Monitoring médií 29.09.2021

Bratislava – Zvýšiť potravinovú sebestačnosť je prioritou každej vlády, avšak sľuby sa veľakrát míňajú účinku. Na Slovensko sa tak pravidelne dovážajú tisícky ton potravín. Naši poľnohospodári nedokážu konkurovať zahraničiu. Dôvodom sú zastarané technológie, ktoré pramenia práve z nižšej podpory agropotravinárstva v porovnaní s okolitými krajinami, a aj v sektore už dobre známy nedostatok zamestnancov. Navyše je Pôdohospodárska platobná agentúra v podmienečnej akreditácii, čo skomplikovalo situáciu. Výzvy na projekty boli totiž zastavené. To aktuálne pocítili aj v Poľnohospodársko-podielnickom družstve Prašice pri Topoľčanoch, kde zažiadali o dotáciu na nakladač do družstva. Keďže sú procesy v súčasnosti pozastavené, tak sú podporné peniaze zatiaľ v nedohľadne. „Viem, že doplácame na minulosť, ale to nerieši budúcnosť ostatných firiem. Čiže, keď sme sa dali do nejakej výzvy, mali sme predstavu, že to bude naplnené,“ konštatuje Marian Cikatricis, predseda predstavenstva družstva.

Uteká nám vlak

V menšom rozsahu pocítili zastavenie niektorých výziev aj v Poľnohospodárskom družstve v Šenkviciach, kde chceli investovať do mechanického ničenia burín. Na reakciu však doteraz čakajú, avšak podľa predsedu Karola Motyku to v zásade problémy pri ich činnosti nespôsobilo. Chystajú sa však stavať novú maštaľ. Zatiaľ teda búrajú staré, avšak každú chvíľu chcú začať s výstavbou, a tak potrebovali aj finančnú podporu od štátu. „Nezískať ju by nám veľmi prekážalo, keďže ide pre nás o veľkú investíciu,“ vyjadril sa Motyka. Navyše tieto peniaze budú podľa neho chýbať v celom poľnohospodárstve, pretože práve okolité krajiny s podporovaním agropotravinárstva neprestávajú. „Čo mám informáciu, tak v Českej republike bolo podporených 200 traktorov a neviem koľko kombajnov. U nás sa také nič nedialo. A potom v tom našom poľnohospodárstve chýbajú investície,“ upozorňuje Motyka. Inovácia je tak nevyhnutná, pričom podľa predsedu musia ľudí nahrádzať výkonmi strojov a tempo v sektore by malo postupovať podobne, ako je to aj v ostatných krajinách. Potvrdzuje to aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, podľa ktorej je veľká škoda, keď práve agropotravinári musia čakať na podpory, ktoré by im mohli pomôcť v rozvoji. „Sú tak znevýhodňovaní oproti zahraničným kolegom. Nemôžeme takto hazardovať s časom, ktorý je v konkurenčnom boji veľmi dôležitý,“ pripomína Matej Korpáš z tlačového odboru komory. Podľa neho zahraniční poľnohospodári tento čas využívajú v náš neprospech.

Do roka a do dňa

Farmári pritom môžu poberať dotácie prostredníctvom štyroch typov výziev, či už štátne, priame, trhové alebo projektové. „Mali teda možnosť žiadať o priame podpory a trhové opatrenia. Zastavené sú iba výzvy na projekty, ktoré sú však mimoriadne dôležité a potrebné pre sektor,“ dodáva Korpáš. Čiže počas roka mohli zažiadať o podporu na zelenú naftu alebo na kadávery. Podozrenia z rozsiahleho zneužívania európskych peňazí za minulých vedení agrorezortu viedli až k pozastaveniu akreditácie platobnej agentúry ministerstvom pôdohospodárstva 14. októbra 2020. „Navyše nám Európska komisia pre odhalené podozrenia kráti poskytované dotácie o jednu štvrtinu a tieto peniaze musia doplácať všetci občania Slovenska zo štátneho rozpočtu,“ tvrdí odbor komunikácie spomínaného ministerstva. Celá situácia sa však môže zmeniť už po 15. októbri. Dovtedy musí totiž agentúra splniť 72 opatrení, aby jej opätovne mohla byť udelená akreditácia. Ak sa teda tento scenár naplní, budú podľa agrorezortu bezodkladne vypísané výzvy až vo výške 170 miliónov eur. K 15. septembru mala platobná agentúra splnených 56 opatrení, pričom pre HN potvrdila, že predpokladá aj naplnenie zvyšných 16 bodov, čo by znamenalo, že akreditáciu dostanú. Bezprostredne po jej obnovení plánujú vyhlásiť nové výzvy, medzi ktorými budú aj tie, ktoré sa týkajú nákupu poľnohospodárskej techniky a stavieb.

[Späť na obsah]

3. Čína sa spamätala z moru a drží cenu bravčoviny dole. Chovatelia sú bezradní

[29.09.2021; finweb.hnonline.sk; Zahraničná ekonomika; 00:00; Rastislav Tinák]

V Ázii obmedzili dovoz európskych ošípaných, čo automaticky vyvolalo chaos na svetových trhoch. To nevyhovuje slovenským farmárom, ktorí produkujú so stratou.

Zatiaľ čo letné grilovačky s bravčovinou sú drahšie, na jeseň už býva panenka lacnejšia. Taký bol zvyčajný vývoj až do roku 2019. Vtedy vstúpil do hry africký mor ošípaných. Zdecimoval stavy v Číne, ktorá je jedným z najväčších konzumentov na svete. Peking preto začal hľadať mäso na zahraničných trhoch a obrovský dopyt vyhnal globálne ceny nahor – aj na jeseň a počas zimy. Nedošlo tak k obvyklému sezónnemu poklesu a potravina dosiahla rekordnú hodnotu dve eurá za kilo práve v decembri.

Ani koronakríza – a teda urgentnejšie problémy zdravotníckeho typu – však nezabránila Číne, aby vzkriesila svoje stáda. „Podarilo sa jej definitívne obnoviť stavy ošípaných spred obdobia začiatku vyčíňania afrického moru ošípaných a dostala sa na stavy z konca roka 2017,“ konštatuje David Karkulín, šéfredaktor časopisu Agromagazín. Vývoj burzových hodnôt sa tak vrátil do bežného sezónneho cyklu. Až na jednu vec. Najľudnatejšej krajine sa podaril husársky kúsok.

Stavy prasníc totiž zvýšila o dve percentá. Vzrástla tak produkcia a spomalil sa import. Výsledok je teda jasný. To, že Čína kupuje vonku už v oveľa menšej miere, drží dlhodobé ceny nízko. Ak porovnávame vrchol v júni tohto roka s priemerom za posledných osem rokov – okrem výnimočného morového roku –, sme o 13 percent pod ním.

Africký mor nám aj pomohol

Zmenu na trhu s bravčovinou vidí odborník aj v inom jave. „Tento rok je trochu iný, keď nám ceny na trhu kulminovali už počas jari a odvtedy korigujú nadol,“ hodnotí pohyby Karkulín. Hodnota ošípaných tak od júna do septembra klesla opäť o 20 percent. V Európe totiž zníženým exportom vznikol prebytok, ktorý ťahá ceny nadol. Producenti však podľa analytika začali spomaľovať výrobu, pričom skôr či neskôr očakáva rovnováhu medzi ponukou a dopytom a následnú stabilizáciu cien na európskych burzách.

Súčasné trhové hodnoty nevyhovujú najmä našim farmárom. Podľa Andreja Imricha, výkonného riaditeľa Zväzu chovateľov ošípaných, sa síce vyvíjajú podľa nemeckej burzy, ale naši odberatelia ich tlačia ešte nižšie. Preto sa cena živej hmotnosti pohybuje okolo 1,03 až 1,06 eura za kilo, čo je jedna z najnižších, aké sme u nás zaznamenali. „Zoberte si, že keď Čína pozastaví dovoz z Európy, tak my sa topíme v bravčovom mäse,“ tvrdí Imrich. Keď vypukol africký mor v Ázii, cena bola u nás na úrovni 1,5 eura za kilo. Naši chovatelia preto teraz produkujú so stratou, čo môže znamenať definitívny koniec najmä pre menších farmárov.

Chovatelia v strate

Nedostatok motivácie pre chov prasiat potvrdzujú aj v poľnohospodárskom družstve Ludrová. Dôvodom sú podľa predsedu Miroslava Štefčeka nízke ceny aj rastúce náklady, ktoré im medziročne poskočili o 20 až 30 percent. Náklady na produkciu ošípaných sú u nich vyše jedného eura na kilogram, čo vyrovnáva, prípadne presahuje odberateľské ceny. Preto už boli nútení zlikvidovať veľkú časť chovu prasníc a dodávajú ich už len lokálnym spracovateľom. „Ak sa nezvýšia ceny alebo sa nevytvoria vhodné podmienky pre chov ošípaných v budúcom programovom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky, tak chovatelia nebudú produkovať,“ dodáva Štefček.

Pozitívne sa situácia nevyvíja ani vo veľkých chovoch, kde napríklad v Dan Slovakia Agrar upozorňujú na pokles cien, ktoré sa dostávajú pod priemerné prevádzkové náklady. Tie pritom môžu byť pre producentov priam likvidačné. „Na vytvorenie predstavy, v súčasnosti prerábame na každej ošípanej približne 25 eur, čo nemôže byť dlhodobo udržateľné,“ vyjadrila sa pre HN Andrea Németh, podpredsedníčka predstavenstva spoločnosti. Situáciu pritom zhoršujú už spomínané zvyšujúce sa náklady, ktoré pri jednotlivých položkách rástli aj o desiatky percent. Spoločnosť preto nevylučuje, že sa tieto okolnosti prejavia aj na výslednej cenotvorbe.

https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/10037552-cina-sa-spamatala-z-moru-a-drzi-cenu-bravcoviny-dole-chovatelia-su-bezradni

[Späť na obsah]

4. Najrýchlejšie zdražovanie za 4 roky

[28.09.2021; RTVS Jednotka; Správy a komentáre; 22:00; R / Silvia Horváthová]

Silvia Horváthová, moderátorka: „Ceny potravín porastú. Priplatíme si za mäso aj pečivo. Rastú náklady napríklad na krmivo pre hydinu, to zdraželo za rok o dvadsať percent. Náklady na zamestnancov stúpli o desať percent. K tomu najnovšie pribudli aj drahšie energie. Podľa zástupcov agrosektora je nevyhnutné, aby štát čo najskôr zvýšil dotácie.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Slovenskí chovatelia a spracovatelia hydiny určite v krátkej dobe, a už sa to aj deje, prídu k svojim obchodným partnerom a budú navrhovať zvýšenie odbytových cien skrz všetky tieto veci, na úrovni desať až dvadsať percent. Je otázkou, či ten obchodný reťazec to prenesie aj do spotrebiteľských cien.“

Silvia Horváthová: „Vajcia, hydinové mäso, pečivo, mliečne výrobky, ale aj ďalšie produkty zrejme budú drahšie. Ceny tlačia zahraničné produkty. Kritika výrobcov a spracovateľov smeruje do rezortu pôdohospodárstva. Porozprávame sa teraz o tom s riaditeľom Únie hydinárov Danielom Molnárom, dobrý večer, vitajte.“

Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska: „Dobrý večer, ďakujem.“

Silvia Horváthová: „Tak čo všetko z toho vášho segmentu zdražie, kedy bude tá cenotvorba hotová a odkedy pravdepodobne? Aby sa ľudia vedeli pripraviť.“

Daniel Molnár: „Čo sa týka hydinárskeho sektora, tak v priebehu roku 2021 nám stúpli výrobné náklady vo všetkých produktoch, ktoré vyrábame, čiže živej jatočnej hydiny, takisto aj pri produkcii vajec a takisto aj pri hydinovom mäse, ktoré je výsledným produktom spracovateľov hydiny. Čo sa týka zvýšenia cien, tak je nevyhnutné, myslíme si, že zvýšiť tie ceny v takom rozsahu minimálne, v ako vlastne stúpli tie výrobné náklady, aby sa vlastne tie ekonomické oprávnené náklady, ktoré majú tí producenti na tú výrobu, vrátili naspäť a aby vlastne tržby pokryli tie výrobné náklady.“

Silvia Horváthová: „To, čo sa vlastne dialo tento rok, strata hydinárov sa prehlbovala, napriek vyšším nákladom sa ale znižuje odbytová cena. O akých stratách v prípade hydinárskeho priemyslu hovoríme?“

Daniel Molnár: „Keď sa pozeráme na ten náš sektor, tak len v prípade napríklad slepačích vajec nám medziročne stúpli náklady o desať percent, ale keď sa pozrieme na odbytovú cenu, tak tá nám medziročne klesla o osem percent. Čiže vidíme tu veľkú disproporciu v rámci tohto odvetvia. Takisto aj pri hydinovom mäse tie náklady nám stúpli o desať až dvanásť percent, ale napriek tomu tá odbytová cena klesla o sedem percent v prípade hydinového mäsa. V prípade živej jatočnej hydiny tam sme zaznamenali nárast, ale to len z toho dôvodu, že spracovatelia hydiny platili vyššiu nákupnú cenu chovateľom hydiny. Keď sa pozrieme na tých jednotlivých konkrétnych chovateľov, tak nám avizujú chovatelia, ktorí chovajú stotisícové alebo viac ako stotisícové kŕdle, že každý mesiac dosahujú straty alebo každý turnus rádovo niekoľko desiatok tisíc eur. Keď si to prepočítame, že do roka robia šesť až sedem turnusov, tak ročne vlastne tieto straty dosahujú, môžu dosiahnuť státisíce eur.“

Silvia Horváthová: „Dá sa vôbec takto ešte ďalej fungovať a hrozí teda, že sa obmedzí nejaký ten okruh chovateľov, pestovateľov, výrobcov?“

Daniel Molnár: „Táto situácia je pre aj chovateľov, aj pre spracovateľov hydiny veľmi problematická, pretože základom podnikania je dosahovanie zisku a tvorba produkcia vlastne tých svojich výrobkov s tým dosiahnete zisk. Ale v prípade, ak robíte stratu, tak nie je to možné dlhodobo robiť. Preto vlastne aj viacerí chovatelia hydiny avizujú, že ak zostane tá situácia tak, ako je teraz, tie nízke ceny, veľmi nízke podpory chovu hydiny na Slovensku, tak budú musieť vlastne skončiť s chovom hydiny, a tým to môže znamenať veľký problém aj ohľadom sebestačnosti a produkcie hydiny do budúcnosti.“

Silvia Horváthová: „Vy hovoríte o tom, že štátna pomoc v tomto prípade absentuje. Čo žiadate od ministerstva pôdohospodárstva?“

Daniel Molnár: „Čo sa týka ministerstva pôdohospodárstva, tak žiadame od nich vlastne taký určitý celý okruh problémov, ktoré je potrebné vyriešiť, alebo celý okruh opatrení, medzi nimi určite aj to, ako sme spomínali, tá štátna pomoc. Lebo len keď sa pozrieme na okolité krajiny, tak napríklad v Českej republike v roku 2020 dostali hydinári štátnu pomoc vo výške dvadsať miliónov eur. Keď sa pozrieme na Slovensko, tak my sme dostali tú pomoc vo výške troch miliónov eur, keď to porovnáme, máme polovičné stavy hydiny ako Česká republika. Čiže aby sme sa vlastne konkurencieschopnosťou vyrovnali, potrebovali by sme tých desať miliónov eur minimálne. A keď sa pozrieme na tých Čechov, tak vlastne rozdiel pre tých hydinárov v Českej republike dostanú tú podporu zhruba na úrovni deväť aj pol centu na kilogram produkcie, čo je výrazne veľký rozdiel v cene.“

Silvia Horváthová: „Dobre. A máte nejaký prísľub od ministerstva pôdohospodárstva, že sa to v dohľadnom čase zlepší? Môžete rátať s nejakou podporou ešte tento rok?“

Daniel Molnár: „Čo sa týka finančných podpôr, tak tento rok sme vlastne rokovali s ministerstvom, má byť finančná podpora, ale opätovne len vo výške necelých troch miliónov eur bez DPH. Takže je to problém, že tá suma je veľmi nízka, a to aj napriek tomu, že máme schému štátnej pomoci schválenú v Bruseli od januára minulého roku, napriek tomu za dva roky, ktoré ubehli odvtedy, alebo jeden a trištvrte roka, tak tieto finančné procesy neboli žiadne vyčlenené a poskytnuté do hydiny v rámci tejto schémy štátnej pomoci.“

Silvia Horváthová: „Minister pôdohospodárstva dnes ale v reakcii na vašu tlačovú konferenciu povedal, že tých približne tristo miliónov eur by sa mohlo uvoľniť už možno v polovici októbra.“

Daniel Molnár: „Áno, ale vlastne tuto sa jedná o takzvané investičné podpory alebo podpory na investičné projekty, a my vlastne požadujeme podporu na zachovanie odvetvia vlastne cez schému štátnej pomoci, ktorú vlastne dostávajú aj v Českej republike. Je potrebná určite aj tá investičná podpora, pretože potrebujeme investovať v rámci poľnohospodárstva a potravinárstva a rozvíjať tieto jednotlivé farmy alebo spracovateľské prevádzky, ale takisto je nevyhnutné vyčleniť aj tieto finančné prostriedky priamo na podporu toho odvetvia, ktoré by mohli smerovať z iných zdrojov, a ktoré vlastne tá Česká republika má výrazne nižšie a takisto aj ďalšie okolité krajiny.“

Silvia Horváthová: „V podstate to znamená, že teda dovoz takýchto potravín – hydiny, vajec – na Slovensko je lacnejší. Ktoré krajiny nám konkurujú?“

Daniel Molnár: „Čo sa týka dovozu, tak v prípade hydinového mäsa tam najväčšie dovozy k nám prichádzajú z Poľska, z Ukrajiny a Českej republiky, v prípade vajec, tak tam je to tiež Poľsko, Česká republika, a v poslednom čase rastie aj dovoz z Rakúska alebo skrz z rôzne krajiny západnej Európy. Tam tých dôvodov toho dovozu je viacero, keď sa pozrieme napríklad na nášho severného suseda, čo je Poľsko, tak oni majú vlastne nadprodukciu alebo sebestačnosť v produkcii hydiny na úrovni dvestopäťdesiat percent, čo je veľmi vysoké číslo, čiže vyprodukujú o stopäťdesiat percent hydiny viac ako spotrebujú, a následne to robí veľmi nepriaznivý vplyv na náš trh, pretože tú časť produkcie si oni dokážu predať na svojom trhu za plné ceny, alebo za ceny, ktoré pokrývajú výrobné náklady, prinášajú zisk, a ten prebytok potom vlastne môžu predávať za ceny, ktoré sú nižšie, ako sú výrobné náklady, čiže sa vlastne dostávajú do dumpingových cien a ohrozujú vlastne potom to naše postavenie tie naše ceny na trhu.“

Silvia Horváthová: „Tak veríme, že v dohľadnom čase sa tá situácia aspoň čiastočne zlepší. V roku 2018 ste avizovali, že hrozí kolaps a situáciu nezvládate, už len stručne, prosím, povedzte, že ako ste sa z toho dostali.“

Daniel Molnár: „Čo sa týka toho roku 2018, tak vlastne vtedy sme začali upozorňovať, lebo vtedy sa začali výrazne prepadať odbytové ceny za hydinové mäso, keď to porovnáme od toho roku 2016-2017, keď ten pád začal, tak odvtedy klesli ceny odbytové o sedemnásť percent, čo je výrazný pokles, napriek tomu, že náklady medzitým vzrástli niekoľkonásobne. Vlastne tá kríza sa neustále prehlbuje a zhoršuje a tie výrobné náklady nám rastú a vlastne momentálne produkujeme so stratou predávame za ceny nižšie, ako sú naše výrobné náklady, čo je veľký problém pre odvetvie a je to veľký problém pre chovateľov a spracovateľov a rozvoj Slovenska.“

Silvia Horváthová: „Hovoril Daniel Molnár, vďaka za váš čas.“

Daniel Molnár: „Ďakujem pekne a príjemný večer.“

[Späť na obsah]

5. Hydinári upozorňujú na kritický stav

[28.09.2021; TV TA3; Téma dňa; 19:50; Viktória Némethová / Peter Bielik]

Peter Bielik, moderátor: „Hydinári opäť upozorňujú na kritický stav vo svojom odvetví. Zatiaľ čo náklady na chov kurčiat stále rastú, ich odbytové ceny klesajú. Dôvodom je aj lacný dovoz hydinového mäsa zo zahraničia. Hydinári preto žiadajú vyššiu štátnu pomoc. Rezort poľnohospodárstva im odkázal, že na riešení pracuje.“

Viktória Némethová, redaktorka: „Od začiatku roka zápasia hydinári so značnými problémami, akými sú zvýšené výrobné náklady, vyššie ceny energií či rast mzdových nákladov. Výsledkom je podľa hydinárov to, že cena za hydinu sa dostala pod úroveň nákladov, čím sa výroba stáva nerentabilnou.“

Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska: „Počítame v roku 2022 s ďalším nárastom mzdových nákladov a nárastom cien kŕmnych zmesí s ďalším, ktorý už je teraz avizovaný.“

Viktória Némethová: „V rámci výrobných nákladov je najproblematickejší rast cien kŕmnych zmesí pre hydinu. Tie vzrástli od začiatku roka o dvadsať percent.“

Daniel Molnár: „Keď sme hovorili vlani, že náklady na jedno vajce z klietkového chovu sú na úrovni osem centov, tento rok vlastne sme už tie náklady vypočítali na osem celá osem centu.“

Viktória Némethová: „Problém však stále zostáva, že odbytové ceny, za ktoré si hydinu kúpia obchodníci, stále stagnujú. Nízky odbyt môže výrobu utlmiť. Hydinári ale vidia problém najmä v dovoze lacnej hydiny zo zahraničia, a to z Ukrajiny, Poľska a Česka.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Hrozí to s ohľadom toho, že hydinári nedokážu preniesť svoje zvýšené náklady do svojich odbytových cien. Hrozí to, že tá sebestačnosť sa ešte bude znižovať.“

Viktória Némethová: „Chovatelia preto žiadajú dlhodobé a systémové opatrenia. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory by do sektoru malo ísť ročne desť miliónov eur.“

Emil Macho: „Tá schéma je na ministerstve schválená Európskou úniou schéma štátnej pomoci. Je to cirka šesť a pol až desať miliónov eur. Čiže ministerstvo keď nájde vo svojich zdrojoch šesť, sedem miliónov eur, čo podľa nášho názoru môže nájsť, tú schému môže kľudne spustiť.“

Viktória Némethová: „Minister pôdohospodárstva hydinárom odkázal, že ich problémy pozná. Podobne sú vraj na tom aj mliekari. Vlčan prisľúbil, že ich situáciu bude riešiť.“

Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (nom. OĽaNO): „Budem veľmi dbať na to, aby sme veľmi adresne smerovali naše podpory, aby sa nám rozvíjali spracovateľské vertikály.“

Viktória Némethová: „Ako ovplyvnia vyššie výrobné náklady ceny hydinového mäsa či vajec na pultoch obchodných reťazcov je otázne. Podľa hydinárov môže už budúci rok ich cena stúpnuť.“

[Späť na obsah]

6. Agrosektor trápia náklady, hrozí zdražovanie

[28.09.2021; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 19:00; Vladimír Amrich / Janete Štefánková]

Janette Štefánková, moderátorka: „Slovenskí poľnohospodári varujú, potraviny budú zrejme zdražovať aj na budúci rok. Rýchlo im rastú náklady, napríklad krmivo pre hydinu zdraželo za rok o dvadsať percent. Náklady na zamestnancov stúpli o desať percent, no a k tomu najnovšie pribudli aj drahšie energie. Ako vidno na grafe, veľkoobchodné ceny poľnohospodárskych produktov rástli na konci leta najrýchlejšie za takmer štyri roky. Podľa zástupcov agrosektora je nevyhnutné, aby štát čo najskôr zvýšil dotácie.“

Vladimír Amrich, redaktor: „O koľko si za hydinu či vajcia platia spotrebitelia, bude závisieť od súčasných rokovaní s obchodníkmi. Náklady na výrobu kuracích rezňov sa zvýšili o dvadsať centov, v prípade živej hydiny je to desať centov, pri vajciach je to osem centov. Znamená to teda, že ľudia bežní, ktorí nakupujú, uvidia v obchodoch vyššie ceny?“

Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska: „Myslíme si, že aby boli pokryté tie výrobné náklady, ktoré sú dosahované, je nevyhnutné zvýšenie tých cien.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Slovenskí chovatelia a spracovatelia hydiny určite v krátkej dobe, a už sa to aj deje, prídu k svojim obchodným partnerom a budú navrhovať zvýšenie odbytových cien skrz všetky tieto veci, ktoré sme tuná vysvetlili, na úrovni desať až dvadsať percent. Je otázkou, či ten obchodný reťazec to prenesie aj do spotrebiteľských cien.“

Vladimír Amrich: „O navýšenie výkupných cien žiadajú aj pekári. V opačnom prípade budú niektorí musieť zastaviť výrobu.“

Milan Lapšanský, Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov: „Kladú si jednoduchú otázku – prečo by som mal dodávať obchodným reťazcom so stratou?“

Vladimír Amrich: „Farmári žiadajú rezort pôdohospodárstva, aby navýšil podporu na rovnakú úroveň, aká je v okolitých krajinách. Producenti na Ukrajine či v Poľsku vďaka dotáciám vyrábajú nadbytok a vyvážajú ho za extrémne nízke ceny na Slovensko.“

Emil Macho: „Tá schéma je schválená, len treba nájsť šesť až desať miliónov eur. Najlepšie samozrejme v tejto situácii by bolo desať miliónov eur.“

Vladimír Amrich: „Vidíte šancu, že by sa podpora na Slovensku zvýšila o tých desať miliónov?“

Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (OĽaNO): „Nemôžem sa zaviazať ku konkrétnym číslam, nebolo by to seriózne.“

Vladimír Amrich: „Viac peňazí by do sektora mohlo prísť už o dva týždne. Minister avizuje, že Brusel by mohol povoliť prideľovanie dotácií z európskych fondov.“

Samuel Vlčan: „My máme pripravených približne tristotridsať miliónov euro na podporu tak potravinárov, tam je to stosedemdesiat miliónov, ako aj poľnohospodárov stopäťdesiatdeväť miliónov, a chceme v najbližšom období spustiť tieto výzvy. Avšak podmienkou je, aby naša Pôdohospodárska platobná agentúra dostala plnú akreditáciu.“

Vladimír Amrich: „Poľnohospodári aj minister sa zhodli, že spotrebitelia môžu prispieť k zlepšeniu situácie nákupom potravín od domácich farmárov.“

Janette Štefánková: „Zdražovanie potravín, ako aj slabá konkurencieschopnosť slovenských produktov na domácom trhu. Téma Správ a komentárov neskôr večer na Jednotke.“

[Späť na obsah]

7. Chov hydiny sa zhoršuje

[28.09.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Andrea Mačošková / Zlatica Švajdová Puškárová;Patrik Švajda]

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Za kuracie mäso či vajcia si možno priplatíme. Hydinári upozorňujú, že situácia je kritická.“

Patrik Švajda, moderátor: „Náklady na chov a spracovanie hydiny im výrazne stúpajú a hrozí, že produkcia bude klesať.“

Zlatica Švajdová Puškárová: „Zaplaviť nás môže lacnejšie mäso z cudziny.“

Andrea Mačošková, redaktorka: „Situácia v chove a spracovaní hydiny je už dlhodobo nepriaznivá. Hydinári ale teraz upozorňujú, že niektorí z nich chov už neudržia. Cena za hydinu je nižšia ako výrobné náklady.“

Daniel Molnár, predseda Únie hydinárov Slovenska: „Aj minulého roku sme informovali, že ten nárast tých výrobných nákladov je vysoký. V tomto roku sme zaznamenali najmä výrazný nárast cien kŕmnych zmesí pre hydinu.“

Andrea Mačošková: „A to v priemere až o 20 % od začiatku tohto roka. Pritom krmivá tvoria rozhodujúcu časť všetkých nákladov v chove hydiny. Problémom je ale to, že kým výrobné náklady stúpajú, na odbytových cenách sa to neukazuje.“

Daniel Molnár: „Spracovatelia hydiny museli napriek tomu, že nedostávali viac za svoje produkty, tak museli zvýšiť cenu, ktorú platili chovateľom hydiny, aby vlastne tí dokázali aspoň čiastočne prežiť. Ale táto cena stále nepokrýva ich výrobné náklady.“

Andrea Mačošková: „To prináša chovateľom obrovské straty. Do toho vyššia minimálna mzda, príplatky za prácu v noci a víkendy a očakávané zvyšovanie energií. Vyššie odbytové ceny by sa ale mohli ukázať na vyšších cenovkách v obchodoch.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Je otázkou, či ten obchodný reťazec to prenesie aj do spotrebiteľských cien a či sa prejaví to, že radšej dovezie lacnejšiu poľskú a ukrajinskú hydinu a nahradí to slovenskou hydinou, aby udržal nezmyselne nízku cenu, ktorá je nižšia ako v roku 2015.“

Andrea Mačošková: „Práve toho sa obávajú. Gro dovozu hydiny už teraz u nás tvoria s Českom práve tieto krajiny. Na nízke ceny, ktoré dokážu slovenským obchodníkom ponúknuť, sa totiž naši výrobcovia nechytajú. Aby sa na trhu udržali, potrebovali by ročne 10 miliónov EUR, čo žiadajú už tretí rok.“

Emil Macho: „Tá schéma je na ministerstve schválená Európskou úniou, schéma štátnej pomoci, je to cirka 6,5 – 10 miliónov EUR, čiže ministerstvo keď nájde vo svojich zdrojoch 6 – 7 miliónov EUR, čo podľa nášho názoru môže nájsť, tú schému môže kľudne spustiť aj zajtra.“

Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva: „Pomoc je vyplácaná kontinuálne. Pravdou je, že dlhšie obdobie neboli vyplácané investičné podpory na projekty. My máme pripravených približne 330 miliónov EUR na podporu tak potravinárov, tam je to 170 miliónov, ako aj poľnohospodárov – 159 miliónov.“

Andrea Mačošková: „Výzvy na čerpanie peňazí by mohli spustiť do konca roka. Andrea Mačošková, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

8. Hydinári a pekári hovoria o zdražovaní

[28.09.2021; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Soňa Otajovičová / Marián Kukelka]

Marián Kukelka, moderátor: „Rast cien nie je aktuálny len pri energiách, ale aj v prípade kuracieho mäsa. Dôvodom majú byť podľa hydinárov stúpajúce náklady krmív a práce. Upozorňujú, že rezort pôdohospodárstva situáciu nerieši. Agrorezort reaguje, že vidí problém v málo rozvinutom spracovateľskom priemysle.“

Soňa Otajovičová, redaktorka: „Slovenskí hydinári nie sú konkurencieschopní. Na trhu musia totiž súperiť s výrobcami z Ukrajiny, Poľska či Českej republiky, ktorí hydinové mäso predávajú za výrazne nižšie ceny. Môžu si to dovoliť aj vďaka vysokým štátnym dotáciám. Tie len v Česku v minulom roku dosiahli takmer dvadsať miliónov eur, zatiaľ čo slovenskí producenti dostali len tri milióny. Rast nákladov na výrobu a spracovanie hydinového mäsa sa podľa predsedu Únie hydinárov Daniela Molnára musí odraziť na cenách.“

Daniel Molnár, predseda Únie potravinárov Slovenska: „Za tento rok narástli ceny kŕmnych zmesí pre hydinu priemerne o dvadsať percent. To spôsobilo nárast výrobných nákladov o osem centov na kilogram. Ročne nám narástli mzdové náklady o ďalších desať percent. Keď si to všetko spočítame, výrobné náklady narástli o desať centov na deväťdesiatdva centov.“

Soňa Otajovičová: „Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory an custom-style=“Highlight1” class=“highlight highlight-1”>Emil Macho tvrdí, že s konkurencieschopnosťou by hydinárom mohla pomôcť nová schéma štátnej pomoci.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Schéma je na ministerstve schválená Európskou úniou. Je to cirka šesť a pol až desať miliónov eur. Malo by sa to vyplácať cez Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. Ministerstvo, keď nájde vo svojich zdrojoch šesť – sedem miliónov eur, schému môže kľudne spustiť aj zajtra.“

Soňa Otajovičová: „Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan vidí najväčší problém v málo rozvinutom spracovateľskom priemysle. Štátnu pomoc chce preto poskytnúť najmä slovenským spracovateľom.“

Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Prvovýrobu do značnej miery vyvážame do zahraničia, kde sa spracuje a potom hotové výrobky nakupujeme na Slovensku. Preto sú prvovýrobcovia tlačení cenami dole a spracovatelia tým, že majú investičný dlh, nevedia konkurovať svojim partnerom v západnej Európe.“

Soňa Otajovičová: „O zdražovaní už dlhodobo hovoria aj pekári. Tí čelia podobným výzvam, ako hydinári. Riaditeľ zväzu pekárov Milan Lapšanský hovorí o urgentnej potrebe zvýšiť ceny pekárenských výrobkov.“

Milan Lapšanský, výkonný riaditeľ Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov: „Zatiaľ sa nám to nedarí. My čakáme, že naši kolegovia z obchodnej branže budú na tieto argumenty počúvať. A vyvarujeme sa stavu, kedy by pekári museli zastaviť dodávky chleba, pečiva z toho dôvodu, že by dodávali pod výrobné náklady.“

Soňa Otajovičová: „Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že plánuje pripraviť schémy pomoci pre potravinársky priemysel a postupne rokuje so zástupcami jednotlivých združení.“

[Späť na obsah]

9. Rast cien potravín

[28.09.2021; RTVS Dvojka; Správy RTVS z regiónov; 17:30; R / Kristína Plajdicsková]

Kristína Plajdicsková, moderátorka: „Po pekároch a mliekaroch avizujú zvyšovanie cien aj hydinári. Producenti potravín sa zhodujú na tom, že im výrazne rastú náklady. Napríklad pekári hrozia zastavením výroby, keďže ceny plynu im medziročne stúpli o stosedemdesiat percent a ceny elektriny o viac ako sto percent. Zdražovanie možno podľa samotných producentov očakávať naprieč celým potravinárskym odvetvím.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Sledujeme celosvetový trend, ako sa zdražujú energie, rastú mzdy, rastú náklady do výroby ako také, čo sa týka surovín. Je úplne prirodzené, že slovenskí výrobcovia musia zdražovať a vyrábajú drahšie. Nie je normálne, aby cena výrobku ostala rovnaká.“

Vladimír Amrich, redaktor: „Znamená to teda, že ľudia bežní, ktorí nakupujú, uvidia v obchodoch vyššie ceny?“

Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska: „Myslíme si, že aby boli pokryté tie výrobné náklady, ktoré sú dosahované, je nevyhnutné zvýšenie tých cien.“

[Späť na obsah]

10. Hydinári sú zúfali: Situácia v chove sa neustále zhoršuje, toto nám hrozí

[28.09.2021; cas.sk; Čas.sk; 11:02; TASR]

Otvoriť galériu

Situácia na Slovensku v chove a spracovaní hydiny je už dlhodobo nepriaznivá a aj v roku 2021 sa neustále zhoršuje.

Informoval o tom v utorok na brífingu riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár. „Od začiatku tohto roku zaznamenávame neustály rast výrobných nákladov v chove hydiny. Či už sú to ceny energií, pohonných látok, ceny práce spôsobené rastom minimálnej mzdy, príplatkami počas sviatkov a za prácu v noci, nemalé boli aj náklady na dezinfekčné prostriedky a iné protipandemické opatrenia,“ priblížil.

Najvýraznejší nárast podľa Molnára však zaznamenávajú hydinári u cien kŕmnych zmesí pre hydinu. Každé zvýšenie cien kŕmnych zmesí má zásadný vplyv na rast výrobných nákladov v chove hydine, pretože náklady na krmivá predstavujú 59 % všetkých nákladov spojených s výkrmom hydiny a 45 % všetkých nákladov pri produkcii vajec. Od začiatku roku 2021 vzrástli ceny kŕmnych zmesí pre hydinu o 20 % a spôsobili rast nákladov na chov hydiny o 8 centov/kilogram (kg). Z dôvodu rastu cien krmív vzrástli počas roku 2021 aj ceny jednodňových kurčiat o 5 %.

„Medziročne sme zaznamenali aj rast mzdových nákladov o 10 %. Medziročne sme evidovali rast výrobných nákladov v chove hydiny o 10 centov/kg živej hydiny z 0,82 eura na 0,92 eura. Na prelome rokov 2021 a 2022 očakávame ďalší rast výrobných nákladov minimálne o 7 centov/kg. Tento nárast bude spôsobený ďalším rastom cien kŕmnych zmesí, jednodňovej hydiny, mzdových nákladov, cien elektrickej energie a plynu,“ upozornil.

Zvyšovanie výrobných nákladov podľa Molnára pociťujú výrazne aj chovatelia nosníc. Medziročne zaznamenali nárast nákladov na produkciu vajec o 10 %. Pri vajciach z klietkových chovov sa náklady na jedno vajce medziročne zvýšili z 8 centov na 8,8 centa. Výrobné náklady sa zvýšili aj v sektore spracovania hydiny z dôvodu rastu ceny jatočnej hydiny, mzdových nákladov, ako aj nákladov za obalové materiály. Medziročne sa náklady na výrobu kuracích rezňov zvýšili z 3,74 eura/kg na 3,95 eura/kg.

Zdôraznil, že v prípade, ak nepríde k prijatiu účinných a dlhodobých opatrení na ochranu a podporu domáceho hydinového mäsa a vajec, v najbližšom období bude produkcia živej jatočnej hydiny a hydinového mäsa na Slovensku naďalej rapídne klesať a sebestačnosť sa môže dostať iba na úroveň okolo 30 %.

„Máme dôvodné obavy, že veľké množstvo chovateľov hydiny bude musieť pri súčasnom vývoji výrobných nákladov a odbytových cien ukončiť svoju činnosť a príde k výraznému poklesu spracovania slovenskej hydiny. Rovnako výrazne poklesne aj podiel slovenského hydinového mäsa na pultoch obchodov. Naopak, prebaľovanie a dovozy zahraničného hydinového mäsa budú výrazným spôsobom narastať,“ dodal Molnár.

Foto:

Zľava riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár a predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emil Macho Zdroj: TASR – Jakub Kotian

https://www.cas.sk/cl/1002799/2591919/hydinari-su-zufali-situacia-v-chove-sa-neustale-zhorsuje-toto-nam-hrozi

[Späť na obsah]

11. Dotácie poľnohospodárom / Podarí sa platobnej agentúre vyhrabať zo špiny korupcie?

[28.09.2021; postoj.sk; Spoločnosť; 10:51; Erik Potocký]

Európsky audit momentálne rozhoduje o tom, či Pôdohospodárska platobná agentúra bude môcť vyplácať dotácie z európskych fondov.

Pôdohospodárska platobná agentúra čelí v týchto dňoch testu prežitia. Tento týždeň beží v agentúre audit z Európskej komisie, ktorý posúdi, či získa trvalú akreditáciu.

O pozastavení, resp. o režime podmienečnej akreditácie, rozhodlo ministerstvo pôdohospodárstva 14. októbra minulého roka. Verdikt po európskom audite má padnúť doslova do roka a do dňa – 15. októbra 2021.

Od Dobytkára k stopnutiu dotácií

Príčinou tejto situácie je už všeobecne známa kauza Dobytkár, v ktorej vyšetrovanie identifikovalo úplatky za minimálne desať miliónov eur. Nešlo pritom o to, že by boli tieto podvody páchané obchádzaním pravidiel. Samotné fungovanie agentúry malo byť podľa vyšetrovania nastavené tak, že úplatky boli súčasťou systému a podmienkou, aby sa poľnohospodári vôbec dostali k peniazom z európskych dotácií.

Ešte na začiatku tohtoročnej jari ministerstvo pôdohospodárstva informovalo, že v prípade podvodov a korupcie v PPA vedú príslušné orgány 136 trestných konaní. Popri policajnom vyšetrovaní rezort urobil aj vlastný forenzný audit v PPA. Zameral sa na 110 prípadov v hodnote 47 miliónov eur. Z nich znaky podvodného konania niesli prípady v hodnote 26 miliónov eur. Najčastejšie išlo o privysoké honoráre pre tzv. konzultantov, zasahovanie do procesu prideľovania dotácií účelovými zmenami pravidiel, a konflikt záujmov medzi žiadateľmi a zamestnancami PPA.

No a následkom tohto stavu je, že od začiatku tohto roka sa platby na investičné podpory znížili o 25 percent (v roku 2020 to bolo 10 percent). V praxi to znamená, že za normálnych okolností štát poskytne poľnohospodárovi investičnú dotáciu a následne ju Brusel preplatí. Spomenuté zníženie znamená, že ak ide napríklad o dotáciu 100-tisíc eur, EÚ refunduje len 75-tisíc.

Následkom toho na začiatku leta ministerstvo úplne zastavilo vyplácanie projektových podpôr. A žiadne nové výzvy nevyhlasuje. Poľnohospodári, ktorí mali v pláne investovať, tak nielen čakajú na už schválené peniaze, ale aktuálne sa nemohli ani prihlásiť do nových projektov.

Domáce úlohy

Pôdohospodárska platobná agentúra mala splniť celkovo 72 opatrení na to, aby úspešne prešla auditom a získala trvalú akreditáciu. V polovici septembra riaditeľ PPA Jozef Kiss na tlačovej konferencii ubezpečoval, že plnenie opatrení je v záverečnej fáze a do spustenia auditu by mali byť všetky hotové.

Medzi opatreniami bolo napríklad oddelenie spracovania žiadostí od ich schvaľovania a potvrdzovania platieb, elektronický systém, ktorý prepojí každé rozhodnutie s konkrétnym úradníkom, čo by malo priniesť aj možnosť vystopovať prípadné podvody a manipulácie.

Podľa Jozefa Kissa museli nastať zmeny aj v personálnej oblasti. Dotácie totiž vyžadujú aj kontroly v teréne a neraz sa stávalo, že od podania a schválenia žiadosti uplynul takmer rok, kým platbu odobril aj kontrolór na mieste.

Nedostatky boli identifikované aj v komunikácii so žiadateľmi. Požiadavky auditu smerujú k tomu, aby bol celý proces prispôsobený žiadateľovi. Farmár sa má starať o úrodu, nie o zdĺhavé vypĺňanie nespočetného množstva formulárov. Prípadné chyby v žiadostiach majú byť iniciatívne komunikované zo strany PPA, tak aby ich žiadateľ mohol čo najskôr opraviť.

Celý proces prideľovania dotácií však do veľkej miery stojí na digitalizácii. Tam sa PPA rozhodla pre obstaranie nového systému, ktorý bude pokrývať všetko od podanie žiadosti, cez kontrolu, schválenie a vyplatenie peňazí.

Podľa našich informácií z prostredia ministerstva pôdohospodárstva je však práve otázka digitalizácie tým bodom, ktorý zrejme zostane nedokončený, hoci sa na ministerstve s pridelením akreditácia už takmer počíta ako s hotovou vecou. Hovorí sa však vraj aj o tom, že sa proces akreditácie môže natiahnuť až do konca roka.

Ak by audit dopadol zle, výsledkom by bolo nielen pokračovanie súčasného stavu, teda obmedzenia investičných podpôr, ale aj priamych platieb, ktoré podmienečná akreditácia nezasiahla. PPA bez akreditácie by nemala oprávnenie nakladať s peniazmi z eurofondov.

Inzercia

Rozdeľovanie by síce mohlo prevziať ministerstvo pôdohospodárstva, to by si však vyžiadalo nielen legislatívne zmeny, ale aj ďalší audit, ktorý by tentoraz rozhodoval o akreditácii pre ministerstvo. Návrhy na to, aby v najhoršom prípade podpory vyplácala agentúra z niektorej zo susedných krajín sú nereálne.

Optimisti

Pri vyhliadkach na výsledok auditu hýria minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan aj riaditeľ PPA Jozef Kiss optimizmom. Tvrdia, že procesy sa v posledných mesiacoch podarilo naštartovať tak, aby agentúra podmienky na trvalú akreditáciu a úplné obnovenie platieb splnila.

To, že digitalizácia zrejme zostane pri schválení akreditácie neukončeným bodom priznáva aj Jozef Kiss. Je to podľa neho úloha na niekoľko rokov, keďže len samotné verejné obstarávanie trvá 12 až 18 mesiacov a k tomu treba ešte prirátať čas samotnej inštalácie systému, jeho testovanie a zaškolenie zamestnancov.

Šéfovia rezortu a PPA však vo svojom optimizme nie sú sami. Podobne sa pre Postoj vyjadril aj predseda parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta.

Ten tvrdí, že z informácií o procese plnenia akreditačných požiadaviek, ktoré ako šéf výboru dostáva je presvedčený, že na 99 percent bude mať od 15. októbra PPA schválenú trvalú akreditáciu. Nepredpokladá, že by nedokončená digitalizácia mala predstavovať v tomto rozhodnutí významnú prekážku. Fungujúce informačné systémy sa pri tak rozsiahlej agende akou sú poľnohospodárske dotácie, nedajú podľa Karahutu nastaviť za pol roka.

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory priamo o optimizme nehovorí. Na našu otázku, aký výsledok auditu predpokladá skôr zdôrazňuje, že si nepripúšťa, že by 15. októbra PPA nemala schválenú trvalú akreditáciu. Do vnútorných procesov plnenia požiadaviek síce detailne nevidí, no dúfa, že „páni – teda Samuel Vlčan a Jozef Kiss – vedia čo robia“.

Za niekdajšieho ministra Jána Mičovského sa podľa Emila Macha riešenia naťahovali.

Zistenia, ktoré prináša policajné vyšetrovanie aj vnútrorezortné kontroly podľa šéfa poľnohospodárskej komory ukazujú, že dotácie neboli v minulosti úplne „s kostolným poriadkom“. Pre poľnohospodárov je však aktuálne najdôležitejšie, aby Pôdohospodárska platobná agentúra fungovala v plnom režime a rozdeľovala podporu podľa zákonných nárokov jednotlivých žiadateľov.

Napriek rôznym názorom na úlohu dotácií v ekonomike totiž žijeme v európskej realite, v ktorej je poľnohospodárstvo na dotáciách založené. A ak by k nim slovenskí farmári stratili prístup, prišli by aj o posledné šance uspieť v konkurencii svojich štedrejšie dotovaných kolegov z ostatných krajín.

To, čo sa dialo v slovenských podmienkach dotačnej politiky však ukazuje, že skutočné deliace čiary v agrorezorte nevedú medzi veľkými a malými farmármi. Totiž všetci, ktorí na pôde naozaj hospodária sú na rovnakej strane, bez ohľadu na počet hektárov.

Dobytkár nám ukazuje, že naozaj veľký biznis sa robil na tej druhej strane. A robili ho zrejme ľudia, ktorí v skutočnosti na poli nikdy neboli.

https://www.postoj.sk/89142/podari-sa-platobnej-agenture-vyhrabat-zo-spiny-korupcie

[Späť na obsah]

12. Jasné a efektívne pravidlá. Minister pôdohospodárstva spustil projekt, ktorý má potlačiť eurofondovú korupciu

[28.09.2021; noviny.sk; Slovensko; 00:00; Peter Petrus;redakcia/EM]

BRATISLAVA / Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan spustil dotazník, ktorý má pomôcť pri potláčaní eurofondovej korupcie. Priamo s farmármi chce nastaviť efektívne a jednoduchšie pravidlá pri nákupe agrotechniky, či pri výstavbe, alebo oprave budov. Z Bruselu na to môžeme získať vyše 300-miliónov eur.

Aj na základe získaných dát nastavia transparentné podmienky čerpania pomoci z eurofondov. V minulosti totiž napríklad nákupy strojov bývali výrazne predražené, pričom nadsadené percentá smerovali k tým takzvaným správnym ľuďom.

„Kombajn rovnakej triedy, rovnakého výrobcu bol v Rakúsku, v Nemecku predávaný za 380-tisíc a u nás sa tá cena vyšplhala cez pol milióna. Tieto peniaze, ktoré sa stratili v korupčných schémach, a išlo o stámilióny eur, dnes poľnohospodárom a potravinárom chýbajú,“ konštatoval minister Samuel Vlčan. Začal sa aj veľmi dôležitý proces, na ktorého výsledok čakajú slovenskí farmári. Prišla sem monitorovacia skupina z Európskej komisie, ktorá preverí, či už PPA zlepšila svoju činnosť. “Verím, že ich presvedčíme,” povedal minister Vlčan. PPA prišla o plnohodnotnú akreditáciu po korupčných kauzách za vlád Smeru a SNS, najznámejšia sa volá Dobytkár. No a Brusel rozkrádanie nemienil tolerovať. Korupciu uľahčovalo aj to, že namiesto elektronickej sa všetky procesy robili v papierovej podobe. “To znamená, bol tu veľký priestor na manipuláciu s dokumentami,” vysvetlil generálny riaditeľ PPA, Jozef Kiss.

Nový riaditeľ je vo funkcii iba od júla a jeho ťažkou úlohou je urobiť niekoľko desiatok opatrení, aby agentúre akreditáciu obnovili. Ak by sa to nepodarilo, naši farmári by mohli prísť o stovky miliónov eur z európskych zdrojov. “Ja vás chcem ubezpečiť, že robíme všetko preto, aby sa tak nestalo,” povedal Kiss. “Pätnásteho októbra by sme mali vedieť definitívny verdikt, že PPA dostane plnohodnotnú, alebo zase nejakú akreditáciu,” informoval Emil Macho, predseda SPPK.

Zdroj: noviny.sk/TVJOJ

https://www.noviny.sk/slovensko/633601-jasne-a-efektivne-pravidla-minister-podohospodarstva-spustil-projekt-ktory-ma-potlacit-eurofondovu-korupciu

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. Ako môžete užívať náhradnú poľnohospodársku pôdu

[29.09.2021; Hospodárske noviny; SERVIS; s. 14; RED]

Na cudzom pozemku hospodári ešte aj dnes veľký počet ľudí. Ide najmä o osoby, ktoré dostali pôdu do užívania v rokoch 1991 až 2008 od pozemkových úradov či príslušných okresných úradov prostredníctvom pozemkových a lesných odborov. Hovorí sa tomu náhradné užívanie poľnohospodárskych pozemkov.

Starý zákon

Kedysi sa náhradné užívanie pozemku realizovalo podľa zákona o pozemkových úpravách z roku 1991. Náhradné pozemky boli pridelené viac ako 100-tisíc občanom, pričom v rokoch 1991 až 2007 bolo vyčlenených viac ako 318-tisíc pozemkov s celkovou výmerou 341-tisíc hektárov. V súčasnosti predmetná legislatíva neexistuje, predsa jej následky cítiť dodnes.

Roztrúsené pozemky

Podstata inštitútu náhradného užívania spočívala v tom, že vlastníkom roztrúsených pozemkov, ktoré boli v užívaní poľnohospodárskych družstiev, sa vymerali plochy vo výmere zodpovedajúcej súhrnu plôch roztrúsených pozemkov. Novelizácia zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov v roku 2017 priniesla so sebou aj to, že dotknutí ľudia museli do 28. februára 2018 podať návrh pozemkovému a lesnému odboru príslušného okresného úradu na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu.

Strata pozemkov

Kto tak neurobil, mohol od 1. januára 2019 stratiť náhradnú pôdu.

Pracovníci spomínaných odborov okresných úradov sa mali rozhodnúť do 28. februára 2020. V samotných návrhoch podávajúcich museli skontrolovať okrem iného názov katastrálneho územia či doterajšie rozhodnutie, ktorým bol náhradný pozemok vyčlenený do užívania. Podobne prešlo kontrolou označenie lokality, ako aj ďalšie údaje o náhradnom pozemku.

Dá sa ešte v súčasnosti podať návrh na predĺženie podnájomného vzťahu? Napríklad ak niekto na to zabudol, alebo bol odcestovaný, či jednoducho si to neskoršie rozmyslel?

Ako upozorňuje Milan Ficek, konateľ a advokát spoločnosti Ficek & Ficeková, keďže hraničný termín bol 28. február 2018, tak už nie. „V dôsledku nepodania návrhu do daného termínu užívanie náhradného pozemku zaniká,“ vysvetľuje advokát. (RED)

FEBRUÁR v roku 2018 bol hraničný termín pre vznik podnájomného vzťahu.

[Späť na obsah]

2. Žiadajte si od družstva v obci celú parcelu

[29.09.2021; Hospodárske noviny; SERVIS; s. 16; Zuzana Dzvoníková]

Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov umožňuje udeliť náhradnú parcelu za váš pozemok, ktorý užíva práve družstvo.

Zuzana Dzvoníková

Na to, aby vlastník dostal náhradu za svoju roztrúsenú pôdu, musia byť splnené isté podmienky. Posledný novelizovaný zákon, ktorý sa týka náhradných pozemkov, začal platiť 1. mája 2021. Ak podľa neho oprávnený užívateľ pozemku vlastníkovi navrhol uzatvorenie nájomnej zmluvy a vlastník jej uzatvorenie do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietol alebo nevyzval užívateľa na jeho vrátenie, alebo neuzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, vzniká medzi užívateľom a vlastníkom nájomný vzťah na neurčitý čas, ktorý je možné vypovedať k 1. novembru s výpovednou lehotou jeden rok.

Mladí farmári

Poľnohospodárske družstvá obhospodarujú väčšinu pôdy na Slovensku. V rámci náhradného užívania pôdy môžu malí farmári získať od družstiev podnájomnú parcelu. Družstvo totiž na základe žiadosti môže farmárovi vyčleniť poľnohospodársku pôdu na užívanie. Družstvo má právo a povinnosť užívať pozemky vlastníka za tých istých podmienok, aké sú dojednané v podnájomnej zmluve. Vlastník pozemku má právo dať pozemky, ktoré sú predmetom podnájomnej zmluvy, do užívania tretej osobe.

Nájomná zmluva

Návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy možno odmietnuť v celom rozsahu alebo v časti. Užívateľ musí pri návrhu uzatvorenia nájomnej zmluvy poučiť vlastníka o forme a spôsobe odmietnutia návrhu. Musí ho tiež upozorniť, že ak návrh neodmietne alebo nevyzve užívateľa pozemku na jeho vrátenie a prevzatie, vznikne nájomný vzťah. V Národnej rade aktuálne nie je predložená žiadna novela, ktorá by mala doterajšie zákony meniť. Avšak z plánu legislatívnych úloh vlády na mesiace jún až december 2021 vyplýva, že vláda má v pláne na mesiac december riešiť právnu úpravu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov.

Náhradný pozemok

Keďže zatiaľ nie je známe konkrétne znenie rozhodnutia vlády, nie je vylúčené, že by sa táto úloha vlády mohla dotknúť aj náhradných pozemkov. Z dôvodu naplnenia úloh vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády je potrebné prepracovať doterajší zákon o vlastníckych a užívacích vzťahoch k pôde. Aby sa posilnilo postavenie vlastníkov pôdy voči jej užívateľom. Novela zákona by tiež mala zabezpečiť zrýchlenie a zefektívnenie konaní o vyčleňovaní pozemkov pre malých, mladých, rodinných a začínajúcich poľnohospodárov, aby sa im uľahčil prístup k pôde. Rovnako bude vláda prehodnocovať doteraz existujúci inštitút práva prednostného nájmu a je možné, že sa toto právo úplne zruší. Tým sa nastavili ideálne podmienky pre vytvorenie registra užívacích vzťahov k pôde najmä s cieľom podmieniť vyplácanie podpôr preukázaním právneho titulu k pôde a nedochádzalo by tak k dvojitým deklaráciám pri poskytovaní dotácií hospodáriacim subjektom.

vlastníctvo roztrúsených pozemkov

Základom každého nároku na náhradnú parcelu je vlastníctvo viacerých roztrúsených pozemkov, ktoré namiesto klienta užíva zväčša poľnohospodárske družstvo. Bez takého vlastníctva nie je možné na náhradné užívanie pozemkov ani pomýšľať. Druhým základným atribútom je existencia pozemkov, ktoré vie dať družstvo do náhradného užívania. Advokát môže v tomto smere potenciálnemu klientovi poskytnúť svoje dlhoročné skúsenosti najmä v komunikácii s poľnohospodárskym družstvom, čím odbremení samotného klienta. Zároveň advokát v rámci poskytovania služieb skontroluje všetky potrebné dokumenty, aby boli z právnej stránky v poriadku a neboli pre klienta nevýhodné, prípadne priam neplatné z dôvodu porušovania alebo obchádzania zákona. Náhradné užívanie poľnohospodárskych pozemkov je špecifikom našej právnej úpravy. Ide o situácie, keď určitý subjekt neužíva vlastný pozemok, ale cudzí, ktorý mu bol daný do užívania pozemkovým úradom alebo príslušným okresným úradom, odbor pozemkový a lesný. Zdroj: Ficek & Ficekov

Upozornenie

prvou podmienkou pre to, aby vlastník získal náhradnú pôdu, je, že nájom pozemku medzi vlastníkom a skutočným užívateľom pozemku, teda družstvom, sa skončil, alebo sa má skončiť, prípadne je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy. druhou podmienkou je fakt, že je pozemok neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, a treťou je súčet výmer spoluvlastníckych podielov.

[Späť na obsah]

3. Mladí farmári nie sú spokojní

[29.09.2021; Hospodárske noviny; SERVIS; s. 14; Tomáš Szmrecsányi]

Poľnohospodári, až na málo výnimiek, prežívajú ťažké časy. Do akej miery a ako to vyzerá v praxi s náhradnými pozemkami, nám približuje predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku Milan Jurky.

Tomáš Szmrecsányi

Ako ste spokojný s aktuálnym stavom, čo sa týka možnosti využívania náhradných poľnohospodárskych pozemkov?

V prvom rade treba povedať, že mladí farmári nie sú tí, ktorí získavali alebo privatizovali poľnohospodárske družstvá v deväťdesiatych rokoch. Preto mnohí začínajú hospodáriť na pôdach svojich predkov. Ak mali to šťastie a ich rodičia alebo prenajímatelia si o náhradné pozemky požiadali v rokoch 1991 až 2008, môžu svoju pôdu užívať v celosti. Mnohí takéto šťastie nemali, a preto ich prístup k prenajatej pôde je priam nemožný.

Nerieši túto situáciu aktuálna legislatíva?

Napriek viacerým novelám zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy (504/2003) sa nestretávajú mladí farmári s úspechom. Skôr naopak, úradníci na okresných úradoch mnohokrát procesy predlžujú, žiadajú o doplnenia až do tej chvíle, kým to žiadateľ nevzdá. Prístup k pôde je jedným z najdôležitejších problémov pri začatí podnikania pre mladých poľnohospodárov. Preto ak nie je možné získať základný výrobný prostriedok, je zámer na podnikanie ohrozený. Najčastejším problémom, keď proces o pridelenie náhradného pozemku zlyháva, je nejasnosť výkladu zákona. Taktiež sa stretávame s tým, že pracovníci okresných úradov zastavujú konania, pretože spochybňujú nájomné zmluvy. V tomto prípade odkážu žiadateľa na súd, čo proces ešte viac predĺži.

Čo by bolo potrebné prioritne urobiť v prospech ľudí vrátane podnikateľov?

Navrhujeme preto, aby vznikol centrálny register právnych vzťahov k užívaniu pôdy, ktorý by dané nejasnosti odstránil. Takýto register by priniesol transparentnosť na trhu s pôdou.

Očakávate v budúcnosti, že by sa mohol zmeniť v nejakom dostupnom čase zákon, ktorý sa zaoberá aj otázkou o náhradných pozemkoch?

Ak mám povedať pravdu, tak sme skeptickí, keďže tejto problematike sa venujeme už niekoľko rokov. Počuli sme od politikov mnoho sľubov, z ktorých väčšina ostala len na papieri. Toto si vysvetľujeme hlavne silným lobingom jednotlivých skupín, ktorým súčasný systém vyhovuje. Predsa oni pôdu majú, užívajú ju a mnohokrát nezákonným spôsobom, teda bez platných nájomných zmlúv. Zároveň vnímajú príchod mladých poľnohospodárov ako konkurenciu. Čo je škoda, pretože Slovensko má dostatočné kapacity na to, aby sa tu uplatnili všetci.

Do akej miery nesú vinu za problémy dávnejšie rozhodnutia politikov?

Ako som už spomínal, vydávanie náhradných pozemkov veľmi dobre fungovalo v rokoch 1991 až 2008. V tom čase platil legislatívny rámec § 15 zákona č. 330/1991 o pozemkových úpravách. Neskôr po rozhodnutí politikov platnosť zákona zanikla. Ostali však stále platné náhradné pozemky, ktoré si farmári museli opäť obnoviť do roku 2018. Takýchto náhradných pozemkov bolo okolo 300-tisíc hektárov, avšak aktuálne vydaných náhradných pozemkov z pôvodných je približne 30-tisíc. My v tom vidíme zámer.

Ako vnímate byrokraciu okolo využívania náhradných pozemkov?

Vybavovanie náhradných pozemkov je zložité, neprehľadné a finančne náročné. Stretli sme sa aj s prípadmi, keď samotní pracovníci okresných úradov zámerne hádzali bariéry pod nohy žiadateľom.

V akých prípadoch vznikajú najväčšie problémy?

Njaväčšie problémy vznikajú pri samotnej identifikácii nájomnej zmluvy, keď žiadateľ predloží v procese svoju nájomnú zmluvu a súčasný najväčší obhospodarovateľ ju spochybní, napríklad využitím prednostného práva nájmu. Vtedy okresný úrad dáva od prípadu ruky preč a posiela vec na súd.

AKÁ JE POMOC ŠTÁTU

K náhradnej pôde sa farmári nedostanú ľahko. Ak aj majú právo na takýto typ agropôdy, narazia na byrokraciu na okresných úradoch. Aby mladí poľnohospodári ostali na vidieku, treba ich záujem o vstup do tohto neľahkého sektora okamžite podporiť. Je to podobné ako s mladými lekármi alebo učiteľmi, ktorých ak v začiatkoch nepodporíme a neudržíme na Slovensku, tak odídu do zahraničia, založia si tam rodiny a my o nich prídeme. Preto mladí farmári potrebujú podnikať ihneď, aby uživili svoje hospodárstvo a rodiny. Nemôžu roky čakať na vydanie náhradných pozemkov, pretože to je neúnosné. Štát by mal pomôcť preklenúť týmto ťažkým obdobím aj prenájmom pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu. Pred dvoma týždňami prisľúbil minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan farmárom, že sa bude problematikou intenzívne zaoberať. Prísľubil aj, že problematické prípady bude ministerstvo riešiť výjazdovými kontrolami na okresných úradoch. Zdĺhavá príprava legislatívnych nástrojov mladým farmárom určite nepomáha, pomáha to len tým skupinám, ktorým systém vyhovuje a prežili už nejednu vládu.

[Späť na obsah]

4. Namiesto svojich lesných pozemkov inú pôdu už nedostanete

[29.09.2021; Hospodárske noviny; SERVIS; s. 15; redakcia]

Náhradné lesné pozemky je možné získať, ak občan vlastní pozemok na území zákonom chráneného lesa. V prípadoch, keď bolo pôvodným vlastníkom odňaté vlastníctvo k lesnému pozemku alebo ak z dôvodov uvedených v reštitučných zákonoch nebolo možné priznať v konaní pozemkového úradu vlastníctvo k pôvodnému pozemku, bola taktiež možnosť poskytnúť náhradný pozemok.

Súčasť národného parku

Postup a spôsob konania bol v prípade poskytnutia náhradného lesného pozemku rovnaký ako v prípade poľnohospodárskych pozemkov, pripomína rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Ak sa lesný pozemok po odňatí vlastníctva stal súčasťou napríklad národného parku alebo prírodnej rezervácie, je na vôli oprávnenej osoby, či bude požadovať vydanie pôvodného pozemku, alebo prevod iného pozemku vo vlastníctve štátu.

V hre je lesný porast

Poskytovanie náhradných pozemkov sa však v prípade lesných pozemkov v aplikačnej praxi neuplatňovalo, respektíve uplatňovalo sa len v minimálnej miere. Prečo? Podľa ministerstva pôdohospodárstva preto, lebo pri lesných pozemkoch je súčasťou majetku aj lesný porast, teda na pozemku rastú stromy a kry, postupom času sa však mení, a tým mení aj svoju hodnotu. To vydanie vlastníctva k náhradným pozemkom mimoriadne komplikuje.

Namiesto užívania vlastníctvo

Do akej miery môže ovplyvniť využívanie náhradného pozemku v prípade lesov snaha rezortu životného prostredia zvýšiť stupeň chránenia lesov a zakázať ťažbu dreva? Pravda je, že v prípade lesných pozemkov sa nevydávali do užívania náhradné pozemky, priznávalo sa len vlastníctvo k náhradnému pozemku za pozemok, ku ktorému bolo vlastníctvo odňaté.

Zdroj: Milan ovseník, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska

[Späť na obsah]

5. Platobka zlyhala a teraz sú farmári bez dotácií

[29.09.2021; Hospodárske noviny; Titulná strana; s. 1; ras]

Bratislava – Pôdohospodárska platobná agentúra sa pre kauzy či nedostatky v digitalizácii ocitla v podmienečnej akreditácii. Komplikovaný proces má priamočiary následok: nevypisuje miliónové výzvy pre farmárov. Dotácie sú pritom kľúčové, aby mohli podnikatelia konkurovať zahraničiu. „V Česku bolo podporených 200 traktorov aj kombajny. U nás sa také nič nedialo,“ upozorňuje predseda družstva v Šenkviciach Karol Motyka. Musia čakať, kým platobka nezíska späť stálu akreditáciu. Až vtedy sa vyhlásia programy za 170 miliónov eur. (ras

[Späť na obsah]

6. PRIBUDLO ŠPECIÁLNE PEČIVO S VITAMÍNOM D

[28.09.2021; Kysucké noviny; ZAUJALO NÁS / INZERCIA; s. 10; (SITA)]

Pekári združení v Slovenskom zväze pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) začali v týchto dňoch ponúkať obchodným reťazcom na Slovensku špeciálny chlieb a pečivo obohatené o vitamín D.

Tohto vitamínu majú totiž Slováci podľa prieskumov dlhodobo nedostatok, pritom je jedným z kľúčových prvkov pozitívne ovplyvňujúcich imunitný systém človeka. Informoval o tom v piatok výkonný riaditeľ SZPCC Milan Lapšanský.

„Slovenskí pekári chcú Slovákom pomôcť pri zlepšovaní imunity, keďže naša zemepisná šírka neposkytuje dostatok slnečného svitu, ktorý je hlavným zdrojom vitamínu D. Rozhodli sme sa preto pomôcť tak ako vieme a môžeme. Ponúkame slovenským spotrebiteľom pečivo so zvýšeným obsahom vitamínu D.

Inšpirovali sme sa Škandináviou a Spojeným kráľovstvom, kde má takéto pečivo vynikajúce výsledky pri podpore zdravia obyvateľov,“ povedal Milan Lapšanský.

Pekári už 6. apríla 2020, počas druhej vlny pandémie, oslovili predsedu vlády Eduarda Hegera s ponukou na možnú spoluprácu v tejto oblasti. Ten však ich ponuku len preposlal na ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Ani jeden z ministrov si však podľa pekárov čas na stretnutie k tejto téme nenašiel.

„Ministerstvo zdravotníctva túto ponuku na spoluprácu dokonca úplne odignorovalo. Veríme, že aspoň obchodné reťazce ponúknu tento druh pečiva spotrebiteľom čo najskôr a prispejú k plošnému zlepšeniu imunity Slovákov. Naši pekári sú na dodávky nových tovarov pripravení,“ dodal Milan Lapšanský.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov združuje výrobcov z celého Slovenska. Má takmer 500 členov od SZČO až po veľké pekárne.

Členovia zväzu každodenne zabezpečujú väčšinu spotreby chleba, pečiva, cukrárskych výrobkov i cestovín Slovákov i Sloveniek a zamestnávajú viac ako 12-tisíc pracovníkov.

ilustračné SME/Gabriel Kuchta

[Späť na obsah]

7. Ministerstvo pôdohospodárstva zvýši v novom eurofondovom období podporu pre ovocinárov

[28.09.2021; webnoviny.sk; Poľnohospodárstvo; 20:30; SITA]

V novom eurofondovom období do roku 2027 pripravuje slovenský agrorezort zvýšenú podporu ovocinárom. Viazané platby sa zo súčasných 400 eur na hektár (eur/ha) zvýšia v priemere na 700 eur/ha.

Zároveň bude podporených až 3 400 ha s celkovou alokáciou 2,4 milióna eur na celé obdobie rokov 2023 – 2027.

Zvýšené sadzby na hektár

Informoval o tom v utorok minister pôdohospodárstva SR Samuel Vlčan pri príležitosti oberačiek jabĺk v ovocných sadoch pri Dunajskej Lužnej, na ktorých priebeh prác sa bol osobne pozrieť.

Podľa agroministra vzrastie aj podpora ekologickej produkcie. Napríklad ovocné sady budú podporené sadzbou 800 eur/ha v porovnaní so sadzbou z minulosti na úrovni približne 670 eur/ha.

Ovocie produkované v integrovanej produkcii bude podporené tiež zvýšenou sadzbou na úrovni 700 eur/ha v porovnaní so súčasnou sadzbou 500 eur/ha.

Pomôže aj investičná podpora

Okrem hektárovej podpory budú ovocinári podporení aj investičnou podporou a finančnými nástrojmi.

Celkový objem na investície je 366 mil. eur v rokoch 2023 – 2027, teda pri integrovanej produkcii zvyšuje agrorezort podporu na hektár sadu z 900 eur na 1 400 eur.

„Tohtoročná úroda slovenských jabĺk je kvalitná, preto ich odporúčam našim spotrebiteľom, a tiež, aby pri nákupe ovocia venovali pozornosť krajine pôvodu. Okrem zdravého jablka ovocinári garantujú jeho čerstvosť. Spotrebitelia by si mali uvedomiť, že dodávateľský reťazec je v prípade našich jabĺk krátky, ovocie nestojí v skladoch či prepravných kontajneroch, zároveň ovocinári nemusia používať toľko ošetrujúcich prípravkov,“ povedal v Dunajskej Lužnej minister Samuel Vlčan.

https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/ministerstvo-podohospodarstva-zvysi-v-novom-eurofondovom-obdobi-podporu-pre-ovocinarov/

[Späť na obsah]

8. Rastúce ceny hydiny a pečiva

[28.09.2021; TV TA3; Téma dňa; 19:50; R / Peter Bielik]

Peter Bielik, moderátor: „Našimi ďalším hosťami sú páni Daniel Molnár z Únie hydinárov a pán Milan Lapšanský s Únie, skrátim to, pečivárov alebo pekárov. Veľmi pekne ďakujem za to, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Dobrý večer.“

Daniel Molnár, predseda Únie hydinárov: „Príjemný dobrý večer.“

Milan Lapšanský, výkonný riaditeľ SZPCC: „Príjemný dobrý večer.“

Peter Bielik: „Páni, poďme, ako sa hovorí, najprv hovoriť priamo a polopate. Zaznelo tam niečo, že náklady vám rastú, ceny ale výkupné nerastú a tak ďalej. Pán Lapšanský, aká bude podľa vás pred Vianocami cena obyčajného rohlíka, rožka alebo chleba?“

Milan Lapšanský: „Pán redaktor, môžem povedať iba, že bude zásadne vyššia a spotrebitelia tie vyššie ceny budú cítiť veľmi enormne.“

Peter Bielik: „Čo to máme? Dneska máme rohlík okolo sedem centov, ak sa nemýlim.“

Milan Lapšanský: „Nechcel by som príliš ísť do detailov, pretože výsledná cena závisí od obchodnej politiky konkrétneho reťazca. V každom prípade treba povedať, že aktuálne prebieha obdobie rokovaní pekárov s odberateľmi, s obchodnými reťazcami o úprave odbytových cien tak, aby sme mali pokryté minimálne ekonomicky oprávnené náklady.“

Peter Bielik: „No to si o chvíľku povieme, aké to sú, alebo v akej výške sú. Pán Molnár, veľmi jednoducho, aká bude cena kila kuracieho mäsa?“

Daniel Molnár: „Čo sa týka ceny kuraciny, takisto to ťažko odhadnúť, lebo to sú spotrebiteľské ceny, ktoré stanovuje obchod ná základe svojej obchodnej politiky.“

Peter Bielik: „Aké sú dnes zhruba na akej úrovni?“

Daniel Molnár: „Ono je to rôzne. Vlastne záleží od toho, o aký sortiment toho hydinového mäsa sa jedná, a takisto či sa predáva v akcii, alebo sa nepredáva v akcii. Môžeme povedať, že tie ceny, čo sa predáva ten tovar v akcii, sú extrémne nízke, a sú výrazne nižšie, ako sú naše výrobné náklady. V prípade kuracích rezňov sa tie akciové ceny pohybujú aj niekde okolo tri päťdesiat a menej na kilogram a tie naše výrobné náklady sú viac ako tri sedemdesiatpäť alebo tri deväťdesiat už v súčasnej dobe, takže ten rozdiel je tam výrazný. A myslíme si, že takisto, že tie odbytové ceny naše budú musieť stúpnuť, pretože keď vám stúpnu medziročne desať percent náklady výrobné, tak je potrebné, aby stúpli rovnako aj odbytové ceny, aby sa vlastne tie nožnice vyrovnali a neroztvárali sa v neprospech producentov.“

Peter Bielik: „Vy asi nemáte ten komfort povedať odberateľovi, že za tieto ceny vám to nepredám a hotovo.“

Daniel Molnár: „Ono je to vždy na vzájomnej komunikácii medzi vlastne výrobcom a medzi obchodným reťazcom a je to vlastne kompromis, za čo je to vhodné predať. Samozrejme my by sme to mali prevádzať za ceny, ktoré pokrývajú naše ekonomické náklady. Čiže vlastne tie výrobné náklady, čo sme vynaložili na produkciu.“

Peter Bielik: „Sú tí odberatelia ochotní sa dohodnúť?“

Daniel Molnár: „Rokovania prebiehajú s odberateľmi a s obchodnými reťazcami dlhodobo. V súčasnej dobe tie odbytové ceny sú nižšie ako ekonomické oprávnené náklady. Čiže tí spracovatelia hydiny a chovatelia hydiny dosahujú v súčasnej dobe straty.“

Peter Bielik: „Pán Lapšanský, vo vašom podnikaní sú tie vstupy trochu iné. Tuto, v hydinách alebo v hydine, ide najmä o krmné zmesi a tak ďalej, u vás je to najmä plyn, elektrina.“

Milan Lapšanský: „Suroviny.“

Peter Bielik: „A suroviny. Ako teda vidíte vy tú oblasť, kde vidíte tú cenu oprávnených nákladov, ktorú by vám teda tí odberatelia mali akceptovať?“

Milan Lapšanský: „Pán redaktor, nás rast cien potravinárskej pšenice veľmi silno zasiahol už v úvode tohto roka. Bohužiaľ, musíme konštatovať, že vlastne to je druhá najpodstatnejšia položka v našich kalkuláciách po mzdách, ktoré tvoria až päťdesiattri percent.“

Peter Bielik: „A aký tam bol nárast ceny?“

Milan Lapšanský: „A potravinárska pšenica vlastne od, povedzme od októbra minulého roku vzrástla takmer o štyridsaťpäť percent. Ceny ďalej rastú, a bohužiaľ, musím povedať, že sa stretávame aj s takou situáciou, že prvovýroba, poľnohospodári držia v svojich sýpkach aktuálnu úrodu, pretože očakávajú, že ďalšie trhové ceny budú ešte vyššie a predajú to za výhodnejšie ceny. Čiže je to dosť taká kritická situácia a my sa cítime vlastne neistí v tých kalkuláciách budúcich. A hovoríme aj v súvislosti s rastom energií o tom, že v jeden čas sa pekárom, cestovinárom a výrobcom cukroviniek podarilo, v úvodzovkách, podarilo, samozrejme, dostať sa do stavu, kedy všetky podstatné položky zdraželi skokovito.“

Peter Bielik: „Tak je to krásna práca, byť pekár, voní to, je to, je to naozaj úžasné, ale musíte skoro vstávať, musíte to dodávať v nejakých pravidelných intervaloch. Ja viem, že teraz mi tu nevyložíte na stôl vaše ceny, lebo rokujete s dodávateľmi. Kde však vám stúpli tie náklady najviac? Viem si predstaviť, že napríklad nočná práca je aktuálna viac u pekárov ako u hydinárov.“

Milan Lapšanský: „Samozrejme, tak, ako som povedal, päťdesiattri percent našich nákladov sú osobné náklady a s tým súvisia, samozrejme, aj príplatky za nočnú prácu, prácu v sobotu, nedeľu, respektíve cez štátne sviatky. A to rapídne zvyšovanie nás čaká od budúceho roka, kedy vzrastie minimálna mzda. Tento rok hovoríme predovšetkým o surovinách, ako som uviedol, bolí nás cena potravinárskej pšenice a následne múky ako najpodstatnejšej vstupnej suroviny a energií. Ako sme písali tlačovú správu minulý týždeň a hovorili sme o náraste ceny plynu o stosedemdesiat percent, tak dnes už to nie je pravda, pretože vzrástol o ďalších desať percent a každým dňom to rastie a rastie. A elektrická energia takmer na dvojnásobných úrovniach oproti septembru minulého roku, hovoríme o historicky najvyššej cene za megawatt, akých, akých sme boli kedy svedkom. Čo sa týka ďalších nákladov, samozrejme, musíme spomenúť obaly. Papierové obaly vzrástli o štyridsať percent, a samozrejme, palivá o ďalších tridsaťpäť, však to vlastne všetci naši diváci vidia a dennodenne sa s tým stretávajú. Takže situácia je neutešená a my musíme reagovať, a samozrejme, argumentujeme takýmito číslami smerom k obchodným reťazcom a očakávame, že nájdeme zhodu na nových odbytových cenách.“

Peter Bielik: „Vy máte možno ale výhodu, opravte ma, ak sa mýlim, oproti hydinárom, že vám nemôžu povedať, že no tak si to dovezieme zo zahraničia, či?“

Milan Lapšanský: „Samozrejme, čerstvý chlieb a čerstvé pečivo je veľmi ťažké dovážať do zahraničia. Navyše určité spotrebiteľské návyky sú na Slovensku špecifické. To znamená, riešiť dodávky chleba a pečiva povedzme z Maďarska alebo z Poľska je nereálne.“

Peter Bielik: „Takže tá výhoda u vás je, máte lepšiu pozíciu pri vyjednávaní, lebo môžete povedať, že tak vám to nepredám, to, čo som sa pýtal pána Molnára pred malou chvíľou.“

Milan Lapšanský: „Bola už aj taká situácia, pred dvoma rokmi jeden obchodný reťazec neuzavrel s nami dohody o cenách a hrozilo, že na Vianoce nebude mať chlieb a pečivo. V každom prípade, tie rozhovory sú veľmi tvrdé a my sme radi, keď pokryjeme tie ekonomicky oprávnené náklady. O nejakom, o nejakej masívnej tvorbe zisku nie je, nie je možné ani rozprávať, samozrejme.“

Peter Bielik: „Ako je to s tými nákladmi u vás, pán Molnár? Ja som spomínal tie kŕmne zmesi, aké ďalšie vstupy vám zdraželi?“

Daniel Molnár: „U nás sa na to musíme vlastne pozrieť z dvoch pohľadov, lebo my zahŕňame aj poľnohospodárov, takisto aj potravinárov. V prípade potravinárov je to niečo podobné ako v prípade pekárov, ale s istými špecialitami, ale v prípade chovu je to úplne iné, lebo tam, keď sa pozrieme, tak medziročne nám tam narástli najviac kŕmne zmesi. Čo sa týka krmných zmesí, tak tam to spôsobili tie, vývoj tých cien na tých svetových trhoch tých jednotlivých, jednotlivých zložiek tých kŕmnych zmesí.“

Peter Bielik: „Prepáčte, čo, čo tá hydina je, aby som vedel úplne presne.“

Daniel Molnár: „Tam sú, základné zložky sú obilniny a obilniny, kukurica, sója a ďalšie, ďalšie prímesi, ktoré sú v kŕmnych zmesiach. Tam základným problémom je ten, ten vlastne, že kŕmne zmesi sa podieľajú v prípade výkrmu hydiny až päťdesiatimi deviatimi percentami na tých výrobných nákladoch a v prípade chovu nosníc sa to podieľa štyridsiatimi piatimi percentami, či že to má veľký podiel na to, na tej výslednej cene toho produktu. A keď sa pozrieme od januára na ten stav, tak sa nám tie kŕmne zmesi v priemere zvýšili o dvadsať percent, čiže je to dosť výrazný, výrazný vplyv na tie, na tie náklady výrobné. V súvislosti s krmnými zmesami malo to vplyv aj na, aj na rast jednodňových kurčiat alebo malých sliepočiek vlastne, ktoré, tiež sú rodičovské chovy tam, kde je takisto potrebné kŕmiť tie, týchto rodičov, a tiež sa to prejavilo tým nárastom zhruba o päť percent. A takisto vlastne v prípade tých miezd, tam ten nárast medziročne sme zaznamenali desať percent z dôvodu tých pohybov, ktoré boli spomínané. A čo sa týka nárastu cien plynov, plynu a energie, tam my očakávame výrazný nárast od budúceho roka, lebo viac-menej my máme dohodnuté, väčšina chovateľov, tie zmluvné ceny na báze jedného roka. Čiže vlastne u nás, keď sa preklopí ten rok, tak potom ten, pocítime ten výrazný nárast. A v budúcom roku očakávame ďalšie enormné zvýšenie tých výrobných nákladov. A keď sa pozrieme na tú potravinársku sekciu, na tých spracovateľov, tak tam takisto nám vzrástla tá surovina vstupná. Čiže to, to, tie, tá živá hydina, tam je to zhruba o dvanásť percent nárast z toho dôvodu, že vlastne spracovatelia zvýšili tú výkupnú cenu a kupujú za vyššie ceny od chovateľa, aby im pokryl aspoň časť tých zvýšených nákladov, takisto tam narástli tie mzdy, ako bolo spomenuté, tie obalové materiály, tam bol výrazný nárast v prípade fólií, v prípade papiera, a takisto aj tá cena tých pohonných hmôt, ktorá sa prejavuje výrazným spôsobom tiež na tých zvýšených nákladoch.“

Peter Bielik: „Takže vy ste medzi takými dvoma mlynskými kameňmi. Prečo ale je možné vôbec, že niekto sem dovezie lacnejšiu produkciu zo zahraničia? Ako je možné, že vôbec je tá produkcia lacnejšia, keď vy idete pomaly pod výrobné náklady?“

Daniel Molnár: „Týchto dôvodov je tam viacero, či už je to rôzna politika rôznych štátov, či už daňovo-odvodová alebo dotačná alebo keď sa pozrieme na rôzne krajiny, tak sú iným spôsobom financované tie jednotlivé sektory. Keď sa pozrieme len na Slovensko a Českú republiku, tak vidíme výraznú disproporciu vo financovaní hydiny zo štátnych podpôr. V roku 2020 vlastne hydinári v Českej republike dostali podporu vo výške 500 miliónov českých korún na schému štátnej pomoci, čo je 19,7 milióna eur. Keď to porovnáme s nami, my sme dostali vo vlaňajšom roku podporu vo výške 3 milióny eur, čiže vidíme, že je to sedemkrát nižšia podpora a len táto podpora v Českej republike umožnila vlastne zlacniť produkciu o 9 až 10 centov alebo niečo cez 9 centov na kilogram pri živej hydine. Čiže to je výrazný rozdiel a výrazne to znižuje tie ceny a druhá vec je, ktorá tiež ovplyvňuje ten vývoj cien, sú to takzvané dumpingové ceny. Lebo niektoré krajiny, keď sa pozrieme napríklad na nášho severného suseda Poľsko, to má sebestačnosť produkcie hydiny na úrovni 250 percent. Čiže keď si tých 100 percent produkcie umiestni na tom domácom trhu v Poľsku za tie ceny, ktoré odzrkadľujú tie ekonomicky oprávnené náklady, primeraný zisk, tak na tom dokážu zarobiť. Ďalšiu časť produkcie, veľkú časť dokážu realizovať do západnej Európy do stravovacích zariadení tiež za relatívne vysoké ceny a ten zvyšok produkcie možno na úrovni 50 percent potom môžu predávať za ceny, ktoré sú nižšie ako sú výrobné náklady a v prípade, ak im to ešte krajina dotuje, vlastne určitým spôsobom kompenzuje ten vývoz, tak potom tie ceny sú výrazne nižšie ako sú na našom trhu.“

Peter Bielik: „No a čo s tým teda chcete robiť, lebo toto nie je dobrá situácia pre producentov. Očakávate, že u nás tá sebestačnosť sa zachová aspoň na akej-takej úrovni pri takýchto podmienkach?“

Daniel Molnár: „Čo sa týka tejto situácie, tak v dnešnej dobe máme sebestačnosť v hydine na úrovni 47 percent, v prípade vajec je to výrazne vyššie, na úrovni 84 percent. Ja si myslím, že ak nebude prijatý súhrn určitých opatrení, ktoré je nevyhnutne prijať, tak môže dojsť k výraznému poklesu tej produkcie a tej výroby na Slovensku. Obávame sa, že to môže klesnúť medziročne možno až k 30 percentám v prípade hydinového mäsa. Ten dôvod je hlavný ten, že už tí farmári avizujú, že pri súčasných cenových podmienkach nedokážu vyrábať tú živú hydinu, nedokážu produkovať a každý turnus im prináša v prípade tých veľkých fariem niekoľko desaťtisícové straty, čo keď si zoberieme, že sedem turnusov do roka, to už sú straty rádovo niekoľko stotisíc eur a to je dlhodobo neudržateľné aj v rámci jedného roka, nie ešte dlhšiu dobu.“

Peter Bielik: „A čo, zrušia tie chovy alebo zrušia tú produkciu?“

Daniel Molnár: „Veľa, veľa farmárov avizuje, že keď nepríde buď k zvýšenie odbytových cien alebo k podpore zo strany štátu na úrovni tých okolitých krajín, tak môže byť veľký problém a vynechajú zimné turnusy určite a takisto nenabehnú v budúcom roku, keď nepríde k zmene. Keď sa pozrieme na tú podporu, tak základný problém je ten, že my máme aj schválenú schému štátnej pomoci na podporu chovu hydiny, ktorá bola schválená v Bruseli v januári v roku 2020. Napriek tomu, že táto schéma štátnej pomoci je schválená, neboli na ňu vyslané žiadne finančné prostriedky, nebola na ňu vypísaná výzva a hydinári vlastne dva roky nemôžu čerpať tieto finančné prostriedky. A keď sa pozrieme na Českú republiku, že dostala vlani 20 miliónov, tento rok majú dostať dokonca 37 miliónov na podporu chovu hydiny, pri našich podmienkach, keď porovnávame ten vlaňajší rok, tak pri polovičnom stave hydiny, aby sme im mohli konkurovať, by sme potrebovali 10 miliónov eur na podporu. Takže to je zásadný rozdiel oproti tým trom miliónom, ktoré dostávame a tá konkurencieschopnosť tých našich výrobcov je potom niekde úplne inde ako tých producentov z okolitých krajín.“

Peter Bielik: „Tu by už musel prísť na rad štát alebo by museli prísť aspoň tie výzvy, k tomu sa o chvíľu dostaneme, ale ešte sa opýtam, pán Lapšanský, čím argumentuje ten odberateľ, keď hovorí, no dobre, tak za takúto cenu to už zase ja nenakúpim, že toto je maximálna cena, aj keď je pod výrobnými nákladmi. Majú napríklad prieskum kúpyschopnosti obyvateľstva, argumentujú teda tým, že tí ľudia jednoducho na to nebudú mať?“

Milan Lapšanský: „Treba si uvedomiť, že obchodník je vždycky v tej lepšej vyjednávacej pozícii v prípade, že sa rokuje o cenách a určite disponuje nejakou predstavou o cene kam sa chce dosiahnuť. Všetky rokovania začínajú tým, že nepripustí obchodník žiadnu debatu na zvýšenie ceny, to mi určite potvrdí aj kolega. Napriek tomu, že máte na stole argumenty, tie rokovania väčšinou končia tak, že k nejakej úprave predsa len dôjde, ale určite nie k takej, ktorú by sme mohli povedať, že sme spokojní.“

Peter Bielik: „No ale prečo to nechcú dať vyššie?“

Milan Lapšanský: „To je už otázka na obchodníkov, v každom prípade treba povedať, že obchodníci nepredávajú naše chleby a pečivo so stratou a treba aj povedať, že čerstvé tovary – chlieb a pečivo sú predané v ten istý deň, čiže obchodná prirážka a tržby sú zrealizované dá sa povedať do niekoľkých hodín po dodaní. Vravím, možno by bolo lepšie otázky klásť tohto smeru priamo na obchodníkov.“

Peter Bielik: „Nech sa páči, pán Molnár.“

Daniel Molnár: „Ono je dôležité pozrieť sa aj na to, aký je vývoj väčšiny potravín, ktoré sa predávajú vlastne v obchodnej sieti alebo na trhu, ktoré sú ponúkané. Keď sa pozrieme na ten vývoj za posledné roky, tak väčšina potravín zaznamenala rastúci trend tých odbytových cien, takisto aj spotrebiteľských cien a v prípade našich produktov je ten trend úplne opačný. My, keď si porovnáme rok 2015 a súčasný rok 2020, tak zistíme, že napríklad hydinové mäso, tie odbytové ceny klesli o 17 percent a napriek tomu, že výrobné náklady neustále rastú. Čiže si myslíme, že aj toto je ten pohľad, že prečo je nevyhnutné tie ceny zvýšiť v našom sektore, aby vlastne ten sektor mohol byť ziskový a dokázal vôbec prežiť, lebo pri súčasných podmienkach a pri súčasných cenách je to prakticky nemožné, bez toho, že by sa prijali nejaké tie opatrenia a tu nehovoríme len finančné opatrenia, ale potrebujeme prijať aj viaceré, celý komplex opatrení zo strany štátu, ktoré by zahŕňali aj viaceré ďalšie oblasti.“

Peter Bielik: „A čo také politické opatrenia? Počul som, zatiaľ to samozrejme je vec jedného štátu, že napríklad Maďarsko zakázalo vývoz stavebných materiálov, pretože tie tiež idú hore, začínajú mať problém s dodávkami stavieb, nehnuteľností a tak ďalej. Boli by ste za to, pán Molnár, aby sme ako krajina, respektíve naša vláda prijala už aj nejaké protektívne opatrenia, to znamená obmedzila dovoz, vývoz, tam nie je to potrebné?“

Daniel Molnár: „Určite sa dá prijať rôzne opatrenia na podporu alebo na ochranu domácich trhov a na ochranu domácich výrobcov, len čo sa týka nášho pohľadu, tak minimálne také opatrenia by patrili, keby sa vlastne zvýšila tá ochrana toho domáceho trhu pred dovozmi a to tým, že by som sa zintenzívnila kontrola a aby sa vlastnez toho trhu vytlačili tie potraviny, ktoré sú menej kvalitné alebo kroté sú nekvalitné a ktoré sú závadné, ktoré sú pre spotrebiteľa veľakrát aj nebezpečné alebo zdraviu škodlivé.“

Peter Bielik: „Deje sa stále ešte to prebaľovanie toho mäsa a rôzne dosoľovanie toho mäsa, aby držalo vodu a keď ho potom dáte na panvicu, tak z neho zostane polovica?“

Daniel Molnár: „Áno. Takýchto vlastne je a čo sa týka aj tých prebaľovacích spoločností, tak keď si pozrieme súčasnú situáciu na Slovensku, tak máme tu bitúnky na hydinové mäso a popritom máme viac ako 50 prebaľovacích spoločností. Čiže vidíme, že ten biznis prekvitá a keď sa aj pozrieme na výsledky tie ekonomické jednotlivých výrobcov, tak tie výsledky tých prebaľovacích spoločností sú výrazne lepšie ako tých spracovateľských podnikateľov.“

Peter Bielik: „Nakúpia z Poľska, prebalia a predajú na Slovensku?“

Daniel Molnár: „Áno, áno. Ono je to vlastne tak, že tam…“

Peter Bielik: „Je to legálne?“

Daniel Molnár: „Je to legálne, pretože vlastne idú v rámci legislatívy. Problémom je tam vlastne potom otázka toho označovania pôvodu, či je označené v súlade s predpismi alebo je to vlastne v rozpore s právnymi predpismi, ako to bolo pri tých zisteniach Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktoré prebehli vlastne začiatkom leta.“

Peter Bielik: „A s trvanlivosťou tam nie je problém? Keď to prebaľujú, tak to raz odbalia, už je to na vzduchu, potom zase zabalia?“

Daniel Molnár: „Tam je to, všetko závisí od toho, či bol dodržaný teplotný reťazec, či už pri doprave, pri výrobe, pri doprave alebo potom pri tom následnom procese prebaľovania. Ak sa dodrží ten teplotný reťazec a je to pri tých určitých teplotách, tak to riziko je tam výraznejšie nižšie ako keď sa to…“

Peter Bielik: „Nízke teploty, hej?“

Daniel Molnár: „Áno, áno, keď je to vlastne pri tých teplotách, pri tých nízkych teplotách, problém nastane, keď sa vlastne pri tom procese zvýši tá teplota a tam automaticky rapídne klesá tá trvanlivosť, aj tá kvalita toho produktu.“

Peter Bielik: „Ako by mohol štát pomôcť vám, pán Lapšanský? Vy ste spomínali najmä minimálnu mzdu, no ale to sú radi, tí pekári, že dostanú aspoň tú minimálnu mzdu. To znamená, to asi nebudete žiadať štát aby nezvyšoval minimálnu mzdu. Ako inak?“

Milan Lapšanský: „Možnože to je nesprávna otázke, ja by som skôr povedal, že čo štát doposiaľ mal spraviť. Táto nová politická garnitúra tu je rok a pol a ja neviem o tom, že by pre slovenských potravinárov niečo spravili, spravili veľké nič.“

Peter Bielik: „No tak je tu podpora zamestnanosti, udržiavanie zamestnanosti a tak ďalej, to sa takisto prejavovalo vo vašom odvetví.“

Milan Lapšanský: „včera sme tu mali vo vašej relácii vlastne dvoch najsilnejších mužov slovenského pôdohospodárstva, pána nového ministra a pána Karahutu, šéfa pôdohospodárskeho výboru. Ja, keď som to pozeral, trošku som sa aj usmieval, pretože to boli krásne maľované rozprávky, dokonca sme sa dostali do krásnej budúcnosti v roku 2035, ale jedno sú slová a druhé sú činy. Tu si treba uvedomiť, že napriek programovému vyhláseniu vlády táto politická garnitúra robí všetko pre to, aby zákony, ktoré slovenským potravinárom pomáhajú, ich degradovala, ničila alebo oslabovala ich silu. Naposledy to bol zákon 91, keď sa všetky potravinárske spoločnosti postavili proti tomu, aby bola táto legislatíva novelizovaná. Teraz nás čaká novelizácia zákona 152 o potravinách, kde chcú zrušiť rovnocenné postavenie slovenských potravín a zahraničných potravín v letáku. Prosím vás, komu môže takáto rovnocenná pozícia slovenských potravín so zahraničnými v letákoch?“

Peter Bielik: „No, tak tým obchodným reťazcom samozrejme, majú s tým robotu.“

Milan Lapšanský: „No, tak neviem, či to sú nominanti obchodných reťazcov alebo niekoho iného, ale to už nechám na našich divákov. Ja musím povedať, že politici majú neskrývaný nezáujem o pekárov. Minule, myslím, že to bol šiesty apríl, sme oslovili premiéra Hegera s ponukou slovenských pekárov, že prinesieme na slovenské pulty výrobky fortifikované, obohatené o vitamín D, pretože v škandinávskych krajinách, vo Veľkej Británii je to záležitosť odskúšaná. Vieme dobre a to bolo ďaleko pred nejakými COVID problémami, že vitamín D výrazne posilňuje obranyschopnosť organizmu proti respiračným chorobám.“

Peter Bielik: „A aká bola odpoveď?“

Milan Lapšanský: „Po tridsiatich dňoch sme museli pána Hegera urgovať, aby nejakú odpoveď sme dostali. Náš dopyt bol odoslaný pánovi ministrovi Lengvarskému a ministrovi pôdohospodárstva. Z Ministerstva pôdohospodárstva sme dostali informáciu o tom a to bolo veľmi úsmevné, kde môžme nájsť legislatívu, ktorá sa fortifikácii venuje a od pána ministra Lengvarského, človeka ktorému by malo záležať na verejnom zdraví, ani telefonát, ani mail, ani osobné stretnutie, nič. Človek, ktorý je prioritne zodpovedný za zdravie, nemá záujem o odskúšané a štúdiami, vedeckými bádaniami odskúšané veci. A tu si treba, pán redaktor, uvedomiť jednu vec, že tým, že človek investuje do D vitamínového výrobku, šetrí aj štátu náklady tým, že vlastne nebudú musieť byť náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť.“

Peter Bielik: „Rozumiem.“

Milan Lapšanský: „A čo žiaľ páni nespomenuli a to je veľmi vážne, ešte mi dovoľte pár slov. Máme pripravenú spoločnú poľnohospodársku politiku v hodnote štyroch miliárd na roky 23 až 27. Viete koľko slovenskí potravinári dostali z tohto obrovského balíka peňazí na svoj rozvoj na 5 rokov? 105 miliónov. To znamená reči o krásnej budúcnosti sa vôbec nestretávajú s realitou, praxou. 105 miliónov na 5 rokov je absolútne nič. To je výsmech.“

Peter Bielik: „Myslím si, že budete mať príležitosť si to vydiskutovať s pánom ministrom. On vás pozval na rokovanie.“

Milan Lapšanský: „Neviem o tom, že by nás pozval na rokovanie, viem, že sme sa…“

Peter Bielik: „Chce spoločne s vami riešiť problémy pekárov, to som dneska zaznamenal takú tlačovú správu.“

Milan Lapšanský: „Áno, tak je to možno novinka. My sme písomne pána ministra požiadali o stretnutie, bohužiaľ, v minulosti si nenašiel stretnutie. Bol som osobne s pánom štátnym tajomníkom.“

Peter Bielik: „Nech sa páči.“

Daniel Molnár: „Ja nadviažem na pána kolegu vlastne v tom, že dneska sme sa aj my stretli pri vyjadreniach Ministerstva pôdohospodárstva o tom, že sa chystá veľká investičná podpora pre celý sektor poľnohospodárstva vo výške 300 miliónov eur, ale vlastne tu musím upozorniť na to, že my upozorňujeme, že ten problém nie skôr v tej investičnej podpore, ale v tej podpore jednotlivých sektorov, ako vlastne tá podpora vlastne na chov hydiny, ktorá je mimo tých investícií, aj v Českej republike vlastne táto podpora, ktorú sme spomínali, je mimo tých investičných výdavkov a je to podpora priamo do chovu hydiny, ktorá smeruje, čiže tu je dôležité uvedomiť si, že nielen tie investičné výdavky alebo investičné podpory dávať, ale vlastne aj tie podpory do tých jednotlivých sektorov, ktoré sú problematické a ktoré majú problémy.“

Peter Bielik: „Ľudí asi najviac bude zaujímať, samozrejme cena je dôležitá, ale či vôbec tých tovarov bude dosť, najmä pred Vianocami. To nám asi nehrozí, že by nám chýbali na pultoch našich predajní či hydina alebo pekárenské výrobky, páni. Pán Molnár.“

Daniel Molnár: „Čo sa týka produkcie, tak vlastne slovenskí chovatelia a spracovatelia hydiny produkujú hydinu dlhodobo v určitom objeme. Čo sa týka kapacity, čo sa týka spracovateľských podnikov, tak ani jeden nejde na 100 percent svojej kapacity, čiže keď to tak zoberieme, máme tu vlastne štyri spracovateľské podniky, ktoré idú zhruba na 50 až 60 percent svojej kapacity, čiže stále je tu tá rezerva, ktorú je možné vlastne rozšíriť, takisto aj čo sa týka chovateľov hydiny, tak 20 percent živej hydiny sa vyváža na bitúnky do zahraničia a nespracuje sa na Slovensku, čiýe teoreticky to je tá surovina, ktorú je možné okamžite spracovať, ale vlastne za dvoch podmienok. Dá sa to spracovať vtedy, keď to nebudete vyrábať na sklad a keď to predáte za cenu, ktorá vám nespôsobí veľké straty. Čiže to sú tie dve základné podmienky, o ktorých hovoríme, že je potrebné zvýšiť tú odbytovú cenu alebo nejaké opatrenia prijať, ktoré pomôžu, aby sme tú výrobu rozšírili a nevyrábali na sklad a nevyrábali so stratou.“

Peter Bielik: „Ako to bude s pečivom?“

Milan Lapšanský: „Samozrejme, aj slovenskí pekári majú dostatočnú výrobnú kapacitu. Podmienkou tak, ako kolega povedal, je dohodnúť si spravodlivé odbytové ceny, pretože my sme zodpovední za 12-tisíc našich pracovníkov a ich rodiny a v prípade, že sme nemali tvoriť hodnotu aspoň v tej výške ekonomicky oprávnených nákladov, tak pre mnohých pekárov bude ďalšia produkcia chleba a pečiva nerentabilná a samozrejme zvažujú aj uzavretie svojich prevádzok.“

Peter Bielik: „Uvidíme, tie Vianoce budú zlomové vo viacerých ohľadoch. Ako sme počuli guvernéra Národnej banky, mal by tam byť niekde vrcholiaci ten tlak na ceny, ktorý sa potom bude postupne prejavovať v prvom štvrťroku budúceho roka. Uvidíme potom, či začnú tie ceny naozaj klesať, ako predpovedá Národná banka. Páni, veľmi pekne vám ďakujem takisto, že ste si našli čas pre divákov televízie TA3. Budem rád, keď prídete opäť.“

Daniel Molnár: „Ďakujeme pekne, príjemný večer.“

Milan Lapšanský: „Príjemný večer a ďakujem za pozvanie.“

[Späť na obsah]

9. Podpora pre domáce jablká

[28.09.2021; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Marek Šilhavík / Patrik Švajda;Zlatica Švajdová Puškárová]

Patrik Švajda, moderátor: „Štát si ich rozmaznáva a tak nemajú problém ani v prípade horšej kvality ovládnuť trh. Ovocinári z Poľska vytláčajú z pultov naše jablká.“

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Slováci im cenou nedokážu konkurovať. Minister pôdohospodárstva síce prišiel s malou pomocou, ale stačiť to zrejme nebude.“

Marek Šilhavík, redaktor: „Na pestovanie jabĺk máme ideálne podmienky. Západné Slovensko je dokonca v rámci Európy hodnotené ako tretia najvhodnejšia oblasť.“

Marián Varga, prezident Ovocinárskej únie SR: „Kvalitu, ktorú ponúkame, po tej každý siahne, ale cenu by mal rád takú, aká je z Poľska.“

Marek Šilhavík: „Práve poľské jablká cenou vytláčajú tie naše. Zjednodušene povedané, kým slovenský ovocinár s obchodným reťazcom rokuje, Poliak už zarába.“

Marek Šály, ovocinár: „Tie slovenské idú bokom na úkor toho, že prídu lacnejšie jablká zo zahraničia.“

Marián Varga: „Nevieme udržať s nimi konkurenčný krok, lebo oni sú v podstate v iných odvodových aj daňových zaťaženiach.“

Marek Šilhavík: „Ovocinárov prišiel do sadu v Miloslavove podporiť aj minister pôdohospodárstva.“

Samuel Vlčan, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: „Budeme zvyšovať hektárovú podporu, konkrétne v tej integrovanej výrobe, ktorá je takým predstupňom bio výroby.“

Marek Šilhavík: „Poteší, no mohlo potešiť aj viac.“

Matúš Šály, ovocinár: „Podľa mňa by pomohla priama platba od tony z hektára, podporiť jednoducho tú tonu, nie plochu, ale tonu dopestovaného ovocia.“

Jozef Vozár, ovocinár: „V každom prípade poteší aj to, avšak viac ako 50 % celkových nákladov pri pestovaní špeciálnych plodín, ovocia, zeleniny, predstavujú pracovné náklady a pokiaľ máme 2-krát tak drahú pracovnú silu ako je v Poľsku, tak táto pomoc je síce dobrá, ale zďaleka nám nepokryje náklady, alebo rozdiel v tých nákladoch, ktoré majú Slováci.“

Marek Šilhavík: „V sade viackrát odznelo, že lojalita Slovákov končí pri peňaženke a to si ovocinári uvedomujú.“

Jozef Vozár: „Je aj veľmi ťažké, aby jednoduchý slovenský pestovateľ vysvetľoval 5 miliónom konzumentom, že prečo jeho jablká majú stáť viacej. Myslím si, že toto by mala byť úloha ministerstva a štátu.“

Samuel Vlčan: „Ja si myslím, že sa to mení a myslím si, že ľudia si uvedomujú, že práve to slovenské je to zdravé a aj takto prejavujú národnú hrdosť, že podporia kúpou práve slovenské jablká.“

Marek Šilhavík: „Hrdosť nehrdosť, nie každá rodina si môže za ovocie priplatiť a tak väčšinou víťazí cena a nie krajina pôvodu. Marek Šilhavík, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

10. Nový stroj ročne spracuje tisíce ton zberového papiera

[28.09.2021; webnoviny.sk; Aktuálne správy; 16:03; Informačný servis]

Spoločnosť Mondi SCP, najväčší slovenský integrovaný výrobca celulózy a papiera, uviedla nový stroj PS19 do skúšobnej prevádzky.

„K našej silnej základni štyroch papierenských strojov pribudol piaty, úplne nový papierenský stroj, ktorý je jedným z najmodernejších v Európe. Prináša nám prosperitu, zamestnanosť a stabilitu pre našu spoločnosť, pre región, pre Slovensko a tiež pre akcionárov. Táto najväčšia investícia v histórii spoločnosti za 370 miliónov do modernizácie celulózky a výstavby nového papierenského stroja, priniesla 125 nových pracovných miest a mnoho ďalších je zapojených prostredníctvom dodávateľského reťazca,“ povedal Milan Fiľo, prezident ECO-INVESTMENT a.s.

Prednosť dostalo tvrdé drevo

Nový papierenský stroj s výrobnou kapacitou 300-tisíc ton ročne dodáva zákazníkom inovatívny a udržateľný nový druh kartóna s názvom Kraft Top White. Výrobky nájdu využitie v obalových riešeniach určených na priamy predaj, online nakupovanie ako aj v ďalších možnostiach baliacich materiálov vyrobených na mieru.

Ružomberské papierne výrazne zvýšili podiel vstupných surovín, dreva a recyklovaného papiera, ktoré sa používajú na výrobu nového kartónového produktu. Mondi SCP, ako najväčší spracovateľ dreva na Slovensku, dáva dlhé roky vysokú pridanú hodnotu domácej obnoviteľnej surovine drevu, ktoré pochádza z trvalo udržateľných lesov s certifikátmi FSC a PEFC alebo z kontrolovaných zdrojov.

„Kapacita slovenských lesov rastie. Štátne lesy sú najvýznamnejším partnerom Mondi SCP, z 2,3 milióna metrov kubických dreva, ktoré spracujú, im dodáva 1,2 milióna, Z dôvodu klimatických zmien nastáva ústup ihličnatých lesov pribúdajú listnaté lesy, ktoré poskytnú dostatočné množstvo suroviny na spracovanie,“ povedal Samuel Vlčan, miniser pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorý sa podujatia tiež zúčastnil.

Milan Fiľo vysvetlil výhody prechodu z ihličnatého na listnaté drevo, ktorý začal v roku 2004. „Na výrobu tony celulózy treba 5,6 metra kubického dreva z ihličnatých, ale len 3,8 metra kubického z listnatých stromov.“

Spracuje zberový papier

Okrem dreva otvára nový papierenský stroj nové kapacity spracovania aj pre zberový papier. Produkt Kraft Top White, kartónový papier s bielym povrchom, kombinuje v sebe výhody pevnosti, potlačiteľnosti a vzhľadu vrchnej vrstvy z bieleho čerstvého vlákna s výhodami spodnej vrstvy z recyklovaných vlákien.

Pri plnej kapacite bude papierenský stroj schopný ročne spracovať viac ako 200-tisíc ton zberového papiera predovšetkým zo Slovenska. Je to skvelá správa pre slovenskú cirkulárnu ekonomiku, pretože udržiava materiály v obehu zabraňuje vzniku odpadu. Toto zameranie je tiež v súlade s vedecky podloženými cieľmi MAP2030, 10-ročného akčného plánu spoločnosti Mondi pre udržateľnosť.

Podujatia sa zúčastnili aj zástupcovia obidvoch akcionárov Andrew King, CEO skupiny Mondi, Milan Fiľo, prezident ECO-INVESTMENT a.s. s Bernhardom Peschekom, prezidentom Mondi SCP a Miloslavom Čurillom, predsedom predstavenstva Mondi SCP.

ECO-INVESTMENT, a.s. je česko-slovenský priemyselno-investičný holding, ktorý pokrýva dlhodobé investície v rámci celej Európy. Hlavnými oblasťami investícií sú výroba celulózy a papiera, energetika, potravinárstvo a reality. Od jeho založenia je holding prítomný vo viacerých charitatívnych projektoch v oblasti zdravotníctva, vzdelania, kultúry a športu.

Informačný servis

https://www.webnoviny.sk/novy-stroj-rocne-spracuje-tisice-ton-zberoveho-papiera/

[Späť na obsah]

12. Veľká medzinárodná značka piva nemôže každý deň chutiť inak

[28.09.2021; etrend.sk; Biznis; 13:00; Juraj Medvec]

Mohli by sme vyrábať úžasné špeciálne pivá, nikto by ich však nekupoval, hovorí v rozhovore pre TREND generálny riaditeľ Heinekenu na Slovensku Rene Kruijt

Nečakaný príchod pandémie, spojenej s reštrikciami a lockdownami, spôsobil problémy aj silným hráčom v pivnom biznise. Sezónu zachránili najmä otvorené podniky a pekné počasie počas prvých dvoch letných mesiacov. Práve leto je kľúčovým obdobím pre pôvodom holandského výrobcu nápojov Heineken. Aj o tom, že sa firma stále považuje za lokálneho výrobcu, hovorí jej šéf Rene Kruijt.

Celé odvetvie potravín a nápojov zažilo v poslednom období veľké otrasy. Aká je situácia dnes?

Posledných niekoľko mesiacov bolo veľmi problematických v zmysle, že stále nejde o normálny rok, ako bol napríklad rok 2019. V roku 2020 boli výsledky odvetvia horeca veľmi slabé. Tržby v maloobchode síce rástli, ale nedokázali to zopakovať začiatkom roka 2021.

Darilo sa vám počas tohtoročnej letnej sezóny? Pivovary utŕžia najviac práve počas horúcich mesiacov.

Jún a júl boli z tohto pohľadu veľmi dobré mesiace. Sklamaním bol august najmä kvôli zlému počasiu. Až do konca júla však náš biznis rástol. Stále klesajú radlery a nealkoholické nápoje, ľudia ich dnes až tak veľa nepijú. Chýbajú nám však príjmy z oblasti gastronómie. Celé odvetvie bolo na štyri mesiace zatvorené. Nie je preto žiadnym tajomstvom, že pohostinstvá budú klesať aj naďalej.

Aké boli posledné mesiace pre váš biznis?

Pivný biznis na Slovensku je vysoko sezónna záležitosť. Leto predstavuje približne štyridsať percent obratu. Vždy preto dúfame, že pekné počasie vydrží čo najdlhšie. Na konci septembra už predaje rýchlo klesajú. Dúfame, že sa nám tento rok bude dariť o niečo lepšie ako vlani. Minulý rok sa musel celý segment horeca povinne zatvoriť, dúfame, že to sa tento rok už nezopakuje. Tohtoročná letná sezóna bola lepšia ako v roku 2020, nedá sa však ani porovnať s rokom 2019.

Generálny riaditeľ HEINEKEN Slovensko Rene Kruijt

Každý produkt je samostatnou kategóriou, závislou na individuálnych aspektoch. Ako sa tento rok zatiaľ darí jednotlivým druhom produktov?

Zažili sme mimoriadne volatilnú sezónu. Segment tradičných alkoholických pív v segmente maloobchodu rástol o jedno-dve percentá. Zatiaľ nemáme najnovšie dáta zo segmentu horeca. Trh s radlermi klesol o pol percenta. V júni a v júli sme pritom videli skvelý nárast o desať až pätnásť percent. Hore išli aj nealkoholické pivá, presnejšie o mínus tri percentá v porovnaní s rokom 2020.

Vaše predaje sú do veľkej miery závislé od otvorených pohostinstiev. Tie totiž predávajú vaše pivá a limonády konečným spotrebiteľom.

Naša situácia by sa zlepšila, ak by sa trh opätovne naplno otvoril. Vidíme však bary a reštaurácie, ktoré nedokážu nájsť zamestnancov a fungujú iba na osemdesiat percent kapacity z roku 2019. Osobne poznám bary a reštaurácie, ktoré sú v problémoch, lebo nedokážu nájsť kuchárov, iné zas zbankrotovali. Pre našu spoločnosť, pivovar, je gastro kľúčové.

Stále však zostal otvorený predajný kanál maloobchodu. Nedokáže ten aspoň čiastočne vykompenzovať zatvorené pohostinstvá?

Stredná Európa má silnú pivnú tradíciu. Keď zatvoríte prevádzky, nedokážete to kompenzovať inými časťami podnikania. Ľudia budú vždy piť pivo, to je dobrá vec. Maloobchod priniesol aspoň čiastočnú kompenzáciu za gastro. Je to však najmenej zisková časť nášho podnikania. Gastro prináša lepšie marže. Počet barov a reštaurácií sa však stále znižuje, ďalší lockdown by pre niektoré z nich mohol byť poslednou ranou.

Prečo sme sa dostali až do takejto situácie?

Množstvo ľudí bolo šesť mesiacov doma a čakali, kedy sa bary opäť otvoria. Veľa z nich sa rozhodlo už viac v gastre nepracovať, lebo celá situácia bola veľmi neistá. Radšej budú pracovať v hypermarketoch, ako v pohostinstve. Dobrí kuchári si našli prácu v zahraničí. Máme klientov, ktorí vlastnia niekoľko barov, ale kvôli nedostatku personálu môžu mať otvorené iba dva z nich.

Bola pomoc od štátu pre podniky v kríze dostatočná? V médiách sa o pandemických vládnych balíčkoch hovorilo neustále.

Čo počúvam od zákazníkov je, že bola vládna podpora, ale bola veľmi pomalá. Dodnes čakajú na rok starú prisľúbenú pomoc od štátu. Situácia je nakoniec taká, že pre niektorých podnikateľov je lepšie prevádzku na niekoľko mesiacov zavrieť. Hlavným problémom sú stále lockdowny. Nikto neočakával druhú vlnu, ktorá pripravila gastronómiu o sedem mesiacov tržieb. V tomto biznise musíte byť ako prevádzka mimoriadne finančne silní, aby ste tak dlho prežili. Vnímali sme ako nefér, že napríklad supermarkety boli otvorené bez zmeny, ale reštaurácie a krčmy museli byť povinne zatvorené. Jednoducho im nedovolili otvoriť.

S nástupom neistoty spôsobenej krízou podniky nemohli plánovať svoje podnikanie tak, ako boli zvyknuté, nevedeli čo bude o mesiac, nieto ešte o rok či o päť. Tá pomaly ustupuje, je už možné pripravovať dlhodobejšie plány?

Stále vidíme na trhu veľkú neistotu. Nevieme či budú ďalšie lockdowny, či ako dlho budú trvať. Predstavte si, že ste investor. Nemôžete investovať prostriedky, ak neviete, čo príde. Dnes bojujeme na dvoch frontoch. Jednou rukou sa snažíme zvládnuť krízu a druhou sa pripravujeme na budúcnosť.

Priniesla kríza aj niečo pozitívne?

Vždy sme boli veľmi silní v inováciách, zaviedli sme na slovenský trh radler a cider, prinášať inovácie je súčasťou našej filozofie. Veľa sme ich naštartovali práve kvôli pandémii. Zaznamenali sme však taký záujem o naše súčasné produkty v obchodoch, že sme inovácie odložili na tento rok. Mnohé z nich sme už aj stihli spustiť. Chceme, aby si spotrebitelia mohli sami vybrať, čo im chutí. Sme tiež partnerom slovenského olympijského tímu.

Patríte medzi najdôležitejších hráčov v odvetví potravinárstva u nás. Máte na Slovensku v blízkej alebo vzdialenejšej dobe aj napriek neistote predsa len plány na nejaké väčšie investície?

Priemerne na Slovensku investujeme osem miliónov eur ročne. Minulý rok sme investovali ešte viac. V najbližšom čase však nijaké obrovské investície neplánujeme. Nevieme, ako dopadne súčasný finančný rok. Od toho závisí, koľko budeme schopní na Slovensku preinvestovať.

Tieto prostriedky idú do nových hál či do novej výroby alebo sa sústredíte najmä na modernizáciu?

Väčšina prostriedkov smeruje do vyššej efektivity.

Generálny riaditeľ HEINEKEN Slovensko Rene Kruijt

Ako sa vás dotkol príchod krízy?

Ja ako generálny riaditeľ zodpovedám za slovenský trh. Heineken tu pôsobí od roku 1995, kedy sme odkúpili Zlatého Bažanta. Môžem preto povedať, že covid-19 mal na naše podnikanie veľmi negatívny dopad. Na predkrízové úrovne sa dostaneme zrejme až v roku 2023. Keď prišla kríza, zastavili sme nové investície, inovácie a museli sme drasticky znížiť výdavky a počet ľudí. Prepustili sme okolo desať percent zamestnancov. Neplánujeme však už viac prepúšťať.

Množstvo našich čitateľov sú milovníci piva. Často však počuť kritiku veľkých pivovarov, že vyrábajú takzvané „europivá“, ktoré chutia všetky rovnako. Aký je názor pivovarníckeho giganta na túto chúlostivú tému?

Začali sme ako malý remeselný pivovar pred šesťdesiatimi rokmi. Každá pivovarnícka značka má vlastné receptúry, používajú rovnaké ingrediencie, ale varia ich rozdielne. Pije sa najmä pivo desiatka, lebo je po ňom dopyt zo strany spotrebiteľa. Mohli by sme vyrábať úžasne špeciálne pivá, nikto by ich však nekupoval. Dnes sa množstvo dostupných príchutí rozširuje a pivné spektrum rastie. Pivá veľkých hráčov sú výbornej kvality, procesy a obstarávanie sú zautomatizované a vyrába sa vo veľkom. Veľká medzinárodná značka nemôže mať každý deň inú chuť.

Čo hovoríte na významný rast lokálnych remeselných pivovarov v posledných rokoch? Predstavujú pre veľké koncerny čoraz silnejšiu konkurenciu?

Malé pivovary sú skvelé, lebo vyzývajú veľkých hráčov. Pred dvadsiatimi rokmi nebola možnosť výberu, okrem bežných pív existovalo iba nejaké nealko. Dnes si každý môže vybrať, čo mu chutí. Aj my sme lokálni výrobcovia. Je pravda, že v posledných rokoch na Slovensku vyrástlo množstvo remeselných pivovarov. Covid im však príliš nepomohol, niektoré z nich zažili ťažké časy. Dúfam, že prežijú. Vyrábajú špeciálne pivá, ktoré ľudia nepijú vo veľkých objemoch. Je dôležité, aby v krajine fungovala konkurencia, tá posúva trh vpred. Nárast malých pivovarov je fantastická správa pre celý trh s pivom.

Čoraz viac v spoločnosti rezonuje otázka zeleného prístupu k podnikaniu.

Prednedávnom nás navštívil minister pôdohospodárstva a rozprávali sme sa o udržateľnosti našej výroby. Debatovali sme najmä o tom, ako znížiť úroveň CO2, a ako využívať lokálne zdroje. Máme úzku spoluprácu so slovenskými farmármi, sme exportérmi jačmenného sladu. Naopak, nemáme domáci chmeľ, na Slovensku sa mu príliš nedarí. Spolupracujeme však so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre a spoločne chceme opätovne naštartovať pestovanie chmeľu. Čokoľvek, čo vypestujeme na Slovensku, znižuje našu uhlíkovú stopu. Snažíme sa tiež čoraz viac redukovať množstvo používaných plastov.

Angažujete sa aj v transformácii súčasného spôsobu výroby smerom k ekologickejším variantom?

Heineken nedávno predstavil novú stratégiu udržateľnosti, s viacerými základnými piliermi. Chceme znížiť množstvo CO2 a šetriť aj čoraz viac vody. Naše záväzky v tejto oblasti sú silnejšie a prísnejšie ako záväzky trhu ako celku. Používame čoraz menej a menej plastov, hľadáme nové techniky. Už dnes používame ľahšie a recyklované plasty.

Vaša firma funguje už niekoľko desaťročí a na Slovensku je vyše dvadsaťpäť rokov. Hrá Slovensko v globálnych plánoch značky aj naďalej dôležitú úlohu?

Pivovarnícky priemysel je pre slovenskú kultúru dôležitý. Zostávame tu, dúfajme, že na najbližších aspoň 50 až 150 rokov a budeme aj naďalej neustále inovovať.

Šéf Heinekenu

René Kruijt je skúsený manažér pôvodom z Holandska. V koncerne Heineken pôsobí už 36 rokov a v súčasnosti zastáva pozíciu generálneho riaditeľa pre slovenský trh. V minulosti v rámci pivovaru pôsobil po celom svete, vrátane exotického Surinamu či africkej Rwandy. Vlajkovou loďou slovenskej pobočky je pivo značky Zlatý bažant. Tú firma získala už v roku 1995 a vyrába ju dodnes.

https://www.trend.sk/biznis/velka-medzinarodna-znacka-piva-nemoze-kazdy-den-chutit-inak

[Späť na obsah]

15. Agrorezort si je vedomý situácie na trhu s hydinou

[28.09.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Ilustračné foto. Foto: TASR – Henrich Mišovič

Z dôvodu rastu cien krmív vzrástli počas roku 2021 aj ceny jednodňových kurčiat o 5 percent.

Bratislava 28. septembra (TASR) – Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR si je vedomé nepriaznivej situácie na trhu s jatočnou hydinou a hydinovým mäsom. Je zároveň pripravené stretnúť sa so zástupcami Únie hydinárov Slovenska a hľadať spoločné rgiešenia. Uviedol to pre TASR odbor komunikácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v reakcii na vyjadrenia únie hydinárov. „Narastajúce ceny krmív a energií spôsobujú zvýšené náklady chovateľom vo všetkých sektoroch živočíšnej výroby. Predovšetkým sú však narastajúcimi cenami komodít na výrobu kŕmnych zmesí ovplyvnené chovy monogastrických zvierat (hydina, ošípané), v ktorých náklady na krmivá pokrývajú viac ako polovicu celkových nákladov na produkciu jatočných zvierat,“ priblížilo MPRV. V rámci pomoci chovateľom hydiny sa aj v tomto roku v rámci kontraktu medzi MPRV SR a Národným centrom poľnohospodárstva a potravinárstva držiteľom chovov hydiny vyplatí podľa agrorezortu 3.017.124,60 eura podľa údajov v Centrálnom registri hospodárskych zvierat, a to za poskytnuté zootechnické a plemenárske informácie. MPRV dodalo, že Slovensko spolu s ďalšími členskými štátmi už dlhodobo upozorňuje na nepriaznivú situáciu v jednotlivých sektoroch živočíšnej výroby Európsku komisiu a žiada o starostlivý monitoring situácie a využitie možností výnimočných finančných opatrení a ďalších možností pomoci, ktoré sú v súlade s pravidlami spoločnej organizácie trhu. Riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár v utorok informoval, že situácia na Slovensku v chove a spracovaní hydiny je už dlhodobo nepriaznivá a aj v roku 2021 sa neustále zhoršuje. „Od začiatku tohto roku zaznamenávame neustály rast výrobných nákladov v chove hydiny. Či už sú to ceny energií, pohonných látok, ceny práce spôsobené rastom minimálnej mzdy, príplatkami počas sviatkov a za prácu v noci, nemalé boli aj náklady na dezinfekčné prostriedky a iné protipandemické opatrenia,“ priblížil. Najvýraznejší nárast podľa Molnára však zaznamenávajú hydinári u cien kŕmnych zmesí pre hydinu. Od začiatku roku 2021 vzrástli ceny kŕmnych zmesí pre hydinu o 20 % a spôsobili rast nákladov na chov hydiny o 8 centov/kilogram (kg). Z dôvodu rastu cien krmív vzrástli počas roku 2021 aj ceny jednodňových kurčiat o 5 %. V prípade, ak nepríde k prijatiu účinných a dlhodobých opatrení na ochranu a podporu domáceho hydinového mäsa a vajec, v najbližšom období bude podľa Molnára produkcia živej jatočnej hydiny a hydinového mäsa na Slovensku naďalej rapídne klesať a sebestačnosť sa môže dostať iba na úroveň okolo 30 %.

https://www.teraz.sk/ekonomika/mprv-si-je-vedome-situacie-na-trhu-s-h/579824-clanok.html

[Späť na obsah]

17. Ako z pôdy urobiť stavebný pozemok

[28.09.2021; pravda.sk; Užitočná pravda; 00:00; Pravda]

Potrebujete zmeniť druh pozemku? Ako z pôdy urobíte stavebný pozemok? Ako treba postupovať?

Foto: SHUTTERSTOCK Rozhodnutie o trvalom odňatí stratí platnosť, ak do piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia nebola pôda použitá na zámer uvedený v rozhodnutí o odňatí.

Podľa zákona č. 220/2004 na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na odňatie nachádza.

Rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať, ak ide o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty nadzemného a podzemného vedenia a výmera jednotlivých uvedených objektov nepresiahne 25 m2 a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do 15 m2, prípadne ak ide o výmeru odnímanej plochy do 500 m2 v hraniciach zastavaného územia obce.

Čítajte viac Vlastníte pôdu a chcete ju predať ako stavebnú parcelu? Rozhodnutie o odňatí

Na nepoľnohospodárske účely možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy.

Rozhodnutie o odňatí vydáva miestne príslušný okresný úrad, poľnohospodársky a lesný odbor.

Rozhodnutie je podkladom na vyznačenie zmeny druhu pozemku v katastri na ostatnú plochu.

Predaj, dedenie, delenie poľnohospodárskej pôdy a ako na nej stavať – s Janou Alušíkovou z advokátskej kancelárie MPH – odvysielané 26. 2. 2021.

Úrad zašle vyhotovenie právoplatného rozhodnutia s vyhotovením geometrického plánu alebo kópie katastrálnej mapy na príslušný kataster, ktorý plochy rozhodnutím odňaté natrvalo vyjme z evidencie poľnohospodárskej pôdy a vyznačí zmenu druhu poľnohospodárskeho pozemku na ostatnú plochu v termíne najneskôr 60 dní po prevzatí rozhodnutia.

Rozhodnutie o trvalom odňatí a rozhodnutie o dočasnom odňatí sú platné len na odsúhlasený zámer.

Rozhodnutie o dočasnom odňatí stratí platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Strata platnosti rozhodnutia o dočasnom odňatí nie je dôvodom na vrátenie odvodu.

Rozhodnutie o trvalom odňatí stratí platnosť, ak do piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia nebola pôda použitá na zámer uvedený v rozhodnutí o odňatí. Strata platnosti rozhodnutia o trvalom odňatí nie je dôvodom na vrátenie odvodu.

Pozemkový úrad oznámi účastníkom konania stratu platnosti rozhodnutia o odňatí a príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra na základe oznámenia vyznačí zmenu druhu pozemku v katastri.

Ak žiadosť na odňatie poľnohospodárskej pôdy nespĺňa zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy súhlas na jej odňatie v rozhodnutí pozemkový úrad nevydá.

Ak ide o odňatie poľnohospodárskej pôdy na území vojenského obvodu, pozemkový úrad je povinný vyžiadať si záväzné stanovisko Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

Čítajte viac Za vyňatie pôdy treba uhradiť poplatok Pripravovaný zámer stavby na pozemku v zastavanom území obce s plochou do 500 m2

Potrebné je podať si na obvodný pozemkový úrad žiadosť o stanovisko k pripravovanému zámeru na poľnohospodárskej pôde. K žiadosti treba doložiť výpis z listu vlastníctva (overený, s kolkom, nie starší ako 3 mesiace), kópiu katastrálnej mapy pre vynímaný pozemok (overenú s kolkom), vyjadrenie obecného úradu k súladu zámeru s územným plánom a fotokópiu situácie osadenia stavby v projektovej dokumentácii. Poplatok za žiadosť je 3 eurá.

Pripravovaný zámer stavby na pozemku v zastavanom území obce s plochou nad 500 m2

Potrebné je podať si na obvodný pozemkový úrad žiadosť o trvalé odňatie z poľnohospodárskej pôdy. K žiadosti sa prikladá projektová dokumentácia (osadzovací výkres stavby), bilancia skrývky humusového horizontu pôdy (spracuje oprávnená osoba z oblasti pôdoznalectva), výpis z listu vlastníctva s BPEJ (originál s kolkom nie starší ako 3 mesiace), kópia katastrálnej mapy (originál s kolkom) s vyznačením parciel na odňatie, geometrický plán plôch navrhovaných na odňatie (1× originál, 1× fotokópia), potvrdenie o BPEJ (bonitnopôdno ekologická jednotka) (ak bol v k.ú ukončený ROEP, vydá príslušná správa katastra na LV, ak nebol, vydá pozemkový úrad za poplatok 8 eur), vyjadrenie dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy (obecný úrad), právoplatné územné rozhodnutie (ak nebolo vydané potvrdenie stavebného úradu o zlúčení územného a stavebného konania), vyjadrenie užívateľa poľnohospodárskej pôdy.

Pokiaľ konečná výmera záberu presiahne 1 000 m2, prípadne ak obec nemá spracovaný územný plán, alebo ak zámer nie je v súlade s územným plánom, predkladá sa aj Súhlas pozemkového úradu v krajskom meste podľa § 13 – 15 zákona s budúcim možným použitím poľ. pôdy na stavebné zámery. Poplatok za žiadosť je 33 eur.

Čítajte aj Nedostatok plechov, kovov, dreva, skla a aj stavebných materiálov. Ceny ďalej rastú, čo spôsobilo materiálovú krízu? Pripravovaný zámer stavby na pozemku mimo zastavaného územia obce s plochou nad 15 m2

Ak sa má zaplatiť odvod za záber (pri najkvalitnejšej pôde s bonitou 1 až 4) j-pokiaľ konečná výmera záberu presiahne 1 000 m2, prípadne ak obec nemá spracovaný územný plán, alebo ak zámer nie je v súlade s územným plánom, predkladá sa aj Súhlas pozemkového úradu v krajskom meste podľa § 13 – 15 zákona s budúcim možným použitím poľ. pôdy na stavebné zámery. Poplatok za žiadosť je 33 eur vo forme kolkov.

https://uzitocna.pravda.sk/ako-vybavit/clanok/601665-ako-z-pody-urobit-stavebny-pozemok-a-za-kolko/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss

[Späť na obsah]

18. Čaputová: Prešli sme rokom traumy, odchod zdravotníkov je reálny

[28.09.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová vystupuje so Správou o stave Slovenskej republiky pred poslancami Národnej rady (NR) SR v Bratislave 28. septembra 2021. Foto: TASR – Pavel Neubauer

Strach a hnev sú dve najsilnejšie emócie, ktorými veľká časť spoločnosti reaguje na pandemickú krízu. V správe o stave republiky to pripomenula prezidentka Zuzana Čaputová.

,aktualizované

Bratislava 28. septembra (TASR) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová označila uplynulý rok za rok traumy, pričom poukázala na jej dôsledky. V správe o stave Slovenskej republiky, ktorú predniesla v pléne Národnej rady (NR) SR, poznamenala, že krízový manažment a krízová komunikácia sa nestali nástrojom na riešenie ťažkostí, ale súčasťou problémov. Podotkla, že vo viacerých oblastiach sme narazili na deficity. Zdravotný systém bol podľa nej extrémne preťažený. Upozornila na odôvodnené obavy z odchodu ďalších zdravotníkov i na situáciu v domovoch sociálnych služieb. “Hrozba, ktorá nás mala zjednotiť, sa stala zdrojom najsilnejšej línie konfliktu,” zhodnotila prezidentka uplynulý rok s tým, že hoci Slovensko patrilo medzi krajiny s najlepším zvládaním pandémie, počas druhej vlny sa situácia zhoršila. Poukázala na vysoké počty obetí, preťaženosť zdravotného systému a nemocníc. “Zomierajúci v posledných okamihoch svojho života videli iba ošetrujúci personál, ľudí zahalených v overaloch, ktorým ani nevideli do tváre. Naši blízki od nás odchádzali bez toho, aby sme s nimi mohli byť v poslednej chvíli, aby sme sa s nimi mohli rozlúčiť a dôstojne ich pochovať. Bol to rok traumy, ktorou sme prešli, a tisíce pozostalých ľudí si ju ponesú po celý svoj život,” skonštatovala. Dodala, že každá kríza ukáže najzraniteľnejšie miesta. “Krízový manažment a krízová komunikácia sa nestali nástrojom na riešenie ťažkostí, ale stali sa súčasťou jej problémov. Narazili sme tiež na deficity v civilnej obrane, v zdravotníctve či v sociálnej starostlivosti o seniorov. Napriek tomu ľudia pracujúci v prvej línii odviedli mimoriadnu prácu a všetkým im patrí opätovne veľká vďaka,” uviedla. Za to, že zdravotníctvo neskolabovalo úplne, vďačíme podľa prezidentky nasadeniu zdravotníkov. Poukázala na riziko, ktoré na seba vzali, keď ošetrovali pacientov aj vtedy, keď neboli k dispozícii vakcíny. Pripomenula obete aj z radov zdravotníkov i dôsledky na ich mentálne zdravie. “Teraz sú opäť v nasadení, aby zachraňovali ľudské životy, a to aj tým, ktorí sa COVID-19 rozhodli ignorovať,” podotkla. V tejto súvislosti zdôraznila, že obavy o odchodoch ľudí zo zdravotníctva nie sú neodôvodnené ani prehnané. “Dlhodobo vieme, že ľudí v zdravotníctve máme málo a že ich priemerný vek je vysoký. Preto je nevyhnutné, aby sa personálna stabilizácia v rezorte stala jednou z našich kľúčových priorít, inak to bude mať pre nás všetkých fatálne následky,” upozornila. Hoci sa personálna situácia podľa nej nedá vyriešiť zo dňa na deň, na prichádzajúcu tretiu vlnu sa treba pripraviť už teraz. Hovorí o potrebe pripravenosti na reprofilizáciu, jasných pravidiel COVID automatu a zrozumiteľnej komunikácie. Za ťažko skúšaný sektor označila i domovy sociálnych služieb. Hovorí o akútnej stresovej poruche týkajúcej sa mnohých pracovníkov v tejto oblasti. “Nápor na ich odolnosť bol o to väčší, že na Slovensku v zariadeniach sociálnych služieb už pred pandémiou chýbala približne štvrtina potrebného personálu,” poznamenala. Za potrebné označila aj čo najskoršie vytvorenie funkčného systému dlhodobej starostlivosti o seniorov s dostatkom lôžok a opatrovateľských kapacít. Na snímke zľava prezidentka SR Zuzana Čaputová a predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár prichádzajú do rokovacej sály NR SR 28. septembra 2021 v Bratislave. Prezidentka SR Zuzana Čaputová vystúpila pred poslancami NR SR so správou o stave Slovenskej republiky. Foto: TASR – Pavel Neubauer

Strach a hnev sú dve najsilnejšie emócie, ktorými veľká časť spoločnosti reaguje na pandemickú krízu. Osobitne pri téme očkovania rozdeľujú našu spoločnosť. V správe o stave republiky to pripomenula prezidentka Zuzana Čaputová. Kritizovala zneužívanie strachu a hnevu na uvoľnenie nenávisti. Na Slovensku sa podľa nej nevieme zhodnúť na základných riešeniach v boji s pandémiou. Zdôraznila tiež, že ak deťom nedoprajeme psychosociálnu rekonvalescenciu, dôsledky pandémie môžu mať až generačný charakter. Mnohí ľudia podľa prezidentky žili v dôsledku pandémie s pocitmi ohrozenia a úzkosti pre stratu zamestnania či životnej stability. Strach a hnev sa preto podľa nej na dlhé mesiace stali hlavnou spoločenskou emóciou. Rozumie preto aj obavám ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať. “Môj pozitívny postoj k očkovaniu je dlhodobo známy a považujem ho za najefektívnejšiu cestu vyrovnania sa s pandémiou,” skonštatovala v utorok prezidentka pred plénom Národnej rady (NR) SR. “Hlbokou ľudskou emóciou už však nie je snaha hnev a strach vedome zneužívať alebo využiť túto tému na uvoľnenie nenávisti voči druhým ľuďom, prípadne na túto nenávistnú vlnu nasadnúť,” zdôraznila hlava štátu s tým, že takíto ľudia nechcú spájať. História podľa nej ukázala, že nenávisť netvorí, ale ničí, a to aj svojho pôvodcu. “A my potrebujeme chrániť tento svet a naše Slovensko v ňom,” dodala. Prezidentka pripomenula, že podľa prieskumu si až 71 percent ľudí myslí, že sa slovenská spoločnosť nevyvíja správnym smerom. Je to oproti minulému roku nárast o 20 percent. “Nedokážeme sa zhodnúť nielen na základných riešeniach v boji s pandémiou, ale ani na otázke spravodlivosti či potrebných reformách,” dodala. Čaputová pripomenula aj svoju úlohu nielen vyhlásiť referendum, ale i prebrať zaň zodpovednosť. Poslancom povedala, že majú možnosť prijať ústavnú zmenu a požiadať o vyhlásenie referenda. “Takéto referendum, a to som už viackrát verejne zdôraznila, neodkladne vyhlásim,” dodala. PREČÍTAJTE SI AJ: CELÉ ZNENIE: Prezidentkina správa o stave republiky

“Veľkou skupinou, ktorú pandemické vlny zasiahli veľmi silno, sú deti a mladí ľudia,” pripomenula s tým, že Slovensko je na chvoste krajín OECD s najdlhšie zatvorenými školami. Ocenila zmenu prístupu k opatreniam v tomto školskom roku. Pripomenula, že osobitne ťažko doľahla situácia na deti zo sociálne slabších rodín. Hlava štátu tiež pripomenula, že v dôsledku zmien a traumy, ktorou spoločnosť prechádzala, znepokojujúco narástol počet detí s úzkostnými či depresívnymi stavmi. “Naše deti a mládež zo všetkého najviac teraz potrebujú obdobie psychosociálnej rekonvalescencie. Ak im ju z nejakých dôvodov nedoprajeme a nezabezpečíme, dôsledky môžu nadobudnúť až generačný charakter,” uzavrela prezidentka. Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová vystupuje so Správou o stave Slovenskej republiky pred poslancami Národnej rady (NR) SR v Bratislave 28. septembra 2021. Foto: TASR – Pavel Neubauer

Je potrebné oceniť kroky vlády vedúce k sanácii ekonomických následkov pandémie. Bolo však aj mnoho nedostatkov. Cez záchrannú sieť sociálnej pomoci v prvých mesiacoch prepadávalo veľa občanov. Pomoc firmám v gastre, hotelierstve či kultúre, ktoré nemohli podnikať, bola často zmätočná a patrila k tým nižším v Európskej únii (EÚ). Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok v rámci správy o stave republiky pred plénom Národnej rady (NR) SR. Hlava štátu poukázala na to, že v súvislosti s vypuknutím pandémie zaznamenala svetová ekonomika najväčší prepad v modernej histórii. “Napriek tomu je ekonomická a sociálna situácia na Slovensku lepšia, než sa pôvodne predpokladalo, keďže napríklad nezamestnanosť raketovo nevystrelila nahor, ako to bolo počas finančnej krízy,” skonštatovala s tým, že stabilizovaná situácia je aj výsledkom razantnej reakcie Európskej komisie a Európskej centrálnej banky. Únia sa podľa nej poučila z chýb, ktoré urobila počas finančnej a dlhovej krízy v minulej dekáde. Poznamenala, že už v súčasnosti sa rozhoduje o tom, či vytvoríme podmienky na pokračovanie ekonomického rozvoja. Zdôraznila, že žiadna vláda v histórii Slovenska nemala k dispozícii toľko prostriedkov ako tá súčasná. “Finančné zdroje v podobe eurofondov a plánu obnovy sú dostatočné na modernizáciu našej spoločnosti, na zvýšenie výkonnosti a udržateľnosti nášho hospodárstva aj na zabezpečenie podmienok na rast životnej úrovne,” podotkla Čaputová. Podľa jej slov treba riešiť tému chudoby a regionálnych rozdielov. Poukázala aj na rozdelené rodiny, v ktorých sú matka alebo otec nútení cestovať za prácou do zahraničia. Chudoba zostáva podľa jej slov silno ukotvená najmä medzi rodičmi samoživiteľmi a vo viacdetných rodinách. “Najvyššiemu riziku chudoby sú vystavené deti a hrozí nám, že aj dosiahnuté vzdelanie prestane byť zárukou vymanenia sa zo sociálnych rizík,” upozornila. Prezidentka dodala, že je potrebné sa vysporiadať aj s rastom cien, s ktorým je spojené postpandemické oživenie svetovej ekonomiky. „Budú rásť ceny potravín aj energií a tento efekt tiež dopadne na nízkopríjmové rodiny. Preto je namieste uvažovať aj o cielených a zmysluplných kompenzáciách,“ apelovala hlava štátu. Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová vystupuje so Správou o stave Slovenskej republiky pred poslancami Národnej rady (NR) SR v Bratislave 28. septembra 2021. Foto: TASR – Pavel Neubauer

Za zásadné považuje aj investície do infraštruktúry a do programov regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka. Upozornila, že v uplynulom roku farmári čelili najmä obavám z hroziacej straty akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a chýbajúcej intervenčnej stratégie agrorezortu. V oboch témach momentálne vidí pokrok. V oblasti životného prostredia ocenila podporu rezortu ambicióznym klimatickým cieľom. Vyzdvihla tiež podporu efektívneho obehového hospodárstva s dôrazom na zálohovanie PET fliaš a plechoviek, ale aj otvorenie témy reformy národných parkov a ochrany biodiverzity. Zdôraznila však, že treba zásadne pridať v rýchlom odstraňovaní starých environmentálnych záťaží. Roky absentujúcu ochotu k zásadným zmenám a reformám v oblasti fungovania orgánov vymožiteľnosti práva a bezpečnostných zložiek nemôže ani pri najlepšej vôli nahradiť práca jednej komisie. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla v Správe o stave republiky, ktorú v utorok predniesla v pléne Národnej rady SR. Treba podľa nej trvať na tom, aby vyšetrovania boli dôveryhodné a spravodlivé a takými sa aj javili. Politicky činné osoby vyzvala k rešpektovaniu deľby moci v skutkoch i vyjadreniach. “Akýkoľvek uzdravujúci proces pre spoločnosť, teda aj vysporiadavanie sa s korupciou, sa musí diať zákonným spôsobom,” zdôraznila prezidentka. Dve strany v bezpečnostných zložkách podľa nej dnes, obrazne povedané, mieria na seba dostupnými kompetenčnými zbraňami. “Vidíme neprehľadnosť, rôzne interpretácie reality, emócie prevládajúce nad vecnosťou, či zneužívanie témy,” podotkla. Politicky činné osoby Čaputová vyzvala, aby rešpektovali deľbu moci. Svojimi vyjadreniami môžu podľa nej podkopávať zvyšky dôvery verejnosti v štát a jeho inštitúcie. “Ani ako prezidentka republiky nemám, a je to tak správne, žiadne informácie o konkrétnych vyšetrovaniach, okrem tých, ktoré sú mediálne dostupné,” skonštatovala. Nechce preto vynášať rozsudky namiesto súdov, ale dôverovať justícii. Legitímnou požiadavkou voči orgánom spravodlivosti podľa prezidentky je, aby poskytli verejnosti všetky informácie, ktoré môžu. Prezidentka hovorila aj o deficitoch vo fungovaní orgánov vymožiteľnosti práva a bezpečnostných zložiek. Pripomenula roky trvajúcu diskusiu o potrebe kontroly informačných služieb, zmenách v policajnej inšpekcii či fungovaní prokuratúry. Problémy podľa nej nevyrieši práca jednej komisie. “Musíme sa vystríhať riziku, aby rýchle riešenia pripravené len na jednu, i keď výnimočnú situáciu, ju vo výsledku ešte nezhoršili,” varovala. Hlava štátu zároveň ocenila viaceré systémové zmeny v oblasti spravodlivosti, ako sú vytvorenie najvyššieho správneho súdu, reformu zloženia Súdnej rady SR, previerky majetkových pomerov sudcov či previerky sudcovskej spôsobilosti. Vyzdvihla tiež jednotu postojov vládnych predstaviteľov pri väčšine kľúčových zahraničnopolitických otázok. Všimli si ju podľa nej aj v Európskej únii či NATO. Zdôraznila, že konzistentnosť a predvídateľnosť otvára cestu k lepším vyjednávacím pozíciám a presadeniu našich záujmov a priorít. Ozbrojeným silám poďakovala za plnenie úloh pri obrane štátu, v zahraničných misiách i boji s pandémiou. Zdôraznila potrebu stabilných a udržateľných výdavkov na obranu. Rovnako ocenila nasadenie vojakov pri evakuácii z Afganistanu. Pohľad do rokovacej sály NR SR počas vystúpenia prezidentky SR Zuzany Čaputovej so Správou o stave Slovenskej republiky v Bratislave 28. septembra 2021. Foto: TASR – Pavel Neubauer

Celková politická debata klesla na úroveň, kde nikdy nebola. Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v pléne Národnej rady (NR) SR, kde predniesla správu o stave republiky. Svoje slová adresovala koalícii aj opozícii. Upozornila na negatívne dôsledky využívania klamstiev, vulgarizmov i osobných útokov v politickej diskusii. Poukázala na potrebu stability a spolupráce, ale i na výzvy, ktorým treba čeliť v najbližšej dobe. Politikom zároveň pripomenula zodpovednosť voči občanom. “Kríza zvyšuje tlak na nás všetkých, napriek tomu sme odkázaní žiť spolu, no bez pochopenia a vzájomného porozumenia to nedokážeme,” skonštatovala hlava štátu s tým, že sa to osobitne týka vládnej koalície, ktorá prevzala najväčší podiel zodpovednosti za vedenie štátu a chce ďalej vládnuť. Koaličné strany by podľa nej mali ukazovať jednotu a vôľu spolupracovať. Podotkla, že vzájomné spory prehlbujú sklamanie verejnosti. Prezidentka podčiarkla, že jej slová sa týkajú aj opozície, ktorá spoluvytvára atmosféru, spoludefinuje mieru kultúrnosti v politike a vo výsledku sa podieľa na oslabení súdržnosti celej spoločnosti. “Celková politická debata klesla na úroveň, kde nikdy nebola. Práca s klamstvom, vulgarizmy, osobné útoky sa už stávajú štandardom. Je naivné si myslieť, že sa to skončí iba v tejto miestnosti alebo zasiahne iba adresáta urážok. Nie, spoločne formujeme našu spoločnosť a každý prejav nenávisti je odkazom ľuďom, ktorí nás volili, že naše osobné spory sú pre nás viac ako skutočné problémy ľudí,” prihovorila sa poslancom. Hlava štátu uviedla, že Slovensko je zranenou krajinou a potrebuje zvládnuť celosvetovú zdravotnú krízu aj ďalšie výzvy. “My politické vedenie štátu máme zodpovednosť voči všetkým občanom, aby sme svoju rolu plnili na úrovni, ktorá bude porovnateľná s najlepšie riadenými štátmi sveta. Na to potrebujeme vzájomný rešpekt a spoluprácu,” zdôraznila s tým, že Slovensko “zúfalo potrebuje stabilitu”, jasné a jednotné vedenie, pokoj založený na pravde, spravodlivosti, ale aj vecnosti a solidarite. “Dosiahnuť ho môžeme iba spoločne a verím, že tento cieľ spája väčšinu z nás,” uzavrela.

https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentkapresli-sme-rokom-traumyhro/579727-clanok.html

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

2. Farmári, postupujte správne a získajte pôdu na svoje podnikanie

[29.09.2021; Hospodárske noviny; SERVIS; s. 16; redakcia]

Ak vlastníte rozdrobenú pôdu a chcete hospodáriť na ucelenej parcele, môžete získať agropozemok od poľnohospodárskeho družstva. Na práva a povinnosti zúčastnených strán upozorňuje Jozef Tekeli z advokátskej kancelárie doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., & Associates.

Poľnohospodárske družstvá obhospodarujú väčšinu pôdy na Slovensku. V rámci náhradného užívania pôdy môžu malí farmári získať od družstiev podnájomnú parcelu. Družstvo totiž na základe žiadosti môže farmárovi vyčleniť poľnohospodársku pôdu na užívanie. Družstvo má právo a povinnosť užívať pozemky vlastníka za tých istých podmienok, ako sú dojednané v podnájomnej zmluve. Vlastník pozemku má právo dať pozemky, ktoré sú predmetom podnájomnej zmluvy, do užívania tretej osobe.

Doručenie okresnému úradu

Vlastník pozemku doručí podnájomnú zmluvu okresnému úradu na pozemkový a lesný odbor, aby tak bola zmluva zapísaná do evidencie podnájomných zmlúv do 30 dní odo dňa jej účinnosti. Družstvo oznámi vznik podnájomného vzťahu vlastníkovi alebo správcovi podnájomného pozemku do 30 dní odo dňa účinnosti podnájomnej zmluvy. Vlastníkovi pozemku vznikne právo užívať pozemky na základe podnájomnej zmluvy po zbere úrody, ak sa s družstvom nedohodne inak. Náklady na vyčlenenie podnájomného pozemku a vyhotovenie rozdeľovacieho plánu znášajú vlastník pozemku a družstvo rovným dielom.

Nedodržanie dvojmesačnej lehoty

Ak družstvo z akéhokoľvek dôvodu do 60 dní od podania žiadosti odmieta uzatvorenie podnájomnej zmluvy, prípadne nekomunikuje, začína sa konanie o vzniku podnájomného vzťahu na základe návrhu vlastníka pozemku, adresovaného na príslušný okresný úrad, odbor pozemkový a lesný, ktorého výsledkom je záväzné rozhodnutie o vzniku podnájomného vzťahu. Ak okresný úrad zistí, že nie sú splnené procesné podmienky, konanie zastaví podľa zákona o správnom konaní.

Postup pred vydaním rozhodnutia

Okresný úrad, odbor pozemkový a lesný, pred vydaním rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu potrebuje prijať písomnú žiadosť o toto vydanie od vlastníka roztrúsených parciel. Okresný úrad následne zašle družstvu upovedomenie o začatí konania spolu s pozvánkou na prerokovanie návrhu na umiestnenie pozemku, ku ktorému má na základe záujmu vzniknúť podnájomný vzťah.

[Späť na obsah]

3. Zdražovanie bude horšie, ako sme čakali

[29.09.2021; Plus jeden deň; AKTUÁLNE; s. 2,3; mz]

Čaká nás drahá jeseň a náročný budúci rok +++ V najbližších mesiacoch si priplatíme takmer za všetko +++ Národná banka Slovenska priznáva:

Bratislava – Slováci, pripravte sa na ďalšie zdražovanie. Priplatíme si za energie, základné potraviny ako pečivo, mliečne výrobky či mäso, ale aj za elektroniku, pohonné látky či tabak. Oživenie po pandémii tlačí ceny nahor a najbližšie mesiace budú ešte rásť. Podľa odhadov Národnej banky Slovenska zdražovanie vyvrcholí na začiatku budúceho roka. Viacerí výrobcovia bijú na poplach, že melú z posledného a nevylučujú ani kolaps. Vyhnúť sa mu dá len zvýšením cien. Pozrite, za čo si priplatíme najviac!

Pandémia spôsobila nielen krízu v zdravotníctve, ale aj v ekonomike. Lockdowny, karantény, ale aj množstvo chorých pozastavilo výrobu viacerých podnikov u nás aj vo svete. Oživenie po kríze teraz tlačí ceny nahor. Národná banka Slovenska (NBS) odhaduje, že rast cien, teda inflácia, bude ešte najbližšie mesiace rásť. Ustáliť by sa to mohlo začiatkom budúceho roka na úrovni 5 percent. Priplatíme si za všetko, najviac sa to však prejaví pri účtoch za energie a potraviny. Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth povedal, že ceny tento rok rastú omnoho rýchlejšie, než banka očakávala. „Nie je to izolovaný jav, je to všade v Európe a aj mimo eurozóny,“ poznamenal ekonóm. Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor vysvetlil, že ide v podstate o prirodzený vývoj, každý záver krízy najskôr sprevádza vyššia inflácia a jej následné zníženie. Inflácia by v roku 2023 už mohla byť na úrovni okolo dvoch percent. Najbližšie mesiace však Slováci vytiahnu z peňaženky oveľa viac ako boli zvyknutí. Najväčší nárast sa očakáva pri cenách energií, ktoré na svetových trhoch doslova rekordne vyleteli nahor. Dosahy vyšších cien energií na rodinné rozpočty domácností sa líšia a to v závislosti od ich spotreby. „Ak domácnosť používa plyn iba na varenie, ročné náklady jej môžu v roku 2022 vzrásť o niekoľko eur. Ak však aj na ohrev vody, tak v tom prípade si môže domácnosť ročne priplatiť aj niekoľko desiatok eur navyše. Ak však domácnosť používa plyn aj na vykurovanie, tak v tom prípade sa jej ročné výdavky môžu zvýšiť aj o vyše 100 eur,“ uviedla analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Obdobná situácia je v prípade elektriny. „Pre domácnosti s nižšou spotrebou môže ísť o nárast ročných nákladov cca do 50 eur, v domácnostiach s vyššou spotrebou až do 160 eur. Ak však domácnosti používajú elektrinu aj na kúrenie, tak ich ročné výdavky môžu vzrásť až o 200 eur,“ doplnila. Hlavné slovo má pri stanovení cien regulátor, teda Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Nové ceny energií sa dozvieme v novembri, keď určí sadzby na budúci rok 2022, no už teraz je isté, že si priplatíme približne 15 percent. Vysoké platby za energie zvyšujú náklady aj výrobcom. Viacerí už bijú na poplach, že situácia je neúnosná a hrozí im kolaps. „Dosahy sú o to zdrvujúcejšie, že ceny všetkých podstatných nákladových položiek od surovín cez obalové materiály a energie až po cenu palív skokovito vzrástli takmer súčasne. Môže sa stať, že potravinárska výroba na Slovensku skolabuje,“ upozornil Milan Lapšanský, výkonný riaditeľ Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC). V podobnej situácii sú aj mliekari, mäsiari či sladovníci. „Od začiatku tohto roku zaznamenávame neustály rast výrobných nákladov v chove hydiny. Či už sú to ceny energií, pohonných látok, ceny práce, nemalé boli aj náklady na dezinfekčné prostriedky a iné protipandemické opatrenia,“ upozornil riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár. Najvýraznejší nárast však zaznamenávajú hydinári pri cenách kŕmnych zmesí pre hydinu. Hydinári sa obávajú, že mnohí pre vysoké náklady nebudú schopní predávať za odbytové ceny a budú musieť skončiť. „Rovnako výrazne poklesne aj podiel slovenského hydinového mäsa na pultoch obchodov. Naopak, prebaľovanie a dovozy zahraničného hydinového mäsa budú výrazným spôsobom narastať,“ dodal Molnár. Nedostatok rôznych komponentov a materiálov zasiahol aj stavebníctvo a priemysel. Rastúce ceny a nedostatok stavebných materiálov môžu predražiť výstavbu a rekonštrukciu domov až o štvrtinu. Na trhu chýbajú hlavne drevo, plasty, kovy a izolačné materiály. Sklady tiež trpia nedostatkom elektroniky, chýbajú mobily, notebooky, ale aj práčky, chladničky či umývačky riadu. Do konca roka tak bude ťažké zohnať niektoré modely či lacnejšie alternatívy. Naplno sa nerozbehla ani logistika. „Narastajúce napätie v dopravných firmách na Slovensku, kde je v súčasnosti kritický nedostatok vodičov, môže viesť k razantným protestom a zastaveniu zásobovania aj na Slovensku tak, ako to vidíme na Britských ostrovoch,“ podotkol Pavol Piešťanský, viceprezident Združenie cestných dopravcov SR Česmad Slovakia. Po prvom roku od začiatku pandémie COVID-19 ukončilo na Slovensku činnosť viac ako 20 000 profesionálnych vodičov, ktorí si neobnovili kvalifikačné karty vodiča. Pracovná sila chýba aj ovocinárom. „Úroda jabĺk vyzerá tento rok naozaj dobre. Jablká zostávajú na stromoch pre chýbajúcu pracovnú silu,“ opísala zúfalú situáciu Miriam Sláviková z PD Vajnory. mz FOTO: archív

[Späť na obsah]

4. Európski vinári sa pripravujú na rekordne nízku úrodu

[29.09.2021; Hospodárske noviny; Firmy & Financie; s. 9; Marek Tomanka]

Praha – Úrodu vínnej révy v južnej Európe tento rok poznamenajú mrazy z jari, sucho, krupobitie a choroby. Poľnohospodárska skupina COPA-COGECA preto odhaduje, že tento rok môže byť z hľadiska objemu produkcie rekordne nízka. Kvalita hrozna by mala byť, naopak, vyššia ako vlani. Produkcia najväčších európskych výrobcov vína, Talianska, Francúzska a Španielska, by tento rok mala dosiahnuť celkový objem vyše 117 miliónov hektolitrov, čo je o 18 percent menej ako minulý rok. Podpísali sa pod to napríklad jarné mrazy, ktoré zdecimovali zhruba 30 percent úrody vínnej révy v krajine galského kohúta a na severe Apeninského polostrova. Taliansko by malo vyprodukovať do 45 miliónov hektolitrov vína, čo je medziročne o deväť percent menej. Najprudší medziročný prepad celkovej produkcie vykáže Francúzsko. Krajina vyrobí približne 33 miliónov hektolitrov vína, teda takmer o tretinu menej ako vlani. Obdobne zlú úrodu vínnej révy zaznamenala naposledy v roku 1977. Španielsko by tento rok malo vyprodukovať necelých 40 miliónov hektolitrov vína, odhaduje COPA-COGECA. To je o sedem miliónov menej ako vlani. Tohtoročná kvalita hrozna by však mala byť u európskych vinárskych veľmocí vyššia ako vlani. „Mierny optimizmus prináša aj znovuotvorenie sektora HORECA a obnovenie vývozu po zrušení ciel aj do USA,“ uvádza predseda skupiny Luca Rigotti.

Priemerná úroda, vysoká kvalita

Produkcia vína v Česku by mala byť rovnaká ako vlani. „Čo sa týka objemu, je na odhady ešte skoro, ale zatiaľ to vyzerá, že sa budeme pohybovať zhruba na úrovni minulého roka,“ hovorí výkonný riaditeľ Zväzu vinárov Martin Půček. Kvalita vínnej révy podľa neho tiež vyzerá dobre, pomohlo jej okrem iného septembrové počasie. „Boli výkyvy teplôt v inom období, než je obvyklé. To sa určite premietne do výrazu vín tohto ročníka a ja by som predpokladal, že pozitívne,“ myslí si vinársky manažér Bohemia Sektu Josef Svoboda. Niektorým vinárom komplikuje zber aj nedostatok zamestnancov a problémom zostáva tiež dopyt po víne v reštauráciách. „Mnohé z nich prešli k modelu akéhosi bistra a robia rozvoz, prípadne odbery z miesta, čo sa úplne nesnúbi s tým, aby si niekto v prevádzkarni vychutnal pohár vína. Nehovorím, že je to tak paušálne, ale stále zaznamenávame intenzívny prepad oproti stavu, ktorý panoval pred pandémiou,“ vysvetľuje prezident vinárskeho zväzu Martin Chlad.

Rakúsko zberá neskoro

Priemerný zber, pokiaľ ide o množstvo, očakávajú aj v Rakúsku. Vinársky zväz očakáva tento rok produkciu vo výške takmer dva a pol milióna hektolitrov, čo zodpovedá vlaňajšku aj dlhodobému priemeru. Jediné, čo sa odlišuje, je čas zberu. Ten bude pre chladnejšie počasie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi o niečo oneskorený. Pomalšia vegetácia vinárom pomohla. „Chladnejšie počasie v prvej polovici roka znamenalo určitú výhodu. Neskorší nástup vegetácie výrazne znížil riziko škôd spôsobených mrazmi,“ uviedol prezident Rakúskej vinárskej asociácie Johannes Schmuckenschlager. S hlavnou časťou úrody rátajú na prelome mesiacov. Marek Tomanka, iDNES.cz

117 MILIÓNOV hektolitrov vína má tento rok dosiahnuť produkcia Talianska, Francúzska a Španielska.

[Späť na obsah]

9. ENVIROREZORT ZASTAVIL VÝSTAVBU VTÁČIEHO OSTROVA NA PRIEHRADE

[28.09.2021; Oravské noviny; SPRAVODAJSTVO; s. 3; Martin Pavelek]

Nové hniezdisko malo stáť 2,8 milióna eur, mali naň ísť tony kameňa.

NÁMESTOVO „Zvíťazil zdravý rozum a sme veľmi radi, že zástupcovia ministerstva uznali naše argumenty, v ktorých sme poukazovali na to, že výstavba ďalšieho vtáčieho ostrova je nielenže zbytočná, ale ešte aj škodlivá,“ povedal aktivista Ľubomír Jaššo potom, ako včera odchádzal z ministerstva životného prostredia (MŽP) s tlačovou správou v ruke. Envirorezort v nej oznamuje, že nový vtáčí ostrov na Oravskej priehrade nepostavia. Projekt vylúčil aj z podpory štrukturálnych fondov. V spolupráci s občianskymi aktivistami, ochranármi a miestnymi samosprávami bude envirorezort hľadať iné neinvazívne riešenia.

„Rešpektujeme rozhodnutie ministerstva,“ povedal riaditeľ Štátnej ochrany prírody Dušan Karaska.

Budú hľadať iné riešenia ochrany

Ostrov mal slúžiť ako útočisko pre rôzne vodné a pri vode žijúce vtáctvo, no najmä pre dva ohrozené vtáčie druhy – kalužiaka červenonohého a rybára riečneho.

„Na výstavbu by sa muselo do priehrady nákladnými autami doviezť do stotisíc ton kameňa, čo by znamenalo negatívnu záťaž pre životné prostredie,“ uvádza ministerstvo. Michal Kiča z ministerstva životného prostredia tvrdí, že rezortu ide v prvom rade o ochranu celej prírody. Oznámil, že budú hľadať iné riešenia záchrany vtáctva na Orave.

Pre výstavbu stoviek čiernych stavieb okolo Vodnej nádrže Orava zanikli podľa MŽP biotopy na brehu, kde vodné vtáctvo mohlo hniezdiť. Nový vtáčí ostrov mal nahradiť biotopy, zdevastované v posledných desaťročiach. Mnohé lokality boli zničené práve v čiernooravskom ramene priehrady.

Na rokovaní sa zúčastnili aj zástupcovia poľnohospodárov, rybárov, poľovníkov, cestovného ruchu, podporiť ich prišiel poslanec Juraj Šeliga. „Otvorili sme aj iné témy, o ktorých bola dlhá diskusia,“ povedal Jaššo. „Hovorili sme o zonácii chránených území na Oravskej priehrade a Orave, o kanalizácii.“ Na záver pozvali ministra na Oravu. Podľa Jašša pomohlo aj pokojné správanie sa členov delegácie. „Videli, že nie sme ľudia, ktorí vykrikujú. Bavili sme sa slušne.“

Petícia proti ostrovu

Plán výstavby nového ostrova spustil na jar veľkú vlnu nevôle v odborných kruhoch aj širokej verejnosti. Miestni aktivisti zorganizovali petíciu proti tomuto zámeru, podpísalo ju takmer desaťtisíc ľudí.

„Považujeme to za dostatočné vyjadrenie verejnej mienky, ktorú by ste Vy, ako minister životného prostredia, nemali ignorovať,“ napísali aktivisti v otvorenom liste, ktorý poslali ministrovi Budajovi.

Podporu petícii vyjadrili uznesením aj predstavitelia obcí a mesta Námestovského okresu. „Urobili sme tak na základe žiadosti od občanov, ktorí si nás zvolili ako svojich zástupcov,“ povedal primátor Námestova Milan Hubík.

Mohli vzniknúť ďalšie škody

Vtáčie útočisko malo vzniknúť v blízkosti Jelešianskej zátoky vo 4. stupni ochrany prírody, ktorá je jednou z najcennejších častí vodnej nádrže. Počas prípravy staveniska, ako aj samotnej výstavby by podľa rybárov došlo k značnému poškodeniu prostredia.

„Je potrebné navoziť minimálne dva a pol až tritisíc nákladných áut, ktoré narobia hluk, porušia zemný a vegetačný kryt a vypustia do ovzdušia tony oxidu uhličitého,“ napísali vo svojom stanovisku.

Ako materiál na výstavbu mali použiť zeminu a kameň z oravských kameňolomov Magurka, Halečková a Párnica. Kameň tvorený pieskovcom, vápencom a dolomitom sa však na vodné stavby nehodí, pretože podlieha rýchlej erózii, abrázii a rozkladu. Zároveň mohla by hlušina kontaminovaná ropnými produktami.

Výstavba ostrova, sypanie zemnej konštrukcie, jej úprava a spevnenie brehov bolo naplánované na 60 dní. Takýto plán je však podľa nich neuskutočniteľný. Len výstavba prístupovej cesty k stavenisku v tak náročnom teréne, kde sú veľké nánosy bahna, si vyžaduje určité časové obdobie.

Aktivisti sa odvolávajú aj na čajku bielohlavú. „Neexistuje jediný dôvod, prečo by nemala na novom ostrove hniezdiť,“ píšu vo svojom stanovisku viacerí.

Na prirodzenom Vtáčom ostrove je dnes 750 hniezdiacich párov, čo je najväčšia kolónia tohto druhu na Slovensku. „Tento predátor ničí všetko živé vo svojom okolí, mláďatá aj vajcia rôznych, najmä pôvodných druhov vtákov, obojživelníky aj ryby.“

Pre rybára riečneho už postavili na priehrade tri plávajúce pontóny, hniezdilo na nich takmer dvadsať párov.

—-

„Na výstavbu by sa muselo do priehrady nákladnými autami doviezť do stotisíc ton kameňa, čo by znamenalo negatívnu záťaž pre životné prostredie.

MINISTERSTVO ŽP

Oravskí zástupcovia priniesli na ministerstvo petíciu s takmer desaťtisíc podpismi. Z archív Ľubomíra Jašša Z

[Späť na obsah]

10. INŠPIRÁCIOU PRE VZNIK VČELNICE SA STALI STÁROČNÉ LIPY

[28.09.2021; Žilinské noviny; ZAUJALO NÁS / INZERCIA; s. 7; Pavol Stolárik]

Vďaka podpore z európskych fondov vybudovali v obci Korňa novučkú včelnicu. Slávnostne ju otvorili začiatkom septembra za nádherného slnečného počasia. Starostlivosť o ňu zverili do rúk skúseného včelára Antona Sabelu.

Obecná včelnica v Korni vo Vígľaši úzko súvisí s tromi stáročnými lipami, rastúcimi na tomto mieste. Samotnému vybudovaniu predchádzala ich záchrana. Po odbornom ošetrení stromov s obvodmi kmeňov 685, 589 a 514 centimetrov obec pristúpila k budovaniu nového včelína pre využitie potenciálu lipového kvetu.

Starostka Marianna Bebčáková privítala starostu z partnerskej obce Bílá Tomáša Kubačáka a ďalších hostí, ktorí sa podieľali na vybudovaní tohto nádherného diela. V príhovore pripomenula, že obe obce, ako Korňa, tak aj Bílá, majú veľa spoločného.

„Hlavným cieľom je prepojenie cezhraničného regiónu, rozšírenie aktivít a poznatkov v oblasti kultúrneho a historického dedičstva slovenskočeského regiónu. Obidve obce majú v erboch stromy. Obec Korňa tri lipy, obec Bílá tri smreky. V rámci projektu sa podarilo špeciálnemu tímu arboristov vykonať ošetrenie stáročných líp, vyčistenie dutín stromov, vykonanie bezpečnostných a statických väzieb,“ vyjadrila sa Marianna Bebčáková.

Vyrástli drevené domčeky

Pod korunami stáročných líp vyrástli drevené domčeky, zapadajúce do tradičnej architektúry horných Kysúc.

Včelín, medáreň a altánok sú postavené podľa starých kresieb a slúžia ako turistické odpočinkové miesto a zároveň ako priestor pre prezentáciu prírodného a kultúrneho dedičstva, tradičného včelárstva. Altánok poslúži ako zázemie pre návštevníkov, no aj ako miesto na konanie prednášok, škôl v prírode.

Hneď pri hlavnej ceste víta návštevníkov pútač s umeleckým dielom, ktorého autorom je kysucký architekt Stanislav Mikovčák. Urobil ho v spolupráci so zamestnancami obce.

Pri tejto príležitosti vznikol aj sladký spomienkový predmet, pravý Korňanský medovník, za ktorého výrobou stoja manželia Mlkvíkovci.

Starostka sa poďakovala všetkým, ktorí sa na projekte podieľali.

„Ďakujem majiteľom pozemku, ktorí ho obci bezplatne prenajali. Obzvlášť si vážim práce firmy Z+P Stav, s. r. o., ktorá odviedla ukážkovú prácu, urobila množstvo prác naviac, ktoré už obci neúčtovala. Na výstavbe včelnice sa podieľali aj zamestnanci obce Korňa, ktorí vykonali kamenárske a iné stavebné práce na zachovaní stáročnej kamennej pivnice. Ďakujem Antonovi Sabelovi ml. za bezplatné darovanie projektovej dokumentácie na včelín a altánok, taktiež za nádherný nápad s vyrezaním erbov oboch partnerských obcí, ktoré sú umiestnené na altánku,“ povedala v príhovore Bebčáková a pripomenula, že celý projekt obohatili sochou svätého Ambróza, patróna včelárov, ktorú zhotovil rezbár Jozef Chrenšč, ktorý má za sebou stovky diel.

Ďalšiu časť projektu tvorí vydanie brožúry o erboch a symboloch obidvoch obcí, ktoré vychádzajú z prírodných symbolov. Listinný materiál o erboch a symboloch obidvoch partnerských obcí vytvorili Mária Ššuryová a Ľubica Podoláková z vydavateľstva Magma.

Inšpiráciou lipy vo Vígľaši

Myšlienku na výstavbu obecnej včelnice nosila v sebe starostka Korne niekoľko rokov. Inšpiráciou boli práve tri obrovské lipy.Nová včelnica v obci Korňa je výsledkom úspešnej spolupráce dobrých ľudí.

„Tieto mohutné stáročné lipy sú aj súčasťou projektu 7 divov obce Korňa. Oslovili ma manželia Sabelovci, že by bolo veľmi dobré, ak by sa podarilo obci odstrániť suché konáre z koruny. Bolo to presne pred dvoma rokmi, lipy kvitli a včielky tu bzučali ako v úli. Už vtedy vo mne utkvela myšlienka na vybudovanie včelína, postupom času som začala na to častejšie myslieť,“ vysvetľuje.

„Oslovila som pána Antona Sabelu, ktorý je dlhoročným skúseným včelárom, aby napísal krátky článok do obecných novín. Bol to taký môj prvý krok, aby si ľudia uvedomili, že život včely je cesta medu. O rok nato bola vyhlásená výzva, a tak som nelenila a oslovila som pána Sabelu, čo by povedal na projekt včelnice. Pamätám si ho ako dnesbol dojatý, oči sa mu zaleskli šťastím. Som mu za to vďačná, pretože bez jeho súhlasu a jeho pani manželky by to nešlo. O včelnicu sa budú obaja starať s láskou,“ dodala Bebčáková.

Novú včelnicu s veľkou radosťou posvätil správca miestnej farnosti Richard Folučka. „Sladký med, ktorý nielen chutí a v primeranom množstve je aj zdravý, sa spomína na mnohých miestach Svätého písma. Teším sa, že tento rok po požehnaní dvoch krížov – na Škorňovom Grúni a obnoveného kríža na pamiatku obetí hladomoru Pod Hájnicou, ďalej najväčšej stavebnej váhy na Kysuciach a tiež jedného vinárstva a vinohradníctva so sochou sv. Urbana vo Vrábľoch, môžem dnes požehnať túto obecnú včelnicu a sochu sv. Ambróza, ktorý je patrónom včelárov. Legenda hovorí, že Ambróz ako malé dieťa spal vonku v kolíske. Prilietajúci roj včiel mu sadol na tvár a do úst mu včely vkladali med. Bez jediného uštipnutia potom roj včiel odletel. Preto je sv. Ambróz často zobrazovaný práve so včelím úľom. Aj jeho život sa vyznačoval pracovitosťou, čestnosťou a svedomitosťou, čo pripomína prácu včiel a včelárov. Priatelia, nech teda svätý Ambróz a pracovité včielky aj nás povzbudzujú k týmto hodnotám, ktoré všetci chceme uskutočňovať v našom spoločenstve,“ povedal správca farnosti.

Včielky sa nasťahujú začiatkom roka

Včelár Anton Sabela sa venuje chovu včiel už 40 rokov. Preto bolo jasné, kto sa o včelnicu v obci Korňa postará. „Vo včelnici budeme chovať osem včelích rodín. Chov včiel má svoje pravidlá, ktoré sa nedajú meniť. Medobranie, zakrmovanie na zimu. Včelnica bude miestom pre stretnutia všetkých dobrých ľudí. Návštevníkovi, ktorý do včelnice zavíta a bude sa chcieť niečo o chove včiel dozvedieť, veľmi radi všetko povysvetľujeme. Na medíku, ktorý tu vyprodukujeme bez akýchkoľvek prísad, konzervantov, farbív si určite pomaškrtia deti v školskej jedálni. Lipový med patrí medzi celkovo najlepšie medy. Med obsahuje vysokú enzymatickú aktivitu. Pôsobí proti nachladnutiu v horšom počasí, horúčkam, má protizápalový účinok, pôsobí tiež pri liečbe akútnych aj chronických zápaloch horných dýchacích ciest, prieduškovej astme, zápaloch krku, nosných dutín, priedušiek, pri angíne, podporuje vykašliavanie a potenie,“ vymenúva priaznivé účinky medu nadšený včelár.

„Podarilo sa nádherné dielo, ktoré opäť turisticky zatraktívni našu obec, bude novým lákadlom pre návštevníkov. Vybudovaním včelnice a chovom včelích rodín, s ktorými začneme v obci od budúceho roka, spestríme našu obec. Som presvedčená, že vzbudíme záujem a zvedavosť nielen u detí, ale aj u dospelých o včelárstvo ako tradíciu. Výstavbou včelnice podporíme myšlienku záchrany včiel na Kysuciach a poukážeme na ich dôležitosť pre život,“ uzavrela starostka obce Korňa Marianna Bebčáková.

—-

„Návštevníkovi, ktorý do včelnice zavíta a bude sa chcieť niečo o chove včiel dozvedieť, veľmi radi všetko povysvetľujeme.

VČELÁR ANTON SABELA

Obec Korňa

[Späť na obsah]

11. VOJNA O SLOVENSKÚ VODU

[28.09.2021; Extra plus; POLITIKA EKOLÓGIA; s. 24,25,26,27; ŠTEFAN NIŽŇANSKÝ]

PÍŠE ŠTEFAN NIŽŇANSKÝ – FOTÍ JANA BIROŠOVÁ/SITA, LUKÁŠ FURCOŇ/TASR

VLÁDA SA V TICHOSTI PRIPRAVUJE NA PRIVATIZÁCIU LESOV V CHRÁNENÝCH LOKALITÁCH

Už deti v škole vedia, že najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe je Žitný ostrov. Zároveň je tiež najväčším riečnym ostrovom v Európe. Bezprostredne pri Bratislave sa pod povrchom v tejto oblasti nachádza až 10 miliárd kubických metrov kvalitnej pitnej vody, ktorú opakovane znova a opäť dopĺňa priesakmi voda z riek. Ohrozenie tohto podzemného tekutého bohatstva musí právom vyvolať strach.

NA MATOVIČOVOM CHRBTE

Ján Budaj bol jedným z lídrov politického prevratu z roku 1989. Kurič v typickej čiapke, ktorú sme v detstve nazývali „debilka“, smeroval po nežnej revolúcii ambiciózne na Oslí vrch- – do parlamentu. Pletenú kultovú čapicu ekologického aktivistu premenovali na „budajku”… Oblek predsedu najvyššieho zákonodarného zboru si však spomínaný tribún revolúcie nestihol už vtedy obliecť.

Dva dni pred prvými slobodnými voľbami v Česko-Slovensku – v júni 1990 – obvinili Budaja, že spolupracoval s komunistickou ŠtB. Správa o Budajovi ako agentovi tajnej polície prišla sťa tornádo do moravských obcí. „Divný Janko“ prišiel z večera do rána o ilúzie, sľubnú kariéru aj o výnosný biznis budúceho kapitalistu. „Nikdy nie je neskoro,“ povedal si profesionálny frfloš a v maske ochranára sa nenápadne – už ako „Obyčajný Janko“ – do najvyššej politiky vrátil. Opäť víťazne (ako kedysi dávno s VPN). Tentoraz na Matovičovom chrbte v roku 2020, keď sa dal prenajať na kandidátku OĽaNO. Ako inak, hneď po zostavení vlády sa posadil rovno do ministerského kresla. Nemôže už strácať čas, 30-ročná diéta mu vyhnala apetít až po vrchol Gerlachovského štítu. Karnevalová maska dokáže pomýliť mnohých, maska spravodlivého politika všetkých…

Alebo takmer všetkých. Reforma národných parkov, ktorá bude našu spoločnosť stáť 7 až 11 miliónov eur, vyzerá na prvý pohľad bohumilo. Takisto ochrana vlka či medveďa. V živote platí pravidlo – „za všetkým hľadaj ženu“, v politike je vždy nejaké „ale”… Tzv. protikorupčná vláda Matovičovej štvorkoalície musí svoj biznis robiť sofistikovanejšie, po novom, inak. Všetky doteraz používané vyciciavacie, výpalnícke, korupčné aj tunelovacie schémy od privatizácie cez lúpeže Dzurindových vlád sú už odhalené a verejne známe. Zlé jazyky a zasvätení napriek tomu tvrdia, že úspešne a mimoriadne výnosné obchoduje od počiatku novej vládnej kamarily nielen Matovič s Naďom, no tiež generál – občan Lengvarský. A vari Janko je od macochy? Vymyslel on veru onakvejšiu schému zbohatnutia na národnom bohatstve! V JEDNODUCHOSTI JE KRÁSA I DIABOL!

Ak ochránime najväčšie šelmy: medveďa a vlka, necháme ich voľne sa množiť a loviť, pokiaľ darujeme bezbrehú slobodu diviakom a srnčej zveri, vyženieme z lesov a hôr všetkých gazdov, chovateľov, farmárov i hospodárov. Veď ak človek nebude môcť na vidieku chovať včely, ovce, stáda dobytka, pestovať potraviny, nebude mať prečo na vidieku žiť. Ak súčasne vyvlastníme pozemky v ochranných pásmach 3, 4, 5 (ktoré sa musia dostať pod správu Ministerstva životného prostredia SR) – tváriac sa, že chránime prírodu, zbavíme sa všetkých oponentov a ozajstných prirodzených ochrancov vzácnych lokalít.

To je zrejme stručne a jasne načrtnutý biznis projekt súčasného envirorezortu. Potom už bude stačiť len oprášiť dávnu dzurindovsko-miklošovskú goriliu tézu, že „štát je najhorší hospodár“. A predaju štátneho bohatstva jednej silnej nadnárodnej, alebo niekoľkým starostlivo vybraným „našim” súkromným firmám, už nebude stáť v ceste nik a nič. Zámer Budajovho ministerstva vyvolal vojnu o slovenskú vodu a pôdu. Nielen preto, že súčasná arogantná vládna koalícia (poučená diktátormi, tyranmi a totalitnými režimami, ako uchopiť a zneužívať moc) predložila takúto zásadnú reformu formou poslaneckého návrhu. Zákerne, aby sa vyhla širokej verejnej a odbornej diskusii. Vedomá si sily poslušného hlasovacieho parlamentného valca.

DISKUSIA I POLEMIKA LEN NA ULICI…

V uplynulých týždňoch sa v médiách zjavili správy o petíciách, protestoch aj o početných stretnutiach odporcov i podporovateľov pripravovanej reformy národných parkov. Tak v regiónoch, ako tiež pred úradom vlády.

„Jednotná správa pozemkov v národných parkoch je štandardom všade vo svete, aktuálna situácia na Slovensku, keď tieto pozemky spravujú podniky žijúce z ťažby lesov, je svetovou raritou,“ skonštatoval koordinátor petície Osloboďme národné parky Marek Kuchta z iniciatívy My sme les. Za komplexnú reformu sa v petícii s podporou 28 ochranárskych organizácií vyslovilo 33-tisíc ľudí. Žiadajú rozšíriť bezzásahovú zónu zo súčasných 20 na minimálne 75 percent územia národných parkov. „Národné parky nie sú na to, aby v nich svoje umenie predvádzali lesníci či developeri. Na to máme zvyšok krajiny a hospodárske lesy,“ zdôraznil Kuchta.

Slovenská lesnícka komora (SLsK) počas protestu žiadala stiahnutie novely zákona, ktorej súčasťou je reforma národných parkov. Požaduje, aby sa prevod pozemkov v národných parkoch riešil vládnou novelou, aby reforma prešla štandardným legislatívnym procesom vrátane pripomienkovania. „Musí to byť urobené cestou, na ktorej sa dohodnú všetci odborníci, nemôže to ísť takýmto rýchlym tempom a skráteným procesom,“ reagoval predseda SLsK Milan Dolňan. Riadne prerokovanie žiada aj Slovenská poľovnícka komora. „Novela sa dotkne totiž aj 900 užívateľov poľovných revírov, čo je polovica všetkých revírov na Slovensku. Ak by sa tu vytvoril 75-percentný bezzásah, tak sa na obrovskom území bude zver nekontrolovane množiť, spôsobovať škody na lesných porastoch, poľnohospodárskych kultúrach a spôsobovať ďalšie problémy vlastníkom,’ občanom tohto štátu,“ uviedol pre TASR hovorca komory Alojz Kaššák.

PODVOD NA MAJETKU OBČANA

Ing. Rudolf Huliak – aktívny poľovný hospodár, predstaviteľ poľovníckej komory a poľovníckeho zväzu – to za všetkých povedal vari najzrozumiteľnejšie. „Príde čas, keď do národných parkov budeme môcť vstúpiť len cez turniket a až keď zaplatíme 5 eur. Ministerstvo to nebude schopné ani ochotné celé riadiť a už vôbec nie spravovať. Podobne ako parkovanie v mestách vyrieši táto vládna garnitúra problém jednoduchou kapitalistickou cestou. Zverí to nejakej správcovskej spoločnosti, ktorá na tom bude zarábať, no ktorá je už súkromná firma a pôjde jej len a len o zisk. Bude vyberať pokuty, bude udeľovať výnimky na ťažbu dreva a povolenky na odlov zveri. Lesy v prvom a v druhom pásme ostanú v rukách štátnych lesov, napospas ťažbe a drevospracovateľskému priemyslu. Lesy SR budú zaťažované nákladmi, ale všetky finančné zdroje a výnosy z biznisu budú prúdiť na ministerstvo životného prostredia i k veľkým gigantom, ktoré sa sem tlačia zo zahraničia.

A potom sa už len ukazovák namieri na štát, ktorý je zlým hospodárom! Pamätajte na moje slová, že lesy v 1. a 2. pásme sa časom sprivatizujú…“ Označil túto aktivitu za obrovský podvod na majetku občana.

Zdôraznil, že je vyčlenená obrovská suma 1,3 miliardy z Fondu obnovy pre ministerstvo životného prostredia na podobné nezmyselné projekty ako päť a pol milióna eur na pozorovanie a ochranu sysľa. V čase, keď mnohí občania nemajú čo jesť, keď vraj niet na dôchodky pre seniorov, keď má štát problém so školstvom aj so zdravotníctvom, keď sa neriešia celospoločenské problémy, stále je dosť finančných prostriedkov na projekty, ktoré sa dajú dobre i ľahko vytunelovať.

A známy urbárnik Ing. Pavel Zacharovský na to nadviazal poukázaním na konečné smerovanie a cieľ dnešných „záchrancov“ Slovenska. „Ide o pitnú vodu. Boj o pitnú vodu sa tu začal, prebieha a tak skoro sa neskončí. Veď práve les má najväčšiu vodozádržnú schopnosť. Ak ten, kto to sleduje, získa územie, dostane sa k prameňom riek, k zdrojom pitnej vody.“

ŠTÁTOM POSVÄTENÁ LÚPEŽ

Kto to zastaví? Isto nie prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, ktorá už dávno zabudla na svoje slová: „Musíme spoločne urobiť čo najviac pre to, aby naše kopce, lesy, príroda boli naším chráneným domovom.“ No orgány činné v trestnom konaní by si viac ako kajúcnikov a vojnu policajtov mohli a mali všímať štátom posvätenú a pripravovanú veľkú majetkovú lúpež. Päťdesiatjeden percent vlastníkov lesov sú totiž neštátni vlastníci, teda občania SR. A štát má už pripravených 150 miliónov eur na odkúpenie 30 000 hektárov lesov, ktorých spoločenská i ekologická hodnota je 20 až 30 eur za štvorcový meter. No ministerstvo je ochotné vykupovať to za smiešnych 50 centov! Štát obmedzí vlastníkov na ekonomickom využívaní lesa či pozemkov, no zaťaží ich nákladmi alebo daňou z vlastníctva. Ak spracovateľská firma vydrancuje a neoprávnene vyťaží súkromnému majiteľovi les, vznikne mu škoda 1 milión 200-tisíc eur.

Keď to však od majiteľa budú chcieť ministrovi adlátusi kúpiť, ponúknu 5 centov za štvorcový meter! Viacero kajúcnikov i odsúdených tunelárov vo väzení poukázalo na to, že provízie sa v takýchto schémach vyplácajú zainteresovaným vo výške 10 percent a vždy vopred. Možno by špeciálnych prokurátorov a vyšetrovateľov NAKA mohlo zaujímať, v ktorej škatuli od topánok je 15 miliónov a v ktorom atašé kufríku 150 miliónov eur pre enviro kšeftárov.

Náš najväčší slovenský básnik Andrej Sládkovič všetkých vykrádačov chrámu prírody varuje: „Beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly.“

1.NA UZEMi SR JE VYHLÁSENÝCH 9 NÁRODNÝCH PARKOV A U CHRÁNENÝCH KRAJINNÝCH OBLASTÍ.

2.LESY POKRÝVAJÚ 41,2 PERCENTA Z CELKOVEJ VÝMERY ŠTÁTU.

3.V TANAP-E ZMIZLO ZA 15 ROKOV AŽ 30 PERCENT PLOCHY LESOV.

4.CEZ SLOVENSKO PRETEKÁ VIAC AKO 180 VODNÝCH TOKOV.

5.PRIBLIŽNÁ DĹŽKA VŠETKÝCH VODNÝCH TOKOV V SR JE 50 000 KM.

6.V SR MÁME 330 VODNÝCH NÁDRŽÍ A PRIEHRAD, 25 PRÍRODNÝCH JAZIER, V TATRÁCH ĎALŠÍCH 105 PLIES.

[Späť na obsah]

12. Ohrozené stromy jedlých gaštanov v Modrom Kameni

[28.09.2021; Regina Západ; Žurnál Rádia Regina; 17:00; Klaudia Urdová / Viera Polešovská]

Viera Polešovská, moderátorka: „Stromy jedlých gaštanov napádajú škodcovia. Ich počet sa za posledných štyridsať rokov drasticky znížil. Pestovatelia si zúfajú aj v najväčšej slovenskej gaštanici v Modrom Kameni. Pred niekoľkými rokmi odvážali bohatú úrodu nákladniakmi, teraz je zničených viac ako deväťdesiatpäť percent stromov. Stromy ničí rakovinové ochorenie kôry.“

Klaudia Urdová, redaktorka: „Neoddeliteľnou súčasťou mestečka Modrý Kameň sú gaštany, ktoré v šestnástom storočí na toto územie priniesli Turci. Sladké plody gaštana jedlého neúprosne miznú zo sadov. Pestovatelia upozorňujú na vážny ekologický a poľnohospodársky problém. Hovorí jeden z nich Ján Fekete.“

Ján Fekete, pestovateľ gaštanov: „Mám asi tak jednodesatinovopercentovú nádej, že gaštany prežijú. Už na desaťročných sa začínajú objavovať prvé príznaky, že zvädnú listy, a to je znak toho, že ten gaštan už nemá dobrú koreňovú sústavu, že je už napadnutý atramentovou chorobou.“

Klaudia Urdová: „Na vypílenie chorých stromov však majiteľom chýbajú peniaze. Na ošetrenie je navyše potrebný aj certifikát, ktorý má len špecializovaný pracovník. Samospráva hľadá riešenia, ako pestovateľom pomôcť. Vysvetľuje primátorka Mária Bednárová.“

Mária Bednárová, primátorka mesta Modrý Kameň: „Musíme urobiť nejaké kontakty hlavne smerom na legislatívu. Vstúpiť na súkromné pozemky nám nič nedovoľuje. Môže to riešiť len legislatíva vyhlásením nejakého havarijného stavu. No a druhým krokom bude zohnať ešte zasa peniaze na vypílenie tých stromov. Určite to neni lacná záležitosť, vypílenie takých obrovských stromov.“

Klaudia Urdová: „Gaštan jedlý sa používa v gastronómii ako chutná a hodnotná potravina. Či sa podarí napadnuté gaštany zachrániť, je otázne. Zatiaľ je to veľmi drahá liečebná metóda. No podľa Michala Pástora z Národného lesníckeho centra vo Zvolene existuje nádej.“

Michal Pástor, Národné lesnícke centrum vo Zvolene: „Sa mi podarilo získať výskumný projekt s názvom Výskum možností využitia orecha čierneho a gaštana jedlého. Momentálne pripravujeme metodiku na zakladanie agrolesníckych systémov na Slovensku.“

Klaudia Urdová: „Pestovatelia si len ťažko dokážu predstaviť, že okolie mesta Modrý Kameň nebudú lemovať majestátne stromy gaštana a tým by boli ohrozené aj tradičné gaštanové slávnosti, jedinečné podujatie na Slovensku.“

[Späť na obsah]

13. Budeme dovážať viac? Situácia v chove hydiny sa zhoršuje, produkcia mäsa môže klesnúť

[28.09.2021; ta3.com; Ekonomika; 12:06; redakcia]

Situácia na Slovensku v chove a spracovaní hydiny je už dlhodobo nepriaznivá a aj v roku 2021 sa neustále zhoršuje. Informoval o tom v utorok na brífingu riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár.

„Od začiatku tohto roku zaznamenávame neustály rast výrobných nákladov v chove hydiny. Či už sú to ceny energií, pohonných látok, ceny práce spôsobené rastom minimálnej mzdy, príplatkami počas sviatkov a za prácu v noci, nemalé boli aj náklady na dezinfekčné prostriedky a iné protipandemické opatrenia,“ priblížil.

Od začiatku roku 2021 vzrástli ceny kŕmnych zmesí pre hydinu o 20 percent a spôsobili rast nákladov na chov hydiny o osem centov/kilogram. Z dôvodu rastu cien krmív vzrástli počas roku 2021 aj ceny jednodňových kurčiat o päť percent.

Hydinárov ohrozujú vyššie náklady

„Medziročne sme zaznamenali aj rast mzdových nákladov o 10 percent. Medziročne sme evidovali rast výrobných nákladov v chove hydiny o 10 centov/kg živej hydiny z 0,82 eura na 0,92 eura. Na prelome rokov 2021 a 2022 očakávame ďalší rast výrobných nákladov minimálne o sedem centov/kg. Tento nárast bude spôsobený ďalším rastom cien kŕmnych zmesí, jednodňovej hydiny, mzdových nákladov, cien elektrickej energie a plynu,“ upozornil.

Zvyšovanie výrobných nákladov podľa Molnára pociťujú výrazne aj chovatelia nosníc. Medziročne zaznamenali nárast nákladov na produkciu vajec o 10 percent. Pri vajciach z klietkových chovov sa náklady na jedno vajce medziročne zvýšili z osem centov na 8,8 centa. Výrobné náklady sa zvýšili aj v sektore spracovania hydiny z dôvodu rastu ceny jatočnej hydiny, mzdových nákladov, ako aj nákladov za obalové materiály. Medziročne sa náklady na výrobu kuracích rezňov zvýšili z 3,74 eura/kg na 3,95 eura/kg.

https://www.ta3.com/clanok/213256/budeme-dovazat-viac-situacia-v-chove-hydiny-sa-zhorsuje-produkcia-masa-moze-klesnut

[Späť na obsah]

19. Ceny agrokomodít boli v auguste 2021 medziročne vyššie o 11,6 %

[28.09.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Ilustračné foto. Foto: Farmfoods

Od začiatku roka vzrástli ceny poľnohospodárskych výrobkov v priemere o 6,3 % vplyvom vyšších cien rastlinných výrobkov o 13 % a nižších cien živočíšnych výrobkov o 2,4 %.

Bratislava 28. septembra (TASR) – V auguste 2021 boli ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne vyššie o 11,6 %. Ceny rastlinných výrobkov vzrástli o 16 %. Ceny živočíšnych výrobkov klesli o 1 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR. Z rastlinných výrobkov vzrástli ceny olejnatých plodov a semien o 24,8 %, ceny obilnín o 18,8 %, ceny strukovín o 14,1 %, ceny ovocia a zeleniny o 5,8 % a ceny zemiakov o 0,9 %. Zo živočíšnych výrobkov sa znížili ceny surovej ovčej vlny o 24,1 %, jatočných ošípaných o 5,1 %, konzumných slepačích vajec o 4,4 % a ceny surového kravského mlieka o 0,1 %. Zvýšili sa ceny jatočných oviec a jahniat o 13,8 %, jatočnej hydiny o 9,8 %, hovädzieho dobytka vrátane teliat o 2,7 % a ceny živých rýb o 1,8 %. Od začiatku roka vzrástli ceny poľnohospodárskych výrobkov v priemere o 6,3 % vplyvom vyšších cien rastlinných výrobkov o 13 % a nižších cien živočíšnych výrobkov o 2,4 %.

https://www.teraz.sk/ekonomika/su-sr-ceny-agrokomodit-boli-v-august/579680-clanok.html

[Späť na obsah]

24. Z LESA ROVNO DO SUŠIČKY

[13.09.2021; Mot`or; Inšpirácia pre vás; s. 15; Redakcia]

Vlhké jesenné rána sú ako stvorené na zber lesných pokladov. Česká značka Tescoma predstavuje vychytávku (nielen) pre vášnivých hubárov – prémiovú sušičku potravín PRESIDENT. Disponuje veľkorysou plochou na sušenie v podobe piatich roštov. Pre dokonalú funkciu a rovnomerné sušenie majú rošty uprostred dostatočne veľký ventilačný otvor. Môžete si nastaviť požadovanú teplotu (v rozmedzí 40-70 °C) i čas sušenia (od I do 48 hodín). Výkonná a tichá sušička s prehľadným displejom urobí celú prácu za vás. Je k nej pribalený návod, ako dokonale usušiť rôzne potraviny. Na sušenie totiž nie sú určené len huby, ale aj bylinky, rôzne druhy ovocia, zeleniny či mäso (tzv. meat jerky – sušené hovädzie mäso). Stačí večer zapnúť a do rána vás čakajú chutné home-made dobroty. V prípade byliniek je sušenie elektrickou sušičkou najrýchlejší a najhygienickejší spôsob. Luxusnú sušičku potravín PRESIDENT nájdete v predajniach Tescoma alebo na www.eshop.tescoma.sk

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. Ronald Lupták

[29.09.2021; Stratégie; ZADÁVATELIA; s. 31; redakcia]

Communication Director CEE, Molson Coors

Efektívna reklama je reklama, ktorá dokáže zaujímavým spôsobom odovzdať posolstvo konzumentom bez bohapustého a bezodného investovania do nákupu médií. Výsledok by pritom mal znamenať splnenie naozaj reálneho cieľa typu predaj produktu/služby s pozitívnym vplyvom na vnímanie samotnej značky.

– Povedal pre Stratégie v roku 2019

Najväčší míľnik v marketingovej komunikácii za uplynulých desať rokov…

„Premiumizácia“, zdravý životný štýl a spoločenská zodpovednosť. S narastajúcimi príjmami sa Slováci začali obzerať po prémiovejších pivách, začali objavovať nové pivné štýly. Pivo už prestalo byť len „desiatka“ a „dvanástka“, prestal to byť nápoj staničných bufetov. Práve vďaka prémiovosti si pivo našlo cestu aj do top reštaurácií, kde robí konkurenciu kvalitným vínam.

Zdravý životný štýl je nezvratný trend, keď sa ľudia čoraz viac zaujímajú, čo konzumujú. Pre pivný biznis to znamená väčší záujem o nízko a nealkoholické produkty. Zároveň majú možnosť komunikačne využiť benefit stopercentnej prírodnosti, ktorú pivo prirodzene má. Spoločenská zodpovednosť – trend vzostupu dôležitosti spoločenskej zodpovednosti firiem v očiach spotrebiteľov je tu a je to tak správne. Budúcnosť preto praje značkám, ktoré oslovia spotrebiteľov nielen kvalitným produktom a atraktívnou komunikáciou, ale aj aktivitami, ktorými pomáhajú zlepšovať svet. Je skvelé, že niektoré značky sú už v tejto oblasti aktívne.

Čo bolo pre vás osobne počas tohto obdobia najzásadnejšie?

Nebudem skrývať, že pre mňa osobne bol dosiaľ asi najväčším profesionálnym zážitkom počas môjho pôsobenia v oblasti marketingu práve Zlatý Bažant ’73. V brandži často aj seniorní marketéri vnímajú pod marketingom skôr marketingovú komunikáciu. No v tomto prípade bola samotná kampaň už len „čerešnička na torte“. Predchádzala jej takmer ročná práca – od identifikácie príležitosti na trhu až po vybudovanie nadšenia pre projekt vnútri firmy. Na konci tejto náročnej práce vznikol projekt, ktorý zásadne ovplyvnil osud značky Zlatý Bažant a jej profitabilitu v rámci portfólia spoločnosti.

Ronald Lupták má rád výzvy a príležitosti ovplyvniť vývoj, stratégiu a komunikáciu viacerých značiek tak na lokálnom, ako aj na zahraničných trhoch.

Míľniky v kariére

Významným dielom prispel pri reštartovaní značky Zlatý Bažant, ktorá strácala relevantnosť vo vzťahu k spotrebiteľovi, vrátane jednej z najvýznamnejších pivných inovácií za uplynulých 10 rokov – piva Zlatý Bažant ’73.

Ako jeden z mála Slovákov získal príležitosť pôsobiť v centrále spoločnosti Heineken v Amsterdame a ovplyvniť tak vývoj vybraných značiek z portfólia firmy na globálnej úrovni.

Úspešne uviedol kategóriu 0,0 Radlerov na slovenskom pivnom trhu.

[Späť na obsah]

5. HEINEKEN Slovensko sa aktívne zapája do deplastifikácie krajiny

[28.09.2021; Hornonitrianske noviny; INZERCIA; s. 10; Redakcia]

Na Slovensku sa ročne predá približne miliarda plastových fliaš. Smutnou realitou je, že mnohé z nich skončia zahodené v prírode. Z pohľadu ochrany životného prostredia je ale mimoriadne dôležité, aby PET fľaše a plechovky nekončili svoju spotrebiteľskú púť práve tam. Ako možné riešenia sa javí systém zálohovania, ktorý vojde do platnosti od januára 2022. Predpokladá sa, že vďaka nemu sa zníži množstvo voľne pohodených plastových nápojových obalov v prírode až o 90 %. Jedným z jeho výrazných podporovateľov je aj líder na slovenskom pivnom trhu, spoločnosť HEINEKEN Slovensko. Nadväzuje tak na svoju dlhoročnú udržateľnú stratégiu „Načapuj si lepší svet“.

Ako to vlastne bude fungovať?

Systém vrátenia obalov z nápojov nám historicky nie je vôbec cudzí. V minulosti bolo bežné, že sme vracali sklenené fľaše z nápojov do obchodu. Dnes to v otázke sklenených fliaš funguje podobne. Čo sa týka piva, všetky vratné sklenené fľaše, ktoré spotrebitelia donesú naspäť do supermarketov, sa triedia podľa jednotlivých pivovarov a následne sú im zaslané. V pivovaroch sa vyčistia, znova sa naplnia a idú do predaja.

Od januára nám ale okrem okienok na vrátenie sklenených fliaš pribudnú aj automaty na zálohovanie (teda vrátenie) PET fliaš a plechoviek. Čím sa možnosť vrátiť nápojový obal rozšíri takmer na všetky druhy. Záloh za PET f ľaše a plechovky bude pritom predstavovať sumu 0,15 centov. Tie sa zákazníkovi pripočítajú späť v momente, kedy prinesie obal do automatu na zálohovanie. Podmienkou je, že nesmie byť stlačený a má byť na ňom jasne čitateľná etiketa. PET fľaše budú, okrem iného, označené logom zálohovania. Všetky potrebné informácie spotrebitelia nájdu na stránke slovenskozalohuje.sk.

Zálohovaním k zelenšiemu zajtrajšku

Do systému zálohovania, ktorý nastavuje a plne zastrešuje správca, sa budú zapájať nielen spotrebitelia, ale aj samotní výrobcovia. V ich prípade sa to už aktívne deje. Nie je tomu inak ani pokiaľ hovoríme o pivnom lídrovi na slovenskom trhu. Spoločnosť HEINEKEN Slovensko sa dlhodobo usiluje o udržateľné podnikanie. Víta každú pozitívnu zmenu, ktorá je smerom k životnému prostrediu menej zaťažujúca, čím dáva nádej na zelenší zajtrajšok pre nás, no predovšetkým pre ďalšie generácie. Podpora zálohovania je tak z jej strany ďalším krokom k naplneniu priaznivejšej budúcnosti, ku ktorej smeruje prostredníctvom svojej iniciatívy Načapuj si lepší svet. Medzi jej najvýraznejšie snahy patrí i zvyšovanie recyklácie a znižovanie tvorby odpadov. „Hurbanovský pivovar minulý rok recykloval až 99,6 % celkového vyrobeného odpadu. Navyše, významným krokom v roku 2020 bolo skrátenie krku na PET fľašiach, vďaka čomu sme ušetrili ročne 100 ton plastu,“ informuje Helena Windisch, Corporate Relations Manager pre HEINEKEN Slovensko.

Odhodlaním spoločnosti je posúvať celý reťazec výroby piva, od zrnka jačmeňa až po finálny produkt v ruke zákazníka, čo najviac smerom k trvalému podnikaniu. Podpora systému zálohovania je tak prirodzeným ďalším krokom na ceste k tomuto záväzku.

TP21630105376

[Späť na obsah]

7. Test sójových nápojov: Ako obstáli najznámejšie značky predávané u nás?

[28.09.2021; cas.sk; Čas.sk; 16:00; jm]

Otvoriť galériu

Sójovým nápojom väčšina ľudí nesprávne hovorí sójové mlieko. Niekto im dáva prednosť, pretože nemôže piť mlieko zo zdravotných dôvodov, iní ich preferujú ako rastlinnú náhradu mlieka. Odborníci z českého magazínu dTest sa pozreli na najznámejšie značky predávané u nás.

Málokto vie, že sójové „mlieko“ je naozaj starý pojem, v Číne sa o ňom písalo už v 14. storočí. Napriek starovekosti zostali sójové nápoje dlhú dobu ázijskou špecialitou. Západný svet ich ako rastlinnú náhradu mlieka objavil pred niekoľkými desaťročiami. V posledných rokoch silnie dopyt po nich, a teda aj v slovenských obchodoch. Otvoriť galériu

Čo sa týka účinku sóje na zdravie, vedci odporúčajú zaujať k sóji triezvy postoj. „Dospelým bežná konzumácia neublíži, avšak za veľmi slabé sa zatiaľ považuje presvedčenie, že by jedálniček bohatý na sóju dokázal predchádzať ochoreniam,“ konštatuje Hana Hoffmannová, šéfredaktorka magazínu dTest. Ako ďalej vysvetľuje, odborníci v laboratóriách porovnávali obsah sóje v jednotlivých značkách, senzorické vlastnosti a aj obsah nežiaducich látok.

Foto:

Rastlinné nápoje sú pre zdravých ľudí zaujímavým doplnením jedálnička. Zdroj: istock

Rastlinné nápoje sú pre zdravých ľudí zaujímavým doplnením jedálnička. Zdroj: dtest

https://www.cas.sk/cl/1002805/2591713/test-sojovych-napojov-ako-obstali-najznamejsie-znacky-predavane-u-nas

[Späť na obsah]

9. Zlozvyky v stravovaní Slovákov

[28.09.2021; webmagazin.sk; Webmagazín; 08:06; WEBMAGAZIN sk-OTS]

“Čoho by sme sa podľa gastroenterológov mali vyvarovať?”

Zlozvyky v stravovaní Slovákov: Čoho by sme sa podľa gastroenterológov mali vyvarovať Foto: BUDIŠ a. s. / Shutterstock

Predpokladá sa, že až 50 % Slovákov sa nestravuje zdravo. Názor väčšiny domácností je, že jedlo si treba vychutnávať. A práve to so sebou prináša aj niekoľko zlozvykov. Podľa gastroenterológov MUDr. Miloša Bubána a MUDr. Radovana Juríčka by ste sa niektorým mali vyhýbať veľkým oblúkom. Pozrite si rebríček najčastejších zlozvykov u Slovákov.

Každý z nás má zaužívané určité návyky, ktoré vykonáva počas dňa. Ranná káva s cigaretou na-miesto raňajok, relaxačný spánok po obede či pohárik tvrdého alkoholu na pekné sny. Maličkosti, ktoré pre nás fungujú ako bodka za jedlom či dvojbodka pred jedlom. Nie každá zaužívaná rutina je priaznivá pre naše trávenie.

Nepravidelné jedenie

Odborníci už desaťročia upozorňujú na fakt, že pravidelná konzumácia jedál podporuje zdravie. Dnešná rýchla doba nás však núti zvyšovať životné tempo, a tak máme pocit, že nič nestíhame. Mnohí z nás preto zo svojho nabitého denného plánu vynechávajú práve jedlo. Výskumy preukázali, že ženy najčastejšie vynechávajú raňajky. Muži, naopak, nestíhajú obedy či večere. Podľa gastroenterológa Miloša Bubána treba jesť vtedy, keď je človek aktívny nielen fyzicky, ale aj psychicky. Taktiež nie je dobré vynechávať jedlá počas dňa, pretože vášmu organizmu nepravidelne dodávate energiu. Pravidelným jedením v malých množstvách je zabezpečená stabilná hladina krvného cukru a predchádza sa veľkým pocitom hladu či prejedeniu. Veľkou chybou je podľa doktora Bubána aj jedenie pred spánkom. Jedlo by ste nemali konzumovať približne tri hodiny pred uložením do postele. Pri tomto zlozvyku nielen že dochádza k priberaniu, ale môžete si privodiť aj pálenie záhy. MUDr. Juríček dopĺňa, že okrem pravidelnosti jedenia, je dôležitý aj pravidelný príjem tekutín a minerálnych látok. Obaja odborníci sa zhodujú, že je dôležité rozložiť si príjem tekutín počas celého dňa, piť radšej pred jedlom ako po ňom a nezabúdať pri tom na pitie minerálnych vôd, vďaka ktorým doplníte stratené minerálne látky.

Zanedbávanie príjmu tekutín

Na tému vplyvu hydratácie nášho tela boli vykonané mnohé prieskumy, no napriek tomu ide stále o zanedbávanú a podceňovanú tému. Je však isté, že bez vody a prijatých minerálnych látok sa naše telo nebude mať dobre. Prijatie adekvátneho množstva tekutín pomáha regulovať pohyby čriev, predchádza zápche a v kombinácii so žalúdočnými kyselinami a enzýmami rozkladá potravu. Aby jedlo prešlo našim tráviacim systémom, potrebuje telo čerpať všetky dostupné tekutiny. Ak ich v našom tele nie je dostatok, výsledkom môže byť pomalé trávenie, zápcha alebo nadúvanie. V dlhších obdobiach dehydratácie sa môžu objaviť žalúdočné vredy alebo problémy s refluxom. Obaja odborníci sa zhodujú, že si ľudia vedia pomôcť k zlepšeniu trávenia aj častejším pitím prírodných minerálnych vôd. Napríklad tradičná minerálna voda Budiš vďaka obsahu hydrogénuhličitanov a síranov okrem iných zdravotných benefitov, priaznivo pôsobí aj na tráviaci systém, zlepšuje pohyblivosť čriev, a teda bráni zápche, ktorá býva častou poruchou tráviaceho traktu. Doktor Bubán upozorňuje, že by sme nemali piť až pri pocite smädu. Pravidelný celodenný príjem tekutín je alfou omegou. V letných mesiacoch či fyzickom výkone je potrebné zvýšiť jeho príjem. Chybou je tiež, že mnoho ľudí prijíma tekutiny, ktoré majú vysoký obsah cukru či kofeínu. Tieto nápoje však podľa odborníkov nemôžeme rátať medzi normálny príjem tekutín. Sladené, sýtené nápoje s kofeínom či alkohol by sme preto mali vymeniť za prírodnú minerálnu vodu. Slovenskou minerálnou vodou Budiš si vieme nielen doplniť pitný režim, ale vie byť pre telo aj prírodným iontovým nápojom – rýchlejší príjem stratených minerálnych látok potrebných pre fungovanie organizmu.

Foto: MUDr. Miloš Bubán

Fajčenie po jedle

Množstvo fajčiarov si po dobrom jedle okamžite dopraje cigaretu. Niektorí tak robia mysliac si, že im cigareta pomôže s trávením. To, že fajčenie je samo o sebe nebezpečným zlozvykom, vie asi každý. Mimoriadne nebezpečné je ale fajčenie po jedle. Jediná cigareta po jedle má vtedy rovnaký účinok ako 10 cigariet po sebe. Navyše negatívne vplýva na náš metabolický systém. Doktor Juríček upozorňuje, že fajčenie a alkohol v kombinácii s už tak ťažkou slovenskou kuchyňou sú najčastejšie spúšťače vzniku pankreatitídy, ale aj rakoviny pankreasu.

Málo pestrej stravy a hltavé jedenie

Sto miliárd baktérií, z ktorých sa skladá mikroflóra tráviaceho systému, treba veľmi starostlivo rozmaznávať. Majú totiž vplyv nielen na psychiku, ale aj na našu hmotnosť či imunitný systém. Podľa doktora Bubána sa na Slovensku sa veľa ľudí, hlavne mladých, stravuje v rýchlom občerstvení, konzumuje nekvalitné veci, veľa cukru alebo veľa mastného. Do nášho jedálneho lístka by sme preto mali zaradiť ryby, olejnaté semená a orechy bohaté na omega3 mastné kyseliny, ktoré bojujú proti zápalom a vyrovnávajú nepriepustnosť čriev. Na zoznam patrí aj ryža, celozrnné pečivo, čo najviac zeleniny a ovocia, strukoviny, ktoré sú bohaté na vlákninu, vajíčka, mliečne výrobky a množstvo tekutín. Zlozvykom, ktorý si mylne zamieňame za pýchu, je zjesť všetko čo je na tanieri, nech je porcia akákoľvek veľká. Doktor Bubán radí, aby ste sa pri konzumácii vyhýbali rýchlemu a hltavému jedeniu. Jedlo je dôležité dostatočne premiešať slinami, a dobre spracované ho posunúť cez pažerák do žalúdka.

Foto: MUDr. Radovan Juríček

Ťažkosti so stolicou a črevné sprchy

Gastroenterológovia bijú na poplach, že množstvo ľudí funguje v stave sústavného sebapozorovania. Aj preto je v populácií taký častý syndróm dráždivého čreva. Pacienti sú precitlivení, napätí, úzkostliví, a to sa prejavuje najmä v podobe tráviacich ťažkostí a črevných problémov. Pozor by sme mali dať na črevné sprchy. Tie sľubujú, že mechanicky očistia sliznice a steny hrubého čreva od nánosov a môžu uľaviť pri problémoch so zápchami. Podľa doktora Juríčka je veľmi častý mýtus, že sa črevá znečisťujú podobne ako odpadové rúry. Na steny sa prichytia nečistoty a môžu zapchať črevo. Preto je vraj potrebná črevná sprcha, aby niekoľkoročné usadené nečistoty odtiekli. Zabúda sa však na to, že zdravé črevo je geniálny orgán, ktorý je na rozdiel od odpadovej rúry živý. Má schopnosť stáleho samočistenia a tak na správnu funkciu čreva a jeho čistenia je nutná len správna životospráva vrátane stravy a dostatku tekutín. Správny pitný režim, ktorý priaznivo pôsobí na trávenie, je podľa oboch odborníkov základom vnútornej rovnováhy tela.

https://webmagazin.teraz.sk/zdravie/zlozvyky-v-stravovani-slovakov/12575-clanok.html

[Späť na obsah]

Legislatíva EÚ, štrukturálna politika a medzinárodné organizácie

3. EÚ nezaistí, aby agrosektor využíval vodu udržateľným spôsobom

[28.09.2021; teraz.sk; 00:00; TASR]

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Vyplýva to z osobitnej správy, ktorú zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA).

Brusel/Luxemburg 28. septembra (TASR) – Politika EÚ nedokáže zabezpečiť, aby európski poľnohospodári využívali vodu udržateľným spôsobom. Vyplýva to z osobitnej správy, ktorú v utorok zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA). Audítori skonštatovali, že vplyv poľnohospodárstva na vodné zdroje je veľký a nepopierateľný. Poľnohospodári však využívajú príliš veľa výnimiek z politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva, ktoré bránia úsiliu o zabezpečenie správneho využívania vody. Okrem toho agropolitika EÚ presadzuje a často podporuje skôr väčšie než efektívnejšie využívanie vody. Poľnohospodári sú hlavnými spotrebiteľmi sladkej vody, poľnohospodárstvo predstavuje štvrtinu celkového odberu vody v Únii. Poľnohospodárska činnosť ovplyvňuje kvalitu vody (znečistenie hnojivami či pesticídmi), ako aj množstvo vody. Súčasný prístup EÚ k hospodáreniu s vodou sa odvíja od rámcovej smernice o vode z roku 2000, v ktorej sa zaviedli zásady udržateľného využívania vody. Je v nej cieľ dosiahnuť dobrý kvantitatívny stav všetkých vodných útvarov v EÚ. Spoločná poľnohospodárska politika tiež zohráva dôležitú úlohu v súvislosti s udržateľnosťou vodných zdrojov. Ponúka nástroje, ktoré môžu znížiť tlak na vodné zdroje, napríklad prepojenie platieb s ekologickejšími postupmi a financovanie efektívnejšej zavlažovacej infraštruktúry. „Voda je obmedzeným zdrojom a budúcnosť poľnohospodárstva EÚ vo veľkej miere závisí od toho, nakoľko efektívne a udržateľne ju poľnohospodári využívajú. Politika EÚ však doteraz neprispela k zníženiu vplyvu poľnohospodárstva na vodné zdroje,“ uviedla Joëlle Elvingerová, členka EDA zodpovedná za túto správu. Rámcová smernica o vode poskytuje záruky proti neudržateľnému využívaniu vody. Členské štáty však poľnohospodárstvu udeľujú množstvo výnimiek umožňujúcich odber vody. Audítori zistili, že sa tieto výnimky udeľujú poľnohospodárom veľkoryso, a to aj v regiónoch s nedostatkom vody. Niektoré vnútroštátne orgány zároveň zriedka uplatňujú sankcie za nezákonné využívanie vody, ktoré zistia. V rámcovej smernici o vode sa vyžaduje, aby členské štáty prijali zásadu “znečisťovateľ platí”. Voda však zostáva lacnejšia, keď sa používa v poľnohospodárstve a mnohé členské štáty stále neuplatňujú zásadu návratnosti nákladov za vodohospodárske služby v poľnohospodárstve, ako to robia v iných odvetviach. Audítori upozornili, že poľnohospodárom sa často neúčtuje skutočný objem vody, ktorú používajú. V rámci spoločnej agropolitiky pomoc EÚ poľnohospodárom väčšinou nezávisí od dodržiavania povinností podporujúcich efektívne využívanie vody. Niektoré platby podporujú plodiny náročné na vodu, ako je ryža, orechy, ovocie a zelenina, bez zemepisného obmedzenia, a to aj v oblastiach s nedostatkom vody. A mechanizmus krížového plnenia nemá takmer žiadny účinok. Požiadavky sa nevzťahujú na všetkých poľnohospodárov a členské štáty nevykonávajú dostatočné a primerané kontroly, aby odrádzali od neudržateľného využívania vody. Okrem priamych platieb sa zo spoločnej agropolitiky financujú aj investície poľnohospodárov alebo poľnohospodárske postupy, ako sú opatrenia na zadržiavanie vody. Tie môžu mať pozitívny vplyv na využívanie vody, avšak poľnohospodári len zriedka využívajú túto príležitosť a programy rozvoja vidieka málokedy podporujú infraštruktúru opätovného využívania vody. Ani modernizácia zavlažovacích systémov nie vždy prináša úspory vody, pretože ušetrená voda sa môže presmerovať na plodiny náročné na vodu alebo zavlažovanie väčšej plochy. Podobne aj inštalácia novej infraštruktúry, ktorá rozširuje zavlažovanú oblasť, pravdepodobne zvýši tlak na sladkovodné zdroje. Podľa audítorov EÚ financovala aj poľnohospodárske podniky a projekty, ktoré narúšajú udržateľné využívanie vody.

https://www.teraz.sk/ekonomika/eu-nezaisti-aby-agrosektor-vyuzival/579872-clanok.html

[Späť na obsah]

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk