Monitoring médií z 27.02.2020

OBSAH

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

  1. Repou proti zmene klímy
[26.02.2020; Roľnícke noviny; Agrárna samospráva; s. 6; JANA HOLÉCIOVÁ]
  1. Projekt Podpor svoj odbor je vo finále
[26.02.2020; Roľnícke noviny; Agrárna samospráva; s. 6; MATEJ KORPÁŠ]
  1. Potravinárstvo musí byť prioritou vlády
[26.02.2020; Roľnícke noviny; Agrárna samospráva; s. 6; Redakcia]
  1. EHSV v poslaneckej snemovni k nosniciam
[26.02.2020; Roľnícke noviny; Európska únia; s. 8; Mgr. JARMILA DUBRAVSKÁ;PhD.]
  1. zrkadlo 168 hodín
[26.02.2020; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 3; tasr]
  1. Farmári netušia, kto to je. No pozemkový fond mu má dva dni pred voľbami prenajať 1 400 hektárov
[26.02.2020; dennikn.sk; Ekonomika; 20:39; Ivan Haluza]
  1. Prídavky na deti súčasní poslanci nezvýšia, parlament nebol uznášaniaschopný
[26.02.2020; europskenoviny.sk; ĽUDIA, POLITIKA; 00:00; dac]

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

  1. Situácia v sektore vinárstva v roku 2018/19
[26.02.2020; Roľnícke noviny; Hospodárstvo; s. 7; Ing. EVA MERAVÁ]
  1. Pokračujú v dialógu s mladými farmármi
[26.02.2020; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 4; tasr]

Poľnohospodárstvo

  1. Podnikateľky Slovenska 2019
[26.02.2020; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 2; tasr]
  1. Význam a trendy pri riešení dopravy
[26.02.2020; Roľnícke noviny; Téma týždňa; s. 11,12; doc. Ing. JOZEF ĎUĎÁK;CSc.]
  1. Možný liek na kalamitnú situáciu?
[26.02.2020; Roľnícke noviny; Reportáž; s. 5; LADISLAV ZÁVODSKÝ]
  1. Morenie osiva slnečnice a ochrana proti zveri
[26.02.2020; Roľnícke noviny; Rastlinná výroba; s. 22; Ing. ALENA ŠKUCIOVÁ]
  1. Boj o spravodlivejšie dotácie
[26.02.2020; Roľnícke noviny; Európska únia; s. 8; MALVÍNA GONDOVÁ]
  1. Úmyselné usmrcovanie dravých vtákov
[26.02.2020; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Iveta Tanoczká / Marián Kukelka]
  1. Výstava Nežná krása orchideí v Nitre
[26.02.2020; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Jana Obrancová / Marián Kukelka]
  1. Hygienici zrušili opatrenia v súvislosti s vtáčou chrípkou v okrese Trnava
[26.02.2020; Rádio Košice; Správy; 11:00; Redakcia]
  1. NA DRUŽSTVE HORELO
[25.02.2020; Topoľčianske noviny; SPRAVODAJSTVO / INZERCIA; s. 12; Redakcia]
  1. VČELY SA NARODIA, ABY SA UPRACOVALI NA SMRŤ. ZABÍJAJÚ ICH AJ NAŠE ZÁSAHY
[25.02.2020; Hornonitrianske noviny; ROZHOVOR; s. 18; Jana Wurstová]

Potravinárstvo

  1. Z trhu práce
[26.02.2020; Liptovské ECHO; Spravodajstvo; s. 3; TASR]
  1. Zisk Danone vlani klesol, očakáva negatívny vplyv koronavírusu
[26.02.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

 

TEXTY

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora

 

1. Repou proti zmene klímy

[26.02.2020; Roľnícke noviny; Agrárna samospráva; s. 6; JANA HOLÉCIOVÁ]

Skončila sa cukrovarnícka kampaň, vďaka ktorej slovenskí pestovatelia a dva cukrovary zabezpečili pre spotrebiteľov takmer 160-tisíc ton slovenského cukru, Sezóna pestovania repy a produkcie bieleho zlata pritom nebola vôbec jednoduchá.

Slovenský cukrovarnícky spolok ju pre následky nepriaznivého počasia označil za jednu z najťažších za posledné roky. Domáci pestovatelia budú v novej sezóne pestovať na poliach už aj smart-repu, ktorá je odolnejšia voči výkyvom počasia.

V cukrovarníckej kampani 2019/2020 pestovateľov a dva cukrovary potrápilo najmä nepriaznivé počasie a choroby repy. Zrážok síce bolo pre repu dosť, ale dážď prichádzal v nesprávnom čase, a vlaha sa vyznačovala výraznými regionálnymi rozdielmi. Pestovatelia preto museli bojovať napríklad s hubovitou chorobou – cerkosporiózou.

„Zmena klímy pravdepodobne spôsobila, že sa asi vytvorili nové kmene cerkosporiózy, na ktoré súčasné prípravky na ochranu rastlín nezaberajú. Ani najdôslednejší pestovatelia repy vlani nedokázali zastaviť toto ochorenie. Nádej preto vkladáme do šľachtenia repy. V tomto roku plánujeme na ploche asi 3,5 tisíca hektárov vysiať viac ako 4 000 výsevných jednotiek conviso-repy, ktorá patrí do kategórie smart-repy. Táto repa by mala byť odolnejšia voči počasiu, a my tak budeme môcť vypestovať oveľa viac repy s vyšším množstvom cukru pre naše dva cukrovary,“ opísal smelé plány Róbert Kovács, predseda Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska (zväz je členom Slovenskejpoľnohospodárskejapotravinárskejkomory).

Menšie úrody repy a množstvo cukru spôsobila aj tzv. retrovegetácia, kedy pri nepriaznivom počasí cukrová repa nanovo vyháňa listy, pričom spotrebúva cukor už uložený v buľve. Prirodzene tak dochádza k veľkým stratám cukru už na poli, ešte pred jeho vyťažením v samotnom cukrovare.

„Cukrovarnícka kampaň v sezóne 2019/2020 nás oprávnene potrápila práve pre výrazné straty, spôsobené počasím a chorobami. O to viac si ceníme, že sa nám podarilo vyrobiť toľko cukru zo slovenskej suroviny, ktorým sa dokážeme priblížiť k sebestačnosti v tejto komodite. Za priaznivého počasia dokážeme bežne vyrobiť vyše 200-tisíc ton cukru, čím napĺňame našu sebestačnosť v produkcii cukru na 120 %,“ zhodnotil Michal Abelovič, predseda Slovenského cukrovarníckeho spolku (Aj spolok je členom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory).

Celkom 218 pestovateľov cukrovej repy a dva cukrovary, pôsobiace na Slovensku, vyrobili v cukrovarníckej kampani 2019/2020 spolu takmer 160-tisíc ton cukru. Poľnohospodári zberali repu z výmery viac ako 22 200 ha, a jej celkové množstvo spracovávali cukrovary v Trenčianskej Teplej a v Seredi. Zber repy, jej zvoz do cukrovarov a jej premena na biele zlato trvali presne 131 dní.

„Výroba cukru na Slovensku má dlhoročnú a kontinuálnu, takmer 200-ročnú tradíciu. Vertikála cukrová repa-cukor pritom skutočne predstavuje pre slovenskú ekonomiku pojem biele zlato. Ide o jedinú kompletnú a plne funkčnú vertikálu v rámci agropotravinárskeho sektora, ktorá zabezpečuje produkciu suroviny a jej spracovanie až po finalizáciu práve na Slovensku. Toto strategické odvetvie štátu poskytuje stabilné pracovné miesta pre viac ako 3 000 ľudí, a to prevažne vo vidieckych oblastiach. Každé euro v podobe podpôr sa do štátneho rozpočtu vracia štvornásobne,“ uviedol Adrián Šedivý, člen Predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Slovenskí pestovatelia a aj oba cukrovary dúfajú, že na Slovensku bude aj v budúcnosti zabezpečená kontinuálna podpora pestovania cukrovej repy ako strategickej plodiny pre štát. Zároveň veria, že podpora cukrovej repy bude zachovaná aj v novom programovom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, a to na vyššej úrovni – či už v podobe viazaných platieb alebo aj štátnej pomoci.

JANAHOLÉCIOVÁ, hovorkyňa SPPK

 

[Späť na obsah]

 

2. Projekt Podpor svoj odbor je vo finále

[26.02.2020; Roľnícke noviny; Agrárna samospráva; s. 6; MATEJ KORPÁŠ]

Slabý záujem žiakov o štúdium na stredných odborných školách s poľnohospodárskym a potravinárskym zameraním a na druhej strane veľká zodpovednosť našich poľnohospodárov a potravinárov odovzdávať ich skúsenosti novej generácii inšpiroval Slovenskúpoľnohospodárskuapotravinárskukomoru ku vzniku súťažno-vzdelávacej aktivity s názvom Podpor svoj odbor.

Cieľom projektu je predstaviť odbory stredných škôl so zameraním na poľnohospodárstvo a potravinárstvo, obohatiť tak poznatky žiakov základných škôl o povolaniach v tomto sektore a uľahčiť ich rozhodovanie pri podávaní prihlášky na štúdium na strednej škole. Stredné odborné školstvo je totiž možnosť na to, ako si vychovať novú generáciu schopných ľudí.

Od polovice septembra minulého roka sa mohli študenti stredných odborných škôl registrovať a následne natáčať videá o odbore, ktorí študujú.

Celkovo sme tak na YouTube kanáli Podpor svoj odbor mohli zverejniť 47 súťažných videí od žiakov z rôznych kútov Slovenska.

Od 1. decembra 2019 sa do súťaže zapojili žiaci 8. a 9. ročníkov základných škôl, ktorí v spolupráci s pedagógmi a s kariérnymi poradcami hodnotili tieto videá. Projekt Podpor svoj odbor sa tak po takmer pol roku dostal do finále, kedy oceníme autorov najlepších videí a najaktívnejšie triedne kolektívy a školy.

Veríme, že takýmto moderným a pre mladých ľudí samozrejmým spôsobom – prostredníctvom smartfónov, kamery a ďalšej inovatívnej techniky – dokážeme prispieť k osvete chlebového odvetvia.

Projekt Podpor svoj odbor by nevznikol bez podpory partnerov. Záštitu nad súťažno-vzdelávacou aktivitou prevzalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Súťaž financiami podporili spoločnosť Agromačaj a Mliečny fond, ktorí tvoria slovenskí výrobcovia mlieka a jeho spracovatelia.

V najbližšom vydaní Spravodaja SPPK prinesieme postrehy zo slávnostného odovzdávania cien výhercom súťaže.

MATEJ KORPÁŠ,

TlačovýodborSPPK

[Späť na obsah]

 

3. Potravinárstvo musí byť prioritou vlády

[26.02.2020; Roľnícke noviny; Agrárna samospráva; s. 6; Redakcia]

Únia potravinárov Slovenska (ÚPS) apeluje na budúcu vládu, že vzhľadom na vysoký investičný dlh a strategické postavenie potravinárskeho priemyslu v národnom hospodárstve a v spoločnosti by sa potravinárstvo na Slovensku malo vo významne väčšej miere podporiť z financií EÚ a zo štátneho rozpočtu.

Štát by sa mal zasadiť o to, aby sa potravinári stali oprávnenými žiadateľmi v rámci novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ.

V štátnom rozpočte by sa mala každoročne nachádzať stabilná položka, určená na podporné štátne schémy pre domáci potravinársky priemysel.

Na 27. valnom zhromaždení ÚPS, ktoré sa uskutočnilo 26. februára 2020, sa na tom zhodli delegáti Valného zhromaždenia ÚPS s vedením Slovenskejpoľnohospodárskejapotravinárskejkomory (SPPK).

Potravinársky priemysel má obrovský potenciál

Potravinársky priemysel má obrovský potenciál, ktorý môže krajina využiť, ak po vzore iných európskych krajín správne nastaví dlho očakávanú a žiadanú podporu tohto odvetvia.

Potravinárstvo patrí k anticyklickým odvetviam, ktoré sú nezávislé od akýchkoľvek zmien. V krajinách západnej Európy má práve toto odvetvie status najsilnejšieho priemyslu, a svojou výkonnosťou a významom dominuje aj nad automobilovým priemyslom.

Slovensko je dlhoročne významným vývozcom agrárnej produkcie, ktorá je v zahraničí spracovaná a následne – v podobe potravín s vyššou pridanou hodnotou -je dovezená späť na náš trh. Potvrdzujú to štatistiky zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami.

Aktuálne údaje hovoria, že za január až november 2019 sa naše pasívne saldo oproti rovnakému obdobiu minulého roka zvýšilo o takmer 10 % a dosiahlo 1,66 mld. eur.

Tieto ekonomické anomálie sú aj ekologickými anomáliami, pretože potraviny k nám dováža približne 700 kamiónov denne. Naše stravovacie návyky majú jednoznačne medzinárodný, ba až globálny, charakter s ďalekosiahlymi negatívnymi dopadmi na životné prostredie.

Potravinári sú pripravení diskutovať aj o opatreniach na zmiernenie rastúcich nákladov, ktoré sú spôsobené zvýšením minimálnej mzdy a príplatkov za prácu v noci a počas sviatkov.

Jedným z návrhov ÚPS je zníženie odvodového zaťaženia producentov potravín a vytvorenie špeciálnych podmienok pre pracovníkov v potravinárstve a v poľnohospodárstve.

Pre potravinárov je kľúčová aj čistota podnikateľského prostredia, boj proti nekalým praktikám obchodu a daňovým podvodom s rýchloobrátkovým tovarom ako aj účinná kontrola pochybných firiem a ambulantných predajcov. Veľmi dôležitými opatreniami sú tiež lepší marketing slovenských potravín, spojený so vzdelávaním spotrebiteľov, a zvýšená ochrana trhu pred dovozom lacných potravín z EÚ a z tretích krajín.

