Monitoring médií 27.9.2021

Slovenskí poľnohospodári sú schopní plniť podmienky pripravovaných ekoschém Európskej únie, ale pýtajú si reálne sadzby. Po aktuálnom prepočte totiž vychádza, že po roku 2023 by dostávali až o 59 eur na hektár menej ako doteraz, za omnoho viac práce. Priemerná sadzba základnej platby a „greeningovej“ platby za roky 2015 – 2020 predstavovala 203,92 eura na hektár. Odhadovaná sadzba základnej a „ekoschémovej“ platby v novom období by mala byť 145 eur na hektár. Informoval o tom Matej Korpáš z tlačového odboru Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) na webovej stránke SPPK. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan prišiel na nedávnu septembrovú konferenciu k ekoschémam odprezentovať sadzby pre poľnohospodárov v rámci naplnenia ekologických cieľov, ktoré pre zhoršujúce sa klimatické podmienky od Slovenska požaduje Brusel. Podpora, ktorá má ísť na udržateľné poľnohospodárstvo po roku 2023, nikoho v sále s vyše 250 účastníkmi podľa SPPK nepotešila. „V novom programovacom období musíme alokovať do ekoschémy minimálne 25 % z prvého piliera, čo je 417 mil. eur. Na hektár to priemerne vychádza 45 eur. Okrem toho pôjde na podporu dojníc aj 96 miliónov eur, čo predstavuje 261 eur na jednu dojnicu,“ povedal na konferencii v PD Brezina Pravotice Vlčan. Podľa predsedu SPPK Emila Macha nemôžeme chcieť viac práce za menej peňazí. „Nikto si pred plnením odvážnych ekologických cieľov nezakrýva oči, je nutné nastaviť reálne sadzby na ekoschémy v novom programovacom období. SPPK navrhuje znížiť povestné tabletky na spanie v podobe priamych platieb za predpokladu, že pridáme segmentom, ktoré to potrebujú,“ uviedol Macho. „Naozaj sa bojím, že za 45 eur to mnohé poľnohospodárske subjekty robiť nebudú,“ vysvetlil Macho. Zároveň pripomenul aj dôležitý fakt, že slovenskí poľnohospodári nedostanú z plánu obnovy ani euro, namiesto toho však ešte zaplatia štátu z druhého piliera pozemkové úpravy v sume 120 až 150 miliónov eur.

sita

[Späť na obsah]

2. Záhorie: Tekvicové hlavy dozreli

[26.09.2021; TV JOJ; Noviny TV JOJ; 19:30; Ruslana Kurilcová / Lucia Barmošová;Ján Mečiar]

Lucia Barmošová, moderátorka: „Práve v tomto období dozrievajú tekvice a odštartoval ich zber. Okrem iného nám dávajú olej zo semien, ktorý má blahodarné účinky na naše zdravie.“

Ján Mečiar, moderátor: „Pozornosť našich kolegov upútalo jedno pole plné krásnych tekvíc, tak využili príležitosť a sledovali ako prebieha ich zber a ďalšie spracovanie.“

Ruslana Kurilcová, redaktorka: „Na Záhorí sa poľnohospodári tešia z peknej úrody tekvíc. Aby tekvice dozrievali postupne, vysadili niekoľko odrôd. Keď dozreli, špeciálnym mechanizmom ich umiestnili do takýchto dlhých radov.“

Juraj Šišolák, traktorista: „Potom sa to zhruba týždeň nechá, aby vnútri ešte zmäkla trochu.“

Ruslana Kurilcová: „Najprv sa tekvice napichnú na tieto hroty a potom v tomto kombajne sa oddelí dužina od jadierok.“

Juraj Šišolák: „Tam je bubon, ktorý ju rozbije, ide dozadu, tam ako sa to točí, tak tým pádom ona búcha do strán a jadro sa z nej oddelí a stieracie gumy to dávajú na šnek a do zásobníka.“

Ruslana Kurilcová: „Výsledkom sú takto očistené jadierka od šupiek. Tekvice nie sú náročné na pestovanie, nemajú škodcov, ani nechutia zveri.“

Juraj Šišolák: „Sa strieka len keď sa zaseje a hotovo. Miesto chémie používame plečku potom.“

Ruslana Kurilcová: „Táto družina z tekvíc bude slúžiť ako hnojivo.“

Peter Vrabček, obyvateľ obce Veľké Leváre: „Teší mňa to, ne, že sa to pestuje tady, tak jak v … to pestujú, ne, však teda to je jedna piekná dobrá viec.“

Ruslana Kurilcová: „Z roka na rok pestujú na väčšej výmere. Tieto sú určené na tekvicový olej.“

Anton Balgavý, obyvateľ obce Veľké Leváre: „Dite na Malacky, tam sú, dite k Moravie, tam sú všady a dite na Gajare, tam sú všade.“

Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Aj na Slovensku sú niektoré lisovne, kde lisujeme takéto jadierka, je ich však veľmi málo, pretože takmer celú produkciu, ktorú na Slovensku vypestujeme, končí v susednom Rakúsku.“

Ruslana Kurilcová: „V okrese Nitra v Malom Cetíne ich pestujú na výmere 1500 hektárov. Svoju produkciu aj finalizujú.“

Alena Bernadičová, výrobkyňa oleja (telefonát): „Už piaty rok lisujeme tekvicový lej šnekovým lisom, lisujeme aj tekvicové jadierka za studena a olej si tak zachováva všetky svoje vitamíny.“

Ruslana Kurilcová: „Tekvicový olej obsahuje veľa vitamínov a minerálov, ktoré priaznivo pôsobia na ľudský organizmus.“

Zuzana Klinčáková, vedúca oddelenia zdravej výživy, Regionálny úrad verejného zdravotníctva: „Má taký významný vplyv na znižovanie krvného tlaku, cholesterolu, bráni vzniku aterosklerózy, mozgovej príhody a zabraňuje aj vzniku rakoviny, najmä teda rakoviny prostaty.“

Ruslana Kurilcová: „Z tekvicového poľa vo Veľkých Levároch Ruslana Kurilcová, televízia JOJ.“

[Späť na obsah]

3. Slovenským poľnohospodárom hrozí, že budú pracovať viac za menej peňazí

[26.09.2021; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 11:10; SITA]

Priemerná sadzba základnej platby a „greeningovej“ platby za roky 2015 – 2020 činila 203,92 eur na hektár. Odhadovaná sadzba základnej platby a „ekoschémovej“ platby v novom období by mala byť 145 eur na hektár. Informoval o tom Matej Korpáš z tlačového odboru Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) na webovej stránke SPPK.

Nízka podpora na udržateľné poľnohospodárstvo

„V novom programovacom období musíme alokovať do ekoschémy minimálne 25 % z prvého piliera, čo predstavuje celkovo 417 mil. eur. Na hektár to v priemere vychádza 45 eur. Okrem toho pôjde na podporu dojníc aj 96 miliónov eur, čo predstavuje 261 eur na jednu dojnicu,“ povedal na konferencii v PD Brezina Pravotice Samuel Vlčan.

Ani euro z plánu obnovy

Podľa predsedu SPPK Emila Macha nemôžeme chcieť od poľnohospodárov viac práce za menej peňazí. „Nikto si pred plnením odvážnych ekologických cieľov nezakrýva oči, je však nutné nastaviť reálne sadzby na ekoschémy v novom programovacom období. SPPK navrhuje, aby sa znížili tie povestné tabletky na spanie v podobe priamych platieb za predpokladu, že pridáme segmentom, ktoré to potrebujú,“ uviedol Macho. Slovenskí poľnohospodári sú podľa neho pripravení plniť stanovené podmienky, ale musia nájsť navyše 100 až 150 miliónov eur na ekoschémy pri udržaní výkonnostných parametrov v živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výrobe.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/slovenskym-polnohospodarom-hrozi-ze-budu-pracovat-viac-za-menej-penazi/

[Späť na obsah]

4. SPPK: Pestovatelia odhadujú priemernú cukornatosť repy na 16 %

[26.09.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 11:00; redakcia]

Upozornila, že súčasné nákupné ceny cukrovej repy v kontexte s vysokými cenami ostatných komodít, ako sú pšenica, repka a kukurica, majú za následok, že niektorí pestovatelia rozmýšľajú, či budú v roku 2022 ešte repu pestovať.

Podľa nej veľmi teraz záleží na výkupných cenách za cukrovú repu, ktoré pre budúci rok cukrovary ponúknu pestovateľom, a tiež na tom, ako rezort nastaví dotačnú politiku pre repu v budúcom programovacom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Spresnila, že podľa odhadov by mali producenti z vypestovanej cukrovej repy získať 196.456 ton cukru, čo pri priemernej spotrebe cukru 170.000 až 175.000 ton za rok bude pre krajinu postačovať. Slovensko si tak podľa nej udrží potravinovú sebestačnosť v jednej z posledných základných potravín, v akých ju ešte vie dosiahnuť.

“Vzhľadom na čoraz viac nepredvídateľné počasie, globalizáciu trhu a dovozy lacných potravín hodnotíme zachovanie potravinovej sebestačnosti v cukre ako vysoko pozitívnu správu pre našu krajinu. Slovensko vôbec nie je odkázané na dovozy cukru zo zahraničia. Vieme ho pre našich obyvateľov zabezpečiť z vlastnej suroviny. Žiadna iná krajina nám v tom nemusí pomáhať,” dodal Michal Abelovič, predseda Slovenského cukrovarníckeho spolku a zároveň predseda predstavenstva cukrovaru v Trenčianskej Teplej (spolok je členom SPPK).

jal mia

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/sppk-pestovatelia-odhaduju-priemernu-cukornatost-repy-na-16-249710

[Späť na obsah]

5. Slovenskí poľnohospodári budú pracovať viac ale za menej peňazí. Problémom sú ekoschémy

[26.09.2021; pravda.sk; EKONOMIKA; 00:00; SITA]

Pravda Ekonomika Krajina Slovenskí poľnohospodári budú pracovať viac ale za menej peňazí. Problémom sú ekoschémy

1 Slovenskí poľnohospodári sú schopní plniť podmienky pripravovaných ekoschém Európskej únie, ale pýtajú si reálne sadzby. Po aktuálnom prepočte totiž vychádza, že po roku 2023 by dostávali až o 59 eur na hektár menej ako doteraz za omnoho viac práce.

Foto: SHUTTERSTOCK Ilustračné foto.

1 zdielať

Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan prišiel na nedávnu septembrovú konferenciu k ekoschémam odprezentovať sadzby pre poľnohospodárov v rámci naplnenia ekologických cieľov, ktoré pre zhoršujúce sa klimatické podmienky od Slovenska požaduje Brusel. Podpora, ktorá má ísť na udržateľné poľnohospodárstvo po roku 2023, však nikoho v sále s vyše 250 účastníkmi podľa SPPK nepotešila. „V novom programovacom období musíme alokovať do ekoschémy minimálne 25 % z prvého piliera, čo predstavuje celkovo 417 mil. eur. Na hektár to v priemere vychádza 45 eur. Okrem toho pôjde na podporu dojníc aj 96 miliónov eur, čo predstavuje 261 eur na jednu dojnicu,“ povedal na konferencii v PD Brezina Pravotice Samuel Vlčan.

Čítajte viac Črtá sa veľká zmena v obchodných reťazcoch: Diktovanie množstva slovenských potravín v letákoch sa skončí Podľa predsedu SPPK Emila Macha nemôžeme chcieť od poľnohospodárov viac práce za menej peňazí. „Nikto si pred plnením odvážnych ekologických cieľov nezakrýva oči, je však nutné nastaviť reálne sadzby na ekoschémy v novom programovacom období. SPPK navrhuje, aby sa znížili tie povestné tabletky na spanie v podobe priamych platieb za predpokladu, že pridáme segmentom, ktoré to potrebujú,“ uviedol Macho. Slovenskí poľnohospodári sú podľa neho pripravení plniť stanovené podmienky, ale musia nájsť navyše 100 až 150 miliónov eur na ekoschémy pri udržaní výkonnostných parametrov v živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výrobe.

„Naozaj sa bojím, že za 45 eur to mnohé poľnohospodárske subjekty robiť nebudú,“ vysvetlil Macho. Zároveň pripomenul aj dôležitý fakt, že slovenskí poľnohospodári nedostanú z plánu obnovy ani euro, namiesto toho však ešte zaplatia štátu z druhého piliera pozemkové úpravy v sume 120 až 150 miliónov eur.https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/601840-slovenski-polnohospodari-budu-pracovat-viac-ale-za-menej-penazi-problemom-su-ekoschemy/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

6. Pestovatelia: Cukornatosť repy nedosiahla potrebných 17 %

[26.09.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Na archívnej snímke zo 7. septembra 2018 cukrová repa z poľa na hromade počas zberu pri obci Diakovce. Foto: TASR – Lukáš Grinaj

Producenti by z repy mali získať približne 196.456 ton cukru, čo pri priemernej spotrebe cukru 170.000 až 175.000 ton za rok bude pre krajinu postačovať.

Bratislava 26. septembra (TASR) – Pestovatelia odhadujú priemernú cukornatosť cukrovej repy na 16 %. Cieľom by však mala byť cukornatosť nad 17 %, pretože iba takáto výťažnosť (ideálne ešte vyššia) zabezpečí rentabilitu pestovateľom pri súčasných nízkych cenách cukrovej repy. Uviedla to hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. Upozornila, že súčasné nákupné ceny cukrovej repy v kontexte s vysokými cenami ostatných komodít, ako sú pšenica, repka a kukurica, majú za následok, že niektorí pestovatelia rozmýšľajú, či budú v roku 2022 ešte repu pestovať. Podľa nej veľmi teraz záleží na výkupných cenách za cukrovú repu, ktoré pre budúci rok cukrovary ponúknu pestovateľom, a tiež na tom, ako rezort nastaví dotačnú politiku pre repu v budúcom programovacom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Spresnila, že podľa odhadov by mali producenti z vypestovanej cukrovej repy získať 196.456 ton cukru, čo pri priemernej spotrebe cukru 170.000 až 175.000 ton za rok bude pre krajinu postačovať. Slovensko si tak podľa nej udrží potravinovú sebestačnosť v jednej z posledných základných potravín, v akých ju ešte vie dosiahnuť. “Vzhľadom na čoraz viac nepredvídateľné počasie, globalizáciu trhu a dovozy lacných potravín hodnotíme zachovanie potravinovej sebestačnosti v cukre ako vysoko pozitívnu správu pre našu krajinu. Slovensko vôbec nie je odkázané na dovozy cukru zo zahraničia. Vieme ho pre našich obyvateľov zabezpečiť z vlastnej suroviny. Žiadna iná krajina nám v tom nemusí pomáhať,” dodal Michal Abelovič, predseda Slovenského cukrovarníckeho spolku a zároveň predseda predstavenstva cukrovaru v Trenčianskej Teplej (spolok je členom SPPK).

https://www.teraz.sk/ekonomika/pestovatelia-odhaduju-priemernu-cukorn/579271-clanok.html

[Späť na obsah]

7. Drahšie potraviny

[25.09.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Dávid Vido / Patrik Švajda;Mária Chreneková Pietrová]

Patrik Švajda, moderátor: „Drahší chlieb, mlieko, mäso, aj zelenina. Opäť viac míňame na nákupy.“

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Pred rokom sme míňali na potraviny približne 17 % z mesačného rozpočtu domácnosti, teraz to bude pravdepodobne ešte viac.“

Patrik Švajda: „Situácia sa podľa analytikov zlepšovať nebude.“

Dávid Vido, redaktor: „Pekári hovoria o veľmi zlom roku. Aj keď sa na našich poliach tento rok urodilo dostatok pšenice, problémom je zbytok sveta. Klimatické podmienky a ďalšie nepriaznivé aspekty vyhnali ceny pšenice oproti minulému roku až o 40 %.“

Milan Lapšanský, Slovenský zväz pekárov, cestovinárov a cukrárov: „A je to vlastne dôsledok aj obrovskej neúrody, ktorá sa týka Ruska, Kazachstanu a Severnej Ameriky.“

Dávid Vido: „A to má za následok, že náklady na chov dobytka sa zvyšujú aj u nás. Iba hydinári hovoria o náraste v rozmedzí 25 – 30 %.“

Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Tie vstupy sú výrazné a zvyšujú sa a netýkajú sa len samotných hydinárov, pretože zdraželi nám vstupy do celej poľnohospodárskej výroby, či sa to týka napríklad živočíšnej výroby, alebo rastlinnej výroby.“

Dávid Vido: „Tu môžete vidieť ako rástli ceny pri niektorých potravinách. Najvýraznejšie sa to napríklad odzrkadlilo pri masle, balení ryže, alebo mäsových výrobkoch. Medziročne rástli ceny potravín vo všetkých zložkách, či už to bolo mäso, chlieb, mlieko, syry, alebo vajcia. Najvýraznejšie ale vzrástla cena zeleniny, a to takmer až o 13 %.“

Jana Holéciová: „Môžeme povedať, že napríklad na prelome rokov 2020 – 21 nám poľnohospodári avizovali, že výrazne im stúpli napríklad hnojivá, alebo minerálne prísady.“

Dávid Vido: „Pohľad na účet za nákup základných potravín vás nepoteší. Podľa odborníkov, za drahšími potravinami je nárast cien za pohonné hmoty, energie, ako aj samotná pandémia.“

Martin Vlachynský, analytik INESS: „Pomerne málo, ale sa hovorí o ďalšej príčine, ktorou je čoraz rozvoľnenejšia monetárna politika vo svete, také to veľmi zjednodušene ľudovo nazvané tlačenie peňazí, ktoré bolo intenzívne už pred pandémiou, ale počas pandémie dostalo ešte nové dimenzie, nové obrátky.“

Dávid Vido: „A ceny budú zrejme rásť aj v najbližšom období.“

Martin Vlachynský: „V tomto momente nevidím nejaké dôvody, aby tento trend zásadným spôsobom spomalil.“

Milan Lapšanský: „Neviem vám povedať presné percento, v každom prípade musím povedať, že zdražovanie bude zásadné.“

Dávid Vido: „Dávid Vido, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

12. Poľnohospodári: Začala sa cukrovarnícka kampaň

[24.09.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Na ilustračnej snímke cukrová repa. Foto: TASR – Lukáš Grinaj

Poľnohospodári pestovaním repy rozširujú portfólio pestovaných plodín a vďaka repe zabezpečujú krmivá pre hospodárske zvieratá.

Bratislava 24. septembra (TASR) – Začala sa cukrovarnícka kampaň. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. Cukrová repa sa z polí s výmerou 22.000 hektárov (ha) začala zbierať v polovici septembra. Aktuálna cukrovarnícka kampaň by sa podľa nej mala skončiť v januári budúceho roka. Spresnila, že najbližšie mesiace budú poľnohospodári vyberať z polí repu a zvážať ju do dvoch cukrovarov na spracovanie. Vertikála repa-cukor ako jediná na Slovensku stále existuje v uzatvorenom reťazci, v rámci ktorého sa na Slovensku vypestovaná plodina spracuje výlučne doma a vyrobí sa z nej finálny produkt pre spotrebiteľa. Pripomenula, že úvod sezóny poľnohospodárov potrápil. Jarné prízemné mrazy začiatkom apríla poškodili viac ako 5000 ha repy, čo predstavuje vyše 20 % osiatej výmery. “Cukrovú repu preto museli viacerí pestovatelia najmä v okresoch Levice, Šaľa, Topoľčany a Trnava siať nanovo. Aby sme zabezpečili dostatok úrody, nanovo sme osiali až 18 % plôch cukrovej repy,” priblížil začiatok sezóny Róbert Kovács, predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska (zväz je členom SPPK). Holéciová poznamenala, že ak sa porovnajú úrody v dvoch spádových regiónoch, odkiaľ spracovávajú cukrovú repu dva cukrovary pôsobiace na Slovensku, tak lepšie úrody dala oblasť okolo Trenčianskej Teplej. Tu očakávajú úrody repy nad 70 ton (t)/ha. V druhej spádovej oblasti, v okolí Serede, bude pre jarné mrazy menej repy, asi 62 až 65 t/ha. Hoci sa ju pestovatelia snažili zachrániť a časť mrazom zasiahnutých parciel dokonca nanovo repou osiali, neskoršie zasiate porasty už podľa Holéciovej nedokázali dať takú vysokú produkciu ako repa zasiata pred mrazmi. Ilustračné foto. Foto: TASR – Svätopluk Písecký

Dodala, že pestovanie cukrovej repy a kontinuálna produkcia cukru na Slovensku nielenže udržuje viac ako 3000 pracovných miest najmä na vidieku, ale má výrazný zelený dosah aj na životné prostredie a krajinu. Poľnohospodári pestovaním repy rozširujú portfólio pestovaných plodín a vďaka repe zabezpečujú krmivá pre hospodárske zvieratá. Navyše, jeden hektár cukrovej repy vyrobí za rok kyslík pre 62 ľudí. V repe a produkcii cukru sa tak skrýva viacero benefitov pre spoločnosť a životné prostredie. “Celkový finančný prínos za celé odvetvie je viac ako 42 miliónov eur za rok. Aj preto veríme, že tento priamy prínos pre štát presvedčí ministerstvo pôdohospodárstva o opodstatnenosti naďalej podporovať vertikálu repa-cukor. Ako jedna z mála vertikál sa javí ako veľmi rentabilná s rýchlou návratnosťou a vysokou pridanou hodnotou, ktorá sa tvorí a ostáva u nás doma,” doplnil Adrián Šedivý, konateľ Slovenských cukrovarov v Seredi.

https://www.teraz.sk/ekonomika/polnohospodari-zacala-sa-cukrovarni/578992-clanok.html

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. Cieľom stratégie je posilnenie agropodnikov do roku 2027

[27.09.2021; Hospodárske noviny; KVALITNÉ POTRAVINY; s. 17; tasr]

Dolná Krupá – Slovenskí agropotravinári produkujú dostatok surovín, v celoeurópskej konkurencii však zaostáva ich druhotné spracovanie. Preto je prioritou ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zabezpečiť posilnenie domácich spracovateľov a výrobcov potravín a takzvaných výrobno-spracovateľských vertikál. Uviedol to minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan po spoločnom rokovaní zástupcov ministerstva a členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v Dolnej Krupej pri Trnave.

Podporiť chcú menšie podniky

Témou ich rokovania bola príprava Intervenčnej stratégie a Vízie moderného pôdohospodárstva do roku 2035. Jedinou cestou, ako zabezpečiť konkurencieschopnosť slovenských agropotravinárov v európskom meradle, je podľa ministra ich špecializácia a unikátnosť výrobkov, ktoré ponúkajú. „Verím, že sa podarí nastaviť pravidlá tak, že podporíme rozvoj aj menších podnikov, integrovaných v odbytových vertikálach. Budú schopné ponúkať potraviny regionálneho charakteru, ktoré sa budú predávať aj za vyššiu cenu, ako to je v prípade potravín veľkých producentov. Prichádzajúci trend je o rozdelení sektora na veľkých agropotravinárskych producentov a na miestnych, dobre zorganizovaných výrobcov pod ochranou vlastných, nimi riadených odbytových združení,“ uviedol Vlčan.

Podpory aj dotácie

K prioritám Intervenčnej stratégie podľa neho patrí aj nastavenie a podpora ekologickejších postupov v pôdohospodárstve na zachovanie biodiverzity a ochranu pôdy v podobe takzvaných ekoschém. Po rokovaniach ministerstvo pristúpilo na celofarmový spôsob vyplácania podpôr. „Na vidieku nám záleží, preto na ďalšie obdobie v rokoch 2023 až 2027 je v prvom a druhom pilieri celkovo viac zdrojov. Predovšetkým vďaka tomu, že slovenská vláda rozhodla o zvýšení spolufinancovania z 25,7 percenta na 36,92 percenta. Meníme aj nastavenie dotácií vyplácaných na farmu tak, že až 93 percent poľnohospodárov dostane v neviazaných platbách, teda v platbách na plochu, viac peňazí ako v predchádzajúcom období. Najmä malí, mladí a začínajúci farmári, ktorých pre budúcnosť agrosektora potrebujeme ako soľ,“ zdôraznil Vlčan.

Termín sa bude predlžovať

Vyššiu podporu dostanú aj poľnohospodári hospodáriaci na veľkých plochách, ale v závislosti od kvality a pridanej hodnoty rozvojových projektov, ktoré budú vďaka vyššiemu spolufinancovaniu podporené dodatočnými 102 miliónmi eur ročne. Predseda výboru Jaroslav Karahuta ocenil zmenu v oblasti komunikácie ministerstva s gestorským výborom. „Kým predtým bol výbor iba informovaný o tom, čo sa pripravilo, teraz o tom rokujeme. Mali sme možnosť priamo v rámci diskusie vstúpiť do procesu prípravy Intervenčnej stratégie,“ konštatoval. Teší ho, že sa pri tvorbe dokumentu podarilo stabilizovať nosné časti slovenského pôdohospodárstva, najmä v oblasti živočíšnej výroby, kde výrazne rezort podporí chovateľov dojníc, oviec a kôz. „Malé, stredné a začínajúce farmy tvoria chrbtovú kosť nášho poľnohospodárstva a toto bude v dokumente zohľadnené,“ uviedol Karahuta. Minister zároveň informoval poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, že termín odovzdania Intervenčnej stratégie do Bruselu sa zrejme predĺži, keďže ani Európska komisia nestihne do konca roka zapracovať všetky legislatívne zmeny do Spoločnej poľnohospodárskej politiky. (tasr)

[Späť na obsah]

6. Zelené sa opäť zmenili na čierne

[26.09.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Jakub Takáč;Marek Šilhavík / Viktor Vincze;Zlatica Švajdová Puškárová]

Viktor Vincze, moderátor: „Zelené sa opäť zmenili na čierne.“

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Orechy po Slovensku ničí škodca, proti ktorému záhradkári, ale aj veľkopestovatelia márne bojujú už tretí rok.“

Viktor Vincze: „Odborníka sme sa pýtali, či sa môžu takéto orechy jesť.“

Marek Šilhavík, redaktor: „Nájsť krásny zelený orech začína byť raritou. Podľa odborníka za to môžu 3 príčiny. Bakteriálna a hubová choroba sú prvé dve.“

Ján Mezey, vedúci Katedry ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva SPU v Nitre: „Asi tou najdiskutovanejšou je, vrtivka orechová.“

(začiatok archívneho záznamu)

29.9.2019

Peter Balážovič, predseda OV Slovenského zväzu záhradkárov Nové Zámky: „Je to malá muška škoricovo hnedej farby s priesvitnými krídelkami, ktorá nám do jednotlivých plodov orechov kladie vajíčka.“

(koniec archívneho záznamu)

Marek Šilhavík: „Vrtivku orechovú, ktorá pochádza z Ameriky, zaznamenali na Slovensku po prvýkrát už v roku 2012.“

Ján Mezey: „Je to spôsobené aj dovozom materiálu, aj klimatickými zmenami.“

Marek Šilhavík: „Po tom, ako sa u nás usídlila, nemala problém svoje pôsobisko rozširovať.“

Ján Mezey: „Tento škodca doletí, v podstate vie doletieť až 100 kilometrov cez jednu vegetáciu, takže to šírenie má viacero príčin.“

Marek Šilhavík: „Naplno sa prejavila v roku 2019. Čierne orechy vzbudzovali pozornosť takmer všade.“

(začiatok archívneho záznamu)

29.9.2019

Neuvedený 1: „Samozrejme, všimol som si, všetky orechy sú čierne.“

(koniec archívneho záznamu)

Marek Šilhavík: „Scenár sa rok čo rok opakuje a tak sa viacerí pýtajú, či je možné a najmä zdravé takéto orechy jesť.“

Neuvedený 2: „Každopádne pôsobí veľmi odpudivo tie orechy. Podľa mňa, keď sa očistia a vnútro bude zdravé, tak by sa jesť mohli, no ale naozaj neni to ten klasický orech, na ktorý sme zvyknutí.“

Ján Mezey: „Jadro sa dá konzumovať samozrejme, pokiaľ to nie je sekundárne napadnuté tými už predtým spomínanými hubovitými chorobami.“

Marek Šilhavík: „Na to, ako sa dá proti vrtivke bojovať, odpovedajú takmer identicky záhradkári, odborníci, ale aj úrady.“

Ján Mezey: „Pozberanie všetkých plodov, ktoré popadajú cez vegetáciu na zem, niekto dáva pod stromy netkanú textíliu.“

Marek Šilhavík: „Ideálne je pozbierané orechy spáliť. Odporúča sa ale aj vyvešanie žltých lepových doštičiek.“

Ján Mezey: „A keď sa zachytí na túto žltú lepovú doštičku tento škodca, tak vtedy je potrebné robiť postrek.“

(text v obraze)

Ústredný kon. a skúšobný ústav poľnohospodársky

Na území Slovenska sa môžu používať iba autorizované prípravky na ochranu rastlín.

Marek Šilhavík: „Tu ale prichádza problém ako pre veľkopestovateľov, tak aj pre záhradkárov, žiadny povolený prípravok u nás v súčasnosti nie je.“

(text v obraze)

Ústredný kon. a skúšobný ústav poľnohospodársky

V roku 2021 ministerstvo pôdohospodárstva udelilo výnimku na použitie autorizovaného prípravku na ochranu rastlín SPINTOR s účinnou látkou spinosad, ktorý je okrem iného povolený aj na použitie v ekologickom poľnohospodárstve.

Marek Šilhavík: „Tak či onak, s čiernymi orechmi sa už budeme musieť naučiť žiť a pod takýmto stromom radšej neparkujte. Jakub Takáč a Marek Šilhavík, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

7. Vyjadrenie: MPRV: Slovensko súčasťou najväčšej svetovej výstavy o prírode…

[26.09.2021; dnes24.sk; RÝCHLE SPRÁVY; 10:13; redakcia]

Vyjadrenie: MPRV: Slovensko súčasťou najväčšej svetovej výstavy o prírode – One With Nature

Bratislava 26. septembra (TASR) – V Budapešti včera otvorili najväčšiu medzinárodnú výstavu o poľovníctve a trvalo udržateľnom hospodárení v krajine v roku 2021 One With Nature. Na výstave, ktorá zahrňuje hospodárenie v lesoch, poľovníctvo, rybárstvo, včelárstvo, ochranu prírody, biodiverzitu a jej budúcnosť, reprezentuje Slovensko stánok s jednou z najväčších rozlôh na výstavisku.

Pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR) sa návštevníkom predstavujú inštitúcie podieľajúce sa na formovaní tváre slovenskej krajiny: LESY SR š.p., Vojenské lesy a majetky š.p., Štátne lesy TANAP, Národné lesnícke centrum, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, Múzeum vo Svätom Antone, Slovenské poľnohospodárske múzeum, agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO š. p., Slovenská poľovnícka komora, Únia neštátnych vlastníkov lesov, Slovenská poľnohospodárska univerzita a Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Naša expozícia je dôkazom toho, že všetky zúčastnené organizácie sú vzájomní partneri, ktorí pracujú v prospech slovenskej prírody.

Na slávnostnom otvorení výstavy sa zúčastnil minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Pri návšteve slovenskej expozície zdôraznil: „Je dôležité zúčastňovať sa na takýchto medzinárodných podujatiach a prezentovať, ako sa staráme o naše lesy, o náš vidiek a navzájom si vymieňať skúsenosti. Musíme učiť verejnosť, že tak ako hospodárime na poľnohospodárskej pôde, tak isto hospodárime aj na lesnom pôdnom fonde. A tak ako sa staráme o obilie, alebo ovocné sady, tak isto sa musíme starať o výchovu lesných porastov a manažovanie prírodných populácií zveri. A v súvislosti s tým musíme neustále zdôrazňovať, ako je dôležité žiť v súlade s prírodou.“

Poľovníctvo je na celom svete súčasťou vidieckeho životného štýlu. Ako potvrdili účastníci z rôznych kontinentov, tam, kde funguje organizované poľovníctvo, tam sa zabezpečuje aj druhová rôznorodosť zveri, čo vedie v konečnom dôsledku k ochrane biodiverzity a aj životného prostredia.

Výstava One With Nature sa koná v Budapešti na výstavisku Hungexpo od 25. septembra do 14. októbra 2021.

V piatok 8. októbra 2021 sa uskutoční v rámci programu podujatia Slovenský deň, počas ktorého bude v národnom stánku v pavilóne A pre všetkých návštevníkov pripravený bohatý kultúrny program predstavujúci tradície slovenského poľovníctva, lesníctva a ľudového umenia.

TASR o tom informovali z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.

her

https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/vyjadrenie-mprv-slovensko-sucastou-najvacsej-svetovej-vystavy-o-prirode-249696

[Späť na obsah]

8. Nakupujete podľa letákov? Črtá sa zmena, jedna vec z nich ZMIZNE!

[26.09.2021; dnes24.sk; 00:00; redakcia]

Zbierate letáky viacerých obchodných reťazcov a na základe toho nakupujete akciové výrobky? To, čo zaviedli pred pár rokmi národniari, končí.

Nie je to tak dávno, čo sa obchodné reťazce museli popasovať s nápadom „byť národniarom aj pri výrobkoch“ vtedajšieho vedenia rezortu pôdohospodárstva pod taktovkou Slovenskej národnej strany.

Konkrétne začiatkom roka 2019 to bola práve SNS a jej ministerka agrorezortu Gabriela Matečná, ktorá zmenila podobu letákov reťazcov. Tie museli udávať aspoň polovicu slovenských potravín. Návrh predložila poslankyňa národniarov Eva Antošová.

Ak zlacnené, tak slovenské

Toto opatrenie vstúpilo do platnosti v máji 2019 a výhrady k nemu mala vtedajšia opozícia a aj Európska komisia. Tá následne zaslala Slovensku formálnu výzvu, kde pomenovala nesúlad národnej regulácie s právom Európskej únie.

„Je to absurdný zákon, je to doslova výplod ekonomického nacionalizmu, ktorý by vo vyspelej Európe nemal mať miesto,“ povedala v tom čase poslankyňa za SaS Jana Kiššová o dvoch normách, ktoré prijala minulá koalícia.

Reťazce povinnú propagáciu slovenských výrobkov v letákoch napadli, lebo podľa nich nerešpektuje zásady voľného pohybu tovarov v Únii.

Zmenu vítajú

Výrobcovia a dovozcovia potravín zastúpení v Slovenskom združení pre značkové výrobky (SZZV) vítajú a podporujú návrh novely zákona o potravinách, ktorý teraz predkladá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR na schválenie vláde a následne Národnej rade SR.

Ako uviedol výkonný riaditeľ SZZV Ľubomír Tuchscher, parlament tak bude môcť zosúladiť slovenskú legislatívu s právom EÚ a ukončiť obmedzovanie ponuky potravín slovenským spotrebiteľom.

Navrhované zrušenie povinného zastúpenia domácich produktov v propagačných materiáloch podľa neho vytvorí rovnaké pravidlá pre všetkých a zabezpečí aj viac možností voľby pre spotrebiteľov.

Poznamenal, že MPRV naplnilo stanoviská strán OĽANO a SaS, ktoré v máji 2019 podali podnet na preskúmanie súladu tohto zákona s ústavou, ako aj tzv. infringement Európskej komisie z júla 2020 voči tejto regulácii.

Umelo pridávaná nálepka

Nastavovanie akýchkoľvek limitov pre národný trh podľa Tuchschera škodí zvyšovaniu kapacít slovenského potravinárstva, ktorého rast je závislý od možností exportu.

Paradoxne existujúca regulácia prispieva k budovaniu virtuálnych baliarní potravín bez vytvárania skutočnej pridanej hodnoty, ktorým je v snahe umelého dosahovania vyššieho podielu domácich potravín umelo pridávaná nálepka slovenského výrobku.

Upozornil, že pokiaľ má Slovensko záujem o čerpanie benefitov z členstva v jednotnej Európe, nemôže si zo svojich záväzkov vyberať podľa svojich predstáv.

Práve funkčný jednotný trh s potravinami počas obmedzení na hraniciach v čase pandémie znamenal, že Slovensko nemuselo čeliť významným výpadkom dodávok, čo je jedna z kľúčových výhod členstva SR v EÚ. V nekrízovom období jednotný trh praje aj slovenským potravinárom exportujúcim na európsky trh bez bariér a s potenciálne vyššou pridanou hodnotou.

Ilustračné foto

https://www.dnes24.sk/nakupujete-podla-letakov-crta-sa-zmena-jedna-vec-z-nich-zmizne-399493

[Späť na obsah]

9. Vinobranie v Tokaji sa začalo

[25.09.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Viktória Macková / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „V Tokaji sa začalo vinobranie. Hrozno dozrelo neskôr ako obyčajne, je ho však dosť, aj v dobrej kvalite. Nadpriemerný ročník očakávajú aj v ostatných vinohradníckych oblastiach na Slovensku.“

Viktória Macková, redaktorka: „Oberačka na Tokaji sa začala len tento týždeň. Zber hrozna sa stáva aj zážitkom. Začínajú ho vyhľadávať firmy pre zamestnancov.“

Oberač hrozna: „Potom si to človek viacej váži, keď si to skúsi ako to fakt ručne spraviť a potom nielen vypiť. Stojí to za to.“

Oberač hrozna: „Netradičné, lebo štandardne človek pracuje celý rok. Pracujem v gastre, takže teraz si to viem vážiť toto, to celé. Vlastne ten vznik toho vína.“

Jaroslav Ostrožovič, vinár: „Chodia tu aj firmy. Aj keď tie oberačky nie sú až tak vyhľadávaným teambuildingom, ale už sú také prvé lastovičky. Myslím si, že Slovensko za posledných pätnásť rokov silne sa prebúdza k vínu.“

Viktória Macková: „Do viníc idú tento rok s nožnicami neskôr. Chladná jar oddialila úrodu o dva týždne. Na Tokaji je však dôležité aj to, aká bude jeseň.“

Jaroslav Ostrožovič: „Máme našliapnuté dobre na tvorbu cibéb, pretože ten prelom mesiaca august – september bol vynikajúci z pohľadu zrážok.“

Vladimír Szatmári, technológ viničného hospodárstva: „Začína to takýmto scvrkávaním sa cibéb. Ak nám nastúpia ešte krásne slnečné dni, chladné noci, zmena teploty, zmena vlhkosti vzduchu, je veľký predpoklad, že tie cibéby, tvorba cibéb bude intenzívna.“

Viktória Macková: „Neskorší termín zberu majú vinohradníci na celom Slovensku. S kvalitou aj množstvom sú väčšinou spokojní.“

Štefan Ailer, predseda Komoditnej rady pre víno na MPRV SR: „Takže aj ste si všimli, že neskôr sú burčiaky, ale všetko teraz toto babie leto nastalo úžasne, lebo sme sa báli. Bolo tu veľa zrážok pred týždňom, takže začne to pekne dozrievať. Bude to všetko neskôr, ale úroda je štandardná a takéto počasie, keď bude, tak bude aj dobrá kvalita.“

Viktória Macková: „Problémom však môže byť aj spracovanie, keďže vlani sa pre pandémiu nepredala až tretina zásob vína.“

[Späť na obsah]

10. Farmárske bitúnky

[25.09.2021; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Soňa Otajovičová / Juraj Jedinák]

Juraj Jedinák, moderátor: „Farmári by po novom mohli zvieratá porážať priamo vo svojich chovoch a nemuseli by ich prevážať do vzdialených bitúnkov. Takzvané farmárske bitúnky by ale museli spĺňať prísne hygienické aj veterinárne pravidlá. Hoci koaliční aj opoziční poslanci sa zhodujú, že návrh zákona by mohol farmárom pomôcť, obávajú sa nedostatku veterinárov, ktorí by bitúnky kontrolovali.“

Soňa Otajovičová, redaktorka: „Farmárske bitúnky by mali vyplniť legislatívnu dieru, ktorá farmárom nedovoľovala zvieratá porážať a následne predávať. Podľa predsedu pôdohospodárskeho výboru Jaroslava Karahutu zo Sme rodina vďaka nim štát vytvorí lepšie podnikateľské prostredie pre farmárov a zároveň pomôže predchádzať nelegálnym porážkam zvierat.“

Jaroslav Karahuta, predseda Výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, hnutie Sme rodina: „Farmársky bitúnok je jednoduchá forma bitúnku. Bude spĺňať všetky veterinárne a hygienické podmienky. Majiteľ tohto farmárskeho bitúnku“

„ bude môcť predávať do obchodov, do reštaurácií, aj konečnému spotrebiteľovi.“

Soňa Otajovičová: „Farmári by podľa novely zákona mohli takto porážať domácich kopytníkov, zver z farmových chovov aj hovädzí dobytok. Opozícia sa však obáva nedostatku pracovníkov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Reaguje nezaradený poslanec Róbert Puci zo strany Hlas-SD.“

Róbert Puci, nezaradený poslanec Národnej rady SR, strana Hlas-SD: „Podľa momentálneho stavu zamestnancov tak si myslím, že toto nebudú stíhať všetko robiť. Možno posilniť regióny, kde je chovateľov viac.“

Soňa Otajovičová: „Podľa šéfa pôdohospodárskeho výboru je na Slovensku približne 680 fariem, ktoré by o zriadení takéhoto bitúnku mohli mať záujem. To, koľko ich však nakoniec bude, zatiaľ odhadovať nechce. Riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš pripúšťa, že nedostatok zamestnancov by mohol byť problém.“

Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy: „Máme limitované počty zabezpečiť napríklad úradné kontroly na bitúnkoch a tam takisto musí byť trvalý veterinárny dozor. Keby bol nejaký extrém nárast počtu farmárskych bitúnkov, budeme potrebovať viacej ľudí.“

Soňa Otajovičová: „Opozičný poslanec a podpredseda strany Smer-SD Richard Takáč vidí v tomto zákone potenciál na zvýšenie potravinovej sebestačnosti Slovenska.“

Richard Takáč, poslanec Národnej rady SR, podpredseda strany Smer-SD: „Budeme môcť ponúkať po regiónoch naše domáce mäso. Doteraz to bolo problematické, vždy musel tento lokálny chovateľ vyhľadávať veľký bitúnok. Naši spotrebitelia budú mať prístup k slovenskému kvalitnému mäsu.“

Soňa Otajovičová: „Návrh zákona prešiel v parlamente prvým čítaním. Poslanci o ňom budú opäť rokovať v októbri.“

[Späť na obsah]

12. Potraviny obohacujú o vitamíny

[24.09.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Monika Grznárová / Viktor Vincze]

Viktor Vincze, moderátor: „Naše potraviny neobsahujú dostatok vitamínov, výrobcovia ich preto dopĺňajú umelo. Najnovšie pečú chlieb s pridaním vitamínu D.“

Monika Grznárová, redaktorka: „So znižujúcou sa kvalitou ovzdušia, vody a pôdy sa znižuje aj počet vitamínov v potravinách.“

Veronika Hanáková, výživová poradkyňa: „V roku 1990 malo napríklad jablko 1000 miligramov vitamínu C, o 10 rokov neskôr malo 500.“

Monika Grznárová: „Preto sa do potravín vitamíny, minerály, či vláknina dodávajú umelo.“

Veronika Hanáková: „Najčastejšie sú to asi mliečne výrobky, alebo tie, ktoré pôvodne napríklad ten vitamín C, alebo vápnik, alebo nejaké minerály obsahovali. Žiaľ, práve tým spracovaním ich už neobsahujú, napríklad syry, sú to rôzne detské výrobky, to znamená sú to rôzne výživy, sú to kojenecké výrobky, potom sú to mlieka, minerálne vody, sú to rôzne džúsy.“

Monika Grznárová: „Klasickou prímesou do našich potravín jód, ktorý sa pridáva do soli.“

Jozef Bíreš, Štátna veterinárna a potravinová správa (telefonát): „Soľ dovážaná zo zahraničia je s nízkym obsahom jódu. Už je dlhodobo soľ jodidovaná práve z dôvodu prevencie výskytu porúch metabolizmu.“

Monika Grznárová: „Na pultoch potravín sa teraz objavuje ďalší produkt, v niektorých pekárňach pečú chlieb a pečivo, do ktorých primiešavajú vitamín D.“

Marek Račko, pekár: „Takže dávame vitamínovú zmes obohatenú o vitamín D do tohto špeciálneho chlebíka.“

Monika Grznárová: „Na 100 gramov pečiva pridajú 1,38 mikrogramov vitamínu D, čo je 27 % dennej odporúčanej dávky.“

Slavomír Moravčík, Liptovské pekárne a cukrárne Včela-Lippek k.s.: „Vyrábame D-vitamínové rožky, pripravujeme D-vitamínovú vianočku, D-vitamínovú lúpačku, závin makový, orechový, tvarohový.“

Monika Grznárová: „Obohatené potraviny síce obsahujú zdraviu prospešné látky, no podľa výživových špecialistov ide o malé množstvá.“

Veronika Hanáková: „Reálne je to dokázané, sú tam pridávané, ale žiaľ, sú pridávané v tak stopových množstvách, to znamená, že nie je to postačujúce na pokrytie celkovej dennej odporúčanej dávky.“

Jozef Bíreš (telefonát): „Najlepšie je ten prirodzený zdroj vitamínov a minerálnych látok a obohacovanie potravín vitamínmi, minerálnymi látkami, prípadne ostatnými biologicky aktívnymi látkami je otázka naozaj súťaženia na trhu a je na rozhodnutí spotrebiteľa, pre aký druh potraviny sa rozhodne.“

Monika Grznárová: „Monika Grznárová, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

16. Oslavy 20. výročia lesnej pedagogiky vrcholia medzinárodnou konferenciou

[23.09.2021; vedanadosah.sk; Príroda; 00:00; redakcia]

Počas konferencie bude do života uvedená odborná publikácia Encyklopédia hier lesnej pedagogiky, ktorá od A po Z popisuje jej zážitkové hry.

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Lesná pedagogika ako súčasť environmentálnej výchovy je učenie o lesnom ekosystéme a výchove človeka k trvalo udržateľnému spôsobu života na príklade lesa. Medzinárodnú konferenciu 20 rokov lesnej pedagogiky na Slovensku pripravilo Národné lesnícke centrum (NLC).

Vyvrcholením osláv okrúhleho jubilea bude medzinárodná konferencia s názvom 20 ROKOV LESNEJ PEDAGOGIKY NA SLOVENSKU. Pod záštitou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa bude konať v dňoch 23. a 24. septembra 2021 na pôde Technickej univerzity vo Zvolene a v Lesníckom arboréte Kysihýbel pri Banskej Štiavnici.

Medzinárodná konferencia reflektuje významné medzníky lesnej pedagogiky ako aj 20-ročné skúsenosti lesníkov v environmentálnom vzdelávaní. Prezentuje témy lesnej pedagogiky, environmentálnej gramotnosti a výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju.

Pozvanie na konferenciu prijal Dirk Schmechel, predseda Forest Communication Network – Subgroup Forestpedagogy (Sieť lesníckych komunikátorov – podskupina lesná pedagogika), ktorá je organizačnou súčasťou Food and Agriculture Organisation pri Organizácii spojených národov (OSN).

Ďalšími hosťami sú lesní pedagógovia z Rakúska, Českej republiky, Slovenska, ako aj pedagógovia z materských, základných a stredných škôl.

NLC rozdelí 20 ocenení

Najdôležitejšou súčasťou lesnej pedagogiky sú lesní pedagógovia, ich osobné zanietenie pre túto prácu, ako aj jednotlivé lesnícke inštitúcie, ktoré svojimi aktivitami prispievajú k zvyšovaniu povedomia o význame lesov pre verejnosť. Preto sa Národné lesnícke centrum ako koordinátor lesnej pedagogiky na Slovensku rozhodlo pri príležitosti osláv 20. výročia lesnej pedagogiky na Slovensku počas konferencie udeliť celkovo 20 ocenení jednotlivcom a inštitúciám, ktoré sa zaslúžili o rozvoj lesnej pedagogiky na Slovensku. Počas konferencie bude do života uvedená odborná publikácia Encyklopédia hier lesnej pedagogiky, ktorá od A po Z popisuje zážitkové hry lesnej pedagogiky.

Ilustračné foto. Zdroj: iStockphoto.com

Druhý deň konferencie je zameraný na exkurziu a zážitkové sprevádzanie s aktivitami lesnej pedagogiky v Lesníckom arboréte Kysihýbel pri Banskej Štiavnici. Ide o prírodný objekt v správe Národného lesníckeho centra, v ktorom sa spája lesníctvo s vedou i kultúrou. Objekt slúži aj na účely vzdelávania v prírode a osvetovú činnosť.

Slovensko má 385 lesných pedagógov

Lesná pedagogika sa na Slovensku realizuje od roku 2001 ako súčasť environmentálnej výchovy a jej aktivitami lesníci komunikujú s verejnosťou, pozitívne prezentujú lesné hospodárstvo i prácu lesníka. Na Slovensku koordinuje lesnú pedagogiku Národné lesnícke centrum, ktoré realizuje pre lesníkov vzdelávací program lesná pedagogika.

Počas 20 rokov bolo na Slovensku vyškolených 385 certifikovaných lesných pedagógov, vznikla koncepcia lesnej pedagogiky, ochranná známka, webový portál – pozri nasledujúci link: http://www.lesnapedagogika.sk/portal/.

V roku 2007 sa Slovensko stalo aktívnym členom Európskej siete lesných pedagógov i členom podskupiny lesná pedagogika pri Sieti lesníckych komunikátorov.

Zdroj: TS Národného lesníckeho centra

(GL)

https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/zivotne-prostredie/oslavy-20-vyrocia-lesnej-pedagogiky-vrcholia-medzinarodnou-konferenciou/

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Vinárstva sa stavajú na nohy

[27.09.2021; Hospodárske noviny; KVALITNÉ POTRAVINY; s. 21; Gabriela Alenová]

Kým sa podnikatelia snažia vrátiť do zabehnutých koľají, klimatické zmeny menia chute hrozna a škály slovenských vín.

Gabriela Alenová

Slovensko sa môže pýšiť kvalitou v rôznych oblastiach. Či už v otázke kultúrneho dedičstva, špecifickou a obľúbenou gastronómiou alebo pohostinnosťou národa, ktorá ho definuje. Jednou z neodmysliteľných odnoží je však jednoznačne výroba alkoholu. Slováci však, rovnako ako rodáci z Bordeaux či Toskánska, majú právo na obrovské uznanie práve v oblasti výroby vína. Každoročne si úrodu pripomíname oslavami naprieč celou krajinou, v podobe hodov, jarmokov, vinobraní či salónov vín a súťaží. Ako však už druhý rok býva zvykom, pandémia nerobí rozdiely a zaúradovala aj v tomto fachu. „Každá predaná fľaša vína je u vinára a vinohradníka veľmi dôležitá. Zatiaľ sa nám nepodarilo vyrovnať sa so situá ciou,“ vysvetlilo k situácii vinárstvo Pavelka a syn. Zatiaľ čo minulú sezónu postihol vysoký nárast počtu nakazených ochorením COVID-19 a väčšina akcií bola nenávratne zrušená, tohtoročný september bol pre výrobcov, ako i konzumentov vína priaznivejší. Jedným z najznámejších slovenských revírov, ktoré tekutému hroznu vždy priali, je malokarpatská, ale aj vinohradnícka oblasť Tokaj. Tie sú v čase zberu a výroby vína oslavami priam presýtené. Najznámejšie pezinské, modranské, tokajské či račianske vinobrania dopĺňajú stretnutia vo vinohradoch a nevšimnúť sa nedajú ani hromadné púte za vinármi do ich pivníc. Tento rok sa spomínané slávnosti nerušili, ich rozmery sa však obmedzili a rozptýlili sa po celých mestách. To malo zamedziť prílišnej kumulácii ľudí na jednom mieste.

Výrazné straty

Aj pre svoje výrazné vplyvy na spoločnosť sa pandémia na klíme neodrazila a samotnú úrodu neskolila. Problémy, ktoré pre vinohradníkov a vinárov nastali, boli likvidačné v dôsledku straty ľudskej sily a zatvárania ubytovacích zariadení, napríklad hotelov. „Tým, že sme zameraní na vyššiu kvalitu vína, a horeca, hotely, reštaurácie a vínotéky boli zatvorené, utrpeli sme až 50-percentné zníženie odbytu najmä prívlastkových vín,“ uviedlo vinárstvo Pavelka a syn. Podľa vinárstva Tokaj Macik Winery zasiahla pandémia koronavírusu najmä do zamestnanosti a využívania pracovnej sily. Vinohradníctvo je podľa ich slov viazané na obrovské množstvo aktivít, ku ktorým neodmysliteľne patrí ľudská ruka a um. „Nedostatok ľudí a manuálnej činnosti likviduje vinohrady, a tým aj úrodu hrozna a vína,“ dodali. Dôležitým míľnikom v predaji vína sa počas pandémie stal segment, v ktorom vinár pôsobí, respektíve distribuuje. Kým v už spomínanom horeca segmente sa predaj vína úplne znížil, ba priam zlikvidoval, v zahraničných obchodných reťazcoch podľa Márie Macikovej z vinárstva Tokaj Macik Winery predaj stúpol. Dôvodom je fakt, že hotely a reštaurácie ponúkajú najmä slovenské vína, zatiaľ čo veľké reťazce sa orientujú na tie lacné a zahraničné.

Zmena klímy

Globálne otepľovanie je čoraz častejšie opakovaným termínom, ktorý ovplyvňuje nielen otázku budúcnosti planéty, ale aj prítomnosť v podstate všetkých odvetví života na Zemi. Výrazný vplyv má aj na zrelosť poľnohospodárskych produktov, a teda aj samotného hrozna. „Víno ako produkt je výsledkom jednotlivých ročníkov, ktoré sú rozdielne, a tým aj dávajú kvalitatívnu pečať ročníkovému vínu,“ uviedla Maciková. Ich vinohrady sa pre globálne otepľovanie posúvajú k južnejším, čo má dosah na samotný zber hrozna. Úroda tak dozrieva podstatne skôr. Vinárstvo Verita tiež pozoruje rozdiely medzi jednotlivými rokmi. Podľa slov Jozefa Nováka je to najmä nepredvídateľnosť výkyvov počasia, početnejší rozsah búrok s krúpami a následné riziko poškodenia či celkové znehodnotenie úrody. „Môžem však konštatovať, že i keď patríme k najsevernejším a najvyššie položeným vinohradom na Slovensku, platí, že za ostatné roky v priemere stúpa cukornatosť hrozna, a tým i jeho kvalita,“ uviedol. Pezinčanom sa toľko dažďa, naopak, nedostáva. „Teplo nám neprekáža, skôr nedostatok zrážok. Čo sa týka teploty, otvára to širšiu škálu odrôd, ktoré sa tu dajú pestovať,“ dodalo vinárstvo Pavelka a syn.

Nedostatok ľudí a manuálnej činnosti likviduje vinohrady, a tým aj úrodu hrozna a vína.

Ing. Mária Maciková, enologička firmy TOKAJ MACIK WINERY

[Späť na obsah]

2. Vinohrady rozožiera rakovina chamtivosti

[27.09.2021; Pravda; Rozhovor; s. 10; Jozef Sedlák]

Jozef Sedlák

Bratislava-Vinohrady

Bratislava bola po stáročia mestom vína. Zo stoviek hektárov zostalo pár desiatok. Výrečne to ilustruje príbeh PD Vinohrady, kde ešte pred 30 rokmi obrábali vinice na 280 hektároch. Teraz sa ich plocha scvrkla na 33 hektárov. Aká je vinohradnícka budúcnosť Bratislavy? Ján Drobný, predseda PD Bratislava-Vinohrady sa obáva, že aj posledné rodiace vinice pohltí výstavba.

Obrábate už len jednu devätinu z pôvodnej plochy vinohradov. Kam sa podeli vinohrady ležiace na 250 hektároch pôdy?

Rozprávame sa na úpätí vinohradníckeho vrchu Slanec. Z troch strán sa k nemu už predrala mestská výstavba. Len zo západnej strany je súvislé pásmo lesa, ktorému dominuje Kamzík s televíznym vysielačom. Reštitučný zákon vrátil po novembri 1989 pôdu pôvodným vlastníkom. Tí sa už necítili ako ich predkovia vinohradníkmi a pôdu rozpredali delevoperom. Časť pozemkov pod vinohradmi spravoval Slovenský pozemkový fond, ktorý ju v rámci reštitučných nárokov síce okľukou, ale dôležitý je výsledok, vydal developerom. Šlo o dobre premyslený systém zámen pozemkov pre reštituentov z rôznych častí Slovenska.

Ako to fungovalo?

Napríklad niekto kúpil od reštituenta les vo Svidníku na ploche 11 hektárov a zamenil ju cez fond za osem hektárov vinohradov, ktoré obrábalo naše družstvo. Vo fonde, ktorý mal zastupovať záujmy štátu, to vyhodnotili ako výhodnú zámenu, napriek tomu, že bonita vinohradníckej pôdy bola podstatne vyššia.

V čom spočíva jedinečnosť vinohradníckych pozemkov?

Je to jednoduché. Malokarpatské vinohrady ležia na slnečných polohách s dobrou juhovýchodnou expozíciou, majú zloženie pôdy a mikroklímu, akú potrebuje vinič. Pre pšenicu je to chudobná pôda, ale pre vinič vynikajúca. Na Slanci, rastie výborná Frankovka modrá, Neronet a Miiller Thurgau. Pôda sa každým metrom nadmorskej výšky mení, z hlinitopiesčitej prechádza do ílovitej, pribúdajú v nej kamene, ktoré sa cez deň od slnka nahrejú a v noci vyžarujú do okolia teplo. To viniču, ktorý v pôde nachádza všetky životne dôležité látky, prospieva. Z kontrastu tepla a chladu sa rodí pozoruhodná aróma hroznových bobúľ. Naše víno je minerálne, plné, husté, ako vravievali naši dedovia. Vinohrady dotvárali doteraz aj kolorit, panorámu mesta. To živelne rastie, ľudia, čo zbohatli, chcú bývať pod lesom, vo vinohradoch. Vôbec ich netrápi, že každým novým domom ubudne z vinohradov a z vína.

Prežijú vaše vinohrady v 21. storočie?

Pokiaľ spoločnosť nezmení svoje správanie, obávam sa, že sa rozplynú a zostanú len spomienkou na dielo, ktoré vybudovali nespočetné pokolenia našich predkov. Snažíme sa vinice udržať. Teraz vysádzame vinič na 0,6 hektára, vlastníci s nami podpísali zmluvu na 20 rokov. Ale čo to je? Potrebujeme záruky, že naša práca má zmysel.

Kto ich môže dať?

Veď to. Krátko po vstupe Slovenska do EÚ, bolo to v roku 2008, navrhol Brusel obmedziť kvôli nadprodukcii vína plochu vinohradov. Za každý hektár vyklčovanej vinice ponúkol 9 000 eur. Slovensko na to doplatilo. Hlad developerov po superpolohách mala o šesť rokov neskôr utíšiť novela zákona sťažujúca vyňatie vinohradníckej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Vidíte však, aká je realita. Rozloha vinohradov nielen na území Bratislavy, ale vôbec pod Malými Karpatmi z roka na rok klesá. Vinohrady, aj tie, čo ešte obrábame, je pritom najvyšší čas obnoviť.

Čo súri obnovu a čo jej súčasne bráni?

Vinič je dlhoveká rastlina. Vo Francúzsku sú aj viac ako 60 ročné vinohrady. Potom ich však treba vyklčovať a nanovo vysadiť, tobôž keď kry začnú odumierať. V našich viniciach sa objavila choroba eska, okrem nej je tu fytoplazmatická choroba stolbur. Pokiaľ nemáme pozemky v dlhodobom prenájme, aký zmysel má dosádzať nové mladé štepy? Pri krátkodobých nájmoch sú to peniaze vyhodené do vetra.

Čo treba urobiť, aby si Bratislava, kedysi staré vinohradnícke mesto, vôbec uchovala aspoň zvyšky vinohradov? Teraz chce štát vykupovať najcennejšie prírodné územia. Nepatria medzi ne aj vinohrady vo výnimočných polohách?

Celkom určite. Možno by sa do veci malo viac vložiť samotné mesto. Susedná Viedeň má do 700 hektárov vinohradov. Udržala si ich, hoci má dva milióny obyvateľov. Vinohrady považujú za nezameniteľnú črtu mesta. Zatiaľ v Bratislave majitelia vinohradov ich chápu a aj predávajú ako investičné pozemky. Nikto nechce pôdu predať ako vinohrad po 40 eur za štvorcový meter, žiadajú minimálne 300 eur.

Existuje vôbec nejaké východisko zo slepej uličky?

Možno by stálo za to zameniť vinohradnícke pozemky za niektoré mestské, aby mesto reálne rozhodovalo o zachovaní vinohradníctva v meste. Veci sa nezmenia, pokiaľ nie sú žiadne reštrikcie za to, že človek opustí vinohrad, zámerne ho nechá spustnúť, zarásť lesom. Musí byť sankcia, a citeľná, za to, že vinohrady cielene pustnú, hoci pôda je stále klasifikovaná ako poľnohospodárska a zo zákona by mala byť obrábaná. Za vinohradníkov, ktorí s vypätím všetkých síl udržali vinohrady, vravím, že potrebujeme jasný dlhodobý výhľad, či v meste, ale aj na Slovensku chceme, alebo nechceme vinohrady.

Bliká ešte nejaké svetielko na konci tunela?

Stále dúfame, že vinohrady alarmujúc aj verejnú mienku sa nám podarí zachrániť. Na Slanci už mnohé výborné polohy zarástli agátovým lesom. Treba zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá. Ak naozaj rýchlo nezmeníme podmienky, v ktorých hospodárime, možno do piatich rokov vinohrady opustíme, pretože výroba vína v preriedených viniciach s nekompletnými porastmi sa stáva nerentabilnou. Nestačí skončiť pri výzve zachráňme vinohrady.

Ján Drobný (48)

je predsedom PD BratislavaVinohrady posledných šesť rokov. Potomok bratislavských vinohradníkov vyštudoval hotelovú školu, podnikal v gastrosektore a teraz manažuje družstvo.

[Späť na obsah]

3. Pivo zdražuje. Za tým sú obaly aj jačmeň

[27.09.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 9; Rastislav Tinák]

Domino efekt rastúcich nákladov pri jednom z najobľúbenejších alkoholických nápojov na Slovensku sa prejaví aj na cenách.

Rastislav Tinák

Bratislava – Či sú podniky otvorené alebo zavreté, jedno je isté. Slovákom pivo skrátka chutí a či po práci alebo niekde so známymi radi siahajú po jednom pollitrovom orosenom. Pocítia teda jeho horkastú chuť výraznejšie, keďže zdražovaniu sa nevyhne ani tento populárny nápoj. Výrobcom vo svete totiž rapídne rastú náklady, ktoré sa skôr či neskôr budú musieť pretaviť aj do predajných cien. „Na Slovensku budeme nútení zohľadniť situáciu, ktorá vo výrobe panuje,“ tvrdí Ivan Schwarz, Regional Director EMEA Budweiser Budvar. Aj preto si zákazníci už v budúcom roku budú musieť za fľaškové či čapované pivo priemerne priplatiť o tri percentá viac, ako je to teraz. Hodnota tohto chmeľového moku je pritom na trhu už tretí rok na rovnakej úrovni. Podľa údajov Štatistického úradu stojí spotrebiteľa pollitrové 12-stupňové fľaškové pivo 69 centov. Posledné zvýšenie cien bolo zaznamenané v roku 2019, keď medziročne jeho hodnota vyrástla rovnako približne o tri percentá.

Rozhodujú dlhodobé zmluvy

V tomto prípade teda za zdražovaním stoja náklady. „Ceny všetkých vstupných surovín zásadne vzrástli,“ konštatuje Schwarz. Pri výrobe piva je to ešte náročnejšie, keďže takmer každý výrobca si zakladá na svojej receptúre a ingrendienciách. Preto nemôže zmeniť výrobu na základe aktuálneho vývoja a musí pokračovať v ich odoberaní aj pri vyšších cenách. Suroviny však nie sú jediným problémom, ale vplyv má napríklad aj nedostatok obalových materiálov a nárast prepravných nákladov. Tie podľa Schwarza vytlačili ceny na úroveň, ktorá bola pred pandémiou nepredstaviteľná. Zvyšovanie nevylučujú ani v spoločnosti Heineken Slovensko. Môže za to nedostatok plechoviek a zníženie kapacitných logistických služieb, ktoré sú momentálne v Európe na úrovni 80 percent v porovnaní s rokom 2019. Ich cieľom je však podľa Heleny Windisch, manažérky korporátnych vzťahov firmy, udržať vplyv nárastu vstupov na výsledné produkty pri čo najnižšej úrovni. Tento výrobca aktuálne eviduje najrýchlejšie zvyšovanie cien vstupných surovín a obalového materiálu v priebehu posledných štyroch rokov. Medzi ne patrí aj drahší slad, ktorý si síce vyrábajú samostatne, avšak jeho najdôležitejšia surovina, sladovnícky jačmeň, dosahuje svoje cenové rekordy.

V Európe chýba jačmeň

S jačmeňom je však aj tak vo svete problém, na čo upozorňuje aj Slovenské združenie výrobcov piva a sladu. „Ceny sladovníckeho jačmeňa patrili za posledné desaťročie k najstabilnejším v rámci poľnohospodárskych komodít. V súčasnosti rekordne rastú,“ tvrdí Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ združenia. Medziročne hodnota tejto komodity dokonca narástla až o tretinu, keď sa aktuálny odhad burzových indexov úrody na rok 2022 pohybuje až na úrovni 230 eur za tonu. Za týmto nárastom podľa Machalíka nestojí len slabá úroda u najväčších exportérov vo svete Nemecka a Francúzska, ale aj zlé počasie v Severnej Amerike či vysoký dopyt v Číne, ktorá stále po svete skupuje z agrokomodít takmer všetko, čo sa dá. Nárast vstupov podľa Machalíka nedokážu pivovary dlhodobo znášať, na čo budú musieť reagovať. Napríklad hlavný efekt drahšieho jačmeňa vo firme Heineken Slovensko sa má prejaviť práve v aktuálnom a poslednom štvrťroku 2021, k čomu sa v roku 2022 má pridať aj efekt zvýšených nákladov na energie.

Ceny všetkých vstupných surovín pri výrobe piva zásadne vzrástli.

Ivan Schwarz, Budweiser Budvar

Na snímke žatva ozimného jačmeňa na poli neďaleko obce Luhyňa v okrese Trebišov 30. júna 2021.

[Späť na obsah]

4. Plechovky sa dlho tešia popularite

[27.09.2021; Hospodárske noviny; KVALITNÉ POTRAVINY; s. 17; martin pápai]

Presne pred 50 rokmi bolo vyrobené prvé plechovkové pivo v celom východnom bloku práve na Slovensku – v meste Hurbanovo.

martin pápai

Písal sa rok 1971 a pivovar v malom meste na juhu Slovenska urobil veľký krok smerom k spotrebiteľom. Keď naplnili v Hurbanove prvú plechovku piva, išlo o prelomový, ale aj trochu riskantný krok. Tamojšia výrobná linka na plnenie plechoviek bola prvou vo východnom bloku. V tých časoch bolo jediným, a teda na trhu najpredávanejším spotrebiteľským balením vratná sklenená fľaša. Moderný plechový obal však predstihol tradičné sklo v lepšej možnosti skladovania, prenosu, ľahšej hmotnosti a nerozbitnosti. Rovnako ako pri všetkých novinkách, aj uvedenie hliníkového obalu sprevádzali obavy v súvislosti s jeho trvácnosťou a kvalitou. Od tohto momentu ubehlo už päť dekád a plechovka sa u nás medzitým natrvalo udomácnila. „Na tú dobu rozhodne išlo o niečo výnimočné. Plechovkové pivo spadalo do kategórie nedostatkový tovar. V rámci Československa nebolo vtedy, a ešte dlho potom, žiadne iné pivo balené do plechovky,“ hovorí Karol France, dlhoročný sládok pivovaru v Hurbanove.

Vo vesmíre aj na púšti

Kvalitu a odolnosť plechovky bolo nutné preveriť a potvrdiť, že skutočne dokáže udržať kvalitnú chuť piva za každých podmienok. Aj preto prešla plechovka z Hurbanova náročnú cestu a bola súčasťou niekoľkých výnimočných svetových expedícií. Plechovka oboplávala s moreplavcom Richardom Konkolským zemeguľu na jachte a bola tiež súčasťou himalájskej výpravy na vrchol Nanga-Parbatu s výškou 8 126 metrov. O dva roky neskôr ju cyklistická expedícia do Afriky previezla Saharou, plechovka tak zvládla náročné teplotné rozdiely. V roku 1978 sa posádka ruskej vesmírnej lode Sojuz 29, kozmonauti Kovaľonok a Ivančenkov, postarala o to, aby Zlatý Bažant vyletel do vesmíru. Plechovka si tak vyskúšala extrémne podmienky na obežnej dráhe. Okrem toho bola súčasťou potápačskej výpravy do južnej Indie na ostrov Cejlón. Po návrate si pivo zachovalo svoju pôvodnú chuť a lahodnosť. Náročné podmienky preverili odolnosť plechovky a zákazníci si postupne zvykali do nové balenie. „Nemyslím si, že plechovkové pivo bolo najmä ‚výletové‘. Aj keď je pravda, že zákazníci si veľmi rýchlo uvedomili praktickosť tohto balenia a kupovali si ho práve vtedy, keď na výlet alebo dovolenku cestovali. Najmä zo začiatku sa pivo v plechovkách využívalo aj ako populárny dar alebo pri rôznych špeciálnych príležitostiach,“ spomína Karol France.

Prelomový krok

Uvedenie plechovky bolo v tom čase prelomovým technologickým krokom. Ako sa pivovarníctvo zmenilo s jej príchodom na trh? „Zvýšila sa aj prestíž hurbanovského pivovaru, ktorý si ako jediný získal rešpekt i v susednom Česku už pred samotným uvedením plechovky. Raz nás kolegovia z iného českého pivovaru dokonca požiadali o malú službu. V súvislosti s nejakou významnou exportnou zákazkou sme vtedy na našej výrobnej linke pripravili pivo v plechovkách aj pre nich. Čo sa týka pivovarníctva vo všeobecnosti, vplyvom zavedenia plechovky sa menilo len postupne a pomaly. Naopak, dnes je pivo v plechovkách jedným z najžiadanejších artiklov,“ vysvetlil Karol France. Oblasť ponúkala skvelé podmienky na výrobu piva, a preto pivovarníci ani na sekundu nezaváhali, že pivovar by mal stáť práve v tejto časti Slovenska. „Pôvodný zámer bol postaviť závod na výrobu sladu, teda sladovňu. To sa aj stalo a ako prvá začala fungovať. A prečo vlastne Hurbanovo? V Podunajskej nížine sa vždy pestovalo najviac obilnín, a teda aj jačmeňa, takže o polohe rozhodli najmä priaznivé klimatické podmienky. Bolo to najteplejšie miesto v Československu. A keďže sme už mali továreň na výrobu základnej suroviny, prečo nepostaviť aj spracovateľský závod, teda pivovar?“ ozrejmil Karol France. Dodáva, že okrem iných rozhodla aj prítomnosť zdroja kvalitnej pitnej vody, čo je pri varení piva základ. Hurbanovo, na ktoré sa viaže tento príbeh, je dodnes domovom slovenskej pivnej značky Zlatý Bažant.

Naďalej v popredí

A v čom tkvie úspech plechovkového balenia? „Plechovkové pivo aktuálne zažíva renesanciu. Je to najžiadanejší obal a vlastne viac ako polovicu všetkého piva, ktoré sa na Slovensku predá a vypije, tvorí práve plechovka. Je to boom posledných troch, štyroch rokov, keďže v minulosti bol predaj v skle, plaste a plechovke viac-menej vyrovnaný, avšak v posledných rokoch je plechovka na vrchole predajnosti. Podľa môjho odhadu sa to deje preto, lebo ľudia si doprajú čoraz častejšie pivo v pohodlí domova s priateľmi alebo si otvoria plechovku pri sledovaní televízie,“ doplnil Dušan Bachár, manažér kvality hurbanovského pivovaru.

Oslavuje aj nealko

Azda najobľúbenejší lokálny nealkoholický nápoj – Kofola – sa v plechovke prvýkrát ocitol v roku 2011. Jeho história však siaha o mnoho dekád do minulosti. V roku 1957 sa v Československu zrodil nápad vytvoriť tamojší nápoj, ktorý dokáže konkurovať západným kolovým nápojom. Táto úloha smerovala do Spojených farmaceutických závodov v Prahe, kde sa Kofola zrodila v roku 1959. Za jej vznik možno považovať nakombinovanie receptúry sirupu KOFO, ktorú priniesol tím Zdeňka Blažka. Pozostáva zo zmesi štrnástich bylinných, ovocných látok a kofeínu, ktorá sa používa dodnes. Z Kofoly sa stal obrovský hit a jej spotreba počas 60. rokov rástla tak rýchlo, že v Československu došli byliny na výrobu a museli sa začať dovážať zo zahraničia.

Viac ako polovicu všetkého piva, ktoré sa na Slovensku predá a vypije, tvorí práve tento typ obalu.

karol France, dlhoročný sládok pivovaru v Hurbanove

[Späť na obsah]

5. Búrlivé víno

[27.09.2021; Týždeň; .dobré jedlo; s. 58; jozef Koleják]

Človek sa prechádza jesenným trhom a tej vôni sa nedá vyhnúť. A keby len vôni. Okolo miesta, z ktorého vychádza, sa rozlieha pobavená vrava rozjarených ľudí užívajúcich si babie leto. V rukách držia starodávne ľudové prosecco vinobrania – krásny okrový burčiak.

.kedysi – a niekde sa s tým bohapustým snobizmom stretneme aj dnes – sa burčiak považoval za úbohý menejcenný nápoj, ktorý nehodno vziať do úst. Tí, čo túto šialenú malomestskú agendu šíria, si nezaslúžia nič iné, iba to, aby na svoje pravidelne leštené a dobre skrývané 15-ročné bordeaux zostali doma celkom sami. Pretože burčiak nie je víno, burčiak je spoločenská udalosť! Najmä teraz, keď človek nedostane bohvieaký hnedastý zliatok nadstavený neodkaleným muštom, ale môže burčiak vychutnávať pekne po sortách, po vinároch, po rôzne orientovaných svahoch. Burčiak, to je jantárová nádhera a oslava ľudského umu. Je zosobnením radosti z očakávania vína, symbolom pomalého konca obrovskej driny, ktorú so sebou prináša vinohrad a – čo si budeme hovoriť – vynikajúca bublinková rozlúčka s letom v okamihu jeho posledných záchvevov. Zrána sa nám pod nohy pripletajú mrazíky, vo vzduchu už cítiť ostrejší vzduch a kto zavíta do lesa, cíti, ako sa pôda teší na listovú pokrývku, ktorá bude pomaličky tlieť, lepiť sa na topánky a udierať do nosa. Postarší si ešte pamätajú, že v tejto sladkej dobe sa na priedomí či v záhrade v obrovskom hrnci varil slivkový lekvár a ten do ovzdušia vyfukoval omamnú, dráždivú chuť jesene. Všetko sa zafarbilo do pestrých farieb a začalo padať a lietať. Ženám rozfukovalo vlasy, chlapom strhávalo čiapky a všetci mali pri pohľade na tú nádheru akýsi nostalgický pohľad. Ľahký smútok, ktorý človeka vtedy obopne, sa dá rozohnať len jediným spôsobom: družnosťou. Vinári vtedy berú strapec po strapci, poťažkávajú v ruke, čistia ich a dávajú do prešu. Ruky majú celé lepkavé od tých medových štiav, omamnej prírodnej tinktúry, ktorú vinič najprv vytiahne koreňmi zo sedemmetrovej hĺbky, a potom zabalí do nádherných bobúľ vykúpaných v slnečnom svite. Okolo poletujú osy a včely, no všetci sa usmievajú, vedú sa rovnako lepkavé reči a ľudia majú chuť spievať. Tak sa zaháňajú chmáry. A k tomu ešte bublinky.

Človek má pocit, že to tak bolo vždy, dokonca aj pred tými 8 000 rokmi, keď sa človek niekde pod Kaukazom odhodlal ochutnať skvasený hroznový mušt a na rok ten hrozný omyl zopakovať, lebo chutil výborne, a aj pomery v osade sa po jeho vypití upravili, aj kultúrny priemysel sa rozbehol na plné obrátky, lebo vzniklo zopár vtipných a šteklivých piesní. Podľa všetkého už vtedy ľudia poznali, čo to je burčiak a boli dostatočne netrpezliví na to, aby zopár džbánov mladého rozkvaseného vína odliali bokom, nechali kvasiť rýchlejšie pri vyššej teplote a neskôr sa popri robote častovali týmto šumivým a nehorázne návykovým zázrakom. Svedčí o tom fakt, že burčiak poznajú aj v Arménsku a Gruzínsku, odkiaľ vraj víno pochádza. Hovoria mu tam machar. Mnohí sa teraz možno zháčili, mysliac si, že burčiak je čisto naša starodávna rakúsko-uhorská záležitosť. Nie, len tu sa stala skutočným sviatkom, lokálnym festivalom jesennej bujarosti, dožinkov a vinobrania. Burčiak poznajú aj vo Francúzsku, kde mu hovoria vin bourru alebo vernache, v nemeckých krajinách zas Federweisser či Sauser. V našom kultúrnom okruhu sa sústredíme na jeho búrlivú povahu, a preto mu v Dolnom Rakúsku hovoríme Sturm a na Záhorí „burčák“.

Našťastie, dnes sa už predsudky o burčiaku pracú kade ľahšie a človek môže vykročiť do viníc a vínnych chotárov s ozajstnou chuťou. V každej pivničke vám radi predvedú, aký bol tohto roku ročník. Až tu človek uvidí, čo je to za rehoľu, táto vínna kultúra. Väčšiu oslavu rôznorodosti veru na Slovensku nenájdeme. A po ochutnaní burčiaka, ktorý sa kedysi zásadne servíroval k pečeným gaštanom a slaným koláčom, sa môžeme s vervou pustiť do pomáhania. Vinohradníci a vinári teraz potrebujú každú ruku.

Autor je scenárista

—-

AKO N A BURČIAK

Aby sme mali z ochutnávania šumivého jesenného moku plného vitamínov a stopových prvkov ozajstnú radosť, mali by sme najprv vedieť, ako si burčiak dobre vybrať a rozoznať zrno od pliev. V prvom rade si burčiak zásadne kupujeme od overených predajcov, ideálne pestovateľov alebo priamo výrobcov vína. Ochutnávame ho zásadne hneď pri kúpe, žiadne až doma, v súkromí. Môžete totiž kúpiť mačku vo vreci. Burčiak by mal mať mliečnožltú, okrovú farbu s jemným kalom. Nemal by byť hustý ani hnedý, to by znamenalo, že ho nariedili neodkaleným muštom. Burčiak musí mať príjemnú ovocnú arómu s jemnou dochuťou kvasiniek. Ak je príliš svetlý, je riedený vodou a radosť neprinesie. Burčiak pijeme zásadne čerstvý, pokiaľ možno v deň, keď sme ho kúpili. Ak si ho však chceme odložiť na druhý deň, dajme ho do chladničky, no fľašu neuzatvárajme, ale nechajme ho dýchať. Burčiak totiž ešte stále pracuje a mohol by nám vybuchnúť. Pri jeho konzumácii dávame pozor na množstvo. Starí harcovníci síce hovoria, že človek má vypiť toľko burčiaku, koľko má v sebe krvi, no ide stále o alkohol. Na to netreba zabúdať. Rovnako aj na to, že obsahuje živé kvasinky, ktoré majú vo väčšom množstve laxatívny účinok.

[Späť na obsah]

9. Hojsík: Pri preprave zvierat sa obchádzajú pravidlá Únie, stačí zmeniť sprievodné papiere

[26.09.2021; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 18:18; SITA]

Pravidlá Európskej únie (EÚ) o transporte zvierat sú často obchádzané cez zmenu sprievodnej dokumentácie. Pre agentúru SITA to uviedol poslanec európskeho parlamentu Martin Hojsík (PS/RE).

Ten spolu s vyšetrovacím výborom Európskeho parlamentu (EP) pre transporty zvierat uskutočnil tento týždeň dvojdňovú návštevu bulharsko-tureckého hraničného prechodu Kapitan Andrejevo, cez ktorý smeruje 45 percent všetkých transportov živých zvierat z krajín EÚ do krajín mimo nej.

Vyšetrovanie výboru na hraniciach ukázalo, že pri preprave zvierat často dochádza k porušovaniu pravidiel EÚ. Zvieratá sú vo vozidlách prevážané dlhé hodiny natlačené na seba bez toho, aby sa mohli pohnúť a vytvoriť si akékoľvek pohodlie.

Kontroly sú nedostatočné

Podľa Hojsíka vyšetrovanie potvrdilo aj obavy, že nielen v Bulharsku, ale aj iných krajinách EÚ vrátane Slovenska, nie sú dostatočné kontroly pri nakládke zvierat, napríklad, čo sa vybavenia kamiónov na prepravu týka.

„Pri preprave zvierat nie je výnimkou, že transport, ktorý má cieľovú stanicu blízko za hranicami, dostane pokyn pokračovať tisíce kilometrov ďalej bez vykladania zvierat. Jednoducho zmenia sprievodné papiere,“ povedal pre agentúru SITA Hojsík.

Niektoré kamióny so živými zvieratami pritom čakajú na povolenie prekročiť hranicu aj niekoľko hodín, či dokonca dní v horúčavách. Podľa europoslanca vyšetrovanie preukázalo, že za zdržania nemôže bulharská, ale turecká strana.

„Vítam ochotu bulharských úradov podeliť sa s nami o informácie o preprave zvierat cez túto hranicu, ako aj pripravenosť neplánovane ukázať nám odpočinkové miesto pre zvieratá. Žiaľ tu už nebola ochota ukázať kamerové záznamy z odbavovania transportov zvierat, nemali sme tak možnosť si overiť skutočnosti aj na kamerových záznamoch,“ ozrejmil Hojsík.

Zvieratá sa zbytočne trápia

Europoslanec sa už roky zasadzuje za dôrazné zmeny v transportoch živých zvierat. Tie sú podľa neho totiž v mnohých prípadoch prepravované úplne zbytočne.

Ide pritom o prípady, kedy zvieratá určené na porážku nie sú zabité v krajine pôvodu, ale v krajine do ktorej sú vyvezené, pričom sa zbytočne trápia pri transporte.

Podobný problém nastáva aj v prípade zvierat určených na množenie, kde by stačilo miesto živých zvierat prepravovať genetický materiál.

Zo Slovenska sú takto prevážané zvieratá napríklad do Uzbekistanu či Kazachstanu, do ktorých cesta trvá bez prestávky približne 70 hodín. Hospodárske zvieratá zo Slovenska dokonca končia niekedy v destináciách, ako sú Líbya, Kuvajt či Brazília.

Výbor pripraví správu

Vyšetrovací výbor EP pre transporty zvierat do konca tohto roku pripraví správu, do ktorej zahrnie zistenia súvisiace s vyšetrovaním na bulharsko-tureckých hraniciach. Správu následne prerokuje EP aj Európska komisia (EK).

Podľa Hojsíka zároveň výbor pripraví návrhy legislatívnych zmien, ktoré by mali riešiť problémy s transportami a bude od EK požadovať sprísnenie kontrol dodržiavania pravidiel transportov zvierat v rámci členských krajín EÚ.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/hojsik-pri-preprave-zvierat-sa-obchadzaju-pravidla-unie-staci-zmenit-sprievodne-papiere/

[Späť na obsah]

10. Šéfuje poľnohospodárskemu družstvu v Bratislave: Vinohrady rozožiera rakovina chamtivosti

[26.09.2021; pravda.sk; EKONOMIKA; 00:00; Jozef Sedlák]

Pravda Ekonomika Ľudia Šéfuje poľnohospodárskemu družstvu v Bratislave: Vinohrady rozožiera rakovina chamtivosti

1 Bratislava bola po stáročia mestom vína. Zo stoviek hektárov zostalo pár desiatok. Výrečne to ilustruje príbeh PD Vinohrady, kde ešte pred 30 rokmi obrábali vinice na 280 hektároch. Teraz sa ich plocha scvrkla na 33 hektárov. Aká je vinohradnícka budúcnosť Bratislavy? Ján Drobný, predseda poľnohospodárskeho družstva Bratislava-Vinohrady sa obáva, že aj posledné rodiace vinice pohltí výstavba.

Foto: Jozef Sedlák Predseda PD Bratislava-Vinohrady Ján Drobný bojuje s družstevníkmi o udržanie jedného z posledných rodiacich vinohradov na území Bratislavy.

1 zdielať

Obrábate už len jednu devätinu z pôvodnej plochy vinohradov. Kam sa podeli vinohrady ležiace na 250 hektároch pôdy?

Ako to fungovalo?

V čom spočíva jedinečnosť vinohradníckych pozemkov?

Je to jednoduché. Malokarpatské vinohrady ležia na slnečných polohách s dobrou juhovýchodnou expozíciou, majú zloženie pôdy a mikroklímu, akú potrebuje vinič. Pre pšenicu je to chudobná pôda, ale pre vinič vynikajúca. Na Slanci, rastie výborná Frankovka modrá, Neronet a Müller Thurgau. Pôda sa každým metrom nadmorskej výšky mení, z hlinito-piesčitej prechádza do ílovitej, pribúdajú v nej kamene, ktoré sa cez deň od slnka nahrejú a v noci vyžarujú do okolia teplo. To viniču, ktorý v pôde nachádza všetky životne dôležité látky, prospieva. Z kontrastu tepla a chladu sa rodí pozoruhodná aróma hroznových bobúľ. Naše víno je minerálne, plné, husté, ako vravievali naši dedovia. Vinohrady dotvárali doteraz aj kolorit, panorámu mesta. To živelne rastie, ľudia, čo zbohatli, chcú bývať pod lesom, vo vinohradoch. Vôbec ich netrápi, že každým novým domom ubudne z vinohradov a z vína.

Čítajte viac Slovenskí poľnohospodári budú pracovať viac ale za menej peňazí. Problémom sú ekoschémy Prežijú vaše vinohrady v 21. storočie?

Kto ich môže dať?

Veď to. Krátko po vstupe Slovenska do EÚ, bolo to v roku 2008, navrhol Brusel obmedziť kvôli nadprodukcii vína plochu vinohradov. Za každý hektár vyklčovanej vinice ponúkol 9¤000 eur. Slovensko na to doplatilo. Hlad developerov po superpolohách mala o šesť rokov neskôr utíšiť novela zákona sťažujúca vyňatie vinohradníckej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Vidíte však, aká je realita. Rozloha vinohradov nielen na území Bratislavy, ale vôbec pod Malými Karpatmi z roka na rok klesá. Vinohrady, aj tie, čo ešte obrábame, je pritom najvyšší čas obnoviť.

Čo súri obnovu a čo jej súčasne bráni?

Vinič je dlhoveká rastlina. Vo Francúzsku sú aj viac ako 60-ročné vinohrady. Potom ich však treba vyklčovať a nanovo vysadiť, tobôž keď kry začnú odumierať. V našich viniciach sa objavila choroba eska, okrem nej je tu fytoplazmatická choroba stolbur. Pokiaľ nemáme pozemky v dlhodobom prenájme, aký zmysel má dosádzať nové mladé štepy? Pri krátkodobých nájmoch sú to peniaze vyhodené do vetra.

Existuje vôbec nejaké východisko zo slepej uličky?

Čítajte viac Investori sa do stavby zelených elektrární nehrnú Bliká ešte nejaké svetielko na konci tunela?

Koľkým ľuďom dáva prácu vaše družstvo?

Máme desať stálych zamestnancov, v sezóne prichádzajú brigádnici. Ale už sa na nich nedá veľmi spoliehať. Ľuďom práca pod holým nebom nevonia. Hrozno zberáme kombajnom. Technológie sa zdokonalili, stroj pozberá hrozno lepšie ako v minulosti väčšina najatých zberačov. Keď si zrátame výdavky na ľudí, kombajn je efektívnejší.

Lenže všetky práce nie sú ešte zmechanizované ====.

To je pravda, najviac to vidno pri reze, kde si najímame odborníkov, ktorí vedia ostrihať vinič. Neviem, kto bude túto prácu robiť o pár rokov, kto vôbec bude vedieť chytiť nožnice do ruky.

Je to dôsledok toho, že vinohradníctvo a vinárstvo už nie sú dedičnou profesiou, že prestíž poľnohospodárstva a spolu s ním aj školstva, ktoré pripravuje mládež na poľnohospodárske profesie, upadá?

Prostredie, v ktorom žijeme, sa úplne zmenilo, ľudia vyznávajú iné hodnoty. Až teraz, keď sme prišli o najcennejšie vinohradnícke územia, nastáva vytriezvenie. Školy robia, čo môžu, ale adeptov na štúdium je málo. My napríklad aktívne spolupracujeme so Strednou odbornou vinohradnícko-ovocinárskou školou v Modre. Stále si udržiava požadovaný štandard, ale dnes na nej študujú spravidla deti malých vinohradníkov a vinárov. Tí potom zostávajú v rodinných firmách. Odborné školstvo nevychováva mládež pre celý poľnohospodársky trh práce. To veľa hovorí o tom, akú pozornosť venuje štát poľnohospodárstvu a potravinárstvu. Necháva veci napospas osudu, a tak ide odbor študovať iba hŕstka mladých, ktorá je presvedčená, že do konca života bude pracovať vo vinohrade a v pivnici.

Ako ste sa stali vinohradníkom vy?

O mojom osude rozhodla takpovediac dedičná výbava, rodinné korene. Vyštudoval som hotelierstvo, ale moja najbližšia rodina, aj strýko a babička boli spätí s družstvom. Mám 48 rokov a jeho členom som od dvadsiatich rokov. Detstvo aj dospievanie som prežil vo vinohradoch, mali sme záhumienky, pohybujem sa v nich naozaj odmalička.

Ján Drobný (48), je predsedom PD Bratislava-Vinohrady posledných šesť rokov. Potomok bratislavských vinohradníkov vyštudoval hotelovú školu, podnikal v gastrosektore a teraz manažuje družstvo. Na výstave Michelangelo v Kapskom Meste v JAR sa bariková frankovka 2017 stala šampiónom červených vín. Skvelý úspech vína, ktorého budúcnosť ohrozuje nenásytne rastúce mesto.

https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/601852-vinohrady-rozoziera-rakovina-chamtivosti/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

11. Nie všetko, čo sa tvári ako mangalica, je mangalica

[25.09.2021; Sme; VÍKEND; s. 6; Ela Rybárová]

Chlpaté prasatá za socializmu takmer vymreli, dnes ich ohrozuje zmena klímy

Chlpatý kožuch a k tomu rypák. Mangalice vyzerajú ako prasiatka vo vlnenom kabáte. Kým za socializmu tieto pôvodom uhorské prasatá takmer vymreli, lebo sa nehodili na masovú produkciu a ich mäso by ste v obchodoch hľadali márne, v posledných rokoch dopyt po nich výrazne narástol.

„Máme záujem z Nemecka aj z Anglicka, ale nemáme kapacity. Dodávame najmä na Slovensko. Stále zvyšujeme produkciu, ale nikdy to nestačí,“ hovorí majiteľ farmy Mangalica v Hurbanove Jozef Kajan. Sám nie je typickým farmárom. Je vyštudovaným umeleckým kamenosochárom a neskôr mal stavebnú firmu. Pred desiatimi rokmi však začal chovať mangalice. Klobásu alebo slaninu z nich dovtedy nikdy neochutnal. Zvieratá, ktoré predtým videl v Maďarsku, sa mu však páčili a boli nenáročné pre začínajúceho chovateľa. „Je to divoké plemeno. Sú odolnejšie proti zime aj chorobám,“ hovorí. Najprv choval jednu-dve mangalice pre rodinu, neskôr viac pre známych, ktorým zachutili, až dospel k tomu, že má na farme viac než tristo prasiat, vlastný bitúnok aj mäsovýrobu. „So stavebnou firmou už končím. Viac ma baví farma, ako sa rozčuľovať s ľuďmi na stavbe,“ hovorí s úsmevom.

Škrabkanie za ušami

Mäso z mangalice je dobre prerastené a hodí sa na výrobu kvalitnej šunky, slaniny či oškvarkov. Okrem toho má vysoký obsah nenasýtených tukov, prírodných antioxidantov a omega-3 mastných kyselín. „Mramorovaný tuk je priamo v mäse, nielen na povrchu. Tuk je nosičom chute, a preto je mäso z mangalice oveľa chutnejšie a šťavnatejšie ako pri bielych ošípaných,“ vysvetľuje Kajan. Plemeno bolo vyšľachtené okolo roku 1830, keď habsburský cisár František I. skrížil polodivoké chlpaté prasatá, ktoré dostal do daru od srbského princa, s domácim druhom. Mangalica bola v Uhorsku populárna pre vysoký podiel slaniny, ktorá sa dala skladovať oveľa dlhšie ako mäso. Chov mangalíc upadol po druhej svetovej vojne pre nižšiu kúpnu silu obyvateľstva a ich osud takmer spečatilo následné obdobie socializmu. Nehodili sa do masovej výroby, a tak v Maďarsku zostalo do začiatku 90. rokov len menej než tristo kusov. Keď Kajan začínal chovať mangalice, na Slovensku sa tomu venoval málokto. „Len jeden-dvaja ľudia mali pár kusov. Učil som sa na vlastných chybách,“ hovorí Kajan. Dnes už je u nás viac väčších chovateľov a v susednom Maďarsku, kde má mangalica veľkú tradíciu a je jej venovaný aj gastronomický festival, ročne odchovajú 60-tisíc kusov týchto zvierat, prevažne na export. Kajan začína chovať aj japonské wagyu kravy, z ktorých sa v Japonsku vyrába najdrahšie hovädzie mäso kobe. Práve k tomuto mäsu niektorí gurmáni pre jeho kvalitu a mramorovanú štruktúru prirovnávajú mäso z mangalíc ako „kobe bravčové“. Zápach v chlieve mangalíc nie je taký intenzívny ako v chlievoch bežných bielych ošípaných. Sú chované na slame a behajú vo výbehoch. Sú veľmi mierne a dajú sa nielen chovateľom, ale aj nám neznámym poškrabkať za ušami. Kajan je zvyknutý na pach mangalíc a neprekáža mu. „No napríklad mojej manželke veľmi smrdia. Keď prídem domov, nepustí ma ani na sedačku, musím ísť rovno do sprchy,“ usmieva sa. Hoci mená mangaliciam nedáva, hovorí, že už sa mu stalo, že si s niektorou vytvoril taký vzťah, že mu bolo ľúto ju usmrtiť. „Mali sme jednu, ktorá keď bola malá, ostatné jej obhrýzli uši tak, že o ne úplne prišla. Bola veľmi prítulná a veľmi dobre vychovávala mláďatá,“ spomína Kajan.

Sušená šunka aj ľadová slanina

Mangalice vo výbehu sú hrdzavé, čierno-biele aj sivasté. Je tu tiež viacero krížencov. Niektoré v lete zhadzujú srsť. Čím viac chlpov majú, tým je v nich väčší podiel mangalíc. Majú v priemere päť-šesť mláďat, čo je v porovnaní s bielymi ošípanými polovica. Taktiež je ich ťažšie vykŕmiť, trvá to dlhšie. Pre zvieratá sú najnáročnejšie horúčavy, ktoré sú v posledných rokoch intenzívnejšie ako predtým. Majú pre ne aj problémy s graviditou. Častejšie dochádza k spontánnym potratom. „Snažíme sa to riešiť mikrotryskami, ktoré vytvárajú vodnú hmlu,“ hovorí Kajan. Zákazníci do vzorkovej predajne, ktorú majú v Hurbanove, merajú podľa majiteľa cestu aj dvesto kilometrov. „Máme nejedného zákazníka, čo je ochotný si prísť nakúpiť aj zo Žiliny,“ hovorí Kajan. Najviac sa nakupujú klobásy, a to najmä pred Vianocami. Výrobky z mangalíc sú aj štvornásobne drahšie v porovnaní s výrobkami z bielych ošípaných. „V maloobchode stojí naša sušená šunka toľko ako prosciutto,“ hovorí Kajan. Napriek tomu si ich podľa neho nekupujú tí najbohatší. „Možno šesťdesiat percent našich zákazníkov tvoria obyčajní ľudia, ktorí kedysi chovali zvieratá doma,“ hovorí. Zakladajú si na tom, že používajú pri svojich výrobkoch iba soľ a korenie. „Žiadne dusitany, konzervanty ani rýchlosoľ,“ hovorí. Za svoj najexkluzívnejší produkt považuje sušenú šunku z mangalice. „Je to vykostené zadné stehno. Mesiace je naložené v soli a bylinkovom náleve, následne sa niekoľko dní údi na dreve, potom ho natrieme špeciálnym kváskom a nakoniec vyzrieva minimálne pol roka. Je podobná ako prosciutto,“ opisuje. Ďalšou špecialitou je takzvaná ľadová slanina. „Je to biela chrbtová slanina, ktorá sa vykrojí a zahrabe sa do soli. Vôbec sa neúdi a vyzerá ako kus ľadu.“ Z farmy v Hurbanove zásobujú dvadsať až tridsať predajní. „Najprv v Bratislave, ale teraz už aj v Košiciach, Prešove, Humennom, Prahe či v Karlových Varoch,“ približuje Kajan. Okrem toho majú e-shop, v ktorom práve spúšťajú dodávky aj do Bratislavy.

Produkty z mangalice už možno nájsť aj v obchodných reťazcoch. „No nie všetko, čo je v obchode prezentované ako mangalica, je naozaj z mangalice. Je tam napríklad len päť percent jej mäsa,“ hovorí Kajan. Dáva aj tip, ako rozpoznať klobásu, ktorá je skutočne z mangalice. „Keď uschne, rozmrví sa, mäso nedrží spolu. Nie je ako guma.“ Hoci by podľa Kajanových slov vedeli dodávať výrobky pre celé Slovensko, nedokážu to urobiť tak, aby si zároveň udržali aj kvalitu. „Naši štyria mäsiari sú vyťažení na 120 percent a nájsť dnes kvalitného mäsiara je doslova nemožné. Kedysi bola sezóna len v zime, ale dnes už nechápeme, koľko klobásy sa spotrebuje aj v lete,“ uzatvára Kajan.

Ela Rybárová © SME

Fakty o mangaliciach

Boli vyšľachtené v 19. storočí v Uhorsku krížením lokálneho druhu prasiat s polodivokými prasatami. Chovajú ich najmä v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a na Balkáne, no viacero väčších aj menších chovateľov je už aj na Slovensku. V Maďarsku ročne odchovajú 60-tisíc kusov mangalíc. Je to nenáročné a odolné plemeno s kučeravou srsťou. Mäso vyhľadávajú gurmáni pre jeho šťavnatosť.

[Späť na obsah]

12. Úradníci v Hriňovej mali zemiakový teambuilding!

[25.09.2021; Nový Čas; Slovensko; s. 8,9; Denisa Horváthová]

Autor: Denisa Horváthová I Foto: amú hrinova

HRIŇOVÁ – V jednote je sila! V Hriňovej (okr. Detva) v posledných rokoch idú zamestnanci úradu na prenajaté políčko a spoločne vyberajú „obecné zemiaky“, aby sa stmelil kolektív a navyše úroda poslúži pri naplánovaných akciách. Úradníci vôbec nefrflali, ochotne si vyhrnuli rukávy a pustili sa do práce. Koľko kíl nazbierali a ako dlho im to trvalo? „So sadením zemiakov sme začali pred desiatimi rokmi, keď sme založili tradíciu podujatia Gazdovanie na hriňovských lazoch. Potrebovali sme políčko s obilninami a so zemiakmi, aby sme mohli návštevníkom ukázať tradičné postupy pri gazdovaní,“ vysvetlil primátor Hriňovej Stanislav Horník. Vždy na jar sa teda krumple strojovo zasadia, počas roka sa aj postriekajú a na jeseň ich treba vybrať zo zeme. Kroky tridsiatky úradníkov tak počas jedného dňa putujú na políčko s rozlohou štvrť hektára.

Na pomoc im chodí aj furman s dvoma koníkmi, ktoré zemiaky vyorú zo zeme. „Nemáme klasický teambuilding ako ostatní, ale stretneme sa na čerstvom vzduchu pri robote. Je to taký psychohygienický deň. Veľa sa pri tom nasmejeme, pozabávame, je to pre nás vítaná zmena,“ ozrejmil Horník.

Tento rok bola úroda slabá, vlani to bolo opačne, zamestnancom úradu nestačila korba na vétrieske. Tento rok nazbierali len 10 vriec. Vykopané zemiaky potom putujú do tradičnej hlinenej pivnice, ktorú majú v drevenici legendárneho lúčničiara Štefana Nosáľa. Časť krumpľov slúži aj ako výslužka pre šikovných úradníkov, väčšinu však využijú na ďalších mestských akciách. Podľa primátora sa z nich robia tradičné hriňovské pacále na špoherte.

[Späť na obsah]

13. Na strednej škole v Pribeníku vypestovali pomocou agrokruhov takmer sedem ton zeleniny

[25.09.2021; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 20:54; SITA]

Na modelovej školskej farme na elokovanom pracovisku župnej Strednej odbornej školy agrotechnických a gastronomických služieb v Pribeníku (okres Trebišov) vypestovali takmer sedem ton zeleniny. Tú vypestovali študenti za pomoci majstrov odbornej výchovy v systéme Agrokruh.

Na dvanástich kruhoch v tvare špirály, ktoré obrábali štyri otočné ramená na elektrický pohon, vypestovali koreňovú zeleninu, ale aj tekvice, paradajky či kukuricu.

Informovala o tom hovorkyňa predsedu Košického samosprávneho kraja (KSK) Anna Terezková.

Úroda neostane bez úžitku

„Úroda v objeme takmer sedem ton zeleniny z modelovej farmy, ktorú zriadil Košický samosprávny kraj, neostane bez úžitku. Okrem toho, že budúci poľnohospodári si na poliach vyskúšali moderné a k prírode šetrné pestovanie, výsledok ich práce sa dostane na stôl ďalším stredoškolákom. V týchto dňoch bezodplatne distribuujeme vypestovanú zeleninu do jedální župnej Hotelovej akadémie v Košiciach a Gymnázia v Kráľovskom Chlmci. Dodávky zeleniny chceme postupne distribuovať do jedální ďalších škôl či zariadení sociálnych služieb,“ informoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Do konca septembra bude prebiehať zber zvyšnej úrody. Počas októbra a novembra budú navážať piesok a kompost na pôdu, aby sa v budúcej sezóne zlepšila jej úrodnosť.

Jednotlivé ramená systému Agrokruh sa nebudú demontovať, žiaci ich pred zimou izolujú tak, aby sa nepoškodili a mohli ich použiť v nasledujúcej sezóne. Komponenty budú uskladnené v priestoroch školského hospodárstva.

Zasadia semená v bio kvalite

Systém obrábania poľnohospodárskej pôdy s využitím agrokruhov môžeme na Slovensku vidieť na troch miestach, iba v Pribeníku ide o prvú oficiálnu verziu funkčného prototypu.

Na poliach modelovej farmy tento rok vysadili približne jedenásť druhov plodín, podľa riaditeľky SOŠ v Pribeníku Silvie Sakáčovej sa im najviac osvedčilo pestovanie zeleru, papriky, cibule, cukety, cvikly či fazule.

„Ako pri každom pilotnom projekte, aj pri tomto sme sa stretli s problémami, ktoré sme nevedeli ovplyvniť. Išlo hlavne o počasie a striedavé obdobia sucha a dažďa, ktoré niektoré druhy zeleniny znehodnotilo. Všetko ostatné sme riešili operatívne hlavne v spolupráci so Strednou priemyselnou školou strojníckou v Košiciach, ktorá vždy zabezpečila rýchly servis ramien agrokruhov. Poďakovanie patrí aj zamestnancom školy, ktorí sa o polia starali počas prázdnin. Verím, že nasledujúca sezóna bude ešte úrodnejšia,“ dodala Sakáčová.

Už budúci rok študenti zasadia semená v bio kvalite, aby zelenina vypestovaná na modelovej farme mohla získať označenie bio zelenina.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/na-strednej-skole-v-pribeniku-vypestovali-pomocou-agrokruhov-takmer-sedem-ton-zeleniny/

[Späť na obsah]

14. Choré gaštany

[25.09.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Michaela Bendíková / Patrik Švajda;Mária Chreneková Pietrová]

Patrik Švajda, moderátor: „Modrý Kameň, mesto, kde umierajú gaštany.“

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Pýcha zaniká a stromy likviduje choroba, ktorá už zasiahla takmer všetko.“

Michaela Bendíková, redaktorka: „Žalostný pohľad, a to nielen pre pestovateľov. Do stromov sa zahryzla rakovina.“

Mária Bednárová, primátorka Modrého Kameňa: „Je to takzvaná rakovina kôry gaštana jedlého, ktorá sa tu vlastne už šíri skoro 30 rokov. Akože v tých počiatkoch to bolo také slabšie, ale je to už ako taká púštna krajina, ktoré sú vyschnuté.“

Michaela Bendíková: „Takto to vyzeralo v minulosti. Stromy boli obsiate hnedými plodmi.“

Helena Ferencová, riaditeľka hradu v Modrom Kameni: „Gaštany sem priniesli Turci v 16. storočí a tu v okolí Modrého Kameňa je jedna z najväčších gaštaníc na Slovensku.“

Michaela Bendíková: „Pred niekoľkými rokmi odvážali úrodu z gaštaníc nákladiakmi, teraz je zničených 90 % stromov.“

Ján Fekete, pestovateľ: „Prišla rakovina a koniec. Rakovina je toto, to je už kampes dolores.“

Michaela Bendíková: „Odkiaľ sa choroba ku gaštanom dostala sa len špekuluje.“

Mária Bednárová: „Tá choroba sa vlastne šíri vzduchom a vtákmi a pokiaľ tie choré stromy tu budeme mať, tak akokoľvek budeme niečo robiť aj s novými sadenicami, tak tú chorobu nevykoreníme.“

Ján Fekete: „Tento sa ešte drží, tu už vidno, sa už vyškierajú, celkom pekné sú. Na tento som sa veľmi spoliehal, ten je už tiež odsúdený na zánik, bohvie čo bude. Takže tam treba odpíliť od vrchu, ošetriť neviem čím.“

Michaela Bendíková: „Staré a choré stromy chcú vypíliť. Problémom ale je, že sú na súkromných pozemkoch. Pár ich zostane, ale to už zašlú slávu gaštanovému mestu nevráti.“

Ján Fekete: „Musím ho pobozkať, drž sa gaštanček. Pichľavý bozk.“

Michaela Bendíková: „Z Modrého Kameňa Michaela Bendíková, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

15. Slovensko je jedným zo svetových lídrov vo výskume včelieho medu: Juraj sa zaradil medzi najvýznamnejších expertov

[25.09.2021; cas.sk; Čas.sk; 12:00; TASR]

Otvoriť galériu

Americká internetová platforma Expertscape realizovala nezávislé medzinárodné hodnotenie lekárov, vedcov a inštitúcií pôsobiacich v biomedicínskej oblasti.

Na základe výsledkov zaradila Juraja Majtána z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) medzi najvýznamnejších svetových expertov vo výskume včelieho medu. Majtán sa v publikovanom rebríčku umiestnil na ôsmom mieste z celkových 14.583 hodnotených pracovníkov a patrí k najlepším 0,1 percenta expertov. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

“Je veľmi príjemné vidieť, že aj tu na Slovensku môžeme držať krok so zahraničnými pracoviskami a byť jedným zo svetových lídrov vo výskume medu,” skonštatoval Majtán a zdôraznil, že tento úspech sa netýka len jeho vedeckej práce, ale je zásluhou celého kolektívu vrátane zahraničných spolupracovníkov. Ťažiskom vedeckého bádania Majtána je výskum nových kvalitatívnych znakov včelích produktov a štúdium terapeutických účinkov medu pri liečbe nehojacich sa a chronických rán.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa Slovenska akademia vied (@akademiavied)

Majtán pôsobí ako lektor Slovenského zväzu včelárov, je zakladateľom Slovenskej apiterapeutickej spoločnosti a projektu Medové laboratórium. Jeho pracovníci poskytujú pravidelné konzultácie najmä včelárom, včelárskym farmám a priemyselným producentom medu prevažne zo Slovenska a Českej republiky. “Po zverejnení týchto výsledkov očakávame, že budeme oslovovaní aj zahraničnými subjektmi, či už so žiadosťami o konzultácie alebo o vykonanie laboratórnych expertíz. V neposlednom rade nám tento výsledok otvára aj nové možnosti spoluprác v základnom výskume medu,” dodal molekulárny biológ. Expertscape je online databáza, ktorá hodnotí lekárov, vedeckých pracovníkov a inštitúcie podľa ich odborného zamerania vo viac ako 29 000 biomedicínskych témach. Vykonáva to na základe patentovaného algoritmu vychádzajúceho z vedeckých štúdií indexovaných v databáze Medline. Zostavené poradie závisí od viacerých faktorov: od aktuálnosti publikovanej práce, kvality časopisu, v ktorom bol uverejnený, od druhu článku a od toho, či je daný vedec prvým autorom.

Foto:

Ťažiskom vedeckého bádania Majtána je výskum nových kvalitatívnych znakov včelích produktov a štúdium terapeutických účinkov medu pri liečbe nehojacich sa a chronických rán. Zdroj: iStockphoto

https://www.cas.sk/cl/1002845/2590225/slovensko-je-jednym-zo-svetovych-lidrov-vo-vyskume-vcelieho-medu-juraj-sa-zaradil-medzi-najvyznamnejsich-expertov

[Späť na obsah]

16. Kráľovstvo za koňa, žrebčín za nič na svete

[25.09.2021; pravda.sk; Žurnál; 00:00; Pravda]

Pravda Žurnál Reportáž Kráľovstvo za koňa, žrebčín za nič na svete

0 Vášnivá láska medzi človekom a koňom trvá už tisícročia. Jeden pre druhého sa stali zmyslom bytia vyúsťujúceho neraz až do sebaobetovania. Človek a kôň menili dejiny a hranice ríš. Pre národy sa stal kôň prvkom sebauvedomenia a identity, symbolom bohatstva, kultúrnosti a vkladu do rozvoja ľudstva. Slovensko do tejto pokladnice prispieva cez Národný žrebčín Topoľčianky už sto rokov.

Foto: Jozef Sedlák Topoľčianski jazdci na lipicanoch zdravia divákov.

0 zdielať

Kone sa, pravdaže, na Slovensku objavili dávno predtým. Na koňoch prebrodili Dunaj a zastavili sa až pri Trenčíne légie rímskeho cisára Marka Aurélia. O tisíc rokov neskôr sa kone stali pýchou uhorských kráľov. Vpády Tatárov spustošili krajinu, ale dopomohli k osvieženiu krvi ušľachtilými orientálnymi koňmi. Dejiny chovu koní sú plné protirečení, vzostup sa paradoxne rodí z úpadku

Skúmajúc kone a ich pôvod, spoznávame seba samých a prekvapujúco zisťujeme, koľkými konskými nitkami sme spojení s netušenými diaľavami Eurázie. Vedie nás k nim genetická stopa ukrytá v plemene koní chovaných v Národnom žrebčíne. Niektoré cenné plemená sa, žiaľ, celkom nedávno stratili v prepadlisku dejín v dôsledku privatizačnej honby za majetkom, iné sa vďaka fanatickej oddanosti koniarov podarilo uchovať.

Ročne príde do Topoľčianok 50-tisíc návštevníkov. Ako pribúda ľuďom voľný čas a živé kone sú vzácnejšie ako tie ukryté pod kapotou áut, čoraz väčším lákadlom sa stáva žrebčín, barokový zámok s parkom, lesy, zubria obora aj možnosť ochutnať miestne víno priamo v pivniciach vinárskych závodov.

Atraktívnosť Topoľčianok, obce s troma tisíckami ľudí, je mimoriadna. Nepochybne sa o to zaslúžil vzácny topoľčiansky chov lipicanov, až do zániku rakúsko-uhorskej monarchie ozdoba cisárskeho dvora Habsburgovcov. Lipicany však nie sú jediným plemenom, ktoré tu chovajú. Po pastviskách v zovretí pohorí Tribeč a Vtáčnik sa preháňajú ďalšie kone. Legendami vojnových ťažení opradený huculský kôň, ktorý pomohol armáde generála Ludvíka Svobodu dobyť Dukliansky priesmyk. Chovajú tu arabského plnokrvníka aj shagya-araba, aj v 20. storočí vyšľachteného slovenského teplokrvníka.

Topoľčianky sú jednoducho eldorádom koní.

Storočnica Národného žrebčína Topoľčianky

Pozrite si momenty zo storočnice Národného žrebčína Topoľčianky, kde sa predstavili jazdci z 11 krajín.

Fotogaléria 0 fotiek

Zamilovaní Habsburgovci

Kde sa vzal genius loci územia, ktoré sa otvára z juhu do teplej Podunajskej nížiny a zo severu ho chráni veniec pohorí raz s modrastým, inokedy livrejovo-zeleným nádychom? Krajine ho podarovali štvrtohory. Príjemná klíma žičiaca pestovaniu vína, voňavé lúky, lesy plné zveriny, naozaj Bohom požehnané územie. Po stáročia sa oň súperilo a majitelia – bohatá šľachta – svoj klenot radi vystavovali na obdiv. Posledný z rodu Keglevičovcov ho premárnil, zbankrotoval a v roku 1890 ovládli Topoľčianky Habsburgovci.

Dlhé stáročia táto rodina patrila k najmocnejším dynastiám v Európe. V 16. storočí šikovnou sobášnou politikou získala aj španielsku korunu, ktorej ozdobou boli starošpanielske kone. Ich sila, výbušnosť a grácia, podčiarknutá dovtedy neznámymi baletnými prejavmi koňa a jazdca, uchvátila Karla II. von Habsburg. V roku 1580 dal na svoje panstvo v Lipici v dnešnom Slovinsku došikovať z Iberského polostrova tri žrebce s dvoma tuctami kobýl.

Ešte o rôčik skôr prišla podobná ekipa starošpanielskych koní do Kladrúb nad Labem. Tak Habsburgovia položili základ dvom slávnym plemenám – v Čechách starokladrubským belušom a vraníkom a v dnešnom Slovinsku lipicanom. Tie sa o tri a pol storočia neskôr vynorili na Slovensku v Topoľčiankach.

Česi dnes vyzdvihujú starokladrubské kone ako najstaršie národné plemeno, ale pre poriadok vecí uveďme, že vzišlo, ako to starostlivo vedené plemenné knihy dokladajú, zo španielskeho prameňa práve tak ako lipicanské, ktoré sa už sto rokov chová na Slovensku.

Pátrajúc ďalej, zistíme, že v žilách či už starokladrubských, alebo lipicanských koní koluje aj krv tátošov pochádzajúcich z Talianska, z Neapola. V oboch krajinách teda nadväzujeme na spoločné historické dedičstvo, aj keď v každej z nich sa potomkovia slávnych koní uberali svojou vlastnou originálnou cestou.

Slovensko, prirodzene, viac zaujímajú kone z Lipice. Ich španielski a neapolskí predkovia boli vo svojej podstate bojové kone. S jazdcom sa neraz ocitali v obkľúčení útočiacich protivníkov. Kôň vyslobodzoval svojho pána tým, že sa staval na zadné nohy a tromi či viacerými skokmi sa vzdialil útočníkom, uštedriac im pritom ešte zopár rán zadnými kopytami.

Časom našli tieto kone aj iné uplatnenie. Svoju silu a obratnosť predvádzali v turnajoch stredovekých rytierov. V ére baroka sa zmenili na ojedinelých tanečníkov. A zapriahané do cisárskeho koča plnili poslanie dnešných reprezentačných vládnych limuzín.

Bol to vždy víťaz, kto držal opraty určujúce smer vývoja plemena a jeho rolu v živote spoločnosti. Kone sa adaptovali na nové geografické aj spoločenské podmienky. Šľachtenie posilňovalo vlastnosti a schopnosti, ktoré boli prejavom kultúry, dobových mocenských znakov a symbolov a, isteže, aj módy oných storočí.

Odpoveď na otázku, čieže je vlastne to či ono plemeno, nie je teda jednoznačná. V jednom však asi zavládne zhoda, o súčasnú podobu plemien, ktoré chovajú v rôznych kútoch bývalého Rakúsko-Uhorska, sa zaslúžili ľudia, ktorí sa bezhranične zamilovali do koní.

Foto: Jozef Sedlák Michal Horný Riaditeľ Národného žrebčína Michal Horný.

Habsburgovci boli koňmi priam posadnutí. Posledný cisár František Jozef I. aj jeho manželka Sisi boli výborní jazdci, krásne kone reprezentovali celú rozvetvenú dynastiu. Nečudo, že arciknieža Jozef August von Habsburg, majiteľ Topoľčianok, dal roku 1910 postaviť neďaleko zámku jazdiareň, k tomu remízu pre koče, sane a bričky. Lesk prestavby ešte podčiarkol súčasne vybudovaný poľovnícky zámoček.

Cennejšie ako dar alebo trofej

Arciknieža si zveľadený majetok nestihol užiť. O štyri roky vypukla I. svetová vojna, ktorá rozmetala monarchiu na márne kúsky. Neistý bol aj osud vzácneho stáda koní z Lipice. Československo ako následnícky štát odkúpilo od potomkov cisárskej dynastie topoľčianske panstvo a 15. októbra roku 1921 ministerstvo poľnohospodárstva založilo Štátny žrebčín Topoľčianky. Krátko nato sem presunuli 32 originálnych lipicanských kobýl dovezených zo žrebčína Lipica. Prvým plemenným žrebcom sa stal hnedák Neapolitano Gratia.

Na koho a na čo odkazuje jeho meno? Nielen na pramienok krvi z kedysi mocného Neapolského kráľovstva, ale aj na to, že mimoriadne kone patrili k najcennejším darom kráľov a veľmožov alebo k vojnovým trofejam. Z hľadiska uplynulých sto rokov je však možno dôležitejšie niečo úplne iné – Lipicany priľnuli k Slovensku, zrástli sa s ním nemenej ako plemeno huculský kôň. Stali sa našimi koňmi.

Vytvorením Štátneho žrebčína v Topoľčiankach rodiaci sa štát zabil jednou ranou hneď niekoľko múch. Kone pred sto rokmi boli hlavným zdrojom ťažnej sily – v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Po porážke Rakúsko-Uhorska vláda v Budapešti presunula väčšinu žrebcov, ktoré pôsobili na Slovensku, do Maďarska. Zo 486 ich zostalo len 161. Otázka bola, ako ďalej.

Do Topoľčianok po vzniku štátneho žrebčína neprišli len reprezentačné lipicany, ale pre potreby zemského chovu sa začali chovať aj plemenné žrebce araba, noniusa, anglického polokrvníka a huculského koňa. Zakladatelia čs. štátu pred sto rokmi dobre chápali, čo je prednejšie. Nepochybne šlo najmä o oživenie hospodárstva, ale uvedomovali si, že Československo sa prostredníctvom lipicanov môže ukázať aj ako krajina, ktorej záleží na výnimočných reprezentačných koňoch, ktoré sú nositeľmi viac než len národného, ale naozaj svetového kultúrneho dedičstva.

Masaryk, ktorý obral šľachtu o tituly, roky chodieval do Topoľčianok tráviť letné dovolenky. Zamiloval sa do nich aj do koní, ktoré tu chovali. Bol to muž dobrých mravov, so vzpriamenou postavou, k čomu zrejme prispievali aj obľúbené vychádzky v sedle koňa. Prezident mal kone rád. Márna vec, či je človek šľachtic, alebo republikán, patricij alebo plebejec, kone sa mu páčia rovnako.

V Topoľčiankach kone milovali a milujú. Inak by sa Národný žrebčín storočnice nedočkal. V priebehu sto rokov visel osud žrebčína občas na vlásku. Na sklonku druhej svetovej vojny žrebčín za dramatických okolností evakuovali. Vtedajšieho riaditeľa Jána Zbořila uväznilo gestapo. Nebolo isté, čo sa s koňmi stane. Najskôr mali ísť do Motešíc, napokon ich presunuli do Holíča. Zo 600 koní sa 250 nevrátilo. Bola to krutá daň vojne, ktorá kradla a zabíjala. Ľudí aj kone.

Polovica dvadsiateho storočia priniesla definitívne víťazstvo traktorov nad koňmi. Úloha koní upadla, ale žrebčín v Topoľčiankach zásluhou entuziazmu ľudí, čo sa starali o kone, prežil. Po roku 1989 sa zdalo, že nastane renesancia chovu koní. Lenže z piatich štátnych žrebčínov, ktoré boli v Topoľčiankach, Novom Tekove, Šamoríne, Motešiciach a Prešove, prežili len jeden – topoľčiansky. Ostatné sa po privatizácii zväčša rozpadli a stiahli pod vodu aj cenné plemená. Tak z nich zmizol nonius, anglický plnokrvník, klusák. Furioso, vojenský kôň, pýcha čs. dôstojníkov, prežil len v dnes už súkromnom chove koní v Motešiciach.

Dedičstvo

Topoľčianky so štatútom Národný žrebčín sa stali základňou skutočne kvalitného a profesionálne vedeného chovu koní. Je to jediné šľachtiteľské centrum v Európe, ktoré chová päť čistokrvných plemien koní! Dovedna ich tu cvála po horských pastvinách 550, z toho je 150 lipicanov. Na porovnanie, v Lipici ich chovajú 300, na celom svete okolo štyritisíc.

Posledné desaťročia cieľavedomej práce priniesli Topoľčiankam rešpekt, a to nielen za udržiavanie génových rezerv lipicanských, huculských a arabských koní v zemskom chove, ale v žrebčíne doviedli do dokonalosti drezúru v tzv. Vysokej škole španielskej. Je porovnateľná s tou, ktorú predvádzajú Rakúšania vo Viedni, Slovinci v Lipici alebo Španieli v Jereze.

Pri storočnici pozdravili topoľčiansky žrebčín kolegovia z 11 krajín, nechýbala prestížna Lipica, rakúsky Piber, maďarská Bábolna, české Kladruby. Domáci sa predviedli pred päťtisíc návštevníkmi, viac ich tribúny nepojali, nie ako majstri remesla, ale špičkoví umelci.

Zatancovali štvorylku, predviedli kapriolu, ktorá patrí k najťažším a najpitoresknejším figúram. Kôň je vo výskoku, a pritom akoby udieral kopytami o zem. Diváci boli vo vytržení, keď uvideli Courbetov skok, pri ktorom sa kôň v plnej koncentrácii výbušne uvoľní a vyskočí, pričom predné nohy stiahne k sebe a zadné vystrie.

„Tento skok si vyžaduje okrem sily a šikovnosti koňa aj veľkú skúsenosť jazdca v sedle lipicana. Jazdec a kôň sú dokonale zohraná dvojica, tvoria jedno telo, jeden duch, napriek tomu kôň ani na sekundu nestráca nič zo svojej osobnosti, zostáva sám sebou,“ komentoval dvornú jazdeckú školu Emil Kovalčík. V Národnom žrebčíne vedie plemennú knihu, zodpovedá teda za dokonalý prehľad pôvodu koní. Topoľčiansky žrebčín má vysoký medzinárodný kredit, pretože patrí k nenahraditeľným, naozaj jedinečným genetickým zdrojom.

Súčasný svet meria hodnotu všetkého peniazmi. Napokon aj kone sa na aukciách vydražia za peniaze, ktoré prekračujú hodnotu automobilov. Lenže, ako pripomína Michal Horný, riaditeľ Národného žrebčína v Topoľčiankach, v plemenách koní je ukrytá aj iná, ťažko vyčísliteľná hodnota, spočívajúca v kultúrnom dedičstve – je národné, ba čo viac svetové, ktoré sa formovalo a udržiava v rôznych kútoch Európy.

Foto: Jozef Sedlák Michaela Horná Jazdkyňa Michaela Horná.

Chetiti začali, pokračujú Slováci

Na margo slávneho lipicana pred časom slovinský novinár a spisovateľ Željko Kozinc povedal, že lipican určite nevyskočil z baroka, ako by sa zdalo poniektorým stúpencom Španielskej dvornej jazdeckej školy. Toto plemeno sa vynorilo z tunela dlhej histórie spolužitia človeka a koňa. Kde je začiatok a kde koniec? spýtal sa Kozinc. Možno s ním súhlasiť, že začiatok nebol v Lipici, ale prichodí ho hľadať u Chetitov, neskôr u starých Rimanov, potom Arabov, Španielov či Rakúšanov.

A dnes s istou dávkou hrdosti môžeme povedať, že Slovensko sa zaradilo medzi dobrých pokračovateľov ich diela.

Michal Horný stojí na čele Národného žrebčína posledných dvadsať rokov. Rodáka z Topoľčianok fascinovali kone od útleho detstva. Mal päť rokov, keď sa zamiloval do koní. Po strednej škole vyštudoval zootechniku na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, urobil si doktorandúru, témou vedeckej práce bolo, samozrejme, šľachtenie koní.

Čo iné si mohol zvoliť muž, ktorý sa upísal koňom? Jeho dcéra Michaela je viacnásobnou majsterkou Slovenska v drezúre koní a na univerzite na katedre špeciálnej zootechniky zasväcuje študentov do umenia chovu koní.

Horný vraví, že základom úspechu v chove koní okrem samozrejmých znalostí je mať kone nadovšetko rád. To mu vštepovali od chlapčenských liet všetky veľké postavy topoľčianskej chovateľskej školy. Láska, to je aj obeta, veď kôň potrebuje ľudskú opateru 365 dní do roka. Takto sa prihováral k adeptom jazdectva František Hrúzik, 94-ročná legenda slovenského dostihového športu. Keď na sklonku tohto leta zomrel, prišli sa s ním rozlúčiť celé Topoľčianky.

Hrúzik ako prvý Slovák zapriahol štvorzáprah, úspešne jazdil na majstrovstvách sveta, bol majstrom Slovenska aj Československa v disciplínach military, parkúr, drezúra. Doteraz je jediný Slovák, ktorý sa zúčastnil na olympijských hrách v jazdeckej disciplíne – bolo to roku 1960 v Ríme. Do pamäti ľudí sa zapísal ako všestranný človek, výnimočná osobnosť, prísny, ale srdečný človek. Lebo človek, ktorý miluje kone, má veľké, žičlivé srdce.

Každé obdobie v Topoľčiankach má svojich hrdinov. Jazdci nosia uniformy ako vojaci, na hlavách majú brigadírky a na pleciach žiari emblém s nápisom STR – Slovenská republika Topoľčianky. Dnes ho hrdo nosí Miroslav Matuška. V rukách drží opraty dvoj- aj štvorzáprahu, ktoré ťahajú lipicany.

Sú to skvelé kone. Keď roku 2013 usporiadali v Topoľčiankach Majstrovstvá sveta v dvojzáprahoch, vyhrali síce Maďari, bratia Lázárovci, ale skvelý párik lipicanov si kúpili v Topoľčiankach. Bolo to teda aj víťazstvo slovenského žrebčína.

Lenže Národný žrebčín nie sú iba kone. Michal Horný dáva do pozornosti prácu 85 zamestnancov, ktorí sa okrem koní starajú aj o stádo dobytka, oviec. Z kravského i ovčieho mlieka vyrábajú syry, bryndzu, nite, uzlíky. Ročne ich predajú za 90-tisíc eur. Ale tento príjem ani zďaleka nestačí na pokrytie nákladov žrebčína. Veterinárne náklady sú obrovské, kone povinne dostávajú rôzne vakcíny, priemerne jedna vychádza na 10–15 eur. A kde sú ešte ostatné náklady.

„Na prevádzku si nezarobí žiaden žrebčín. Ani v bohatom Nemecku,“ hovorí Michal Horný. Štát dotuje chov ročne sumou okolo 1,5 milióna eur. Zdá sa vám to veľa? Piber v Rakúsku s polovičným chovom koní zhltne denne 10-tisíc eur. Aj z tohto porovnania vidno, že v Topoľčiankach vedia hospodáriť.

Záujem verejnosti o kone rastie. Oných 50-tisíc ľudí, ktorí ročne navštívia žrebčín, je už na hranici únosnosti. Na svadby si ľudia objednajú aj 5–7 kočiarov, iní prídu s deťmi a vydajú sa po horských cestičkách pozrieť zubriu oboru, na hrad Hrušov, a pritom si prezrú niektoré z piatich fariem, kde chovajú kone. Je to zážitok, ktorý stojí za to. Viete, čo je dnes v kurze? Darčekový poukaz na výlet kočom s parádnymi topoľčianskymi tátošmi.

https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clanok/601486-kralovstvo-za-kona-zrebcin-za-nic-na-svete/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

20. Slovenského vedca zaradili medzi svetových expertov na včelí med

[24.09.2021; webmagazin.sk; Webmagazín; 10:32; TASR]

“Majtán pôsobí ako lektor Slovenského zväzu včelárov, je zakladateľom Slovenskej apiterapeutickej spoločnosti a projektu Medové laboratórium. ”

Na archívnej snímke včelí plást počas stáčania medu. Foto: TASR – Martin Baumann

Americká internetová platforma Expertscape realizovala nezávislé medzinárodné hodnotenie lekárov, vedcov a inštitúcií pôsobiacich v biomedicínskej oblasti. Na základe výsledkov zaradila Juraja Majtána z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV) medzi najvýznamnejších svetových expertov vo výskume včelieho medu. Majtán sa v publikovanom rebríčku umiestnil na ôsmom mieste z celkových 14.583 hodnotených pracovníkov a patrí k najlepším 0,1 percenta expertov. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Na archívnej snímke včelí plást počas stáčania medu. Foto: TASR – Martin Baumann

Expertscape je online databáza, ktorá hodnotí lekárov, vedeckých pracovníkov a inštitúcie podľa ich odborného zamerania vo viac ako 29.000 biomedicínskych témach. Vykonáva to na základe patentovaného algoritmu vychádzajúceho z vedeckých štúdií indexovaných v databáze Medline. Zostavené poradie závisí od viacerých faktorov: od aktuálnosti publikovanej práce, kvality časopisu, v ktorom bol uverejnený, od druhu článku a od toho, či je daný vedec prvým autorom.

Nový asteroid pomenovali po kňazovi Antonovi Srholcovi

Musilová: V auguste absolvujem marťanskú misiu

RED DOT AWARD: malá slovenská firma dostala prestížnu cenu za dizajn

Slováci vyvinuli mobilnú pľúcnu ventiláciu, vyrobí ju 3D tlač

VIDEO: Slovenský AirCar po prvý raz pristál na medzinárodnom letisku

https://webmagazin.teraz.sk/auto-techno/slovenskeho-vedca-zaradili-medzi-svetov/12564-clanok.html

[Späť na obsah]

24. Chlpaté prasatá za socializmu takmer vymreli, dnes ich ohrozuje zmena klímy

[24.09.2021; plus.sme.sk; Sme Plus / Plus; 00:00; Ela Rybárová]

Ako sa chovajú mangalice na Slovensku.

“Máme záujem z Nemecka aj z Anglicka, ale nemáme kapacity. Dodávame hlavne na Slovensko. Stále zvyšujeme produkciu, ale nikdy to nestačí,” hovorí majiteľ farmy Mangalica v Hurbanove Jozef Kajan.

Chov mangalíc v obrazoch

(9 fotografií)

Sám nie je typickým farmárom. Je vyštudovaným umeleckým kamenosochárom a neskôr mal stavebnú firmu. Pred desiatimi rokmi však začal chovať mangalice.

Klobásu alebo slaninu z nich dovtedy nikdy neochutnal. Zvieratá, ktoré predtým videl v Maďarsku, sa mu však páčili a boli nenáročné pre začínajúceho chovateľa. “Je to divoké plemeno. Sú odolnejšie proti zime aj chorobám,” hovorí.

Najprv choval jednu-dve mangalice pre rodinu, neskôr viac pre známych, ktorým zachutili, až dospel k tomu, že má na farme viac než tristo prasiat, vlastný bitúnok aj mäsovýrobu.

“So stavebnou firmou už končím. Viac ma baví farma, ako sa rozčuľovať s ľuďmi na stavbe,” hovorí s úsmevom.

Škrabkanie za ušami

„Mramorovaný tuk je priamo v mäse, nielen na povrchu. Tuk je nosičom chute, a preto je mäso z mangalice oveľa chutnejšie a šťavnatejšie ako pri bielych ošípaných,“ vysvetľuje Kajan.

Plemeno bolo vyšľachtené okolo roku 1830, keď habsburský cisár František I. skrížil polodivoké chlpaté prasatá, ktoré dostal do daru od srbského princa, s domácim druhom. Mangalica bola v Uhorsku populárna pre vysoký podiel slaniny, ktorá sa dala skladovať oveľa dlhšie ako mäso.

Chov mangalíc upadol po druhej svetovej vojne pre nižšiu kúpnu silu obyvateľstva a ich osud takmer spečatilo následné obdobie socializmu. Nehodili sa do masovej výroby, a tak v Maďarsku zostalo do začiatku 90. rokov len menej než tristo kusov.

Keď Kajan začínal chovať mangalice, na Slovensku sa tomu venoval málokto. “Len jeden-dvaja ľudia mali pár kusov. Učil som sa na vlastných chybách,” hovorí Kajan.

Dnes už je u nás viac väčších chovateľov a v susednom Maďarsku, kde má mangalica veľkú tradíciu a je jej venovaný aj gastronomický festival, ročne odchovajú 60-tisíc kusov týchto zvierat, prevažne na export.

Kajan začína chovať aj japonské wagyu kravy, z ktorých sa v Japonsku vyrába najdrahšie hovädzie mäso kobe. Práve k tomuto mäsu niektorí gurmáni pre jeho kvalitu a mramorovanú štruktúru prirovnávajú mäso z mangalíc ako „kobe bravčové“.

Fakty o mangaliciach Boli vyšľachtené v 19. storočí v Uhorsku krížením lokálneho druhu prasiat s polodivokými prasatami. Chovajú ich najmä v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a na Balkáne, no viacero väčších aj menších chovateľov je už aj na Slovensku. V Maďarsku ročne odchovajú 60-tisíc kusov mangalíc. Je to nenáročné a odolné plemeno s kučeravou srsťou. Mäso vyhľadávajú gurmáni pre jeho šťavnatosť.

Zápach v chlieve mangalíc nie je taký intenzívny ako v chlievoch bežných bielych ošípaných. Sú chované na slame a behajú vo výbehoch.

Sú veľmi mierne a dajú sa nielen chovateľom, ale aj nám neznámym poškrabkať za ušami.

Kajan je zvyknutý na pach mangalíc a neprekáža mu. “No napríklad mojej manželke veľmi smrdia. Keď prídem domov, nepustí ma ani na sedačku, musím ísť rovno do sprchy,” usmieva sa.

Hoci mená mangaliciam nedáva, hovorí, že už sa mu stalo, že si s niektorou vytvoril taký vzťah, že mu bolo ľúto ju usmrtiť.

“Mali sme jednu, ktorá keď bola malá, ostatné jej obhrýzli uši tak, že o ne úplne prišla. Bola veľmi prítulná a veľmi dobre vychovávala mláďatá,” spomína Kajan.

Sušená šunka aj ľadová slanina

Mangalice vo výbehu sú hrdzavé, čierno-biele aj sivasté. Je tu tiež viacero krížencov. Niektoré v lete zhadzujú srsť. Čím viac chlpov majú, tým je v nich väčší podiel mangalíc.

Majú v priemere päť-šesť mláďat, čo je v porovnaní s bielymi ošípanými polovica. Taktiež je ich ťažšie vykŕmiť, trvá to dlhšie.

Pre zvieratá sú najnáročnejšie horúčavy, ktoré sú v posledných rokoch intenzívnejšie ako predtým. Majú pre ne aj problémy s graviditou. Častejšie dochádza k spontánnym potratom. “Snažíme sa to riešiť mikrotryskami, ktoré vytvárajú vodnú hmlu,” hovorí Kajan.

Zákazníci do vzorkovej predajne, ktorú majú v Hurbanove, merajú podľa majiteľa cestu aj dvesto kilometrov. “Máme nejedného zákazníka, čo je ochotný si prísť nakúpiť aj zo Žiliny,” hovorí Kajan. Najviac sa nakupujú klobásy, a to najmä pred Vianocami.

Výrobky z mangalíc sú aj štvornásobne drahšie v porovnaní s výrobkami z bielych ošípaných. “V maloobchode stojí naša sušená šunka toľko ako prosciutto,” hovorí Kajan.

Napriek tomu si ich podľa neho nekupujú tí najbohatší. “Možno šesťdesiat percent našich zákazníkov tvoria obyčajní ľudia, ktorí kedysi chovali zvieratá doma,” hovorí.

Zakladajú si na tom, že používajú pri svojich výrobkoch iba soľ a korenie. “Žiadne dusitany, konzervanty ani rýchlosoľ,” hovorí.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Za svoj najexkluzívnejší produkt považuje sušenú šunku z mangalice. “Je to vykostené zadné stehno. Mesiace je naložené v soli a bylinkovom náleve, následne sa niekoľko dní údi na dreve, potom ho natrieme špeciálnym kváskom a nakoniec vyzrieva minimálne pol roka. Je podobná ako prosciutto,” opisuje.

Ďalšou špecialitou je takzvaná ľadová slanina. “Je to biela chrbtová slanina, ktorá sa vykrojí a zahrabe sa do soli. Vôbec sa neúdi a vyzerá ako kus ľadu.”

Z farmy v Hurbanove zásobujú dvadsať až tridsať predajní. “Najprv v Bratislave, ale teraz už aj v Košiciach, Prešove, Humennom, Prahe či v Karlových Varoch,” približuje Kajan. Okrem toho majú e-shop, v ktorom práve spúšťajú dodávky aj do Bratislavy.

Produkty z mangalice už možno nájsť aj v obchodných reťazcoch. “No nie všetko, čo je v obchode prezentované ako mangalica, je naozaj z mangalice. Je tam napríklad len päť percent jej mäsa,” hovorí Kajan.

Dáva aj tip, ako rozpoznať klobásu, ktorá je skutočne z mangalice. “Keď uschne, rozmrví sa, mäso nedrží spolu. Nie je ako guma.”

Hoci by podľa Kajanových slov vedeli dodávať výrobky pre celé Slovensko, nedokážu to urobiť tak, aby si zároveň udržali aj kvalitu.

“Naši štyria mäsiari sú vyťažení na 120 percent a nájsť dnes kvalitného mäsiara je doslova nemožné. Kedysi bola sezóna len v zime, ale dnes už nechápeme, koľko klobásy sa spotrebuje aj v lete,”uzatvára Kajan.

https://plus.sme.sk/c/22736912/chlpate-prasata-za-socializmu-takmer-vymreli-dnes-ich-ohrozuje-zmena-klimy.html

[Späť na obsah]

25. Na východe Slovenska pestujú konope: CBD môže zlepšiť imunitu aj koncentráciu

[24.09.2021; topky.sk; Dobre vedieť; 00:00; Redakcia]

Slovenská rodinná značka HempBona prináša čisto prírodné konopné produkty – od CBD olejov, cez prírodnú konopnú kozmetiku, konopné čaje a maste až po CBD liečivý kúpeľ. Na východe Slovenska pestujú konopu siatu v ekologickom poľnohospodárstve. Búrajú mýty o tom, že konopa siata a marihuana je jedno a to isté a ukazujú, čo všetko je možné z nej vyrábať.

V tomto článku sa dozviete:

Aké využitie má konopa siata

Aký je rozdiel medzi marihuanou a konopou siatou

Aké účinky má CBD a ako ho používať

Aké produkty vyrába konopná farma HempBona

Z našej farmy, na váš stôl

Mnoho ľudí si konopu siatu chybne mýli s marihuanou a pritom nám môžu unikať jej pozitívne účinky na naše telo, ako aj jej mnohostranné využitie. Vedeli ste, že sa údaje z konopy siatej dá vyrobiť až 25 000 produktov? Slovenská značka HempBona sa rozhodla búrať mýty a predsudky a ukázať najvyššiu kvalitu CBD produktov. „Sme predovšetkým rodinná firma a ľudia, ktorí majú silný vzťah k prírode, kvalitnej výrobe a Slovensku. Snažíme sa tak prinášať nielen produkty prémiovej kvality, ale aj ľudí vzdelávať. Veľa ľudí je ešte takých, ktorí nevedia rozoznať marihuanu od technickej konopy. Rozdiel je pritom najmä v látke THC. V marihuane býva obsah THC aj 12% a vyššie. V technickej konope je limit do 0,2%,“ hovorí Peter Vodal, z konopnej farmy HempBona.

Z konopy siatej až 25 000 produktov

Konopa ako rastlina má obrovské využitie. „Zo stonky konope je možné vyrobiť kvalitný stavebný materiál určený na izolácie, konopný betón, ekologické obaly a dokonca aj podstielky pre zvieratá. Semienko používame na výrobu konopného oleja v potravinárstve, kozmetike alebo ho spracovávame na výlisky ako krmivo pre zvieratá. Semená sú populárne aj u rybárov a vtáčkarov. Listy používame napríklad pri výrobe konopných čajov a čím ďalej tým viac sa odkrývajú ich liečivé účinky pre naše telo. Toto všetko sa snažíme vyrábať nielen pre naše produkty, ale aj ako veľkoobchod,“ vysvetľuje Richard Marko.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa HempBona SK/CZ (@hempbona)

Od CBD olejov, cez čaje a maste, až po CBD kúpeľ

Používanie konopných produktov je možné každý deň. „CBD oleje vám môžu zlepšiť kvalitu života tým, že vám zlepšia spánok, pomáhajú vám lepšie zvládať stres či dokonca pri problémoch s akné. To sú také základné veci, ktoré vám povie každý užívateľ. No a potom sa užívajú pri závažnejších ochoreniach, ako je napríklad skleróza multiplex. Konopná masť je vhodná pri bolestiach svalov a kĺbov , psoriáze, ekzémoch a iných kožných ochoreniach,“ hovorí Richard Marko.

https://www.topky.sk/cl/1000991/2186953/Na-vychode-Slovenska-pestuju-konope–CBD-moze-zlepsit-imunitu-aj-koncentraciu

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. História slovenského cukru nie je sladká

[27.09.2021; Týždeň; .knižnica .ilona németh; s. 45; ľubomír Jaško]

Smutný príbeh slovenských cukrovarov spojených pod značkou Eastern Sugar dokumentuje riziká ekonomickej transformácie. Zmena sa môže zvrhnúť na zánik. A modla ekonomickej racionality má svoje limity. Je čas uvažovať citlivejšie, aby Východ nebol iným menom ranokapitalistického cynizmu.

.kniha Eastern Sugar je multifunkčná. Okrem iného je katalógom zaujímavej výstavy v SNG. Ponúka špecifickú estetiku aj informáciu, príbeh, dokument doby a jej analýzu, umeleckú angažovanosť i kus nostalgie.

Všetko sa začalo vo chvíli, keď výtvarná umelkyňa Ilona Németh z opustenej administratívnej budovy cukrovaru vDunajskej Strede odmontovala nápis Eastern Sugar. Odhalila vyblednutý nápis Juhocukor. Tak sa začala jej „investigatíva“ spojená s odvahou doplniť ju kreatívnymi podobami performatívneho umenia.

Németh nie je začiatočníčka. Už v roku 2010 iniciovala projekt Public Dialog, v ktorom sa venovala „bitke sôch“ v prihraničných regiónoch Slovenska a Maďarska. Vedľa sochy Turula na námestí v Győri nainštalovala zrkadlo. O niekoľko rokov neskôr sa po – starala o verejnú performanciu No One Left. Protestovala tak proti dominancii nacionalistickej Maďarskej akadémie umení nad hlavným dejiskom súčasného umenia. Viacnásobne predviedla, že „tvorivý odpor je politickým aktom“.

Jedna z ostatných umeleckých intervencií Ilony Németh sa znovu vracia k cukru. V októbri 2020 na komín opusteného cukrovaru v Pohronskom Ruskove umiestnila pamätnú tabuľu a jednostranne ho vyhlásila za národnú kultúrnu pamiatku. Miestami sa zdá, že podlieha nostalgii za starými časmi. Jej zámer je však iný. Nekompromisne ide po populizme v krajinách strednej a východnej Európy. Nie je prítomný iba v politike, ale zjednodušovaním a snahou o tzv. prístupnosť infikoval aj umelecký svet. Populistickú mentalitu môže poraziť iba angažované radikálne umenie. Németh odhaľuje skryté operácie a záležitosti v dávno stratenom svete socializmu aj v novom svete globálneho kapitalizmu, na východe aj na západe.

.mŕtve cukrovary

Názov Eastern Sugar dali spoločnosti Générale Suc riére a Tate&Lyle spoločnému podniku, cez ktorý po roku 1989 získali cukrovary v strednej Európe. Začiatkom nového storočia konzorcium využilo kompenzačný mechanizmus Európskej únie a cukrovary definitívne zatvorilo. Tak skončil cukrovar v Dunajskej Strede i ďalšie v Česku a v Maďarsku.

Z dunajskostredského cukrovaru nezostalo nič. Museli sa odstrániť aj podzemné siete do hĺbky dva a pol metra, aby nebolo možné obnoviť výrobu cukru. Skončili aj iné slovenské cukrovary. Dnes beží výroba cukru iba v Trenčianskej Teplej a Seredi.

V relatívne malom príbehu slovenského cukrovarníctva zmrzačeného ekonomickou transformáciou sa skrývajú aj veľké globálne kontexty súboja medzi cukrom vyrobeným z „východnej repy“ a z „južnej trstiny“.

Nejde len o opustené areály, ktoré majú miesto v zozname priemyselných čiernych dier. Zatvorené cukrovary dopadli tvrdo na miestne komunity a ekosystémy. Aj preto súčasťou výstavy v bratislavskej Kunst halle v roku 2018 bola práca nezamestnaných bývalých pracovníkov cukrovaru pri výrobe cukrových homolí. Návštevníci výstavy získali zmyslovú skúsenosť cukrovej manufaktúry. Išlo aj o dôležitý sociálny akcent celého projektu. Autorka sa takto na chvíľu stala zamestnávateľkou a vyskúšala si pozíciu mediátorky tlmiacej konflikty na pracovisku.

.v eufórii slobody

Mnohovrstevnosť knihy je obdivuhodná. V súlade s fázami pestovania a spracovania cukrovej repy je kniha rozdelená do častí o výseve, dozrievaní, zbere novej úrody a kryštalizácii ekológií. Tieto etapy sú súčasne metaforami uvažovania o časoch postkomunistickej transformácie a jej rizikách. Cukor je však predstavený aj ako sen, omamná látka a mestská legenda. Na inom mieste rozpráva súčasný PR riaditeľ seredského cukrovaru o konkrétnostiach smutného krachu cukrovaru Eastern Sugar. „V eufórii slobody sme nemysleli na budúcnosť.“

Filozof Blaščák diskutuje s ekonomickým novinárom Radom Baťom o deväťdesiatych rokoch a prerozdeľovaní štátneho majetku privatizáciou v Československu, následne na Slovensku. Označenie privatizér sa rýchlo stalo nadávkou, presadila sa hlavne hrubá sila. Privatizovali sa predovšetkým zisky, straty si odniesli ľudia poklesom životnej úrovne. Nechýbajú postrehy zľava. Sociologička Johanna Bockman pripomína, že po spoločenskej zmene v roku 1989 neboli jedinými možnosťami neoliberálny kapitalizmus a socializmus na báze samosprávy pracovníkov. „Predstava, že prežité skúsenosti zo socializmu je možné úplne vymazať, bola len ilúziou elít.“

.kontinuita a komunita

Potom je tu, samozrejme, obrazová stránka Eastern Sugar. Fotografie sprostredkúvajú neobvyklú verziu krásy. Dokumentujú stopy skrachovanej noblesy prítomnej v cukrovaroch od čias monarchie. Fabrické komíny ponúkajú inú estetiku ako gotické veže, ale nie je dôvod ňou opovrhovať.

Neobyčajná kniha upozorňuje, že náš svet je komplikovaný. Neradno sa spoľahnúť na slepú vieru v ekonomické zákonitosti, hoci ich mnohí považujú za funkčné aspoň tak ako fyzikálne princípy. Prostá výmena „homo sovieticus“ za „homo economicus“ nefunguje.

Dôležité boli a sú úcta ku kontinuite a komunite, ochota uskromniť sa a pracovať na úspechu trpezlivo. Vyladenie globálnych procesov a lokálnych očakávaní nie je ako spustiť aplikáciu v smartfóne. Chce to viac kreativity a pripravenosti na nezvyčajné riešenia. S vysokou pravdepodobnosťou kapitál prežije výzvy angažovaného umenia. Bez nich by však bol ešte prázdnejší a krutejší.

[Späť na obsah]

2. Prieskum: Slováci si zakladajú na kvalite

[27.09.2021; Hospodárske noviny; KVALITNÉ POTRAVINY; s. 22; Gabriela Alenová]

Spĺňajú tie najvyššie štandardy na čerstvosť či bezpečnosť, vyznačujú sa plnou chuťou a vôňou. Reč je o kvalitných potravinách, po ktorých dopyt na Slovensku rastie. Potvrdil to aj najnovší prieskum agentúry 2muse a spoločnosti BILLA.

Gabriela Alenová

Tieto potraviny pochádzajú z poľnohospodárstiev šetrných k prírode, a ak je to vzhľadom na ich pôvod možné, do predajní neboli prevážané stovky či tisícky kilometrov

Na kvalitu nedáme dopustiť

Hoci pri nakupovaní potravín existujú na Slovensku medzi generáciami rozdiely, starší aj mladší sa zhodujú v tom, že je pre nich dôležitá najmä kvalita potravín. Aj takýto výsledok priniesol spotrebiteľský medzigeneračný prieskum, ktorý počas júla realizovala agentúra 2muse pre sieť supermarketov BILLA. „Z nášho prieskumu vyplynulo, že kvalita potravín v obchodoch je dôležitá takmer pre každého opýtaného zákazníka – konkrétne pre 98 percent ľudí vo veku 60 a viac rokov a pre 94 percent opýtaných vo vekovej kategórii od 16 do 30 rokov,“ povedal Michal Vyšinský z agentúry 2muse. Respondenti pritom spontánne uviedli viaceré faktory, na základe ktorých považujú potraviny za kvalitné. Najčastejšie spomínanou vlastnosťou kvalitných potravín bola v prieskume čerstvosť, ktorú uviedlo 42 percent opýtaných zo staršej generácie a približne každý tretí opýtaný mladý človek. Za kvalitné pokladá viac ako tretina starších respondentov a zároveň necelá štvrtina opýtaných mladých ľudí aj potraviny bez konzervantov, GMO (geneticky modifikovaných organizmov), „éčok“, prísad a chémie. Ďalšími aspektmi, pomocou ktorých je možné odlíšiť kvalitné potraviny od tých s priemernou akosťou, boli v prieskume aj kvalitné výrobné suroviny, tiež chuť výrobkov či ich slovenský pôvod. Za kvalitné považujú respondenti aj „zdravé“ potraviny, produkty domácich farmárov a bio výrobky. Zaujímavým zistením, ktoré priniesol prieskum 2muse a BILLA, je fakt, že kvôli kvalitným potravinám sú Slováci ochotní cestovať a nenakupovať v najbližšom obchode. „Kvalitné potraviny boli v našom prieskume najčastejšie uvádzaným dôvodom, pre ktorý boli opýtaní ľudia ochotní vybrať sa na nákup do vzdialenejšej predajne – vyjadrili sa tak necelé tri štvrtiny starších respondentov (72 percent) a takmer dve tretiny oslovených mladých ľudí (59 percent),“ uviedol M. Vyšinský.

A čo dobrá cena?

Podľa výsledkov prieskumu víťazí kvalita potravín aj nad cenou. Slovenskí zákazníci sú totiž z roka na rok náročnejší, čo súvisí so zvyšujúcou sa životnou úrovňou, ale tiež s postupnou zmenou spotrebiteľského správania. Pred rokmi si Slováci do nákupných košíkov zväčša vkladali produkty, ktoré mali spomedzi dostupného sortimentu najnižšiu cenu, no dnes je pre spotrebiteľov veľmi dôležitá aj kvalita a čerstvosť potravín, ktoré sa rozhodnú zakúpiť si. K cene ako samostatnému nákupnému faktoru sa však generácie mladších zákazníkov a starších nakupujúcich stavajú odlišne, na základe zaužívaných názorov či stereotypov možno až prekvapujúco. „Ako najdôležitejší faktor pri nákupe potravín deklarujú cenu takmer tri štvrtiny mladých respondentov (71 percent), no iba necelé dve tretiny starších oslovených zákazníkov (60 percent). Pre viac ako polovicu (55 percent) mladých respondentov je pri nákupe dôležité, aby obchod často ponúkal zľavy a akcie, no u staršej generácie sa takto vyjadrilo iba 40 percent opýtaných,“ povedala Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa BILLA. Hoci seniori majú v porovnaní s ľuďmi v produktívnom veku menšie príjmy, na základe prieskumu možno všeobecne konštatovať, že vekovou skupinou, ktorá si zakladá na zľavách v obchodoch a zníženej cene potravín, sú skôr mladí ľudia, teda deti a vnúčatá generácie ľudí nad 60 rokov.

Do predajní láka aj široký sortiment

To, aké potraviny si slovenskí zákazníci odnesú z obchodu domov, ovplyvňujú aj ďalšie okolnosti. Pre väčšinu starších respondentov odpovedajúcich v prieskume je dôležitý pôvod produktov, vyjadrilo sa tak až 89 percent ľudí v danej vekovej skupine. V mladšej kategórii sa o pôvod výrobkov zaujíma o čosi menej respondentov, necelé tri štvrtiny (73 percent). Rozdiely medzi generáciami Slovákov sa prejavujú aj v zisťovaní informácií o zložení produktov. Zloženie je však pri nákupoch potravín stále významným rozhodovacím faktorom. „Z akých surovín sú vyrobené potraviny, ktoré si vkladajú do nákupného košíka, zisťujú viac ako štyri pätiny starších respondentov a zároveň 77 percent mladých opýtaných,“ ozrejmila K. Kirchnerová. Návšteva konkrétneho obchodného reťazca alebo, naopak, jeho konkurencie, závisí najmä od ponúkaného sortimentu a prostredia v predajniach. Takmer všetci opýtaní ľudia bez ohľadu na vek v prieskume potvrdili, že sú radi, ak majú možnosť vybrať si zo širokého sortimentu potravín. Dostupnosť sortimentu, ktorý zákazník potrebuje, je pri nákupe potravín dôležitá pre tri štvrtiny starších opýtaných a takmer pre rovnaké percento mladších respondentov. „V prieskume sme tiež zistili, že pre 70 percent opýtaných vo veku 60 a viac rokov je pri nákupe potravín dôležitá aj pekná, čistá predajňa vytvárajúca príjemné prostredie. Takúto preferenciu majú aj necelé dve tretiny respondentov vo veku od 16 do 30 rokov,“ uzatvára K. Kirchnerová.

[Späť na obsah]

3. Dopyt po domácich potravinách naďalej rastie

[27.09.2021; Hospodárske noviny; KVALITNÉ POTRAVINY; s. 21; pr-cl MS204896/01]

Slováci vyhľadávajú v obchodoch lokálne výrobky a zo slovenských surovín si doma radi varia. Aj takéto zistenia priniesol najnovší prieskum spoločnosti BILLA. Potvrdil sa v ňom trend, že regionálne produkty sú u spotrebiteľov čoraz obľúbenejšie.

Záujem o slovenské

Prvotriedna kvalita, čerstvosť, ale aj podpora zamestnanosti a hrdosť na rodnú krajinu – to sú dôvody, pre ktoré zákazníci preferujú kúpu výrobkov pôvodom zo Slovenska. Podľa najnovšieho prieskumu spoločnosti BILLA z júla tohto roka, ktorý sa zameriava na nákupné správanie a prípravu pokrmov u mladšej a staršej generácie našincov, si Slováci radi pripravujú jedlá z lokálnych surovín. „K vareniu zo slovenských potravín sa v našom prieskume priklonilo 91 % opýtaných respondentov vo veku 60 rokov a vyššom, a viac ako tri štvrtiny (76 %) opýtaných mladých zákazníkov vo veku 16 až 30 rokov. Slovenský pôvod potravín, ktoré kupujú, uprednostňuje deväť z desiatich oslovených starších Slovákov a 82 % mladších respondentov,“ povedala Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa BILLA. Čoraz väčšiemu dopytu po potravinách domáceho pôvodu sa postupne prispôsobujú aj obchodné reťazce, čo zas potvrdzuje jarný prieskum pre Potravinársku komoru Slovenska. Z tohto prieskumu vyplýva, že podiel vystavenia slovenských výrobkov v obchodných reťazcoch dosiahol v tomto roku úroveň 41,4 %. Ide o medziročný nárast o 1,5 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2020 (39,9 %) a tiež o najvýraznejší nárast od začiatku merania v roku 2011. Podiel vystavených domácich produktov pritom rastie už štvrtý rok za sebou. Vo všeobecnosti je najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov v kategóriách mlieko, vody a minerálky, víno, pivo, ale aj pri mliečnych a mäsových produktoch. Spoločnosť BILLA svojou ponukou slovenských potravín prevyšuje priemer, aktuálne v jej predajniach spotrebitelia nájdu takmer 43 % produktov domáceho pôvodu.

Doba slovenská

Lokálnosť, kvalitné domáce výrobky aj prácu pestovateľov a farmárov podporuje BILLA svojím projektom Doba slovenská, ktorý spustila ešte v júni minulého roka. Zákazníci si vďaka nemu môžu vyberať zo širokej ponuky domácich potravín, pričom v uplynulom roku začala BILLA spolupracovať s desiatkami nových dodávateľov a slovenský sortiment rozšírila o takmer 450 nových produktov. Ponuku lokálnych výrobkov chce spoločnosť naďalej zvyšovať. „Medzi sortiment s najväčším podielom domácich produktov patrí v našich predajniach mäso 100 % kuracieho mäsa v bežnej ponuke dovážame zo Slovenska, a vysoký podiel lokálnych produktov ponúkame aj pri ďalších druhoch mäsa. Primárne slovenská je tiež naša ponuka mlieka a masla, kde produkty domáceho pôvodu predstavujú viac ako 90 % sortimentu,“ uviedla K. Kirchnerová. V BILLA tiež zákazníci nájdu výlučne slovenské slepačie vajcia, a slovenský pôvod má aj zhruba 80 % ponúkaného chleba a pečiva. Počas letného a jesenného obdobia, keď v domácich sadoch dozrieva najviac plodín, BILLA výrazne zvyšuje aj podiel slovenských produktov v oddelení ovocia a zeleniny. Veľký záujem spotrebiteľov je o sladké slovenské jahody, čerešne či jablká, ale aj o rôzne druhy sezónnej zeleniny. Projektom Doba slovenská BILLA zákazníkov povzbudzuje k tomu, aby boli hrdí na domáce tradície a chute, a zároveň vyjadruje úctu a podporu lokálnym pestovateľom a farmárom. „Slovenské výrobky sú garanciou kvality, preto sme radi, že ich môžeme zákazníkom ponúkať čoraz viac. Naši dodávatelia do predajní BILLA denne dovážajú čerstvé slovenské mäso, mliečne výrobky, vajcia, ale aj ovocie a zeleninu urodené v domácich sadoch. Naším zámerom je ponúkať zákazníkom široký sortiment slovenských produktov, a aj takto prispieť k láske k rodnej krajine. Tešíme sa, že vďaka Dobe slovenskej sa nám to darí,“ povedala K. Kirchnerová.

Pomoc pre farmárov

A hoci dopyt spotrebiteľov po slovenských výrobkoch kontinuálne rastie, ani potravinársky a poľnohospodársky sektor neobišli negatívne následky spojené s pandémiou koronavírusu. Spoločnosť BILLA si tento fakt uvedomuje, a aj preto sa počas tohto roka rozhodla prostredníctvom zákazníkov podať domácim pestovateľom a farmárom pomocnú ruku. „Kampaňou Doba slovenská upozorňujeme na to, ako úzko sú prepojení výrobcovia potravín a zákazníci v obchodoch. Domáci producenti sú od dopytu spotrebiteľov závislí, a spotrebitelia producentov podporujú kúpou ich výrobkov. Čím viac slovenských produktov si zákazníci zakúpia, tým väčšiu podporu vyjadria lokálnym výrobcom,“ povedala K. Kirchnerová. V rámci novej komunikačnej línie projektu Doba slovenská pracuje BILLA so symbolom otvorených dlaní, čím chce poukázať na to, že budúcnosť slovenských potravín a domácich dodávateľov je v rukách každého zákazníka. „Vždy, keď si zákazníci odnesú z našich predajní slovenské produkty, pomôžu tak poctivým dodávateľom, ktorí z výroby kvalitných potravín žijú,“ uzatvorila K. Kirchnerová.

pr-cl MS204896/01

[Späť na obsah]

4. Na policiach predajní je domácich potravín medziročne viac

[27.09.2021; Hospodárske noviny; KVALITNÉ POTRAVINY; s. 22; bj]

Bratislava – Ovocie a zelenina z Talianska či dokonca z iného kontinentu, alebo radšej od lokálnych poľnohospodárov? Na Slovensku sa čoraz intenzívnejšie rozpráva o potravinovej sebestačnosti. V obchodoch napriek tomu dlhodobo nachádzame len okolo 40 percent slovenských potravín. Desať rokov prieskumu už tradične zastrešuje Potravinárska komora Slovenska. Zisťovanie sa aj v roku 2021 uskutočnilo osobným zberom dát v 360 predajniach potravín v celej republike. Anketári si všímali podiel vystavených potravín so slovenským pôvodom. Hodnota dosiahla úroveň 41,4 percenta. To znamená, že v porovnaní s rokom 2020 narástla o 1,5 percentuálneho bodu. Podľa potravinárov ide o najvýraznejší vzostup od začiatku merania v roku 2011.

Najvyšší podiel v malých predajniach

Zo zistení ďalej vyplýva, že miera vystavených produktov súvisí s typom predajne. Najvyšší podiel je v malých predajniach, nasledujú supermarkety, hypermarkety a nakoniec diskonty. Deliaca čiara je medzi slovenskými a zahraničnými reťazcami. Kým v slovenských je 50- a viacpercentný podiel našich potravín, v zahraničných 43- a menejpercentný. Lídrom s 55 percentami je už tradične COOP Jednota. S rovnakým 50-percentným podielom nasledujú Fresh a CBA. Terno a Billa majú rovnaký podiel 43 percent, pokračuje Kaufland so 42, Tesco so 41 a Lidl s 28 percentami. „Väčšina zahraničných sietí zaznamenáva za posledné päťročné obdobie rovnaké podiely. Významnejší rast zaznamenali len siete Kaufland, ktorý sa doťahuje na ostatné zahraničné siete, a Lidl, ktorý však stále zostáva na chvoste v podiele vystavenia slovenských potravín,“ hovorí prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay.

Podporu slovenského trhu merajú inak

Prieskum podľa hovorcu Lidla Tomáša Bezáka odzrkadľuje podiel slovenských potravín len v konkrétnom čase. Ponuka sa pritom stále mení. Z hľadiska záujmu o slovenské potraviny je preto kľúčová frekvencia ich predaja. „Z nášho pohľadu má oveľa väčšiu výpovednú hodnotu reálny objem finančných prostriedkov, ktoré sme slovenským dodávateľom zaplatili za ich výrobky. V poslednom uzavretom obchodnom roku, to znamená v marci 2020 až februári 2021, to bolo približne 340 miliónov eur v nákupných cenách, teda bez DPH a našej marže. Oproti minulému roku ide o nárast na úrovni 13 percent, alebo 40 miliónov eur,“ tvrdí hovorca. Vlastný spôsob merania úspešnosti má aj Kaufland. Reťazec má podľa hovorkyne Lucie Vargovej najviac vystavených slovenských produktov. Avšak ich podiel je nižší vzhľadom na veľkú predajnú plochu. „Do úvahy je preto potrebné brať práve absolútne čísla, a nie percentuálne podiely, keďže neinterpretujú reálnu šírku ponuky slovenských produktov na pultoch predajní,“ dopĺňa.

Podporujú domácich výrobcov

Spoločnosť Billa uviedla v polovici minulého roka projekt Doba slovenská. Podľa hovorkyne Kvetoslavy Kirchnerovej ním podporujú lokálny trh. „V rámci uceleného konceptu začala spoločnosť spolupracovať s viac ako 30 novými dodávateľmi a svoj predaj rozšírila o takmer 450 slovenských produktov,“ približuje hovorkyňa, ktorá tvrdí, že projekt upozorňuje aj na pomoc lokálnym dodávateľom a na prepojenosť medzi nimi a zákazníkmi. Lidl zase podporuje export slovenských výrobkov do zahraničia. Podľa Tomáša Bezáka túto možnosť využilo v minulom roku 60 dodávateľov. Okrem toho za predošlých 12 mesiacov reťazec zvýšil počet slovenských dodávateľov o takmer 30 percent. Aktuálne ich má 226. „Na jar sme predstavili novú privátnu značku Slovenskô a usporiadali sme aj vzdelávacie podujatie Lidl Akadémia, ktorého cieľom je osloviť na spoluprácu nových dodávateľov. Nadviazali sme tým na naše už niekoľko rokov trvajúce iniciatívy, akými je napríklad výzva pre dodávateľov či tematické týždne so slovenskými potravinami,“ uzatvára Bezák.

Produktové rady aj privátne značky

Kaufland podľa hovorkyne Lucie Vargovej slovenským dodávateľom už skoro 20 rokov garantuje stabilný odbyt. Od roku 2017 zase výrobcom s menšími výrobnými kapacitami umožňuje dodávať produkty len do zopár predajní v ich okolí. „Viackrát ročne im poskytneme možnosť sa odprezentovať aj mimo ich regiónu,“ uvádza. „Od roku 2018 máme špeciálny produktový rad Z lásky k tradícii, ktorý je vyrobený na Slovensku z domácich surovín slovenskými dodávateľmi. Taktiež v roku 2018 sme spustili projekt 100 percent slovenské mäso hovädzie a bravčové, ktoré nájdu zákazníci už vo všetkých predajniach. V apríli 2021 sme spustili projekt, do ktorého sa zapojilo 29 pivovarov. V chladenej vitríne zákazníci nájdu pivá z rôznych kútov Slovenska,“ dopĺňa. So slovenskými výrobcami spolupracuje aj spoločnosť Tesco. Vyše stovka z nich vyrába produkty pre jej privátnu značku. „Práve vďaka tomu môžu naši domáci dodávatelia vstúpiť aj na zahraničné trhy a ďalej rásť, investovať do technológií či prijímať nových kolegov,“ vysvetľuje manažér externej komunikácie Peter Steigauf. Ponuku podľa neho rozširovali aj počas koronakrízy. Zákazníci v rámci programu Jedinečné chute Slovenska nájdu v Tescu produkty aj od najmenších dodávateľov. (bj)

Väčšina zahraničných sietí zaznamenáva za posledné päťročné obdobie rovnaké podiely.

Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska

[Späť na obsah]

5. Školské jedálne majú nové receptúry

[26.09.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Diana Kovaľová / Ľubomír Bajaník]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Deti v školských jedálňach dostanú viac zeleniny, hydiny aj diviny. Ministerstvo školstva predstavilo plán zdravšieho stravovania. Po novom by deti nemali mať v ponuke presladené nápoje, jedlá z vnútorností, údeniny či polotovary. Niektoré kuchárky sa zmenám bránia. Mnohé sa nechcú naučiť nové recepty aj preto, že málo zarábajú.“

Diana Kovaľová, redaktorka: „V súčasnosti sa v školských jedálňach stravuje približne polovica žiakov. Vyplýva to z prieskumu ministerstva školstva. Prilákať nových stravníkov chcú chutnejšími a zdravšími obedmi. Zmeny budú v troch krokoch – modernizácia kuchýň, zaškolenie personálu a zmena stravovacích noriem.“

Jarmila Halgašová, členka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie (SaS): „Zo zastaraných receptúr boli vyradené nápoje s vysokým obsahom cukrov a so sladidlami, receptúry s obsahom vnútorností, s obsahom údeného mäsa, s nevhodnou kombináciou surovín, s obsahom polotovarov a hotové mrazené jedlá.“

Diana Kovaľová: „Pribudnúť by malo viac zeleniny, celozrnné výrobky či zdravé polievky. Školy sa zmenám prispôsobujú. Podľa vedúcej školskej jedálne však nie všetkým deťom nová strava chutí, preto sa rozhodla zdravé jedlá zaradiť do jedálnička postupne.“

Zuzana Mráziková, vedúca školskej jedálne v Bratislave: „My máme na výber dva druhy jedál. Jedno jedlo je normálne, klasické, ako sa varievalo predtým, čo sa aj varí, teda samozrejme všetko je za dodržania noriem, a druhé sa snažíme zaraďovať tieto priekopnícke nové zdravé jedlá.“

Diana Kovaľová: „Podľa bývalého ministra práce Jána Richtera problém nastal už v čase, keď koalícia zrušila obedy zadarmo. Tým pádom sa znížil počet stravníkov.“

Ján Richter, bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Smer-SD): „Samospráva bola pripravená na to, aby všetky deti mohli byť stravované. My sme zároveň pripravili tisíc pomocníkov do kuchyne prostredníctvom projektu a na rok sme im preplácali časť mzdy. To znamená, toto všetko bolo pripravené – padlo.“

Diana Kovaľová: „Ministerstvo školstva vidí problém v tom, že niektoré kuchárky sa zmenám bránia.“

Mikuláš Prokop, koordinátor pracovnej skupiny, MŠVVaŠ SR: „Nedostatočné platové ohodnotenie teda tých zamestnancov prispieva k tomu, že pani kuchárky možno mnohokrát nie sú otvorené tým zmenám.“

Diana Kovaľová: „Podľa ministra školstva zvyšovanie platov v celom školstve je témou vyjednávania s ministerstvom financií. Predpokladá, že výsledok bude vedieť do polovice októbra.“

[Späť na obsah]

7. Ako znížiť nebezpečné účinky červeného mäsa? Pomôcť môžu tieto zložky

[26.09.2021; info.sk; Info.sk; 00:00; Zdroj: Info.sk;DP;wiley.com;ria.ru;mayoclinic.org;medicalnewstoday.com]

Zbavte sa obáv z rakoviny a iných ochorení, ku ktorým prispieva konzumácia červeného mäsa. Tieto drobné úpravy ich jednoznačne zmiernia.

Svetová zdravotnícka organizácia v roku 2015 zaradila spracované mäsové produkty do zoznamu karcinogénov. Červené mäso sa najčastejšie dáva do súvislosti so vznikom rakoviny hrubého čreva a konečníka, pričom riziko je značne závislé od obsahu škodlivých dusitanov. Tie sa do mäsa pridávajú vo forme koncentrátov.

Ako tvrdí výskum publikovaný na stránkach časopisu Molecular Nutrition and Food Research, negatívne účinky dusitanov na zdravie, a teda aj riziko vzniku rakoviny pri konzumácii spracovaných mäsových výrobkov, sa dá minimalizovať pomocou látok, ktoré sa vyskytujú v rastlinách, ako je rozmarín, zelený čaj a pohánkovec japonský (nazývaný tiež krídlatka japonská).

K zisteniu prispeli vedci zapojení do medzinárodného projektu PHYTOME, ktorého cieľom je analýza mäsových produktov, v ktorých sa dusitanové prídavky nahrádzajú prírodnými látkami z ovocia a zeleniny. Tieto látky, inak nazývané aj fytochemické, zlepšujú zdravie čriev a znižujú riziko vzniku rakoviny.

Vedci v rámci pokusu pridali do klobásy a šunky spracovanej varením a sušením rastlinné látky a ich zmesi. Zo zistení vyplýva, že s negatívnymi účinkami dusitanov si najlepšie dokážu poradiť látky prítomné v rozmaríne a zelenom čaji, a resvaratrol, ktorý možno nájsť v pohánkovci japonskom, dnes už rastúcom po celom svete.

Vedcom pomohli dobrovoľníci, ktorých rozdelili do troch skupín:

– účastníci v prvej skupine v čase výskumu jedli klobásy, šunku a červené mäso spracované tradične

– účastníci v druhej skupine jedli červené mäso spracované pomocou technológie PHYTOME

– účastníci v poslednej skupine mali dovolené jesť len biele mäso

V závere výskumu sa porovnali vzorky stolice každého z dobrovoľníkov. Výsledky ukázali, že hladina dusitanov bola u účastníkov druhej skupiny oveľa nižšia ako u tých v prvej skupine, a dokonca sa približovala úrovni účastníkov z tretej skupiny.

„Nebezpečenstvo spracovaného červeného mäsa často pramení z dusitanov a ich vplyvu na vznik rakoviny,“ vysvetľuje jeden z autorov výskumu a profesor výživy a vedy o výžive Gunter Kunle.

„Naše výsledky dokazujú, že používanie rastlinných zložiek pri spracovávaní červeného mäsa znižuje tvorbu zložiek, ktoré v organizme prispievajú k vzniku rakoviny,“ zdôrazňuje Kunle. Podľa vedca rastlinné zložky poskytovali mäsu jedinečné ochranné účinky dokonca aj vtedy, keď stále obsahovalo dusitany.

„To znamená, že prírodné zložky možno využiť na zmiernenie škodlivosti aj vo výrobkoch, z ktorých sa nedajú celkom vylúčiť dusitanové koncentráty.“

Zdieľať tento článok na Facebooku

Zdroj: Info.sk, DP, wiley.com, ria.ru, mayoclinic.org, medicalnewstoday.comhttps://www.info.sk/sprava/197358/ako-znizit-nebezpecne-ucinky-cerveneho-masa-pomoct-mozu-tieto-zlozky/

[Späť na obsah]

10. Pivné chute Slovákov sa zásadne nemenia, najviac sa v lete pila desiatka

[25.09.2021; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 09:33; SITA]

Pivné chute Slovákov sa zásadne nemenia. Najpredávanejšími pivami počas letnej sezóny, ktorá bola už druhý rok po sebe poznačená vplyvom pandémie, bola kategória 10-stupňových pív.

Stabilizovaná spotreba radlerov

Tie zaznamenali mierny návrat spotrebiteľov k nim (+ 1,0 %) a rástli na úkor prémiovejších a viacstupňových pív (- 4,0 %). Zároveň sa zastabilizovala celková spotreba piva, radlerov i ciderov a zostala na úrovni minulého roka. Vyplýva to z údajov spoločnosti Heineken Slovensko.

Kým počas letnej sezóny 2020 nastal výrazný pokles spotreby piva (-12 % v porovnaní s rokom 2019), počas leta 2021 sa situácia podľa údajov Heinekenu zastabilizovala a ostala na rovnakej úrovni ako pred rokom.

HORECA segment ťahá za kratší koniec

HORECA segment (hotely, reštaurácie a kaviarne) ale v porovnaní s retailom ťahá stále za kratší koniec. „Zatiaľ čo HORECA klesala v objemoch, o 5,7 % v porovnaní s rokom 2020, retail narástol o +1 % a posilnil sa tak jeho podiel, ktorý aktuálne tvorí 78,3 %,“ zhodnotil sezónu generálny riaditeľ Heineken Slovensko Rene Kruijt.

Heineken Slovensko je viac ako 20 rokov lídrom na slovenskom pivnom trhu so stabilným trhovým podielom na úrovni približne 42 %. Spoločnosť je súčasťou jednej z najväčších pivovarníckych skupín na svete – Heineken N.V.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/pivne-chute-slovakov-sa-zasadne-nemenia-najviac-sa-v-lete-pila-desiatka/

[Späť na obsah]

15. Pekári začali ponúkať do reťazcov pečivo obohatené o vitamín D

[24.09.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka. Foto: TASR – Roman Hanc

Tohto vitamínu majú podľa zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov totiž Slováci dlhodobo nedostatok, pritom je jedným z kľúčových prvkov pozitívne ovplyvňujúcich imunitný systém človeka.

Bratislava 24. septembra (TASR) – Pekári združení v Slovenskom zväze pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) začali v týchto dňoch ponúkať obchodným reťazcom na Slovensku špeciálny chlieb a pečivo obohatené o vitamín D. Informoval o tom SZPCC. Tohto vitamínu majú podľa zväzu totiž Slováci dlhodobo nedostatok, pritom je jedným z kľúčových prvkov pozitívne ovplyvňujúcich imunitný systém človeka. Jeho najväčší deficit je pritom v jesenných a zimných mesiacoch. „Slovenskí pekári chcú Slovákom pomôcť pri zlepšovaní imunity, keďže naša zemepisná šírka neposkytuje dostatok slnečného svitu, ktorý je hlavným zdrojom vitamínu D. Rozhodli sme sa preto pomôcť tak, ako vieme a môžeme. Ponúkame slovenským spotrebiteľom pečivo so zvýšeným obsahom vitamínu D. Inšpirovali sme sa Škandináviou a Spojeným kráľovstvom, kde má takéto pečivo vynikajúce výsledky pri podpore zdravia obyvateľov,“ povedal Milan Lapšanský, výkonný riaditeľ SZPCC. Jednotlivé pekárne podľa neho v týchto dňoch už oslovujú obchodné reťazce s ponukami na predaj týchto výrobkov. Pekári podľa Lapšanského už ponúkali takýto produkt vláde, ale neúspešne. „Pekári nežiadali vládu o žiadnu finančnú pomoc na výrobu pečiva obohateného o vitamín D. Ponúkli sme riešenie, ktoré má úspechy vo Fínsku, Švédsku, či Spojenom kráľovstve, kde realizovali viacero vedeckých štúdií o prínose potravín obohatených vitamínom D. Podľa nich takéto potraviny dokážu na zdravotnej starostlivosti štátom ušetriť desiatky až stovky miliónov eur, pomáhajú proti chrípke, prechladnutiu, či ďalším vírusovým respiračným ochoreniam. Zároveň si obyvatelia nemusia kupovať vitamín v lekárni. S postupujúcou jeseňou bude slnečného svitu ubúdať,“ uviedol Lapšanský. Pekári preto podľa neho veria, že obchodné reťazce ponúknu tento druh pečiva spotrebiteľom čo najskôr a prispejú tak k plošnému zlepšeniu imunity Sloveniek a Slovákov. „Naši pekári sú na dodávky nových tovarov samozrejme pripravení,“ dodal Lapšanský. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov združuje výrobcov z celého Slovenska. Má takmer 500 členov od SZČO až po veľké pekárne. Členovia zväzu každodenne zabezpečujú väčšinu spotreby chleba, pečiva, cukrárskych výrobkov i cestovín a zamestnávajú viac ako 12.000 pracovníkov.https://www.teraz.sk/ekonomika/szpcc-pekari-zacali-ponukat-do-obch/579010-clanok.html

[Späť na obsah]

17. Odborník radí, ako vyberať údeniny: Šunka musí mať veľa mäsa, párky nesmú byť tuhé

[24.09.2021; topky.sk; Domáce; 00:00; Topky.sk]

BRATISLAVA – Začiatok školského roka so sebou prináša celkom iný režim, ako majú letné dni. Na deti aj rodičov čaká viac povinností, času sa zdá, naopak, menej – a to aj na prípravu raňajok či večere. Popri zelenine či mliečnych výrobkoch môžu varenie uľahčiť napríklad deťmi obľúbené párky či šunka. Mali by však byť nielen chutné, ale aj kvalitné – na čo všetko sa pri ich výbere zamerať?

Aby detské údeniny nielen zahnali hlad, ale zároveň predstavovali pre malého škôlkara či školáka hodnotnú potravinu, treba si pri kúpe poriadne preštudovať etiketu. Aké informácie hľadať, približuje výrobný riaditeľ HYZA, a. s., Blažej Bodnár, ktorý sa zaoberal aj vývojom a výrobou detských výrobkov Dobrotkovo od spoločnosti Hyza.

Šunka by mala mať minimálne 90 percent mäsa

Pri šunke je vždy dôležité všimnúť si podiel mäsa. „Myslím si, že šunka vhodná pre deti by mala mať 90+ obsahu mäsa,“ približuje odborník. Pozor, tento podiel mäsa nie je medzi detskými šunkami ani dnes samozrejmosťou. „Dôležité tiež je, aby bola vyrobená z čerstvej suroviny a obsahovala minimum prídavných látok,“ pokračuje Blažej Bodnár.

Popri nutričných hodnotách výrobku a zložení si podľa neho treba všímať aj samotného výrobcu. Dobrým znakom je, ak ide o slovenskú spoločnosť a aj spracované mäso je pôvodom slovenské. Táto informácia síce na obale byť nemusí, ale ak to tak je, zväčša sa ňou výrobca pochváli. V ideálnom prípade používa surovinu z vlastných zdrojov. To platí, samozrejme, aj pri iných mäsových výrobkoch.

S párkami je to zložitejšie

Je len málo detí, ktoré by nemali rady párky. Aj pre rodičov ide často najmä počas týždňa o obľúbenú voľbu na prípravu rýchlej večere. Pri výbere mnoho z nich sleduje obsah mäsa, neraz sa však stane, že práve tieto párky ich potomkom nechutia. Prečo je to tak?

„S vysokým obsahom mäsa sa zvyšuje tuhosť párkov a deti ich potom veľmi nechcú konzumovať. Skôr by sme mali hovoriť o správnom nastavení zloženia, aby boli párky pre detského zákazníka mäkké a šťavnaté,“ vysvetľuje Blažej Bodnár. Párky by tiež podľa jeho slov nemali obsahovať alergény a mali by v nich byť iba také aditíva, ktoré sú technologicky najnutnejšie a zaistia bezpečnosť výrobku.

Bravčové alebo hydinové?

Na Slovensku v spotrebe dlhodobo víťazí bravčové mäso, hneď za ním nasleduje hydina. Tieto dva druhy mäsa sa tiež najčastejšie využívajú pri výrobe detských produktov. Ktoré z nich je pre malých škôlkarov či školákov vhodnejšie?

Nutričné hodnoty sa prikláňajú skôr k hydinovým výrobkom. Obsahujú menej tuku a často majú vyšší podiel bielkovín ako tie bravčové. Pri oboch druhoch sa oplatí sledovať aj množstvo soli. Pri párkoch sa zväčša pohybuje od 1,5 do 2 g na 100 gramov. Čím je jej menej, tým lepšie.

Slovenské a kvalitné

S detskou hydinovou šunkou a párkami s názvom Dobrotkovo prichádza na trh aj slovenská Hyza. Žiadali ich samotní zákazníci. „Pri vývoji sme dbali na to, aby tento výrobok deťom chutil a, samozrejme, aby bol pre ne bezpečný. Pri párkoch Dobrotkovo sme dosiahli, že je v nich pomerne vysoký obsah hydinového mäsa, ale sú ešte stále prijateľne šťavnaté a deťom chutia. Zároveň je ich obal svojou grafikou na prvý pohľad pútavý a zaujímavý,“ vysvetľuje Blažej Bodnár.

Okrem vysokého podielu mäsa najvyššej kvality sú výrobky Dobrotkovo bez alergénov, bez lepku a mäso, ktoré sa na ne používa, pochádza výhradne zo slovenských chovov Hyzy. Výroba v Hyze pritom pri všetkých výrobkoch podlieha veľmi prísnym pravidlám. „Je u nás stály veterinárny dozor, ktorý kontroluje všetky procesy vo výrobe. Samozrejme, sú kontrolované všetky suroviny a aditíva používané na výrobu všetkých výrobkov.“

Súťažte so svojou škôlkou

Hyza zároveň pre svojich malých zákazníkov a ich škôlky pripravila zaujímavú súťaž, do ktorej sa jednoducho môžete zaregistrovať už dnes. Prvých dvesto škôlok automaticky získa tematický balíček Dobrotkova s maňuškami, pexesom, nálepkami či maľovankami. V samotnej súťaži sa potom medzi škôlky rozdelí až 9 500 eur.

ZISTIŤ VIAC O SÚŤAŽI S DOBROTKOVOMhttps://www.topky.sk/cl/10/2179413/Odbornik-radi–ako-vyberat-udeniny–Sunka-musi-mat-vela-masa–parky-nesmu-byt-tuhe

[Späť na obsah]

Iné informácie

1. Evropští vinaři vyhlížejí rekordně nízkou sklizeň

[27.09.2021; Mladá fronta Dnes; Ekonomika; s. 8; Marek Tomanka]

Úrodu vinné révy v jižní Evropě letos poznamenají mrazy zjara, sucha, krupobití a choroby. Zemědělská zájmová skupina COPA-COGECA proto odhaduje, že letošní sklizeň může být z hlediska objemu produkce rekordně nízká. Kvalita hroznů by měla být naopak vyšší než loni. Sklizeň v Česku bude podle odhadů tuzemských vinařů stejná jako loni.

Produkce největších evropských výrobců vína, Itálie, Francie a Španělska, by letos měla dosáhnout celkového objemu 117,3 milionu hektolitrů, což je o 18 procent méně než v sezoně 2020/2021. Vyplývá to z odhadu skupiny COPA-COGECA, podle kterého se na tom podepsaly například jarní mrazy, které zdecimovaly zhruba 30 procent úrody vinné révy ve Francii a severní Itálii.

Ztráty pak během uplynulého roku prohloubila sucha, krupobití a choroby. Itálie by měla v letošní sezoně vyprodukovat 43,7 až 45 milionů hektolitrů vína, což je meziročně o devět procent méně. Nejprudší meziroční propad celkové produkce vykáže podle skupiny Francie. Země podle ní letos nevyrobí více než 33,3 milionu hektolitrů vína, tedy téměř o třetinu méně než loni. Obdobně špatnou úrodu vinné révy zaznamenala Francie naposledy v roce 1977.

Španělsko by letos mělo vyrobit 39,5 milionu hektolitrů vína, odhaduje COPA-COGECA. To je o sedm milionů méně než loni. Letošní kvalita hroznů by však měla být u evropských vinařských velmocí vyšší než loni. „Mírný optimismus přináší i znovuotevření sektoru HORECA (hotelnictví a gastronomie, pozn. red.) a obnovení vývozu, po zrušení cel i do USA,“ uvádí předseda skupiny Luca Rigotti.

Zástupci EU a USA se totiž letos dohodli na ukončení letitého sporu okolo subvencování výroby letadel evropského Airbusu a amerického Boeingu, výsledkem bylo mj. zrušení amerického dovozního cla na evropské víno.

Produkce vína v Česku by v nynější sezoně měla být stejná jako loni. „Co se týče objemu, je na odhady ještě brzy, ale zatím to vypadá, že se budeme pohybovat zhruba na úrovni loňského roku,“ říká výkonný ředitel Svazu vinařů České republiky Martin Půček. Kvalita vinné révy podle něj také vypadá dobře.

Problémem však zůstává poptávka po víně od restaurací. „Řada z nich přešla do modelu jakéhosi bistra a dělají rozvážky, případně odběry z místa, což se úplně nesnoubí s tím, aby si někdo v provozovně vychutnal skleničku vína. Neříkám, že je to tak paušálně, ale stále zaznamenáváme intenzivní propad oproti stavu, který panoval před covidovou dobou,“ líčí prezident vinařského svazu Martin Chlad.

Produkce vína v Česku by měla být stejná jako loni.

Marek Tomanka

redaktor MF DNES

[Späť na obsah]

2. Z Českej republiky zmizlo desať miliónov ovocných stromov

[27.09.2021; Hospodárske noviny; KVALITNÉ POTRAVINY; s. 20; Eliška Nová]

Bratislava – Zatiaľ čo predtým sa mohla babka o štyri jablká rozdeliť s deduškom, teraz už nemajú nič. Ibaže by si ovocie doviezli z Poľska. V Česku totiž dlhodobo dochádza k poklesu produkcie ovocia aj plôch, na kto rých sú ovocné sady. „Za posled ných 30 rokov už z našej krajiny zmizlo desať miliónov ovocných stromov,“ hovorí predseda Ovo cinárskej únie Martin Ludvík. Problém nie je ani tak klimatická zmena, ktorá stojí za väčšinou zmien v poľnohospodárstve, ale to, že produkciu nahrádza dovoz. O české ovocie nie je záujem, najmä kvôli cene, s ktorou sa zahraničnému tovaru nedá kon kurovať. Podľa Ludvíka až 80 percent ovo cia spotrebitelia nakupujú v ob chodných reťazcoch. Tie, rovna ko ako ich zákazníci, hľadia na výšku sumy, za ktorú komoditu nakupujú. V posledných rokoch v Česku výrazne ubudlo naprí klad broskýň. Proti porevoluč nému roku 1989 ich teraz u nás rastie len desatina z vtedajšej produkcie. Razantne sa znížila aj výmera pôdy pre ríbezle a egreše. „Aj ovocinári sú podnikatelia, a tak, aby sa uživili, pestujú také odrody, ktoré od nich niekto vy kúpi za rentabilné ceny,“ povedal Ludvík. Ovocné sady sú tak často nahrádzané hlavne poľnými plo dinami, ktoré v pomere náklady verzus výnos vyjdú oveľa výhod nejšie. Úbytok sa však netýka všetkých druhov ovocia. V po sledných rokoch sa podľa Ludví ka zväčšili plochy, na ktorých sa pestujú slivky. Tie sa využívajú na pálenie a na lekvár. Napriek tomu aj slivky dovážame, ide zhruba o polovicu z domácej spotreby. Pribúdajú tiež kanad ské čučoriedky. Popri rastúcom dopyte pomohla k ich rozmachu tiež technológia, vďaka ktorej je možné pestovať efektívne so solídnym výnosom. Bez ručnej práce sa však ich zber stále neza obíde. Na to zase chýbajú ľudia.

Za vyššiu sebestačnosť

Na vytrácanie domáceho ovocia plánuje reagovať ministerstvo poľnohospodárstva. Popri sta rostlivosti o krajinu cielia aj na potravinovú sebestačnosť repub liky, ktorá je v prípade ovocia a zeleniny veľmi nízka. „Veľa peňazí išlo do skladova nia a spracovania, pretože jed na vec je plodinu vyproduko vať, druhá ju ošetriť a zabaliť. Ak poľnohospodár pozberá ze miaky, a potom ich nemá kde uskladniť, musí ich v čo najkrat šom čase predať. No to nemusí byť v danom okamihu najvýhod nejšie. Keď však má komoditu kde uskladniť, je aj pre obchod níkov jednoduchšie si po ňu prísť. Sú to ohromné investície, ktoré pestovateľom chýbali. Iš lo na to okolo päť miliárd korún (približne 197 miliónov eur),“ povedal minister poľnohospo dárstva Miroslav Toman. Hoci za úbytkom ovocných sa dov stojí predovšetkým cenová politika a otázka rentability, ovo cinárom robia vrásky aj prebie hajúce klimatické zmeny. „Väč šina odrôd vhodnejších do kli matických zmien má nejakú negatívnu vlastnosť. Napríklad nižší výnos, striedavú plodnosť, menej atraktívny vzhľad či hor šiu chuť. Odberatelia takú pro dukciu zatiaľ neakceptujú a bola by teda nekonkurencieshopná,“ uviedol Ludvík. Zmena klímy preto nehýbe ani tak s odrodovou skladbou, ale dvíha náklady na produkciu. Farmári musia zhotovovať tech nológie, ktoré žiadané odrody ochránia, napríklad siete proti krupobitiu, fóliové tunely, kvap kové či protimrazové závlahy. Podľa Ludvíka tak zmena klímy v dlhodobejšom meradle prine sie celosvetové zdraženie ovocia. Môže to však mať aj svetlejšie stránky. Teplejšie a suchšie pod nebie v Česku umožňuje pesto vanie takých plodín, pri akých by to bolo predtým ťažko pred staviteľné. Na Morave rastú na príklad melóny či figy. Práve teplejšia klíma podľa odborní kov všeobecne svedčí ovocným stromom, sú totiž teplomilné. „Ide o kultúrne druhy zavlečené k nám z teplejších oblastí. Tvrdí sa, že pramatka ovocných dru hov je Sýria, kde začali kultivo vať ovocné stromy už pred ti síckami rokov,“ uviedol Václav Bažant z Katedry ekológie lesa Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Marhule, broskyne, orechy, ale ani slivky podľa neho nie sú v Česku vôbec domáce.

Vymieranie sa nekoná

Kým ovocných stromov u nás ubudlo, platí, že druhy nestrá came. A to napriek záverom nedávnej štúdie medzinárodnej organizácie, ktorá spája bota nické záhrady. Tá poukázala na fakt, že takmer tretine druhov stromov na svete hrozí vyhynu tie a stovky druhov sú na pokraji zániku. Ohrozených stromov je podľa štúdie dokonca dvakrát viac v porovnaní s počtami ohrozených cicavcov, vtákov, obojživelníkov a plazov dokopy. Podľa Bažanta sa však žiadne vymieranie nekoná. Čísla totiž nerátajú len stromy, ale dreviny vo všeobecnosti. Navyše je nut né vziať do úvahy, že súčasná veda rozlišuje oveľa viac druhov ako predtým. A tak zatiaľ čo napríklad v tropickom lese je na jednom hektári aj tristo druhov veľkých stromov, v celom Česku hovoríme o 20 druhoch dokopy. „Za posledných sto rokov tu vymrela jedna vŕba, a to v Olo mouci. Bol to druh deklarova ný v herbároch, no posledných 50 rokov ho už nikto nevidel,“ uviedol Bažant. Kriticky ohroze ných druhov drevín je podľa ne ho v Česku len niekoľko. K naj častejším príčinám podľa neho patrí strata biotopov, kde drevi na rastie, či transformácia pôdy na iné účely, najmä pre poľno hospodárstvo, či spôsob hospo dárenia. Eliška Nová, Lidovky.cz

80 Percent ovocia spotrebitelia nakupujú v obchodných reťazcoch.

[Späť na obsah]

5. Covid připravil pivovary o dva miliony hektolitrů

[24.09.2021; Právo; TRHY & EKONOMIKA; s. 16; mic;CTK]

Více než polovina pivovarů musela během covidové pandemie svou produkci vylévat kvůli překotnému zavírání restaurací, řekl Právu nový prezident Českomoravského svazu minipivovarů Michal Voldřich. Ten včera po deseti letech vystřídal ve vedení svazu Jana Šuráně, který byl v čele svazu od jeho vzniku.

„Odhadujeme, že za celou covidovou dobu tuzemské pivovarnictví přišlo zhruba o dva miliony hektolitrů piva,“ uvedl Voldřich. Podle něj by pivovarům nyní pomohly daňové úlevy, i když je neočekává. „Každý by měl rád nižší daně a určitě bych chtěl, aby se nic neměnilo nahoru. Ale ruku na srdce – v této situaci, kdy je kasa vysypaná, příliš nevěřím tomu, že by mohlo dojít k nějakému snížení daňové zátěže. Budeme rádi, když se nebude dále zvyšovat, budeme rádi, když se vyřeší jiné úkoly jako snížení administrativy, to obor velice zatěžuje,“ prohlásil Voldřich.

V ČR je aktuálně 483 minipivovarů. Výroba z nich je dlouhodobě představuje řádově jednotky procent z celkového výstavu piva v Česku.

Ani přes pandemii ale počty minipivovarů v loňském roce neklesly. Sice jich pět zavřelo a 20 omezilo provoz, naopak 29 jich zahájilo činnost. Většinou šlo o již déle připravované projekty. Letos jich otevřelo šest.

Minipivovar může ročně vyrobit maximálně 10 tisíc hektolitrů piva, přičemž na toto množství se vztahuje nejnižší spotřební daň. Pokud by vyrobil více, již o minirjivovar nejde.

(mic, CTK)

[Späť na obsah]

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk