Monitoring médií 6.9.2019

Viliam Stankay, moderátor: „Ako prilákať mladých do agrosektoru a presvedčiť študentov, aby zostali pracovať v odbore, ktorý vyštudovali. Tak s týmto cieľom pripravila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora súťaž pre študentov. Štatistiky potvrdzujú, že z asi sedemsto absolventov stredných škôl zameraných na agropotravinárstvo sa v odbore zamestná iba dvesto. Aktuálne však v tomto odvetví chýba viac ako päťtisíc pracovníkov.“

Ján Zošák, redaktor: „Na kompletné obhospodárenie päťtisíc hektárov špeciálnej rastlinnej výroby potrebuje podnikateľ viac ako päťsto zamestnancov a brigádnikov. Agrorezort už niekoľko rokov pociťuje slabý záujem žiakov o štúdium na stredných odborných školách s týmto zameraním.“

Juraj Mačaj, pestovateľ: „My potrebujeme viac poľnohospodárov. Stredné odborné školstvo nám zabezpečí už v mladom veku tých ľudí kontakt tej teórie s praxou, ktorý je veľmi dôležitý na to, aby oni získali lásku k tomu povolaniu a dokázali hlboko pochopiť tie princípy, ktoré sa tu dejú, a tým pádom vlastne vychováme si odborníkov.“

Ján Zošák: „Súťaž Podpor svoj odbor má pútavým spôsobom odprezentovať túto prácu žiakom základných škôl a tak ich prilákať k štúdiu na stredných školách s poľnohospodárskym zameraním.“

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory: „Žiaci stredných škôl budú natáčať zaujímavé videá zo života strednej školy, zo života agropotravinárskeho, akým spôsobom študujú aj v praxi tieto odbory a hodnotiť tieto videá budú práve žiaci ôsmych a deviatych ročníkov.“

Katarína Kubišová, riaditeľka Spojenej SOŠ v Ivanke pri Dunaji: „Vidíme v tom veľkú príležitosť prezentovať pôdohospodárske odbory z toho pohľadu, že nie je to len manuálna práca, ale proste aj v týchto odboroch je potrebný odborník, ktorý je aj teoreticky zdatný a popritom ovláda zručnosti, ktoré sú potrebné preto, aby zvládol svoju profesiu.“

Ján Zošák: „Svoje videá môžu do súťaže študenti posielať do konca novembra.“

Marián Čambal, študent SOŠ s poľnohospodárskym zameraním: „Zapojíme sa, len musíme dať hlavy dokopy a porozmýšľať, že čo by sme im ukázali v tom videu.“

Jozef Pacalaj, študent SOŠ s poľnohospodárskym zameraním: „Myslím, že by som vedel, čo natočím. Stále je nejaká iná robota, zaujímavá robota a je to celkom fajn robota. Baví ma to.“

Ján Zošák: „Výsledky študentskej video súťaže zverejní Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora najneskôr do konca februára budúceho roka.“

[Späť na obsah]

2. Súťaž má prilákať študovať agropotravinárstvo

[05.09.2019; RTVS Jednotka; Správy RTVS; 16:00; R / Simona Simanová]

Simona Simanová, moderátorka: „Zo sedemsto absolventov stredných škôl zameraných na agropotravinárstvo sa zamestná v odbore iba dvesto ľudí. V agrosektore však chýba vyše päťtisíc pracovníkov. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora chce prilákať viac žiakov. Pripravila preto videosúťaž, kde sa študenti môžu odprezentovať a môžu vyhrať viaceré ceny.“

[Späť na obsah]

3. Z agropotravinárstva odchádzajú pracovníci, poľnohospodári chcú preto prilákať mladých ľudí

[05.09.2019; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 14:27; NasVidiek.sk]

Výrobné priestory pekárne počas návštevy ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v pekárni Penam Slovakia. Nitra, 19. apríl 2018.

Foto: SITA/Martin Havran

Agropotravinárske odvetvie roky pociťuje odlev pracovníkov. „Tento fakt súvisí s minulosťou – s transformáciou odvetvia, znižovaním jeho výkonnosti a poklesom sebestačnosti, vyľudňovaním vidieka, nástupom nových technológií, pri ktorých odpadla ľudská práca a celkovým nelichotivým spoločenským statusom, ktorý získalo neprávnom,“ vysvetlila hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.

Odvetvie zároveň roky pociťuje slabý záujem žiakov o štúdium na stredných odborných školách s poľnohospodárskym a potravinárskym zameraním.

Boj o nových študentov

Práve každoročný boj o nových študentov inšpiroval SPPK k organizovaniu novej celoslovenskej súťažno-vzdelávacej aktivity „Podpor svoj odbor“. Súťaž je určená pre žiakov 8. a 9. ročníkov všetkých ZŠ a pre stredné odborné školy, na ktorých sa študujú poľnohospodárske a potravinárske odbory.

“Záujem našich poľnohospodárov a potravinárov o vzdelaných mladých ľudí je obrovský. Potrebujú vekovo a vzdelanostne posilniť takmer všetky pracovné pozície – od ošetrovateľov, mechanikov, zamestnancov v mliekarenskom sektore, až po vyučených pekárov,“ dodala Holéciová.

V roku 2017 sa tento počet znížil na 47,7 tisíca. Priemerný vek pracovníkov v poľnohospodárstve dosiahol 44,7 roka, kým v hospodárstve bol 41,2 roku.

Študenti budú vytvárať videá

Najviac zamestnancov vlani pracovalo v oblasti pekárenskej výroby (8 300), výroby mäsa a mäsových produktov (3 600) a spracovania mlieka (3 200 ľudí). Priemerný vek pracovníkov v potravinárskej výrobe v roku 2016 bol 41,2 roka, čím sa vyrovnal priemeru národného hospodárstva.

Žiaci stredných odborných škôl budú v celoslovenskej súťaži Podpor svoj odbor vytvárať krátke videá o svojich študijných odboroch. Cieľom je pútavým spôsobom študijný odbor predstaviť a zároveň inšpirovať ôsmakov a deviatakov v základných školách, aby si podali prihlášky práve na tie SOŠ, kde sa dajú propagované odbory študovať.

Prvý ročník súťaže odštartuje registráciou pre stredné odborné školy v termíne 15. 9. až 15. 10. 2019 a následne registráciou pre základné školy v termíne 1. 11. až 30. 11. 2019. SPPK vie súťažou Podpor svoj odbor osloviť približne 80 tisíc žiakov 8. a 9. ročníkov základných škôl, ktorí tvoria zhruba 4 200 triednych kolektívov.

[Späť na obsah]

4. Agropotravinárske odvetvie pociťuje odlev pracovníkov, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora chce sektor zatraktívniť pre mladých

[05.09.2019; hlavnespravy.sk; Ekonomika; 00:00; SITA/HSP]

Bratislava 5. septembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)

Agropotravinárske odvetvie roky pociťuje odlev pracovníkov. “Tento fakt súvisí s minulosťou – s transformáciou odvetvia, znižovaním jeho výkonnosti a poklesom sebestačnosti, vyľudňovaním vidieka, nástupom nových technológií, pri ktorých odpadla ľudská práca a celkovým nelichotivým spoločenským statusom, ktorý získalo neprávnom,” vysvetlila hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová

Ilustračné foto

Odvetvie zároveň roky pociťuje slabý záujem žiakov o štúdium na stredných odborných školách s poľnohospodárskym a potravinárskym zameraním.

Práve každoročný boj o nových študentov inšpiroval SPPK k organizovaniu novej celoslovenskej súťažno-vzdelávacej aktivity “Podpor svoj odbor”. Súťaž je určená pre žiakov 8. a 9. ročníkov všetkých ZŠ a pre stredné odborné školy, na ktorých sa študujú poľnohospodárske a potravinárske odbory.

Ako ďalej informovala SPPK, v roku 1989 pracovalo v poľnohospodárstve 360 tisíc osôb. Podľa štatistík zo Zelenej správy bol v roku 2014 počet pracovníkov v poľnohospodárstve na úrovni 51,5 tisíca ľudí. V roku 2017 sa tento počet znížil na 47,7 tisíca. Priemerný vek pracovníkov v poľnohospodárstve dosiahol 44,7 roka, kým v hospodárstve bol 41,2 roku.

V 90. rokoch minulého storočia pracovalo v potravinárstve približne 65 tisíc ľudí. Podľa Štatistického úradu SR sa v roku 2014 tento počet znížil na takmer 29,5 tisíca ľudí. V prvom polroku 2019 to už bolo 32 190 ľudí. Najviac zamestnancov vlani pracovalo v oblasti pekárenskej výroby (8 300), výroby mäsa a mäsových produktov (3 600) a spracovania mlieka (3 200 ľudí). Priemerný vek pracovníkov v potravinárskej výrobe v roku 2016 bol 41,2 roka, čím sa vyrovnal priemeru národného hospodárstva.

[Späť na obsah]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

1. DIVIAKY lovia aj zakázanými zbraňami

[06.09.2019; Plus jeden deň; POĽOVNÍCTVO; s. 14; Pef;PaR]

Africký mor ošípaných postavil do pozoru slovenských poľovníkov

bratislava – Výskyt afrického moru ošípaných na Slovensku vystrašil chovateľov ošípaných, ale aj poľovníkov. Zintenzívňujú lov diviačej zveri, ktorá je prenášačom nebezpečného vírusu.

Africký mor ošípaných (AMO), ktorý už dlhšie šarapatí v okolitých krajinách, prepukol uprostred leta aj u nás. Prvý pozitívny nález diagnostikovali v okrese Trebišov paradoxne pri domácej ošípanej, a nie pri voľne sa pohybujúcich diviakoch. Medzičasom však pribudli aj tie a v pozore je už celá krajina! Smrteľné ochorenie sa totiž ľahko šíri. Najúčinnejší spôsob, ako tomu zabrániť, je likvidácia postihnutých chovov a dodržiavanie preventívnych opatrení. Štátna veterinárna a potravinová správa SR však nariadila aj intenzívny lov diviačej zveri na celom území Slovenska. Dokonca poľovníkom umožnila používať doteraz zakázané pomôcky, napríklad noktovízory, zdroje umelého osvetlenia či zariadenia na osvetľovanie terčov. Opatrenie vyvolalo zvýšenú poľovnícku aktivitu v revíroch. Týka sa to celého Slovenska s výnimkou revírov v okrese Trebišov. Je však zakázané loviť a inak rušiť diviačiu zver, aby sa ako potenciálny šíriteľ nákazy nepresúvala na ďalšie lokality. Agrorezort v spolupráci so Slovenskou poľovníckou komorou začal v rámci pomoci poľovníkom distribuovať chladiace boxy na dočasné uskladnenie ulovenej diviačej zveri. Podľa Jaroslava Regeca z ministerstva pôdohospodárstva bude 595 chladiacich zariadení osadených v nárazníkových zónach pri hraniciach. Poľovníci však zároveň upozorňujú, že na Slovensku momentálne funguje len jedna kafiléria na likvidáciu kadáverov a že v súvislosti so zvýšením lovu diviačej zveri môže nastať aj problém s odbytom zdravej diviny. Pef, PaR, FOTO: archív

Smrteľne nebezpečný je pre ošípané a diviaky, nie pre človeka

BRATISLAVA Africký mor ošípaných (AMO) sa u našich domácich ošípaných a diviačej zveri prejavuje vysokou horúčkou, krátkym priebehom a vysokou mortalitou. Vonkajšími príznakmi v niektorých ohľadoch veľmi pripomína klasický mor ošípaných. Na rozdiel od klasického moru ošípaných (KMO) však pri africkom more ošípaných (AMO) môžu hynúť všetky kategórie diviačej zveri bez rozdielu veku a pohlavia. Človek nie je vnímavý voči vírusu afrického moru ošípaných, podobne ani voči klasickému moru ošípaných (KMO). raj

Pôvodcom nákazy je mimoriadne odolný vírus

BRATISLAVA Vírus rodu Asfaviridea sa nachádza v telových tekutinách a tkanivách chorých zvierat. Do organizmu preniká predovšetkým vdýchnutím a potravou. Pri izbovej teplote vírus prežíva v krvi niekoľko týždňov, pri teplote okolo 0 stupňov Celzia niekoľko mesiacov. Je pomerne rezistentný voči hnilobe a vysušeniu. Inaktivovaný je až pri teplote 60 stupňov Celzia za čas pôsobenia 30 minút a na asanáciu sú potrebné vyššie koncentrácie dezinfekčných prostriedkov. raj

Ochorenie pôvodom z Afriky dnes ohrozuje Európu

BRATISLAVA Prvý prenos afrického moru ošípaných na náš kontinent zaznamenali v roku 1957 v Španielsku a Portugalsku. Odvtedy sa tu značne rozšíril. Pôvodne sa AMO vyskytoval na východe a juhu Afriky, neskôr bol zistený aj v západnej rovníkovej Afrike a v niektorých ďalších oblastiach Afriky, kde sa chovali domáce ošípané. U afrických druhov divých svíň sa pritom nemusí prejavovať klinickými príznakmi a infikované jedince pôsobia v populácii ako prenášače nákazy. V Európe však dokáže zlikvidovať diviačiu zver a doslova položiť chov ošípaných. raj

[Späť na obsah]

4. OLAF kontroluje agrodotácie

[05.09.2019; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Vladimír Bučko / Jaroslav Zápala]

Jaroslav Zápala, moderátor: „Čerpanie eurofondov na Slovensku preveruje európsky úrad boja proti podvodom OLAF. Jeho vyšetrovatelia dnes vypočuli farmárov na východe Slovenska. Tí očakávajú, že vyšetrovanie odhalí, kto za podvodmi skutočne stál.“

Vladimír Bučko, redaktor: „Dotácie na pôdu, na ktorej bol v skutočnosti asfaltové letisko, či platby na pôdu, ktorú obrábal niekto iný, aj na tejto kauzy sa budú vyšetrovatelia z európskeho úradu boja proti podvodom podrobne pýtať.“

Marián Mičko, farmár: „Každý zvlášť bude vypočutý, každého individuálne do detailu vyšetriť chcú.“

Vladimír Bučko: „Vyšetrovatelia sa zaujímajú hlavne o obdobie od roku 2015. Do problémov sa vtedy dostal aj pán Mičko. Zablokovali mu prístup k hospodárskej budove. Nemohol ju užívať, aj keď mal predbežné opatrenie zo súdu.“

Marián Mičko: „Mal som problémy cez tú pani grófku a cez jej ten celý ansámbel.“

Vladimír Bučko: „Keď vysvitlo, že dotácie na cudzie pozemky a asfaltové plochy si pýtala aj poslankyňa Národnej rady, farmári vyšli do ulíc.“

(začiatok archívneho záznamu)

Protestujúci farmári

Marián Mičko: „Táto zem, jak tu je na plagáte, patrí nám a našim potomkom a nijakým iným.“

Neuvedený: „Ide o záchranu stredných a drobných farmárov.“

(koniec archívneho záznamu)

Vladimír Bučko: „Podvody s agrodotáciami začala riešiť aj polícia. Mičko očakáva, že vyšetrovatelia z Bruselu pomôžu kauzu dôsledne dotiahnuť.“

Marián Mičko: „Tam jednoznačne vychádza nejaká chobotnica, nejaký okruh jedných a tých istých ľudí a konečne to treba, už je to načaté, aby sa to prerušilo, ukončilo.“

Vladimír Bučko: „Vyšetrovatelia sa budú zaujímať aj o fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá dotácie prideľuje. Kontrolu OLAFu nám dnes potvrdili aj na Slovenskom pozemkovom fonde.“

Martin Kormoš, hovorca SPF (telefonát): „Predmet kontroly, respektíve subjekty, ktorých sa kontrola týka, však vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie Slovenský pozemkový fond nebude konkretizovať.“

Vladimír Bučko: „Zo Zemplína Vladimír Bučko, televízia Markíza.“

[Späť na obsah]

5. Lesníci rátajú škody

[05.09.2019; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Viktória Némethová / Daniela Piršelová]

Daniela Piršelová, moderátorka: „Lesníci vyčíslili škody, ktoré im spôsobila premnožená mníška veľkohlavá v Šenkvickom háji neďaleko Bratislavy. Úrady im totiž v máji zakázali používať postrek proti tomuto škodcovi, lebo podľa ochranárov môžu byť zasiahnuté aj ďalšie chránené druhy motýľov. Lesníci však upozorňujú, že kalamita sa môže zopakovať aj budúci rok.“

Viktória Némethová, redaktorka: „Mníška veľkohlavá postavila do pozoru ochranárov a lesníkov v máji. Vtedy upozorňovali na premnoženie škodcu v dubových lesoch v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a v Banskobystrickom kraji. Mali obavy z toho, že zostane poškodený lesný biotop a vzniknú státisícové škody. Húsenica tohto motýľa požiera dubové listy tak intenzívne, že spôsobuje holožer.“

Pavel Toma, Odbor štátnej správy Lesného hospodárstva MPaRV SR: „Oni zožerú listy úplne, zostane len žilnatina listu, čím vlastne ten strom nemôže transpirovať. Je síce pravdou, že keď sú dobré vlhkostné pomery, že ten strom vo väčšine prípadov, vyrašia nové listy po zakuklení tej húsenice.“

Viktória Némethová: „Kým Štátne lesy plánovali niektoré územia ošetriť leteckými postrekmi, Vojenské chceli v Šenkvickom háji urobiť pozemný postrek. Slovenská inšpekcia životného prostredia to však zakázala. Envirorezort totiž aplikáciu Biobitu považuje za krajné riešenie.“

Ján Jurica, generálny riaditeľ VLM SR: „Zatiaľ došlo k uhynutiu osemdesiatich šiestich dubov cerových vo veku sto rokov a viac a zatiaľ máme vyčíslenú škodu na zhruba stodeväťdesiattisíc eur.“

Viktória Némethová: „Proti použitiu biologického postreku sa postavili aj niektorí ochranári. Tvrdili, že môže zasiahnuť chránené druhy motýľov a dokonca aj včely.“

(začiatok archívneho záznamu, 6.5.2019)

Dušan Žitňan, riaditeľ Ústavu zoológie SAV (telefonát): „Biobit je najšetrnejší a zabíja larvy motýľov, ale zabíja úplne všetky neselektívne. Škodí to nielen larvám motýľov, ale napríklad aj včelám a ďalším druhom hmyzu.“

(koniec archívneho záznamu, 6.5.2019)

Viktória Némethová: „Vojenské lesy chcú ale tento prípad posunúť ďalej. Preto sa rozhodli vymáhať škodu od inšpekcie životného prostredia alebo od rezortu životného prostredia.“

Ján Jurica: „Nebude jar, alebo máj, mesiac máj vlhký a neumožní hube entomofága sa rozmnožiť a potom zničiť populáciu mníšky, tak tieto škody môžu tu byť naozaj veľmi veľké.“

Viktória Némethová: „V prípade, že ochranári v októbri opäť vyhodnotia zvýšené riziko premnoženia mníšky veľkohlavej, lesníci budú zase žiadať o povolenie na použitie postreku.“

[Späť na obsah]

11. Ministerstvo nezakáže držanie psov na reťaziach, takýto spôsob označí za nevhodný

[05.09.2019; domov.sme.sk; Domov; 00:00; SITA]

Petíciu za zákaz držania psov na reťazi podpísalo viac ako 50-tisíc ľudí.

BRATISLAVA. Ministerstvo pôdohospodárstva nezakáže držanie psov na reťazi, takýto spôsob chovu či držania psa však v novej vyhláške označí za nevhodný.

„Jedným zo zámerov návrhu vyhlášky je docieliť, aby sa uviazanie psa na reťazi alebo inom podobnom prostriedku výrazne obmedzilo,“ uviedol pre agentúru SITA Daniel Hrežík z odboru komunikácie ministerstva pôdohospodárstva.

Vyhláška vo fáze vyhodnocovania

Doplnil, že vyhláška je ešte vo fáze vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania, takže finálna podoba Vyhlášky o ochrane spoločenských zvierat ešte nie je známa.

Súvisiaci článokPetíciu za zákaz držania psov na reťaziach podpísalo vyše 50-tisíc ľudí Čítajte

Vyhláška však podľa Hrežíka nevylučuje držanie psa na reťazi v prípade jeho ochrany alebo ochrany ľudí a zvierat.

Petíciu za zákaz držania psov na reťazi podpísalo viac ako 50-tisíc ľudí. Sloboda zvierat tvrdí, že držanie na reťazi spôsobuje psom utrpenie. Nie je spokojná s návrhom novej vyhlášky agrorezortu, ktorá stanovuje pravidlá držania psov na reťaziach, no reťaze opäť nezakazuje.

Sloboda zvierat podľa Hrežíka požaduje zavedenie zákazu držania psov na reťaziach do pripravovaného návrhu ďalšej vyhlášky o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat.

Reťaz za istých podmienok

Predmetu petície však podľa neho nie je možné vyhovieť prijatím vyhlášky, ale len novelou príslušného zákona.

„Právnym predpisom nižšej právnej sily totiž nemožno ustanoviť povinnosti nad rámec právneho predpisu vyššej právnej sily,“ vysvetlil Hrežík.

Slovenská legislatíva povoľuje držanie psov na reťazi za istých podmienok – reťaz nesmie byť kratšia ako 2,5 metra, musí mať otočnú karabínu a psovi ju možno pripnúť len na riadny obojok s nastaviteľným obvodom.

Majiteľ musí umožniť psovi denný voľný pohyb bez uviazania. Dodržiavanie tohto ustanovenia však podľa Slobody zvierat v praxi nie je možné kontrolovať.

Aj majitelia, ktorí svojho psa držia permanentne na reťazi, pri kontrole uvádzajú, že psa denne púšťajú, že behá v noci a stráži alebo že je uviazaný len na chvíľu.

Podľa organizácie psy držané na reťaziach bývajú často zanedbávané, podvýživené a choré.

[Späť na obsah]

Poľnohospodárstvo

1. Mouku letos není důvod zdražovat

[06.09.2019; Lidové noviny; Domov; s. 3; ELIŠKA NOVÁ]

Sucho tentokrát Evropu tolik nepotrápilo, říká v rozhovoru pro LN předseda zemědělského svazu Martin Pýcha.

LN Zemědělci označili letošní žně za problematické, ať už kvůli nestálému počasí, nebo kvůli škůdcům. Jak tedy dopadly?

Jsou o něco lepší než loni. Sklizeň komplikují deště, ale zažili jsme problematičtější. Byly roky, kdy jsme nevěděli, jestli vůbec sklidíme, kvalita byla špatná a některá pole se nesklidila vůbec, protože pořád pršelo, obilí polehlo a začalo klíčit. Problém letoška je ale samozřejmě hraboš.

LN Stát zastavil plošné použití jedu proti hrabošovi, Zemědělský svaz byl proti. Proč?

Nedělá nám radost, že musíme používat chemii. Nevíme už ale, jakým jiným způsobem bychom měli stavy hrabošů snížit. Velká většina zemědělců ještě na podzim netušila, že budou hraboši přemnožení, ukázalo se to až během jara. A to už nešlo hraboše hubit mechanicky. Množství hrabošů začalo gradovat a jejich počet navíc stále roste. Postižení zemědělci museli část letošní úrody odepsat. Někde nesklidili nebo sklidili velmi málo. Nyní nám jde navíc i o příští úrodu. Zemědělci sejí ozimy a tím hraboši dostávají další potravu.

LN Už jste k tomu dříve řekl, že pokud hraboše nezlikvidujeme, příští rok nebude žádná úroda. Není to trochu dramatické?

Bylo to dezinterpretované. Řekl jsem, že zemědělcům, kteří mají na polích přemnožené hraboše, hrozí, že nesklidí nic nebo budou mít další obrovské propady ve výnosech. Nyní se zemědělci snaží hraboše hubit mechanicky, orbou, podmítkou. Náš záměr je přitom takový, že pokud by po těchto mechanických operacích ke snížení počtu hrabošů nedošlo, pak bychom potřebovali do porostu ozimů aplikovat přípravek na hubení Stutox II.

Lidé nám vyčítají, že nám je jedno, jestli otrávíme zajíce nebo čápy, ale není to pravda. Zemědělci jsou za čápy, volavky a další predátory hrabošů vděční. Je to pro ně lepší než nákup drahého přípravku.

LN Opravdu to nejde bez jedu?

Samozřejmě že jde, ale pak bychom museli zemědělcům nahradit ekonomické ztráty a tomu se chceme vyhnout. Snažíme se tu kalamitu zvládnout sami, protože lidé nám pak jakékoliv kompenzace vyčítají.

Zemědělci mají za sebou tři složité roky, kdy se snížily výnosy kvůli suchu. Obzvlášť Moravu hodně trápilo a ekonomika se tam i bez hraboše zhoršila. Škody způsobené hrabošem jsou navíc významné. Proto nás mrzí, že nám lidé vyčítají, že zemědělcům jde jenom o udržení zisků. Kompenzace za sucho byly loni dvě miliardy, škody čítaly jedenáct miliard. Pokrylo to možná část nákladů, ale rozhodně ne celou ztrátu. To všechno nesou na svých zádech zemědělci.

LN Rozumím, na druhou stranu živočichové žijící na polích jsou na tom už tak bídně.

Rozumím tomu i já, ale ani zemědělci není jedno, jestli má na poli dravce, nebo ne. Potřebují ho, protože jsou to právě oni, kdo v normálních případech hraboše likvidují. V současnosti povolený přípravek, pokud bude aplikován správně, je mnohem méně nebezpečný než ty, co byly aplikovány v minulosti. V letech 1994 až 2015 zemědělci plošně aplikovali předchůdce současného přípravku Stutox I, který měl vyšší obsah účinné látky. Nebyl přitom zaznamenán, alespoň co já vím, žádný velký úhyn.

LN A co ti mrtví zajíci?

Jsem přesvědčen, že se ukáže, že ti zemědělci aplikaci přípravku neudělali správně. Pokud by byl přípravek nebezpečný, už by dnes na polích nebylo nic živého.

LN Kolik lidí si dá ale na misku vah škody a mrtvého zajíce? Škody vždy převáží, ne?

Pro veřejnost vždy převáží to, že nechce žádné mrtvé zajíce. Teď mi volal jeden ředitel zemědělského podniku, který se boji s hrabošem systematicky věnuje. Na polích mají několik set bidýlek pro dravce, hloubkově zpracovávají půdu. Ale i tak mají na některých polích přemnožené hraboše a potřebovali by sáhnout i po jiném řešení.

Přípravek ale nepoužijí, protože si to nedovolí kvůli celospolečenské fobii. Nedej bože, že by jim tam pak uhynul zajíc. Byli by za největší darebáky. Je to větší podnik, takže to ekonomicky ustojí a nechají být, byť na tom tratí. A budou doufat, že jim zima pomůže. Ale pak jsou zemědělci, pro něž to může být otázka existence.

LN Není žádné řešení, které by pomohlo zemědělcům a zároveň bylo po chuti ochranářům?

Navrhovali jsme kompromisní řešení. Omezit plochy povolené k aplikaci na opravdu ty nejpostiženější. Aplikovat pouze do porostu. Souhlas by nedával jen Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský, ale i orgán pro ochranu přírody a krajiny. Ten by řekl, jestli na poli není vzácný živočich nebo tam není třeba shromaždiště tažných ptáků. Riziko by se eliminovalo na minimum.

LN Mendelova univerzita vydala prohlášení, že použití stutoxu je účelné pouze u populace s nízkou až střední početností. Teď už nemá smysl, nebo ano?

Když zemědělci sníží počet hrabošů mechanicky, je otázka, co bude dál. Buď nám pomůže příroda, počasí a nemusí se stát vůbec nic. Anebo nebude tuhá zima, nebudou deště a může se stát, že to příští rok bude ještě horší než letos. My navíc nemůžeme aplikovat přípravky na meze nebo větrolamy, nejsou to naše pozemky. A ty dnes fungují jako ohniska, ze kterých se hraboši dál šíří na pole. Tady by bylo potřeba, aby nám pomohly obce nebo kraje.

LN Asociace soukromého zemědělství je také proti plošnému hubení. Jak si to vysvětlujete?

Nechtějí jít proti názoru veřejnosti. Někteří členové asociace si také nedovedou představit, jak budou přípravek aplikovat jen do nor, kterých je strašná spousta. Chápu to tak, že sdílí náš názor, ale nechtějí to říct nahlas a jít proti názoru své organizace.

LN Škody už jsou spočítané?

Teď je zjišťujeme. Navíc budou další, protože hraboši se přesunuli do kukuřice a do cukrovky. U ní to bude mít dopad na obsah cukru i na objem a stav porostů. Ke konci roku budeme snad schopní kvantifikovat celkovou výši škody. A to za předpokladu, že hlodavci nebudou i na jaře příštího roku. Zimy v minulých letech nebyly příliš tuhé. Sníh paradoxně hrabošům pomáhá, schovají se v něm a dravci je nevidí. Potřebujeme hodně vody na podzim, aby jim to vyplavilo hnízda, a aby byly mrazy bez sněhu.

LN To vás čeká protichůdné volání do nebes. Z hlediska doplnění podzemních vod a sucha je sněhová pokrývka nejlepší…

Je to tak, to druhé navíc potřebujeme všichni. My si samozřejmě uvědomujeme, že hospodaříme v krajině a máme na ni vliv. Všichni nám vyčítají, že hospodaříme špatně, ale dovolím si tvrdit, že to není pravda. Neříkám, že je v pořádku vždycky všechno, ale nechápu, proč nám někdo vyčítá, že chybí voda. Když neprší, voda schází všude. Stejný problém mají i jiné země.

LN Vraťme se k celkové sklizni. Průměrně čítá pod sedm milionů tun obilí. Letos to bude stejné?

Budeme na hraně sedmi milionů tun. Každý rok je to trochu jinak, jsou různé osevní postupy, které se střídají. Letos je nižší plocha olejnin, tedy především řepky. Opticky to vypadá, že u ní bude větší propad, ale jen částečně je to dané nižší úrodou.

LN Jak se budou vyvíjet ceny? Loni na podzim se zdražila během několika měsíců mouka o tisícovku na tunu. Bude se letos nárůst ceny opakovat?

Nemyslím. Ceny určují komoditní burzy, ať už newyorská v Americe, nebo francouzská v Evropě. Celoevropský či celosvětový problém v nedostatku obilí není. Cena u potravinářské pšenice trochu klesala, ale v červenci byla na 4400 korunách za tunu, což je srovnatelné s francouzskou burzou. Výkyvy jsou minimální, není důvod zdražovat. I u nás je pšenice dost, sice jsou obilky trochu menší, ne všechno bude v potravinářské kvalitě, ale není to nic zásadního. Pravda je, že by zemědělci potřebovali, aby ceny byly vyšší. Cena 4300 byla stejná v roce 1997, náklady se přitom od té doby zvýšily mnohonásobně.

LN Loňský nárůst ceny tedy způsobil nedostatek v celé Evropě?

Jen u některých komodit, třeba u zeleniny a brambor. Loni bylo sucho záležitostí nejen Česka nebo střední Evropy, problém měla velká část starého kontinentu. Bylo i v severní Francii. Ve Švédsku či v Německu měli nejnižší sklizeň za poslední čtvrt století. To se pak projeví celoevropsky. Dneska je to vidět ještě na bramborách. Dokud se nezačaly sklízet, zásoby byly malé a ceny vzrostly. Česko je přitom závislé na dovozu, třicet procent naší spotřeby je kryté importem.

LN Jak je na tom letos kukuřice, která významně slouží jako potrava pro zvířata?

Plocha osetá kukuřicí na krmení se letos zvýšila. Zemědělci museli zareagovat na loňský nedostatek krmení. Naopak plocha osetá kukuřicí na zrno se trochu snížila. Kukuřice je zatím ještě na polích, takže jak úroda dopadne, se teprve uvidí.

LN A co ostatní plodiny, jsou už u nich k dispozici odhady?

Uvidíme, jak se vyvine úroda ovoce. Vypadá to, že bude horší než loni. Stejně tak uvidíme, co bude s cukrovkou. Té by mohl pomoci větší úhrn srážek než v loňském roce, ale napadají ji hraboši. Měla by být dobrá úroda vína a slušná úroda by měla být také u chmele. Letošní úroda nebude, myslím, ničím extrémně specifická oproti dlouhodobému průměru. Zaplať pán bůh za to!

ELIŠKA NOVÁ

[Späť na obsah]

2. Letošní slušnou sklizeň nahlodal hraboš

[06.09.2019; Lidové noviny; Titulná strana; s. 1,3; ELIŠKA NOVÁ]

PRAHA Úplně sklizeno ještě není, už teď se ale dá říct, že letošní žně budou průměrné. „Jsou o něco lepší než loni, letos nebyl tak významný dopad sucha, přece jen spadlo o něco víc vody,“ řekl LN předseda Zemědělského svazu Martin Pýcha. Český statistický úřad odhaduje, že oproti loňsku bude úroda vyšší o osm až devět procent. Konkrétně se sklidí okolo sedmi milionů tun obilnin, což je zmíněný průměr.

V některých regionech i tak věší hlavu – především na Moravě úrodu likviduje hraboš. „Jen v okrese Prostějov byly škody způsobené hrabošem na pšenici a jarním ječmeni přes 122 milionů korun. V některých případech už zemědělci oslovují dodavatele s žádostí o odložení plateb,“ dodává Pýcha.

Pokračování a ROZHOVOR na straně 3

Dokončení ze strany 1

Zemědělský svaz už dříve uvedl, že škody, které na plodinách způsobil hraboš, mohou přesáhnout miliardu korun. A nelze je kompenzovat.

Podle předsedy svazu Martina Pýchy může jít některým zemědělcům dokonce o přežití. Uvedl příklad jednoho z nich, který si pořídil sad s pomocí dotace. Teď má ze zákona povinnost jej pět let udržet.

„Hraboši mu ožírají kořeny a kmeny ovocných stromů. Co bude dělat, když mu zajdou? Investoval, náklady se mu ještě nevrátily, protože stromy ani pořádně nezačaly plodit, kompenzaci mu nikdo nedá, a navíc hrozí, že bude peníze vracet. Ale jak, když na to ještě nevydělal?“ ptá se předseda.

Svaz se nakonec dohodl se Státním zemědělským a intervenčním fondem, že pokud zemědělci prokážou vyšší moc, což se dá vztáhnout i na škody způsobené hrabošem, pak dotaci nebudou muset vracet.

Odborníci z Ústavu biologie obratlovců Akademie věd předpokládají, že tam, kde se hraboši přemnožili, bude jejich počet zase klesat. „V příštím roce budou početnosti opět velmi nízké,“ uvedl šéf ústavu Jan Zukal.

Meze jsou ohniska

I tak znamená podle Pýchy hlodavec pro část zemědělců vysoké ekonomické ztráty, které je mohou dovést na hranu existence. „Může se stát, že nebude tuhá zima ani deště a příští rok to bude ještě horší než letos. Přípravky proti hlodavci nemůžeme aplikovat na meze nebo větrolamy, nejsou to naše pozemky. A ty dnes fungují jako ohniska, ze kterých se hraboši šíří dál na pole,“ míní Pýcha.

S přemnoženými hraboši chtěli zemědělci bojovat plošným rozhazováním jedu Stutox II. Povolil jim to Ústřední kontrolní a zkušební ústav zemědělský. Postavilo se proti tomu ale ministerstvo životního prostředí, protože by se jedem mohla otrávit i další zvěř a ptáci. Ministerstvo zemědělství pak plošné použití přípravku zastavilo.

Přesto na Brněnsku uhynuli dva zajíci, nejspíš proto, že se otrávili jedem. Na Opavsku zase uhynuli dva čápi bílí. I oni se otrávili.

Proti plošnému použití prostředku se postavila také Asociace soukromého zemědělství.

I přes hraboše a trvající sucho hlásí zemědělci oproti loňsku vyšší sklizeň hlavní obiloviny, tedy pšenice. Dařilo se jí dokonce tak, že by její objem mohl být o tři procenta vyšší, než je desetiletý průměr.

Poznámku čtěte na straně 10

ELIŠKA NOVÁ

[Späť na obsah]

3. STÍHAJÚ HO ZA MILIÓNOVÉ ŠKODY NA ŠTÁTE. Na služby s pozemkami si najal otca prokurátora

[06.09.2019; Košice Dnes; Téma dňa; s. 2,3; Roman Rokytka]

Štefan Čeľovský aj jeho syn tvrdia, že daňovú kauzu košického podnikateľa Gabriela Kleina ani nepoznajú. Bývalý znalec už spoluprácu ukončil

V predmetnej trestnej veci prokurátor pracuje s rozsiahlym spisovým materiálom a po jeho preštudovaní rozhodne o ďalšom postupe.

Takúto rovnakú odpoveď posiela Úrad špeciálnej prokuratúry už viac ako rok denníku KOŠICE:DNES na otázku, kedy podá obžalobu na košického podnikateľa Gabriela Kleina (49), prípadne kauzu vráti vyšetrovateľovi. Klein je od roku 2009 obvinený z rozsiahlych podvodov s nadmernými odpočtami DPH, ktorými spôsobil štátu škodu vo výške 17,8 milióna eur. Mal ich spáchať ako hlava zločineckej skupiny, spolu s ním je stíhaných ďalších dvadsať osôb, vrátane bývalého riaditeľa Daňového úradu Košice IV Iva Prokopiča. Prokopič v decembri 2016, keď si už vo väzení odpykával trest za iný daňový prípad, sa k podvodom s vratkami DPH priznal. Kleina označil za ich „celkového organizátora“, ktorý mal podľa neho politické krytie. Tvrdil, že podnikateľ mu po parlamentných voľbách v roku 2006, keď vznikla prvá vláda Roberta Fica (Smer), vybavil dosadenie za šéfa daňového úradu. Polícia vyšetrovanie ukončila v decembri 2017 a všetkých 21 obvinených navrhla obžalovať. Špeciálna prokuratúra odvtedy nerozhodla, či tak urobí. Prípad dozoruje prokurátorka Renáta Ontkovičová.

Mandátna zmluva

Denník KOŠICE:DNES teraz získal informácie, ktoré naznačujú, že Klein sa po skončení policajného vyšetrovania možno pokúšal získať aspoň nepriamy dosah na špeciálnu prokuratúru. Použil na to spoločnosť Investičná Správcovská, ktorej konateľom je Kleinova manželka Blažena a jediným spoločníkom firma Chrysso so sídlom na Marshallových ostrovoch, ktoré poskytujú takmer absolútnu anonymitu vlastníkom. Za Investičnú Správcovskú však vystupuje a fakticky za ňu koná Klein. Firma v júli 2018 uzavrela mandátnu zmluvu so živnostníkom Štefanom Čeľovským. Podľa dokumentu mal Čeľovský za mesačnú odmenu dvetisíc eur zabezpečovať pre Investičnú Správcovskú činnosti „súvisiace s projektom Haniska číslo strediska 011“. „Poradenská a konzultačná činnosť, organizácia stretnutí s predstaviteľmi štátnych a neštátnych inštitúcií, riešenie súvisiacej korešpondencie, spolupráca so záujmovými skupinami,“ uvádza zmluva niektoré zo služieb mandatára poskytované mandantovi.

Čeľovský: Len dva mesiace

Š. Čeľovský žije v Trebišove, má sedemdesiat rokov a bol dlhoročným znalcom v odbore poľnohospodárstvo, ochrana životného prostredia a stavebníctvo. V roku 2015 ho ministerstvo zo zoznamu znalcov vyškrtlo. Jeho syn Bohdan Čeľovský je od roku 2006 prokurátorom špeciálnej prokuratúry. Čeľovský starší denníku KOŠICE:DNES opísal, že ho v Trebišove vyhľadal Klein a ponúkol mu mesačný paušál s tým, že potrebuje využiť jeho „širokospektrálne vedomosti z pozemkového práva a pozemkov“. Vysvetľuje, že ponuku prijal, lebo si chcel ako dôchodca privyrobiť. Zároveň tvrdí, že spolupracovali len dva mesiace, lebo Klein mu nezaplatil celú dohodnutú odmenu ani za prvý mesiac, keďže mu dal len tisíc eur. „O žiadnej jeho trestnej činnosti som nevedel a za tie dva mesiace sa mi Klein ani nezdôveril, že je trestné stíhaný,“ povedal Š. Čeľovský. Odmieta preto, že by sa o tejto trestnej veci rozprával so synom a vylučuje, že by zorganizoval nejaké ich stretnutie. „Ja nie som filiálka Úradu špeciálnej prokuratúry… Pracujete s dezinformáciami, čo nie je dôstojné pre vašu osobu ani pre hodnovernosť vášho denníka,“ uviedol Š. Čeľovský.

Radový prokurátor

Nikdy som sa s Kleinom nestretol a o jeho prípad som sa nikdy nezaujímal, zdôrazňuje aj prokurátor B. Čeľovský. „Môj otec pracuje v poľnohospodárstve celý život, a robí služby v tejto oblasti pre toho, kto si ho objedná. Ja to neviem nijako ovplyvniť a nemám s tým nič spoločné,“ povedal. Tvrdí tiež, že kauzu Kleina nepozná aj preto, že pracuje na oddelení všeobecnej, nie ekonomickej kriminality. „Viem o nej len z článkov, ktoré som si prečítal po vašich otázkach Starám sa len o veci, ktoré mám pridelené ako radový prokurátor ani iné veci neviem ovplyvniť,“ uviedol. Dodáva, že aj v minulosti sa vyskytli rôzne podania, ktoré sa cez informácie o jeho otcovi snažili spochybniť dôveryhodnosť špeciálnej prokuratúry. V tejto súvislosti spomína Mikuláša Varehu a Štefana Duča.

Prokurátorka: Žiadne ovplyvňovanie

Prvý bol odsúdený za krátenie dane na jedenásť rokov, druhý je na Špecializovanom trestnom súde stále obžalovaný zo zneužitia eurofondov. Obaja podnikali na Zemplíne, kde pri aktivitách v poľnohospodárstve narazili na Š. Čeľovského. Denník KOŠICE:DNES sa na spoluprácu Investičnej Správcovskej a Š. Čeľovského pýtal aj prokurátorky R. Ontkovičovej, ktorá má na starosti prípad G. Kleina. „Doposiaľ sa nevyskytli žiadne prípady ovplyvňovania dozorujúceho prokurátora v danej veci,“ odpísala hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

Nie som filiálka Úradu špeciálnej prokuratúry. Pracujete s dezinformáciami Štefan Čeľovský, živnostník a bývalý znalec z poľnohospodárstva

[Späť na obsah]

4. Odstrely medveďov nefungujú, biznis s odstrelmi áno. Komu to vyhovuje?

[06.09.2019; aktuality.sk; Správy; 00:00; Aktuality.sk]

Zdroj: Branislav Wáclav / Aktuality.sk

Jana Kubisová

Envirorezort povoľuje odstrel medveďov, poľovníci a lesníci na nich zarábajú.

Medveď hnedý je podľa zákona o poľovníctve celoročne chránený, odstreliť ho je teda možné len na základe udelenej výnimky z ministerstva životného prostredia.

Oprávneným dôvodom je najmä zmenené správanie medveďa, ktorý stratil plachosť, alebo ide o prípad krajnej núdze.

A odstrel je zároveň poslednou možnosťou, ktorá problémového medveďa odstaví. Prípady sa však opakujú, prichádzajú ďalšie a ďalšie medvede, ktoré treba napokon už len odstreliť.

V tomto roku boli 4 takéto prípady – v Očovej, Ružomberku, Svätom Kríži a Tisovci.

Štátni ochranári preto tvrdia, že odstrelom sa to už riešiť nedá. Treba hľadať iné riešenie.

Vyplýva to aj z nedávno zverejnenej štúdie, v ktorej vedci konštatujú, že znižovanie počtu medveďov nemá vplyv na množstvo útokov.

Poľovníci si však myslia opak. Tvrdia, že medvede sú premnožené a žiadajú dokonca zavedenie regulačného lovu chránenej šelmy.

Najviac medveďov každý rok zastrelia na Poľane, zisťovali sme, či je tam situácia s medveďmi naozaj taká vypuklá.

Poľana a Veľká Fatra, podobné, a predsa iné

Medvedica v Očovej, kvôli ktorej ľuďom zakázali vychádzať z domovov po 21. hodine, a napadnutý fotograf v oblasti Poľany sú posledné a jediné prípady z tejto oblasti, ktoré sa vyskytli v médiách. Medveďa v Očovej už ochranári usmrtili.

„Ľudia majú strach, boja sa o svoje zdravie, životy a majetok. Toto nie je normálny stav, keď uvoľňujeme náš životný priestor pre šelmy,“ reagoval riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba na situáciu v Očovej s tým, že medvede každoročne napáchajú škody za viac ako 100 000 eur.

Každoročne však najviac medveďov usmrtia na Poľane, vlani to bolo až 13 medveďov. V tomto roku užívatelia revírov na Poľane žiadali usmrtiť až 30 medveďov. O dôvodoch odstrelu dnes ochranári polemizujú.

Dlhoročný zamestnanec Štátnej ochrany prírody a zakladateľ zásahového tímu Vladimír Antal prirovnal oblasť Poľany k Veľkej Fatre.

„Keď si zoberiete predhorie Veľkej Fatry a Poľany – ako keby si z oka vypadli –, ešte aj pestovanie kukurice je podobné, ale v tej Fatre sú menšie problémy ako na Poľane. A teraz je otázka – sú v skutočnosti vo Veľkej Fatre menšie problémy alebo ich na Poľane niekto zvýrazňuje,“ pýta sa Antal.

Vo Veľkej Fatre však žiadajú o odstrel štyroch medveďov, no na Poľane takmer desaťnásobne viac. Hustota medvedej populácie na Poľane pritom podľa Antala nie je väčšia ako inde na Slovensku.

Vychádza z jediného monitoringu vykonaného na základe rozboru DNA z trusu, podľa ktorého odhadli v rokoch 2013 – 2014 populáciu medveďa hnedého u nás na 1256 jedincov.

19 medveďov za posledné 2 roky

Či sú dôvody na odstrel medveďov na Poľane legitímne, sme sa pýtali aj ochranárov z Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Odpoveď najskôr telefonicky prisľúbili, no poslali nám ju až po 3 týždňoch a telefonickom urgovaní.

Vysoké množstvo medveďov, ktoré sa objavujú v žiadostiach, vysvetľuje riaditeľka CHKO Poľana Vladimíra Fabriciusová tým, že aj v minulosti bol počet žiadostí na odlov podobný. Odstrely podľa nej odzrkadľujú problémy, ktoré sa v regióne dlhodobo vyskytujú.

Za posledné dva roky usmrtili v oblasti Poľany podľa jej slov 19 medveďov.

Prípady, keď medvede a medvedice s mláďatami prichádzajú do blízkosti ľudských obydlí, podľa nej pribúdajú.

„Často migrujú za ľahko dostupnou potravou, hlavne na kukuričné polia. Sú schopné prekonať aj elektrické oplôtky, ktoré poľnohospodári budujú na ochranu svojej úrody. Tzv. kontajnerové medvede neregistrujeme,“ povedala pre Aktuality.sk.

Keď sme sa pýtali, či pozorujú problémy s vnadiskami pre diviačiu zver, na ktoré sa chodia kŕmiť aj medvede, tvrdila, že v súčasnosti taký problém nepozorujú.

Štátni ochranári, ktorí išli 8. augusta na kontrolu do obce Očová, však prišli na niečo iné.

Problémy sú, s odstrelom neprestanú

Zistili, že medveďa môže do obce lákať hneď niekoľko významných dôvodov, a za všetkými stojí človek.

Obec je priam obklopená poliami s kukuricou. Zistili tiež, že v areáli miestneho hospodárskeho družstva skladujú uhynuté hospodárske zvieratá v rozpore so zákonom o veterinárnej starostlivosti. Za problém považujú aj krmoviská, ktoré sú často situované v blízkosti obce.

„Tu nie je možné riešiť situáciu len odstrelom, ktorý vlastne neprináša pozitívnu zmenu v území. Je potrebné hľadať iné dôvody, prečo práve v tejto oblasti sa vyskytujú tieto problémy,“ tvrdia v stanovisku štátni ochranári.

Pre porovnanie, vlani na Poľane povolili odstrel 13 jedincov, zatiaľ čo v Nízkych Tatrách to boli len tri medvede a v Malej Fatre jeden.

tačilo pokosiť lúku

Odborník na medvede Vladimír Antal už v minulosti podobný prípad v Očovej riešil, no neskončil sa odstrelom.

„Napríklad v Očovej schádzala medvedica, ešte keď som bol v zásahovom tíme, tlak verejnosti bol aj vtedy veľký – len odstreliť a odstreliť. Starostke som vtedy poradil, aby pokosili lúku, lebo medveď tam má úkryty – má sa kde skryť, má kde žrať. Pokosili to a medvedica zmizla. Na to ten zásahový tím vznikol, nie hneď riešiť konfliktné situácie odstrelom,“ vysvetľuje Antal. Nebol ani za to, aby medvede plašili gumovými projektilmi.

„Vysvetlím to na príklade – ak budem dieťaťu dávať k posteli keksíky a cukríky každé ráno a nechám ho, nech ich zje, no poobede ho za to zbijem palicou a nič mu nepoviem, a na druhý deň mu tam tie keksy zase dám, ono nikdy nepochopí, čo to robím. Ani ten medveď nikdy nepochopí, prečo mu na jednej strane dávajú potravu a na druhej strane ho tam plašia. Nechápe, prečo tu nemôže jesť tú kukuricu, len vie, že ju nemôže jesť tu, tak ju ide jesť inde, lebo už je na ňu naučený,“ vysvetľuje Antal.

Fotografovanie na vnadisku za poplatok

Podľa štátnych ochranárov dochádza na Poľane aj k spoplatnenému fotografovaniu medveďov na vnadiskách, čo môže rovnako viesť k postupnej strate plachosti.

Lesy SR, ktoré majú na Poľane niekoľko revírov, takéto fotografovanie ponúkajú v cenníku pre lov zveri na aktuálnu poľovnú sezónu 2019/2020.

Za osobu a deň sa platí 120 eur, poplatok zahŕňa okrem organizačného poplatku sprievodcu aj ubytovanie na jednu noc a dopravu v revíri. Takto je možné pozorovať aj hlucháňa.

„Hoci medveď fotografa často zacíti, nemá okrem zvuku cvaknutia uzávierky žiaden negatívny stimul. Opakovaním takejto skúsenosti sa medveď môže naučiť tolerovať prítomnosť človeka, pretože doterajšie skúsenosti mu naznačujú, že mu nebezpečenstvo nehrozí,“ reaguje Štátna ochrana prírody.

Takáto činnosť je podľa nej nežiaduca a v rozpore s platným Programom starostlivosti o medveďa hnedého na Slovensku.

O reakciu sme požiadali aj Lesy SR, odpoveď zatiaľ neprišla.

Žiadatelia a ich dôvody

Celkovo prišlo envirorezortu 24 žiadostí, v ktorých žiadajú o odstrel dokopy 55 medveďov. Ochranári ich však vyhodnotili ako neopodstatnené.

Podľa nich sú žiadosti príliš všeobecné. Žiadatelia v nich subjektívne konštatujú premnoženie medveďa hnedého, no nepredkladajú také podklady, na základe ktorých by bolo možné považovať ich žiadosť za opodstatnenú.

Uvádzajú tiež, že medvede im spôsobujú časté hospodárske škody, no nijako to nedokladujú. Iní konštatujú, že dochádza k častému výskytu medveďov v intravilánoch obcí, no tieto pozorovania ŠOP-ke nenahlasujú.

„Problematické jedince medveďa hnedého, ktoré sú navyknuté schádzať k ľudským sídlam a spôsobovať škody, je potrebné najskôr identifikovať a určiť rozsah ich antroporizikového správania. Tzn., či ide len o jedinca, ktorý zájde do kukuričného poľa z dôvodu ľahko získateľnej potravy v nočných hodinách, alebo jedinca, ktorý naozaj predstavuje riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti obyvateľov,“ dodáva Štátna ochrana prírody v stanovisku.

Opierajú sa pritom aj o starší rozsudok Najvyššieho súdu SR z roku 2013, v ktorom sa uvádza, že najdôležitejšie je preukázať, že správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti.

„Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti),“ pokračuje citácia rozsudku Najvyššieho súdu.

Poľovníci žiadajú regulačný lov

Spoločenská hodnota medveďa hnedého je podľa zákona o ochrane prírody a krajiny vyčíslená na 3 690 eur, môže však rásť v závislosti od stupňa ohrozenosti či stupňa ochrany územia, kde sa vyskytuje. Legislatíva jeho regulačný lov neumožňuje, poľovníci napriek tomu spustili petíciu za jeho zavedenie.

„V súčasnej situácii, keď sa medveď dlhodobo zdržuje na miestach, kde jeho výskyt nie je prirodzený, určite áno. Je nemysliteľné, aby sa medveď vyskytoval pri Pezinku, Malackách, Šaštíne či na Myjavskej pahorkatine,“ reaguje Imrich Šuba na otázku, či treba regulačný lov.

Jana Zajaková z lesoochranárskeho zoskupenia VLK vidí problém aj v tom, že pri regulačnom odstrele sú uprednostňovaní samci.

„V územnej pôsobnosti CHKO Poľana je aktuálne podľa údajov ŠOP SR 200 jedincov medveďa, z toho 80 samcov a 120 samíc. Ministerstvo v rozhodnutiach o výnimkách nerieši, akého pohlavia má byť usmrtený jedinec, určí iba váhové rozpätie a rozmery láb. Ak je neoficiálnym dôvodom odstrelov znižovanie populačnej hustoty medveďov, potom je nelogické, že boli alebo sú pri odstreloch preferované samce, keďže samice sú tie, ktoré odchovávajú mláďatá. Tým, ako sa medvede strieľajú, kŕmia na neprirodzených zdrojoch potravy a výrubmi, sa ničí ich biotop, je to celé zlé,“ povedala Jana Zajaková.

Medvedia turistika funguje

Povolenie na odstrel podľa envirorezortu nie je personalizované, to znamená, že poľovné združenie, ktorému ho udelí, ho môže ďalej predávať.

Je bežnou praxou, že poľovné združenie si na odstrel zavolá hosťa, nezriedka je aj zo zahraničia. Napríklad štátne lesy evidujú za roky 2018/2019 päť odlovených medveďov, pričom strelcami boli traja Slováci a dvaja zahraniční strelci.

To, že sa to deje, akceptujú aj ochranári.

„Nám de facto môže byť jedno, kto toho medveďa odloví, pokiaľ je zákonne dodržané všetko, čo tam má byť dodržané. V odôvodnených prípadoch sa snažíme získať povolenie na lov v mieste a čase, keď problémy vznikajú, aby to bolo účelné a adresné. Je dôležité, aby sa lov zrealizoval ihneď po nadobudnutí povolenia a na jedincovi, pre ktorého sa povolenie rieši. Problém však nastáva vtedy, ak medveď chodí do lokality pravidelne a poľovné združenie vyčkáva na príchod hosťa, niekedy sa tým premrhá to obdobie, keď by bolo možné zrealizovať tú výnimku na odstrel,“ opisuje zoologička Mária Apfelová z Národného parku Veľká Fatra.

Ak medzitým napríklad dozrejú maliny alebo sa vyskytne iný zdroj potravy, ktorý toho medveďa zláka, ten už do lokality prestane chodiť a problém sa nevyrieši. No o rok môže spôsobovať rovnaké problémy.

Miliónové príjmy za poplatkový odstrel

Kým envirorezort zarobí len na poplatkoch za žiadosť (100 eur za žiadosť, pozn. red.), samotní žiadatelia sú na tom v konečnom dôsledku lepšie. Odstrel medveďa totiž patrí k najlukratívnejším a poplatkoví poľovníci si zaň často zaplatia tisícky eur.

Poplatkový odstrel tvoril v roku 2017 druhý najvyšší príjem pre poľovné revíry – 3 431 145 eur. (Najväčší príjem bol zaznamenaný za divinu spotrebovanú užívateľmi poľovných revírov pre vlastnú spotrebu – až 3 327 099 eur.) Vyplýva to z Poľovníckej štatistickej ročenky SR za rok 2017, ktorú spracúva Národné lesnícke centrum.

„Je pochopiteľné, že sa za vykonanie usmrtenia chráneného živočícha platí, nie je to len pri medveďovi, ale aj pri love diviačej, jelenej alebo srnčej zveri,“ reaguje Imrich Šuba. Peniaze ostávajú miestnemu užívateľovi poľovného revíru a je na ňom, či poskytne takúto možnosť poplatkovému poľovníkovi, alebo si ho ponechá pre miestnych poľovníkov.

„Pokiaľ užívateľ tzv. ‚zarobí‘, z týchto financií potom hradí náhradu za užívanie pozemkov ich majiteľom, škody spôsobené zverou či ich použije na chod revíru, stavbu zariadení a podobne,“ doplnil Šuba.

Cena za usmrteného medveďa sa pohybuje v tisíckach eur. Podľa cenníka zverejneného na stránke štátnych lesov je cena za odstrel menej ako 80-kilového medveďa 2 600 eur, no odstrel viac ako 100-kilového medveďa stojí 4 800 eur.

Napríklad štátne lesy vo svojom poľovnom revíri na Poľane ulovili v poľovnej sezóne 2017/18 štyroch medveďov.

Všetci štyria poplatkoví poľovníci boli zo Slovenska a cena predstavovala 12 200 eur. V poľovnom roku 2018/2019 evidujú päť odlovených medveďov, pričom cena za ich odstrel sa vyšplhala na 27 455 eur.

Ponúkajú odstrel ešte skôr, ako získajú povolenie

Hoci povolenia udeľuje rezort životného prostredia až v septembri, Lesy SR ponúkajú odstrel medveďa vo svojom cenníku už aj niekoľko mesiacov predtým.

Ako vedia, že povolenie určite dostanú, sme sa opýtali priamo štátneho podniku.

„Cenník obsahuje poplatok za všetky druhy zveri, ktoré je možné legálne loviť. Zároveň si Lesy SR vyhradzujú právo zrušenia objednanej poľovníckej akcie (napr. v prípade, že nebude schválený lov na objednaný druh). Cenník sa zvyčajne vydáva v mesiaci február a rozhodnutie o povolení, resp. nepovolení lovu medveďa sa dozvedáme najskôr v septembri,“ vysvetľuje hovorca Lesov SR Pavel Machava.

[Späť na obsah]

5. Kardiológ: Vajcia vôbec nie sú nezdravé, niektorí si môžu dopriať aj masť

[05.09.2019; primar.sme.sk; Primár / Prevencia; 00:00; Ilona Kovács;Magazín Zdravia]

Ktorá diéta je vhodná pre srdce a cievy?

Na srdcovo-cievne choroby zomiera dvakrát toľko ľudí ako na rakovinu. Jednou z príčin srdcovo-cievnych chorôb je vysoká hladina cholesterolu, ktorá nebolí a zrejme preto tomu nevenujeme patričnú pozornosť. MUDr. IVAN MAJERČÁK, kardiológ a obezitológ, nás oboznámil aj s ďalšími zaujímavými údajmi.

V roku 2012 na celom svete zomrelo takmer 18 miliónov ľudí na srdcovo-cievne choroby, čo je 28 percent všetkých úmrtí. Aké sú vyhliadky do budúcnosti?

Podľa odhadov bude do roku 2030 zomierať na srdcovo-cievne choroby 23,3 milióna ľudí, hlavne na koronárnu chorobu srdca a na cievnu mozgovú príhodu. Na Slovensku je situácia podstatne horšia. Keď si pozrieme dáta OECD, zo všetkých krajín sa najpomalšie predlžuje alebo takmer nepredlžuje priemerný vek na Slovensku.

Pät najvhodnejších diét podľa zdravotníkov

(5 fotografií)

Zarazilo ma ešte jedno číslo: keď si pozrieme, koľko rokov žijeme v dôchodku zdraví, v porovnaní s ostatnými krajinami je rozdiel obrovský. My keď sa dožijeme dôchodku, chodíme od lekára k lekárovi, to znamená, že až 90 percent pacientov po sedemdesiatke je chorých.

Deväť z desiatich Slovákov má minimálne jeden rizikový faktor pre vznik srdcovo-cievnych chorôb, napríklad vysokú hladinu cholesterolu. Nevýhodou v tomto prípade je, že keď nás niečo bolí, utekáme k lekárovi, ale cholesterol nebolí, a ak naň nemyslíme, tak sa oň ani nestaráme.

Prečo je to tak? Veď rizikové faktory – fajčenie, nedostatok fyzickej aktivity, nadváha a obezita, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu, nadmerný príjem soli a vysoká hladina kyseliny močovej – sú pomerne známe.

Áno, vieme o nich, napriek tomu sa ich asi nebojíme. U nás prevláda takzvaná karcinofóbia aj napriek tomu, že rakovinu vieme veľmi účinne liečiť. Prežívanie pacienta je dramaticky horšie, ak má nejaké srdcovo-cievne ochorenie, napriek tomu sa cholesterolu nebojíme. Dokonca vieme pomerne presne vypočítať, aké je štatistické riziko toho, že v najbližších 10 rokoch zomriete na choroby srdca.

Odkedy sú dôkazy toho, že najväčším zabijakom je cholesterol?

Súvisiaci článokAngiológ: Fajčenie ohrozí cievy, aj keď ste s ním skončili Čítajte

Pred 50 rokmi, v roku 1968 bola uskutočnená známa Framinghamská štúdia. Medicína odvtedy vie, že cholesterol spôsobuje srdcovo-cievne ochorenia. Bolo dokázané, že existuje kontinuálny vzťah medzi srdcovo-cievnym rizikom a celkovou koncentráciou cholesterolu. A to platí tak u chorých, ako aj u inak zdravých osôb.

Kontinuálny vzťah znamená: čím je hladina cholesterolu nižšia, tým je človek na tom lepšie. Pri každom znížení zlého, LDL cholesterolu o 1 mmol/l dochádza k zníženiu rizika výskytu závažných srdcovo-cievnych ochorení o 22 percent. Iná štúdia vyhodnotila údaje takmer 3000 zdravých mladých ľudí. Títo ľudia zomreli na inú príčinu, nie na choroby srdca. 65 percent malo plak v aorte – to sú pitevné nálezy u mladých ľudí. Aj pri vyšetrení 262 zdravých sŕdc, ktoré boli transplantované, 52 percent mladých darcov malo aterosklerotickú léziu v koronárnej artérii. Výsledky týchto štúdii potvrdzujú, že ateroskleróza koronárnej artérie sa začína už v mladom veku.

Prečo hovoríme častejšie o cholesterole a menej o triacylglyceroloch? Ktorý z nich je najnebezpečnejší?

((piano))

To sú dve rôzne ochorenia a inak sa aj liečia. Hovoríme možno o cholesterole viac preto, lebo máme dôkazy toho, že hladina LDL cholesterolu spôsobuje nielen koronárnu chorobu srdca, ale aj cievnu mozgovú príhodu a ischemický syndróm dolných končatín. Je preukázaná príčinná súvislosť medzi hladinou cholesterolu a srdcovo-cievnym rizikom. Na vzorke 262 tínedžerov a mladých ľudí, ktorí darovali svoje „zdravé srdce“ sa skúmala prevalencia koronárnej aterosklerózy intravaskulárnym ultrazvukom. Závery ukazujú, že ateroskleróza, ktorá je zapríčinená aj zvýšeným cholesterolom, sa začína už v mladom veku. Jeden zo šiestich tínedžerov mal aterosklerotický plát v koronárnom riečisku.

Súvisiaci článokPri meraní tlaku sledujte obe hodnoty. Odchýlky sú nebezpečné aj pri nižšom čísle Čítajte

Môžeme povedať, že máme hladinu cholesterolu pod kontrolou?

Podľa mňa sa o to veľmi snažíme, ale zatiaľ pomerne neúspešne. Mali by sme sa viacej hýbať, znížiť energetický príjem, konzumáciu alkoholu, menej soliť a hlavne by sme mali jesť viac ovocia a zeleniny.

Sú jedlá, o ktorých a ich prospešnosti pre zdravie sa dlhé roky vedú diskusie. Človek niekedy nevie, či môže zaradiť do jedálneho lístka napríklad bravčovú masť alebo vajcia.

Musím poznamenať, že bravčová a kačacia masť je zdravšia ako ktorýkoľvek margarín, ale len pre človeka, ktorý má normálny pás a BMI. Pre zdravého človeka je zdravšie maslo ako chemicky vyrobený margarín. 2/3 ekonomicky činného obyvateľstva má však nadváhu alebo obezitu, a pre nich je margarín zdravší, lebo je energeticky menej bohatý. Kto má primeraný výdaj energie, môže jesť bravčovú aj kačaciu masť. Vajcia vôbec nie sú nezdravé, obsahujú napríklad aj lecitín.

Kto má všetko v poriadku, môže jesť pestrú vyváženú stravu. Tomu štýlu stravovania najviac zodpovedá takzvaná DASH diéta, ktorej hlavnou úlohou je nájsť a osvojiť si také stravovacie návyky, ktoré sa dajú dodržiavať dlhodobo. DASH diéta zahŕňa jedlá s nízkym obsahom soli, ale aj tukov, hlavne nasýtených tukov a cholesterolu. Obsahuje veľa ovocia, veľa zeleniny a celozrnného pečiva a cestovín. Zdrojom bielkovín sú hydina, mliečne produkty, ryby a orechy. Je bohatá na vlákninu, draslík, kalcium a výrazne obmedzuje sodík. Červené mäso, sladkosti a sladené nápoje sú síce obmedzené, ale nie zakázané.

Hovorí sa, že sme takí starí, aké staré sú naše artérie…

Je to tak. Je obrovský rozdiel medzi biologickým a kalendárnym vekom. My vieme merať arteriálny vek. Už desať rokov totiž v rámci prevencie používame prístroj , ktorý meria elasticitu artérií. Reálne vieme povedať, nakoľko má pacient porušenú pružnosť artérií.

[Späť na obsah]

6. Už jedenástykrát sa otvoria vinice Malých Karpát s nádhernými výhľadmi

[05.09.2019; mypezinok.sme.sk; Pezinok / Zaujalo nás; 00:00; Dominika Bedecsová]

Deň vo vinohradoch poteší všetkých milovníkov vína.

PEZINOK. Cez víkend vás čaká ochutnávka toho najlepšieho, čo miestna vinárska produkcia ponúka. Na akcii sa tento rok predstaví až 68 vinárov z Pezinka a blízkeho okolia.

Počas soboty (7.9.) budete mať možnosť degustovať vína, frizzante, burčiak, ale aj domáce špeciality, ktoré si pre vás pripravili miestni vinári. Hladní teda určite nebudete a k lahodnému poháru červeného vína si vychutnáte aj nejaký ten pagáč či domáce koláče.

(zdroj: FB: Malokarpatská vínna cesta)

Ak sa na túto tradičnú akciu chystáte, počítajte s celodenným výletom. V prípade, že by ste chceli navštíviť všetky ponúkané stanoviská s vínom, vaša trasa povedie z Rače, cez Svätý Jur, Limbach, Pezinok, Vinosady, Modru, Šenkvice, Vištuk a skončí v Doľanoch.

Neopakovateľný zážitok z ochutnávky ešte doplní hudba, ktorá sa bude niesť vinohradmi. Súčasťou vstupenky bude aj bonus na nákup vína a hrozna. V tento deň sa za skvelým vinohradníckym zážitkom môžete vybrať pešo, autom, ale aj na bicykloch.

Viac informácii o akcii sa dozviete na stránke podujatia.

Vstupenky na Deň vo vinohradoch si môžete zakúpiť tu.

[Späť na obsah]

7. M. Hojsík presadil iniciatívu na zastavenie poklesu opeľovačov v EÚ

[05.09.2019; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Hojsík pripomenul, že vedci sa zhodujú na tom, že veľký podiel na tomto alarmujúcom trende nesie ľudská činnosť a súčasný spôsob poľnohospodárskej produkcie.

Brusel 5. septembra (TASR) – Slovenský poslanec Európskeho parlamentu (EP) a ekológ Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) stojí za novou celoeurópskou iniciatívou, ktorej cieľom je zastaviť úbytok opeľovačov a užitočného hmyzu. Hojsík, ktorý je členom liberálno-centristickej politickej skupiny Obnovme Európu (RE) o tejto iniciatíve informoval TASR. Poukázal na skutočnosť, že 75-percentný úbytok hmyzu v Európe nie je scenár žiadneho sci-fi filmu, ale k tomuto zisteniu sa dopracovala nedávna nemecká štúdia, ktorá potvrdila obavy, že ide o trend odzrkadľujúci kvalitu nášho životného prostredia a ohrozujúci poľnohospodársku produkciu. “Rozhodne sa nerozprávame o probléme vyskytujúcom sa len v niekoľko regiónoch či krajinách. Úbytok opeľovačov a užitočného hmyzu je kontinentálny až globálny problém ekologického, ale aj spoločensko-ekonomického rázu,” povedal Hojsík, ktorý vo Výbore EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) predstavil a aj presadil iniciatívu na celoeurópsky monitoring opeľovačov. O iniciatíve v hodnote päť miliónov eur sa hlasovalo v stredu popoludní. Hojsík pripomenul, že vedci sa zhodujú na tom, že veľký podiel na tomto “alarmujúcom trende” nesie ľudská činnosť a súčasný spôsob poľnohospodárskej produkcie. “Sami si pod sebou pílime konár,” konštatoval Hojsík. Ním navrhnutá iniciatíva presadzuje, aby výsledné výstupy, indikátory opeľovačov, boli zahrnuté do novej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. „Používanie chemických pesticídov, nadužívanie hnojív a iných škodlivých látok v intenzívnom poľnohospodárstve sú totiž jednými z menovaných negatívnych faktorov, ktoré stoja za ekologickým armagedonom, ako situáciu označujú vedci,“ dodal. Prínos Hojsíkovej iniciatívy v stanovisku pre TASR podporila aj belgická europoslankyňa Frédérique Riesová (RE), ktorá je už 20 rokov členkou ENVI a známou bojovníčkou proti zavádzaniu kultúr z geneticky modifikovanými organizmami (GMO) v Európe. Stredajšie hlasovanie vo výbore ENVI je podľa nej dôkazom, že nastal čas na činy a výsledky a Európska únia musí začať konať. “Ako poslankyňa Európskeho parlamentu beriem tému úbytku opeľovačov veľmi vážne,” uviedla Riesová. Hojsík zároveň pripomenul, že už v minulých mesiacoch niektoré obchodné reťazce ukázali, ako by sa ľuďom žilo bez opeľovačov, keď na tento problém upozornili prázdnymi regálmi. “To však nestačí. Jedná sa o komplexný problém, ktorý si vyžaduje komplexné riešenie, a ktorý chcem v rámci svojho mandátu riešiť. Nemôžeme v rámci jednej politiky akceptovať aktivity, kvôli ktorým opeľovači vymierajú, aby sme ich potom v rámci inej práce zachraňovali,” zdôraznil Hojsík. (spravodajca TASR Jaromír Novak)

[Späť na obsah]

8. V obci Vinosady sa snažia zachovať ľudové zvyky a tradície

[03.09.2019; Obecné noviny; KULTÚRA; s. 26; Mgr. Ivana JURÁČKOVÁ]

S vinárskymi tradíciami a krojmi z Vinosadov sa budú môcť zoznámiť aj návštevníci septembrového modranského a pezinského vinobrania.

Slovensko je krajinou mimoriadne bohatou na ľudové zvyky a tradície, ktoré podmienili vývoj kultúrnych a folklórnych oblastí. Zvyky a tradície majú svoje špecifiká podľa jednotlivých oblastí, v obci Vinosady sa snažíme tieto zvyky uchovávať aj pre ďalšie generácie prezentovaním miestnych remeselníkov na kultúrnych podujatiach.

Na jar, na Kvetnú nedeľu, sme v obci vítali jar tradičnými ľudovými piesňami a tancami v podaní detí z folklórneho súboru Magdalénka z Modry a detského folklórneho súboru Stupavjánek zo Stupavy. Chýbať nemohli ani ľudové piesne v podaní detí z miestnej základnej školy, ktoré potom odprevadil horiacu Morenu do miestneho potoka Sisak.

Na prvého mája sme pre verejnosť pripravili ukážku tradičnej svadby s odobierkou mládenca a čepčením nevesty, návštevníci podujatia boli zároveň hostiami na svadbe.

Na Jána sme na Koporcovej lúke zapálili Jánsku vatru a obnovili podujatie, ktoré, ako predpokladáme, bude obľúbenou a vítanou tradíciou na začiatku leta. O zvykoch počas magickej Jánskej noci nám predviedol pásmo ľudových tancov a piesní folklórny súbor Lusk z Modry Kráľovej.

Projekt „Šitie vinosadských krojov“ na kultúrne podujatia a prezentácia remeselníkov sa uskutočnili vďaka podpore Nadácie Tesco z grantového programu „Vy rozhodujete, my pomáhame“ a projekt „Vinosadské remeselné dvory“ sa uskutočnil z dotácie z dotačného programu BSK – dotačná schéma Bratislavská regionálna dotačná schéma na podporu kultúry 2019. Ďakujeme.

Vinárske tradície a kroje mohli návštevníci vidieť aj na vatre SNP, ktorá sa rozhorela 28. augusta na Koporcovej lúke vo Vinosadoch a v septembri sa s nimi budú môcť oboznámiť aj návštevníci modranského a pezinského vinobrania v alegorickom sprievode.

Mgr. Ivana JURÁČKOVÁ, starostka obce

[Späť na obsah]

Potravinárstvo

1. PROČ JE NAVRHOVANÉ ZDANĚNÍ LIHU ŠPATNĚ

[05.09.2019; Hospodářské noviny; Názory; s. 12; Lukáš Kovanda]

Lukáš Kovanda

Sněmovní rozpočtový výbor včera přerušil projednávání vládního daňového balíčku. Nic překvapivého. Bylo možné čekat, že se kolem balíčku obsahujícího také zdanění tvrdého alkoholu rozhoří parlamentní bitva. Právě tato oblast totiž neodpovídá vhodnému nastavení daňového systému. A to hned z pěti důvodů.

Zaprvé, je-li cílem vlády nedopustit celospolečensky závažný nárůst konzumace alkoholu, pak zdanění jen jeho tvrdé varianty cíl nenaplní. Pivo i víno jsou blízké náhražky tvrdého alkoholu. Spotřebitel jimi z větší či menší míry konzumaci lihovin nahradí.

Zadruhé, přitvrzení již tak relativně přísného postupu ve zdaňování lihovin by mělo svůj smysl, pokud by jejich spotřeba narůstala, a to zejména v porovnání se spotřebou piva a vína. V takovém případě by totiž vláda mohla argumentovat tím, že i navzdory vyšší daňové sazbě, tedy vyšší ceně, je z hlediska běžného spotřebitele atraktivita tvrdého alkoholu stále až příliš vysoká.

Dlouhodobým trendem je ovšem mírný pokles v přepočtu na osobu – konzumace čistého lihu v lihovinách při současném růstu spotřeby čistého lihu ve víně či pivu. Nepotvrzuje se tedy obava ministerstva financí, že vyšší životní úroveň obyvatelstva povede nutně k vyšší spotřebě lihovin, resp. čistého lihu v nich. Stávající sazba daně z lihu je tudíž z „výchovného“ hlediska nastavena vhodně, neboť nedochází k růstu konzumace lihovin v hodnotě čistého lihu na obyvatele navzdory znatelnému nárůstu jejich dostupnosti.

Zatřetí, se vstupem balíčku v platnost dále dojde k „rozevření nůžek“ ve zdanění tvrdých lihovin na jedné straně a piva a vína na straně druhé. Výsledkem zřejmě bude nejen zmíněné nahrazování tvrdého alkoholu pivem a vínem. Navíc totiž vláda spotřebitelům bude signalizovat, že pivo a víno jsou jaksi „jiným druhem“ alkoholu, „měkkým alkoholem“. Tedy alkoholem, jehož rizika pro zdraví občana jsou také jenom „měkká”, což si řada občanů vyloží tak, že jsou vlastně zanedbatelná. To však samozřejmě není pravda. Balíček tak bude ještě více než doposud favorizovat „měkký alkohol“ před lihovinami, tudíž vyšle veřejností falešný signál o nižší škodlivosti alkoholu v pivu a vínu. Zvláště v Česku, které se ve statistikách mezinárodních organizací, jako jsou Organizace pro ekonomickou spolupráci a rozvoj nebo Světová zdravotnická organizace, dlouhodobě umisťuje na předních příčkách v konzumaci alkoholu, je takový vzkaz nebezpečný. Může časem snadno vést k navýšení celkové spotřeby alkoholu v hodnotě čistého lihu.

Začtvrté, pokud budeme brát problém čistě ekonomicky, tak konzumenti tvrdých lihovin zajišťují svojí spotřebou čistého alkoholu veřejným rozpočtům 14krát vyšší inkaso než konzumenti alkoholu ve vinné podobě. V důsledku tak na uhrazení veřejných výloh souvisejících s konzumací alkoholu, například výloh veřejné zdravotní péče, vlastně konzumenti lihovin poskytují v přepočtu na jednotku zkonzumovaného alkoholu 14krát vyšší objem finančních prostředků než konzumenti vína. Poté co balíček vstoupí v platnost, se už takto doširoka rozevřené nůžky ještě dále otevřou. Svým způsobem na to lze hledět i tak, že konzumenti čistého alkoholu v lihovině odvádějí na veřejnou zdravotní péči ze své „neřesti“ 14krát vyšší sumu než konzumenti čistého alkoholu ve víně, ačkoliv se jedná o jeden a týž alkohol. Přitom konzument lihoviny a konzument vína získají úplně stejnou – stejně nákladnou – zdravotní péči, jestliže jim jejich „neřest“ způsobí zdravotní problémy.

Zapáté, ministerstvo financí hodlá v rámci jiné novely snížit DPH na točené pivo. Takový krok je už pak úplně nepochopitelný a je v přímém rozporu s hlavním cílem, který prý vláda prosazuje a jenž je údajně i účelem projednávaného balíčku – tedy aby byl alkohol méně dostupný. Jestliže chce od konzumace alkoholu odrazovat, pak snížení DPH na točené pivo nemůže dopustit a současně by měla zvýšit spotřební daně na víno i pivo.

Prezentované cíle jednoho kroku jsou tak paradoxně dalšími kroky prakticky souběžně pošlapávány.

Autor je hlavním ekonomem CZECH FUND.cz

[Späť na obsah]

2. Zoznam potravín so zníženou sadzbou DPH sa podľa Dankovej SNS rozšíri o zdravé potraviny

[05.09.2019; webnoviny.sk; Potravinárstvo; 17:30; NasVidiek.sk]

Foto: ilustračné, Getty Images.

Zoznam potravín so zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty (DPH) na úrovni 10 % sa rozšíri o zdravé potraviny. Potvrdili to predkladatelia návrhu z poslaneckého klubu SNS na štvrtkovom rokovaní finančného parlamentného výboru.

Pôvodný návrh národniarov totiž počítal so znížením DPH na všetky potraviny, čo by však znamenalo výrazný dopad na štátny rozpočet. Predložený tak bude pozmeňujúci návrh, aby sa znížená sadzba rozšírila iba o zdravé potraviny. Finančný výbor pritom odporučil poslancom návrh schváliť.

Rozšíri sa aj o čerstvé pečivo a rožky

V súčasnosti sa znížená 10-percentná sadzba DPH uplatňuje na vybrané druhy základných potravín. Ide o vybrané druhy mäsa, sladkovodných rýb, mlieko, maslo a čerstvý chlieb. Zmena sadzby pre tieto potraviny z 20 % na 10 % sa uplatňuje od začiatku roka 2016.

Podľa vyjadrení predstaviteľov SNS z predchádzajúcich mesiacov by sa mal v konečnom dôsledku tento zoznam rozšíriť o ovocie a zeleninu, ktoré sú dopestovateľné na Slovensku, či kyslomliečne výrobky a čerstvé pečivo a rožky. Finálny zoznam produktov so zníženou sadzbou však bude zrejme známy až počas prerokovávania návrhu v pléne Národnej rady SR.

Zníženie sadzby DPH na noviny

Finančný výbor poslancom za SNS vo štvrtok odobril aj ďalší návrh na zníženie sadzby DPH, tentokrát pre tlačené médiá. Ak poslanci v pléne odporúčanie výboru potvrdia, rovnako znížená 10-percentná sadzba sa bude uplatňovať aj na noviny, časopisy a periodiká.

Nebude to platiť pre tlačené médiá, ktorých reklamný materiál tvorí viac ako 50 % obsahu a rovnako pre noviny, časopisy a periodiká, ktoré majú viac ako 10 % erotického obsahu.

[Späť na obsah]

3. Krach obchodného reťazca. A čo bude ďalej

[05.09.2019; etrend.sk; Týždenník Trend; 07:00; Veronika Rajničová]

Jednej z najväčších spoločností private equity a rozvojového kapitálu v Poľsku Enterprise Investors nevyšla investícia do potravín CBA Slovakia. Koncom augusta podalo predstavenstvo spoločnosti návrh na konkurz. Nepomohla modernizácia ani „uletený“ rebranding. Poliaci sa podľa všetkého snažili o prudkú expanziu aj za cenu neefektívnych riešení.

„Vzhľadom na to, že spoločnosť Potraviny Kačka podľa zákona spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu, a najmä vzhľadom na významné obmedzenie disponovania s účtami tejto spoločnosti bankou, podalo predstavenstvo firmy 30. augusta 2019 návrh na konkurz,“ uviedol v piatok generálny riaditeľ Kačky Wiesław Chlebuś.

Do rozhodnutia súdu o vyhlásení konkurzu má obchodný reťazec záujem pokračovať v štandardnej prevádzkovej činnosti a mať predajne otvorené čo najdlhšie. Ešte dva dni predtým hovoril W. Chlebuś o tom, že ekonomická situácia je zložitá, vedú rozhovory s financujúcou bankou a hľadajú nového investora.

Vyplatila ľuďom mzdy?

O tom, že poľská Enterprise Investors nezvláda postaviť sieť potravín na nohy, sa hovorilo už dlhšie. Poukazovali na to nespokojní zamestnanci aj prázdne pulty. V polovici augusta priniesli Hospodárske noviny informáciu o tom, že v posledných štyroch až piatich mesiacoch meškala výplata zamestnancov jednej z prevádzok v Banskobystrickom kraji.

Aj keď v piatok tesne pred oznámením o konkurze boli potraviny Kačka v Bratislave relatívne plné, fotografie z médií z polovice augusta ukazovali regále mimobratislavskej prevádzky, ktoré vyzerali ako vykradnuté. Prázdne miesta bolo vidno medzi základnými potravinami, ako sú syry či ovocné nápoje.

„Kvalitatívny posun v predajniach siete Kačka potrvá zhruba dva až tri roky.“

Maloobchodná sieť vtedy argumentovala tým, že musela investovať nemalé financie do modernizácie a rebrandingu, čo malo negatívny dosah na jej hospodárenie. A že ide o dočasnú situáciu. Finančné problémy však potvrdil v auguste TRENDU aj jeden z významných dodávateľov obchodnej siete.

Napriek snahe ostať otvorené čo najdlhšie v pondelok 2. septembra viaceré prevádzky Kačky nefungovali. Niektoré mohli podľa informácií denníka Sme od zamestnancov zatvoriť aj na protest. Súd by mal o konkurznom konaní rozhodnúť do pätnástich dní. Banka firme minulý týždeň zablokovala účty a zamestnanci sa obávajú, že tento mesiac sa k výplate nedostanú.

Chlebuś najprv informoval o tom, že augustové mzdy pre blokované účty spoločnosť skutočne nevie vyplatiť a mali by ich pokryť prostriedky z garančného fondu [ide o dávku, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa]. Neskôr stanovisko zmenil a firma uviedla, že stále hľadá riešenie, ako ľuďom mzdy vyplatiť.

Inde uspeli

Počiatky zoskupenia CBA siahajú do 90. rokov minulého storočia. Na základoch bývalého štátneho podniku Zdroj ho vybudoval Marian Šufliarsky starší postupným prikupovaním ďalších menších predajcov potravín. Po jeho náhlej smrti v roku 2008 prevzal biznis jeho syn Marian. Ten vymenil vo firme niekoľko manažmentov. Po čase bolo zrejmé, že M. Šufliarsky mladší vkladá viac energie do iných projektov než do potravinárského maloobchodu.

Roky bolo verejným tajomstvom, že obchodný reťazec so sídlom v Lučenci je na predaj. Najstaršia stredoeurópska private equity spoločnosť Enterprise Investors ho prevzala od M. Šufliarskeho mladšieho začiatkom minulého roka prostredníctvom fondu Polish Enterprise Fund VII so sídlom na Kajmaních ostrovoch. Hodnotu transakcie nezverejnili. Poliaci dostali do rúk 310 predajní zväčša na juhu západného a stredného Slovenska a relatívne fungujúcu spoločnosť, ktorá bola najsilnejším hráčom nákupnej aliancie CBA.

Poliaci začali po prevzatí s veľkým rebrandingom na „najuletenejšie“ Potraviny Kačka a hotovili sa na rýchlu expanziu. Sebavedomie nadobudli z úspešných investícií do poľského reťazca Dino a rumunskej siete Profi. V oboch prípadoch sa im podarilo zlepšiť výsledky a svoje podiely v sieťach výhodne predali.

„V Dine sme kupovali významný, ale minoritný podiel. Majoritný akcionár mal presnú víziu, že chce otvárať nové obchody. Fungoval tam manažment, potreboval len kapitál na podporu expanzie. V Profi sme kupovali sto percent spoločnosti. Prevádzky potrebovali rekonštrukciu. Posilnili sme manažment, dosadili nového riaditeľa a zlepšili prevádzku aj skladbu sortimentu,“ hovorí pre TREND viceprezident Enterprise Investors Martin Chocholáček.

Všetky akcie v spoločnosti Dino predala poľská private equity skupina po siedmich rokoch za vyššiu než pôvodne očakávanú cenu v primárnej verejnej ponuke akcií (IPO). Transakcia generovala výnos 376 miliónov eur. Historicky išlo o najväčšie IPO od private equity fondu v strednej a vo východnej Európe.

V Profi ostali poľskí investori štyri roky. Z pôvodných 67 predajní v čase akvizície sa dnes celkový počet obchodov zvýšil takmer na päťsto. Práve tu sa mohli Poliaci inšpirovať formátom pre vidiecke oblasti, ktorý funguje. V rámci Profi vytvorili sieť Loco, prvú maloobchodnú sieť v Rumunsku, ktorá vytvorila značku pre zákazníkov na vidieku, kde predtým moderné maloobchodné predajne neboli dostupné. Hrubý výnos z rumunského a poľského exitu bol celkovo 890 miliónov eur.

Franchising nemal úspech

Počiatočná finančná injekcia do slovenskej Kačky mala byť 16 miliónov eur. Mala slúžiť najmä na oddlženie spoločnosti. Záväzky CBA Slovakia ku koncu roka 2016 dosahovali tridsať miliónov eur, približne 85 percent bilančnej sumy. Investori plánovali zrekonštruovať a zmodernizovať predajne, pridať viac lokálnych a čerstvých tovarov. Cieľom bolo vytvoriť silného hráča v mestečkách a vo väčších dedinách s menším rozsahom sortimentu orientovaným na každodenné nákupy.

V marci minulého roka M. Chocholáček pre TREND uviedol, že kvalitatívny posun v prevádzkach potrvá zhruba dva až tri roky. V Žiari nad Hronom začali investori stavať nové distribučné centrum. Na pozemku odštartovali prípravné práce, otvorenie centra plánovali v novembri tohto roka. Jeho celková plocha mala byť 20-tisíc štvorcových metrov a prácu v ňom malo v prvej fáze nájsť 130 zamestnancov.

Konkurzný správca sa bude zrejme snažiť predať Kačku ako celok, je tu aj možnosť, že dôjde k rozdrobeniu majetku

Portfólio CBA Slovakia sa skladalo z vyše troch stoviek predajní viacerých formátov, ktoré boli situované najmä na južnom páse Slovenska. Približne polovicu z nich tvoria supermarkety s predajnou plochou dvesto až štyristo štvorcových metrov, ktoré prinášajú prevádzkovateľovi rozhodujúcu časť tržieb. Spoločnosť Enterprise Investors v lete tohto roka uviedla, že menšie prevádzky dočasne zatvorí, no plánuje ich ponúknuť miestnym podnikateľom formou franchisingu.

Rôznorodosť predajní bola jedným z problémových faktorov CBA Slovakia a prispela k tomu, že hoci ostatné obchodné reťazce vlani rástli, podnik sa ďalej prepadával do straty. Reťazcu okrem vypúšťania menej efektívnych predajní od vlaňajšieho novembra pribudlo osemnásť nových obchodov a do konca roka chcel otvoriť ďalších osem.

Možnosť vytvorenia konceptu prostredníctvom franchisingu podľa obchodného analytika Ľubomíra Drahovského podnikateľov napokon neoslovila tak, ako sa pôvodne očakávalo. Poliaci pri preberaní podniku nemali dostatočné znalosti o slovenskom trhu ani o tunajších zákazníkoch. A túto bariéru sa im nepodarilo prekonať, tvrdí analytik. „Očakával som, že vznikne sieť s kvalitným, čerstvým a cenovo dostupným tovarom, ale to sa nestalo,“ dopĺňa. Návrh na konkurz vníma Ľ. Drahovský ako logické vyústenie situácie.

Na „zakázanom“ teritóriu

Zvyšok aliancie CBA rebranding nepodstúpil a jedenásť zvyšných hráčov stále prevádzkuje predajne pod pôvodnou značkou. Dohromady vlastnia približne tristo pobočiek, pričom každý obchodník dominuje v jednom regióne Slovenska. Na východe je to napríklad GVP Humenné, na severe CBA Verex a Sintra, na západe Nitrazdroj. Pôsobia ako indivinduálne právnické osoby a spoločné majú len privátne značky, letáky a prevádzkovanie veľkoobchodu.

Podľa informácií TRENDU sa vlastníci Kačky snažili o expanziu aj do regiónov, v ktorých už pôsobili zvyšní partneri nákupnej aliancie CBA a porušili tak dlhodobé dohody. Práve nešťastné expanzné kroky údajne výrazne zhoršili finančnú situáciu firmy. V prevádzkach dávali na nájom oveľa vyššie ponuky ako ostatní obchodníci, aby ich preplatili, a investovali do znovuotvorenia pobočiek, ktoré sa v minulosti ukázali ako neefektívne.

Enterprise Investors sa snažili natlačiť do pomerne malého rybníka slovenského maloobchodu, v ktorom už beztak pláva veľa rýb s absolútnou dominanciou siete Coop Jednota Slovensko. Spotrebné družstvo s pätinovým podielom na trhu sa dlhodobo drží ako najväčší predajca potravín. CBA Slovakia sa mnoho rokov pohybovalo v rebríčku top desiatich predajcov. Enterprise Investors mali v pláne expanziou pozíciu ešte vylepšiť.

Konkurzný správca sa bude pravdepodobne snažiť predať Kačku ako celok, no je tu aj možnosť, že dôjde k jej rozdrobeniu a individuálnemu predaju. Dodávatelia už prestali dodávať tovar a prevádzky musia zavrieť.

„Zatvorené predajne sa veľmi ťažko predávajú. Opäť ich otvoriť a rozbehnúť bude mimoriadne vážny problém,“ upozorňuje viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak.

Viaceré obchody by pritom mohli byť pre konkurenciu zaujímavé. Ľ. Drahovský sa nazdáva, že o predajne Kačky nebudú mať záujem nadnárodné reťazce, skôr odhaduje, že by mohli byť v hľadáčiku domáceho Terna alebo členov skupiny Coop Jednota. Bližšie k spotrebiteľom sa snažia byť aj väčší hráči. Diskont Lidl má predajne aj v mestách pod desaťtisíc obyvateľov, napríklad v Modre, Námestove, Kráľovskom Chlmci či v Šahách. Billa je zasa vo Veľkom Krtíši, Fiľakove, v Poltári a Želiezovciach.

—-

Na Slovensku sa už raz pošmykli

Na Slovensku debutovali Poliaci z Enterprise Investors ako súčasť konzorcia firiem, ktoré v roku 2001 od štátu kúpilo podiel v telekomunikačnom operátorovi Globtel.

Cez jeden zo svojich fondov kúpili v roku 2005 minoritný podiel v slovenskej sieti maloobchodných predajní s elektronikou Nay. Vo firme pôsobili s jej zakladateľmi Petrom Zálešákom a Jánom Tomášom. V tom období sa Nay podarilo otvoriť 18 nových predajní a tržby firmy sa zdvojnásobili na 150 miliónov eur. Expandovanie na susedné trhy už úspech neprinieslo. V roku 2013 predali svoj podiel naspäť pôvodným majiteľom.

V roku 2007 nadobudli dve slovenské firmy z brandže medzinárodnej kamiónovej dopravy STD Slovakia a Donivo MKD a podporili ich zlúčenie. Vznikol tak podnik STD Donivo. Zakladatelia spoločností si ponechali významné minoritné podiely, kým Enterprise Investors získali 75 percent spoločného podniku. V čase krízy prišli zlé manažérske rozhodnutia a firma smerovala do reštrukturalizácie.

Po piatich rokoch sa investori dohodli s bývalým majiteľom STD Slovakia Jánom Drozdom, že spoločnosť odkúpi naspäť. Tento počin sa ukázal ako nevydarený. Firme STD Donivo po odchode Poliakov stabilne stúpajú tržby a v minulom roku sa pohybovali nad 90 miliónmi eur. Rastú aj celkové výnosy, no zisk sa od roku 2015 prepadol. Na slovenskom trhu STD Donivo stále pôsobí ako jedna z najväčších dopravných spoločností.

„S odstupom času môžem povedať, že sme odišli príliš skoro po reštrukturalizácii firmy, pretože po kríze sa jej začalo dariť. Táto investícia nebola naším najväčším úspechom, ale bola to dobrá škola,“ vyjadril sa v roku 2018 v rozhovore pre TREND viceprezident Enterprise Investors Martin Chocholáček.

V Kačke pôvodne plánovali Poliaci ostať oveľa dlhšie, viceprezident M. Chocholáček hovoril v čase kúpy o horizonte siedmich až ôsmich rokov. Potraviny Kačka vlani zvýšili tržby o viac ako desať percent, na 151 miliónov eur. Spoločnosť však ostala v červených číslach, strata za rok 2018 presiahla 4,7 milióna eur.

			Spoločnosť	Tržby spolu 1 (tis. eur)	Zmena (%)	Zisk po zdanení (tis. eur)	Priemerný počet zamestnancov
2018	2018/17	2018	2017	2018	2017
1.	Tesco Stores SR, a.s., Bratislava	1 433 271	-1,2	49 784	93 901	8 517	9 758
2.	Lidl Slovenská republika, v.o.s., Bratislava	1 233 622	7,3	114 822	110 459	4 796	4 427
3.	Kaufland Slovenská republika, v.o.s., Bratislava	1 109 584	3,7	48 861	49 533	6 166	5 992
4.	Billa, s.r.o., Bratislava	607 297	10,8	6 211	6 675	4 192	4 093
5.	Potraviny Kačka, a.s., Lučenec 2	150 884	10,7	-4 736	-3 434	2 254	1 989
6.	Terno real estate, s.r.o., Bratislava (Terno, Terno Plus, Moja Samoška, Kraj)	140 777	-5,1	-11 353	-10 954	1 140	1 282
7.	Coop Jednota Nové Zámky, s.d., Nové Zámky	103 317	3,8	1 020	1 231	1 032	1 009
8.	Coop Jednota Krupina, s.d., Krupina	102 630	3,5	2 006	2 297	962	941
9.	Labaš, s.r.o., Košice (Fresh Plus) 3	100 358	10,9	3 443	3 320	1 372	1 274
10.	Coop Jednota Čadca, s.d., Čadca	79 447	5,2	988	683	805	808

—-

Maloobchodné reťazce na Slovensku

1 Tržby za predaj tovaru, vlastných výrobkov a služieb; 2 Do 16. augusta 2019 CBA Slovakia, a.s., Lučenec; 3 Tržby spolu sú len za maloobchodnú činnosť, zisk a zamestnanci za celú spoločnosť; PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, doplnené z Registra účtovných závierok SR, zostavila TREND Analyses

[Späť na obsah]

4. Svetové ceny potravín klesli aj v auguste

[05.09.2019; ekonomika.sme.sk; Ekonomika / Svet; 00:00; TASR]

Pre prudké zlacnenie cukru, pšenice a kukurice klesali ceny potravín tri mesiace po sebe.

RÍM. Svetové ceny potravín v auguste klesli, už tretí mesiac po sebe. Dôvodom bolo prudké zníženie cien cukru, pšenice a kukurice.

Oznámila to vo štvrtok Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

Súvisiaci článokMäso v nemilosti: Nemci uvažujú kvôli klíme o dani z hriechu Čítajte

Z údajov FAO vyplýva, že index cien potravín, ktorý mapuje mesačné zmeny v cenách obilnín, olejnín, mliečnych výrobkov, mäsa a cukru, sa v auguste znížil na 169,8 bodu z revidovaných 171,7 bodu v júli. Júlový index bol pred revíziou na úrovni 170,9 bodu.

FAO tiež predpovedala, že dodávky obilnín budú v období 2019/20 väčšie, ako pôvodne očakávala. Index cien obilnín FAO v auguste medzimesačne klesol o 6,4 % z dôvodu výrazného zníženia cien kukurice, pšenice a ďalších kľúčových zrnín. Ceny ryže však, naopak, vzrástli.

Ceny cukru v auguste tiež citeľne klesli, medzimesačne o 4 %, a to “najmä v dôsledku oslabenia brazílskej meny real, ktorá má tendenciu stimulovať vývoz cukru”, ako uviedla FAO.

Tieto poklesy nedokázal vyrovnať rast iných indexov, napríklad cien rastlinných olejov o 5,9 % a cien mäsa a mliečnych výrobkov zhodne o 0,5 %.

FAO najnovšie očakáva, že globálne dodávky obilnín budú v roku 2019/2020 vyššie, ako pôvodne predpokladala. Podľa najnovšieho odhadu by mali dosiahnuť 2,708 miliardy ton, čo je o 23 miliónov

ton viac ako v predchádzajúcom, júlovom odhade a približne o 55,4 milióna ton nad úrovňou v roku 2018.

Takmer celá táto revízia sa opiera o vyššiu prognózu svetovej produkcie kukurice, uviedla FAO.

A to vďaka lepším vyhliadkam na úrodu v Spojených štátoch, napriek nadmerným dažďom počas väčšiny vegetačného obdobia.

Väčšia produkcia kukurice tak vyvážila očakávané zníženie globálnej produkcie pšenice v roku 2019, ktorá by podľa súčasného odhadu FAO mala dosiahnuť 767 miliónov ton. To je o 4 milióny ton menej ako v predpovedi z júla.

[Späť na obsah]

Legislatíva EÚ, štrukturálna politika a medzinárodné organizácie

Odpady

2. Zavedenie zálohovania PET fliaš a plechoviek

[05.09.2019; Rádio Lumen; Infolumen; 17:30; R / Júlia Kavecká]

Júlia Kavecká, moderátorka: „Slovenská aliancia verejného obchodu podporuje zavedenie zálohovania PET fliaš a plechoviek. Obchodníci si sľubujú čistú krajinu, ktorá je impulzom pre rozvoj cestovného ruchu v regiónoch, kde obchodníci podnikajú. Podporu tiež podľa predsedu aliancie Martina Krajčoviča považujú za svoju povinnosť v rámci spoločenskej zodpovednosti a pokračovanie projektov na ochranu prírody, ktoré realizujú.“

Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie verejného obchodu: „Je aj logickým vyústením vzhľadom na množstvo projektov, ktoré naši členovia robia na ochranu životného prostredia, či už ide o plytvanie potravinami, jednorazové plasty, ekologické potraviny, obaly a podobne. Treba samozrejme narovinu povedať, že je to regulácia, ktorá nás zaťaží. Ale na rozdiel od iných regulácií, štát tu sleduje naozaj ušľachtilý cieľ. Preto sa ako spoločnosti s vysokou mierou spoločenskej zodpovednosti k tomuto prihlasujeme, pridávame sa a musím povedať, že už zodpovedne sa aj pripravujeme na tento systém zálohovania.“

Júlia Kavecká: „Viacerí členovia aliancie sú zároveň výrobcami nápojov, preto je v ich záujme, aby bol systém čo najefektívnejší. Plánujú napríklad vzdelávať spotrebiteľov, aby vedeli, v akom stave je fľaše potrebné odovzdať. Ich postoj ocenil aj minister životného prostredia László Sólymos. Avizoval tiež, že ministerstvo je ochotné financovať časť vstupných nákladov na zavedenie zálohovania cez environmentálny fond.“

László Sólymos, minister životného prostredia SR (Most-Híd): „Tieto ciele vieme dosiahnuť s týmto systémom určite, lebo sa to dosahuje všade, kde sa tento systém zaviedol. A zatiaľ nemáme o tom vedomosti, že ten systém, ktorý momentálne u nás funguje a funguje to vo viacerých štátoch, to znamená ten zber toho triedeného odpadu, že či je schopný tieto ciele naplniť. Zatiaľ sa to nenaplnilo nikde.“

Júlia Kavecká: „Zálohovanie jednorazových nápojových obalov by malo na Slovensku fungovať od roku 2022. Zákon, ktorý o tom hovorí, poslanci pred prázdninami posunuli do druhého čítania. Proti zavedeniu zálohovania naopak vystupuje Zväz obchodu. Radšej by sa mala podľa neho zlepšovať súčasný systém, nie zavádzať nový.“

[Späť na obsah]

Iné informácie

1. Aby ste mohli predať rozdrobenú pôdu, zvážte sceľovanie. Potrebujete však súčinnosť susedov

[05.09.2019; hnonline.sk; expert; 10:38; Helena Kokolová]

Mnohí vlastníci u nás predávajú podiely na spoločných pozemkoch pod cenou. Nevedia, ako naložiť s rozdrobenou pôdou. Pritom sceliť pozemky sa dá aj jednoduchšie než cez komplexné pozemkové úpravy. Chce to však iniciatívu.

Aký je rozdiel medzi komplexnými a jednoduchými pozemkovými úpravami.

Komplexné pozemkové úpravy nariaďuje štát cez okresné úrady, a to na základe záujmu obce. Podmienkou na spracovanie projektu sú financie. Na druhej strane sa dajú využiť aj jednoduché pozemkové úpravy. „Tie štát nenariaďuje, ale povoľuje ich, a to na žiadosť investora, ktorým môže byť obec, podnikateľský subjekt, ale aj združenie vlastníkov,“ upozorňuje Urban. Všetci vlastníci v navrhovanom obvode projektu sú príslušným okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom oslovení listom. Z neho sa dozvedia o chystaných pozemkových úpravách. V liste je aj pozvánka na stretnutie, kde sa potom zisťuje záujem vlastníkov o vykonanie projektu. „Musia súhlasiť vlastníci nadpolovičnej výmery plochy zahrnutej do obvodu pozemkových úprav,“ vraví Urban.

Ak potrebný počet vlastníkov s úpravami súhlasia, nasleduje prípravné konanie.

V prípravnom konaní sa prevarujú dôvody naliehavosti a hospodárskej účelnosti vykonania pozemkových úprav. Vytýčia sa hranice obvodu a určia pozemky, ktoré sú z pozemkových úprav vyňaté. Opäť sa overuje záujem vlastníkov, teda či s úpravami súhlasia vlastníci najmenej polovičnej výmery pozemkov, ktoré tvoria obvod projektu pozemkových úprav. Okresný úrad, odbor pozemkový a lesný, spíše, až na výnimku, o prejavenom záujme zápisnicu. Prerokuje dôvody s obcou, s katastrálnym odborom potreby revízie údajov katastra. V spolupráci s orgánmi územného plánovania určí záväznosť územnoplánovacích podkladov v obvode projektu a možnosti ich využitia. Zabezpečí tiež, aby predtým, než rozhodne, boli účastníci konania vhodnou formou a v mieste konania zvyčajným spôsobom informovaní o plánovanom konaní vrátane predbežne určených nákladov spojených s pozemkovými úpravami. „V spolupráci s obcou sa zriadi prípravný výbor. S tým spolupracuje najmä pri určovaní obvodu pozemkových úprav, zisťovaní záujmu vlastníkov a vypracovaní návrhu stanov združenia účastníkov pozemkových úprav,“ objasňuje ďalej Urban. Prípravný výbor zaniká zvolením predstavenstva združenia účastníkov. „Ak predstavenstvo nie je zvolené, plní do lehoty zvolenia jeho funkciu v konaní o pozemkových úpravách prípravný výbor, ktorý eviduje okresný úrad v registri združení účastníkov pozemkových úprav.“

Aké námietky zvyknú účastníci podať a v čom ich zastupuje združenie.

V príslušných etapách projektu, v ktorých sa rozhoduje o vašom vlastníctve, budete informovaný prostredníctvom výpisov z projektu. Prípadne vás projektant pozve na prerokovanie vašich požiadaviek. Združenie účastníkov pozemkových úprav zastupuje záujmy účastníkov. Spolupracuje s okresným úradom, jeho pozemkovým a lesným odborom a tiež projektovou organizáciou pri príprave a prerokúvaní jednotlivých častí projektu. Združenie účastníkov ako právnická osoba vzniká na prvom zhromaždení účastníkov. Nie je to podnikateľský subjekt, dohľad nad ním má okresný úrad. Najvyšší orgán združenia je zhromaždenie, výkonný orgán je predstavenstvo, ktorého členov volí zhromaždenie. Do zriadenia združenia po nariadení pozemkových úprav plní jeho funkcie prípravný výbor.

Dokedy sa ukončia jednoduché a dokedy komplexné pozemkové úpravy.

Lehota spracovania projektu jednoduchých pozemkových úprav býva minimálne dva roky, častejšie dva až tri roky, takmer vždy aspoň tri kalendárne roky. Komplexné úpravy, ktoré sú hradené štátom, sa doteraz spracovávali päť až šesť rokov, minimálnu lehotu spracovania sa zrejme z dôvodu správneho konania, doručovacích a odvolacích lehôt nepodarí skrátiť pod štyri roky.

S akými výdavkami musia účastníci konania počítať.

Náklady na komplexné pozemkové úpravy hradí štát buď z rozpočtu, alebo z eurofondov z Programu rozvoja vidieka. Na druhej strane náklady na jednoduché pozemkové úpravy hradí investor. Môže sa využiť aj inštitút „vyrovnania v peniazoch“. Za pozemky, ktorých sumárna výmera je do 400 štvorcových metrov, môže vlastník dostať náhradu nie v nových pozemkoch, ale v peniazoch, a to v hodnote, ktorá je určená podľa schválenej mapy hodnoty. „Samozrejme, na základe vlastného dobrovoľného rozhodnutia. Financie na vyrovnanie v peniazoch poskytuje pri komplexných úpravách štát a pri jednoduchých investor. Týmto sa môžu vlastníci bez poplatkov „zbaviť“ veľmi malých spoluvlastníckych podielov, ktorých hodnota je často nižšia, než náklady potrebné na prevod pozemku na inú osobu prostredníctvom kúpnej alebo darovacej zmluvy,“ podčiarkuje Urban.

Ako sa zhodnotia pozemky po pozemkových úpravách.

K ich zhodnoteniu dochádza prakticky vždy. Už len tým, že sa vždy vytvoria nové pozemky v registri C katastra nehnuteľností. „Pozemkové úpravy tak minimálne nahrádzajú geometrický plán a príslušné zmluvy. Dôjde k sceleniu viacerých parciel vlastníka a v neposlednom rade sa odstráni problém s takzvanými neznámymi vlastníkmi,“ dodáva Urban.

Dôležité etapy, ktoré treba absolvovať na dotiahnutie projektu

Konanie o začatí pozemkových úprav – prípravné konanie.
Povolenie jednoduchých pozemkových úprav.
etapa: Pripravia sa úvodné podklady. V nich sa určí hranica obvodu projektu pozemkových úprav, urobí sa mapovanie polohopisu a výškopisu, zhotoví sa mapa hodnoty pozemkov, ktorá sa prerokuje s predstavenstvom združenia účastníkov. Zhotoví sa register pôvodného stavu a vlastník dostane výpis z tohto registra. Určia sa všeobecné zásady funkčného využitia územia.
etapa: Projektová organizácia vypracuje projekt pozemkových úprav. Určia sa zásady umiestnenia nových pozemkov. Vlastníkom doručí výpis a zverejní sa aj vyhláškou. Vypracuje sa plán spoločných zariadení a opatrení – najmä prístupových ciest. Vyhotoví sa register nového stavu – rozdeľovací plán. Vlastníkom doručí výpis a zverejní sa aj verejnou vyhláškou.
etapa: Vykonanie projektu. Určí sa postup prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní, vytýčia sa hranice nových pozemkov, ich vlastníci a nasleduje zápis do katastra nehnuteľností.

Výhody pozemkových úprav v skratke

– Scelenie a sprístupnenie pozemkov a ich vytýčenie v teréne. Rozdelenie spoluvlastníctva a prijatie 1-2 vlastných pozemkov zväčša v celosti, teda v podiele 1/1.

– Zmapovanie skutočného stavu v teréne, spresnenie výmer parciel. Úprava tvaru pozemkov tak, aby ich bolo možné samostatne užívať.

– Sprehľadnenie pozemkového vlastníctva na výber daní z nehnuteľností a investičné zámery.

– Vytvorenie spoločných zariadení a opatrení – obecných pozemkov s komunikačnými, protieróznymi, vodohospodárskymi a ekologickými funkciami, ktorých výmera sa pokryje v prvom rade zo štátnej pôdy.

– Možnosť odpredať malé podiely do 400 štvorcových metrov Slovenskému pozemkovému fondu.

– Zvýšenie trhovej hodnoty pozemkov, zatraktívnenie územia pre oblasť vidieckeho turizmu či cykloturizmu.

– Doterajšie analógové katastrálne mapy sú nahradené novou vektorovou katastrálnou mapou, ktorá je predpokladom nespochybniteľného a presného vytýčenia nových pozemkov kedykoľvek v budúcnosti.

[Späť na obsah]

Dukelská 21, Hlohovec

office@zvvs.sk