„Koncom minulého roka poskytli jednotlivé podniky Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR relevantné údaje na to, aby mohli byť vypracované príslušné schémy štátnej pomoci na podporu potravinárskeho priemyslu. Veríme, že vedeniu ministerstva sa ich podarí presadiť,“ uviedol predseda ÚPS Stanislav Voskár.

ÚPS je presvedčená o tom, že pre domácu ekonomiku a potravinovú bezpečnosť krajiny je najlepšie, ak slovenský spotrebiteľ nájde na pulte obchodov kvalitnú potravinu, spracovanú alebo dopestovanú domácimi výrobcami a farmármi.

„Ak chceme mať viac domácich potravín v obchodoch a ak chceme mať konkurencieschopných potravinárov, potom potrebujeme cítiť skutočný záujem štátu o zvyšovanie efektivity slovenského agropotravinárstva a jeho chápanie ako strategického odvetvia národného hospodárstva,“ dodal S. Voskár.

Aktuálny vývoj prípravy Strategického plánu

Aktuálny vývoj prípravy Strategického plánu, ktorý bude základným pilierom pri ďalšej podobe budúcej SPP EÚ, našich potravinárov zatiaľ obchádza.

ÚPS ako aj SPPK sú presvedčené o tom, že aj výrobcovia potravín by mali byť oprávnenými žiadateľmi o podporu z Programu rozvoja vidieka, čo umožňuje aj samotný právny rámec EÚ. Zároveň by mali byť potravinári v čo možno najširšom rozsahu zahrnutí do plnenia strategických cieľov budúcej SPP EÚ.

V Bratislave, 26. 2. 2020

Valné zhromaždenie

Únie potravinárov Slovenska

[Späť na obsah]

 

4. EHSV v poslaneckej snemovni k nosniciam

[26.02.2020; Roľnícke noviny; Európska únia; s. 8; Mgr. JARMILA DUBRAVSKÁ;PhD.]

Budeme mať možnosť rozhodovať o tom, aké vajcia budeme kupovať?

Členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa pravidelne zúčastňujú zasadnutí priamo v Bruseli, ale aj na rôznych výjazdoch v iných krajinách EÚ. Tentokrát sa nám podarilo aktívne zapojiť do diskusie počas okrúhleho stola zorganizovaného pod záštitou predsedníčky výboru pre životné prostredie Ing. Dany Balcarovej v Poslaneckej snemovni parlamentu ČR v Prahe. Témou stretnutia boli klietkové chovy nosníc, pod názvom „Klecové chovy slepic – patrí ještě do 21. století?“ Hlavné slovo mali pozvaní prednášajúci. Bola tu zástupkyňa chovateľov nosníc z hydinárskej únie, vedecký pracovník z laboratória genetiky rýb z Akadémie vied, riaditeľ Inštitútu pre udržateľnosť podnikania, ale aj nemecký profesor z veterinárnej univerzity z Hanoveru. Okrem nich tu bola výrazne väčšia časť prítomných, medzi ktorými boli poslanci z rôznych strán, zástupcovia organizácií za zákaz klietkových chovov, chovatelia nosníc či hydiny, veterinári, ale aj obyčajní spotrebitelia, ktorých uvedená problematika jednoducho zaujíma.

Celkovo sa v priestoroch poslaneckej snemovne stretlo asi 50 ľudí, ktorí počúvali, robili si poznámky, vystupovali s názormi či faktami.

Čo bude rozhodovať?

Bude si teda môcť každý z nás vybrať, aké vajcia si v budúcnosti kúpime alebo sa budeme pod diktátom malej časti populácie prispôsobovať požiadavkám iných? Bude rozhodovať populizmus alebo vedecké výsledky a dôkazy? Chovatelia nosníc sú často obviňovaní, že nosnice v obohatených klietkach trápia a objavujú sa rôzne fotografie a zábery z rôznych chovov. Určite zvieratá nemajú trpieť, avšak pre pár „lajdákov“ nemôžeme odsúdiť všetkých chovateľov. Ak došlo niekde k pochybeniu, nech „ochranári“ povedia, kde presne vznikli zábery, aby skutočne boli vinníci potrestaní, ale najmä, aby sa pomohlo zvieratám. Inak, ak sú len ukazované zábery a nepomôže sa zvieratám, ktoré podľa trpia, ide o pokrytectvo.

Poďme na to postupne

Ešte skôr, ako sa celoeurópsky začalo diskutovať o podmienkach nosníc, prišli zahraničné nadnárodné obchodné reťazce (často z krajín, kde chovatelia sú pripravovaní na zmeny už od začiatku tisícročia a financovaní) s iniciatívou, že budú predávať iba vajcia z voľných výbehov, či z hál s voliérami. Reťazce sa teda dohodli, že nebudú kupovať vajcia z obohatených klietok od určitého nimi stanoveného roku. To znamená, že my, spotrebitelia, si už nebudeme môcť vybrať, o ktoré z vajec máme záujem. Nie je to teda rozhodnutie nás spotrebiteľov, ale nadnárodných reťazcov, ktorým vajcia z klietok začali vadiť…avšak iba pri voľnom predaji, veď vo výrobkoch sú bežne používané vajcia z klietkových chovov (áno, ešte z pôvodných klietok, bez úprav, často z chovov z tretích krajín, kde nemáme žiadny dohľad nad chovom zvierat, teda nevieme nielen o krmive, ale ani o tom, ako sú nosnice chované). A to aj v takých krajinách, ako je susedné Rakúsko, kde vajce z obohatených klietok už nekúpite.

Že je to zvláštne, že o tomto ľudia nevedia? Áno, je to zvláštne a určite za takouto aktivitou nebude asi záujem „kapitálu“ o zdravie nás obyvateľov. Lebo ak áno, asi by sa na naše pulty nedostali napríklad ryby zo zátok, ktoré sú chované skutočne ako „sardinky“ v klietkach, kde sa nedokážu pohnúť, len môžu prijímať potravu alebo ryby, ktoré sú chované pre nás nie úplne zdravým krmivom, či mäso zo zámoria plné antibiotík a rastových hormónov či…takýchto príkladov by sme na našich pultoch našli skutočne veľa. Ide teda o zdravie zvierat alebo len o „trik“ ako znížiť domácu sebestačnosť v ďalšej komodite? Veď potraviny sú, rovnako ako zbrane, strategické.

A že mi nejde o zvieratá? Určite áno, len je rozdiel, či chceme „oslobodiť“ nosnice, ktoré sú desiatky rokov šľachtené na podmienky chovu a či máme naozaj súcit zo zvieratami a sme proti tomu, aby sme pre našu radosť či ako liek na osamelosť chovali v klietkach tisícky dovážaných vtákov rôznych druhov, farieb, plemien, či v zajatí chovali rôzne plazy či cicavce alebo hmyz, ktorý bol odchytený z voľnej prírody, zvieratá, ktoré neboli chované v zajatí a sú skutočne stresované, lebo takto si svoj život „nikdy nepredstavovali“. Mali by sme oddeľovať postoj k zvieratám, ktoré chováme pre produkciu potravín a kontrolovať dodržiavanie podmienok (čo zabezpečuje naša veterinárnaspráva) a vytvárať podmienky, ktoré sú pre ne vhodné. Nikto netvrdí, že obohatené klietky tu budú navždy. Poďme však na to postupne, po vyraďovaní technológií, ktoré skončia, nahradzujme ich voliérovými chovmi. Pripravujme však na túto zmenu aj nosnice, lebo nemôžeme nosnicu len tak presunúť z jedného typu chovu do druhého.

A hlavne, hovorme ľuďom celú pravdu. Povedzme im, že vajce, ktoré bude z voliér, bude drahšie (súvisí to s technológiou, prácnosťou, ale aj výškou znášky, s väčším počtom strát…). Hovorme aj o znečistení vajec (veď škrupina je priepustná) o mikroorganizmoch, ale aj o správaní zvierat, o kanibalizme, či o strese… a hovorme aj o tom, že ak nastavíme pravidlá prísne tak, že ich nebudú môcť splniť naši chovatelia, ktorých máme doma pod kontrolou, budeme potraviny voziť z iných krajín a okrem toho, že nebudeme vedieť nič o podmienkach a ani ich kontrolovať, ešte si budeme zhoršovať životné prostredie uhlíkovou stopou. Tak ako to bude? Aj v diskusii pri okrúhlom stole v snemovni odzneli návrhy, aby sme robili postupné rozumné kroky pre prospech všetkých.

Mgr. JARMILA DUBRAVSKÁ, PhD.

členka EHSV, nominovaná SPPK

[Späť na obsah]

 

5. zrkadlo 168 hodín

[26.02.2020; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 3; tasr]

Priemerná mesačná mzda zamestnancov v potravinárskom priemysle v roku 2019 dosiahla podľa SPPK úroveň 1 043 eur. Oproti roku 2018 to predstavuje nárast o 8,3 %. Najvyšší medziročný nárast priemernej mesačnej mzdy nastal pri výrobe mäsových výrobkov vrátane hydinových, kde sa priemerná mesačná mzda 805 eur medziročne zvýšila o 24,4 %. Medziročne sa nezaznamenal pokles priemernej mesačnej mzdy ani v jednom sledovanom odvetví potravinárskeho priemyslu. Najvyššia priemerná mesačná mzda sa v roku 2019 zaznamenala v odvetví výroby piva a sladu 1 545 eur, najnižšia v odvetví výroby cestovín vo výške 803 eur.

[Späť na obsah]

 

6. Farmári netušia, kto to je. No pozemkový fond mu má dva dni pred voľbami prenajať 1 400 hektárov

[26.02.2020; dennikn.sk; Ekonomika; 20:39; Ivan Haluza]

Tradiční domáci farmári ho nepoznajú a jeho dve firmy majú iba pártisícové ročné tržby. No Slovenský pozemkový fond (SPF) im má iba dva dni pred voľbami na svojej Rade prenajať dohromady až skoro 1 400 hektárov štátnej agrárnej pôdy.

To je ako keby zo dňa na deň ovládol jedno celé družstvo a to ešte vo veľmi úrodných oblastiach okolo Kolárova a Nových Zámkov.

Reč je o Zoltánovi Ballovi z Martoviec neďaleko Nových Zámkov a jeho dvoch malých firmičkách BB Farm a Axxon.

Fond spravujúci štátnu poľnohospodárskupôdu mu má prisúdiť 502 hektárovpôdy okolo Nových Zámkov do konca roku 2029 a ďalších 863 hektárov okolo Kolárova až do konca roku 2030. Zmluvy sú pripravené a už čakajú iba na odobrenie radou a následný podpis vedenia fondu.

„Ja nepoznám toho pána Zoltána Ballu a nepozná ho ani nikto z farmárov z danej oblasti, s ktorými som o ňom hovoril. Pôda v takto veľkej rozlohe mala byť fondom ponúknutá jestvujúcim farmám z danej oblasti či malým začínajúcim farmárom,“ povedal Denníku E predsedaSlovenskejpoľnohospodárskeja potravinárskejkomoryEmilMacho.

So Zoltánom Ballom sa nám nepodarilo spojiť.

Prečo je to problém:

Fond zvolal Radu iba krátko pred voľbami pričom celkovo sa má na nej odsúhlasovať až 74 nájomných zmlúv a aj vyše 180 rôznych iných pozemkových zmluv.

Už aj na jeseň fond chcel inej firme so zanedbateľnými tržbami AZ AGRO TRADE prenajať pri obci Dolné Saliby neďaleko Galanty vyše 600 hektárov pôdy, i keď tú obrábali viaceré iné zabehnuté agrárne podniky. Prenájom napokon neschválili zrejme aj preto, že návrh začala kritizovať aj opozícia.

Farmári dlhodobo žiadajú, aby štátna agrárna pôda i pôda dodnes nezistených vlastníkov, ktorú však tiež spravuje fond,  bola prednostne ponúkaná na prenájom zabehnutým agrárnym podnikom či v menších štartovacích rozlohách aj novým malých farmárom.

Farmárom sa nepáči, ak sa nárazovo k obrovských výmerám štátnej pôdy dostávajú firmy či podnikatelia bez farmárskej histórie.

Podľa fondu je všetko v poriadku:

Fond sa háji tým, že všetka pôda, ktorú majú teraz získať firmy BB Farm a Axxon doteraz prenajatá nikomu nebola a ak ju aj nejaké farmy z danej oblasti obhospodarovali, tak to robili neoprávnene bez platnej nájomnej zmluvy.

Fond tiež argumentuje, že podnikateľskú históriu nových nájomcov mu vládne nariadenie o prenajímaní pozemkov neprikazuje. „Toto nariadenia neustanovuje konkrétnu podmienku týkajúcu sa hospodárskeho výsledku,“ reaguje hovorca fondu Martin Karmoš s tým, že štát si sleduje podnikateľskú činnosť nájomcov až po samotnom uzavretí nájomných zmluv.

Čo môže byť v pozadí

Viacerí farmári mimo záznam Denník E upozornili, že tradičné farmárske podniky sú pri predlžovaní nájmov štátnej fondy niekedy konfrontované aj tým, že sú od nich vyžadované za to úplatky. Žiadať ich majú údajne ľudia, čo sa zaštiťujú kontaktami na SPF či na SNS, ktoré vo vláde riadi celý rezort pôdohospodárstva.

Farmári sa tiež posťažovali, že kto úplatky platiť odmietne následne zisťuje, že ním obrábané pôdy má fond prenajať niekomu inému.

Zároveň však platí aj to, že problémy s predlžením starších  prenájmov môžu mať iba tie farmy, ktoré majú voči štátu nedoplatky. Farma, ktorá platí nájmy načas, má na nové nájomné zmluvy prednostné právo dané zákonom a nie je to naviazané na žiadne svojvoľné rozhodovanie úradníkov.

Aj farmársky predák E. Macho sám upozorňuje, že mnohé tradičné farmy môžu o obrábanú štátnu prichádzať aj preto, že nájmy naozaj neplatia, alebo si ani poriadne neoverujú či na to a to pole majú so štátom aj naozaj platnú zmluvu.

„Bohužiaľ pri neporiadku, čo nám tu vládne v pozemkoch, tu máme aj takzvané biele plochy štátnej pôdy, ktorá sa síce tiež obrába, no prenajatú ju už nemá nikto. Stále však platí to, že tieto biele plochy by mal pozemkový fond vždy prednostne núkať zabehnutým farmárom z najbližšieho regiónu,“ zhrňuje E.Macho.

Oravci na Východe a Stredoslováci pri Nových Zámkoch

Otázniky nevyvolávajú iba pripravené zmluvy firiem Z.Ballu. Zvláštne pôsobia aj minimálne ďalšie dve pripravené zmluvy SPF. Z toho dôvodu, že štátnu pôdu v istom regióne má podľa nich dostať agrárny podnik z úplne inej časti krajiny.

Firma Oragro-V, ktorá má získať do prenájmu 312 hektárov pôdy pri východoslovenských Hanušovciach nad Topľou, je síce zabehnutým agrárnym podnikom. Predvlani jej tržby siahali k skoro dvom miliónom eur. No firma sídli až v Oravskom Veselom a patrí dvojici oravských podnikateľov Dušanovi Rejdugovi a Rastislavovo Závodnému.

A firma RDB Agroforest, ktorá má získať 291 hektárov pri juhoslovenskom Palárikove neďaleko Nových Zámkov, nielenže je až z Budčea pri Zvolene, ale navyše ide len o začínajúci podnik. Vlani jeho tržby činili 10 tisíc eur. Nijak neoslňuje svojimi tržbami ani jej materská firma – Roľnícke družstvo Budča. Jeho tržby predvlani činili len 192 tisíc eur.

Ďalšie chystané prenájmy:

Okrem vyššie spomenutých štyroch firiem BB Farm, Axxon, Oragro-V a RDB Agrofotest väčšie nájomné zmluvy na viac ako 250 hektárov ešte ma SPF pripravené na expresné predvolebné schválenie aj pre ďalších sedem firiem.

V ich prípade ale ide už len o zabehnuté agrárne podniky s tržbami od pol do troch miliónov eur, ktoré navyše majú získať pôdu iba vo svojich domovských oblastiach kde už dlho hospodária.

Žiadny z tradičných podnikov ale nemá vo štvrtok šancu získať viac pôdy ako BB Farm s jeho zmluvou na vyše 860 hektárov. Najbližšie je k tomu zmluva na 847 hektárov firmy Agro Tomášikovo.

Medzi firmami čo čakajú na predvolebný súhlas SPF je aj Poľnohospodárska spoločnosť Horné Saliby, ktorá pátri dvom mimoriadne silným mužom domáceho biznisu – Janovi Sabolovi a Oszkárovi Világimu. Tá má získať do prenájmu 443 hektárov pôdy v katastroch obcí Horné Saliby, Dolné Saliby a Horný Hričov. Firma v danej oblasti ale predvlani dosiahla tržby až 2,7 milióna eur a teraz tam ide vo veľkom investovať aj do nových chovov prasiat celkovo až dva milióny eur.

Okrem toho ďalšími piatimi firmami čo majú získať po viac ako 250 štátnej hektárov pôdy sú Jakos Kostolište, Poľnohospodársko-obchodné družstvo Pečeňady a tri Poľnohospodárske družstvá Veľké Zálužie, Veľký Ďúr a Siladice.

 

[Späť na obsah]

 

7. Prídavky na deti súčasní poslanci nezvýšia, parlament nebol uznášaniaschopný

[26.02.2020; europskenoviny.sk; ĽUDIA, POLITIKA; 00:00; dac]

Domov/ĽUDIA/Prídavky na deti súčasní poslanci nezvýšia, parlament nebol uznášaniaschopný

BRATISLAVA / Po druhom neúspešnom hlasovaní o zrýchlenom konaní k novele zákona o prídavku na dieťa predseda parlamentu Andrej Danko ukončil rokovanie 58. schôdze Národnej rady SR.

Parlament nebude na aktuálnej schôdzi rokovať o návrhu novely zákona o prídavku na dieťa, podľa ktorej sa mala od začiatku budúceho roka suma prídavku na dieťa zvýšiť zo súčasných 24,95 eura na 50 eur. Pri hlasovaní o návrhu na skrátené legislatívne konanie o tejto novele zákona totiž zákonodárny zbor dvakrát po sebe nebol uznášaniaschopný.

Pri prvom hlasovaní sa prezentovalo len 68 poslancov, z toho bolo 42 poslancov za Smer-SD, 15 poslancov za SNS, osem poslancov za hnutie Sme rodina, poslanec za Most-Híd Eduard Adamčík a nezaradení poslanci Rastislav Holúbek a Peter Marček. Poslanci za ĽSNS sa na hlasovaní nezúčastnili. Do druhého hlasovania sa zapojilo len 69 poslancov. Opäť sa na hlasovaní nezúčastnili poslanci za ĽSNS.

Podľa vládneho návrhu novely zákona o prídavku na dieťa sa mal mesačný prídavok na dieťa od začiatku budúceho roka zvýšiť z 24,95 eura na 50 eur. Zvýšenie prídavkov na deti si malo v budúcom roku vyžiadať 300 miliónov eur, v roku 2022 to malo byť 333 miliónov eur a v roku 2023 už 341 miliónov eur.

Mimoriadna schôdza NR SR sa skončila

Parlament dnes totiž nebol ani na dvakrát uznášaniaschopný. Prezentovalo sa iba 69 poslancov, pričom na rokovanie pléna je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, teda 76. Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) preto dal hlasovať o tom, aby sa schôdza skončila. Za tento návrh hlasovalo 54 z 88 prítomných poslancov.

Viac.. Koronavírus ovplyvňuje aj svetové cenypotravín, tvrdí SPPK

Členovia zákonodarného orgánu na tejto schôdzi schválili trinásty dôchodok pre všetkých penzistov, ktorý sa na Slovensku zavedie od novembra tohto roka. Ten nahradí doterajší vianočný príspevok, ktorý Sociálna poisťovňa vlani vyplácala len tým penzistom, ktorých dôchodok alebo úhrn dôchodkov dosahoval najviac 658,50 eura. Pôvodne sa mali trináste penzie vyplácať každoročne v decembri, podľa schváleného pozmeňujúceho návrhu však dôchodcovia budú dostávať túto dávku už v novembri. Kým suma vianočného príspevku klesala s rastúcou výškou dôchodku, trinásty dôchodok bude Sociálna poisťovňa vyplácať v rovnakej výške pri rovnakom druhu dôchodku. Všetci starobní dôchodcovia dostanú v novembri tohto roka trinásty dôchodok v sume 460 eur, čo je priemerná suma starobnej penzie. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú v utorok schválil parlament. Za trináste dôchodky hlasovalo 88 poslancov, proti nebol žiadny poslanec ani sa žiadny zákonodarca nezdržal hlasovania. Uzákonenie trinástych penzií podporili poslanci za Smer-SD, SNS, ĽSNS a hnutie Sme rodina. Novelu zákona parlament schválil v skrátenom legislatívnom konaní.

Poslanci NR SR na schôdzi taktiež odmietli Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, ktorý je známy aj ako Istanbulský dohovor. Hlasovalo proti nemu 96 zo 113 prítomných členov zákonodarného orgánu. Istanbulský dohovor bol prijatý v Istanbule v roku 2011. Slovensko patrilo medzi prvé krajiny, ktorého zástupcovia ho vtedy podpísali a malo ho pôvodne ratifikovať ešte v roku 2013. Poslanci Národnej rady SR v novembri minulého roku schválili uznesenie namierené proti tomuto dohovoru.

[Späť na obsah]

 

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

 

 

3. Situácia v sektore vinárstva v roku 2018/19

[26.02.2020; Roľnícke noviny; Hospodárstvo; s. 7; Ing. EVA MERAVÁ]

Situácia v sektore vinohradníctva a vinárstva je za posledných jedenásť rokov veľmi neuspokojivá. Odráža sa v klesajúcej výmere vinohradov, výrobe vína a v jeho spotrebe.

Vinohradníci aj vinári okrem každoročných problémov s počasím a chorobami musia v súčasnosti čeliť obrovským prebytkom vína na trhu a z toho vyplývajúcich celosvetových nízkych cien, ktoré sú pre slovenského vinohradníka a vinára likvidačné.

K negatívnej situácii v sektore prispelo aj šetrenie financií na výskume a vývoji. Zlúčenie najstaršieho Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho do sústavy výskumných ústavov NPPC a znižovanie jeho financovania prinieslo elimináciu výskumných pracovníkov sektora. Chýba preto informovanosť o vývoji a trendoch v oblasti vinohradníctva a vinárstva.

Vo svete sa pestuje vinič na rozlohe 7 557-tis. hektárov, z toho polovicu zaberá päť hlavných producentov vína: Španielsko, Čína, Francúzsko, Taliansko a Turecko. Slovensko so svojou výmerou vinohradov je z globálneho pohľadu zanedbateľné. Ústrednýkontrolnýaskúšobnýústavpoľnohospodársky (ÚKSÚP) eviduje vo vinohradníckom registri plochu vinohradov 15 358 hektárov a Štatistický úrad SR udáva plochu vinohradov na výmere 10 625 hektárov. I napriek tomu slovenskí vinohradníci a vinári sú pevnou súčasťou medzinárodnej vinárskej komunity. Dôkazom toho sú úspechy, ktoré dosahujú slovenské vína na svetových výstavách, kde zbierajú už dlhodobo ocenenia, napr. v roku 2019 na výstave Vinalies Paris získali slovenské vína 56 medailí, z toho 24 zlatých.

Rok 2018 prial vinárom

Pri hodnotení situácie v sektore vinárstva v hospodárskom roku 2018/19 (hospodársky rok trvá od 1. 8. predchádzajúceho roka do 31. 7. príslušného roka), vychádzame z produkcie muštového hrozna v roku 2018. Klimatické podmienky pre pestovanie viniča boli v tomto roku priaznivé. Skorý nástup jari spôsobil skoršie zakvitnutie, nasadzovanie bobuľa ovplyvnil aj termín dozrievania. Celý vegetačný cyklus bol posunutý o tri týždne. Keďže sa v tomto roku nevyskytli extrémne jarné mrazy, väčšina odrôd dozrievala veľmi rýchlo a odrody dozrievali naraz. Takéto teploty mali vplyv na zvýšenú priemernú cukornatosť hrozna 22 °NM.

Napriek poklesu výmery zberovej plochy muštového hrozna na 7 739 hektárov (údaj ŠÚ SR), vplyvom vysokej priemernej hektárovej úrody, ktorá predstavovala 6,60 t.ha-1, bola dosiahnutá produkcia muštového hrozna v objeme 51 043 ton, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast o 13,1 %,

Podľa vinohradníckeho registra ÚKSÚP rodiace vinohrady predstavujú výmeru 13 562 hektárov, nerodiace vinohrady do 3 rokov 727 hektárov a neobrábané vinohrady 1 069 hektárov. Muštové biele odrody viniča sa pestujú na výmere 10 529 hektárov, muštové modré odrody viniča na výmere 3 857 hektárov, stolové odrody viniča na výmere 143 hektárov a vinič podpníkový na výmere 29 hektárov. Výmera 801 hektárov je vysadená zmesou odrôd.

Na základe dostupných údajov možno povedať, že v hospodárskom roku 2018/19 medziročne celková ponuka vína pre domáci aj zahraničný agropotravinársky trh klesla o 85-tis. hektolitrov (- 5,3 %) na 1 520 hektolitrov. Vplyvom už spomenutej vysokej priemernej hektárovej úrody sa dosiahla vyššia produkcia muštového hrozna, čím sa výroba vína z domácej suroviny zvýšila o 83-tis. hektolitrov (+27,9%) na 381tis. hektolitrov. Z celkovej ponuky vína tvorila domáca produkcia 25,0 %, čo je o 6,5 p. b. viac ako rok predtým. Na nižšej ponuke vína sa podieľal dovoz vína, ktorý klesol o 160-tis. hektolitrov (- 18,8 %) na 693-tis. hektolitrov. Domáca spotreba vína ostala približne na rovnakej úrovni ako v hospodárskom roku 2017/18 a bola pokrytá domácou produkciou na 57,0 %. Bolo to o 12,5 p. b. viac ako v predchádzajúci hospodársky rok. Zásoby vína k 31. 7. 2019 predstavovali 511-tis. hektolitrov. Z tohto množstva sa u výrobcov nachádzalo 366-tis. hektolitrov (71,6 %) a u veľkoobchodníkov bolo 145-tis. hektolitrov (28,4 %).

Tak ako v roku 2018, aj v roku rok 2019 počasie vinohradníkom prialo. Vplyvom dostatočného množstvá zrážok a absencie krupobitia bola produkcia hrozna nadpriemerná a predstavovala päť ton na nektár. Podľa údajov uverejnených v situačnej a výhľadovej správe vypracovanej NPPC – VÚEPP, sa odhaduje produkcia vína v roku 2019/20 na 330-tis. hektolitrov vína. Nižšia produkcia bude kompenzovaná vyšším dovozom, ktorý sa medziročne zvýši o 8,2 % na 750-tis. hektolitrov.

Spotreba vína

Podľa uverejnených štúdií odborníkov je konzumácia vína v primeranom množstve prospešná. Víno obsahuje antioxidanty, ktoré chránia srdce a cievny systém. Kladne ovplyvňujú metabolizmus lipidov a zabraňujú nadmernej zrážanlivosti krvi. Sú užitočné aj v boji proti nádorovým ochoreniam.

Vo svete sa v priemere posledných päť rokov spotrebovalo 244 mil. hektolitrov vína za rok. Najvýznamnejšími konzumentmi sú Američania (USA), Francúzi, Taliani, Nemci a Číňania. V spotrebe vína na obyvateľa (vo veku nad 15 rokov) vedie Portugalsko so 62 litrami, druhé je Francúzsko s 50 litrami, Česi spotrebujú okolo 20 litrov. Päťročný priemer spotreby hroznového vína na Slovensku je 14,54 litrov na obyvateľa za rok, teda celková spotreba predstavuje cca 790-tis. hektolitrov. Slovensko nie je v produkcii vína sebestačné, z domáceho hrozna sa na Slovensku vyrobilo v priemere za posledných päť rokov okolo 332-tis. hektolitrov vína. Viac ako polovica spotrebovaného vína sa k nám dováža.

Ceny vín

V roku 2018 sa vyrobilo vo svete 292 mil. hektolitrov vína a spotreba predstavovala 246 mil. hektolitrov. Len za jeden rok vznikol prebytok 46 mil. hektolitrov vína. Svetové prebytky stláčajú ceny vín, s tým súvisia aj ceny vín na slovenskom trhu.

Ceny vín od slovenských výrobcov v hospodárskom roku 2018/19 v porovnaní s predchádzajúcim rokom variovali v intervale od – 7,2 do 8,9 %. Zvýšenie ceny vína sa najvýraznejšie prejavilo pri Veltlínskom zelenom sudovom s CHOP. Najvýraznejšie sa znížila cena Tokajského vína spolu.

Zahraničný obchod s vínom

Najväčším producentom vína je Európska únia. Na svetovej produkcii vína sa podieľa 65 percentami. V roku 2018 sa v krajinách EÚ vyprodukovalo 182 mil. hektolitrov vína. Celosvetový vývoz v roku 2018 predstavoval 108 mil. hektolitrov vína, z toho cca 70 percent (75 mil. hektolitrov) vyviezli krajiny EÚ.

Odlišná situácia je v zahraničnom obchode s vínom v SR. Deficit domácej produkcie na pokrytie spotreby sa rieši dovozom. V zahraničnom obchodovaní s vínom má SR dlhodobo záporné saldo. Najväčší objem vína sa v analyzovanom roku 2018/19 doviezol z Maďarska a Talianska. Na dovoze vína má v priemere najväčší podiel (51,5 %) dovoz vína nad 2 litre. Druhý podiel (39,1 %) pripadá na víno do 2 litrov a najmenej sa dováža víno šumivé (2,1 %).

Vývoz vína zo Slovenska smeroval prevažne do Českej republiky. Tak ako v dovoze, i vo vývoze vína zo SR rovnako dominuje víno nad 2 litre (75,5 %), druhý podiel má víno do dvoch litrov (20,6 %) a vývoz šumivého vína predstavuje 0,1 % z celkového vývozu vína.

Potenciál a vízie slovenského vína

Slovensko sa nachádza v zemepisných šírkach, kde sa vyskytujú teplotné rozdiely medzi zimou a letom v priemere okolo 20 stupňov. Toto teplotné rozpätie robí plody viniča zaujímavejšími. Popri nežičlivých klimatických rizikách, lokalizácia slovenských vinohradov poskytuje originalitu slovenským vínam, na ktorej môžu úspešní pestovatelia stavať. Takéto vína majú šancu byť jedinečné. Geologický substrát slovenských vinohradníckych oblastí sa mení od kryštalických hornín, vápencov, sopečných hornín až k fluviálnym a eolickým sedimentom. Táto rozmanitosť zdôraznená topoklimatickou premenlivosťou a odrodovou skladbou predstavuje veľký potenciál z hľadiska originality slovenských vín. Na neposlednom mieste sú velkou devízou Slovenska odrody viniča z vlastného šľachtenia.

Podľa odborníkov má Slovensko produkčný potenciál na minimálne 13-tis. hektárov rodiacich viníc. Pri priemernom výnose 6 000 litrov vína z hektára, resp. cca 8,4 t hrozna z hektára, by sa na Slovensku mohlo vyrobiť okolo 780-tis. hektolitrov vína ročne, čo by sa priblížilo k sebestačnosti.

Jednou z priorít politiky MPRVSR je podpora vinohradníctva. V hospodárskom roku 2018/19 bolo z európskych zdrojov z podpory spoločnej organizácie trhu s vínom vyplatených 4 969-tis eur, ktoré zahŕňa podporu pre reštrukturalizáciu vinohradov, poistenie úrody, propagáciu na trhoch tretích krajín a v EÚ a investície do vinárskych podnikov. Z národného podporného programu v rámci spoločnej organizácie trhu s vínom na roky 2019-2023 môžu slovenskí vinohradníci čerpať finančné prostriedky na opatrenia, ktoré im umožnia eliminovať straty, zefektívniť výrobu, zlepšiť propagáciu a zvýšiť predajnosť slovenských vín. V závislosti od kraja a počtu vysadených jedincov môže byť na reštrukturalizáciu vinohradu vyplatená podpora vo výške od 14 878 eur do 25 361 eur na hektár, na výsadbu viniča môže byť vyplatená podpora od 8 403,50 do 15 649,25 eur na hektár. Na vyklčovanie v kombinácii so zmenou odrôd alebo sponu, príp. presunu vinohradu bez súbežnej výsadby, môže byť vyplatená podpora od 1 712 do 2 568 eur na hektár. Existuje množstvo ďalších možností a nástrojov na zlepšenie situácie, no i tieto uvedené môžu pozdvihnúť slovenské vinohradníctvo a vinárstvo na vyššiu úroveň.

Ing. EVA MERAVÁ

NPPC – VÚEPP

[Späť na obsah]

 

7. Pokračujú v dialógu s mladými farmármi

[26.02.2020; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 4; tasr]

Slovenský pozemkový fond (SPF) aj v tomto roku pokračuje v dialógu s mladými farmármi. Už 21. a 22. februára 2020 sa zúčastnil na prvom zo série tohtoročných Klubov mladých farmárov, ktoré organizuje Združenie mladých farmárov na Slovensku – ASYF. Informoval o tom Martin Kormoš, hovorca SPF.

BRATISLAVA. „Účasťou na kluboch deklarujeme záujem SPF naďalej otvorene diskutovať s mladými farmármi a zorientovať ich nielen v aktuálnych podmienkach nájmu pôdy od SPF, ale aj v otázkach, týkajúcich sa možností majetkovoprávneho usporiadania pozemkov,“ povedala Adriana Šklíbová, generálna riaditeľka SPF, s tým, že vzdelávanie žiadateľov je aj naďalej jednou z kľúčových aktivít SPF. Mladí farmári, ktorí chcú podnikať v poľnohospodárstve, môžu o pôdu požiadať aj Slovenský pozemkový fond. Mali by však počítať s tým, že ju nezískajú automaticky ako to zväčša očakávajú.

„Platia tu jasné pravidlá a podmienky, ktoré musia mladí farmári splniť. Okrem podanej žiadosti sú to napríklad potvrdenie o získaní nenávratného finančného príspevku z Pôdohospodárskejplatobnejagentúry, list vlastníctva alebo kópia nájomnej zmluvy. Osobitné podmienky platia pre žiadateľov so špecializovanou rastlinnou výrobou a pre žiadateľov, vyrábajúcich finálny produkt. Práve na nesplnení podmienok stroskotá najviac žiadostí o nájom pôdy od SPF, a o tom chceme otvorene hovoriť aj na Kluboch mladých farmárov,“ vysvetlila A. Šklíbová.

To, že edukácia a otvorený dialóg s mladými farmármi sú naozaj nevyhnutné kroky, potvrdzujú aj samotné čísla. Vlani prijal SPF dovedna 37 žiadostí mladých farmárov o nájom pôdy a návrh nájomnej zmluvy bol pripravený pre dvoch z nich.

„Pri 15 z doručených žiadostí sme zistili, že podmienky na uzatvorenie nájomných zmlúv mladí farmári nesplnili. Práve takýmto situáciám chceme predchádzať, a jedným z najúčinnejších nástrojov je práve vzdelávanie mladých farmárov,“ dodala generálna riaditeľka SPF.

Vzdelávacie aktivity, zamerané na podporu mladých farmárov, majú svoje opodstatnenie aj podľa Milana Jurkyho, predsedu Združenia mladých farmárov na Slovensku. „Naše kluby organizujeme už 12 rokov. Hlavným cieľom je čo najviac informovať farmárov o meniacej sa legislatíve a o aktuálnych výzvach v slovenskom agrárnom sektore. Tieto školenia sa snažíme nastaviť tak, aby si z nich účastníci odniesli čo najviac. Preto aj od prednášok SPF očakávame konkrétne rady a postup pri prenájme, kúpe alebo pri zámene pôdy v správe SPF,“ zdôraznil M. Jurky.

Podobne ako v minulom roku aj v tomto roku ASYF naplánoval dovedna tri Kluby mladých farmárov naprieč celým Slovenskom. Prvý z nich sa uskutočnil 21. a 22. februára 2020 v Čachticiach. Program a propozície sú zverejnené na internetovej stránke ASYF-u. Ďalšie dva kluby sa budú konať 6. a 7. marca v Pohronskej Polhore a 13. a 14. marca 2020 v Drienici.

 

[Späť na obsah]

 

Poľnohospodárstvo

 

 

5. Podnikateľky Slovenska 2019

[26.02.2020; Roľnícke noviny; Spravodajstvo; s. 2; tasr]

Absolútnou víťazkou jubilejného 20. ročníka súťaže Podnikateľka Slovenska 2019, ktorú opäť zorganizovala Slovak Business Agency (SBA) a ktorej výsledky slávnostne vyhlásili v minulý štvrtok v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave, je Alexandra Krajčiová-Orčíková.

BRATISLAVA. TASR o tom informovala riaditeľka súťaže Lucia Veselská, poradkyňa generálneho riaditeľa SBA.

Alexandra Krajčiová Orčíková podľa L. Veselskej podniká v špecifickom, ale nenahraditeľnom priemysle. Je spolumajiteľkou jedinej úspešnej fungujúcej kafilérie na Slovensku. Matka dvoch synov už tri roky stojí na čele rodinnej firmy, ktorá sa zameriava aj na zber, zvoz a na neškodné odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov. Spoločnosť má v súčasnosti 50 zamestnancov.

  1. Krajčiová – Orčíková súťažila podľa L. Veselskej v kategórii Výnimočná podnikateľka, v ktorej zdolala dve súperky – farmárku Janu Roziakovú z Môťovej neďaleko Zvolena a Bratislavčanku Pavlínu Líškovú, ktorá ponúka barefootovú obuv (topánky s mäkkou podrážkou a s anatomicky tvarovanou špičkou).

Titul v kategórii Začínajúca podnikateľka, v ktorej bojovalo rekordných 37 prihlásených dám, si odniesla Bratislavčanka Michaela Šišková. V rámci firmy DNA ERA ponúka testy DNA, ktorých cieľom je poukázať na genetické riziko a na následné nastavenie si prevencie tak, aby bol človek na základe výsledkov schopný upraviť si životosprávu a viesť kvalitnejší život.

Jej protivníčkami vo finálovej trojici boli herečka Lucia Siposová, ktorá spolu s režisérom Vašom Púčikom otvorila v hlavnom meste autentický kabaretný klub, a Martina Novotová, majiteľka prvého bezobalového obchodu v Trenčíne.

Najlepšou podnikateľkou medzi Úspešnými živnostníčkami sa stala Prešovčanka Karolína Jankivová, ktorá sa spolu s bratom Michalom venuje unikátnej technike ručného plisovania.

Na obyčajnej látke pomocou špeciálnych papierových foriem vytvára 3 D vzory. Víťazka zdolala bratislavskú profesionálnu tanečníčku Miroslavu Kosorinovú aj trnavskú umeleckú dizajnérku Soňu Bergendiovú.

Najviac hlasov v kategórii Inovatívna podnikateľka poslala verejnosť Bratislavčanke Jane Bednárovej žene, ktorá na slovenský trh priniesla úplnú novinku. Je ňou výroba a predaj originálnych, krásnych a zdravých ovocných kytíc a bonboniéry. J. Bednárová o prvenstvo súperila s prevádzkovateľkou požičovne vianočných stromčekov Evou Kollárovou a s košickou výrobkyňou nice parfumov Evou Škovranovou.

O súťaž Podnikateľka Slovenska 2019 bol podľa L. Veselskej veľký záujem. Možnosť prihlásiť sa do súťaže využilo rekordných 118 podnikateliek.

„Z takého veľkého počtu prihlásených dám som nadšená a milo prekvapená. Je to dôkaz, že súťaž má stále veľký význam. Ocenenia sa síce dostalo len pár vybraným, každá z prihlásených si však zaslúži náš obdiv. Pre našu spoločnosť robia veľa, a pevne verím, že do budúcich rokov dokážu inšpirovať mnohé nasledovníčky,“ povedala na margo súťaže L. Veselská.

(tasr)

[Späť na obsah]

 

6. Význam a trendy pri riešení dopravy

[26.02.2020; Roľnícke noviny; Téma týždňa; s. 11,12; doc. Ing. JOZEF ĎUĎÁK;CSc.]

Poľnohospodárstvo, ako výrobný odbor s plošným charakterom výroby, nevyhnutne potrebuje pre premiestňovanie materiálu medzi jednotlivými miestami výrobného procesu dopravný systém. Tento systém je tvorený dopravnými a manipulačnými prostriedkami a sieťou prepravných trás. Riešenia a kvalita vykonania prepravných prác spolu s postupmi manipulácie a skladovania materiálov významne ovplyvňujú efektívnosť výrobného procesu ako celku. Túto skutočnosť podčiarkuje aj významný podiel spotreby pohonných hmôt v poľnohospodárskej doprave z celkovej spotreby v poľnohospodárstve a ich stúpajúca ceny.

Manipulácia s materiálom, ktorú tvoria nakladacie, vykladacie a prepravné operácie (súhrnne doprava), skladovanie, balenie a váženie materiálu, umožňuje (spolu s dopravou osôb) plynulý priebeh výrobných procesov. Doprava je významným úsekom manipulácie s materiálom, pričom jej výsledkom nie je zmena fyzikálnych, biologických, chemických či iných vlastností materiálov, ale zmena ich polohy v priestore a v čase. Nasadzovanie stále výkonnejšej techniky pri technologických operáciách vyvoláva požiadavku na progresívne riešenie poľnohospodárskej dopravy a celej manipulácie s materiálom.

Poľnohospodárska výroba sa vyznačuje veľmi rozmanitou štruktúrou materiálových tokov, ktorých charakter významným spôsobom vplýva na poľnohospodársku dopravu. Nevyhnutnosť komplexného prístupu k problémom poľnohospodárskej dopravy vyžaduje rešpektovanie zásad samotného dopravného procesu, ale aj požiadaviek úzkej nadväznosti na nakladanie, vykladanie a celkové manipulovanie s prepravovanými materiálmi.

Poľnohospodárska doprava patrí k nevýrobným procesom poľnohospodárskej výroby, napriek tomu je však procesom nevyhnutným, zabezpečujúcim prepojenie jednotlivých výrobných úsekov. Svojim prepravným objemom patrí k popredným dopravcom v rámci dopravnej sústavy štátu. Na rozdiel od dopravy verejnej alebo priemyslovej má však celý rad zvláštností, vyplývajúcich predovšetkým z biologického charakteru poľnohospodárskej výroby.

Z hľadiska využitia strojov pre prepravu a manipuláciu má veľký význam otázka miest a lokality, v rámci ktorej sa materiál prepravuje resp. manipuluje. Z metodologického hľadiska sa poľnohospodárska (závodná) doprava člení na vonkajšiu a vnútornú. Vonkajšia závodná doprava zabezpečuje prepravu hmotných substrátov závodnými dopravnými prostriedkami, avšak mimo územia poľnohospodárskeho podniku. Využíva sa najmä traktorová doprava a automobilová doprava.

Vnútorná závodná doprava zahŕňa všetky druhy dopravy na území podniku. Vnútorná závodná doprava sa z organizačného hľadiska ďalej člení na medziobjektovú a vnútroobjektovú, ktorú môžeme ďalej rozčleniť na medzioperačnú a operačnú.

Medzioperačná doprava nadväzuje na medziobjektovú dopravu, uskutočňuje sa vo vnútri objektov medzi pracoviskami a medzi technologickými operáciami. Operačná doprava je úzko spojená s uskutočňovaním technologických operácií.

Prevláda vnútorná doprava

Väčšina materiálov sa prepravuje v rámci základnej výrobnej jednotky poľnohospodárskeho podniku (vnútorná doprava). Celkove to predstavuje 55 – 65 % objemu materiálu. Z toho vyplýva, že manipulačná technika určená na nakladanie materiálu musí byť začlenená do bežnej zostavy strojového parku príslušného strediska. Musí sa vyznačovať vysokou prevádzkovou spoľahlivosťou a navyše univerzálnosťou – možnosťou využívať rôzne druhy adaptérov pre práce, ktoré sa robia v rámci strediska.

Na území poľnohospodárskeho podniku sa medzi jednotlivými výrobnými strediskami prepravuje 20 – 30%, medzi poľnohospodárskymi podnikmi 1 – 1,5 %, pri odbyte vo vlastnej réžii 1,6 – 2%, pri zásobovaní podniku vlastnými dopravnými prostriedkami 2,2 – 3 % z celkového množstva prepravovaného materiálu.

Dôležitou otázkou je taktiež aj smer prúdenia materiálu – materiálový tok. Za hlavný materiálový tok v poľnohospodárskom podniku možno považovať tok pole – sklad podniku, pripadne pole – objekt živočíšnejvýroby. V rámci materiálového toku, kedy sa materiál dostane pomocou dopravnej a manipulačnej techniky z poľa na sklad podniku, sa prepraví celkove až 28 – 34 % z celkového prepravovaného množstva. Rovnako možno skúmať aj materiálový tok sklad poľnohospodárskeho podniku – pole, v rámci ktorého sa prepraví 22 – 26 %.

Zvláštnosti poľnohospodárskej dopravy

Doprava v poľnohospodárstve musí byť v súlade s požiadavkami poľnohospodárskej výroby, ktorá sa vyznačuje zložitým časovým a priestorovým usporiadaním pracovných operácií vo výrobnom procese. Výrobné procesy sa v poľnohospodárstve odlišujú od ostatných odvetví národného hospodárstva predovšetkým svojou biologickou podstatou, závislosťou na prírodných podmienkach, pretržitosťou pracovného procesu a nepretržitosťou technologického procesu, veľkým množstvom vyrábaných produktov, dlhými výrobnými cyklami a plošným charakterom. Z týchto vlastností poľnohospodárskej výroby vyplývajú potom aj špecifiká poľnohospodárskej dopravy, ktorá sa predovšetkým vo vnútropodnikovej doprave výrazne odlišuje od dopravy v ostatných rezortoch.

Poľnohospodárska doprava sa vyznačuje týmito špecifickými vlastnosťami:

– uskutočňuje sa na veľkej ploche s rôznymi prepravnými podmienkami,

– veľká časť dopravných operácií sa uskutočňuje v teréne,

– prepravuje sa veľké množstvo rôznych druhov materiálov s rôznymi fyzikálno-mechanickými, biologickými a chemickými vlastnosťami,

– požiadavky na dopravu sú nerovnomerné, závislé na sezónnosti výroby,

– niektoré dopravné operácie je potrebné vykonať za každých podmienok (napr. dopravné operácie spojené so zásobovaním živočíšnejvýroby),

– materiálové toky sú väčšinou jednosmerné,

– uskutočňuje sa veľké množstvo ložných operácií na rôznych miestach, z ktorých niektoré prebiehajú za jazdy dopravného prostriedku.

Značný význam z hľadiska formulovania požiadaviek na rozsah a druhy zariadení pre dopravu a manipuláciu s materiálom má skutočnosť, že v porovnaní s inými odvetviami národného hospodárstva má manipulácia s materiálom a predovšetkým poľnohospodárska doprava výrazný sezónny charakter.

Pokračovanie na 12. strane

Dokončenie z 11. strany

Tento fakt je potrebné rešpektovať vzhľadom k tomu, že je to jav trvalý a vyplýva z biologického charakteru poľnohospodárskej výroby.

Nemenej dôležitý však je i fakt, že v snahe dosiahnuť maximálnu úrodu pestovaných plodín sa skracujú časy trvania jednotlivých zberových prác. V nadväznosti na skracovanie termínov zberu sa skracujú i termíny, v ktorých sa v podniku s materiálom musí manipulovať, ako i termíny, v ktorých sa musí zberaný materiál dopravovať. Z takýchto okolností potom vyplývajú rozsiahle dopravné špičky. Na základe objektívneho charakteru podmienok, za ktorých sa doprava uskutočňuje, je potom potrebné dimenzovať jednotlivé dopravné a manipulačné zariadenia takým spôsobom, aby bola zabezpečená maximálna výkonnosť zberových strojov a zariadení, prípadne zariadení pre pozberové spracovanie úrody.

Trendy pri riešení dopravy v poľnohospodárstve

Prevažujúcim technologickým postupom dopravy v poľnohospodárstve je stále kombinovaná prevádzka pole – cesta. Z technického hľadiska sa v tejto oblasti ponúkajú modernejšie prevedenia podvozkov prípojných traktorových vozidiel využívajúcich široké nízkotlakové pneumatiky. Hľadisko ochrany pôdy pred zhutnením je stále viac a viac zohľadňované. Súčasný trend zvyšovania užitočnej hmotnosti traktorových prípojných vozidiel na 18 až 20 t, ale aj 32 t, sprevádzaný nárastom počtu náprav na 3 až 4, ich aktívnym riadením, zvýšenou pojazdovou rýchlosťou, je prostriedkom nárastu výkonnosti dopravy.

Tým je traktorová doprava schopná viac konkurovať automobilovej doprave a reagovať na nárast výkonnosti súčasných zberových strojov. Z hľadiska exploatačného je potom výhodný trend k univerzálnym podvozkom so sústavou výmenných nadstavieb. Vznikajú aj nové technologické varianty prípojných vozidiel: prekladacie vozy na obilie, ťahané zásobníky za samohybné rezačky a pod.

Využitie automobilovej techniky sa v poľnohospodárstve trochu mení, odstupuje sa od priameho odvozu a od málo výkonnej zberovej techniky. Automobily sa napájajú predovšetkým na výkonnú zberovú techniku, prípadne s prekládkou na okraji poľa, uplatňujú sa v zásobovaní špeciálnych aplikátorov, prevažne v diferencovanom dopravnom systéme. Rozvíja sa ich využitie v podnikoch služieb vrátane využitia jednoúčelových nadstavieb alebo kontajnerových prevedení na automobilových nosičoch. Technologické riešenia dopravy v hlavných materiálových tokoch sa vyznačujú:

– pri obilninách nárastom plošnej výkonnosti kombajnov nad 3,5 ha.h-1 a nástupom využívania prekládky na úvrati vrátane variantov s využitím prekladacích vozov,

– pri cukrovej repe poklesom plôch a znížením počtu cukrovarov klesol objem prepráv, už dávnejšie odpadla preprava skrojkov a automobilová doprava dominuje pri odvoze z prícestných a spevnených skládok do cukrovarov,

– pri zemiakoch v dopravných linkách prevažujú traktorové dopravné súpravy, automobily obsluhujú úseky k spracovateľom a odberateľom. Objavujú sa nové technické riešenia dopravných prostriedkov orientované na minimalizáciu poškodenia zemiakov,

– pri krmovinách dochádza k nárastu výkonnosti moderných samohybných rezačiek a samozberacích vozov a prudko sa rozvíjajú nové technológie skladovania krmovín do fólie zabalených balíkov a silážovania vo vakoch. S tým sú spojené nové postupy a prvky v manipulácii, ako je šetrné zaobchádzanie so zabalenými balíkmi (kliešte na balíky pre nakladače), veľkoobjemové vozy so zadným sklápaním do zásobníkov lisovacích strojov, a pod.,

– pri organických hnojivách pokleslo ich množstvo v dôsledku zníženia stavov zvierat, na druhej strane však rastie užitočná hmotnosť (nosnosť) rozhadzovačov hnoja aj cisterien na hnojovicu, zvyšujú sa však aj legislatívno-ekologické tlaky na poľné skládky hnoja a spôsoby aplikácie hnojovice,

– pri priemyselných hnojivách prevládajú delené pracovné postupy s prekládkou na okraji poľa, výrazne sa uplatňujú organizácie služieb, stúpajú legislatívno-ekologické tlaky aj na túto oblasť.

Ďalší vývoj v oblasti poľnohospodárskej dopravy a manipulácie s materiálom možno vidieť v nasledovných oblastiach:

– budú narastať požiadavky na zvyšovanie výkonnosti dopravy v súvislosti s nárastom výkonnosti zberových a aplikačných strojov. To je nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia ich efektívneho využívania

– bude sa rozširovať aj využitie elektroniky a automatizačnej techniky v riadiacej činnosti pri obsluhe traktora a prípojného vozidla, zamerané na minimálnu spotrebu, kontrolu preklzu kolies traktorov a samohybných nakladačov, monitoringu stability nakladačov, automatizáciu skladových a expedičných procesov a pod.,

– v oblasti ochrany pôdy a životného prostredia dôjde k využívaniu efektívnych dopravných prostriedkov, optimalizácii materiálových tokov za podpory Jogistických metód ako vo vnútornej poľnohospodárskej doprave, ako aj v doprave vonkajšej – pri realizácii trhovej produkcie a zásobovania poľnohospodárskych podnikov,

– hľadajú sa nové technologické postupy so zmenšenou energetickou a dopravnou náročnosťou, zlepšenými materiálovými vlastnosťami z hľadiska dopravy a manipulácie (objem, objemová hmotnosť, prepravné jednotky), s uplatnením princípu diferenciácie dopravy ako princípu ochrany pôdy pred zhutnením kolesami dopravných prostriedkov,

– analýze a modelovaniu materiálových tokov a hodnoteniu pracovných postupov s cieľom zníženia objemov prepráv ako celku, zvlášť potom pri realizácii produkcie na trhu, zníženie záťaže komunikácií predovšetkým znížením počtu jázd a zníženiu záťaže ovzdušia emisiami bude potrebné venovať viac pozornosti. K tomu by mal prispieť aj zväčšený podiel železničných prepráv nielen v tuzemskej preprave, ale predovšetkým v prepravách v nadnárodných obchodoch a kooperáciách či v medzinárodnom prepojení spracovateľov.

Nemenej významnou je v procese rozvoja modernej poľnohospodárskej dopravy aj problematika:

– nárastu kvalifikačných požiadaviek na obsluhu strojov, čo je pri traktoroch napr. vodičský preukaz triedy C, ak má traktor vyššiu pojazdovú rýchlosť ako 40 km.h-1 (ide už o stroj kategórie N ťahač),

– nárastu kvalifikačných požiadaviek na obsluhu aj z dôvodu vyššej náročnosti pri obsluhe elektronických palubných systémov moderných traktorov alebo systémov priestorovej orientácie GPS,

– nárastu požiadaviek na sieť poľných ciest (vyššie prepravované hmotnosti, nápravové tlaky a dynamické sily v dôsledku vyšších rýchlostí – 40 km.h-1) a účinné riešenie problematiky správy a údržby poľných ciest.

Racionalizácia poľnohospodárskej dopravy

Operácie, ktoré sú súčasťou dopravného procesu, sú zároveň súčasťou výrobného procesu. Vytvárajú podmienky pre vznik a realizáciu úžitkových hodnôt výrobku. Produktom dopravy je nehmotný užitočný efekt, premiestnenie. Dopravou sa nezvyšuje úžitková hodnota prepravovaného materiálu, alebo tovaru, ale zvyšuje sa jeho cena. Problematikou dopravy sa zaoberajú rôzni autori, ktorí sa zhodujú v tom, že racionálne riešenie manipulácie s materiálom môže pozitívne ovplyvniť efektívnosť výroby. To platí všeobecne aj pre poľnohospodárstvo, vzhľadom na špecifiká poľnohospodárskej výroby a z toho odvodené zvláštnosti poľnohospodárskej dopravy. Predpokladom pre optimalizáciu dopravného procesu a postupné zavedenie racionalizačných opatrení je predovšetkým znalosť štruktúry dopravy, vlastností prepravovaných materiálov, ich objemu, časového rozloženia prepravy materiálov, vzdialeností, na ktoré sa materiály prepravujú.

Záver

Oblasť manipulácie s materiálom, z toho predovšetkým doprava, sa v súčasnej dobe podieľa 33 až 43 % na spotrebe nafty v poľnohospodárstve, 45 až 55 % na potrebe živej práce, 30 % na strojových investíciách, 18 až 20 % na celkových prevádzkových nákladoch v poľnohospodárskej prvovýrobe a 50 až 60 % na priamych nákladoch na mechanizované operácie. Z týchto údajov je zrejmé, že riešenie dopravných a manipulačných prác vo veľkej miere ovplyvňuje aj celkovú efektívnosť hospodárenia poľnohospodárskych podnikov. Aj preto je potrebné doprave v poľnohospodárstve venovať neustálu pozornosť.

S použitím dostupných zdrojov spracoval: doc. Ing. JOZEF ĎUĎÁK, CSc.

Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra

Foto:

Vonkajšia závodná doprava (najmä traktorová) zabezpečuje prepravu hmotných substrátov závodnými dopravnými prostriedkami, avšak mimo územia poľnohospodárskeho podniku.

Manipulačná technika by mala byť samozrejmou časťou strojového parku každého strediska. Musí sa vyznačovať najmä vysokou prevádzkovou spoľahlivosťou a univerzálnosťou.

Poľnohospodárska doprava sa uskutočňuje na veľkej ploche v rôznych prepravných podmienkach, kde sa prepravujú rôzne druhy materiálov s rôznymi vlastnosťami.

Pri odvoze cukrovej repy dominuje automobilová doprava. Objemy prepravovanej komodity sa však výrazne znížili v súvislosti so znižovaním počtu plôch a cukrovarov.

Nárast výkonnosti je badať aj pri zbere krmovín. Vývoj samozberacích vozov a nových technológií skladovania krmovín dávajú priestor aj novým postupom pri manipulácii.

Produktom dopravy je nehmotný užitočný efekt, premiestnenie. Dopravou sa nezvyšuje úžitková hodnota prepravovaného materiálu, alebo tovaru, ale zvyšuje sa jeho cena.

[Späť na obsah]

 

15. Možný liek na kalamitnú situáciu?

[26.02.2020; Roľnícke noviny; Reportáž; s. 5; LADISLAV ZÁVODSKÝ]

Značne premnožená populácia hraboša poľného robí problémy poľnohospodárom naprieč viacerými štátmi starého kontinentu. Tým najväčším problémom je skutočnosť, že jeden pár hrabošov má podľa výskumov za 9 mesiacov 9 miliónov nasledovníkov. Mierna zima, ktorú sme tento rok zažili tomuto stavu zrejme vôbec nepomohla, ba naopak, priťažila. Farmári sa tak pripravujú na to najhoršie – veľké straty, či vysoké investície.

Ručné kladenie návnad do nôr je náročná, nákladná a pri väčších výmerách takmer nesplniteľná úloha. Z tohto dôvodu hľadajú poľnohospodári rôzne cesty, ako sa s týmto škodcom vysporiadať. Svoje by o tom vedeli povedať i bratia Antonín a Zdeněk Tykalovci z českej obce Vlčnov. Bratia hospodária už od roku 1990, kedy obrábali 7 hektárovpôdy. Postupným rozširovaním sa dostali až na výmeru 500 hektárov a zameriavajú sa prevažne na rastlinnúvýrobu. Na farme u Tykalových sú hlavnými pestovanými plodinami obilniny, kukurica, ozimná repka a zhruba 100 ha jarného sladovníckeho jačmeňa. Nezabudli ani na špeciálne plodiny, ktoré pestujú na osivo, ako hrach siaty kŕmny, pohánka a facélia vratičolistá. Bratia Týkalovci sa potýkajú s problémom premnoženia hrabošov od jesene roku 2018, kedy zaznamenali v repkách nárast ich populácie. Ani jeden z nich však nepredpokladal, že sa situácia uberie týmto smerom. V oblasti v okolí Uherského Brodu bolo takéto premnoženie podľa slov Antonína Tykala vždy iba lokálne, dokonca aj v rámci katastrov. „Keď sa na jar roku 2019 roztopil sneh, bolo ihneď vidieť, že sa jedná o kalamitný výskyt. Tieto hlodavce urobili na našom území na jeseň dva až tri vrhy a vo februári sa už po našich poliach pohybovali ich mláďatá vo veľkých počtoch. V tomto momente sa remízky, priekopy a kraje ciest stali ich domovom,“ zhodnotil neľahký vývoj A. Tykal. Vďaka obrovskému premnoženiu škodcu zaznamenalo jeho hospodárstvo v roku 2019 straty na úrovni 2,2 – 2,5 miliónov Kč, a to i napriek tomu, že tu vlani na jar roznášali nástrahový prípravok STUTOX. Aplikácia STUTOX-u na parcelách v marci už bola podľa bratov Tykalovcov takmer zbytočná, pretože do tých dní sa stihlo urodiť niekoľko ďalších generácií hraboša poľného. V roku 2019 boli na Morave búrky, počas ktorých spadlo v priebehu dvadsiatich minút 50 mm a hrabošom to podľa slov farmárov vôbec neuškodilo. „Posledný výskum hrabošov poľných bol vykonaný niekedy okolo roku 2000 a dnes nevieme, prečo sa v niektorých oblastiach ich populácia rozšíri a v iných sa naopak zmenší. Po premnožení hraboša bola plošná aplikácia STUTOX-u povolená v 11 krajoch z 15. Ďalej sa to však neriešilo, pretože si všetci mysleli, že sme to nejak ustáli a zima všetko vyrieši. Zima však nič nevyriešila, hlodavce sú tu stále a ich populácia sa ešte viac rozširuje. Keď sa na jeseň hovorilo o 150-tis. hektároch, tak dnes to musí byť podľa môjho názoru až trojnásobok,“ hovorí A. Tykal.

Čo sa týka legislatívy, roznášanie návnad na hubenie hrabošov by mohli poľnohospodári v ČR vykonávať na jar do nôr. Poľnohospodári sú však povinní 72 hodín vopred takúto aplikáciu nahlásiť na ÚKZÚZ (Ústrední kontrolní a zkušební ústav zemědelský), poľovníkom a obecnému úradu. Pred tým však musia najprv žiadať odbor životného prostredia krajského úradu o výpis ohrozených druhov a až potom žiadať o výnimku na aplikáciu.

Investovali do špeciálnej techniky

Ak máte na svojej parcele 3 000 dier, nie je v ľudských silách rozniesť do týchto nôr rodenticídy a dokonca je to aj zdraviu škodlivé. Bratia si tak na farmu po neúnosnej situácii a skúsenostiach z minulého roka zadovážili špeciálny stroj na podzemnú aplikáciu prípravku na hubenie hrabošov s označením WUMAKI C9. Stroj WUMAKI C9 na farme u bratov Tykalovcov je vôbec prvým na území bývalého Československa. Pritom sa však nejedná o žiadnu novinku, keďže jeho výrobca Martin Zimmerman tento stroj uviedol na trh už pred 28 rokmi. Pred tým, ako začal s výrobou stroja študoval správanie hrabošov. Po roku sledovania prišiel na to, ako sa tieto hlodavce chovajú a vymyslel spôsob, ako čo najefektívnejšie aplikovať rodenticídy. Pri aplikácii je potrebné vychádzať z toho, ako sa tento škodca chová. Hraboš poľný žije v podzemí a jeho pohyb na povrchu je minimálny. Pohybuje sa v dvoj až troj hodinových cykloch a predovšetkým v noci. WUMAKI C9 sa agreguje do trojbodového závesu traktora, a je primárne určený pre aplikáciu prípravku Ratron GW a jemu podobných. Trojriadkový stroj vytvára umelú noru v hĺbke 15 – 20 cm s priemerom väčším, ako sú tieto hlodavce a do tejto nory kladie návnady. Množstvo z týchto nôr stroj pretína a keď sa hraboš pohybuje vo svojich chodbičkách tak skôr či neskôr na tieto umelé nory narazí. Jeho šírka je po rozložení približne 7 m a vzdialenosť riadkov od seba je 2,25 m. Aby sa zmestil do povolenej prepravnej šírky je stroj samozrejme hydraulicky skladateľný.

WUMAKI C9 je vybavený zásobníkmi s objemom 32 1, a vmestí sa do nich zhruba 20 kg prípravku. Jeho výkonnosť výrobca uvádza v km/h, pretože sa so strojom väčšinou jazdí len tade, kde je to potrebné. WUMAKI aplikuje dávku 1 kg na 1 km v každom riadku, poprípade je možné dávku zmeniť na 0,5 kg na km. Obsluha by mala s „aplikátorom návnad“ WUMAKI pre docielenie správneho dávkovania jazdiť pracovnou rýchlosťou 5 km/h. Stroj je podľa výrobcu vybavený optimálnym dávkovacím ústrojenstvom, avšak nie je vôbec problém vybaviť ho inými kotúčmi v prípade, ak na trh príde napríklad iný druh návnad. WUMAKI sa vyrába buď v jednoriadkovom, alebo v trojriadkovom prevedení. Výrobca však dokáže ponúknuť i prevedenie pre úzke riadky na použitie napríklad v cukrovej repe. Stroj príde na pole a pri spúšťaní do pôdy je potrebné udržiavať konštantnú rýchlosť. Následne sa jeho pracovné orgány zahĺbia do zeme a keď dôjde ku kontaktu oporného valca s povrchom pôdy, začne poháňať dávkovacie ústrojenstvo. Po prejdení stroja je ryha zatlačená späť valcom, aby bola čo najmenej viditeľná. „Výrobca stroja uvádza, že jeho použitie je ideálne do troch dní po sejbe. Prípravok Ratron je možné aplikovať aj v zime a stroju nevadí ani 10 cm vrstva snehu. Pri aplikácii môže dôjsť k narušeniu koreňového systému rastlín, avšak straty sú oproti škodám zapríčineným vyčíňaním hrabošov zanedbateľné. Návnadu, či dokonca len do dávkovacieho ústrojenstva stroja nikdy nedávajte ruku, pretože hraboš zacíti ľudský pach a už sa jej nedotkne,“ vysvetľuje Josef Kachník, konateľ spoločnosti Kargen, spol. s r. o., ktorá predaj stroja sprostredkovala.

Skúsenosti so strojom

Po tom, čo bratia Týkalovci oznámili na príslušné úrady, že chcú jed aplikovať špeciálnym strojom do hĺbky vytváraním umelej nory a kladením návnad im bola takáto aplikácia povolená. Povolenie im bolo uvedené 30. januára 2020 a tento stroj už u seba teda aj odskúšali.

„Technologické riešenie samotného stroja je premyslené. Je však treba brať v úvahu, že sa nejedná o ekologickú likvidáciu hraboša poľného. Stále je nutné aplikovať tých 25 g fosfidu zinku. Základom je, že nič nie je aplikované na povrch pôdy. Pred tým, ako by začal stroj čokoľvek dávkovať musí byť zahĺbený do pôdy do hĺbky minimálne 8 cm. Až následne dôjde ku kontaktu oporného valca, ktorý zabezpečuje pohon dávkovacieho ústrojenstva s povrchom pôdy,“ hovorí A. Tykal. V Nemecku, kde majú so strojmi WUMAKI už dlhoročné skúsenosti je na hlodavcov hľadené ako na prenášačov chorôb. Vláda poľnohospodárov dokonca nabáda, aby sa premnožených hrabošov poľnohospodári zbavili. Dôležité však je, aby na povrchu pôdy neostávalo nič a je teda v podstate jedno, kto a ako tento jed do pôdy dostane. Poľnohospodárom tak podľa slov A. Tykala stačí dodržať pokyny pre aplikáciu uvedené na etikete prípravku. Veľký problém však vidí v tom, že ak si zaobstará prípravok na hubenie hrabošov, tak na etikete nie je uvedené, čo všetko má poľnohospodár urobiť pred jeho aplikáciou. „Absurdná je aj skutočnosť, že musíme žiadať Úrad ochrany a krajiny o výpis ohrozených druhov a všetky tieto druhy uviesť do žiadosti. Túto databázu majú pritom k dispozícii úradníci a na všetky tieto úkony máme podľa zákona len 30 dní. Žiadosť o udelenie výnimky tak môžem dostať až po zdĺhavom procese, čo je v tejto kalamitnej situácii neakceptovateľné. Po udelení výnimky máme povolenú aplikáciu jedu na hraboše podľa potreby do konca marca. Jedná sa však iba o jedno zo súboru opatrení. Poľnohospodár by sa mal snažiť mať svoje pozemky čierne s minimom zelenej plochy, aby sa hraboše nemali čím živiť. Okrem toho sme sa snažili oddialiť i sejbu plodín. Ak by nás takáto kalamita postihla aj v tomto roku, pre niektoré podniky to môže byť likvidačné. Preto vidíme veľký zmysel v používaní tohto stroja,“ dodáva na záver A. Tykal.

LADISLAV ZÁVODSKÝ

[Späť na obsah]

 

16. Morenie osiva slnečnice a ochrana proti zveri

[26.02.2020; Roľnícke noviny; Rastlinná výroba; s. 22; Ing. ALENA ŠKUCIOVÁ]

Jarné olejniny: slnečnica ročná, repka jarná, mak, ľan a sója sú ohrozené pri vzchádzaní množstvom hubových patogénov nachádzajúcich sa v pôde. V tomto roku nastali zmeny vo fungicídnom morení.

signalizačná správa

Okrem morenia osiva olejnín platia všeobecné zásady prevencie chorôb: vhodná predplodina, odstup pestovania na tom istom pozemku, rešpektovanie pôdnych a poveternostných požiadaviek plodín, odstraňovanie pozberových zvyškov, pestovanie odrôd s vyššou odolnosťou, správna agrotechnika, výsev zdravého neinfikovaného osiva.

Slnečnica ročná

Osivom a pozberovými zvyškami slnečnice sú prenášané pieseň sivá Botrytis cinerea, pieseň slnečnice Plasmopara halstedii, fómová škvrnitosť listov a stoniek Phoma macdonaldi a alternáriová škvrnitosť Alternaria alternata. Bielu hnilobu Sclerotinia sclerotiorum obmedzuje aplikácia biopreparátu s obsahom spór huby Coniothirium minitans pred sejbou s následným zapravením do pôdy na likvidáciu sklerócií v pôde. Výrobca odporúča čo najskoršiu aplikáciu tak, aby spóry vyklíčili a mali čas parazitovať prítomné sklerócie. Spracovanie pôdy robte len do hĺbky 10 centimetrov, t. j. vrstvy, z ktorej klíčia spóry a askospóry, neskôr môžu infikovať zelenú rastlinu. Pri tomto spôsobe aplikácie však existuje možnosť myceliárnej infekcie semien/koreňov klíčiacej slnečnice.

Moridlo s účinnou látkou metalaxyl-M je určené na morenie osiva slnečnice. Metalaxyl-M je systémová účinná látka chrániacia semená rastlín proti chorobám, ktoré spôsobujú huby ako Pythium spp., Peronospora spp. atď. Metalaxyl-M zo skupiny phenylamidov ovplyvňuje syntézu nukleových kyselín. Penetruje do osiva a je systémovo translokovaný do všetkých častí rastliny v čase vzchádzania. Autorizácia platí do 30. júna 2020, ukončenie predaja je do 31. decembra 2020 a používať ho je možné do 31. decembra 2021.

Mak siaty

Aj táto plodina je napádaná už pri vzchádzaní škodcami a chorobami, ale moridlá na škodcu krytonosa koreňového a choroby pieseň makovú a Helmintosporium nie sú už autorizované žiadne.

Ochrana plodín proti ohryzániu zverou

Prípravok, ktorého účinnou látkou je ovčí tuk, pôsobí ako repelent svojimi aromatickými a chuťovými látkami. Cielená aplikácia prípravku na mladé kultúry zabezpečí ich nerušený rast. K prírodnému repelentu je pridané farbivo pre značkovanie. V porastoch repkyolejnej, kukurice, sóje a slnečnice aplikujte zriedený prípravok v dávke 15 litrov na hektár v 200 až 300 litroch vody na hektár od štádia dvoch vyvinutých listov až do štádia začiatku kvitnutia (BBCH 12-61). Prípravok aplikujte maximálne štyrikrát počas vegetačného obdobia v intervale 7 až 14 dní na chránené mladé výhonky. Počas horúcich dní postrekujte ráno a večer.

Aby sa vytvorila trvalá vrstva, prípravok musí mať príležitosť zaschnúť. Ak sa dajú očakávať zrážky, alebo ak je hmla a postrek nemôže do začiatku dažďa dostatočne uschnúť, prerušte aplikáciu. Použité množstvo vody je závislé od plodiny ajej veľkosti.

Ing. ALENA ŠKUCIOVÁ ÚKSÚP – OKOR Topoľčany FOTO – PETER BOKOR

[Späť na obsah]

 

17. Boj o spravodlivejšie dotácie

[26.02.2020; Roľnícke noviny; Európska únia; s. 8; MALVÍNA GONDOVÁ]

Neoficiálne technické návrhy Európskej komisie (EK) nepresvedčili hlavy vlád a štátov EÚ, ktorí sa pokúsia dohodnúť na podobe dlhodobého rozpočtu Únie na roky 2021 2027 v neskoršom termíne. Dvojdňový rozpočtový summit sa v piatok večer skončil bez dosiahnutia konsenzu.

Ešte pred zasadnutím sa pred Radou EÚ, kde sa schádzali európski lídri na náročné rokovania o najbližšom sedemročnom rozpočte Únie, zišli stovky poľnohospodárov z celej Európy, aby protestovali za zvýšenie európskych dotácií do poľnohospodárstva,

Poľnohospodári z Belgicka, Írska, Španielska, Talianska a Pobaltia blokovali ulice s približne 100 traktormi na protest proti výrazným škrtom, ktoré boli zverejnené v novom návrhu rozpočtu pre Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ (SPP), ktorá podporuje európsku výrobu potravín. „Chceme dať európskym lídrom signál, že je nevyhnutné zachovať veľmi silný európsky rozpočet pre poľnohospodárstvo,“ uviedla Sonja De Becker, prezidentka flámskeho združenia farmárov Boerenbond.

Najnovší návrh poľnohospodárskeho rozpočtu, ktorý predložil predseda Európskej rady Charles Michel, by mal byť v porovnaní so súčasnou úrovňou bez Spojeného kráľovstva nižší o 50 miliárd eur. Protesty boli demonštráciou sily európskych poľnohospodárov, ktorí sa cítia zaťažení väčšou zodpovednosťou za životné prostredie v rámci Európskej ekologickej dohody a zároveň dostávajú menej peňazí.

Konvergencia robí problém

Napriek na prvý pohľad jednotnému názoru poľnohospodárov z rôznych krajín EÚ sú rozdelení podľa toho, do akej miery by EÚ mala v rámci procesu nazývaného externá konvergencia vyrovnať platby dotácií v rámci celého bloku. Poľnohospodári v krajinách strednej a východnej Európy, napríklad v Poľsku, Litve a Lotyšsku, dostávajú menej peňazí na hektárpôdy ako na západe, a to vďaka vzorcu financovania EÚ, založenom na nižších nákladoch na pôdu a prácu.

„V systéme je dlhodobá nespravodlivosť,“ povedal lotyšský premiér Krišjanis Karinš. „Všetci poľnohospodári súťažia na rovnakom jednotnom trhu, rozdiely vo výške podpory pre poľnohospodárov v rôznych regiónoch sú však veľké najmä v troch pobaltských krajinách.“ Litovský prezident Gitanas Nauseda, ktorého poľnohospodári z jeho krajiny nadšene privítali, podobne uviedol: „Úroveň nákladov je rovnaká v západnej Európe aj východnej Európe, ale priame platby sú úplne odlišné, čo nie je v poriadku pre spravodlivú hospodársku súťaž.“

Michelov návrh rozpočtu prezentuje postupné znižovanie len menej ako polovice rozdielu medzi menej financovanými krajinami a ich bohatšími západnými partnermi do roku 2027. Poľnohospodári zo západnej Európy si myslia, že návrh už zachádza príliš ďaleko. „Práve teraz,“ uviedla José María Castilla Baró z lobby španielskych farmárov ASAJA, „nie je čas hovoriť o zbližovaní. Práve teraz sa musíme sústrediť iba na zachovanie rovnakého rozpočtu pre SPP.“

Flámska predstaviteľka poľnohospodárstva Sonja De Becker uviedla: „Nebudeme akceptovať vonkajšiu konvergenciu – to pre nás nie je prijateľné. Keby som bola na ich mieste, žiadala by som to isté, ale nie je fér, aby sme my dostali menej.“

Lídri EÚ sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo môže trvať aj niekoľko mesiacov, alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.

Zdroj: Politico.eu a Rada EÚ

MALVÍNA GONDOVÁ

[Späť na obsah]

21. Úmyselné usmrcovanie dravých vtákov

[26.02.2020; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 18:00; Iveta Tanoczká / Marián Kukelka]

Marián Kukelka, moderátor: „Ochranári zaznamenali ďalšie prípady úmyselného usmrcovania dravých vtákov na západnom Slovensku. Pravdepodobne ich otrávili, rovnako ako desiatky jedincov, ktoré podľahli nastraženým jedom v roku 2018. Ochranári hovoria o katastrofe pre prírodu i pre ľudí. Zároveň pripomínajú, že za zámerné usmrcovanie vtáctva súdy dosiaľ nikoho právoplatne nepotrestali.“

Iveta Tanoczká, redaktorka: „Samičku orliaka morského našiel miestny sokoliar v Prízemnom neďaleko Nových Zámkov. Viditeľne oslabeného vtáka doviezol k veterinárovi. Ten zalarmoval Jozefa Lengyela zo Štátnej ochrany prírody.“

Jozef Lengyel, Štátna ochrana prírody SR: „Keď sme túto orlicu prevzali na veterinárnej klinike v Nových Zámkoch, tak všimol som si, že má znaky otravy. Ona sa nedokázala vlastne hýbať, len ležala na zemi, taktiež mala zovreté kŕčovito pazúry.“

Iveta Tanoczká: „Stále nie je isté, či orlica otravu prežije. V najbližších dňoch ju čakajú ďalšie ošetrenia. Prípad z okolia Nových Zámkov nie je v tomto roku jediným. Pri veľkých Kostoľanoch v okrese Piešťany polícia nedávno objavila ďalšie mŕtve dravce. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Mária Linkešová.“

Mária Linkešová, hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trnava: „Na mieste bolo nájdených päť uhynutých myšiakov hôrnych. Polícia preveruje úhyn dravcov pre podozrenie z prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov. Vyšetrovateľ začal vo veci trestné stíhanie.“

Iveta Tanoczká: „Od roku 2000 evidujú ochranári osemsto úmyselne zahubených dravcov. Najviac ich ľudia zabili v roku 2018. Stanislav Kováč z Ochrany dravcov na Slovensku pritom zdôrazňuje, že z trávenia dravých vtákov nemá osoh nik.“

Stanislav Kováč, Ochrana dravcov na Slovensku: „Keď vytrávi dravce, ide do expanzie hraboš. Keď ide hraboš, ide poľnohospodár, trávi a trávi aj zajace, aj bažanty a všetku drobnú zver a zrnožravé vtáky. Jeden obyčajný myšiak lesný zožerie minimálne tri hraboše denne, zachráni jedna celá osem až dve tony obilia a krmovín ročne.“

Iveta Tanoczká: „Iba za rok 2018 pritom traviči zlikvidovali až tretinu celkovej populácie orliaka morského u nás. Prípadmi sa zaoberala polícia. Verdikt zatiaľ nepadol ani v súdnom procese s údajnými travičmi z obce Baloň pri Dunajskej Strede, ktorý sa ťahá od roku 2018.“

[Späť na obsah]

 

26. Hygienici zrušili opatrenia v súvislosti s vtáčou chrípkou v okrese Trnava

[26.02.2020; Rádio Košice; Správy; 11:00; Redakcia]

Redaktorka:

„Hygienici už zrušili opatrenia, ktoré prijali v polovici januára v súvislosti s výskytom vtáčejchrípky v okrese Trnava. Vírus vtedy zistili v drobnochove v Cíferi. Odvtedy sa ale v okolí žiadny ďalší prípad neobjavil. Zakázané bolo aj konanie trhov, výstav a iného zhromažďovanie hydiny, alebo iných vtákov v okolitých obciach.“

[Späť na obsah]

 

32. NA DRUŽSTVE HORELO

[25.02.2020; Topoľčianske noviny; SPRAVODAJSTVO / INZERCIA; s. 12; Redakcia]

VYSOČANY Zásah hasičov si vyžiadal pondelňajší (17. 2.) požiar vzduchotechnického zariadenia v areáli poľnohospodárskehodružstva vo Vysočanoch (okres Bánovce nad Bebravou). Pri udalosti zasahovali štyria príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) z Bánoviec nad Bebravou s dvoma cisternovými vozidlami, informoval v utorok TASR hovorca hasičov v Trenčianskom kraji Marián Petrík.

Požiar zasiahol zariadenie na filtráciu vzduchu v priestore dielne. Pomocou ručných hasiacich prístrojov sa ho snažili uhasiť miestni zamestnanci. Priestor bol zadymený, všetky osoby sa bez zranení nachádzali mimo dielne.

„Príslušníci HaZZ zasahujúci v dýchacích prístrojoch nasadili za účelom lokalizácie požiaru a súčasného ochladzovania zariadenia jeden hasebný prúd. Počas hasebných prác boli demontované štyri tlejúce filtre, ktoré boli postupne vynesené na voľné priestranstvo a tu uhasené,“ opísal Petrík.

Po lokalizácii požiaru podľa neho postihnutý priestor hasiči odvetrali a pomocou termovíznej kamery zariadenie spolu s potrubím vzduchotechniky skontrolovali.

„Príčina vzniku požiaru je v štádiu zisťovania,“ dodal hovorca hasičov v Trenčianskom kraji Marián Petrík.(TASR)

[Späť na obsah]

 

33. VČELY SA NARODIA, ABY SA UPRACOVALI NA SMRŤ. ZABÍJAJÚ ICH AJ NAŠE ZÁSAHY

[25.02.2020; Hornonitrianske noviny; ROZHOVOR; s. 18; Jana Wurstová]

Vedci vyhlásili včelu za najdôležitejšiu živú bytosť na Zemi, podľa nich by bez včiel neexistovalo ani ľudstvo. Ohrozujú ich dosahy klimatickej zmeny aj prístup človeka k prírode.

Teplo, sucho a parazity najzásadnejšie vplývajú na kondíciu a stav včelstiev v dnešnej dobe. Sú slabé, často hynú od hladu či na choroby. Včelári tento trend pociťujú na množstve získaných produktov, čo ich ovplyvňuje ekonomicky.

V snahe zarobiť a doplniť výpadky včelstiev sa mnohí namiesto produkcie medu venujú ekonomickému chovu včiel. V rámci neho včely a matky technicky množia a následne predávajú. Tieto včely však majú rovnaký osud, z problému je tak začarovaný kruh. Na jeho riešenie sú potrebné koncepčné opatrenia a predovšetkým peniaze. Vysvetľuje novácky včelár PETER BALÁK.

Aké sú v súčasnosti najväčšie problémy včiel?

Na prvom mieste je to zmena klímy, ktorá v lete prináša veľké horúčavy a suchá, kvitne menej rastlín. Včely nenachádzajú dostatok potravy a nedostávajú tak dostatočnú výživu pre seba ani pre zimnú generáciu, ktorú zakladajú. Včelári ich prikrmujú cukrovým sirupom, aby mali energiu, no nevedia im dodať bielkovinovú zložku stravy, ktorou je peľ. Na svete neexistuje jeho relevantná náhrada. Zimné včely sú následne nedostatočne vyvinuté, majú skrátenú dĺžku života, slabo vyvinutý imunitný systém a podliehajú chorobám či hladu. Neprežívajú v takej pohode, ako by mali.

Čo ešte ovplyvňuje kvalitu života včelstiev?

Vplyv na včely má aj agrochémia, používanie pesticídov, herbicídov, morív a chemických postrekov na poliach, ale aj v domácich záhradách. Tie spôsobujú akútnu otravu včelstiev alebo majú takzvaný účinok systematicky pôsobiacich pesticídov, pri ktorom včela zanáša kontaminovaný peľ do úľa a priebežne sa ním kŕmia mladé včely, ktoré postupne odumierajú.

Ako sú včely ohrozované parazitmi?

Choroby a škodcovia tiež výraznou mierou ovplyvňujú včelstvá. Najväčší škodca je klieštik, ktorý parazituje na tele včely alebo larvy a saje z nej hemolymfu, čím ju oslabuje. Množstvo parazitov ovplyvňujú aj klimatické zmeny. Pokiaľ je v úli dostatok lariev, parazity sa množia geometrickým radom. Regulačným mechanizmom v našich podmienkach bola zima, kedy larvy neboli vo včelstvách a parazity museli prežívať len na včelách. Počas súčasných teplých zím včelstvá bežne plodujú aj v zimných mesiacoch, čo znamená, že sú v úľoch larvy, na ktorých klieštik parazituje a množí sa aj počas zimy. Tým je možnosť eliminácie znížená a ani chemický boj proti parazitom nefunguje účinne.

Spôsobuje to úbytok včiel?

Nepovedal by som, že včiel je menej, naopak, na Slovensku aj v našom regióne zaznamenávame každý rok prírastok včelárov. Sú však oveľa vyššie straty včelstiev v dôsledku už spomínaných problémov. V minulých rokoch to bolo na juhu Slovenska až na úrovni 60 až 70 percent. Výpadky sa snažia nahrádzať mnohí včelári, ktorí sa orientujú na ekonomický chov, teda technické množenie včiel a ich predaj. Včelári namiesto produkcie medu radšej vychovajú nové včelstvá, ktoré následne predajú. Vďaka šíreniu osvety o význame včiel sa aj veľa mladých ľudí začína v malom venovať včelárstvu v rodinných domoch či mestách.

Ohrozujú naše včely exotickí predátori?

Zatiaľ to u nás nie je problém, pretože tieto cudzokrajné druhy hmyzu tu nie sú. Doteraz nás chránila mrazivá zima. V súvislosti s klimatickými zmenami sa dá očakávať, že sa k nám postupne dostanú, keďže napríklad túto zimu už takmer vôbec nemrzlo.

Aká je budúcnosť včiel a včelárstva?

Nevidím ju optimisticky. Prostredie je prechemizované, prevčelené, je nedostatok potravy. Pokiaľ sa neprijmú radikálne opatrenia, včelárstvo nemá ružovú budúcnosť.

Nemyslím si, že by včely vyhynuli, sú tu už 130 miliónov rokov a budú žiť ďalej, pokiaľ tu bude planéta. Ale ich úloha v prírode je nezastupiteľná a ak budú decimované na nižšie stavy populácií, tak na to príroda doplatí.

Ako na úbytok včiel dopláca príroda?

Asi 85 percent všetkých rastlín je hmyzom opelivých a z toho 90 percent opeľujú včely. Robia to oveľa účinnejšie a kvalitnejšie ako iný hmyz, pretože sú na to priamo uspôsobené. Úbytok včiel by mal dosah na svetové hospodárstvo, pretože zabezpečujú produkciu rastlín závislých od opeľovania.

Čo by to znamenalo pre ľudí?

Úbytok včiel by priniesol rapídny úbytok potravy, čo by viedlo k problémom vo výžive obyvateľstva a svetovému hladu. Väčšina ľudskej potravy je ovplyvnená včelím opelením. Poľnohospodárstvo by sa preorientovalo na pestovanie takých druhov plodín, ktoré nie sú závislé od opelenia včelami. Malo by to ale veľký vplyv na výživovú hodnotu potravín. Opelenie včelou totiž zabezpečuje omnoho vyššiu kvalitu plodín ako opelenie iným spôsobom či iným druhom hmyzu. Zatiaľ sa problémy včiel príliš neriešia, lebo ešte priamo na sebe necítime dosahy ich problémov.

Ako by vyzerala skladba flóry bez včiel?

Kvitnúce kvety vymiznú a nahradia ich vetrom opelivé rastliny. Nebudeme mať púpavy, prvosienky, čerešne, všetko bude zarastené trávou, borovicami a inými rastlinami, ktoré sú najväčšími alergénmi.

Ak aj včely nebudú, vietor bude vždy. Ľudia vidia kvitnúci strom a hneď si predstavia alergiu, pritom peľ kvitnúcich rastlín je ťažký a lepkavý, vo vetre sa neuvoľňuje, ale čaká na hmyz, na ktorý sa prilepí a dostane sa na druhý kvet. Kvitnúce rastliny nie sú takým nebezpečenstvom pre alergikov ako nekvitnúce vetrom opelivé rastliny.

Dá sa včelám pomôcť?

Cestou je zabezpečiť im plnohodnotnú stravu počas celej sezóny. Pri poliach by mali byť ponechané vysiate osevné kvitnúce plochy pre včelstvá. Ak družstvo nasadí štyristo hektárov kukurice, z toho včely nemajú nič a hladujú. Z dvadsiatich jabloní v dedine nevyžijú. Neviem si ale predstaviť, že by sa v dnešnej dobe voči súkromným poľnohospodárom uplatňoval takýto regulačný mechanizmus. Ani farmári to nemajú jednoduché, ničí ich klíma aj trhové nastavenie. Na opatrenia pre včely by preto museli byť peniaze, ktoré by farmárom vykompenzovali stratu za výsev plôch pre včely. Ak chce štát pomôcť včelstvám, musí farmárom zaplatiť, aby im prestreli stôl.

Ako hodnotíte iniciatívy niektorých miest, ktoré nechávajú nepokosené plochy, dokonca vysievajú lúčne kvety?

Veľmi pozitívne. Pomáha to všetkým opeľovačom, nielen včelám. Motýľom, čmeliakom, včelám samotárkam a iným stačí aj málo a dokážu prežiť v mestských oblastiach. Zlepšuje to aj mikroklímu v mestách. Keď je mesto zelené, nepokosené a kvitnúce, aj teplota v ňom je nižšia. Včelám to však nestačí, pretože počas sezóny potrebujú spracovať kvantum potravy a opatrenia rádovo v metroch štvorcových nie sú významným faktorom pre ich záchranu. Ale je to pekná ukážka toho, kadiaľ by mohla viesť cesta, no muselo by to byť vo väčšom rozmere.

Priblížte život včiel, ako dlho žijú?

Zimné včely, ktoré majú na starosti postarať sa o novú generáciu v úli, sa dožívajú približne osem mesiacov. Letné, ktoré lietajú a zbierajú peľ, sa do dvadsiatich dní od vyletenia z úľa upracujú na smrť.

Ak sú v blízkosti napríklad repkového poľa alebo inej oblasti husto zarastenej kvetmi na opelenie, umierajú už po piatich až siedmich dňoch. Včela za svoj krátky život nalieta do 850 kilometrov a má tak opotrebované lietacie svaly, že nie je schopná letu. Vtedy včela umiera.

VIZITKA

Včelárstvu sa venuje jedenásť rokov. Po otcovi ostali v záhrade dve včelstvá, začlenil sa do včelárskej komunity, začal sa zaujímať o chov. Po dvoch rokoch sa prihlásil na včelársku školu v Banskej Bystrici.

Po vysokej škole si dorobil ešte učňovku s výučným listom v odbore včelár. Včelám sa potom venoval profesionálne štyri roky do leta minulého roka, kedy si našiel iné zamestnanie.

Finalizoval včelie produkty a venoval sa aj prednášateľskej činnosti a predaju včelstiev a včelích matiek. Ako vysvetlil, na hornej Nitre má včelárstvo dlhú tradíciu a záujem oň je dodnes.

Peter Balák

„Máme jeden z najstarších regionálnych včelárskych spolkov a v počte včelárov je druhý najväčší na Slovensku. Slovenský zväz včelárov a Spolok včelárov Slovenska, dva najväčšie spolky v okrese, majú spolu vyše päťsto členov,“ vysvetlil.

(JAW)

Peter Balák sa včelárstvu venuje jedenásť rokov. archív Petra Baláka

[Späť na obsah]

 

 

Potravinárstvo

 

 

7. Z trhu práce

[26.02.2020; Liptovské ECHO; Spravodajstvo; s. 3; TASR]

TASR

Na trhu práce chýbajú spomedzi absolventov stredných škôl najviac mäsiari a agromechanizátori opravári. K nadbytočným odborom v kraji patrí aj masér.

Vo všeobecnosti zamestnávatelia pociťujú nedostatok pracovníkov najmä v oblasti strojárstva, stavebníctva, potravinárstva a telekomunikácií.Vyplýva to z aktualizovaných zoznamov, ktoré vypracúva ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Informoval o tom odbor komunikácie a protokolu ministerstva.

Absolventi odboru mäsiar, respektíve mäsiar lahôdkar, chýbajú v šiestich krajoch, agromechanizátor opravár v troch. „Najviac nedostatkových odborov je identifikovaných v Žilinskom kraji – desať,“ konštatuje ministerstvo.

Medzi málo zastúpené odbory sa tam zaraďujú napríklad geodézia, kartografia a kataster, mechanik špecialista automobilovej výroby, predavač či fotografický dizajn.

V Trnavskom kraji chýbajú absolventi deviatich odborov, napríklad nástrojár, programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení, ale aj obrábač kovov.

V Bratislavskom a Trenčianskom kraji je podľa zoznamu osem nedostatkových odborov, napríklad strojný mechanik, technológia kozmetiky a chemických liečiv alebo operátor gumárskej a plastikárskej výroby, maliar a inštalatér.

Naopak, v Prešovskom kraji na trhu práce chýbajú iba absolventi dvoch odborov – mäsiar a sanitár.

K odborom s nadbytočným počtom absolventov patria v Trnavskom kraji služby v cestovnom ruchu, v Trenčianskom a Žilinskom kraji odbor masér a v Banskobystrickom kraji kozmetička a vizážistka.

[Späť na obsah]

 

13. Zisk Danone vlani klesol, očakáva negatívny vplyv koronavírusu

[26.02.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR]

Na snímke plniaca linka jogurtov vo Zvolenskej mliekarni s.r.o. v piatok 21. septembra 2018. Foto: TASR – Dušan Hein

Spoločnosť oznámila za rok 2019 čistý zisk na úrovni 1,93 miliardy eur. Oproti predchádzajúcemu roku to predstavuje pokles o 17,9 %.

Paríž 26. februára (TASR) – Francúzsky potravinársky koncern Danone oznámil za minulý rok pokles čistého zisku o takmer 18 %, pod čo sa podpísali jednorazové náklady. Celkové tržby však vzrástli o takmer 3 % a rast zaznamenali aj porovnateľné tržby. Spoločnosť oznámila za rok 2019 čistý zisk na úrovni 1,93 miliardy eur. Oproti predchádzajúcemu roku to predstavuje pokles o 17,9 %. Naopak, tržby vzrástli o 2,6 % na 25,29 miliardy eur. V rovnakom rozsahu zaznamenali rast aj na porovnateľnej báze. Firma zároveň oznámila, že výsledky za 1. kvartál tohto roka ovplyvní nový koronavírus, ktorý sa rozšíril z Číny do viacerých krajín sveta. Spoločnosť očakáva, že epidémia skreše jej tržby v 1. štvrťroku zhruba o 100 miliónov eur, keďže Čína je jej druhým najväčším trhom. Väčšinou sa vírus odrazí na tržbách z predaja balených vôd. Danone teraz odhaduje, že ekonomická situácia bude aj v roku 2020 veľmi nestabilná a neistá. Tlak na svetovú ekonomiku podľa firmy ešte vzrastie, práve pre nástup nového koronavírusu. Spoločnosť preto dodala, že svoju pôvodnú prognózu v oblasti zisku na tento rok zredukuje.

[Späť na obsah]

Viac na siacplus.sk

Dukelská 21, Hlohovec