa bude súťažiť o najkrajší nôž, poľovnícky šperk, naj… bradu, naj… klobúk či v hádzaní flinty do žita. Návštevníci si tiež budú môcť vyskúšať streľbu z luku, zapojiť sa do iniciatívy Hubertova kvapka krvi, zažiť atraktívny rybolov a pozrieť si ukážky sokoliarskeho výcviku. “Nezabudli sme ani na naše deti, pre ktoré bude pripravený náučný a zážitkový chodník s prezentáciou lesnej pedagogiky a iných zábavných atrakcií,” podotkla Slaná.

V rotunde pri vstupe a okolo veľkej fontány budú dokresľovať poľovnícke podujatie vystavené trofeje z Gemera a z okolia. Pri vstupe do múzea bude pripravená galéria víťazných fotografií súťaže Zlatý jeleň Slávy Štochla či Poľovníctvo vo fotografii.

“Nezabudli sme ani na poľovnícku kynológiu a pre milovníkov psov sme prichystali prezentáciu všetkých slovenských národných plemien psov, ktorej súčasťou budú aj špeciálne klubové výstavy slovenského kopova, slovenského hrubosrstého stavača, tatranského duriča, slovenského čuvača a alpského jazvečíkovitého duriča,” podotkla Slaná. Pripravený bude propagačný stánok ďalšieho národného plemena československého vlčiaka.

Návštevníci si budú môcť počas podujatia pozrieť kaštieľ Betliar s expozíciami – apartmány grófskej rodiny Andrássyovcov, egyptológiu a exotické trofeje, tiež výstavu „Klenot flámskej gotickej miniatúry – Kniha hodiniek Ilony Andrássyovej“.

[Späť na obsah]

38. Diviaky vo zverniciach musia zlikvidovať aj v hornozemplínskom regióne

[19.08.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka Foto: TASR//Pavol Ďurčo

Súčasťou opatrení je okrem lovu diviačej zveri, a to i prostredníctvom takzvaného zakázaného spôsobu lovu, aj povinnosť odberu vzorky zo všetkej ulovenej zveri a nájdenej uhynutej diviačej zveri.

Humenné/Vranov nad Topľou 19. augusta (TASR) – Nariadenie usmrtiť diviačiu zver vo zverniciach dostali aj poľovné revíry v pôsobnosti hornozemplínskych regionálnych veterinárnych a potravinových správ (RVPS). Podľa slov Márie Kababikovej z RVPS Humenné sa v im prislúchajúcom regióne pokyn týka zvernice Vojenských lesov a majetkov SR v Kamenici nad Cirochou. Na území v správe vranovských veterinárov nariadenie postihne dve zvernice na výcvik a skúšky poľovných psov. TASR o tom informoval riaditeľ RVPS Vranov nad Topľou Peter Sabo. Podľa informácií, ktoré TASR poskytli obe veterinárne správy, opatrenia na zabezpečenie kontroly a zabránenie šírenia afrického moru ošípaných (AMO) v populácii diviačej zveri podľa usmernenia Štátnej veterinárnej an custom-style=“Highlight1” class=“highlight highlight-1”>aan> potravinovej správy odoslali všetkým užívateľom poľovných revírov. Bodom 2 je v nich práve bezodkladné usmrtenie diviačej zveri vo zvernici, ktorá slúži či už na chov, alebo na výcvik a skúšky poľovných psov. Súčasťou opatrení je okrem intenzívneho lovu diviačej zveri, a to i prostredníctvom takzvaného zakázaného spôsobu lovu, aj povinnosť odberu vzorky zo všetkej ulovenej zveri a nájdenej uhynutej diviačej zveri. Ak odber nie je možné vykonať, poľovníci sú povinní túto skutočnosť na RVPS ohlásiť. Za odovzdanie vzoriek poskytuje RVPS poľovníkom finančnú náhradu. Ako uviedla Kababiková, prví poľovníci začali nosiť vzorky na RVPS Humenné v pondelok. Prílohu k opatreniam tvorí aj nariadenie o spôsobe zabezpečenia sanácie uhynutej zveri a vedľajších živočíšnych produktov z nej. Zver má byť podľa neho zakopávaná. Poľovné revíry sú povinné určiť miesto zakopávania, oplotiť ho proti vniknutiu cudzích osôb alebo zveri a vyhĺbiť na ňom jamu s hĺbkou najmenej tri metre. Ostatky zveri majú byť zasypávané vrstvou zeminy a dezinfikované schváleným dezinfekčným prostriedkom účinným na vírus AMO.

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Chovatelia usmrtených zvierat dostanú odškodné

[20.08.2019; Hospodárske noviny; Agro; s. 12; VEG]

Bratislava – Odškodnenie chovateľov usmrtených ošípaných od agrorezortu sa vzťahuje len na registrovaných chovateľov, ktorí splnili legislatívne požiadavky. Predovšetkým však musia byť ukončené veterinárne opatrenia v danej oblasti.

Výška kompenzácie predstavuje:

– ošípané hmotnostnej kategórie do 40 kg (vrátane odstavčiat)

– 3,00 eura/kg

– ošípané hmotnostnej kategórie nad 40 kg – 1,40 eura/kg

Chovatelia musia doložiť:

– vyplnenú Žiadosť o poskytnutie dotácie a vyhlásenie podľa vzoru, ktoré sú súčasťou tejto výzvy

– doklad o zriadení bankového účtu žiadateľa v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý sa bude požadovaná dotácia poukazovať

– výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat, nie starší ako tri mesiace

– kópiu dokladu o nariadení opatrení, ktorý vystavila príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa

– kópia dokladu o zrušení opatrení, ktorý vystavila príslušná regionálna veterinárna a potravinová správa

– kópiu dokladu preukazujúceho množstvo dodaných mŕtvych tiel zvierat do prevádzkarne na spracovanie živočíšnych vedľajších produktov

Požiadať o odškodnenie môžu chovatelia do 13. septembra 2019.

[Späť na obsah]

2. Farmu v Turci zachraňuje krízový manažér

[20.08.2019; Hospodárske noviny; Agro; s. 13; redakcia]

Má technické aj manažérske vzdelanie z britskej The Open University Business School a záľubu v práci s ľuďmi. Má rád výzvy a osud mu zariadil to, že sa časom vyprofiloval na krízového manažéra.

Riadenie firiem, z ktorých niektoré už stáli tesne pred konkurzom, ho sprevádzalo počas posledných dvoch dekád profesijného života. No a nikdy netušil, a popravde, ani nesníval o tom, že raz bude pôsobiť v poľnohospodárstve. To je Peter Ujmiak, krízový manažér, ktorý dnes stojí na čele Poľnohospodárskeho družstva Turiec so sídlom v Dubovom. Majiteľ družstva, slovenská skupina Sanagro, ho pred rokom a pol postavila pred náročnú výzvu: dostať výrazne zadlžené družstvo do zisku. Prijal ju. A darí sa mu to.

Fascinujúce poľnohospodárstvo

Krízoví manažéri sú skôr známi z ozdravovania väčších priemyselných podnikov bojujúcich s finančnými problémami. Nie často ich však vidieť aj na slovenských farmách. PD Turiec v Dubovom je však výnimka. Keď Peter Ujmiak prichádzal do Turca, niekdajšej zemiakarskej oblasti, nemal s poľnohospodárstvom skúsenosť. „Zásady správneho riadenia spoločností sa prelínajú naprieč sektormi. Avšak poľnohospodárstvo je fascinujúce najmä v tom, že kým v iných odvetviach vidíte už pomerne za krátky čas, či zavedená zmena funguje dobre alebo nie, tu poznáte výsledok až po relatívne dlhom období. Je to o prírode, kde sa podmienky menia. Výrazný vplyv na rozhodovanie a výsledky má počasie, ktoré je každý rok iné,“ hovorí Peter Ujmiak, ktorý pôsobí ako výkonný riaditeľ spoločnosti Sanagro pre región Turca.

Farme chýbala pevná ruka

Spoločnosť Sanagro, ktorá sa venuje obnove fariem na Slovensku, vstúpila do Poľnohospodárskeho družstva Turiec v Dubovom v roku 2016. Družstvo bolo vo veľmi zlom stave. Nemalo na výplaty miezd, dlhy hromadilo u väčšiny svojich dodávateľov, nemalo financie na opravy techniky, nákup hnojív či osív. Jeho naakumulované dlhy boli vo výške viac ako 2,5 milióna eur. Zanedbané však bolo to najcennejšie – pôda. Do jej obnovy sa neinvestovalo dlhé roky, preto nebola dostatočne úrodná. Družstvo zároveň vzhľadom na problémy nepracovalo so správnym osevným plánom, čo pre pôdu nie je dobrý signál. „S úpravou správneho pH pôdy, pre zlepšenie využitia živín, ako aj nej samotnej, začala skupina Sanagro ešte pred mojim príchodom. V čase, keď som začal riadiť družstvo, boli dve tretiny pôdy upravenej. Proces sme dokončili a dnes môžem povedať, že všetky pozemky, vlastné či prenajaté, sú opäť kvalitné a už v roku 2019 dosiahneme nadpriemerné hektárové výnosy,“ prízvukuje Peter Ujmiak, pričom dodáva, že dodnes Sanagro investovalo do revitalizácie družstva viac ako milión eur, ktorý smeroval najmä do výmeny zastaranej techniky, do obnovy pôdy a úhrad starých záväzkov. Pred príchodom krízového manažéra však družstvu ešte čosi chýbalo.

