Monitoring médií 27.8.2019

Viac na siacplus.sk

 

OBSAH

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

  1. Chladiace zariadenia sú pri likvidácii afrického moru ošípaných nevyhnutné, tvrdia poľovníci
[26.08.2019; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 11:03; NasVidiek.sk]
  1. Cukor je jedna z posledných bášt sebestačnosti. Stelesňujú ho neznáme tváre
[26.08.2019; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Redakcia]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

  1. Sceľovanie sa rozšíri na viac katastrov
[27.08.2019; Hospodárske noviny; 20 OTÁZOK A ODPOVEDÍ; s. 16; Zuzana Dzvoníková]
  1. Potravinoví inšpektori kontrolovali sudové vína na Slovensku, odhalili nedostatky v čírosti
[26.08.2019; webnoviny.sk; Testy a kontroly potravín; 15:03; NasVidiek.sk]
  1. Vznikne databáza podnikov potravinárskeho priemyslu, mala by zlepšiť výrobu na Slovensku
[26.08.2019; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 14:05; NasVidiek.sk]
  1. Za posledných 15 rokov na Slovensku výrazne klesol počet hospodárskych zvierat, najmä dojníc a ošípaných
[26.08.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Petra Podhorcová / Juraj Jedinák]
  1. Experti z Európskej komisie prišli posúdiť opatrenia, ktoré Slovensko zaviedlo pre výskyt afrického moru ošípaných
[26.08.2019; noviny.sk; Slovensko; 00:00; redakcia/PG;Peter Sabo]
  1. LIDL podporuje mladých slovenských vinárov
[26.08.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; OTS]
  1. Diviaky začali strieľať pre africký mor vo veľkom
[25.08.2019; dolnyzemplin.korzar.sme.sk; Dolný Zemplín Korzár / Spravodajstvo z Dolného Zemplína; 00:00; SITA]

Poľnohospodárstvo

  1. Lukratívne pozemky rozhádali časť Vrábeľ. Mesto dáva od sporu ruky preč
[27.08.2019; aktuality.sk; Ekonomika; 00:00; Aktuality.sk]
  1. MLADÁ VČELÁRKA UŽ VYRÁBA VLASTNÝ MED, ŠTUDOVALA TO
[26.08.2019; Trnavské noviny; Trh Práce A; s. 20; Kveta Fajčíková]
  1. Ako bojujú mliekari za slovenské mlieko? Inšpiratívne aktivity po celý rok
[26.08.2019; strategie.hnonline.sk; Tlačové Správy; 10:57; TS]
  1. Odpověď pana Kravčíka, kterou jsem neměl číst
[26.08.2019; pravda.sk; Blogy; 00:00; Ladislav Metelka]
  1. Veterinárna novela sťažila život nelegálnym množiteľom psov, tvrdí zvieracia ombudsmanka
[26.08.2019; banky.sk; 00:00; SITA;Foto: Mathew Henry;Burst.shopify.com]
  1. Zákazník chce domáce a z voľného chovu
[23.08.2019; Obchod; sortiment; s. 21; hab]

Potravinárstvo

  1. Plnotučné je ZDRAVŠIE
[27.08.2019; Nový Čas pre ženy; aktuálne; s. 4; redakcia]
  1. Cukrovary v agonii
[27.08.2019; Mladá fronta Dnes; Ekonomika; s. 7; Filip Horáček]
  1. Svet a Slovensko: Riziká mikroplastov v našom tele
[26.08.2019; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Anton Adamčík / Ján Mečiar;Lucia Barmošová]
  1. Studený máj ovplyvnil spotrebu piva
[23.08.2019; Obchod; sortiment; s. 19; hab]
  1. ZLATÝ BAŽANT OSLAVUJE
[02.08.2019; Gastro; Nezaradené; s. 70; redakcia]

Odpady

  1. Keď dvaja robia to isté…
[27.08.2019; Plus jeden deň; SLOVENSKO; s. 8,9; dp]
  1. SOLINKY: VÝMENA POTRUBÍ ZANECHÁVA SPÚŠŤ NA ZELENI
[26.08.2019; Žilinské noviny; SPRAVODAJSTVO; s. 5; Branislav Koscelník]
  1. Dnes na tému SUSEDSKÉ SPORY
[26.08.2019; Trnavské noviny; SERVIS; s. 24,25; Dr. Silvia Tatarková]
  1. ČELÍ VÁŽNYM OBVINENIAM
[26.08.2019; Týždenník pre Záhorie; SPRAVODAJSTVO; s. 4; Redakcia]
  1. Dnes na tému SUSEDSKÉ SPORY
[26.08.2019; Nitrianske noviny; SERVIS; s. 16,17; Redakcia]
  1. Dnes na tému SUSEDSKÉ SPORY
[26.08.2019; Trenčianske noviny; X Servis; s. 30,31; Redakcia]
  1. SMRTEĽNÝ ÚRAZ NA SKLÁDKE
[26.08.2019; Noviny Stredného Považia; SPRAVODAJSTVO; s. 2; TASR]
  1. STROJNÍKA PRIVALIL VALEC
[26.08.2019; Trenčianske noviny; Obce,ulice; s. 6; Redakcia]
  1. POŠKODILI ĎALEKOHĽAD
[26.08.2019; Nitrianske noviny; SPRAVODAJSTVO; s. 4; MH]
  1. V TURNEJ UŠILI NAJVYŠŠIU HRAČKU
[26.08.2019; Trenčianske noviny; REGIÓN; s. 9; Andrej Luprich]
  1. Dnes na tému SUSEDSKÉ SPORY
[26.08.2019; Žilinské noviny; Právna Poradňa; s. 18,19; Redakcia]
  1. Solárny odpad
[26.08.2019; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Jakub Laca / Mária Chreneková Pietrová]
  1. Neudržateľná trvalá udržateľnosť
[23.08.2019; Obchod; editoriál; s. 3; HENRIETA HALASOVÁ]
  1. Ekologistika patrí k dnešku
[23.08.2019; Obchod; logistika; s. 33; hab]
  1. MESTÁ V SNAHE O ZLEPŠENIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA INVESTUJÚ DO ZELENE
[16.08.2019; Odpady; s. 37,38,39; TASR]
  1. ZÓNA BEZ PEŇAZÍ V TRNAVE UMOŽŇUJE OPÄTOVNÉ POUŽITIE VYRADENÝCH VECÍ
[16.08.2019; Odpady; s. 20; TASR]
  1. PRIEMERNÝ SLOVÁK ROČNE VYHODÍ 160 KG POTRAVÍN, DÁ SA TO VŠAK ZMENIŤ
[16.08.2019; Odpady; s. 21; TASR]
  1. KAUZA DIAĽNICA D4/R7: STANOVISKO STAVEBNÍKA K VÝSKYTU NEPOVOLENÝCH LÁTOK
[16.08.2019; Odpady; s. 31,32; TASR]
  1. OBCHODNÉ REŤAZCE KAUFLAND A LIDL SA AKTÍVNE ZAPÁJAJÚ DO ZNIŽOVANIA TVORBY PLASTOVÉHO ODPADU
[16.08.2019; Odpady; s. 21,22; TASR]
  1. ENVIROSÚŤAŽE, AKCIE A PROJEKTY PRE DETI A MLÁDEŽ
[16.08.2019; Odpady; s. 40,41,42,43,44; TASR]
  1. SLOVENSKO JE V RÁMCI KRAJÍN V4 LÍDROM V BOJI S PLASTAMI
[16.08.2019; Odpady; s. 23,24; TASR]

Iné informácie

  1. ÚSPEŠNÉ BUDÚ IBA TIE PROJEKTY, KTORÉ VYDRŽIA SKÚŠKU ČASOM
[26.08.2019; Trenčianske noviny; Vzdelanie A Vzdelávanie; s. 22; Andrej Luprich]

 

TEXTY

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

1. Chladiace zariadenia sú pri likvidácii afrického moru ošípaných nevyhnutné, tvrdia poľovníci

[26.08.2019; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 11:03; NasVidiek.sk]

Foto: ilustračné, Getty Images

K prevencii afrického moru ošípaných (AMO) sú podľa Slovenskej poľovníckej komory (SPK) nevyhnutné chladiace zariadenia (CHZ) nie z dôvodu ochrany mäsa, ako tvrdí Vidiecka platforma (VP), ale z dôvodu dodržania veterinárnych a hygienických opatrení.

Pokiaľ sa totiž nevrátia výsledky laboratórnych vyšetrení, nie je možné prenášať ulovené diviaky mimo poľovný revír a tak vytvárať hrozbu šírenia tohto vírusu. Konštatoval to v reakcii na výroky Vidieckej platformy pre agentúru SITA riaditeľ kancelárie SPK Imrich Šuba.

Farmári by si zaslúžili chladiace boxy

Vidiecka platforma tento týždeň uviedla, že pri likvidácii AMO sa viac oplatí byť poľovníkom ako farmárom, pretože farmári by si rovnako ako poľovníci, zaslúžili chladiace boxy, aby v prípade nepotvrdenia nákazy AMO u ošípaných ich nemuseli všetky zlikvidovať v kafilérii. Mäso z nich by sa vďaka chladiacim boxom mohlo použiť na spracovanie.

„Použitie chladiacich zariadení je výsledok dlhodobej odbornej konzultácie a odporúčaní odborníkmi vrátane zástupcov chovateľov ošípaných a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). SPK sa snažila zabezpečiť spoluprácu v prospech preventívnych opatrení predvídavo a prezieravo a konštruktívne spolupracovala a spolupracuje na základe medzinárodných skúseností a odporúčaní a taktiež financovala náklady s tým spojené,“ uviedol Šuba.

„Žiaľ, toto preventívne opatrenie neprišlo do praxe skôr, ale až teraz, kedy vírus už prekročil hranice Slovenska. Čiže v hodine 12:01, ale chápeme dlhý proces verejného obstarávania. Výsledok odbornej diskusie a odborných rozhodnutí sa dostavil,“ dodal riaditeľ kancelárie SPK.

Hazardujú s dobrým menom

Ľahkovážne mediálne vyjadrenia bez odbornej analýzy sú podľa SPK veľakrát príčinou meškania dobrých rozhodnutí. „Vidiecka platforma hazarduje so svojim dobrým menom a vyzývame ju, aby sa pripojila k odbornej diskusii namiesto maskovania svojej nečinnosti v čase, kedy ešte AMO na Slovensku nebolo a nik z laickej verejnosti a ani VP sa touto témou nezaoberala,“ poznamenal Šuba.

Zároveň upozornil, že poľovníctvo nie je hobby, ale v tejto a aj v iných súvislostiach služba spoločnosti vo verejnom záujme, ktorú aj v prospech chovateľov vedenie SPK koordinuje zo svojho rozpočtu a užívatelia revírov zo svojho.

„Každé zabezpečenie nariadení veterinárnej správy a štátnej správy hradia naši členovia z vlastných rodinných rozpočtov. Bez dotácií z EÚ a štátneho rozpočtu,“ uzavrel Imrich Šuba.

Náklady poľovníkov

Vidiecka platforma tento týždeň ocenila, že sa štát rozhodol pomôcť užívateľom poľovných revírov a začal s distribúciou chladiacich boxov pre poľovníkov na dočasné uskladnenie ulovenej diviačej zveri. Takto neskončí všetko mäso z ulovenej diviačej zveri pre podozrenie na africký mor ošípaných (AMO) automaticky v kafilérii.

Platforma však tvrdí, že na Slovensku je lepšie byť poľovníkom ako farmárom, pretože takéto boxy si zaslúžili aj farmári, ktorým pozabíjali ošípané, no tí sa ich nedočkali.

Poľovníctvo je podľa VP veľakrát len hobby. Naproti tomu farmár zvieratá kŕmi, ošetruje ich a je to jeho živobytie. „Od jeho práce závisí potravinová sebestačnosť našej krajiny. Poľovníci tiež majú svoje náklady, ale ich výška sa s nákladmi farmára nedá porovnávať. Rovnako je neporovnateľný aj zisk. Nevieme si vysvetliť, prečo pomoc štátu prichádza len takto jednostranne pre poľovníkov a na farmárov sa zabudlo. Ostatne to nie je prvýkrát a obávame sa, že ani posledný,“ uviedla platforma.

[Späť na obsah]

 

2. Cukor je jedna z posledných bášt sebestačnosti. Stelesňujú ho neznáme tváre

[26.08.2019; pravda.sk; Spravodajstvo; 00:00; Redakcia]

Cukor a vajíčka, ak nerátame obilie, sú posledné dve základné potraviny, v ktorých je Slovensko sebestačné. Poznáme však ľudí, ktorí svoj životný a profesionálny osud spojili s takou samozrejmou potravinou? Teraz sa objavuje na pultoch obchodov cukor s tvárami pestovateľov. Produkt sa stáva o čosi bližší, vieme si ho spojiť s niekým, kto žije vedľa nás a robí život sladším.

Slovenskí repári a cukrovarníci nemajú na ružiach ustlané. Keď v Bruseli pred v roku 2017 zrušili kvóty na cukor, rozhorel sa v Európe zápas o nové rozdelenie trhov. Dvaja najsilnejší producenti cukru v Európskej únii – Nemecko a Francúzsko – vzápätí zvýšili produkciu o 30 percent a postarali sa o nevídaný pád cien cukru. Ľudia mohli v akciách kilogram kryštálového cukru kúpiť aj za menej ako 50 centov.

Teraz ceny znova pozvoľna stúpajú. Jedno z mnohých cenových vlnobití, ktoré je typické pre čoraz liberálnejšie trhové prostredie, slovenskí producenti cukru s odretými ušami prežili. Uvedomili si, že ak sa majú na trhu udržať, musia intenzívnejšie komunikovať nielen so štátom, od ktorého chcú podpory umožňujúce držať krok s lepšie dotovanými Nemcami a Rakúšanmi.

Je tu ešte niekto, kto môže poľnohospodárov ekonomicky podržať – spotrebitelia kupujúci slovenský cukor. Tak sa zrodil nápad predstaviť na obale ľudí, ktorí stoja za tisíckami drobných kryštálov.

Robert Kovács je jednou z tvári pestovateľov repy na novej edícii obalov kryštálového cukru. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Za posledných tridsať rokov sa zmenili slovenské repniská aj cukrovary. Naši producenti sa dotiahli na západoeurópsku konkurenciu úrodami aj efektívnosťou výroby. Plochy síce klesli z pôvodných 60-tisíc hektárov na 22-tisíc a z desiatich cukrovarov prežili len dva – v Seredi a v Trenčianskej Teplej, ale dvesto pestovateľov dorobí ročne okolo 200-tisíc ton cukru, čo bohato stačí na pokrytie domácej spotreby.

Na obaloch vidíme rôzne tváre mužov aj žien, starších aj mladších, sebavedomých súkromných farmárov, ako je napríklad Robert Kovács z Hronoviec alebo šuriansky hospodár František Rybár, šikovnú agronómku Janu Ligačovú z PD Dolné Saliby alebo Jána Grznára z PD Kráľová pri Senci. Čo tvár, to iný životný aj pestovateľský príbeh, ale všetkých spája láska k pôde a plodine, ktorá sa vpísala do slovenských dejín.

Kto si spomenie, že v Šuranoch bol už v roku 1854 založený jeden z najväčších cukrovarov v strednej Európe, kde sa ako v prvom rakúsko-uhorskom podniku vyrábal čistý biely rafinovaný cukor?

Repu a cukor sme vedeli robiť a spolu s nimi rozvíjať intenzívne poľnohospodárstvo. Lebo tam, kde boli cukrovary, bol aj vedľajší produkt – cukrovarnícke rezky, ktoré slúžili na výkrm hovädzieho dobytka. Repa bola zároveň výbornou predplodinou pre jačmeň. Slovensko sa zaradilo medzi top producentov sladu na svete a dodnes akoby zázrakom medzi nich patrí. Zásluhu na tom má, ako pripomenul predseda slovenskej roľníckej samosprávy Emil Macho, práve pestovanie cukrovej repy. Je to plodina, ktorá tam, kde ju pestujú, udržiava pri živote správne striedanie plodín na pôde.

Štát teraz podporami vytvoril, povedané slovami Štefana Rybu z rezortu pôdohospodárstva, stabilnejšie podmienky na pestovanie cukrovej repy. Garantuje ich na tri roky.

Ak hovoríme o podporách, vidíme často len výdavky, ale repa peniaze zo štátneho rozpočtu nevyťahuje, ona ich tam aj prináša. Kým dotácie vytiahnu 8 miliónov eur, pestovatelia tam vložia po realizácii svojej produkcie prostredníctvom odvodov do štátnej pokladnice 40 miliónov eur. „Nie je to teda hra na jednu bránu, veď štát je napokon v pluse 32 miliónov eur,“ pripomenul Robert Kovács, ktorý ako úspešný pestovateľ stojí na čele Zväzu pestovateľov cukrovej repy.

Onedlho budú voľby, z ktorých vzíde nová vláda. Kovács si želá, aby pokračovala v kurze, ktorý pestovateľom priniesol aspoň základnú stabilitu. Ostatné je takpovediac vecou počasia a pestovateľského umenia. Na Slovensku je zvykom vždy po nástupe novej vlády prudko pootočiť kormidlo agrárnej politiky.

„Pozrime sa, čo robia Rakúšania, nech majú vládu ľavú či pravú, v poľnohospodárstve držia kontinuitu. Takéto citlivé manažovanie odvetvia by sme si priali aj na Slovensku,“ povedal Robert Kovács.

Obal s tvárami pestovateľov je ukážkou dobrej spolupráce medzi cukrovarníkmi a pestovateľmi. „Zomkli sme sa, aby sme prekonali ťažké časy. Obal hovorí o spolupatričnosti a o tom, že na Slovensku vieme robiť produkty, na ktoré môžeme byť hrdí,“ poznamenal na margo novej edície kryštálového cukru Adrián Šedivý, predseda dozornej rady Slovenského cukrovarníckeho spolku.

Farmár Robert Kovács je jednou z tvárí pestovateľov repy na novej edícii obalov kryštálového cukru.

Hnedý či biely? Repný či z izoglukózy?

Akým cukrom sladíte? Je naozaj pravda, že hnedý cukor z trstiny je ekologickejší ako biely z repy? A je lepší výrobok osladený klasickým cukrom alebo izoglukózou vyrobenou z kukurice? Ukazuje sa, že všetko je trochu inak a za spotrebiteľovou voľbou je marketing, ktorý podsúva, čo je lepšie.

Keď sa dostal nedávno farmár Robert Kovács do Brazílie, prekvapilo ho, že miestni si kávu sladili bielym trstinovým cukrom. Ten hnedý je preto hnedý, lebo obsahuje zvyšky melasy.

Prečo je vlastne slovenský repný cukor biely? Vysvetlenie je jednoduché. Ak nejaká hmota kryštalizuje, vytvára jedinečnú štruktúru a túto štruktúru dokáže vytvoriť len vtedy, keď je úplne čistá. Preto je biely cukor čistejší. Otázkou otázok je, či je zdravší.

Cukrovarník Adrián Šedivý radí sladiť striedmo. „Nechceme, aby ľudia jedli veľa cukru, len toľko, koľko organizmus potrebuje. Kľúčová je teda životospráva, pohyb – detí aj dospelých, aby skonzumovaný cukor obrazne i doslova spálili, teda minuli.“

Nehádžme teda svoju lenivosť na výrobcov cukru. Hýbme sa, cukor ako energetickú zložku výživy totiž potrebujeme, ale nie v prehnanom množstve.

Nuž a pokiaľ ide o izoglukózu, to je vlastne invertný – tekutý cukor. Má zaujímavý účinok na mozog. Šedivý tvrdí, že ak ľudia pijú nápoj sladený izoglukózou, nepociťujú nasýtenosť cukrom, len to, že produkt je sladký. Pri klasickom repnom cukre sa dostaví zvyčajne pocit sladkej nasýtenosti.

Podotknime zvyčajne. Keď sa totiž pozrieme na súčasnú populáciu, vidíme, ako sa zaokrúhľuje od detí, cez rodičov až po starých rodičov.

Nepomôže nič len striedmosť a k tomu dostatok pohybu. A tiež výber potravín, čo je presladené, totiž zvyšuje príjem cukru. Jedzme s rozumom, s ohľadom na svoje telá, ale aj pôdu. Tá totiž potrebuje cukor v podobe cukrovej repy.

[Späť na obsah]

 

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

 

1. Sceľovanie sa rozšíri na viac katastrov

[27.08.2019; Hospodárske noviny; 20 OTÁZOK A ODPOVEDÍ; s. 16; Zuzana Dzvoníková]

PORADŇA

Sceľovanie pozemkov, ktoré bolo prvotne určené pre 168 katastrov, sa hradí ešte z eurofondov. Vláda však 21. augusta schválila aj opatrenia na urýchlenú prípravu pozemkových úprav na celom Slovensku. Odborníci vysvetľujú, ako bude prebiehať ďalší sceľovací proces.

Zuzana Dzvoníková

Odpovedá Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

  1. Nové opatrenia

Komplexné pozemkové úpravy by sa už mali týkať celého Slovenska. O koľko tak vzrastie počet katastrálnych území, v ktorých by mali prebehnúť?

Aktuálne prebiehajú pozemkové úpravy v 168 katastroch. To však nepostačuje na vyriešenie rozdrobenosti pôdy na celom Slovensku. Preto sme v apríli ohlásili prípravu opatrení, ktoré by urýchlili úpravy na celom území. 21. augusta vláda návrh opatrení schválila. Začnú sa tak komplexné pozemkové úpravy v ďalších 3 103 katastrálnych územiach.

  1. Celkové náklady

S akými výdavkami a v akom časovom harmonograme počíta štát pri sceľovaní pôdy na celom území?

Každý rok by sa úpravy mali začať v 120 katastrálnych územiach s predpokladanými ročnými nákladmi 30 miliónov eur. Proces je vypočítaný na 30 rokov.

  1. Vlastníci a úrady

Čo všetko sa vyrieši úspešným sceľovaním rozdrobených pozemkov?

Výsledkom bude zhodnotenie scelených pozemkov pre vlastníkov, úspory pre podnikateľov i štát a významné pozitívne vplyvy na krajinotvorbu a životné prostredie.

  1. Počet parciel

Dôležitou súčasťou opatrení sú aj kritériá výberu katastrálnych území. Čo sa v tomto hodnotení zohľadňuje?

Ide o vlastnícke kritériá, ako sú počet parciel na jedného vlastníka, počet vlastníkov na parcelu, priemerný počet parciel na liste vlastníctva na hektár, podiel špeciálnych kultúr poľnohospodárskej výroby, podiel poľnohospodárskej pôdy bez špeciálnych kultúr či podiel lesných pozemkov v katastrálnom území. Medzi takzvané užívacie kritériá patria počty žiadateľov o priame podpory, počty mladých farmárov, podiely výmery podnájomných pozemkov či podiely takzvaných bielych plôch. K mimorezortným kritériám patrí podpora najmenej rozvinutých okresov, podpora plánovaného budovania infraštruktúry, ako sú cesty či železnice, podpora zadržiavania vody v krajine, ochrana prírody i podpora strategických investícií a priemyselných parkov.

  1. Korene rozdrobenosti

Prečo vôbec došlo na našom území k veľkej rozdrobenosti pôdy? Aké sú príčiny?

Rozdrobenosť pôdy má na Slovensku korene v dedičskom uhorskom pozemkovom práve a neskôr v kolektivizácii. Dôsledkom toho vznikajú nevyjasnené vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi a vlastníci majú problém dostať sa k možnosti užívať svoje pozemky.

  1. Vlastnícke vzťahy

Koľko vlastníckych parciel sa dnes nachádza v celej krajine?

Čo hovoria čísla? Na Slovensku je v súčasnosti 8,4 milióna vlastníckych parciel, 4,4 milióna evidovaných vlastníkov pozemkov a 100,7 milióna spoluvlastníckych vzťahov.

Odpovedá Andrej Vašek, riaditeľ pozemkového odboru ministerstva pôdohospodárstva

  1. Obmedzený čas

Prečo sa toľko očakávané pozemkové úpravy v prvých 168 katastrálnych územiach, ktoré realizuje štát, týkajú len pozemkov s rozlohou do dvetisíc hektárov?

Dôvodom je, aby sa stihlo obdobie, kým ešte Slovensko môže čerpať na tento účel eurodotácie z Programu rozvoja vidieka. Čerpanie sa musí finalizovať v roku 2023. Keďže však proces úprav trvá minimálne štyri roky i viac a požiadavka Únie je, aby sa projekty pozemkových úprav, ktoré sa začnú v tomto programovom období, v ňom aj skončili, určili sme hranicu do uvedených dvetisíc hektárov. Ak by išlo o väčšie výmery, pozemkové úpravy by sa skončiť nestihli.

Odpovedá Jozef Urban, podpredseda Komory pozemkových úprav

  1. Vyrovnanie v peniazoch

Aj keď mi moje malé pozemky scelia, výsledná plocha aj tak nenaberie zaujímavejšie rozmery. Môžem si namiesto nového pozemku radšej požiadať o peniaze?

Majitelia, ktorí v obvode pozemkových úprav vlastnia spoluvlastnícke podiely s veľmi malou celkovou výmerou, môžu namiesto nových pozemkov využiť vyrovnanie v peniazoch. Pri vyrovnaní v pozemkoch by vlastník za spoluvlastnícke podiely s malou výmerou dostal rovnako malý spoluvlastnícky podiel v novom pozemku, kde by musel byť v spoluvlastníctve s ďalšími podobnými vlastníkmi. Takýto stav môže byť pre tohto vlastníka nevýhodný, keďže o využívaní pozemku by nerozhodoval sám. Dokonca by v prípade veľkého počtu spoluvlastníkov bola pravdepodobne akákoľvek dohoda nemožná. Následný prevod takýchto malých spoluvlastníckych podielov kúpnymi, darovacími alebo zámennými zmluvami na iné osoby by zasa bol neúmerne administratívne a finančne náročný.

  1. Spoluvlastnícky podiel

Čo v praxi znamená, ak sa majiteľ rozdrobenej pôdy rozhodne pre finančné vyrovnanie namiesto novej parcely?

Vyrovnanie v peniazoch umožní bez nákladov na vklad do katastra nehnuteľností, prípadne na správu zmlúv, zbaviť sa spoluvlastníckych podielov, ktoré vlastníkovi nemôžu ani po ukončení projektu pozemkových úprav priniesť akýkoľvek úžitok. Zároveň je vyrovnanie v peniazoch príležitosťou pre investora pozemkových úprav na zvýšenie svojej výmery. Dôležité je, že súhlas na vyrovnanie v peniazoch vlastník môže dať, ale zároveň tak urobiť nemusí. Ide o dobrovoľný akt.

  1. Rodinní príslušníci

Existujú situácie, v ktorých sa oplatí ponechať si svoj pozemok, hoci je v skutočnosti pomerne malý?

Áno. Napríklad ak má vlastník rodinných príslušníkov, s ktorými dokáže svoje spoluvlastnícke podiely zlúčiť tak, aby vznikol zmysluplný nový pozemok, je výhodnejšie zvoliť si vyrovnanie v pozemkoch a neuvažovať nad vyrovnaním v peniazoch. Cena spoluvlastníckych podielov, teda aj cena, za ktorú sa realizuje vyrovnanie v peniazoch, je vypočítaná na základe schválenej mapy hodnoty. Jednotková cena pozemkov býva stanovená pri stavebných a ostatných pozemkoch podľa znaleckého posudku, prípadne pri poľnohospodárskych pozemkoch podľa areálov bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek. Vyrovnanie v peniazoch sa vykoná medzi vlastníkom a Slovenským pozemkovým fondom, prípadne investorom projektu jednoduchých pozemkových úprav po schválení vykonania projektu.

  1. Charakter pozemku

Pripravujú sa v tejto oblasti pozemkových úprav nejaké ďalšie legislatívne zmeny?

V rámci pozemkových úprav sa stále doriešujú niektoré legislatívne náležitosti. Momentálne sa pripravuje novela zákona o pozemkových úpravách, ktorá by upravovala postupy na usporiadanie niektorých špecifických typov pozemkov. Týka sa to najmä pozemkov, na ktorých sú stavby vo vlastníctve obce. Novela by zároveň mala sprecízniť doterajšie postupy správneho konania, ktoré súvisí s pozemkovými úpravami.

  1. Ďalší prínos

Čo všetko pomôžu pozemkové úpravy vyriešiť? Aké ďalšie benefity od nich môžeme očakávať?

Scelenie drobných spoluvlastníckych podielov je len jedným a iba zdanlivo najdôležitejším benefitom, ktorý pozemkové úpravy prinášajú. K tým podstatným ešte patrí podrobné zmapovanie územia, ktoré sa v mnohých katastrálnych územiach nevykonalo už takmer sto rokov, ale aj naplánovanie nového funkčného využívania územia. Ide najmä o nové komunikačné, vodozádržné i protipovodňové zariadenia, ktoré súvisia s klimatickou zmenou alebo turistickým využitím krajiny.

  1. Ocenenie pozemkov

Ako sa postupuje pri určovaní cien jednotlivých parciel?

Ocenenie pozemkov sa vykonáva na podklade bonitových pôdnoekologických máp a tiež lesných máp, ktoré zobrazujú lesné dielce. Areály jednotlivých bonitových pôdno-ekologických máp je potrebné preveriť minimálne podľa sklonu terénu, expozície a hranice lesa.

  1. Aktívna účasť

Môžu sa k oceňovaniu pôdy v rámci jej sceľovania vyjadrovať aj jej majitelia?

Mapa hodnoty pozemkov je jedným z dôležitých podkladov pre ich scelenie. Účastníci pozemkových úprav by mali pristupovať k jej tvorbe aktívne, zoznámiť sa s jednotlivými areálmi hodnoty a pripomienkovať ich na základe znalosti miestnych podmienok.

  1. Lesné hospodárstvo

Akým spôsobom sa oceňujú lesné pozemky?

Pri ocenení lesných pozemkov a porastov znalec v odbore lesné hospodárstvo vypracuje znalecký posudok vo veci stanovenia hodnoty lesných nehnuteľností, čiže lesných pozemkov a porastov. V ňom sú určené jednotkové ceny lesných pozemkov a porastov, aj tých, ktoré boli vyhlásené za lesné pozemky pri komisionálnom vyšetrovaní počas vykonávania pozemkových úprav.

  1. Investor a samospráva

Prebiehajú u nás aj iné než komplexné pozemkové úpravy?

Aktuálne sa na našom území vykonávajú len jednoduché pozemkové úpravy, ktoré financujú investori alebo samosprávy. Takto sa však sceľujú pozemky len na relatívne malých územiach.

  1. Všetci vlastníci

Smie o pozemkové úpravy požiadať aj skupinka vlastníkov?

Áno, smie. Záujem vlastníkov o sceľovanie pôdy sa musí vždy riadne preveriť. Je to rovnaké ako pri jednoduchých pozemkových úpravách. Ak prekážky vo vlastníckych alebo užívacích právacha bránia vo využívaní pozemkov, začne sa prípravné konanie a určia sa hranice obvodov a pozemky, ktoré sú z úprav vyňaté. Ak s pozemkovými úpravami súhlasia vlastníci najmenej polovičnej výmery, o prejavenom záujme spíše okresný úrad zápisnicu.

  1. Analýza vlastníctva

Čo predchádza jednoduchým pozemkovým úpravám? Ako sa postupuje na začiatku?

Rozhodnutiu pustiť sa do jednoduchých pozemkových úprav má predchádzať analýza pozemkového vlastníctva na území. Ide o predbežné spracovanie registra pôvodného stavu s údajmi o všetkých vlastníkoch a ich nehnuteľnostiach. Potom sa posúdia možnosti a spôsoby, ako dosiahnuť ciele, ktoré by mali jednoduché pozemkové úpravy vyriešiť. Následne sa začne prípravné konanie. V tomto štádiu sa preveria dôvody, naliehavosť a účelnosť úprav.

  1. Vlastníctvo a užívanie

Na Slovensku sa na rozdiel od západnej Európy využíva poľnohospodárska pôda na užívacom princípe. Čo presne to znamená v praxi?

Väčšinu obrábanej pôdy si poľnohospodárske subjekty prenajímajú od jej vlastníkov. Toto vplýva na veľkosť užívacích parciel, a tým i na vzhľad a ekologickú stabilitu krajiny. Prvým faktorom ovplyvňujúcim veľkosť užívacích parciel je počet poľnohospodárskych subjektov, ktoré v danom území hospodária. Tým druhým je počet vlastníckych pozemkov. Ide o parcely, ku ktorým sa viažu vlastnícke vzťahy.

Odpovedá Adriana Šklíbová, generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu

  1. Internetová stránka

Aktuálne nie je možné dostať sa na internetovú stránku pozemkového fondu. Kedy by sa mala situácia zmeniť?

Uvedenie novej webovej stránky Slovenského pozemkového fondu je naplánované na jeseň tohto roka. Zatiaľ môže verejnosť pri komunikácii s úradom využívať služby nového call centra, ktoré sme sprevádzkovali len v nedávnej minulosti.

[Späť na obsah]

 

 

5. Potravinoví inšpektori kontrolovali sudové vína na Slovensku, odhalili nedostatky v čírosti

[26.08.2019; webnoviny.sk; Testy a kontroly potravín; 15:03; NasVidiek.sk]

Foto: ilustračné, Getty Images

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) odhalila v júni a júli tohto roka dva nedostatky v čírosti pri predaji sudových vín. Kontrolóri vykonali celkovo 130 kontrol, pričom hodnotili 211 vzoriek na mieste. Informovala o tom ŠVPS na svojej internetovej stránke.

Z celkového počtu 130 vykonaných kontrol bolo 13 kontrol vo výrobe, v maloobchodných predajniach sudových vín išlo o 46 kontrol, v maloobchodných predajniach bolo 38 kontrol a v zariadeniach spoločného stravovania 21 kontrol. ŠVPS vykonala aj dvanásť kontrol pri dovoze vína z tretích krajín.

„Za uvedené nedostatky v kvalite hodnotených vín na mieste budú voči kontrolovaným subjektom začaté správne konania,“ uviedla ku kontrole ŠVPS.

Agentúra SITA oslovila so žiadosťou o reakciu aj Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska.

[Späť na obsah]

 

6. Lidl podporuje mladých slovenských vinárov

[26.08.2019; strategie.hnonline.sk; Tlačové Správy; 14:23; TS]

Diskontný reťazec uvedie do predaja víno z produkcie Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej v Modre. Za každú predanú fľašu venuje škole 1 € na skvalitnenie vzdelávacieho procesu.

Lidl pokračuje v podpore slovenských dodávateľov, od pondelka 26. augusta zaradí do svojej ponuky štyri vína z produkcie Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej v Modre. Diskontný reťazec navyše venuje za každú predanú fľašu do konca augusta spomenutej škole 1 €. Spolu s Lidlom tak budúcich vinárov môžu podporiť aj zákazníci.

„Spoluprácu s Lidlom vnímame veľmi pozitívne. Je to pre nás prestíž, že sme vnímaní ako producent, ktorý môže svoje vína ponúknuť zákazníkom na celom Slovensku. Študenti sa na výrobe vína podieľajú vo všetkých fázach a už pri ručnom zbere hrozna vnímajú chuť a vôňu daných odrôd. Verím, že naše vína, do ktorých vkladáme srdce, budú zákazníkom chutiť,“ povedala Ing. Monika Kisova, riaditeľka SOŠ vinársko-ovocinárskej, a dodala: „Od blížiaceho sa nového školského roka chceme prvýkrát umožniť žiakom, aby si vyrábali svoje vlastné víno. Už teraz sa zúčastňovali celého procesu, ale bola to tímová práca aj za pomoci ďalších odborníkov. Finančnú podporu od Lidla investujeme do dokúpenia potrebného materiálneho vybavenia.“ V budúcnosti si každý z viac ako 50 žiakov tretieho a štvrtého ročníka bude môcť sám vyrobiť svoje prvé vlastné víno. Počas prvých dvoch ročníkov získajú študenti potrebné teoretické vedomosti, v ďalších dvoch ročníkoch sa naplno zapoja do výrobného procesu.

Korene Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej siahajú až do roku 1884. Momentálne škola obhospodaruje 4,5 ha vinohradu a ročne vyprodukuje približne 25 000 l vína, šesť druhov bieleho a dva druhy červeného. Študenti a vína z produkcie SOŠ vinársko-ovocinárskej sa pravidelne umiestňujú na popredných priečkach na domácich i zahraničných súťažiach. Dlhodobým cieľom školy, ktorá ako jediná na Slovensku vychováva mladých vinárov, je prispieť k tomu, aby v budúcnosti každé vinárstvo malo odborne vzdelaného vinára.

Lidl dlhodobo realizuje viacero projektov určených na podporu slovenských dodávateľov. Všetky z nich pritom platia vo všetkých 136 predajniach Lidla na Slovensku, čím sa odlišujú od viacerých iných podobných iniciatív. Lidl rozšíril svoju ponuku o tematických týždeň „Vyrobené na Slovensku“ a každý týždeň zároveň ponúka zákazníkom „5 cenových hitov zo Slovenska“. Obchodný reťazec taktiež oslovil slovenských dodávateľov výzvou „Dajte o sebe vedieť“, ktorú komunikoval aj prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.V obchodnom roku 2018 zaplatil Lidl slovenským dodávateľom 290 000 000 € v nákupných cenách. Medziročne ide o nárast na úrovni 17%. Domáci dodávatelia zaviezli takmer 30% všetkého potravinového tovaru pre Lidl Slovenská republika, čo zároveň tvorí najväčší podiel závozu pre diskontný reťazec. Druhú priečku obsadili firmy z Českej republiky s 23% a v poradí tretí boli Nemci s viac ako 19%. Dodávatelia zo spomenutých troch krajín majú viac ako 72%-ný podiel na celkovo zavezených potravinách pre Lidl Slovenská republika.

[Späť na obsah]

 

7. Vznikne databáza podnikov potravinárskeho priemyslu, mala by zlepšiť výrobu na Slovensku

[26.08.2019; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 14:05; NasVidiek.sk]

Foto: ilustračné, Getty Images

Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum (NPPC) v súčinnosti a pod gesciou Sekcie potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na adrese: https://rezort-nppc.sk/potravinari vo forme webovej aplikácie sprístupnilo dotazník pre tvorbu komplexnej informačnej databázy podnikov potravinárskeho priemyslu v SR.

„Dotazník vznikol pre účely prípravy systémových opatrení zameraných na skvalitnenie potravinárskej výroby, zlepšenie spracovania poľnohospodárskych výrobkov a zvyšovanie konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu doma a v zahraničí,“ informovalo NPPC na svojej internetovej stránke.

Dotazník je prístupný pre všetky podniky potravinárskeho priemyslu v Slovenskej republike. Tvorba komplexnej informačnej databázy bude ukončená k 30. septembru 2019, kedy bude uzavretý aj prístup do webovej aplikácie. Registrácia je realizovaná priamo prostredníctvom webovej aplikácie po kliknutí na tlačidlo Registrácia.

„Následne budú záujemcovi na ním zadanú e-mailovú adresu zaslané prihlasovacie údaje a ďalšie pokyny pre prístup do aplikácie. Pre získanie ďalších informácií je možné obrátiť sa na centrum podpory elektronicky na adresu podporavyrobcov@nppc.sk, alebo telefonicky v pracovných dňoch od 8:00 do 15:00 hod,“ uzavrelo NPPC.

Agentúra SITA požiadala o stanovisko Potravinársku komoru Slovenska.

[Späť na obsah]

10. Za posledných 15 rokov na Slovensku výrazne klesol počet hospodárskych zvierat, najmä dojníc a ošípaných

[26.08.2019; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Petra Podhorcová / Juraj Jedinák]

Juraj Jedinák, moderátor: „Za posledných 15 rokov na Slovensku výrazne klesol počet hospodárskych zvierat, najmä dojníc a ošípaných. Hoci minulý rok ich stav mierne vzrástol, odborníci aj naďalej upozorňujú, že sa krajine ani tento rok nepodarí dosiahnuť 80-percentnú sebestačnosť domácej produkcie. Ministerstvo hospodárstva spustilo viaceré podporné projekty, no otázka ďalších investícií bude už v rukách novej vlády.“

Petra Podhorcová, redaktorka: „Od roku 2005 na Slovensku ubudlo približne 57 percent ošípaných a 63 percent dojníc. Ministerstvo pôdohospodárstva chce už štyri roky docieliť 80-percentnú sebestačnosť Slovenska v živočíšnej produkcii. Podľa Mariana Uhríka zo Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností, to však bez zmien nepôjde. Podľa neho by počet ošípaných mal stúpnuť o 400-tisíc kusov a potrebné sú aj ďalšie opatrenia.“

Marian Uhrík, Zväz výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností: “Problém je, že tam bude treba vybudovať a dobudovať celú infraštruktúru. To je otázka maštalí, to je otázka zamestnancov, to je otázka v podstate bitúnkov.”

Petra Podhorcová: “Pomer rastlinnej a živočíšnej výroby na Slovensku je v súčasnosti 10:1, a kým pred dvoma rokmi zjedol Slovák priemerne 50 až 58 kilogramov mäsa, minulý rok to už bolo takmer 63 kilogramov. Najviac sa spotrebuje bravčového a hydinového mäsa. Marian Uhrík vidí najväčší deficit v stavoch bravčového a hovädzieho dobytku.”

Marian Uhrík: “Hydina je viac-menej stabilizovaná, hovädzí dobytok bol postihnutý mimoriadnym veľkým poklesom. Je to aj tým, že vlastne spotreba hovädzieho mäsa u nás je viac-menej marginálna z 5,4 kila zhruba.”

Petra Podhorcová: „Poľnohospodári oceňujú podporu agrorezortu, najmä 30-miliónový projekt zelená nafta. Avšak dôležité je podľa nich, aby bola podpora dlhodobá a nie jednorazová. Podľa hovorcu ministerstva pôdohospodárstva Michala Feika to však nie je v ich kompetencii.“

Michal Feik, hovorca ministerstva pôdohospodárstva: “Táto štátna pomoc je notifikovaná na najbližšie tri roky. O tom, či bude projekt pokračovať aj neskôr, rozhodne už nová vláda.”

Petra Podhorcová: “Jediným odvetvím, v ktorom je v súčasnosti Slovensko relatívne sebestačné, je výroba vajec. Problémom je podľa odborníkov aj rozvinutosť spracovateľského priemyslu. Ten podľa nich u nás prakticky nie je. Mäso vozíme spracovávať do zahraničia. Ministerstvo s tým chce bojovať väčším počtom dotácií na podporu investícií.”

[Späť na obsah]

 

 

20. Experti z Európskej komisie prišli posúdiť opatrenia, ktoré Slovensko zaviedlo pre výskyt afrického moru ošípaných

[26.08.2019; noviny.sk; Slovensko; 00:00; redakcia/PG;Peter Sabo]

TREBIŠOV / Na Slovensko prišla kontrola z Európskej komisie. Experti prišli posúdiť správnosť opatrení, ktoré sme zaviedli pre výskyt afrického moru ošípaných. S médiami dnes v obci Strážne v okrese Trebišov odmietli komunikovať o svojich priebežných zisteniach. Informácie poskytnú až v záverečnej súhrnnej správe.

Kontrolóri z Európskej komisie sa vydali po stopách vírusu. Najprv zamierili do domácností, kde sa mor objavil po prvýkrát na Slovensku. “Sú to experti, ktorí už s týmto majú skúsenosti, je tu kolega z Poľska, kolega z Litvy a jeden kolega z Talianska,” približuje Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej an custom-style=“Highlight1” class=“highlight highlight-1”>aan> potravinovej správy SR.

Aj oni sa snažili zistiť, ako došlo ku nákaze prvej ošípanej. Po konzultácii s majiteľkou však spôsob a čas prenosu vírusu na naše územie zostáva aj naďalej záhadou. “Čím kŕmime, čo im dávame jesť a tak ďalej, nekritizovali nič,” skonštatovala majiteľka prvej nakazenej ošípanej.

Medzinárodný veterinárny tím skúma, či Slovensko pri ošípaných aj diviakoch uplatnilo všetky odporúčané opatrenia Európskej komisie. Naši experti majú zároveň priestor na vysvetlenie, prečo sa tak nestalo. “Táto oblasť Slovenska je špecifická. To, čo – čo ja viem – v Taliansku, na Sardínii, platí, neplatí tu, v tejto oblasti, takže my to musíme podstatne modifikovať,” vysvetľuje Bíreš.

Európska komisia nám v tomto prípade nemôže nič nariadiť

Medzinárodní inšpektori budú monitorovať činnosť našich veterinárov do stredy. Následne vypracujú záverečnú správu. Pre Slovensko by ani prípadné negatívne hodnotenie nemalo mať žiadne následky. “Je to vec diskusie, my to môžeme akceptovať, ale nemusíme, komisia nám to momentálne nemôže nariadiť,” dodal Bíreš.

Vážna dopravná nehoda. Pri čelnej zrážke sa zranili traja ľudia. Viac vo videu:

[Späť na obsah]

 

21. LIDL podporuje mladých slovenských vinárov

[26.08.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; OTS]

LIDL PODPORUJE MLADÝCH SLOVENSKÝCH VINÁROV Foto: Lidl

Diskontný reťazec uvedie do predaja víno z produkcie Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej v Modre. Za každú predanú fľašu venuje škole 1 E na skvalitnenie vzdelávacieho procesu.

Bratislava 26. augusta (OTS) – Lidl pokračuje v podpore slovenských dodávateľov, od pondelka 26. augusta zaradí do svojej ponuky štyri vína z produkcie Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej v Modre. Diskontný reťazec navyše venuje za každú predanú fľašu do konca augusta spomenutej škole 1 E. Spolu s Lidlom tak budúcich vinárov môžu podporiť aj zákazníci. „Spoluprácu s Lidlom vnímame veľmi pozitívne. Je to pre nás prestíž, že sme vnímaní ako producent, ktorý môže svoje vína ponúknuť zákazníkom na celom Slovensku. Študenti sa na výrobe vína podieľajú vo všetkých fázach a už pri ručnom zbere hrozna vnímajú chuť a vôňu daných odrôd. Verím, že naše vína, do ktorých vkladáme srdce, budú zákazníkom chutiť,“ povedala Ing. Monika Kisova, riaditeľka SOŠ vinársko-ovocinárskej, a dodala: „Od blížiaceho sa nového školského roka chceme prvýkrát umožniť žiakom, aby si vyrábali svoje vlastné víno. Už teraz sa zúčastňovali celého procesu, ale bola to tímová práca aj za pomoci ďalších odborníkov. Finančnú podporu od Lidla investujeme do dokúpenia potrebného materiálneho vybavenia.“ V budúcnosti si každý z viac ako 50 žiakov tretieho a štvrtého ročníka bude môcť sám vyrobiť svoje prvé vlastné víno. Počas prvých dvoch ročníkov získajú študenti potrebné teoretické vedomosti, v ďalších dvoch ročníkoch sa naplno zapoja do výrobného procesu. Korene Strednej odbornej školy vinársko-ovocinárskej siahajú až do roku 1884. Momentálne škola obhospodaruje 4,5 ha vinohradu a ročne vyprodukuje približne 25 000 l vína, šesť druhov bieleho a dva druhy červeného. Študenti a vína z produkcie SOŠ vinársko-ovocinárskej sa pravidelne umiestňujú na popredných priečkach na domácich i zahraničných súťažiach. Dlhodobým cieľom školy, ktorá ako jediná na Slovensku vychováva mladých vinárov, je prispieť k tomu, aby v budúcnosti každé vinárstvo malo odborne vzdelaného vinára. Lidl dlhodobo realizuje viacero projektov určených na podporu slovenských dodávateľov. Všetky z nich pritom platia vo všetkých 136 predajniach Lidla na Slovensku, čím sa odlišujú od viacerých iných podobných iniciatív. Lidl rozšíril svoju ponuku o tematických týždeň „Vyrobené na Slovensku“ a každý týždeň zároveň ponúka zákazníkom „5 cenových hitov zo Slovenska“. Obchodný reťazec taktiež oslovil slovenských dodávateľov výzvou „Dajte o sebe vedieť“, ktorú komunikoval aj prostredníctvom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. V obchodnom roku 2018 zaplatil Lidl slovenským dodávateľom 290 000 000 E v nákupných cenách. Medziročne ide o nárast na úrovni 17%. Domáci dodávatelia zaviezli takmer 30% všetkého potravinového tovaru pre Lidl Slovenská republika, čo zároveň tvorí najväčší podiel závozu pre diskontný reťazec. Druhú priečku obsadili firmy z Českej republiky s 23% a v poradí tretí boli Nemci s viac ako 19%. Dodávatelia zo spomenutých troch krajín majú viac ako 72%-ný podiel na celkovo zavezených potravinách pre Lidl Slovenská republika.

[Späť na obsah]

 

22. Diviaky začali strieľať pre africký mor vo veľkom

[25.08.2019; dolnyzemplin.korzar.sme.sk; Dolný Zemplín Korzár / Spravodajstvo z Dolného Zemplína; 00:00; SITA]

Opatrenia sa zatiaľ týkajú siedmich okresov na východe.

Odstrel diviakov vo zvernici Karná

(10 fotografií)

SOBRANCE. V zvernici Karná v Sobranskom okrese ulovili v súvislosti s africkým morom ošípaných (AMO) už 18 diviakov z celkového odhadovaného počtu približne sto kusov.

V nedeľu o tom priamo vo zvernici informovali obchodný riaditeľ z generálneho riaditeľstva Lesy SR Tomáš Klouček a riaditeľ Odštepného závodu Sobrance Lesy SR Marián Sejna.

V dôsledku pozitívnych prípadov AMO vydala Regionálna veterinárna a potravinová správa rozhodnutie, v ktorom nariaďuje opatrenia na zabránenie šírenia afrického moru ošípaných.

Tieto opatrenia sa týkajú okresov Sobrance, Michalovce, Snina, Humenné, Trebišov, Košice – okolie a Vranov nad Topľou.

Primárne vlastní zamestnanci lesovSúvisiaci článokMinisterstvo dá poľovníkom v blízkosti hraníc stovky chladiacich zariadení Čítajte

„Tieto opatrenia robíme na základe veterinárneho rozhodnutia, ktoré nás zaviazalo k tomu, aby sme tieto intenzívne chovy utlmili v čo najkratšom čase a zabránili tak šíreniu tejto choroby,“ uviedol Klouček.

Ako dodal, v prvom kole využívajú na likvidáciu vlastných zamestnancov, ale plánujú zaviesť taktiež poplatkové lovy a utlmiť populáciu vo zvernici čo najskôr.

„Rovnaké opatrenia, aké platia pre túto zvernicu, platia taktiež pre všetky poľovné revíry, ktoré sa nachádzajú v nárazníkovej zóne alebo ohnisku nákazy, až do zmeny rozhodnutia veterinárnej správy,“ dodal.

RVPS distribuuje chladiace boxy pre poľovníkov

(6 fotografií)

Využívajú špeciálne boxySúvisiaci článokDiviaky vo zverniciach musia zlikvidovať aj na hornom Zemplíne Čítajte

„Ulovených diviakov uskladňujeme v chladiacom zariadení a odoberáme vzorky do 24 hodín, pričom výsledky sú známe do troch až piatich dní. Pokiaľ budú testy negatívne, mäso z diviakov bude možné spracovať,“ uviedol Sejna.

Ako ďalej dodal, do ich chladiaceho zariadenia môžu uložiť až 30 kusov diviačej zveri.

Ako v stredu informoval generálny tajomník služobného úradu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jaroslav Regec, známych je 13 prípadov afrického moru ošípaných v domácich chovoch a päť nájdených diviakov s týmto ochorením, pričom troch diviakov ulovili a dvoch našli uhynutých.

V súvislosti s rastúcim počtom prípadov afrického moru ošípaných poskytne Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR poľovníkom v nárazníkových zónach spolu takmer 600 chladiacich zariadení na uskladnenie diviakov po dobu vyšetrenia vzoriek.

Zvernica Karná patrí pod správu štátneho podniku Lesy SR a je s takmer 400 hektármi najväčšou zvernicou na východnom Slovensku.

[Späť na obsah]

 

Poľnohospodárstvo

 

1. Lukratívne pozemky rozhádali časť Vrábeľ. Mesto dáva od sporu ruky preč

[27.08.2019; aktuality.sk; Ekonomika; 00:00; Aktuality.sk]

Spor o pozemok vo Vrábľoch

Zdroj: Aktuality.sk/zbgis.skgeodesy.sk

Martin Odkladal

Rodina Madurkayových sa sporí o prístupovú cestu na svoju lukratívnu parcelu, kde by mohli vyrásť desiatky rodinných domov.

Už viac ako štvrťstoročie Gabriel Madurkay vlastní lukratívne pozemky vo Vrábľoch – časť Dyčka a nemá z nich žiadny reálny úžitok.

S dedičstvom, ktoré mu odkázala jeho mama, má zatiaľ iba starosti a opletačky nielen s katastrom, ale aj so susedmi.

Zmena územného plánu

Korene problému siahajú do roku 2007, keď Madurkay aj spolu s ďalšími vlastníkmi okolitých pozemkov zažiadal mesto Vráble, aby jeho 3,2 hektára vtedy ešte poľnohospodárskej pôdy zaradili do chystaného nového územného plánu na výstavbu.

Odbor životného prostredia spolu s mestským zastupiteľstvom v nasledujúcom roku túto žiadosť schválil.

Prekvapenie však prišlo, keď Madurkayovci zistili, že všetko je inak a na pozemkoch najstaršieho člena rodiny nemôžu stavať.

„Okresný úrad v Nitre totiž medzičasom rozhodol, že ide o najbonitnejšiu pôdu a tú nemôžeme použiť na stavebné účely. A tak radnica schválila nový územný plán bez našich parciel. Z mesta nás už o tom nikto neinformoval,“ vysvetlil Madurkay.

Časť pôdy zmizla

V roku 2015 však zostal úplne zaskočený. Jeho vnuk totiž úplnou náhodou zistil na webe, že v katastri mu chýba takmer polovica z jeho 3,2 hektárových pozemkov.

Jednoducho neboli uvedené na katastrálnom portáli.

Okamžite napísal žiadosť na Okresný úrad v Nitre, aby mu vysvetlili tento nesúlad.

Rovnako tak požiadal o nápravu.

Dva roky však kataster nič neurobil. Neposlal ani žiadnu písomnú odpoveď. Keďže sa pánovi Madurkayovi presne v tom čase priťažilo a zhoršil sa mu zdravotný stav, rodina svoje vlastnícke problémy s okresným úradom prestala riešiť.

Až keď sa vyliečil, zašiel v roku 2017 na kataster osobne. Nikto mu nevedel vysvetliť, ako mohla zmiznúť časť jeho vlastnej pôdy z katastra a kto je vlastne za to zodpovedný. Úradníci však v priebehu 24 hodín dali všetko do poriadku.

„To je dedičstvo po jeho mame ešte z roku 1994. Ktovie, ako by to dopadlo, keby sme si to nevšimli. Možno by tam už niekto iný staval,“ zapojila sa do debaty Madurkayova manželka.

Ani redakcii Aktuality.sk nevedel nitriansky katastrálny úrad vysvetliť, ako sa to mohlo stať a kto je za to zodpovedný. Nakoniec ale svoju chybu napravil.

Prístupová cesta

Rodina síce mala svoje parcely už na poriadku, ale vzhľadom na územný plán na nich nemohla stavať.

Našťastie však jeden miestny developer prehodnotil svoje plány a požiadal radnicu, aby jeho stavebné parcely prekvalifikovala naspäť na poľnohospodársku pôdu. Rozhodol sa totiž namiesto bytov vybudovať vinárstvo s vinohradmi.

Preto Madurkayovci požiadali, aby mohli svoju pôdu premeniť na stavebný pozemok. Mesto Vráble s tým nakoniec súhlasilo.

Týmto sa však problémy rodiny neskončili. Práve naopak, začali sa ďalšie ťažkosti. Medzičasom, ako sa po dlhých rokoch dopracovali k lukratívnym stavebným pozemkom, sa do ich susedstva prisťahoval Ľuboš Mrkvica s rodinou.

Kúpil vedľajšiu parcelu, ktorá susedí so spomínanou Madurkayovou parcelou. Spočiatku nič nenaznačovalo, že by mohli nastať nejaké spory. Pán Madurkay mu dokonca povolil prístup cez svoju záhradu, keď začali stavať spolu so svojím bratom rodinné domy na Gaštanovej ulici.

Slepá ulica

Minulý rok v lete začal Mrkvica stavať betónový múr na Gaštanovej ulici. Ide o slepú ulicu, avšak ako uviedli Madurkayovci, tá je jedinou prístupovou komunikáciou.

Dcéra pána Madurkaya išla za Mrkvicom a opýtala sa ho, či tam plánuje osadiť bránu a či dostanú od nej kľúče. Inak by totiž nemali v prípade výstavby žiadny vstup.

„Jeho odpoveď bola stručná. S takým niečím vôbec nepočítal, lebo tadiaľ nechce nikoho púšťať. Chcú tam mať tichú uličku a jeho to nezaujíma a viac sa odmietal s nami baviť,“ priblížila dcéra.

Podľa nej mal ale Mrkvica v kúpnej zmluve jasne uvedené, že cez časť jeho pozemku ide mestská cesta, ktorá je zároveň aj jediným prístupom k ich parcelám. Obsah tejto kúpnej zmluvy potvrdili aj pôvodné majiteľky, ktoré Mrkvicovi predali pozemok.

„Podpisom zmluvy jasne súhlasil s tým, že po kúpe sprístupní susedom ich pozemky. Bohužiaľ, na katastri to nezaznamenal ako cestu a nedal tam ani vecné bremeno. A tak dostal na tú bránu aj stavebné povolenie,“ pokračovala Madurkayova dcéra.

Problémy s Mrkvicom mali podľa Madurkayovcov aj ich susedia, ktorí bývajú oproti nim. Ladislav Varga musel dokonca odstrániť časť brány, aby sa dostal do svojho domu a pritom nechodil cez Mrkvicov pozemok.

Varga priznal, že mali nejaké nezrovnalosti ohľadom ich prístupu do domu, ale nechcel sa k tomu veľmi vyjadrovať.

Kto vlastne vyrobil problém?

Celkom iný pohľad na celú kauzu majú Mrkvicovci. Ľuboš Mrkvica považuje celú situáciu, teda kam až zašla, za osobný spor, ktorý má na svedomí manželka pána Madurkaya.

„Ona veľmi dobre vie, že sporný pozemok je čisto súkromný a nikdy neslúžil ako prístupová cesta k ich parcele. Odjakživa to bola slepá cesta. To vám môže potvrdiť každý na tejto ulici,“ vyhlásil Mrkvica.

Zároveň sa opýtal, či vieme, že celú kúpu sprostredkovala pani Madurkayová. „To sú ale paradoxy, čo?“ skonštatoval.

Sporný pozemok totiž vlastnilo viacero majiteľov a jej sa podarilo dohodnúť sa s nimi, že ho predajú Mrkvicovcom. Pripúšťa síce, že v zmluve bol uvedený text o sprístupnení, avšak ten sa nevzťahoval na parcelu patriacu Madurkayovcom.

„Štyria právnici sa nám k tomu vyjadrovali a každý skonštatoval, že toto ustanovenie neplatí pre Madurkayovcov. Aj z územného plánu vyplýva, že Gaštanová ulica je slepá,“ pokračoval Mrkvica.

Ani inšpekcia a ani prokuratúra nenašli problém

Podľa Mrkvicu už opačná strana zatiahla do tohto sporu takmer všetky inštitúcie, tie im však vôbec nedali za pravdu.

„Na našu stranu sa postavila aj katastrálna inšpekcia (pozri fotogaléria), ako aj okresná prokuratúra. My sme im na začiatku dali možnosť, aby si vysporiadali všetky náležitosti a odkúpili si časť pôdy. Na to však nikto nereagoval,“ priblížil.

Podľa Mrkvicu vedú k spornej parcele aj iné prístupové cesty, aj teraz nedávno tam mali nákladné auto, ktoré sa tam muselo nejakým spôsobom dostať.

„Je to o peniazoch. Pokiaľ by chceli Madurkayovci stavať na svojej parcele, tak by si museli zabezpečiť prístup z iného miesta. Čo by znamenalo ťahať inžinierske siete na veľkú vzdialenosť na rozdiel od Gaštanovej ulice. Tým by sa im pozemky predražili a boli by nepredajné,“ dodal.

Na stranu Mrkvicovcov sa priklonili aj viacerí susedia z Gaštanovej ulice. Ako nám vysvetlili, na celej ulici býva v podstate jedna rozvetvená rodina. Tamojšiu pôdu totiž kúpil ich prastarý otec a na nej vyrástli domy.

„Príjazdovú cestu sme si vybudoval my sami a je to náš súkromný majetok. A odjakživa bola táto ulica slepá. To všetci dobre vieme,“ dodala jedna z obyvateliek Gaštanovej ulice.

Mesto sa len prizerá

Madurkayovci sa obrátili na mesto, aby celú situáciu vyriešilo. Stavebný úrad, ako aj primátor najskôr tvrdili, že ide o prístupovú komunikáciu. O čom svedčí aj písomná komunikácia a vyhlásenie vedenia radnice na mestskom zastupiteľstve (pozri prepis vo fotogalérii).

Mesto však zmenilo názor. Potom ako si naštudovalo celú problematiku, dalo v podstate ruky preč s tým, že ide o súkromný spor.

Navyše, ako dodal hovorca mesta Vráble Viktor Németh, výstavba rodinných domov na pozemkoch vo vlastníctve pani Madurkayovej v súčasnej dobe nie je možná, keďže nie sú určené na výstavbu v zmysle platného územného plánu.

[Späť na obsah]

 

3. MLADÁ VČELÁRKA UŽ VYRÁBA VLASTNÝ MED, ŠTUDOVALA TO

[26.08.2019; Trnavské noviny; Trh Práce A; s. 20; Kveta Fajčíková]

Celoživotné vzdelávanie majú ako jediná stredná škola na Slovensku.

Stredná odborná škola Pod Bánošom v Banskej Bystrici je jedinou slovenskou strednou školou, ktorá môže rozvíjať celoživotné vzdelávanie v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka.

Darí sa im to aj vďaka finančnej podpore Európskej únie.

Vytvorili moderné vzdelávacie prostredie Vychovávajú kvalitných včelárov, biochemikov pre výrobu piva a sladu, cukrárov, mäsiarov, ale tiež podnikateľov v oblasti rozvoja vidieka.

Škola v spolupráci s Vidieckym partnerstvom Banskobystrického kraja vytvorila moderné vzdelávacie prostredie a okrem vzdelávania stredoškolákov sa dlhodobo snaží aj o rozvoj slovenského vidieka či propagáciu zdravých potravín z domácich zdrojov.

Z absolventov školy sa stávajú buď odborníci v spomenutých profesiách, ale tiež podnikatelia na vidieku, ktorí budú vedieť spravovať krajinu v rámci agroturistiky a poskytovať služby pre rozvoj vidieka.

Opierajú sa o tradičné chute regiónu V potravinárstve sa snažia zachovať tradičné chute výrobkov, typické pre Slovensko, a odolať ére polotovarov a zmesí.

I keď sa novým technológiám nebránia, tradičná chuť v ich výrobkoch nemôže chýbať.

„Takto prispejeme k zachovaniu kultúrnych zvyklostí krajiny a jej špecifík, čo je jedným z hlavných faktorov pre rozvoj turistiky vo všeobecnosti,“ hovorí riaditeľ školy Pavel Fiľo.

Ten je hrdý na to, že spoločne s Vidieckym partnerstvom, občianskym združením Tradičná chuť regiónu a samosprávnym krajom sa im darí každoročne úspešne organizovať vstup do novej poľnohospodárskej sezóny aj rozlúčku s ňou.

Otváranie a Zatváranie Bánoša už má priaznivcov po celom kraji a do areálu školy chodia počas týchto dní tisícky návštevníkov.

Vytvoria podmienky pre externistov Za veľký prínos považuje Pavel Fiľo aj to, že v súčasnosti sú jedinou strednou školou na Slovensku, ktorá v poľnohospodárskych odboroch rozvíja celoživotné vzdelávanie.

„Momentálne máme 140 externých študentov, ktorí navštevujú školu cez víkendy v dvojročnom študijnom odbore, po absolvovaní ktorého získajú výučný list,“ dodal.

Bez podpory Európskej únie by sa im takýto náročný projekt nepodarilo postaviť na nohy.

Na projekt s názvom Celoživotné vzdelávanie pre rozvoj vidieka a služieb získali nenávratné finančné prostriedky vo výške takmer 1,1 milióna eur.

V rámci tohto projektu chcú zvýšiť počet žiakov v poľnohospodárskych a potravinárskych odboroch a vytvoriť podmienky, ktoré reflektujú potreby zamestnávateľov regiónu.

„Je to veľmi náročný proces jednak po stránke priestorovej, keďže študentom, ktorí sa vzdelávajú cez víkend, treba vytvoriť ubytovacie kapacity. Zároveň však chceme vybudovať posluchárne pre kurzy a odborné vzdelávanie. V pláne je aj modernizácia dielní pre včelárstvo, vytvoriť chceme spracovateľské priestory na výrobu medoviny a medové pivo.“

V súčasnosti ich čaká verejné obstarávanie, čo bude tiež náročný proces. Zabezpečovať ho bude samosprávny kraj.

„Myslím si, že rozvoju vidieka sme na Slovensku veľa dlžní a preto majú študijné odbory, aké sú aj v našej škole, veľkú perspektívu,“ dodal riaditeľ.

Spokojní absolventi Veľkou prednosťou školy je aj to, že organizuje kurzy, kde si môžu absolventi doplniť vzdelávanie napríklad v odbore včelárstvo.

Jednou z absolventiek kurzu je aj Broňa Zigová, ktorá si jeho úroveň veľmi pochvaľuje.

„Za veľkú výhodu považujem aj to, že tieto kurzy pod hlavičkou SOŠ Pod Bánošom pripravujú aj v iných mestách kraja. My sme si vybrali Novú Baňu, ktorá je pre nás najdostupnejšia a vďaka vynikajúcemu lektorovi Jankovi Píšovi to bol naozaj zmysluplný kurz,“ dodala.

Vysokú úroveň mala podľa nej nielen teoretická príprava, vo včelnici si mohli vyskúšať aj praktickú časť.

Hoci je zamestnaná ako lektorka v jazykovej škole, vôbec nevylučuje, že v budúcnosti si štúdium včelárstva ešte rozšíri napríklad cez možnosť projektu celoživotného vzdelávania, kde by v tomto odbore získala aj výučný list.

Práca so včelami ju totiž zaujala a spoločne s otcom a strýkom sa starajú o niekoľko včelstiev.

Za sebou už dokonca majú prvú sezónu, kedy sa im podarilo dorobiť veľmi kvalitný med a práca okolo včiel ich baví.

Rozvoju vidieka sme ešte stále na Slovensku veľa dlžní a preto majú študijné odbory, aké sú aj v našej škole, naozaj veľkú perspektívu.

PAVEL FIĽO

[Späť na obsah]

 

9. Ako bojujú mliekari za slovenské mlieko? Inšpiratívne aktivity po celý rok

[26.08.2019; strategie.hnonline.sk; Tlačové Správy; 10:57; TS]

Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia celoročne organizujú a realizujú inšpiratívne kampane na podporu lokálnej produkcie mlieka, ako aj na zvýšenie spotreby bieleho zlata. Pozrite si stručný prehľad aktivít a kampaní, ktoré inšpirujú deti, dospelých i seniorov na celom Slovensku.

Adoptuj kravičku

Adoptuj kravičku je webová aplikácia umožňujúca virtuálnu adopciu kravičiek a zábavu s adoptovanou kravičkou. Cieľom projektu je vypestovať u detí pozitívny vzťah ku zvieratám a správne stravovacie návyky, ukázať deťom, ale aj ich rodičom, že základom pre mliečne výrobky je mlieko od živých kravičiek, o ktoré sa musia slovenskí poľnohospodári dobre starať.

Projekt Adoptuj kravičku sa realizuje na Slovensku od septembra 2017. Zapojilo sa do neho 78 mliečnych fariem, ktoré ponúkli na virtuálnu adopciu celkom 11 000 kravičiek. Zatiaľ je adoptovaných viac ako 6000 z nich, čo predstavuje viac ako polovicu kravičiek, ktoré boli na adopciu ponúknuté! Hra s kravičkou je pritom ideálna zábava na celé leto! Okrem zábavy má však aj edukačný rozmer.

DOD na farmách

V dňoch 21. a 22. júna 2019 slovenskí farmári otvorili po druhýkrát svoje brány a umožnili deťom i rodinám vidieť život na mliečnej farme úplne zblízka. V rámci Dňa otvorených dverí privítalo 28 mliečnych fariem zo všetkých kútov Slovenska až 1093 návštevníkov. V piatok 21. júna navštívilo farmy 573 detí z materských a základných škôl a v sobotu 22. júna sa prišlo pozrieť na farmy 520 jednotlivcov – prevažne detí a ich rodičov.

Medzinárodný deň mlieka

Medzinárodný deň mlieka sa každoročne oslavuje na celom svete, a to tretí májový utorok. Tento rok pripadol tento deň na utorok 21. mája 2019. Aj slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka sa zapojili do osláv Medzinárodného dňa mlieka. Tento rok prostredníctvom projektu ĎAKUJEME MLIEKO. Inšpiratívneho videa predstavili presne 21. mája 2019. Dovtedy mohli fanúšikovia slovenského mlieka a mliečnych výrobkov zanechať mlieku ďakovný odkaz na stránke www.dakujememlieko.sk. Práve týmto spôsobom nás slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka vyzvali, aby sme sa poďakovali tomuto bielemu zlatu, ktoré nám práve oni denne kvalitné a čerstvé prinášajú na naše stoly.

Slovenské mlieko na Instagrame alias TAKÉ NAŠE

Nový instagramový profil nesie výstižný názov TAKÉ NAŠE, čo dokonale vystihuje komunikačné posolstvo Mliečneho fondu. Cieľom komunikácie je propagácia slovenských mliečnych výrobkov, ktoré by mali byť prirodzenou súčasťou nášho jedálnička. Žiaľ, na Slovensku stále zaostávame za Svetovou zdravotníckou organizáciou odporúčanou spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov 220 kg na osobu a rok. K povzbudeniu konzumácie mliečnych výrobkov na Instagrame chce Mliečny fond prispieť pomocou krásneho obsahu, skvelých fotografií, videí z mliečneho baru a užitočných informácií.

Mliečne hliadky na školách

Cieľom Mliečnych hliadok je poskytnúť deťom hravou formou informácie o výrobe a spracovaní mlieka, vybudovať u nich pozitívny vzťah ku zvieratám a prispieť k ich správnym stravovacím návykom. „Mliečne hliadky majú misiu, v rámci ktorej je cieľom získať názor detí na konzumáciu slovenského mlieka a mliečnych výrobkov, informovať deti o správnych stravovacích návykoch i o tom, ako sa dajú spoznávať mliečne výrobky a že ich konzumáciou môžu aj oni prispieť k ochrane životného prostredia. Mliečna hliadka tiež deťom predstaví aplikáciu Adoptuj kravičku. Ukáže im, ako si môžu   adoptovať kravičku zo skutočnej slovenskej farmy, ktorú dokonca raz do roka, v rámci Dňa otvorených dverí na mliečnych farmách môžu aj navštíviť a ako si založiť virtuálnu mliečnu farmu a hospodáriť na nej,“ vysvetľuje Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM).

Všetky aktivity vznikajú pod hlavičkou Mliečneho fondu

Adoptuj kravičku, DOD, Medzinárodný deň mlieka Instagram Také naše či Mliečne hliadky fungujú pod hlavičkou Mliečneho fondu, do ktorého spoločne prispievajú prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka s cieľom podporovať a zvyšovať spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov, ale aj prinášať verejnosti informácie o výrobe a spracovaní mlieka. Informačnými kampaňami sa snažia o zachovávanie tradičných hodnôt a vyzdvihovanie kvality slovenských výrobkov, ktorá nijako nezaostáva za kvalitou mliečnych výrobkov z dovozu, práve naopak.

Čo nás s mliekarmi ešte tento rok čaká?

Bánovecký Mňam FEST

Svetový deň školského mlieka

Mliečne hliadky na školách

[Späť na obsah]

 

 

12. Zákazník chce domáce a z voľného chovu

[23.08.2019; Obchod; sortiment; s. 21; hab]

autor: hab FOTO: dreamstime

SLOVENSKÉ SLEPAČIE VAJCIA SÚ KVALITNÉ A V POSLEDNÝCH ROKOCH NEBOLI POZNAMENANÉ ŽIADNYM ŠKANDÁLOM. AJ PRETO MAJÚ DLHODOBÚ DÔVERU SPOTREBITEĽOV. ČO JE U NÁS NOVÉ V TOMTO SEGMENTE?

Naše obchody ponúkajú široký sortiment veľkostí a balení slepačích vajec z domácich chovov. Pre zachovanie kvality vajec je dôležité ich skladovanie, a to v predajniach a neskôr po nákupe aj v domácnostiach. „V prípade slepačích vajíčok kontrolujú naši experti teplotu dodávok niekoľkokrát: u dodávateľa, v distribučnom centre a napokon po príchode do predajne. Tak zaručíme kvalitu v celom dodávateľsko-distribučnom reťazci. Teplota je, samozrejme, monitorovaná neustále počas prepravy, skladovania aj predaja,“ dopĺňa Peter Šmarik, technický manažér pre strednú Európu v Tesco Slovensko. „Chceme ponúkať zákazníkom len tie najkvalitnejšie produkty, preto všetky závody našich dodávateľov musia prejsť naším auditom s prísnymi pravidlami, ktoré sú nad rámec legislatívnych požiadaviek.“

V obchodoch na Slovensku ponúka Tesco štandardný sortiment, ale pre náročnejších zákazníkov napríklad aj organické biovajcia od certifikovaného dodávateľa bioproduktov Babičkin dvor z Veľkého Krtíša. Rôzne typy vajec dodáva tiež Hydina Holding Ružomberok, Ovogal z Dvorov nad Žitavou a v ponuke sú aj vajíčka od Janeku z Horných Kočkoviec. Podľa vyjadrenia Mateja Beličku, manažéra nákupu Tesco Slovensko, uprednostňujú zákazníci pri čerstvých potravinách lokálnu produkciu. Pri slepačích vajciach si okrem pôvodu všímajú aj typ chovu, pričom postupne sa prikláňajú k vajciam z podstielkového chovu.

nie je Vajce ako Vajce

Tento trend potvrdzuje aj spoločnosť Kaufland. Reťazec sa v roku 2017 rozhodol pridať k iniciatíve za obmedzenie klietkového chovu a dnes nájdu zákazníci v jeho ponuke prevažne vajcia pochádzajúce z podstielkového a voľného chovu. Označenie voľného chovu je 1 a podstielkového chovu 2 (prvé číslo v kóde na škrupine). „Všetky slepačie vajcia v predajniach Kauflandu sú slovenského pôvodu,“ dodáva ešte hovorkyňa spoločnosti Lucia Langová.

Aj dodávatelia si osvojujú nový prístup. „Dnes už je na Slovensku veľa uvedomelých zákazníkov. Vajcia nakupujú do rodiny najmä ženy a nie je im jedno, čo jedia,“ hovorí vedúca obchodného úseku Babičkinho dvora Adriana Pavlovová. „Kvalita vajec závisí od viacerých faktorov, medzi ne určite patrí kvalita krmiva. Nakupujeme ho prevažne v GMO-free kvalite a od miestnych overených dodávateľov.“

To, z akého chovu vajce pochádza, sa nedá zistiť na prvý pohľad ani po rozbití vajíčka. Farba žĺtka vypovedá len o kvalite krmiva. No určite platí, že čím lepší chov, tým lepšie zloženie vajíčok. Preto možno povedať, že najlepšie sú vajíčka z voľného chovu, kde sa nosnice živia potravou, ktorá je pre ne prirodzená.

—-

čo o nich treba vedieť

aká je lehota spotreby. Trvanlivosť slepačích vajec je 28 dní po znesení, pri správnom skladovaní to môže byť aj dlhšie.

kartón len dočasne. kartónové obaly slúžia na prepravu vajíčok z chovu až do obchodu, doma z nich treba vajíčka vybrať. Obaly môžu obsahovať mikroorganizmy, ktoré by sa preniesli do chladničky.

Neumývať. mnoho ľudí toto dôležité pravidlo porušuje. Voda môže zmyť ochrannú vrstvu na škrupine a mikróby sa ľahšie dostanú dovnútra.

Skladovať do 18 °c. Hoci slepačie vajíčka vydržia teploty až do plus osemnásť, ideálna teplota je pre ne okolo päť až dvanásť stupňov. lepšie ako do dverí chladničky, kde sú pri otváraní zmeny teploty, je dať ich na zadné miesta chladničky.

Samostatný obal. V chladničke by sa nemali vajcia dotýkať iných potravín. môžu totiž nabrať ich arómu a salmonelové baktérie sa nachádzajú na škrupine.

[Späť na obsah]

 

Potravinárstvo

 

2. Cukrovary v agonii

[27.08.2019; Mladá fronta Dnes; Ekonomika; s. 7; Filip Horáček]

Tři z pěti cukrovarů loni skončily ve ztrátě. Cukr v obchodech dál zlevňuje

Optimisté na začátku letošního roku vyhlíželi konec dva roky trvajícího propadu cen cukru. Zatím nenastal. Sladidlo od ukončení kvót na podzim roku 2017 zlevnilo o devět korun na téměř 11 korun za kilogram. Vše napovídá tomu, že cukrovary se ani napřesrok nevymaní z největší krize v historii.

„Předpoklady pro zlepšení vidím až v dalším období, tedy v kampani, která začne příští rok,“ odhaduje Jan Křováček, ředitel Svazu pěstitelů cukrovky Čech.

Nástup kvót byl v řadě zemí Evropy, ale částečně i v Česku spojen s hysterií, kdy pěstitelé navyšovali plochy řepy a cukrovary výrobu cukru, případně melasy. Jenže v důsledku toho vznikly obrovské přebytky až čtyř milionů tun cukru, které vydrží až několik let. Ceny se proto zhroutily.

Čekání na dotace

Také pěstitelé cukrovky v ČR nejdříve navýšili plochy ze zhruba 60 na 65 tisíc hektarů, ale protože komodita přestala vynášet, část z nich přechází na jiné plodiny. Řepa přitom patří mezi takzvané citlivé komodity a jako taková je hojně dotována z balíku v objemu až 450 milionů korun ročně. Podle Křováčka jsou i tak ceny na hranici rentability a pěstitelé zváží, zda plochy ještě sníží ze současných zhruba 60 tisíc hektarů. To však budou řešit až po začátku současné kampaně, která odstartuje koncem září.

Cena řepy má přímý dopad na hospodaření cukrovarů. Prognóza není zrovna příznivá. „Loni zlevnila o 50 korun na 700 korun za tunu. Letos klesne o dalších padesát korun,“ dodal Křováček s tím, že ani napřesrok cena neporoste.

Náladu však někomu může zlepšit dvousetmilionová dotační injekce, kterou připravilo ministerstvo zemědělství jako podporu likvidace plevelné řepy. Nepřátelská řepa, která první rok nevytváří bulvu, ale okamžitě vykvétá a škodí vegetaci cukrové řepy, trápí zejména české zemědělce, kteří ji na pole zhruba před dvaceti lety zavlekli importem jiných odrůd. Podpora cílí na její likvidaci, která probíhá většinou mechanicky a je nákladná. Tato dotace, která přichází v krizovém období pro sektor, by se vyplácela vůbec poprvé, pravděpodobně však až v příštím roce po schválení notifikace Evropskou komisí. Nyní běží dvouměsíční lhůta pro vyjádření ke stanovisku českého resortu. Historicky největší krizi zažívají i tuzemské cukrovary, ty však s žádnou přímou pomocí počítat nemohou. Ve ztrátě byly v loňském fiskálním roce (zpravidla končí letos) tři z pěti cukrovarnických firem.

Hubená léta

Výroční zprávu zatím jako jediný nezveřejnil lídr trhu Tereos TTD, jenž má dva cukrovary, v Dobrovici a v Českém Meziříčí. Ředitel Oldřich Reinbergr v květnu v rozhovoru pro MF DNES prozradil, že firma loňský účetní rok, končící 31. března, uzavřela s historicky první ztrátou 178 milionů korun, přičemž zisk meziročně klesl o 542 milionů. Přidal nepříliš povzbudivou prognózu: „Myslím, že Evropa si vyrobila přebytky cukru na dva roky dopředu. Vydrží ještě minimálně letos.“

Firma vyrábí také potravinářský a technický líh, ten však tvoří jen pětinu výroby a ztrátu nemůže vykompenzovat. Obr s tržbami přes pět miliard korun vyprodukuje přes polovinu cukru v tuzemsku.

Nejhlouběji do červených čísel propadly Moravskoslezské cukrovary. Podnik se dvěma cukrovary, v Hrušanech nad Jevišovkou a Opavě, loni propadl do ztráty přes 287 milionů korun. Pro letošní rok budou klíčové kontrakty na řepu, které firma začne uzavírat v bližších měsících. Předseda představenstva Jiří Hollein zůstává optimistický. „Čekám, že se situace na trhu zlepší a dostaneme se letos k nule,“ řekl.

Vlastníkem cukrovarů je rakouská Agrana. Pod její taktovkou letos začala přeměna právní formy cukrovarů z akciové společnosti na společnost s ručením omezením. Hollein ujišťuje, že s tím nejsou spojeny žádné velké změny a děje se tak všude: „Akcionář jasně deklaroval, že chce ve všech fabrikách udržet výrobu cukru a naším cílem je do budoucna navyšování ploch.“

V Česku působí další tři menší hráči. Ztrátu 26 milionů korun oznámil Cukrovar Vrbátky. S jen o milion lepším výsledkem počítá i letos, vyplynulo z jednání červnové valné hromady. Kromě cenového kolapsu vidí jako příčinu mizerie i méně kvalitní řepu z Moravy, která byla prý téměř na úrovni nezpracovatelnosti.

Litovelská cukrovarna loni snížila zisk na 414 tisíc korun z předloňských 118 milionů. Nejlépe dopadl Cukrovar Prosenice, vydělal 5,4 milionu korun. I to je však meziroční propad z 38 milionů korun.

Filip Horáček

redaktor MF DNES

[Späť na obsah]

 

3. Svet a Slovensko: Riziká mikroplastov v našom tele

[26.08.2019; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Anton Adamčík / Ján Mečiar;Lucia Barmošová]

Ján Mečiar, moderátor: „By sa to dalo nazvať, že psiatlon. Poďme ďalej. Vieme, že aj mikroplasty už nájdeme takmer všade, a výnimkou nie je ani naše telo. Ukázalo sa, že prejdú tráviacim traktom bez toho, aby nejako škodili.“

Lucia Barmošová, moderátorka: „Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie však doterajší výskum nepostačuje a vyzýva k ďalšiemu. Nevieme napríklad, čo sa stane, keď sa mikroplasty rozdrobia na nanoplasty, teda ešte menšie častice, a preniknú do tkaniva.“

Ján Mečiar: „Väčším rizikom môže byť mikroplast, ktorý na seba nabalí toxické látky, a dostanú sa do organizmu. Na výskume sa podieľajú aj slovenskí vedci, ktorí nám tieto riziká potvrdili.“

Anton Adamčík, redaktor: „Mikroplasty sa už nachádzajú prakticky všade, vo vzduchu, v pôde, v oceánoch, v moriach a potvrdené boli už dokonca aj v Dunaji.“

Ing. Anna Grenčíková, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, STU BA: „To bola štúdia rakúska, ktorá potvrdila výskyt mikroplastov už na ich území.“

Anton Adamčík: „Len nedávno potvrdili výskyt mikroplastov v ľadovcoch, ďalšie poletujú v ovzduší a potom sa dostávajú do pôdy. Nachádzajú sa aj v povrchovej a odpadovej vode, ako aj v potravinách.“

Ing. Anna Grenčíková: „V pive, v mlieku, v rybách, v soli kuchynskej.“

Anton Adamčík: „Dostávame teda mikroplasty do nášho tráviaceho systému a zrejme rovnako z neho aj vychádzajú von.“

Ing. Anna Grenčíková: „Uvádza sa, že plast ako taký je inertný voči organizmu, takže by mal organizmom prejsť.“

Anton Adamčík: „Zatiaľ nie je známe, že by mikroplast ľudskému organizmu ublížil. Svetová zdravotnícka organizácia však s takýmto konštatovaním spokojná nie je. Vyzýva k ďalším výskumom, pretože riziká existujú.“

Ing. Andrea Škulcová, PhD., Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, STU BA: „Že týmito procesmi sa tie mikroplasty môžu drobiť ešte na nanoplasty a tie môžu spôsobovať v podstate pre nás, pre ľudí, ešte väčší problém.“

Anton Adamčík: „Takéto miničiastočky už prenikajú tkanivom a nevieme, čo narobia v organizme. Rovnako nevyspytateľným rizikom je aj schopnosť mikroplastov poslúžiť ako špongia na toxické látky.“

Ing. Anna Grenčíková: „Koncentrácia môže sa navýšiť na tom povrchu mikroplastu až miliónkrát.“

Anton Adamčík: „Nevieme, čo taký jedom nasýtený mikroplast narobí v ľudskom organizme. Svetová zdravotnícka organizácia vyzýva k tomu, aby svet hľadal riešenia, ako sa mikroplastov zbaviť. Pri riešení otázky, ako dostať mikroplasty zo životného prostredia je fakt, že väčšina z nich sa koncentruje v odpadových vodách.“

Ing. Andrea Škulcová, PhD.: „Tie mikroplasty sa dosť nachádzajú v tých kaloch, ktoré sa odčerpávajú v podstate z čistiarní odpadových vôd.“

Anton Adamčík: „Existujú už technológie, ako ich z odpadovej vody odfiltrovať takmer všetok.“

Ing. Anna Grenčíková: „Môže sa táto účinnosť zvýšiť až na 97, niektoré štúdie uvádzajú až 99 %.“

Anton Adamčík: „Mikroplasty s odpadovým kalom sa však často vyvážajú na polia a odtiaľ putujú do vôd a do životného prostredia. Časť kalu ide do spaľovne, ktorá síce tiež nie je práve najekologickejšia.“

Ing. Andrea Škulcová, PhD.: „Pri spaľovaní sa, áno, uvoľňujú aj nejaké škodliviny.“

Anton Adamčík: „Vedci síce pracujú na vývoji iných, šetrnejších technológií, výsledky zatiaľ ale, žiaľ, nie sú uspokojujúce. Anton Adamčík, televízia JOJ.“

[Späť na obsah]

 

5. Studený máj ovplyvnil spotrebu piva

[23.08.2019; Obchod; sortiment; s. 19; hab]

autor: hab FOTO: dreamstime

VÝVOJ SPOTREBY PIVA JE NAJVIAC OVPLYVNENÝ POČASÍM. TENTO AJ MINULÝ ROK BOL KĽÚČOVÝ MESIAC MÁJ. SPOTREBA PIVA KOPÍROVALA VONKAJŠIE TEPLOTY, KTORÉ BOLI TENTO ROK NÍZKE A MINULÝ ROK ZASA VYSOKÉ.

Kľúčovú úlohu pri celkových číslach spotreby piva zohral mesiac máj. Tento rok boli teploty v máji výrazne nízke, zato minuloročný máj bol extrémne teplý. Spotreba piva sa vyvíjala v súlade s počasím. Tento rok klesla v porovnaní s minuloročným májom takmer o dvadsať percent. Z medziročného porovnania dát maloobchodného auditu spoločnosti Nielsen vyplýva, že slovenskí spotrebitelia síce nakúpili v posledných dvanástich mesiacoch viac piva, ale len o necelé percento a tržby zvýšili maloobchodníci o tri percentá. Máj sa pod medziročný pozitívny vývoj rozhodne nepodpísal a celkový ročný objem je vyšší len vďaka úspešnejšiemu druhému polroku 2018, keď bola spotreba piva na Slovensku vyššia ako v roku 2017. Viac ako pivu sa darilo radlerom. Ich spotreba v maloobchode narástla takmer o štyri percentá a rovnako rýchlo rástli aj tržby. Pozitívny trend nepokazil ani slabý máj, hoci radlery zaznamenali v tomto mesiaci ešte väčší pokles objemu ako pivo, a to až o 30 percent v porovnaní s májom 2018.

ČAPOVANÉ JE STÁLE TOP

Pokiaľ ide o typ piva, slovenskí spotrebitelia najčastejšie nakupujú desiatky (výčapné pivo). Je to až sedem z desiatich litrov piva, čo predstavuje 71 percent v objeme kategórie. Konzumácia desiatok však mierne poklesla. Oveľa viac sa darí ležiakom – dvanástkam. Ich podiel z roka na rok kontinuálne rastie a v poslednom roku dosahoval už dvadsať percent. Cena ležiakov je pritom o 70 percent vyššia ako cena výčapného piva. Kým za pol litra desiatky sme zaplatili v priemere 45 centov, priemerná cena pol litra dvanástky bola v poslednom roku 76 centov. Tretia priečka patrí nealkoholickým variantom, ktoré si z pivného koláča ukrajujú päť percent. Zvyšok tvoria špeciálne pivá, jedenástky a ostatné typy.

Mimoriadny úspech majú u nás stále radlery. Svedčí o tom kontinuálny nárast spotreby aj tržieb, aj keď studený tohtoročný máj spomalil rast. Objem maloobchodných predajov sa vyšplhal na viac ako 35 miliónov litrov ročne, čo predstavuje medziročné zvýšenie o štyri percentá a rovnako rýchlo rástli aj tržby, ktoré sa v poslednom roku dostali na úroveň 48,5 milióna eur. Slovenskí spotrebitelia majú záujem najmä o nealko radlery, ktorých podiel sa z roka na rok významne zvyšuje. Kedysi dominantné alkoholické radlery strácajú spotrebiteľov, v poslednom roku ich spotreba klesla až o tretinu. Cena radlerov je porovnateľná, aj keď stále v prospech alkoholických verzií. Pollitrové balenie alkoholického radlera stojí okolo 64 centov, priemerná cena nealko variantu sa pohybuje na úrovni 69 centov. Z roka na rok však klesá, a tak je nealko radler pre spotrebiteľa čoraz dostupnejší.

Výrazne, až o 21 percent, klesla spotreba ciderov, tým sa u nás v poslednom roku nedarilo.

PIVO VERSUS RADLERY

Podľa údajov maloobchodného auditu spoločnosti Nielsen nakúpili slovenskí spotrebitelia v maloobchodných predajniach s potravinami a so zmiešaným tovarom 265 miliónov litrov piva a radlerov (z toho piva sme nakúpili 230 miliónov litrov a radlerov 35 miliónov litrov) za posledných 12 mesiacov (jún 2018 – máj 2019) a minuli za túto kategóriu 290 miliónov eur. Pri prepočte na jedného obyvateľa vychádza priemerná týždenná spotreba piva a radlerov zakúpených v maloobchode na takmer jeden liter. Na porovnanie v českej republike, ktorá je považovaná za krajinu pivárov a kde je spotreba piva na obyvateľa najvyššia na svete, je to až 1,45 litra. S predajmi čapovaného piva a radlerov, ktoré nie sú započítané v maloobchodných dátach, by to bolo výrazne viac.

[Späť na obsah]

 

6. ZLATÝ BAŽANT OSLAVUJE

[02.08.2019; Gastro; Nezaradené; s. 70; redakcia]

Už celé pol storočie prinášajú majstri pivovarníci z Hurbanova zákazníkom poctivé slovenské pivo. To sa počas svojej existencie dostalo do Himalájí, vyletelo na obežnú dráhu či oboplávalo zemeguľu. Na oslavu 50 rokov majstrov-

skej práce pripravil hurbanovský pivovar obľúbené pivo Zlatý Bažant 10% v originálnom dizajne, ktorý zobrazuje práve jeho najvýznamnejšie historické míľniky. Okrem toho špeciálne pre túto príležitosť navýšil objem plechovky o 50 ml piva za nezmenenú cenu.

„Tento rok sa nesie v znamení osláv 50 rokov pivovaru v Hurbanove. Sme hrdí, že sme počas tohto obdobia mohli prepisovať históriu slovenského pivovarníctva a neustále prinášať inovácie pre našich zákazníkov. Práve oni sú pre nás motiváciou k ďalšiemu napredovaniu. Veríme, že si spoločne zaspominame na našu bohatú

históriu o spotrebiteľov poteší o 50 ml viac piva v plechovke za rovnakú cenu,“ povedal Marcel Malý, senior brand manažér značky Zlatý Bažant. Špeciálna edícia Zlatý Bažant 10% zaujme už na prvý pohľad. Obal plechovky sa premenil na historický prierez najdôležitejších momentov pivovaru počas jeho existencie.

[Späť na obsah]

 

Odpady

 

17. PRIEMERNÝ SLOVÁK ROČNE VYHODÍ 160 KG POTRAVÍN, DÁ SA TO VŠAK ZMENIŤ

[16.08.2019; Odpady; s. 21; TASR]

Priemerný obyvateľ Slovenska ročne vyprodukuje viac ako 160 kilogramov potravinového odpadu, čo predstavuje hmotnosť dvoch veľkých chladničiek. Takmer každá desiata domácnosť dokonca potraviny vyhadzuje každý deň. Upozorňuje na to občianske združenie Free food, podľa ktorého však každý môže urobiť niečo preto, aby boli tieto čísla nižšie.

„V chladničke by ste mali mať poriadok a poznať jej obsah aj po pamäti. V takom prípade sa vám nestane, že kúpite niečo, čo sa už v chladničke nachádza,“ odporúča stránka kampane Odpadlíci – Boj o prežutie, na ktorej občianske združenie spolupracuje so spoločnosťou Klarstein. Ďalším tipom je ukladať čerstvé potraviny do zadných častí chladničky a staršie vytiahnuť dopredu.

Podľa„odpadlíkov“je tiež pri znižovaní potravinového odpadu dobré naberať si menej jedla. „Veľakrát sa stáva, že oči by jedli a na tanier si naložíme viac, ako sme schopní zjesť. Potom nedojedené zvyšky končia v koši. Naberte si tak radšej menej a v prípade potreby si naložíte znova,“ radia.

Ľudia tiež podľa stránky potraviny často vyhadzujú, pretože nerozlišujú dátumy minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby. „Dátum spotreby vyjadruje dobu, dokedy je potravina zdravotne v poriadku a po tomto dátume je už nepredajná. Dátumom minimálnej trvanlivosti sa označuje obdobie, kedy je potravina v najvyššej kvalite. Po uplynutí tohto dátumu je však potravina naďalej zdravotne v poriadku,“ vysvetľuje.

Kampaň uznáva, že dodržiavať opatrenia proti plytvaniu jedlom môže byť náročné. Odporúča preto motivovať sa. „Evidujte si, koľko ste vďaka týmto pravidlám dokázali ušetriť za týždeň či mesiac. Kalkulačka a životné prostredie hovoria celkom jasne – obmedziť plytvanie jedla sa oplatí. Pocíti to nielen vaša peňaženka, ale aj príroda,“ zdôrazňuje.

[Späť na obsah]

 

 

19. OBCHODNÉ REŤAZCE KAUFLAND A LIDL SA AKTÍVNE ZAPÁJAJÚ DO ZNIŽOVANIA TVORBY PLASTOVÉHO ODPADU

[16.08.2019; Odpady; s. 21,22; TASR]
  1. KAUFLAND PRICHÁDZA S VLASTNÝMI EKOSIEŤKAMI NA OVOCIE A ZELENINU

Obchodný reťazec predstavuje ďalší krok smerom k zlepšeniu životného prostredia. Priamo v predajniach ponúka svojim zákazníkom ekologické sieťky na ovocie a zeleninu vyrobené z biobavlny ako alternatívu k mikroténovým vreckám. Chce tak prispieť k zníženiu spotreby mikroténových vreciek.

Vidíme ich zachytené na konároch stromov, plávať v rieke či len tak poletovať vo vzduchu. Kým sa mikroténové vrecká v prírode rozložia, trvá to desaťročia, niekedy aj storočia. Navyše, rozklad nie je úplný, stávajú sa z nich mikroplasty, ktoré absorbujú toxíny a v tejto podobe sa dostávajú do vody a pôdy.

K eliminácii mikroténových vreciek sa rozhodol prispieť Kaufland, ktorý svojim zákazníkom ponúka vlastné ekosieťky na ovocie a zeleninu. Okrem toho, že sú ekologické a vyzerajú výborne, ovocie a zelenina v nich aj voľne dýcha. Viac prezradila hovorkyňa reťazca Lucia Langová: „Naše sieťky sú balené po troch kusoch. Sú vyrobené zo 100 % biobavlny, vďaka čomu sú odolné a vydržia naozaj dlho. Majú certifikát GOTS, čo znamená, že zodpovedajú globálnym štandardom pre organické textílie. Za menej ako tri eurá získate sieťku na viacero použití, ktorú môžete používať pri každom nákupe a ísť tak príkladom ostatným zákazníkom.“

Nariadenie Európskej únie súvisiace s trvalým znížením spotreby ľahkých plastových tašiek sa totiž nevzťahuje na mikroténové vrecká (veľmi ľahké plastové tašky s hrúbkou steny menšou ako 15 mikrometrov), preto je na našom uvedomelom rozhodnutí, či ich budeme používať v primeranom množstve alebo nie.

Kaufland už v roku 2013 prestal s používaním mikroplastov pri výrobe vlastnej pleťovej a telovej kozmetiky, ako aj pracích a čistiacich prostriedkov. V roku 2017 vyradil z predaja najpredávanejšiu ľahkú plastovú igelitku a nahradil ju textilnou taškou z biobavlny. Uhorky zbavil zbytočnej plastovej fólie a len nedávno s predstihom vyradil zo svojej ponuky jednorazový plastový riad a slamky. Tento plastový tovar nahradil papierovým a viacnásobne použiteľným. Reťazec má za cieľ do roku 2025 znížiť celkovú spotrebu plastov minimálne o 20 % a predávať všetky produkty privátnych značiek v 100 % recyklovateľných obaloch.

Pre Kaufland je dôležitý nielen zodpovedný prístup k životnému prostrediu, ale aj vzdelávanie verejnosti. Preto sa v kampani o ekosieťkach rozhodol spojiť sily so známou Evelyn. Tá s reťazcom spolupracovala už pri kampani „S igelitkou nemôžeš byť šik“, kedy spoločnosť uviedla na trh nákupnú tašku z biobavlny na viacnásobné použitie. Obľúbená herečka sa aj tentoraz objaví v sérií zábavných videí, sekundovať jej budú moderátorka Miška Majerníková a influencerka Šimona Škodová.

  1. LIDL ROČNE ODBREMENÍ NAŠU KRAJINU O TAKMER 400 TON PLASTU

Diskontný reťazec vďaka aktuálne zavádzaným ekologickým opatreniam výrazne znižuje ročnú produkciu plastov. Jedným z najpálčivejších problémov súčasnosti je plastový odpad, Lidl sa preto rozhodol výrazne obmedziť objem plastov vo svojich predajniach. Lidl to totiž s ochranou životného prostredia myslí vážne a nezostáva iba pri slovách. Vďaka opatreniam z posledných mesiacov odbremení diskont našu krajinu o takmer 400 ton plastu ročne. Pre lepšiu predstavu, ide o taký objem plastového odpadu aký za rok vyprodukuje približne 11 000 Slovákov.

Ako sa to Lidlu podarilo?

– Prvým krokom bolo odstránenie najtenších igelitiek z predaja koncom minulého roka. Lidl odstránením týchto tašiek, ktoré nikdy zákazníkom nerozdával zadarmo, z ponuky ušetril 125 ton plastov ročne.

– Ďalším krokom bolo zmenšenie obalov pracích gélov, orechov a sušených plodov, čím sa bez zmeny pracej sily, resp. obsahu dosiahla úspora 15 ton plastov ročne. Lidl v súčasnosti už len dopredáva jednorazový plastový riad, ako sú poháre, taniere, príbory, ale aj plastové slamky. Nahradenie plastového materiálu ekologickejšími alternatívami odbremení životné prostredie o 35 ton plastov ročne.

Najnovším krokom v boji proti dobe plastovej je rozhodnutie Lidla znížiť hmotnosť PET fliaš nealkoholických nápojov vlastnej značky. Úprava sa týka aj obalových fólií. Tento krok predstavuje úsporu plastov 216 ton na ročnej báze. Lidl zároveň v roku 2018 recykloval viac ako 800 ton plastov.

A týmto sa úsilie spoločnosti Lidl v boji proti prebytočným plastom ani zďaleka nekončí. „Máme nastavenú jasnú a dlhodobú stratégiu v téme plasty, ktorá stojí na troch pilieroch: nahradiť – obmedziť – recyklovať,“ vysvetlil Martin Nagy, konateľ spoločnosti Lidl zodpovedný za oblasť nákupu, a dodal: „Spolu s našimi dodávateľmi uvažujeme o tom, pri ktorých produktoch môžeme úplne odstrániť plastové obaly, alebo ich nahradiť inými, ekologickejšími alternatívami. Pri ovocí a zelenine ponúkame čoraz viac nebalených produktov. O takýto postup sa snažíme aj pri iných tovarových skupinách – napríklad pri niektorých druhoch oblečenia sme už dávnejšie úplne odstránili plastové fólie.“

Na jar 2018 predstavil obchodný reťazec svoju stratégiu obmedzovania plastov. V rámci nej si Lidl stanovil ambiciózne ciele znížiť objem plastov vo vlastných prevádzkach o najmenej 20% a zároveň dosiahnuť 100 % recyklovateľnosť plastových obalov vlastných značiek do roku 2025.

[Späť na obsah]

 

20. ENVIROSÚŤAŽE, AKCIE A PROJEKTY PRE DETI A MLÁDEŽ

[16.08.2019; Odpady; s. 40,41,42,43,44; TASR]
  1. SLOVENSKÍ ENVIROREPORTÉRI TRIUMFOVALI NA MEDZINÁRODNOM FÓRE

Päť prvých a jedno druhé miesto získali slovenskí Mladí reportéri pre životné prostredie v medzinárodnom kole súťaže Young Reporters for the Environment. Príspevky slovenských reportérov triumfovali v konkurencii viac ako 200 príspevkov z 36 krajín sveta. Slovensko sa stalo najúspešnejšou krajinou.

Ako informovala koordinátorka projektu pre Slovensko Klaudia Medalová, reportéri a reportérky ocenení v medzinárodnom kole spracovali témy

– Kolačínsky potok v Novej Dubnici,

– svetelné znečistenie,

– upcyklované nákupné vrecká ako alternatíva jednorazových,

– inšpiratívny príklad z trhoviska Miletičova v Bratislave,

– chov včiel v areáli gymnázia v Prešove a

– iniciatíva za bezslamkovú Spišskú Novú Ves.

„Ocenenie medzinárodnej poroty si veľmi vážime. Potvrdzuje, že máme mimoriadne šikovných žiakov i pedagógov a že mladým ľuďom veľmi záleží na dobrom životnom prostredí. V roku, keď bola klimatická aktivistka Greta Thunbergová nominovaná na Nobelovu cenu a desaťtisíce ľudí na celom svete žiadajú politikov, aby klimatickú krízu vyhlásili za top prioritu, nás to teší dvojnásobne. Snažíme sa, aj keď v malom, ísť príkladom, že aktivizmus za životné prostredie sa dá spojiť s konštruktívnym prístupom na lokálnej úrovni,“ uviedla Medalová.

Prvé miesta získali v súťaži v kategórii 11 – 14-ročných reportérov Hana Noščáková zo Súkromnej základnej školy waldorfská v Bratislave za fotoreportáž Tajný život trhoviska a Jakub Benčo s Petrom Vavrincom zo Súkromnej základnej školy v Novej Dubnici za video Prejav mi, prosím, úctu. V rovnakej vekovej kategórii pridelila porota prvé miesto článku Skutočné eko, ktorý napísali Izabela Beganová, Valentína Šatánková, Ella Maukdin, Ema Vosejpková a Lea Kocúrová z Cirkevnej základnej školy Narnia v Bratislave.

Prvenstvo medzi 15 – 18-ročnými reportérmi za článok Včely v meste: malý hmyz, veľký problém získali Tomas Bartle, Karolína Mathiová, Laura Rinďová z Gymnázia Jána Adama Raymana v Prešove. V rovnakej vekovej kategórii triumfovalo video Kam sa stratila tma tria nezávislých reportérov Mária Jánošíkova, Michal Mazánik a Tamara Eliášova.

Adriana Henčeková z Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave si odniesla druhé miesto v kategórii 19 – 25-ročných reportérov za článok Iniciatíva za prvé bezslamkové mesto na Slovensku.

Študentov a študentky, ktorí uspeli v medzinárodnej súťaži Mladí reportéri pre životné prostredie, aj prezidentka Zuzana Čaputová v piatok (28. 6.) v prezidentskom paláci prijala.

Ako darček od reportérskeho tímu dostala Čaputová fotoknihu, ktorá zachytáva najzaujímavejšie momenty z desaťročnej histórie programu na Slovensku. Fotokniha bola vyrobená iba v jednom kuse v súlade s myšlienkou programu z recyklovaného papiera a s podielom ručnej práce.

„Práve vďaka spojeniu ochrany životného prostredia, poctivej žurnalistiky a aktívneho občianstva je program Mladí reportéri pre životné prostredie unikátny a hodný širšej pozornosti,“ povedala v príhovore mladým reportérom prezidentka.

Prezidentke sa prihovorili aj študenti. „Mladí reportéri pre životné prostredie nám toho odovzdali mnoho – od práce so slovom, kamerou či fotoaparátom až po samotné osvetové myslenie,“ povedala reportérka Mária Jánošíkova, ktorá so svojím tímom získala prvé miesto za videoreportáž Kam sa stratila tma? v kategórii od 15 – 19 rokov. „Naučili sme sa chodiť s otvorenými očami a sledovať nedostatky, na ktorých riešení by sme sa chceli spolupodieľať. Či už sú to alternatívy za mikroténové vrecúška, plastové slamky, znečistený potok, plytvanie potravinami, ohrozené včelstvo či zväčšujúci sa svetelný smog. Všetci sa snažíme rozmýšľať zelenšie a hlavne ohľaduplne,“ zdôraznila 17-ročná študentka.

  1. ŠTVRTÝ ROČNÍK PROGRAMU LEAF AWARD Ocenenie LEAF Award, ktoré podporuje a rozvíja inšpiratívne projekty detí a mladých ľudí, sa v rámci štvrtého ročníka stali

– 19-ročnä Daniela Gregušová z Košíc za ekologické obaly na zošity a učebnice,

– 19-ročný Stano Jochman z Košíc za edukačnú pomôcku na výučbu robotiky a informatiky a

– 18-ročný Peter Kováč z Levíc za platformu na obojstrannú komunikáciu medzi mestom a občanmi.

„Tento rok sme si medzi prihláškami všimli neuveriteľne široký a hlboký záber tém. Ten si zasluhuje nielen obdiv, ale predovšetkým podporu. Je to radosť a česť byť pri niečom, čo naozaj môže našej krajine pomáhať a zároveň inšpirovať iných, aby sa nehanbili tvoriť, hľadať a meniť svet okolo seba. LEAF Award takto rozvíja srdcia i mysle, aby inšpiroval tých, ktorí si ešte neveria,“ skonštatoval Miroslav Kocúr, manažér projektu LEAF Award.

Laureáti budú zaradení do ročného programu podpory a rozvoja, ktorý je „šitý na mieru“ každému z nich. Ide o spoluprácu s odborníkmi, firmami a expertmi z najrôznejších oblastí. Laureáti týmto dostanú možnosť rozvíjať sa na osobnej i odbornej úrovni podľa charakteru projektu. Získali tiež finančnú podporu 5000 eur.

Porota zároveň ocenila aj zvyšné štyri finálne projekty. Tým boli udelené čestné uznanie, podpora osobného rozvoja a finančná podpora 1000 eur. Toto ocenenie získali 19-ročný Jakub Adamec z Bratislavy za portál prepájajúci hypotekárnych poradcov s klientmi a 18-ročná Laura Bilíková zo Soblahova za magazín, ktorý prezentuje a spája mladých umelcov. Ocenení boli aj 19-ročný Filip Kováč zo Žiliny za projekt Odyssea ako koncept „eventov“, ktoré spájajú hudbu a vizuálne umenie v netradičných priestoroch, a 18-ročná Michaela Suchá z Bratislavy za edukačný program pre stredné školy o ekologických dôsledkoch odevného priemyslu.

Program LEAF Award vznikol s cieľom podporiť a rozvíjať inšpiratívne projekty detí a mladých ľudí, ktorí sa zaujímajú o svoje okolie a snažia sa urobiť ho lepším. Do aktuálneho ročníka sa prihlásilo 81 dievčat a chlapcov vo veku 13 až 19 rokov s konkrétnym rozpracovaným projektom vo forme podnikateľského alebo neziskového zámeru. Do finále postúpilo sedem projektov.

  1. SIEDMY ROČNÍK OLOMÁNIE SPOZNAL SVOJICH VÍŤAZOV

Siedmy ročník výchovno-vzdelávacieho projektu Olománia zameraného na vzdelávanie bratislavských detí o správnom nakladaní s odpadom, jeho separovaní, recyklácii a ochrane životného prostredia spoznal svojich víťazov. Po štvrtkovom veľkom finále (20.6.) sa najúspešnejšou školou v hlavnej disciplíne projektu stala Spojená škola internátna (SŠI) Svrčia.

„Na veľkom finále sa zúčastnilo 116 základných, materských a špeciálnych škôl. Víťaznou sa už niekoľkýkrát stala Spojená internátna škola Svrčia. Žiaci vyzbierali 3120 kíl plastov a čo sa týka papiera, tak 18 060 kíl,“ uviedla marketingová manažérka projektu Karin Zvalová zo spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), ktorá projekt organizuje.

Druhé miesto potešilo Materskú školu (MŠ) Štrabáčik a tretie miesto sa ušlo MŠ Linzbothova. Top zberačom papiera sa stala Základná škola (ZŠ) Ostredková pred SSI Svrčia a ZŠ Lachova. Top zberačom plastu sa stala SŠI Svrčia pred MŠ Linzbothova a MŠ Kaméliová.

Projekt má taktiež svojich ambasádorov, teda tých, ktorí deti inšpirujú. Najnovším, 20. ambsadárom, sa stal primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Celkovo sa za sedem ročníkov Olománie vyzbieralo 1049,6 tony papiera a 209,3 tony plastu. Deti zároveň v rámci výchovno-vzdelávacieho projektu absolvovali 45 podujatí, z ktorých niektoré trvali aj mesiac.

  1. DO NOVÉHO ROČNÍKA PROGRAMU ZELENÁ ŠKOLA JE MOŽNÉ PRIHLÁSIŤ SA DO 15. SEPTEMBRA

Učitelia a žiaci sa do 15. septembra môžu prihlásiť do nového ročníka projektu environmentálneho vzdelávania Zelená škola. Do programu sa školy zapájajú na dva školské roky, počas ktorých sa venujú jednej zo siedmich tém – voda, zeleň a ochrana prírody, zelené obstarávanie, doprava a ovzdušie, potraviny, energia a odpad.

Manažér programu Juraj Oravec pripomenul, že na Slovensku medzinárodný program funguje už 15 rokov a záujem oň rastie. „V poslednom školskom roku sa do programu zapojilo 345 škôl z celého Slovenska. Po celom svete je do programu zapojených už 51.000 škôl zo 67 krajín na všetkých kontinentoch,“ uviedol Oravec.

Dodal, že environmentálne výučbové programy a aktivity sú prispôsobené pre materské, základné, stredné a špeciálne školy, ktoré chcú zmeniť seba a svoje okolie. Výsledkom sú jazierka, namiesto betónových plôch ovocné stromy a kompostoviská, desiate z vypestovanej zeleniny a žiaci ovládajúci témy, ktoré sú v dnešnej dobe pre udržanie zdravia našej planéty mimoriadne dôležité. „Vďaka tomu sa už v mladom veku učia, že náhradná planéta neexistuje, preto si musíme chrániť tú, ktorú máme, „zdôraznil Oravec.

Školy môžu získať aj finančnú podporu v grantových kolách a tiež možnosť zapojiť sa do niekoľko ďalších projektov, ktoré sú súčasťou programu Zelená škola. Medzi tieto projekty patria napríklad Eko-nudges, ElektroOdpad-Dopad, Environmentálni experti.

Koordináciu programu na Slovensku zabezpečuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica. Národným garantom programu Zelená škola je sieť organizácií Špirála. Medzinárodným garantom je nadácia Foundation for Environmental Education. Generálnym partnerom programu je ZSE a partnerom je Nadácia Slovenskej sporiteľne.

  1. ENVIRO DNI MAJÚ DETI VIESŤ K OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Viesť deti k ochrane životného prostredia a poukázať na jeho význam je hlavným cieľom série podujatí Enviro dni 2019, ktorých šieste kolo sa v piatok konalo v Rimavskej Sobote. Organizátorom Enviro dní je Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia.

„Hlavným zámerom série týchto podujatí je šíriť nejakým spôsobom výchovu medzi deti v rámci environmentálnej výchovy. Aby sa naučili triediť odpad, pristupovať k prírode, rozlišovať rôzne druhy zvierat a aby mali základy environmentálnej výchovy,“ uviedla na margo Enviro dní Veronika Lancošová z kancelárie ministra životného prostredia.

Podľa slov Tibora Balberčáka, vedúceho oddelenia protokolu a zahraničných stykov MŽP SR, je toto edukačno-zábavné environmentálne podujatie určené deťom materských aj základných škôl. „Pripravili sme pre ne osem stanovíšť. Ak ich absolvujú všetky, dostanú diplom od ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa,“ priblížil.

Na spomínaných stanovištiach si deti mohli vyrobiť prívesky a spony do vlasov z použitého plastu, zhotoviť vtáčie búdky, zistiť, ako dlho sa plasty rozkladajú v prírode či zahrať si triedený basketbal, v rámci ktorého museli hodiť do správneho koša veci z papiera a plastu.

  1. DEŇ DUNAJA SI DETI ZÁKLADNÝCH ŠKÔL PRIPOMENULI SPOLOČNE S MINISTROM L. SÓLYMOSOM

Dunaj odplaví každý deň do Čierneho mora 4,2 tony plastového odpadu. Prispieť k čistejšej prírode môže každý aspoň malými skutkami, ako je zbieranie odhodených smetí a nevyhadzovanie odpadu v prírode. Na Dni Dunaja určenom deťom základných škôl to uviedol minister životného prostredia SR László Sólymos (Most-Híd).

Minister Sólymos na podujatí spoločne s predsedom Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ) Tomášom Kušíkom ocenil víťazov súťaže Dunajský majster umenia.

Školáci v rámci súťaže vytvárali umelecké diela z prírodných materiálov a odpadu, ktoré našli na brehoch Dunaja. Cieľom bolo upozorniť na potrebu ochrany tejto rieky, ale aj prírody všeobecne. „Dúfame, že im to vydrží a budú sa k veciam stavať lepšie ako dnešní dospelí,“ zhodnotil vzťah detí k prírode ochranár Kušík.

Žiaci sa v rámci programu plavili loďou a zažili environmentálne vystúpenie Tárajka a Popletajky či rôzne zábavno-edukačné aktivity pri stánkoch rezortných organizácii, ako sú Vodohospodárska výstavba, Slovenský vodohospodársky podnik či Národná zoologická záhrada Bojnice.

Deň Dunaja (29. 6.) vyhlásila Medzinárodná komisia na ochranu Dunaja pri príležitosti 10. výročia podpísania Dohovoru o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja zástupcami podunajských krajín. Cieľom dohovoru je prispieť vzájomnou spoluprácou všetkých krajín v povodí k zlepšeniu kvality vôd Dunaja.

  1. TRNAVSKÝ KRAJ SCHVÁLIL KONCEPCIU ENVIRONMENTÁLNEJ VÝCHOVY

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) je prvým slovenským krajom, ktorý má krajskú koncepciu environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety do roku 2030. Dňa 8.7. ju schválili poslanci Zastupiteľstva TSK.

Podľa vedúcej odboru regionálneho rozvoja Úradu TSK Martiny Lamačkovej, koncepcia vznikla s participatívnym zapojením verejnej a štátnej správy, mimovládnych organizácií, podnikateľského sektora i občianskej verejnosti a s podporou Operačného programu Efektívna verejná správa. Systém enviro-výchovy vznikal v horizonte rokov 2017 – 2019 a jeho súčasť tvorí aj akčný plán na roky 2019 – 2021.

„Netýka sa len našich organizácií, týka sa širokej verejnosti. Našou úlohou bude teraz zastrešiť implementáciu tejto koncepcie, pretože jej význam nie je v tom, že je napísaná, ale v tom, že sa uvedie do života,“ zdôraznila Lamačková.

Ako informoval predseda siete environmentálnych výchovných organizácií na Slovensku Špirála Richard Medal, koncepcia je prvou skutočne ucelenou na Slovensku. V minulom roku spracovávali podobné dielo pre Bratislavský samosprávny kraj, ale tam sa týkalo iba jednej časti – siete centier.

„V TSK sme problematiku poňali naozaj komplexne. Je to na základe dlhodobej prace Trenčianskeho kraja ako Zelenej župy. Koncepciu sme opreli o tri základné piliere -rozvoj infraštruktúry, ktorým bude vybudovanie krajského ekocentra, do roku 2030 počítame s vytvorením ďalších štyroch regionálnych centier. Druhým pilierom je systém vzdelávania pedagógov. A tretím pilierom bude informačná a materiálová podpora aktivít environmentálneho vzdelávania a osvety,“ priblížil Medal.

Ako dodal, základným cieľom koncepcie je zvýšenie ekogramotnosti obyvateľov a návštevníkov kraja. Environmentálne povedomie obyvateľov kraja je podľa neho v porovnaní so zahraničím priemerné až podpriemerné. V oblasti školstva a kultúry je vyslovene nedostatočné.

„Chceme systém postaviť kvalitatívne na vyššiu úroveň, ktorá prinesie zvýšenie environmentálneho povedomia obyvateľov a zníženie ich ekologickej stopy,“ doplnil Medal s tým, že výsledkom by mal byť čistejší a zdravší kraj.

  1. NKN PODPORILA GRANTOM PROJEKTY NA DEVIATICH ŠKOLÁCH V NITRIANSKOM KRAJI

Nitrianska komunitná nadácia (NKN) podporila grantom deväť základných škôl v Nitrianskom kraji. V rámci programu Strecha pre váš nápad rozdelí NKN v spolupráci s firmou Bramac 8871,49 eura na rôzne projekty zamerané na oblasť zdravia, vzdelávania a životného prostredia.

Cieľom programu je podnietiť a podporovať rôznorodé verejnoprospešné a dobrovoľnícke aktivity, ktoré vychádzajú z potrieb a záujmov žiakov a učiteľov, prinášajú im úžitok a prispejú k skvalitneniu života v školskom prostredí. „Program aktivizuje žiakov a učiteľov, aby sami identifikovali, čo im v škole chýba a čo by chceli zlepšiť v školskom prostredí,“ uviedla PR manažérka NKN Natália Zákopčanová.

NKN počas päťročnej existencie grantového programu podporila celkovo 39 projektov sumou takmer 37 000 eur. „V tomto ročníku bol každý prihlásený projekt vo svojej podstate veľmi zaujímavý a užitočný a bolo pre nás ťažké rozhodnúť, ktoré z nich budú víťazné. Do rozhodovania preto boli už tradične zapojení aj zamestnanci firmy,“ povedal Marcel Modranský zo spoločnosti Bramac.

Zameranie podporených projektov bolo podľa Zákopčanovej veľmi pestré. „Rezonovala téma vytvorenia vonkajších učební a oddychových zón, aktivity projektov sa týkali aj environmentálnej výchovy, zdravého životného štýlu či rozvoja športu,“ doplnila.

[Späť na obsah]

 

21. SLOVENSKO JE V RÁMCI KRAJÍN V4 LÍDROM V BOJI S PLASTAMI

[16.08.2019; Odpady; s. 23,24; TASR]

Podpora biologickej rozmanitosti, ochrany prírody, ako aj boj s jednorazovými plastami boli hlavnými témami rokovaní zástupcov rezortov životného prostredia krajín Vyšehradskej štvorky, Rumunska a Bulharska v Tatranskej Lomnici. Slovenský minister László Sólymos (Most-Híd) po skončení rokovania skonštatoval, že Slovensko je vďaka dvom pripravovaným novelám zákona lídrom skupiny v boji s plastami.

„Hlavnou témou rokovania bol boj proti tvorbe plastového odpadu a povinnosť zaviesť zákaz uvádzania jednorazových plastových výrobkov na trh. Táto úloha vyplýva členským štátom EÚ zo smernice o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Štáty EÚ tak musia urobiť do dvoch rokov od účinnosti spomínanej európskej smernice, teda najneskôr do leta 2021,“ zdôraznil na brífingu Sólymos. Dodal, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR má v súčasnosti v legislatívnom procese veľkú novelu zákona o odpadoch, teda zákaz uvádzať na slovenský trh jednorazové plastové výrobky ako napr. jednorazové plastové príbory, taniere, miešadlá či slamky. Spolu ide o deväť druhov jednorazových plastových výrobkov. Po schválení parlamentom by protiplastové opatrenie malo začať platiť 1. januára 2021. Zelený rezort tak teda urobí pol roka pred uplynutím záväzného termínu, ktorý EÚ stanovila všetkým členským štátom.

„V boji proti odpadom má Slovensko za vyspelými európskymi krajinami čo dobiehať. Dvojnásobne to platí pri plastoch. Preto som rád, že sa nám v rámci nášho regiónu darí byť lídrami zmien k lepšiemu. A pevne verím, že nás budú nasledovať aj krajiny V4. Sme pripravení im poskytnúť doteraz získané rady a skúsenosti,“ upozornil Sólymos s tým, že ďalším krokom vpred je zámer zálohovať plastové a hliníkové fľaše.

Podľa analytikov z MŽP sa ročne na Slovensko dovezie 14.000 ton neobalových plastových výrobkov, pričom významnú časť z tohto objemu predstavujú práve jednorazové výrobky. „A tie, žiaľ, tvoria významnú časť odpadu voľne pohodené ho aj v najstaršom národnom parku na Slovensku,“ doplnil šéf slovenského envirorezortu. Zdôraznil, že na rozdiel od iných plastových výrobkov je jednoduché ich nahradiť ekologickejšími alternatívami, napríklad z papiera, trstiny alebo výrobkami na viacnásobné použitie.

Dôležitou témou stredajšieho stretnutia bola aj diskusia o význame opeľovačov pre produkciu potravín i celé ľudstvo. Práve populácia včiel a motýľov, ktoré patria ku kľúčovým opeľovačom, je podľa Sólymosa ohrozená.

„Konkrétne je v Európe ohrozených až 40 percent včiel a 30 percent motýľov,“ konkretizoval s tým, že Slovensko nie je výnimkou. A práve opeľovače by mali byť spoločnou témou krajín V4, keďže v rámci EÚ pôsobí v krajinách strednej Európy až 30 percent včelárov (úľov).

„Tieto čísla nám ukazujú, akým silným hráčom môže byť náš región. Znamená to, že ochrana prírody a krajiny, ako aj stav rastlín a prirodzeného prostredia je tu stále dostatočne priaznivý. Aj preto by jedným z hlavných cieľov do budúc-na mala byť ich dlhodobá ochrana a riadne spravovanie,“ skonštatoval Sólymos a pripomenul, že tento problém treba riešiť globálne, a nielen na lokálnej úrovni.

Zástupcovia krajín V4 sa zhodli na potrebe naďalej zavádzať účinné opatrenia a zvyšovať povedomie o tom, do akej miery je naša spoločnosť závislá od opeľovačov, a ako by vyzeral svet bez včiel.

[Späť na obsah]

 

 

 

Dukelská 21, Hlohovec