Ľudia sú najdôležitejší

Pred rokom a pol prišiel do Turca práve Peter Ujmiak, ktorý za svoje najzásadnejšie kroky považuje najmä zvýšenie efektivity práce, ktorá vedie následne aj k finančným úsporám. „Ľudí považujem za najcennejšie aktívum firmy. Jej chod je najmä o výbere správnych ľudí, respektíve výmene nesprávnych a ich motivácii. Zamestnanci vedia najlepšie povedať, ako technológie nastaviť a efektívne využívať, manažment zas má dostať ľudí do správnych činností a umožniť im ich vykonávať… Ja som mal šťastie, že v Turci som našiel vzdelaných, skúsených a najmä poctivých ľudí. Za zlepšené hospodárenie patrí vďaka najmä im.“

Zamestnanci: Vstup spoločnosti bola záchrana

Ozdravný proces však so sebou priniesol aj tŕnisté stránky. Tou bola aj redukcia počtu zamestnancov. Ani družstvo Turiec v Dubovom sa jej nevyhlo. „Podľa toho, na akej ploche farma hospodári, sme zistili, koľko ľudí vo výrobe skutočne potrebujeme. Spolu s ďalšími krokmi, ktorých cieľom bola stabilizácia družstva a zníženie nákladovosti, sme museli pristúpiť aj k tomuto kroku,“ priznáva Peter Ujmiak. Kým pred príchodom spoločnosti pracovalo na družstve približne 65 ľudí, dnes je to iba niečo vyše 32. „To je reálny počet ľudí, ktorý postačuje na chod družstva v aktuálnom stave. Znižovanie zamestnanosti je vždy nepríjemné, avšak dosiaľ som sa nestretol s negatívnymi ohlasmi. Ak by sme k tomu nepristúpili, PD Turiec by už zrejme nefungovalo. Ľudia, ktorí tu pracujú, zhodnotili, že príchod a odkúpenie družstva spoločnosťou bol dobrý krok, ktorý zachránil zamestnanosť v oblasti,“ dodáva Peter Ujmiak.

PD Turiec je v kladných číslach

Vďaka zavedeným ozdravným opatreniam je dnes PD Turiec v Dubovom v stabilizovanom stave. Prvýkrát po siedmich rokoch vykázalo ku koncu roku 2018 pozitívny výsledok EBITDA, teda zisk pred započítaním úrokov, daní a odpisov, vo výške viac ako 124-tisíc eur. Družstvu zároveň kontinuálne rastú v posledných troch rokoch aj tržby, pričom strata sa neustále znižuje.

POĽNOHOSPODÁRSKE DRUŽSTVO V DUBOVOM V SKRATKE

PD Turiec vzniklo zlúčením JRD Vyšehrad Rudo a JRD Turiec Dubové v roku 1976. Hospodári v podhorských podmienkach, v turčianskej kotline. Pred vstupom do Európskej únie patrilo k významným pestovateľom sadbových zemiakov a priadneho ľanu. V súčasnosti sa venuje najmä pestovaniu obilnín, repky olejnej a kukurici. Živočíšna výroba bola v minulosti zameraná najmä na výrobu mlieka, chov a výkrm ošípaných a oviec. Dnes sa venuje ich chovu bez produkcie mlieka. Väčšina produkcie zostáva na Slovensku.

[Späť na obsah]

4. Slovenský roľník vyprodukuje len približne tretinu hrubej pridanej hodnoty štandardnej v Únii

[19.08.2019; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 21:39; Gabriel Bischof]

Foto: ilustračné, Getty images

Tržby za predaj poľnohospodárskych výrobkov síce medziročne rastú, no slovenskí farmári v produktivite práce výrazne zaostávajú za ostatnou časťou Európy, konštatuje analýza spoločnosti Euler Hermes.

Slovenský roľník vyprodukuje len približne tretinovú hrubú pridanú hodnotu v porovnaní so štandardom v rámci krajín EÚ.

Tretinu obilia vyvážame

Dôvodom podľa analytikov spoločnosti Euler Hermes je medzi inými aj vysoký podiel pestovania menej náročných obilnín a olejnín s nižšou pridanou hodnotou.

Kým takmer tretinu vypestovaného obilia vyvážame, takmer polovicu bravčového mäsa a dve tretiny spotrebovaného ovocia a zeleniny musíme doviesť.

Napríklad hektárové výnosy skleníkov na paradajky v porovnaní s klasickou pšenicou môžu byť v niektorých prípadoch až päťstonásobne vyššie.

Nevyužitý potenciál

„Na Slovensku evidujeme značne nevyužitý potenciál v pestovaní ovocia a zeleniny a v rozvoji zanedbanej živočíšnej výroby,“ uviedol Martin Bak, Risk Director spoločnosti Euler Hermes.

„Riešením by mohlo byť zameranie sa na spotrebiteľa, keďže pre zlú produkčnú štruktúru nášho poľnohospodárstva musíme až štyri pätiny produktov, ktoré by sme si inak vedeli vyprodukovať sami, dovážať. Sofistikovanejšia produkcia by zároveň pomohla k vyššej a stabilnejšej zamestnanosti v regiónoch, keďže do skleníkov, sadov a k dojniciam je potrebnej viac pracovnej sily ako k žatve lánov obilia,“ dodal.

Pri vývoji tržieb z predaja poľnohospodárskych výrobkov spoločnosť Euler Hermes vo svojej analýze zaznamenala pozitívny trend. Celkové tržby v roku 2018 dosiahli 1,82 miliardy eur, pričom prevládala rastlinná výroba, ktorá sa podieľala na celkových dosiahnutých tržbách takmer 60 %.

Z hľadiska vývoja za posledné štyri roky Martin Bak konštatuje, že objem kontinuálne rastie, s výnimkou roku 2015, kedy prišlo k miernej stagnácii.

Počet ošípaných výrazne klesol

Priemerný ročný rast tržieb bol na úrovni 4,3 %. Dlhodobo však prevládal podiel rastlinnej výroby, ktorá zaznamenala v priemere 6,3 % ročný nárast, pričom živočíšna výroba rástla v priemere len o 1,6 % ročne.

Začiatkom 20. storočia slovenské poľnohospodárstvo zamestnávalo 60 % obyvateľstva. V súčasnosti poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace odvetvia zamestnávajú približne len 3 % ekonomicky činného obyvateľstva (do 100 tis. zamestnancov).

Za posledných 30 rokov dramaticky klesol počet chovaného hovädzieho dobytka o 30 % a ošípaných až o 80 %. Podľa údajov Štatistického úradu SR chov ošípaných klesol z 1,15 milióna kusov v roku 2004, na 615 tisíc v roku 2017, teda takmer o polovicu.

Dotácie na farmára sú vyššie

Na každých 100 hektárov pôdy Slovensko zamestnáva iba 2,5 človeka, pričom priemer EÚ je až 5,5 človeka, v Maďarsku 9 a v Poľsku až 12 ľudí.

Ročné dotácie na slovenského farmára sú 85 000 eur, priemer EÚ je 40 000 eur. Odvetvie poľnohospodárstva využíva dnes približne 19 350 kilometrov štvorcových poľnohospodárskej pôdy, t.j. 39,5 % povrchu krajiny.

Čo zabilo raky v Hriňovej? Polícia vyšetruje úhyn tisícky rakov

Spoločnosť Euler Hermes je svetovým lídrom v poistení obchodných pohľadávok a špecialistom v oblasti hodnotenia rizika, bonity, záruk a inkasa pohľadávok.

Firma má sídlo v Paríži, pôsobí vo viac než 50 krajinách so 6 050 zamestnancami. Je členom skupiny Allianz a vedená na burze Euronext v Paríži. V roku 2018 vykázala konsolidovaný obrat 2,7 mld. eur a historicky najvyššie portfólio pohľadávok v objeme 2 mld. eur.

[Späť na obsah]

9. Včelia terapia nás zbaví stresu a pomôže pri rôznych ochoreniach. Za všetkým je hlavne ich energia

[19.08.2019; noviny.sk; Slovensko; 00:00; Jana Veľasová;redakcia/PG]

NITRA / Včely dokážu okrem svojich produktov liečiť aj energiou. Slúžia na to špeciálne takzvané API-domčeky, v ktorých si ľahnete nad tisíce včiel a vdychujete vzduch z úľa. Skúmaním API-terapie sa zaoberajú na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.

Z vonka obyčajný drevený domček, no vo vnútri lieči. Takto by sa dal v skratke opísať tento špeciálny úľ využívaný na liečbu včelami. Za všetkým je hlavne ich energia. “Toto včelie biopole presahuje z toho úľa približne tých 50 až 70 cm,” približuje Peter Šidík, doktorant SPU Nitra.

V API-domčeku človek leží na zhruba 120 tisícoch včiel. “API-domček je konštrukcia, ktorá umožňuje spánok na úľoch bez priameho kontaktu so včelami,” vysvetľuje Šidík. “Je tu také zvláštne ticho, určite to má potenciál na veľmi príjemný oddych,” poznamenala Zuzana Palková z Technickej fakulty SPU Nitra.

S API-terapiou treba začínať postupne prvýkrát v takomto domčeku môžete stráviť maximálne 30 minút. Počas ležania vo vnútri sa inhaluje aj vzduch priamo z úľov čo má pozitívny účinok na rôzne ochorenia. “Nervový, tráviaci alebo srdcovo cievny systém, pozitívne účinky sú aj na dýchací systém,” dodáva Šidík. ruch

Terapia je účinná, keď sa doplní aj včelími produktami

Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre už urobili množstvo výskumov. „Výskumy ukázali, že včelie produkty ako med, peľ, perga a materská kašička obsahujú množstvo minerálnych látok, vitamínov, enzýmov a antioxidantov,“ potvrdil Šidík.

Takzvané API-domčeky sú najviac využívané v Rusku a Ukrajine. Výzvou sú však aj pre doktoranta Petra. “V Rusku a na Ukrajine sa zoberajú výskumom biopola, na Slovensku je táto téma neprebádaná, ale plánujeme sa ňou zaoberať,” ozrejmil Šidík.

Na vzácneho sokola zaútočili strážne psy. Napriek vysokej škode ide podľa polície iba o priestupok. Viac vo videu:

[Späť na obsah]

10. Mrtvoly nakažených zvířat budou pomáhat zkoumat policejní experti

[17.08.2019; Právo; Zpravodajství; s. 4; Matěj Říha]

Matěj Říha

Experti kriminalistického ústavu se zabývají nejzávažnějšími trestními kauzami, například zkoumají torza lidských těl a zjišťují dobu úmrtí. Nově ale budou zkoumat i zvířecí ostatky. Zahajují totiž spolupráci s veterinární správou, aby jí pomohli řešit úhyny zvířat na nebezpečné choroby, jakou byl nedávno africký prasečí mor.

Užší kontakt elitních policejních odborníků s veterináři umožní obor forenzní entomologie, který znalci využívají při nálezech lidských těl. Mrtvoly totiž obsadí různé druhy hmyzu, který ostatky rozkládá a zároveň se v nich vyvíjí.

„Zjišťuje se, v jaké fázi vývinu byli jednotliví zástupci hmyzu v době zajištění, zda byla přítomna jejich vajíčka, larvy, kukly nebo dospělci,“ popsala Právu Hana Šuláková z kriminalistického ústavu, která je uznávanou znalkyní v oboru.

Díky následným výpočtům experti zjistí, kolik dnů potřebovaly jednotlivé druhy, aby se mohly vyvinout do stadia, ve kterém byly nalezeny. Od toho se pak odvodí pravděpodobná doba úmrtí.

Metodu lze použít i na zvířata

Výpočty bývají velmi přesné. Pokud se tělo najde od čtyř do šesti týdnů po smrti, tak pracují s přesností na den, ve výjimečných případech odhadnou i hodinu. U starších nálezů pak přesnost klesá, ale znalci dokážou odhadnou aspoň měsíc, roční období nebo část roku, kdy smrt nastala.

„U nálezů starších přes dva až tři roky jsme často schopni pouze určit, ve kterém ročním období rozklad započal, ale nedokážeme dopočítat, koliky let přesně uběhlo,“ doplnila Šuláková.

Stejná metoda jako na zjištění doby úmrtí člověka lze použít ke stanovení termínu úmrtí zvířete. Na začátku letošního roku proto Státní veterinární správa (SVS) zkontaktovala kriminalistický ústav s žádostí o rozšíření dosavadní spolupráce.

V červenci se pak sešli ředitelé SVS Zbyněk Semerád a kriminalistického ústavu Luboš Kothaj, kteří se na kooperaci dohodli.

„Návrh rozšíření dohody v současné době připravujeme. Bude zahrnovat spolupráci na úseku entomologie – zpracování znaleckých posudků, vzdělávání a vzájemných poznatků v oblasti výzkumné činnosti,“ potvrdila Právu mluvčí kriminalistického ústavu Petra Srnková.

Idea spolupráce vznikla jako reakce na nákazu afrického moru prasat na Zlínsku, která zaměstnávala veterinární inspektory téměř dva roky. Bylo nalezeno několik stovek kusů zvířat, které tato nemoc zabila.

Veterinární lékaře napadlo, zda by pro přesnější určování stáří uhynulých zvířat nebylo možné využít znalosti a metody forenzní entomologie.

Odeberou až dva tisíce kusů hmyzu

„Pro další postup při boji proti nákaze je velmi důležité určení stáří uhynulých kusů, které může například osvětlit termín zavlečení nákazy do země či dát informaci, zda již je nákaza na ústupu,“ řekl Právu Petr Majer ze Státní veterinární správy.

Policejní experti mohou ale podle něj pomoci i v dalších případech. Třeba při nálezu uhynulých zvířat, kde je podezření na jejich týrání nebo na nelegální nakládání s mršinami.

Vyhotovení entomologického posudku obvykle trvá dva týdny až jeden měsíc. Časově náročnější případy pak mohou trvat i dva měsíce. „U každého případu se standardně odebírá dvě stě až dva tisíce kusů hmyzu. U méně bohatých nálezů je snahou zajistit veškerý přítomný hmyz,“ podotkla Šuláková.

Hlavní činností kriminalistického ústavu však nadále bude zpracovávání posudků pro účely trestního řízení. „Nicméně se nedomníváme, že bychom neměli dostatečnou kapacitu zpracovat požadavky, které obdržíme cestou Státní veterinární správy,“ dodala Srnková.

[Späť na obsah]

12. Integrovaný Tokaj

[16.08.2019; Quark; Digitálna technika; s. 14; LBA]

Vinohradnícka oblasť Tokaj sa považuje za oblasť s jedinečným krajinným potenciálom v pohraničí Slovenska a Maďarska. Vyznačuje sa najmä unikátnym vinohradníctvom a vinárstvom, širokou škálou turistických atrakcií, ale aj ťažobnými aktivitami v blízkosti štátnych hraníc.

Tokaj patrí dvom krajinám, čo komplikuje plánovanie a manažment. Tento problém pomôže riešiť jednotná geografická informačná databáza, ktorú sa podujali pripraviť Innoregion Knowledge Centre Univerzity Karola Eszterházyho v Jágri a Ústav geografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Obe inštitúcie spoločne riešili projekt spolufinancovaný Európskou úniou s názvom Rozvoj webGIS platformy na báze masívnych geodát pre vinársky región Tokaj podporujúci cezhraničnú spoluprácu.

Podpor a regiónu

Základnou myšlienkou vytvorenia spoločnej geografickej databázy bolo podporiť prezentáciu a spoločný rozvoj vinárskej oblasti integráciou údajov o území a vytvorenie spoločnej geoinformačnej databázy dvoch členských štátov EÚ. Primárnym cieľom bolo, aby údaje boli dostupné verejne, a to prostredníctvom webového geografického informačného systému (GIS) na jednom mieste pre celú Vinohradnícku oblasť Tokaj na slovenskej aj na maďarskej strane.

V minulosti komplikovali databázy s rôznymi štruktúrami a názvoslovím spracovanie geografických údajov vo vinárskom regióne, jeho integráciu a prípravu vzájomne výhodných konceptov regionálneho rozvoja, ako aj transparentnosť vývojových úsilí. Internetová platforma umožňuje interaktívnu vizualizáciu a obsahuje jedinečné geopriestorové údaje v jednotnej forme pre celú tokajskú vinohradnícku oblasť, čo je 28 obcí v Maďarsku a sedem na Slovensku. Predovšetkým však zahŕňa údaje katastrálne, topografické, humánno-geografické, geologické, pedologické, meteorologické, údaje o inžinierskych sieťach, pôdohospodárske, lesnícke a vodohospodárske.

Geopriestorové databázy

Údajové vrstvy predstavujú zložky krajiny ako geologická stavba, vlastnosti pôdy, riečna sieť, využitie katastrálnych parciel, budov a iné. Vytvorené webové GIS riešenie pre Tokaj poskytuje on-line nástroj na vizualizáciu geografických údajov o vinohradníckej oblasti, možnosť identifikácie vlastností zobrazených objektov a ich geometrického merania. Navrhovaný systém je schopný integrovať a vizualizovať štandardizované geopriestorové databázy na oboch stranách hranice a podporovať funkčné regionálne plánovanie, rozvoj, marketing, udržateľné územné plánovanie, riadenie a v neposlednom rade prehlbuje zručnosti z diaľkového prieskumu Zeme a súčasného stavu poznatkov oboch inštitúcií, povedal prof. Ing. Vladimír Sedlák, PhD., manažér projektu za UPJŠ v Košiciach.

Trojjazyčný tematický obsah GIS databázy zverejnený na internetovej stránke môže byť použitý ako overený zdroj informácií pre výrobcov vína, štátnu správu a miestnu samosprávu, ale aj pre verejnosť, miestnych obyvateľov či účastníkov cestovného ruchu na strane dopytu, ako aj ponuky. Okrem toho poskytuje ľahko dostupnú platformu na zverejnenie výsledkov výskumu v regióne.

Úloha študentov

Okrem webovej GIS platformy sa v rámci projektu realizovali aj ďalšie aktivity, v rámci ktorých vznikli cenné údaje, pričom do ich zberu boli zapojení aj študenti oboch univerzít.

Od mája 2018 sa uskutočnilo pozemné laserové skenovanie vybraných častí vinohradu. V júni 2018 pomocou pozemného laserového skenovania vznikol 3D model vínnej pivnice vo Veľkej Tŕni s prepojením na 3D model vonkajšej krajiny. Od júla do októbra 2018 sa viackrát realizovalo mapovanie leteckým diaľkovým prieskumom, ktorého výsledkom sú databázy s geometrickými a spektrálnymi charakteristikami zachytávajúce zmeny vo vybraných viniciach.

V júli 2018 sa študenti obidvoch partnerských univerzít zúčastnili letnej školy zameranej na využitie geoinformačných metód a diaľkového prieskumu Zeme v maďarskom Szerencsi. Na záver projektu 27. júna 2019 jeho riešitelia vysvetlili význam výsledkov projektu zástupcom miestnej samosprávy a vinárom.

LBA, foto UPJŠ

[Späť na obsah]

13. Kvůli suchu přicházeli na řadu i dříve zatracovaná řešení

[15.08.2019; Ekonom; s. 18,19,20,21,22,23,24,25; Josef Pravec]

Voda je posvátná. Alespoň v Izraeli. A podle Bohumíra Janského, zakladatele české hydrologie, by tomu tak mělo být i jinde, protože sucho, důsledek extrémního počasí, začíná tížit skoro celý svět. Zejména ten rozvojový, například Afriku, které by někdejší koloniální velmoci co se vody týče měly daleko více pomáhat. Současně Janský věří, že díky technologickému pokroku a především daleko efektivnějšímu systému zavlažování polí se lidstvo s nedostatkem vody nakonec dokáže vypořádat.

Více než dvě miliardy lidí na Zemi trpí nedostatkem pitné vody. Hrozí nám globální vodní krize?

V globální vodní krizi se svět už nachází. Když se člověk podívá v mapě na ty státy, které každý rok Světové meteorologické organizaci hlásí, že mají chronické problémy s vodou, tak je situace velmi vážná. Zejména v zemích, které mají vysoké přírůstky obyvatel, a kde se proto zásoby vody na člověka neustále zmenšují. Jde o oblasti střídavě vlhkých a také suchých tropů, země velmi lidnaté, a kde se spousta vody spotřebuje na výrobu potravin a s tím spojené závlahové zemědělství.

“Největším spotřebitelem vody je zemědělství. Celkem jde přibližně o 75 procent spotřeby ve světě.”

Zhoršuje se to s globálním oteplováním? Někdo by mohl říkat, že by větší teplo mohlo znamenat vyšší odpařování, mraky, tedy deště.

Tak to není. Vody na Zemi a v její hydrosféře je stále stejné množství a cirkuluje ve velkém hydrologickém cyklu. Je ale pravda, že v době oteplování klimatu se skutečně více vody vypařuje, dokonce i v subpolárních oblastech. Překotně tají ledovce, pevninské i horské, překvapivě rychle například grónský ledovec, degraduje dlouhodobě zmrzlá půda.

A proč je tedy sucho?

Hlavně narůstají extrémy. Jsou oblasti, kde srážek padá daleko více než za stabilního klimatu v letech 1950 až 1980. Sleduji údaje ze srážkoměrné stanice na východním úbočí And v Peru a ta za posledních pár let dosahuje osmi až devíti metrů srážek za rok. Vždy se mluvilo o Havaji či indickém Ásámu, v Peru nějakých třicet kilometrů od města Cuzco to ale nebývalo. Na druhé straně se zvětšuje rozsah Sahary a dalších pouštních oblastí. V aridních oblastech vnějších tropů se uplatňují pasátové větry, které vysušují krajinu a přenášejí písek z pouští. Ten stále více překrývá savanu a pouště se tak postupně zvětšují.

Kdo vlastně vodu spotřebovává – lidé, průmysl, nebo zemědělství?

Daleko největším spotřebitelem vody je zemědělství. Ale musíme ho vidět v souvislosti s celým potravinářským průmyslem: celkem jde přibližně o 75 procent spotřeby vody ve světě. Pak máme 20 procent pro průmyslovou výrobu všeho druhu a pouhých pět procent představuje pitná voda. Proto je třeba, aby se závlahové zemědělství všude dostalo na vyšší technologickou úroveň. A jaká je typická situace ve většině rozvojových zemí? Z řeky jde voda do širokého kanálu, pak do užšího a ještě užšího a po trase rozvodu se vypařuje a vypařuje. K rostlinám jí nakonec dojde čtvrtina nebo pětina.

Kde to tak je?

Například ve Střední Asii, v Uzbekistánu. Ten je sedmým největším vývozcem bavlny na světě a stojí na tom celá jeho ekonomika. Důsledkem ale je, že Aralské jezero, kdysi čtvrté největší na světě, se zmenšilo na desetinu původní rozlohy.

Když je za 75 procenty spotřeby vody zemědělství, proč se tolik mluví o tom, že za jejím nedostatkem je rychle rostoucí střední třída, která má vyšší nároky na její spotřebu?

To představuje jen marginální část spotřeby, ale úspory je potřeba hledat všude. Když z globální úrovně sestoupíme domů, vidíme, že s růstem životní úrovně a rozvojem průmyslu spotřeba vody nejdříve prudce stoupla. Až na 360 litrů na osobu a den za našeho vrcholného socialismu. Dnes jsme v Praze na úrovni kolem 105 litrů a na venkově 75 litrů a spotřeba jen nepatrně stoupá. Vodohospodářské firmy z toho sice radost nemají, ale my studentům říkáme, že vodou je třeba na všech úrovních šetřit.

Vraťme se do světa. Kde může s vodou nastat kritická situace? V červnu se mluvilo například o Indii.

Zrovna Indie, pokud jde o problémy se závlahovým zemědělstvím, je učebnicovým příkladem. Protože 93 procent spotřeby vody tam jde na tento účel. Plodiny náročné na vodu, bavlník, rýže a další, by se měly pěstovat tam, kde je současně teplo i voda. Ale často se pěstují tam, kde je pouze teplo. Takže voda se musí odněkud přivést. V Indii je to o to komplikovanější, že má nyní větší přírůstky obyvatel než Čína a brzy půjde o nejlidnatější stát světa. A do dvaceti či třiceti let bude mít s vodou ohromné potíže. Stále ale má možnost pozvat zahraniční experty například z Izraele a zdokonalovat své závlahové systémy. Spotřeba vody může rázem poklesnout na třetinu, a to při stejném výnosu zemědělských plodin.

Je Indie schopná něco takového zaplatit?

V řadě oblastí špičkové technologie používá, vyrábí vyspělou výpočetní techniku a létá do kosmu, tak bych předpokládal, že by si mohla opatřit také kvalitní závlahový systém. Zmíněný Izrael je v tomto oboru na světové špičce. Kdysi jsem studentům dával za vzor Švýcarsko, kde jsem vodní hospodářství a hydrologii studoval, dnes se bavíme o špičkových technologiích Izraele.

“Konflikty na Blízkém východě byly iniciovány už před třiceti lety, když v jižní Sýrii a jižním Iráku začalo největší sucho v novodobé historii. Kvůli němu se tamní lidé začali stěhovat.”

Proč Švýcarsko?

Po revoluci v roce 1989 u nás bylo totálně zanedbané čištění odpadních vod. Psal jsem disertaci o znečištění našich řek a ty byly skoro všechny v těch nejhorších třídách. Za deset dvanáct let se nám podařilo hlavní řeky vyčistit, v českém povodí Labe i za pomoci německých partnerů. Což by se lidem mělo říkat, aby jen nenadávali. Udělali jsme obrovský krok kupředu, když jsme postavili ve městech a u průmyslových závodů čistírny odpadních vod. Bohužel jsme to nedotáhli do konce a skončili u sídel do dvou tisíc obyvatel. A Švýcaři? Ti nám při čištění vody byli velkým vzorem, mají 99procentní připojení na čističky a dodnes v tom nemají nikde konkurenci. Izraelci jsou ale nejlepší v tom, jak si poradili se suchem. Asi 60 procent jejich země je Negevská poušť a čtvrtina z ní už je dnes zúrodněna. Mají tam kapkové závlahy řízené počítači a rostlinky dostávají vodu jen v době, kdy ji potřebují k růstu. Samozřejmě v noci.

Sucho a horko ohrožují už desítky let Afriku. A pokud Indie létá do kosmu, Afrika je opravdu chudá a roztříštěná.

Afrika má problém už jen kvůli přírodním poměrům. Třeba z Jižní Ameriky každoročně odteče sloupec vody vysoký 66 centimetrů. Ze Severní Ameriky polovina této výše, z Afriky čtrnáct a z Austrálie jen čtyři centimetry. Ale Afrika je opravdu nejchudší kontinent a na rozdíl od bohaté Austrálie si sama neporadí.

Má to vůbec nějaké řešení?

Pokusy pomoci trvají už přes padesát let. Bohaté země posílaly finance, začaly se hledat nové vodní zdroje a vrtat studně. Když západní odborníci odjeli, mnohé z nich byly opuštěny nebo zničeny. K tomu roste počet obyvatel a přibývají stáda dobytka. Takže u Afriky nejsem optimistou. Napadá mě ale kacířská myšlenka, že by si vyspělé země – pokud jde o vodu – mohly vzít na starost své bývalé kolonie. Ať třeba pomohou Angličané, Francouzi, Belgičané, Italové, Portugalci či Němci svým někdejším koloniím. Máme-li zabránit masivní migraci z Afriky, tak tam vyspělý svět musí pomáhat daleko více než dnes. Co nastane, až v těch regionech opravdu nebude voda? Mají se tam snad stěhovat stovky kilometrů za vodou jako velcí kopytníci v savaně? To přece není možné. Podceňovat se to nedá – konflikty na Blízkém východě byly iniciovány již před třiceti lety, když v jižní Sýrii a Iráku začalo největší sucho v novodobé historii. Kvůli němu se tamní lidé začali stěhovat.

“V souvislosti s vodou mě napadá kacířská myšlenka. Ať pomohou Angličané, Francouzi, Belgičané, Italové či Němci bývalým koloniím.”

A jinde?

Dokonce existuje naprostý paradox. Brazílie, země, která má největší zásoby vody na světě, a to především díky Amazonce a jejím přítokům. Jenomže ve východním cípu země panuje ničivé sucho. Za poslední desetiletí se dal do pohybu asi milion lidí, přičemž většina z nich směřovala do Amazonie. Brazilská vláda ještě za levicového prezidenta Luly přidělovala sto hektarů pralesa každé rodině. Jenomže když lidé přidělené území vyčerpali, přesunuli se ilegálně dál a v tom pokračují i dnes.

Jak to tedy vypadá s amazonským pralesem? Nezmizí i on a nepropukne na tomto kontinentu sucho?

Tenhle prales jen tak zmizet nemůže. Vykácí se sice, ale po několika desetiletích je tam zas. Samozřejmě bez gigantických stromů, je v něm méně druhů, ale neodborník to nepozná. Snad jen že stromy nemají 40, ale 30 metrů. To vše je dáno přírodními podmínkami, je tu teplo a dostatek vláhy, vše roste před očima. Tragédií je, že se prales ničí úplně zbytečně. Například kvůli cennému dřevu na vývoz. Ohromné stromy už musíte hledat pomalu na satelitních snímcích a na sto hektarech často není ani jeden. Jsou za tím peníze. Pokud se 80 metrů vysoký mahagon, teak či palisandr v Brazílii porazí, rozřeže a dřevo odveze na výrobu nábytku třeba do USA, je to byznys asi za tři miliony dolarů. Na jediném stromě. K tomu nový brazilský prezident Jair Bolsonaro řekne, že ho ekologie nezajímá a prioritou je hospodářství. Parlament tam už schválil výstavbu asi 50 nových přehrad, protože v Amazonii jsou nerostné suroviny a elektřina z vodních elektráren bude nutná k jejich těžbě a zpracování. A opět se bude kácet.

Takže i tam to povede k vysušování?

Voda se nevypařuje ani tak z lesů, jako z volných vodních ploch a ty tam jsou stále. Pokud se ale začne hodně kácet ve Východních Kordillerách, v Bolívii, Peru, Ekvádoru nebo Kolumbii, kde padá ohromné množství srážek, voda se v lesích neudrží a bude rychle stékat. Nastoupí eroze a nastartuje se řetězec dalších problémů. Strašlivé je i znečišťování přírodního prostředí. Horší než samotné kácení kvůli novým polím. V Peru nás nedávno posadili do vrtulníku a podél řeky Madre de Dios ukázali 100 tisíc hektarů naprosto zničeného deštného lesa. Ilegálně se tam těží zlato a prales v pruhu širokém pět kilometrů zmizel. Zlato se dobývá za pomoci rtuti a ta všechno živé ničí. Lidé si stěžovali, že politici nezasáhli, protože z toho také měli zisky. Jen na okraj připomínám, že poslední tři peruánští prezidenti sedí ve vězení a čtvrtý před podobným osudem utekl do USA. Naši experti a naše firmy, které se odstraňováním ekologických škod zabývají, mají teď Peruáncům doporučit, co s tím. Asi nezbude než vyslat těžkou techniku, která vše zahrne, a spoléhat, že si prales pomůže sám. Nikdy tam už ale nebudou stát lidská sídla a pořád se bude monitorovat, zda se karcinogenní rtuť neobjeví v povrchové vodě a v blízkých studnách.

Může to pak v Amazonii dopadnout dobře?

Přikažte něco brazilské vládě. Řeknou: tak nám pomozte, pošlete peníze, které potřebujeme. A jak jsem uvedl, příroda má sice značnou schopnost obnovy, ale i tak mám o Amazonii obavy.

Problémy v rozvojových zemích ještě mohou zhoršit sucha, která komplikují sklizeň ve světových obilnicích v USA a Číně.

Zrovna Spojené státy budou mít mezi vyspělými zeměmi s vodou veliký problém. Osm států na Středozápadě už dnes trpí suchem, od kanadských hranic po Texas. V této prérijní oblasti je zemědělství závislé na závlahách. Pod těmito státy je v propustných pískovcích a vápencích obrovské množství kvalitní pitné vody. Tu však pijí jen dva miliony lidí, většinu ji Američané používají hlavně na polích s bavlnou, pšenicí, kukuřicí či sójou. U nás je takové zacházení s kvalitní podzemní vodou zakázáno. Čerpání vody pro gigantický přivaděč Ogallala tam vede k poklesu hladiny podzemní vody o jeden metr ročně. Asi si poradí, budou však muset využívat ve větší míře povrchovou vodu. Na přítocích Missouri a Mississippi vyrostou další kaskády přehrad.

Se suchem ovšem zápolí i zemědělci v Číně.

Tam se také překotně staví přehrady. Pro zemědělské závlahy, průmysl i velké aglomerace. Protože asi 50 čínských měst s populací nad 100 tisíc lidí už na svém území nemá k dispozici podzemní pitnou vodu. Nadměrná spotřeba v Pekingu také vede k poklesu hladiny podzemní vody a čtvrtina tamních studní přišla o vodu úplně.

Dopadne sucho i na vyspělé evropské státy?

Vrátil jsem se z Finska a na něm je vidět, že Skandinávie problémy s vodou nebude mít nikdy. Například z velikého finského jezera Saimaa čerpají vodu rovnou do vodáren a jediné, co s ní dělají, je bakteriální úprava. Vlády zemí Evropské unie a zejména ve státech jižní Evropy si však musí uvědomit, že se vodě musí do budoucna věnovat jako strategické surovině. A naším vzorem může být opět Izrael. Tam vodu už v padesátých letech minulého století postavili pod ústavní ochranu a vytvořili z ní posvátnou věc. Učí se o ní v předškolním věku, na všech stupních škol až po školy vysoké. V Izraeli by například nikdo nemyl pitnou vodou podlahu či auto. Teď také v Česku vznikla národní iniciativa pro řešení sucha a řekli jsme si, že by i u nás mohl být přijat ústavní zákon chránící vodu.

Je na to nastavené společenské klima?

Když přišly katastrofální záplavy, začali jsme se intenzivně zabývat protipovodňovou ochranou. A udělaly se úžasné věci, na které se jezdí dívat delegace ze zahraničí. Proto věřím, že veliké sucho, které trvá již pátým rokem, společnost dostatečně vybudilo. Vidím to při diskusích se starosty i na přednáškách pro veřejnost. Lidé mají zájem, přicházejí také s vlastními nápady, diskutují. Nebo u nás na fakultě: na specializaci “povrchová a podzemní voda” se letos přihlásilo přes 50 studentů. Ještě loni jich bylo pouze pět.

Léta se předpovídají války o vodu, mohou opravdu nastat?

Opět začnu u Izraele. Tam vytvořili termín “vodní diplomacie”. Dodávky pitné vody do Jordánská značně zlepšily sousedské vztahy s židovským státem. Plánuje se propojení Mrtvého moře s Rudým mořem. Hladina Mrtvého moře leží o 440 metrů níže, a na přetoku se počítá s odsolovacími stanicemi i hydroelektrárnami. Část vyrobené sladké vody bude opět proudit do Jordánská. Voda by tedy národy neměla rozdělovat, ale spojovat. Tak je to napsané i v Evropské vodní chartě.

Jenže v praxi to tak není. Vezměte si třeba výhrůžky Etiopii, když postavila přehradu na Modrém Nilu.

Protože Etiopie, která má dostatek vody v horách, si postaví přehradu a může, i když nemusí, to závisí na domluvě se sousedy, používat vodu jako politický nástroj. Jiný příklad je Turecko, kde na východě mají vody dost. Na Eufratu a Tigridu postavili Turci řadu přehrad a jejich prostřednictvím chtějí ovlivňovat Irák či Sýrii.

A postsovětská Střední Asie?

V ní dva horské státy mají vody dostatek, Kyrgyzstán a Tádžikistán. Kazachstán ji postrádá, je ale bohatý a poradí si. Pak tam leží Uzbekistán, který má s Tádžiky a Kyrgyzy dlouhodobě napjaté vztahy. Nakonec tajemný Turkmenistán, tam, do hlavního města Ašchabadu, proudí voda od stalinských dob zavlažovacím kanálem, z něhož se jí po cestě tři čtvrtiny vypaří. Atmosféra v regionu není dobrá, což sledujeme při našich cestách do těchto míst. Připomínají se staré historické křivdy. Předávají si to z generace na generaci a teď do toho ještě ta voda. Uzbekové tvrdí, že jim Tádžikové a Kyrgyzové pouštějí málo vody a že za Sovětského svazu bylo lépe. V zimě zásobovaly region tepelné elektrárny z Uzbekistánu a Kazachstánu a v létě naopak vyráběly energii vodní elektrárny v horských republikách. Po rozpadu Sovětského svazu se nemohou dohodnout.

“V Evropě existuje úmluva o každé řece tekoucí přes území několika států. Jenomže v rozvojovém světě nic takového nemají.”

Podobně složité to je i v subsaharské Africe?

Hlavně kolem řeky Niger, která vybočuje k severu do Sahary. Tam napájí několik vnitrozemských delt, které jsou zemědělsky využívány. Místní lidé přirozeně nechtějí, aby se voda z jejich řeky odváděla jinam. Takže Mali, Mauritánie, Niger i Čad a Středoafrická republika dále na východě mají značné problémy s vodou. Čadské jezero stále klesá a čeká ho podobný osud jako Aral. Okolní státy se dohadují, kdo smí kolik vody odebírat, a navzájem si vyhrožují. V Evropě existuje úmluva o každé řece tekoucí přes území několika států. My třeba máme výbornou . spolupráci na Labi a na Odře s Němci a Poláky. Jenomže v rozvojovém světě nic takového neexistuje.

Takže hrozí další migrace?

Takové, jaké svět dosud nezažil. Ekologicky podmíněné přesuny obyvatel se mohou stát jedním z největších problémů budoucího světa. Ať v subsaharské Africe nebo v jižní Indii. Pak už nepůjde o miliony lidí jako dnes, ale o desítky milionů.

Kam půjdou?

Asi do vyspělých zemí, kde voda je. Ve Finsku mám přítele, který se tu po léta zabýval ochranou přírody. Tvrdí, že Skandinávie jednou může být nejbohatší částí světa díky vodě. A současně očekává, že národy, které ji nemají, se k nim pohrnou. Když jsem se ho zeptal, jak si s takovým přívalem poradí, odpověděl, že se na to musí připravit. Říká, že střední Finsko i severské Laponsko jsou málo obydlené a nějaké migranty mohou v budoucnu přijmout. Přes všechny současné problémy s vodou ve světě si myslím, že to svět může v budoucnu zvládnout. Připomeňme si, čeho všeho bylo dosaženo ve 20. století. Jistě se objeví nové moderní technologie a předpokládám, že se změní i vztah k životodárné vodě. Asi dojde k převodům vody na velké vzdálenosti, zvýší se výroba vody v odsolovacích stanicích, dojde na využití ledovcových ker.

O využití ker jsem četl už před desítkami let. A nikdy jsem neslyšel, že by se uskutečnil jediný projekt.

Když byl Kuvajt jednou z nejbohatších zemí světa, před první válkou v Perském zálivu, měli tam připravený projekt – tehdy jsem si myslel, že naprosto nereálný – na přetahování ledových ker z Antarktidy přes rovník k vlastním břehům. Dokonce chystali stroj, který by do Antarktidy dovezli a ten by tam chrlil silnostěnnou fólii, kterou by se ledovec obalil. Aby po cestě ztratil co nejméně vody. Dnes o něčem podobném seriózně uvažuje Austrálie. Její výhodou je, že to k jižnímu pólu má blízko. Žádný projekt se zatím opravdu neuskutečnil, ale přípravy probíhají. Pomůže něco takového i Evropě? Veliké problémy se sladkou vodou má Belgie. Podobně Nizozemsko. A tak se vymýšlí, jak pitnou vodu do budoucna zajistit. Existuje projekt na převod vody z Norska, podobně jako v případě ropy či zemního plynu by se dopravovala pitná voda. Do Prahy přivádíme vodu ze Želivky potrubím o délce 52 kilometrů. Nejdelší přivaděč pitné vody postavili Australané, nějakých 660 kilometrů. Zásobuje střední Queensland z hor na východě. Proč by nemohl existovat 2000 kilometrů dlouhý přivaděč ze Skandinávie do Západní Evropy?

Jaká je situace v Česku?

Jestli se ptáte na vodohospodářské poměry, tak vidím dnešní situaci pozitivně. Vláda odstartovala řadu programů v souvislosti s řešením problému sucha. Jsem součástí národního panelu pro sucho a vím, že to současný kabinet nebere na lehkou váhu. Existují programy týkající se zadržování vody na zemědělské půdě, připravuje se výstavba nových vodárenských i multifunkčních nádrží, včetně obnovy zaniklých rybníků. Jsou připraveny dotační tituly na zadržování dešťové vody v sídlech i v podnicích, hovoří se o zazeleňování střech ve městech, probíhají revitalizace řek, které dříve byly regulovány a napřímeny.

“Pokud vodní krize opravdu přichází sahá se po dřívě zatracovaných nápadech. Soudím, že v menším po nich musíme sáhnout i my.”

A pitná voda? Měřeno cenou je asi už vzácná i v Česku.

Dneska ji máme v Praze za 49 korun za kubík. Moc se ale nepřipomíná, za kolik se vyrobí. Na Želivce se vyrábí za devět korun za kubík. Pak jde přivaděčem do Prahy a v Jesenici se předá Pražské vodohospodářské společnosti. A cena se výrazně změní. Zástupci této firmy by nám jistě řekli, že vodovodní sítě a různé opravy stojí hodně peněz. To je pravda, ale stejně tak je pravda, že zahraniční vodárenské společnosti vyvádějí mnoho peněz mimo Česko. Chápu, že v devadesátých letech u nás panovala kolem vody chaotická situace. Tato doba ale minula, a pokud voda, strategická surovina, bude pod kontrolou obcí, bude to podle mého názoru lepší. Ani ve Švýcarsku voda nikdy nebyla a není v rukách zahraničních firem. Ale abych jim nekřivdil, mnohé tu do vodního hospodářství významně investovaly, to je potřeba si také uvědomit.

Když říkáte, že to v Česku docela jde a ledacos se dělá, nabízí se otázka, zda se i v suchem zkoušených regionech nedá přírodě pomoci. Je možné zachránit třeba Aralské jezero?

Ještě za sovětské éry narýsovali projekty na gigantický převod vody z řek na severu hlavně do vnitřního Kazachstánu. Šlo o vodu z Irtyše. Měla se také propojit severská Vyčegda s Kamou, rozvodí je vysoké jen pár metrů, což mělo zastavit tehdejší pokles Kaspického jezera. Nic se neuskutečnilo, protestovalo se proti tomu tam i ve světě. Jenomže po několika desítkách let se o podobných stavbách uvažuje v nejvyspělejších zemích světa. Dokonce Američané, jak jsem slyšel na konferenci geografů v Tampě, o něčem podobném přemýšlejí. Protože v Kanadě mají vody nadbytek a Středozápad v USA by si tak mohl pomoci.

Něco takového všichni považovali za vzor megalomanie.

Pokud ale vodní krize opravdu přichází, sahá se po dříve zatracovaných nápadech. Soudím, že v menším po nich musíme sáhnout i my. Když přišla v roce 1997 povodeň, stály tu proti sobě ještě dva nesmiřitelné tábory – ekologický a vodohospodářský. Ale pak postupně došlo k názorovému sblížení. Dnes budujeme stavby na zadržování vody a ekologové tomu nebrání, pokud nejde o nějaké velké přehrady. Je pravda, že to u nás není s vodou tak špatné, stejně ale potřebujeme zásahy do krajiny, do lesní 1 zemědělské půdy, malé přehrady na přítocích přítoků. Ne na Berounce a Sázavě, ale na jejich přítocích. Nebo budování malých rybníčků, ze kterých se zpět na pole bude odvážet deštěm smytá ornice. Což kdysi dělali naši dědové. Všechny dobré nápady na zadržování vody a zpomalování odtoku pomohou české krajině i vodnímu hospodářství.

***

Bohumír Janský (68)

Vystudoval geografii na Přírodovědecké fakultě Univerzity Karlovy, kde ji dnes vedle hydrologie přednáší. Ve vědecké práci se zabývá také ochranou vody před znečištěním. Je autorem desítek odborných studií a podílel se na přesnějším určení pramenů Amazonky a tím na jejím prodloužení. Podobně se zajímá o prameny sibiřského Jeniseje. Je podruhé ženatý, má tři děti a miluje sport.

Text k obr.:

“Zrovna USA budou mít mezi vyspělými zeměmi se suchem velké problémy. Osm států na Středozápadě jím trpí už dnes,” říká Bohumír Janský.

“V Izraeli asi 60 procent území představuje Negevská Poušť a ta je už ze čtvrtiny zúrodněna. Mají tam kapkové závlahy a rostlinky dostávají vodu jen v době, kdy ji potřebují k růstu. Pochopitelně v noci,” říká hydrolog Bohumír Janský

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. V atraktívnej metropole LIPTOVA

[20.08.2019; Slovenka; s. 34,35; red]

Liptovský Mikuláš je jedným z ikonických miest našej histórie. Patrí k mestám, v ktorých sa koncentrovala kultúra a vďaka silným tradíciám prežila aj nepriaznivé roky. Táto bohatá minulosť, samozrejme, ovplyvnila aj prítomnosť a je základom budúcnosti. O všetkých týchto aspektoch sme sa rozprávali s primátorom mesta JÁNOM BLCHÁČOM.

* Ako ste význam tohto miesta vy ako rodák z Liptovského Mikuláša vnímali a čo to vo vás zanechalo?

História Liptovského Mikuláša zaznamenala mnohé výrazné osobnosti kultúrneho a spoločenského, ale aj športového života. Ich počiny zarezonovali nielen na lokálnej, ale často aj na národnej úrovni. A, samozrejme, ovplyvnili aj mňa. Osobne sa stotožňujem so statusom nášho mesta ako mesta spolkov a kultúry, vážim si našu históriu a lokálne dedičstvo predkov. Vyrastal som v prostredí, kde sa dodržiavali tradície, preto teraz ako primátor dbám na ich pretavovanie do bežného života Mikulášanov a v kultúrnej oblasti mesta razím filozofiu ctenia si histórie. Každý rok si pripomíname plejádou podujatí niektorú významnú osobnosť alebo dejinnú udalosť, ktorá sa viaže k Mikulášu. Rok 2019 je u nás napríklad rokom Aurela Stodolu. Stodola bol výraznou mikulášskou postavou, jeho počiny sa dodnes využívajú v automobilovom priemysle i v kozmickom výskume. Sme zároveň vzorom pre konfesionálne spolunažívanie, občiansku spoločnosť a na tom chceme stavať aj naďalej.

* Ak by ste si mali vybrať svojich „liptovských TOP 10“, čo by to bolo?

Povedal by som to inak. Liptov spĺňa tridsaťdeväť zo štyridsiatich kritérií, ktoré má mať región s ambíciou stať sa významnou destináciou cestovného ruchu. Máme všetko okrem mora, i keď s prižmúrením oka môžeme ako more vnímať Liptovskú Maru. Liptov je kraj, kde sa dobre žije a mnohí plánujú stráviť jeseň života práve tu. Ak mám byť osobnejší, top je pre mňa oblasť okolo Baranca (2184 m), ktorý ponúka krásny výhľad a mnohí si ho pre jeho tvar mýlia s Kriváňom. Je to aj oblasť menej známych dolín (Jamnícka, Račkova), lesov, lúk, roztrúsených dediniek, ide o krásny kraj, kde som vyrastal. Ďalej by som spomenul výšinu Háj-Nicovô, z ktorej krásny výhľad na Liptov ešte mnohí nepoznajú. Preto ju postupne rozvíjame, aby sa stala atraktívna pre turistov. Nedá mi nespomenúť Jasnú, kde som strávil na lyžiach niekoľko desaťročí.

V samotnom meste sú pre mňa top miestami tie, kde sa takpovediac varila história. Ide o klenoty v podobe sakrálnych pamiatok – Kostol sv. Mikuláša, kostol v Okoličnom, evanjelický kostol, tiež Hodžova fara a aktuálne sme pre ľudí sprístupnili aj Rázusovie dom. Po celom meste sú pamätníky a tabule, ktoré pripomínajú dejinné udalosti, ktoré sa prehnali Mikulášom. Rozvíjajú sa tradičné galérie – Bohúňova, Kolomana Sokola, ale vznikajú aj galérie, ktoré zachytávajú novodobé trendy umenia. V ostatnom čase pribudla virtuálna a iluzionistická galéria. Medzi top však patrí aj fakt, že sa u nás ako v málo mestách zachovala mliekareň, pekáreň, želatináreň, strojárstvo i drevárska fabrika – to všetko sú pre mňa topky nášho mesta a samotného Liptova.

* Bol to práve pocit lokálpatriotizmu, ktorý vás nasmeroval do komunálnej politiky?

Môj rodokmeň hovorí, že náš rod pôsobí v Liptove už dvestopäťdesiat rokov, čo je jasný odkaz a väzba k lokálpatriotizmu. Od detstva ma viedli k láske k rodnému kraju. Otec sa angažoval na poľnohospodárskom zväze, bol poslanec Slovenskej národnej rady, volali ho do Bratislavy, ale ako manažér z Liptova nikdy na dlhšie neodišiel. Moja dráha je podobná, aj keď som sa z Liptova na okamihy vzdialil, bolo to len dočasné a vždy som vedel, že život strávim tu. Vyznávam zásadu: „Mysli globálne, konaj lokálne!“ Vstup do komunálnej politiky bol okrem lásky k domovine aj súhrou viacerých okolností. Jednak ma oslovili viacerí ľudia, ale ako dobrá konštelácia pre toto smerovanie boli aj skúsenosti v manažmente na rôznych pozíciách a poznatky zo zahraničnej politiky.

* Pôsobíte v nej už viac ako desať rokov. Ako by ste ich zhodnotili? Posunula sa bližšie k ľuďom?

Podľa mňa je aktuálna politika od ľudí čoraz ďalej. Sám sa necítim politikom, skôr som komunálnym manažérom. Chcem robiť to, čo odo mňa ľudia očakávajú, riešiť ich požiadavky a nie politiku. Podstatná je služba ľuďom.

* Skôr, ako ste profesionálny život zasvätili Liptovu, pôsobili ste na veľvyslanectve v Nemecku. Čerpáte z tých skúseností a aplikujete ich na domácej pôde?

V Nemecku som pôsobil rok a pol na veľvyslanectve v turbulentných deväťdesiatych rokoch ako tretí tajomník a poľnohospodársky atašé. Mal som na starosti rôzne agendy. Pobyt ma navigoval na nemecký štýl – mať všetko usporiadané, systematické, vyžadovalo sa dodržiavanie predpisov. V Nemecku som si osvojil úslovie, že „na začiatku každého úspechu musí byť pozitívne myslenie“. Toto sa pokúšam pretaviť aj v riadení mesta a verím, že sa mi to s tímom spolupracovníkov darí. Na relatívne malé mesto máme obnovené všetky väčšie športoviská, vybudovanú nadštandardnú sieť obchodov a služieb, zmodernizované školy, obnovené pamiatky a prichádzame s mnohými smart riešeniami v oblasti dopravy i riadenia samosprávy. V značnej miere sa nám tiež darí čerpať eurofondové zdroje.

* Určite ste veľa skúseností získali aj počas jedenásťročného pôsobenia na poste riaditeľa Liptovských mliekarní. Čo vám z profesionálneho hľadiska dali tie roky?

Mliekareň bola dobrá prax do života manažéra. Veď ešte dnes sa produkty mikulášskej mliekarne vyvážajú na trhy fajnšmekrov, ako sú Francúzsko, Nemecko a najnovšie i Kanada. V časoch, keď som v mliekarňach pôsobil, to bol náš sen. Zásadné je, že sa nám v Mikuláši podarilo mliekareň pred rokmi udržať, postupne, po vstupe zahraničného kapitálu, sa rozvíja a investuje sa v nej. Kedysi bol princíp, že v každom okrese bola mliekareň, mäsokombinát a pekáreň. Teší ma, že v mliekarni sme vedeli riadiť vývoj tak, že prežila a nabrala dobrý kurz, čo sa, žiaľ, vo viacerých mestách nestalo. V tých rokoch som ako šéf Slovenského mliekarenského zväzu a Európskej mliekarenskej asociácie nazbieral mnoho skúseností z manažmentu, a tie aplikujem do riadenia mesta dodnes.

* Vráťme sa do súčasnosti. Ste primátorom Liptovského Mikuláša už niekoľko volebných období. Ako vidíte smerovanie mesta?

Vývoj v Liptovskom Mikuláši je dobrý. Na Slovensku ubúda obyvateľov v mestách. Tento všeobecný trend však nie je v Mikuláši markantný. Dokonca si dovolím tvrdiť, že sme ho takmer minimalizovali. V meste sa vo veľkom stavajú celé štvrte rodinných domov, pribúdajú bytovky pre rôzne vrstvy obyvateľstva, investori budujú v mnohých lokalitách polyfunkčné objekty a rozširujú služby, rozvíjajú sa priemyselné zóny. Preto nemám obavu o budúcnosť mesta, ktoré je zasadené do náručia Nízkych a Západných Tatier, čo nás oprávňuje mať ambície stať sa dokonca hlavným mestom turizmu na Slovensku. Napokon, tieto ambície nám odobruje reč štatistiky v podobe rastu prenocovaní a počtu návštevníkov. Ako mestský úrad prichádzame s viacerými iniciatívami pre budúci komplexný rozvoj regiónu, spomeniem infraštruktúrne projekty, budovanie cyklotrás a chodníkov pre cyklistov či spoločné postupy v oblasti životného prostredia.

* Čo považujete za najväčšie úspechy?

Sme liaheň úspešných športovcov, vedcov, osobností kultúrneho života. Zrejme táto tradícia je vzorom aj pre osobnosti, o ktorých dnes počuť v celej krajine i v zahraničí. Spomeniem aspoň v súčasnosti dobre známych Petru Vlhovú a Michala Martikána. Rozvíjame podujatia postavené na tradíciách – festival na oslavu tradícií pestovania zemiakov, takzvaný Švábkafest, obľúbený je Mikulášsky jarmok, jedinečné a už roky tradičné podujatie Mosty Gesharim, ktoré majú ambíciu spájať rôzne národnosti, kultúry i náboženstvá a myšlienky. Myslím si, že atmosféra, ktorú v meste tvoríme, prináša atraktívny obraz o Liptovskom Mikuláši. Mnohí, čo sem prišli, tu natrvalo zakotvili či už kvôli práci, alebo si tu našli životného partnera. Títo ľudia sa stotožnili so životom v meste a pomáhajú nám ho rozvíjať. Možno aj vďaka tomu sa môžeme pochváliť víťazstvom v ankete Naj mesto 2017.

[Späť na obsah]

2. Sme tradiční aj trendoví

[20.08.2019; Slovenka; s. 28,29; redakcia]

JURAJ BLADA stojí v čele Zvolenskej mliekarne už pätnásť rokov. Bolo to tak v čase, keď podnik patril k súčasti zahraničného korporátu, aj vtedy, keď sa navracal do slovenských rúk. Dnes Zvolenská mliekareň zamestnáva stodvadsaťpäť ľudí a pohotovo reaguje na moderné trendy aj chute spotrebiteľov. Aké novinky pripravujú a ktorý Zvolenský chutí v zahraničí najviac?

* V čele mliekarní ste stáli ešte pred vstupom amerického investora, ktorý po dvoch rokoch svoje pôsobenie skončil a Zvolenské mliekarne zostali už len v „slovenských rukách“. Čo to pre mliekareň v praxi znamenalo?

Najväčšia zmena ja tá, že sme sa z korporátu stali nie-korporát. Stali sme sa slovenskou stredne veľkou firmou, za ktorou už nestojí veľký hráč. Predtým to bola francúzska rodinná spoločnosť Senoble, následne to bola ešte väčšia spoločnosť Schreiber Foods. Zázemie a komfort, ktorý súvisel s nimi, sa vytratil. Avšak všetko má svoje výhody aj nevýhody, takto môžeme povedať, že sme slovenskí, samostatní a riešime veci sami. Rozhodovanie o všetkom, čo sa závodu i výroby týka, je jednoduchšie a rýchlejšie, nevyžaduje si odsúhlasovanie cez centrály a zdĺhavé kroky, ako to bolo kedysi.

* Značka Zvolenský sa prioritne orientuje na výrobu jogurtov, nápojov a smotanových zmrzlín. Chystáte sa v najbližšom čase priniesť na trh nové produkty alebo doposiaľ vami neuvedené príchute?

Áno, stále pripravujeme nové výrobky. Koncom minulého roka sme na trh uviedli jogurt kefírového typu, no a tento rok to boli tradičné jogurty. Tradičné jogurty sú vlastne jogurty zrejúce v tégliku, s nižším obsahom tuku v porovnaní povedzme so smotanovými, ktorými sme známi. No a chystáme ďalšie výrobky, ktoré by sa k zákazníkom mali dostať na jeseň, ale podrobnosti neprezradím. Vzhľadom na to, že sme významný producent jogurtov a jogurtových nápojov na Slovensku, zamýšľali sme sa, čo ešte ponúknuť spotrebiteľom. Dnes je spotrebiteľ vzdelaný a zaujíma sa, čo výrobky obsahujú a čo nie, a nielen to. Spotrebiteľa zaujíma napríklad aj z akého materiálu je výrobok vyrobený, akým spôsobom, aké je správanie spoločnosti v otázkach recyklácie a ochrany životného prostredia. Preto sme sa rozhodli uviesť do života projekt Férová značka.

* Čo znamená Férová značka?

Musím s hrdosťou skonštatovať, že sme začali s procesom implementácie projektu „Férová značka“. Toto označenie predstavuje záväzok férovosti v celom procese a organizme našej spoločnosti. Má viaceré obsahové štruktúry, ale dominantná je zmena používania vstupných ingrediencií vo výrobkoch. Výrobok označený logom „Férová značka“ nebude obsahovať modifikovaný škrob, glukózovo-fruktózový sirup, umelé arómy ani chemické konzervačné látky. Bude obsahovať len prírodné zložky označené prehľadne a zrozumiteľne. Ako jeden z najväčších slovenských výrobcov jogurtov a jogurtových nápojov chceme byť transparentní, zodpovední a udávať trend, aby spotrebitelia kupovali kvalitné slovenské výrobky.

* Zaujal ma názov „tradičný jogurt“, hlásate ním návrat k tradíciám?

Určite áno. Vychádzame z toho, akým spôsobom jogurt vznikal v minulosti. Mlieko vyzrelo v pohári alebo v hlinenej nádobe, nemanipulovalo sa s ním. Taký výrobok plníme do téglikov za tekutého stavu, fermentuje a dozrieva priamo v tégliku pri určitej teplote a následne sa schladí. Čaro výrobku je v tom, že čím dlhšie zreje v tégliku, tým je chuť a konzistencia výraznejšia.

* Na základe akých postupov a kritérií sa rozhoduje o nových príchutiach výrobkov?

Sledujeme trendy, inšpirujeme sa v aj zahraničí, chceme byť veľmi inovatívni, ale nielen pokiaľ ide o chuť výrobkov a kvalitu, ale aj dizajnové prevedenie. Je dôležité reagovať na to, čo spotrebiteľ chce, takže sa ho snažíme počúvať a v podstate ulahodiť mu jeho výberom. Často sa nás pýtajú, či nerozmýšľame nad výrobou vegánskych jogurtov a iných, reakcie spotrebiteľov dávajú veľa priestoru na inšpiráciu…

* Výrazné percento výrobkov vyvážate do zahraničia. Do ktorých krajín? O ktoré produkty je v zahraničí najväčší záujem a o ktoré na Slovensku?

Asi päťdesiat percent produkcie smeruje na domáci trh a päťdesiat percent na export. Máme veľa zákazníkov v zahraničí, no predávame najmä v krajinách Európskej únie. Podnety dostávame teda aj zo zahraničia, aj zahraniční zákazníci majú predstavu o tom, aké výrobky by chceli, najmä pokiaľ ide o príchute. Hoci sa v poslednom čase aj slovenské chute menia, stále sme konzervatívni. Momentálne máme asi sedemdesiat druhov ovocných zložiek, ktoré používame, ale pre slovenský trh využívame len limitovaný objem. No do zahraničia sme robili rôzne príchute, od liči až po čili. Aj v zahraničí je najväčší záujem o jogurty a jogurtové nápoje, tie sa vo veľkom pijú počas letných dní najmä v Španielsku. Každá krajina je, dá sa povedať, špecifická. Niekde chutia viac naše grécke jogurty, niekde viac tie fermentované a niekde tie, ktoré vznikli na báze acidofilného mlieka.

* Značka Zvolenský je jeden z partnerov Dňa kroja. Čím vás projekt oslovil?

Deň kroja je spojený s Radvanským jarmokom a ten je neodmysliteľnou súčasťou Banskej Bystrice, ktorá je blízko Zvolena. Pri tomto projekte sme ani chvíľu neváhali, vstúpili sme doň už vlani a radi pokračujeme aj v druhom ročníku. Je to veľmi prospešná a milá akcia pre všetkých a je pozitívnym dôkazom toho, ako sa ľudia radi a s nadšením vracajú k svojim koreňom a folklóru, čo je veľmi fajn.

* Čo vy a kroj? Uvidíme vás v ňom v Banskej Bystrici?

Priznávam sa, nie som veľký folklorista, ale v kroji sa cítim, paradoxne, dobre a páči sa mi slovenská rôznorodosť ľudových odevov. Keď som vlani počas Dňa kroja videl prehliadku krojov z regiónov, bol to silný emociálny zážitok. Verím, že sa tento rok zopakuje.

[Späť na obsah]

Legislatíva EÚ, štrukturálna politika a medzinárodné organizácie

Odpady

3. TESTUJÚ LISY NA PET FĽAŠE

[19.08.2019; Trenčianske noviny; SPRAVODAJSTVO; s. 4; (TASR;TN)]

VÝHRA TÝŽDŇA

Trenčianska samospráva začala s testovaním lisov na PET fľaše. Po zlisovaní sa do kontajnera zmestí až o 80 percent viac fliaš. Ako informovala hovorkyňa Trenčína Erika Ságová, lisy namontovali k polopodzemným kontajnerom na Kvetnej ulici a na Žilinskej ulici na sídlisku Sihoť v spolupráci so spoločnosťou Marius Pedersen. „Lis po povolení vrchnáka vytlačí vzduch z prázdnej fľaše a zníži jej objem na jednu pätinu. V nádobe na vytriedený odpad tak ušetrí miesto pre ďalšie štyri stlačené fľaše. Ak sa lisy osvedčia, budú namontované aj na ďalšie miesta,“ doplnila. Stláčanie fliaš tak môže prispieť k čistejším uliciam i menej preplneným kontajnerom dlho pred plánovaným odvozom odpadu.

Foto: mesto Trenčín

[Späť na obsah]

Iné informácie

1. Spoločná politika zrejme nezlepší ochranu životného prostredia, podľa vedcov ide o jasný krok vzad

[19.08.2019; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 11:26; NasVidiek.sk]

Foto: ilustračné, Getty Images

Navrhovaná reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie (CAP) podľa vedcov s najväčšou pravdepodobnosťou nezlepší ochranu životného prostredia.

Jasný krok vzad

Výskum na túto tému realizovali popredné inštitúcie v Nemecku, a to Centrum Integrovaného Výskumu Biodiverzity (iDiv), Helmholtz Centrum pre Environmentálny Výskum (UFZ), Univerzita v Göttingene a podieľal sa na ňom aj Ústav krajinnej ekológie SAV, pričom zistenia publikovali v časopise Science. Slovenská akadémia vied o tom informuje v správe, ktorú agentúre SITA v pondelok poskytla jej hovorkyňa Monika Hucáková.

“Návrh Európskej komisie pre CAP po roku 2020, publikovaný v júni 2018, demonštruje veľmi málo zo zámerov chrániť prírodu,” hovorí tím vedcov, ktorý viedli Guy Pe’er a Sebastian Lakner.

Vedci na základe analýzy 450 vedeckých článkov študovali, ako návrh CAP pre obdobie po roku 2020 napomáha dosiahnutiu cieľov pre udržateľný rozvoj a k splneniu očakávaní verejnosti týkajúcich sa vyššej environmentálnej účinnosti CAP. Záver vedcov je, že navrhovaná CAP predstavuje jasný krok vzad v porovnaní so súčasnou CAP.

Kritika vedcov

Vedci tiež kritizujú, že EÚ mieni zachovať niektoré z opatrení CAP, ktoré boli dokázateľne neúčinné, škodlivé voči životnému prostrediu a sociálne neférové. Jedným z hlavných príkladov sú priame podpory na plochu.

Okolo 40 mld. eur, čo je približne 70 % rozpočtu CAP, je vyplácaných farmárom výlučne na základe výmery poľnohospodársky využívanej pôdy.

Ich neefektívnosť sa prejavila v nerovnomernom rozdelení zdrojov, keďže 1,8 % prijímateľov dostáva 32 % peňazí, únikom peňazí smerom k prenajímateľom pôdy a nefarmárom, a v deformácii trhu a neschopnosti zastaviť pokles vidieckej zamestnanosti.

Nevyvážený proces reformy

„Program rozvoja vidieka (PRV) ponúka omnoho lepšie nástroje pre ochranu biodiverzity a zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy, hoci jeho rozpočet je výrazne menší a EK ho navrhuje ešte výrazne znížiť v nadchádzajúcich rokoch. Podľa vedcov tým ohrozuje životné prostredie aj vidiecke obyvateľstvo. Slovensko patrí ku krajinám EÚ, ktoré využívajú možnosť presunu v rámci rozpočtu CAP a v prebiehajúcom období znížilo rozpočet pre PRV o viac ako 20 %, čo vytvára ešte kritickejšiu situáciu pre zachovanie rozmanitosti slovenskej vidieckej krajiny,“ hovorí Peter Bezák z Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Vedci sa domnievajú, že hlavným dôvodom pre environmentálne škrty je nevyvážený proces reformy CAP, ktorý dáva silným lobistickým skupinám veľké možnosti ovplyvniť reformný proces a presadzovať vlastné záujmy, pričom neakceptuje dôležitých hráčov z vedy, výskumu a spoločnosti.

Začiatok záverečného kola rokovaní o novej CAP medzi Európskou komisiou, Európskou Radou a Európskym parlamentom sa očakáva na jeseň 2019. CAP poberá 40 % celkového rozpočtu EÚ a patrí k najdôležitejším politikám na uplatňovanie medzinárodných záväzkov pri ochrane životného prostredia.

[Späť na obsah]

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk